Podpora konkurencieschopnosti MSP z EFRR: Nedostatky v návrhu znižujú účinnosť financovania

Zhrnutie

I Malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným pilierom hospodárstva EÚ a cieľom politiky EÚ je zvýšiť ich konkurencieschopnosť. K tomuto cieľu prispieva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Zlepšenie konkurencieschopnosti MSP bolo druhým najväčším tematickým cieľom EFRR v programovom období 2014 – 2020 s rozpočtom približne 40,3 mld. EUR.

II Preskúmali sme, či EFRR prispel k zlepšeniu konkurencieschopnosti MSP v období 2014 – 2020, a to posúdením, ako sa potreby MSP riešili v rámci programov EFRR, programových výziev a výberových konaní, zabezpečujúc, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť prijímateľských MSP. Vybrali sme programy EFRR zamerané na tematický cieľ 3 „Zlepšenie konkurencieschopnosti MSP“ v Nemecku, Taliansku, Poľsku a Portugalsku. Naša vzorka pozostávala celkovo z 24 projektov.

III V období 2014 – 2020 členské štáty nemuseli zosúladiť opatrenia týkajúce sa konkurencieschopnosti MSP v programoch EFRR s vnútroštátnymi/regionálnymi stratégiami.

IV Do konca roka 2019 sa z EFRR plánovalo priamo podporiť 0,8 milióna MSP z celkového počtu takmer 25 miliónov v celej EÚ (3,3 %). Z nášho auditu vyplynulo, že členské štáty uplatňovali rôzne prístupy k financovaniu prostredníctvom svojich vnútroštátnych alebo regionálnych programov EFRR. Niekoľko členských štátov sa zameralo skôr na financovanie vysokého počtu MSP ako na kľúčové faktory obmedzujúce konkurencieschopnosť MSP. To často viedlo k projektom malého rozsahu, ktorým chýbal kritický objem financovania potrebný na dosiahnutie skutočnej zmeny v konkurencieschopnosti MSP.

V Celkovo sme za štyri členské štáty, na ktoré sa vzťahuje tento audit, dospeli k záveru, že podpora z EFRR v rokoch 2014 – 2020 motivovala MSP investovať, ale jej účinnosť pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti bola obmedzená nedostatkami v prístupe k financovaniu, ktorý zaujali riadiace orgány členských štátov. Konkrétne sme zistili, že:

• vo väčšine programov EFRR sa vo výzvach na predkladanie projektov nepodarilo riešiť všetky relevantné prekážky konkurencieschopnosti, s ktorými sa stretávajú prijímateľské MSP. Namiesto toho jednoducho spolufinancovali konkrétne výrobné investície, ako je nákup nových strojov. V dôsledku toho v mnohých prípadoch projekty EFRR neviedli k preukázateľnému zlepšeniu konkurenčnej situácie MSP, pokiaľ ide o ich operácie a postavenie na trhu, ich internacionalizáciu, finančnú situáciu alebo inovačnú schopnosť,
• financovanie projektov z EFRR sa väčšinou uskutočňovalo prostredníctvom nesúťažných výziev a výberových konaní, v rámci ktorých získala financovanie každá žiadosť, ktorá spĺňala minimálne výberové kritériá,
• financovanie z EFRR malo skôr formu grantov ako finančných nástrojov, t. j. návratných foriem podpory, ako sú úvery, záruky alebo vlastný kapitál. Ani jeden z kontrolovaných MSP však neuvádzal ťažkosti s prístupom k financovaniu ako kľúčový faktor obmedzujúci konkurencieschopnosť. Využitie návratných foriem podpory by fondu umožnilo podporiť viac podnikov.

VI Hoci sa niektorým prijímateľským MSP v našej vzorke podarilo vďaka projektom financovaným z EFRR zlepšiť svoju konkurencieschopnosť, väčšine nie. Niektoré z nich by uskutočnili rovnakú investíciu aj bez financovania EÚ. V niektorých prípadoch financovanie z EFRR negatívne ovplyvnilo hospodárske vyhliadky MSP, ktoré neboli príjemcami pomoci, ktoré súťažili na rovnakých trhoch ako prijímateľské MSP. Tým sa znížil celkový účinok podpory EÚ.

VII Svoje zistenia uvádzame v kontexte spustenia ďalšej generácie programov EFRR na obdobie 2021 – 2027 a odporúčame, aby Komisia vyzvala a podporovala členské štáty:

• preskúmať návrh výziev EFRR,
• preskúmať výberové konania EFRR na udeľovanie grantov,
• uprednostňovať využívanie návratnej pomoci na konkurencieschopnosť MSP.

To by malo Komisii a členským štátom pomôcť lepšie využívať financovanie z EFRR na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP v programovom období 2021 – 2027.

Úvod

Malé a stredné podniky v EÚ

01 V roku 2018 bolo v členských štátoch EÚ28 takmer 25 miliónov podnikov. Takmer všetky (99,8 %) boli klasifikované ako MSP (malé a stredné podniky) a 92,9 % malo menej než 10 zamestnancov. MSP pôsobia takmer vo všetkých hospodárskych odvetviach a vo veľmi rozmanitom miestnom a vnútroštátnom prostredí. Môžu byť inovačnými startupmi alebo tradičnými podnikmi. Môžu mať aj rôzne vlastnícke štruktúry (pozri rámček 1).

02 MSP sú dôležitým zdrojom pracovných miest a hospodárskeho rastu, zamestnávajú 63 % pracovnej sily v EÚ a vytvárajú 52 % pridanej hodnoty v EÚ (pozri tabuľku 1). V roku 2018 sa počty medzi členskými štátmi líšili, pričom Taliansko malo najvyšší počet MSP (3,7 milióna) a Malta najnižší (31 700).

Politika EÚ o zameraní MSP na konkurencieschopnosť

03 V súlade so zásadou subsidiarity¹ nesú členské štáty a Komisia spoločnú zodpovednosť za podporu MSP. Táto politika EÚ je založená na článku 173 ZFEÚ², ktorého cieľom je posilniť konkurencieschopnosť MSP prostredníctvom iniciatív na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie produktivity priemyselnej základne s potenciálom globálnej konkurencieschopnosti pri súčasnom zabezpečení vytvárania pracovných miest a efektívneho využívania zdrojov. Primárnu zodpovednosť za vykonávanie politík týkajúcich sa MSP nesú členské štáty. Komisia podporuje MSP prostredníctvom regulačných iniciatív, financovania EÚ, zvyšovania informovanosti a výmeny osvedčených postupov.

04 Hlavným strategickým rámcom politiky EÚ na podporu MSP na obdobie 2014 – 2020 je iniciatíva Small Business Act pre Európu (SBA)³, ktorej cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie, v ktorom MSP pôsobia. Rámec bol rozšírený prostredníctvom:

• iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky⁴ v roku 2016,
• stratégie pre MSP⁵ v roku 2020, v ktorej sa kladie väčší dôraz na pomoc MSP so zelenou a digitálnou transformáciou.

05 A napokon, MSP sa zohľadňujú aj v zastrešujúcich politikách, ako je priemyselná politika EÚ⁶, stratégia Európa 2020⁷ a nedávno Európska zelená dohoda⁸.

MSP strácajú konkurencieschopnosť v porovnaní s veľkými podnikmi

06 Komisia opisuje konkurencieschopnosť podniku ako schopnosť získať výhodu na trhu znižovaním jeho nákladov, zvyšovaním produktivity, zlepšovaním, diferenciáciou a inováciou, pokiaľ ide o kvalitu výrobkov/služieb, a zlepšovaním marketingu a značky⁹.

