Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu

Zhrnutie

V právnych predpisoch EÚ sa podvody vymedzujú ako úmyselné porušenie, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na rozpočet EÚ. Spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov je zamedziť podvodom a inému protiprávnemu konaniu, ako je korupcia, poškodzujúcemu finančné záujmy EÚ. V rokoch 2013 až 2017 Komisia a členské štáty zistili viac ako 4 000 potenciálne podvodných nezrovnalostí. Podpora EÚ ovplyvnená týmito nezrovnalosťami predstavovala sumu takmer 1,5 mld. EUR, z ktorej 72 % sa týkalo politiky súdržnosti EÚ. V tejto oblasti sú riadiace orgány v členských štátoch zodpovedné za stanovenie primeraných a účinných opatrení na boj proti podvodom, ktoré zohľadňujú identifikované riziká. Takéto opatrenia by sa mali vzťahovať na celý postup riadenia boja proti podvodom (predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a reakcia na ne až po podávanie správ o zistených prípadoch a vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov). Miera odhalených podvodov vo vzťahu k financovaniu EÚ v oblasti súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 sa pohybovala od 0 % do 2,1 % v závislosti od členského štátu.

Pri tomto audite sme posudzovali, či riadiace orgány riadne plnili svoje povinnosti v každej fáze postupu riadenia boja proti podvodom. Na tento účel sme posúdili, či riadiace orgány:

1. vypracovali postupy na boj proti podvodom, vykonali dôkladné posúdenie rizík a zaviedli primerané preventívne opatrenia a opatrenia na odhalenie podvodov;
2. v koordinácii s inými orgánmi pre boj proti podvodom náležite reagovali na odhalené podvody.

Zistili sme, že riadiace orgány lepšie posudzujú riziko podvodu pri využívaní finančných prostriedkov v oblasti súdržnosti v programovom období 2014 – 2020 a vo väčšine prípadov využívajú nástroj, ktorý je pripravený na používanie a uvádza sa v pokynoch Komisie. Niektoré z týchto analýz však neboli dostatočne dôkladné. Hoci riadiace orgány zlepšili opatrenia na predchádzanie podvodom, nedosiahli žiadny významný pokrok smerom k aktívnemu odhaľovaniu podvodov. Okrem toho často nevypracovali postupy na monitorovanie a hodnotenie vplyvu svojich preventívnych opatrení a opatrení na odhaľovanie podvodov.

V oblasti reakcie na podvody riadiace orgány v koordinácii s inými orgánmi boja proti podvodom dostatočne nereagovali na všetky zistené prípady podvodov. Konkrétne podávanie správ je neuspokojivé, viaceré riadiace orgány systematicky neoznamujú príslušným orgánom podozrenia z podvodu, nápravné opatrenia majú obmedzený odrádzajúci účinok a koordinácia činností v oblasti boja proti podvodom je nedostatočná. Takisto sme zistili, že miera odhalených podvodov v programovom období 2007 – 2013, uvedená v správe Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2017, nie je pravdivým vyjadrením miery podvodov, ktoré boli v skutočnosti zistené v kontrolovaných členských štátoch, ale označuje skôr prípady podvodov, o ktorých sa tieto štáty rozhodli podať správu Komisii.

Na základe svojho auditu odporúčame, aby:

1. členské štáty, ktoré nemajú národnú stratégiu boja proti podvodom, sformulovali novú stratégiu; Komisia v prípade, že na národnej úrovni neexistuje dostatočne podrobná stratégia, vyžadovala, aby riadiace orgány vypracovali formálne stratégie a postupy na boj proti podvodom poškodzujúcim finančné prostriedky EÚ;
2. riadiace orgány posilnili posudzovanie rizika podvodov tým, že do procesu zapoja relevantné externé subjekty;
3. členské štáty zlepšili opatrenia na odhaľovanie podvodov všeobecným využívaním nástrojov na analýzu dát a aby Komisia aktívne podporovala používanie iných aktívnych a iných nových metód odhaľovania podvodov;
4. Komisia monitorovala mechanizmy reakcie na podvody s cieľom zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie;
5. Komisia podporovala členské štáty v rozširovaní úloh koordinačných útvarov pre boj proti podvodom, a tak zlepšovala koordináciu.

V priebehu rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach pre obdobie 2014 – 2020 a jeho schvaľovania by spolutvorcovia právnych predpisov mali zvážiť:

• stanovenie povinnosti prijať národné stratégie alebo postupy na boj proti podvodom a používanie vhodných nástrojov pre dátovú analýzu (napr. Arachne),
• zavedenie sankcií a pokút voči osobám zodpovedným za podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ.

Na zabezpečenie účinnej koordinácie by spoluzákonodarcovia EÚ mali zvážiť stanovenie minimálnych funkcií koordinačného útvaru pre boj proti podvodom v členských štátoch, avšak s náležitým ohľadom na právo členských štátov na pružnosť pri vymedzovaní a organizovaní ich práce v boji proti podvodom v súlade so zásadou subsidiarity.

Úvod

Boj proti podvodom v EÚ

Právne predpisy EÚ rozlišujú¹:

• „nepodvodné nezrovnalosti“, ktoré sú vymedzené ako akékoľvek porušenie ustanovenia práva EÚ vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu EÚ alebo rozpočtov nimi spravovaných pre neoprávnenú výdavkovú položku²,
• „podvodné nezrovnalosti“ (alebo „podvod“), vymedzené³ ako akékoľvek úmyselné konanie alebo opomenutie týkajúce sa:
• použitia alebo predloženia falošných, nesprávnych alebo neúplných vyjadrení alebo dokumentov, čo má za následok spreneveru alebo neoprávnené zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu EÚ alebo z rozpočtov spravovaných EÚ alebo v jej mene,
• neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, a to s rovnakým následkom,
• alebo zneužitia takýchto finančných prostriedkov na iné účely, než na ktoré boli pôvodne poskytnuté.

V článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že je spoločnou zodpovednosťou EÚ (zastúpenej Komisiou) a členských štátov zamedziť podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy EÚ. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky príjmové a výdavkové programy EÚ a všetky oblasti politiky.

Politika súdržnosti EÚ je rozčlenená do troch európskych štrukturálnych a investičných fondov⁴ (EŠIF): Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond (KF) a Európsky sociálny fond (ESF) — spolu sú známe ako fondy politiky súdržnosti EÚ. Komisia a členské štáty spoločne implementujú tieto fondy prostredníctvom operačných programov (OP), v ktorých sa podrobne uvádza, ako členské štáty vynakladajú finančné prostriedky EÚ počas programového obdobia:

• V programovom období 2007 – 2013 bolo v oblasti súdržnosti 440 operačných programov. Takmer dve tretiny týchto operačných programov sú už uzavreté.
• V programovom období 2014 – 2020 je 389 operačných programov. Tieto operačné programy stále prebiehajú.

Na úrovni Komisie sú za vykonávanie politiky EÚ v oblasti súdržnosti zodpovedné dve generálne riaditeľstvá: generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku. V členských štátoch sú do vykonávania a kontroly každého operačného programu zapojené tri rôzne typy orgánov poverených vykonávaním programov:

• riadiaci orgán (zodpovedný za vykonávanie OP),
• certifikačný orgán (zodpovedný za predkladanie žiadostí o platby Komisii a prípravu ročnej účtovnej závierky operačného programu),
• orgán auditu (zodpovedný za poskytnutie nezávislého stanoviska k spoľahlivosti účtov, zákonnosti vzniknutých výdavkov a fungovanie systémov riadenia a kontroly).

V súlade s právnym rámcom politiky súdržnosti EÚ v programovom období 2007 – 2013 majú členské štáty zodpovednosť za prevenciu, zisťovanie a nápravu nezrovnalostí (vrátane podvodov) a za vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov⁵. Táto požiadavka je explicitnejšia v nariadení o spoločných ustanoveniach pre programové obdobie 2014 – 2020, v ktorom sa od riadiacich orgánov vyžaduje, aby „zaviedli účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík“⁶. Komisia odporúča⁷, aby riadiace orgány zabezpečovali celý postup riadenia boja proti podvodom (pozri ilustráciu 1), čo zahŕňa predchádzanie podvodom, odhaľovanie podvodov a reakciu na ne (najmä vrátane podávania správ o zistených prípadoch a vymáhania neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov). Komisia v tejto súvislosti uplatňuje zásadu nulovej tolerancie podvodov a korupcie⁸.

Zdroj: EDA na základe rámca COSO.

Kľúčovým orgánom na boj proti podvodom na úrovni EÚ je v súčasnosti Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Prispieva k navrhovaniu a vykonávaniu politiky Komisie v oblasti boja proti podvodom a vedie administratívne vyšetrovania podvodov, korupcie a akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Na úrovni členských štátov nevykonávajú opatrenia na boj proti podvodom len samotné riadiace orgány. Od roku 2013 je každý členský štát povinný určiť koordinačný útvar pre boj proti podvodom, ktorý bude zabezpečovať s úradom OLAF účinnú spoluprácu a výmenu informácií, a to aj informácií operačného charakteru⁹. Komisia prostredníctvom ďalších usmernení¹⁰ upresnila, že koordinačné útvary pre boj proti podvodom by mali mať mandát, aby v rámci členského štátu koordinovali všetky legislatívne, administratívne a vyšetrovacie povinnosti a činnosti súvisiace s ochranou finančných záujmov EÚ. V zdieľanom riadení orgány členských štátov oznamujú prípady podozrenia z podvodu alebo preukázaného podvodu (a iné nezrovnalosti) Komisii prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý je vedený v informačnej platforme pre boj proti podvodom úradu OLAF.

Významný výskyt oznámených podvodov v politike súdržnosti EÚ v porovnaní s inými výdavkovými oblasťami

Európsky parlament a Rada prijali 5. júla 2017 smernicu (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica o ochrane finančných záujmov“¹¹). V smernici sa stanovuje spoločné vymedzenie pojmu podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ, najmä v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty musia do 6. júla 2019 transponovať smernicu o ochrane finančných záujmov do vnútroštátnych právnych predpisov¹².

Komisia uverejnila v septembri 2018 svoju 29. výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie¹³ (ďalej len „správa o ochrane finančných záujmov za rok 2017“). V prípade zdieľaného riadenia Komisia vypracúva túto správu na základe informácií, ktoré členské štáty predkladajú prostredníctvom medzinárodného monitorovacieho systému (pozri bod 7). Z analýzy správy o ochrane finančných záujmov za rok 2017 vyplýva, že výskyt oznámených podvodov (podozrení z podvodu a preukázaných podvodov) v rámci politiky súdržnosti EÚ je podstatne vyšší ako v iných oblastiach: súdržnosť predstavuje len jednu tretinu rozpočtu, no tvorí 39 % všetkých oznámených prípadov podvodu a 72 % z celkovej finančnej sumy, ktorej sa týkajú tieto prípady (pozri ilustráciu 2).

Zdroj: Správa o ochrane finančných záujmov za rok 2017 – štatistická príloha II (Výdavky).

