1. Kľúčové ukazovatele

2. Hlavné body

3. Dôraz na digitálne vzdelávanie

Slovensko kladie väčší dôraz na digitálne zručnosti, chýba však pravidelné hodnotenie tejto politiky. V široko koncipovanej Stratégii digitálnej transformácie Slovenska 2030¹ a príslušnom akčnom pláne na roky 2019 – 2022 sú načrtnuté prioritné investičné oblasti, medzi ktoré patrí prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku a zvyšovanie zručností umožňujúce účasť na digitálnej spoločnosti (digitálne občianstvo) (vláda Slovenskej republiky, 2019). Na súčasnú stratégiu digitálneho vzdelávania 2020 pre školstvo a vysokoškolské vzdelávanie², ktorá je zameraná na zlepšenie prístupu k obsahu digitálneho vzdelávania, modernizáciu digitálnej infraštruktúry a zvýšenie kompetencií pedagogických pracovníkov, nadviaže stratégia 2030³, ktorá dodatočne pokryje celoživotné vzdelávanie a kybernetickú bezpečnosť. Úroveň digitálnych zručností v širšej populácii je pomerne nízka: v roku 2019 bol podiel obyvateľstva (vo veku 16 až 74 rokov) s minimálne základnými digitálnymi zručnosťami (54 %) a vyššími než základnými digitálnymi zručnosťami (27 %) pod priemerom EÚ27 (58 %, resp. 33 %) (Európska komisia, 2020b). Podiel absolventov informačných a komunikačných technológií (IKT) bol v roku 2018 mierne nad priemerom EÚ27 (3,9 % oproti 3,8 %)⁴. Napriek zvýšenému dôrazu na digitálne zručnosti chýba v tejto oblasti pravidelné hodnotenie politík (Európska komisia/Eurydice, EACEA, 2019a), ktoré by prispelo k úspešnejšiemu vykonávaniu tejto stratégie.

Hoci má čoraz viac mladých ľudí vyššie než základné digitálne zručnosti, objavujú sa rozdiely. Podiel Slovákov vo veku 16 až 19 rokov, ktorí v roku 2019 uvádzali pokročilé celkové digitálne zručnosti, narástol od roku 2015 o 4 percentuálne body, čím dosiahol priemer EÚ27, ktorý bol na úrovni 57 %. Stúpol aj podiel ľudí, ktorí uvádzali nízke digitálne zručnosti, a to na 16 % (priemer EÚ27 bol 15 %). Výsledky testovania spôsobilosti v oblasti IT v roku 2019 naznačili potrebu zlepšiť kritické myslenie a vyhodnocovanie informácií a zdôraznili regionálne rozdiely v digitálnych zručnostiach žiakov (Kučera, P. et al., 2019). Viac ako polovica žiakov nižšieho sekundárneho (52 %) a vyššieho sekundárneho (60 %) vzdelávania používa pri učení v škole počítač aspoň raz do týždňa (Európska komisia, 2019a), ale 20 % žiakov stredných škôl zo znevýhodneného prostredia stále nemá pri učení prístup k počítaču (OECD, 2020c). Vzhľadom na významný vplyv sociálno-ekonomického prostredia na učebné výsledky žiakov stredných škôl (OECD, 2019b; pozri časť o testoch PISA 2018 ďalej v texte) a vzhľadom na regionálne rozdiely by rozšírený prístup k IKT na účely vzdelávania mal prínos pre znevýhodnených žiakov a školy, keďže by sa tým predchádzalo vzniku digitálnej priepasti (Európska komisia, 2017).

V digitálnom vzdelávaní je kľúčová primeraná podpora učiteľov. Približne polovica učiteľov (47 %) uvádza, že povoľujú žiakom používať IKT pri práci v triede (OECD, 2019a). Z auditu nižších stredných škôl v roku 2018 však vyplynulo, že učitelia využívajú IKT najmä na prezentáciu učebného obsahu a žiaci zriedkavo využívajú IKT na zlepšenie svojich vedomostí (SSI, 2018). Integrácia IKT do vyučovania a jej pozitívny vplyv na učebné výsledky závisia okrem vybavenia a technickej podpory od ďalších faktorov, medzi ktoré patria vhodne navrhnuté učebné plány, vyučovacie metódy a pripravenosť učiteľov (Comi et al., 2016). Väčšina základných (63 %) a nižších stredných škôl (62 %) na Slovensku poskytuje len slabú podporu digitálneho vzdelávania (priemer EÚ27 je 68 % v prípade základných škôl, 45 % v prípade nižších stredných škôl) (Európska komisia, 2019a). Okrem toho sa menej učiteľov zúčastňuje na odbornej príprave týkajúcej sa učebných aplikácií pre konkrétne predmety (Európska komisia, 2019a), hoci z výskumu vyplýva, že odborné vzdelávanie je najúčinnejšie, ak je prepojené s učebnými výsledkami v konkrétnych predmetoch v nadväznosti na učebné plány (Conrads et al., 2017). Je preto pozitívne, že Slovensko vyvíja IKT metodiku pre vyučovanie školských predmetov, ktorej súčasťou je odborná príprava učiteľov v rámci konkrétnych predmetov (Rámček 1). Vyhodnotenie projektu by malo viesť k ďalšiemu politickému usmerneniu pre využívanie digitálnych technológií vo vzdelávaní.

