Nástroje internacionalizácie MSP
Vysoký počet podporných opatrení, ktoré však nie sú v plnej miere súdržné ani koordinované

Zhrnutie

I Malé a stredné podniky (MSP) sú oporou hospodárstva EÚ. Tvoria približne 99 % všetkých podnikov a predstavujú 65 % všetkých pracovných miest v inom ako finančnom podnikateľskom sektore.

II Medzinárodný obchod je kritickou hnacou silou pre hospodárstvo EÚ, pričom od vývozu závisí viac než 90 miliónov pracovných miest. Napriek ich významu pre hospodárstvo MSP neprispievajú k medzinárodnému obchodu v rovnakom rozsahu ako väčšie spoločnosti – MSP predstavujú len 30 % celkového vývozu (podľa hodnoty) do krajín mimo EÚ.

III Príspevok EÚ na nástroje osobitne zamerané na internacionalizáciu MSP predstavovali v rokoch 2014 – 2020 približne 850 mil. EUR vrátane približne 450 mil. EUR z finančných zdrojov EÚ na sieť Enterprise Europe Network a 30 mil. EUR na iniciatívu Startup Europe. Tieto nástroje dopĺňajú opatrenia EÚ, ktoré zahŕňajú internacionalizáciu MSP ako jednu z mnohých oblastí, napríklad Európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond pre strategické investície, program Horizont 2020 alebo nástroje zahraničnej politiky.

IV Táto osobitná správa je najnovšou zo série publikácií EDA, v ktorých sa skúma podpora MSP. Zameriava sa na dva hlavné nástroje EÚ na podporu internacionalizácie MSP, a to na jednotnom trhu EÚ aj v krajinách mimo EÚ, v programovom období 2014 – 2020, konkrétne na sieť Enterprise Europe Network a iniciatívu Startup Europe. Internacionalizácia MSP je predmetom veľkého záujmu Európskeho parlamentu a iných relevantných zainteresovaných strán z dôvodu jej významu pre maximalizáciu potenciálu rastu EÚ, najmä prostredníctvom vývozu. Očakáva sa, že tento audit prispeje k zvýšeniu súdržnosti a koordinácie programov EÚ v tejto dôležitej oblasti politiky a posilní systémy Komisie na monitorovanie celkového vykonávania jej stratégie pre internacionalizáciu MSP od ranej fázy programového obdobia.

V Kontrolovali sme stratégiu EÚ pre internacionalizáciu MSP a dve kľúčové iniciatívy v tejto oblasti riadené priamo Komisiou, sieť Enterprise Europe Network a iniciatívu Startup Europe. Hlavnou audítorskou otázkou bolo, či je podpora internacionalizácie MSP zo strany EÚ súdržná a koordinovaná a či úspešne prispieva k internacionalizácii MSP.

VI Zistili sme, že v stratégii EÚ sa správne identifikovali hlavné prekážky internacionalizácie MSP a že EÚ a členské štáty zaviedli vysoký počet akcií na podporu internacionalizácie MSP. Dôležité akcie zahrnuté v stratégii však neboli úspešne vykonané. Najmä neexistuje aktuálny súpis všetkých relevantných akcií v tejto oblasti, ktorý by umožnil identifikáciu nedostatkov, prekrývania a potenciálnych synergií medzi existujúcimi akciami. Okrem toho sa nie vždy dostatočne riešila finančná udržateľnosť akcií EÚ, v dôsledku čoho boli niektoré akcie napriek pozitívnym výsledkom prerušené.

VII Sieť Enterprise Europe Network (EEN) splnila svoje ciele, no ešte stále nie je jasné, do akej miery podporuje internacionalizáciu SME. Okrem toho sa výkonnosť EEN v jednotlivých krajinách líši a konzorciám a členom EEN by prospela dodatočná podpora v niektorých oblastiach, ako je prístup k financiám. Spolupráca medzi sieťou EEN a inými nástrojmi dobre funguje na úrovni EÚ, no medzi nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi to tak nie je.

VIII Iniciatíva Startup Europe rieši potreby začínajúcich podnikov, no len v krátkodobom horizonte, keďže všetky financované projekty boli ukončené na konci grantu a vo všeobecnosti činnosti čelili problémom s udržateľnosťou. Komisii chýba celková štruktúra na koordináciu iniciatívy, v dôsledku čoho je spolupráca medzi rôznymi projektami, ako aj medzi iniciatívou Startup Europe a inými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi obmedzená. Monitorovanie výsledkov je účinné len na úrovni jednotlivých projektov, v dôsledku čoho sú informácie o celkových výsledkoch iniciatívy Startup Europe obmedzené. Okrem toho iniciatíva v niektorých prípadoch viedla k tomu, že začínajúce podniky nadobudli subjekty z krajín mimo EÚ.

IX Odporúčame Komisii:

• zvýšiť informovanosť, súdržnosť, koordináciu a udržateľnosť podpory internacionalizácie MSP,
• zvýšiť zviditeľnenie siete Enterprise Europe Network, jej spoluprácu s inými podobnými programami, dosah jej činností odbornej prípravy a zemepisné pokrytie hlavných obchodných partnerov EÚ z tretích krajín,
• zlepšiť monitorovanie a dlhodobú účinnosť iniciatívy Startup Europe.

Úvod

01 Malé a stredné podniky (MSP) sú oporou hospodárstva EÚ. Približne 99 % všetkých podnikov EÚ, ktoré vytvárajú o niečo viac než polovicu hospodárskeho výstupu EÚ z iného ako finančného sektora, tvoria MSP. Týchto 21 miliónov firiem zamestnáva približne 100 miliónov ľudí, čím zodpovedá za 65 % všetkých pracovných miest v inom ako finančnom podnikateľskom sektore¹.

02 Internacionalizácia je významná hnacia sila rastu v EÚ. Keď spoločnosti rastú vďaka medzinárodnému obchodu, má to pozitívny vplyv aj na zamestnanosť. V EÚ 56 miliónov pracovných miest závisí od obchodu v rámci EÚ² a viac než 38 miliónov od vývozu do krajín mimo EÚ³. Hoci nie sú k dispozícii presné údaje o podiele MSP na zamestnanosti v medzinárodnom obchode (v rámci aj mimo EÚ), odhaduje sa, že vyvážajúce MSP tvoria len 30 % hodnoty celkového vývozu do krajín mimo EÚ⁴.

03 Európsky a svetový trh sú preto dôležité pre rast MSP. Ich malá veľkosť neznamená – alebo by nemala znamenať – že sa nemôžu pokúsiť získať tie isté výhody z cezhraničného obchodu ako väčšie spoločnosti. Vzhľadom na veľkosť sektora MSP majú opatrenia, ktoré pomáhajú MSP rásť, významný účinok na pracovné miesta a rast v EÚ.

Prekážky internacionalizácie MSP

04 „Internacionalizácia“ je proces, ktorým sa spoločnosti zapájajú do medzinárodných trhov (EÚ alebo mimo EÚ), najmä prostredníctvom vývozov, ale aj dovozov a technickej spolupráce. MSP môže v internacionalizácii brániť široká škála externých faktorov rovnako ako väčším podnikom. Patria medzi ne všeobecný nedostatok znalostí o medzinárodnom obchode alebo obchodných príležitostiach inde vo svete, zložité cudzie právne poriadky, colné režimy a iné administratívne prekážky, obmedzené zdroje a schopnosti (vrátane prístupu k financiám), neochota riskovať a slabá informovanosť o systémoch verejnej podpory. Pomoc MSP pri prekonávaní týchto prekážok je jednou z priorít programu EÚ, pričom mnohé iniciatívy sú zamerané na ich potreby.

Stratégia EÚ pre internacionalizáciu MSP

05 Celková politika EÚ v oblasti internacionalizácie MSP, a to na jednotnom trhu aj mimo EÚ, vyplýva z iniciatívy „Small Business Act” pre Európu (SBA)⁵. Je pilierom podpory MSP, ktorého cieľom je zabezpečiť súdržnosť medzi množstvom nástrojov a akcií EÚ na podporu medzinárodného rastu európskych MSP. Takisto sa v nej stanovujú zásady upravujúce iniciatívy EÚ v tejto oblasti (pozri rámček 1) a členské štáty sa nabádajú, aby vo svojich politikách v oblasti podpory internacionalizácie MSP dodržiavali podobné zásady a priority.

06 Po zásadách stanovených v iniciatíve „Small Business Act“ v roku 2011 nasledovalo oznámenie Komisie s názvom Malý podnik, veľký svet, v ktorom sa stanovila stratégia EÚ pre internacionalizáciu MSP. Cieľom stratégie bolo riešiť výzvy (ilustrácia 1), vniesť súdržnosť do radu existujúcich akcií na podporu medzinárodného rastu európskych MSP a stanoviť zásady, ktoré by mali upravovať každú iniciatívu EÚ v tejto oblasti od roku 2014.

