Vesmírne programy EÚ Galileo a Copernicus: služby sa spustili, ale je potrebné viac posilniť ich využívanie

Zhrnutie

Globálny navigačný satelitný systém Galileo a program Copernicus pre pozorovanie Zeme sú hlavnými iniciatívami politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru. Umožňujú presnejšiu navigáciu a určovanie času, poskytujú cenné údaje o Zemi a pomáhajú monitorovať životné prostredie, pevninu a oceány. Programy so sebou prinášajú významné a dlhodobé náklady z rozpočtu EÚ, ktoré na konci roka 2020 dosiahli celkovo približne 18 mld. EUR.

V stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 sa Komisia zaviazala k lepšiemu využívaniu potenciálu vesmírnych programov EÚ maximalizáciou ich prínosov v prospech spoločnosti a hospodárstva EÚ. Zaviedla a financovala opatrenia zamerané na podporovanie využívania služieb, údajov a aplikácií z oblasti kozmického priestoru a zaviazala sa, že zabezpečí, aby právne predpisy EÚ v odôvodnených a prínosných prípadoch podporovali využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru.

V našom audite sa hodnotili opatrenia prijaté Komisiou od roku 2014 na podporu využívania služieb založených na vesmírnych programoch EÚ Galileo a Copernicus zamerané na dosahovanie očakávaných ekonomických a spoločenských prínosov. Skúmali sme, či Komisia a) vypracovala komplexnú a výhľadovú stratégiu na podporu využívania služieb vrátane všetkých relevantných aktérov; b) zriadila primerané systémy na hodnotenie prínosov týchto služieb a monitorovanie dosahovania strategických cieľov programov; c) financovala opatrenia, ktoré účinne prispeli k merateľnému využívaniu služieb, a d) prijala náležité opatrenia na vytvorenie regulačného rámca, ktorý podporuje využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru.

Cieľom auditu bolo zhodnotiť účinnosť opatrení prijatých Komisiou na podporu využívania služieb v oblasti kozmického priestoru. Očakávame, že výsledky a odporúčania z nášho auditu prinesú pridanú hodnotu tým, že Komisii pomôžu účinne podporovať využívanie služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a lepšie monitorovať dosahovanie cieľov programov.

Dospeli sme k celkovému záveru, že vesmírne programy EÚ Galileo a Copernicus poskytujú cenné služby a údaje, ktoré Komisia podporila rôznymi spôsobmi, ale nevyvinula dostatočné úsilie na využitie celého potenciálu programov a zúročenie významných investícií vynaložených na dosiahnutie očakávaných prínosov.

Služby systému Galileo už zvyšujú presnosť navigácie a údaje z programu Copernicus sa efektívne využívajú na monitorovanie niektorých politík EÚ, ale Komisia zatiaľ nemá komplexnú stratégiu na podporu využívania vesmírnych programov EÚ, ktorá by zahŕňala všetkých relevantných aktérov a subjekty na úrovni EÚ a členských štátov. Jej prístupy k podpore využívania služieb sú len čiastočne prepojené s konkrétnymi, merateľnými, prijatými, realistickými a časovo ohraničenými strategickými cieľmi, ktoré jasne vysvetľujú, čo sa má dosiahnuť.

Komisia v rámci svojho vlastného prístupu nerieši fragmentovaný charakter trhov so službami a dostala len málo informácií o značne sa rozchádzajúcich stratégiách a prístupoch členských štátov k využívaniu služieb ich administratívami a k podpore ich využívania.

V EÚ neexistuje všeobecne uznávaný koncepčný štatistický rámec na odhadovanie prínosov služieb v oblasti kozmického priestoru a v odhadoch Komisie sú nedostatky, pokiaľ ide o metodiku a pokrytie. V dôsledku toho je ťažké spoľahlivo odhadnúť prínosy programov. Používané kľúčové ukazovatele výkonnosti poskytujú len základné informácie a nemerajú dosahovanie hlavných cieľov programov.

Opatrenia Komisie sa zameriavali na podporu vývoja nových technológií v oblasti navigácie, prístupu k údajom z programu Copernicus a ich využívania, zvyšovania informovanosti o programoch a uplatnenia na trhu. Ciele a vplyv niektorých hlavných opatrení však neboli jasné a potenciál synergií sa zatiaľ nevyužíva. Okrem toho nie sú ešte dostupné kľúčové funkcie systému Galileo, čo môže obmedziť jeho schopnosť získať pre tieto služby podiel na trhu.

S cieľom uľahčiť využívanie systému Galileo prijala Komisia právne predpisy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a pohotovostných služieb, ale v iných oblastiach a trhových segmentoch sa podniká len málo krokov. Zatiaľ nebola vykonaná komplexná analýza, na základe ktorej by sa identifikovalo, v akých oblastiach by sa využívanie programu Copernicus mohlo lepšie podporovať v právnych predpisoch EÚ. Komisia a členské štáty takisto nemajú žiadny systematický prehľad o regulačných či administratívnych prekážkach, ktoré môžu brániť využívaniu služieb v oblasti kozmického priestoru.

S cieľom lepšie využívať potenciál vesmírnych programov EÚ by Komisia mala:

1. vypracovať komplexnú stratégiu na podporu využívania služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru;
2. vytvoriť koncepčný rámec na odhad prínosov vesmírnych programov EÚ a zlepšiť meranie výkonnosti;
3. zaistiť plnú pripravenosť systému Galileo a lepšie zameranie opatrení na využívanie služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru;
4. lepšie využívať regulačný rámec na podporu využívania služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru.

Úvod

Vesmírne programy EÚ

V 90. rokoch minulého storočia sa Európska únia začala zapájať do vývoja vesmírnych programov. Počiatočným dôvodom tejto iniciatívy bolo poskytnúť podporu vo forme satelitnej rádiovej navigácie transeurópskym dopravným sieťam. Okrem toho bol potrebný globálny satelitný systém na pozorovanie Zeme, ktorý by poskytoval informácie o životnom prostredí, umožnil porozumieť dôsledkom zmeny klímy a zmierňovať ich a zaistil civilnú bezpečnosť.

EÚ má v súčasnosti tri hlavné vesmírne programy:

• Galileo je civilný globálny navigačný satelitný systém (GNSS). Program vznikol v roku 1999 a jeho cieľom je poskytovať veľmi presné navigačné a časové signály nezávisle od ostatných existujúcich systémov. V súčasnosti sa na obežnej dráhe nachádza 26 satelitov. Od roku 2016 poskytuje systém Galileo počiatočné služby: otvorený signál pre aplikácie satelitnej rádiovej navigácie na masové používanie, ako je navigácia motorových vozidiel alebo mobilné telefónne služby, tzv. verejnú regulovanú službu (PRS) pre vládnych používateľov pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a obrany a pátraciu a záchrannú službu, ktorá pomáha rýchlejšie zistiť polohu ľudí v núdzových situáciách a zachraňovať ich životy. Podľa plánu má byť v nasledujúcich niekoľkých rokoch k dispozícii viac služieb. Druhá generácia systému Galileo s novými funkciami sa už pripravuje a vypustenie prvých družíc sa plánuje na rok 2024.
• Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie EGNOS poskytuje od roku 2009 navigačné služby pre oblasť letectva, námorníctva a pozemných používateľov zvyšovaním presnosti údajov z amerického globálneho polohového systému (GPS). Služba EGNOS sa skladá z troch geostacionárnych satelitov a zo 40 pozemných staníc¹.
• Cieľom programu Copernicus je poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie získané pozorovaním Zeme v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, klímy, bezpečnosti, námorného dozoru a iných politík EÚ. Je najväčším programom svojho druhu na svete a predstavuje prínos EÚ ku Globálnemu systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS)². Program Copernicus je v prevádzke od roku 2014, keď bol vypustený jeho prvý satelit. V súčasnosti má na obežnej dráhe osem satelitov (družíc Sentinel), pričom v budúcnosti sa majú vypustiť ďalšie družice Sentinel.

Rozmiestňovanie a prevádzka satelitných systémov EÚ so sebou prináša významné a dlhodobé náklady z rozpočtu EÚ. Celkové výdavky EÚ od spustenia programov až do konca roka 2020 predstavovali viac ako 18 mld. EUR. Systém Galileo a služba EGNOS sú v plnej miere financované z rozpočtu EÚ³. Program Copernicus sa približne z dvoch tretín financuje z rozpočtu EÚ, pričom na pokrytie zvyšných nákladov prispievajú Európska vesmírna agentúra (ESA) a ďalšie tretie strany.

Prevádzkovanie satelitných systémov a rozmiestnenie nových satelitov v budúcnosti so sebou takisto prinesie nové náklady v rozpočte EÚ. Nový jednotný vesmírny program začínajúci v roku 2021, ktorý zahŕňa existujúce hlavné programy, si bude vyžadovať rozpočet viac ako 14 mld. EUR na financovanie prevádzky systémov Galileo, EGNOS a Copernicus a ich ďalšieho vývoja až do roku 2027⁴.

Hodnotový reťazec vesmírnych programov EÚ

Všetky tri hlavné programy sú odôvodnené predovšetkým potrebou EÚ mať nezávislý prístup k službám v oblasti kozmického priestoru, ktoré poskytujú informácie o navigácii, určovanie času a údaje z pozorovania Zeme. Služby, ktoré tieto programy poskytujú, by takisto mali podporiť rast trhov s GNSS a aplikáciami a službami založenými na pozorovaní Zeme v rámci vnútorného trhu EÚ a mimo neho. Takisto by to malo viesť k novým príležitostiam na trhu a podporiť stratégiu Európa 2020 a jej ciele v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu⁵.

V hodnotovom reťazci činností v oblasti kozmického priestoru sa zvyčajne rozlišuje medzi:

• dodávateľským vesmírnym sektorom, ktorý zahŕňa činnosti vedúce k vybudovaniu vesmírnej infraštruktúry, výrobu satelitov a pozemných staníc, ich rozmiestnenie vo vesmíre a prevádzku,
• odberateľským vesmírnym sektorom, ktorý zahŕňa získavanie a uchovávanie údajov z oblasti kozmického priestoru, vývoj produktov alebo služieb využívajúcich signály alebo údaje zo satelitných snímok (sprostredkujúci používatelia) a koncových používateľov, ktorí pri práci alebo v každodennom živote používajú navigáciu, služby určovania času alebo aplikácie založené na pozorovaní Zeme⁶.

Tento hodnotový reťazec vesmírnych programov EÚ je znázornený na ilustrácii 1.

Zdroj: EDA.

