Predvstupová pomoc EÚ pre Turecko: doteraz len skromné výsledky

Zhrnutie

I

Finančná pomoc EÚ pre Turecko naplánovaná od roku 2007 do roku 2020 prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) predstavuje viac než 9 mld. EUR. Naším cieľom bolo posúdiť koncepciu a účinnosť IPA pre Turecko, ktorého cieľom je zosúladiť kandidátsku krajinu s acquis a posilniť jej administratívne kapacity. Preskúmali sme programové obdobia nástroja IPA I (2007 – 2013) a IPA II (2014 – 2020) a zamerali sa na prioritné sektory právneho štátu, správy vecí verejných a ľudských zdrojov (t. j. vzdelávanie, zamestnanosť a sociálna politika), na ktoré bol pridelený rozpočet vo výške 3,8 mld. EUR. Z dôvodu oneskoreného vykonávania IPA II sme mohli skúmať iba vykonávanie IPA I, a to najmä prostredníctvom 15 projektov IPA I, ktoré predstavovali 112 mil. EUR z 1,5 mld. EUR, ktoré boli v rámci nástroja IPA I na tieto odvetvia zmluvne dohodnuté.

II

Dospeli sme k záveru, že Komisia navrhla ciele IPA dobre, najmä preto, že riadne identifikovala požiadavky potrebné na dosiahnutie pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ a uskutočnila presvedčivé odvetvové posúdenia. V praxi sa však využité prostriedky IPA nedostatočne zameriavali na niektoré základné potreby v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných, v ktorých už niektoré zásadné reformy mali byť vykonané. Projekty IPA I prispeli k zosúladeniu Turecka s acquis a k posilneniu jeho administratívnej kapacity v oblastiach, v ktorých existovala väčšia politická vôľa, ako sú clá, zamestnanosť a zdaňovanie. Udržateľnosť týchto výsledkov je však ohrozená z dôvodu ťažkostí s čerpaním finančných prostriedkov z IPA a zhoršenia situácie v oblasti reforiem. Domnievame sa preto, že účinnosť nástroja IPA bola len obmedzená.

III

Pokiaľ ide o koncepciu IPA, zistili sme, že Komisia stanovila ciele nástroja IPA riadne, pretože boli konkrétne a v súlade s právnym rámcom. Konkrétnejšie, ciele nástroja IPA týkajúce sa právneho štátu, riadenia a ľudských zdrojov boli relevantné a zakladali sa na potrebách, ktoré Turecko identifikovalo, aby sa zosúladilo s acquis a posilnilo svoje administratívne kapacity.

IV

V skutočnosti sa však pomocou finančných prostriedkov vynaložených v rámci cieľov IPA I riešili len niektoré základné potreby: nezávislosť a nestrannosť súdnictva, boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, sloboda tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie externého auditu a občianskej spoločnosti. Komisia na základe vlastnej analýzy zistila, že pokrok v týchto oblastiach je neuspokojivý už niekoľko rokov, pretože tureckým orgánom chýba politická vôľa.

V

Komisia sa rozhodla vykonávať IPA II prostredníctvom odvetvového prístupu, v rámci ktorého sa podporujú reformy celého odvetvia, a nie samostatné projekty. Pred uplatnením tohto nového prístupu Komisia posúdila pripravenosť odvetví čerpať finančné prostriedky z IPA II. Tieto odvetvové posúdenia predstavovali relevantnú a presvedčivú analýzu na určenie oblastí, v ktorých by sa mohol nástroj IPA II realizovať prostredníctvom odvetvového prístupu. Neboli však vždy vyčerpávajúce, najmä v prípade troch z piatich použitých kritérií posudzovania: koordinácia darcov v Turecku, analýza odvetvových rozpočtov a jeho rámec posudzovania výkonnosti.

VI

Okrem financovania z EÚ môže reformnému procesu pomôcť podmienenosť nástroja IPA. Napriek pretrvávajúcemu neuspokojivému pokroku, o ktorom informuje Komisia vo svojich správach o Turecku, sme zistili, že málo využívala podmienenosť nástroja IPA na podporu reforiem v prioritných odvetviach, v ktorých bol pokrok neuspokojivý. Konkrétne Komisia zriedkavo využívala podmienky, ako napríklad možnosť opätovne centralizovať riadenie projektov IPA alebo nápravné opatrenia, ak neboli splnené podmienky projektu. Okrem toho sa v nariadeniach o nástroji IPA II výslovne neodrazila možnosť pozastaviť financovanie z IPA I, ak neboli dodržané zásady demokracie a právneho štátu.

VII

Pokiaľ ide o vykonávanie nástroja IPA, kontrolované projekty vo všeobecnosti dosiahli plánované výstupy, čo prispelo k zosúladeniu Turecka s acquis a posilneniu jeho administratívnej kapacity, a to aj vtedy, ak boli často oneskorené. Zistili sme, že udržateľnosť týchto pozitívnych výsledkov je ohrozená, najmä z dôvodu nedostatočnej politickej vôle, ktorú ešte zhoršili hromadné prepúšťania, suspendovanie verejných činiteľov a obmedzenia týkajúce sa občianskej spoločnosti.

VIII

V monitorovaní výkonnosti projektov sa zistili nedostatky, ako sú napríklad projekty, ktoré neboli vybrané rámcom ROM Komisie, a ukazovatele boli niekedy irelevantné alebo nespoľahlivé alebo pri nich nebola uvedená príslušná východisková hodnota.

IX

Ďalším zdrojom obáv je skutočnosť, že pre rozsiahle meškania pri programovaní a realizácii sa nástroj IPA výrazne oneskoril. To viedlo k zníženiu finančných prostriedkov a času, ktorý mali k dispozícii turecké orgány, aby vykonávali následný rozpočet a projekty IPA II a bude ďalej prispievať k oneskoreniam pri zadávaní zákaziek a uzatváraní zmlúv k projektom. Dôvody týchto oneskorení boli známe: slabá administratívna kapacita na niektorých ministerstvách pri príprave návrhov projektov, prechod k odvetvovému prístupu a nadmerná fluktuácia zamestnancov v CFCU, ktorá spravuje väčšinu finančných prostriedkov z IPA v Turecku.

X

V správe sa stanovuje päť merateľných odporúčaní s cieľom zlepšiť navrhovanie a vykonávanie predvstupovej pomoci Turecku. Okrem toho sa výsledky auditu stanú podkladom preskúmania Komisie v polovici trvania, ktoré sa bude týkať IPA II, ako aj návrhu budúcich programov predvstupovej pomoci v prospech krajín zaradených do procesu rozširovania EÚ.