07 V záujme riešenia identifikovaných výziev sa v stratégii EÚ pre internacionalizáciu MSP stanovili tieto ciele:

• poskytovať európskym MSP jednoducho dostupné a náležité informácie o tom, ako rozširovať svoje podnikanie na medzinárodných trhoch,
• zlepšiť súdržnosť existujúcich podporných činností,
• zlepšiť koordináciu, spoluprácu a nákladovú efektívnosť existujúcich programov EÚ, programov EÚ a členských štátov a verejných a súkromných iniciatív,
• napraviť existujúce nedostatky podporných služieb,
• vytvoriť rovnaké podmienky a zabezpečiť rovnakú podporu pre MSP zo strany všetkých členských štátov EÚ.

08 V stratégii boli stanovené aj kľúčové usmerňujúce zásady, ktorými by sa mali riadiť všetky iniciatívy na úrovni EÚ v tejto oblasti:

• Doplnkovosť a prínosnosť: každá akcia vykonaná na úrovni EÚ by mala dopĺňať, a nie duplikovať činnosti na podporu podnikania, ktoré už vykonávajú členské štáty a/alebo súkromné organizácie.
• Subsidiarita a primerané rozdelenie práce: každá akcia EÚ by mala odstrániť nedostatky alebo posilniť existujúce podporné služby, ak iné verejné alebo súkromné organizácie neuspokojujú potreby alebo ich neuspokojujú dostatočne.
• Udržateľnosť: služby EÚ na podporu podnikania by sa mali zakladať na preukázanom dopyte na trhu. Môžu byť krátkodobo financované z verejných finančných prostriedkov podliehajúcich nariadeniu o rozpočtových pravidlách, no dlhodobo by mali byť v čo najväčšej miere samofinancované, aby sa predišlo konkurovaniu so súkromnými poskytovateľmi služieb.
• Efektívnosť využívania verejných finančných prostriedkov: v súlade so zásadou správneho finančného riadenia by sa mali pre každú aktivitu stanoviť tzv. ciele SMART („specific, measurable, achievable, relevant, timed“) a malo by sa naplánovať vhodné hodnotenie.
• Rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch: rovnaká podpora by sa mala poskytovať MSP z celej Európy.

09 Komisia sa zaviazala prijať viacero opatrení na vykonávanie stratégie a na dosiahnutie uvedených cieľov. Medzi tieto opatrenia patrilo spustenie hĺbkového mapovania a následnej analýzy existujúcich podporných akcií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, posilnenie siete Enterprise Europe Network (EEN) ako hlavného nástroja EÚ na poskytovanie priamej podpory na účely internacionalizácie MSP a podpora klastrov a sietí na internacionalizáciu MSP.

10 V rokoch 2015 – 2021 iniciatívu „Small Business Act” a stratégiu pre internacionalizáciu doplnilo viacero oznámení o medzinárodnom obchode, jednotnom trhu, začínajúcich podnikoch a rozširujúcich sa podnikoch, prístupe k financiám a iných témach s vplyvom na internacionalizáciu MSP (príloha I). Spolu s iniciatívou „Small Business Act” tvoria celkový politický rámec Komisie v tejto oblasti.

Hlavné nástroje, úlohy a povinnosti EÚ v oblasti podpory internacionalizácie MSP

11 Na podporu internacionalizácie MSP zaviedla EÚ rôzne nástroje, ktoré sa značne líšia svojím prístupom a cieľmi. Siahajú od podporných sietí pre všeobecné informácie a poradenstva v oblasti finančnej pomoci po IT nástroje, ako aj portály a poradenské centrá poskytujúce informácie o regulatórnych požiadavkách na medzinárodný obchod. Niektoré nástroje sú zamerané výlučne na MSP (a dokonca aj na internacionalizáciu MSP), zatiaľ čo v rámci iných sú MSP len jednou z viacerých podporovaných oblastí. Príspevok EÚ na nástroje osobitne zamerané na internacionalizáciu MSP (EEN, iniciatíva Startup Europe, Európska sieť klastrov, Centrum pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom, Centrum MSP EÚ pre Čínu, sieť ELAN network-LATAM, sieť ENRICH NETWORK, EU Gateway, Eurostars a Poradenské stredisko pre práva duševného vlastníctva) dosahoval v období 2014 – 2020 približne 850 mil. EUR.

12 Množstvo nástrojov a akcií v tejto oblasti zodpovedá vysokému počtu organizácií a útvarov, ktoré ich spravujú. Prehľad hlavných nástrojov a zodpovedných útvarov EÚ sa nachádza v tabuľke 1 a podrobnejší opis rôznych nástrojov sa nachádza v prílohe II. Nástroje EÚ dopĺňajú systémy podpory v členských štátoch, z ktorých sa väčšina vykonáva prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych organizácií na podporu obchodu a združení MSP.

13 Spomedzi množstva nástrojov EÚ na internacionalizáciu MSP majú osobitný význam sieť EEN a iniciatíva Startup Europe. Sú prvým kontaktným miestom MSP a začínajúcich podnikov, ktoré hľadajú poradenskú podporu a usilujú sa o vytváranie sietí na účely internacionalizácie. Preto sa náš audit osobitne zameriaval na tieto dva nástroje.

Sieť Enterprise Europe Network

14 Sieť EEN je hlavným nástrojom Komisie na internacionalizáciu MSP a najväčšou podpornou sieťou pre MSP na svete s medzinárodnými ambíciami. Jej hlavným cieľom je poskytovať služby s pridanou hodnotou, ktoré pomáhajú európskym MSP zvýšiť ich konkurencieschopnosť, udržateľnosť a inovačné kapacity na rast a podnikanie v Európe aj mimo nej.

15 Sieť EEN bola spustená v roku 2008. V rámci programu COSME bolo na sieť EEN vyčlenených 385 mil. EUR na obdobie 2015 – 2021 alebo približne 55 mil. EUR ročne. V rovnakom období sa z programu Horizont 2020 poskytlo približne 11 mil. EUR ročne na služby súvisiace s inováciami pre MSP spolu s financovaním poskytovaným hostiteľskými organizáciami siete EEN (spolufinancovanie EÚ až do výšky 60 % rozpočtu siete EEN).

16 V rokoch 2015 – 2021 tvorilo sieť EEN viac než 600 členských organizácií vo vyše 60 krajinách. Patria medzi ne agentúry regionálneho rozvoja, technologické póly, organizácie na podporu inovácií, univerzity a výskumné inštitúcie a obchodné a priemyselné komory. Sú zoskupené do regionálnych konzorcií, ktoré sa vyberajú prostredníctvom otvorených výziev na predkladanie návrhov. Všetky konzorciá musia byť schopné poskytovať podnikom vysokokvalitné podporné služby a členovia by mali mať preukázateľné skúsenosti s prácou s MSP.

17 Podporné služby siete EEN zahŕňajú širokú škálu aktivít na pomoc MSP z EÚ v oblasti inovácie, rastu a rozširovania sa, a to v EÚ aj za jej hranicami. Patria k nim poskytovanie odborných znalostí, kontaktov a podujatí na podporu medzinárodných partnerstiev a poradenstva o medzinárodných trhoch a inováciách (ilustrácia 2).

Iniciatíva Startup Europe

18 Komisia spustila iniciatívu Startup Europe v roku 2012 s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom zameraným na moderné technológie rásť na európskom a medzinárodnom trhu. Potreby začínajúcich podnikov sa líšia od potrieb dobre fungujúcich MSP a hrozí im vyššie riziko odkúpenia ešte pred tým, ako sa môžu plne rozvinúť v medzinárodnom meradle.

19 S cieľom pomáhať začínajúcim podnikom dosiahnuť úspech na trhu v rámci a mimo EÚ iniciatíva Startup Europe poskytuje financovanie tvorcom ekosystémov, ktorými sú organizácie prepájajúce začínajúce podniky z EÚ s investormi a inými zainteresovanými stranami, a poskytuje im informácie a podporu, ktorú potrebujú na rast a internacionalizáciu. V programovom období 2014 – 2020 sa z iniciatívy Startup Europe vynaložilo 30 mil. EUR na podporu 22 projektov, čo malo dosah na viac než 1 000 podnikov v približne 60 ekosystémoch začínajúcich podnikov v celej EÚ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

20 Táto osobitná správa nadväzuje na publikácie EDA, v ktorých sa skúma podpora malým a stredným podnikom⁶. Zameriava sa na internacionalizáciu MSP na jednotnom trhu EÚ aj v krajinách mimo EÚ a na aktivity vykonané s týmto cieľom v programovom období 2014 – 2020. Tento audit sa vykonal v koordinácii s našim auditom podpory konkurencieschopnosti MSP z EFRR.

