Chemické, biologické, rádiologické a jadrové centrá excelentnosti EÚ: potrebný je väčší pokrok
O správe Iniciatíva týkajúca sa CBRN centier excelentnosti EÚ je hlavným systémom na zmierňovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových hrozieb a rizík s pôvodom mimo EÚ. Hoci sú tieto riziká nízke, sú náznaky, že rastú a v prípade ich zrealizovania by ich dosah na celosvetové zdravie, životné prostredie a ekonomiku mohol byť vysoký. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť kapacity partnerských krajín prostredníctvom projektov budovania kapacít a siete spolupráce. Preskúmali sme, či iniciatíva EÚ zmiernila CBRN hrozby a dospeli sme k záveru, že áno, ale zostáva príliš mnoho výziev. Na zlepšenie iniciatívy predkladáme niekoľko odporúčaní.
Zhrnutie
IOd roku 2010 sa EÚ snaží zmierňovať chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká spoza svojich hraníc prostredníctvom iniciatívy týkajúcej sa CBRN centier excelentnosti EÚ („iniciatíva”). Ide o najväčší vonkajší program EÚ v oblasti občianskej bezpečnosti a je financovaný z Nástroja na podporu stability a mieru s rozpočtom vo výške 130 mil. EUR na roky 2014 – 2020. Iniciatíva je jedným z hlavných nástrojov1 na zmierňovanie CBRN hrozieb a rizík s pôvodom mimo EÚ.
IIS cieľom posúdiť, do akej miery iniciatíva prispela k zmierňovaniu CBRN rizík s pôvodom mimo EÚ sme sa zamerali na prístup k riadeniu rizík, vykonávanie iniciatívy v partnerských krajinách a systémy monitorovania a hodnotenia. V rámci tohto auditu sme skontrolovali odporúčania z osobitnej správy EDA č. 17/2014 („Môže iniciatíva týkajúca sa centier excelentnosti EÚ účinne prispievať k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?”), ktorá sa týkala zriadenia tohto systému.
IIIDospeli sme k záveru, že iniciatíva prispela k zmierňovaniu CBRN hrozieb, ale zostáva mnoho výziev. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykonali v plnom rozsahu tri zo šiestich odporúčaní uvedených v osobitnej správe č. 17/2014 a čiastočne vykonali dve z nich. Partnerské krajiny sú teraz viac zapojené do iniciatívy a vykonávania projektov, organizácia na regionálnej úrovni sa posilnila a spolupráca medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou a vykonávacími orgánmi sa zlepšila. Hoci sa zaznamenal istý pokrok, úloha delegácií EÚ a rýchlosť realizácie projektov stále nie sú uspokojivé. Jedno z našich predchádzajúcich odporúčaní, v ktorom sa navrhovalo sústrediť finančné prostriedky EÚ v tých oblastiach, ktoré sú najrelevantnejšie pre bezpečnosť EÚ a ktoré Komisia akceptovala, nebolo vykonané.
IVPrimeraný prístup k riadeniu rizík súvisiacich s činnosťami iniciatívy zatiaľ nebol vypracovaný pre iniciatívu ako celok, pre fázu výberu projektov a pre určenie potrieb partnerských krajín.
VKomisia poskytuje partnerským krajinám nástroje a metodiku, aby im pomohla posúdiť ich vlastné potreby a vypracovať národné akčné plány na zmierňovanie CBRN rizík. Neposkytuje však dostatočné usmernenia, ako by sa riziká mali identifikovať a priorizovať. Napriek tomuto nedostatku dotazníky na posúdenie potrieb a národné akčné plány sú stále kľúčovými zložkami iniciatívy. Komisia však nemôže dostatočne rýchlo reagovať na žiadosti všetkých partnerských krajín o pomoc s určovaním ich potrieb a stanovením priorít, čo predstavuje riziko značného oneskorenia pri vypracovaní dotazníkov aj akčných plánov.
VINiekoľko aspektov iniciatívy bolo vyvinutých v partnerských krajinách navyše k zlepšeniam vyplývajúcim z našich predchádzajúcich odporúčaní. Iniciatíva podporuje kultúru bezpečnosti a spolupráce. Národné tímy CBRN boli vymenované vo väčšine partnerských krajín. Projektmi sa dosiahla väčšina ich výstupov; zainteresované strany obzvlášť ocenili budovanie operačných kapacít.
VIIRegionálna spolupráca bola iniciovaná, ale stále chýba, pretože partnerské krajiny nie sú v dostatočnej interakcii a najprv chcú riešiť svoje národné potreby.
VIIIOd našej predchádzajúcej osobitnej správy č. 17/2014 sa zapojenie delegácií EÚ zlepšilo. Delegácie EÚ však neboli dostatočne aktívne v presadzovaní iniciatívy a mobilizovaní politickej vôle. Záležitosti týkajúce sa CBRN neboli systematicky začleňované do dialógu o politike a bezpečnosti a do politického dialógu. Interakcia generálnych riaditeľstiev Komisie s komunitou darcov bola obzvlášť v otázke potenciálne dostupného financovania obmedzená.
IXAbsencia jasných cieľov, príslušných ukazovateľov a údajov zozbieraných na mieste zabránila posúdeniu účinkov a dosahu projektov a iniciatívy ako celku.
XWebový portál CBRN má značný potenciál ako operačná databáza pre vykonávanie a riadenie činností iniciatívy, ale zatiaľ nie je účinným, úplným, aktuálnym a štruktúrovaným zoznamom činností, získaných ponaučení a osvedčených postupov.
XIOdporúčame preto, aby Komisia a ESVČ:
- stanovili priority činností na základe posúdenia systémových rizík;
- posilnili regionálny rozmer iniciatívy;
- viac posilnili úlohu delegácií EÚ v iniciatíve;
- určili potenciálne synergie a ďalšie dostupné zdroje financovania;
- zvýšili zodpovednosť a zviditeľnenie činností a výsledkov prostredníctvom lepšieho monitorovania a hodnotenia;
- prepracovali webový portál, aby umožňoval jednoduchý prístup k všetkým informáciám o činnostiach iniciatívy.
Úvod
01Udalosti ako nedávne použitie sarínu a plynného chlóru v Iraku a Sýrii a nervovoparalytickej látky VX na letisku v Kuala Lumpure vo februári 2017, vypuknutie vírusového ochorenia Ebola v západnej Afrike v rokoch 2014 – 2016 a roztavenie jadrového reaktora vo Fukušime v roku 2011 sú silnou pripomienkou nebezpečenstiev, ktoré môžu nasledovať po výskyte chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) rizík. Či už sú uvoľnené náhodne alebo zámerne, chemické látky, pandemické a epizootické biologické ochorenia a radiologické a jadrové látky môžu predstavovať závažné ohrozenie celosvetového zdravia, životného prostredia a ekonomiky.
02Komisia považuje pravdepodobnosť realizácie CBRN rizík za nízku, ale dosah ich výskytu môže byť vysoký2. Hoci väčšina medzinárodného spoločenstva podpísala medzinárodné dohody a konvencie3, ktorými sa riadi používanie CBRN zbraní a materiálov, niekoľko štátov ich neimplementovalo a ďalšie ešte musia dohody ratifikovať. Dochádza k nadobúdaniu a zneužívaniu CBRN komponentov a očakáva sa, že toto ohrozenie bude v nasledujúcich rokoch rásť4. Okrem zneužitia CBRN látok sa vyskytujú aj prírodné a ľuďmi spôsobené nehody.
03Na úrovni EÚ Generálne riaditeľstvo Komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) koordinuje domácu politiku EÚ v oblasti CBRN5 s cieľom zmierniť súvisiace hrozby a riziká. Keďže CBRN hrozby nepoznajú hranice, EÚ nemôže obmedzovať svoje opatrenia len na územie EÚ. Európska rada, Rada Európskej únie6 a Európsky parlament7 opakovane zdôraznili dôležitosť prepájania vnútornej a vonkajšej bezpečnostnej politiky EÚ, ktoré sa týkajú CBRN záležitostí. Európska komisia tiež uviedla, že „vonkajšej činnosti EÚ musia odrážať, dopĺňať a prispievať k vnútornej bezpečnosti EÚ”8. Rastúca podpora sektorov bezpečnosti je podložená Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 20169.
04Iniciatíva týkajúca sa CBRN centier excelentnosti EÚ („iniciatíva”), riadená Generálnym riaditeľstvom pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO), je hlavným, ale nie jediným systémom na zmierňovanie CBRN hrozieb s pôvodom mimo EÚ. GR DEVCO vykonáva aj iné opatrenia na zmiernenie rizík, napríklad posilnenie systémov kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím (CBRN materiály s civilným aj vojenským použitím) a zmena zamerania vedcov so znalosťami o technológiách s dvojakým použitím.
05Hlavným cieľom iniciatívy je posilniť dlhodobú kapacitu a podporovať dlhodobú spoluprácu vnútroštátnych a regionálnych úradov a administratívnych orgánov zodpovedných za riešenie CBRN hrozieb10. Iniciatíva financuje najmä projekty budovania kapacít, ale jej prínosy sa neobmedzujú len na projekty. Jej hlavnou črtou je zriadiť a konsolidovať CBRN siete (alebo centrá excelentnosti) spolupráce medzi partnerskými krajinami a v týchto krajinách. Sieť je organizovaná prostredníctvom regionálnych sekretariátov, ktoré zdieľajú poznatky a odborné znalosti.
06Iniciatíva je z finančného hľadiska najväčším opatrením v rámci Nástroja na podporu stability a mieru (IcSP)11 a najväčším vonkajším programom EÚ v oblasti občianskej bezpečnosti. IcSP rieši konflikty, mierové a bezpečnostné „záležitosti, ktoré nemožno účinne riešiť inými nástrojmi spolupráce EÚ”12.
07Rozpočet iniciatívy na roky 2009 – 2013 bol 109 mil. EUR a 130 mil. EUR na roky 2014 – 2020. To znamená, že medzi týmito dvomi obdobiami ročný priemer klesol z 22 mil. EUR na 19 mil. EUR (pozri prílohu I).
08Iniciatíva sa začala v máji 201013. Jej zriadenie sme preskúmali v osobitnej správe č. 17/2014: „Môže iniciatíva týkajúca sa centier excelentnosti EÚ účinne prispievať k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?“ Dospeli sme k záveru, že by to tak mohlo byť, ale je potrebné ešte dokončiť niekoľko prvkov (pozri prílohu II). Hoci sa organizačná štruktúra iniciatívy od posledného auditu mierne zmenila, zostáva zložitá, pretože sa opiera o rozsiahlu sieť orgánov EÚ (Európska služba pre vonkajšiu činnosť „ESVČ”, GR DEVCO, Spoločné výskumné centrum „JRC”), aktérov mimo EÚ (Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť „UNICRI”, riadiaci tím, regionálne sekretariáty, národné tímy), odborníkov na CBRN materiály, občianske a vojenské zainteresované strany a iné medzinárodné organizácie (pozri ilustráciu 1). Najpozoruhodnejšou zmenou od nášho posledného auditu je väčšie zapojenie JRC a odborníkov na mieste kontrahovaných GR DEVCO.
