Transparentnosť finančných prostriedkov EÚ implementovaných prostredníctvom MVO: je potrebné väčšie úsilie

Zhrnutie

Komisia implementuje odhadom 1,7 % rozpočtu EÚ a 6,8 % európskych rozvojových fondov (ERF) prostredníctvom MVO. V mnohých oblastiach politiky, napríklad v humanitárnej a rozvojovej pomoci, životnom prostredí a výskume a inováciách MVO pomáhajú Komisii s návrhom, vykonávaním a monitorovaním programov EÚ. V rokoch 2014 – 2017 Komisia viazala odhadom 11,3 mld. EUR na vykonávanie prostredníctvom MVO. Európsky parlament často vyjadruje záujem o MVO a ich financovanie.

Cieľom nášho auditu bolo posúdiť transparentnosť finančných prostriedkov EÚ zmluvne dohodnutých s MVO. Posúdili sme identifikáciu subjektov ako MVO zo strany Komisie, kam idú finančné prostriedky EÚ implementované MVO a či Komisia zverejnila tieto informácie transparentným spôsobom. Audit sa týkal hlavných oblastí politiky, v ktorých MVO implementujú finančné prostriedky EÚ, a osobitne sme sa zamerali na najväčšiu oblasť, ktorou je vonkajšia činnosť.

Dospeli sme k záveru, že Komisia nebola dostatočne transparentná, pokiaľ ide o implementáciu finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom MVO.

Priradenie statusu MVO v účtovnom systéme Komisie, ktoré je založené na vlastnom vyhlásení, a obmedzené kontroly zo strany Komisie viedli k nespoľahlivosti zatriedenia subjektu ako MVO.

Vo vonkajšej činnosti sme zistili, že Komisia vyberala projekty vedené MVO vo všeobecnosti transparentne. Rôzne útvary Komisie však neuplatňovali postupy o zadávaní čiastkových grantov rovnakým spôsobom a postupy výberu MVO kontrolovaných orgánov OSN neboli vždy transparentné.

Informácie zhromaždené o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných prostredníctvom MVO nie sú jednotné. Najmä vo vonkajšej činnosti nemala Komisia ucelené informácie. Vyskytlo sa to najmä pri sieťach medzinárodných MVO a projektoch v rámci nepriameho riadenia. Okrem toho v nepriamom riadení nedostatok dostupných informácií obmedzoval Komisiu pri kontrole vykázaných nákladov.

Informácie o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných prostredníctvom MVO sa uverejňujú v niekoľkých systémoch, ale zverejnené informácie sú obmedzené. V oblasti vonkajšej činnosti Komisia vo všeobecnosti vykazovala údaje o humanitárnej a rozvojovej pomoci v súlade s medzinárodnými štandardmi pre transparentnosť.

Orgány OSN buď neuverejňovali, alebo len čiastočne uverejňovali zákazky zadané MVO v piatich zo šiestich kontrolovaných projektov a Komisia nekontrolovala, či orgány OSN splnili túto požiadavku.

Na základe pripomienok v tejto správe vyjadrujeme niekoľko odporúčaní na zlepšenie transparentnosti finančných prostriedkov EÚ implementovaných prostredníctvom MVO. Komisii odporúčame:

1. zlepšiť spoľahlivosť informácií o MVO v jej účtovnom systéme;
2. kontrolovať uplatňovanie pravidiel a postupov týkajúcich sa zadávania čiastkových grantov MVO;
3. zlepšiť informácie zhromažďované o finančných prostriedkoch implementovaných prostredníctvom MVO, a
4. prijať jednotný prístup k uverejňovaniu podrobností o finančných prostriedkoch poskytnutých MVO a overovať, či orgány OSN uverejňujú úplné a správne údaje o zákazkách zadaných MVO, ktoré využívajú finančné prostriedky EÚ.

Úvod

Koncept MVO

Záujem o transparentnosť MVO a ich financovanie narastá. Napríklad Európsky parlament už vydal niekoľko štúdií na túto tému¹ a „návrh správy o rozpočtovej kontrole financovania MVO z rozpočtu EÚ”².

Mimovládne organizácie (MVO) sú dôležitými subjektmi pri plnení rozpočtu EÚ. Komisia spolupracuje s MVO popri ostatných partneroch na návrhu, vykonávaní a monitorovaní programov v mnohých oblastiach politiky EÚ. Je to najmä tak v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci, ale aj v iných oblastiach, ako je životné prostredie, výskum, vzdelávanie a kultúra. V súčasnosti však EÚ nemá spoločnú definíciu MVO (pozri rámček 1).

Financovanie EÚ a MVO

MVO dostávajú väčšinu finančných prostriedkov EÚ v rámci ich postavenia ako implementačného orgánu, ktorý vykonáva programy a projekty v mene Komisie⁵. MVO môžu byť aj konečnými príjemcami akcie EÚ, napríklad v programoch na posilnenie občianskej spoločnosti.

Podľa účtovného systému Komisie (ABAC) finančné prostriedky viazané na vykonávanie prostredníctvom MVO dosiahli výšku 11,3 mld. EUR v období 2014 – 2017 (pozri ilustráciu 1). Ide však len o odhad, ako vyplynie z pripomienok v ďalšej časti tejto správy.

Podľa systému ABAC väčšina finančných prostriedkov EÚ vyčlenených pre MVO ide na vonkajšiu činnosť. V tejto oblasti MVO dostávajú finančné prostriedky v rámci okruhu 4 – Globálna Európa – viacročného finančného rámca (VFR) a z európskeho rozvojového fondu (pozri ilustráciu 1). Príslušnými útvarmi Komisie sú Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO), Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR), Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (GR ECHO) a Útvar pre nástroje zahraničnej politiky (FPI) (pozri ilustráciu 2).

Koncept transparentnosti

Transparentnosť je jednou z rozpočtových zásad stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ. Požaduje sa, aby Komisia sprístupnila vhodným spôsobom a včas informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ, vrátane finančných prostriedkov použitých na podporu akcií vykonávaných MVO⁶. Pri širšom pohľade by transparentnosť mala zahŕňať celý proces a všetky úrovne vykonávania od výberu akcií vedených MVO, cez zhromažďovanie informácií o týchto akciách až po ich uverejnenie.

