Konflikty, humanitárne krízy a prírodné katastrofy boli v roku 2024 pre svet aj naďalej výzvou. Európska únia zohrávala aktívnu úlohu a opätovne potvrdila svoj záväzok k mieru, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti. V treťom roku ruskej agresie voči Ukrajine EÚ naďalej posilňovala svoju obranu a bezpečnosť. Spolupracovala aj s kandidátskymi krajinami vrátane Ukrajiny na ich potrebných reformách a s potenciálnymi kandidátskymi krajinami na príprave na budúce pristúpenie. EÚ poskytuje humanitárnu pomoc a je naďalej odhodlaná nachádzať riešenia rôznych kríz na Blízkom východe vrátane Gazy a Sýrie. Počas roka EÚ posilňovala svoje medzinárodné partnerstvá, pomáhala ľuďom v núdzi a reagovala na katastrofy na celom svete. Tým, že prispôsobila svoju činnosť súvisiacu s pomocou novým rizikám a budovala silnejšie partnerstvá, upevnila EÚ svoju vedúcu pozíciu v globálnej pomoci. Tento jednotný prístup preukázal odolnosť EÚ a jej víziu otvoreného a prosperujúceho kontinentu, a to aj v časoch globálnych výziev.

Rozšírenie

Súčasné geopolitické napätie, najmä útočná vojna Ruska proti Ukrajine, vyzdvihlo význam politiky rozširovania. Rozširovanie je investíciou do dlhodobého mieru, bezpečnosti a stability nášho kontinentu. Každý nový členský štát posilňuje hospodárstvo EÚ, prináša rast a vytvára pracovné miesta.

V roku 2024 sme si pripomenuli 20. výročie rozšírenia EÚ v roku 2004, ktoré je najväčším rozšírením v histórii EÚ. Pred dvadsiatimi rokmi EÚ privítala 10 nových členských štátov a stala sa jedným z najväčších jednotných trhov na svete. Odvtedy mali milióny ľudí možnosť využiť nové príležitosti, pracovné miesta a programy po celej EÚ.

VIDEO: Prečo je oslava rozšírenia EÚ v roku 2004 taká dôležitá?

• Viac ako 2,7 milióna mladých ľudí z 10 členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, sa od roku 2004 zúčastnilo na programe Erasmus+.
• 26 miliónov nových pracovných miest bolo od roku 2004 vytvorených po celej EÚ.
• 79 % občanov v týchto členských štátoch sa domnieva, že členstvo ich krajiny v EÚ je výhodné.

Dvere k členstvu zostávajú otvorené pre európske krajiny, ktoré uznávajú hodnoty EÚ a spĺňajú kľúčové kritériá. Ašpirujúci členovia musia okrem iného preukázať silné demokratické postupy, dodržiavať zásady právneho štátu, udržiavať stabilitu svojich hospodárstiev a zlepšovať svoju správu vecí verejných (pozri aj kapitolu 9).

EÚ pravidelne hodnotí pokrok všetkých krajín zapojených do procesu rozširovania. V októbri EÚ uverejnila svoj každoročný balík týkajúci sa rozširovania - otvoriť na novej karte, v ktorom sa hodnotí pokrok, ktorý dosiahli kandidátske krajiny (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Moldavsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina) a potenciálna kandidátska krajina Kosovo (týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova). Výročné správy sa zameriavajú na kľúčové reformy, ako je právny štát, verejná správa, demokratické inštitúcie a splnenie hospodárskych kritérií na vstup do EÚ.

Prístupové rokovania sa po ich začatí konajú na medzivládnych konferenciách medzi ministrami a veľvyslancami členských štátov a kandidátskou krajinou rokujúcou o pristúpení. Prvá takáto konferencia s Moldavskom - otvoriť na novej karte a Ukrajinou - otvoriť na novej karte sa konala v júni 2024, čím sa formálne začali ich prístupové rokovania. Proces preverovania - otvoriť na novej karte sa začal v júli a bude pokračovať aj v roku 2025, počas ktorého musia Moldavsko a Ukrajina preukázať, ako plánujú prijímať a vykonávať pravidlá a politiky EÚ, a načrtnúť plány na ďalšie zosúladenie.

Pokrok, ktorý západný Balkán dosiahol v roku 2024 na ceste k členstvu v EÚ

Albánsko a Severné Macedónsko - otvoriť na novej karte zavŕšili proces preverovania, ktorý je prvým krokom k pristúpeniu k EÚ.

• Bola predložená správa o preverovaní týkajúca sa prvého zo šiestich blokov pravidiel, v prípade ktorých musia tieto dve krajiny splniť osobitné požiadavky (referenčné hodnoty), ako sú reformy ich súdneho systému, verejnej správy, správy vecí verejných atď.
• Otvorenie prvého bloku s Albánskom sa uskutočnilo na medzivládnej konferencii v októbri.
• Prvý blok so Severným Macedónskom sa otvorí, keď Severné Macedónsko splní požadované podmienky.

Bosna a Hercegovina - otvoriť na novej karte začala rokovania o pristúpení k EÚ v marci. Na fóre na vysokej úrovni sa potom diskutovalo o reformách potrebných na začatie ďalších krokov.

Čierna Hora - otvoriť na novej karte pokročila vo svojom procese pristúpenia k EÚ, keď v júni splnila kľúčové požiadavky týkajúce sa právneho štátu a základných práv, ako to potvrdila aj správa o tejto krajine. EÚ odvtedy začala predbežne uzatvárať rokovacie kapitoly po splnení príslušných podmienok, počnúc tromi kapitolami v decembri.

