EURÓPSKA ÚNIA TOHO OD SVOJHO VZNIKU DOSIAHLA VEĽA. PRINIESLA VIAC AKO POL STOROČIA MIERU, STABILITY A PROSPERITY. POMOHLA ZVÝŠIŤ ŽIVOTNÚ ÚROVEŇ. A SPUSTILA NAJVÄČŠÍ JEDNOTNÝ TRH NA SVETE, AKO AJ EURO. A ČO ĎALEJ? V TEJTO KAPITOLE SA DOZVIEŠ VIAC O TOM, AKO EÚ BOJUJE SO SÚČASNÝMI VÝZVAMI A AKÉ SÚ JEJ HLAVNÉ PRIORITY NA NAJBLIŽŠIE ROKY.
Žijeme v náročných časoch. Zmena klímy, strata biodiverzity a škody na životnom prostredí ohrozujú Európu a svet. Nové digitálne technológie zároveň menia spôsob, akým žijeme, pracujeme a podnikáme. Tieto nové digitálne technológie prinášajú nové príležitosti, ale aj nové riziká. Aby toho nebolo málo, globálna pandémia ochorenia COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 a ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 obrátili naše životy naruby. Ukázalo sa, ako rýchlo môže byť svet uvrhnutý do krízy a aké dôležité je, aby EÚ bola pripravená reagovať na nové výzvy a zároveň riešiť tie existujúce.
Keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v roku 2019 nastúpila do úradu, predstavila šesť kľúčových ambícií pre Európu na najbližšie roky. Tieto ambície siahajú od popredného miesta v transformácií na zdravú planétu a v novom digitálnom svete až po posilnenie úlohy EÚ ako svetového lídra. V reakcii na globálnu pandémiu zaviedla EÚ plán obnovy pre Európu, aby zabezpečila, že po pandémii COVID-19 bude ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia a poskytne množstvo príležitostí pre mladých ľudí. Tento plán obnovy sa nazýva NextGenerationEU. V tejto kapitole sa uvádza, čo EÚ robí v každej z prioritných oblastí, aby tento plán naplnila.
„Nemôžeme nahradiť stratený čas, ktorý pandémia vzala mladým ľuďom, ale môžeme pre nich a s nimi vybudovať niečo lepšie a spravodlivejšie. Musíme sa do toho pustiť hneď a mladí ľudia musia v tejto zmene zohrávať ústrednú úlohu.“
Zisti viac o politických prioritách EÚ na adrese: ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024_sk
Rusko začalo 24. februára 2022 rozsiahlu invazívnu a útočnú vojnu proti Ukrajine.
Európska únia reagovala na túto inváziu rýchlo. 27 členských štátov a ich partneri na celom svete odsúdili túto nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu a konali rýchlo a rázne s cieľom Rusko hospodársky izolovať a prostredníctvom tvrdých sankcií obmedzili jeho schopnosť vojnu financovať.
EÚ zároveň úzko spolupracovala s krajinami susediacimi s Ukrajinou, aby im poskytla pomoc pri poskytovaní ochrany ľuďom utekajúcim pred inváziou.
V júni 2022 bol Ukrajine udelený štatút kandidátskej krajiny, takže môže pomýšľať na členstvo v EÚ.
Mnohí Ukrajinci utiekli zo svojej krajiny, aby hľadali útočisko v krajinách EÚ. EÚ im poskytuje rozsiahlu podporu - od pomoci na hraniciach, cez podporu zdravotníckych systémov, ochranu detí až po prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, lekárskej starostlivosti a k bývaniu.
Viac informácií o krajinách EÚ prijímajúcich ľudí utekajúcich z Ukrajiny
Odhaduje sa, že neodôvodnená agresia Ruska na Ukrajine ovplyvnila život 5,7 milióna detí v školskom veku a zničila tisícky škôl a školských zariadení. Pre tieto deti je prvoradé dostať sa bezpečne do školy, čo im dáva pocit normálnosti a je pre ich blaho a budúcnosť kľúčové. V roku 2022 vyčlenila EÚ 100 miliónov eur na obnovu poškodených ukrajinských škôl a darovala 14 miliónov eur na nákup a dodávku školských autobusov pre deti na Ukrajine. Európska komisia zorganizovala aj kampaň solidarity, v ktorej vyzvala verejné a súkromné podniky, aby darovali Ukrajine školské autobusy.
Cieľom EÚ je napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou investíciami do projektov a iniciatív, vďaka ktorým bude Európa zdravšia, ekologickejšia, digitálnejšia a bude schopná lepšie čeliť budúcim výzvam. Na podporu hospodárskej obnovy EÚ využíva svoj dlhodobý rozpočet na obdobie 2021 – 2027 spolu so špeciálnym plánom obnovy známym ako NextGenerationEU. Spolu pôjde o niečo vyše 2 bilióny eur (2 018 mld. eur) na podporu obnovy. Väčšina finančných prostriedkov z NextGenerationEU sa použije na finančnú podporu krajinám EÚ, aby sa z krízy mohli dostať ako ekologickejšie, digitálnejšie a odolnejšie štáty. To sa plánuje dosiahnuť investíciami do oblastí, ktoré ovplyvňujú všetkých Európanov, ako sú rýchlejšie internetové pripojenia, čistá energia a doprava, vzdelávanie a odborná príprava a zvyšovanie energetickej efektívnosti budov.