Snahy vybaviť školy a žiakov infraštruktúrou IKT existujú, sú však stále nedostatočné. Budovanie digitálnej infraštruktúry na školách je v uplynulých rokoch investičnou prioritou, ktorá je do veľkej miery podporovaná z finančných prostriedkov EÚ. V roku 2018 navštevovalo školy s kvalitným digitálnym vybavením a pripojením na internet 55 % žiakov na úrovni ISCED 2 a 44 % na úrovni ISCED 3 (priemer EÚ bol 52 %, resp. 72 %), ale podiel žiakov takýchto škôl na úrovni ISCED 1 bol iba 17 % (priemer EÚ 35 %) (Európska komisia, 2019a). Zatvorenie škôl v dôsledku opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19 zvýraznilo potrebu rovnakého prístupu ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu, potrebu zlepšenia digitálnych zručností pedagógov, zavedenia systémov riadenia vzdelávania a poskytovania podpory znevýhodneným rodinám. Len 52 % detí z chudobných domácností má prístup na internet a len 28 % má prístup k laptopu; v prípade rómskych detí je to menej, konkrétne 40 %, resp. 21 % (Bednárik, M. et al., 2020). Ministerstvo školstva v spolupráci s mimovládnymi organizáciami spustilo webové sídlo⁵ na podporu dištančného vzdelávania. IT sektor⁶ bezodplatne poskytol školám a učiteľom softvér a digitálne riešenia. Zriadili sa linky pomoci pre rodičov a deti, ktoré potrebovali psychologickú pomoc alebo pomoc v oblasti špeciálneho vzdelávania. Ministerstvo vyčlenilo 500 000 EUR na letné školy na účely vykrytia vzdelávacích strát, ktoré vznikli v dôsledku zavretia škôl.

4. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy zostávajú pomerne nízke. Výdavky verejnej správy na vzdelávanie vyjadrené ako podiel na HDP boli v roku 2018 naďalej pod priemerom EÚ: 4 % oproti 4,6 %. Výdavky vyjadrené ako podiel z celkových verejných výdavkov predstavovali 9,5 % a boli takisto pod úrovňou priemeru EÚ (9,9 %). Ročné verejné výdavky na žiaka v štandarde kúpnej sily (PPS) patria aj naďalej k najnižším v EÚ: v roku 2017⁷ predstavovali 4 348,5 EUR v prípade žiakov základného a nižšieho stredného vzdelávania a 4 602,6 EUR v prípade žiakov postsekundárneho vzdelávania nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania. Riaditelia škôl celkovo udávajú väčší nedostatok pomôcok, než je priemer OECD, pričom riaditelia znevýhodnených škôl hlásia nedostatok personálu častejšie ako riaditelia zvýhodnených škôl (OECD, 2019b zv. II). Samotné zvýšenie investícií však na zlepšenie výsledkov škôl a žiakov nestačí; iné krajiny s podobnou úrovňou súhrnných výdavkov na žiaka dosahujú oveľa lepšie učebné výsledky (Európska komisia, 2019d). Musí sa docieliť účinnejšie a efektívnejšie vynakladanie výdavkov a musia sa zaviesť systémové zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu kvality a rovnosti v zmysle návrhov odborníkov z MESA10 (Rámček 2). Slovensko v rámci operačného programu Ľudské zdroje 2014 – 2020 vyčlenilo približne 280 miliónov EUR (223,5 milióna EUR z ESF) na financovanie dodatočného personálu v školách a materských školách, ale bez jasnej vízie, ako týchto pracovníkov zamestnať po skončení projektu. Na udržanie výsledkov projektov a hodnotenie výsledkov projektov ESF sa musí zaviesť systematický prístup, ktorý pomôže usmerniť ďalšie politické rozhodnutia a dosiahnuť udržateľné systémové opatrenia.