Táto organizačná štruktúra, do ktorej je zapojených mnoho aktérov CBRN, prístup zdola nahor, kombinácia vnútroštátnych a regionálnych prístupov robia z tejto iniciatívy jedinečný mechanizmus podpory. Vlády partnerských krajín vymenúvajú „národné kontaktné miesto” (NKM), ktoré je ich hlavným zástupcom v iniciatíve, zodpovedá za kontakt so zainteresovanými stranami CBRN na vnútroštátnej (národný tím, príjemcovia projektov a iní miestni aktéri) a medzinárodnej úrovni.
10Centrá excelentnosti sú založené na ôsmich regionálnych sekretariátoch (pozri prílohu III). Regionálne sekretariáty sú platformou na podporovanie a uľahčovanie spolupráce na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Spájajú sa s národnými kontaktnými miestami v ich regióne a poskytujú im podporu, organizujú regionálne zasadnutia za okrúhlym stolom, uľahčujú zdieľanie informácií, monitorujú v určitej miere regionálne činnosti a propagujú iniciatívu.
Rozsah auditu a audítorský prístup
11Jedným z hlavných cieľov tohto auditu výkonnosti iniciatívy týkajúcej sa CBRN centier excelentnosti EÚ bolo následne skontrolovať opatrenia prijaté ESVČ a Komisiou na vykonanie odporúčaní z osobitnej správy č. 17/2014, ktorými boli:
- sústrediť finančné prostriedky EÚ v tých oblastiach, ktoré sú najrelevantnejšie pre bezpečnosť EÚ;
- zvýšiť kapacity regionálnych sekretariátov;
- zväčšiť úlohu delegácií EÚ;
- zapojiť partnerské krajiny do začatia a vykonávania projektov;
- zmenšiť časové rozpätie medzi predložením návrhov projektov a vykonávaním projektov;
- zlepšiť spoluprácu medzi rozhodovacími a vykonávacími orgánmi.
Zatiaľ čo sa náš predchádzajúci audit zameral na zriadenie iniciatívy, tentokrát sme rozšírili rozsah auditu a zahrnuli doň posúdenie prístupu k riadeniu rizík, vykonávanie iniciatívy v partnerských krajinách a systémy monitorovania a hodnotenia. Našim cieľom bolo zodpovedať túto otázku: Prispieva iniciatíva týkajúca sa centier excelentnosti výrazne k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?
13Na zodpovedanie tejto otázky sme riešili tri podotázky:
- Prijala Komisia a ESVČ primeraný prístup k riadeniu rizík?
- Bola iniciatíva v partnerských krajinách rozvinutá uspokojivo?
- Boli zriadené účinné systémy monitorovania a hodnotenia s cieľom určiť, posúdiť a vykazovať výsledky iniciatívy?
Audit sme uskutočnili v období od februára do októbra 2017. Preskúmali sme podpornú dokumentáciu a uskutočnili rozhovory so zástupcami Komisie (GR DEVCO, JRC, ECHO, NEAR a HOME), ESVČ, UNICRI, riadiacim tímom a účastníkmi 5. medzinárodného zasadnutia národných kontaktných miest v Bruseli.
15Navštívili sme tri partnerské krajiny: Gruzínsko (jún 2017), Jordánsko a Libanon (september 2017). Tieto krajiny sú súčasťou susedstva, prioritnej oblasti iniciatívy, a v prvých dvoch sa nachádzajú regionálne sekretariáty14. Uskutočnili sme rozhovory s regionálnymi sekretariátmi, regionálnymi koordinátormi, odborníkmi technickej pomoci na mieste, národnými kontaktnými miestami, delegáciami EÚ, 15 príjemcami projektov a 3 zmluvnými dodávateľmi EÚ (realizátormi projektov). Uskutočnili sme prieskum vo všetkých regionálnych sekretariátoch (8) a na vzorke ostatných zainteresovaných strán (uvedené nižšie), aby sme získali všeobecné informácie o iniciatíve. Analyzovali sme všetky písomné odpovede, ktoré sme dostali od:
- regionálnych sekretariátov (odpovedalo 5 z 8);
- národných kontaktných miest (odpovedalo 11 z 18);
- delegácií EÚ (odpovedalo 14 z 18);
- realizátorov projektov (odpovedali 6 zo 7);
- kontaktných miest CBRN EÚ (odpovedalo 5 z 10).
Pripomienky
Stanovenie priorít činností na základe rizík sa ešte len musí dosiahnuť
Naliehavá potreba stanoviť priority činností a výdavkov
16S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie obmedzených zdrojov sme v osobitnej správe č. 17/2014 odporučili priorizovať finančné prostriedky EÚ v tých oblastiach, ktoré sú najrelevantnejšie pre bezpečnosť EÚ. Podľa GR HOME najpriamejšie CBRN riziká pre bezpečnosť EÚ sú na Blízkom východe a v krajinách Východného partnerstva15, ďalej nasledujú krajiny severnej Afriky, ktoré spolu predstavujú 20 % partnerských krajín. Napriek tomu geografické priority GR DEVCO (juhovýchodná a východná Európa, Blízky východ, severná Afrika a Sahel, atlantické pobrežie Afriky a východná a stredná Afrika) pokrývajú 70 % partnerských krajín, pričom mnohé z nich sa nepovažujú za najpriamejšie CBRN riziká pre EÚ.
17GR DEVCO a ESVČ v skutočnosti podporujú ďalšie partnerské krajiny, aby sa pridali k iniciatíve. V dôsledku toho počet partnerských krajín rastie namiesto toho, aby sa úsilie zameralo na obmedzenejší počet krajín16. V októbri 2017 sa počet partnerských krajín zvýšil o 15 zo 43 na 58 od nášho posledného auditu (pozri prílohu IV) a záujem o iniciatívu naďalej rastie17. Vzhľadom na to, že sú zdroje obmedzené, rozširovanie územia znamená menej konečnej pomoci v priemere na krajinu.
18V rámci osobitnej správy č. 17/2014 sme preskúmali systémy výberu a realizácie prvých 40 projektov. Porovnali sme prideľovanie financovania na projekty 1 až 40 (prvé obdobie) a na projekty 41 až 60 (druhé obdobie). Na ilustrácii 2 vidieť, že juhovýchodná a východná Európa, ktorá je pre EÚ prioritou, bola najväčším celkovým príjemcom financovania projektov (21 %), ale dostala ho menej v poslednom období. Od projektu 41 je najväčším príjemcom atlantické pobrežie Afriky, ktoré okrem Maroka nie je súčasťou susedstva. Región juhovýchodnej Ázie je tretím najväčším finančným príjemcom, ale nie je jednou z najvyšších prioritných rizikových oblastí. Hoci sú riziká vyššie na Blízkom východe a v severnej Afrike a Sahele (pozri bod 16)18, tieto regióny (s výnimkou regiónu Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive) dostali najnižší podiel financovania v druhom období. Celkovo dostali 13 % resp. 9 % financovania projektov. Regióny, ktoré predstavujú pre EÚ najpriamejšie CBRN riziká (pozri bod 16), dostali spolu 43 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na projekty. Projekty preto nie sú priorizované na základe rizík spojených s územnou polohou. To je v rozpore s naším predchádzajúcim odporúčaním, ktoré Komisia akceptovala.
19Na základe prístupu založeného na dopyte alebo prístupu zdola nahor19 regióny predkladajú návrhy projektov GR DEVCO. Hoci Komisia vyberá projekty na financovanie, neuplatňuje výberové kritériá založené na rizikách, aj keď sa v jej vlastnom pracovnom dokumente uvádza, že rozsiahlejšie využívanie posúdení hrozieb a rizík by bolo prospešné pre bezpečnosť EÚ20. Namiesto toho sa návrhy projektov prijímajú v poradí, v akom prišli, čo, ako Komisia dúfa, podnieti súťaživosť medzi regiónmi. V skutočnosti sú finančné prostriedky iniciatívy rozložené na väčší počet partnerských krajín.
Okrem toho, neuprednostňujú sa nijaké tematické oblasti. Zatiaľ čo pôvodná domáca politika EÚ v oblasti CBRN21 bola zameraná hlavne na preventívne opatrenia, v právnom rámci IcSP22 sa nekonkretizuje, ktoré externé zmierňujúce opatrenia by sa mali priorizovať (pripravenosť, prevencia, odhaľovanie alebo reakcia). Odborníci GR HOME a GR DEVCO však odporúčajú, aby sa ako prvý krok identifikoval a zabezpečil CBRN materiál. Našli sme len tri projekty, ktoré sa zamerali na identifikáciu CBRN zariadení a materiálov v nich. Okrem toho, len v rámci piatich projektov zo 66, čo predstavuje 9 % výdavkov, sa riešili výlučne chemické riziká (pozri prílohu V), hoci Spravodajské a situačné centrum EÚ (INTCEN) zastáva názor, že realizácia tejto hrozby je najpravdepodobnejšia.
21V roku 2017 Komisia začala využívať iniciatívu na riešenie záležitostí viac spojených s bezpečnosťou, napr. boj proti terorizmu, boj proti počítačovej kriminalite, ochrana kritickej infraštruktúry, boj proti obchodovaniu s falošnými liekmi, námorná bezpečnosť a výbušniny. Vzhľadom na to, že sú zdroje iniciatívy obmedzené, Komisia plánuje financovať tieto nové činnosti z iných rozpočtových riadkov, pri súčasnom využití štruktúr centier excelentnosti. Je však stále vysoký počet opatrení, ktoré sú potrebné na riešenie tradičných CBRN rizík23. Národné kontaktné miesta zmobilizovali svoje úsilie v oblasti CBRN a očakávajú výsledky. Rozšírenie iniciatívy o ďalšie tematické oblasti si vyžaduje dodatočnú prácu, pričom stále zostáva veľa práce v oblasti CBRN.
