Pôvod Európy, ako ju poznáme dnes, siaha ďaleko do minulosti.
Na to, aby sme pochopili, čo nám dnešná Európa prináša, je dôležité vedieť, ako vznikla.
Zjednotiť všetky krajiny Európy do jedného národa sa v minulosti pokúšali viacerí, napríklad Karol Veľký a Napoleon I. Takáto Európa však bola väčšinou výsledkom krvavých vojen.
V 20. storočí vypukli na európskom kontinente dve vojny, ktoré sa následne rozšírili do celého sveta. Preto sa nazývajú svetové vojny.
Prvá svetová vojna prebiehala od roku 1914 do roku 1918 a približne o dvadsať rokov neskôr vypukla druhá svetová vojna.
Vedel/-a si, že názov Európa pochádza z gréckej mytológie?
Európa bola prekrásna princezná, ktorá kedysi žila v Týre, na ázijskom pobreží Stredozemného mora (v dnešnom Libanone). Zeus, kráľ bohov, sa do nej zamiloval. Podarilo sa mu ju zviesť a vziať so sebou do Grécka. Z ich lásky vzišli tri deti a vďaka princeznej dostal kontinent svoje meno: Európa.
V roku 1945, po druhej svetovej vojne, bola Európa v troskách.
Táto strašná vojna, ktorá trvala šesť rokov, po sebe zanechala 20 miliónov sirôt, úplne zničené cesty a ľudí, ktorí umierali od hladu a utekali zo svojich krajín. Bolo to úplné spustošenie. Všetko bolo treba vybudovať nanovo.
Po roku 1945 zavládol v Európe mier, ale kontinent sa rozdelil na dva bloky: východnú a západnú Európu. Deliaca čiara prechádzala cez Nemecko.
Krajina sa rozdelila na dve časti: Východné Nemecko a Západné Nemecko.
Život ľudí na týchto dvoch stranách bol veľmi rozdielny.
Možno si kladiete otázku, ako toto všetko súvisí s Európskou úniou...
Dňa 9. mája 1950 dostal francúzsky štátnik Robert Schuman skvelý nápad: Západné Nemecko a Francúzsko budú spolupracovať v odvetví uhlia a ocele. Tak im už nikdy nenapadne viesť proti sebe vojnu.
Západná Európa sa teda začala v pokoji obnovovať.
Vymenujte rôzne predmety, ktoré sa dajú vyrobiť z ocele, bez toho, aby ste ich nakreslili:
Do projektu uhlia a ocele sa veľmi rýchlo zapojili aj ďalšie krajiny: Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko.
Dňa 18. apríla 1951 týchto šesť krajín podpísalo takzvanú Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Ďalší krok na ceste k mieru!
Vybudovanie zjednotenej Európy však nebolo jednoduché. Vyžadovalo si to skutočne presvedčených vizionárskych vodcov, mužov aj ženy, podporujúcich túto myšlienku v snahe pretaviť ju do ozajstného spoločného projektu. Keď si dnes na nich spomíname, hovoríme o nich ako o priekopníkoch EÚ. Ktorí sú to?
1A - 2D - 3E – 4B – 5E – 6F – 7C – 8A – 9D – 10E
Po založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa spomínaných šesť krajín rozhodlo vytvoriť veľký trh bez hraníc. V roku 1957 vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). „Hospodársky“ znamená týkajúci sa peňazí, podnikania, práce a obchodu.
Hospodárstvo sa začalo oživovať. Vojna sa zdala zažehnaná. Západná Európa si žila v mieri.
Berlínsky múr (pozri mapu)
Spomínaš si, že po druhej svetovej vojne sa Európa rozdelila na dva bloky, ktoré si nerozumeli?
V roku 1961 Východné Nemecko postavilo múr, ktorý rozdelil Berlín na východný a západný. Obyvatelia už nemohli prechádzať z východu na západ. Berlínsky múr predstavoval symbol studenej vojny, teda rozdelenia na (komunistický) východ a (kapitalistický) západ.
Na východe štát vlastnil a riadil všetko: poľnohospodársku a priemyselnú výrobu či distribúciu tovaru. Na západe boli ľudia slobodní, mohli sa slobodne vyjadrovať, zakladať si podniky, cestovať, vyberať si vedúcich predstaviteľov a voliť.
Západná Európa sa postupne rozrastala a k pôvodným šiestim krajinám EHS sa chceli pripojiť ďalšie. V roku 1973 sa pričlenilo Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo(1). Pristúpením Grécka v roku 1981 sa následne začalo rozširovanie smerom na juh Európy, pričom v roku 1986 sa pripojili aj Španielsko a Portugalsko.
V roku 1989 sa v srdci európskeho kontinentu odohrala veľmi dôležitá udalosť. Európania z východu sa znovu zjednotili s Európanmi zo západu.