V rámci úsilia zefektívniť výdavky na vzdelávanie sa musí venovať zvýšená pozornosť zraniteľným skupinám. Ministerstvo financií a ministerstvo školstva s podporou z ESF vykonali v roku 2019 preskúmanie výdavkov. Vláda následne v marci 2020 prijala záverečnú správu (Ministerstvo financií, 2020a). V preskúmaní sa stanovujú opatrenia na zvýšenie začlenenia zraniteľných skupín v celkovej výške 262,8 milióna EUR, pričom 107,1 milióna EUR z tejto sumy by sa malo vyčerpať v roku 2021. Dve tretiny celkového balíka sú určené na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD), najmä detí z marginalizovaných rómskych komunít. V preskúmaní sa navrhuje zabezpečiť starostlivosť pre deti do troch rokov žijúce v takýchto komunitách, zvýšiť počet materských škôl, posilniť inkluzívne tímy, zabezpečiť lepšiu podporu znevýhodneným žiakom v celom procese vzdelávania, zreorganizovať školy s cieľom odstrániť segregáciu, prijať opatrenia na preloženie žiakov zo špeciálnych do bežných škôl a vykonať príslušné vylepšenia programov odbornej prípravy učiteľov. V národnom programe reforiem 2020 sa navrhuje stanoviť štandardy pre poradenské služby súvisiace so znevýhodnenými deťmi vrátane právneho nároku na takéto služby. Na účely zvýšenia efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov sa vypracuje nový zákon o financovaní škôl (Ministerstvo financií, 2020b).

Prijal sa prvý akčný plán (2018 – 2019) národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na obdobie 2018 – 2027. Medzi kľúčové opatrenia patrilo zavedenie povinného vzdelávania od piatich rokov, zlepšenie kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov, zvýšenie miezd učiteľov, najmä začínajúcich učiteľov, zavedenie reformných opatrení vo vysokoškolskom vzdelávaní s cieľom zlepšiť systém zabezpečenia kvality a vytvorenie nezávislej Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Novým zákonom o pedagogických zamestnancoch (zákon č. 138/2019 Z. z.) sa zaviedla funkcia kariérneho poradcu v OVP a členenie doplňujúceho pedagogického štúdia na moduly (Cedefop ReferNet, 2020). Boli uverejnené navrhované plány do roku 2027 (druhý až piaty akčný plán)⁸.

5.Modernizácia vzdelávania v ranom detstve a školského vzdelávania

Slovensko plánuje zvýšiť účasť na VSRD; musí však zabezpečiť vysokú kvalitu a inkluzívnosť. Po rokoch stagnácie stúpol v roku 2018 podiel detí starších ako 4 roky na VSRD o 4 percentuálne body oproti roku 2017 a dosiahol úroveň 82,2 % (priemer EÚ27 bol 94,8 %). V roku 2018 sa otvorilo viacero nových materských škôl a tried (Eurypedia, 2020). Deti zo znevýhodneného prostredia sa však zúčastňujú na VSRD menej ako ich bohatší rovesníci a často sa im poskytujú služby VSRD nižšej kvality (Frazer, H. et al., 2020). V školskom roku 2018/2019 bolo v materských školách zapísaných len 41 % detí vo veku 3 až 5 rokov z rodín poberajúcich dávky v hmotnej núdzi (o 2 percentuálne body menej ako v roku 2017/2018) a 32 % detí vo veku 3 až 5 rokov z marginalizovaných rómskych komunít (Ministerstvo financií, 2020a). Od roku 2021 sa zavádza povinná predškolská dochádzka pre päťročné deti⁹. Vytvorenie legislatívneho rámca pre integrovaný vzdelávací systém a starostlivosť pre deti vo veku 0 až 6 rokov (Ministerstvo financií, 2020b) uľahčí prijímanie rozhodnutí a efektívne investovanie.

Program OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) ukazuje trvalo nízke učebné výsledky. Z prieskumu PISA 2018 vyplýva, že napriek niektorým zlepšeniam od roku 2015, predovšetkým v matematike, sú celkové výsledky pätnásťročných slovenských žiakov vo všetkých testovaných oblastiach naďalej výrazne horšie ako v roku 2009 a sú pod priemerom EÚ. Podiel žiakov so slabými výsledkami je výrazne nad priemerom EÚ27 (31 % oproti 22,5 % v čítaní, 29 % oproti 22,3 % v prírodných vedách a 25 % oproti 22,9 % v matematike). Vysoký podiel žiakov so slabými výsledkami vo všetkých troch oblastiach na úrovni 17 % (priemer EÚ27 bol 13,4 %) pravdepodobne spôsobí vážne problémy v ďalšom vzdelávaní a neskoršom živote (Európska komisia, 2019d). Mimoriadne nízky podiel žiakov s najlepšími výsledkami na úrovni 1,8 % (priemer EÚ27 bol 3,4 %) zároveň svedčí o tom, že vzdelávací systém nepodporuje ani získavanie vysokých zručností.