Stratégia Komisie pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016

S cieľom predostrieť dlhodobú víziu pre európsku politiku v oblasti kozmického priestoru⁷ prijala Komisia v roku 2016 svoju stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Vzhľadom na významné investície do vesmírnej infraštruktúry a významné prevádzkové náklady, ktoré si vyžadovali, bolo jedným zo štyroch strategických cieľov vymedzených v stratégii lepšie využívanie potenciálu vesmírnych programov EÚ maximalizáciou ich prínosov v prospech spoločnosti a hospodárstva EÚ. Vychádzajúc z už existujúceho rámca pre vesmírne programy EÚ sa Komisia vo svojej stratégii zaviazala nabádať na používanie služieb, údajov a aplikácií z oblasti kozmického priestoru v politikách EÚ vždy, keď budú prinášať efektívne riešenia⁸. Takisto sa zaviazala zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ v odôvodnených a prínosných prípadoch podporovali využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru v súlade so sprievodnými opatreniami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európsky parlament podporil tieto záväzky v dvoch uzneseniach⁹.

Na podporu využívania boli vyčlenené finančné prostriedky EÚ z vesmírnych programov alebo z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020¹⁰. V období 2014 – 2020 vyčlenila Komisia, Agentúra EÚ pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA) a poverené subjekty programu Copernicus celkovo približne 565 mil. EUR. Ilustrácia 2 znázorňuje rozdelenie tejto sumy podľa subjektov a programov.

Zdroj: EDA, na základe údajov Komisie (sumy viazané do 30. 6. 2020).

Riadenie vesmírnych programov EÚ

Komisia, ESA a rôzne ďalšie subjekty z EÚ a mimo nej sa v spolupráci s členskými štátmi podieľajú na riadení vesmírnych programov EÚ.

Úloha Komisie

Komisia má celkovú zodpovednosť za vesmírne programy EÚ. Dohliada na ich vykonávanie a pripravuje ročné pracovné programy pre systém Galileo a program Copernicus. Takisto priamo riadi niektoré opatrenia na podporu využívania služieb systému Galileo a programu Copernicus.

V rámci oboch programov Komisia predsedá výboru zloženému zo zástupcov členských štátov a delegátov zo subjektov priamo zapojených do programov, aby zabezpečila ich koordináciu. V rámci programu Copernicus pomáha výboru osobitná pracovná skupina („fórum používateľov“) identifikovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a koordinovať používateľov z verejného sektora.

Úloha Európskej vesmírnej agentúry

ESA je medzivládna organizácia zriadená v roku 1975 s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru¹¹. Hoci nie je orgánom EÚ, zohráva v programoch EÚ kľúčovú úlohu a poskytuje odborné znalosti v oblasti technickej koordinácie programov a navrhovania, vývoja, obstarávania a prevádzky satelitných systémov¹². ESA má zároveň svoje vlastné programy, ktoré podporujú vývoj polohových a navigačných technológií a technológií na určovanie času, ktoré využívajú signály z GNSS a podporujú využívanie pozorovania Zeme vo vedeckých a komerčných aplikáciách.

Úloha Agentúry pre európsky GNSS

GSA je zodpovedná za dohľad nad infraštruktúrami, zabezpečenie poskytovania služieb a monitorovanie a rozvíjanie trhov pre systémy Galileo a EGNOS. Takisto riadila program pre základné prvky, ktorý podporoval vývoj čipových súborov, antén a prijímačov používaných v systémoch Galileo a EGNOS pripravených na trh, a projekty v rámci programu EÚ Horizont 2020 týkajúce sa týchto dvoch systémov. V rámci nového vesmírneho programu nahradí GSA nová Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) a stane sa jej nástupcom. Medzi jej úlohy patrí podpora využívania služieb systémov Galileo a EGNOS a programu Copernicus.

Poverené subjekty programu Copernicus a ich služby

Program Copernicus sa skladá z troch zložiek, ktorých riadením boli poverené rôzne subjekty z EÚ a mimo nej (pozri ilustráciu 3):

• technická koordinácia, prevádzka družíc Sentinel a podporných misií členských štátov ESA alebo iných medzinárodných partnerov (zložka „kozmický priestor“) a sprístupňovanie prvotných údajov. Na týchto činnostiach sa podieľa ESA a ďalšia organizácia mimo EÚ – Európska organizácia pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT). EUMETSAT bude takisto vykonávať budúce misie Sentinel 4, 5 a 6;
• poskytovanie služieb programu Copernicus (zložka „služby“);
• zber pomocných údajov z pozemných, morských alebo vzdušných monitorovacích systémov (zložka „in situ“), za ktoré sú buď zodpovedné členské štáty, alebo ktoré pochádzajú od dobrovoľných prispievateľov.

Zdroj: Európska komisia.

Služby programu Copernicus sú dátové produkty alebo aplikácie súvisiace s monitorovaním krajiny, morského prostredia, atmosféry a zmeny klímy, riadením mimoriadnych situácií a bezpečnostné aplikácie. Kombinujú prvotné údaje z družíc Sentinel a z iných satelitov a pomocné údaje. Existuje viac ako 500 takýchto produktov a ich počet neustále rastie (pozri príklady v rámčeku 1). Používateľmi prvotných údajov a produktov sú najmä odborníci, ktorí ich kombinujú s inými údajmi. Používajú ich na výskum alebo na základe nich vytvárajú aplikácie pre koncových používateľov, ako sú subjekty verejného sektora, spoločnosti alebo spotrebitelia. Údaje a služby programu Copernicus sa financujú v rámci programu, no poskytujú sa zdarma a spravidla by nemali narúšať ponuky komerčných služieb.

Rámček 1

Príklady produktov programu Copernicus

CORINE Land Cover (CLC)

Program CLC poskytuje harmonizované informácie o krajinnej pokrývke a využívaní krajiny zo všetkých členských štátov. Údaje z programu CLC sa používajú napríklad na vývoj aplikácií alebo vypracúvanie analýz podporujúcich urbanistické a priestorové plánovanie alebo na vývoj geopriestorových produktov, ako je napríklad navigačný softvér.

Analýza a predpoveď vĺn v Stredozemnom mori

Produkt poskytuje analýzu a predpovede vĺn v Stredozemnom mori. Údaje sa používajú napríklad v aplikáciách podporujúcich prístavné orgány, pátracie a záchranné akcie alebo ich používajú komerční prevádzkovatelia plavidiel.

Zdroje: Služba monitorovania krajiny programu Copernicus, služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus.

Úloha členských štátov

Členské štáty zohrávajú vo využívaní služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru významnú úlohu. Spolupracujú s EÚ a inými subjektmi, ale môžu prijímať vlastné stratégie alebo programy v oblasti kozmického priestoru a vykonávať vlastné opatrenia na podporu využívania služieb poskytovaných vesmírnymi programami EÚ. Nie sú povinné koordinovať ich s Komisiou. Potrebami vnútroštátnych orgánov sa priamo zaoberá verejná regulovaná služba systému Galileo (pozri bod 02). Spolu s inštitúciami a orgánmi EÚ alebo inými medzinárodnými inštitúciami a orgánmi predstavujú európske národné, regionálne alebo miestne orgány, ktoré sú poverené vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním verejnej služby alebo politiky, „kmeňových používateľov“ programu Copernicus¹³.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Cieľom auditu bolo zhodnotiť účinnosť opatrení prijatých Komisiou na podporu využívania služieb založených na vesmírnych programoch EÚ zameraných na dosahovanie očakávaných ekonomických a spoločenských prínosov týchto služieb.

Konkrétne sme preskúmali, či Komisia:

1. vypracovala komplexnú a výhľadovú stratégiu na podporu využívania služieb poskytovaných vesmírnymi programami EÚ vrátane všetkých relevantných aktérov;
2. zriadila primerané systémy na hodnotenie prínosov vesmírnych programov EÚ a monitorovanie dosahovania strategických cieľov;
3. prijala účinné opatrenia na zvýšenie využívania služieb;
4. prijala náležité opatrenia zamerané na vytvorenie regulačného rámca, ktorý podporuje využívanie služieb poskytovaných programami Copernicus a Galileo.

Výsledky tohto auditu a odporúčania prinesú pridanú hodnotu tým, že Komisii pomôžu v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 účinnejšie podporovať využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru poskytovaných vesmírnymi programami Galileo a Copernicus a lepšie monitorovať dosahovanie súvisiacich cieľov týkajúcich sa programov.

V rámci toho sme preskúmali prístupy a opatrenia prijaté Komisiou, agentúrou GSA a poverenými subjektmi programu Copernicus zamerané na podporu využívania služieb poskytovaných programami Galileo a Copernicus.

Vykonali sme audit na vzorke 30 opatrení financovaných od roku 2014. Vzorka obsahovala kľúčové opatrenia Komisie a ostatných subjektov, ktorých cieľom bolo výrazne zintenzívniť využívanie služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru, ako aj grantov na projekty v rámci programu EÚ Horizont 2020. Okrem toho sme využili služby externých odborníkov na posúdenie kvality projektov a na všeobecnú technickú podporu.

Takisto sme sa zúčastnili na stretnutiach so zástupcami subjektov zodpovedných za koordináciu a vykonávanie národnej politiky v oblasti kozmického priestoru v Českej republike, v Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku. Tieto členské štáty sme vybrali zo skupiny krajín, ktoré prijali vlastné stratégie alebo plány na podporu využívania služieb v oblasti kozmického priestoru poskytovaných vesmírnymi programami EÚ. Takisto sme sa stretli so zástupcami rôznych organizácií zainteresovaných strán, ktoré predstavujú európske odberateľské vesmírne sektory¹⁴.

Z dôvodu jeho veľmi špecifického rozsahu a obmedzeného finančného významu sme do rozsahu tohto auditu nezahrnuli systém EGNOS ani opatrenia súvisiace s využívaním verejnej regulovanej služby programu Galileo, ktorá podlieha osobitným ustanoveniam a opatreniam.

Pripomienky

Komplexná stratégia EÚ pokrývajúca využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru zatiaľ nebola vypracovaná

Niektoré z cieľov v oblasti využívania služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru neboli dostatočne definované

Ako bolo uvedené (pozri bod 05), obidva vesmírne programy EÚ úzko súvisia s cieľom podporiť rozvoj trhov s GNSS a aplikáciami a službami založenými na pozorovaní Zeme, čím podporujú všeobecné politické ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Keďže v právnom rámci upravujúcom programy sa však tieto ciele stanovujú len veľmi všeobecne, skúmali sme, či Komisia vypracovala komplexnú a výhľadovú stratégiu podporujúcu využívanie služieb, ktorá by zahŕňala všetkých relevantných aktérov, a či stanovila realistické ciele a výsledky.