Úvod

01

Turecká republika, ktorá sa nachádza na križovatke medzi Európou a Blízkym východom (ilustrácia 1), zohráva tradične vedúcu úlohu v medzinárodných vzťahoch. Je kľúčovým partnerom EÚ v oblasti obrany, zahraničnej politiky a obchodu. V kontexte utečeneckej krízy nadobudlo Turecko ešte väčší význam pre EÚ, a naopak (napr. dialóg o liberalizácii vízového režimu, nástroj pre utečencov v Turecku vo výške troch miliárd eur).

02

S viac ako 80 miliónmi obyvateľov je Turecko jednou z krajín s najväčším počtom moslimského obyvateľstva na svete, ďalej má veľké kurdské a rómske spoločenstvá a niekoľko náboženských menšín (kresťania, Židia).

03

Od 50. rokov minulého storočia sa Turecko pomaly, ale dôsledne posunulo smerom k EÚ; uznáva právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva a od roku 1999 je kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ¹. Od všeobecných volieb v roku 2002 je vládnúcou stranou konzervatívna Strana pre spravodlivosť a rozvoj alebo AKP², ktorá krajine vládne pod vedením predsedu vlády a od roku 2014 prezidenta republiky Recepa Tayyipa Erdoğana.

04

Proces rokovaní o pristúpení k EÚ bol zatiaľ veľmi zdĺhavý a do roku 2017 bolo pre rokovania o pristúpení otvorených len 16 z 35 kapitol (a len jedna kapitola bola uzavretá). Stav procesu pristúpenia Turecka podľa kapitol zachytáva príloha II.

05

Predvstupová pomoc EÚ je súčasťou tohto procesu pristúpenia a pozostáva z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktorého cieľom je podpora kandidátskych krajín pri postupnom zosúlaďovaní s normami a politikami EÚ s cieľom členstva v EÚ, ktoré sa bežne označujú ako acquis (pozri rámček 1).

06

Predvstupová pomoc sa vykonáva v spolupráci s tureckými orgánmi tak, že Európska komisia financuje projekty v rôznych oblastiach politiky, ako je právny štát, správa, poľnohospodárstvo, infraštruktúra (napr. životné prostredie či doprava) a rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom politiky vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej politiky. Naplánované prostriedky na IPA I (2007 – 2013) vo výške 4,58 mld. EUR a na IPA II (2014 – 2020) vo výške 4,49 mld. EUR (pozri prílohu III) robia z Turecka najväčšieho príjemcu pomoci EÚ mimo EÚ. IPA riadi Komisia s pomocou členských štátov EÚ ako členov Výboru IPA II³.

07

Zatiaľ čo Komisia nesie celkovú zodpovednosť za riadenie nástroja IPA, poverila turecké orgány zodpovednosťou za riadenie väčšej časti nástroja IPA v rámci „nepriameho hospodárenia“ v rozpočtovom riadení EÚ. Pri tomto spôsobe riadenia rozpočtu na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia Komisia delegovala riadenie rozpočtu tureckým orgánom⁴. Tento decentralizovaný prístup k riadeniu IPA je podobný zdieľanému hospodáreniu s väčšinou fondov EÚ, ako je Európsky fond pre regionálny rozvoj alebo Európsky sociálny fond, zo strany Komisie a členských štátov EÚ.

08

V Turecku tento prístup vyžaduje, aby turecké orgány plánovali, vykonávali, monitorovali a vykonávali audit finančných prostriedkov IPA v súlade s predpismi EÚ i vnútroštátnymi pravidlami. Zatiaľ čo za koordináciu medzi jednotlivými tureckými zainteresovanými subjektmi zodpovedá národný koordinátor IPA, 87,2 % prostriedkov IPA I a 84,2 % prostriedkov IPA II riadi Centrálna finančná a kontraktačná jednotka (CFCU) ministerstva financií⁵ pod dohľadom národných povoľujúcich úradníkov (NPÚ).

09

Komisia vykonávala nástroj IPA I tradičným projektovým spôsobom tak, že rozhodovala o financovaní konkrétnych projektov. Odvetvový prístup je strategickou voľbou Komisie na vykonávanie nástroja IPA II. Pri tomto prístupe sa o financovaní rozhoduje podľa vnútroštátnych cieľov jednotlivých odvetvových politík. Cieľom je doplniť úsilie vlády v odvetví, a tým zvýšiť synergie a národnú zodpovednosť za verejné politiky a rozhodnutia týkajúce sa prideľovania zdrojov v rámci odvetvia. Financovanie z IPA sa preto zameriava na dosiahnutie vnútroštátnych odvetvových cieľov a výsledkov, ktoré sú relevantné pre pristúpenie⁶. Odvetvový prístup sa uplatňuje podľa jednotlivých odvetví, po posúdení Komisiou.

10

Od roku 2013 sa reformy v Turecku spomalili. Najmä od pokusu o vojenský prevrat v júli 2016 vyhlásenie výnimočného stavu v Turecku a rozsiahle suspendovanie, prepúšťanie a zadržiavanie osôb oslabili pozíciu Turecka vo vzťahu k EÚ. Tieto represívne opatrenia vykonané po prevrate, ktoré turecká vláda označuje za opatrenia proti terorizmu, ovplyvnili celé spektrum tureckej spoločnosti: súdnictvo, polícia, žandárstvo, armáda, štátna služba, akademická obec, učitelia, právnici, médiá a obchodný sektor⁷.

11

Samotný rozsah týchto opatrení ovplyvnil administratívnu kapacitu Turecka a rovnako skomplikoval a zdržal jeho zosúlaďovanie s acquis. Rámček 2 obsahuje tri príklady týchto opatrení v troch odvetviach, ktorých sa týkal tento audit. V novembri 2016 v situácii zhoršujúcich sa politických vzťahov medzi EÚ a Tureckom vyzval Európsky parlament Komisiu a členské štáty EÚ, aby dali podnet na dočasné pozastavenie prebiehajúcich prístupových rokovaní s Tureckom⁸.