07 Hlavným ukazovateľom na zachytenie konkurencieschopnosti spoločnosti je jej produktivita. Okrem toho existujú aj iné spôsoby, ako posúdiť konkurencieschopnosť¹⁰:

• minulú alebo súčasnú konkurencieschopnosť možno merať prostredníctvom ziskovosti podniku, podielu na trhu vrátane vývozu, prežitia a rastu,
• ďalšie ukazovatele odrážajú dynamickú povahu trhov a zachytávajú potenciál budúcej konkurencieschopnosti, najmä v súvislosti s kapacitou podniku v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

08 Štatistiky Eurostatu¹¹ za EÚ ako celok od roku 2011 do roku 2018 ukazujú, že konkurencieschopnosť MSP (t. j. MSP s menej než 250 zamestnancami) výrazne klesla v porovnaní s veľkými podnikmi. Tento trend ilustrujú tri kľúčové ukazovatele:

• zvýšenie obratu MSP bolo osemkrát nižšie ako v prípade veľkých podnikov, čo viedlo k značnej strate podielu MSP na trhu (pozri ilustráciu 1),

• takmer všetky nové pracovné miesta vytvorili veľké podniky, takže podiel MSP na celkovej zamestnanosti klesol zo 67 % na 63 % (pozri ilustráciu 2),

• pridaná hodnota, ktorá odráža príjmy z operácií, sa vo veľkých podnikoch zvýšila o 11 %, ale v prípade MSP stagnovala. V dôsledku toho v roku 2018 tvorili MSP 52 % pridanej hodnoty v porovnaní s 58 % v roku 2011 (pozri ilustráciu 3).

09 Okrem toho len málo európskych MSP podnikalo v roku 2018 na medzinárodnej úrovni, pričom 2,7 % vyvážalo mimo EÚ a 4,9 % vyvážalo do iných členských štátov. Pre porovnanie, 59 % veľkých podnikov vyvážalo mimo EÚ a 58 % do iných členských štátov¹².

Financovanie MSP zo strany EÚ

EFRR je jedným z najväčších zdrojov EÚ na financovanie MSP s osobitným tematickým cieľom v oblasti konkurencieschopnosti

10 Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), sú jednými z najväčších programov EÚ, ktoré poskytujú finančnú podporu MSP. V období 2014 – 2020 sa z v rámci programov financovaných z EFRR vyčlenilo 54,4 mld. EUR na opatrenia súvisiace s MSP prostredníctvom osobitných priorít nazývaných „tematické ciele“ (alebo TC).

11 Väčšina TC EFRR na roky 2014 – 2020 môže priamo alebo nepriamo prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti MSP. TC 3, „Zlepšovanie konkurencieschopnosti MSP“, je druhým najväčším TC, pokiaľ ide o pridelené finančné prostriedky z EFRR, vo výške 40,3 mld. EUR z celkovej sumy 201,5 mld. EUR k 1. júnu 2021 (pozri ilustráciu 4).

12 V prílohe I sú zhrnuté rôzne typy opatrení financovania MSP v rámci EFRR podľa kódov intervencie v súvislosti s niekoľkými tematickými cieľmi. TC 3 primárne podporuje rozvoj potenciálu konkurencieschopnosti MSP tým, že sa zameriava na tieto investičné priority:

• podpora podnikania,
• rozvoj nových obchodných modelov, najmä pokiaľ ide o internacionalizáciu,
• podpora rozšírených kapacít na vývoj produktov a služieb,
• podpora kapacity MSP rásť na regionálnych, národných a medzinárodných trhoch a zapojiť sa do inovačného procesu.

13 Celkovo tri štvrtiny financovania z EFRR určeného pre MSP (75 %) im poskytuje priamu podporu.

14 Financovanie poskytla aj skupina EIB a tieto programy EÚ: COSME (konkurencieschopnosť MSP)¹³, Horizont 2020 (výskum a inovácie)¹⁴ a Kreatívna Európa (kultúra)¹⁵.

Dodatočné finančné prostriedky EÚ uvoľnené pre MSP v reakcii na pandémiu COVID-19

15 V roku 2020 EÚ prijala nariadenia o CRII/CRII+¹⁶, aby sa zostávajúce finančné prostriedky na roky 2014 – 2020 mohli použiť pružnejšie na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie ochorenia COVID-19. V rámci týchto iniciatív sa zaviedli aj pružné opatrenia, ktoré členským štátom umožňujú ľahšie vynakladať finančné prostriedky EÚ. Najrelevantnejšími zmenami v tejto súvislosti do októbra 2021 boli:

• zvýšenie finančných prostriedkov EFRR na všeobecné produktívne investície vyčlenením dodatočných 5,8 mld. EUR, t. j. o 38 % viac ako plánované sumy v roku 2019,
• presun 1,6 mld. EUR (približne 5 %) z fondov EFRR do rozvinutejších regiónov¹⁷;
• zameranie na podporu prevádzkového kapitálu a pomoc MSP, ktoré sa dostali do ťažkostí.

16 V decembri 2020 Rada a Európsky parlament prijali návrh Komisie týkajúci sa iniciatívy Next Generation EU (NGEU)¹⁸, ktorý zahŕňa nástroj REACT-EU. Cieľom tohto nástroja je preklenúť potenciálnu medzeru vo financovaní v rokoch 2021 a 2022 až do prijatia programov na roky 2021 – 2027. V októbri 2021 bolo z EFRR vyčlenených 6,6 mld. EUR (alebo 19 % celkového rozpočtu nástroja REACT-EU¹⁹) na konkurencieschopnosť MSP a ich podnikateľský rozvoj. V súčasnosti vykonávame audit bezprostrednej reakcie Komisie na pandémiu COVID-19 prostredníctvom iniciatív CRII, CRII+ a nástroja REACT-EU²⁰.

17 V programovom období 2021 – 2027 bude EÚ naďalej financovať opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti MSP:

• EFRR²¹ bude podporovať konkurencieschopnosť MSP v rámci toho istého cieľa politiky ako výskum, rozvoj a inovácie, IKT a rozvoj zručností,
• z nástroja REACT-EU sa do októbra 2021 vyčlenilo ďalších 6,6 mld. EUR na financovanie podnikov z EFRR na roky 2014 – 2020 v cenách roku 2020,
• z programu Horizont Európa sa osobitne vyčlenilo 7,1 mld. EUR na inovácie MSP²² a z programu InvestEU sa budú financovať obchodné investície MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou,
• podpora MSP sa bude poskytovať aj z Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF)²³. Tieto finančné prostriedky sa musia prideliť do roku 2023 a vynaložiť do roku 2026.

Rozsah auditu a audítorský prístup

18 V rámci nášho auditu sme preskúmali úlohu EFRR pri prispievaní k zvýšeniu konkurencieschopnosti MSP v programovom období 2014 – 2020. Konkrétne sme posúdili, či:

• riadiace orgány členských štátov prijali podobné prístupy pri navrhovaní opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP v rámci svojich národných a regionálnych programov EFRR, pokiaľ ide o zameranie finančných prostriedkov na TC 3 a dosiahnutie celkového cieľa dosahu,
• podpora z EFRR pomohla zvýšiť ich konkurencieschopnosť,
• prístup k financovaniu v rámci programu EFRR v štyroch členských štátoch reagoval na potreby MSP,
• sa v rámci programov EFRR organizovali výzvy a výberové konania a financovanie sa vyplatilo tak, aby sa maximalizoval vplyv výdavkov z EFRR na konkurencieschopnosť MSP.

19 Náš audit sa zameral na obdobie 2014 – 2020 do konca roka 2019:

• vybrali sme programy EFRR zamerané na tematický cieľ 3 „Zlepšenie konkurencieschopnosti MSP“ v Nemecku, Taliansku, Poľsku a Portugalsku. Išlo o štyri členské štáty s najvyššou absolútnou sumou plánovanou v rámci TC 3 (pozri ilustráciu 5). V každom členskom štáte sme preskúmali dva regionálne operačné programy (OP) na obdobie 2014 – 2020. V prípade týchto ôsmich programov sme posúdili 16 výziev a výberových konaní zodpovedajúcich TC 3. Preskúmali sme aj jeden národný alebo tematický OP za každý členský štát s cieľom posúdiť koordináciu a komplementaritu s regionálnymi operačnými programami s výnimkou Nemecka, ktoré nemá žiadny národný program,
• za každý regionálny OP sme skontrolovali tri projekty, t. j. vo vzorke bolo spolu 24 projektov (pozri prílohu II). Z nich 22 priamo podporilo investície do MSP a dva podporili subjekty poskytujúce pomoc MSP,
• projekty boli vybrané s cieľom poskytnúť názorné príklady fungovania výzvy.