Na dosahované výsledky má naďalej výrazný vplyv sociálno-ekonomické postavenie. Viac ako polovica všetkých žiakov v najnižšom spoločenskom kvartile dosahuje slabé výsledky (51,9 % oproti priemeru EÚ 36,4 %). Index izolácie znevýhodnených žiakov od žiakov s najlepšími výsledkami, ktorý je na úrovni 0,76, patrí k najvyšším v EÚ (Graf 3). Znamená to, že znevýhodnení žiaci väčšinou nenavštevujú rovnaké školy ako žiaci s najlepšími výsledkami, čo môže vplývať na ich výsledky. Sociálno-ekonomická segregácia škôl ohrozuje sociálnu súdržnosť a môže prehĺbiť nerovnosti, keďže existuje väčšie riziko, že znevýhodnení žiaci budú zaostávať (OECD, 2019b zv. II; Habodászová, Ľ., 2019). Pätnásťroční žiaci pochádzajúci zo zvýhodneného prostredia dosiahli v čítaní o 106 bodov viac ako žiaci pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia (priemer EÚ27 bol 97 bodov), čo je rozdiel, ktorý zodpovedá viac ako dvom rokom školskej dochádzky.

Pozornosť si vyžaduje vytváranie dobrého prostredia na školách. Viac ako jeden zo štyroch žiakov (28,3 %) udáva, že zažíva šikanu niekoľkokrát za mesiac (priemer EÚ27 bol 22,7 %), pričom žiaci so slabými výsledkami sú šikane vystavovaní oveľa častejšie ako žiaci s najlepšími výsledkami (39,8 % oproti 18,6 %). Okrem toho sa 31 % slovenských žiakov necíti byť súčasťou školskej komunity, čo má vplyv aj na ich výsledky: v priemere dosahovali v čítaní o 21 bodov menej. Nepriaznivé školské prostredie môže takisto brzdiť rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií detí v škole (Európska komisia, 2019d). Len 9 % žiakov z najnižšieho spoločenského kvartilu patrí na Slovensku medzi akademicky odolných (priemer EÚ27 je 11 %), t. j. takých, ktorí sa v čítaní umiestnili v prvej štvrtine najlepších výsledkov. Nízky počet akademicky odolných študentov na Slovensku pravdepodobne súvisí s vysokým indexom izolácie (pozri predchádzajúci bod), keďže žiaci zo znevýhodneného prostredia dokážu len zriedka prekonať nepriazeň svojej východiskovej situácie a dosahovať v škole dobré výsledky.

Problém rastúceho počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou si vyžaduje systémové riešenie. V rozpore s vývojom v EÚ na Slovensku výrazne stúpol počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a to z nízkej úrovne 4,9 % v roku 2009 (priemer EÚ27 bol na úrovni 14,0 %) na úroveň 8,3 % v roku 2019 (priemer EÚ27 bol 10,2 %). Najvyššie percento pripadá na východné Slovensko (13,8 %). V mestách a predmestiach sa počet žiakov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou zdvojnásobil z 5,1 % v roku 2009 na 11,7 % v roku 2019 (priemer EÚ27 bol 11,2 %). Ako vyplýva z posúdenia vykonávania odporúčania Rady z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky, predčasné ukončenie školskej dochádzky sa síce rieši politikami na vnútroštátnej úrovni a opatreniami ad hoc, ale medzi prijatými opatreniami a ich vykonávaním je obrovská priepasť (Európska komisia, 2019c). V Stratégii OECD v oblasti zručností pre Slovensko z januára 2020 sa uvádza, že je potrebné analyzovať príčiny tohto stavu a rezortný informačný systém by sa mal prepracovať na plne funkčný systém včasného varovania (OECD, 2020a).

Slovensko plánuje vypracovať stratégiu v oblasti inkluzívneho vzdelávania. Podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je jeden z najvyšších v Európe, ide takmer o 20 % žiakov základných škôl. Približne 5,9 % týchto žiakov sa vzdeláva v špeciálnych triedach alebo v špeciálnych školách (priemer EÚ je 1,6 %). Vo viacerých okresoch na východnom Slovensku, ktoré majú vysoký podiel rómskych žiakov, prekračuje podiel žiakov s mentálnym postihnutím v špeciálnych základných školách úroveň 10 % (Hall, R. et al., 2020). Chýbajú systémové opatrenia na predchádzanie nepomernému umiestňovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl, výlučne rómskych škôl alebo výlučné rómskych tried. Cieľom národného programu reforiem 2020 je vypracovať stratégiu v oblasti inkluzívneho vzdelávania (Ministerstvo financií, 2020b). Európska komisia v súvislosti so segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní vedie proti Slovensku postup za neplnenie povinnosti. V roku 2020 v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny Rada EÚ doručila Slovensku odporúčanie „zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu“ (Rada Európskej únie, 2020)¹⁰.