Rozsah auditu a audítorský prístup

12

Naším cieľom bolo posúdiť koncepciu a účinnosť vykonávania nástroja IPA v Turecku, ktorého cieľom bolo zosúladiť kandidátsku krajinu s acquis a posilniť jeho administratívne kapacity. Audit sa zameral na zodpovedanie tejto otázky: „Je predvstupová pomoc EÚ Turecku dobre riadená a účinná?“ Táto otázka bola rozdelená do dvoch podotázok:

1. Koncipovala Komisia IPA v Turecku dobre?
2. Podporoval IPA v Turecku účinne jeho prioritné odvetvia?

13

Posledná audítorská správa EDA o predvstupovej pomoci pre Turecko bola uverejnená v roku 2009¹². Od tohto obdobia bol IPA použitý vo dvoch po sebe idúcich programových obdobiach a vzťahy medzi EÚ a Tureckom zaznamenali značný vývoj. Táto správa by mala byť podkladom preskúmania Komisie v polovici trvania týkajúceho sa IPA II, ako aj stratégie EÚ pre prideľovanie finančných prostriedkov na predvstupovú pomoc Turecku z IPA II (2014 – 2020) a nasledujúce programové obdobie.

14

Zamerali sme sa na tri prioritné odvetvia vymedzené Radou a platné pre programové obdobie IPA I (2007 – 2013), ako aj IPA II (2014 – 2020), na ktoré pripadalo spolu 3,8 mld. EUR¹³:

1. právny štát vrátane základných práv, vnútorných vecí a spravodlivosti s celkovým financovaním vo výške 1,2 mld. EUR;
2. správa vecí verejných, ako aj podpora občianskej spoločnosti, reforma verejnej správy a riadenie verejných financií (PFM) s celkovým financovaním vo výške 1,6 mld. EUR;
3. ľudské zdroje vrátane vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho začlenenia s celkovým financovaním vo výške 1 mld. EUR

15

V rámci IPA I boli v týchto odvetviach uzavreté zmluvy vo výške 1,5 mld. EUR. Z nich sme preverovali 15 projektov v celkovej hodnote 112 mil. EUR (7,5 %)¹⁴, ktoré tvorili našu vzorku. Tieto projekty sme vybrali tak, aby sme rovnomerne pokryli jednotlivé oblasti politiky a zemepisné oblasti, ktoré prijali predvstupovú pomoc v oblasti právneho štátu, správy vecí verejných a ľudských zdrojov. Zamerali sme sa na realizáciu projektov a tiež na typy realizačných partnerov (turecké organizácie alebo organizácie OSN).

16

Dôležitou súčasťou našej práce bolo posúdenie toho, čo sa programami a projektmi EÚ dosiahlo z hľadiska výsledkov¹⁵. Dôkazy pre naše posúdenie sme zhromaždili prostredníctvom previerky dokumentov a rozhovorov s rozličnými útvarmi Komisie, delegáciou EÚ v Ankare, tureckými orgánmi, medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti (OOS)¹⁶. Súčasťou auditu bola dvojtýždňová návšteva Turecka v marci 2017. Jeho súčasťou nebola pomoc poskytovaná prostredníctvom „nástroja pre utečencov v Turecku“¹⁷.

17

Všetky odkazy na IPA sa týkajú IPA I i IPA II, pokiaľ nie je uvedené inak. Vzhľadom na rozsiahle oneskorenia pri programovaní a realizácii sme nemohli posúdiť projekty v rámci IPA II v odvetviach vybraných pre tento audit, na ktoré pripadajú finančné prostriedky vo výške 2 mld. EUR.

Pripomienky

Komisia koncipovala ciele IPA dobre, no stretávala sa s ťažkosťami pri podpore celoodvetvových reforiem a málo využívala podmienenosť

18

V tejto časti posudzujeme, či Komisia dobre koncipovala IPA v Turecku tak, aby bol tento nástroj schopný podporovať reformy nutné na dosiahnutie pokroku smerom k pristúpeniu k EÚ. Konkrétne sme posúdili, či Komisia:

1. zosúladila svoje strategické ciele pre Turecko s regulačnými cieľmi IPA a zamerala sa na potreby Turecka v kontrolovaných odvetviach;
2. riadne uplatnila odvetvový prístup a financovanie z IPA II poskytovala na základe relevantných, presvedčivých a komplexných odvetvových posúdení na účely IPA;
3. stanovila a uplatnila relevantné podmienky, ktoré by napomáhali nutným reformám v Turecku.

Komisia stanovila ciele IPA riadne, no niektoré základné potreby v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných neboli v praxi dostatočne riešené

19

Komisia vo svojich strategických dokumentoch vymedzila konkrétne programové ciele IPA, ktoré spočívajú v posilnení schopnosti Turecka plniť záväzky plynúce z členstva v EÚ a v podpore politických reforiem a ďalej hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja¹⁸. Tieto strategické ciele IPA boli ďalej rozpracované v dohodách o financovaní uzavretých medzi Komisiou a tureckými orgánmi. Všetky tieto ciele boli v súlade s právnym základom IPA, v ktorom sa v rámci IPA stanovujú právne záväzné ciele, pokiaľ ide o zosúlaďovanie kandidátskej krajiny s acquis vrátane kodanských kritérií a posilnenie jej administratívnej kapacity¹⁹.

20

Ciele IPA pre tri prioritné oblasti, t. j. právny štát, správu vecí verejných a ľudské zdroje, boli relevantné, lebo vychádzali z potrieb, ktoré Turecko jasne označilo vo svojich národných plánoch na zosúladenie s acquis, vo viacročných rozvojových plánoch a vo viac než 40 národných stratégiách vypracovaných od roku 2007 na posilnenie jeho administratívnej kapacity.

21

Zamerali sme sa na finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené z nástroja IPA I v troch vybraných prioritných odvetviach a zistili sme, že v praxi neboli dostatočne riešené niektoré zásadné reformy v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných, ktoré sú potrebné na pristúpenie Turecka,²⁰ najmä pre nedostatočnú politickú vôľu tureckých orgánov.

Nedostatočne sa riešia základné potreby v oblasti právneho štátu

22

Podpora z IPA I v oblasti právneho štátu navrhnutá tak, aby priviedla množstvo rôznych citlivých štátnych orgánov, ako sú ministerstvá, agentúry, policajné sily a justícia, bližšie k acquis, a to najmä prostredníctvom poradenstva a odbornej prípravy v oblastiach vymedzených v národných plánoch Turecka na zosúladenie s acquis, vo viacročných rozvojových plánoch a v národných stratégiách.

23

Avšak na nasledujúce oblasti, ktorých pokrok bol vo výročných správach Komisie o Turecku od roku 2014 pravidelne označovaný za neuspokojivý, bolo z celkovej zmluvne dohodnutej sumy v rámci IPA I v odvetví právneho štátu vynaložených len 4,4 %²¹:

1. nezávislosť a nestrannosť justície²² (zmluvne dohodnutá suma vo výške 7,6 mil. EUR);
2. boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti²³ (9,5 mil. EUR);
3. sloboda tlače²⁴ (2,7 mil. EUR; pozri rámček 3).