Kosovo - otvoriť na novej karte získalo v januári bezvízový styk s EÚ, čo znamená, že jeho občania môžu teraz vstupovať do EÚ na účely krátkodobých pobytov bez toho, aby potrebovali víza.

Srbsko - otvoriť na novej karte dosiahlo pokrok v oblasti reforiem súdnictva a boja proti korupcii, ale stále musí v plnom rozsahu zaviesť zákony o médiách, lepšie sa zosúladiť so zahraničnou politikou EÚ, podporovať občiansku spoločnosť a médiá a splniť svoj záväzok normalizovať vzťahy s Kosovom.

Gruzínsko sa vo svojej snahe vstúpiť do EÚ v roku 2024 pohlo o krok späť, keď bol prijatý kontroverzný zákon zameraný na organizácie financované zo zahraničia, čo vyvolalo obavy týkajúce sa úmyselného potláčania nezávislých hlasov a obmedzovania demokratických slobôd. V dôsledku tohto a ďalšieho negatívneho vývoja v napredovaní Gruzínska smerom k pristúpeniu k EÚ sa prístupový proces prakticky zastavil.

Prístupové rokovania s Tureckom sú od roku 2018 pozastavené pre pretrvávajúce obavy týkajúce sa demokracie, právneho štátu, nezávislosti súdnictva a dodržiavania základných práv.

Prípadné rozšírenie EÚ o ďalšie krajiny bude mať vplyv na spôsob fungovania EÚ. V tejto súvislosti bolo v marci prijaté oznámenie o reformách pred rozšírením a o preskúmaní politík - otvoriť na novej karte, v ktorom sa skúmajú dôsledky väčšej EÚ v oblastiach hodnôt, politík, rozpočtu a riadenia. Cieľom tohto proaktívneho prístupu je zabezpečiť, aby bola EÚ pripravená na budúce rozšírenie.

Podpora reformovania, rastu a integrácie krajín zapojených do procesu rozširovania

Zmenšovanie hospodárskych rozdielov medzi EÚ a jej budúcimi členmi pomáha pripraviť ju na plynulejší prechod. EÚ aktívne podporuje rozvoj budúcich členov prostredníctvom nových nástrojov financovania, ako je Nástroj pre Ukrajinu (pozri kapitolu 1), Plán rastu pre Moldavsko - otvoriť na novej karte a Plán rastu pre západný Balkán - otvoriť na novej karte, a poskytuje odborné znalosti zo súčasných členských štátov na urýchlenie reforiem.

Od roku 2021 poskytla EÚ Moldavsku finančnú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR na podporu energetickej nezávislosti, reforiem súdnictva a silnejších väzieb s EÚ. Nový plán rastu navrhnutý v októbri podporí Moldavsko na jeho ceste k členstvu v EÚ, pričom sa v rámci neho v rokoch 2025 až 2027 poskytne suma 1,8 miliardy EUR na rast hospodárstva Moldavska a na napredovanie v reformách v rámci pristupovania k EÚ.

V dôsledku úpadku demokracie v Gruzínsku obmedzila EÚ politické kontakty s touto krajinou a pozastavila poskytovanie 30 miliónov EUR v rámci Európskeho mierového nástroja a 121 miliónov EUR priamej pomoci pre jeho verejnú správu. To však nemalo vplyv na podporu občianskej spoločnosti a nezávislých médií zo strany EÚ, pretože sú nevyhnutné na podporu demokracie. Dňa 20. decembra 2024 EÚ takisto navrhla - otvoriť na novej karte, aby gruzínski diplomati a úradníci spolu s rodinnými príslušníkmi, ktorí sú držiteľmi diplomatických alebo úradných pasov, museli získať víza na cestovanie do EÚ na krátkodobé pobyty.

Napriek pokroku v rámci pristupovania k EÚ dosahujú krajiny západného Balkánu hrubý domáci produkt na osobu, ktorý predstavuje štvrtinu až polovicu priemeru EÚ. Na odstránenie tohto rozdielu prijala EÚ Plán rastu pre západný Balkán, ktorého cieľom je posilniť hospodárske väzby s EÚ, ako aj v rámci regiónu a v priebehu desiatich rokov potenciálne zdvojnásobiť veľkosť hospodárstiev západného Balkánu. Vykonávanie daného plánu rastu sa už začalo a v máji nadobudol účinnosť Nástroj na podporu reforiem a rastu s rozpočtom vo výške šiestich miliárd eur. Päť zo šiestich partnerov na západnom Balkáne odvtedy predložilo ambiciózne programy reforiem, v ktorých sa podrobne uvádzajú kľúčové zlepšenia, ktoré sa majú dosiahnuť v oblastiach, ako je právny štát, správa vecí verejných, ľudský kapitál, energetická a digitálna transformácia a súkromný sektor, spolu s orientačným zoznamom investičných projektov. Tieto programy reforiem boli schválené v októbri.

Vedúci predstavitelia zo západného Balkánu zorganizovali počas roka niekoľko ministerských zasadnutí o pláne rastu, aby rokovali o činnostiach v oblasti integrácie (v Severnom Macedónsku v januári, v Albánsku vo februári a v Čiernej Hore v máji). Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na jeseň navštívila šesť partnerov zo západného Balkánu a 18. decembra sa konal samit EÚ – západný Balkán - otvoriť na novej karte.