Podľa údajov vyplývajúcich zo správy o ochrane finančných záujmov za rok 2017 predstavujú nezrovnalosti, ktoré členské štáty oznámili ako podvod, 0,44 % finančných prostriedkov EÚ vyplatených v oblasti politiky súdržnosti. Tento ukazovateľ je známy ako miera odhalených podvodov¹⁴ a v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši (pozri ilustráciu 3), a to v rozsahu od 0 % do 2,1 % vo vzťahu k financovaniu oblasti súdržnosti EÚ na celé programové obdobie 2007 – 2013. Správa o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2017 neobsahuje žiadne osobitné vysvetlenie výrazne vyššej miery odhalených podvodov, ktorá bola vykázaná v prípade Slovenska. Priemerná individuálna hodnota nezrovnalostí súvisiacich s podvodom predstavuje 0,8 mil. EUR.

Pozn.: Výpočet miery odhalených podvodov uvedených v tejto ilustrácii nezahŕňa nezrovnalosti týkajúce sa rybárskej politiky (ktoré sú zahrnuté v štatistikách zverejňovaných Komisiou v rámci politiky súdržnosti a rybárskej politiky a ktoré nezvyšujú mieru odhalených podvodov pre EÚ ako celok. Ilustrácia nezahŕňa ani programy Európskej územnej spolupráce s viacerými krajinami. V ilustrácii sa však tieto programy zohľadňujú pri výpočte priemeru EÚ. Pokiaľ ide o členské štáty vykazujúce nulovú mieru odhalených podvodov, Fínsko a Luxembursko neoznámili žiadne podvodné nezrovnalosti a Írsko a Švédsko hlásili určité nezrovnalosti s nízkou finančnou hodnotou.

Zdroj: EDA na základe správy o ochrane finančných záujmov za rok 2017, štatistická príloha, strana 93.

Považovali sme za potrebné posúdiť prácu vykonávanú riadiacimi orgánmi, keďže sú v prvej línii boja proti podvodom v rámci politiky súdržnosti EÚ. Podľa Komisie¹⁵ by kombinácia dôkladného posúdenia rizika, ktorá vedie k primeraným preventívnym opatreniam riadiacich orgánov, ako aj k opatreniam na odhaľovanie podvodov na jednej strane, a koordinovaným a včasným vyšetrovaniam príslušných orgánov (zvyčajne polície alebo prokurátorov) na strane druhej mohla výrazne znížiť riziko podvodu v oblasti politiky súdržnosti a zabezpečiť vhodný odrádzajúci účinok proti podvodom. Tento audit bol postavený na základe týchto dvoch všeobecných oblastí.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Rozhodli sme sa vykonať audit činnosti riadiacich orgánov v oblasti boja proti podvodom v politike súdržnosti, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu, a budú ju zohrávať aj naďalej v programovom období 2021 – 2027. Posudzovali sme, či riadiace orgány riadne plnia svoje povinnosti v každej fáze postupu riadenia boja proti podvodom: pri predchádzaní podvodom, odhaľovaní podvodov a reakcii na podvody (vrátane podávania správ o podvodoch a vymáhania neoprávnene vyplatených prostriedkov). Na tento účel sme posúdili, či riadiace orgány:

1. vypracovali postupy na boj proti podvodom, vykonali dôkladné posúdenie rizík a zaviedli primerané preventívne opatrenia a opatrenia na odhalenie podvodov;
2. a riadne reagovali na odhalené podvody v koordinácii s vyšetrovacími orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a s koordinačnými útvarmi pre boj proti podvodom, so zreteľom na to, ako boli tieto služby navrhnuté v členských štátoch, ktoré sme kontrolovali.

Zamerali sme sa na úlohu, ktorú v členských štátoch zohrávajú riadiace orgány a koordinačné útvary pre boj proti podvodom v rámci politiky súdržnosti. Kontrolovali sme riadiace orgány v súvislosti s operačnými programami financovanými z troch hlavných európskych štrukturálnych a investičných fondov týkajúcich sa politiky súdržnosti EÚ: KF, ESF a EFRR. Cieľ EFRR, ktorým je Európska územná spolupráca (EÚS), sme sa rozhodli vylúčiť, keďže projekty financované z príslušných operačných programov zahŕňajú partnerov z rôznych krajín pod dohľadom orgánov v rôznych členských štátoch.

Preskúmali sme, ako riadiace orgány zohľadňovali právny a strategický rámec členských štátov v oblasti boja proti podvodom pre riadenie postupu boja proti podvodom, najmä ak bola k dispozícii národná stratégia boja proti podvodom. Na účasť na prieskume týkajúcom sa preventívnych opatrení a opatrení na odhaľovanie podvodov sme vyzvali všetky riadiace orgány a získali sme odpovede od orgánov 23 členských štátov.

Navštívili sme sedem členských štátov: Bulharsko, Francúzsko, Maďarsko, Grécko, Lotyšsko, Rumunsko a Španielsko. Pri výbere týchto členských štátov sme posudzovali mieru odhalených podvodov a počet prípadov podvodov, ktoré boli predložené v správe o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2016, ako aj ich súvislosť s ďalšími dostupnými ukazovateľmi rizika podvodov. Počas našich návštev sme sa stretli so zástupcami orgánov zodpovedných za implementáciu celkovo 43 operačných programov (22 operačných programov za obdobie 2007 – 2013 a 21 operačných programov za obdobie 2014 – 2020), a s kľúčovými aktérmi v boji proti podvodom (prokuratúra a súdne orgány, vyšetrovacie orgány, agentúry pre boj proti podvodom, orgány na ochranu hospodárskej súťaže). V členských štátoch, ktoré sme navštívili, sme kontrolovali reprezentatívnu vzorku operačných programov, ktoré boli vybrané, aby boli reprezentatívne pre všetky fondy (EFRR, ESF a v príslušných prípadoch KF) a širokú škálu typov intervencií.

Preskúmali sme spisy zo vzorky 138 nezrovnalostí, ktoré boli nahlásené Komisii ako podvod, z 22 operačných programov testovaných za roky 2007 – 2013. Ak to veľkosť celkového súboru umožnila, pri výbere nezrovnalostí, ktoré sa mali preskúmať, sme uplatnili náhodnú metódu známu ako výber vzorky podľa peňažnej jednotky. Neposudzovali sme prácu vyšetrovacích orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a súdnych orgánov, hoci sme skúmali koordináciu a komunikáciu riadiacich orgánov s týmito orgánmi.

Zistenia v tejto správe dopĺňajú zistenia uvedené v osobitnej správe č. 1/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia, uverejnenej 10. januára 2019, ktorá sa zaoberala návrhom a plnením stratégie Komisie pre boj proti podvodom. V tejto správe sme sa zameriavali hlavne na úlohu úradu OLAF, ale pozreli sme sa aj na prácu generálnych riaditeľstiev Komisie zodpovedných za vykonávanie politiky súdržnosti EÚ týkajúcu sa postupov na boj proti podvodom (pozri bod 4).

Pripomienky

Postup na boj proti podvodom, opatrenia na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie

Riadiace orgány vo všeobecnosti nemajú žiadny konkrétny postup na boj proti podvodom

Komisia poskytla usmernenia pre členské štáty a riadiace orgány, aby mohli plniť svoj právny záväzok zaviesť opatrenia na boj proti podvodom, ktoré sú primerané a účinné.

• Na úrovni členských štátov Komisia odporúča prijať národné stratégie pre boj proti podvodom na ochranu EŠIF, s cieľom zabezpečiť homogénne a účinné vykonávanie opatrení na boj proti podvodom, najmä keď sú organizačné štruktúry členských štátov decentralizované.
• Na úrovni operačných programov Komisia odporúča, aby riadiace orgány vypracovali štruktúrovaný prístup k boju proti podvodom, ktorý by bol rozdelený do štyroch kľúčových prvkov v procese riadenia boja proti podvodom: prevencie, odhaľovania, nápravy a stíhania¹⁶.
• Komisia ďalej vymedzila konkrétne kritériá hodnotenia spôsobu, akým riadiace orgány splnili svoje právne záväzky zaviesť primerané a účinné opatrenia na boj proti podvodom¹⁷.

Komisia odporúča, aby riadiace orgány používali oficiálny postup na boj proti podvodom¹⁸ na vyjadrenie odhodlania bojovať a riešiť podvody. Tento postup by mal zahŕňať najmä stratégie na rozvoj kultúry boja proti podvodom a rozdelenie zodpovednosti za boj proti podvodom. Domnievame sa, že riadiace orgány mali vypracovať oficiálny postup na boj proti podvodom alebo podobný samostatný dokument, v ktorom by špecifikovali svoje opatrenia na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a reakciu a objasnili svojim zamestnancom, prijímateľom finančných prostriedkov EÚ a iným orgánom, že opatrenia na boj proti podvodom sú zavedené alebo sa zavádzajú.

Počas našich návštev sme zistili, že veľmi málo z týchto politík je v skutočnosti formálnymi referenčnými dokumentmi, v ktorých sú zhrnuté opatrenia, ktoré sa majú vykonať v jednotlivých fázach procesu riadenia boja proti podvodom v reakcii na zistené riziká podvodu. Príklady oficiálnych postupov na boj proti podvodom sme našli len v Lotyšsku, v konkrétnych sprostredkovateľských orgánoch v Španielsku a vo Francúzsku (kde politika nebola zverejnená). Vo všetkých ostatných prípadoch sme na získanie úplného opisu opatrení na boj proti podvodom museli prezrieť početné dokumenty riadenia a príručky postupov. Domnievame sa, že absencia oficiálnych postupov na boj proti podvodom obmedzuje schopnosť členských štátov vykonávať dohľad nad opatreniami na boj proti podvodom, koordinovať ich a hodnotiť ich účinnosť. Je to obzvlášť relevantné, pretože len desať členských štátov prijalo národnú stratégiu pre boj proti podvodom¹⁹ založenú na odporúčaní Komisie (pozri bod 18).

Takisto považujeme absenciu ustanovení o povinnosti riadiacich orgánov prijať oficiálne postupy na boj proti podvodom za nedostatok pri tvorbe rámca pre boj proti podvodom na roky 2014 – 2020. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 480/2014 (dopĺňajúcom nariadenie o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020) sa okrem toho nespomínajú nedostatky pri vykonávaní primeraných a účinných opatrení na boj proti podvodom v rámci určenia závažných nedostatkov, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu platieb alebo k finančnej oprave operačných programov²⁰. V dôsledku toho sa pri posudzovaní systémov riadenia a kontroly používaniu opatrení na boj proti podvodom prikladá menšia váha ako iným oblastiam. Návrh nariadenia Komisie o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 neberie do úvahy opatrenia na boj proti podvodom ako jednu zo základných podmienok²¹, ktoré musia členské štáty splniť na to, aby dostali finančné prostriedky v oblasti súdržnosti EÚ.