Viac informácií na adrese: ec.europa.eu/info/strategy/recovery-plan-europe_sk
Zisti viac o pláne obnovy v tvojej krajine: europa.eu/!wYRggt
Výdavky EÚ v rokoch 2021 – 2027: celková suma 2 018 miliárd eur sa skladá z rozpočtu EÚ na sedem rokov (1 211 miliárd eur) a 807 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU (balík na podporu obnovy po pandémii COVID-19).
Európske krajiny preukázali skutočnú solidaritu vzájomnou podporou počas pandémie koronavírusu. Napríklad nemocnice v celej EÚ prijímali pacientov z iných krajín a vysielali lekárske tímy na pomoc svojim susedom. EÚ sa tiež zaviazala zaistiť dodávky bezpečných vakcín do všetkých kútov sveta: Komisia a krajiny EÚ sú najväčšími prispievateľmi do globálnej iniciatívy COVAX, ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivý prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19. Podporujú aj očkovacie kampane v partnerských krajinách.
Zisti viac o európskej solidarite v akcii: europa.eu/!bC3yVj
Zisti viac o reakcii EÚ na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19: europa.eu/!vk83Wg
Zmena klímy je jednou z najväčších výziev, ktorým svet v súčasnosti čelí. Z 8 miliónov druhov na planéte hrozí vyhynutie 1 miliónu z nich. Znečisťujú a ničia sa lesy a oceány. Nie je žiadnym prekvapením, že mladí ľudia znepokojení stavom planéty, ktorú zdedia, viedli výzvy na lepšie opatrenia v oblasti klímy.
Európska únia je lídrom v celosvetovom úsilí bojovať proti zmene klímy. Zohrala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní prelomovej globálnej klimatickej dohody v Paríži v roku 2015. EÚ je v súčasnosti odhodlaná stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete, na ktorom už nebudeme produkovať viac skleníkových plynov, ako dokážeme absorbovať.
Európska zelená dohoda je akčný plán EÚ na dosiahnutie tohto cieľa a na premenu EÚ na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Okrem iných opatrení to bude znamenať ambiciózne zníženie emisií skleníkových plynov, investície do zelených technológií a ochranu nášho prírodného prostredia. Prináša to aj potrebu riešiť nevyhnutné následky zmeny klímy zvýšením odolnosti našich spoločností.
Cieľ EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 bol pevne stanovený vďaka vôbec prvému európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy. Tento predpis stanovuje aj právnu povinnosť prechodného cieľa EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. EÚ tiež začala pracovať na stanovení cieľa na rok 2040 zorganizovaním verejnej konzultácie na jar 2023.
Dosiahnutie záväzkov EÚ v oblasti klímy si bude vyžadovať opatrenia vo všetkých oblastiach – od priemyslu, energetiky a dopravy až po potravinársku výrobu, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. To bude zahŕňať zvýšenie využívania čistej energie, zníženie znečistenia, zvýšenie energetickej efektívnosti našich budov a zavedenie čistejšej dopravy aj s palivami a infraštruktúrou, ktoré ju podporujú. V júli 2021 Európska komisia navrhla rôzne opatrenia s cieľom nasmerovať EÚ na cestu k dosiahnutiu svojho cieľa v oblasti klímy do roku 2030. Medzi tieto opatrenia patrí:
EÚ poskytne finančnú podporu tým, ktorí čelia najväčším výzvam, aby žiadna osoba ani región nezostali pozadu. Na zdôraznenie svojho záväzku EÚ vyhradí v rokoch 2021 až 2027 najmenej 30 % svojich výdavkov na iniciatívy súvisiace s klímou.
Výrobky predávané v EÚ by mali byť navrhnuté tak, aby vydržali dlhšie a aby sa dali ľahšie opätovne použiť, opraviť a recyklovať. Takisto by mali obsahovať čo najviac recyklovaného materiálu. Cieľom nového akčného plánu obehového hospodárstva, jednej z hlavných častí Zelenej dohody, je urobiť z udržateľných výrobkov normu v EÚ.
Novým cieľom je znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Dlhodobou stratégiou EÚ je dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050.
Prečítaj si o návrhu Komisie na plnenie prísľubu Európskej zelenej dohody: europa.eu/!CxfT77
V reakcii na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené inváziou Ruska na Ukrajinu vypracovala Európska komisia plán REPowerEU, ktorý má pomôcť
Sprevádzajú ho finančné a právne opatrenia na vybudovanie novej energetickej infraštruktúry a systému, ktorý Európa potrebuje.
Viac informácií o pláne REPowerEU:
Existuje niečo, čím môžete ako trieda alebo škola prispieť k budovaniu zelenšej Európy? Učiteľ môže nájsť inšpiráciu na diskusiu v triede v súbore nástrojov pre učiteľov „Zelená výzva“ uvedenom ďalej. Rozdeľte sa do malých skupín a diskutujte o svojich nápadoch
Súbor nástrojov pre učiteľov „Zelená výzva“: europa.eu/!7fD9r3
Budovy sa podieľajú 40 % na spotrebe energie v EÚ a 36 % na emisiách CO2 súvisiacich s energiou. Dobrou správou je, že do roku 2030 by sa v EÚ mohlo modernizovať 35 miliónov budov, čo by výrazne znížilo emisie a vytvorilo 160 000 nových pracovných miest v stavebníctve.
Výroba a používanie energie predstavuje 75 % emisií EÚ. Úsporou energie prostredníctvom opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a masívnym rozšírením energie z obnoviteľných zdrojov sa priamo znížia emisie, znečistenie ovzdušia a závislosť od fosílnych palív.
Zisti viac o energii v tejto sérii krátkych videí: europa.eu/learning-corner/eu-energy-policy_sk
Oblasti sústavy Natura 2000 sú označené v celej Európe.