21 Európsky parlament a Rada zdôraznili význam podpory inovačných malých a stredných podnikov a startupov, aby sa maximálne využil potenciál rastu Európy. V Parlamente bol významný vplyv internacionalizácie MSP na rast a zamestnanosť predmetom mimoriadneho záujmu výborov pre medzinárodný obchod a priemysel, výskum a energetiku. Očakávame, že pripomienky a odporúčania z tohto auditu prispejú k zvýšeniu súdržnosti a koordinácie medzi množstvom nástrojov EÚ v tejto oblasti, najmä medzi sieťou EEN a iniciatívou Startup Europe. Okrem toho sa očakáva, že audit posilní systémy Komisie na monitorovanie celkového vykonávania jej stratégie pre internacionalizáciu MSP v tejto ranej fáze programového obdobia.

22 V rámci auditu sa posudzovalo, či je podpora internacionalizácie MSP zo strany EÚ súdržná a koordinovaná a či úspešne prispieva k internacionalizácii MSP. Cieľom auditu bolo najmä nájsť odpovede na otázky, či:

• je podpora internacionalizácie MSP zo strany EÚ súdržná a koordinovaná
• a či sieť EEN a iniciatíva Startup Europe ako dve kľúčové akcie riadené priamo Komisiou úspešne prispievajú k internacionalizácii MSP.

23 V audite boli kombinované dôkazy z rôznych zdrojov:

• stretnutia s expertmi a zástupcami zainteresovaných strán vrátane hlavných združení na podporu MSP v EÚ,
• administratívna kontrola dokumentov; písomné dotazníky a štruktúrované rozhovory s útvarmi Komisie (GR GROW, TRADE, RTD, CONNECT, REGIO a INTPA, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Útvar pre nástroje zahraničnej politiky), Výkonnou agentúrou pre Európsku radu pre inováciu a MSP (EISMEA), EIB, EIF, organizáciami na podporu obchodu a MSP; prieskum medzi členmi EEN o prínose EEN k internacionalizácii MSP a jej koordinácii/spolupráci s hlavnými nástrojmi EÚ v tejto oblasti (podrobnosti o metodike prieskumu sa nachádzajú v prílohe II),
• prieskum organizácií na podporu obchodu o hlavných nástrojoch EÚ na internacionalizáciu MSP a ich komplementárnosť s národnými nástrojmi v tejto oblasti (podrobnosti o metodike prieskumu sa nachádzajú v prílohe II),
• analýza finančnej udržateľnosti a kontinuity vybraných geografických nástrojov EÚ predstavených v tabuľke 2 a projektov iniciatívy Startup Europe; analýza ich koordinácie a spolupráce so sieťou Enterprise Europe Network.

Pripomienky

Vykonávanie stratégie internacionalizácie MSP zo strany Komisie bolo neúplné

24 V stratégii pre internacionalizáciu MSP sa identifikovalo viacero výziev internacionalizácie MSP (pozri bod 4). V záujme riešenia týchto výziev sa v stratégii okrem iného stanovili tieto ciele:

• poskytovať MSP jednoducho dostupné a náležité informácie o tom, ako rozširovať svoje podnikanie,
• zlepšiť súdržnosť podporných činností,
• napraviť existujúce nedostatky podporných služieb.

25 Na dosiahnutie týchto cieľov sa Komisia v stratégii pre internacionalizáciu MSP zaviazala k viacerým akciám, medzi ktoré patria:

• mapovanie existujúcej ponuky podporných služieb s cieľom umožniť racionálnejší a súdržnejší prístup v budúcnosti,
• vytvorenie jednotnej virtuálnej brány k informáciám pre MSP, ktoré chcú podnikať za hranicami EÚ,
• zvyšovanie súdržnosti systémov podpory na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť ich vplyv,
• podpora klastrov a sietí pre internacionalizáciu MSP.

Neexistuje úplný prehľad podpory internacionalizácie MSP a chýba koordinácia

26 Keď Komisia v roku 2011 spustila stratégiu internacionalizácie MSP, identifikovala viac než 300 programov podpory s rozpočtom viac ako 2 mil. EUR na pomoc MSP pri internacionalizácii v EÚ a jej členských štátoch⁷. Tento počet sa odvtedy neustále zvyšuje, čo vzbudzuje obavy týkajúce sa potenciálneho rizika rozširujúcich sa a nedostatočne koordinovaných systémov podpory v tejto oblasti⁸.

27 S cieľom zvýšiť súdržnosť množstva nástrojov a identifikovať potenciálnu duplikáciu, fragmentáciu, medzery a synergie sa Komisia zaviazala vykonať hĺbkovú štúdiu mapujúcu existujúce aktivity na podporu MSP na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, a to verejné aj súkromné, a následnú analýzu, aby identifikovala duplikáciu, fragmentáciu, ako aj medzery a potenciálne synergie v existujúcich aktivitách na podporu MSP. Štúdia⁹ zahŕňala všetkých 27 členských štátov EÚ a 25 vybraných iných krajín a jej výsledkom bol súpis 1 156 podporných služieb (734 v EÚ a 422 v iných krajinách). Napriek rozsiahlemu pokrytiu sa v nej dospelo k záveru, že stále existujú stovky podporných služieb, ktoré nebolo možné zahrnúť do súpisu.

28 V roku 2015 Komisia zverejnila menej rozsiahlu správu s názvom Overview of EU instruments contributing to internationalisation, European Commission, ktorá bola následne aktualizovaná v rokoch 2017, 2019 a 2020¹⁰. Hoci je tento prehľad užitočný, skutočnosť, že neobsahuje vnútroštátne nástroje, obmedzuje jeho hodnotu, pokiaľ ide o vnášanie súdržnosti do rozsiahleho prostredia podporných aktivít propagovaných EÚ aj členskými štátmi.

29 Pre súdržnosť a koordináciu s inými aktivitami EÚ v tejto oblasti sú mimoriadne dôležité aktivity podporované členskými štátmi prostredníctvom Fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Zistili sme, že hoci EFRR predstavoval najväčší podiel rozpočtu EÚ vyčleneného na konkurencieschopnosť MSP vrátane internacionalizácie¹¹, Komisia nezriadila osobitný kód kategórie intervencie pre akcie podporujúce internacionalizáciu MSP z EFRR na programové obdobie 2014 – 2020. V dôsledku toho neboli informácie o konkrétnych projektoch v tejto oblasti systematicky dostupné a nepoužili sa pri analýze a koordinácii. Na programové obdobie 2021 – 2027 nariadenie EÚ 2021/1060¹² obsahuje osobitný kód kategórie intervencie: „rozvoj podnikania a internacionalizácie MSP“, ktorý pravdepodobne zvýši transparentnosť akcií v tejto oblasti spolufinancovaných EÚ.

30 Napriek vysokému počtu akcií oznámených v stratégii a prierezovému charakteru politiky internacionalizácie MSP nebol vymenovaný žiadny útvar Komisie, ktorý by centralizoval a koordinoval vykonávanie stratégie. V dôsledku toho koordinácia medzi útvarmi Komisie v niektorých oblastiach dobre fungovala (napr. kapitoly o MSP v dohodách o voľnom obchode), no v prípade rôznych sietí spolufinancovaných EÚ, ako sú sieť EEN, iniciatíva Startup Europe alebo sieť ELAN, to tak nebolo, ako dokazujú nasledujúce časti tejto správy.

Dostupnosť informácií o podpore internacionalizácie MSP sa zvýšila, no informovanosť o výhodách dohôd o voľnom obchode zostáva obmedzená

31 Komisia sa zaviazala k viacerým akciám na zlepšenie prístupu MSP k informáciám, ktoré potrebujú na vstup na nové trhy. V roku 2014 Komisia zriadila portál pre internacionalizáciu MSP s cieľom poskytovať MSP užitočné a dostupné informácie o všetkých službách, ktoré majú v tejto oblasti k dispozícii. Pre Komisiu však bolo veľmi ťažké udržiavať informácie o verejných a súkromných podporných službách v EÚ a mimo nej aktuálne. Poskytovanie údajov od súkromných podporných služieb prostredníctvom verejného portálu, za ktoré Komisia nemohla niesť zodpovednosť, takisto predstavovalo ďalšie právne výzvy. Tieto ťažkosti mali za následok zrušenie portálu v roku 2017.

32 V roku 2020 Komisia spustila portál Access2Markets, ktorý spája bývalú databázu o prístupe na trh, poradenské centrum EÚ pre obchod a taktiež zahŕňa databázu pre „pravidlá pôvodu“ v jednom nástroji a nástroji pre „pravidlá pôvodu“ na sebahodnotenie (ROSA)¹³ (pozri rámček 2). Respondenti nášho prieskumu členov EEN a vnútroštátnych organizácií na podporu obchodu hodnotili oba nástroje veľmi pozitívne.

33 Zavedenie osobitných kapitol o MSP v dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a tretími krajinami¹⁵ bolo v období 2014 – 2020 významným úspechom pre internacionalizáciu MSP. Ako sa zdôrazňuje v stratégii pre internacionalizáciu MSP, tieto kapitoly sú určené na to, aby pomáhali MSP využívať výhody vyplývajúce z dohôd o voľnom obchode z odstránenia colných a necolných prekážok a zároveň poskytovať ucelený regulačný rámec a inštitucionálne mechanizmy na odhaľovanie problémov pri vykonávaní pravidiel.