Berlínsky múr, ktorý ich rozdeľoval fyzicky aj politicky, sa stal minulosťou. Tisícky Berlínčanov ho zvalili a spojili sa so svojimi krajanmi: Nemecko sa zjednotilo. Národy Európy mali dôvod oslavovať
Táto udalosť znamenala koniec komunizmu v Nemecku a v priebehu nasledujúcich rokov sa k Európskej únii postupne pripojilo mnoho európskych krajín z východu.
V roku 1992 sa z Európskeho hospodárskeho spoločenstva stala na základe Maastrichtskej zmluvy Európska únia (EÚ).
Od roku 1995 do roku 2013 vstúpilo do Európskej únie 16 krajín. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie v roku 2020 je teraz členských štátov 27.
Či už na ihrisku, alebo v samotnej Európe, čím nás je viac, tým zložitejšie je dohodnúť sa. Navyše každý chce obhajovať vlastné predstavy.
Preto musíme diskutovať, aby sme našli riešenia. Tieto riešenia sú stanovené v „zmluvách“.
Zmluva je dohoda, ktorú uzavreli a podpísali hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov EÚ. Je to akási používateľská príručka Európskej únie.
Doteraz bolo postupne uzavretých sedem veľkých zmlúv. Vo všeobecnosti sa zmluvám dávajú názvy podľa mesta, v ktorom boli podpísané. Poslednou je Lisabonská zmluva.
Ako sa stať členom Európskej únie
Každý európsky štát môže požiadať o členstvo v Európskej únii, no musí spĺňať isté podmienky:
Európska únia má modrú vlajku, na ktorej je znázornených 12 zlatých hviezd usporiadaných v kruhu.
Európskou hymnou je Óda na radosť, prevzatá z 9. symfónie, ktorú zložil známy nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven.
Táto hymna je bez slov, ale evokuje ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré EÚ stelesňuje.
V roku 2000 Európska únia po prvý raz prijala svoje vlastné motto, ktoré znamená „zjednotení v rozmanitosti“.
Toto motto pripomína spôsob, akým vznikala Európska únia, ktorá sa obohacovala o rozmanité kultúry, tradície a jazyky tohto kontinentu.
Na tejto mape Európy si môžeš pozrieť obrázky, ktoré znázorňujú niektoré pamätihodnosti, osobnosti, jedlá a iné typické národné črty a tradície jednotlivých krajín EÚ.
Deň Európy sa oslavuje 9. mája ako spomienka na tzv. Schumanovu deklaráciu z roku 1950. Ide o skutočný dátum začiatku budovania Európy. Približne v tento deň všetky inštitúcie EÚ otvárajú svoje brány verejnosti.
Keď hovoríme o „Európe“, môžeme myslieť rôzne veci.
Európa je predovšetkým kontinent. Kontinenty sú veľké plochy pevniny, niekedy oddelené oceánmi.
Na európskom kontinente sa nachádza viacero krajín alebo území, pričom 27 z týchto krajín sa rozhodlo byť súčasťou spoločného priestoru, ktorý nazývame Európska únia.
A niektoré z týchto krajín EÚ sa rozhodli používať jednotnú menu: euro. Sú súčasťou tzv. eurozóny.
Európska únia vznikala postupne vďaka myšlienkam odvážnych mužov a žien, ktorí bojovali za mier. Je plodom dlhej histórie, ktorej súčasťou sme my všetci.
Samozrejme, ešte nie je úplne dokonalá: ide o projekt, ktorý sa každý deň vyvíja. Sú to práve dnešní mladí ľudia, kto sa bude zajtra starať o jeho ďalší pokrok.
Stále existujú závažné problémy, ktoré možno vyriešiť len vtedy, ak budú všetky krajiny spolupracovať.
Kto však bude tvoriť túto budúcu podobu Európy? Vaša generácia ju bude spolu BUDOVAŤ!
Ak chceš zistiť, ako Európa každodenne funguje a ako si nažíva, pozri si tieto dve brožúry:
Táto publikácia je dostupná v 24 jazykoch v tomto formáte:
Aktualizované v marci 2023
Európskou komisiou
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
Oddelenie pre redakčnú službu a cielenú komunikáciu
1049 Brusel
BELGICKO
Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023
op.europa.eu/sk/publications
Považujete túto publikáciu za užitočnú? Napíšte nám:
comm-publi-feedback@ec.europa.eu
© Európska únia, 2023
Politika v oblasti opakovaného použitia dokumentov Európskej komisie sa vykonáva rozhodnutím Komisie 2011/833/EÚ z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie (Ú. v. EÚ L 330, 14.12.2011, s. 39).
Ak nie je uvedené inak, opakované použitie tohto dokumentu je povolené v zmysle medzinárodnej licencie Creative Commons Attribution 4.0 (CC BY 4.0) (https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/). To znamená, že opakované použitie je povolené za predpokladu, že sa riadne uvedie zdroj a akékoľvek
zmeny.
Akékoľvek použitie alebo reprodukcia prvkov, ktoré nie sú vo vlastníctve Európskej únie, môžu byť podmienené získaním súhlasu príslušných nositeľov práv.
Pokiaľ sa neuvádza inak, všetky obrázky © Európska únia.