V stratégii v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 (pozri bod 07) sa veľmi všeobecne opisujú ciele a opatrenia na podporu využívania služieb programov Galileo a Copernicus: Komisia sa usilovala „maximalizovať prínosy vesmírnych programov EÚ, lepšie prepojiť oblasť kozmického sektora s ostatnými politikami a hospodárskymi oblasťami na úrovni EÚ a vo všetkých členských štátoch a optimalizovať prínosy, ktoré kozmický priestor prináša spoločnosti a širšiemu hospodárstvu EÚ“¹⁵. Takisto sa v nej uvádza niekoľko všeobecných opatrení, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad zavedenie systému Galileo na konkrétnych trhoch alebo organizovanie informačných kampaní a podporných sietí používateľov programu Copernicus a zlepšenie prístupu k údajom z programu Copernicus¹⁶.

Komisia v stratégii nevymedzila prínosy, ktoré sa majú dosiahnuť, a nestanovila jasné ciele ani priority, ktoré by vysvetľovali, čo by sa mohlo reálne očakávať od „maximalizácie“ prínosov. Nestanovila ani harmonogram, v rámci ktorého by sa tieto prínosy mali stať skutočnosťou, ani nevymedzila vhodné ukazovatele, ktoré by jej umožnili monitorovať dosahovanie prínosov. V dôsledku toho bolo od začiatku ťažké posúdiť, či sa prijatými opatreniami splnili strategické ciele a dosiahli požadované výsledky.

Prístup Komisie k podpore využívania programov Galileo a Copernicus len čiastočne podporujú merateľné ciele

Pre obidva vesmírne programy Komisia pripravuje ročné pracovné programy (RPP) obsahujúce plány vykonávania, v ktorých sa podrobne opisujú opatrenia a súvisiace rozpočty¹⁷. Účelom RPP je umožniť financovanie opatrení a monitorovanie činností Komisie, agentúry GSA a poverených subjektov programu Copernicus súvisiacich s programom.

Pre program Galileo Komisia zatiaľ nevypracovala komplexnú stratégiu na podporu jeho využívania. Okrem toho, hoci sa v RPP spomínajú všeobecné ciele, ako je „zvyšovanie informovanosti“ alebo „posilnenie rozvoja trhu a noriem“, a stanovujú sa hlavné opatrenia a čiastkové ciele, pri mnohých opatreniach chýbajú merateľné ciele a dosiahnuté výsledky nie sú jasné ani časovo ohraničené. V pracovnom programe z roku 2018 Komisia napríklad plánovala „podporiť rozvoj trhu so službami systému Galileo a EGNOS mimo EÚ prostredníctvom špecializovaných aplikačných projektov a činností na zvýšenie informovanosti“ alebo zabezpečiť, „aby sa politické dokumenty náležite zaoberali systémami Galileo a EGNOS a aby sa systémy začleňovali do výskumných a vývojových činností v oblasti autonómnych vozidiel“. Z RPP však nie je úplne jasné, aké konkrétne výsledky sa predpokladali v súvislosti s uplatnením na trhu a kedy sa mali podľa očakávaní Komisie dosiahnuť.

Agentúra GSA prijala stratégiu na rozvoj trhu a vo svojich viacročných programových dokumentoch v rámci svojho výkonnostného rámca ako agentúra EÚ vymedzila konkrétne, merateľné, prijaté, realistické a časovo ohraničené strategické ciele. Takisto vymedzila jasné ciele a výsledky svojich činností. Vzhľadom na jej úlohu v programe Galileo bola stratégia zameraná na rozvoj trhov so službami GNSS v Európe, ktoré sú len časťou potenciálneho trhu.

Komisia zatiaľ nevypracovala komplexnú stratégiu na podporu využívania programu Copernicus. Avšak na doplnenie aktivít poverených subjektov programu Copernicus a na základe analýzy nedostatkov a potrieb intervencie¹⁸ Komisia v roku 2016 vytvorila rámec pre činnosti zamerané na využívanie programu Copernicus zo strany používateľov, ktorý bol zameraný na I. zvyšovanie informovanosti; II. uľahčenie prístupu k údajom a službám programu Copernicus; III. podporu aktérov z odberateľského vesmírneho sektora a IV. využívanie opatrení Komisie zo strany členských štátov a poverených subjektov programu Copernicus, a vymedzila súbor kľúčových opatrení na podporu využívania¹⁹. Väčšina týchto opatrení sa stala súčasťou RPP programu Copernicus. Očakávaný výstup mnohých z nich bol však v RPP vymedzený len vágne, napríklad ako „zvýšená informovanosť“ alebo „zlepšená viditeľnosť“. Komisia nevypracovala ďalšie programové dokumenty, v ktorých by vysvetľovala, čo chce dosiahnuť „nadviazaním spolupráce s národnými, regionálnymi alebo miestnymi zainteresovanými stranami“ alebo „podporovaním medziodvetvového rozmeru programu Copernicus“ (pozri tabuľku 1).

V roku 2019 Komisia v rámci jednotného kapitálového finančného nástroja EÚ zriadila pilotný kapitálový nástroj InnovFin pre oblasť kozmického priestoru (ISEP) s cieľom podporiť investície do kapitálových fondov, ktorých stratégie sa zameriavajú na dodávateľské a odberateľské technológie v oblasti kozmického priestoru, komercializáciu a rozvoj trhu. Projekty súvisiace s kozmickým priestorom by takisto mohli spĺňať podmienky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), v rámci ktorého sa však v čase dokončenia auditu podporovali len projekty v dodávateľskom vesmírnom sektore, alebo podmienky programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME)²⁰ a v rámci národných stratégií pre inteligentnú špecializáciu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja²¹. Keďže však tieto nástroje neboli koncipované špecificky na podporu využívania služieb, nie sú monitorované na tieto účely a ich podiel na podpore využívania služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru nie je známy.

Komisia používa údaje z programu Copernicus pri monitorovaní politík efektívne, musí však ešte vypracovať komplexnú stratégiu na ďalšie zlepšenie ich využívania

V roku 2015 Komisia vykonala mapovanie zamerané na identifikáciu potenciálneho používania údajov z programu Copernicus v Komisii, a to napríklad na monitorovanie politík alebo podporu využívania pozorovania Zeme v legislatívnych textoch EÚ.

Z interného hodnotenia vykonaného Spoločným výskumným centrom (JRC) Komisie v roku 2019 vyplynulo, že hoci si mnohé útvary Komisie uvedomovali prínosy globálneho monitorovania a používali údaje na analýzy, nevyužívali údaje programu Copernicus a údaje z pozorovania Zeme v plnej miere²². Na toto hodnotenie, ktoré nezahŕňalo agentúry EÚ ani iné orgány EÚ, sa však dodnes nenadviazalo podrobnejšou analýzou nedostatkov a Komisia zatiaľ nevypracovala stratégiu na zintenzívnenie ďalšieho používania údajov programu Copernicus a iných údajov z pozorovania Zeme v rámci Komisie a iných inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorá by zahŕňala všetky relevantné oblasti politiky.

Úloha poverených subjektov programu Copernicus pri podpore využívania nebola jasne vymedzená a uplatňovali rozličné prístupy

V nariadení 377/2014 sa od poverených subjektov programu Copernicus vyžaduje zabezpečenie využívania zo strany verejného sektora. Od roku 2014 do roku 2020 mali tieto subjekty na podporu využívania celkový rozpočet vo výške približne 43 mil. EUR (pozri ilustráciu 4).

Zdroj: EDA, na základe údajov Komisie (sumy viazané do 30. 6. 2020).

Zistili sme, že v dohodách o príspevku medzi Komisiou a poverenými subjektmi programu Copernicus sa ich úlohy v rámci podpory využívania nevymedzujú jasne. Dostupné rozpočty na propagačné činnosti sa značne líšili, rovnako ako prístup subjektov k podpore služieb a produktov programu Copernicus. Subjekt Mercator Océan International zodpovedný za službu monitorovania morského prostredia programu Copernicus (CMEMS) napríklad prijal stratégiu zameranú na využívanie zo strany používateľov, pričom sa snažil ponúkať svoje služby novým komunitám používateľov. Takisto mal osobitný rozpočet na podporu identifikácie demonštračných prípadov (t. j. samostatné malé projekty v odberateľských aplikáciách) podporujúcich CMEMS.

Na druhej strane Európska environmentálna agentúra, ktorá je zodpovedná za celoeurópsku zložku služby monitorovania krajiny programu Copernicus (CLMS), nemala žiadnu stratégiu na zvyšovanie využívania a na propagáciu týchto služieb mala len veľmi obmedzený rozpočet, hoci táto zložka má veľký význam pre využívanie²³. Takisto jej chýbali dostatočné informácie o tom, kto sú používatelia služieb a čo robia s údajmi.

Stratégie členských štátov v oblasti využívania sú koordinované len v obmedzenej miere

Členské štáty a ESA sú v rámci vesmírnych programov EÚ blízkymi partnermi, ale nie sú povinné koordinovať svoje stratégie alebo opatrenia v oblasti kozmického priestoru s Komisiou ani s agentúrou GSA. Hoci ESA, ktorá zriadila program na podporu vývoja polohových a navigačných technológií a technológií na určovanie času, a GSA veľmi úzko spolupracujú, GSA dostala do roku 2019 len veľmi málo informácií o stratégiách a opatreniach členských štátov na podporu využívania služieb systému Galileo.

V roku 2019 GSA analyzovala dostupné informácie o národných vesmírnych programoch členských štátov a zistila, že 18 členských štátov má národnú stratégiu v oblasti kozmického priestoru²⁴. Hoci štyri členské štáty prijali konkrétne národné programy na podporu využívania služieb systémov Galileo a EGNOS, svoje programy nekoordinovali s GSA²⁵. GSA a členské štáty sa tiež zatiaľ nedohodli na spoločných plánoch, v rámci ktorých by sa zameriavali snahy na zložky najviac vyžadujúce podporu EÚ alebo by sa využívalo vnútroštátne úsilie.

V programe Copernicus zohrávajú členské štáty významnú úlohu, keďže národné, regionálne a miestne orgány sú kmeňovými používateľmi programu. V analýze z roku 2016²⁶ Komisia opisuje značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich štádium vývoja. Hoci Komisia zrealizovala niekoľko opatrení, neboli súčasťou uceleného strategického prístupu, v rámci ktorého by sa konkrétne riešili rôzne potreby týkajúce sa koncepcie opatrení na podporu využívania služieb. To sa odráža aj vo výsledkoch posúdenia vplyvu z roku 2018 vypracovanom Komisiou, v ktorom sa konštatuje, že program Copernicus nedokázal prilákať dostatočný počet potenciálnych používateľov mimo tradičných komunít používateľov vesmírnych služieb, a poukazuje sa na potrebu posilniť integráciu vesmírnych údajov do ďalších oblastí politiky a sektorov hospodárstva²⁷.