Riadiace orgány systematicky posudzujú riziká podvodov, ale tento proces by sa mohol ešte zlepšiť

Riadiace orgány systematicky identifikujú riziká podvodu

Najvýznamnejšou zmenou v porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 je to, že riadiace orgány teraz musia posudzovať riziká podvodu v súlade s požiadavkami kontrolného rámca na roky 2014 – 2020 (pozri bod 5). Účelom tohto postupu je, aby riadiace orgány určili vhodnosť existujúcich vnútorných kontrol na riešenie rizík spojených s rôznymi scenármi podvodov a určili oblasti, v ktorých sú potrebné dodatočné kontroly.

Okrem iných tém zameraných na boj proti podvodom sa usmernenia EGESIF pre členské štáty a riadiace orgány (pozri bod 18) zaoberajú úlohou posudzovania rizika podvodov vrátane praktického nástroja, ktorý je pripravený na používanie, na vykonávanie posúdenia²². Všetky riadiace orgány, ktoré sme v rámci nášho auditu navštívili, splnili svoju povinnosť vykonať posúdenie rizika podvodu. Znamená to zlepšenie spôsobu, akým tieto orgány pristupujú k boju proti podvodom v oblasti súdržnosti. Vo väčšine prípadov orgány použili vzorové posúdenie rizika podvodu, ktoré vypracovala Komisia, alebo svoju vlastnú úpravu tohto modelu.

Komisia uverejnila 28. novembra 2018 výsledky štúdie²³, ktorá sa týkala postupov na predchádzanie podvodom a korupcii vykonávaných členskými štátmi v reakcii na osobitné ustanovenia platné pre programové obdobie 2014 – 2020, ktorú zadala v decembri 2016. V záveroch štúdie sa konštatuje, že nové legislatívne požiadavky, najmä pokiaľ ide o postup posudzovania rizika podvodov, pomohli členským štátom v ich úsilí bojovať proti podvodom formálnejším a systematickejším spôsobom. V štúdii sa však takisto dospelo k záveru, že niektoré orgány môžu počas sebahodnotenia podceniť úrovne rizika (pozri rámček 1).

Existujú určité oblasti, v ktorých je potrebné ďalšie zlepšenie

Zaznamenali sme však, že niektoré riadiace orgány, ktoré sme navštívili, pristupujú k posudzovaniu rizík podvodu mechanickým spôsobom, čo naznačuje, že uprednostňujú formu pred obsahom.

Okrem toho vo všeobecnosti určujú riziká podvodov na základe vlastných skúseností bez akéhokoľvek dodatočného príspevku iných kvalifikovaných subjektov (koordinačné útvary pre boj proti podvodom, orgány pre vyšetrovanie a trestné stíhanie alebo iné špecializované odborné agentúry).

Počas návštev členských štátov sme zistili, že je možné, že niekoľko riadiacich orgánov a sprostredkovateľských orgánov v minulosti nedostatočne zhodnotilo riziká podvodu:

• V Bulharsku orgán auditu už zistil, že niektoré riadiace orgány nesprávne klasifikovali osobitné riziká podvodu ako nízke, a preto ich neriešili prostredníctvom dodatočných kontrolných postupov.
• Riadiace orgány, ktoré sme vo Francúzsku navštívili, neposudzovali vplyv dodatočných kontrol na zvyškové riziko podvodu.
• V Španielsku, v ktorom sa zodpovednosť za hodnotenie rizika podvodov sčasti deleguje na sprostredkovateľské orgány, nezávislé hodnotenie nariadené riadiacim orgánom odhalilo problémy v oblasti súdržnosti medzi zistenými rizikami a plánovanými kontrolami (napr. určité riziká, na ktoré sa nevzťahuje akčný plán alebo kontroly zriadené v oblastiach, ktoré sa považujú za neuplatniteľné).
• V jednom z operačných programov kontrolovaných v Rumunsku sprostredkovateľské orgány, ktoré mali podobné delegované úlohy a finančné prostriedky, poskytli rôzne posúdenia rizika podvodu.
• V Maďarsku sme zistili, že posúdenie rizika podvodu nie je dostatočne komplexné (vylučuje predchádzajúce výsledky auditu) a neidentifikuje riziká špecificky spojené s druhmi operácií a príjemcami, na ktorých sa vzťahujú OP.

Takmer vo všetkých prípadoch riadiace orgány dospeli k záveru, že existujúce opatrenia proti podvodom riešia zistené riziká podvodu. Vzhľadom na zistené nedostatky sa domnievame, že tento záver môže byť príliš optimistický.

Riadiace orgány zlepšili opatrenia na predchádzanie podvodom, ale nezaznamenali žiadny významný pokrok smerom k aktívnemu odhaľovaniu podvodov

Od riadiacich orgánov sa očakáva, že v reakcii na zistené riziká prijmú účinné a primerané opatrenia na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie, a to takým spôsobom, aby bola možnosť spáchať podvod podstatne znížená.

Riadiace orgány vypracovali osobitné opatrenia na predchádzanie podvodom na roky 2014 – 2020

Zistili sme, že väčšina dodatočných opatrení na boj proti podvodom vypracovaných na obdobie 2014 – 2020 sú preventívne opatrenia, ktoré sú komplexnejšie ako opatrenia stanovené na obdobie 2007 – 2013. Z nášho prieskumu vyplynulo, že takéto dodatočné preventívne opatrenia zahŕňajú najmä odbornú prípravu pracovníkov v oblasti zvyšovania informovanosti o podvodoch, politiky týkajúce sa konfliktov záujmov a etické usmernenia pre zamestnancov a prijímateľov, a zverejnenie potvrdení alebo vyhlásení inštitúcií na vysokej úrovni o boji proti podvodom.

V našom prieskume sa takisto ukázalo, že riadiace orgány považujú opatrenia na zvyšovanie informovanosti o podvodoch (odborná príprava zamestnancov a opatrenia zamerané na sprostredkovateľské orgány a príjemcov projektov), politiky v oblasti konfliktu záujmov a kódexy správania za najúčinnejší spôsob, ako predchádzať podvodom pri využívaní finančných prostriedkov na podporu súdržnosti EÚ (pozri ilustráciu 4). Iné opatrenia na predchádzanie podvodom, ako napríklad programy na podporu zamestnancov (zamerané na zníženie tlaku na pracovníkov vystavených podvodom) a systémy odmeňovania (prostredníctvom ktorých riadiace orgány zverejnia svoj zámer odmeniť oznamovateľov podvodu) sú stále zriedkavé, hoci sa považujú za dostatočne účinné.

Zdroj: Prieskum EDA týkajúci sa riadiacich orgánov.

Niekoľko členských štátov prijalo inovatívnejší prístup k predchádzaniu podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ, ako je zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do monitorovania vykonávania verejných zákaziek alebo vykonávania kampaní namierených proti spoločenskej akceptácii určitého podvodného správania (pozri rámček 2).

Opatrenia na odhaľovanie podvodov v rokoch 2014 – 2020 zostávajú zväčša rovnaké ako v rokoch 2007 – 2013

Hoci povinné posudzovanie rizika podvodov viedlo k väčšiemu zameraniu na prevenciu podvodov, riadiace orgány zaviedli v programovom období 2014 – 2020 veľmi málo dodatočných metód odhaľovania podvodov. Namiesto toho sa opierajú o vnútorné kontroly a postupy, ktoré už boli zavedené v rokoch 2007 – 2013 v slabšom rámci kontroly (pozri ilustráciu 5). Ide najmä o kontroly na mieste (audity), interné mechanizmy oznamovania podvodov a v menšej miere aj o identifikáciu konkrétnych ukazovateľov podvodu²⁵ (varovné signály). Prostredníctvom prieskumu, ako aj počas našich návštev v členských štátoch sme zistili, že bolo vykonaných len veľmi málo dodatočných, tzv. aktívnych kontrol na odhaľovanie podvodov (napr. osobitné kontroly v prípade kolúzie vo verejnom obstarávaní, ako je sémantický rozbor prijatých ponúk alebo identifikácia neobvyklých modelov predkladania ponúk).

Zdroj: Prieskum EDA týkajúci sa riadiacich orgánov.

Užitočnosť horúcich liniek pre oznamovateľov obmedzujú praktické problémy

Z nášho prieskumu vyplynulo, že riadiace orgány málo využívajú horúce linky pre oznamovateľov, hoci vo všeobecnosti považujú tento nástroj za účinnú metódu odhaľovania podvodov. Horúce linky a iné mechanizmy oznamovania protispoločenskej činnosti umožňujú riadiacim orgánom (a iným relevantným orgánom členského štátu) oboznámiť sa s možnými podvodmi, ktoré iné kontroly neodhalil²⁶. Z rozličných štúdií vyplýva, že tieto metódy sa považujú za najdôležitejší zdroj správ o podvodoch²⁷. Počas našich návštev sme posudzovali mechanizmy oznamovania protispoločenskej činnosti a zistili sme niekoľko praktických problémov s ich využívaním. Napríklad nie sú vždy anonymné a existuje riziko, že príjemcovia projektov a široká verejnosť o nich nebudú dostatočne informovaní. V prípade regulačných obmedzení týkajúcich sa využívania anonymných udaní, riadiace orgány a koordinačné útvary pre boj proti podvodom môžu vždy v rámci politiky súdržnosti presmerovať anonymných oznamovateľov na systém oznamovania podvodov zavedený úradom OLAF²⁸.

Dňa 23. apríla 2018 Komisia predložila návrh smernice o ochrane oznamovateľov. Jej cieľom je zjednotiť rôzne prístupy, ktoré v súčasnosti uplatňujú členské štáty, a zvýšiť úroveň ochrany osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie, vrátane všetkých porušení, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. V našom stanovisku k návrhu, ktoré bolo vydané 15. októbra 2018, sme uviedli názor, že zavedenie alebo rozšírenie mechanizmov oznamovania protispoločenskej činnosti vo všetkých členských štátoch by pomohlo zlepšiť riadenie politík EÚ prostredníctvom zásahov občanov a zamestnancov. Zdôraznili sme však aj niektoré problematické oblasti, ako je príliš zložitá vecná pôsobnosť návrhu, ktorá by mohla znížiť právnu istotu pre potenciálnych oznamovateľov a tým ich odradiť od podávania informácií. Poukázali sme aj na iné otázky, ako je nedostatok jasných povinností týkajúcich sa zvyšovania informovanosti a odbornej prípravy pracovníkov, a vyjadrili sme presvedčenie, že osobám, ktoré nahlásili porušenie predpisov anonymne, by ochrana oznamovateľov nemala byť odoprená ani v prípade, že sa ich identita následne odhalí²⁹. V súvislosti s prijatím tejto smernice Európsky parlament a členské štáty schválili 12. marca 2019 predbežnú dohodu o nových pravidlách, ktorými sa zaručuje ochrana oznamovateľov, ktorí informujú o porušeniach práva EÚ³⁰.