Na samite v rámci berlínskeho procesu - otvoriť na novej karte v roku 2024 bol prijatý nový akčný plán pre spoločný regionálny trh na posilnenie regionálnej hospodárskej integrácie, ktorý je takisto hlavným cieľom plánu rastu.

- otvoriť na novej karte

VIDEO: S podporou EÚ sa rozvíjajú tisícky projektov, ktoré oslavujú živé a jedinečné kultúrne dedičstvo západného Balkánu a podporujú tvorivosť a spoluprácu.

Po napätí v súvislosti s nezákonnými vrtnými prácami vo východnom Stredozemí EÚ postupne obnovuje väzby s Tureckom prostredníctvom návštev na vysokej úrovni a dialógov o zdraví, výskume, inováciách a obchode. EÚ okrem toho v roku 2024 prisľúbila značné finančné zdroje na podporu tejto krajiny v rôznych oblastiach.

Krajiny Východného partnerstva

EÚ tiež pomáha posilňovať hospodárstva vo svojom východnom susedstve a užšie ich prepojiť s Európskou úniou.

V apríli bol na zasadnutí na vysokej úrovni medzi EÚ, USA a Arménskom oznámený - otvoriť na novej karte plán odolnosti a rastu pre Arménsko s rozpočtom vo výške 270 miliónov EUR. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť hospodárstvo Arménska a podporiť vysídlené osoby. Cieľom rokovaní o programe partnerstva medzi EÚ a Arménskom je tiež posilniť spoluprácu prostredníctvom odvážnejšieho plánu partnerstva.

Azerbajdžan zostáva cenným energetickým partnerom, ktorý diverzifikuje zdroje plynu EÚ, aby nepochádzali z Ruska. Prebiehajúca podpora EÚ pre azerbajdžanské odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov v kontexte 29. konferencie OSN o zmene klímy (COP 29) v Baku prináša užšiu spoluprácu v oblasti zelenej transformácie.

EÚ je naďalej odhodlaná podporovať mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom a prostredníctvom hospodárskeho a investičného plánu financuje mierové úsilie vrátane podpory mierových dividend. Cieľom je vytvoriť konkrétne hospodárske a sociálne výhody, ktoré podporia trvalý mier v regióne.

Úzke hospodárske väzby medzi Bieloruskom a Ruskom umožnili Rusku obchádzať niektoré sankcie, ktoré naň boli uvalené. V reakcii na zapojenie Lukašenkovho režimu do vojny proti Ukrajine boli v júni 2024 voči Bielorusku zavedené ďalšie sankcie. Tieto nové opatrenia voči Bielorusku odrážajú mnohé z opatrení, ktoré už boli uložené voči Rusku, a ešte viac zefektívňujú sankcie EÚ voči Rusku (pozri kapitolu 1).

Investície EÚ do Východného partnerstva od roku 2021

Od roku 2021 dosiahli finančné prostriedky E Ú pridelené krajinám Východného partnerstva výšku 2,539 miliardy eur, pričom sa očakáva mobilizácia investícií v celkovej výške 13,919 miliardy eur. Znamená to, že sa dosiahol výrazný pokrok pri dosahovaní cieľa zmobilizovať do konca roka 2027 investície vo výške 17 miliárd eur. Na dosiahnutie tohto cieľa chýba ešte 3,081 miliardy eur.

Južné susedstvo

Väčší dôraz sa kládol na komplexné partnerstvá s južnými susedmi s cieľom zlepšiť ich životnú úroveň a posilniť ich makroekonomickú stabilitu. Tieto prispôsobené partnerstvá zvyšujú bezpečnosť regiónu tým, že riešia základné príčiny migrácie a otvorene sa venujú zložitým otázkam, ako je napríklad bezpečnosť.

V marci nadviazali EÚ a Egypt komplexné partnerstvo zahŕňajúce politické vzťahy, migráciu, hospodársku stabilitu, udržateľné investície a obchod. V júni zorganizovali konferenciu medzi EÚ a Egyptom o investíciách - otvoriť na novej karte, ktorá prilákala nové investície v hodnote 49 miliárd EUR.

Podpísanie dôležitého komplexného partnerstva s Tuniskom v roku 2023 viedlo v júni k významnej konferencii medzi EÚ a Tuniskom o investíciách - otvoriť na novej karte, na ktorej sa dohodlo memorandum o porozumení (formálny rámec spolupráce) zamerané na energetiku vrátane energie z obnoviteľných zdrojov.

Nedávne udalosti na Blízkom východe zvýšili neistotu, pokiaľ ide o jeho politickú, sociálnu a hospodársku stabilitu. EÚ a Palestínska samospráva sa dohodli na krátkodobom balíku núdzovej finančnej podpory vo výške 400 miliónov EUR pre Palestínsku samosprávu s cieľom splniť jej najnaliehavejšie finančné potreby a podporiť reformy. Táto krátkodobá finančná podpora pripraví pôdu pre viacročný program, ktorého cieľom bude zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu Palestínskej samosprávy a vykonávanie jej programu reforiem.

Predsedníčka von der Leyenová počas svojej májovej návštevy Libanonu - otvoriť na novej karte prisľúbila tejto krajine jednu miliardu eur. Prvá časť, 500 miliónov EUR, schválená v auguste, podporí Libanon v rokoch 2024 a 2025. Tieto finančné prostriedky budú zamerané na základné služby, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálna ochrana, ako aj na vodu, sanitáciu a hygienu pre zraniteľné skupiny vrátane sýrskych utečencov a zraniteľných Libanončanov. Podporia aj kľúčové reformy, sektor bezpečnosti, riadenie hraníc (vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu), hospodársku odolnosť a zelenú transformáciu. EÚ okrem toho pokračovala vo svojom záväzku podporovať sýrskych utečencov prostredníctvom prebiehajúcej humanitárnej a rozvojovej pomoci (pozri oddiel „Humanitárna pomoc a civilná ochrana“).