S výnimkou veľmi malého počtu väčších hráčov európski dodávatelia aplikácií používajúcich údaje z pozorovania Zeme predstavujú mnohé špecializované mikropodniky a malé a stredné podniky²⁸. Na strane dopytu tvoril v roku 2016 verejný sektor viac ako polovicu odberateľského trhu s údajmi z pozorovanie Zeme v Európe. Dopyt je však veľmi fragmentovaný, pričom potenciálnymi používateľmi služieb v oblasti kozmického priestoru sú mnohé národné, regionálne alebo miestne orgány. To môže predstavovať prekážku pre nákladovo efektívne využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru v jednotlivých subjektoch verejného sektora a členských štátoch.

V štyroch vybraných členských štátoch sme zistili značné rozdiely v spôsobe, akým orgány začlenili vesmírne programy EÚ do národných politík a podporovali využívanie (pozri rámček 2).

Tieto národné iniciatívy sa javia ako sľubné, pokiaľ ide o zvyšovanie využívania aplikácií v oblasti kozmického priestoru, ale naďalej sa obmedzujú na dotknuté členské štáty a neriešia konkrétne trh EÚ. Zistili sme, že Komisia nemá aktuálny prehľad o celkovej situácii takýchto národných iniciatív a nezohľadnila ich vo svojom strategickom prístupe.

Vesmírne programy EÚ sú prínosné, no o rozsahu prínosov existujú len obmedzené informácie

Neexistuje uznávaný koncepčný rámec na posudzovanie prínosov služieb v oblasti kozmického priestoru

Poskytovanie služieb v oblasti kozmického priestoru je spojené s viacerými ekonomickými a spoločenskými prínosmi. Tieto prínosy vyplývajú z dodávateľského aj odberateľského sektora (pozri ilustráciu 5):

Zdroj: EDA.

Neexistuje uznávaný koncepčný rámec na odhad prínosov v oblasti vesmírnej infraštruktúry ani štruktúrovaný systém na zhromažďovanie štatistických údajov o prínosoch služieb v oblasti kozmického priestoru. Neexistuje ani oficiálne vymedzenie hodnotového reťazca vesmírnej ekonomiky, ani dohodnuté vymedzenie „odberateľských činností“.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2012 uverejnila Príručku na meranie vesmírnej ekonomiky, v ktorej sa navrhujú viaceré metódy a zdroje a súbor ukazovateľov³¹. Hoci Komisia použila niektoré informácie z príručky, nepovažovala ich za vhodné na meranie vesmírnej ekonomiky EÚ a pri stanovovaní sociálno-ekonomických prínosov programov Copernicus a Galileo zvolila vlastný postup, podobný prístupom, ktoré uplatňujú aj iní európski aktéri vo vesmírnej oblasti. Vzhľadom na to, že neexistuje zavedený koncepčný rámec, je ťažké spoľahlivo odhadnúť prínosy služieb z oblasti kozmického priestoru, porovnávať ich s inými hospodárskymi odvetviami alebo navrhnúť analýzu nákladov a prínosov vesmírnych programov.

V metodike používanej Komisiou na stanovovanie prínosov služieb z oblasti kozmického priestoru sú nedostatky

V roku 2018 sa Komisia vyjadrila, že vplyv služieb poskytovaných vesmírnymi programami EÚ na hospodársky rast a zamestnanosť v EÚ časom preváži značné verejné investície do vesmírnych programov EÚ³². Toto tvrdenie podložila niekoľkými štúdiami, v ktorých sa odhadli prínosy vesmírnych programov EÚ. Tieto odhady sú takisto dôležité pre posudzovanie vplyvu nových vesmírnych programov. Odhad prínosov programov by sa preto mal zakladať na primeranej, a ak je to možné, konzistentnej metodike a realistických údajoch. Skúmali sme, či Komisia uplatňovala primeranú metodiku pri obidvoch programoch jednotne a či sa v štúdiách použili spoľahlivé zdroje údajov.

Hospodárske prínosy vesmírnych programov možno vyjadriť hrubou pridanou hodnotou spoločností pôsobiacich v dodávateľskom a odberateľskom vesmírnom sektore. Hrubá pridaná hodnota zodpovedá hodnote vytvorenej vo výrobnom sektore a možno ju merať ako súčet všetkých príjmov vytvorených v procese produkcie výrobkov a služieb plus dane z produkcie a dovozu, mínus subvencie. Metóda, ktorú Komisia použila na odhad príjmov vytvorených programami Copernicus a Galileo, však nebola v súlade s koncepčným rámcom stanoveným v nariadení č. 549/2013 a použitým na výpočet hrubého domáceho produktu (HDP) v EÚ³³, čo viedlo k nesprávnemu stanoveniu tohto typu prínosov.

Metodika výpočtu prínosov programu Galileo sa odlišovala od metodiky použitej v prípade programu Copernicus. K nepeňažným prínosom, ako je prínos k zmierňovaniu zmeny klímy alebo životy zachránené vďaka GNSS, bola priradená peňažná hodnota, v dôsledku čoho sa rovnaké prínosy posudzovali rôzne. Príklady nedostatkov vo výpočte prínosov vesmírnych programov EÚ sú uvedené v rámčeku 3. V dôsledku toho mohlo dôjsť k podceneniu hospodárskeho vplyvu na rast a pracovné miesta a zároveň k preceneniu skutočných celkových prínosov programov.

Komisii chýbajú informácie a príslušné kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie využívania

V nariadení 1285/2013 o systémoch Galileo a EGNOS a nariadení 377/2014 o programe Copernicus, ako aj v novom nariadení, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie, sa od Komisie vyžaduje pravidelné monitorovanie výkonnosti. Takisto sa v nich vymedzujú základné ukazovatele výkonnosti³⁴. Okrem technických aspektov, akými sú dostupnosť služieb alebo údajov, musí Komisia pravidelne monitorovať vplyv služieb na rôzne hospodárske odvetvia a posúdiť, či odvetvia EÚ skutočne zvyšujú svoj trhový podiel na svetovom odberateľskom trhu so satelitnou navigáciou a v oblasti pozorovania Zeme. To si vyžaduje stanovenie príslušných ukazovateľov ako základ pre posudzovanie účinkov programov.

Pre systém Galileo poskytuje GSA všeobecne užitočné a celkovo jednotné kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré vyjadrujú dosiahnutý pokrok. Časom sa však ich počet zvýšil na 97 ukazovateľov výstupu a výsledku, čím sa monitorovanie stalo zložitejším. Niektoré ukazovatele sa neuvádzajú v zmysluplnom kontexte, v dôsledku čoho je ich výklad ťažký. Napríklad ukazovateľ vyjadrujúci počet spoločností obchodne využívajúcich produkty založené na systéme Galileo vyjadruje ročné zmeny, ale nevyplýva z neho, akú časť príslušného trhu tieto spoločnosti tvorili. Okrem toho neexistujú žiadne ukazovatele nákladov a prínosov snáh GSA o rozvíjanie niektorých trhov, ktoré majú vzhľadom na svoj strategický a hospodársky význam prednosť pred ostatnými. Na konci tohto auditu už GSA pracovala na novom, jednoduchšom súbore ukazovateľov.

Pokiaľ ide o využívanie služieb programu Copernicus, Komisia monitoruje kľúčové parametre, ako sú rastúci počet používateľov programu Copernicus zaregistrovaných v ESA alebo iných poverených subjektoch, objem stiahnutých údajov alebo počet zorganizovaných školení alebo propagačných podujatí. Existujú však len čiastočné informácie o počte používateľov vzhľadom na to, že sa takisto môžu zaregistrovať na národných platformách na distribúciu údajov alebo u iných tretích strán. Takisto je pre agentúru ESA a ďalšie poverené subjekty zložité zbierať informácie o tom, kto údaje z programu Copernicus skutočne používa a na aké účely. Komisia jasne nestanovila kľúčové ukazovatele výkonnosti poverených subjektov programu Copernicus súvisiace s využívaním a ich nahlasovanie nebolo harmonizované. Takisto bolo zložité vyvodiť závery o skutočnom využívaní služieb na základe počtu zorganizovaných školení alebo propagačných podujatí.

V nariadení 377/2014 sa od Komisie vyžaduje monitorovanie využívania údajov a informácií z programu Copernicus pomocou osobitných ukazovateľov výsledku. To zahŕňa kmeňových používateľov, ako sú národné, regionálne alebo miestne orgány, preniknutie na trh, expanziu na existujúce trhy, vytváranie nových trhov a konkurencieschopnosť európskych prevádzkovateľov v odberateľskom sektore³⁵. Pre rôznorodosť možných uplatnení programu Copernicus je pre Komisiu ťažké zozbierať vhodné súhrnné údaje potvrdzujúce tieto ukazovatele. V roku 2019 Komisia uverejnila správu o trhu, v ktorej sa uvádzalo, že v roku 2017 používalo údaje alebo služby programu Copernicus už približne 72 % spoločností pôsobiacich v oblasti pozorovania Zeme v porovnaní so 66 % v roku 2016³⁶, ale ktorá obsahovala len veľmi málo informácií o tom, do akej miery kmeňoví používatelia používali program Copernicus alebo do akej miery služby prispeli k posilneniu konkurencieschopnosti európskych prevádzkovateľov v odberateľskom sektore.

Dosiahol sa značný pokrok pri zaisťovaní využívania služieb systému Galileo, ale zatiaľ nie sú dostupné kľúčové funkcie, ktoré by umožnili využívať výhody naplno

Po GPS a ruskom systéme GLONASS je Galileo tretím systémom GNSS, ktorý poskytuje navigačné služby a služby určovania času. Pri spustení počiatočných služieb v roku 2016 mal systém Galileo v porovnaní s pôvodnými plánmi už osemročné oneskorenie³⁷. Systém GPS mal ako prvý svetový otvorený systém GNSS značnú výhodu a používa ho väčšina prijímačov. Hoci služby systému Galileo preukázali vyššiu presnosť ako iné služby GNSS, po vážnej nepriaznivej udalosti v roku 2019, v dôsledku ktorej nebol systém šesť dní k dispozícii, museli príslušné subjekty (GSA, Komisia a ESA) sústavne pracovať na opatreniach, ktoré by zvýšili stabilitu, spoľahlivosť a odolnosť systému Galileo. Navyše iní poskytovatelia môžu čoskoro dosiahnuť podobnú úroveň presnosti. V súčasnosti sa vo vesmíre rozmiestňuje nová generácia satelitov GPS so zvýšenou presnosťou, ktorých uvedenie do prevádzky sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch.