Z našej analýzy sú vylúčené núdzové schémy zavedené v dôsledku pandémie COVID-19 (pozri body 15–16), ale zahŕňa preskúmanie zmenených programov. Vylúčili sme aj výzvy a príjemcov v oblasti cestovného ruchu, finančných sprostredkovateľov a tie opatrenia, v ktorých boli použité finančné nástroje, keďže týmto témam sme sa už venovali v predchádzajúcich auditoch²⁴.

20 V prípade 22 projektov, keď sa z EFRR poskytla priama finančná podpora MSP, sme preskúmali, ako sa vyvíjala celková konkurencieschopnosť spoločností po dokončení projektu. Posúdili sme najmä ich operácie a postavenie na trhu, internacionalizáciu²⁵, finančnú situáciu a schopnosť inovovať. Ak to bolo možné, použili sme aj databázy na porovnanie výkonnosti prijímateľských MSP s podobnými podnikmi (s podobným obratom a počtom zamestnancov a konkurujúcimi si na rovnakých miestnych a regionálnych trhoch) (pozri bod 36).

21 Preskúmali sme dokumenty Generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) a Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW).

22 Preskúmali sme aj príslušné dokumenty, ktoré nám sprístupnili riadiace orgány, prijímateľské MSP a tretie strany v štyroch členských štátoch, analyzovali sme správy a posúdili údaje týkajúce sa projektov financovaných EÚ.

23 Uskutočnili sme rozhovory a zaslali sme dotazníky orgánom vo vybraných členských štátoch a všetkým 24 príjemcom v našej vzorke a konzultovali sme s príslušnými univerzitami a výskumnými centrami MSP, podnikateľskými združeniami a inými regionálnymi a vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi na úrovni EÚ.

24 Z dôvodu zavedených zdravotných a hygienických obmedzení boli všetky rozhovory virtuálne vrátane rozhovorov s prijímateľskými MSP a nebolo možné vykonať kontroly na mieste. Nemohli sme preto v plnej miere posúdiť realitu spolufinancovaných investícií. Takisto sme nemohli skontrolovať presnosť informácií z monitorovania, ktoré Komisii oznámili vnútroštátne orgány vykonávajúce programy EFRR.

25 Vzhľadom na hospodársky význam MSP pre hospodárstvo EÚ a výšku príslušnej podpory z EFRR má naša správa potenciál poskytnúť užitočné informácie s cieľom pomôcť Komisii a členským štátom lepšie využívať financovanie z EFRR na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP v období 2021 – 2027.

Pripomienky

Využívanie EFRR členskými štátmi na zlepšenie konkurencieschopnosti MSP nie je dostatočne cielené

26 Preskúmali sme, ako členské štáty navrhli svoje programy EFRR a svoj prístup k financovaniu na podporu opatrení zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP. Konkrétne sme preskúmali, či sa prístupy členských štátov k financovaniu zameriavali na oblasti s najväčším potenciálom rastu, dosiahnutie plánovaného podielu MSP v programovom období 2014 – 2020 a priemerné financovanie, ktoré mohol každý prijímateľský MSP očakávať.

Keďže programy nemuseli byť zamerané na oblasti s najväčším potenciálom rastu, hrozí, že podpora z EFRR nebude mať kritický objem

27 V programovom období 2014 – 2020 sa v nariadení o EFRR od členských štátov nevyžadovalo, aby stanovili stratégie, ako najlepšie podporiť konkurencieschopnosť ich MSP v rámci TC 3. Pre porovnanie, pokiaľ ide o financovanie z EFRR v rámci tematického cieľa „výskum a inovácie“ (TC 1), členské štáty museli vypracovať stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) ako základ na určenie oblastí s najväčším potenciálom konkurenčnej výhody a podľa toho navrhnúť svoje programy.

28 Pokiaľ ide o TC 3, Komisia len požiadala členské štáty, aby preukázali, že ich opatrenia EFRR boli v súlade so strategickým rámcom iniciatívy SBA²⁶, ktorej cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie MSP. Komisia vyzvala členské štáty, aby pri prideľovaní finančných prostriedkov na konkurencieschopnosť MSP uprednostňovali oblasti identifikované v ich RIS3. Keďže však neexistovala právna požiadavka na zosúladenie opatrení EFRR s vnútroštátnymi/regionálnymi stratégiami pre konkurencieschopnosť MSP, Komisia mala len obmedzené prostriedky na zabezpečenie, aby sa financovanie z EFRR zameralo na oblasti s najvyšším potenciálom rastu.

29 V programovom období 2021 – 2027 existujú základné podmienky pre financovanie MSP v rámci špecifických cieľov 1.1 (výskum, vývoj a inovácie) a 1.4 (rozvoj zručností), ale neexistuje žiadna základná podmienka, keď sa v rámci programov EFRR prideľujú finančné prostriedky na špecifický cieľ 1.3 (konkurencieschopnosť MSP²⁷).

30 V programovom období 2014 – 2020 členské štáty prijali rôzne prístupy k prideľovaniu podpory z EFRR na konkurencieschopnosť MSP v rámci TC 3. Luxembursko a Holandsko nevyčlenili žiadne zdroje z EFRR na konkurencieschopnosť MSP, zatiaľ čo iné štáty pridelili značnú časť svojich finančných prostriedkov z EFRR. Poľsko, Taliansko a Portugalsko pridelili najvyššie absolútne sumy, zatiaľ čo Portugalsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko vyčlenili najvyšší podiel finančných prostriedkov z EFRR (pozri ilustráciu 5).

31 Cieľom podpory z EFRR na roky 2014 – 2020 bolo pokryť 3,3 % všetkých MSP v EÚ do roku 2023 a 6,1 % po revízii programu v roku 2020 (pozri bod 33). Do konca roka 2019 sa z EFRR priamo podporilo 0,5 milióna MSP z takmer 25 miliónov v EÚ (1,9 %).

32 V programoch EFRR členských štátov sa takisto uplatňovali rôzne prístupy k počtu financovaných MSP v rámci tematického cieľa 3 (pozri ilustráciu 6): Napríklad v Írsku sa očakávalo, že financovanie získa v roku 2019 viac než 67 000 MSP (alebo viac než 25 % všetkých MSP). V absolútnych číslach Francúzsko pokrylo najviac podnikov (takmer 160 000 MSP). Pre porovnanie, iné členské štáty mali plánovali podporiť len niekoľko stoviek spoločností, napríklad Rakúsko (435 financovaných MSP)²⁸.

33 Z programov EFRR sa v priemere poskytlo približne 42 000 EUR na prijímateľský MSP. Z našej analýzy však vyplýva, že medzi členskými štátmi existovali značné rozdiely, pokiaľ ide o skutočnú výšku financovania, ktoré každý prijímateľský MSP dostal, od približne 392 000 EUR na jeden projekt v Rakúsku po menej než 1 000 EUR v Írsku. Celkovo v roku 2019 pridelilo šesť členských štátov EÚ v priemere menej než 30 000 EUR na projekt (Írsko, Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo). Projekty s takým nízkym objemom financovania čelia riziku, že nedosiahnu kritický objem potrebný na dosiahnutie skutočnej zmeny v konkurencieschopnosti MSP.