Investície EÚ do južného susedstva od roku 2021

Od roku 2021 dosiahli finančné prostriedky EÚ pridelené krajinám južného susedstva výšku 5,698 miliardy eur, pričom sa očakáva mobilizácia investícií v celkovej výške 26,686 miliardy eur. Znamená to, že sa dosiahol výrazný pokrok pri dosahovaní cieľa zmobilizovať do konca roka 2027 investície vo výške 30 miliárd eur. Na dosiahnutie tohto cieľa chýba ešte 3,314 miliardy eur.

Západoeurópski partneri

V roku 2024 bol vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom naďalej kľúčovým bodom záujmu, a to na základe úplného, dôsledného a včasného vykonávania dohody o vystúpení vrátane Windsorského rámca a dohody o obchode a spolupráci. Toto úsilie chráni práva miliónov občanov EÚ a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva žijúcich v zahraničí, podporuje hospodársku stabilitu a uľahčuje obchod. Pokračovali aj rokovania o finalizácii dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, pokiaľ ide o Gibraltár.

EÚ začala a zavŕšila rokovania so Švajčiarskom o širokom balíku dohôd, ktorých cieľom je prehĺbiť a rozšíriť bilaterálne vzťahy. Dosiahla tiež pokrok smerom k podpísaniu dohody o pridružení s Andorrou a so San Marínom.

Viac informácií o obchodných a technologických dohodách možno nájsť v kapitole 2.

Stratégia Global Gateway

Prostredníctvom svojej globálnej investičnej stratégie Global Gateway EÚ v roku 2024 naďalej vytvárala partnerstvá po celom svete. EÚ, jej členské štáty, rozvojové banky a európske finančné inštitúcie chcú do roku 2027 spoločne poskytnúť investície vo výške 300 miliárd EUR s cieľom znížiť globálny nedostatok investícií a podporiť zelenú a digitálnu transformáciu na celom svete.

Stratégia Global Gateway podporuje projekty v záujme zlepšenia digitálnej pripojiteľnosti, zvýšenia prístupu k udržateľnej energii, rozvoja dopravných trás a posilnenia zdravia, vzdelávania a výskumu. Cieľom je trvalá prosperita jednak pre partnerské krajiny, jednak pre EÚ.

• Investície vo výške
  300 miliárd EUR v rokoch 2021 až 2027.
• Doteraz bolo spustených viac ako
  200  hlavných projektov po celom svete.
• Na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike bolo vyčlenených
  3,2 miliardy EUR.

• EÚ spolu s členskými štátmi zostávajú vedúcimi poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci na celom svete, pričom v roku 2023 (posledný rok, za ktorý sú údaje k dispozícii) bola poskytnutá pomoc vo výške 95,9 miliardy EUR, čo predstavuje 42 % celkovej sumy. EÚ je tiež najväčším prispievateľom na iniciatívu Svetovej obchodnej organizácie na pomoc obchodu.

Subsaharská Afrika

V roku 2024 dosiahla EÚ významný pokrok vo svojich partnerstvách s Afrikou, pričom sa zamerala na udržateľný rozvoj, zdravie a hospodársky rast. EÚ dosiahla pokrok pri zavádzaní investičného balíka Global Gateway Afrika – Európa vo výške 150 miliárd EUR zameraného na oblasti, ako je čistá energia, digitálna infraštruktúra, doprava, zdravotníctvo a vzdelávanie.

Na podujatí Global Gateway na vysokej úrovni o vzdelávaní - otvoriť na novej karte boli podpísané dohody o programoch v celkovej výške 245 miliónov EUR, ktoré sa týkali:

• výskumnej a vzdelávacej mobility v Nigérii,
• podpory vzdelávania dievčat v Zambii,
• novej iniciatívy Tímu Európa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Afrike,
• spustenia africko-európskej akadémie mládeže,
• 15 nových projektov akademickej mobility po celej Afrike.

Tieto iniciatívy odrážajú trvalý záväzok EÚ v oblasti inkluzívneho a kvalitného vzdelávania v rámci stratégie Global Gateway.

Na treťom podnikateľskom fóre medzi Ugandou a EÚ, ktoré sa konalo 6. a 7. marca, bolo spustených osem nových projektov v hodnote viac ako 200 miliónov EUR. Tieto projekty sú zamerané na podporu malých podnikov, mladých podnikateliek, poľnohospodárskych podnikov a digitálnej infraštruktúry. Na fóre sa zišlo 12 členských štátov, osem finančných inštitúcií vrátane Európskej investičnej banky a 193 európskych spoločností.

EÚ počas roka pomohla posilniť africké poľnohospodárstvo tým, že chránila miestne potravinové výrobky so zemepisnými označeniami – značkami kvality, ktoré preukazujú pôvod výrobku a ponúkajú prístup na európsky trh. Partnerstvo pre potravinovú a výživovú bezpečnosť a udržateľné poľnohospodárstvo - otvoriť na novej karte pracovalo na vytvorení výskumného konzorcia pre zmenu klímy, biodiverzitu a rodovú rovnosť v poľnohospodárstve so zameraním na praktické poľnohospodárske riešenia a výmenu poznatkov.