Určenie potrieb a priorít partnerských krajín trvá stále príliš dlho a nie je založené na posúdeniach systémových rizík
22JRC vypracovalo dotazník na posúdenie potrieb (DPP) pre partnerské krajiny. Otázky boli všeobecné a týkali sa tém, ako je existencia alebo neexistencia vnútroštátneho právneho rámca v partnerskej krajine, inštitucionálneho rámca, ktorým sa riadi bezpečnosť a zabezpečenie CBRN materiálov a zariadení. Koncept rizík nebol zapracovaný do metodiky JRC a neboli dostatočné usmernenia, ako identifikovať a priorizovať riziká. Nedostatky zistené prostredníctvom dotazníku slúžia ako základ pre vypracovanie národného akčného plánu (NAP) v oblasti CBRN na zmiernenie týchto rizík.
23Odborníci JRC pomáhali národným tímom CBRN partnerských krajín24 odpovedať na otázky, ale DPP zostáva samohodnotením, ktoré uskutočňujú partnerské krajiny. Na zrealizovanie DPP a NAP Komisia odporúča, aby národné tímy zahŕňali zástupcov zo širokého spektra ministerstiev (pozri ilustráciu 1) a iných uznávaných kontaktných miest25. Z našej analýzy vyplynulo, že národné tímy nezahŕňali systematicky odborníkov z celého spektra v oblasti CBRN.
24Do októbra 2017 dokončilo 26 z 58 (45 %) partnerských krajín ich DPP a len 18 partnerských krajín (31 %) navrhlo NAP. Štyri partnerské krajiny tak urobili bez uplatnenia metodiky DPP (pozri prílohu I).
25Jedným z dôvodov, prečo nie všetky partnerské krajiny dokončili proces DPP/NAP, je skutočnosť, že ide o dobrovoľný postup, na ktorý je potrebná politická vôľa. Ďalším dôvodom, prečo len obmedzený počet partnerských krajín dokončil DPP a NAP, je politická nestabilita v niektorých partnerských krajinách, čo komplikuje plánovanie. A napokon, JRC nemohlo rýchlo odpovedať na všetky požiadavky o pomoc s DPP/NAP.
26Rastúce požiadavky partnerských krajín na vykonanie DPP/NAP a prebiehajúce rozširovanie iniciatívy vytvárajú veľký tlak na ľudské zdroje JRC. Zdroje vyčlenené na iniciatívu sa znížili z 200 osobomesiacov v roku 2015 na 105 v roku 2017. Neschopnosť JRC vysporiadať sa s touto pracovnou záťažou viedla k značným oneskoreniam v usporiadaní pracovných seminárov. K 31. októbru 2017 bol priemerný čas čakania na pracovný seminár o DPP alebo NAP 19 mesiacov od vyplnenia žiadosti alebo účasti na predchádzajúcom seminári. Existuje riziko, že sa stratí hybná sila, ak sa DPP a NAP nevykonajú včas, čím sa ohrozí dôveryhodnosť iniciatívy.
Niektoré aspekty iniciatívy sa v partnerských krajinách vyvinuli uspokojivo
Iniciatíva pomohla posilniť správu CBRN v partnerských krajinách a rozšíriť regionálnu spoluprácu…
27Dvomi hlavnými úspechmi iniciatívy sú zriadenie národných tímov CBRN a iniciovanie regionálnej spolupráce. Zriadenie vnútroštátnych štruktúr trvalo dlho, čím sa oneskorilo vykonávanie činností. Do októbra 2017 ale väčšina krajín (pozri prílohu I) vymenovala národné kontaktné miesto a vytvorila národný tím na zabezpečenie spolupráce medzi agentúrami a zlepšenie vnútroštátnej správy CBRN. Správa sa ďalej posilňuje prostredníctvom DPP a NAP (pozri body 22 a 24).
28Regionálne sekretariáty26 pomáhajú partnerským krajinám s posudzovaním a riešením ich potrieb a uľahčujú koordináciu. Prispievajú k vytvoreniu CBRN siete. V osobitnej správe č. 17/2014 sme však zaznamenali, že im chýbali technické odborné znalosti. GR DEVCO vykonalo naše odporúčanie v plnom rozsahu nasadením šiestich odborníkov technickej pomoci na mieste (známi ako „OSA“, ďalej len „odborníci na mieste”) do siedmich regionálnych sekretariátov27. Títo odborníci na mieste prispievajú k budovaniu správy CBRN v partnerských krajinách prostredníctvom technickej podpory národným tímom, národným kontaktným miestam a regionálnym sekretariátom. Organizujú školenia, cvičenia, uľahčujú zasadnutia národných tímov a pripravujú a zúčastňujú sa pracovných seminárov o DPP a NAP. Taktiež sa podieľajú na zlepšovaní regionálnej spolupráce formulovaním potrieb a projektov, vypracúvaním návrhov zadávacích podmienok a monitorovaním realizácie regionálnych projektov. Partnerské krajiny hodnotia miestnych odborníkov pozitívne.
29Regionálne sekretariáty tiež zlepšili spoluprácu a koordináciu s inými medzinárodnými organizáciami28 (pozri rámček 1). Regionálne sekretariáty napríklad pomohli šiestim partnerským krajinám dostať podporu od jednotky podpory vykonávania Dohovoru o biologických zbraniach.
Rámček 1
Zvýšenie spolupráce s ostatnými medzinárodnými organizáciami
Po vypuknutí krízy s vírusom Ebola v októbri 2017 talianske predsedníctvo globálneho partnerstva G7 a CBRN centrá excelentnosti EÚ zorganizovali pracovný seminár s 11 africkými krajinami s cieľom určiť opatrenia na zmiernenie rizík v oblasti biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany v Afrike.
Po prvýkrát boli porovnané posúdenia potrieb a akčné plány vypracované v súlade s medzinárodnými iniciatívami a záväzkami29, čo umožnilo koordináciu a konsolidáciu existujúcich informácií o rôznych iniciatívach. GR DEVCO plánuje pokračovať v tomto postupe, aby doladilo opatrenia na riešenie najdôležitejších priorít v oblasti biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany pre budúce činnosti.
V osobitnej správe č. 17/2014 sme uviedli, že partnerské krajiny neboli dostatočne zapojené do výberu projektov, hoci iniciatíva mala byť založená na prístupe zdola nahor.
31Od projektu 33 (marec 2013) sa projekty prerokúvali na regionálnych zasadnutiach za okrúhlym stolom a je dvakrát viac projektov s prístupom zdola nahor30 (20) ako projektov s prístupom zhora nadol (9) navrhnutých GR DEVCO (pozri prílohu VI). Do realizácie aspoň polovice projektov31 boli zapojení miestni odborníci. Naše odporúčanie, uvedené v osobitnej správe č. 17/2014, bolo vykonané v plnom rozsahu. Projektmi iniciatívy sa teraz podporuje väčšia miestna angažovanosť a kultúra konsenzu.
32Časový rozdiel medzi návrhmi projektov a ich realizáciou, ktorý sme odporučili skrátiť, je stále veľký (pozri prílohu VI) – v priemere nad 18 mesiacov. Komisia nedávno zmenila prístup k určovaniu konkrétnych potrieb príjemcov, ale je príliš skoro stanoviť, do akej miery táto nová metóda urýchli začiatok projektových činností. Dospeli sme preto k záveru, že odporúčanie bolo vykonané čiastočne.
33Regionálne akčné plány zatiaľ neexistujú. Národné akčné plány, ktoré boli dokončené, podnietili diskusie o potenciálnych regionálnych činnostiach/projektoch. Okrem toho, regionálne sekretariáty, niekedy s podporou miestnych odborníkov, zhromažďujú a konsolidujú informácie o vnútroštátnych potrebách, aby stanovili regionálne priority. Doma vyvinutý regionálny prístup sa začal objavovať v troch regiónoch ako výsledok zvýšenej dôvery a väčšej angažovanosti (pozri rámček 2).
Rámček 2
Určenie regionálnych potrieb
V apríli 2016 sa národní experti zo všetkých partnerských krajín juhovýchodnej Ázie stretli po prvý raz, aby prerokovali regionálne priority (na základe analýzy DPP, NAP, predchádzajúcich/prebiehajúcich projektov a zoznamov priorít). Výsledkom zasadnutia bolo sedem návrhov regionálnych projektov. Hoci je to pozitívnym indikátorom vzrastajúcej iniciatívy, návrhy bolo potrebné značne revidovať, čo podnietilo rozhodnutie vyslať na miesto do regiónu odborníka od roku 2018.
Sekretariát juhovýchodnej a východnej Európy analyzoval existujúce NAP v regióne, predošlé návrhy projektov vrátane tých, ktoré boli zamietnuté. Taktiež vyzvali národné kontaktné miesta, aby uviedli zoznam svojich priorít. Na základe týchto informácií región prijal v roku 2016 regionálnu stratégiu so zoznamom 10 priorít. Región dokončuje zadávacie podmienky pre návrh projektu týkajúceho sa nakladania s chemickým a biologickým odpadom.
V regióne atlantického pobrežia Afriky národné kontaktné miesta posúdili, že činnosti navrhované realizátormi projektov nezodpovedali miestnym potrebám, pretože zadávacie podmienky neboli dostatočne konkrétne. Miestni odborníci boli najatí, aby zhromaždili informácie, analyzovali a definovali skutočné potreby a vypracovali návrhy projektov. Zadávacie podmienky dvoch nedávnych návrhov projektov32 boli navrhnuté na tomto základe. Týmto postupom by sa mohlo skrátiť trvanie počiatočnej fázy.
Projekty dosiahli niektoré alebo všetky plánované výstupy. Mnoho projektov zahŕňalo školenia počnúc všeobecným úvodom a zvyšovaním informovanosti až po budovanie lepšej operačnej kapacity. Projekty niekedy zahŕňali študijné návštevy do členských štátov EÚ, dodávku CBRN zariadení, vypracovanie vzdelávacích materiálov, napr. príručiek, usmernení o osvedčených postupoch, metodických príručiek a vnútroštátnych plánov reakcie, a viedli k prijatiu alebo revízii právnych predpisov a nariadení (pozri rámček 3).
Rámček 3
Ocenenie úspechov
Národné kontaktné miesta a vedúci regionálnych sekretariátov sú vyzývaní, aby presadzovali úspechy iniciatívy. Ocenenia centier excelentnosti prezentované na 5. výročnom zasadnutí NKM boli oslavou niektorých takýchto úspechov.
Zambia dostala cenu za najväčší národný úspech za zrevidovanie svojho vnútroštátneho právneho rámca pre riadenie CBRN rizík. Viedlo to k zmene zákona o boji proti terorizmu č. 2 z roku 2015, vytvoreniu národného centra pre boj proti terorizmu, ktoré má okrem iného zodpovednosť za odhaľovanie, kontrolu CBRN rizík a reakciu na ne.
Simulačné cvičenia v úrade a teréne33 bežia pod záštitou iniciatívy a partnerské krajiny ich veľmi oceňujú34 (pozri rámček 4). Krajiny, v ktorých sme uskutočnili prieskum, uviedli, že by boli radi, ak by sa financovalo viac cvičení v teréne (s príslušným predchádzajúcim školením), pretože ich považujú za najlepšiu formu praktického vzdelávania.