Zmena klímy je globálnym problémom, ktorý EÚ nedokáže vyriešiť sama. Európska únia spolupracuje s ďalšími krajinami a regiónmi sveta na dosiahnutí cieľov Parížskej dohody. V tejto dohode sa stanovuje cieľ udržať globálne otepľovanie „výrazne pod 2 °C“ v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou, pričom sa snaží obmedziť toto zvýšenie na 1,5 °C. Krajiny spoločne diskutujú o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov každý rok na konferencii OSN o zmene klímy, známej ako COP (konferencia zmluvných strán).
Príroda je naším najväčším spojencom v boji proti zmene klímy a prepuknutiu chorôb. Kolobeh života, od ktorého závisíme, je však ohrozený neudržateľnými činnosťami ľudí. Opäť uzdraviť prírodu je ústredným prvkom Európskej zelenej dohody. EÚ plánuje tento cieľ dosiahnuť okrem iného rozšírením sústavy chránených území na pevnine a na mori (sústava známa ako Natura 2000), výsadbou miliárd stromov a podporovaním udržateľných poľnohospodárskych postupov. Pracuje takisto na tom, aby potraviny, ktoré jeme, boli zdravé, cenovo dostupné a vyrobené spôsobom šetrným k životnému prostrediu. To zahŕňa zníženie škodlivých pesticídov a zvýšenie ekologického poľnohospodárstva.
Zisti viac o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: europa.eu/!FMc3vN
EÚ a krajiny EÚ sú spolu najväčšími poskytovateľmi finančných prostriedkov v oblasti klímy na svete. V roku 2021 prispeli viac ako 23 miliardami eur na podporu rozvojových krajín v ich úsilí bojovať proti zmene klímy.
Navštív webové sídlo „Naša planéta, naša budúcnosť“, kde sa dozvieš viac o zmene klímy: europa.eu/learning-corner/our-planet-our-future_sk
Zisti viac o Európskej zelenej dohode na adrese: europa.eu/!JM69Fh
Pandémia ochorenia COVID-19 vyvolala bleskurýchlu transformáciu Európy na digitálny svet. Digitálne technológie udržiavali v kontakte rodiny a priateľov, triedy a podniky mohli fungovať. V súčasnosti sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov. Nie každý má však rovnaký prístup k týmto technológiám alebo vie, ako by ich mohol naplno využívať.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, aby bolo nasledujúcich 10 rokov digitálnym desaťročím Európy. Pracuje na tom, aby digitálna transformácia nefungovala iba pre niektorých, ale pre všetkých. Znamená to napríklad zaručiť každému prístup k vysokorýchlostnému internetu a zručnosti potrebné na to, aby mohol využiť možnosti digitálneho sveta. Nové technológie ako umelá inteligencia síce transformujú náš svet, keďže prinášajú mnohé výhody, ale znamenajú aj nové obavy. Cieľom EÚ je viesť vývoj nových globálnych noriem s cieľom zabezpečiť, aby Európania mohli dôverovať tomu, čo tieto technológie ponúkajú.
Prechod na digitálne technológie a inteligentnejšie využívanie technológií budú takisto kľúčové pri pomoci EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 a pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody.
Európska komisia v marci 2021 stanovila víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 spolu so súborom konkrétnych cieľov a plánom na ich dosiahnutie. Zámerom je dosiahnuť štyri hlavné ciele: technologicky zrelý kontinent – s digitálne zručným obyvateľstvom a vysoko kvalifikovanými digitálnymi profesionálmi, prvotriedne dôveryhodné a bezpečné digitálne infraštruktúry, veľký podiel digitalizovaných podnikov v Európe a modernizované verejné služby, ktoré reagujú na potreby spoločnosti. Vôbec prvý program digitálnej Európy s rozpočtom 7,5 miliardy eur na roky 2021 – 2027 poskytne finančné prostriedky na projekty v dôležitých oblastiach, ako sú umelá inteligencia, superpočítače, kybernetická bezpečnosť a pokročilé zručnosti. V rámci plánu obnovy EÚ musia krajiny EÚ investovať aspoň 20 % peňazí, ktoré dostanú z fondu NextGenerationEU, do digitálnych iniciatív.
Viac informácií o digitálnych cieľoch do roku 2030: europa.eu/!9B7rDy
Digitálne know-how je nevyhnutné na štúdium a prácu. Takisto je nevyhnuté na prístup k rastúcemu počtu verejných služieb on-line – od otvorenia bankového účtu až po žiadosť o štúdium v zahraničí. V súčasnosti však viac ako 1 z 5 mladých ľudí nemá základné digitálne zručnosti. Hoci zodpovednosť za vzdelávanie a odbornú prípravu nesú jednotlivé krajiny EÚ, Únia im v tejto oblasti pomáha. Podporuje krajiny EÚ investíciami do programov, ako je Európsky program v oblasti zručností a akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom poskytnúť obyvateľom Európy odbornú prípravu a rozšíriť okruh talentov v Európe.
Európska komisia má širokú škálu projektov, ktorých cieľom je pomôcť krajinám EÚ zlepšiť úroveň digitálnych zručností. Patrí medzi ne každoročný Európsky týždeň programovania a stáže „digitálnych príležitostí“, ktoré poskytujú študentom vysokoškolského vzdelávania príležitosť získať praktické odborné skúsenosti v digitálnych oblastiach požadovaných na trhu práce.