Analýza údajov sa na odhaľovanie podvodov nevyužíva v dostatočnej miere

Komisia vyzýva riadiace orgány, aby aktívne používali dátovú analýzu s cieľom odhaliť potenciálne vysokorizikové situácie, identifikovali varovné signály a spresnili cieľ opatrení na boj proti podvodom. Analýza údajov by mala byť systematickou súčasťou výberu projektov, overovania riadenia a auditov³¹. Komisia ponúka v rámci boja proti podvodom osobitný nástroj na získavanie údajov (Arachne), ktorý má riadiacim orgánom pomôcť identifikovať projekty, ktoré by mohli byť vystavené rizikám podvodov. Podľa informácií, ktoré sme od Komisie dostali, v decembri 2018 využilo nástroj Arachne 21 členských štátov pre 165 OP, čo predstavuje 54 % celkového financovania súdržnosti EÚ v rokoch 2014 – 2020 (s výnimkou EÚS). V našej osobitnej správe č. 01/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia sme zdôraznili význam nástroja Arachne pri predchádzaní podvodom. Posúdili sme úlohu nástroja Arachne ako nástroja na analýzu údajov na odhaľovanie podvodov.

Jednou z najvýznamnejších pripomienok vyplývajúcich z našej audítorskej práce je to, že riadiace orgány na odhaľovanie podvodov dostatočne nevyužívajú analýzu údajov. Z nášho prieskumu vyplynulo, že len každý druhý riadiaci orgán využíva nástroje na analýzu údajov týmto spôsobom (pozri ilustráciu 5). Nedostatočne využívaný je najmä nástroj Arachne. V členských štátoch, ktoré sme navštívili, sme zistili:

• Jeden členský štát (Grécko) neposkytol žiadne informácie o tom, či sa nástroj Arachne v budúcnosti zavedie alebo nezavedie. Grécke riadiace orgány však neprijali rovnocenný nástroj na analýzu údajov, ktorý by sa mohol použiť pre všetky operačné programy v krajine.
• V štyroch zo zostávajúcich šiestich členských štátov dosiahli riadiace orgány pri vkladaní potrebných prevádzkových údajov alebo využívaní nástroja na ich vnútorné kontroly len malý pokrok, dokonca aj vtedy, keď sa rozhodli využiť nástroj Arachne.
• Licencia Arachne umožňuje prístup len riadiacim orgánom, certifikačným orgánom a orgánom auditu. Vyšetrovacie orgány tento nástroj preto nemôžu automaticky využívať.

Takisto sme zistili, že v dvoch členských štátoch, ktoré sme navštívili, riadiace orgány, ktoré v plnej miere začlenili nástroj Arachne do svojich riadiacich postupov, využili tento nástroj na pomoc pri prispôsobovaní osobitných opatrení na boj proti podvodom vysokorizikovým príjemcom.

Nedostali sme žiadne presvedčivé vysvetlenie, prečo riadiace orgány plne nevyužívali nástroj, ktorý Komisia bezplatne sprístupnila. V záveroch samotnej štúdie Komisie z novembra 2018 (pozri bod 24 a rámček 1) sa však konštatovalo, že riadiace orgány sa domnievajú, že súčasná forma nástroja Arachne úplne nezodpovedá ich potrebám. Autori štúdie to považ6vali za obzvlášť znepokojujúce, pretože užitočnosť nástroja Arachne sa vo veľkej miere vníma v závislosti od množstva údajov o operačných programoch, ktoré sú zadávané do tohto nástroja³².

Napriek tomu sme počas našich návštev dokázali identifikovať niektoré príklady osvedčených postupov, v rámci ktorých orgány členských štátov vypracovali nástroje na analýzu údajov s cieľom pomôcť pri identifikácii potenciálnych rizík podvodov (pozri rámček 3).

Riadiace orgány nemajú postupy na monitorovanie a hodnotenie opatrení na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie

Komisia vyzýva členské štáty a riadiace orgány, aby vymedzili postupy na monitorovanie vykonávania opatrení na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie. Tieto postupy by mali zahŕňať osobitné opatrenia na podávanie správ o tom, aké opatrenia na boj proti podvodom boli vytvorené a ako sa uplatňujú. Členské štáty a riadiace orgány by mali využiť výsledky monitorovania na hodnotenie účinnosti opatrení a podľa potreby prepracovať svoje stratégie a postupy na boj proti podvodom.

S výnimkou Lotyšska sme zistili, že ani jeden z riadiacich orgánov, ktoré navštívili, neskúmal účinnosť opatrení na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie. Riadiace orgány vedú obmedzené záznamy o tom, ktoré opatrenia sa využívajú a len zriedka ich prepájajú s konkrétnymi výsledkami. Systémy na boj proti podvodom sa preto nehodnotia z hľadiska ich skutočných výsledkov, či už zo strany riadiacich orgánov alebo akéhokoľvek iného orgánu povereného vykonávaním programov (napr. orgán auditu) alebo koordinačného útvaru pre boj proti podvodom.

Podobné úrovne podvodov oznámených za programové obdobie 2007 – 2013 a 2014 – 2020

Riadiace orgány a iné orgány členských štátov oznamujú Komisii podvodné a nepodvodné nezrovnalosti prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí. Členské štáty (najmä riadiace orgány a orgány auditu) nahlásili do decembra 2018 ako podvod spolu 1 925 nezrovnalostí v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013 a 155 nezrovnalostí v súvislosti s programovým obdobím 2014 — 2020. Tieto nezrovnalosti sa týkali podozrení z podvodu a preukázaných prípadov podvodov s možným vplyvom na prostriedky EÚ vo výške 1,6 mld. EUR (2007 – 2013) a 0,7 mld. EUR (2014 — 2020).

Ilustrácia 6 predstavuje vývoj počtu a hodnoty nezrovnalostí oznámených v systéme riadenia nezrovnalostí za programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020. Doteraz bolo zaznamenaných ako podvod 155 nezrovnalostí za roky 2014 – 2020, čo je o 10 % menej ako v tej istej fáze v období 2007 – 2013 (174). Z finančného hľadiska je situácia pomerne odlišná: potenciálny vplyv oznámených podvodov na fondy politiky súdržnosti EÚ v programovom období 2014 – 2020 (0,7 mld. EUR) je viac ako trojnásobne vyšší ako v tej istej fáze predchádzajúceho obdobia (0,2 mld. EUR). Toto výrazné zvýšenie je však výsledkom dvoch samostatných prípadov podozrenia z podvodu, pri ktorých sa domnievame, že ide o údaje s mimoriadnymi hodnotami³³.

Zdroj: EDA na základe údajov zo systému riadenia nezrovnalostí.

Väčšina prípadov podvodov oznámených Komisii je odhalených prostredníctvom kontrol na mieste alebo ich odhalili vyšetrovacie orgány a orgány činné v trestnom konaní či médiá

Systém riadenia nezrovnalostí obsahuje niekoľko dátových polí, ktoré sa majú používať na charakterizáciu nezrovnalostí a na označenie stavu jednotlivých konaní. Jedno z týchto polí má v záhlaví uvedené „zdroj informácií vedúcich k podozreniu o nezrovnalosti“, čo predstavuje metódu odhalenia. Na základe údajov zaznamenaných v systéme riadenia nezrovnalostí do decembra 2018 (vrátane) sme vykonali analýzu zdrojov informácií, ktoré viedli k oznámeniu nezrovnalostí ako podvodu, za programové obdobie 2007 – 2013 (pozri ilustráciu 7). Neposudzovali sme údaje za obdobie 2014 – 2020, pretože sú stále veľmi neúplné a obsahujú mimoriadne hodnoty (pozri bod 43).

Z hľadiska počtu bola väčšina nezrovnalostí zistená prostredníctvom kontrol na mieste vykonaných orgánmi poverenými vykonávaním programov (pozri bod 4), po ktorých nasledovali správy od vyšetrovacích orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní. Mohlo by sa zdať, že tieto kontroly sú najúčinnejší spôsob, ako odhaliť podvod pri využívaní finančných prostriedkov v oblasti súdržnosti. Štatistiky sú však ovplyvnené všeobecným využívaním auditov ako metódy odhaľovania podvodov (pozri bod 33 a ilustráciu 5). Z hľadiska hodnoty väčšina správ o podvodných nezrovnalostiach bola výsledkom prípadov iniciovaných priamo vyšetrovacími orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní alebo výsledkom odhalení v tlači a iných médiách. Domnievame sa, že štatistiky o zdrojoch informácií o podvode z hľadiska hodnoty sú vo veľkej miere ovplyvnené neistotou ohľadom príslušných pravdivých súm, aj keď menej, ak informácie pochádzajú od vyšetrovacieho orgánu alebo orgánu činného v trestnom konaní.

Zdroj: EDA na základe údajov zo systému riadenia nezrovnalostí.

Reakcia na podvod, vyšetrovanie a koordinácia medzi príslušnými orgánmi

Komisia od riadiacich orgánov vyžaduje, aby vypracovali účinné opatrenia na boj proti podvodom. Tieto opatrenia by mali obsahovať jasné mechanizmy oznamovania podozrení z podvodu a jasné postupy na postupovanie prípadov príslušným vyšetrovacím orgánom a orgánom činným v trestnom konaní. Mali by existovať aj postupy zamerané na monitorovanie podozrenia z podvodu a v prípade potreby aj na vymáhanie finančných prostriedkov EÚ. Riadiace orgány by mali spolupracovať so svojimi koordinačnými útvarmi pre boj proti podvodom a je potrebná primeraná koordinácia medzi všetkými administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva.

Nedostatočné oznamovanie zo strany riadiacich orgánov ovplyvnilo spoľahlivosť mier odhalených podvodov, ktoré sú uverejnené v správach o ochrane finančných záujmov

Členské štáty musia používať systém riadenia nezrovnalostí na oznamovanie nezrovnalostí presahujúcich 10 000 EUR, pri ktorých majú podozrenie na podvod alebo v súvislosti s ktorými bol podvod zistený, Komisii³⁴. Členské štáty musia oznamovať prípady podozrenia z podvodu alebo preukázané prípady podvodu, aj keď boli vyriešené pred osvedčením súvisiacich výdavkov Komisii.

Nie všetky prípady možných podvodov sa ako také uvádzajú v systéme riadenia nezrovnalostí

V ilustrácii 3 nájdete informácie o miere odhalených podvodov v období 2007 – 2013 v rámci politiky súdržnosti. Vychádzajú z údajov v systéme riadenia nezrovnalostí a boli uverejnené v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2017. V osobitnej správe č. 1/2019 sme uviedli, že údaje o odhalených podvodoch uvedené v správe o ochrane finančných záujmov sú neúplné³⁵. Naša práca na tomto audite toto posúdenie potvrdila. Zistili sme aj niekoľko prípadov, ktoré viedli k spochybneniu úplnosti a spoľahlivosti údajov o podvodoch v systéme riadenia nezrovnalostí, čo pre Komisiu a členské štáty využívanie tohto systému obmedzuje.

Zistili sme, že nie všetky členské štáty rovnakým spôsobom vykladajú definíciu EÚ týkajúcu sa podvodu (pozri bod 1). Napríklad trestné činy kartelu (postupy pri predkladaní ponúk) nie sú vždy oznámené ako podvodné konanie v Španielsku, ale v iných členských štátoch, ako je Lotyšsko, sa im systematicky oznamuje.