24

Ďalší znak toho, že Komisia a turecké orgány nevenovali dostatočnú pozornosť týmto oblastiam politiky, je nedostatok ukazovateľov na meranie pokroku pri predchádzaní konfliktom záujmov²⁵ a boj proti korupcii na vysokej úrovni²⁶.

Nedostatočne sa riešia základné potreby v oblasti správy vecí verejných

25

V oblasti správy vecí verejných Komisia podporovala veľmi konkrétne potreby z hľadiska reformy verejnej správy a niekoľko zložiek rozpočtového cyklu, ako je výber daní, vnútorný audit a štatistika, najmä prostredníctvom poradenstva a odbornej prípravy.

26

Avšak napriek významu externého auditu a organizácií občianskej spoločnosti v prístupovom procese a ich úlohe v rámci boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti IPA neriešil posilňovanie externého auditu a len málo sa zaoberal schopnosťou Turecka spolupracovať s občianskou spoločnosťou²⁷. Napriek rozsahu potrieb tureckých organizácií občianskej spoločnosti, ktorých si Komisia bola vedomá, zostala pridelená suma nízka, pretože schopnosť tureckých orgánov čerpať prostriedky bola obmedzená (pozri rámček 4).

Napriek určitým nedostatkom poskytli odvetvové posúdenia Komisie relevantné informácie na určenie oblastí, v ktorých by sa mohol vykonávať odvetvový prístup

27

Hoci právny základ IPA II výslovne nevymedzuje odvetvový prístup (pozri bod 9) a tento prístup nie je právne záväzný pre príjemcu³⁰, Komisia ho zahrnula do svojej stratégie rozširovania³¹. Pripravenosť krajiny prijať odvetvový prístup sa určuje pomocou odvetvových posúdení, ktoré uskutočňuje Komisia v spolupráci s tureckými orgánmi. Podľa Komisie je odvetvový prístup „neustály proces, ktorý sa musí vykonávať počas celého programovacieho cyklu“³². Toto posúdenie je založené na piatich kľúčových kritériách posudzovania:

1. jasne vymedzené národné odvetvové stratégie;
2. inštitucionálne usporiadanie, vedenie a kapacita na vykonávanie odvetvovej stratégie;
3. koordinácia darcov, a to aj na odvetvovej úrovni³³;
4. vykonávanie politiky na základe analýzy odvetvových rozpočtov a realistických odvetvových prostriedkov;
5. rámce posudzovania výkonnosti na monitorovanie výkonnosti.

28

Pokiaľ ide o kontrolované odvetvia, odvetvové posúdenia umožnili Komisii v roku 2016 dospieť k záveru, že oblasťami, ktoré sú pripravené čerpať finančné prostriedky z IPA II prostredníctvom odvetvového prístupu bola len oblasť ľudských zdrojov a v oblasti právneho štátu čiastková oblasť spravodlivosť a vnútorné veci³⁴. Napriek tomu, že odvetvové posúdenia poskytli relevantnú a jednotnú analýzu založenú na piatich kľúčových kritériách, pri našom prieskume sme našli tieto nedostatky:

1. v oblasti právneho štátu nebolo posúdenie oblasti vnútorných vecí vykonané Komisiou jednoznačné, pokiaľ ide o skutočnú pripravenosť Turecka na odvetvový prístup;
2. odvetvové posúdenia Komisie sa riadne nezaoberali dosahom niektorých výrazných nedostatkov v tureckej verejnej správe (pozri rámček 5) na tri z piatich kľúčových kritérií posudzovania (pozri bod 27).

29

Okrem toho sme zistili, že Komisia vo svojich odvetvových posúdeniach ešte nemohla zohľadniť dosah, ktorý malo na administratívnu kapacitu Turecka hromadné prepúšťanie a suspendovanie, ktoré nasledovali po pokuse o štátny prevrat v júli 2016 (pozri rámček 2).

Komisia málo využívala podmienenosť v rámci IPA na podporu reformného procesu v prioritných odvetviach

30

Okrem financovania a strategického a politického dialógu je ďalším prostriedkom, ktorým môže Komisia podporovať reformy v prioritných odvetviach v Turecku, podmienenosť. Podmienenosť znamená stanovenie a uplatnenie podmienok pred uzatvorením zmluvy alebo vyplatením podpory. V prípade IPA sa Komisia vo svojich nasledujúcich stratégiách rozširovania opakovane odvolávala na „prísnu podmienenosť“, tento pojem však konkrétne nevymedzila³⁹. V rámci IPA možno podmienenosť použiť na politickej úrovni, a to najmä prostredníctvom úvodných a záverečných referenčných hodnôt, pokiaľ ide o prístupové rokovania, ako aj na úrovni projektov.

31

Preskúmali sme právny rámec IPA, aby sme zistili rôzne typy podmienenosti, ktoré sú k dispozícii. Preverovali sme, do akej miery ich Komisia skutočne v Turecku uplatnila, aby podporila reformný proces v prioritných oblastiach právneho štátu, správy vecí verejných a ľudských zdrojov.

32

Na politickej úrovni má zákonodarca ako rozpočtový orgán právomoc znížiť výšku budúcej pomoci. Okrem toho v rámci nástroja IPA I mala Rada možnosť pozastaviť pomoc z IPA, ak by neboli dodržiavané zásady demokracie a právneho štátu bez toho, aby bolo potrebné pozastaviť prístupové rokovania⁴⁰. Európsky parlament nedávno vyzval na pozastavenie vyplácania všetkých prostriedkov predvstupovej pomoci, ak budú pozastavené prístupové rokovania⁴¹. Zistili sme však, že v rámci nástroja IPA II zákonodarca EÚ výslovne nestanovil takúto možnosť⁴².

33

Podľa nariadení o IPA Komisia môže použiť dva hlavné typy podmienenosti s cieľom podporovať reformy:

1. Na konci roku 2017 a 2020 (IPA II) mohla rozhodnúť neposkytnúť krajine prijímajúcej podporu z IPA výkonnostnú odmenu za pokrok pri zosúlaďovaní s EÚ, účinné vykonávanie nástroja IPA a za dosahovanie dobrých výsledkov⁴³;
2. Mohla by „opätovne centralizovať“ riadenie projektov IPA, pričom Komisia môže prakticky prevziať ich riadenie od vnútroštátnych orgánov.