34 V roku 2019 už bolo vykonávanie programov EFRR dobre rozbehnuté, pričom viac ako polovica cieľových MSP už bola podporená (pozri prílohu III). Pandémia ochorenia COVID-19 viedla k revízii programov na podporu MSP počas pandémie (pozri aj body 15–16). Ciele boli preto revidované smerom nahor a MSP, na ktoré sa podpora zameriava, sa takmer zdvojnásobili (z približne 800 000 MSP v roku 2019 na 1,5 milióna MSP v roku 2020). Osobitne to ovplyvnilo Taliansko, ktorého cieľom je podporiť šesťkrát viac MSP, čo predstavuje nárast o viac než pol milióna podnikov, ktoré sa majú podporiť. Päť ďalších členských štátov takisto viac než zdvojnásobilo svoje ciele. V čase konania auditu sme ešte nedokázali posúdiť, či sú revidované ciele realistické a či tieto členské štáty budú schopné poskytovať účinnú podporu takémuto zvýšenému počtu MSP.

Podpora z EFRR výrazne nezlepšila konkurencieschopnosť podporených MSP

35 Preskúmali sme vzorku 22 projektov, ktoré získali priamu finančnú podporu z EFRR pre MSP, s cieľom zistiť, ako sa vyvíja ich súčasná a potenciálna konkurencieschopnosť po ukončení projektu. Posúdili sme:

• operácie a postavenie na trhu MSP (rast tržieb, podiel na trhu, náklady, ziskovosť, produktivita práce),
• internacionalizáciu (intenzita vývozu, podiel vývozu, prítomnosť na nových zahraničných trhoch),
• finančnú situáciu (finančná nezávislosť, ich bežná likvidita),
• schopnosť inovovať (inovácie výrobkov alebo služieb, činnosti v oblasti výskumu a vývoja).

Taktiež sme posúdili, či sa podpora z EFRR komplexne zamerala na faktory konkurencieschopnosti, aby boli MSP pripravené na budúcnosť.

36 Ak to bolo možné, porovnali sme hospodársku a finančnú výkonnosť prijímateľských MSP s referenčnými hodnotami odvetvia a s výkonnosťou podobných podnikov (z hľadiska obratu a zamestnancov), ktoré súťažia na tom istom regionálnom alebo vnútroštátnom trhu. Na túto analýzu sme použili európske a národné štatistiky a obchodné databázy (podrobnejšie informácie o ukazovateľoch sú uvedené v prílohe IV).

Niektoré z preskúmaných MSP mali prospech z podpory EFRR, ale väčšina nie

37 Podpora z EFRR motivovala investície do prijímateľských MSP z našej vzorky: príjemcovia ju využili na rozšírenie svojej výrobnej kapacity nákupom nových zariadení (14 z 22 projektov) alebo rozšírením výrobných prevádzok (6 z 22).

38 Väčšina kontrolovaných MSP zaznamenala malé prírastkové zmeny v konkurencieschopnosti, ale nie všetky faktory konkurencieschopnosti sa zlepšili, ako je vývozná kapacita a kapacita výskumu a vývoja. V rámčeku 2 je uvedený prínos projektov EFRR ku konkurencieschopnosti dvoch prijímateľských MSP. Oba projekty umožnili MSP zotrvať na trhu prostredníctvom postupného zlepšovania napriek intenzívnej hospodárskej súťaži.

39 Naše celkové hodnotenie je také, že väčšina preskúmaných projektov viedla v najlepšom prípade k postupnému zlepšeniu konkrétnych výrobkov, služieb alebo procesov v prijímateľskom MSP. Hoci podpora z EFRR mohla zlepšiť niektoré aspekty, nepriniesla výrazný rozdiel v celkovej konkurencieschopnosti MSP. To vyvoláva pochybnosti o prínosoch podpory z EFRR (pozri body 40–46).

Ziskovosť sa zvýšila takmer v polovici prijímateľských MSP

40 Financovanie z EFRR pomohlo zvýšiť tržby v 14 z 22 MSP zo vzorky, zatiaľ čo v 10 z nich sa zvýšila ich ziskovosť. Ďalšie tri kritériá, ktoré sme použili na posúdenie ich operácií a postavenia na trhu, vykázali menšie zlepšenia. Štvrtina zlepšila svoj podiel na trhu, zatiaľ čo približne tretina znížila svoje náklady a/alebo zlepšila produktivitu práce (pozri ilustráciu 7). Väčšina prijímateľských MSP, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, uviedla, že účinky vonkajších faktorov (nové výrobky a značky vstupujúce na trh, meniace sa trendy na trhu, interné reorganizácie) vo všeobecnosti prevážili nad vplyvom projektu.

O niečo viac než tretina analyzovaných MSP zvýšila svoju vývoznú činnosť

41 Nie všetky Msp sú orientované na vývoz. Pred začatím projektu EFRR 17 z 22 MSP zo vzorky predávalo svoje výrobky najmä na miestnom, regionálnom alebo vnútroštátnom trhu. Polovica vyvážala menej než 10 % svojho predaja alebo vôbec nevyvážala.

42 Z našej analýzy vyplynulo, že deväť z 22 prijímateľských MSP zvýšilo svoju medzinárodnú expozíciu po podpore z EFRR. Z nich sedem MSP úspešne zvýšilo svoju intenzitu vývozu, päť zvýšilo svoj podiel na medzinárodnom predaji a štyrom sa podarilo vstúpiť na nové zahraničné trhy (pozri ilustráciu 8).

43 Keď sa podniky usilovali o rozšírenie alebo diverzifikáciu prostredníctvom konkrétnych iniciatív s cieľom dostať sa na nové medzinárodné trhy, nie vždy sa tým zvýšil vývoz. Tieto iniciatívy pozostávali najmä z projektov s účasťou MSP na obchodných veľtrhoch. Neboli však doplnené o stratégiu internacionalizácie alebo preniknutia na vývozný trh, hĺbkovú analýzu cieľových trhov či odbornú prípravu zamestnancov v medzinárodnom obchode.

Menej než tretina prijímateľských MSP zlepšila svoju finančnú situáciu

44 Znašej analýzy taktiež vyplynulo, že osem z 22 MSP z našej vzorky zlepšilo svoje finančné ukazovatele. Zlepšili svoju schopnosť plniť dlhodobé záväzky (finančná autonómia), pričom šesť z nich takisto zlepšilo svoju schopnosť splácať krátkodobé dlhy (bežná likvidita). Finančná situácia ostatných MSP buď nevykazovala žiadnu významnú zmenu, alebo sa po projekte zhoršila (pozri ilustráciu 9).

Takmer všetky projekty sa snažili o inováciu výrobkov/služieb, ale len málo z nich využilo výskum, vývoj a inovácie v plnej miere

45 Z22 projektov 21 investovalo do inovácií, najmä do svojich výrobkov alebo služieb, ale aj do svojich procesov. Vo väčšine projektov sa rozvíjala prírastková inovácia prostredníctvom nadobudnutia nového zariadenia, ktoré MSP umožnilo rozvinúť osobitné technické vlastnosti súčasných výrobkov MSP. V deviatich prípadoch sme zastávali názor, že projekt EFRR má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť MSP (pozri ilustráciu 10). V šiestich z deviatich prípadov MSP vyvinuli výrobky, ktoré ešte neexistovali na trhu, na ktorom pôsobili (jeden z nich s registrovaným patentom na ochranu duševného vlastníctva).

46 Tri projekty EFRR mali pozitívny vplyv aj na dlhodobú kapacitu MSP v oblasti výskumu a vývoja (pozri ilustráciu 10). Zvyšných 19 projektov sa nezaoberalo týmto kľúčovým faktorom, čo obmedzilo konkurencieschopnosť MSP. Takisto sme zaznamenali, že prevažná väčšina MSP v našej vzorke nespolupracovala s inými subjektmi, pokiaľ ide o výskum, vývoj a inovácie (pozri bod 62).