Narazili sme na prípady, keď nezrovnalosti, ktoré jasne poukazovali na podvod, neboli riadne oznámené Komisii, pretože boli zistené a opravené pred osvedčením príslušných výdavkov Komisii. Členské štáty však majú oznamovať podozrenia z podvodu (ako pokus o podvod), aj keď v konečnom dôsledku nedôjde k spolufinancovaniu zo strany EÚ. V Maďarsku riadiace orgány nenahlasujú podozrenia z podvodu, ktoré sa vyriešia pred certifikáciou, Komisii. Riadiaci orgán v Španielsku zodpovedný za ESF pozastavil platby ako preventívne opatrenie bez toho, aby informoval Komisiu o výdavkoch ovplyvnených prípadmi údajného podvodu, ktoré sa objavili v tlači.

Zistili sme, že členské štáty používajú administratívne alebo právne akty na iniciovanie podávania správ Komisii rôznym spôsobom. Napríklad Rumunsko systematicky neinformuje o prebiehajúcom vyšetrovaní ani o rozhodnutiach stíhať trestný čin v systéme riadenia nezrovnalostí. Podľa požiadaviek rumunských právnych predpisov podozrenia z podvodu sa zadávajú do systému iba vtedy, keď riadiaci orgán, orgán auditu, koordinačný útvar pre boj proti podvodom alebo úrad OLAF vydajú dodatočnú samostatnú správu o kontrole/vyšetrovaní, a to aj v prípade, že vyšetrovanie už prebieha alebo sa skončilo. V dôsledku toho sa oznamovanie v systéme riadenia nezrovnalostí zbytočne oneskoruje a niektoré súdne konania môžu byť zo systému úplne vylúčené.

Napokon sme tiež zistili, že koordinačný útvar pre boj proti podvodom v Maďarsku má veľký počet nevybavených prípadov, ktoré je nutné analyzovať predtým, ako sa oznámia v systéme riadenia nezrovnalostí.

Systém riadenia nezrovnalostí obsahuje niekoľko nepresných a zastaraných údajov

Zistili sme príklady, keď boli v systéme riadenia nezrovnalostí nepresné alebo zastarané údaje týkajúce sa najmä stavu prípadov a hlavných dátumov sankčného konania. Mohlo by to znamenať, že riadiaci orgán, overovateľ údajov alebo koordinačný útvar pre boj proti podvodom dôkladne neskontrolovali kvalitu údajov. Aj keď táto situácia nie je uspokojivá, zvyčajne nemá vplyv na počet prípadov podvodov oznámených v systéme riadenia nezrovnalostí.

Zistili sme nezrovnalosti v prístupe riadiacich orgánov k posudzovaniu finančného vplyvu možných podvodov. V dôsledku toho môžu jednotlivé členské štáty v rámci systému riadenia kvantifikovať podobné právne trestné činy rôznym spôsobom. Najviac sa to týka prípadov, keď je ťažké presne stanoviť objem ovplyvnených výdavkov (napr. konflikty záujmov pri výbere projektov alebo porušenie pravidiel verejného obstarávania).

Nedostatočné oznamovanie ovplyvnilo spoľahlivosť mier odhalených podvodov

Správa o ochrane finančných záujmov za rok 2017 uvádza mieru odhalených podvodov za každý členský štát a za EÚ ako celok na základe údajov vykázaných orgánmi členských štátov a koordinačnými útvarmi pre boj proti podvodom v systéme riadenia nezrovnalostí (pozri bod 7). Podobný porovnávací ukazovateľ, pokiaľ ide o počet nezrovnalostí v rámci EÚ v oblasti politiky súdržnosti, neposkytuje. Na výpočet tohto údaju sme porovnali počet podvodných nezrovnalostí, ktoré každý členský štát oznámil, so sumou, ktorú členské štáty dostali z fondov EÚ (pozri ilustráciu 8). Zistili sme, že Francúzsko oznamuje najmenej podvodných nezrovnalostí na každé euro, ktoré od EÚ dostane. Podľa nášho názoru Francúzsko primerane neinformuje o nezrovnalostiach vrátane podozrení z podvodu.

Zdroj: EDA na základe správy o ochrane finančných záujmov za rok 2017. Tento graf nezahŕňa Fínsko ani Luxembursko, pretože v danom období neoznámili žiadne podvodné nezrovnalosti.

Podľa nášho názoru sú miery odhalených podvodov, ktoré zverejňuje Komisia, v skutočnosti miery oznamovania podvodov: nevyhnutne neodrážajú účinnosť mechanizmov členských štátov na odhaľovanie podvodov, ani nenaznačujú, koľko podvodov bolo skutočne zistených, uvádzajú len počet prípadov, ktoré sa členské štáty rozhodli nahlásiť úradu OLAF (pozri body 48 až 52). V našej osobitnej správe č. 1/2019 sme dospeli k záveru, že korelácia medzi mierou odhalených podvodov a inými ukazovateľmi rizika je slabá³⁶.

Vzhľadom na problémy, ktoré sme zistili, sa domnievame, že miera odhalených podvodov uverejnená v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2017 v oblasti politiky súdržnosti neposkytuje pravdivý obraz o výskyte podvodov v členských štátoch, ktoré sme navštívili.

Viaceré riadiace orgány systematicky neoznamujú prípady podozrenia z podvodu vyšetrovacím orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní

Kľúčovou súčasťou znižovania rizika podvodov a zvyšovania odrádzajúceho účinku je pre príslušné súdne orgány (polícia, prokurátori a iní) koordinované a včasné vyšetrenie oznámených podvodov. Hoci sa tento audit nevzťahoval na činnosť vyšetrovacích orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, posudzovali sme spôsob, akým riadiace orgány komunikujú a koordinujú svoju činnosť s nimi.

Praktické uplatňovanie zásady odrádzať od podvodu si vyžaduje, aby riadiace orgány (alebo akékoľvek iné orgány odhaľujúce potenciálne nezrovnalosti) urýchlene a systematicky informovali o podozreniach z podvodu príslušné vyšetrovacie orgány alebo orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú jediné schopné určiť, či išlo o úmysel. Vo viacerých prípadoch sme zistili, že riadiace orgány podozrenie z podvodu orgánom povereným vyšetrovaním systematicky neoznamovali. Napríklad v Grécku riadiace orgány neuviedli žiadne podozrenie z podvodu, pri ktorom sa vykonal odber vzoriek pri našom audite, na prokuratúru. V Španielsku nenašli sme žiadne osobitné pokyny ani postupy, ktoré by vyžadovali, aby riadiace orgány oznamovali všetky podozrenia z podvodu týmto spôsobom. Neoznámenie podozrení z podvodu výrazne obmedzuje odrádzajúci účinok prípadného vyšetrovania a trestného stíhania.

Vyšetrovatelia a prokurátori pravidelne zamietajú žiadosti o začatie vyšetrovania trestného činu, ktoré im postupujú riadiace orgány. Ide o bežný postup, keďže len tieto špecializované útvary majú právnu kapacitu a zdroje na vyšetrovanie umožňujúce zistiť, či bol spáchaný trestný čin. Riadiace orgány by však mali vždy analyzovať dôvody zamietnutia a, ak je to možné a vhodné, zmeniť svoje prevádzkové postupy. Zistili sme, že len Lotyšsko zaviedlo mechanizmy, prostredníctvom ktorých analyzuje, prečo boli uvedené prípady zamietnuté, a prijíma potrebné opatrenia.

Nápravné opatrenia majú obmedzený odrádzajúci účinok

Od riadiacich orgánov sa očakáva, že získajú späť finančné prostriedky EÚ, ktoré sa vynakladajú podvodným spôsobom³⁷. Sú tiež poverené dôkladným a kritickým preskúmaním všetkých systémov vnútornej kontroly, ktoré ich mohli vystaviť potenciálnemu alebo preukázanému podvodu.

Najbežnejším nápravným opatrením je stiahnuť dotknuté výdavky z vyhlásení predložených Komisii, ale bez toho, aby sa vymáhal od páchateľa podvodu, alebo sa uložili akékoľvek ďalšie odrádzajúce opatrenia, napríklad sankcia alebo penále. Na tomto postupe nie je nič nezvyčajné, keďže vo väčšine prípadov, ktoré sme preverovali, nebolo zatiaľ stanovené, či skutočne došlo k podvodu. Podľa systému pre riadenie nezrovnalostí však orgány členských štátov začali vymáhanie finančných prostriedkov EÚ iba v 84 prípadoch zo 159 prípadov preukázaného podvodu³⁸. Stiahnutie výdavkov z výkazov predkladaných Komisii predstavuje účinný spôsob ochrany finančných záujmov EÚ. Táto ochrana sa však nevzťahuje na národné verejné financie, t. j. rozpočty členských štátov sú stále ovplyvnené, ak nedôjde k vráteniu prostriedkov, čo obmedzuje odrádzajúci účinok nápravných opatrení prijímaných riadiacimi orgánmi. V našej osobitnej správe č. 1/2019 sú uvedené dodatočné informácie o vymáhaní finančných prostriedkov súvisiacich s preukázanými prípadmi podvodu³⁹.

Očakáva sa, že riadiace orgány okrem vrátenia prostriedkov EÚ ovplyvnených podvodom posúdia horizontálne dôsledky na ich systémy riadenia a kontroly a iné projekty (napr. ten istý prijímateľ alebo podobné znaky podvodov).

Zo siedmich členských štátov, ktoré sme kontrolovali, sme dôkazy o tom, že posúdenie tohto typu bolo vykonané, našli len v Španielsku (pozri rámček 4). Ani tam sa však overovanie nevykonáva systematicky.

Boj proti podvodom oslabujú rôzne problémy v riadení

Potrestať podvod môže trvať dlho

Čas medzi spáchaním podvodu a uložením sankcií môže byť dlhý (pozri ilustráciu 9). Podľa údajov zaznamenaných v systéme riadenia nezrovnalostí sa na podozrivé prípady podvodu upozorňuje v priemere dva roky po tom, ako k nezrovnalosti došlo⁴⁰. Môže trvať aj ďalší rok, kým sa podozrenia potvrdia prostredníctvom predbežného hodnotenia vedúceho k prvému správnemu alebo súdnemu zisteniu⁴¹ a prípad sa oznámi Komisii prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí. Od tohto momentu je Komisia schopná tento prípad monitorovať a brať ho do úvahy na účely výročnej správy o ochrane finančných záujmov. Po predbežnom posúdení (a súbežne s oznámením Komisii) ubehne do začatia akéhokoľvek správneho alebo trestného konania s cieľom uložiť sankcie približne päť mesiacov. Tieto konania sú v priemere uzavreté do troch rokov.

Zdroj: EDA na základe informácií získaných zo systému riadenia nezrovnalostí.

Úlohy koordinačných útvarov pre boj proti podvodom nie sú v nariadení dostatočne definované a medzi jednotlivými členskými štátmi sa značne líšia

Napriek tomu, že hlavnú zodpovednosť za boj proti podvodom pri využívaní finančných prostriedkov v oblasti súdržnosti nesú riadiace orgány, koordinačné útvary pre boj proti podvodom zohrávajú dôležitú úlohu pri koordinácii práce týchto orgánov s inými orgánmi členských štátov a úradom OLAF. Právne predpisy EÚ, ktorými sa zriaďujú koordinačné útvary pre boj proti podvodom⁴², neuvádzajú usmernenia, pokiaľ ide o ich mandát, organizačný rámec alebo úlohy. Komisia poskytla v tejto súvislosti konkrétne odporúčania prostredníctvom ďalších usmernení⁴³ (pozri bod 6). Každý členský štát však musí prijať osobitné opatrenia pre svoj koordinačný útvar pre boj proti podvodom.