V čase vykonávania auditu Komisia napriek neustálemu pokroku, na ktorý poukazujú správy o Turecku (pozri bod 23), ešte neprijala kroky ohľadom výkonnostnej odmeny. Následne sa však rozhodla prevziať správu 18 mil. EUR na projekty organizácií občianskej spoločnosti, ktoré mali podľa jej pôvodného plánu spravovať turecké orgány⁴⁴.

34

Na úrovni projektov môže Komisia stanoviť podmienky projektu pred uzatvorením zmluvy alebo vykonaním platby, a ak nie sú splnené, môže prijať nápravné opatrenia, ako je zrušenie projektu alebo obmedzenie rozsahu a financovania. Komisia podmienky skutočne stanovila v štyroch z 15 preverovaných projektov, pričom tieto štyri projekty sa týkali právneho štátu. Komisia nestanovila podmienky⁴⁵ v jednom projekte z tejto oblasti⁴⁶ a v žiadnom z piatich projektov správy vecí verejných a z piatich projektov ľudských zdrojov. Našli sme tri projekty, pri ktorých Komisia vo svojom rozhodnutí nestanovila podmienky pred zadaním zákazky, čo negatívne ovplyvnili ich výsledky (pozri rámček 6).

Napriek oneskoreniam vo vykonávaní projektov v rámci nástroja IPA sa dosiahli plánované výstupy, ale ich udržateľnosť je ohrozená v dôsledku chýbajúcej politickej vôle

35

Od roku 2007 bol nástroj IPA jediným finančným nástrojom EÚ zriadeným na účely zosúladenia Turecka s acquis a posilnenia jeho administratívnej kapacity. Posudzovali sme účinnosť vykonávania nástroja IPA v prioritných odvetviach, ako sú právny štát, dobrá správa vecí verejných a ľudské zdroje, a zohľadňovali sme, či Komisia a turecké orgány:

1. vytvorili zamýšľané výstupy projektov a monitorovali výsledky;
2. tieto výstupy vytvorili bez oneskorení alebo oneskorenia zmierňovali;
3. vytvorili udržateľné výsledky.

36

Posudzovali sme 15 projektov IPA I, ktoré boli všetky vykonávané v rámci nepriameho hospodárenia a ich konečnými príjemcami boli turecké verejné organizácie⁴⁹. Z našej vzorky bolo 14 projektov realizovaných v rozsahu, ktorý umožňoval posúdiť dosiahnuté výsledky⁵⁰.

Nástroj predvstupovej pomoci vo všeobecnosti priniesol plánované výstupy, ale tie sa často oneskorili

37

Naša práca vychádzala z analýzy monitorovacích ukazovateľov, správ dodávateľov, správ z monitorovacích návštev delegácie EÚ v Ankare a tureckých orgánov, zápisníc riadiacich výborov alebo iných rovnocenných projektových riadiacich orgánov, správ o monitorovaní zameranom na výsledky⁵¹, návštev na mieste⁵², a rozhovorov s Komisiou a príjemcami podpory v rámci projektov⁵³.

38

Celkovo sme zistili, že v 13 z týchto 14 projektov IPA I Komisia a turecké orgány vytvorili zmluvne naplánované výstupy projektov. Tieto projekty tak posilnili administratívnu kapacitu krajiny v príslušných odvetviach. Osem zo 14 prebiehajúcich projektov sa však oneskorilo (pozri prílohu IV).

39

Aj keď Komisia a turecké orgány výstupy projektov monitorovali, pri našom prieskume dostupnej monitorovacej dokumentácie sme zistili tieto nedostatky v monitorovaní výkonnosti:

1. Rámec ROM, ako bol uplatňovaný v prípade Turecka, nezahŕňal žiadne zákazky na dodávky, ani zákazky v oblasti ľudských zdrojov⁵⁴;
2. V šiestich z 15 kontrolovaných projektov IPA I boli ukazovatele výsledkov niekedy neurčité a nespoľahlivé. Okrem toho súvisiace východiskové hodnoty týchto ukazovateľov často chýbali, takže výsledky nebolo možné merať na základe východiskovej situácie⁵⁵. V rámčeku 7 je uvedený príklad tohto projektu.

Projekty IPA v oblasti ľudských zdrojov

40

V záujme zosúladenia Turecka s kapitolou 19 – sociálna politika a zamestnanosť sa z nástroja IPA podporovalo vzdelávanie, projekty v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Boli zamerané na budovanie kapacít, ako to bolo v prípade inštitúcie sociálneho zabezpečenia a jej boja proti neregistrovanej práci (pozri projekt č. 13, rámček 6) alebo mali naplniť potreby osobitných cieľových skupín tureckého obyvateľstva (pozri projekty č. 11, 12, 14 a 15). V prípade týchto projektov dostali cieľové skupiny príležitosť využívať vzdelávacie vybavenie (napr. učebné plány, vybavenie IT) a tiež poradenstvo a odbornú prípravu:

1. ženy závislé od neregistrovanej práce v regióne Trabzon, v ktorom sa pestujú lieskové orechy (projekt č. 11);
2. mladí podnikatelia a malé podniky v regióne hlavného mesta Ankara (projekty č. 12 a 14);
3. rómske deti v celej krajine (projekt č. 15, pozri rámček 7).

41

Päť kontrolovaných projektov bolo realizovaných v plnom rozsahu, hoci tri mali oneskorenia viac než dva mesiace (projekty č. 11, 13 a 15⁵⁶). Hoci tieto oneskorenia nemali dosah na výsledky projektov, boli príznačné pre slabú administratívnu kapacitu tureckého ministerstva práce a sociálneho zabezpečenia realizovať projekty IPA včas (pozri bod 46).

Projekty IPA v oblasti dobrej správy vecí verejných

42

V tomto odvetví sa z IPA financoval obmedzený počet osobitných projektov, v rámci ktorých boli turecké orgány ochotné využiť finančné prostriedky z nástroja IPA na zosúladenie Turecka s acquis⁵⁷ a posilnenie jeho administratívnej kapacity. Kontrolované projekty boli zamerané na posilnenie spolupráce medzi verejným sektorom a občianskou spoločnosťou (pozri projekt č. 8, rámček 6) alebo na budovanie kapacít vo verejných inštitúciách, ako:

1. národný povoľujúci úradník pre dohľad nad riadením nástroja IPA v Turecku (projekt č. 6);
2. daňová správa v súvislosti s bojom proti daňovým únikom v dôsledku nepriznaných miezd (projekt č. 7, ktorý ešte nebol v čase auditu zrealizovaný);
3. ministerstvo vnútra v súvislosti s posilnením plánovania na miestnej úrovni (projekt č. 9);
4. turecká colná správa (projekt č. 10, pozri rámček 8).