Podpora z EFRR viedla v mnohých prípadoch k „účinkom premiestnenia“

47 Cieľom pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci je obmedziť narušenie hospodárskej súťaže a akékoľvek negatívne účinky verejnej intervencie²⁹. Podpora z EFRR na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP predstavuje výhodu pre vybraný súbor podnikov, ktorú poskytujú verejné orgány s využitím štátnych zdrojov. Pomoc z EFRR však môže byť vyňatá z pravidiel štátnej pomoci, ak sa príslušné orgány domnievajú, že nenarúša hospodársku súťaž³⁰.

48 Zistili sme päť prípadov, v ktorých podpora z EFRR mohla nepriaznivo ovplyvniť hospodárske vyhliadky MSP, ktoré nie sú príjemcami pomoci, konkurujúcich si na tých istých trhoch, a teda celkovú konkurencieschopnosť MSP (dva konkrétne prípady pozri v rámčeku 3). Je to známe ako „účinok premiestnenia“ a riziko je obzvlášť vysoké, keď sa podpora zameriava na MSP pôsobiace najmä na miestnych a/alebo regionálnych trhoch.

Podpora samostatných projektov obmedzuje potenciálny vplyv EFRR

49 Posúdili sme, či prístup k financovaniu v programoch EFRR v štyroch kontrolovaných členských štátoch splnil potreby MSP a či pomohol zvýšiť ich konkurencieschopnosť.

Väčšina podpory z EFRR bola pridelená na samostatné projekty bez toho, aby sa riešili kľúčové faktory obmedzujúce konkurencieschopnosť MSP

50 Na programové obdobie 2014 – 2020 a niekoľko tematických cieľov sa spolu vyčlenilo 40,6 mld. EUR (75 % celkového financovania z EFRR) na podporu MSP prostredníctvom samostatných projektov zacielených na jednotlivé MSP (pozri prílohu I). Z našej analýzy vzorky 11 programov EFRR, 24 projektov podporených z EFRR v rámci TC 3 a 16 príslušných výziev (pozri aj bod 63) vyplýva, že tieto projekty mali len obmedzené účinky presahovania. To znamená, že prínosy podpory z EFRR pre jednotlivé preskúmané MSP sa nepreniesli na tie, ktoré nedostali priamu finančnú podporu.

51 Požiadali sme tiež MSP z našej vzorky, aby určili hlavné faktory, ktoré im bránia zvýšiť ich konkurencieschopnosť (pozri ilustráciu 11). Väčšina MSP v našej vzorke odpovedala, že existuje niekoľko prekážok. Najčastejšie uvádzanými problémami boli ťažkosti pri hľadaní kvalifikovanej pracovnej sily, regulačné prekážky a administratívna záťaž. Tieto výsledky odrážajú zistenia iných nedávnych štúdií Komisie, ECB a EIB³¹.

52 V prípade všetkých ôsmich preskúmaných regionálnych programov EFRR sme však zistili, že projekty sa zvyčajne zaoberali osobitným faktorom konkurencieschopnosti bez toho, aby riešili potreby podnikov v širšom zmysle. Hrozí, že sa tým obmedzí účinnosť podpory z EFRR.

53 Väčšina projektov z našej vzorky bola zameraná na získanie nových výrobných strojov alebo technologicky vyspelejších zariadení. To umožnilo príjemcom zvýšiť výrobnú kapacitu a vyrábať výrobky vyššej kvality a s pokročilejšími vlastnosťami. Nie všetky projekty však dostatočne riešili kľúčové potreby na zabezpečenie účinnosti projektov a v niektorých prípadoch MSP ukončili investovanie značných zdrojov bez toho, aby sa zlepšila ich celková konkurencieschopnosť (pozri príklad v rámčeku 4).

54 Z našej analýzy takisto vyplynulo, že ani jeden z kontrolovaných projektov sa nezaoberal otázkou prístupu ku kvalifikovanej pracovnej sile (ktorá bola podľa MSP v našej vzorke hlavným faktorom obmedzujúcim ich konkurencieschopnosť). Napríklad ani jeden projekt nekombinoval podporu investícií s rozšírením dostupných zručností v spoločnosti. Hoci ESF vo všeobecnosti podporuje tieto činnosti, zaznamenali sme, že len dve výzvy poskytli možnosť kombinovať podporu z EFRR a ESF v jednom projekte.

55 Preskúmali sme aj to, či riadiace orgány aktívne identifikovali, ako najlepšie zistiť a riešiť potreby MSP pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti. Z našej analýzy vyplýva, že väčšina preskúmaných výziev mala potenciál na komplexnejší prístup, ktorý by v kombinácii mohol riešiť niekoľko prekážok konkurencieschopnosti MSP. Vo väčšine výziev sa napríklad od MSP vyžadovalo, aby do svojej projektovej žiadosti zahrnuli podnikateľský plán, v ktorom uvedú svoje osobitné potreby a výzvy.

56 Zistili sme však, že väčšina riadiacich orgánov nepoužila tieto podnikateľské plány na navrhnutie balíka finančnej a nefinančnej podpory. Namiesto toho použili plány najmä na posúdenie relevantnosti navrhovanej investície.

57 Vo väčšine výziev nebolo možné predložiť návrhy projektov, ktoré by sa zaoberali rôznymi zložkami konkurencieschopnosti MSP (napr. výskum a inovácie, produktívna inovácia, kvalifikácia a internacionalizácia). Len tri zo 14 preskúmaných výziev boli zamerané na riešenie rôznych faktorov (pozri príklad v rámčeku 5). To znamenalo, že MSP museli podať žiadosť v rámci rôznych samostatných výziev, ak chceli riešiť celý rad faktorov obmedzujúcich ich konkurencieschopnosť.

58 Riadiace orgány sa až na jednu výnimku ani nesnažili navrhnúť výzvy, v ktorých by sa kombinovala finančná a nefinančná podpora (pozri rámček 6).

Obmedzené zameranie na inovačné a výskumné kapacity MSP

Neambiciózne ciele financovania z EFRR pre nové produkty spoločností alebo produkty, ktoré sú nové na trhu

59 Cieľom EFRR bolo do roku 2020 podporiť 23 153 podnikov pri uvádzaní nových produktov spoločností³² a do roku 2023 podporiť 8 209 podnikov pri uvádzaní produktov, ktoré sú nové na trhu³³. To znamená, že len približne 2 % prijímateľských MSP získajú financovanie z EFRR v období 2014 – 2020.

60 Väčšina výziev, ktoré sme preskúmali, pomohla MSP vyvinúť produkty, služby alebo procesy, ktoré boli pre podnik inovatívne (pozri bod 45). Účinne však nemotivovali MSP, aby uvádzali produkty, ktoré boli na trhu nové, rozvíjali výskum a vývoj alebo spolupracovali so subjektmi z nepodnikateľského prostredia. V rámčeku 7 je znázornený jeden z mála príkladov z našej vzorky so silným zameraním na výskum a inovácie.

Tretina preskúmaných prijímateľských MSP spolupracovala s výskumnými inštitúciami

61 Spolupráca s výskumnými inštitúciami má potenciál riešiť jeden z hlavných nedostatkov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť MSP, nedostatočný prenos výsledkov výskumu, vývoja a inovácií na produkty alebo služby podnikov. Zistili sme, že šesť z 22 MSP v našej vzorke uviedlo, že doteraz spolupracovali s výskumnými inštitúciami alebo sa zúčastnili na spoločných projektoch v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (pozri príklad v rámčeku 8).

Výnimkou sú projekty na podporu viacerých MSP, hoci mnohé MSP využívajú poradenské služby

62 Spoločné projekty, ktoré riešia spoločné potreby a príležitosti viacerých MSP, majú potenciál umožniť MSP zdieľať riziká, znižovať ich neochotu riskovať, deliť sa o náklady a rýchlejšie dosahovať svoje ciele. Z našej analýzy však vyplynulo, že len niekoľko projektov z našej vzorky realizovali skupiny podnikov alebo iné subjekty (napr. podnikateľské združenia, technologické centrá atď.). V rámčeku 9 sa nachádza príklad takéhoto spoločného projektu s pozitívnymi účinkami presahovania na mnoho ďalších MSP.