Okrem toho pri vonkajšej činnosti je transparentnosť jednou z kľúčových a dlhodobých zásad, ktoré sú základom účinnosti rozvojovej pomoci. Zlepšenie transparentnosti všetkých relevantných zainteresovaných strán tiež zlepšuje koordináciu darcov a zodpovednosť všetkých príjemcov, vrátane MVO (pozri rámček 2).

Rozsah auditu a audítorský prístup

Finančné prostriedky EÚ vyčlenené Komisiou na vykonávanie prostredníctvom MVO často prechádzajú viacerými úrovňami. V tejto súvislosti, a najmä pri výbere žiadateľov o financovanie, je riziko nedostatočnej transparentnosti. Taktiež existuje riziko, že informácie, ktoré má Komisia k dispozícii o sumách a účele financovania MVO, nie sú úplné alebo spoľahlivé, ako aj riziko nerovnakého prístupu ku všetkým typom MVO.

Hlavným cieľom nášho auditu bolo posúdiť transparentnosť finančných prostriedkov EÚ zmluvne dohodnutých s MVO. Na dosiahnutie tohto cieľa sme najprv posúdili identifikáciu subjektov ako MVO zo strany Komisie, následne sme posúdili, kam smerovali finančné prostriedky EÚ implementované MVO a či Komisia zverejnila tieto informácie transparentným spôsobom.

Našim cieľom bolo zodpovedať túto otázku: Je financovanie EÚ implementované prostredníctvom MVO transparentné? Táto hlavná audítorská otázka bola rozdelená do nasledujúcich troch podotázok:

1. Je identifikácia subjektov ako MVO zo strany Komisie spoľahlivá?
2. Je výber MVO na vykonávanie činností financovaných EÚ v oblasti vonkajšej činnosti transparentný?
3. Zhromažďuje a zverejňuje Komisia informácie o finančných prostriedkoch EÚ pre MVO náležite?

Skontrolovali sme, ako Komisia identifikuje MVO vo svojich systémoch (podotázka 1). Posúdili sme transparentnosť výberu MVO, keď Komisia uzatvorila zmluvy s MVO priamo aj keď boli finančné prostriedky EÚ udelené v rámci čiastkových grantov (podotázka 2). Taktiež sme posúdili, či Komisia zhromažďovala informácie o činnostiach vykonávaných MVO, kontrolovala a zverejňovala ich náležite (podotázka 3).

Zamerali sme sa na hlavné oblasti politiky z hľadiska ich objemu finančných prostriedkov viazaných pre MVO (pozri ilustráciu 2), konkrétne na hlavné GR zapojené do vonkajšej činnosti (GR ECHO, GR DEVCO a GR NEAR) a dve ďalšie GR, ktoré vyčleňujú značné finančné prostriedky pre MVO: Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (GR RTD) a Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru (GR EAC). Audit zahŕňal aj Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (GR ENV), pretože toto GR má špecifický program na podporu MVO v oblasti životného prostredia a opatrení v oblasti klímy. A napokon, Generálne riaditeľstvo pre rozpočet (GR BUDG) bolo tiež zahrnuté do rozsahu tohto auditu, pretože je útvarom zodpovedným za účtovný systém Komisie používaný na vykazovanie financovania MVO.

Dôkazy sme zhromaždili prostredníctvom administratívnych previerok a rozhovorov s niekoľkými GR Komisie (GR BUDG, GR DEVCO, GR NEAR, GR ECHO, GR RTD, GR EAC a GR ENV), ako aj s Výkonnou agentúrou pre výskum (REA), Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) a Výkonnou agentúrou pre malé a stredné podniky (EASME).

Konkrétne sme sa zamerali na oblasť vonkajšej činnosti, pretože podľa účtovného systému Komisie sa v nej viaže najviac finančných prostriedkov EÚ pre MVO (pozri ilustráciu 1). Preskúmali sme postupy použité na výber činností vykonávaných MVO, nástroje použité na zhromažďovanie informácií o financovaní MVO a následné zverejnenie informácií.

V rámci vonkajšej činnosti sme sa sústredili najmä na finančné prostriedky viazané od roku 2014, aby sme preskúmali činnosti v súčasnom programovom období. Preskúmali sme 14 projektov vedených MVO v rámci priameho riadenia⁹ (pozri prílohu I) a 6 projektov realizovaných orgánmi OSN v rámci nepriameho riadenia¹⁰, za ktoré bolo vybraných 10 MVO s čiastkovým grantom (pozri prílohu II).

Tieto projekty boli vybrané v dvoch fázach. V prvej fáze sme vybrali dve krajiny na návštevu (Etiópia a Libanon) na základe kritérií ako zodpovedné GR, objem finančných prostriedkov viazaných pre MVO a realizovateľnosť audítorskej návštevy. V druhej fáze sme vybrali vzorku projektov na kontrolu na základe veľkosti rozpočtov, miery dosiahnutej implementácie, rozšírenia finančných nástrojov, uplatneného spôsobu riadenia a rozmanitosti úrovní vykonávania, na ktorých MVO fungovali.

Audítorské návštevy Etiópie a Libanonu sme vykonali vo februári 2018, kde sme navštívili miestne úrady GR ECHO, delegácie EÚ, miestne úrady niekoľkých agentúr OSN a zástupcov medzinárodných a miestnych MVO, ktoré sa zúčastnili na realizácii projektov financovaných EÚ.

Pripomienky

Identifikácia subjektov ako MVO v systémoch Komisie nie je spoľahlivá

Preskúmali sme rôzne postupy, ktoré dodržiavajú útvary Komisie pri registrácii MVO vo svojich systémoch, ktoré môžu byť vybrané na implementovanie finančných prostriedkov EÚ. Skontrolovali sme, či existujú špecifické systémy a programy pre MVO, či boli rôzne v jednotlivých útvaroch, ktoré sme navštívili, ako sa používali, a ako boli subjekty identifikované a registrované ako MVO v systémoch Komisie.

Vo väčšine prípadov oprávnenosť na financovanie zo strany EÚ nezávisí od statusu MVO

Vo všeobecnosti MVO žiadajú Komisiu o financovanie rovnakým spôsobom ako ostatné organizácie, ktoré implementujú finančné prostriedky Komisie. Je to z toho dôvodu, že v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na rozpočet EÚ, sa nerozlišuje medzi príjemcami so statusom MVO a ostatnými príjemcami. Okrem toho Komisia nemá stratégiu, ktorá by bola konkrétne zameraná na MVO, a jej útvary nemajú spoločné kritériá toho, čo je MVO.