Zdroje a organizačné usporiadanie koordinačných útvarov pre boj proti podvodom by im mali umožňovať riadne monitorovanie oznamovania podvodov a koordináciu práce všetkých strán zapojených do boja proti podvodom. Keďže neboli k dispozícii jasné usmernenia, zistili sme, že koordinačné útvary pre boj proti podvodom v siedmich členských štátoch, ktoré sme navštívili, mali výrazne odlišné štruktúry a právomoci. Išlo o malé oddelenia bez vyšetrovacej právomoci až po zložité štruktúry, ktoré majú plnú právomoc vykonávať administratívne vyšetrovania (pozri ilustráciu 10). Francúzsky koordinačný útvar pre boj proti podvodom má rovnaký počet zamestnancov ako lotyšský koordinačný útvar pre boj proti podvodom, a to napriek rozdielu medzi týmito dvoma krajinami, pokiaľ ide o veľkosť a objem prijatých finančných prostriedkov.

Zdroj: EDA

Maďarský koordinačný útvar pre boj proti podvodom nemá dostatočné mechanizmy na podávanie správ o činnostiach, ktoré vykonáva členský štát na ochranu finančných záujmov EÚ. Tento koordinačný útvar pre boj proti podvodom nezverejňuje žiadne správy o týchto činnostiach ani o možných podvodoch v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti (pozri ilustráciu 10).

Komisia vydala 23. mája 2018 návrh na zmenu nariadenia o úrade OLAF⁴⁴. Pred predložením návrhu vykonala Komisia v roku 2017 hodnotenie⁴⁵ spôsobu uplatňovania nariadenia o úrade OLAF. Pri hodnotení sa zistili nezrovnalosti v spôsobe, akým boli koordinačné útvary pre boj proti podvodom v jednotlivých krajinách ustanovené, a ich právomoci boli rôznorodé, čo je hlavným faktorom brzdiacim ich účinnosť.

Dvor audítorov vydal 22. novembra 2018 stanovisko k tomuto návrhu⁴⁶. Podľa nášho názoru návrh dostatočne neprispieva k harmonizovanejšiemu a účinnejšiemu vykonávaniu koordinačných útvarov pre boj proti podvodom vo všetkých členských štátoch, keďže sa zaoberá len spoluprácou medzi útvarmi a úradom OLAF a jasne nevymedzuje ich minimálne funkcie.

Nedostatočné oznamovanie a následná kontrola stavu prípadov podvodu

Na účely následnej kontroly stavu prípadu môže byť potrebné konzultovať strany zapojené do boja proti podvodom, ktoré sú mimo riadiacich a kontrolných štruktúr operačného programu. Domnievame sa, že koordinačné útvary pre boj proti podvodom ako ústredné štruktúry, ktoré sú v styku s úradom OLAF, by vždy mali mať prehľad prípadov podvodov týkajúcich sa financovania EÚ. Na tento účel by mali byť schopné získať informácie o stave prípadov vyšetrovaných príslušnými orgánmi v ich členských štátoch. Okrem toho by mali mať štatistické údaje o počte a pokroku vyšetrovaných prípadov s náležitým ohľadom na procesnú dôvernosť.

V piatich členských štátoch, ktoré sme navštívili, neboli koordinačné útvary pre boj proti podvodom dostatočne informované o stave vyšetrovania prípadov oznámených Komisii. V Rumunsku a Maďarsku sme nezistili žiadny formálny mechanizmus na systematickú spoluprácu riadiacich orgánov, koordinačných útvarov pre boj proti podvodom a vyšetrovacích orgánov a orgánov činných v trestnom konaní; koordinačný útvar pre boj proti podvodom teda nemal úplný prehľad o prebiehajúcich vyšetrovaniach, ktoré sa týkali projektov financovaných z prostriedkov EÚ. V tejto súvislosti rumunský koordinačný útvar pre boj proti podvodom pravidelne kontaktuje orgány činné v trestnom konaní so žiadosťou o informácie o stave prebiehajúcich vyšetrovaní, o ktorých vie. Svojimi žiadosťami o údaje o prebiehajúcich vyšetrovaniach pristupuje aktívne i španielsky koordinačný útvar pre boj proti podvodom. Napriek tomu nie je schopný zabezpečiť, aby boli informácie predkladané Komisii aktualizované.

Zistili sme problémy s koordináciou a výmenou informácií v šiestich zo siedmich členských štátov. Takisto sme nedokázali porovnať informácie zaznamenané v systéme riadenia nezrovnalostí v súvislosti s prípadmi podozrenia z podvodu a potvrdeným podvodom, ktorý súvisel s financovaním EÚ, s informáciami, ktoré mali rôzne orgány. Toto zistenie vzbudzuje pochybnosti o spoľahlivosti informácií oznamovaných Komisii. Príslušné členské štáty nemajú žiadnu centrálnu databázu ani inú formu centralizovaných štatistických záznamov, ktoré by im umožňovali vygenerovať prehľad o povahe a stave prípadov podvodu (pozri bod 48).

Často chýbajú koordinačné mechanizmy

Ochrana finančných záujmov EÚ na úrovni členských štátov sa netýka výhradne orgánov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie financovania v oblasti súdržnosti alebo koordinačných útvarov pre boj proti podvodom Medzi ďalšie zainteresované strany patria vyšetrovacie orgány a orgány činné v trestnom konaní, orgány na ochranu hospodárskej súťaže, agentúry verejného obstarávania a v závislosti od krajiny niektoré ďalšie inštitúcie. Členské štáty by mali zaviesť primerané koordinačné mechanizmy, aby si o prijatých a plánovaných opatreniach, ako aj o odporúčaniach na zlepšenie mohli vymieňať informácie rôzni aktéri.

Väčšina členských štátov, ktoré sme navštívili, však nemá vhodné koordinačné mechanizmy, ktoré by umožňovali účasť všetkých príslušných strán, ktoré sa podieľajú na boji proti podvodom poškodzujúcim finančné prostriedky EÚ v oblasti súdržnosti.

V Bulharsku, kde 60 % prípadov, ktoré sme preskúmali, prokuratúra zamietla alebo ukončila, koordinačný útvar pre boj proti podvodom ani riadiace orgány systematicky neanalyzovali dôvody zamietnutia. V Maďarsku koordinačný útvar pre boj proti podvodom nemá prehľad o opatreniach, ktoré boli skutočne vykonané v rámci procesu riadenia boja proti podvodom, ani o stave nahlásených prípadov. Rumunský koordinačný útvar pre boj proti podvodom vykonáva koordinačné činnosti výlučne na základe dvojstranných dohôd s každým z orgánov poverených vykonávaním programov, neexistuje však žiadny vnútroštátny mnohostranný koordinačný mechanizmus, ktorý by zahŕňal všetky zainteresované strany. V Španielsku sa od vytvorenia koordinačného útvaru pre boj proti podvodom v roku 2016 stále čaká na zriadenie orgánu určeného na pomoc koordinačnému útvaru pre boj proti podvodom pri koordinácii všetkých strán v boji proti podvodom⁴⁷.

V Lotyšsku sme našli príklad osvedčených postupov v oblasti koordinácie (pozri rámček 5).

Závery a odporúčania

Prostredníctvom tohto auditu sme posudzovali, či riadiace orgány riadne plnia svoje povinnosti v každej fáze „procesu riadenia boja proti podvodom“: pri predchádzaní podvodom, odhaľovaní podvodov a reakcii na podvody (vrátane podávania správ o podvodoch a vymáhania neoprávnene vyplatených prostriedkov). Na tento účel sme posudzovali, či riadiace orgány:

1. vypracovali politiky zamerané na boj proti podvodom, vykonali dôkladné posúdenie rizík a zaviedli primerané preventívne opatrenia a opatrenia na predchádzanie podvodom,
2. náležite reagovali na odhalené podvody v spolupráci s koordinačnými útvarmi pre boj proti podvodom a s inými príslušnými orgánmi pre boj proti podvodom.

Náš celkový záver je taký, že hoci sa spôsob identifikácie rizík podvodov riadiacimi orgánmi a ich koncepcia preventívnych opatrení zlepšili, riadiace orgány ešte musia posilniť odhaľovanie podvodov, reakciu na podvody a koordináciu.

Riadiace orgány vo všeobecnosti nemajú žiadny konkrétny postup na boj proti podvodom

Riadiace orgány zriedka vypracúvajú oficiálne postupy na boj proti podvodom alebo podobný jednotný dokument, v ktorom sú uvedené opatrenia na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a reakciu na podvody (nápravné opatrenia a trestné stíhanie), ktoré navrhli na základe posúdenia rizika. Domnievame sa, že príprava a uverejnenie oficiálneho postupu na boj proti podvodom vo forme jediného samostatného dokumentu je nevyhnutná ako vyjadrenie odhodlania riadiacich orgánov aktívne bojovať proti podvodom. Je to obzvlášť relevantné, pretože len desať členských štátov prijalo národnú stratégiu pre boj proti podvodom založenú na odporúčaní Komisie. Absenciu ustanovení o povinnosti riadiacich orgánov prijať oficiálne postupy na boj proti podvodom považujeme za nedostatok koncepcie rámca pre boj proti podvodom na roky 2014 – 2020 (body 18 až 21).

1. Členské štáty, ktoré nemajú národnú stratégiu boja proti podvodom (pozri bod 20 a poznámku pod čiarou 19) by mali sformulovať novú stratégiu. Stratégia by mala aspoň:
• byť založená na posúdení existujúcich rizík a na jej príprave by sa mali podieľať kvalifikované subjekty z rôznych oblastí (správcovia finančných prostriedkov EÚ, príslušné vyšetrovacie orgány a orgány činné v trestnom konaní atď.),
• opísať opatrenia na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie a vymáhanie a sankcie,
• obsahovať osobitné opatrenia na monitorovanie vykonávania opatrení na boj proti podvodom a meranie výsledkov,
• explicitne určiť zodpovednosť za vykonávanie, monitorovanie, koordináciu a komparatívny vývoj opatrení na boj proti podvodom.
2. Komisia by mala v prípade, že na národnej úrovni neexistuje dostatočne podrobná stratégia, vyžadovať, aby riadiace orgány prijali oficiálny postup na boj proti podvodom alebo vyhlásenie, ktoré by sa vzťahovali na operačné programy, za ktoré zodpovedajú. Tento postup by mal byť jediným referenčným zdrojom, v ktorom sa stanovia stratégie na rozvoj kultúry boja proti podvodom, rozdelenie zodpovednosti za boj proti podvodom, mechanizmy podávania správ o podozreniach z podvodu a spôsob, akým musia jednotliví aktéri spolupracovať v súlade s kľúčovou požiadavkou 7 a usmerneniami Komisie.