Objavte svet digitálnych možností s týmto animovaným seriálom o digitálnych prieskumníkoch: europa.eu/!XXW6Hd
Podľa hodnotenia „Women in Digital Scoreboard“ z roku 2021 tvoria ženy iba 19 % špecialistov v oblasti IKT v EÚ. EÚ prijíma opatrenia s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v digitálnom sektore formou boja proti stereotypom, propagovaním vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností a podporou väčšieho počtu podnikateliek v tomto odvetví.
Umelá inteligencia nám môže pomôcť mnohými spôsobmi, napríklad presnejšou lekárskou diagnózou a minimalizovaním vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie. Niektorí ľudia sa však obávajú, že umelá inteligencia môže ohroziť ich zamestnanie, alebo sa pýtajú, či sa dá technológii dôverovať. Komisia v reakcii na tieto obavy navrhla nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie používané v EÚ boli bezpečné, transparentné, etické, nezaujaté a pod kontrolou ľudí.
Aké sú jej výhody a riziká? Diskutujte o tom v skupinkách.
Vega, prvý superpočítač EÚ svetovej triedy, bol spustený v apríli 2021 v slovinskom meste Maribor. Dokáže vykonať neuveriteľných 6,9 trilióna výpočtov za sekundu! Je pomenovaný po slávnom matematikovi Jurijovi Vegovi a je jedným z ôsmich špičkových superpočítačov, ktoré pomôžu európskym výskumníkom, priemyselným odvetviam a firmám napredovať v mnohých oblastiach – od navrhovania liekov a nových materiálov až po boj proti zmene klímy.
EÚ má jedny z najprísnejších pravidiel ochrany údajov a súkromia na svete. Tieto pravidlá pomáhajú zaručiť, aby bolo on-line prostredie bezpečné a spravodlivé. Takisto pomáhajú chrániť ľudí, najmä deti, pred nezákonným a škodlivým obsahom. On-line platformy však môžu byť zneužité na šírenie nezákonného obsahu, ako sú nenávistné prejavy alebo teroristický obsah, či na predaj nebezpečného tovaru a falšovaných výrobkov. Európska komisia sa snaží zabezpečiť, aby to, čo je nezákonné off-line, bolo nezákonné aj on-line. Zároveň prijíma opatrenia na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ a na ochranu svojich vlád, občanov a podnikov pred globálnymi kybernetickými hrozbami. V rámci tohto úsilia EÚ pomohla vytvoriť spoločnú kybernetickú jednotku, ktorá spája zdroje a odborné znalosti dostupné pre EÚ a krajiny EÚ. Cieľom je účinne predchádzať hromadným kybernetickým incidentom a kybernetickým krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne.
Sieť centier bezpečnejšieho internetu financovaná EÚ pomáha zvyšovať informovanosť o bezpečnosti on-line. Každé z týchto centier má panel mládeže, na ktorom mladí ľudia poskytujú cenné tipy a rady pre svojich rovesníkov na základe vlastných skúseností s on-line technológiami.
Zisti viac o Európe pripravenej na digitálny vek na adrese: europa.eu/!jv33fR
Pandémia koronavírusu spôsobila európskym ekonomikám veľký šok a ovplyvnila existenciu ľudí a podniky vo všetkých odvetviach. Strata pracovných miest postihla najmä mladých ľudí, z ktorých mnohí pracujú v ťažko zasiahnutých odvetviach, ako sú cestovný ruch a ubytovacie a stravovacie služby.
Okrem toho, že EÚ prijala opatrenia na ochranu podnikov a pracovníkov pred ekonomickými následkami pandémie, navrhla aj plán obnovy, aby sa Európa dokázala opäť postaviť na nohy. Tento plán s názvom NextGenerationEU sa zameriava nielen na nápravu škôd spôsobených pandémiou, ale ako už názov napovedá, aj na investície do ďalšej generácie Európanov a dlhodobej budúcnosti EÚ. Financovanie plánu NextGenerationEU je v popredí záujmu rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 a poskytuje všetkým krajinám EÚ jedinečnú príležitosť urýchliť obnovu a zelenú a digitálnu transformáciu v celej EÚ. Celkový balík obnovy má hodnotu viac ako 2 bilióny eur.
EÚ pracuje na posilnení ekonomiky vo všetkých krajinách a regiónoch so silným zameraním na podporu mladých ľudí. Pracuje aj na znižovaní nerovností a zlepšovaní životnej úrovne všetkých Európanov.
Fond obnovy NextGenerationEU má hodnotu viac ako 800 miliárd eur. Do roku 2026 bude z veľkej časti financovať reformy a investície v členských štátoch. Európska komisia si počas tohto obdobia požičia na kapitálových trhoch v mene EÚ. Vyzbierané peniaze sa rozdelia do krajín EÚ, aby ich mohli vynaložiť na projekty a iniciatívy. Aby mohli krajiny EÚ využiť finančnú podporu, museli vypracovať národné plány s uvedením spôsobu investovania peňazí. Tieto plány museli zahŕňať konkrétny podiel ich výdavkov na klimatické a digitálne iniciatívy. Pomôže to Únii dosiahnuť jej cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a prispeje k digitálnej transformácii Európy, pričom sa v tomto procese vytvoria pracovné miesta a podporí hospodársky rast.
Väčšina finančných prostriedkov z nástroja NextGenerationEU (723,8 miliardy eur v bežných cenách) je určená na program Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Program zahŕňa rozsiahlu podporu verejných investícií a oblastí, ako sú zelené a digitálne projekty. Podpora sa bude poskytovať vo forme grantov (338,0 miliardy eur) a pôžičiek (385,8 miliardy eur) v bežných cenách. Zvyšných 83,1 miliardy eur sa investuje do niekoľkých ďalších programov.