Len dve z kontrolovaných GR mali programy zamerané výhradne na MVO:

• GR ENV má akčný program pre prevádzkové granty na podporu európskych MVO v oblasti životného prostredia a klímy. V tejto súvislosti zastáva názor¹¹, že MVO je nezisková právnická osoba, ktorá je nezávislá finančne aj politicky najmä od vlády a verejných orgánov a od politických či obchodných záujmov a je právne registrovaná.
• GR ECHO poskytuje humanitárnu pomoc prostredníctvom niekoľkých MVO, s ktorými uzatvorilo rámcové dohody o partnerstve. Dodržiava definíciu z nariadenia Rady 1257/96 o humanitárnej pomoci, v ktorom sa uvádza, že MVO oprávnené na financovanie musia byť neziskovými samostatnými organizáciami v členskom štáte založenými podľa zákonov platných v príslušnom členskom štáte¹².

Komisia kontroluje v obmedzenej miere vlastné vyhlásenia subjektov ako MVO pri ich registrácii v účtovnom systéme

Zatiaľ neexistuje spoločný systém registrácie žiadateľov

Žiadatelia o financovanie EÚ, vrátane MVO, sa musia registrovať, aby mohli žiadať o financovanie v rôznych oblastiach politiky. GR, ktoré sme kontrolovali, však nemajú zatiaľ spoločný systém registrácie žiadateľov (pozri rámček 3).

Vzhľadom na to, že tieto systémy nie sú prepojené, MVO sa musia registrovať samostatne na každom GR, s ktorým komunikujú.

Komisia v súčasnosti vyvíja projekt jednotnej oblasti výmeny elektronických údajov (SEDIA), ktorý by mal poskytnúť žiadateľom, kandidátom a uchádzačom jediné miesto komunikácie s útvarmi Komisie. Bude sa používať na postupy verejného obstarávania aj granty.

Komisia kontroluje len v obmedzenej miere, či sú subjekty správne zaregistrované ako MVO

Keď registrovaný žiadateľ o financovanie uzatvára zmluvu s Komisiou po prvýkrát, informácie, ktoré deklaruje, sú založené na jeho vlastnom vyhlásení. Komisia kontroluje informácie, ktoré jej žiadateľ poskytol, v rôznych registračných systémoch a vytvára spis právneho subjektu v ABAC.

V systéme ABAC môžu byť právne subjekty „označené“ ako MVO. Na to, aby bola organizácia takto zatriedená, musí sama vyhlásiť, že je MVO, keď sa registruje v jednom zo systémov. Podmienkou označenia MVO je, aby bol právny subjekt kategorizovaný ako súkromná a nezisková organizácia. Služby Komisie pre validáciu kontrolujú toto zatriedenie. Okrem toho nevykonávajú ďalšie overenie, či organizáciu možno kvalifikovať ako MVO, pokiaľ to GR neurčí ako kritérium pre účasť na výzve na predloženie návrhov¹³.

Skutočnosť, že status MVO nie je overovaný, znamená, že informácie Komisie o financovaní MVO nie sú spoľahlivé. Napríklad v prípade VFR 1.1 – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť, najväčší príjemcovia označení v systéme ABAC ako MVO sú najmä výskumné inštitúty a univerzity, vrátane jedného družstva. Tieto typy subjektov nemožno vždy považovať za MVO. Hoci sa pojmy MVO a OOS (organizácie občianskej spoločnosti) často zamieňajú, MVO sú podkategóriou OOS, pričom OOS zahŕňajú širšiu skupinu organizácií, napr. výskumné inštitúty alebo družstvá¹⁴.

Okrem toho, keďže v systéme ABAC nie je políčko MVO povinné, Komisia neidentifikuje konzistentne všetky MVO vo všetkých svojich informačných systémoch. Napríklad v dvoch nami kontrolovaných projektoch¹⁵ dve zúčastnené MVO, hoci boli registrované ako MVO v systéme registrácie žiadateľov (PADOR), takto neboli označené v systéme ABAC.

Vo vonkajšej činnosti bol výber projektov vedených MVO celkovo transparentný, ale s nedostatkami, ak bol vykonaný tretími stranami

Výber projektov vedených MVO bol zo strany Komisie vo všeobecnosti transparentný

Kontrolovali sme vzorku projektov vedených MVO v oblasti politiky vonkajšej činnosti, ktoré riadila priamo Komisia (pozri prílohu I). Posúdili sme transparentnosť výberového procesu tak, že sme skontrolovali, či vykonané činnosti a stanovené ciele boli v súlade so stratégiami a či boli výberové postupy spoľahlivé, dobre zdokumentované a založené na jasných výberových kritériách s primeraným využitím predchádzajúcich skúseností MVO. Zhrnutie tohto posúdenia sa nachádza v prílohe III.

Výberové postupy preskúmané v oblasti rozvojovej pomoci boli zväčša výzvy na predloženie návrhov¹⁶. Spĺňali požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách a stratégie Komisie a celkovo boli pri nich použité jasné výberové kritériá a boli oznámené všetkým zainteresovaným stranám a bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi.

Zistili sme niektoré nedostatky týkajúce sa transparentnosti v preskúmaných výberových procesoch GR ECHO vykonaných v rokoch 2014, 2015 a 2016. Na problémy týkajúce sa dokumentácie výberového procesu bolo poukázané už v predchádzajúcom audite EDA¹⁷. V dôsledku toho GR ECHO prijalo nápravné opatrenia, ktoré vyústili do akčného plánu a nového vzoru pre zhrnutie posúdenia na rok 2017, ktorý bol následne revidovaný v roku 2018, aby lepšie zachytával konkrétne posúdenie každého výberového kritéria.

Prevádzková kapacita žiadateľa je jedným z kritérií, ktoré GR DEVCO a GR NEAR uplatňujú vo výberových postupoch. Hodnotiace výbory posudzujú túto kapacitu na základe predchádzajúcich skúseností deklarovaných žiadateľmi, ale zriedka na tento účel žiadali dôkazy. Aj GR ECHO považuje predchádzajúce skúsenosti za relevantné hodnotiace kritérium.