Časový rámec: do konca roka 2019

V súlade s prístupom nulovej tolerancie k podvodom a v priebehu rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach pre obdobie 2021 – 2027 a jeho schvaľovania by zákonodarcovia mohli zvážiť stanovenie povinnosti prijať národné stratégie alebo postupy pre boj proti podvodom.

Riadiace orgány systematicky posudzujú riziká podvodov, ale tento proces by sa mohol ďalej zlepšiť

V súlade s ustanoveniami kontrolného rámca na obdobie 2014 – 2020 riadiace orgány v súčasnosti systematicky posudzujú riziká podvodov (prevažne na základe usmernení poskytnutých Komisiou), čo je z hľadiska boja proti podvodom pokrok (body 22 a 23). Prístup niektorých riadiacich orgánov, ktoré sme navštívili, je však stále príliš mechanický a nezahŕňa ďalšie vstupy od iných informovaných strán, ako sú koordinačné útvary pre boj proti podvodom alebo vyšetrovacie orgány a orgány činné v trestnom konaní.

Riadiace orgány vo všeobecnosti dospeli k záveru, že ich existujúce opatrenia proti podvodom sú na riešenie rizika podvodov postačujúce. Domnievame sa, že tento záver je možno príliš optimistický (body 24 až 28).

Cieľom riadiacich orgánov, najmä tých, ktoré sú zodpovedné za programy s obzvlášť vysokým rizikom a vysokým finančným objemom, by malo byť zapojiť príslušné externé subjekty s preukázanými skúsenosťami s bojom proti podvodom (napr. zástupcov z orgánov činných v trestnom konaní) do hodnotenia rizík a vhodnosti existujúcich opatrení na boj proti podvodom.

Časový rámec: do konca roka 2019

Riadiace orgány zlepšili opatrenia na predchádzanie podvodom, s aktívnym odhaľovaním podvodov však výrazne nepokročili

Dodatočné opatrenia na boj proti podvodom vypracované na obdobie 2014 – 2020 sú vo veľkej miere zamerané na preventívne opatrenia, ktoré sú komplexnejšie ako opatrenia stanovené na obdobie 2007 – 2013 (body 29 až 32).

Opatrenia na odhaľovanie podvodov na obdobie 2014 – 2020 sa však od opatrení na obdobie 2007 – 2013, ktoré boli navrhnuté v slabšom kontrolnom rámci, príliš nelíšia (body 33 až 35). Riadiace orgány nedostatočne využívajú analýzu údajov na odhaľovanie podvodov a väčšina členských štátov, ktoré sme navštívili, nevyužívala všetky možnosti nástroja Arachne (body 36 až 38).

Riadiace orgány nevykonali žiadny pokrok smerom k aktívnemu odhaľovaniu podvodov, napríklad osobitné kontroly v prípade kolúzie vo verejnom obstarávaní (bod 33). Hoci riadiace orgány vnímajú horúce linky a mechanizmy oznamovania nekalých praktík ako veľmi účinné metódy odhaľovania podvodov, v skutočnosti ich využíva menej ako polovica riadiacich orgánov, ktoré odpovedali na náš prieskum (body 34 a 35).

Okrem toho nie je možné posúdiť účinnosť opatrení na predchádzanie podvodom alebo ich odhaľovanie, keďže riadiacim orgánom chýbajú postupy na monitorovanie ich vykonávania a hodnotenie ich účinnosti (body 40 a 41).

1. Riadiace orgány, ktoré v súčasnosti nepoužívajú nástroje na analýzu údajov o podvodoch, najmä nástroj Arachne, by ich mali využívať vzhľadom na ich potenciál identifikovať riziká podvodu systematickým a nákladovo efektívnym spôsobom;
2. Komisia ako dozorný orgán v rámci zdieľaného riadenia by mala aktívne podporovať používanie aktívnych a iných nových metód odhaľovania podvodov pravidelným šírením konkrétnych príkladov najlepších postupov;
3. v spolupráci s koordinačnými útvarmi pre boj proti podvodom by Komisia mala vypracovať minimálne opatrenia na monitorovanie a hodnotenie vykonávania a účinnosti opatrení na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie.

Časový rámec: do konca roka 2021

V priebehu rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach pre obdobie 2021 – 2027 a jeho schvaľovania by spoluzákonodarcovia mali zvážiť stanovenie povinnosti používať vhodné nástroje pre dátovú analýzu (napr. Arachne) pre programové obdobie 2021 – 2027 s cieľom zlepšiť účinnosť odhaľovania podvodov za pomerne nízke náklady.

Riadiace orgány nedostatočne oznamujú prípady podvodov v súvislosti so správami o ochrane finančných záujmov a nepostupujú ich vyšetrovacím orgánom a orgánom činným v trestnom konaní

Pokiaľ ide o reakciu na podvody, zistili sme, že riadiace orgány nedostatočne oznamujú podvody a to ovplyvňuje spoľahlivosť mier odhalených podvodov, ktoré sú uverejnené v správach o ochrane finančných záujmov (body 48 až 57). Viaceré riadiace orgány tiež systematicky neoznamujú prípady podozrenia z podvodu vyšetrovacím orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní (body 58 až 60). Zistili sme, že riadiace orgány sa zameriavajú na stiahnutie finančných prostriedkov EÚ a nie vždy sa od páchateľov vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy, ani sa neukladajú odrádzajúce penále alebo sankcie (body 61 a 62). Riadiace orgány ďalej dostatočne neposudzujú možné horizontálne dôsledky prípadov, keď existuje podozrenie z podvodu (body 63 a 64; rámček 4). Všetky tieto hľadiská vážne obmedzuje odrádzajúci účinok vyšetrovaní podvodov.

1. Komisia by mala stanoviť jasné požiadavky na podávanie správ o podvodoch vo všeobecnosti pre orgány členských štátov a konkrétne pre riadiace orgány. Mali by vychádzať zo štandardnej interpretácie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ v novej smernici o ochrane finančných záujmov EÚ.
2. Komisia by mala požadovať od riadiacich orgánov, aby vo svojich systémoch riadenia a kontroly systematicky posudzovali horizontálne dôsledky podozrenia z podvodu;
3. Komisia by mala riadiace orgány nabádať, aby oznamovali všetky podozrenia z podvodu orgánom činným v trestnom konaní alebo vyšetrovacím orgánom.
4. Na zabezpečenie odrádzajúceho účinku by riadiace orgány mali prijať primerané opatrenia na vymáhanie verejných finančných prostriedkov od páchateľov podvodov, a nielen stiahnuť príslušné sumy z výdavkov deklarovaných na financovanie EÚ.

Časový rámec: do konca roka 2019

V priebehu rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach pre programové obdobie 2021 – 2027 by spoluzákonodarcovia mali zvážiť zavedenie osobitných sankcií a pokút voči osobám zodpovedným za podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ. Podobne ako v iných oblastiach politiky by tieto opatrenia mohli konkrétne zahŕňať osobitnú peňažnú pokutu, ktorá by sa menila v závislosti od finančného dosahu nezrovnalosti, alebo mechanizmus na vylúčenie z financovania EÚ na konkrétne obdobie.

Boj proti podvodom oslabuje nedostatočné vymedzenie úloh koordinačného útvaru pre boj proti podvodom v nariadení a nedostatočná koordinácia medzi orgánmi členských štátov

Pokiaľ ide o koordináciu činností v oblasti boja proti podvodom, zistili sme značný rozdiel v spôsobe, akým sú koordinačné útvary pre boj proti podvodom organizované a financované (body 66 až 70). V tejto súvislosti návrh Komisie na zmenu nariadenia o úrade OLAF nie je dostatočne jasný, pokiaľ ide o minimálne funkcie koordinačného útvaru pre boj proti podvodom. Oznamovanie a následná kontrola stavu prípadov podvodu sú nedostatočné (body 71 až 73), pretože koordinačné útvary pre boj proti podvodom nemajú vždy prístup k informáciám o stave vyšetrovaných prípadov podvodu. Častá absencia koordinácie má negatívny vplyv na účinnosť boja proti podvodom (body 74 až 78).

Komisia by mala podporovať členské štáty, aby rozšírili úlohu koordinácie koordinačných útvarov pre boj proti podvodom s riadiacimi orgánmi s cieľom nadviazať kontakty so všetkými vnútroštátnymi orgánmi poverenými vyšetrovaním a stíhaním podozrení z podvodu.

Časový rámec: do konca roka 2019

Spoluzákonodarcovia EÚ by mali zvážiť stanovenie minimálnych úloh koordinačného útvaru pre boj proti podvodom, avšak s náležitým ohľadom na právo členských štátov na pružnosť pri vymedzovaní a organizovaní ich práce v boji proti podvodom v súlade so zásadou subsidiarity. Mohlo by sa to uskutočniť napríklad v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu zmeny nariadenia o úrade OLAF na zabezpečenie účinnej koordinačnej úlohy koordinačného útvaru pre boj proti podvodom. Úlohy koordinačných útvarov pre boj proti podvodom by mohli zahŕňať aspoň:

• posilňovanie kontaktov medzi riadiacimi orgánmi (a inými orgánmi poverenými vykonávaním programov) a inými orgánmi členských štátov zapojenými do boja proti podvodom, predovšetkým vyšetrovacích orgánov a orgánov činných v trestnom konaní,
• monitorovanie stavu jednotlivých prípadov a podávanie správ Komisii o následných opatreniach prijatých zodpovednými riadiacimi orgánmi s náležitým ohľadom na dôverný charakter prebiehajúcich vyšetrovaní,
• v súvislosti s prípravou správ o ochrane finančných záujmov Komisie každoročné osvedčovanie, že informácie zaznamenané v systéme oznamovania nezrovnalostí sú úplné, spoľahlivé, presné a aktuálne.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana IVANOVA, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí 27. marca 2019.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Koncové poznámky

¹ Z týchto definícií sme odstránili odkazy na príjmy EÚ.

² Článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev („nariadenie o ochrane finančných záujmov“) (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

³ Článok 1 písm. a) prílohy k Aktu Rady z 26. júla 1995, ktorým sa vyhotoví Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev („dohovor o ochrane finančných záujmov“).

⁴ Ostatné EŠIF zahŕňajú Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

⁵ Článok 58 písm. h), článok 70 ods. 1 písm. b) a článok 98 ods. 1 konsolidovaného znenia nariadenia Komisie (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25), a článok 20 ods. 2 písm. a), článok 28 ods. 1 písm. e) a n), článok 28 ods. 2, článok 30 a článok 33 ods. 2 konsolidovaného znenia nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006, s. 1).

⁶ Článok 72 a 125 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320), ďalej len „NSU“. V tejto správe sa odvolávame na „postup riadenia boja proti podvodom“, ktorý zodpovedá pojmu „cyklus riadenia boja proti podvodom“, ktorý používa Komisia vo svojich usmerňovacích dokumentoch.

⁷ Usmernenia Komisie pre členské štáty a orgány poverené vykonávaním programov týkajúce sa posúdenia rizika podvodov a účinných a primeraných opatrení na boj proti podvodom (EGESIF 14-0021).