63 MSP, s ktorými sme uskutočnené rozhovory, zdôraznili potrebu spoločných opatrení na podporu alebo ochranu miestnej výroby, ale v obchodných sieťach videli malú pridanú hodnotu. Ani jeden z nich nepovažoval prístup k takýmto sieťam za konkurenčnú výhodu.

64 V porovnaní s veľkými podnikmi sú interné riadiace štruktúry MSP menej komplexné a menej rozvinuté. Jednou z kľúčových potrieb MSP je preto prístup ku kvalitnému poradenstvu, koučingu a príležitosti na vytváranie sietí³⁴ (pozri príklad v rámčeku 10).

65 V roku 2019 dostalo z EFRR nefinančnú podporu (poradenstvo a poradenské služby) 44 % podporených podnikov (382 000 z 861 600 podnikov). V roku 2020 sa v dôsledku preprogramovania a výsledného zvýšenia počtu MSP podporených z EFRR tento podiel znížil na 27 % (približne 400 000 z 1,5 milióna MSP)³⁵.

Výberové konania EFRR nie sú dostatočne súťažné a väčšina podpory sa poskytuje skôr prostredníctvom grantov než prostredníctvom návratnej pomoci

66 Riadiace orgány vykonávajúce programy EFRR v členských štátoch sú zodpovedné za výber operácií³⁶. Pri výbere by mali zabezpečiť, aby operácie prispievali k dosiahnutiu špecifických cieľov a výsledkov príslušnej priority. Typ výzvy (súťažná alebo nesúťažná) by sa mal zvoliť podľa špecifického cieľa a očakávaných výsledkoch podpory. V nariadení o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 sa konkrétne vyžaduje, aby uplatňované výberové kritériá maximalizovali pridanú hodnotu príspevku EŠIF.

67 Preskúmali sme spôsob, akým programy EFRR organizovali svoje výberové konania, a zvážili sme, či poskytli financovanie EÚ len na návrhy projektov, ktoré si to najviac zaslúžili. Zamerali sme sa aj na to, do akej miery programy využívali rôzne formy financovania projektov EFRR na konkurencieschopnosť MSP vrátane finančných nástrojov (t. j. návratná pomoc, ako sú úvery, záruky alebo vlastný kapitál) a grantov a či posudzovali, aký druh financovania prijímateľské MSP potrebovali.

Výberové konania väčšiny programov EFRR nie sú navrhnuté na pridelenie financovania najkonkurenčnejším návrhom projektov

68 Z našej analýzy vyplynulo, že väčšina kontrolovaných výziev nezabezpečila súťaž medzi žiadateľmi, keďže prevažná väčšina žiadostí musela spĺňať len minimálne požiadavky na výber (pozri rámček 11). Vo väčšine výziev boli vybrané všetky projekty, keď dosiahli minimálny počet bodov bez ohľadu na hodnotenie iných projektov. Už v predchádzajúcej správe³⁷ sme poukázali na nedostatočnú konkurenciu medzi projektovými žiadosťami počas výberových konaní.

69 Načasovanie výziev je ďalším faktorom, ktorý môže zabrániť výberu najsľubnejších projektov:

• uzavreté výzvy (t. j. časovo obmedzené postupy) motivujú podniky, aby podávali žiadosti, keď sú finančné prostriedky k dispozícii, a nie vtedy, keď sú finančné prostriedky potrebné. Je to obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o podporu inovácií, keďže uzavreté výzvy nemusia byť vhodné na riešenie potreby podnikov, pokiaľ ide o pravidelnú inováciu a synchronizáciu s trendmi na trhu³⁸. Väčšina kontrolovaných výziev boli uzavreté výzvy.
• otvorené výzvy, ktoré prebiehajú nepretržite s prebiehajúcim výberom a financovaním projektov, nezabezpečujú súťaž medzi žiadosťami. Všetky projekty, ktoré dosiahnu minimálny počet bodov pre výber, získajú financovanie, pokiaľ sú finančné prostriedky k dispozícii, čím sa viac zohľadňuje načasovanie než prínos.

otvorené výzvy s priebežnými termínmi majú potenciál prekonať tieto nevýhody a zároveň zabezpečiť súťaž medzi žiadosťami a financovaním projektov s najvyšším hodnotením.

Z EFRR sa podporuje konkurencieschopnosť MSP najmä prostredníctvom grantov, pričom finančné nástroje a vratné granty by mohli byť účinnejšie

70 Komisia mnoho rokov odporúča riadiacim orgánom členských štátov, aby neposkytovali MSP len granty, keďže existujú náznaky, že podpora EÚ je rovnako účinná (alebo takmer taká účinná), keď sa grant zníži alebo nahradí finančnými nástrojmi (t. j. návratnou pomocou, ako sú úvery alebo záruky)³⁹.

71 V programovom období 2014 – 2020 však granty zostali zďaleka najpoužívanejšou formou priamej finančnej podpory konkurencieschopnosti MSP. Celkovo predstavovali 66 % celkového financovania z EFRR prideleného na konkurencieschopnosť MSP (pozri ilustráciu 12).

72 Z našej analýzy vyplynulo, že 18 z 22 prijímateľských MSP z našej vzorky malo prospech výlučne z grantov. V tejto súvislosti sme identifikovali inovatívny prístup v Portugalsku, kde sa kombinujú granty s návratnou pomocou, čo motivuje prijímateľské MSP, aby prekročili ciele projektu za predpokladu, že sú dostatočne ambiciózne (pozri rámček 12).

73 Ani jeden z opýtaných MSP neuviedol, že prístup ku kapitálu predstavuje potenciálnu prekážku pre konkurencieschopnosť (pozri ilustráciu 11). Napriek tomu dostali granty na nákup nových strojov, ktoré potenciálne znižujú náklady, hoci úvery s nulovou alebo nízkou úrokovou sadzbou mohli pokryť celú investíciu alebo aspoň jej časť. To by umožnilo využiť dostupné finančné prostriedky z EFRR a podporiť viac MSP.

Väčšina prijímateľských MSP by uskutočnila podobné investície bez EFRR alebo akéhokoľvek iného verejného financovania

74 Z našej analýzy taktiež vyplynulo, že 19 z 22 MSP by uskutočnilo rovnaké alebo podobné investície aj bez EFRR alebo iného verejného financovania (pozri bod 50). Dva MSP uviedli, že by investovali úplne rovnakým spôsobom, zatiaľ čo 17 uviedlo, že by investovali neskôr alebo by znížili rozsah investície.

75 Len tri prijímateľské MSP uviedli, že by bez verejnej pomoci neuskutočnili investíciu. To potvrdzuje riziko mŕtvej váhy v tomto type systémov podpory z EFRR, ktoré už bolo identifikované v predchádzajúcich správach⁴⁰. Mŕtvej váhe možno zabrániť len vtedy, ak sa financovanie zameriava na projekty, ktoré by súkromný subjekt inak nezrealizoval, keďže náklady by prevýšili finančné prínosy.

Závery a odporúčania

76 V programovom období 2014 – 2020 sa v nariadení o EFRR od členských štátov nevyžadovalo, aby zosúladili opatrenia týkajúce sa konkurencieschopnosti MSP v programoch EFRR s vnútroštátnymi/regionálnymi stratégiami. V dôsledku toho mala Komisia len obmedzené prostriedky na zabezpečenie, aby sa financovanie z EFRR zameralo na oblasti s najväčším potenciálom rastu (pozri body 26–29).