43

Projekty č. 6, 9 a 10 v oblasti správy vecí verejných boli realizované včas. Tieto projekty prispeli k dobrej správe tureckých verejných financií a k reformám v ich administratíve. Avšak v prípade projektu č. 8 (pozri rámček 6) bol dosah oneskorenia zmiernený len tým, že Komisia povolila zmenu projektovej koncepcie a jeho predĺženie o 18 mesiacov, čo je príznačné pre slabú administratívnu kapacitu ministerstva pre záležitosti EÚ realizovať projekty IPA včas (pozri bod 46).

Projekty IPA pre právny štát

44

So zreteľom na zosúladenie Turecka s acquis⁵⁸ a posilňovanie administratívnych kapacít vo vybraných oblastiach právneho štátu bolo päť kontrolovaných projektov zameraných na budovanie kapacít v týchto oblastiach:

1. spravodlivosť: vytvorenie siete súdnych hovorcov (projekt č. 2, pozri rámček 9) a poskytovanie odborných znalostí a odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti trestného súdnictva (projekt č. 4);
2. vnútorné veci: odmínovanie a zvyšovanie kapacity hraničného dozoru na vonkajších hraniciach Turecka (projekt č. 1), vytvorenie siete výborov civilného dohľadu (projekt č. 3) a poskytovanie vybavenia, odborných znalostí a odbornej prípravy v oblasti IT pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu (projekt č. 5).

45

Hoci štyri z piatich kontrolovaných projektov boli zrealizované, projekt č. 1 nebol realizovaný podľa plánu a nedosiahli sa očakávané výsledky (pozri rámček 10). Okrem toho štyri projekty v oblasti právneho štátu mali oneskorenie viac než dva mesiace (projekty č. 1, 2, 3 a 5)⁵⁹. V jednom prípade malo toto oneskorenie závažný vplyv na výsledky projektu (projekt č. 1) a naznačovalo, že turecké orgány neboli dostatočne pripravené na realizáciu projektu. V ďalšom prípade (projekt č. 5) bol vplyv oneskorenia zmiernený tým, že sa Komisii povolilo predĺženie lehoty o päť mesiacov. Celkovo boli tieto oneskorenia znakom slabej administratívnej kapacity ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti realizovať projekty IPA včas (pozri bod 46).

Plánovanie v rámci IPA sa výrazne oneskorilo

46

Okrem oneskorení pri realizácii projektov IPA I boli výrazné a škodlivé tiež oneskorenia pri programovaní IPA I, pretože spôsobili zníženie zostávajúcich finančných prostriedkov a času, ktorý mohli turecké ministerstvá využiť na vykonávanie následného rozpočtu a projektov IPA II.

47

Napríklad v roku 2017 na základe dohody o financovaní v rámci IPA za rok 2014 mali turecké orgány ešte uzatvoriť zmluvy na viac ako 93 % (pozri tabuľku 1), čo svedčí o tom, že vykonávanie sa výrazne oneskorilo. Toto oneskorenie už bolo zreteľné z rozsahu zrušených záväzkov v súvislosti s dvoma predchádzajúcimi dohodami o financovaní, ktoré predstavovali viac ako 110 mil. EUR⁶⁰.

Tabuľka 1

Percentuálny podiel zrušených záväzkov a finančných prostriedkov, pre ktoré budú uzavreté zmluvy na základe ročných finančných prostriedkov IPA, podľa programových rokov

Dohoda o financovaní	Finančné prostriedky EÚ	Suma, ktorej viazanosť bola zrušená	Zrušenie viazanosti v %	Sumy, ktoré budú zmluvne dohodnuté, v %
2012	225 749 161	56 437 290	25 %	Vypršali
2013	236 750 014	53 979 003	23 %	Vypršali
2014	366 040 000	Ešte nebola stanovená	Nevzťahuje sa	93 %
2015	255 100 000	Ešte nebola stanovená	Nevzťahuje sa	92 %
2016	477 890 000	Ešte nebola stanovená	Nevzťahuje sa	100 %

Zdroj: Komisia, september 2017.

48

Dôvody tohto oneskorenia pretrvávajú a sú teda dobre známe Komisii i tureckým orgánom⁶¹. Tri hlavné dôvody v roku 2017 sú tieto:

1. podľa CFCU i delegácie EÚ slabá administratívna kapacita na niektorých ministerstvách pri príprave návrhov projektov, najmä verejných súťaží, ktoré spôsobili značné oneskorenia;
2. ťažkosti Turecka so zabezpečením hladkého prechodu z nástroja IPA I do nástroja IPA II, najmä pri prechode na odvetvový prístup a vykonávanie náročnejších úloh pre prevádzkové štruktúry vrcholových inštitúcií uvedené v pozri prílohe VI, pričom Turecko muselo riadiť projekty, ktoré boli stále zložitejšie a početnejšie;
3. nadmerná fluktuácia zamestnancov v CFCU. Ako je znázornené na obrázku 2, ročná fluktuácia zamestnancov CFCU bola od roku 2002 často vyššia ako 20 %.

49

Pretrvávajúce problémy CFCU so zamestnancami sú zásadným nedostatkom pri vykonávaní IPA v budúcnosti: fluktuácia zamestnancov je vysoká a časté nábory nových pracovníkov znamenajú, že významnú časť pracovného času je potrebné venovať zapracovaniu a zaškoleniu nových zamestnancov.

50

Hoci národný koordinátor IPA koordinuje a monitoruje všetky programy IPA, čím uľahčuje ich vykonávanie, národný povoľujúci úradník akredituje, monitoruje a kontroluje CFCU a tiež prevádzkové štruktúry pre IPA v Turecku⁶². Hoci bolo zrejmé, že národný koordinátor IPA i národný povoľujúci úradník mohli konať, nikto z nich sa rozsiahlymi oneskoreniami pri programovaní nezačal v dostatočnom časovom predstihu zaoberať. Problémy so zamestnancami teda pretrvávali. Tieto ťažkosti pri riešení nadmernej fluktuácie zamestnancov CFCU v skutočnosti prispejú k oneskorenému zadávaniu zákaziek a uzatvárania zmlúv k projektom.

51

Až v druhej polovici roku 2016 začalo ministerstvo financií podrobne analyzovať objem práce a zároveň pracovať na stratégiách náboru a udržania pracovníkov pre každú z operačných štruktúr IPA s cieľom znížiť nahromadenú prácu⁶³. Preto je príliš skoro na hodnotenie výsledkov týchto opatrení.

