Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021

Prehľad cieľov na úrovni EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

V uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) sa vymedzil súbor referenčných úrovní priemerných európskych výsledkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ďalej len „ciele na úrovni EÚ“), ktoré by mali podporovať strategické priority uvedené v danom uznesení.

Pravidelné monitorovanie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov prostredníctvom systematického zberu a analýzy medzinárodne porovnateľných údajov zásadným spôsobom prispieva k tvorbe politiky založenej na dôkazoch.

Členské štáty súhlasia s týmito siedmimi cieľmi na úrovni EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť: nižšie nájdete opis každého z nich, údaje týkajúce sa EÚ a jednotlivých členských štátov a krátku analýzu (údaje týkajúce sa siedmich cieľov sú k dispozícii aj vo viacjazyčnom súbore programu Excel a na osobitnej stránke Eurostatu s aktualizovanými a prispôsobiteľnými súbormi údajov, grafmi a mapami).

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2030 by mal byť podiel 15-ročných so slabými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách nižší ako 15 %.

KRAJINY EÚ S NAJLEPŠÍMI VÝSLEDKAMI:
Čítanie: Estónsko, Írsko, Fínsko
Matematika: Estónsko, Poľsko, Dánsko
Prírodné vedy: Estónsko, Fínsko, Poľsko

2018 Vývoj 2018 Vývoj 2018 Vývoj
Čítanie   Matematika   Prírodné vedy  
EÚ 22,5 2,8 22,9 0,2 22,3 4,5
Belgicko 21,3 3,6 19,7 0,6 20,0 2,0
Bulharsko 47,1 6,1 44,4 -2,7 46,5 7,7
Česko 20,7 -2,4 20,4 -2,0 18,8 1,5
Dánsko 16,0 0,8 14,6 -2,5 18,7 2,1
Nemecko 20,7 2,2 21,1 2,4 19,6 4,8
Estónsko 11,1 -2,2 10,2 -2,5 8,8 0,5
Írsko 11,8 -5,4 15,7 -5,2 17,0 1,8
Grécko 30,5 9,2 35,8 5,4 31,7 6,4
Španielsko 23,2 3,6 24,7 0,9 21,3 3,1
Francúzsko 20,9 1,1 21,3 -1,2 20,5 1,2
Chorvátsko 21,6 -0,8 31,2 -2,0 25,4 6,9
Taliansko 23,3 2,3 23,8 -1,2 25,9 5,3
Cyprus 43,7 : 36,9 : 39,0 :
Lotyšsko 22,4 4,8 17,3 -5,3 18,5 3,8
Litva 24,4 0,0 25,6 -0,8 22,2 5,2
Luxembursko 29,3 3,3 27,2 3,3 26,8 3,1
Maďarsko 25,3 7,7 25,6 3,3 24,1 10,0
Malta 35,9 -0,4 30,2 -3,5 33,5 1,0
Holandsko 24,1 9,8 15,8 2,4 20,0 6,8
Rakúsko 23,6 : 21,1 : 21,9 :
Poľsko 14,7 -0,3 14,7 -5,8 13,8 0,7
Portugalsko 20,2 2,6 23,3 -0,5 19,6 3,1
Rumunsko 40,8 0,4 46,6 -0,4 43,9 2,5
Slovinsko 17,9 -3,3 16,4 -4,0 14,6 -0,2
Slovensko 31,4 9,2 25,1 4,1 29,3 10,0
Fínsko 13,5 5,4 15,0 7,1 12,9 6,9
Švédsko 18,4 1,0 18,8 -2,3 19,0 -0,1
Island 26,4 9,6 20,7 3,7 25,0 7,1
Nórsko 19,3 4,3 18,9 0,7 20,8 5,0
Švajčiarsko 23,6 6,8 16,8 3,3 20,2 6,2
Čierna Hora 44,4 -5,1 46,2 -12,3 48,2 -5,4
Severné Macedónsko 55,1 : 61,0 : 49,5 :
Srbsko 37,7 4,9 39,7 -0,9 38,3 3,9
Turecko 26,1 1,6 36,7 -5,5 25,2 -4,8
BLIŽŠÍ POHĽAD Problémom zostáva znižovanie počtu žiakov, ktorí nie sú schopní vykonávať základné úlohy v matematike, prírodných vedách a čítaní. Medzi rokmi 2012 a 2015 sa EÚ odklonila od svojho cieľa týkajúceho sa základných zručností. Vo väčšine krajín majú žiaci s migrantským pôvodom tendenciu dosahovať slabšie výsledky než ostatní žiaci, z čoho vyplýva, že jednou z hlavných priorít zostáva v EÚ investovanie do rovnakých príležitostí pre všetkých žiakov.