Komisia neoveruje vždy správnosť vyhlásení o predchádzajúcej skúsenosti, pretože v jej informačných systémoch riadenia sa nenachádzajú všetky relevantné informácie o prijatom financovaní a činnostiach vykonaných MVO. Preto rozsah, v akom možno tieto informácie použiť na výber, je pomerne obmedzený.

Zistili sme, že Komisia akceptovala nezrovnalosti a nesprávne vyhlásenia o predchádzajúcej skúsenosti pri výbere dvoch kontrolovaných projektov¹⁸.

Pri udeľovaní grantových finančných prostriedkov MVO ako tretím stranám niekedy chýbala transparentnosť

Preskúmali sme, nakoľko transparentne boli MVO vybrané, keď výber neuskutočnila priamo Komisia. Posúdili sme, či rôzne útvary Komisie jednotne uplatňovali postupy na zabezpečenie transparentnosti výberu MVO, ktorým boli zadané čiastkové granty. Okrem toho sme posúdili, či pri výbere MVO zabezpečili rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi, či využili predchádzajúce skúsenosti na zlepšenie výberu a posúdili, či mali MVO dostatočnú kapacitu na vykonanie financovanej činnosti.

Rôzne útvary Komisie neuplatňujú postupy o udelení grantov subdodávateľom rovnakým spôsobom

V rámci priameho riadenia, keď Komisia uzatvára dohody a rozhodnutia o grante so zmluvných dodávateľmi, vrátane MVO, je medzi týmito dvomi stranami zmluvný vzťah. V niektorých prípadoch sa však finančné prostriedky EÚ zadávajú tretím stranám. Takéto udelenie čiastkových grantov podlieha konkrétnym a transparentným podmienkam¹⁹, napríklad existuje horná hranica 60 000 EUR, ktoré možno vyplatiť tretej strane okrem prípadu, keď je finančná podpora primárnym cieľom akcie²⁰.

Hoci väčšina kontrolovaných útvarov Komisie²¹ uplatňuje všeobecné pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách a usmernenia ku grantom vydané GR BUDG jednotne, GR ECHO používa odlišný výklad. Uvádzajúc potrebu reflektovať konkrétne potreby a črty humanitárnej pomoci GR ECHO zastáva názor, že všetky akcie zadané implementačným partnerom sledujú primárny cieľ udelenia finančnej podpory tretím stranám. To znamená, že v praxi neuplatňujú strop 60 000 EUR, pretože všetky čiastkové granty spadajú pod vyššie uvedenú výnimku.

Účelom tohto výkladu je umožniť zadávanie čiastkových grantov bez obmedzenia zmluvnej sumy či počtu dodatočných úrovní vykonávania. Chýbajúce obmedzenia v GR ECHO ovplyvňujú transparentnosť zadávania čiastkových grantov.

Výberové postupy MVO orgánmi OSN neboli vždy transparentné

V rámci nepriameho riadenia orgán OSN, ktorý žiada o finančné prostriedky EÚ, musí preukázať schopnosti finančného riadenia a ochrany finančných záujmov EÚ, ktoré sú rovnaké, ako má Komisia. Ak ich preukáže, môže si vybrať svojich implementačných partnerov (udelenie čiastkových grantov) v súlade so svojimi vlastnými pravidlami a postupmi²².

Zistili sme, že v polovici projektov v rámci nepriameho riadenia, ktoré sme vybrali na audit (pozri prílohu II), postupy orgánov OSN pre výber MVO neboli transparentné. Bolo to tak napriek skutočnosti, že Komisia ich posúdila kladne. V týchto troch prípadoch²³ orgány OSN priamo udelili granty MVO bez dodržania ich vlastných interných postupov (pozri rámček 4).

Komisia nezhromažďuje a nekontroluje vždy informácie o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných MVO náležite

Posúdili sme, či Komisia vedela, ako sa použili finančné prostriedky EÚ implementované MVO a či boli tieto informácie zhromažďované a kontrolované náležite. Aby sme sa o tom uistili, preskúmali sme, či mala Komisia ucelené informácie o všetkých financovaných MVO, vrátane vykonaných činností a prijatých financií, a či boli zavedené primerané systémy na zhromažďovanie informácií. Taktiež sme posúdili, či tieto informácie umožnili Komisii kontrolovať vykázané náklady.

V systémoch Komisie sa nezaznamenávajú vždy informácie o finančných prostriedkoch prijatých všetkými príjemcami zákazky

Zistili sme, že útvary Komisie, ktoré sme kontrolovali, riadili granty prostredníctvom rôznych systémov, čo viedlo k dostupnosti rôznych úrovní informácií o financovaní poskytnutom príjemcom (pozri štyri príklady v rámček 5).

Informácie zhromažďované v rôznych systémoch Komisie preto nie sú jednotné a neumožňujú vždy zaznamenať financovanie prijaté všetkými zmluvnými príjemcami.

Vo vonkajšej činnosti Komisia nemá ucelené informácie o všetkých podporených MVO

V rámci priameho aj nepriameho riadenia sme našli v našej vzorke niekoľko projektov, pri ktorých Komisia nemala správne informácie o rôznych aktéroch vykonávajúcich financovanú akciu. Bolo to tak najmä v prípade sietí medzinárodných MVO, pri ktorých sa v systémoch Komisie nachádzali informácie o štruktúre implementačných subjektov, ktoré neodrážali skutočnosť.

Pri štyroch projektoch zo 14 projektov, ktoré sme preskúmali v rámci priameho riadenia²⁵, sme zistili, že MVO, ktoré podpísali dohody o grante, zadali realizáciu projektov iným subjektom z tej istej siete bez toho, aby boli tieto informácie zaznamenané v systémoch Komisie (pozri ilustráciu 3).

Zdroj: EDA.

Taktiež sme našli tri prípady v rámci týchto 14 projektov²⁶, keď bola identifikácia partnerov v systémoch Komisie mätúca alebo odkazovala na iné právne subjekty v rámci tej istej siete medzinárodných MVO. Informácie o subjektoch, ktoré vykonali činnosť a ktoré prijali financovanie, preto neboli jasné.

Okrem toho v piatich zo šiestich projektov, ktoré sme preskúmali v rámci nepriameho riadenia²⁷, nám informácie, ktoré Komisia dostala od orgánov OSN, neumožnili stanoviť výšku prijatého financovania alebo aké činnosti boli vykonané jednotlivými MVO, ktorým boli udelené čiastkové granty (pozri prílohu III).