V tejto súvislosti musela GSA identifikovať segmenty trhu najrelevantnejšie pre služby systému Galileo a navrhnúť opatrenia na rozvíjanie týchto trhov. Analyzovali sme, či GSA uskutočnila účinný prieskum trhu a či jej opatrenia nadväzovali na jasne stanovené potreby, či boli zamerané na podporu využívania a či mali merateľný vplyv na využívanie služieb systému Galileo.

Ďalší úspech služieb systému Galileo značne závisí od dostupnosti kľúčových funkcií

Zistili sme, že agentúra GSA účinne identifikovala súčasné kľúčové segmenty trhu so službami GNSS, ako sú výrobcovia smartfónov, automobilov alebo monitorovacích zariadení, a ich požiadavky.

GSA nadviazala úzke kontakty so svetovými výrobcami zariadení a podporovala dostupnosť čipov a prijímačov podporujúcich systém Galileo na trhu. Veľkým úspechom bolo, že do roku 2020 poprední dodávatelia, ktorí tvoria viac ako 95 % trhu s čipovými súbormi GNSS, vyrábali čipy a moduly podporujúce systém Galileo, prijímače kompatibilné so systémom Galileo sú dostupné v mnohých segmentoch trhu a sú spravidla interoperabilné s inými systémami GNSS. Prispieva to k zvyšovaniu celkovej presnosti navigácie, ale neznamená to, že zariadenia alebo prijímače dávajú pri získavaní signálu prednosť systému Galileo. Prijímače GPS majú stále veľký prienik na trhu a potrvá určitú dobu, kým používatelia v rôznych segmentoch trhu začnú využívať technológie kompatibilné so systémom Galileo.

Kľúčovými funkciami sú služba vysokej presnosti (HAS) a služba overovania navigačných správ (OSNMA). OSNMA pozostáva z digitálneho podpisu navigačných signálov na zabezpečenie ich pravosti. Na ochranu pred útokmi prehrávaním signálu by sa mala sprístupniť komerčná overovacia služba (CAS), ktorá poskytuje zašifrovaný signál zo systému Galileo. Takéto služby iné systémy GNSS neposkytujú, a preto sú jedinečnou prednosťou systému Galileo. CAS je takisto jedinou službou systému Galileo, ktorú Komisia plánovala sprístupniť za poplatok a z ktorej tak môžu plynúť príjmy do rozpočtu EÚ.

Hoci mal byť systém Galileo koncom roka 2020 plne funkčný, zatiaľ sa to nepodarilo zrealizovať. K ďalším oneskoreniam došlo v dôsledku vývoja služieb HAS a OSNMA. Na rok 2021 sú naplánované skúšky s cieľom umožniť odvetviam validovať kompatibilné prijímače, ale môže sa stať, že služby budú dostupné až v roku 2024. Na službe CAS sa ešte pracuje a nie je jasné, kedy bude funkčná. Hoci to nebráni rozvíjaniu potenciálnych trhov, môže to obmedziť schopnosť systému Galileo získať trh pre tieto služby, a zúročiť tak investície do systému Galileo skôr, ako iné systémy GNSS začnú poskytovať podobné služby.

Opatrenia na podporu vývoja a používania služieb systému Galileo sú kvalitné, ale ich účinné zavádzanie je stále ohrozené

Od roku 2014 vznikli agentúre GSA náklady na rozvíjanie trhu a podporu využívania služieb systémov Galileo a EGNOS vo výške približne 22 mil. EUR. Do polovice roka 2020 agentúra GSA takisto udelila granty vo výške 141 mil. EUR 79 projektom v rámci programu Horizont 2020 a finančnú podporu približne vo výške 41 mil. EUR 14 projektom v rámci svojho programu pre základné prvky.

Zaznamenali sme, že od uverejnenia výziev na predkladanie návrhov na projekt až do konca projektu môžu uplynúť viac ako štyri roky. Na rýchlo sa meniacich trhoch s technológiami pozorujeme veľké riziko, že výsledky projektov zastarajú skôr, ako budú k dispozícii.

V rámci našej vzorky (pozri bod 21) sme preskúmali osem opatrení, ktoré GSA podporila v rámci programu Horizont 2020, programu pre základné prvky alebo v rámci jej rozvíjania trhov, ktoré boli v čase auditu ukončené. Zistili sme, že opatrenia vo všeobecnosti riešili jasne stanovenú technickú potrebu alebo sa zameriavali na sľubný trh, mali primeranú technickú kvalitu a dosahovali ciele, pokiaľ ide o výstup a načasovanie. Niektoré trhy sa však ešte rozvíjajú a prínos projektov k využívaniu možno posúdiť len v dlhodobom horizonte. V iných prípadoch môže využívanie závisieť od toho, či potenciálni odberatelia inovačných riešení majú potrebné finančné prostriedky (pozri rámček 4).

Opatrenia Komisie na podporu využívania údajov z programu Copernicus sú fragmentované a nevyužívajú sa synergie

Niekoľko kľúčových opatrení Komisie má nejasné ciele, boli fragmentované a chýbali na ne finančné prostriedky

Komisia od roku 2014 priamo podporila využívanie programu Copernicus sumou približne 30 mil. EUR. Okrem toho bolo k dispozícii 83 mil. EUR na zabezpečenie nových spôsobov prístupu k údajom z programu Copernicus. Na podporu využívania programu Copernicus boli v rámci programu Horizont 2020 udelené granty vo výške 194 mil. EUR 79 projektom s osobitným zameraním na uplatnenie na trhu a vývoj služieb programu Copernicus. V rámci našej vzorky sme preskúmali šesť kľúčových opatrení podporovaných priamo Komisiou (pozri bod ‎30) a osem projektov financovaných z programu Horizont 2020 zameraných na podporu využívania, ktoré boli v čase nášho auditu ukončené.

S cieľom zvýšiť informovanosť o programe Copernicus zriadila Komisia siete Copernicus Academy a Copernicus Relays. Cieľom siete Copernicus Academy je podporovať využívanie zo strany univerzít a výskumných centier poskytovaním učebných materiálov a špecializovaných informácií verejným výskumným organizáciám. Sieť Copernicus Relays sa zameriava na lepšie porozumenie potrebám používateľov, zvyšovanie informovanosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a šírenie najlepších postupov.

Zistili sme, že od roku 2017 Komisia úspešne spolupracovala s viac ako 160 členmi siete Academy vo všetkých 27 členských štátoch, ako aj vo viacerých tretích krajinách a viac ako 90 partnermi zo siete Copernicus Relays vrátane vnútroštátnych orgánov, vládnych agentúr, inovačných zoskupení, spoločností pôsobiacich v kozmickom sektore, ako aj univerzitných inštitútov a neziskových organizácií. V roku 2019 zorganizovala sieť Copernicus Relays približne 200 podujatí na zvýšenie informovanosti. Partneri však nedostávajú priame finančné prostriedky a neexistujú informácie o tom, či prispievajú k štruktúrovanému využívaniu zo strany používateľov s dlhodobým vplyvom na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Ako sa uvádza v stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016, Komisia takisto podporovala startupy. Na tento účel zorganizovala a finančne podporila ocenenia na podporu inovačných myšlienok (tzv. hackatóny alebo majstrovstvá) a zriadila akceleračné a inkubačné programy. Zatiaľ čo z akcelerátora programu Copernicus sa ročne financovala odborná príprava 40 inovačných spoločností skúsenými mentormi, v rámci jeho inkubačného programu sa podporilo približne 20 inovačných spoločností používajúcich program Copernicus grantom vo výške 50 000 EUR nad rámec podpory, ktorú už dostali z iných inkubačných iniciatív, napríklad z vlastných podnikateľských inkubátorov agentúry ESA. Počet podporených startupov však bol malý a Komisia neobjasnila svoje ciele v oblasti podpory týchto programov. Pokrok, ktorý startupy dosiahli po ukončení akceleračnej alebo inkubačnej doby, sa ďalej nemonitoroval. Preto zatiaľ nie je možné posúdiť, či tieto dve iniciatívy prispeli k podpore startupov účinným a efektívnym spôsobom.

Druhé kľúčové opatrenie, rámcová dohoda o partnerstve „Caroline Herschel“, bolo zamerané na užšiu spoluprácu so zainteresovanými členskými štátmi. Na základe rámcovej dohody o partnerstve verejné subjekty, ako sú vesmírne agentúry alebo výskumné inštitúty v 22 členských štátoch, navrhujú Komisii projekty a udeľujú granty na podporu opatrení v rámci troch osobitných cieľov (tzv. tried), pričom z rozpočtu EÚ sa podporuje až 85 % nákladov (pozri tabuľku 2).

Rámcová dohoda o partnerstve umožňuje Komisii priamo podporovať využívanie spolu s národnými partnermi, a tak využívať jej opatrenia. Jej vykonávanie však bolo fragmentované, keďže išlo o množstvo menších a izolovaných opatrení, ako sú semináre, školenia alebo projekty v rámci rôznych tried. Celkový očakávaný vplyv a súvis s národnými stratégiami na podporu využívania zostal zväčša nejasný. Program napríklad obsahoval opatrenia zamerané na vypracovanie katalógu najlepších postupov, ktorý by slúžil ako inšpirácia pre potenciálnych nových používateľov programu Copernicus vo verejnom sektore alebo by zvyšoval informovanosť o tom, ako by služby programu Copernicus mohli podporovať verejné správy. Keďže používanie údajov z pozorovania Zeme je zložité a vyžaduje si odborné znalosti, opatrenia podporované rámcovou dohodou o partnerstve si vyžadujú doplňujúce opatrenia, ako napríklad najímanie odborníkov vo vnútroštátnych správach, čo nie je zabezpečené.

Počas prvého roka programu 2018 vyčlenila Komisia z rozpočtu príspevok vo výške 6 mil. EUR. V čase auditu sa však mnohé projekty oddialili, a to najmä z dôvodu neskorého podpísania dohôd o grante alebo zmlúv, a spôsobili oneskorenie mechanizmov predbežného financovania. Pokiaľ ide o opatrenia prijaté v rámci ročného pracovného programu na rok 2019, k plánovanému financovaniu z prostriedkov EÚ vo výške 8 mil. EUR došlo so značným oneskorením. Osobitné dohody o grante sa preto mohli podpísať až v septembri 2020, pričom v tomto čase bolo financovanie opatrení z pracovného programu na rok 2020 stále neisté.