EÚ chce zabezpečiť, aby mladí ľudia mali zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú pre rýchlo sa meniaci svet práce – najmä také, ktoré im umožnia uspieť v zelenej a digitálnej transformácii. Komisia predložila cielené iniciatívy na podporu členských štátov pri znižovaní nezamestnanosti a na pomoc mladým ľuďom, ktorí vstupujú na trh práce. Prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa posilnil systém záruky pre mladých ľudí, ktorý v súčasnosti pokrýva širšiu cieľovú skupinu mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov. Poskytuje aj podporu pre učňovskú prípravu vrátane obnovenia Európskeho združenia učňovskej prípravy, ktoré teraz lepšie pomáha zamestnávateľom aj mladým ľuďom, ako aj reforiem, po ktorých bude odborné vzdelávanie a príprava modernejšie, atraktívnejšie a flexibilnejšie.
Nová iniciatíva EÚ s názvom ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – naplánovať, naučiť sa, osvojiť si, dosiahnuť) pomôže mladým ľuďom, ktorí aktuálne nemajú žiadne zamestnanie, ani nie sú súčasťou vzdelávania alebo odbornej prípravy, nájsť si cestu na trh práce. Spojí podporu vzdelávania, odbornej prípravy alebo zamestnania v ich domovskej krajine s odbornou stážou v inej krajine EÚ.
Komisia pracuje aj na zlepšení podmienok pre ľudí s neštandardnými formami zamestnania, ako je práca organizovaná cez digitálne platformy, ktoré sú medzi mladými ľuďmi čoraz rozšírenejšie.
Celkovým cieľom je, aby krajiny EÚ v rokoch 2021 až 2027 investovali aspoň 22 miliárd eur z finančných prostriedkov EÚ do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Prostriedky EÚ možno napríklad použiť na bonusy pre malé podniky za prijímanie učňov, pôžičky pre startupy a granty pre ašpirujúcich podnikateľov a na odbornú prípravu, ktorá mladým ľuďom pomôže nadobudnúť nové zručnosti potrebné na trhu práce.
Viac informácií o podpore zamestnávania mladých ľudí: europa.eu/!guuq69
Európsky pilier sociálnych práv stanovuje 20 zásad, ktorých cieľom je vybudovať spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré fungujú pre všetkých, a to od práva na rovnaké príležitosti a podporu zamestnanosti až po spravodlivé mzdy, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň. Ich plnenie je spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.
Súborom cieľov pre EÚ do roku 2030 sa má zabezpečiť, aby malo viac Európanov prístup k potrebným zručnostiam a k rovnakým príležitostiam v digitálnejšom, udržateľnejšom a inkluzívnejšom hospodárstve.
Inkluzívnosť znamená zohľadnenie potrieb všetkých ľudí v spoločnosti. Takisto to znamená, že možnosť pracovať a zarábať si vlastné peniaze by mal dostať každý. Európska komisia sa bude napríklad snažiť zabezpečiť, aby sa ľudia so zdravotným postihnutím mohli zúčastňovať kurzov odbornej prípravy a osvojovať si nové zručnosti a aby mohli získať prácu a byť nezávislí.
Komisia navrhuje aj nové opatrenia, aby ženy a muži dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Týmito opatreniami sa zvýši povedomie o platových podmienkach v rámci podniku a zamestnávateľom a pracovníkom sa poskytne viac nástrojov na riešenie platovej diskriminácie v práci.
Nový Európsky sociálny fond plus bude podporovať ľudí, regióny a krajiny v EÚ, ktoré čelia výzvam od obnovy po pandémii až po splnenie cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a klímy (europa.eu/!mb4MDf).
Zisti viac o iniciatívach Komisie na realizáciu 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv: europa.eu/!BTGwbM
Rok 2023 je Európskym rokom zručností. Zameriava sa na pomoc ľuďom získať tie správne zručnosti pre kvalitné pracovné miesta a na pomoc podnikom, najmä malým a stredným, riešiť nedostatok zručností v EÚ.
Viac na adrese: Európsky rok zručností 2023 (europa.eu).
Na tomto mieste je uvedený zoznam oblastí, na ktoré sa vzťahuje Európsky pilier sociálnych práv. Vyber tri oblasti, ktoré považuješ za najdôležitejšie, a potom o výbere diskutujte v skupinkách.
Zisti viac o plánoch EÚ pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí: europa.eu/!W8wk6D
Európska únia je domovom približne 447 miliónov ľudí – čo je tretia najväčšia svetová populácia po Číne a Indii – a zohráva dôležitú úlohu na globálnej scéne. EÚ, ktorá funguje ako jednotný trh s 27 krajinami, je najväčším obchodným blokom na svete. Medzinárodné obchodné dohody podporujú Európu a jej partnerov v hospodárskom raste. Takisto pomáhajú presadzovať európske zásady a hodnoty, akými sú demokracia, ľudské práva, sociálne práva a boj proti zmene klímy.
Vzťahy EÚ so zvyškom sveta sú založené na solidarite a spolupráci. Výzvy ako zmena klímy, násilný extrémizmus, obchodovanie s ľuďmi a neregulárna migrácia nepoznajú hranice, pričom extrémnu chudobu možno riešiť len spoluprácou s partnerskými krajinami v rozvojovom svete.