34 Aby mohli MSP využívať výhody vyplývajúce z dohôd o voľnom obchode, musia vedieť o potenciálnych výhodách, ktoré môžu prinášať, aj o tom, ako spĺňať zložité požiadavky, ako sú požiadavky o pravidlách pôvodu. Zvyšovanie informovanosti a komunikácia sú kolektívnou úlohou Komisie, členských štátov, záujmových združení a organizácií na podporu obchodu.

35 Prieskum zástupcov regionálnych a miestnych zainteresovaných strán a národných a regionálnych obchodných komôr v EÚ Výboru regiónov/Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr¹⁶ z roku 2019 odhalil, že MSP boli ešte stále slabo informované o dohodách o voľnom obchode, pričom viac ako 70 % respondentov uviedlo, že k dispozícii „neboli dostatočné praktické informácie o tom, ako túto dohodu používať“¹⁷.

36 Z našich rozhovorov s Komisiou, ako aj z jej odpovedí na naše písomné dotazníky takisto vyplynulo, že informovanosť o výhodách dohôd o voľnom obchode pre MSP stále vykazuje nedostatky. Konkrétne dohody o voľnom obchode zatiaľ nie sú dostatočne propagované a portál Access2Market nie je prepojený s inými informačnými portálmi súvisiacimi s obchodom, ako sú webové sídla národných organizácií na podporu obchodu. Z nášho prieskumu národných organizácií na podporu obchodu ďalej vyplynulo, že takmer 80 % respondentov sa vyjadrilo, že by si želalo lepšie zosúladenie medzi EÚ a členskými štátmi, pokiaľ ide o podporu dohôd o voľnom obchode prostredníctvom konzultačného orgánu pre túto konkrétnu záležitosť.

Nie všetky projekty dosahujú udržateľnosť a dlhodobú kontinuálnosť

37 Sieťam financovaným EÚ v rámci internacionalizácie MSP trvá, kým vytvoria potrebné prepojenia, a na to, aby MSP poskytovali cennú podporu, musia byť dobre známe. Túto kontinuálnosť možno v zásade dosiahnuť dvomi odlišnými spôsobmi: buď budú podporné služby dostávať dlhodobé verejné financovanie, alebo budú úspešne generovať príjmy, a tým sa stanú finančne udržateľnými.

38 V stratégii pre internacionalizáciu MSP sa výslovne uprednostňuje druhá možnosť, keďže udržateľnosť je jedna z kľúčových zásad stratégie. Táto zásada vyžaduje, aby sa služby EÚ na podporu podnikania zakladali na preukázanom dopyte na trhu. Môžu byť krátkodobo financované z verejných finančných prostriedkov podliehajúcich nariadeniu o rozpočtových pravidlách, no dlhodobo by mali byť v čo najväčšej miere samofinancované. To nevylučuje pokračovanie dlhodobého financovania iných nástrojov Komisie na podporu internacionalizácie MSP, ako je napríklad sieť EEN.

39 Jedným z príkladov podporných služieb s opatreniami na dlhodobé verejné financovanie prijatými pri vzniku je Centrum pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a EÚ Gateway/Obchodné misie pre Japonsko, ktoré už fungujú viac než 30 rokov (pozri rámček 3).

40 Na druhej strane sme zistili, že kontinuálnosť bola v období 2014 – 2020 vo všeobecnosti problémom pri projektoch spolufinancovaných v rámci siete ELAN, nástroja ICI+ v juhovýchodnej Ázii (ICI+SEA) a iniciatívy Startup Europe. Všetky čelili problémom so získaním dostatočných príjmov, a tým nadobudnutím finančnej udržateľnosti, ako sa požadovalo v dohode o grante. V dôsledku toho boli ukončené, hoci niektoré z nich sa v monitorovacích správach hodnotili prevažne pozitívne (pozri príklady v rámčeku 4 pre ELAN a ICI+SEA a body 67 – 70 o ukončení projektov iniciatívy Startup Europe).

41 Miera spokojnosti s krátkodobými nástrojmi a akciami vyjadrená kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú členovia siete EEN, bola menej ako 45 %, čo je oveľa menej než v prípade nástrojov a akcií, ktoré dosiahli dlhodobú kontinuálnosť (pozri tabuľku 2).

Stratégia pre internacionalizáciu MSP nebola systematicky hodnotená

42 S cieľom usmerňovať vykonávanie všetkých akcií oznámených v stratégii pre internacionalizáciu MSP sa Komisia zaviazala monitorovať pokrok a pravidelne hodnotiť účinnosť stratégie so zapojením všetkých hlavných zainteresovaných strán.

43 Hoci sa uskutočňovali pravidelné stretnutia a fóra so zástupcami MSP a inými zainteresovanými stranami (napr. európsky týždeň MSP, zhromaždenie MSP a pravidelné stretnutia s národnými organizáciami na podporu obchodu), vykonávanie stratégie sa osobitne ani komplexne nehodnotilo, ako sa opisuje v predchádzajúcom texte. V dôsledku toho sa nepodávali komplexné správy o jej vykonávaní.

44 V máji 2021 Komisia vypracovala pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Annual Single Market Report. Ide o správu o stave pokroku dosiahnutom vo vykonávaní priemyselnej stratégie a stratégie pre MSP EÚ na rok 2020. Uvedené informácie o konkrétnych akciách podporujúcich internacionalizáciu MSP sú však veľmi všeobecné a na účely monitorovania a hodnotenia nedostatočné.

Sieť EEN dosahuje svoje hlavné ciele, ale zviditeľnenie a pokrytie v tretích krajinách nie sú optimálne

Sieť EEN splnila svoje celkové ciele, ale zatiaľ nie je dostatočne viditeľná

45 Na obdobie 2015 – 2021 sa stanovili dva súbory cieľov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre sieť EEN:

• ukazovatele v nariadení o programe COSME¹⁸ s cieľmi na vysokej úrovni pre sieť EEN ako celok (pozri tabuľku 3)
• a ciele v rámci „systému na zvýšenie výkonnosti“ dohodnuté na nižšej úrovni medzi Výkonnou agentúrou pre Európsku radu pre inováciu a MSP a každým konzorciom.

46 Komisia v záverečnej správe o činnosti siete EEN za rok 2020 uviedla, že súhrnné ciele na vysokej úrovni boli dosiahnuté, no neuviedla žiadne informácie o pokroku v uznávaní siete EEN medzi MSP.

47 Na úrovni konzorcia siete EEN sa v záverečnej správe o činnosti za rok 2020 uvádza, že sieť EEN celkovo presiahla svoje ciele v prípade ukazovateľov, pri ktorých boli stanovené ciele. Z údajov o počte podpísaných dohôd o partnerstve a poradenských službách poskytovaných konzorciami vyplýva, že výkonnosť sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líši: od 24 úspechov na zamestnanca (ekvivalent plného pracovného času) v Írsku a 20 v Litve po dva, tri alebo štyri v mnohých iných krajinách. Tieto rozdiely vo výkonnosti sa pripisujú problémom s riadením konzorcií, zmenám ovplyvňujúcim koordinačné organizácie a odchodu kľúčových zamestnancov.

48 Hoci sieť EEN vo všeobecnosti dosiahla svoje celkové ciele, nemožno naplno určiť, do akej miery sa to premietlo do skutočného zlepšenia, pokiaľ ide o rast MSP na jednotnom trhu a mimo neho. V priebežnom hodnotení programu COSME v roku 2017²⁰ sa dospelo k záveru, že hoci bola sieť EEN účinná, v tom čase nebolo možné zmerať jej plný vplyv. Inak povedané, hoci služby poskytované sieťou EEN môžu prinášať mnohé pozitívne výsledky, ako je rozširovanie, zlepšenie inovácie a posilnenie kapacít, je ťažké ich priamo prepojiť s každým z týchto výsledkov, keďže služby siete EEN zohrávajú len podpornú úlohu a konkrétne výsledky musia MSP aj tak dosiahnuť samé.

49 Zvyšovanie informovanosti zainteresovaných strán o sieti EEN je aj naďalej cieľom Komisie. Na tento účel sa od hosťujúcich organizácií vyžaduje, aby zabezpečili, že ich aktivity v rámci siete EEN majú vysokú mieru viditeľnosti. V roku 2015 len 8 % opýtaných MSP v prieskume Eurobarometra z tohto roku vedelo o sieti EEN, pričom tento údaj sa v jednotlivých členských štátoch značne líšil. Komunikačný audit Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky v rokoch 2017 – 2018 odhalil, že požiadavky na zviditeľnenie neboli systematicky splnené v prípade viacerých webových sídiel členov siete EEN. Potvrdil to aj náš audit: len na 30 webových sídlach, ktoré sme preskúmali, bolo logo siete EEN a odkaz na služby siete EEN na ich domovských stránkach. Komisia neuverejnila aktualizovaný údaj k referenčnej hodnote pre informovanosť.