Pri dvoch z týchto piatich projektov Komisia požiadala orgány OSN o dodatočné informácie a objasnenie, odpovede, ktoré dostala, však boli buď neuspokojivé alebo boli zaslané až po opakovaných žiadostiach, keď už boli projektové činnosti ukončené²⁸.

V nepriamom riadení nedostatok dostupných informácií obmedzoval Komisiu pri kontrole vykázaných nákladov

V prípade projektov, ktoré Komisia riadi nepriamo, zmluvy vo všeobecnosti zahŕňajú vo všeobecnom rozpočte percento na pokrytie režijných nákladov, ktoré je stanovené na maximálne 7 %. Zistil sme päť prípadov²⁹ zo šiestich preskúmaných, keď boli vykázané režijné náklady na rôzne úrovne vykonávania; najprv za poverený subjekt a potom za MVO, ktorej bol udelený čiastkový grant³⁰.

Z dôvodu nedostatočne primeraných informácií o nákladoch vykázaných MVO, ktorým boli zadané čiastkové granty, Komisia nemohla vždy skontrolovať náklady deklarované všetkými financovanými MVO. To obmedzilo Komisiu pri odhaľovaní potenciálnych prípadov nadmerného účtovania nákladov.

Informácie o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných prostredníctvom MVO sa uverejňujú v niekoľkých systémoch, ale zverejnené informácie sú obmedzené

Posúdili sme, či Komisia zverejnila ucelené a včasné informácie o finančných prostriedkoch zmluvne dohodnutých s MVO v kontrolovaných oblastiach politiky. V oblasti vonkajšej činnosti sme preskúmali, či Komisia dodržiavala medzinárodné normy pre transparentnosť pomoci, keď zverejňovala informácie o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných prostredníctvom MVO. Overili sme, či skontrolovala primeranosť informácií o tretích stranách, keď boli udelené čiastkové granty MVO. Okrem toho sme pri kontrolovaných projektoch overili jednotnosť údajov uverejnených na rôznych portáloch transparentnosti.

Informácie o zmluvách s MVO sa uverejňujú v systéme finančnej transparentnosti, ale sú neúplné

Každý rok Komisia uverejňuje údaje o príjemcoch financovania EÚ v rámci priameho riadenia vo všetkých oblastiach politiky vo svojom systéme finančnej transparentnosti (FTS)³¹ (pozri rámček 7). Pri uverejňovaní ex post informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ v systéme FTS Komisia dodržiava požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách³².

Systém FTS však neobsahuje ucelené informácie o financovaní MVO, pretože:

• sa nezverejňujú žiadne informácie o skutočných platbách;
• kategória príjemcov „MVO” bola zavedená až v roku 2016 a nepoužíva sa jednotne pre chýbajúce kritériá na určenie MVO; a
• subjekty, ktoré sú financované prostredníctvom zadania čiastkových grantov, nie sú zverejňované.

Útvary Komisie uplatňujú rôzne prístupy pri zverejňovaní financovania v systéme FTS. Pri uzatváraní zmlúv s viacerými príjemcami GR RTD, GR ENV a GR EAC (prostredníctvom EACEA) uverejňujú mená všetkých príjemcov a uvádzajú rozdelenie finančných prostriedkov. GR ECHO uverejňuje finančné sumy a názov MVO, s ktorou Komisia podpísala dohodu o grante; nezverejňuje informácie o ďalších implementačných partneroch, ktorí vykonávajú časť akcie alebo celú akciu (pozri ilustráciu 3). GR NEAR a GR DEVCO uvádzajú názvy MVO, s ktorými Komisia podpísala dohodu o grante, a spolužiadateľov. Výška grantu je však úplne prepojená s hlavným partnerom bez rozdelenia podľa príjemcu.

Zistili sme, že pri všetkých 14 projektoch preskúmaných v rámci priameho riadenia sumy uverejnené v systéme FTS zodpovedali sumám viazaným v dohodách o grante. V piatich prípadoch³³ však chýbali niektoré údaje o type činnosti alebo územnom umiestnení či zodpovednom útvare, alebo boli nesprávne.

Ďalšie informácie, vrátane výsledkov, sa zverejňujú na rôznych portáloch transparentnosti

Okrem systému FTS Komisia uverejňuje informácie o financovaných činnostiach na rôznych platformách za rôzne oblasti politiky. Napríklad v oblasti výskumu Komisia uverejňuje informácie o jej financovaní prostredníctvom CORDIS, verejného archívu a portálu o výskumných projektoch financovaných EÚ a ich výsledkoch³⁴.

V oblasti vonkajšej činnosti Komisia zverejňuje informácie o financovaní MVO prostredníctvom niekoľkých webových portálov transparentnosti: EU Aid Explorer³⁵, Európsky informačný systém pre reakcie na núdzové situácie a katastrofy (EDRIS)³⁶ a oddelenia sledovania finančných tokov³⁷. Celkovo uverejnené informácie o kontrolovaných projektoch zodpovedali skutočne poskytnutému financovaniu.

Informácie o humanitárnej a rozvojovej pomoci sa vo všeobecnosti zverejňujú v súlade s medzinárodnými štandardmi pre transparentnosť

Komisia vykazuje údaje o humanitárnej a rozvojovej pomoci, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa transparentnosti medzinárodnej pomoci. Informácie vykazuje v systéme podávania správ veriteľmi OECD³⁸, prehľade plánovaných výdavkov OECD³⁹ a registri Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI)⁴⁰ v súlade s medzinárodnými spoločnými štandardmi.

Komisia vykazovala údaje o humanitárnej a rozvojovej pomoci v súlade so spoločnými štandardmi IATI, ale v niektorých údajoch sa vyskytli nedostatky

Komisia zverejňuje údaje o humanitárnej a rozvojovej pomoci v súlade so spoločným rámcom štandardov vykazovania vypracovaných IATI⁴¹, ktorá je globálnou iniciatívou, ktorá sa snaží zvýšiť transparentnosť a účinnosť rozvojovej spolupráce.

Celkovo Komisia uverejňuje údaje v súlade so štandardmi IATI. Zistili sme však, že vykazovanie údajov IATI nezahŕňa údaje o trustových fondoch EÚ a informácie o výsledkoch financovaných projektov⁴².