Rámček 4
Simulačné cvičenie v úrade FALCON I
Krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive boli posledným regiónom, ktorý sa pripojil k iniciatíve. Hoci zatiaľ nebol vypracovaný regionálny projekt, regionálny sekretariát vytvoril v regióne dynamiku zorganizovaním pracovného semináru a simulačného cvičenia v úrade vo februári 2016 so zameraním na jadrovú detekciu a reakciu financované najmä Spojenými arabskými emirátmi a Globálnou iniciatívou na boj proti jadrovému terorizmu. Prvé cvičenie tohto typy, „FALCON”, malo za cieľ podporiť regionálnu spoluprácu a zdieľanie informácií a zlepšiť vnútroštátne scenáre prijaté jednotlivými krajinami35. Globálna iniciatíva na boj proti jadrovému terorizmu, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a Svetová colná organizácia sa zúčastnili tohto podujatia ako pozorovatelia.
Druhé cvičenie je plánované v rokoch 2018 – 2019. FALCON II sa zameria najprv na budovanie kapacít odhaľovania a reakcie na radiologické hrozby a potom na simulačné cvičenia v úrade a teréne.
…ale významné prekážky stále bránia dosiahnutiu plného potenciálu iniciatívy…
36Napriek úspechom uvedeným v predchádzajúcej časti zostávajú významné prekážky, ktoré brzdia iniciatívu v dosahovaní jej plného potenciálu vytvoriť prepojenú CBRN komunitu na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
…v partnerských krajinách
37Niekoľko faktorov nepriaznivo ovplyvnilo stupeň posilnenia CBRN správy a zmiernenia rizík v partnerských krajinách. Išlo o obmedzenia mandátu a právnej subjektivity národného tímu ako celku a NKM osobitne. Ďalšími prekážkami bol nedostatok členov národného tímu, politická nestabilita a nedostatok financovania. Odborníci na mieste uľahčili zasadnutia národných tímov v niekoľkých krajinách, ale táto podpora nie je dlhodobo udržateľná.
38Národné kontaktné miesta sú kľúčovými hráčmi siete, pretože koordinujú prácu vykonanú zainteresovanými stranami CBRN v príslušných krajinách a sú národným kontaktným miestom iniciatívy. Komisia plánuje, že sa stanú vstupným bodom pre všetky záležitosti týkajúce sa CBRN. Často im však nie je prisudzovaná dostatočná dôležitosť a autorita zo strany rôznych inštitúcií, ktoré tvoria národný tím, a zo strany ich vlastných vlád.
39Od osobitnej správy č. 17/2014 GR DEVCO vyslalo dlhodobých úradníkov regionálnej spolupráce IcSP len do štyroch delegácií EÚ36 (Nairobi, Manila, Dakar a Islamabad). V prvých dvoch krajinách sú zriadené regionálne sekretariáty, zatiaľ čo v ďalších dvoch nie. Dlhodobí úradníci regionálnej spolupráce IcSP sú kontaktnými pracovníkmi pre ďalšie delegácie EÚ v regiónoch, do ktorých boli vyslaní. Ich zodpovednosti však nie sú obmedzené na CBRN záležitosti, ale zahŕňajú aj iné bezpečnostné činnosti37.
40Zapojenie delegácií EÚ do presadzovania iniciatívy a mobilizovania politickej vôle v krajine a regiónoch sa zvýšilo, ale je stále nedostatočné. Záležitosti týkajúce sa CBRN neboli systematicky začleňované do dialógu o politike a bezpečnosti a do politického dialógu. Rozsah ich informácií často závisel od prítomnosti dlhodobého úradníka regionálnej spolupráce IcSP v regióne. Delegácie EÚ neboli zapojené do záležitostí týkajúcich sa CBRN v niektorých krajinách s prioritnými regiónmi. Celkovo zastávame názor, že ESVČ a Komisia čiastočne vykonali naše predchádzajúce odporúčanie.
…alebo v regióne a vo svete
41Z našej prierezovej analýzy vyplynulo, že pri väčšine projektov nebola regionálna spolupráca stanovená ako primárny cieľ, pretože všetky partnerské krajiny chcú riešiť najprv svoje národné potreby. Hoci je jasná potreba dosiahnuť vyváženosť medzi rozvojom vnútroštátnych kapacít zmierňovania CBRN rizík a posilňovaním regionálnej spolupráce, pomer celoštátnych činností k regionálnym medzi projektmi, ku ktorým sme mali dostatok informácií, bol 70:30.
42Posilnenie CBRN sietí na vnútroštátnej a regionálnej úrovni je kľúčovou požiadavkou na zabezpečenie primeranej reakcie v prípade nehody s CBRN látkami. Cieľom iniciatívy je pomôcť partnerským krajinám s kooperáciou a spoluprácou. Interakcia medzi regiónmi však nebola častá. Regionálne zasadnutia za okrúhlym stolom (pozri ilustráciu 1 a prílohu I), kde sa prerokúvajú projekty, sa vo všeobecnosti konajú dvakrát za rok, ale národní experti sú pozývaní len raz ročne, čím sa obmedzujú prítomné odborné znalosti. GR DEVCO tiež organizuje ročné zasadnutie samotných vedúcich regionálnych sekretariátov. Národné kontaktné miesta a odborníci na mieste uviedli, že je potrebné, aby sa konali pravidelnejšie regionálne zasadnutia, pozývali sa medzinárodní odborníci, organizovali sa informačné pracovné semináre/školenia a konalo sa viac simulačných cvičení v úrade a teréne.
43V súčasnosti neexistuje diskusné fórum alebo priestor na zdieľanie usmernení, osvedčených postupov, štúdií či ponaučení získaných od medzinárodných organizácií alebo z projektov financovaných EÚ v rámci iných programov (napríklad Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti, 7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja, Fond pre vnútornú bezpečnosť – Polícia a Horizont 2020) v oblasti CBRN v partnerských krajinách.
…pri skúmaní iných možností financovania
44Budúcnosť iniciatívy závisí do veľkej miery od realizácie národných akčných plánov. V NAP je uvedený zoznam mnohých opatrení (príklady pozri v prílohe V), ktoré nemožno vykonať v plnom rozsahu využitím len štátnych rozpočtov a zdrojov iniciatívy, zatiaľ čo existujú aj iné zdroje financovania a možno ich využiť, napr. nástroj európskeho susedstva, Európsky rozvojový fond alebo nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti.
45NAP je kľúčovým dokumentom na uľahčenie koordinácie darcov v oblasti CBRN a tým k nasmerovaniu ďalších zdrojov na budovanie vnútroštátnych kapacít (pozri rámček 5).
Rámček 5
Vypracovanie národného akčného plánu Gruzínska
V roku 2015 Gruzínsko prijalo svoj národný akčný plán CBRN na roky 2015 – 2019. Hoci nebol vypracovaný pomocou posúdenia potrieb v rámci iniciatívy, NAP Gruzínska bol prijatý ako jeden z prvých spomedzi partnerských krajín.
Zahŕňa 30 priorít a 118 konkrétnych opatrení. Medzirezortná koordinačná rada Gruzínska zasadá každoročne, aby prerokovala vykonávanie NAP. Na toto podujatie sa pozývajú aj darcovia.
Hlavným výsledkom osobitného koordinačného zasadnutia darcov v novembri 2017 bol dokument s posúdením potrieb zostavený gruzínskou stranou, ktorý by mal pomôcť darcom, vrátane EÚ, pri plánovaní ich pomoci v oblasti CBRN. Dva členské štáty EÚ ponúkli pomoc s rýchlou zdravotnou pomocou/civilnou ochranou a školenie pre vojenské jednotky CBRN. Okrem toho, veľký darca mimo EÚ ohlásil, že celá budúca pomoc týkajúca sa CBRN Gruzínsku bude zosúladená s NAP.
EÚ môže hrať významnú úlohu pri určovaní ďalších zdrojov financovania. Môže ísť o CBRN témy, ako napr. bezpečnosť potravín, biologická bezpečnosť, biologická ochrana, chemické znečistenie, bezpečnostné normy, právne rámce CBRN pri projektoch financovaných v tradičných sektoroch rozvoja (napr. poľnohospodárstvo, životné prostredie, zdravotníctvo, súdnictvo). Delegácie EÚ z prieskumu sa však nesnažili nájsť dodatočné finančné prostriedky na činnosti v oblasti CBRN.
47Veľká väčšina delegácií EÚ z prieskumu uviedla, že sa zasadnutia koordinácie darcov s členskými štátmi EÚ zatiaľ neuskutočnili.
48Napriek tomu, že je susedstvo prioritnou oblasťou iniciatívy a EÚ vo všeobecnosti, GR NEAR sa do dnešného dňa angažuje v obmedzenej miere. Väčšia interakcia GR DEVCO s ostatnými generálnymi riaditeľstvami Komisie, napríklad GR NEAR a GR ECHO, by tiež uľahčila napraviť zistené nedostatky, ktoré iniciatíva nedokáže riešiť.
Neprimerané monitorovanie a hodnotenie
49Iniciatíva by mala zverejniť dosiahnuté výsledky s cieľom nasmerovať budúce strategické a operačné voľby a vytvoriť mieru záujmu a politickej angažovanosti potrebnej na jej úspech.
50Hoci má GR DEVCO celkovú zodpovednosť za monitorovanie iniciatívy, spolieha sa na potrebnú spätnú väzbu od iných zainteresovaných strán. Zhromažďujú informácie, monitorujú a hodnotia činnosti informácie prostredníctvom:
- webového portálu CBRN centier excelentnosti („portál”);
- zasadnutí riadiaceho výboru s realizátormi projektov;
- koordinačných výborov s ESVČ, JRC, UNICRI, riadiacim tímom a odborníkov na mieste;
- správ UNICRI, riadiaceho tímu, odborníkov na mieste a realizátorov projektov;
- monitorovacích návštev na mieste zameraných na výsledky;
- hodnotiacich správ JRC.
Portál: potenciálny nástroj na poskytovanie informácií a monitorovanie
51Portál je webová platforma s obmedzeným prístupom, ktorý by podľa GR DEVCO mal obsahovať celú projektovú dokumentáciu. Jeho cieľom je aj informovať zainteresované strany o plánovaných činnostiach, uverejňovať zápisnice z kľúčových zasadnutí a zoznamy kontaktov. Uverejnené informácie sú však sporadické, neúplné, zle štruktúrované a nie sú ľahko prístupné v užívateľsky dostupnom formáte (alebo pre mobily). JRC je zodpovedné za správu portálu, ale spolieha sa na GR DEVCO, ktoré poskytuje projektovú dokumentáciu. V súčasnosti portál nenapĺňa svoj potenciál byť operačným a riadiacim nástrojom (pozri prílohu VII) alebo ako diskusné fórum (pozri bod 43).
