1. Kľúčové ukazovatele

2. Hlavné body

3. Zameranie sa na zlepšenie podmienok vo vzdelávaní a v odbornej príprave

Otázkou zlepšenia podmienok študentov sa zaberajú rôzne politiky a naplánovaný je systémovejší prístup. V posledných rokoch sa otázka zlepšenia podmienok študentov a vzdelávacích pracovníkov uznala za vážnu výzvu, ktorá sa počas pandémie COVID-19 ešte viac prehĺbila. Slovensko zaviedlo politický rámec v oblasti ochrany detí¹ a kybernetickej bezpečnosti², ako aj národný program duševného zdravia³, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti vzdelávania. Normy týkajúce sa zlepšenia podmienok sú súčasťou štátnych učebných plánov, napr. v prípade siedmakov v rámci nižšieho sekundárneho vzdelávania. Patrí sem rozpoznanie šikanovania, extrémizmu a vandalizmu, schopnosť vysvetliť príčiny rôznych sociálnych konfliktov a navrhovanie pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a starším osobám. Cieľom novej kurikulárnej reformy, ktorá sa pripravuje v rámci plánu obnovy a odolnosti je ďalej integrovať zlepšenie podmienok na primárnom a nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Na terciárnej úrovni sa od septembra 2020 musí v rámci vnútorných systémov zabezpečovania kvality zaručiť ochrana študentov, zamestnancov a žiadateľov pred neznášanlivosťou a diskrimináciou. V novej stratégii digitálnej transformácie v oblasti vzdelávania do roku 2030⁴ sa zohľadňuje európsky rámec digitálnych kompetencií pre pedagógov, čím sa zabezpečí strategický prístup k zlepšeniu digitálnych podmienok. Nová národná stratégia pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030 kladie osobitný dôraz na opatrenia na boj proti diskriminácii a na protirómsky rasizmus.

Slovensko zaujalo strategický prístup voči šikanovaniu, možno však bude potrebné prijať posilnené opatrenia zamerané na znevýhodnených študentov. Následky šikanovania môžu mať vážny krátkodobý aj dlhodobý dopad na fyzické aj duševné zdravie (Pappas, S., 2013). Stratégia proti šikanovaniu pre školy, ktorá vychádza zo smernice č. 36/2018 nielenže vymedzuje šikanovanie a kyberšikanovanie, ale aj poskytuje usmernenia pre preventívne a nápravné opatrenia. Školy zahrnuli smernicu do svojich vnútorných predpisov a podporu im poskytujú koordinátori prevencie. Podľa OECD (PISA) viac ako jeden zo štyroch stredoškolských študentov na Slovensku (28,3 %) uviedol, že zažíva šikanovanie minimálne niekoľkokrát za mesiac (priemer EÚ je 22,1 %). Výrazne viac študentov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia uviedlo, že sa stali obeťami šikanovania (31,8 % oproti 25,4 %), čo poukazuje na sociálne a územné nerovnosti. Študenti so slabými výsledkami sú šikanovaniu vystavovaní oveľa častejšie ako študenti s najlepšími výsledkami (39,8 % oproti 18,6 %). Vzhľadom na veľký vplyv šikanovania na výsledky v čítaní (28 bodov oproti 23,2 bodu na úrovni EÚ) a blaho študentov by to mohlo ešte viac prehĺbiť rozdiely vo vzdelávaní medzi žiakmi z nižšieho a vyššieho sociálno-ekonomického prostredia, čo si vyžaduje opatrenia na podporu tých, ktorí sú znevýhodnení. Keďže 84 % obetí šikanovania uviedlo, že zažíva kyberšikanovanie, čo predstavuje 6 % z celkovej populácie vo veku 9 až 16 rokov (Izrael. P. et al, 2020) je potrebné posilniť aj online bezpečnosť.