Projekty financované z programu Horizont 2020 sú všeobecne kvalitné, ale nemožno posúdiť ich vplyv na využívanie programu Copernicus

Program Horizont 2020 bol dôležitým pilierom úsilia Komisie o podporu využívania programu Copernicus. Časť programu venovaná kozmickému priestoru obsahovala cielené opatrenia, ale žiadatelia používajúci údaje z pozorovania Zeme takisto spĺňali podmienky častí pracovných programov programu Horizont 2020, ktoré sa netýkali vesmírneho priestoru³⁸.

Preskúmali sme výzvy na predkladanie návrhov v oblasti využívania programu Copernicus 2014/15 a 2016/17 v rámci pracovných programov programu Horizont 2020 a pri ôsmich ukončených projektoch sme analyzovali, či prispeli k značnému zvýšeniu využívania služieb programu Copernicus.

Projekty, ktoré sme skúmali, boli technicky prijateľné a spĺňali väčšinu cieľov stanovených v pracovných programoch. Pri troch zo šiestich projektov zameraných konkrétne na uplatnenie na trhu však nebolo jasné, či prijímatelia úspešne vyvinuli služby schopné zabezpečiť účastníkom značný obrat alebo či dosiahli značne širšie využívanie programu Copernicus. Takisto sme zistili, že pri niektorých výzvach na predkladanie návrhov bol očakávaný vplyv veľmi ambiciózny, keďže pre malý počet vybraných projektov nebolo dosiahnutie tohto cieľa pravdepodobné (pozri rámček 5).

Komisia uľahčuje prístup k údajom programu Copernicus, ale nevyužíva sa potenciál na synergie

Kľúčom k účinnému využívaniu služieb je náležitý prístup k údajom a produktom programu Copernicus. Skúmali sme, či Komisia pristupuje k poskytovaniu prístupu k údajom a službám programu Copernicus nákladovo efektívnym a synergickým spôsobom.

ESA a EUMETSAT zriadili dátové centrá, z ktorých si používatelia mohli sťahovať prvotné údaje z družíc Sentinel. V rámci infraštruktúry 13 členských štátov EÚ financovalo a prevádzkovalo vnútroštátne zrkadlové sídla pre údaje z programu Copernicus, kolaboratívne pozemné segmenty (CollGS)³⁹, pričom niektoré z nich ponúkali používateľom dodatočné služby. Subjekty poverené zložkami „Služby“ sprístupnili produkty z programu Copernicus prostredníctvom vlastných riešení prístupu k údajom.

Keďže pre množstvo údajov a informácií pochádzajúcich z programu Copernicus bolo tradičné sťahovanie údajov náročné, v roku 2016 bola zriadená pracovná skupina zložená zo zástupcov Komisie, ESA, EUMETSAT, členských štátov a krajín zúčastnených na programe Copernicus. Táto pracovná skupina navrhla zavedenie riešení na zlepšenie dostupnosti údajov a produktov programu Copernicus⁴⁰. V rámci tejto iniciatívy Komisia financovala vytvorenie služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS). Integrovaný pozemný segment však ešte nebol dokončený a údaje z programu Copernicus sa stále sprístupňujú na viacerých platformách prevádzkovaných agentúrou ESA, poverenými subjektmi programu Copernicus, členskými štátmi a súkromnými prevádzkovateľmi.

DIAS sú inovačné digitálne platformy založené na technológii cloudu sídliace v EÚ, ktoré používateľom umožňujú využívať veľké objemy údajov z programu Copernicus a iných údajov z oblasti kozmického priestoru bez toho, aby ich museli prenášať a ukladať na svojich vlastných počítačových sieťach. Cieľom bolo zintenzívniť hospodársku súťaž medzi týmito platformami a s existujúcimi službami a skombinovať ich s doplnkovými komerčnými službami, aby boli platformy z dlhodobého hľadiska hospodársky udržateľné a nezávislé od verejného financovania.

Pri zriaďovaní platforiem DIAS nebolo jasné, koľko potenciálnych používateľov bude ochotných platiť za služby, a tým zaistiť hospodársku udržateľnosť platforiem. Komisia sa napokon rozhodla podporiť päť takýchto platforiem do roku 2021. Z dôvodu ich počtu však bolo ťažšie prilákať dostatočný počet používateľov na to, aby sa dosiahlo kritické množstvo a využívali sa výhody sieťového účinku, a tým sa účinne konkurovalo prevádzkovateľom mimo EÚ poskytujúcim podobné služby. Od uvedenia platforiem DIAS do prevádzky v polovici roka 2018 využívanie ich služieb zostalo veľmi nízke v porovnaní s celkovým počtom aktívnych používateľov v rámci programu Copernicus, pričom za niektoré z nich v súčasnosti platí len malý počet používateľov. Okrem toho Komisia dostatočne nepodporila využívanie služieb v rámci iných nástrojov určených na podporu využívania, ako je program Horizont 2020, aby nabádala prijímateľov používať tento nový nástroj na spracúvanie ich údajov.

Komisia zatiaľ nemá stratégiu zameranú na spôsob integrovania ďalšieho prístupu k údajom z programu Copernicus a ich spracovania nákladovo efektívnym spôsobom – len jeden z trinástich kolaboratívnych pozemných segmentov sa realizoval pomocou infraštruktúry DIAS, čím sa prejavil záujem o konvergenciu. Komisia zatiaľ takisto neobjasnila to, ako sa prístup k údajom z programu Copernicus a iným údajom z oblasti kozmického priestoru a ich spracovanie začlenia do jej iniciatívy európsky cloud pre otvorenú vedu⁴¹. Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je riešiť fragmentáciu dátových infraštruktúr v EÚ vývojom zariadení na uchovávanie, spoločné využívanie a opätovné využívanie vedeckých údajov a vzájomné obohacovanie rôznych súborov údajov vrátane údajov z pozorovania Zeme.

Regulačné opatrenia môžu uľahčiť využívanie služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru, ale pretrvávajú nedostatky

Komisia sa vo svojej stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 takisto zaviazala prijať regulačné opatrenia (v odôvodnených a prínosných prípadoch) s cieľom zaviesť systém Galileo na konkrétnych trhoch alebo v konkrétnych oblastiach a v dlhodobom horizonte podporovať využívanie riešení v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom normalizácie opatrení.

Hodnotili sme, či Komisia účinne identifikovala takéto príležitosti na regulačné alebo normalizačné opatrenia na podporu využívania služieb v oblasti kozmického priestoru a či na základe nich prijala náležité kroky. Keďže využívaniu služieb z oblasti kozmického priestoru môžu takisto brániť existujúce právne ustanovenia (napríklad predpisy verejných správ zakazujúce využívanie údajov alebo služieb v oblasti kozmického priestoru), takisto sme skúmali, či Komisia a vybrané členské štáty prijali kroky na identifikáciu a odstraňovanie takýchto prekážok.

Regulačné opatrenia uľahčili používanie zariadení kompatibilných so systémom Galileo, ale vyžadujú sa ďalšie kroky

Satelitné navigačné služby a služby určovania času podliehajú mnohým technickým normám a regulácii. Môžu nimi byť predpisy EÚ, vnútroštátne predpisy alebo normy stanovené v medzinárodných dohodách alebo normalizačnými organizáciami. Takéto opatrenia môžu podporovať využívanie služieb v oblasti kozmického priestoru, pretože umožňujú výrobcom zariadení normalizovať ich výrobky a zaistiť interoperabilitu systémov. Keďže systémy satelitnej navigácie používajú rádiové frekvencie, normy sú takisto potrebné na ochranu signálov pred rušením.

Komisia už prijala regulačné opatrenia na uľahčenie využívania služieb systému Galileo v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a pohotovostných služieb⁴². Týmito iniciatívami sa účinne podporilo vybavenie nových vozidiel a mobilných telefónov čipovými súbormi kompatibilnými so systémom Galileo, ktoré zásahovým jednotkám umožňujú dostať sa rýchlejšie na miesto nehody. Okrem toho bola v roku 2020 aktualizovaná príslušná medzinárodná norma, ktorou sa zvýhodňovalo používanie GPS ako preferovaného navigačného signálu zariadení, čím sa výrobcom zariadení umožnil výber preferovaného GNSS, čo pravdepodobne podporí širšie využívanie služieb systému Galileo.

Štúdia Komisie z roku 2017 odhalila medzery a budúce potreby normalizácie na podporu prieniku systémov Galileo a EGNOS na trh a navrhli sa plány pre rôzne segmenty trhu⁴³. Komisia takisto vypracovala Európsky rádionavigačný plán, ktorý obsahuje súpis existujúcich a vyvíjaných systémov rádiovej navigácie a prehľad právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na rádiovú navigáciu⁴⁴. Po konzultácii s členskými štátmi Komisia stanovila tri prioritné oblasti, ktorým by prospela regulácia alebo normalizácia⁴⁵:

• inteligentná doprava a mobilita: pilotné letectvo, bezpilotné a samoriadiace lietadlá, inteligentné systémy cestnej dopravy, námorná doprava a železničná doprava,
• inteligentná prepojiteľnosť: služby založené na lokalizácii (napríklad v smartfónoch), prepojené zariadenia známe ako internet vecí a komunikácia s verejnými správami,
• inteligentné infraštruktúry: služby určovania času a synchronizácie v kritických infraštruktúrach, ako sú energetika, telekomunikácie alebo doprava.

V čase ukončenia auditu sa dosiahol mierny pokrok – pracovný program systému Galileo na rok 2020 obsahoval mapovanie činností Komisie a GSA súvisiace s vývojom odberateľských noriem kompatibilných so systémom Galileo a prebiehajú štúdie a projekty v oblasti leteckej premávky, cestnej dopravy a námorných aplikácií. Ak však majú byť tieto sektory efektívne, vyžadujú si doplnkové regulačné opatrenia špecifické pre sektor. V dôležitých oblastiach uplatnenia systému GNSS sa na normách musia dohodnúť medzinárodné orgány, čo môže byť zložité a časovo náročné. V príslušných oblastiach chýba alebo je neúplná regulácia špecifická pre sektor, napríklad v oblasti cestnej dopravy a logistiky, samoriadiacich áut alebo dronov. Komisia v súčasnosti monitoruje tieto výzvy, ale neexistuje žiadny harmonogram vydávania vhodných predpisov alebo noriem pre každý segment politiky alebo trhu, čím by sa ešte viac zjednodušilo zavádzanie systému Galileo.