Atraktívnosť učiteľskej profesie zostáva obmedzená a odborná príprava učiteľov má nízku úroveň. Ministerstvo školstva odhaduje, že po zvýšení miezd v rokoch 2018 – 2020 budú učitelia štátnych škôl zarábať 73 % priemernej mzdy ostatných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním pracujúcich na plný pracovný úväzok, čo je stále výrazne pod priemerom učiteľských platov EÚ23 v roku 2019 (OECD, 2020d). Nízke platy sú kľúčovým faktorom, ktorý odrádza potenciálnych uchádzačov od nastúpenia do učiteľskej profesie, pretože ju vnímajú ako nedostatočne spoločensky ocenenú (Perignáthová, M., 2019). Nadšenie učiteľov pri vyučovaní je druhé najnižšie v EÚ, čo ovplyvňuje učebné výsledky žiakov (OECD, 2019b zv. III). Podľa Stratégie OECD v oblasti zručností pre Slovensko z januára 2020 treba posilniť pedagogický personál, okrem iného modernizáciou programov počiatočného vzdelávania učiteľov, posilnením kontinuálneho profesijného rozvoja a zlepšením profesionálneho rozvoja učiteľov (OECD, 2020a). Reforma vysokého školstva zatiaľ nepriniesla žiadne zmeny počiatočného vzdelávania učiteľov.

6. Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy

Slovensko sa usiluje zlepšiť schopnosť zamestnancov prispôsobiť sa novým požiadavkám na trhu práce. V roku 2019 sa spustil projekt ESF s názvom Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, zameraný na počiatočné aj kontinuálne odborné vzdelávanie a prípravu. Okrem podpory zamestnancov je cieľom projektu prispieť k určovaniu potrebných zručností monitorovaním dopytu podnikov po kvalifikovanej pracovnej sile. Medzi projektové činnosti s rozpočtom približne 20 miliónov EUR patrí i) pomoc sektorovým radám pri aktualizácii profilov pracovných miest a štandardov povolaní v rámci Národnej sústavy povolaní, ii) vytvorenie sektorového systému celoživotného vzdelávania zameraného na odborné vzdelávanie a prípravu mládeže aj dospelých, a iii) poskytovanie komplexných zdrojov informácií o potrebných zručnostiach (Cedefop ReferNet, 2020). V školskom roku 2019/2020 sa v rámci vyššieho sekundárneho vzdelávania otvoril nový študijný odbor Inteligentné a digitálne systémy. Absolventi získajú zručnosti v poskytovaní služieb súvisiacich s internetom vecí a inteligentnými továrňami, inteligentnými domami a inteligentnými mestami (Vantuch, J.; Jelínková, D., 2019).

V roku 2018 zostal celkový počet žiakov vyššieho sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy stabilný na úrovni 67,8 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ27, ktorý je na úrovni 47,8 % (UOE, 2018). Žiakom zapísaným do odborného vzdelávania a prípravy bolo do určitej miery poskytnuté vzdelávanie na pracovisku (12 % v roku 2017 oproti 11 % v roku 2016). Učebné plány väčšiny vzdelávacích programov zahŕňajú praktické aspekty (UOE, 2017). Miera zamestnanosti čerstvých absolventov odborného vzdelávania a prípravy na úrovni 84,6 % bola v roku 2019 naďalej výrazne nad priemerom EÚ27, ktorý bol na úrovni 79,1 % (LFS, 2019).

Na školách odborného vzdelávania a prípravy sa pre ochorenie COVID-19 predĺžil školský rok. Umožnila sa aj flexibilita v získavaní praktických skúseností na pracovisku a moduly vzdelávania na pracovisku budú výnimočne integrované s projektovým modulom, aby sa dosahovali ciele súvisiace s pracovným prostredím. Počas praktických skúšok sa pri hodnotení praktických skúseností pružne využívajú rôzne nástroje, aby sa zistilo, či žiaci dosiahli ciele stanovené v hodnotiacich kritériách. Navrhnutá flexibilita umožňuje regionálnym vzdelávacím orgánom a učiteľom nájsť najvhodnejší spôsob pre každý prípad a situáciu. Prijímacie skúšky na stredoškolské odborné vzdelávanie alebo vyššiu odbornú prípravu pre tých, ktorí sa nehlásia na vysoké školy, sa odložili na prvú polovicu júla a neskôr.