Vytvorenie kooperatívnejšieho a priaznivejšieho vzdelávacieho prostredia a posilnenie sociálno-emocionálneho vzdelávania by mohlo zlepšiť školské prostredie a akademické výsledky študentov. V správe školskej inšpekcie za rok 2018/2019 sa uviedlo, že vo väčšine kontrolovaných škôl sa na vyučovaní v triede nepodporovalo slobodné vyjadrovanie názorov alebo aktívna diskusia a študentom často chýbal pocit bezpečia. Na školách OVP 83,3 % študentov nevnímalo vzdelávacie prostredie ako priaznivé (SSI, 2019). V rámci medzinárodného porovnania bol podiel slovenských žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania, ktorí pociťovali veľkú podporu zo strany učiteľa alebo spolužiakov alebo boli so školou spokojní pod priemerom WHO (Inchley J, et al., 2020). Výskum ukazuje, že podporné vzťahy medzi učiteľmi a študentmi pozitívne ovplyvňujú úspešnosť študentov, a to priamo aj nepriamo prostredníctvom výraznejšieho pocitu spolupatričnosti v škole (OECD, 2019b). Podľa OECD (PISA) sa 31 % slovenských študentov necíti byť súčasťou školskej komunity, čo má vplyv na ich výsledky: v priemere dosiahli v čítaní o 21 bodov menej. Slovenskí študenti takisto patrili medzi tých, ktorí v najnižšej miere uvádzali existenciu spolupráce medzi študentami (OECD, 2019b). Individuálna podpora študentov, priaznivejšie vzdelávacie prostredie a väčšia spolupráca študentov by prospeli najmä znevýhodneným študentom, čo by prispelo k spravodlivejšiemu a odolnejšiemu vzdelávaciemu systému.

Zlepšenie podmienok učiteľov v kombinácii s posilnenou podporou a usmerneniami sú nevyhnutné pre zlepšenie podmienok študentov. Nie všetci učitelia sú rovnako dobre pripravení podporovať zlepšenie podmienok študentov. Pedagogické fakulty, ktoré pripravujú učiteľov základných škôl sa zameriavajú na pedagogiku a psychológiu viac ako iné fakulty, ktoré realizujú len doplnkové programy odbornej prípravy pre učiteľov. Slovenskí učitelia majú najnižšie vnímané uznanie učiteľského povolania (OECD 2019a) a nadšenie učiteľov pri vyučovaní je druhé najnižšie v EÚ, čo ovplyvňuje študijné výsledky študentov (OECD, 2019b). Pandémia a zatváranie škôl mali takisto vplyv na fyzický (35 %) a duševný (viac ako 40 %) stav mnohých učiteľov⁵. Okrem toho by sa 34 % opýtaných učiteľov nezdôverilo so svojimi psychickými problémami nikomu z prostredia školy, napriek tomu 99,4 % považuje podporu duševného zdravia a blaha učiteľov za dôležitú⁶. Dobré podmienky učiteľov môžu mať navyše vplyv na blaho a úspech študentov. Odolnejšiu pedagogickú pracovnú silu by bolo možné vybudovať tak, že sa budú riešiť potreby učiteľov a zlepšenímrelevantnosti počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy učiteľov (OECD, 2020) a väčším dôrazom na podmienky učiteľov. Národný projekt „Teachers“ financovaný z Európskeho sociálneho fondu je krok tým správnym smerom (rámček 1).

Slovensko prijalo opatrenia na zlepšenie podmienok učiteľov a študentov počas pandémie COVID-19. V školských rokoch 2019/2020 a 2020/2021 boli školy zatvorené počas 38 týždňov⁷. Experti poukázali v tejto súvislosti na zvýšené riziká pre deti, ako je kyberšikanovanie vrátane sexuálneho zneužívania, vysoký nárast domáceho násilia a zhoršovanie duševného zdravia, disciplinárnych návykov a základných sociálnych zručností detí⁸. Podporné opatrenia poskytované školám zahŕňali sprievodcu školským rokom 2020/2021⁹, program na zlepšenie podmienok študentov a školského prostredia, webináre o podmienkach učiteľov a obnovení prezenčného vyučovania. Neverejný sektor poskytuje online poradenstvo¹⁰ a školenia o podmienkach na školách¹¹. Na úrovni terciárneho vzdelávania sa počas obmedzenia pohybu zvýšil počet študentov s depresiou alebo úzkosťou. Takmer tretina respondentov uviedla, že trpela depresiami a úzkosťami, zatiaľ čo polovica zažívala nadmerný stres. Iba 16 % študentov sa však stretlo s tým, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytovali psychologické a preventívne opatrenia napriek tomu, že existujú podporné centrá¹². Vláda podporila v roku 2020 osem rozvojových projektov v oblasti vysokoškolského vzdelávania zameraných na zriadenie nových alebo rozšírenie existujúcich podporných centier pre študentov.

4. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy zostávajú napriek klesajúcemu počtu študentov pomerne nízke. Výdavky verejnej správy na vzdelávanie ako podiel HDP boli naďalej pod priemerom EÚ, pričom v roku 2019 predstavovali 4,2 % (4,7 % v rámci EÚ). Výdavky vyjadrené ako podiel z celkových verejných výdavkov sa v roku 2019 zvýšil na 9,8 % a priblížil sa k priemeru EÚ (10,0 %). Ročné verejné výdavky na žiaka postprimárneho vzdelávania v štandarde kúpnej sily však naďalej patria k najnižším v EÚ: v roku 2018 predstavovali 4 311,3 EUR v prípade žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania, 5 132,5 EUR v prípade žiakov vyššieho sekundárneho vzdelávania a 6 831,6 EUR v prípade študentov terciárneho vzdelávania. Nízka úroveň výdavkov na študenta pretrváva¹⁴ aj napriek tomu, že v rokoch 2010 až 2020 klesol na Slovensku počet detí v predškolskom a školskom veku (4 – 16-ročných) o 1,9 %. Okrem toho nízke platy učiteľov znižujú atraktívnosť učiteľského povolania. Skutočné priemerné platy učiteľov na Slovensku v predprimárnom, primárnom a všeobecnom sekundárnom vzdelávaní sa pohybujú na úrovni 56 % až 75 % platov ostatných pracovníkov s terciárnym vzdelaním; a sú výrazne pod priemerom učiteľských platov EÚ22 za rok 2020 (OECD, 2021b).

Slovensko plánuje zaviesť opatrenia na zlepšenie účinnosti vynakladania výdavkov a prijímania rozhodnutí v oblasti vzdelávania. Podľa novelizovaného zákona č. 596/2003 Z. z. zo 14. apríla¹⁵ bude systém financovania a riadenia škôl, väčšiny školských zariadení a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami od 1. januára 2022 zjednotený pod ministerstvom školstva. Okrem toho sa prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadi sieť 40 regionálnych vzdelávacích centier s cieľom poskytovať školám metodickú pomoc, a to najmä pri vykonávaní kurikulárnej reformy. Na zabezpečenie úspechu siete je potrebné uplatniť participatívny prístup a jasne definovať rozsah pomoci. Vo vysokoškolskom vzdelávaní sa zavedú výkonnostné zmluvy, aby sa zlepšila relevantnosť ponúkaných kurzov.

Prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú podporovať investície do vzdelávacej infraštruktúry na všetkých úrovniach. Cieľom Slovenska je vytvoriť v rámci plánu obnovy a odolnosti 12 352 miest vo vzdelávaní v ranom detstve s cieľom implementovať právny nárok pre trojročné deti plánovaný na rok 2025. Zrekonštruuje sa minimálne 252 škôl vyššieho sekundárneho vzdelávania, aby sa zlepšila ich dostupnosť pre študentov so zdravotným postihnutím, v 49 základných školách sa zrušia dvojité zmeny a zriadi alebo zmodernizuje sa 211 školských knižníc s cieľom poskytovať znevýhodneným študentom kvalitné vzdelávacie prostredie. Niektoré univerzitné budovy sa zrekonštruujú, aby sa zlepšila ich energetická účinnosť.

Slovensko zintenzívňuje úsilie o digitalizáciu vzdelávania a posilnenie digitálnych zručností. Minister školstva začal tento rok akciu s názvom „digitálny skok“ vo vzdelávaní, v rámci ktorej sa na začiatok investuje 40 miliónov EUR do digitálnych technológií¹⁶. Digitalizácii škôl by mali pomôcť dodatočné rozpočtové prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške približne 229 miliónov EUR. Slovensko okrem investícií do vybavenia IKT a konektivity zriadi v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti sieť digitálnych metodických koordinátorov, vypracuje online maturitné skúšky, digitálne vzdelávacie materiály a odbornú prípravu pre učiteľov. Prijatie národnej stratégie v oblasti digitálnych zručností je naplánované na rok 2022 , ktoré pre minimálne 172 800 starších osôb a osôb zo znevýhodneného prostredia zabezpečí odbornú príprava v oblasti digitálnych zručností.