EÚ pracuje na tom, aby bol svet bezpečnejším miestom, kde sa s ľuďmi zaobchádza spravodlivo a kde sa rešpektujú zákony. Jej vonkajšie činnosti sa riadia zásadami, ktoré inšpirovali jej vznik a rozvoj, vrátane mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd. EÚ pracuje na posilnení partnerstiev so svojimi bezprostrednými susedmi na východe – najmä so západným Balkánom, ako aj s tými vzdialenejšími (podrobnosti o kandidátskych krajinách na členstvo v EÚ nájdeš v kapitole 1 „Čo je Európska únia?“).
EÚ má v platnosti viac ako 45 obchodných dohôd takmer s 80 partnermi na celom svete. V roku 2020 EÚ dosiahla novú dohodu o obchode s Mexikom a do platnosti vstúpila jej obchodná dohoda s Vietnamom.
Po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 podpísali EÚ a Spojené kráľovstvo 30. decembra 2020 Dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.
Viac ako 35 miliónov pracovných miest v Európe je priamo alebo nepriamo podporovaných obchodom s krajinami mimo EÚ.
Obchodné dohody uľahčujú krajinám vzájomné podnikanie a pomáhajú vytvárať viac pracovných miest, čím podporujú hospodársky rast. Zároveň poskytujú kupujúcim v EÚ väčší výber výrobkov z rôznych častí sveta spolu s nižšími cenami. Okrem toho pomáhajú spoločnostiam z EÚ konkurovať v zahraničí. EÚ vyrokovala obchodné dohody s mnohými krajinami sveta. Jednotným vystupovaním má EÚ oveľa väčšiu váhu v medzinárodných obchodných rokovaniach, ako by mali jednotlivé krajiny.
Obchodná politika môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia. Cieľom EÚ je dosiahnuť, aby sa z dodržiavania Parížskej dohody o zmene klímy stal zásadný prvok budúcich obchodných a investičných dohôd.
EÚ vedie úsilie o reformu pravidiel globálneho obchodu, aby sa zabezpečila schopnosť lepšie reagovať na súčasné výzvy.
EÚ úzko spolupracuje so svojimi susedmi a ďalšími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN a Svetová zdravotnícka organizácia, s cieľom riešiť spoločné problémy, akými sú COVID-19 a zmena klímy. Cieľom je vybudovať nové spojenectvá s krajinami mimo EÚ a posilniť spoluprácu s viacstrannými a regionálnymi organizáciami.
Globálna brána je nová iniciatíva EÚ na zlepšenie prepojenia sektorov digitálnych technológií, energetiky a dopravy a na skvalitnenie systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu vo svete. Investície vo výške 300 miliárd eur zaručia, aby takéto prepojenie bolo demokratické, transparentné, ekologické, bezpečné a inteligentné.
Zisti viac: europa.eu/!DYf8hT
Samit EÚ – USA v júni 2021 znamenal začiatok obnoveného transatlantického partnerstva a stanovil spoločný program spolupráce v období po pandémii.
EÚ spolufinancuje odbornú školu, ktorá umožňuje mladým Afričanom stať sa pilotmi, palubnými sprievodcami alebo palubnými inžiniermi. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívila 27. februára 2020 Etiópsku leteckú akadémiu v Addis Abebe.
EÚ buduje silnejšiu a hlbšiu spoluprácu s Afrikou. Navrhla sériu partnerstiev týkajúcich sa spoločných záujmov a hodnôt so zameraním na kľúčové oblasti, akými sú zelená transformácia, digitálna transformácia, migrácia a mobilita.
EÚ má po celom svete 140 kancelárií, známych ako delegácie. Fungujú podobne ako veľvyslanectvá. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri zastupovaní EÚ a jej občanov a pri budovaní sietí a partnerstiev.
Tu je niekoľko príkladov úlohy EÚ vo svete. Vyber si tri, ktoré sú pre teba najdôležitejšie, a vysvetli dôvody, prečo si si vybral(-a) práve tie. Porovnaj si svoje odpovede so spolužiakmi.
Zisti viac o úsilí EÚ na dosiahnutie silnejšej Európy vo svete: europa.eu/!qgqYXh
Európska únia je viac ako jednotný trh s tovarom a so službami. Je to únia ľudí, ktorí majú spoločných viacero spoločných hodnôt. Tieto hodnoty sú uvedené v zmluvách EÚ a Charte základných práv Európskej únie, ktorá zaručuje práva ľuďom žijúcim v EÚ. Tieto hodnoty vrátane demokracie a právneho štátu sú základom našich spoločností. Žiadna demokracia napríklad nemôže prosperovať bez nezávislých súdov, ktoré zaručujú ochranu základných práv a občianskych slobôd, ani bez aktívnej občianskej spoločnosti a slobodných médií.
Európsky spôsob života je inkluzívny, to znamená, že by sa nemalo na nikoho zabúdať. Každý, kto žije v EÚ, by mal mať možnosti na prosperovanie, účasť a vedúce postavenie bez ohľadu na rozdiely založené na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Európska komisia zavádza politiky a opatrenia spochybňujúce diskrimináciu a stereotypy, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú príliš často.
EÚ poučená pandémiou koronavírusu pracuje na posilnení svojej reakcie na zdravotné krízy, a zároveň prijíma opatrenia na zlepšenie všetkých aspektov zdravia občanov.
Európska únia má jedny z najrozsiahlejších antidiskriminačných právnych predpisov na svete. Stále je však potrebné urobiť viac na riešenie nerovností, ktoré v EÚ pretrvávajú, a na zabezpečenie toho, aby sa každý mohol zapojiť do európskeho života. Komisia zintenzívňuje svoju prácu vo všetkých oblastiach – od opatrení na boj proti rasizmu a antisemitizmu až po opatrenia na zabezpečenie toho, aby ľudia prichádzajúci do Európy a príslušníci etnických menšín neboli marginalizovaní alebo vylúčení zo spoločnosti. Komisia takisto pokračuje vo svojej práci s cieľom zabezpečiť, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje práva a mať v živote rovnaké šance ako ktokoľvek iný, a bojovať proti diskriminácii LGBTIQ osôb.