Koordinácia medzi sieťou EEN a vnútroštátnymi nástrojmi sa nevyužíva v plnej miere

50 Koordinácia medzi sieťou EEN a inými nástrojmi EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi je dôležitá na to, aby sa zabezpečila súdržná, komplexná a komplementárna škála podpory internacionalizácie MSP. Hoci to nie je formálnou požiadavkou, konzorciá EEN sa nabádajú, aby zahŕňali organizácie podporujúce MSP v ich regióne s cieľom rozširovať svoju pôsobnosť na podnikateľskú komunitu. Okrem toho musia žiadatelia EEN zabezpečiť, aby ich služby neduplikovali služby, ktoré už poskytujú iné organizácie v tej istej zemepisnej oblasti, a nabádajú sa, aby úzko spolupracovali so zástupcami iných sietí EÚ vo svojom regióne, ako sú národné kontaktné miesta výskumného rámcového programu, sprostredkovateľské orgány EFRR a riadiace orgány, a aby boli s nimi v pravidelnom kontakte. V príručke siete EEN pre žiadateľov²¹ sa zdôrazňuje, že to bude znamenať vysokú mieru pravidelného zapájania zainteresovaných strán do aktivít siete EEN na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej a vnútroštátnej) a neustály dialóg s inými poskytovateľmi podporných služieb.

51 Takmer 70 % respondentov nášho prieskumu medzi národnými a regionálnymi organizáciami na podporu obchodu sa domnievalo, že sieť EEN poskytuje európskym MSP prínosnosť presahujúcu kapacitu národných podporných štruktúr pre internacionalizáciu. Takisto však existoval záujem o silnejšie začlenenie siete EEN do vnútroštátnych a regionálnych organizácií členských štátov EÚ. Úroveň spokojnosti bola vysoká v súvislosti so spoluprácou s mnohými nástrojmi EÚ na podporu internacionalizácie MSP (pozri tabuľku 2), ale prevládal dojem, že spolupráca by sa mohla posilniť najmä s podpornými nástrojmi, ako je iniciatíva Startup Europe a siete ELAN a ENRICH.

52 V rámci siete EEN na roky 2015 – 2021 Komisia s cieľom podporiť činnosti siete EEN a posilniť spoluprácu na úrovni EÚ medzi Komisiou a organizáciami pôsobiacimi v oblasti internacionalizácie MSP uzavrela samostatné dvojstranné dohody s týmito organizáciami, ktoré sa stali pridruženými členmi poskytujúcimi služby sieti EEN. Okrem toho Komisia mohla s príslušnými medzinárodnými organizáciami uzavrieť konkrétne memorandá o porozumení.

53 Do konca roka 2020 sieť EEN uzavrela dvojstranné dohody alebo osobitné dohody so siedmimi európskymi pridruženými členmi, s dvomi európskymi agentúrami, poradenskými strediskami pre práva duševného vlastníctva a viacerými vnútroštátnymi pridruženými členmi. Sieť EEN takisto podpísala vyhlásenie o úmysle spolupracovať s európskymi centrami digitálnych inovácií. Do konca roka 2021 však neboli ešte formalizované žiadne dohody s vysokým počtom nástrojov a sietí vrátane siete národných kontaktných miest, iniciatívou Startup Europe, sieťou ENRICH, EIB a EIF (na podporu finančných nástrojov EÚ prostredníctvom siete EEN) a vnútroštátnymi a regionálnymi organizáciami na podporu obchodu členských štátov.

Zainteresované strany zistili nedostatky v pokrytí tretích krajín a členovia siete EEN hlásia odlišnú kvalitu služieb

54 Prítomnosť siete EEN na celom svete je kľúčová pre jej schopnosť pomáhať MSP získať prístup k svetovým trhom. Práca siete EEN siaha až po krajiny mimo programu COSME prostredníctvom zriaďovania centier pre obchodnú spoluprácu. Tieto centrá dostávajú na aktivity siete EEN nefinančnú podporu Komisie, najmä technickú pomoc a podporu a prístup k nástrojom IT, intranetu, databázam a iným online službám siete EEN. Sieť EEN nemá prostriedky ani mandát na to, aby centrám pre obchodnú spoluprácu v krajinách mimo EÚ poskytovala finančnú podporu. Centrá pre obchodnú spoluprácu následne závisia od finančnej podpory, ktorú dostávajú od vnútroštátnych orgánov a inde.

55 Na konci roka 2020 bola sieť EEN zastúpená v 65 krajinách (najmä krajinách, v ktorých má EÚ záujem na hospodárskej spolupráci a bežne aj dohodu o obchode) prostredníctvom 625 partnerských organizácií. Z nich bolo 427 organizácií v členských štátoch EÚ, 92 v iných krajinách programu COSME, 23 v Spojenom kráľovstve a 73 (ako centrá pre obchodnú spoluprácu) v 29 iných krajinách (pozri ilustráciu 3).

56 Hoci neexistuje konkrétny cieľ pre počet centier pre obchodnú spoluprácu, v našom prieskume členov EEN a rozhovoroch so zainteresovanými stranami respondenti často uvádzali niekoľko krajín, v ktorých by si želali posilnenú prítomnosť centier pre obchodnú spoluprácu. Týmito krajinami bola Juhoafrická republika (s ktorou má EÚ dohodu o voľnom obchode), Austrália (aktuálne prebiehajú obchodné rokovania s EÚ), Čína a Spojené arabské emiráty. Európske združenie organizácií na podporu obchodu okrem toho identifikovalo Afriku ako ideálny región na rozvoj nových foriem spolupráce a získavanie prístupu na trh pre MSP z EÚ²², keďže organizácie na podporu obchodu členských štátov sú na tomto kontinente nedostatočne zastúpené.

57 Pokiaľ ide o kvalitu služieb, z prieskumu vyplynulo, že členovia siete EEN sú s niektorými centrami pre obchodnú spoluprácu veľmi spokojní. Schopnosť reagovať, kvalita a užitočnosť služieb poskytovaných inými subjektmi boli označené ako rôzne, pričom v niektorých prípadoch bola spolupráca alebo integrácia u európskych organizácií na podporu obchodu nedostatočná a neprejavoval sa dostatočný záujem o európskych vývozcov. Komisia vo svojej novej „výzve na vyjadrenie záujmu“ o medzinárodných partnerov siete (nový názov centier pre obchodnú spoluprácu)²³ vyslovene zahrnula vnútroštátne a regionálne organizácie na podporu obchodu v časti o “druhu organizácií, ktoré sa hľadajú“, čím sa zvýšili potenciálne budúce prínosy siete.

Členovia siete EEN by privítali ďalšiu odbornú prípravu alebo pomoc s prístupom k financiám a k dohodám o voľnom obchode

58 Spoľahlivý prístup k financiám je jednou z najvyšších priorít MSP bez ohľadu na to, či sa ich internacionalizácia dotýka²⁴. V reakcii na to Komisia vyvinula veľké úsilie, aby MSP poskytovala širokú škálu finančných nástrojov, ktoré rôzne vykonáva Komisia, EIB, EIF alebo finanční sprostredkovatelia.

59 Cieľom siete EEN je poskytovať informácie a poradenstvo o finančných nástrojoch EÚ a rôznych portáloch EÚ ponúkajúcich informácie o prístupe k financiám, najmä nástrojoch a portáloch Komisie a Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). Online zviditeľnenie a dostupnosť týchto informácií sa však medzi členmi siete EEN značne líši. Okrem toho na portáli EIAH aj Komisie o prístupe k financiám chýbajú informácie o sieti EEN a navigácia k nej.

60 Pripomienky respondentov v našich dvoch prieskumoch potvrdzujú potrebu podporovať informovanosť a ľahšie prepojenia na informácie o prístupe k financovaniu MSP, a to najmä posilnením úlohy siete EEN v koordinácii so systémami EÚ, ako je portál Komisie o prístupe k financiám a EIAH.

61 V roku 2019 Komisia vydala príručku s viacerými konkrétnymi odporúčaniami²⁵. Niektoré z hlavných odporúčaní vrátane určenia stálych kontaktných miest pre dohody o voľnom obchode a špecifického vzdelávania v oblasti vykonávania dohôd o voľnom obchode pre členov EEN (ktorí pôsobia ako kľúčové zdroje informácií a poradenstva pre MSP) však ešte neboli vykonané.

62 Nástroje IT a budovanie kapacít sú čoraz dôležitejšími prostriedkami na dosiahnutie väčšieho zamerania služieb siete EEN na klientov a ich lepšieho prispôsobenia špecifickým požiadavkám MSP. Z nášho prieskumu vyplynulo, že sieť EEN musí zlepšiť a ďalej rozvíjať svoje nástroje IT na tento účel, pričom jeden z piatich respondentov vyjadril nespokojnosť (vyššiu úroveň nespokojnosti než v prípade iných oblastí podpory).