52Realizátori projektov sa spoliehajú na portál, aby sa ponaučili z predchádzajúcich projektov. Vzhľadom na to, že je portál neúplný a neobsahuje zoznam výstupov projektov, realizátori projektov nemajú systematický prístup k týmto informáciám. To viedlo k určitej duplicite činností. Napríklad niektoré programy úvodných školení o CBRN sa zopakovali v rámci niekoľkých projektov bez opätovného využitia podobných materiálov, ktoré boli už vypracované, čím sa mohli znížiť náklady na projekty.
Iné monitorovacie nástroje
53GR DEVCO, JRC, regionálne sekretariáty a národné kontaktné miesta ani systematicky nezhromažďovali a nekonsolidovali informácie nikde mimo portálu. Vysoký počet zapojených aktérov, zlé vedenie záznamov a neúplné informácie o projektoch komplikujú a zhoršujú prehľad Komisie, monitorovanie a hodnotenie projektov.
54GR DEVCO následne kontrolovalo projektové činnosti na zasadnutiach riadiaceho výboru. Zlé vedenie záznamov zo strany GR DEVCO nám však zabránilo potvrdiť, že sa konali pravidelné zasadnutia a že zmluvné záväzky boli dodržané.
55V našej osobitnej správe č. 17/2014 sme odporučili zlepšiť spoluprácu medzi rozhodovacími a vykonávacími orgánmi, napríklad prostredníctvom obnovenia koordinačného výboru. Tieto zasadnutia boli obnovené v roku 2014 a zvyčajne sa konajú dvakrát za rok. Uľahčujú riadenie iniciatívy poskytovaním celkového prehľadu o činnostiach vykonávaných rôznymi kľúčovými aktérmi38. Toto odporúčanie, uvedené v našej predchádzajúcej osobitnej správe č. 17/2014, považujeme za vykonané v plnom rozsahu.
56GR DEVCO tiež monitoruje výsledky na základe kontrol na mieste, ktoré vykonávajú externí odborníci. V čase konania nášho auditu bolo dokončených len šesť monitorovacích správ zameraných na výsledky za 60 projektov vykonaných v rámci iniciatívy, pričom jedna z týchto správ bola technickou pomocou na mieste. Monitorovacie návštevy zamerané na výsledky neboli vykonané za projekty realizované JRC, hoci ich samé JRC nemôže hodnotiť.
Hodnotenie výsledkov nie je uspokojivé
57Absencia jasných, dobre definovaných cieľov spolu s chýbajúcimi relevantnými ukazovateľmi účinku/dosahu na úrovni iniciatívy aj na úrovni projektov39 znemožnili posúdiť výsledky z hľadiska zlepšenia kapacít na zmierňovanie a pripravenosť na CBRN riziká a hrozby. Okrem toho nebolo možné zmerať výsledky iniciatívy, pretože výstupy a dosah projektov neboli prepojené na celkové ciele.
58JRC zodpovedá za všetky hodnotenia projektov, ale od septembra 2016 externalizuje väčšinu hodnotení projektov externým odborníkom. Všetky hodnotenia boli administratívne a spoliehali sa na vstupy JRC. Zistili sme, že jedna tretina hodnotení nebola dokončená, pretože nebola dostatočne dostupná projektová dokumentácia (pozri bod 51).
59Napriek tomu, že boli hodnotenia administratívne, konečné hodnotenia trvali v priemere 19 mesiacov od uverejnenia záverečných správ (a dokonca ešte dlhšie od dokončenia projektov). Hodnotenia v polovici trvania boli ukončené, až keď boli projekty takmer dokončené. Odporúčania, ak boli vyjadrené, boli často zbytočné, pretože bolo príliš neskoro na ich uplatnenie40.
60Skutočnosť, že väčšina projektov je samotnými činnosťami, ktoré sa neopierajú o dlhodobý plán, nevedie k ich udržateľnosti. Veľkej väčšine projektov, ktoré sme preskúmali, chýbali ustanovenia o zabezpečení udržateľnosti účinkov. Aj keď sa v rámci niektorých projektov poskytlo špecialistom prvého zásahu CBRN zariadenie, mnohým partnerským krajinám chýbalo základné zariadenie, takže často boli vykonávané činnosti príliš pokročilé vzhľadom na ich technické kapacity. Keďže CBRN nie je najvyššou prioritou, vnútroštátne financovanie je obmedzené, čo ohrozuje pokračovanie v dosiahnutých výsledkoch. Len niekoľko školiacich aktivít – vrátane školení pre školiteľov – pokračuje po skončení projektu.
Závery a odporúčania
61Iniciatíva je najväčším vonkajším programom EÚ v oblasti občianskej bezpečnosti. Tento koncept je jedinečným regionálnym a medziagentúrnym prístupom, do ktorého je zapojených mnoho aktérov (pozri body 8 až 10). Celkovo je iniciatíva jedným z hlavných nástrojov na zmierňovanie CBRN hrozieb a rizík s pôvodom mimo EÚ (bod 4). Dospeli sme k záveru, že iniciatíva prispela k zmierňovaniu CBRN hrozieb, ale zostáva mnoho výziev (pozri body 16 až 60).
62Komisia a ESVČ vykonali v plnom rozsahu tri zo šiestich odporúčaní uvedených v našej osobitnej správe č. 17/2014 a čiastočne vykonali dve z nich (príloha II a body 11, 16 až 21, 28, 30 až 32, 39 až 40 a 55). Partnerské krajiny sú teraz viac zapojené do iniciatívy a vykonávania projektov, organizácia na regionálnej úrovni sa posilnila a spolupráca medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou a vykonávacími orgánmi sa zlepšila. Hoci sa zaznamenal istý pokrok, úloha delegácií EÚ a rýchlosť realizácie projektov stále nie sú uspokojivé (body 27 až 48). Jedno z našich predchádzajúcich odporúčaní, v ktorom sa navrhovalo sústrediť finančné prostriedky EÚ v tých oblastiach, ktoré sú najrelevantnejšie pre bezpečnosť EÚ a ktoré Komisia akceptovala, nebolo vykonané (body 16 až 21).
63Úspech iniciatívy závisí od schopnosti prispôsobiť sa a riešiť hlavné výzvy, ktorým teraz čelí. Odporúčania, ktoré nasledujú, sú vypracované tak, aby riešili nedostatky zistené počas auditu, a majú za cieľ posilniť a udržať iniciatívu.
64Primeraný prístup k riadeniu rizík súvisiacich s činnosťami iniciatívy zatiaľ nebol vypracovaný pre iniciatívu ako celok, pre fázu výberu projektov a pre určenie potrieb partnerských krajín (body 18 až 23).
65Komisia poskytuje partnerským krajinám nástroje a metodiku, aby im pomohla posúdiť ich vlastné potreby a vypracovať národné akčné plány na zmiernenie CBRN rizík (pozri body 22 a 23). Neposkytuje však dostatočné usmernenia, ako by sa riziká mali identifikovať a priorizovať (pozri bod 23). Napriek tomuto nedostatku dotazníky na posúdenie potrieb a národné akčné plány sú stále kľúčovými zložkami iniciatívy. Komisia však nemôže dostatočne rýchlo reagovať na žiadosti všetkých partnerských krajín o pomoc s určovaním ich potrieb a stanovením priorít, čo predstavuje riziko značného oneskorenia pri vypracovaní dotazníkov aj akčných plánov (pozri bod 26).
Odporúčanie 1 – Stanovenie priorít na základe posúdenia systémových rizík
Komisia a ESVČ by mali:
- vykonať spoločnú analýzu EÚ na určenie externých CBRN rizík pre EÚ s cieľom ucelene prepojiť interné a externé opatrenia.
Komisia by mala:
- začleniť posúdenia systémových rizík do posúdenia potrieb a metodík národných akčných plánov;
- reagovať rýchlo na žiadosti všetkých partnerských krajín o pomoc s dokončením ich posúdenia potrieb a národných akčných plánov.
Cieľový dátum vykonania: jún 2019.
66Niekoľko aspektov iniciatívy bolo vyvinutých v partnerských krajinách navyše k zlepšeniam vyplývajúcim z našich predchádzajúcich odporúčaní. Iniciatíva podporuje kultúru bezpečnosti a spolupráce (pozri body 22 a 31). Národné tímy CBRN boli vymenované vo väčšine partnerských krajín. Projektmi sa dosiahla väčšina ich výstupov; zainteresované strany obzvlášť ocenili budovanie operačných kapacít (pozri body 34 až 35).
67Regionálna spolupráca bola iniciovaná, ale stále chýba, pretože partnerské krajiny nie sú v dostatočnej interakcii a najprv chcú riešiť svoje národné potreby (pozri body 33, 41 až 43).
Odporúčanie 2 – Posilnenie regionálneho rozmeru iniciatívy
Komisia by mala zvýšiť počet regionálnych činností, napr. simulačných cvičení v teréne a úrade.
Cieľový dátum vykonania: december 2019.
68Od našej predchádzajúcej správy č. 17/2014 sa zapojenie delegácií EÚ do iniciatívy zlepšilo. Neboli však dostatočne aktívne v presadzovaní iniciatívy a mobilizovaní politickej vôle (pozri body 39 a 40). Záležitosti týkajúce sa CBRN neboli systematicky začleňované do dialógu o politike a bezpečnosti a do politického dialógu.
Odporúčanie 3 – Viac posilniť úlohu delegácií EÚ v iniciatíve
Komisia a ESVČ by spoločne mali:
- prideliť zodpovednosti v oblasti CBRN vymenovaným kontaktným miestam a/alebo dlhodobým úradníkom regionálnej spolupráce IcSP vo všetkých delegáciách EÚ;
- začleniť CBRN do dialógu o politike a bezpečnosti a do politického dialógu.
Cieľový dátum vykonania: december 2018.
69Interakcia generálnych riaditeľstiev Komisie s komunitou darcov bola obzvlášť v otázke potenciálne dostupného financovania obmedzená (pozri body 44 až 48).
Odporúčanie 4 – Určiť potenciálne synergie a ďalšie dostupné zdroje financovania
GR DEVCO a ESVČ by mali spolupracovať s ostatnými relevantnými generálnymi riaditeľstvami Komisie, a to najmä s GR NEAR, ako aj s ostatnými darcami, aby určili potenciálne synergie a ďalšie dostupné zdroje financovania, ktoré by sa mohli lepšie využiť na podporu činností v oblasti CBRN.