Viac informácií o plánoch EÚ na boj proti všetkým formám diskriminácie: europa.eu/!Ddy8GD
Približne 87 miliónov ľudí v EÚ trpí určitou formou zdravotného postihnutia.
Prečítaj si, ako EÚ plánuje chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím v nasledujúcom desaťročí: europa.eu/!brVkKv
Takmer 6 z 10 Európanov si myslí, že diskriminácia na základe etnického pôvodu alebo farby pleti je v ich krajine rozšírená.
Zdroj: Eurobarometer 2251
Spomínaš si na moment, keď si videl(-a) – alebo zažil(-a) – diskrimináciu? Ako sa dá podľa teba proti tomu bojovať? Diskutujte o tom v skupinkách a prezentujte svoje myšlienky triede.
Právny štát má priamy vplyv na život každého občana. Je nevyhnutný na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania pred zákonom a na ochranu práv jednotlivca. Takisto je nevyhnutný na zabránenie zneužívaniu právomocí zo strany verejných orgánov a vyvodenie zodpovednosti voči osobám s rozhodovacou právomocou.
Zisti, čo robí EÚ na podporu, ochranu a presadzovanie zásad právneho štátu v Európe: europa.eu/!Ug6Nvb
Viac ako 8 z 10 občanov uvádza, že účinná súdna ochrana nezávislými súdmi, rovnosť pred zákonom a riadne vyšetrovanie a stíhanie korupcie sú pre nich dôležité.
Zdroj: Eurobarometer 2235
Európska únia je pre ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine pôvodu, ochrannou zónou. Každý rok prichádzajú do Európy tisíce ľudí, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu alebo lepší život. EÚ spolupracuje s krajinami EÚ na spôsoboch, ako lepšie riadiť tok ľudí prichádzajúcich k jej brehom. V roku 2020 Komisia predložila návrhy na zlepšenie systému migrácie a azylu v Európe. Tieto návrhy zahŕňajú hľadanie spôsobov zlepšenia spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu, úspešnú integráciu utečencov a vrátenie osôb bez práva na pobyt. Po invázii Ruska na Ukrajinu prijala EÚ vôbec po prvýkrát mimoriadne opatrenie na aktiváciu „systému dočasnej ochrany“, ktorý ponúka širokú škálu opatrení s cieľom poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. Vďaka nemu získajú utečenci rovnaké práva v celej EÚ, ako sú právo na pobyt, bývanie, lekárska pomoc a prístup detí k vzdelávaniu.
Zisti viac o solidarite EÚ s Ukrajinou: europa.eu/!MgDGC8
Migranti a občania EÚ s prisťahovaleckým pôvodom zohrávajú dôležitú úlohu v európskej spoločnosti a v rôznych odvetviach nášho hospodárstva. EÚ sa snaží zabezpečiť, aby sa mohli plne zapojiť do spoločnosti po prijatí príslušných opatrení v oblastiach, ako sú vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie.
POZRI SI VIDEO Rozhovor so Suaad Alshlehovou audiovisual.ec.europa.eu/en/video/I-195435
Suaad Alshleh prišla do Európy ako utečenka zo Sýrie. V súčasnosti si plní svoj sen stať sa lekárkou v Írsku.
EÚ pracuje na tom, aby sa krajiny EÚ pripravovali a reagovali na zdravotné krízy spoločne a aby zdravotnícke potreby boli vždy k dispozícii a cenovo dostupné. Pracuje aj na zlepšení prevencie, liečby a následnej starostlivosti v prípade ochorení, ako je rakovina. Táto práca, ktorá sa skrýva za
Európskou zdravotnou úniou, pripraví EÚ na lepšiu prevenciu a riešenie budúcich pandémií, posilní európske systémy zdravotníctva a lepšie ochráni zdravie občanov.
EÚ investuje v rámci svojho programu financovania EU4Health na roky 2021 – 2027 viac ako 5 miliárd eur do opatrení s pridanou hodnotou EÚ ako doplnok k politikám krajín EÚ v oblasti zdravia.
ec.europa.eu/health/funding/eu4health_sk
Oblasti činností:
Viac informácií o programe EU4Health nájdeš v tomto krátkom videu: europa.eu/!DNQwN7
V roku 2020 bola v Európskej únii diagnostikovaná rakovina u 2,7 milióna ľudí a ďalších 1,3 milióna ľudí na toto ochorenie zomrelo, medzi nimi aj viac ako 2 000 mladých ľudí.
Zisti, ako sa v európskom pláne na boj proti rakovine chce dosiahnuť zníženie počtu úmrtí na toto ochorenie a skvalitnenie prevencie, liečby rakoviny a starostlivosti: europa.eu/!RfT3Yf
Ošetrovateľ pripravuje vyšetrenie magnetickou rezonanciou, Liège, Univerzitná nemocnica (Belgicko) 24. januára 2020.
Prečítaj si viac o práci EÚ v oblasti podpory európskeho spôsobu života na adrese: europa.eu/!hNrdvX
Demokracia je základom Európskej únie. V zdravom a prosperujúcom demokratickom systéme môžu občania slobodne vyjadrovať svoje názory, voliť si svojich politických lídrov alebo sa nimi sami stať a vyjadrovať sa k svojej budúcnosti.