5. Modernizácia vzdelávania v ranom detstve a školského vzdelávania

Slovensko má jednu z najnižších mier účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), ale uskutočňujú sa významné reformy a investície s cieľom zabezpečiť, aby toto vzdelávanie a starostlivosť boli prístupnejšie a inkluzívnejšie. V roku 2019 bola miera účasti detí starších ako tri roky na vzdelávaní v ranom detstve 77,8 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 92,8 % (graf 3). Účasť detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je minimálna: v roku 2019 malo len 12,1 % z odhadovaných 14 000 detí so zdravotným postihnutím (vo veku 0 – 7 rokov) prístup k službám intervencie v ranom detstve. Takmer 77 % učiteľov v bežnom VSRD neabsolvovalo žiadnu odbornú prípravu zameranú na vyučovanie detí so zdravotným postihnutím a chýba ponuka takejto odbornej prípravy (To dá rozum, 2019). Cieľom reformy systému financovania predprimárneho vzdelávania, ktorá je v rámci plánu obnovy a odolnosti naplánovaná na rok 2022 je zabezpečiť trvalú štátnu verejnú finančnú podporu. Zavedenie právneho nároku na VSRD pre štvorročné deti je naplánované na rok 2024 a pre trojročné deti na rok 2025. Najmenej 10 000 zamestnancov vo VSRD bude vyškolených v oblasti inkluzívneho vzdelávania a bude sa skúšobne zavádzať starostlivosť v ranom detstve pre deti do 3 rokov z marginalizovaných rómskych komunít.

Slovensko zaviedlo od septembra 2021 povinné predprimárne vzdelávanie pre päťročné deti. Slovensko na zabezpečenie úspešnej implementácie investovalo do vybavenia, učebných materiálov, podpory detí ktorých materinským jazykom nie je slovenčina¹⁸, a do integrácie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných materských školách. Vytváranie nových kapacít v materských školách a inkluzívnych tímov sa naďalej financuje z finančných prostriedkov EÚ. Keďže nový právny rámec povoľuje domáce vzdelávanie a predprimárne vzdelávanie od iných poskytovateľov ako materské školy, bude potrebné zabezpečiť kvalitu a inkluzívne prostredie aj v takýchto podmienkach a zariadeniach.

Slovensko pripravuje komplexnú kurikulárnu reformu s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania a kľúčové kompetencie. Podľa výsledkov PISA za rok 2018 je úroveň základných zručností slovenských tínedžerov pod priemerom EÚ a podiel žiakov so slabými výsledkami je výrazne nad priemerom EÚ (31 % oproti 22,5 % v čítaní, 29 % oproti 22,3 % vo vedách a 25 % oproti 22,9 % v matematike). Okrem toho sociálno-ekonomické prostredie študentov výrazne ovplyvňuje ich výsledky a existuje značný rozdiel vo výsledkoch vzdelávania medzi študentmi žijúcimi na vidieku a v mestách (graf 4). Na vyriešenie týchto nedostatkov má Slovensko v úmysle zaviesť na úrovni primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania kurikulárnu reformu s cieľom vypracovať nový integrovaný učebný plán založený na kompetenciách a otvoriť trh s učebnicami. Cieľom je takisto zlepšiť prierezové zručnosti žiakov. Budú sa ďalej podporovať jazykové zručnosti študentov, ktorých materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk. Reforma vrátane lepšej integrácie IKT do výučby a štúdia, reforiem programov počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja sa podporia prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Efektívnej implementácii týchto reforiem ale môže brániť nízka atraktívnosť učiteľskej profesie. Na zníženie rozdielu medzi mestom a vidiekom vo vzdelávaní môžu byť potrebné aj ďalšie organizačné opatrenia (OECD, 2021a).

Slovensko pripravuje stratégiu v oblasti inkluzívneho vzdelávania a plánuje ďalšie systémové opatrenia na zlepšenie rovnosti, ktoré budú vo veľkej miere podporované z finančných prostriedkov EÚ. Podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami umiestnených v úplne samostatných vzdelávacích prostrediach dosahuje 5,63 %, čo je najviac spomedzi 23 skúmaných krajín EÚ (priemer EÚ23 je 1,55 %) (EASNIE, 2020). Aktuálne sa implementuje Nultý akčný plán 2020 – 2021 nadchádzajúcej stratégie inkluzívneho vzdelávania, pričom samotná stratégia sa prijme v roku 2021. V nedávnej správe EÚ o rovnosti osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku sa ako najväčší problém označil 9-ročný vzdelávací program „variant A“ pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Žiaci, ktorí absolvujú tento program, môžu získať maximálne základný stupeň vzdelania (ISCED 1) (Európska komisia, 2021). Slovensko zmení v roku 2023 v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti školský zákon s cieľom umožniť týmto žiakom získať v rámci odborného vzdelávania stupeň vzdelania ISCED 2. Slovensko okrem toho nanovo vymedzí pojem „špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby“, zavedie nárok na inkluzívne podporné opatrenia vo VSRD a na školách, prijme štandardy pre bezbariérové vzdelávacie priestory a posilní odstraňovanie segregácie Rómov vo vzdelávaní.