7. Modernizácia vysokoškolského vzdelávania

Slovensko splnilo referenčnú hodnotu EÚ v oblasti terciárneho vzdelávania, ale rozdiely sa prehlbujú. V roku 2019 stúpla miera dosiahnutého terciárneho vzdelania na Slovensku po rokoch trvalého rastu na 40,1 % v súlade s priemerom EÚ27 (40,3 %). Rodový rozdiel v prospech žien sa však v uplynulej dekáde zväčšil štvornásobne zo 4,3 percentuálneho bodu v roku 2009 na 16,1 percentuálneho bodu v roku 2019 (priemer EÚ27 bol 10,5 percentuálneho bodu). Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania mužov tak zostáva pod priemerom EÚ27 (32,2 % oproti 35,1 %) (Graf 4). Prehĺbil sa aj rozdiel v úrovni dosiahnutého vzdelania medzi osobami žijúcimi na vidieku a v mestách, a to z 18,2 percentuálneho bodu v roku 2009 na 35,5 percentuálneho bodu (priemer EÚ27 bol 22,1 percentuálneho bodu).

Miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokých škôl vzrástla, kým percento absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) zostáva nezmenené. V roku 2019 vzrástla miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokých škôl (vo veku 20 až 34 rokov) na 83,4 %, čím sa zmenšil rozdiel oproti priemeru EÚ (85,0 %), ako aj oproti vyššej miere zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho OVP (84,6 %)¹¹. Podiel absolventov STEM zostáva v roku 2018 na nízkej úrovni 22,6 % (priemer EÚ27 bol 25,4 %), teda bez zásadnej zmeny od roku 2013. Podiel žien medzi absolventmi prírodných vied, matematiky a štatistiky (65 %) patrí k najvyšším v EÚ. Na druhej strane, podiel žien medzi absolventmi IKT je 15 % a patrí k najnižším¹², Národný program reforiem 2020 je zameraný na zvýšenie počtu bakalárskych programov orientovaných na výkon povolania, a to aj s podporou z ESF, čím by sa mala zlepšiť celková zamestnateľnosť absolventov. Počas pandémie ochorenia COVID-19 inštitúcie vysokoškolského vzdelávania prešli na digitálne vyučovanie, jeho efektívnosť však zatiaľ nie je známa.

Slovensko pokračuje v zavádzaní reformných opatrení s cieľom zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania. . Slovenské inštitúcie vysokoškolského vzdelávania dosahujú v medzinárodnom porovnaní slabé výsledky (Times Higher Education, 2020). Spôsobujú ich faktory ako fragmentácia, nízka kvalita výučby, nedostatočná internacionalizácia a slabá orientácia na pracovný trh (Európska komisia, 2019b). Slovensko zavádza nový systém akreditácie na základe právneho rámca prijatého v roku 2018¹³. a zameriava sa na zvýšenie dôležitosti zabezpečovania kvality. Nová Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, ktorá funguje od januára 2020, vypracúva štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality, akreditačné štandardy pre študijný program a štandardy pre habilitačné konanie a inauguračné konanie. Študentská rada vysokých škôl predstavila štyri piliere na zlepšenie vysokoškolského vzdelávania: sociálnu podporu, vzdelávanie, infraštruktúru a vedu a výskum¹⁴. Rada presadzuje, aby sa zabezpečovanie kvality zosúladilo so Štandardmi a usmerneniami na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania.

8. Podpora vzdelávania dospelých

Pomerne malé percento dospelých (8,6 %) nedosiahlo aspoň vyššie stredoškolské vzdelanie v porovnaní s priemerom EÚ27, ktorý bol na úrovni 21,6 % (LFS, 2019). Pravdepodobnosť, že si dospelí na Slovensku budú pravidelne dopĺňať vedomosti a zručnosti prostredníctvom vzdelávania dospelých, je nízka: len 3,6 % dospelých vo veku 25 až 64 rokov udáva skúsenosť v oblasti vzdelávania za posledné štyri týždne (priemer EÚ27 je 10,8 %) (LFS, 2019). Slovensko spustilo iniciatívy na zvyšovanie kvalifikácie, najmä v oblasti potvrdzovania. Cieľom projektu ESF Systém overovania kvalifikácií (2019) je vytvoriť komplexný systém pomocou zavedenia štruktúr a povinných postupov pre celoživotné vzdelávanie s dôrazom na potvrdzovanie a uznávanie kvalifikácií a spustiť systém potvrdzovania pre približne 300 kvalifikácií v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vrátane potvrdzovania čiastkových kvalifikácií. Tento štvorročný program je takisto zameraný na doplnenie existujúcich kvalifikačných štandardov národného kvalifikačného systému zavedením postupov hodnotenia. Predpokladá sa, že tieto kvalifikácie bude uznávať ministerstvo školstva, ktoré bude odbornú spôsobilosť osvedčovať v súlade so zákonom 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní (Cedefop ReferNet, 2020).