Nedávne roky ukázali, že politická angažovanosť verejnosti opäť rastie a jej účasť vo voľbách sa zvyšuje. Ako inde vo svete, aj demokracia v EÚ a v jej krajinách čelí výzvam. Tieto výzvy siahajú od rastúceho extrémizmu a ovplyvňovania volieb až po vyhrážky adresované novinárom a citeľnú vzdialenosť medzi ľuďmi a ich volenými zástupcami.
EÚ chce posilniť demokratické procesy a vyzýva občanov, aby sa zapojili do formovania svojej budúcnosti v EÚ. Usiluje sa aj o to, aby boli jej vlastné štruktúry transparentnejšie a demokratickejšie.
Viac o tom, ako sa môžeš zapojiť a vyjadriť svoj názor, nájdeš v oddiele „Tvoj hlas v rozhodovacom procese EÚ“.
Individuálne práva a slobody, transparentnosť a zodpovednosť sú jadrom plánu Európskej komisie na posilnenie demokracie v EÚ. Zameriava sa na opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, podporu slobodných a nezávislých médií a boj proti dezinformáciám. Európska únia a krajiny EÚ zintenzívňujú svoje opatrenia na boj proti snahám tých, ktorí chcú zneužívať krízy, ako je pandémia ochorenia COVID-19, ale aj tých, ktorí šíria propagandu či nenávisť. Jedným zo spôsobov tohto boja je odhaľovanie a zverejňovanie dezinformácií a spolupráca s on-line platformami v snahe obmedziť šírenie falošných správ.
73 % novinárok bolo pri výkone svojej práce vystavených on-line násiliu (prieskum UNESCO/ICEF).
Každé dieťa v Európe – a všade inde – by malo mať rovnaké práva a žiť bez diskriminácie a zastrašovania. Vôbec prvá stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa má za cieľ zaručiť ochranu a podporu všetkým deťom (mladým ľuďom do 18 rokov) bez ohľadu na ich pôvod, spoločenské postavenie alebo pobytový status. Navrhujú sa v nej opatrenia v niekoľkých oblastiach vrátane tých, ktoré sa týkajú práva detí na slobodu bez násilia a na bezpečnosť on-line. EÚ zároveň pracuje na prerušení cyklov chudoby a znevýhodnenia medzi generáciami. Cieľom novej Európskej záruky pre deti je zabezpečiť, aby deti, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, mali prístup k zdravému jedlu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a primeranému bývaniu.
Viac ako 10 000 detí a mladých ľudí prispelo svojimi nápadmi a pomohlo formovať stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa.
POZRI SI VIDEO Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa: europa.eu/!B4vYyb
V roku 2019 žilo 22,2 % detí v EÚ v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To je takmer 18 miliónov detí v núdzi.
Aby si mal(-a) možnosť sa vyjadriť, EÚ vytvorila platformu pre účasť detí. Je to bezpečné miesto, kde môžeš tým, ktorí prijímajú rozhodnutia, povedať svoj názor na dôležité záležitosti. Môžeš kontaktovať iné deti, komunikovať či diskutovať s nimi a dozvedieť sa viac o svojich právach. Takisto sa môžeš dozvedieť viac o právnych predpisoch a politikách v jazyku vhodnom pre deti a skontaktovať sa s organizáciami v blízkosti tvojho bydliska.
Viac informácií nájdeš na tejto stránke: europa.eu/!hGYx9G
V máji 2021 EÚ spustila diskusiu, v ktorej majú ľudia v celej EÚ možnosť povedať, v akej Európe chcú žiť. Diskusie a podujatia sa organizovali on-line aj s osobnou účasťou vo všetkých krajinách. Táto spätná väzba je dôležitá, pretože pomôže formovať budúcnosť EÚ.
Viac informácií o Konferencii o budúcnosti Európy je k dispozícii na adrese: futureu.europa.eu/?locale=sk
Európske spoločnosti sa menia – rastie priemerná dĺžka života a klesá pôrodnosť. Riešenie demografických zmien je kľúčom k vybudovaniu odolnejšej, udržateľnejšej a spravodlivejšej Európskej únie. Napríklad vidiecke oblasti v celej EÚ sú často postihnuté poklesom populácie a zároveň sú ich obyvatelia v priemere starší ako v mestských oblastiach. Vidiecke oblasti nám poskytujú jedlo, domovy, prácu a základné ekosystémové služby. V snahe zabezpečiť, aby si mohli aj naďalej plniť tieto základné úlohy, stanovila Európska komisia akčný plán, ktorý má pomôcť vidieckym komunitám a podnikom dosiahnuť v nadchádzajúcich desaťročiach svoj plný potenciál.
Pozri sa, ako bude Európa vyzerať v nasledujúcich desaťročiach: europa.eu/!mKdKqF
V celej EÚ sa pravidelne konajú dialógy s občanmi medzi komisármi a verejnosťou. Ak sa nemôžete zúčastniť na niektorom z týchto podujatí, čo keby ste si zorganizovali vlastný dialóg v triede? Traja alebo štyria študenti v úlohe komisára by si mali vybrať jednu z tém uvedených v tejto kapitole ako východiskový bod diskusie. V individuálnom študijnom čase si môžu pozrieť podrobnosti o zvolenej politike a pripraviť 5-minútové vyhlásenie. Keď v triede „komisár“ odprezentuje svoju krátku reč, bude nasledovať 15 minút otázok a odpovedí, ktoré bude moderovať učiteľ.
Zisti viac o novom impulze EÚ pre európsku demokraciu: europa.eu/!KpqxD9