Slovensko schválilo Stratégiu pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030. V oblasti vzdelávania sú hlavné ciele tejto stratégie¹⁹ vymedzené v týchto troch kľúčových oblastiach: i) podpora dieťaťa/žiaka a starostlivosť o rodinu; ii) podpora odborných zručností učiteľa a iii) podpora vytvárania podnetného prostredia pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Európska komisia v súvislosti so segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní vedie proti Slovensku konanie z dôvodu nesplnenia povinnosti.

Slovensko plánuje zaviesť komplexné opatrenia na predchádzanie tomu, aby mladí ľudia predčasne ukončovali školskú dochádzku. Napriek nedávnemu zlepšeniu (o 1,7 percentuálneho bodu od roku 2017) sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, v roku 2020 výrazne zhoršil a dosiahol 7,6 % (priemer EÚ je 9,9 %) oproti nízkej základnej hodnote, ktorá bola v roku 2010 na úrovni 4,7 % (priemer EÚ bol 13,8 %). Najvyšší percentuálny podiel naďalej pripadá na východné Slovensko (12 %)²⁰. Slovensko plánuje v záujme riešenia tohto negatívneho trendu zreformovať s podporou ESF systémy poradenstva a prevencie a vybudovať spoľahlivý systém včasného varovania. Podľa prieskumu Komenského inštitútu z roku 2021 mala pandémia COVID-19 negatívny vplyv na vzdelávanie žiakov, čo viedlo k zaostávaniu²¹. Vláda finančne podporila doplnkové doučovanie žiakov na 471 školách, ktoré sa organizovalo od apríla do júna 2021²². Tieto opatrenia sú kľúčové, keďže od roku 2020 stúpol podiel mladých ľudí na Slovensku (vo veku 15 – 29 rokov), ktorí nie sú študentmi, zamestnancami ani stážistami, zo 14,5 % v roku 2019 na 15,2 %²³, čo zodpovedá trendu na úrovni EÚ.

6. Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých

Zdá sa, že v roku 2020 sa absolventom OVP darilo na trhu práce lepšie ako ich rovesníkom, ktorí ukončili všeobecné sekundárne vzdelávanie. V roku 2020 mali čerství absolventi OVP (vo veku 20 – 34 rokov) napriek 4 % ročnému poklesu miery zamestnanosti na úroveň 80,7 % lepšie vyhliadky na zamestnanie sa ako tí, ktorí končia všeobecné vzdelanie a ktorých miera zamestnanosti dramaticky klesla o 17,5 % na 69,3 % (Labour Force Survey, 2020). V roku 2019 zostal celkový počet žiakov vyššieho sekundárneho OVP stabilný na úrovni 67,5 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 48,4 % (UOE, 2019).

Slovensko transformuje OVP tak, aby vyhovovalo potrebám trhu práce a očakávaniam zamestnávateľov. Ministerstvo školstva predložilo začiatkom roka 2021 na verejnú konzultáciu novelu zákona o OVP, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022. Jej cieľom je: a) zaviesť experimentálne overovanie odborov vzdelávania; b) posilniť vplyv zamestnávateľov na poskytovanie sekundárneho OVP; c) uľahčiť vstup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb do duálneho vzdelávania prostredníctvom nadpodnikových vzdelávacích centier, znížiť administratívnu záťaž podnikov a zaviesť podnikové štipendium a d) zaviesť do študijných programov pre zdravotnícke povolania a učiteľov vo VSRD duálne vzdelávanie. Prešovský a Banskobystrický kraj zároveň pilotne skúšajú riešenia na zlepšenie kvality ich OVP na základe návrhu stanoveného v kontexte iniciatívy Dobiehajúce regióny (Catching-up Regions) podporovanej Svetovou bankou a Európskou komisiou, v ktorom sa kombinujú mäkké zložky (revízia učebných osnov, odborná príprava učiteľov, inkluzívne opatrenia, platformy regionálnej spolupráce) s tvrdými investíciami²⁴.