77 Do konca roka 2019, posledného roku pred vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19, sa z EFRR plánovalo priamo podporiť 0,8 milióna MSP z celkového počtu takmer 25 miliónov v celej EÚ (3,3 %). Zistili sme, že prístupy členských štátov sa líšili, pričom niektoré zamerali podporu z EFRR na niekoľko stoviek spoločností, zatiaľ čo iné rozdelili finančné prostriedky vo väčšej miere. Napríklad v Írsku sa očakávalo, že sa z EFRR poskytne financovanie viac než 67 000 MSP (alebo viac než 25 % všetkých MSP v krajine), zatiaľ čo z rakúskeho programu EFRR sa podporilo len 435 spoločností. V dôsledku toho sa výška financovania na MSP v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Keď sa v rámci programov EFRR rozloží dostupné financovanie na príliš veľa MSP, existuje potenciálne vysoké riziko, že podpore z EFRR chýba kritický objem potrebný na dosiahnutie skutočnej zmeny v konkurencieschopnosti MSP (pozri body 30–33).

78 V roku 2020 mnohé členské štáty v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 preprogramovali svoje programy EFRR v kontexte iniciatív CRII/CRII+ a REACT-EU. Toto preprogramovanie viedlo k dodatočným finančným prostriedkom pre MSP, ako aj k výraznému zvýšeniu počtu zacielených MSP. Platí to najmä v Taliansku, kde sa podpora z EFRR v súčasnosti zameriava na viac než 630 000 MSP (t. j. viac než pol milióna dodatočných podnikov) (pozri bod 34).

79 V štyroch kontrolovaných členských štátoch podpora z EFRR motivovala MSP investovať, ale jej účinnosť pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti bola obmedzená nedostatkami v prístupe k financovaniu, ktorý zaujali riadiace orgány členských štátov (pozri body 35–48):

• Väčšina výziev na predkladanie projektov neriešila všetky relevantné prekážky konkurencieschopnosti, s ktorými sa stretávajú prijímateľské MSP, a jednoducho spolufinancovala konkrétne produktívne investície (napríklad nákup nových strojov). V mnohých preskúmaných prípadoch projekty EFRR neviedli k preukázateľnému zlepšeniu konkurenčnej situácie MSP, pokiaľ ide o ich operácie a postavenie na trhu, internacionalizáciu, finančnú situáciu alebo schopnosť inovovať.
• V rámci výziev sa zriedka financovali investície do iných procesov s pridanou hodnotou s cieľom zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť MSP (napr. zvýšenie kapacít MSP v oblasti výskumu, vývoja a inovácií alebo ich prienik na nové trhy). Málo projektov ponúkalo MSP prispôsobené poradenské služby s cieľom prekonať špecifické prekážky konkurencieschopnosti.
• Projekty podporovali najmä jednotlivé MSP, a nie skupinu podnikov, čo obmedzovalo dosah EFRR na MSP.
• Financovanie projektov sa väčšinou uskutočňovalo prostredníctvom nesúťažných výziev a výberových konaní, v rámci ktorých získala financovanie každá žiadosť, ktorá spĺňala minimálne výberové kritériá.
• Financovanie malo skôr formu grantov než návratných foriem podpory (napr. úvery, záruky alebo vlastný kapitál). Ani jeden z kontrolovaných MSP však neuvádzal ťažkosti s prístupom k financovaniu ako kľúčovú prekážku obmedzujúcu konkurencieschopnosť. Využitie návratných foriem podpory by fondu umožnilo podporiť viac podnikov.

80 Taktiež sme zistili, že niekoľko prijímateľských MSP by uskutočnilo rovnakú investíciu aj bez financovania EÚ. V niektorých prípadoch podpora z EFRR negatívne ovplyvnila hospodárske vyhliadky MSP, ktoré neboli prijímateľmi pomoci, ktoré súťažili na rovnakom regionálnom alebo vnútroštátnom trhu ako prijímateľské MSP. Tým sa znížil celkový čistý účinok podpory EÚ (pozri body 49–75).

Odporúčanie 1 – Preskúmať návrh výziev EFRR

Komisia by mala vyzvať a podporovať členské štáty pri navrhovaní výziev, ktoré podporujú predkladanie návrhov, pri ktorých je pravdepodobnejšie, že budú účinnejšie pri zvyšovaní konkurencieschopnosti MSP. V praxi by to znamenalo organizovať výzvy zamerané na:

1. riešenie viacerých faktorov, ktoré obmedzujú konkurencieschopnosť v rámci projektu. Mohlo by ísť napríklad o kombináciu výskumu a inovácií s investíciami, podporu odbornej prípravy a budovania kapacít, vypracovanie stratégie vývozu atď.;
2. posilnenie spolupráce medzi MSP a inými orgánmi (napr. inými MSP, združeniami podnikov, univerzitami/výskumnými organizáciami);
3. podporu účasti MSP na poradenských službách a sieťach [napríklad sieť Enterprise Europe Network (EEN), organizácie klastrov, podnikateľské inovačné centrá, sieť európskych podnikateľských a inovačných centier (EBN)] atď.

Termín: do konca roku 2023.

Odporúčanie 2 – Preskúmať výberové konania EFRR na udeľovanie grantov

Komisia by mala vyzvať a podporovať členské štáty, aby preskúmali výberové postupy EFRR, najmä pokiaľ ide o grantové financovanie, s cieľom vybrať projekty:

1. nesúťažným postupom len keď je to náležite odôvodnené;
2. na základe ambicióznych výberových kritérií a prahových hodnôt s cieľom dosiahnuť čo najlepší pomer medzi výškou podpory, vykonanými činnosťami a dosahovaním cieľov.

Termín: do konca roku 2023.

Odporúčanie 3 – Uprednostniť využívanie návratnej pomoci na konkurencieschopnosť MSP

Komisia by mala vyzvať a podporovať členské štáty, aby sa:

1. finančné nástroje, t. j. návratná pomoc, ako sú úvery, záruky alebo vlastný kapitál, uprednostňovali na financovanie konkurencieschopnosti MSP;
2. granty používali len v prípadoch jasnej potreby (napr. riešenie zlyhaní trhu) alebo v prípadoch, keď je potrebné dosiahnuť konkrétne politické ciele (napríklad lepšie normy pre obehové, ekologické a spravodlivejšie hospodárstvo). Vždy, keď je to možné, by sa granty mali poskytovať v spojení s finančnými nástrojmi.

Termín: do konca roku 2023.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 6. apríla 2022.

Prílohy

Príloha I – Obdobie 2014 – 2020: financovanie MSP z EFRR podľa kódu intervencie (mil. EUR)

Príloha II – Zoznam kontrolovaných projektov

Príloha III — Financovanie TC 3 z EFRR a plánovaný/skutočný počet MSP, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2023 podľa jednotlivých členských štátov (ku koncu roka 2019); zmeny v roku 2020 v reakcii na pandémiu COVID-19

Príloha IV – Ukazovatele použité na posúdenie zmeny v konkurencieschopnosti MSP

Akronymy a skratky

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF: Európsky sociálny fond

EŠIF: európske štrukturálne a investičné fondy

MSP: malé a stredné podniky

NGEU: Nástroj Európskej únie na obnovu – Next Generation EU

OP: operačný program

RIS3: stratégie pre inteligentnú špecializáciu

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

SBA: iniciatíva Small Business Act

TC 1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácie

TC 3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP

TC: tematický cieľ

VaV: výskum a vývoj

Glosár

Efekt premiestnenia: zlepšenie výkonnosti MSP vyplývajúce z verejnej podpory na úkor jeho konkurentov.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktorými sa spoločne podporuje hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Konkurencieschopnosť: pokiaľ ide o podnik, výhoda získaná nižšími nákladmi, vyššou produktivitou, zlepšením, diferenciáciou a inováciou výrobkov a služieb a lepším marketingom a značkou.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19 a stimuláciu oživenia pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie.

Mŕtva váha: situácia, keď by sa činnosť financovaná EÚ vykonala aj bez verejnej podpory.

Operačný program: základný rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Podnik: subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť.