63 Z nášho prieskumu a rozhovorov s útvarmi Komisie a EIB/EIF vyplynulo, že je potrebná ďalšia odborná príprava za účasti expertov EIB a EIF. Okrem toho možnosti interaktívneho učenia sa, ktoré by posilnili schopnosť MSP riešiť špecifické a technickejšie oblasti, ako sú dohody o voľnom obchode a prístup k financiám, sú obmedzené.

Iniciatíva Startup Europe sa zaoberala dôležitými potrebami, no udržateľnosť, monitorovanie a koordinácia sú premenlivé

64 Celkovým cieľom iniciatívy Startup Europe je posilniť príležitosti na vytváranie sietí pre budovateľov rozširujúcich sa podnikov v oblasti moderných technológií a ekosystémov s cieľom urýchliť rast celého podnikateľského ekosystému v EÚ. Tým sa zase podporia miestne komunity začínajúcich podnikov tak, že sa budú prepájať začínajúce podniky, rozširujúce sa podniky, investori, akcelerátory, podnikové siete a univerzity.

65 V programovom období 2014 – 2020 sa iniciatíva Startup Europe vykonávala prostredníctvom troch výziev na predkladanie návrhov (v rokoch 2014, 2017, a 2019). Každá výzva mala rozpočet obmedzený na približne 10 mil. EUR. Zatiaľ čo výzva z roku 2014 bola zameraná na podnecovanie online podnikateľov, aby založili podnik v EÚ a rástli v medzinárodnom meradle, výzvami z rokov 2017 a 2019 sa rozšíril rozsah pôsobnosti iniciatívy Startup Europe na všetky začínajúce podniky a inovačné MSP v oblasti moderných technológií, pričom sa podporoval rast a rozširovanie v EÚ aj za jej hranicami.

66 Komisia z troch výziev vybrala 22 projektov. Projekty majú zvyčajne trvanie dva roky. Každý vykonáva konzorcium, ktoré spája partnerov z rôznych ekosystémov začínajúcich podnikov z celej EÚ a poskytuje príležitosti na vytváranie sietí pre začínajúce podniky a rozširujúce sa podniky. Počet partnerov v konzorciách sa pohybuje od troch do 15. Rámček 5 obsahuje niekoľko príkladov projektových cieľov a aktivít vykonávaných prostredníctvom iniciatívy Startup Europe. Príloha IV obsahuje krátke vlastné opisy všetkých projektov iniciatívy Startup Europe financovaných v programovom období 2014 – 2020.

Projektom iniciatívy Startup Europe chýba kontinuálnosť

67 Cieľom všetkých vybraných projektov bolo riešiť jednu alebo viacero prekážok, ktoré obmedzovali rast a bránili podnikom v rozširovaní alebo raste na celoeurópske alebo globálne spoločnosti. Jasne súviseli s bežnými výzvami, ktorým čelia začínajúce podniky a rozširujúce sa podniky, konkrétne s prístupom k financiám, prístupom na nové trhy, naberaním kvalifikovaných zamestnancov a hľadaním partnerov.

68 Tieto prínosy k cieľom iniciatívy Startup Europe však mali krátke trvanie. Projektové činnosti a akcie zväčša skončili na konci príslušného grantového obdobia, a to napriek ustanoveniu vo výzvach z roku 2017 a 2019, podľa ktorého projekty musia preukázať udržateľnosť akcií po skončení trvania projektu.

69 Z našich rozhovorov s projektovými koordinátormi a zamestnancami Komisie vyplynulo niekoľko možných dôvodov:

• začínajúce podniky neboli ochotné alebo schopné platiť za služby,
• služby, ktoré možno nájsť inde bezplatne,
• začínajúce podniky nemali záujem o externé poradenstvo.

70 Okrem toho všetky dohody o grante obsahovali zásadu „neziskovosti“, čo znamená, že akékoľvek zisky by sa odpočítali od grantu. Priemerný finančný príspevok EÚ na projekty bol veľmi vysoký, a to na úrovni 88 % celkových nákladov a v niektorých prípadoch na úrovni 100 % nákladov. Následne by akýkoľvek vzniknutý príjem automaticky znížil príspevok EÚ. Hoci má zásada „neziskovosti“ svoje opodstatnenie, môže odrádzať konzorciá od vytvárania príjmu, čo znižuje šancu finančnej udržateľnosti a v konečnom dôsledku kontinuálnosti projektov.

Nevhodné monitorovanie iniciatívy Startup Europe ako celku

71 Každý návrh projektu v rámci iniciatívy Startup Europe musí obsahovať zoznam cieľov, míľnikov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti špecifických pre projekt, pomocou ktorých sa bude merať pokrok a výsledky. V rámci projektov sa pravidelne podávajú správy o pokroku a Komisia reaguje zisteniami a odporúčaniami v podobe preskúmania jednotlivých projektov. Komisia vo všeobecnosti hodnotí úspechy projektov pozitívne. Neboli sme však schopní posúdiť, do akej miery iniciatíva Startup Europe splnila svoje celkové ciele, keďže jednotlivé projekty majú úplne iné kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré nemožno zlúčiť.

Obmedzená koordinácia v rámci iniciatívy Startup Europe a mimo nej

72 Komisia na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o projektoch iniciatívy Startup Europe a podujatiach, ktoré sa v rámci nich organizujú. Nenašli sme však žiadny centrálny koordinačný mechanizmus, nástroj ani orgán, ktorý by smeroval iniciatívu k dosiahnutiu jej celkových cieľov. Každý projekt sa vykonával samostatne len s príležitostnou spoluprácou, keďže napríklad niektorí členovia konzorcia boli partnermi vo viac než jednom projekte.

73 Zamestnanci Komisie vykonávajúci iniciatívu Startup Europe sa príležitostne stretávali s kolegami z iných GR (napr. na projektových podujatiach). Chýbala však pravidelná, štruktúrovaná koordinácia aktivít rôznych GR podporujúcich začínajúce podniky a rozširujúce sa podniky. Komisia takisto nekoordinovala aktivity v rámci iniciatívy Startup Europe s národnými programami poskytujúcimi podporu začínajúcim podnikom a rozširujúcim sa podnikom. V oznámení Komisie na túto tému z roku 2016 sa zdôraznila potreba posilniť spoluprácu medzi sieťou EEN a projektmi v rámci iniciatívy Startup Europe. Tá sa však takisto nenadviazala štruktúrovane a kontakty medzi týmito dvomi sieťami sú skôr nepravidelné. Len 35 % respondentov nášho prieskumu medzi členmi siete EEN sa vyjadrilo, že sú spokojní s úrovňou spolupráce medzi sieťou EEN a iniciatívou Startup Europe.

Príspevok k celkovej stratégii pre MSP nebol posúdený

74 Jedným z cieľov politík a stratégií EÚ v tejto oblasti je pomôcť začínajúcim podnikom a rozširujúcim sa podnikom zostať v Európe, kde môžu rásť a stať sa svetovými lídrami a vytvárať pracovné miesta v EÚ²⁶.

75 V niekoľkých dokumentoch Komisie²⁷ sa však upozornilo na to, že sľubným začínajúcim podnikom a rozširujúcim sa podnikom EÚ sa nedarí stať sa svetovými lídrami v Európe, keďže v ranej fáze ich nadobudnú korporácie z krajín mimo EÚ. Najúspešnejšie sú spoločnosti z USA, ktoré v rokoch 2010 – 2018 nadobudli 12 780 začínajúcich podnikov z EÚ (27 % všetkých nadobudnutí začínajúcich podnikov z EÚ). Pokiaľ ide o investovaný kapitál, spoločnosti z USA tvorili 55 % celkovej hodnoty dohôd²⁸.

76 Identifikovali sme dvoch projektových partnerov iniciatívy Startup Europe zapojených do 10 z 22 projektov, ktorí hľadali korporátnych klientov, a to aj korporácie z krajín mimo EÚ. Zahŕňalo to vyhľadávanie inovačných začínajúcich podnikov v oblasti moderných technológií v ekosystémoch začínajúcich podnikov potenciálne zaujímavých vzhľadom na inovačné potreby ich klientov. Výsledná spolupráca medzi korporáciami a začínajúcimi podnikmi/rozširujúcimi sa podnikmi má mnoho podôb, od udelenia licencie cez partnerstvá až po úplné nadobudnutie. Aktivity jedného takéhoto projektu v rámci iniciatívy Startup Europe zamerané na párovanie viedli k 27 fúziám a nadobudnutiam, pričom len 12 z nich bolo v EÚ (vrátane siedmich nadobúdajúcich spoločností zo Spojeného kráľovstva, ktoré v tom čase ešte bolo súčasťou EÚ).