Pri projektoch vo vzorke sme porovnali informácie uverejnené na užívateľsky jednoduchom webovom portáli IATI so skutočnými údajmi. Informácie boli uverejnené za všetky kontrolované projekty, ale našli sme niekoľko chýb v zmluvne dohodnutých sumách⁴³, vyplatených sumách⁴⁴ a dátumoch ukončenia projektov⁴⁵ (pozri rámček 8).

Orgány OSN uverejnili neprimerané informácie o zákazkách zadaných MVO

Komisia zveruje vykonávanie projektov v rámci nepriameho riadenia tretej strane. V týchto prípadoch je zodpovednosťou povereného subjektu, aby zverejnil granty udelené s financovaním zo strany EÚ⁴⁶.

Overili sme údaje, ktoré orgány OSN uverejnili o šiestich projektoch v rámci nepriameho riadenia vo vzorke (pozri prílohu II). Zistili sme, že v piatich prípadoch orgány OSN buď neuverejnili⁴⁷, alebo len čiastočne uverejnili⁴⁸ informácie o grantoch udelených MVO s finančnými prostriedkami EÚ (pozri rámček 9). Okrem toho Komisia neskontrolovala, či orgány OSN splnili túto požiadavku.

Závery a odporúčania

V rámci nášho auditu sme preskúmali, či financovanie EÚ implementované prostredníctvom MVO bolo transparentné. Súčasťou auditu bolo posúdenie, či identifikácia subjektov ako MVO bola zo strany Komisie spoľahlivá a či výber MVO na vykonávanie akcií financovaných EÚ bolo transparentné. Taktiež sme preskúmali proces náležitého zhromažďovania, kontroly a zverejňovania informácií o MVO. Audit sa týkal hlavných oblastí politiky, v ktorých MVO implementujú finančné prostriedky EÚ, a osobitne sme sa zamerali na najväčšiu oblasť financovania, ktorou je vonkajšia činnosť.

Dospeli sme k záveru, že Komisia nebola dostatočne transparentná, pokiaľ ide o implementáciu finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom MVO.

Vo väčšine prípadov oprávnenosť na financovanie zo strany EÚ nezávisí od statusu MVO. Priradenie statusu MVO v účtovnom systéme Komisie, ktoré je založené na vlastnom vyhlásení, a obmedzené kontroly zo strany Komisie viedli k nespoľahlivosti zatriedenia subjektu ako MVO (pozri body 18 až 27).

Komisia nemá spoločný systém registrácie žiadateľov o financovanie. Okrem toho rôzne systémy používané na registráciu žiadateľov o financovanie, vrátane MVO, neboli prepojené (pozri bod 22).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť spoľahlivosť informácií o MVO

Komisia by mala zlepšiť výkonnosť a transparentnosť jej výkazníctva v súvislosti s MVO, ktoré vykonávajú akcie EÚ. Na tento účel by Komisia mala dostávať primerané informácie a zlepšiť spoľahlivosť informácií v jej účtovnom systéme o MVO, ktoré vynakladajú finančné prostriedky EÚ, tým, že:

1. začlenení do svojich interných usmernení o potvrdzovaní právnych subjektov jasné kritériá na identifikáciu MVO v systéme ABAC;
2. začlení do jediného systému registrácie požiadavku (alebo možnosť v prípade MVO vyhlasujúcich obavy o bezpečnosť), aby sa žiadatelia o financovanie EÚ sami vyhlásili ako MVO, zverejniac kritériá, ktoré by sa použili na takúto organizáciu.

Termín: koniec roka 2020.

V oblasti vonkajšej činnosti sme zistili, že Komisia vyberala projekty vedené MVO vo všeobecnosti transparentne. V niektorých prípadoch sme však zistili nedostatky (pozri body 28 až 33).

Zistili sme, že rôzne útvary Komisie neuplatňovali postupy o zadávaní čiastkových grantov rovnakým spôsobom. Výklad pravidiel finančnej podpory pre tretie strany bol zo strany GR ECHO širší než v prípade ostatných GR a umožňuje niekoľko úrovní vykonávania bez obmedzenia sumy čiastkového grantu (pozri body 35 a 37).

Postupy výberu MVO kontrolovaných orgánov OSN neboli vždy transparentné (pozri body 38 a 39).

Odporúčanie 2 – Kontrolovať uplatňovanie pravidiel o udeľovaní čiastkových grantov

Keď si vykonanie akcie v rámci priameho riadenia vyžaduje udelenie čiastkového grantu, Komisia by mala:

1. uplatňovať jednotný výklad príslušných pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách rôznymi útvarmi, zohľadňujúc rozdiely medzi jednotlivými sektormi, najmä keď si vykonanie akcie vyžaduje finančnú podporu pre tretiu stranu, podmienky takejto podpory by mali byť vymedzené v dohode o grante v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2018.

Keď orgány OSN vyberajú príjemcov v rámci nepriameho riadenia, Komisia by mala:

2. overiť, či orgány OSN správne uplatňujú pravidlá a postupy výberu implementačných partnerov.

Termín: od polovice roka 2019.

Komisia nezhromažďovala a nekontrolovala vždy informácie o MVO náležite. Konkrétne, tieto systémy neumožnili vždy zaznamenať finančné prostriedky prijaté všetkými zmluvnými príjemcami (pozri body 41 až 42).

Vo vonkajšej činnosti Komisia nemala ucelené informácie o prijatom financovaní a činnostiach vykonaných všetkými implementačnými aktérmi. Vyskytlo sa to najmä pri sieťach medzinárodných MVO a projektoch v rámci nepriameho riadenia. Okrem toho v nepriamom riadení nedostatok dostupných informácií obmedzoval Komisiu pri kontrole vykázaných nákladov (pozri body 43 až 49).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť informácie o finančných prostriedkoch implementovaných MVO

Komisia by mala zlepšiť informácie zhromažďované o financovaných MVO tým, že:

1. umožní, aby sa v rôznych systémoch riadenia grantov mohlo zaznamenávať financovanie prijaté všetkými príjemcami, s ktorými EÚ uzatvorila zmluvy, a nielen s hlavným príjemcom, vďaka čomu budú tieto informácie použiteľné na analýzu a spracovanie;

Vo vonkajšej činnosti by Komisia mala zlepšiť vysledovateľnosť finančných prostriedkov:

2. v prípade akcií realizovaných sieťami medzinárodných MVO tým, že vo svojich systémoch určí subjekty, ktoré skutočne vykonávajú financovanú akciu;
3. v prípade projektov v rámci nepriameho riadenia prostredníctvom orgánov OSN tým, že overí, či je poskytnutých dostatok informácií o nepriamych nákladoch vykázaných za financované MVO, čo umožní posúdiť náklady vykázané všetkými implementačnými aktérmi.