Zdroj: OECD (PISA 2009, 2018).
Poznámky: Slabými výsledkami sa rozumie neschopnosť dosiahnuť úroveň 2 na stupnici PISA v čítaní, matematike alebo prírodných vedách.
Znázornený vývoj sa týka zmeny v období 2009 – 2018, vyjadrenej v percentuálnych bodoch. Porovnateľnosť údajov PISA za rok 2018 týkajúcich sa čítania v prípade Španielska s údajmi zo skorších hodnotení PISA nemožno v plnej miere zaručiť. Pozri oddiel 2.2.1 Monitora vzdelávania a odbornej prípravy 2021 (ec.europa.eu/education/monitor).

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2030 by mal byť podiel ôsmakov so slabými výsledkami v počítačovej a informačnej gramotnosti nižší ako 15 %

KRAJINY EÚ S NAJLEPŠÍMI VÝSLEDKAMI: Česko, Dánsko, Poľsko

Rok Žiaci so slabými výsledkami Chlapci Dievčatá
Česko 2013 15,0 17,3 12,8
Dánsko 2018 16,2 21,6 10,7
2013 21,4 24,1 18,6
Nemecko 2018 33,2 36,5 29,6
2013 29,2 32,9 25,3
Francúzsko 2018 43,5 49,2 37,8
Chorvátsko 2013 35,9 40,0 31,6
Litva 2013 45,1 49,1 40,9
Luxembursko 2018 50,6 55,4 45,0
Holandsko 2013 26,4 29,9 22,5
Poľsko 2013 25,3 27,6 23,0
Portugalsko 2018 33,5 36,0 30,8
Slovinsko 2013 35,8 44,1 27,2
Slovensko 2013 32,8 36,3 29,3
Fínsko 2018 27,3 33,7 20,7
Nórsko 2013 24,0 : :
BLIŽŠÍ POHĽAD: Kríza spôsobená ochorením COVID-19 v posledných dvoch rokoch zdôraznila význam základných, ako aj pokročilých digitálnych zručností pre udržanie našich ekonomík a spoločností. Digitálne zručnosti sa najmä stali základným predpokladom účasti na vzdelávaní, práci a socializácii počas početných obmedzení pohybu. Na účely podpory digitálnej transformácie je potrebné tieto zručnosti rozvíjať od útleho veku. Z údajov ICILS z rokov 2013 a 2018 vyplýva, že na dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ do roku 2030 je ešte potrebné dosiahnuť určitý pokrok a že je treba riešiť určité nedostatky.

Zdroj: IEA (ICILS 2013, 2018).
Poznámky: Slabé výsledky sa vymedzujú ako výkonnosť pod prahom úrovne 2 (492 bodov) na stupnici počítačovej a informačnej gramotnosti v rámci ICILS. Taliansko sa zúčastnilo na prieskume ICILS za rok 2018, ale testovanie sa uskutočnilo na začiatku školského roku a výsledky nie sú porovnateľné s výsledkami ostatných krajín a neuvádzajú sa. Poznámky pre jednotlivé krajiny možno nájsť v tabuľke 3.4 v príslušných medzinárodných správach pre prieskumy ICILS za rok 2013 a 2018.

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2030 by sa vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve malo zúčastňovať aspoň 96 % detí od 3 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky.

KRAJINY EÚ S NAJLEPŠÍMI VÝSLEDKAMI: Francúzsko, Írsko, Belgicko
NAJVÄČŠÍ POKROK V OBDOBÍ 2013 – 2019: Cyprus, Írsko, Poľsko