Komisia a Južná Afrika spolu s medzinárodnou propagačnou skupinou Global Citizen spustili jednoročnú darcovskú kampaň „Rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie v Afrike - otvoriť na novej karte“. Tá zmobilizuje verejné a súkromné investície na urýchlenie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na celom kontinente s cieľom poskytnúť obyvateľom Afriky prístup k cenovo dostupnej energii a pomôcť znížiť globálne emisie v súlade so záväzkami oznámenými na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2023 (COP 28).

Ázia a Tichomorie

EÚ v rámci iniciatívy Global Gateway pracuje aj na transformácii transkaspického dopravného koridoru na rýchlu a modernú trasu spájajúcu Európu a Áziu. EÚ takisto posilnila svoje vzťahy s krajinami v tomto regióne podpísaním novej dohody o partnerstve s Kirgizskom - otvoriť na novej karte a memoranda o porozumení a akčného plánu pre kritické suroviny s Uzbekistanom - otvoriť na novej karte.

EÚ tiež prehĺbila svoje partnerstvo s juhovýchodnou Áziou, a to aj prostredníctvom užšej spolupráce so Združením národov juhovýchodnej Ázie, podporou rôznych projektov, ako je napríklad odborná príprava v oblasti zručností a pracovných miest v Kambodži - otvoriť na novej karte; udržateľné poľnohospodárstvo a obnova štátnej cesty v Laose - otvoriť na novej karte a balík opatrení v oblasti digitálneho hospodárstva na Filipínach - otvoriť na novej karte.

EÚ okrem toho naďalej rozširovala svoju spoluprácu v Ázii. V apríli sa v Tokiu uskutočnil dôležitý politický dialóg s Japonskom - otvoriť na novej karte o vzdelávaní, kultúre a športe, zatiaľ čo Južná Kórea - otvoriť na novej karte bola zahrnutá do výskumného a inovačného programu EÚ Horizont Európa.

Spustením tichomorského regionálneho protokolu, ktorý je regionálnou dohodou v rámci Samojskej dohody - otvoriť na novej karte (20-ročný rámec partnerstva EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, podpísaný v roku 2023), sa posilnilo partnerstvo medzi EÚ a Tichomorím. EÚ naďalej podporovala tichomorské ostrovné krajiny v súvislosti s odolnosťou proti zmene klímy, modrým hospodárstvom a udržateľným poľnohospodárstvom.

Amerika a Karibik

V roku 2024 EÚ pokročila vo svojom investičnom programe Global Gateway - otvoriť na novej karte v Latinskej Amerike a Karibiku spustením iniciatívy na podporu spravodlivých a inkluzívnych spoločností. EÚ tiež spustila program EL PAcCTO 2.0 - otvoriť na novej karte na boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti. Program podporuje presadzovanie práva a justičné systémy pri riešení výziev, ako je obchodovanie s drogami a ľuďmi a počítačová kriminalita. Spoločne s projektmi v oblasti protidrogových politík (Program spolupráce medzi Latinskou Amerikou, Karibikom a Európskou úniou v rámci protidrogových politík - otvoriť na novej karte) a riadenia hraníc (Eurofront - otvoriť na novej karte) prináša toto úsilie bezpečnejšie komunity a silnejšie partnerstvá v tomto regióne.

Zámorské krajiny a územia

EÚ podpísala päť nových dohôd o spolupráci so zámorskými krajinami a územiami so zameraním na digitalizáciu, vodu a sanitáciu, ochranu morských ekosystémov, udržateľný cestovný ruch a medziregionálnu spoluprácu. V rámci stratégie EÚ pre Arktídu - otvoriť na novej karte bol v Nuuku (Grónsko) zriadený nový úrad EÚ s cieľom posilniť partnerstvo medzi EÚ a týmto územím.

Na samitoch skupín G7 a G20 sa stretávajú hlavy štátov a predsedovia vlád najdôležitejších svetových hospodárstiev, aby riešili globálne výzvy, koordinovali politické opatrenia a prijímali dôležité záväzky v globálnych otázkach.

Júnový samit skupiny G7 - otvoriť na novej karte vo Fasane v talianskej Apúlii potvrdil silnú podporu skupiny G7 pre Ukrajinu. Lídri sa dohodli, že Ukrajine poskytnú dodatočný úver vo výške 45 miliárd EUR s využitím mimoriadnych príjmov z imobilizovaných ruských štátnych aktív. Lídri skupiny G7 takisto spustili iniciatívy na posilnenie hospodárskej bezpečnosti, zintenzívnenie spolupráce v odvetví energetiky (najmä s Afrikou), zlepšenie potravinovej bezpečnosti i na boj proti prevádzačstvu.

Skupina G7 sa takisto zaviazala podporovať bezpečnú, chránenú a dôveryhodnú umelú inteligenciu. Plánuje spustiť akčný plán používania umelej inteligencie na pracovisku a vyvinúť značku na podporu medzinárodného kódexu správania pre organizácie vyvíjajúce pokročilé systémy umelej inteligencie. Vďaka aktu EÚ o umelej inteligencii (pozri kapitolu 5) a podpísaniu - otvoriť na novej karte Rámcového dohovoru Rady Európy o umelej inteligencii sa stanovujú rámce na zabezpečenie toho, aby umelá inteligencia rešpektovala ľudské práva a demokratické hodnoty.