77 Hoci spolupráca môže byť prínosná pre obe strany, nadobudnutia začínajúceho alebo rozširujúceho sa podniku z EÚ podnikmi z krajín mimo EÚ sú v rozpore s politickým a strategickým cieľom EÚ pomáhať spoločnostiam rásť v medzinárodnom meradle a zároveň zostať v EÚ.

Závery

78 Z nášho auditu vyplynulo, že EÚ a členské štáty zaviedli vysoký počet podporných akcií na riešenie potrieb internacionalizácie MSP, no nie sú v plnej miere súdržné ani koordinované. Sieť EEN dosahuje svoje hlavné ciele, ale zviditeľnenie a pokrytie v tretích krajinách nie sú optimálne. V menšom rozsahu iniciatíva Startup Europe vykazuje určité pozitívne výsledky na úrovni projektov, no chýba jej kontinuálnosť a merateľné celkové výsledky.

79 Dospeli sme k záveru, že vykonávanie stratégie EÚ pre internacionalizáciu MSP z roku 2011 je stále neúplné. Hoci kľúčové akcie, ako je posilnenie siete Enterprise Europe Network a vývoj portálu Access2Market, boli aspoň čiastočne vykonané, niektoré kľúčové akcie na zlepšenie súdržnosti celej rozsiahlej škály iniciatív EÚ a členských štátov nie sú úspešné (body 24 – 29).

80 Koordinácia množstva akcií EÚ a členských štátov zameraných na internacionalizáciu MSP je na viacerých úrovniach nedostatočná. Hoci v niektorých kľúčových oblastiach práce Komisie je koordinácia medzi jednotlivými útvarmi vysoko účinná (napr. spolupráca na kapitolách o MSP v dohodách o voľnom obchode), v prípade iných to neplatí, najmä pokiaľ ide o internacionalizačné siete a nástroje EÚ zabezpečujúce prístup k financiám (body 30 – 36).

81 Nevenovala sa dostatočná pozornosť finančnej udržateľnosti viacerých akcií EÚ spustených v programovom období 2014 – 2020, v dôsledku čoho boli viaceré akcie napriek pozitívnym výsledkom ukončené. Okrem toho neexistovalo pravidelné a konkrétne podávanie správ a monitorovanie ani komplexné hodnotenie vykonávania stratégie internacionalizácie MSP (body 37 – 44).

82 Sieť Enterprise Europe Network dosiahla svoje hlavné ciele, no vyžaduje sa ďalšie úsilie v súvislosti so zviditeľnením, koordináciou, pokrytím v tretích krajinách a budovaním kapacít (bod 45).

83 Sieť EEN zväčša splnila svoje súhrnné ciele na vysokej úrovni, no miery úspešnosti sú na nižších úrovniach rôzne. Okrem toho nemožno vždy jednoducho zistiť, do akej miery tieto úspechy súvisia s akciami siete EEN. Napriek zlepšovaniu merania výkonnosti mnohí členovia siete EEN zatiaľ nespĺňajú požiadavky na zviditeľnenie a komunikáciu, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť a dostupnosť (body 45 – 49).

84 Koordinácia medzi sieťou EEN a inými nástrojmi na internacionalizáciu na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni tvoria základ súdržnej, komplexnej a komplementárnej škály podporných služieb. Hoci spolupráca medzi sieťou EEN a inými nástrojmi EÚ je v niektorých prípadoch na dobrej úrovni, oficiálne dohody o spolupráci neboli zatiaľ uzavreté (body 50 – 53).

85 Mimo EÚ sieť EEN funguje prevažne prostredníctvom centier pre obchodnú spoluprácu. Práca niektorých centier pre obchodnú spoluprácu bola vysoko oceňovaná, no iné boli kritizované pre svoje slabé služby a schopnosť reagovať. Členovia siete EEN sa takisto sťažovali na nedostatočné zastúpenie centier pre obchodnú spoluprácu u kľúčových obchodných partnerov, ako sú Austrália, Čína, Juhoafrická republika a Spojené arabské emiráty (body 54 – 57).

86 Členovia siete EEN sa domnievajú, že podpora poskytovaná Komisiou – a najmä Výkonnou agentúrou pre Európsku radu pre inováciu a MSP – je užitočná. V špecifických oblastiach prístupu k financiám a dohôd o voľnom obchode je potrebná dodatočná odborná príprava a užšia spolupráca s Komisiou a EIB/EIF na posilnenie budovania kapacít a technických odborných znalostí. Ďalšou oblasťou, v ktorej by si členov siete EEN želali zlepšovanie, sú nástroje IT (body 58 – 63).

87 Iniciatíva Startup Europe sa zameriava na relevantné potreby začínajúcich podnikov, no jej príspevok k internacionalizácii MSP ako celku je nejasný a má problémy s udržateľnosťou a správou (body 64 – 70).

88 Komisii chýba celková štruktúra na koordináciu iniciatívy a jej vzťahov s inými programami. V dôsledku toho je spolupráca medzi projektami iniciatívy Startup Europe a medzi iniciatívou Startup Europe a inými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi obmedzená (body 72 – 73).

89 Napriek existencii informácií o pokroku a výsledkoch jednotlivých projektov obmedzený počet celkových cieľov, čiastkových cieľov a ukazovateľov sťažuje posúdenie účinnosti iniciatívy Startup Europe na úrovni iniciatívy (bod 71).

90 V niektorých prípadoch partneri konzorcia a projekty iniciatívy Startup Europe vyhľadávali a skúmali inovačné podniky s vysokým potenciálom v mene korporácií, čo viedlo k nadobudnutiam začínajúcich podnikov z EÚ podnikmi z krajín mimo EÚ (body 74 – 77).

Odporúčania

Odporúčanie 1 – Zvýšiť informovanosť, súdržnosť a udržateľnosť podpory internacionalizácie MSP

Komisia by mala:

1. sprístupniť informácie o existujúcich nástrojoch a projektoch spolufinancovaných EÚ v oblasti internacionalizácie, a to aj z európskych štrukturálnych a investičných fondov;
2. v nadväznosti na bod a) analyzovať škálu spolufinancovaných nástrojov a projektov s cieľom identifikovať prípadné nedostatky a prekrývanie a podporovať synergie;
3. systematicky zahŕňať finančnú udržateľnosť, preukázateľný dopyt na trhu a koordináciu s existujúcimi akciami a službami EÚ a členských štátov v ex ante hodnoteniach a posúdeniach vplyvu nových nástrojov na internacionalizáciu MSP;
4. vykonať externé hodnotenie s cieľom posúdiť účinnosť stratégie pre internacionalizáciu MSP.

Termín: koniec roka 2023 pre odporúčania a) a c); koniec roka 2024 pre odporúčanie b); koniec roka 2025 pre odporúčanie d)

Odporúčanie 2 – Zvýšiť zviditeľnenie siete Enterprise Europe Network, jej spoluprácu s inými podobnými programami, jej aktivity odbornej prípravy a zemepisné pokrytie

Komisia by mala:

1. zlepšiť zviditeľnenie siete EEN overením toho, že jej členovia na svojich webových sídlach poskytujú jasnú a výraznú navigáciu k všetkým relevantným službám a zabezpečením toho, že Európske centrum investičného poradenstva a portál Komisie pre prístup k financiám takisto obsahujú výrazné odkazy na sieť EEN;
2. vždy, keď je to možné, uzavrieť dohodu o spolupráci a iné mechanizmy o spolupráci medzi sieťou EEN a inými programami EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu internacionalizácie európskych MSP;
3. zintenzívniť dosah odbornej prípravy siete EEN v oblasti prístupu k financiám a dohôd o voľnom obchode;
4. nabádať dôveryhodné oprávnené strany, aby sa stali partnermi v medzinárodných sieťach v tretích krajinách, ak je to v súlade s obchodnými prioritami EÚ.

Termín: koniec 2. štvrťroku 2022 pre odporúčania a), b) a c) a koniec 2. štvrťroku 2025 pre odporúčanie d)

Odporúčanie 3 – Zlepšiť monitorovanie a dlhodobú účinnosť iniciatívy Startup Europe

Komisia by mala zlepšiť riadenie iniciatívy Startup Europe, a to:

1. vypracovaním osobitných ukazovateľov a cieľov na meranie celkovej účinnosti iniciatívy vrátane udržateľnosti projektových činností;
2. zabezpečením koordinácie a spolupráce s inými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi, ktoré podporujú rast a internacionalizáciu začínajúcich podnikov;
3. stanovením kritérií pre určovanie prioritných projektov, ktoré pomáhajú začínajúcim podnikom v plnej miere rozvíjať ich potenciál a konkurencieschopnosť, a tak prispievať k rastu a novým pracovným miestam v EÚ.

Termín: koniec 4. štvrťroku 2022 pre odporúčania a) a c); koniec 1. štvrťroku 2023 pre odporúčanie b)

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Európskeho dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 5. apríla 2022.