2019 Vývoj 2019
Spolu   Vek 3 roky Vek 4 roky a viac
EÚ 92,8 1,0 87,8 95,1
Belgicko 98,3 0,0 97,9 98,5
Bulharsko 79,9 -3,9 71,6 82,7
Česko 86,3 9,5 77,6 90,7
Dánsko 97,7 0,1 96,5 98,3
Nemecko 94,0 -1,8 90,4 95,8
Estónsko 91,5 1,9 87,3 92,9
Írsko 100,0e 17,6 99,2e 100,0e
Grécko 68,8 -16,5 34,9 85,6
Španielsko 97,3 0,7 96,1 97,8
Francúzsko 100,0p 0,0 100,0p 100,0p
Chorvátsko 79,4 11,8 71,5 81,8
Taliansko 93,6 -3,7 91,1 94,8
Cyprus 90,1 20,7 76,0 97,0
Lotyšsko 94,1 2,8 89,1 95,9
Litva 89,6 6,2 84,5 91,3
Luxembursko 88,4 -1,5 69,0 97,9
Maďarsko 92,9 4,6 87,2 95,8
Malta 91,9 -7,5 89,0 94,9
Holandsko 90,5 -3,6 76,9 97,2
Rakúsko 89,9 3,4 77,8 96,0
Poľsko 90,3e 13,9 77,6e 94,5e
Portugalsko 92,2d 3,5 83,7d 96,6
Rumunsko 78,6 -5,5 71,0 82,3
Slovinsko 92,1 4,2 89,1 93,6
Slovensko 77,8 5,5 69,3 82,6
Fínsko 88,8 8,8 80,4 91,4
Švédsko 95,6 0,6 93,4 96,3
Island 96,8 0,7 96,3 97,0
Nórsko 97,1 0,4 96,4 97,4
Švajčiarsko 49,4 2,7 2,4 73,3
Čierna Hora : : : :
Severné Macedónsko 42,3 12,6 34,8 45,9
Srbsko 67,3 4,2 57,3 :
Turecko 43,2 : 10,7 59,6
BLIŽŠÍ POHĽAD: V roku 2019 sa na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) zúčastnilo 92,8 % detí vo veku od 3 rokov do veku stanoveného na začatie povinnej školskej dochádzky. Počas posledných piatich rokov sa vo väčšine krajín pozoroval nárast. Cieľová hodnota by sa mala vnímať v spojení s politickými usmerneniami o kvalite poskytovania VSRD. Členské štáty spolupracujú na zvyšovaní prístupnosti VSRD a zlepšovaní kvality pracovníkov a učebných osnov.

Zdroj: Eurostat (UOE), online údajový kód [educ_uoe_enra21]; educ_uoe_enra20 (vek 3); educ_uoe_enra10 (vek 4+)].
Poznámky: Vek pre začatie povinnej školskej dochádzky je v jednotlivých krajinách odlišný. Viac informácií možno nájsť v oddiele 2.3 Monitora vzdelávania a odbornej prípravy 2021 (ec.europa.eu/education/monitor). Znázornený vývoj sa týka zmeny v období 2013 – 2019, vyjadrenej v percentuálnych bodoch.

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2030 by mal byť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, menší ako 9 %.

KRAJINY EÚ S NAJLEPŠÍMI VÝSLEDKAMI: Chorvátsko, Grécko, Slovinsko
NAJVÄČŠÍ POKROK V OBDOBÍ 2010 – 2020: Portugalsko, Španielsko, Grécko

2020 Vývoj 2020
Spolu   Muži Ženy
EÚ 9,9 -3,9 11,8 8,0
Belgicko 8,1 -3,8 10,2 5,9
Bulharsko 12,8 0,2 13,4 12,1
Česko 7,6 2,7 7,5 7,6
Dánsko 9,3 -2,2 11,7 6,8
Nemecko 10,1bp -1,7 11,8bp 8,3bp
Estónsko 7,5 -3,5 9,2 5,8
Írsko 5,0 -6,9 5,4 4,7
Grécko 3.8 -9.7 4,4 3,1
Španielsko 16,0 -12,2 20,2 11,6
Francúzsko 8,0 -4,7 9,7 6,3
Chorvátsko 2,2u -3,0 2,4u 2,0u
Taliansko 13,1 -5,5 15,6 10,4
Cyprus 11,5 -1,2 15,0 8,4
Lotyšsko 7,2 -5,7 9,5 4,7
Litva 5,6 -2,3 7,7 3,4u
Luxembursko 8,2 1,1 10,7 5,7
Maďarsko 12,1 1,3 12,9 11,3
Malta 12,6 -8,8 14,7 10,2
Holandsko 7,0 -3,1 8,7 5,3
Rakúsko 8,1 -0,2 10,0 6,3
Poľsko 5,4 0,0 7,0 3,7
Portugalsko 8,9 -19,4 12,6 5,1
Rumunsko 15,6 -3,7 14,7 16,6
Slovinsko 4,1 -0,9 4,6u 3,4u
Slovensko 7,6 2,9 7,7 7,4
Fínsko 8,2 -2,1 9,4 7,0
Švédsko 7,7 1,2 9,0 6,3
Island 14,8b -7,8 17,8b 11,6b
Nórsko 9,9 -7,5 11,6 8,0
Švajčiarsko 4,0 -2,7 4,7 3,3
Čierna Hora 3,6 : : :
Severné Macedónsko 5,7 -9,8 5,7 5,8
Srbsko 5,6 -2,7 5,4 5,8
Turecko 26,7 -16,4 27,5 25,8
BLIŽŠÍ POHĽAD: Prioritou EÚ zostáva znižovania počtu mladých ľudí, ktorí ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu pred ukončením vyššieho sekundárneho vzdelávania. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je pravdepodobnejšie u mladých mužov než žien a veľmi znevýhodnení sú mladí ľudia narodení v cudzine. V mnohých členských štátoch existujú veľké regionálne rozdiely.