Na novembrovom samite skupiny G20 - otvoriť na novej karte v brazílskom Riu de Janeiro sa lídri zamerali na nerovnosť, reformu globálnej správy vecí verejných a zmenu klímy a vytvorili Globálnu alianciu proti hladu a chudobe. EÚ sa k aliancii pripojila ako zakladajúci člen spolu s 82 krajinami, Africkou úniou, 24 medzinárodnými organizáciami, deviatimi medzinárodnými finančnými inštitúciami a 31 filantropickými organizáciami a mimovládnymi organizáciami. Predsedníčka von der Leyenová na samite oznámila začatie celoročnej darcovskej kampane o obnoviteľných zdrojoch energie v Afrike. S cieľom udržať rozsiahlejší pokrok pri dosahovaní cieľov dohodnutých na konferencii COP 28 predsedníčka von der Leyenová vyzvala lídrov skupiny G20 a ostatných lídrov, aby spojili svoje sily v novom globálnom fóre pre energetickú transformáciu. Tým sa v snahe o posilnenie implementačného úsilia zjednotia vlády, medzinárodné organizácie a finanční aktéri.

Na základe ideálov mieru a spolupráce EÚ v súčinnosti so svojimi spojencami naďalej pracovala na riešení hlavných globálnych výziev s cieľom udržať mier, posilniť obranu a chrániť svojich obyvateľov. V tomto duchu sa v roku 2024 obnovil význam partnerstva medzi EÚ a NATO - otvoriť na novej karte, ktoré pomáha zachovať stabilitu na oboch stranách Atlantiku a poskytuje podporu Ukrajine. EÚ a NATO pracovali na lepšej koordinácii civilných a vojenských činností, zvyšovaní odolnosti životne dôležitej infraštruktúry a zlepšovaní svojho chápania kríz a katastrof a reakcií na ne. Nové štruktúrované dialógy sa teraz zaoberajú aj otázkami, ako sú kybernetické hrozby, vesmírne činnosti, disruptívne technológie, účinky zmeny klímy a obranný priemysel.

OSN je ďalším dôležitým partnerom EÚ v boji za mier, bezpečnosť a stabilitu. Spoločne pracujú na predchádzaní konfliktom, podpore mierových misií a uľahčovaní obnovy po skončení konfliktu po celom svete. Počas roka napredovalo aj strategické partnerstvo EÚ a OSN v oblasti mierových operácií a krízového riadenia na roky 2022 – 2024.

EÚ uznáva, že na zachovanie mieru a stability, najmä v čase krízy, sú nevyhnutné rozhodné opatrenia. Podujatia za hranicami EÚ môžu mať priamy vplyv na bezpečnosť jej obyvateľov. Spoločná bezpečnostná a obranná politika umožňuje EÚ reagovať na bezpečnostné výzvy nasadením misií a operácií v zahraničí. EÚ tým pomáha predchádzať konfliktom, zlepšuje schopnosť partnerských krajín riešiť bezpečnostné otázky a minimalizuje hrozby, ktoré by sa mohli dostať do Európy.

Ako súčasť tejto politiky spustila EÚ v roku 2024 bezpečnostnú a obrannú iniciatívu - otvoriť na novej karte na podporu západoafrických krajín pozdĺž pobrežia Guinejského zálivu a na pomoc týmto krajinám pri riešení bezpečnostných problémov, ktoré sa šíria z regiónu Sahel, ako sú napríklad terorizmus a nezákonné činnosti.

Angažovanosť EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany na celom svete

• 5 prebiehajúcich vojenských misií/operácií
• 12 prebiehajúcich civilných misií
• 3 prebiehajúce vojenské námorné operácie
• 1 civilno-vojenská iniciatíva
• Integrovaný prístup V záujme dosiahnutia strategického vplyvu sa bezpečnostné a obranné opatrenia EÚ nasadzujú a vykonávajú v súlade s ostatnými nástrojmi a prostriedkami EÚ.
• Ciele Udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom, posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti, podpora právneho štátu, predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a pirátstvu, prispievanie k námornej bezpečnosti a poskytovanie vojenského vybavenia a bezpečnostnej infraštruktúry partnerom EÚ.

EÚ vo februári 2024 takisto spustila námornú operáciu Eunavfor Aspides - otvoriť na novej karte s cieľom chrániť lode cestujúce cez Červené more pred útokmi húthíovských povstalcov – ozbrojenej skupiny z Jemenu. Táto operácia pomáha zaisťovať bezpečný pohyb lodí a posilňuje bezpečnosť v Červenom mori a v neďalekej oblasti Perzského zálivu.

Kríza na Blízkom východe

Humanitárna situácia v pásme Gazy sa od októbra 2023 dramaticky zhoršila, keď existujúcu krízu prehĺbil brutálny teroristický útok Hamasu na Izrael, následná eskalácia nepriateľských akcií medzi tamojšími stranami a rozsiahle izraelské vojenské operácie.

V roku 2024 EÚ neprestajne vyzývala na okamžité prímerie v Gaze, bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov, naliehavé zvýšenie humanitárnej pomoci do Gazy i na trvalé ukončenie násilností. Takisto opakovane vyzývala všetky strany vrátane Izraela, aby dodržiavali medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo, najmä Ženevské dohovory, a aby urobili všetko pre to, aby chránili nevinných civilistov a neubližovali im. EÚ neúnavne pracuje na tom, aby zabránila ďalšiemu presahovaniu konfliktu do širšieho regiónu. Je aj naďalej odhodlaná dosiahnuť trvalý a udržateľný mier založený na riešení spočívajúcom v existencii dvoch štátov a na príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN prostredníctvom oživenia mierového procesu na Blízkom východe.