Cieľový dátum vykonania: jún 2019.
70Monitorovanie a hodnotenie zo strany Komisie bolo neprimerané z dôvodu neúplných a sporadických informácií, zlého vedenia záznamov a nedostatočnej angažovanosti partnerských krajín (pozri body 51 až 60). Absencia jasných cieľov, príslušných ukazovateľov a údajov zozbieraných na mieste zabránila posúdeniu účinkov a vplyvu projektov a iniciatívy ako celku.
Odporúčanie 5 – Zvýšiť zodpovednosť a zviditeľnenie činností a výsledkov prostredníctvom lepšieho monitorovania a hodnotenia.
Komisia by mala:
- preformulovať všeobecné ciele iniciatívy do konkrétnejších cieľov, ktoré možno použiť na úrovni projektov, čo umožní merať výsledky od úrovne projektov po vnútroštátnu, regionálnu úroveň a úroveň iniciatívy;
- definovať ukazovatele účinku a dosahu, čo umožní posúdiť účinnosť iniciatívy na základe stanovených cieľov.
Cieľový dátum vykonania: december 2019.
71Webový portál CBRN má značný potenciál ako operačná databáza pre vykonávanie a riadenie činností iniciatívy, ale zatiaľ nie je účinným, úplným, aktuálnym a štruktúrovaným zoznamom činností, získaných ponaučení a osvedčených postupov (pozri body 51 až 59).
Odporúčanie 6 – Prepracovať webový portál, aby umožňoval jednoduchý prístup k všetkým informáciám o činnostiach iniciatívy
Komisia by mala zabezpečiť, aby:
- všetky relevantné informácie boli dostupné na webovom portáli s primeranými úrovňami schválenia prístupu;
- osvedčené postupy a usmernenia boli dostupné prostredníctvom portálu CBRN.
Cieľový dátum vykonania: december 2018.
Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Karel PINXTEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 24. apríla 2018.
Za Dvor audítorov
Klaus-Heiner LEHNE
predseda
Prílohy
Príloha I
Iniciatíva v číslach
Obdobie | 2009 – 2013 | 2014 – 2017 | 2020 |
Rozpočet | 109 mil. EUR Ročný priemer = ± 22 |
76 mil. EUR Ročný priemer = ± 19 |
|
130 mil. EUR | |||
Pridelené | 97 mil. EUR na projekty | ||
41 mil. EUR na pomoc (budovanie kapacít a správa) |
Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe CRIS.
8 regiónov a 58 partnerských krajín v októbri 2017
Počet | APA | SAS | JVVE | BV | GCC | VSA | SÁ | JVÁ | Spolu |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Partnerské krajiny | 10 | 6 (+1) | 10 | 3 | 3 | 11 | 5 | 10 | 58 |
NKM | 10 | 6 | 10 | 3 | 3 | 11 | 5 | 9 | 57 |
Národné tímy | 10 | 1 | 9 | 3 | 0 | 10 | 3 | 8 | 46 |
Zasadnutia za okrúhlym stolom | 12 | 7 | 14 | 9 | 5 | 9 | 6 | 13 | Nevzťahuje sa |
Dokončené dotazníky na posúdenie potrieb | 6 | 1 | 4 | 2 | 1 | 5 | 3 | 4 | 26 |
Dokončené národné akčné plány | 4 | 0 | 3 | 1 | 0 | 4 | 0 | 6 | 18 |
Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe dokumentov JRC, správ technickej pomoci na mieste, zápisníc zo zasadnutí za okrúhlym stolom a CRIS.
Príloha II
Kontrola prijatia odporúčaní uvedených v osobitnej správe č. 17/2014
Odporúčania | Súčasný stav | Odkaz v texte |
---|---|---|
Sústrediť finančné prostriedky EÚ v tých oblastiach, ktoré sú najrelevantnejšie pre bezpečnosť EÚ, aby sa dosiahol čo najpriamejší prínos. | Nevykonané | Body 16 až 21 |
Zvýšiť kapacity regionálnych sekretariátov doplnením technických odborných znalostí. | Vykonané v plnom rozsahu | Bod 28 |
Zväčšiť úlohu delegácií EÚ, a to najmä v krajinách, v ktorých bol zriadený regionálny sekretariát. | Čiastočne vykonané | Body 39 až 40 |
Prijať opatrenia zamerané na zapojenie partnerských krajín nielen do začatia projektov, ale aj do ich vykonávania. To by zvýšilo ich zodpovednosť za opatrenia a zabezpečilo ich udržateľnosť. | Vykonané v plnom rozsahu | Body 30 až 31 |
Pokračovať v úsilí o zdokonaľovanie postupov s cieľom zmenšiť časové rozpätie medzi predložením návrhov projektov a vykonávaním projektov. | Čiastočne vykonané | Bod 32 |
Zlepšiť spoluprácu medzi rozhodovacími a vykonávacími orgánmi, napríklad prostredníctvom obnovenia koordinačného výboru. | Vykonané v plnom rozsahu | Bod 55 |
Zdroj: Európsky dvor audítorov.
Príloha III
Príloha III – Regionálne sekretariáty a partnerské krajiny v októbri 2017
Skratka | Región | Zapojené krajiny |
---|---|---|
JVÁ | Juhovýchodná Ázia | Brunej, Kambodža, Indonézia, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Filipíny, Singapur, Thajsko, Vietnam |
APA | Atlantické pobrežie Afriky | Benin, Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Libéria, Mauritánia, Maroko, Senegal, Sierra Leone, Togo |
SAS | Severná Afrika a Sahel | Alžírsko, Burkina Faso, Líbya, Mali, Maroko, Niger, Tunisko |
JVVE | Juhovýchodná a východná Európa | Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko, Ukrajina |
SÁ | Stredná Ázia | Afganistan, Kirgizsko, Pakistan, Tadžikistan, Uzbekistan |
BV | Blízky východ | Irak, Jordánsko, Libanon |
VSA | Východná a stredná Afrika | Burundi, Konžská demokratická republika, Etiópia, Ghana, Keňa, Malawi, Rwanda, Seychely, Uganda, Zambia |
GCC | Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive | Spojené arabské emiráty, Katar, Saudská Arábia |
Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe GR DEVCO a ESVČ.
Príloha IV
Územné rozloženie iniciatívy
Príloha V
Príklady CBRN priorít vyňaté z národných akčných plánov štyroch partnerských krajín
Zdroj: Plagáty UNICRI na základe informácií zdieľaných Pobrežím Slonoviny, Libanonom, Laoskou ľudovodemokratickou republikou a Gruzínskom.
Príloha VI
Zoznam projektov
Č. | Názov projektu | Rozpočet (EUR) | Región | Zdola nahor | Vyjadrenie nápadu | Dátum začiatku | Dátum ukončenia | Pokryté oblasti CBRN |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
66 | MEDISAFE – Boj proti nelegálnemu obchodovaniu a zvýšenie bezpečnosti liekov vo východnej a strednej Afrike | Pripravuje sa | VSA | Hybridný: | CB | |||
65 | Zlepšenie nakladania s chemickým a biologickým odpadom v krajinách strednej Ázie a zmierňovanie bezpečnostných rizík | 3 000 000 | SÁ | Áno | 2. 6. 2016 | CB | ||
64 | EU P2P – Program kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím 2017 | 3 000 000 | SAS, JVVE | Nie | RN | |||
63 | Poskytnutie špeciálneho CBRN zariadenia na školenie zamestnancov zodpovedných za hraničnú kontrolu | 1 000 000 | SAS | Áno | Týka sa P 55 | CBRN | ||
62 | Technická podpora na mieste centrám excelentnosti CBRN | Pripravuje sa | JVÁ | Nevzťahuje sa | CBRN | |||
61 | Riadne nakladanie s chemikáliami a ich príslušným odpadom v juhovýchodnej Ázii (SEACHEM) | 2 999 815 | JVÁ | Áno | 3. 4. 2014 | 1. 9. 2017 | 1. 9. 2020 | C |
60 | Podpora centier excelentnosti vo východnej a strednej Afrike v oblasti jadrovej bezpečnosti | 3 500 000 | VSA | Áno | 8. 11. 2016 | 7. 11. 2019 | RN | |
59 | Posilnenie regionálneho sekretariátu CBRN centra excelentnosti pre región Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive | 285 000 | GCC | Nevzťahuje sa | 15. 9. 2015 | 14. 9. 2016 | CBRN | |
58 | Poskytnutie špeciálneho CBRN forenzného zariadenia v regióne CE JVVE | 1 871 115 | JVVE | Áno | 8. 4. 2014 týka sa P 57 | 15. 1. 2017 | 30. 4. 2018 | CBRN |
57 | Posilnenie forenzných kapacít na mieste činu pri vyšetrovaní CBRN nehôd v centrách excelentnosti regiónu juhovýchodnej a východnej Európy | 1 399 670 | JVVE | Áno | 8. 4. 2014 | 14. 1. 2020 | CBRN | |
56 | Technická pomoc na mieste 2–Technická pomoc na mieste sekretariátom chemických, biologických, rádiologických a jadrových centier excelentnosti v Alžíri a Taškente | 2 130 250 | SÁ, SAS | Nevzťahuje sa | 10. 11. 2019 | CBRN | ||
55 | Posilnenie cezhraničnej kapacity na kontrolu a odhaľovanie CBRN látok | 3 500 000 | SAS, APA | Áno | 2. 7. 2013 | 30. 9. 2019 | CBRN | |
54 | Budovanie kapacít zdravotníckej pripravenosti a reakcie na CBRN nehody | 2 999 965 | BV | Áno | 26. 2. 2014 | 17. 7. 2019 | CBRN | |
53 | Posilnenie vnútroštátneho právneho rámca a poskytnutie špecializovaného školenia o biologickej bezpečnosti a biologickej ochrane v krajinách strednej Ázie | 5 000 000 | SÁ | Áno | 25. 3. 2015 | 22. 12. 2015 | 21. 12. 2018 | B |
52 | Poskytnutie špeciálneho CBRN zariadenia prvej reakcie v regióne CE JVVE | 1 697 563 | JVVE | Áno | 10. 7. 2013 týka sa P 44 | 11. 12. 2015 | 10. 6. 2018 | CBRN |
51 | Technická pomoc na mieste sekretariátom chemických, biologických, rádiologických a jadrových centier excelentnosti v Gruzínsku, Keni a Maroku | 2 969 700 | JVVE, SÁ, APA | Nevzťahuje sa | 15. 9. 2015 | 14. 9. 2018 | CBRN | |
50 | Poskytnutie špeciálneho zariadenia na zvýšenie CBRN pripravenosti a schopnosti reakcie | 2 634 042 | APA, VSA | Áno | 1. 4. 2014 | 1. 10. 2015 | 30. 6. 2019 | CBRN |
49 | Jeden zdravotnícky projekt v Pakistane | 927 608 | SÁ | Nie | 5. 1. 2015 | 4. 1. 2018 | B | |
48 | Lepšie regionálne riadenie prepuknutia problémov v CBRN centrách excelentnosti partnerských krajín v regióne atlantického pobrežia Afriky. | 3 499 600 | APA | Áno | 1. 6. 2014 | 1. 1. 2016 | 31. 12. 2018 | B |
47 | Informačný program EÚ zameraný na položky s dvojakým použitím – juhovýchodná Ázia | 3 472 100 | JVÁ | Áno | 3. 4. 2014 | 1. 9. 2015 | 31. 8. 2018 | CBRN |
46 | Posilnenie CBRN kapacít v juhovýchodnej Ázii pri riešení zmierňovania CBRN rizík v súvislosti s prvou reakciou na CBRN, biologickou bezpečnosťou a biologickou ochranou, zvyšovaním informovanosti a právnym rámcom | 3 000 000 | JVÁ | Áno | 3. 4. 2014 | 107,15 | 9. 7. 2018 | CBRN |