Zdroj: Eurostat (EU-LFS), online údajový kód [edat_lfse_14].
Poznámky: Ukazovateľ sa vzťahuje na osoby vo veku 18 až 24 rokov s  maximálnou úrovňou ISCED 2, ktoré sa už nezúčastňujú formálneho ani neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Znázornený vývoj sa týka zmeny v období 2010 – 2020, vyjadrenej v percentuálnych bodoch.

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2030 by mal podiel osôb vo veku 25 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie, predstavovať aspoň 45 %.

KRAJINY EÚ S NAJLEPŠÍMI VÝSLEDKAMI: Luxembursko, Írsko, Cyprus
NAJVÄČŠÍ POKROK V OBDOBÍ 2010 – 2020: Rakúsko, Luxembursko, Portugalsko

2020 Vývoj 2020
Spolu   Muži Ženy
EÚ 40,5 8,3 35,2 46,0
Belgicko 48,5 4,7 40,8 56,2
Bulharsko 33,0 5,5 27,2 39,1
Česko 33,0 10,4 26,1 40,4
Dánsko 47,1 9,5 39,0 55,5
Nemecko 35,1bp 9,1 33,9bp 36,4bp
Estónsko 43,1 4,9 32,7 54,7
Írsko 58,4 8,8 54,5 62,2
Grécko 43,7 13,1 36,7 51,0
Španielsko 47,4 7,1 41,3 53,5
Francúzsko 49,4 6,7 45,9 52,8
Chorvátsko 36,6 10,8 27,5 45,8
Taliansko 28,9 8,1 22,9 35,0
Cyprus 57,8 9,7 47,3 67,8
Lotyšsko 44,2 9,5 33,8 55,3
Litva 56,2 9,9 45,6 68,1
Luxembursko 60,6 16,4 55,0 66,3
Maďarsko 30,7 4,6 25,3 36,4
Malta 40,1 15,8 36,3 44,7
Holandsko 52,3 12,0 47,5 57,1
Rakúsko 41,4 20,7 37,3 45,7
Poľsko 42,4 5,3 32,7 52,6
Portugalsko 41,9 16,4 34,6 49,0
Rumunsko 24,9 4,2 21,7 28,3
Slovinsko 45,4 14,1 35,8 56,6
Slovensko 39,0 15,0 29,3 49,2
Fínsko 43,8 4,6 35,9 52,2
Švédsko 49,2 6,9 40,6 58,3
Island 41,7b 5,5 34,0b 50,4b
Nórsko 50,9 5,9 41,7 60,6
Švajčiarsko 53,0 15,6 50,8 55,3
Čierna Hora 40,4 : 35,9 45,0
Severné Macedónsko 37,7 15,9 31,6 44,1
Srbsko 32,6 13,7 26,1 39,3
Turecko 36,2 19,4 35,5 36,8
BLIŽŠÍ POHĽAD: Miera dosiahnutia terciárneho vzdelania v EÚ je vysoká, ale medzi jednotlivými krajinami, ako aj v rámci jednotlivých krajín existujú značné rozdiely. V priemere je v EÚ veľký rozdiel medzi mierou dosiahnutia terciárneho vzdelávania žien a mužov, pričom táto hodnota je vyššia u žien. Naliehavú pozornosť si vyžaduje sociálny rozmer vysokoškolského vzdelávania, najmä na účely podpory účasti znevýhodnených skupín.