Prílohy

Príloha I – Politické dokumenty s vplyvom na internacionalizáciu MSP

Príloha II – Hlavné nástroje EÚ na podporu internacionalizácie MSP

Zdroj: EDA na základe dokumentu Komisie s názvom Prehľad nástrojov EÚ na internacionalizáciu európskych podnikov (november 2020) a iných zdrojov Komisie.

Príloha III – Metodika prieskumu

Audit zahŕňal dva prieskumy: prieskum členov siete EEN a prieskum organizácií na podporu obchodu.

Prieskum členov siete EEN

Prieskum členov siete EEN sa zameriaval na príspevok siete EEN k internacionalizácii MSP a jej koordináciu/spoluprácu s hlavnými nástrojmi EÚ v tejto oblasti. Bol určený 94 koordinátorom siete EEN a 436 partnerom siete EEN, pričom príslušné miery zodpovedania boli 83 % a 31 %.

Možné odpovede na každú otázku boli „veľmi spokojní“, „spokojní“, „nespokojní“, „veľmi nespokojní“, „nemám názor/nevzťahuje sa“. Okrem štandardných odpovedí mohli respondenti takisto pridať návrhy alebo uviesť všeobecné poznámky.

Prieskum organizácií na podporu obchodu

Prieskum organizácií na podporu obchodu bol zaslaný 32 európskym organizáciám na podporu obchodu, z ktorých naň zareagovalo 13 (41 %). Prieskum sa zameriaval na hlavné nástroje EÚ na internacionalizáciu MSP a ich komplementárnosť s vnútroštátnymi nástrojmi v tejto oblasti.

Príloha IV – Ciele projektov iniciatívy Startup Europe

Akronymy a skratky

Glosár

Dohody o voľnom obchode: obchodné dohody EÚ s tretími krajinami, ktoré umožňujú vzájomné otvorenie trhu s rozvinutými krajinami a rozvíjajúcimi sa ekonomikami prostredníctvom poskytovania preferenčného prístupu k trhom.

Ekosystém začínajúcich podnikov: spoločné zdroje, spravidla nachádzajúce sa v okruhu 100 kilometrov okolo ústredného bodu, ktoré sú prínosné pre miestne začínajúce podniky a zahŕňajú tvorcov politík, akcelerátory, inkubátory, priestory na coworking, vzdelávacie inštitúcie a skupiny financovania.

Európske združenie organizácií na podporu obchodu: je európske združenie národných a regionálnych organizácií na podporu obchodu.

Horizont 2020 (H2020): program EÚ pre výskum a inováciu na obdobie 2014 – 2020.

MSP: definícia veľkosti, ktorá sa vzťahuje na spoločnosti a iné organizácie, na základe počtu zamestnancov a určitých finančných kritérií. Malé podniky majú menej ako 50 zamestnancov a obrat alebo celková súvaha neprevyšuje 10 mil. EUR. Stredné podniky zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a majú obrat do 50 mil. EUR alebo celkovú súvahu do 43 mil. EUR.

Nástroj pre MSP: finančný nástroj spravovaný Výkonnou agentúrou pre malé a stredné podniky v rámci programu Horizont 2020, ktorý poskytuje MSP jednoduchý prístup k finančným prostriedkom na výskumné a inovačné projekty.

Portál Access2Markets: databáza vývozných spoločností EÚ, ktorá obsahuje informácie o clách, daniach, pravidlách pre výrobky a iných regulatórnych požiadavkách na všetky krajiny EÚ týkajúce sa viac ako 135 iných trhov z celého sveta.

Pravidlá pôvodu: pravidlá pôvodu sú kritériá používané na určenie toho, z ktorej krajiny výrobok pochádza. Uplatňovanie preferenčných sadzieb podľa dohody o voľnom obchode s krajinou mimo EÚ závisí od osvedčenia o pôvode príslušného tovaru.

Rozširujúci sa podnik: malá spoločnosť, ktorá prešla od začínajúceho podniku do štádia rastu definovaného ako priemerný ročný rast na úrovni viac než 20 % za tri roky.

Usmernenia Európskej komisie pre lepšiu právnu reguláciu: súbor interných pokynov pre zamestnancov Komisie zameraných na plnenie cieľov „lepšej právnej regulácie“ vrátane komplexných hodnotení a posúdení vplyvu na zabezpečenie toho, že právne predpisy a programy výdavkov sú efektívne, účinné, relevantné a súdržné a že intervencia na úrovni EÚ skutočne má pridanú hodnotu.

Začínajúci podnik: nový obchodný podnik, najmä MSP alebo mikropodnik vyžadujúci si kapitálové investície.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61072

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61072

Audítorský tím:

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Audit viedla členka EDA Ivana Maletić a podporu jej poskytla vedúca kabinetu Sandra Diering, atašé kabinetu Tea Japunčić, a hlavný manažér John Sweeney.

Vedúcim úlohy bol Alvaro Garrido-Lestache Angulo a audítorský tím tvorili audítori a audítorky Wayne Codd, Christian Detry, Satu Levelä-Ylinen, Juan Antonio Vazquez a Wolfgang Schwender. Thomas Everett poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Tea Japunčić, Satu Levelä-Ylinen, Christian Detry, Sandra Diering, Alvaro Garrido-Lestache Angulo, Wayne Codd, Ivana Maletić, Thomas Everett, Wolfgang Schwender, Juan Antonio Vazquez, John Sweeney.

Koncové poznámky

¹ Annual Report on European SMEs 2020/2021. Preskúmanie výkonnosti MSP za roky 2020/2021. Európska komisia, júl 2021.

² Højbjerre Brauer Schultz, na základe input-output tabuliek WIOT a údajov Eurostatu. Štúdia z roku 2018. 25 years of the European Single Market.

³ Vydanie z roku 2021. Štúdia GR TRADE. EU Exports to the World: Effects on Employment.

⁴ Štatistická príručka GR TRADE. Európska komisia, august 2021.

⁵ Oznámenie Komisie s názvom Najskôr myslieť v malom. Iniciatíva „Small Business Act” pre Európu, COM(2008) 394 final, preskúmanie v COM(2011) 78.

⁶ Osobitné správy EDA 20/2017 o Záručnom fonde pre MSP, 17/2019 o rizikovom kapitále, 2/2020 o nástroji pre MSP, 25/2020 o únii kapitálových trhov.

⁷ Opportunities for the internationalisation of European SMEs. Správa zadaná Európskou komisiou, 2010.

⁸ Štúdia Európskeho parlamentu s názvom How to support the internationalisation of SMEs and microenterprises, 2017.

⁹ Study on Support Services for SMEs in International Business, Európska komisia, 2013.

¹⁰ Overview of EU instruments contributing to internationalisation, European Commission.

¹¹ Článok 5 ods. 3 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

¹² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

¹³ „Rules of origin in Access2Markets“, GR TRADE, Európska komisia.

¹⁴ SMEunited Statement on the World Trade Organisation’s MSMEs Workstream: How to Make International Trade Fit for MSMEs, 19. február 2020.

¹⁵ Commission Report on the Implementation of EU Trade Agreements, COM(2020) 705 final.

¹⁶ „Implementation of Free Trade Agreements”, Výbor regiónov a Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr, 2019.

¹⁷ Výsledky prieskumu Výboru ECON a Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr s názvom Poznámky o vykonávaní dohôd o voľnom obchode.

¹⁸ Nariadenie (EÚ) č. 1287/2013, ktorým sa zriaďuje program COSME.

¹⁹ Údaje z prieskumu spokojnosti klientov siete EEN z roku 2021.

²⁰ Priebežné hodnotenie programu COSME, príloha B k návrhu záverečnej správy: Business Management Capacity thematic area (EEN), Technopolis Group for the European Commission, december 2017.

²¹ Príručka pre žiadateľov, Výzva na predkladanie návrhov: COS-WP2014-2-1. Sieť Enterprise Europe Network programu COSME 2015 – 2020.

²² Smerovanie k spoločnému programu EÚ a členských štátov pre internacionalizáciu MSP, pozičný dokument ETPOA, november 2020.

²³ Program pre jednotný trh, Výzva na vyjadrenie záujmu o medzinárodných partnerov siete Enterprise Europe Network, SMP-COSME-2021-EEN-INTERNATIONAL.

²⁴ Európska komisia. Rýchly prieskum Eurobarometra 421 Správa o internacionalizácii MSP. Október 2015.

²⁵ Príručka siete EEN a Komisie s názvom Posilnenie služieb s cieľom zlepšiť objem vývozu a dovozu európskych spoločností na základe dohôd o voľnom obchode EÚ, november 2019.

²⁶ Webové sídlo EK pre vedúce postavenie priemyslu.

²⁷ Webová stránka EK o financovaní a príležitostiach verejnej súťaže.

²⁸ MTB & Crunchbase, Tech Startup M&As – 2018 Report, s. 11 a 13.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-7732-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/019315	QJ-AB-22-005-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7712-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/89791	QJ-AB-22-005-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.