Termín: polovica roka 2021.

Informácie o finančných prostriedkoch EÚ implementovaných prostredníctvom MVO sa uverejňujú v niekoľkých systémoch, ale zverejnené informácie sú obmedzené s výnimkou vonkajšej činnosti (pozri body 51 až 56).

Komisia vo všeobecnosti vykazovala údaje o humanitárnej a rozvojovej pomoci v súlade s medzinárodnými štandardmi pre transparentnosť, ale v niektorých údajoch sa vyskytli nedostatky (pozri body 58 až 60).

V piatich prípadoch poverené orgány OSN buď neuverejnili, alebo len čiastočne uverejnili zákazky zadané MVO a Komisia neskontrolovala, či orgány OSN splnili túto požiadavku (pozri bod 62).

Odporúčanie 4 – Štandardizovať a zlepšiť presnosť uverejňovaných informácií

Komisia by sa mala:

1. prijať jednotný prístup vo všetkých útvaroch k uverejňovaniu v systéme finančnej transparentnosti a zabezpečiť, aby boli zverejnení všetci príjemcovia, s ktorými EÚ uzatvorila zmluvu, spolu s výškou prideleného financovania.

Termín: polovica roka 2021.

Vo vonkajšej činnosti by Komisia mala:

2. ešte viac zlepšiť dodržiavanie medzinárodných štandardov o transparentnosti pomoci vykazovaním výsledkov financovaných projektov a údajov o trustových fondoch EÚ;
3. overiť, či orgány OSN dodržiavajú svoj záväzok zverejňovať zadané zákazky s financovaním zo strany EÚ.

Termín: polovica roka 2021.

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Lazaros S. LAZAROU, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 5. decembra 2018.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Akronymy a skratky

ABAC Systém účtovania Komisie na základe časového rozlíšenia

CORDIS Informačná služba Spoločenstva pre výskum a vývoj

CRIS Spoločný informačný systém pre vonkajšie vzťahy

EACEA Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru

EASME Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky

EDRIS Európsky informačný systém pre reakcie na núdzové situácie a katastrofy

ERCEA Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum

ERF Európsky rozvojový fond

GR BUDG Generálne riaditeľstvo pre rozpočet

GR DEVCO Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj

GR EAC Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru

GR ECHO Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ

GR ENV Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie

GR NEAR Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení

GR RTD Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie

IATI Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci

MVO Mimovládna organizácia

OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OOS Organizácia občianskej spoločnosti

PADOR Systém online registrácie údajov o potenciálnych žiadateľoch

REA Výkonná agentúra pre výskum

SFT Systém finančnej transparentnosti

UNICEF Detský fond OSN

VFR Viacročný finančný rámec

Koncové poznámky

¹ Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Financovanie MVO zo strany EÚ v oblasti vnútorných vecí, bezpečnosti a migrácie; Výskumná služba Európskeho parlamentu, Finančná zodpovednosť organizácií občianskej spoločnosti, máj 2015; Európsky parlament, tematická sekcia pre rozpočtové vec, Demokratická zodpovednosť a kontrola rozpočtu mimovládnych organizácií financovaných z rozpočtu EÚ, január 2017.

² V „návrhu správy o rozpočtovej kontrole financovania MVO z rozpočtu EÚ” (2015/2345(INI) sa Európsky dvor audítorov vyzýva, aby vypracoval osobitnú správu o transparentnosti financovania MVO zo strany EÚ.

³ Medzinárodné organizácie používajú rôzne definície. Napríklad Organizácia Spojených národov (OSN) opisuje MVO ako „neziskovú, dobrovoľnú skupinu občanov, ktorá je organizovaná na miestnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni” (https://outreach.un.org/ngorelations/content/about-us-0).

⁴ COM(1997) 241 final zo 6.6.1997, „Podpora úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe“, odsek 2.3, body a – e.

⁵ Granty na akcie tvoria 95 % finančných prostriedkov zmluvne dohodnutých s MVO vo všeobecnom rozpočte EÚ (6,3 mld. EUR z celkových 6,6 mld. EUR) v období 2014 – 2016.

⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1), kapitola 8, článok 35: „Uverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a iných informácií“.

⁷ Závery Rady o spoločnej pozícii EÚ na štvrté fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci zo 14. novembra 2011.

⁸ Európsky konsenzus o rozvoji je spoločné vyhlásenie Európskej únie a jej členských štátov, ktoré poskytuje ucelený, spoločný rámec európskej rozvojovej spolupráce.

⁹ V prípade priameho riadenia je Komisia zodpovedná za všetky úlohy spojené s plnením rozpočtu EÚ a vykonávajú ich priamo jej útvary, buď v ústredí, v delegáciách EÚ alebo prostredníctvom výkonných agentúr EÚ.

¹⁰ Pri nepriamom riadení Komisia poveruje úlohami plnenia rozpočtu medzinárodné organizácie, rozvojové agentúry členských štátov EÚ, partnerské krajiny alebo iné subjekty.

¹¹ Pozri výzvy na predloženie návrhov na prevádzkové granty pre MVO primárne aktívne v oblasti životného prostredia a/alebo opatrení v oblasti klímy (napr. výzvy s identifikátormi LIFE-NGO-EASME-2014, LIFE-NGO-FPA-EASME-2017).

¹² Druhou požiadavkou na MVO, aby boli oprávnené na financovanie v rámci tohto nariadenia, je, aby mali hlavné sídlo v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá prijíma pomoc. Vo výnimočnom prípade môže byť hlavné sídlo v tretej darcovskej krajine.

¹³ Napríklad v usmerneniach GR DEVCO pre účastníkov výzvy na predloženie návrhov sa požaduje, aby MVO poskytli svoje stanovy alebo zakladajúce listiny a podporné dokumenty. Hodnotiaci výbor overuje, či právne dokumenty zodpovedajú typu subjektu.