Daň krízy v Gaze na ľudských životoch (k septembru 2024)

• 40 000mŕtvych
• 88 000zranených
• 1,9 miliónavysídlených ľudí

Zasiahnutých bolo viac ako 2,2 milióna ľudí, pričom státisíce ľudí čelia vážnemu nedostatku základných potrieb, ako sú potraviny, voda a prístrešie. Poškodenie školskej a nemocničnej infraštruktúry ešte viac ovplyvnilo prístup k životne dôležitým službám. Najviac zasiahnuté sú deti, pričom mnohé z nich musia čeliť fyzickej i psychickej traume. Situácia sa zhoršuje aj na Západnom brehu Jordánu, keďže rozšírené násilie zo strany osadníkov - otvoriť na novej karte zintenzívňuje humanitárne potreby palestínskych komunít.

Uprostred týchto výziev je EÚ naďalej odhodlaná plniť svoju humanitárnu misiu, pričom poskytuje „záchranné lano“ prostredníctvom priamej pomoci a značnej finančnej podpory. Táto rozsiahla pomoc poskytuje základné služby – od potravín a čistej vody až po zdravotnú starostlivosť, prístrešie, vzdelávanie a ochranu – pre tých, ktorí to najviac potrebujú v postihnutých oblastiach. Okrem toho bol v roku 2024 desaťkrát aktivovaný systém reakcie EÚ na núdzové situácie – mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany - otvoriť na novej karte – s cieľom poskytnúť pomoc Gaze, koordinovať evakuácie a podporovať susedné krajiny postihnuté krízou.

Napriek značným bezpečnostným rizikám EÚ naďalej poskytuje pomoc v rámci uvedeného mechanizmu, a to aj prostredníctvom cyperského námorného koridoru - otvoriť na novej karte, ktorý je kľúčovou námornou trasou, cez ktorú Nemecko, Cyprus, Rumunsko a Slovensko poskytujú potraviny a potreby na budovanie prístreší. Deväť členských štátov podporuje egyptské ministerstvo zdravotníctva vecnou pomocou. Mechanizmus tiež podporuje svojich partnerov vysielaním odborníkov a koordináciou zdravotníckeho odsunu - otvoriť na novej karte vážne chorých palestínskych pacientov do Európy.

Viac ako 20 rokov podpory EÚ pre Palestínčanov

EÚ je najväčším medzinárodným darcom pomoci palestínskemu obyvateľstvu.

ROZVOJOVÁ PODPORA

• 2014 – 2020pridelených 2,2 miliardy EUR
• 2021 – 2024pridelených 1,36 miliardy EUR (z toho bolo schválených viac ako 920 miliónov EUR)

HUMANITÁRNA PODPORA

• od roku 2000 viac ako1,1 miliardy EUR
• v roku 2024vyčlenená humanitárna pomoc vo výške 238 miliónov EUR (*) Viac ako 4 000 ton humanitárnych zásob pre Palestínčanov v núdzi v Gaze.

(*) Vrátane dodatočného navýšenia vo výške 45 miliónov EUR, ktoré oznámila predsedníčka von der Leyenová v septembri.

VIDEO: Pomoc v Gaze – lekárska podpora pre Palestínčanov v núdzi. © WHO

Na Západnom brehu Jordánu spolupracuje EÚ a viaceré členské štáty s humanitárnymi partnermi v teréne s cieľom chrániť komunity, ktorým hrozí nútené vysídľovanie a násilie zo strany osadníkov.

VIDEO: Čistá voda pre Palestínčanov na západnom brehu Jordánu – EÚ sa spojila s 13 krajinami s cieľom vybudovať vodovodné siete, ako napríklad v Masafer Yatta, a umožniť tak tisícom Palestínčanov prístup k čistej a cenovo dostupnej vode. © Konzorcium na ochranu západného brehu Jordánu

Humanitárna pomoc

Keď nastanú prírodné katastrofy alebo vypuknú konflikty, milióny ľudí sa ocitnú v nebezpečenstve. Humanitárna pomoc sa potom stáva záchranným kolesom a zabezpečuje potraviny, prístrešie a zdravotnú starostlivosť pre tie najzraniteľnejšie osoby.

EÚ zohráva v poskytovaní pomoci vedúcu úlohu a je jedným z hlavných svetových darcov humanitárnej pomoci. V závislosti od potrieb poskytuje pomoc ľuďom postihnutým krízami spôsobenými ľudskou činnosťou a prírodnými katastrofami po celom svete. V roku 2024 pridelila EÚ 2,49 miliardy EUR na pomoc viac ako 300 miliónom ľudí v núdzi.

Komisia začína novú operáciu humanitárneho leteckého mosta pre tých, ktorí to najviac potrebujú v Sýrii, s cieľom poskytnúť núdzovú zdravotnú starostlivosť a iné základné potreby, a zvyšuje svoje humanitárne financovanie.