V oblasti inteligentnej prepojiteľnosti a prepojenia verejných správ sme zaznamenali len malý pokrok (s výnimkou verejnej regulovanej služby) – zatiaľ neexistujú žiadne normy na posilnenie pozície systému Galileo v súvislosti s aplikáciami v oblasti internetu vecí alebo umelej inteligencie. Pokiaľ ide o prepojenie občanov a verejnej správy, opatrenia Komisie sa obmedzujú na poľnohospodárov používajúcich satelitnú navigáciu v rámci projektu digitálnej platformy.

Komisia vo svojich nariadeniach dostatočne nepodporuje využívanie pozorovania Zeme

Počas mapovania Komisie v roku 2015 (pozri bod 32) sa zistilo, že právne predpisy EÚ by mohli pomôcť efektívnejšie vykonávať politiky EÚ a znížiť administratívne zaťaženie. Významným pokrokom bolo prijatie právneho základu, ktorý členské štáty nabáda používať pozorovanie Zeme na monitorovanie vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky⁴⁶. V iných sektoroch, v ktorých by právne predpisy mohli pomôcť lepšie podporiť využívanie údajov z programu Copernicus a iných údajov z pozorovania Zeme, sme však zaznamenali len malý pokrok. K dnešnému dňu sa čo najlepšie využívanie programov Copernicus a Galileo na zber údajov vyžaduje len vo veľmi malom počte právnych ustanovení EÚ, ako je nariadenie 2018/841 o monitorovaní využívania pôdy a lesného hospodárstva na účely plnenia cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov⁴⁷. Okrem toho Komisia nevykonala komplexnú analýzu oblastí, v ktorých by právne predpisy EÚ mohli lepšie podporovať využívanie údajov z pozorovania Zeme.

Na identifikovanie regulačných alebo administratívnych prekážok brániacich využívaniu služieb v oblasti kozmického priestoru sa podniklo len málo krokov

Okrem technických noriem, ktoré by mohli brániť využívaniu celého potenciálu vesmírnych programov EÚ (pozri bod 81), sa takisto môžu vyskytovať regulačné alebo administratívne prekážky brániace využívaniu služieb týkajúcich sa vesmírneho pozorovania Zeme a navigácie, napríklad v oblasti presadzovania práva alebo tam, kde pravidlá verejného obstarávania neumožňujú využívať takéto služby. Okrem toho si môže využívanie nových technológií založených na údajoch z družíc Sentinel vyžadovať značné zmeny správnych postupov a systémov IT⁴⁸.

Zistili sme, že Komisia nemá systematický prehľad o tom, ako správy členských štátov využívajú údaje z oblasti kozmického priestoru a či ich využívaniu bránia regulačné prekážky. V Taliansku zriadili vnútroštátne orgány pracovnú skupinu na vysokej úrovni zameranú na identifikáciu možných vnútroštátnych a európskych regulačných prekážok, ktoré môžu brániť vo využívaní produktov a služieb poskytovaných programami Copernicus a Galileo, ale výsledky ich činnosti ešte neboli k dispozícii. V Českej republike, Nemecku a vo Francúzsku vnútroštátne orgány ešte nevykonali takúto analýzu.

Závery a odporúčania

Dospeli sme k celkovému záveru, že vesmírne programy EÚ Galileo a Copernicus poskytujú cenné služby a údaje, ktoré Komisia podporovala rôznymi spôsobmi, ale nevyvinula dostatočné úsilie na využitie ich celého potenciálu. Ak sa majú zúročiť značné investície vynaložené na dosiahnutie očakávaných spoločenských a ekonomických prínosov, a tým posilniť vnútorný trh EÚ, je potrebné vynaložiť väčšie úsilie.

Vo svojej stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 sa Komisia usilovala maximalizovať ekonomické a spoločenské prínosy európskych vesmírnych programov, ale nestanovila jasné ciele a priority, ktoré by vysvetľovali, čo možno reálne očakávať pod pojmom „maximalizácia“, a nestanovila harmonogram pre dosahovanie týchto cieľov (body 24 až 26).

Neexistuje zatiaľ komplexná stratégia na podporu využívania vesmírnych programov EÚ a prístup Komisie je len čiastočne prepojený s konkrétnymi, merateľnými, prijatými, realistickými a časovo ohraničenými strategickými cieľmi, ktoré jasne vysvetľujú, čo sa má dosiahnuť (body 27 až 31).

Komisia interne efektívne využíva údaje z programu Copernicus pri monitorovaní politík. Nevyužíva však celý potenciál údajov a zatiaľ nevypracovala stratégiu na ďalšie posilnenie ich používania v rámci Komisie a iných inštitúcií a orgánov EÚ (body 32 a 33).

Komisia jasne nevymedzila úlohu poverených subjektov programu Copernicus v podporovaní využívania. V dôsledku toho nemal každý z nich osobitnú stratégiu a ich prístupy k podpore využívania sa líšili (body 34 a 36).

Komisia a GSA získali len málo informácií o stratégiách a prístupoch členských štátov k podpore využívania. Prístupy vybraných členských štátov sa líšili, ale napriek sľubným iniciatívam zameraným na lepšie prepojenie kozmického sektora s aktérmi mimo kozmického sektora neexistovali komplexné analýzy toho, v ktorých oblastiach by služby programu Copernicus mohli zvýšiť efektívnosť a účinnosť verejných správ. Okrem toho Komisia zatiaľ neriešila fragmentovanú štruktúru trhov so službami v oblasti kozmického priestoru v rámci svojho vlastného prístupu (body 37 až 42).

Na účinnejšiu podporu ďalšieho využívania služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru by Komisia mala:

1. vypracovať komplexnú stratégiu na podporu využívania služieb programov Galileo a Copernicus, ktorá bude zahŕňať všetkých relevantných aktérov a subjekty na rôznych úrovniach, objasní ich úlohy a stanoví reálne a merateľné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť;
2. spolu s členskými štátmi určiť oblasti, v ktorých by služby EÚ týkajúce sa kozmického priestoru mohli zvýšiť efektívnosť a účinnosť verejných správ, s cieľom riešiť fragmentovanú štruktúru trhov.

Časový rámec: 2023

Poskytovanie služieb v oblasti kozmického priestoru je spojené s viacerými ekonomickými a spoločenskými prínosmi, ale neexistuje všeobecne uznávaný koncepčný a štatistický rámec na odhadovanie týchto prínosov. V dôsledku toho je vzhľadom na náklady na vesmírne programy ťažké tieto prínosy spoľahlivo merať a uviesť do súvislostí (body 43 až 45).

V odhadovaní prínosov zo strany Komisie sú nedostatky, pokiaľ ide o metodiku a pokrytie. Posúdenie prínosov obidvoch programov nebolo porovnateľné a niektoré prínosy mohli byť precenené alebo podcenené (body 46 až 48).

Komisia musí pravidelne monitorovať výsledky dosiahnuté vykonávaním programov na základe relevantných kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Hoci má GSA v prípade systému Galileo celkovo jednotný systém ukazovateľov výstupu a výsledku, veľkým počtom ukazovateľov sa zvyšuje zložitosť a ich výklad je niekedy ťažký. V prípade programu Copernicus poskytujú ukazovatele len veľmi základné informácie o využívaní služieb a neinformujú o dosahovaní kľúčových cieľov programu (body 49 až 52).

S cieľom spoľahlivejšie a jednotnejšie odhadovať ekonomické a spoločenské prínosy služieb v oblasti kozmického priestoru a účinnejšie monitorovať dosahovanie kľúčových cieľov by Komisia mala:

1. vytvoriť koncepčný rámec na odhad ekonomických a spoločenských prínosov vesmírnych programov EÚ so zapojením ďalších zainteresovaných strán, ako sú OECD, ESA a členské štáty, a harmonizovať posudzovanie prínosov vesmírnych programov EÚ na základe primeraných metód a spoľahlivých údajov;
2. monitorovať dosahovanie cieľov stanovených vo vesmírnych programoch na základe súboru vhodných ukazovateľov výkonnosti.

Časový rámec: 2024

Dosiahol sa značný pokrok v tom, že v mnohých relevantných segmentoch trhu sú už teraz prijímače kompatibilné so systémom Galileo a že sa využívajú. No dostupnosť kľúčových funkcií systému značne mešká, čo môže obmedziť jeho schopnosť získať trh pre tieto služby (body 55 až 58).

Opatrenia prijaté na podporu využívania služieb systému Galileo mali primeranú technickú kvalitu a dosahovali ciele, pokiaľ ide o výstup a načasovanie. Pri mnohých projektoch, ktoré sme preskúmali v rámci auditu, však doteraz nie je známe, či vývoj inovačných produktov povedie k výraznejšiemu využívaniu služieb, čo bude možné posúdiť až v dlhodobej perspektíve (body 59 až 61).

Kľúčové opatrenia Komisie súvisiace s programom Copernicus sa zameriavali na zvyšovanie informovanosti o programe, podporu startupov a užšiu spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zvýšiť využívanie. Ciele a vplyv niektorých z týchto opatrení však neboli jasne stanovené, ich prínos k štruktúrovanému využívaniu zo strany používateľov bol nejasný a niektorým chýbali finančné prostriedky (body 62 až 68).

V súvislosti s opatreniami programu Copernicus v rámci programu Horizont 2020 Komisia podporila vo všeobecnosti kvalitné projekty, ale pre ich malý počet je nepravdepodobné, že budú mať očakávaný vplyv. Pri niektorých projektoch nebol jasný ich prínos k využívaniu (body 69 až 71).

Komisia uľahčila prístup k údajom z programu Copernicus a službám založeným na technológii cloudu, ale údaje sa v súčasnosti poskytujú prostredníctvom viacerých kanálov. Potenciál synergií sa zatiaľ nevyužíva a Komisia neobjasnila začlenenie programu Copernicus do iniciatívy Európskeho cloudu pre otvorenú vedu (body 72 až 77).

S cieľom lepšie podporiť využívanie služieb a poskytnúť efektívny prístup k vesmírnym údajom a produktom by Komisia mala:

1. zaviesť technické a právne opatrenia potrebné na úplnú pripravenosť diferenciačných výhod systému Galileo;
2. jasne vymedziť ciele a očakávaný vplyv kľúčových opatrení a zaistiť komplementárnosť s opatreniami členských štátov;
3. vypracovať v spolupráci s členskými štátmi a ďalšími relevantnými aktérmi dlhodobý rámec pre udržateľnejší a integrovanejší prístup k údajom a produktom programu Copernicus a snažiť sa o integráciu systému Copernicus do cloudových infraštruktúr EÚ.