Udržateľnosť projektov je ohrozená v dôsledku chýbajúcej politickej vôle

52

Na to, aby nástroj IPA splnil svoje ciele, a to posilniť administratívnu kapacitu Turecka a zosúladiť krajinu s acquis, je nutné, aby zostali zachované pozitívne príspevky projektov IPA, ako sú opísané v bodoch 40 až 44 (napríklad budovanie kapacít, šírenie osvedčených postupov EÚ). Je to tak napríklad vtedy, keď sú zavedené a zachované legislatívne a administratívne reformy, používajú sa kódexy správania, usmernenia a príručky a vyškolení zamestnanci zostávajú v aktívnej službe v oblastiach, pre ktoré boli vyškolení.

53

Posúdili sme udržateľnosť našej vzorky 15 projektov prostredníctvom hĺbkového preskúmania projektovej dokumentácie, návštev na mieste a rozhovorov so zainteresovanými stranami. Zistili sme, že zo 14 projektov vo vzorke, ktoré boli implementované, sa Komisii a tureckým orgánom v šiestich prípadoch podarilo premeniť výstupy projektov na výsledky, ktoré by mohli byť udržateľné: ide o jeden projekt právneho štátu, tri projekty správy vecí verejných a dva projekty ľudských zdrojov⁶⁴.

54

V rámčeku 11 je uvedený príklad kontrolovaného projektu riadenia s vysvetlením, prečo je pravdepodobné, že bude udržateľný.

55

V ôsmich zo zostávajúcich 13 realizovaných projektov sme však zistili, že ich výstupy sú ohrozené alebo je málo pravdepodobné, že budú udržateľné⁶⁵. Dôvody sú zhrnuté v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Realizované projekty IPA I v Turecku: príčiny ohrozenej udržateľnosti

Projekt č.	Nedostatočná politická vôľa	Vysoká fluktuácia zamestnancov	Slabá administratívna kapacita	Chýbajúca alebo nedostatočná podmienenosť
1	✗	✗	✗	−
2	✗	✗	−	−
3	✗	✗	✗	−
4	✗	✗	−	✗
8	✗	−	✗	✗
11	−	−	✗	−
13	✗	−	−	✗
15	✗	✗	−	−

Zdroj: EDA, september 2017

56

Zistili sme, že hlavným dôvodom, prečo týmto ôsmim projektom IPA I hrozí, že nebudú udržateľné, je nedostatok politickej vôle, čo sa ešte zhoršilo v súvislosti s negatívnym vývojom v Turecku (napríklad rozsiahle prepúšťanie a suspendovanie štátnych úradníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti). Príklad takéhoto projektu je uvedený v rámčeku 12 a na fotografii 3.

57

Okrem toho zníženie zostávajúcich finančných prostriedkov a času, ktorý majú turecké ministerstvá na realizáciu projektov IPA (pozri body 46 a 47), zníži ich schopnosť uzatvárať následné zmluvy súvisiace s tým istým projektom alebo riešiť potreby, ktorými sa IPA alebo Turecko zatiaľ nezaoberali. Oneskorenie programovania v Turecku tak má tiež priamy vplyv na celkovú udržateľnosť projektov IPA.

Závery a odporúčania

58

Dospeli sme k záveru, že Komisia navrhla ciele IPA dobre, najmä preto, že riadne identifikovala požiadavky potrebné na dosiahnutie pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ a uskutočnila presvedčivé odvetvové posúdenia. V praxi sa však využité prostriedky IPA nedostatočne zameriavali na niektoré základné potreby v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných, v ktorých už niektoré zásadné reformy mali byť vykonané. Projekty v rámci nástroja IPA I prispeli k zosúladeniu Turecka s acquis a k posilneniu jeho administratívnej kapacity v oblastiach, v ktorých existovala väčšia politická vôľa, ako sú clá, zamestnanosť a zdaňovanie. Udržateľnosť týchto výsledkov je však ohrozená z dôvodu ťažkostí s čerpaním finančných prostriedkov z IPA a zhoršenia situácie v oblasti reforiem. Domnievame sa preto, že účinnosť nástroja IPA bola len obmedzená.

59

Pokiaľ ide o koncepciu IPA, zistili sme, že Komisia stanovila ciele nástroja IPA riadne, pretože boli konkrétne a v súlade s právnym rámcom. Konkrétnejšie, ciele nástroja IPA týkajúce sa právneho štátu, riadenia a ľudských zdrojov boli relevantné a zakladali sa na potrebách, ktoré Turecko identifikovalo, aby sa zosúladilo s acquis a posilnilo svoje administratívne kapacity (body 19 až 20).

60

V skutočnosti sa však pomocou finančných prostriedkov vynaložených v rámci cieľov IPA I riešili len niektoré základné potreby: nezávislosť a nestrannosť súdnictva, boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, sloboda tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie externého auditu a občianskej spoločnosti. Komisia na základe vlastnej analýzy zistila, že pokrok v týchto oblastiach je neuspokojivý už niekoľko rokov, pretože tureckým orgánom chýba politická vôľa (body 21 až 26).

Odporúčanie 1 – Lepšie zamerať finančné prostriedky z nástroja IPA na stanovené ciele

Počínajúc programom IPA na rok 2018 by Komisia mala lepšie nasmerovať finančné prostriedky IPA v oblastiach, v ktorých ešte neboli vykonané reformy, ktoré sú nutné pre vierohodný pokrok smerom k pristúpeniu k EÚ, najmä pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť justície, boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, zvýšenie slobody tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie externého auditu a občiansku spoločnosť.

Cieľový dátum vykonania: počínajúc programom IPA na rok 2018.

61

Komisia sa rozhodla vykonávať IPA II na základe vlastnej analýzy prostredníctvom odvetvového prístupu, v rámci ktorého sa prostredníctvom IPA podporujú celoodvetvové reformy, a nie samostatné projekty. Pred uplatnením tohto nového prístupu Komisia posúdila pripravenosť odvetví čerpať finančné prostriedky z IPA II. Tieto odvetvové posúdenia poskytli relevantnú a presvedčivú analýzu na určenie oblastí, v ktorých by sa mohol IPA II realizovať s využitím odvetvového prístupu. Neboli však vždy vyčerpávajúce, najmä v prípade troch z piatich použitých kritérií posudzovania: koordinácia darcov v Turecku, analýza odvetvových rozpočtov a jeho rámec posudzovania výkonnosti (body 27 až 29).