45 | Zriadenie prenosného laboratória pre zásahy na mieste po prepuknutí vírusovej hemoragickej horúčky v kombinácii s budovaním CBRN kapacít v západnej Afrike (EUWAM-Lab) | 2 579 854 | APA | Nie | 18. 9. 2014 | 17. 11. 2017 | B | |
44 | Posilnenie kapacít prvej reakcie v oblasti CBRN a regionálna spolupráca v juhovýchodnej Európe, na južnom Kaukaze, v Moldavsku a na Ukrajine | 2 953 550 | JVVE | Áno | 10. 7. 2013 | 1. 1. 2015 | 30. 4. 2018 | CBRN |
43 | Informačný program EÚ zameraný na položky s dvojakým použitím | 2 249 250 | JVVE, BV, GCC, SAS, SÁ | Nie | 1. 9. 2015 | 30. 6. 2017 | CBRN | |
42 | Chemická bezpečnosť a zabezpečenie v regióne strednej a východnej Afriky | 2 978 000 | VSA, APA | Áno | 6. 5. 2014 | 5. 1. 2015 | 4. 1. 2018 | C |
41 | Vysokorizikové chemické zariadenia a zmierňovanie rizík v regióne APA | 3 000 000 | APA, SAS | Áno | 1. 6. 2014 | 1. 1. 2015 | 31. 12. 2017 | C |
40 | Posilňovanie zdravotníckych laboratórií s cieľom minimalizovať potenciálne biologické riziká | 4 495 712 | JVVE, SAS, BV, SÁ | Nie | 18. 12. 2013 | 17. 12. 2017 | B | |
39 | Posilňovanie zdravotnej bezpečnosti v prístavoch, na letiskách a pozemných priechodoch | 1 432 757 | SÁ, GCC, BV, SAS | Nie | 24. 7. 2013 | 23. 11. 2015 | B | |
38 | Kontrola vývozu v teréne zameraná na položky s dvojakým použitím | 3 500 000 | SÁ, BV | Nie | 30. 12. 2013 | 29. 7. 2019 | CBRN | |
37 | Prevencia vektorom prenášaných nákaz v regiónoch Stredozemného a Čierneho mora vytvorením nových sietí MEDILABSECURE | 3 626 410 | JVVE, BV, SAS | Nie | 6. 1. 2014 | 5. 7. 2018 | B | |
36 | Ďalší rozvoj a konsolidácia Programu odbornej prípravy v oblasti intervenčnej epidemiológie v Stredomorí (Mediterranean Programme for Intervention Epidemiology Training – MediPIET) | 6 400 000 | JVVE, BV, SAS | Nie | 1. 1. 2014 | 31. 12. 2017 | B | |
35 | APA – Nakladanie s odpadom | 3 871 800 | APA | Áno | 20. 3. 2013 | 1. 1. 2014 | 31. 12. 2017 | CB |
34 | Posilňovanie kapacít v oblasti CBRN reakcie a v situáciách chemickej a zdravotnej pohotovosti | 3 914 034 | BV | Áno | 1. 9. 2012 | 23. 12. 2013 | 22. 6. 2017 | CBRN |
33 | Posilňovanie vnútroštátneho právneho rámca pre oblasť CBRN materiálov a poskytovanie špecializovanej a technickej odbornej prípravy s cieľom zlepšiť pripravenosť v oblasti CBRN materiálov a spôsobilosti v oblasti reakcie | 2 699 069 | APA, VSA | Áno | 20. 3. 2013 | 15. 9. 2013 | 28. 2. 2017 | CBRN |
32 | Zriadenie programu odbornej prípravy v oblasti intervenčnej epidemiológie v Stredomorí (Mediterranean Programme for Intervention Epidemiology Training – MediPIET) | 400 000 | BV, SAS, JVVE, APA | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | B | |
31 | Sieť univerzít a inštitútov na zvyšovanie informovanosti o obavách týkajúcich sa dvojakého použitia chemických materiálov | 614 883 | SÁ, BV, APA, SAS, JVVE, JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 20. 4. 2015 | C | |
30 | Sieť excelentnosti pre jadrovú súdnu analýzu v regióne Juhovýchodnej Ázie | 600 000 | JVVE, JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 20. 12. 2016 | RN | |
29 | Regionálny rozvoj ľudských zdrojov pre jadrovú bezpečnosť, ochranu a riadenie bezpečnostných záruk prostredníctvom univerzitného programu magisterského štúdia v Thajsku | 624 451 | JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 20. 3. 2016 | RN | |
28 | Podpora rozvoja integrovaného systému bezpečnosti štátu v súvislosti s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi | 1 000 000 | JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 20. 12. 2016 | RN | |
27 | Riadenie biologických rizík | 480 000 | JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 30. 6. 2015 | B | |
26 | Predpoklad pre posilnenie vnútroštátnych právnych rámcov pre oblasť CBRN materiálov | 299 936 | BV, SAS, JVVE, APA | Áno | 17. 12. 2012 | 16. 12. 2014 | CBRN | |
25 | Rozvoj poznatkov a prenos najlepších postupov týkajúcich sa biologickej bezpečnosti/biologickej ochrany/riadenia biologických rizík | 434 010 | BV | Nie | 12. 12. 2012 | 11. 4. 2015 | B | |
24 | Rozvoj metodiky pre odhaľovanie rádionuklidových materiálov, nakladanie s týmito materiálmi a ochranu verejnosti pred týmito materiálmi | 599 830 | APA | Áno | 18. 12. 2012 | 17. 12. 2017 | RN | |
23 | Budovanie kapacít s cieľom identifikovať a reagovať na hrozby vyplývajúce z chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok | 492405 | APA, JVVE, BV, SAS, JVÁ | Nie | 10. 12. 2012 | 9. 12. 2014 | CBRN | |
22 | Poskytovanie špecializovanej technickej odbornej prípravy s cieľom posilniť spôsobilosti špecialistov prvého zásahu v prípade CBRN incidentov | 677 766 | APA, JVÁ | Áno | 17. 12. 2012 | 16. 12. 2014 | CBRN | |
21 | Budovanie kapacít v oblasti regionálnej kontroly hraníc s cieľom identifikovať a odhaľovať CRN materiály | 700 000 | APA, JVÁ | Áno | 21. 12. 2012 | 20. 12. 2016 | CRN | |
20 | nekontrahované | |||||||
19 | Rozvoj postupov a usmernení s cieľom vytvoriť a zdokonaliť bezpečné systémy riadenia informácií a mechanizmy na výmenu údajov v prípade CBRN materiálov, na ktoré sa vzťahuje regulačná kontrola | 400 000 | APA, SÁ, VSA, BV, SAS, JVVE, JVÁ | Nie | 1. 3. 2013 | 30. 6. 2015 | CBRN | |
18 | Medzinárodná sieť univerzít a inštitútov na zvyšovanie informovanosti o obavách týkajúcich sa dvojakého použitia biotechnológie | 399 719 | APA, SÁ, BV, SAS, JVVE, JVÁ | Nie | 1. 3. 2013 | 31. 12. 2014 | B | |
17 | Vytvorenie národného plánu reakcie v Ghane a Keni zameraného na reagovanie na nepovolené udalosti zahŕňajúce chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) materiály | 240 000 | VSA, APA | Áno | 15. 5. 2013 | 15. 5. 2015 | CBRN | |
16 | Podpora rozvoja integrovaného systému jadrovej bezpečnosti štátu | 400 000 | SAS, APA | Áno | 1. 1. 2013 | 30. 9. 2015 | RN | |
15 | Posilňovanie biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany v laboratóriách prostredníctvom vytvorenia systému laboratórií s kódmi ISO | 480 000 | JVÁ | Nie | 1. 8. 2013 | 30. 6. 2015 | CBRN | |
14 | Poskytovanie špecializovanej technickej odbornej prípravy s cieľom posilniť spôsobilosti v oblasti prvej reakcie (CBRN FRstCap) | 400 000 | JVVE | Nie | 1. 4. 2013 | 31. 3. 2015 | CBRN | |
13 | Budovanie kapacít a zvyšovanie informovanosti s cieľom identifikovať a reagovať na hrozby vyplývajúce z chemických, biologických, rádiologických a jadrových materiálov v krajinách subsaharskej Afriky | 319 924 | VSA | Nie | 1. 1. 2013 | 30. 6. 2015 | CBRN | |
12 | Výmena skúseností medzi EÚ a krajinami Juhovýchodnej Ázie v súvislosti s posilňovaním právnych predpisov a nariadení v oblasti biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany, ako aj v súvislosti s príslušnými systémami riadenia laboratórií prostredníctvom regionálneho centra excelentnosti – fáza 2 | 320 000 | JVÁ | Nie | 1. 4. 2013 | 31. 3. 2015 | B | |
11 | Podpora osvedčených postupov a medziagentúrnych postupov na posudzovanie rizík chemického, biologického, rádiologického a jadrového zneužitia | 1 915 452 | APA, BV, SAS, JVVE, JVÁ | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | CBRN | |
10 | Rozvoj kurzov elektronického učenia sa na zmiernenie CBRN rizík | 399 806 | APA, SÁ, VSA, BV, SAS, JVVE, JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 31. 3. 2015 | CBRN | |
9 | Národný plán reakcie v Libanone týkajúci sa CBRN udalostí | 159 900 | BV | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | CBRN | |
8 | Predpoklad pre posilnenie vnútroštátnych právnych rámcov pre oblasť CBRN materiálov | 800 000 | JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 30. 6. 2015 | CBRN | |
7 | Usmernenia, postupy a normalizácia v súvislosti s biologickou bezpečnosťou/biologickou ochranou | 1 199 576 | JVVE, JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 31. 3. 2015 | B | |
6 | Rozvoj poznatkov a prenos najlepších postupov týkajúcich sa nakladania s chemickým a biologickým odpadom | 480 000 | JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | CB | |
5 | Rozvoj poznatkov a prenos najlepších postupov týkajúcich sa monitorovania dovozu/vývozu CBRN materiálov | 1 440 000 | APA, SÁ, BV, SAS | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | CBRN | |
4 | Medziagentúrny program reakcie na CBRN (ICP) | 959 675 | JVVE, JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2014 | CBRN | |
3 | Rozvoj poznatkov a prenos najlepších postupov týkajúcich sa biologickej bezpečnosti/biologickej ochrany/riadenia biologických rizík | 1 920 000 | APA, SAS, JVVE, JVÁ | Áno | 1. 1. 2013 | 30. 6. 2015 | B | |
2 | Budovanie kapacít s cieľom identifikovať a reagovať na hrozby vyplývajúce z chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok | 160 000 | JVVE | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 3. 2015 | CBRN | |
1 | Identifikácia a posilňovanie forenzných kapacít v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a nezákonnému obchodovaniu s chemickými látkami vrátane odbornej prípravy a vybavenia pre colných úradníkov v prvej línii | 640 000 | JVVE | Nie | 1. 1. 2013 | 31. 3. 2015 | C |
Zdroj: Portál CBRN a CRIS.