Humanitárna pomoc EÚ vo svete v roku 2024

Globálny rozpočet na humanitárnu pomoc vo výške 2,5 miliardy eur zahŕňa 956 miliónov eur pre subsaharskú Afriku, 665 miliónov eur pre Blízky východ a severnú Afriku, 447 miliónov eur pre Áziu, Latinskú Ameriku, Tichomorie a Karibik, 214 miliónov eur pre Ukrajinu, západný Balkán a Kaukaz a 205 miliónov eur na geograficky neviazané prostriedky. EÚ poskytla v regióne Sahel zdevastovanom konfliktmi, klimatickými krízami a epidémiami životne dôležitú pomoc v snahe bojovať proti podvýžive a vysídľovaniu a podporiť zdravotníctvo a vzdelávanie. EÚ podporovala ľudí postihnutých dlhotrvajúcimi konfliktmi a extrémnymi poveternostnými javmi vo východnej a v južnej Afrike. V Afganistane, kde viac ako polovica obyvateľstva potrebuje humanitárnu pomoc v dôsledku konfliktov, chudoby a zmeny klímy, EÚ poskytla kritickú pomoc na zaistenie potravinovej bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti a ochrany nielen samotnej krajine, ale aj susedným krajinám. V súvislosti so stupňujúcim sa konfliktom v Mjanmarsku/Barme EÚ pomohla uspokojiť rastúce potreby miestneho obyvateľstva a podporiť rohinských utečencov v Bangladéši. Podporu poskytla aj obetiam konfliktov a katastrof v celej Ázii. Na americkom kontinente EÚ pomohla riešiť humanitárnu krízu vo Venezuele, podporila obete konfliktu v Kolumbii, pomáhala ľuďom postihnutým násilím a trestnou činnosťou v Strednej Amerike a inde, pomohla vysídleným osobám v celom regióne a v roku 2024 pomohla zorganizovať vôbec prvý humanitárny letecký most na Haiti v reakcii na rastúce násilie zo strany gangov.

Európska kapacita humanitárnej reakcie v roku 2024

• 16 kríz riešených v 17 krajinách (Afganistan, Burkina Faso, Čad, Haiti, Jemen, Konžská demokratická republika, Kuba, Laos, Libanon, Mali, Niger, Palestína, Rwanda, Svätý Vincent a Grenadíny, Somálsko, Sudán a Sýria).
• Európska kapacita humanitárnej reakcie podporovala iniciatívy Tímu Európa v piatich krízach, pričom na spoločných operáciách spolupracovala s ôsmimi členskými štátmi.
• 93 charterových letov.
• 5 402 metrických ton prepravenej pomoci (leteckou, námornou, pozemnou dopravou).
• 16 683 cestujúcich prepravených prostredníctvom letov humanitárnej pomoci EÚ.
• 3 otvorené sklady.
• 817 ton mobilizovaných zásob.
• 13 nasadených expertov.

EÚ v priebehu roku 2024 zorganizovala aj rôzne podujatia na vysokej úrovni s cieľom maximalizovať humanitárny vplyv. V marci sa v Bruseli (Belgicko) konalo tretie Európske humanitárne fórum - otvoriť na novej karte, na ktorom EÚ oznámila, že v roku 2024 pridelí viac ako 7,7 miliardy EUR na globálne krízy.

Nasledujúci mesiac EÚ, Nemecko a Francúzsko spoluorganizovali medzinárodnú konferenciu o Sudáne - otvoriť na novej karte. V apríli 2023 vypukla v krajine občianska vojna, čo viedlo k rozsiahlemu vysídľovaniu a vážnej humanitárnej kríze. V reakcii na výzvu OSN vo februári 2024 prisľúbili medzinárodní darcovia na konferencii viac ako dve miliardy EUR. Časť týchto prostriedkov tvorí aj takmer 900 miliónov EUR od EÚ a jej členských štátov na podporu civilného obyvateľstva v Sudáne a utečencov v susedných krajinách.

Mesto Farchana v Čade sužuje humanitárna kríza spôsobená prílevom sudánskych vojnových utečencov a následkami opakujúcich sa prírodných katastrof. Viac ako 800 000 ľudí v súčasnosti čelí akútnej potravinovej neistote a naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc. 28. a 29. apríla 2024.

EÚ pokračovala vo svojom záväzku riešiť globálne humanitárne výzvy a v máji predsedala ministerskej časti na vysokej úrovni ôsmej bruselskej konferencie o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu - otvoriť na novej karte. Účastníci zdôraznili potrebu mierového politického riešenia sýrskeho konfliktu a pokračujúcej finančnej podpory pre zasiahnuté skupiny obyvateľov. EÚ a jej členské štáty prisľúbili 3,8 miliardy EUR vo forme grantov a zostávajú najväčším darcom pomoci Sýrii. Tieto finančné prostriedky sú vyčlenené na naliehavé potreby Sýrčanov v Sýrii, utečencov v susedných krajinách a ich hostiteľských komunitách.

Sýria sa v súčasnosti nachádza v 13. roku krízy a musí sa vysporiadať s humanitárnymi potrebami v bezprecedentnom rozsahu. Približne 7,2 milióna Sýrčanov je naďalej vysídlených v rámci krajiny a potreba humanitárnej pomoci je na historicky najvyššej úrovni. Ženy a deti, ktoré tvoria viac ako dve tretiny vysídleného obyvateľstva, sú z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu vo veľkej miere odrezané od formálneho vzdelávania.

© GOAL

Pomoc ostatným pri predchádzaní katastrofám a pripravenosti a reakcii na ne

Záväzok EÚ formovať budúcnosť globálneho krízového riadenia bol jasne vyjadrený v júni na fóre civilnej ochrany - otvoriť na novej karte a na konferencii o krízovom riadení - otvoriť na novej karte. Tento záväzok silno rezonuje v rámci verejnej mienky, ktorá podporuje jednotnú reakciu na katastrofy.

EÚ podnikla v roku 2024 ďalšie kroky na posilnenie svojho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany s cieľom lepšie sa pripraviť na katastrofy, predchádzať im a reagovať na ne v celej EÚ aj mimo nej (pozri kapitoly 4 a 7).