9. Odkazy

Bednárik, M. et al. (2020), Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti. . IVP, Komentár 01/2020, k dispozícii na https://www.minedu.sk/data/att/16113.pdf

Cedefop ReferNet Slovakia (2019), National programme for the development of education. (Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania), https://www.cedefop.europa.eu/en/news-and-press/news/slovakia-national-programme-development-education

Cedefop ReferNet (2020), Slovakia: 2020 update of VET policy developments in the deliverables agreed in the 2015 Riga conclusions. (Slovensko: aktuálne informácie o vývoji v oblasti politiky OVP v roku 2020, pokiaľ ide o výsledky dohodnuté v záveroch z Rigy v roku 2015). Neuverejnené.

Comi, Simona Lorena et al. (2016), Is it the way they use it? Teachers, ICT and student achievement . V:. In: Economics of Education Review (56) 2017, 24-39. http://dx.doi.org/10.1016/j.econedurev.2016.11.007

Conrads, J., Rasmussen, M., Winters, N., Geniet, A., Langer, L., (2017), Digital Education Policies in Europe and Beyond: Key Design Principles for More Effective Policies. Redecker, C., P. Kampylis, M. Bacigalupo, Y. Punie (ed.), EUR 29000 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2017, ISBN 978-92-79-77246-7, doi:10.2760/462941, JRC109311.

Európska komisia (2017), Digital technologies and learning outcomes of students from low socio-economic background: An Analysis of PISA 2015.(Digitálne technológie a učebné výsledky žiakov zo slabého sociálno-ekonomického prostredia: analýza PISA 2015), správa Spoločného výskumného centra: Veda na podporu politiky. https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC106999/jrc106999_effectiveedu_wp4_final.pdf

Európska komisia (2019a), 2nd Survey of Schools: ICT in education. (Druhý prieskum v školách: IKT vo vzdelávaní). DG CNECT https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/2nd-survey-schools-ict-education (pozri aj správy o jednotlivých krajinách).

Európska komisia (2019b), Country report Slovakia 2019, (Správa o Slovensku 2019), https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/2019-european-semester-country-report-slovakia_sk_0.pdf

Európska komisia (2019c), Assessment of the implementation of the 2011 Council recommendation on policies to reduce early school leaving (Posúdenie vykonávania odporúčania Rady z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky), https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/72f0303e-cf8e-11e9-b4bf-01aa75ed71a1

Európska komisia (2019d), PISA 2018 and the EU. Striving for fairness through education. (PISA 2018 a EÚ. Snaha o spravodlivosť prostredníctvom vzdelávania). https://ec.europa.eu/education/news/pisa-2018_en

Európska komisia (2020a), Country report Slovakia 2020 (Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko), k dispozícii na https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1584543810241&uri=CELEX:52020SC0524

Európska komisia (2020b), Digital Economy and Society Index (DESI). (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti), 2020 Country Report. Slovakia (Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko), https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/digital-economy-and-society-index-desi-2020

Európska komisia/EACEA/Eurydice (2019a), Digital education at School in Europe. (Digitálne vzdelávanie na školách v Európe). Správa siete Eurydice. Luxemburg, https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/digital-education-school-europe_en

Európska komisia/EACEA/Eurydice (2019b), Key Data on Early Childhood Education and Care in Europe – 2019 Edition. (Kľúčové údaje v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v Európe – vydanie z roku 2019). Správa siete Eurydice. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie. DOI 10.2797/894279 https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/5816a817-b72a-11e9-9d01-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-102611557

Frazer, H., Guio, A.-C. and Marlier, E. (eds.) (2020), ‘Feasibility Study for a Child Guarantee: Final Report’, Feasibility Study for a Child Guarantee (FSCG), (Štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa záruky pre deti, záverečná správa) Brusel: Európska komisia. https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=21144&langId=en

Vláda Slovenskej republiky (2019), Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030. [Strategy of digital transformation of Slovakia 2030].https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2019/06/Strategia-digitalnej-transformacie-Slovenska-2030.pdf

g102Habodászová, Ľ., (2019) Monitorujeme monitor. Inštitút finančnej politiky, https://www.mfsr.sk/files/archiv/97/Komentar_IFP_Monitor9.pdf

Hall. R. et al. (2020), Odporúčania pre skvalitnenie školstva na Slovensku.To dá rozum. Návrh odporúčaní k verejnej diskusii 6.3.2020. Bratislava, MESA10 2020. k dispozícii na https://todarozum.sk/admin/files/file_879_1583922896.pdf