Plán obnovy a odolnosti sa čiastočne zaoberá OVP. Na stredné školy OVP sa budú vzťahovať hlavne všeobecné opatrenia v oblasti vzdelávania vrátane digitalizácie, posilnenia dostupnosti, odstránenia segregácie Rómov vo vzdelávaní, predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a konkrétnejšie aj reforma programov nižšieho sekundárneho OVP. Okrem toho by sa mal zvýšiť podiel profesijne orientovaných bakalárskych programov na úroveň 10 % (do konca roka 2024) a mali by sa zabezpečiť primerané priestory pre praktickú odbornú prípravu (Cedefop a ReferNet, 2021). Zavádzajú sa opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie COVID-19 na študentov OVP, najmä tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného prostredia. Pokiaľ ide o duálne OVP, podniky získali podporu, aby zotrvali v systéme, a to najmä prostredníctvom kompenzácie miezd pre vnútropodnikových školiteľov a motivačného príspevku pre novoprijatých študentov počas školského roku 2020/2021.

Pandémia COVID-19 ovplyvnila účasť na vzdelávaní dospelých. Miera účasti v roku 2020 (25 – 64-ročných za posledné 4 týždne) je na úrovni 2,8 %, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou EÚ na rok 2020 (15 %) a o 0,8 percentuálneho bodu menej než v roku 2019. Podiel dospelých s nízkou kvalifikáciou sa znížil o 1,3 percentuálneho bodu na úroveň 7,3 %. Percentuálny podiel nízkokvalifikovaných zamestnaných dospelých klesol z 37,8 % na 36,4 %, čo je hlboko pod priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 55,8 %. Podiel nízkokvalifikovaných a nezamestnaných dospelých zapojených do vzdelávania zostáva štatisticky bezvýznamný. Podiel dospelých Slovákov (vo veku 16 až 74 rokov), ktorí majú základné digitálne zručnosti, klesol o 5 % na úroveň 54 %, čo je 2 percentuálne body pod priemerom EÚ.

Systém vzdelávania dospelých na Slovensku zostáva bez primeraného politického uznania, riadiacej štruktúry alebo financovania naďalej fragmentovaný. V programovom vyhlásení vlády na roky 2020 – 2024 sa uvádza záväzok sfunkčniť systém rozšírením ponuky kvalitnej dostupnej odbornej prípravy pre zamestnaných a zraniteľné skupiny s cieľom pomôcť im lepšie sa uplatniť na trhu práce. Otázka zručností dospelých sa v pláne obnovy a odolnosti vo veľkom rozsahu neriešila, čím táto oblasť ostala výrazne závislá od financovania z EFS. Ministerstvo školstva vydalo v marci 2020 v kontexte pandémie COVID-19 pokyny týkajúce sa akreditovaných kurzov, v ktorých sa špecifikovalo čo sa môže vyučovať online. Nová stratégia celoživotného vzdelávania (v procese schvaľovania) nahradí stratégiu z roku 2008. Pripravovaná stratégia by mala zabezpečiť implementáciu systémového prístupu k vzdelávaniu dospelých, najmä rozvoj digitálnych zručností a zručností podľa kritérií KOMPAS.

7. Modernizácia vysokoškolského vzdelávania

Miera dosiahnutého terciárneho vzdelávania sa približuje priemeru EÚ, ale rodový rozdiel sa zdvojnásobil. V rokoch 2010 až 2020 sa miera zvýšila o 15 percentuálnych bodov a v roku 2020 bolo na Slovensku 39 % dospelých vo veku 25 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym stupňom vzdelania. Táto hodnota je len mierne pod priemerom EÚ (40,5 %). Rodový rozdiel v prospech žien sa však zväčšil a pri hodnote 19,9 percentuálneho bodu dosiahol dvojnásobok priemeru EÚ (10,8 percentuálneho bodu). Podiel absolventov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na Slovensku dosiahol v roku 2019 84 %, čo je najviac v EÚ.

Miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokých škôl prevýšila priemer EÚ a mieru absolventov sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy. V roku 2020 ďalej rástla miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokých škôl (vo veku 20 až 34 rokov) a dosiahla 84,9 %, čím sa presiahol priemer EÚ (83,7 %), ako aj mieru zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho OVP (80,7 %)²⁵. Miera zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho OVP klesla v porovnaní s rokom 2019 o 3,9 percentuálneho bodu a to pravdepodobne v dôsledku pandémie COVID-19. Podiel absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) zostal v roku 2019 obmedzený na úrovni 21,82 % (priemer EÚ bol 26 %), čo je hodnota, ktorá sa od roku 2014 zásadne nezmenila²⁶. Podiel absolventiek STEM na celkovom počte absolventiek (12,2 %) je mierne pod priemerom EÚ (14,7 %), ale podiel v rámci IKT je 13,6 % a patrí k najnižším (priemer v EÚ je 20,3 %). Slovensko plánuje v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti reformy na zlepšenie relevantnosti bakalárskych programov pre trh práce. Miera zamestnanosti čerstvých absolventov stupňa ISCED 6 (vo veku 25 až 34 rokov) je najnižšia spomedzi všetkých absolventov vysokých škôl (65 % v roku 2018) (OECD, 2019c).

Slovensko oznámilo, že prijme ďalšie reformné opatrenia na zlepšenie kvality, riadenia a internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania. Slovensko zaviedlo nový systém akreditácie na základe právneho rámca prijatého v roku 2018²⁷. Stanovujú sa ním nové štandardy kvality, čím sa zvyšuje dôležitosť vnútorných postupov zabezpečovania kvality. Akčný plán v oblasti externého zabezpečovania kvality vysokých škôl 2021 – 2022, ktorý je v súlade so Štandardami a usmerneniami na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania bol vypracovaný s podporou programu Erasmus+²⁸. Slovensko má v rámci svojho plánu obnovy a odolnosti a s dodatočnou podporou Nástroja technickej podpory Európskej komisie v úmysle zaviesť ďalšie reformy s cieľom zmeniť modely riadenia a financovania, zefektívniť sieť vysokých škôl a posilniť internacionalizáciu. Slovensko okrem toho plánuje zaviesť štipendijné programy pre zahraničných a domácich študentov vrátane tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného prostredia, a pre medzinárodnú mobilitu zamestnancov. Stratégia internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030 sa má prijať do konca roku 2021. Ministerstvo školstva sa zúčastňuje aj na projekte MICROBOL zameranom na mikrocertifikáty.

V dôsledku pandémie COVID-19 vzrástlo digitálne vzdelávanie, napriek tomu je však potrebné posilniť digitálne zručnosti pedagogických zamestnancov. Vysoké školy poskytovali počas obmedzenia pohybu v dôsledku pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 väčšinou digitálne vzdelávanie. Vláda podporila v tejto súvislosti projekty zamerané na: i) zbieranie najlepších postupov a tvorbu odporúčaní pre realizáciu virtuálnej mobility a konceptu COIL (Collaborative Online International Learning) a ii) prípravu a rozvoj výučby kurzov v anglickom jazyku so zameraním na umelú inteligenciu a kybernetiku vo forme zmiešaného učenia²⁹. Podľa krátkeho prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a Študentskej rady vysokých škôl³⁰, majú študenti k dispozícii potrebné digitálne vybavenie a zručnosti pre online vzdelávanie, zatiaľ čo úroveň digitálnych zručností vysokoškolských učiteľov sa líši.

8. Odkazy

Cedefop; ReferNet (2021), Slovakia: VET REF: developments in vocational education and training policy database. Cedefop monitoring and analysis of VET policies (Slovensko: OVP REF: Vývoj databázy politík odborného vzdelávania a prípravy. Cedefop – monitorovanie a analýza politík OVP). (Neuverejnené).

Rada Európskej únie (2020), Odporúčanie Rady, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2020, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0525&from=EN

Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania (2020), European Agency Statistics on Inclusive Education: 2018 Dataset Cross-Country Report (Európska agentúra pre štatistiku o inkluzívnom vzdelávaní: Správa o dátových súboroch krajiny 2018). (J. Ramberg, A. Lénárt a A. Watkins, eds.). Odense, Dánsko, www.european-agency.org

Európska komisia (2021), European Semester 2020-2021 country fiche on disability equality - Slovakia (Európsky semester 2020 – 2021 – prehľad o krajine týkajúci sa rovnosti osôb so zdravotným postihnutím – Slovensko). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.
https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=1532&moreDocuments=yes

Európska komisia/EACEA/Eurydice (2021), Teachers in Europe - Careers, Development, Well-being — 2021 (Učitelia v Európe – kariéra, rozvoj a pohoda – 2021). Správa siete Eurydice. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie. https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/teachers-europe-carreers-development-and-well-being_en