Odporúčanie 2 – Zlepšiť odvetvové posúdenia

Pri ďalšej aktualizácii svojich odvetvových posúdení by sa Komisia mala v plnej miere zaoberať všetkými kľúčovými prvkami koordinácie darcov v Turecku, analýzou odvetvových rozpočtov, a najmä rámcom posudzovania výkonnosti.

Cieľový dátum vykonania: 31. marca 2019.

62

Okrem financovania z EÚ môže reformnému procesu pomôcť podmienenosť nástroja IPA. Napriek pretrvávajúcemu neuspokojivému pokroku, o ktorom informuje Komisia vo svojich správach o Turecku, sme zistili, že málo využívala podmienenosť nástroja IPA na podporu reforiem v prioritných odvetviach, v ktorých bol pokrok neuspokojivý. Konkrétne Komisia zriedkavo využívala podmienky, ako je možnosť opätovne centralizovať riadenie projektov IPA alebo nápravné opatrenia, ak neboli splnené podmienky projektu. Okrem toho možnosť pozastaviť financovanie z nástroja IPA I, ak neboli dodržané zásady demokracie a právneho štátu, sa výslovne neodzrkadlila v nariadeniach o IPA II (body 30 až 34).

63

Pokiaľ ide o vykonávanie IPA, kontrolované projekty vo všeobecnosti dosiahli plánované výstupy, čo prispelo k zosúladeniu Turecka s acquis a posilneniu jeho administratívnej kapacity, a to aj v prípade, že boli často oneskorené. Zistili sme, že udržateľnosť týchto pozitívnych výsledkov je ohrozená, najmä z dôvodu nedostatočnej politickej vôle, čo ešte zhoršili hromadné prepúšťania, suspendovanie verejných činiteľov a obmedzenia týkajúce sa občianskej spoločnosti (body 35 až 38, 40 až 45 a 52 až 57).

Odporúčanie 3 – Viac využívať podmienenosť

Vzhľadom na dosah, ktorý už má zhoršujúca sa situácia v Turecku na udržateľnosť projektov, by Komisia mala viac využívať politickú a projektovú podmienenosť tým, že:

1. Výboru IPA II navrhne upraviť celkové pridelené finančné prostriedky určené na IPA na rok N, vrátane presmerovania či zníženia prostriedkov IPA II, s cieľom riešiť prípady negatívneho vývoja v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných uvedené vo výročnej správe Komisie o Turecku v roku N–1;
2. do konca roku 2017 a 2020 rozhodne, či Turecku poskytnúť výkonnostnú odmenu. Toto rozhodnutie by malo presne odrážať pokrok smerom k rozšíreniu, efektívne vykonávanie IPA a dosahovanie dobrých výsledkov;
3. bude stále viac využívať priame hospodárenie na riešenie základných potrieb, ak chýba politická vôľa, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, zvýšenie slobody tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie občianskej spoločnosti.
4. v prípade nových projektov a vo vhodných prípadoch stanoví podmienky v podobe minimálnych požiadaviek s cieľom podporiť včasné vytvorenie predpokladaných výstupov a udržateľnosť. Keď tieto podmienky nie sú splnené, malo by to viesť k nápravným opatreniam (napr. pozastavenie platby, zrušenie projektu).

Cieľový dátum vykonania: a) od 31. decembra 2018; b): 31. decembra 2018 a 31. decembra 2020; c) a d): 31. decembra 2018.

64

Zistili sa nedostatky v monitorovaní výkonnosti projektov, ako sú napríklad projekty, ktoré neboli vybrané rámcom ROM Komisie, a ukazovatele boli niekedy irelevantné alebo nespoľahlivé alebo pri nich nebola uvedená príslušná východisková hodnota (bod 39).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť monitorovanie výkonnosti projektov

Komisia by mala rozšíriť rozsah svojich správ o monitorovaní zameranom na výsledky, ktoré sa týkajú činností financovaných EÚ v Turecku, a zlepšiť relevantnosť a spoľahlivosť svojich projektových ukazovateľov tým, že v príslušných prípadoch uvedie údaje o východiskových hodnotách.

Cieľový dátum vykonania: od roku 2018.

65

Ďalším zdrojom obáv je skutočnosť, že pre rozsiahle meškania pri programovaní a realizácii sa nástroj IPA výrazne oneskoril. To viedlo k zníženiu finančných prostriedkov a času, ktorý mali k dispozícii turecké orgány, aby vykonávali následný rozpočet a projekty IPA II a bude ďalej prispievať k oneskoreniam pri zadávaní zákaziek a uzatváraní zmlúv k projektom. Dôvody týchto oneskorení boli známe: niektoré ministerstvá mali slabú administratívnu kapacita na prípravu návrhov projektov, prechod k odvetvovému prístupu a nadmerná fluktuácia zamestnancov v CFCU, ktorá spravuje väčšinu finančných prostriedkov z IPA v Turecku (body 46 až 51).

Odporúčanie 5 – Znížiť objem nahromadených prostriedkov výberovým uplatnením nepriameho hospodárenia

V rámci IPA II by Komisia mala výberovo používať nepriame hospodárenie a prihliadať pritom na objem súvisiacich finančných prostriedkov, zložitosť projektov, ktoré majú turecké orgány pripraviť a zadať, a na kapacitu CFCU.

Cieľový dátum vykonania: postupne, okamžitý začiatok.

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Karel PINXTEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 6. februára 2018.

Akronymy a skratky

CFCU: Centrálna finančná a kontraktačná jednotka (Central Finance and Contracting Unit)

IPA: Nástroj predvstupovej pomoci (Instrument for Pre-accession Assistance)

NIPAC: Národný koordinátor IPA (National IPA Coordinator)

NPÚ: Národný povoľujúci úradník

OOS: Organizácia občianskej spoločnosti

PFM: Riadenie verejných financií (Public finance management)

ROM: Monitorovanie zamerané na výsledky (Results-oriented monitoring)

UNDP: Rozvojový program OSN (United Nations’ Development Programme)

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora III Vonkajšie opatrenia, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá člen EDA Karel Pinxten. Audit viedla členka EDA Bettina Jakobsen, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katja Mattfolk a atašé kabinetu Kim Storup, hlavný manažér Alejandro Ballester Gallardo, vedúci úlohy Dennis Wernerus a audítori Nicola Berloco, Cyril Messein a Alexandre Tan. Fiona Urquhart poskytla jazykovú podporu.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-872-9603-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/092796	QJ-AB-18-006-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-9583-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/102827	QJ-AB-18-006-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://op.europa.eu/sk/web/general-publications/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk/home?) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.