⁸ Oddiel 2.2.1 spoločnej stratégie boja proti podvodom na roky na roky 2015 – 2020 pre EFRR, KF, ESF, FEAD, EGF, FSEÚ a ENRF, Ares (2015) 6023058 z 23. decembra 2015 (k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/sfc/sites/sfc2014/files/sfc-files/JOINT%20ANTI-FRAUD-STRATEGY2015-2020.pdf).

⁹ Článok 3 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1), zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2016/2030 z 26. októbra 2016 (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 1).

¹⁰ Usmernenie týkajúce sa hlavných úloh a zodpovedností koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS), 13. novembra 2013, Ares (2013) 3403880.

¹¹ Skratka PIF pochádza z francúzskeho výrazu protection des intérêts financiers a všeobecne odkazuje na ochranu finančných záujmov EÚ.

¹² Článok 17 ods. 1 smernice 2017/1371.

¹³ COM(2018) 553 final z 3. septembra 2018.

¹⁴ Štatistická príloha k správe o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2017, strana 93. FDR je pomer medzi sumami súvisiacimi s prípadmi, ktoré sú oznámené ako podvody, a uskutočnenými platbami v programovom období 2007 – 2013 (strana 91). Tento ukazovateľ nezahŕňa neodhalené alebo neohlásené podvody.

¹⁵ Usmernenia Komisie pre členské štáty a orgány poverené vykonávaním programov týkajúce sa posúdenia rizika podvodov a účinných a primeraných opatrení proti podvodom, strana 11 (EGESIF 14 – 0021 zo 16. júna 2014).

¹⁶ Usmernenia Komisie pre členské štáty a orgány poverené vykonávaním programov týkajúce sa posúdenia rizika podvodov a účinných a primeraných opatrení proti podvodom (EGESIF 14-0021 z 16. júna 2014), príručka úradu OLAF o úlohe audítorov členských štátov pri predchádzaní podvodom a ich odhaľovaní (október 2014) a usmernenie k spoločnej metodike posudzovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch (EGESIF 14-0010-final z 18. decembra 2014).

¹⁷ Článok 30 a príloha IV k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 5) a ktorým sa vymedzujú kľúčové požiadavky na systémy riadenia a kontroly a ich klasifikácia, pokiaľ ide o ich účinné fungovanie – konkrétne kľúčová požiadavka 7 (účinné vykonávanie primeraných opatrení na boj proti podvodom).

¹⁸ Pojem oficiálneho postupu na boj proti podvodom zodpovedá v tomto zmysle pojmu „program riadenia rizika podvodov“, vymedzenému Združením certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (Association of Certified Fraud Examiners) v príručke pre vyšetrovateľov podvodov alebo v príručke riadenia rizika podvodov (Fraud Risk Management Guide), ktoré toto združenie vypracovalo s výborom sponzorských organizácií komisie Treadway (COSO), a pojmu „formálne stratégie boja proti podvodom a korupcii“ vymedzenému Autorizovaným inštitútom verejných financií a účtovníctva (Chartered Institute of Public Finance and Accountancy – CIPFA) v Kódexe postupov riadenia rizika podvodu a korupcie.

¹⁹ Národné stratégie pre boj proti podvodom existujú v desiatich z 28 členských štátov: Bulharsko, Česko, Grécko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta a Slovensko. Aj Rumunsko má stratégiu, ale v súčasnosti je zastaraná (zdroj: správa o ochrane finančných záujmov za rok 2017, strana 12). Členskými štátmi, ktoré neprijali národnú stratégiu, sú: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Cyprus, Litva, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

²⁰ Článok 30 a príloha IV.

²¹ Článok 11 a príloha III k návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach Komisie na roky 2021 – 2027, COM(2018) 375 z 29. mája 2018.

²² Komisia v usmerneniach vypracovala model posudzovania rizika podvodov založený na 31 štandardných inherentných rizikách, ktoré sú ďalej rozdelené na 40 rizík a 128 odporúčaných kontrol na zmiernenie rizika, pričom všetky boli rozdelené do štyroch všeobecných postupov riadenia (výber žiadateľov, vykonávanie a overovanie operácií, certifikácia a platby a priame obstarávanie riadiacimi orgánmi). Dokument sa však nevzťahuje na finančné nástroje ani na riziká v súvislosti so štátnou pomocou.

²³ GR REGIO – Predchádzanie podvodom a korupcii v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov – hodnotenie postupov v členských štátoch EÚ, október 2018, dostupné na adrese: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2018/study-on-the-implementation-of-article-125-4-c-of-the-regulation-eu-no-1303 – 2013-laying-down-the-common-provisions-on-the-european-structural-and-investment-fund-in-member-states.

²⁴ Ďalšie informácie o paktoch integrity sú uvedené na webovom sídle na adrese http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/how/improving-investment/integrity-pacts/.

²⁵ Na základe ukazovateľov, ktoré poskytla Komisia vo svojom oznámení z 18. februára 2009 o ukazovateľoch podvodov za EFRR, ESF a KF.

²⁶ Zo samotnej povahy podvodu týkajúceho sa finančných prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti EÚ vyplýva, že páchatelia identifikujú obmedzenia existujúcich kontrol a usilujú sa o ich využívanie s cieľom získať priame alebo nepriame nezákonné zisky.

²⁷ Konkrétne celosvetová štúdia z roku 2018 o daňových podvodoch a zneužití s názvom Správa pre OSN, ktorú zverejnilo Združenie certifikovaných vyšetrovateľov podvodov. Podľa tejto štúdie sa podvod odhaľuje najmä prostredníctvom upozornení, a to od zamestnancov, zákazníkov, konkurentov alebo anonymných zdrojov.

²⁸ Nástroj „Oznám podvod“ je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/anti-fraud/olaf-and-you/report-fraud_en.

²⁹ Body 3, 12, 21, 23 a 32 stanoviska EDA č. 4/2018 týkajúceho sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie.

³⁰ Pozri tlačovú správu Európskej komisie IP/19/1604 „Európska komisia víta predbežnú dohodu o lepšej ochrane oznamovateľov v celej EÚ“ http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-1604_en.htm).

³¹ Usmernenia Komisie pre členské štáty a orgány poverené vykonávaním programov týkajúce sa posúdenia rizika podvodov a účinných a primeraných opatrení na boj proti podvodom (EGESIF 14-0021).

³² Strana 51 štúdie GR REGIO s názvom Predchádzanie podvodom a korupcii v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov – hodnotenie postupov v členských štátoch EÚ.

³³ Tieto dve nezrovnalosti oznámilo Slovensko a ich hodnota predstavuje takmer 0,6 mld. EUR. Podľa definície sú už v počiatočnej fáze procesu riadenia podvodov a môžu sa ešte podstatne meniť.

³⁴ Článok 122 ods. 2) nariadenia o spoločných ustanoveniach; články 3 a 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1970, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 o osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí (Ú. V. EÚ L 293, 10.11.2015, s. 1); článok 28 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 (pravidlá vykonávania).

³⁵ Osobitná správa EDA č. 01/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia, body 21 až 32.

³⁶ Osobitná správa č. 1/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia, bod 29.

³⁷ Príloha IV k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

³⁸ Suma, ktorá má byť v súvislosti s týmito 84 prípadmi podvodu vrátená, predstavuje 7 mil. EUR.

³⁹ Osobitná správa č. 1/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia, body 112 až 115.

⁴⁰ Vypočítané na základe informácií zaznamenaných v systéme riadenia nezrovnalostí. Ako sme už uviedli, tieto informácie nie sú vždy presné.

⁴¹ Prvý správny alebo súdny nález (PACA) je prvé písomné posúdenie príslušného orgánu, v ktorého závere sa uvádza, že nezrovnalosť môže byť podvod bez toho, aby bolo dotknuté ďalšie posúdenie prípadu. Prvé správne alebo súdne nálezy môžu mať rôzne podoby, napríklad správa o overení vypracovaná riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom, audítorská správa od orgánu auditu, Komisie alebo Dvora audítorov, alebo rozhodnutie prokurátora o podaní obžaloby alebo sudcu, ktorý začína formálne vyšetrovanie trestného činu.

⁴² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2016/2030 z 26. októbra 2016 (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 1).

⁴³ Usmernenie týkajúce sa hlavných úloh a zodpovedností koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS), 13. novembra 2013, Ares (2013) 3403880.

⁴⁴ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF, COM(2018) 338 final 2018/0170 (COD).

⁴⁵ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, SWD(2017) 332 final.

⁴⁶ Stanovisko č. 8/2018 k návrhu Komisie z 23. mája 2018, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF – pozri najmä body 16, 38 a 39.

⁴⁷ Kráľovský dekrét o zložení a fungovaní tohto orgánu bol napokon prijatý 1. marca 2019 a uverejnený 19. marca 2019.

⁴⁸ Odkaz na štúdiu: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/studies/2018/study-on-the-implementation-of-article-125-4-c-of-the-regulation-eu-no-1303-2013-laying-down-the-common-provisions-on-the-european-structural-and-investment-fund-in-member-states.

⁴⁹ V usmerneniach Komisie sa uvádza: „V závislosti od výsledkov takýchto auditov a od identifikovaného prostredia rizika podvodov sa následné audity môžu vykonávať tak často, ako je potrebné..“ Odporúča sa cielený a primeraný prístup.

⁵⁰ Pozri SWD(2018) 386 final 2/2, bod 4.3, strany 86 – 88.

⁵¹ Pozri COM(2015) 386 final, bod 4.2.2, strana 23.

⁵² Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.

⁵³ Pozri správu o ochrane finančných záujmov za rok 2014 – COM(2015) 386 final z 31. júla 2015, odporúčanie 1, strana 30.

⁵⁴ Ares(2016)6943965 z 13. decembra 2016), vypracované rámci podskupiny COCOLAF pre predchádzanie podvodom v spolupráci s vnútroštátnymi expertmi.

⁵⁵ Pozri SWD(2016) 237 final, bod 2.4.

⁵⁶ ARES(2017)5692256 z 21. novembra 2017.

⁵⁷ [SWD(2015) 154 final, bod 3.2, strany 57 – 61].

⁵⁸ Pozri SWD(2015) 154 final, bod 3.2, strany 57 – 61.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II: Výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia, ktorej predsedá členka Európskeho dvora audítorov Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA Henri Grethen, ktorému poskytla podporu Ildikó Preiss, atašé kabinetu, Juan Ignacio González Bastero, hlavný manažér, Jorge Guevara López, vedúci úlohy (CFE); Dana Christina Ionita, Sandra Dreimane (CFE), Florence Fornaroli, Efstratios Varetidis, Márton Baranyi, Zhivka Kalaydzhieva, a Janka Nagy-Babos, audítori. Thomas Everett poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Márton Baranyi, Thomas Everett, Efstratios Varetidis, Henri Grethen, Ildikó Preiss, Dana Christina Ionita, Juan Ignacio González Bastero, Janka Nagy-Babos, Jorge Guevara López, Florence Fornaroli, Sandra Dreimane.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

© Európska únia, 2019

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.