Kučera, P. and Jakab. F., (2019), Správa o výsledkoch IT Fitness Testu 2019. Bratislava; Košice: TUKE; NÚCEM; ITAS. https://www.nucem.sk/dl/4519/IT%20Fitness%20Zaverecna%20Sprava%202019_final.pdf

Ministerstvo školstva (2018a), Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV, 2018-27), https://www.minedu.sk/17786-sk/narodny-program-rozvoja-vychovy-a-vzdelavania/

Ministerstvo školstva (2018b), Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (2018-2019), https://www.minedu.sk/17786-sk/narodny-program-rozvoja-vychovy-a-vzdelavania/)

Ministerstvo financií (2019), Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Ministerstvo financií, Útvar hodnoty za peniaze (2020a). Záverečná správa, https://www.mfsr.sk/files/archiv/65/ReviziavydavkovnaohrozeneskupinyZSverziaFINAL3.pdf, Údaje (grafy a tabuľky) k dispozícii na: https://www.mfsr.sk/files/archiv/62/datova_priloha_zaverecna_FINAL.xlsx .

Ministerstvo financií (2020b), Národný program reforiem Slovenskej republiky 2020. https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/narodny-program-reforiem/npr-2020.pdf,Akčný plán k dispozícii na: https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/narodny-program-reforiem/npr-2020-akcny-plan.pdf .

OECD (2019a), TALIS 2018 Results (Volume I): Teachers and School Leaders as Lifelong Learners, TALIS. (Výsledky TALIS 2018 – zväzok I: Učitelia a vedúci škôl ako účastníci celoživotného vzdelávania), TALIS. OECD Publishing, Paríž, (http://www.oecd.org/education/talis/).

OECD (2019b), TALIS 2018 Results (Volume I): What Students Know and Can Do (Výsledky TALIS 2018 – zväzok I: Čo študenti vedia a dokážu), PISA. OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/5f07c754-en.

OECD (2019b zv. II), PISA 2018 Results (Volume II): Where All Students Can Succeed (Výsledky PISA 2018 – zväzok II: Keď môžu všetci študenti zažiť úspech), PISA. OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/b5fd1b8f-en .

OECD (2019b zv. III), PISA 2018 Results (Volume III): What School Life Means for Students’ Lives (Výsledky PISA 2018 – zväzok III: Význam školy pre život študentov), PISA. OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/acd78851-en .

OECD (2020a), Skills Strategy Slovak Republic: Assessment and Recommendations (Stratégia zručností v Slovenskej republike: posúdenie a odporúčania), OECD Skills Studies, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/bb688e68-en.

OECD (2020b), TALIS 2018 Results (Volume II): Teachers and School Leaders as Valued Professionals (Výsledky TALIS 2018 – zväzok II: Učitelia a vedúci škôl ako cenení odborníci), TALIS, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/19cf08df-en.

OECD (2020c), Learning remotely when schools close: How well are students and schools prepared? Insights from PISA (Učenie na diaľku, keď školy zavrú. Sú žiaci a školy pripravené? Zistenia PISA), www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/learning-remotely-when-schools-close-how-well-are-students-and-schools-prepared-insights-from-pisa-3bfda1f7/.

OECD (2020d), „Slovak Republic“, in Education at a Glance 2020: OECD Indicators („Slovenská republika“, V: Vzdelávanie v kocke 2020: ukazovatele OECD), DOI: https://doi.org/10.1787/93fa3f80-en.

Perignáthová M. (2019), Atraktivita učiteľského povolania – výsledky kvalitatívneho prieskumu, Inštitút vzdelávacej politiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, k dispozícii na https://www.minedu.sk/komentar-032019-atraktivita-ucitelskeho-povolania/ .

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2018), Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok 2017, Bratislava, http://www.snslp.sk/CCMS/files/Spr%C3 %A1va_o_%C4 %BDP_2017_finalna_uprava.pdf .

Štátna školská inšpekcia (2018), Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018, https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_17_18_1.pdf.

Times Higher Education (2020), The world university rankings (Celosvetový ranking univerzít), https://www.timeshighereducation.com/student/where-to-study/study-in-slovakia#survey-answer.

Vantuch, J.; Jelínková, D. (2019), v tlači. Vocational education and training for the future of work: Slovakia (Odborné vzdelávanie a príprava pre budúcnosť práce: Slovensko), Séria tematických perspektív Cedefop ReferNet,http://libserver.cedefop.europa.eu/vetelib/2020/vocational_education_training_future_work_Slovakia_Cedefop_ReferNet.pdf.

Príloha I: Zdroje kľúčových ukazovateľovs