Príloha VII
Informácie uvedené alebo neuvedené na portáli
Zdroj: Európsky dvor audítorov.
Skratky a akronymy
APA: Atlantické pobrežie Afriky
BV: Blízky východ
CBRN: Chemické, biologické, rádiologické a jadrové
DPP: Dotazník na posúdenie potrieb
ESVČ: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
GCC: Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive
GR DEVCO: Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj
GR ECHO: Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ
GR NEAR: Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení
IcSP: Nástroj na podporu stability a mieru
INTCEN: Spravodajské a situačné centrum EÚ
JRC: Spoločné výskumné centrum
JVÁ: Juhovýchodná Ázia
JVVE: Juhovýchodná a východná Európa
NAP: Národný akčný plán
NKM: Národné kontaktné miesto
SÁ: Stredná Ázia
SAS: Severná Afrika a Sahel
UNICRI: Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť
VSA: Východná a stredná Afrika
Koncové poznámky
1 Existujú aj iné opatrenia, napr. posilnenie systémov kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím (CBRN materiály s civilným aj vojenským použitím) a zmena zamerania vedcov so znalosťami o technológiách s dvojakým použitím.
2 COM(2017) 610 final z 18. októbra 2017 „Akčný plán na zlepšenie pripravenosti na chemické, biologické, rádiologické a jadrové bezpečnostné riziká“.
3 Napríklad rezolúcia BR OSN č. 1540, Dohovor o chemických zbraniach, Dohovor o biologických zbraniach a Dohoda o zákaze jadrových zbraní.
4 Zaisťovacia spoločnosť Pool Reinsurance Company. Správa o hrozbe terorizmu a jeho zmiernení. August – december 2016. Clingendael Strategic Monitor 2017.
5 Závery Rady o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti. Dokument č. 15505/1/09 REV 1, 12. novembra 2009.
COM(2014) 247 final „Oznámenie o novom prístupe EÚ k odhaľovaniu a zmierňovaniu rizík CBRN-E“.
COM(2017) 610 final.
6 Návrh záverov Rady o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020, 10. júna 2015, dokument č. 9798/15.
Závery Rady o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 17/2014 s názvom „Môže iniciatíva týkajúca sa centier excelentnosti EÚ účinne prispievať k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?“ 26. októbra 2015, dokument č. 13279/15.
Spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Spoločné vyhlásenie EÚ – NATO 2016.
Závery Rady o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu. Dokument č. 10384/17, 19. júna 2017.
7 Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2013. Dokument P8_TA(2015)0119.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti. P8_TA(2015)0269.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. P8_TA(2016)0440.
8 SWD(2017) 278 final „Komplexné posúdenie bezpečnostnej politiky EÚ, sprievodný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Deviata správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie.
9 Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, jún 2016.
10 Ročný akčný program na rok 2017 pre článok 5 Nástroja na podporu stability a mieru: Akčný dokument o zmiernení rizík súvisiacich s CBRN materiálmi a látkami a pripravenosti na ne.
11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1).
12 Tematický strategický dokument Nástroja na podporu stability a mieru (IcSP) na roky 2014 – 2020. Viacročný indikatívny program na roky 2014 – 2017 (príloha).
13 Pilotné projekty a plánovanie boli financované z ročného akčného programu na rok 2009 o zmiernení rizík súvisiacich s CBRN materiálmi a látkami a pripravenosti na ne.
14 Regionálne sekretariáty v juhovýchodnej a východnej Európe a na Blízkom východe.
15 Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
16 Etiópia, Kuvajt, Pakistan a Sierra Leone sa pripojili k iniciatíve v roku 2017 a Mongolsko sa pripojilo v marci 2018.
17 Kazachstan vyjadril záujem o zapojenie sa do iniciatívy.
18 Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ročenka 2017.
19 Partnerské krajiny (národné tímy) určujú potreby špecifické pre ich krajinu a na regionálnej úrovni prerokúvajú opatrenia, ktoré by bolo možné prijať na riešenie spoločných CBRN rizík a hrozieb.
20 SWD(2017) 278 final ČASŤ 1/2, s. 13.
21 Závery Rady o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti. Dokument č. 15505/1/09 REV 1, 12. novembra 2009.
22 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014.
Nástroj na podporu stability a mieru (IcSP), Tematický strategický dokument na roky 2014 – 2020.
23 Analogicky, 124 opatrení sa vyžadovalo od členských štátov EÚ v súvislosti s prevenciou, odhaľovaním, pripravenosťou a reakciou v prvom akčnom pláne v oblasti CBRN bezpečnosti.
24 Národné tímy CBRN vo svojich krajinách koordinujú prácu a zabezpečujú výmenu informácií medzi inštitúciami, ako sú ministerstvá, agentúry a výskumné a vzdelávacie zariadenia zapojené na rôznych úrovniach do zmierňovania CBRN rizík.
25 Napríklad, kontaktné miesta pre INTERPOL, Svetovú zdravotnícku organizáciu, rezolúcia č. 1540 Bezpečnostnej rady OSN, Dohovor o biologických zbraniach, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Organizácia pre zákaz chemických zbraní, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, program na prevenciu, pripravenosť a reakciu, pokiaľ ide o prírodné a človekom spôsobené katastrofy atď.
26 Regionálne sekretariáty tvorí jeden vedúci sekretariátu a jeden regionálny koordinátor UNICRI.
27 Odborník na mieste pokrýva dva regióny: Severná Afrika a Sahel a Blízky východ.
28 Svetová zdravotnícka organizácia, Dohovor o biologických zbraniach, Dohovor o chemických zbraniach, Interpol a Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov.
29 Iniciatíva týkajúca sa CBRN centier excelentnosti EÚ, medzinárodné zdravotné predpisy Svetovej zdravotníckej organizácie, rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 a Dohovor o biologických zbraniach.
30 Rozsah nášho auditu sa rozšíril a zahŕňal projekt 60. Na tento výpočet sme však zohľadnili všetky projekty až po projekt 66. Projekty technickej pomoci na mieste boli vyčlenené.
31 Bez technickej pomoci na mieste a zmlúv o dodaní zariadenia.
32 Preprava nebezpečného tovaru a bezpečnosť potravín.
33 Simulačné cvičenia v úrade zahŕňajú diskusie účastníkov s cieľom identifikovať a navrhnúť reakcie. Cvičeniami v teréne sa testujú operačné kapacity reagovať na CBRN nehodu.
34 Napríklad projekty č. 4, 9, 17, 21, 22, 23, 33, 34, 42, 44, 46 a 47.
35 Spojené arabské emiráty usporiadali podujatie za účasti Jordánskeho hášimovského kráľovstva, Marockého kráľovstva, Katarského štátu, Saudskoarabského kráľovstva, Kuvajtského štátu, Ománskeho sultanátu a Bahrajnského kráľovstva.
36 Pozícia dlhodobého úradníka regionálnej spolupráce IcSP prideleného do Ammánu bola presunutá na GR NEAR.
37 Napríklad boj proti terorizmu, ochrana kritickej infraštruktúry a boj proti nezákonnému obchodovaniu.
38 GR DEVCO, ESVČ, odborníci na mieste, UNICRI a riadiaci tím.
39 Takmer za 70 % projektov.
40 Napríklad v záverečnom hodnotení projektu č. 6 sa odporúča „zlepšiť riadenie času a finančných zdrojov. Ak sú zdroje nedostatočné, identifikovať to dostatočne skoro v rámci dohľadu nad projektom”. V ex post hodnotení projektu č. 22 sa odporúča „rozšíriť definície disciplín núdzovej reakcie na širšiu základňu zainteresovaných strán, aby boli zahrnutí aj poskytovatelia zdravotníckych služieb”.
Udalosť | Dátum |
---|---|
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu | 25.4.2017 |
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (alebo inému kontrolovanému subjektu) | 2.3.2018 |
Schválenie konečnej správy po námietkovom konaní | 24.4.2018 |
Oficiálne odpovede Komisie a ESVČ prijaté vo všetkých jazykoch |
25.5.2018 |
Audítorský tím
V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.
Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora III Vonkajšie opatrenia, bezpečnosť a spravodlivosť.
Karel Pinxten bol predsedajúcim komory a spravodajcom v čase prijatia tejto audítorskej správy. Po ukončení jeho funkčného obdobia dňa 30. apríla 2018 funkciu spravodajkyne a predsedajúcej komory prevzala Bettina Jakobsen. Audítorský tím tvorili Sabine Hiernaux-Fritsch, hlavná manažérka; Aurelia Petliza, vedúca úlohy; Michiel Sweerts a Dirk Neumeister, audítori. Hannah Critoph poskytla jazykovú podporu.
Kontakt
EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG
Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors
Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).
Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.
ISBN 978-92-872-5376-7 | ISSN 1977-5776 | doi:10.2865/329404 | QJ-AB-18-011-SK-N | |
HTML | ISBN 978-92-872-9660-3 | ISSN 1977-5776 | doi:10.2865/864371 | QJ-AB-18-011-SK-Q |
© Európska únia, 2018
Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.
OBRÁŤTE SA NA EÚ
Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.
Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:
- prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
- prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
- e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact/write-to-us_sk.
VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ
Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk
Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).
Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.
Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk/home?) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.