Vláda Slovenskej republiky (2020), Programové vyhlásenie vlády 2020, k dispozícii na https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf

Inchley J, Currie D, Budisavljevic S, Torsheim T, Jåstad A, Cosma A et al., editors. (2020a), Spotlight on adolescent health and well-being. Findings from the 2017/2018 Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) survey in Europe and Canada (Situácia v oblasti zdravia a pohody dospievajúcich. Zistenia prieskumu z rokov 2017/2018 v Európe a Kanade o zdravotnom správaní detí školského veku). Medzinárodná správa. Zväzok 1. Hlavné zistenia. Kodaň: Regionálny úrad WHO pre Európu, 2020.
https://www.euro.who.int/en/health-topics/Life-stages/child-and-adolescent-health/health-behaviour-in-school-aged-children-hbsc/publications/2020/spotlight-on-adolescent-health-and-well-being.-findings-from-the-20172018-health-behaviour-in-school-aged-children-hbsc-survey-in-europe-and-canada.-international-report.-volume-1.-key-findings

International Association for the Evaluation of Educational Achievement (IEA), TIMSS 2019 International Results in Mathematics and Science [Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA), Medzinárodné výsledky TIMSS 2019 v matematike a vo vedách], Ina V.S. Mullis, Michael O. Martin, Pierre Foy, Dana L. Kelly a Bethany Fishbein, https://timss2019.org/reports/wp-content/themes/timssandpirls/download-center/TIMSS-2019-International-Results-in-Mathematics-and-Science.pdf

Izrael. P. et al (2020), Správa z výskumu EU Kids Online IV Slovensko, https://www.ku.sk/images/dokumenty/ff/Sprava_z_vyskumu__EU_Kids_Online_Slovensko_2018_-_2020.pdf

Janková, M. (2020), Prevencia a riešenie šikanovania a kyberšikanovania v základných a stredných školách z pohľadu koordinátorov prevencie, Bratislava, Ministerstvo školstva/CVTI SR, k dispozícii na https://www.minedu.sk/data/att/17683.pdf

OECD (2019a), TALIS 2018 Results (Volume I): Teachers and School Leaders as Lifelong Learners (Výsledky TALIS 2018 – zväzok I: Učitelia a vedúci škôl ako účastníci celoživotného vzdelávania), TALIS, OECD Publishing, Paríž, http://www.oecd.org/education/talis/.

OECD (2019b Vol II), PISA 2018 Results (Volume II): Where All Students Can Succeed (Výsledky PISA 2018 – zväzok II: Keď môžu všetci študenti zažiť úspech), PISA, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/acd78851-en

OECD (2019b Vol III), PISA 2018 Results (Volume III): What School Life Means for Students’ Lives (Výsledky PISA 2018 – zväzok III: Význam školy pre život študentov), PISA, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/acd78851-en

OECD (2019c), ‘Slovak Republic’, in Education at a Glance 2019: OECD indicators („Slovenská republika“, V: Vzdelávanie v kocke 2019: ukazovatele OECD), https://doi.org/10.1787/f8d7880d-en.

OECD (2020), Skills Strategy Slovak Republic: Assessment and Recommendations (Stratégia v oblasti zručností v Slovenskej republike: posúdenie a odporúčania), OECD Skills Studies, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/bb688e68-en

OECD (2021a), Delivering Quality Education and Health Care to All: Preparing Regions for Demographic Change (Poskytovanie kvalitného vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre všetkých: príprava regiónov na demografické zmeny), OECD Rural Studies, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/83025c02-en.

OECD (2021b), “Slovak Republic“, in Education at a Glance 2021: OECD Indicators („Slovenská republika“, V: Vzdelávanie v kocke 2021: ukazovatele OECD), OECD Publishing, Paríž. DOI: https://doi.org/10.1787/d8cc1985-en

Pappas, S. (2013), ‘Long-Term Effects Of Bullying: Pain Lasts Into Adulthood (STUDY)’ [„Dlhodobé následky šikanovania: bolesť, ktorá trvá do dospelosti (ŠTÚDIA)], Huffington Post, (2013), https://www.huffpost.com/entry/long-term-effects-of-bullying_n_2728190

Štátna školská inšpekcia (2019), Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2018/2019, https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2020/12/sprava_18_19.pdf

To dá rozum (2019), v Hellebrandt et al. (2020), https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf

Príloha I: Zdroje kľúčových ukazovateľov

Príloha II: Štruktúra vzdelávacieho systému