¹⁴ V dokumente COM(2012) 492 final z 12.9.2012, „Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov” sa ako OOS klasifikujú, okrem iných, MVO, komunitné organizácie, nábožensky orientované organizácie, nadácie, výskumné inštitúcie, družstvá, profesionálne a obchodné združenia.

¹⁵ Projekty 7 a 16.

¹⁶ Projekt 4 bol vybraný prostredníctvom priameho zadávacieho konania.

¹⁷ Osobitná správa č. 15/2016 „Riadila Komisia účinne humanitárnu pomoc poskytnutú obyvateľstvu postihnutému konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike?”, body 27 až 29 (https://eca.europa.eu).

¹⁸ Projekty 16 a 17.

¹⁹ Stanovené v článku 137 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 210 vykonávacích pravidiel.

²⁰ Je potrebné poznamenať, že v nariadení o rozpočtových pravidlách z roku 2018 sa mení znenie týchto pravidiel a v článku 204 sa uvádza: „maximálna výška finančnej podpory, ktorá sa môže vyplatiť tretej strane, nesmie presiahnuť 60 000 EUR […]. Túto hranicu možno prekročiť, ak by dosiahnutie cieľov akcie bolo inak nemožné alebo mimoriadne náročné.“

²¹ GR RTD, ENV, EAC, NEAR a DEVCO.

²² V článku 60 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že poverené subjekty uplatňujú príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania z finančných prostriedkov Únie prostredníctvom obstarávania, grantov, cien a finančných nástrojov”. To sa overuje v rámci ex ante posúdenia („posúdenie pilierov”), ktoré vykonáva nezávislý audítor v súlade so zadávacími podmienkami jednotlivých GR.

²³ Projekty 9, 18 a 20.

²⁴ Prevádzkové granty pre MVO v oblasti životného prostredia a klímy sú vždy pre jedného príjemcu.

²⁵ Projekty 4, 11, 12 a 13.

²⁶ Projekty 11, 12 a 15.

²⁷ Projekty 8, 9, 10, 18 a 19.

²⁸ Projekt 8. Orgán OSN poskytol uspokojivé odpovede na tretiu žiadosť GR ECHO po kontrole audítorov na mieste.

²⁹ Projekty 8, 9, 18, 19 a 20.

³⁰ Dvor audítorov už poukázal na riziko dvojitého účtovania nepriamych nákladov pri projektoch nepriameho riadenia vykonávaných prostredníctvom MVO ako tretej strany v osobitnej správe EDA č. 4/2018 „Pomoc EÚ pre Mjanmarsko/Barmu”. Pozri tiež bod 48 osobitnej správy EDA č. 11/2017 „Trustový fond EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku: nádejný začiatok napriek určitým nedostatkom“.

³¹ Systém finančnej transparentnosti: http://ec.europa.eu/budget/fts/index_en.htm.

³² Článok 35 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a článok 21 o pravidlách jeho uplatňovania: „Uverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a iných informácií“.

³³ Projekty 1, 2, 5, 14 a 15.

³⁴ Zdroj: https://cordis.europa.eu/.

³⁵ https://euaidexplorer.ec.europa.eu/.

³⁶ https://webgate.ec.europa.eu/hac/.

³⁷ https://fts.unocha.org/ – riadené Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA).

³⁸ https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=CRS1.

³⁹ https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=FSS.

⁴⁰ https://www.iatiregistry.org/.

⁴¹ IATI bola spustená v roku 2008 v nadväznosti na tretie fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Accre.

⁴² DEVCO vykázalo IATI prvú dávku údajov o výsledkoch za viac než 700 projektov vo februári 2018.

⁴³ Projekty 4, 5, 6, 7, 14, 15, 16 a 17.

⁴⁴ Projekty 1, 2, 11, 12, 13.

⁴⁵ Projekty 7, 14 a 15.

⁴⁶ Podľa všeobecných podmienok, ktorými sa riadia dohody podpísané medzi Komisiou a poverenými subjektmi, sú poverené subjekty povinné uverejňovať na svojich webových sídlach alebo vo svojich systémoch podrobné informácie o grantoch financovaných EÚ. Sú povinné zverejňovať názov zákazky/projektu, jeho povahu a účel, názov a sídlo príjemcu grantu a výšku zákazky. V prípade akcií s viacerými darcami sa na uverejnenie vzťahujú pravidlá povereného subjektu.

⁴⁷ Projekty 9, 18 a 20.

⁴⁸ Projekty 8 a 19.

⁴⁹ V dokumente COM(2012) 492 final z 12. 9. 2012, „Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov“ sa ako OOS klasifikujú, okrem iných, MVO, komunitné organizácie, nábožensky orientované organizácie, nadácie, výskumné inštitúcie, družstvá, profesionálne a obchodné združenia.

⁵⁰ Poznámka: oprávnení žiadatelia v rámci programu LIFE nemusia byť registrovaní ako MVO. Aby sa mohli zapojiť do akčného programu LIFE pre prevádzkové granty na podporu európskych MVO v oblasti životného prostredia a klímy, musia splniť všetky kritériá oprávnenosti.

⁵¹ Medzinárodné organizácie používajú rôzne definície. Napríklad Organizácia Spojených národov (OSN) opisuje MVO ako akúkoľvek „neziskovú, dobrovoľnú skupinu občanov, ktorá je organizovaná na miestnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni” (https://outreach.un.org/ngorelations/content/about-us-0).

⁵² Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Tematická sekcia D: rozpočtové veci, „Demokratická zodpovednosť a rozpočtová kontrola mimovládnych organizácií financovaných z rozpočtu EÚ“, 17. novembra 2016.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Lazaros S. Lazarou. Audit sa vykonával pod vedením členky Dvora audítorov Annemie Turtelboom a podporu jej poskytli vedúci kabinetu Wernerus, hlavná manažérka Sabine Hiernaux-Fritsch, vedúci úlohy Roberto Ruiz Ruiz a audítori Eva Maria Coria Paramas, Erika Katalin Söveges, Maria-Luisa Gomez Valcarcel a Francesco Zoia Bolzonello. Jazykovú podporu zaisťovala Hannah Critoph.

Zľava doprava: Hannah Critoph, Roberto Ruiz Ruiz, Annemie Turtelboom, Erika Katalin Söveges, Dennis Wernerus.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.