Časový rámec: 2024

Regulácia zo strany Komisie prispela ku kompatibilite zariadení so systémom Galileo v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a pohotovostných služieb, čo je prísľubom rozšírenejšieho využívania služieb systému Galileo. Ďalšie opatrenia v prioritných oblastiach sa však ešte len pripravujú a stále chýba harmonogram, z ktorého by vyplývalo, kedy možno očakávať reguláciu alebo normy pre jednotlivé oblasti politiky alebo segmenty trhu (body 80 až 84).

Pokiaľ ide o pozorovanie Zeme, Komisia nepodporovala dostatočne využívanie údajov z programu Copernicus v právnych predpisoch EÚ a zatiaľ nevykonala komplexnú analýzu oblastí, v ktorých by právne predpisy EÚ mohli lepšie podporovať ich využívanie (bod 85).

Vo využívaní služieb v oblasti kozmického priestoru môžu brániť regulačné alebo administratívne prekážky. Komisia a vybrané členské štáty však nemali systematický prehľad o týchto prekážkach a o tom, ako by bolo možné ich odstrániť (body 86 a 87).

S cieľom podporiť a uľahčiť ďalšie využívanie služieb poskytovaných v rámci vesmírnych programov EÚ by Komisia mala:

1. vykonať analýzu, v ktorých oblastiach by právne predpisy alebo normy EÚ mohli podporiť čo najefektívnejšie využívanie údajov a produktov programu Copernicus;
2. identifikovať spolu s členskými štátmi regulačné a administratívne prekážky brániace využívaniu služieb EÚ v oblasti kozmického priestoru a podporovať členské štáty pri ich odstraňovaní;
3. stanoviť harmonogramy pre každý relevantný segment trhu, v ktorom regulácia alebo normalizácia môžu zjednodušiť využívanie systému Galileo, a dôkladne ich monitorovať.

Časový rámec: 2024

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex Brenninkmeijer, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 23. marca 2021.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner Lehne
predseda

Prílohy

Príloha I – Rozpočet na vesmírne programy EÚ

Príloha II – Kľúčové opatrenia stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru z roku 2016

Príloha III – Regulačné opatrenia uľahčujúce využívanie služieb systému Galileo

Akronymy a skratky

C3S: služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus

CAMS: služba monitorovania atmosféry programu Copernicus

CEMS: služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus

CLMS: služba monitorovania krajiny programu Copernicus

CMEMS: služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus

CollGS: kolaboratívny pozemný segment

CORINE: program EÚ pre koordináciu informácií o životnom prostredí

COSME: program EÚ pre malé a stredné podniky

DIAS: služby prístupu k údajom a informáciám

ECMWF: Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia

EGNOS: Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie

EIB: Európska investičná banka

EIF: Európsky investičný fond

ESA: Európska vesmírna agentúra

EUMETSAT: Európska organizácia pre využívanie meteorologických satelitov

EUSPA: Agentúra Európskej únie pre vesmírny program

GIS: geografický informačný systém

GLMS: služba globálneho monitorovania krajiny programu Copernicus

GNSS: globálny navigačný satelitný systém

GSA: Agentúra pre európsky GNSS

IoT: internet vecí

JRC: Spoločné výskumné centrum

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

PRS: verejné regulované služby

RPP: ročný pracovný program

Glosár

Copernicus: program pozorovania a monitorovania Zeme EÚ, v rámci ktorého sa zbierajú a spracúvajú údaje zo satelitov a pozemných snímačov s cieľom poskytovať environmentálne a bezpečnostné informácie.

Družice Sentinel: Flotila družíc poskytujúca údaje z pozorovania Zeme v rámci programu Copernicus.

Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (EGNOS): satelitný systém, ktorý skvalitňuje signály z GPS, aby boli vhodné na použitie, ktoré je kritické z hľadiska bezpečnosti, ako napríklad v letectve.

Galileo: európsky globálny systém satelitnej navigácie.

Kmeňoví používatelia programu Copernicus: na účely nariadenia o programe Copernicus inštitúcie a orgány EÚ alebo európske, národné, regionálne alebo miestne orgány, ktoré sú poverené vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním verejnej služby alebo politiky.

Pozemný segment: všetky pozemné prvky systému vesmírneho plavidla používané na riadenie vesmírneho plavidla a zasielanie údajov.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Alex Brenninkmeijer. Audit viedol člen Dvora audítorov Mihails Kozlovs, podporu poskytli vedúca kabinetu Edite Dzalbe a atašé kabinetu Laura Graudina, riaditeľ John Sweeney, vedúci pre úlohu Sven Kölling, audítorky Agnieszka Plebanowicz a Maria-Isabel Quintela a audítor Aleksandar Latinov.

Koncové poznámky

¹ Pravidlá platné pre službu EGNOS a systém Galileo sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

² Program Copernicus bol zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44) v nadväznosti na predchádzajúcu iniciatívu monitorovania Zeme EÚ s názvom GMES zriadenú na základe nariadenia (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).

³ Viac informácií sa nachádza v prílohe I.

⁴ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ, COM(2018) 447 final, 6.6. 2018.

⁵ Pozri článok 2 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 a článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 377/2014.

⁶ Pozri napríklad OECD (2007), The Space Economy at a Glance (Prehľad vesmírnej ekonomiky za rok 2007), OECD Publishing,

⁷ Článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 47).

⁸ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. októbra 2016: Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru; COM(2016) 705 final.

⁹ Uznesenia Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami [2016/2731(RSP)] a z 12. septembra 2017 o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru [2016/2325(INI)].

¹⁰ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

¹¹ Členskými štátmi ESA sú Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko a členskými štátmi mimo EÚ sú Nórsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Lotyšsko a Slovinsko sú pridružení členovia.

¹² Článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 a článok 10 nariadenia (EÚ) č. 377/2014.

¹³ Článok 3 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 377/2014.

¹⁴ Európska asociácia spoločností pre diaľkové snímanie, služby systému Galileo, sieť európskych regiónov využívajúcich vesmírne technológie.

¹⁵ Pozri COM(2016) 705 final, s. 3.

¹⁶ Zoznam kľúčových opatrení naplánovaných v stratégii v oblasti kozmického priestoru z roku 2016 sa nachádza v prílohe II.

¹⁷ Článok 27 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 a článok 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 377/2014.

¹⁸ Copernicus User Uptake Engaging with public authorities, the private sector and civil society (Využívanie programu Copernicus zo strany používateľov – nadviazanie spolupráce so subjektmi verejného sektora, súkromným sektorom a s občianskou spoločnosťou).

¹⁹ Podpora využívania programu Copernicus a aplikácií v oblasti kozmického priestoru; GR GROW (2016), aktualizované v júli 2017.

²⁰ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

²¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

²² Copernicus and Earth Observation in Support of EU policies – Part I: Copernicus Uptake in the European Commission, 2020 (Program Copernicus a pozorovanie Zeme podporujúce politiky EÚ – časť I: Využívanie služieb programu v Európskej komisii).

²³ Správa o trhu programu Copernicus, 2019, s. 32.

²⁴ Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko.

²⁵ Belgicko, Írsko, Rakúsko a Fínsko.

²⁶ Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

²⁷ Pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ, SWD(2018) 327 final, 6.6.2018, s. 11.

²⁸ Európske združenie spoločností pôsobiacich v oblasti diaľkového snímania, prieskum odvetvia 2020.

²⁹ Plan d’applications satellitaires (2018).

³⁰ Strategický plán pre tzv. vesmírnu ekonomiku (2016).

³¹ OECD (2012): OECD Handbook on Measuring the Space Economy, OECD Publishing.

³² Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ, SWD(2018) 327 final, 6.6.2018, s. 7.

³³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

³⁴ Články 12 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 377/2014. Článok 101 budúceho nariadenia, ktorým sa stanovuje Vesmírny program EÚ (pozri poznámku pod čiarou 4).

³⁵ Článok 4 ods. 3 písm. c) a písm. d) nariadenia (EÚ) č. 377/2014.

³⁶ Správy o trhu programu Copernicus, 2016 a 2019, s. 8.

³⁷ Pozri aj osobitnú správu č. 7/2009: Riadenie fázy vývoja a skúšobnej prevádzky programu Galileo.

³⁸ Pozri kapitolu 5 bod iii) polročných pracovných programov programu Horizont 2020.

³⁹ Belgicko, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Fínsko. Národné platformy takisto vyvíjali alebo plánovali zriadiť Španielsko, Maďarsko a Poľsko.

⁴⁰ Operational Implementation Plan - Proposed approach to implement the roadmap and annexes of the Integrated Ground Segment and Big Data Governance Task Force, 15.6.2016.

⁴¹ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe, COM(2016) 178 final z 19. apríla 2016.

⁴² Pozri prílohu III.

⁴³ Overview of EGNSS downstream standardisation and assessment of gaps and future needs, 1.2.2018.

⁴⁴ Európsky rádionavigačný plán, 9.3.2018.

⁴⁵ Pracovný dokument útvarov Komisie – Vývoj noriem v odberateľskom sektore systému EGNSS, SWD(2019) 454, 20.12.2019.

⁴⁶ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/746 z 18. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014, pokiaľ ide o zmenu jednotných žiadostí a žiadostí o platbu a kontroly (Ú. v. EÚ L 125, 22.5.2018, s. 1).

⁴⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

⁴⁸ Osobitná správa č. 4/2020: Používanie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky: celkovo stabilný pokrok, ale pomalší pri monitorovaní klímy a životného prostredia.

⁴⁹ Kucera, J., Janssens-Maenhout, G., Brink, A., Greidanus, H., Roggeri, P., Strobl, P., Tartaglia, G., Belward A., M. Dowell, Copernicus and Earth observation in support of EU policies - Part I: Copernicus uptake in the European Commission (Program Copernicus a pozorovanie Zeme na podporu politík EÚ – časť I: Využívanie programu Copernicus v Európskej komisii), EUR 30030 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92-76-14559-2, DOI: 10.2760/024084, JRC118879.

⁵⁰ Seminár Copernicus: Fostering synergies in Copernicus user uptake activities at European and national level (Posilňovanie synergií v činnostiach týkajúcich sa využívania programu Copernicus na európskej a vnútroštátnej úrovni zo strany používateľov), 19. júna 2019.

⁵¹ https://www.nist.gov/news-events/news/2019/10/economic-benefits-global-positioning-system-us-private-sector-study

⁵² COM(2020) 66 final z 19.2.2020.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácia 5: Ikony vytvorené Pixel perfect na https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.