Programové obdobie: obdobie, v ktorom sa plánuje a vykonáva výdavkový program EÚ.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny (verejný alebo súkromný) orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného z prostriedkov EÚ.

Stratégia pre inteligentnú špecializáciu: národná alebo regionálna stratégia, v ktorej sa stanovujú priority budovania konkurenčnej výhody rozvíjaním a zosúlaďovaním silných stránok výskumu a inovácií s potrebami podnikov a zabezpečovaním konvergencie inovačnej výkonnosti.

Tematický cieľ: plánovaný celkový výsledok investičnej priority, ktorý je na účely vykonávania rozdelený do špecifických cieľov.

Viacročný finančný rámec: výdavkový plán EÚ, v ktorom sú stanovené priority (na základe cieľov príslušnej politiky) a stropy v šiestich hlavných okruhoch, väčšinou na sedemročné obdobie. Predstavuje štruktúru, v rámci ktorej sa stanovujú ročné rozpočty EÚ, a obmedzujú výdavky v každej kategórii výdavkov. Súčasný VFR sa týka obdobia 2021 – 2027, predchádzajúci sa týkal obdobia 2014 – 2020.

Základná podmienka: podmienka pre účinné a efektívne vykonávanie špecifických cieľov.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61108

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61108

Audítorský tím

V osobitných správach EDA predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova. Tento audit viedol člen EDA Pietro Russo, podporu mu poskyla Chiara Cipriani, vedúca kabinetu, Benjamin Jakob, atašé kabinetu; Niels-Erik Brokopp, hlavný manažér; Enrico Grassi, vedúci úlohy; Angela Ramallo Ros, Angelika Zych a Sara Pimentel, audítori a audítorky.

Zľava doprava: Sara Pimentel, Enrico Grassi, Pietro Russo, Angela Ramallo Ros, Benjamin Jakob, Niels-Erik Brokopp.

Koncové poznámky

¹ Článok 5 ZEÚ.

² Článok 173 ZFEÚ („Únia a členské štáty zabezpečia podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti priemyslu Únie.“)

³ Najskôr myslieť v malom, Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, KOM(2008) 394 v konečnom znení z 25.6.2008 a jej revízia KOM(2011) 78 v konečnom znení z 23.2.2011.

⁴ Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, COM(2016) 733 final.

⁵ Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, COM(2020) 103 final.

⁶ Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu, KOM(2010) 614 final z 28.10.2010, jej aktualizovaná verzia Nová priemyselná stratégia pre Európu, COM(2020) 102 final z 10.3.2020 a Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020:Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, COM(2021) 350 final z 5.5.2021.

⁷ Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 z 3.3.2010.

⁸ Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11.12.2019.

⁹ Komisia, Draft thematic guidance fiche for desk officers on SME competitiveness, verzia 2 z 13.3.2014.

¹⁰ Pozri napríklad zverenú správu Komisie Background documents for the European Semester - Measuring Competitiveness, ref. Ares (2018)1159686 z 1.3.2018.

¹¹ Štatistické údaje Eurostatu sú k dispozícii len pre podniky rôznej veľkosti na základe počtu zamestnancov.

¹² Na základe údajov Eurostatu o obchodnej činnosti, pri ktorej sa podniky klasifikujú podľa veľkosti.

¹³ Nariadenie č. 1287/2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33 – 49).

¹⁴ Nariadenie č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104 – 173).

¹⁵ Nariadenie č. 1295/2013, ktorým sa zriaďuje program Kreatívna Európa (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 221 – 237).

¹⁶ Nariadenie 2020/460, ktorým sa menia nariadenia č. 1301/2013 a č. 1303/2013, 31.3.2020 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus – CRII) a nariadenie 2020/558, ktorým sa menia nariadenia č. 1301/2013 a č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus – CRII+).

¹⁷ Prehľad Komisie o koronavíruse: Reakcia politiky súdržnosti EÚ na krízu.

¹⁸ Oznámenie Komisie Správny čas pre Európu:náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, COM(2020) 456 final z 27.5.2020.

¹⁹ Portál otvorených dát, prehľad nástroja REACT-EU.

²⁰ EDA, Plán práce na rok 2022 a nasledujúce obdobie, december 2021.

²¹ Nariadenie 2021/1058 z 30.6.2021 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60 – 93).

²² Nariadenie 2021/695, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa, z 28. apríla 2021. 70 % rozpočtu vyčleneného na Európsku radu pre inovácie.

²³ Nariadenie 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, 12. február 2021, (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17 – 75): „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane hospodárskej súdržnosti, pracovných miest, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a dobre fungujúceho vnútorného trhu so silnými MSP“.

²⁴ Osobitná správa 19/2016: Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov a osobitná správa 27/2021 Podpora cestovného ruchu zo strany EÚ: potreba novej strategickej orientácie a lepšieho prístupu k financovaniu.

²⁵ Pozri tiež osobitnú správu 7/2022 Nástroje internacionalizácie MSP.

²⁶ Ex ante kondicionalita 3.1 „Vykonali sa konkrétne činnosti na posilnenie presadzovania podnikania s prihliadnutím na iniciatívu „Small Business Act“ (SBA).

²⁷ Článok 15 a súvisiaca príloha IV o tematických základných podmienkach nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EFRR, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159 – 706).

²⁸ Spoločný ukazovateľ EFRR „Všetky podniky, ktoré dostávajú podporu“ (CO01). Údaje z portálu otvorených dát o EŠIF.

²⁹ Kapitola 1 hlavy VII ZFEÚ a nariadenie Rady č. 994/98 zo 7. mája 1998 o nariadeniach o skupinových výnimkách pre štátnu pomoc.

³⁰ Pozri pravidlá pomoci de minimis (nariadenie Komisie č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o pomoci de minimis – Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1) a všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (nariadenie Komisie č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom – Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

³¹ Európska komisia, rýchly prieskum Eurobarometra 486, MSP, startupy, scaleupy a podnikanie, september 2020; Európska centrálna banka, Prieskum o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE), jún 2021; Európska investičná banka, Regionálna súdržnosť v stratégii Európa 2020 – 2021 – prehľad prieskumu EIB o investíciách, september 2021.

³² Cieľ stanovený v roku 2020 na rok 2023 pre spoločný ukazovateľ výstupov CO29 „Výskum, inovácie: Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre firmu nové“ týkajúci sa TC 3.

³³ Cieľ stanovený v roku 2020 na rok 2023 pre spoločný ukazovateľ výstupov CO28 „Výskum, inovácie: Počet podnikov, ktoré dostávajú podporu s cieľom predstaviť výrobky, ktoré sú pre trh nové“ týkajúci sa TC 3.

³⁴ Komisia, Ex post hodnotenie programov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013, Podpora pre MSP – rozšírenie výskumu a vývoja v MSP a rozvoj MSP, február 2016.

³⁵ Platforma otvorených údajov. Cieľ stanovený v roku 2020 na rok 2023, pokiaľ ide o spoločný ukazovateľ výstupov „CO04:Spoločnosti, ktoré dostávajú nefinančnú podporu (poradenstvo)“ týkajúci sa TC 3.

³⁶ Článok 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EFRR, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320 – 469).

³⁷ Osobitná správa 21/2018 Výber a monitorovanie projektov EFRR a ESF v období 2014 – 2020 sa stále zameriava najmä na výstupy.

³⁸ Európska komisia, Regional policy for smart growth of SMEs, Guide for Managing Authorities and bodies in charge of the development and implementation of Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation, 2013.

³⁹ Európska komisia, What are counterfactual impact evaluations teaching us about enterprise and innovation support, 2012, GR REGIO.

⁴⁰ Osobitná správa 4/2011 Audit Záručného fondu pre MSP; výročná správa o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1 – 288); a osobitná správa 8/2018 Podpora EÚ na produktívne investície v podnikoch – potreba zamerať viac pozornosti na trvalosť.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-7938-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/587592	QJ-AB-22-010-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7937-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/570044	QJ-AB-22-010-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.