Zdroj: Eurostat (EU-LFS), online údajový kód [edat_lfse_03].
Poznámky: Ukazovateľ sa vzťahuje na osoby vo veku 25 až 34 rokov, ktoré úspešne ukončili úroveň ISCED 5 až 8. Znázornený vývoj sa týka zmeny v období 2010 – 2020, vyjadrenej v percentuálnych bodoch.

Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2025 by mal podiel nedávnych absolventov OVP, ktorí sa počas svojho odborného vzdelávania a prípravy učili na pracovisku, predstavovať aspoň 60 %.
Výučba na pracovisku uľahčuje mladým ľuďom a dospelým prechod zo školy alebo nezamestnanosti na trh práce. Údaje, z ktorých vychádza cieľová hodnota na úrovni EÚ do roku 2030, však budú k dispozícii až od roku 2022. V oblasti OVP existujú ďalšie dôležité ukazovatele, ktoré sa týkajú zamestnanosti čerstvých absolventov a vzdelávacej mobility počas ich formálneho vzdelávania. Podľa prvého ukazovateľa bolo v roku 2020 zamestnaných 76,1 % čerstvých absolventov, čo je lepší výsledok než v prípade absolventov všeobecného vzdelávania na strednej úrovni. 
Cieľová hodnota na úrovni EÚ: Do roku 2025 by sa malo na vzdelávaní v posledných 12 mesiacoch zúčastniť aspoň 47 % dospelých vo veku od 25 do 64 rokov.

Pandémia ochorenia COVID-19 prerušila už beztak pomalý pokrok v oblasti vzdelávania dospelých v EÚ. Dodala však ďalší impulz vzdelávaniu dospelých ako politickému cieľu. Členské štáty sa dohodli na cieli EHP, ktorým je aspoň 47 % vzdelávanie dospelých do roku 2025. Pri príležitosti schválenia Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv na samite v Porte v roku 2021 bol k nemu pripojený cieľ 60 % do roku 2030. Oba ciele sa zakladajú na novom prístupe k meraniu vzdelávania dospelých, ktorý sa začne uplatňovať od roku 2022.

Účasť na vzdelávaní dospelých bola cieľom v predchádzajúcich strategických rámcoch EÚ pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave, vždy však bola zameraná na krátke obdobie štyroch týždňov predchádzajúcich prieskumu. Súčasná cieľová hodnota na úrovni EÚ sa naproti tomu vzťahuje na dvanásť mesiacov predchádzajúcich prieskumu.

Dvanásť mesačné referenčné obdobie umožňuje pokryť všetky spôsoby vzdelávania, pričom poskytuje prehľad o účasti dospelých na vzdelávaní, ktorý je bližší k súčasnej realite. Je totiž stále bežnejšie, že dospelí navštevujú (veľmi) krátke kurzy, semináre a iné spôsoby vzdelávania poskytované v podnikoch, na trhu alebo orgánmi na rôznych úrovniach a rôznymi poskytovateľmi, od špecializovaných stredísk až po sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti. Takáto účasť sa nemusí započítať pri uplatňovaní štvortýždňového obdobia, ale vďaka prechodu na dvanásťmesačné obdobie sa pravdepodobne podchytí.

Všeobecné poznámky
Vývoj a pokrok vyjadrený v percentuálnych bodoch v tomto letáku sa vypočítavajú na jedno desatinné miesto a nevylučujú prípadné medziľahlé zlomy v radoch.
: = údaje buď nie sú k dispozícii alebo nie sú v dôsledku veľmi malej veľkosti vzorky spoľahlivé
b = zlom v časovom rade
d = definícia sa líši
e = odhad
p = predbežný údaj
u = nízka spoľahlivosť

Cieľové hodnoty na úrovni EÚ
Referenčné úrovne priemernej európskej výkonnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave vymedzené v uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030), ktoré bolo prijaté vo februári 2021.

ISCED: Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania (2011)
0 Vzdelávanie v ranom detstve
1 Základné vzdelávanie
2 Nižšie sekundárne vzdelávanie
3 Vyššie sekundárne vzdelanie
4 Postsekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho)
5 Krátke terciárne študijné cykly
6 Bakalárska alebo rovnocenná úroveň
7 Magisterská alebo rovnocenná úroveň
8 Doktorandská alebo rovnocenná úroveň

Členské štáty, ktoré dosiahli cieľové hodnoty na úrovni EÚ pre daný rok

Pre ďalšie opisy, analýzu a poznámky pozri Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021 (ec.europa.eu/education/monitor)