Činnosti Komisie a členských štátov v posledných rokoch programov v období 2007 – 2013 riešili problém nízkej miery čerpania, ale neboli dostatočne zamerané na výsledky

Zhrnutie

O čerpaní

I

Cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozvojových rozdielov medzi regiónmi v Európskej únii. Predstavuje približne jednu tretinu rozpočtu EÚ, ktorá sa vykonáva prostredníctvom operačných programov (OP). Finančné prostriedky sú k dispozícii na začiatku viacročného programového obdobia. Schopnosť čerpať sa vzťahuje na schopnosť členského štátu účinne a efektívne využiť finančné prostriedky, ktoré mu boli pridelené. Členské štáty čerpajú finančné prostriedky, keď dostanú platbu z rozpočtu EÚ na spolufinancovanie projektov oprávnených na financovanie. Na to, aby sa zachoval dôraz na dosahovanie účinných výsledkov, je nevyhnutné, aby členské štáty predchádzali situácii, keď na konci programového obdobia musia čerpať značnú sumu finančných prostriedkov, pretože unáhlenosť pri čerpaní prostriedkov môže viesť k nedostatočnému zohľadneniu hodnoty za vynaložené prostriedky. Z toho teda vyplýva, že aj keď je čerpanie prostriedkov dôležité na dosiahnutie politických cieľov, nie je samoúčelné.

Ako sme vykonávali audit

II

Skúmali sme, či opatrenia Komisie a členských štátov viedli k účinnému čerpaniu finančných prostriedkov z EFRR, ESF a KF v priebehu programového obdobia 2007 – 2013. Uskutočnili sme audítorské návštevy v štyroch členských štátoch: Česká republika, Maďarsko, Taliansko a Rumunsko, Audit sa týkal programového obdobia 2007 – 2013. Urobili sme však aj porovnania s programovými obdobiami 2000 – 2006 a 2014 – 2020 a označili riziká týkajúce sa čerpania prostriedkov v súčasnom období.

Čo sme zistili

III

Zistili sme, že neskoré prijatie legislatívneho rámca, šesť mesiacov a dva týždne pred začiatkom programových období, v obidvoch programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020 znamenalo neskoré prijatie operačných programov. Väčšina operačných programov bola v oboch obdobiach prijatá až po uplynutí jedného roka programového obdobia. Malo to nevyhnutne dominový efekt na začatie vynakladania pridelených prostriedkov.

IV

Vykonávanie programov v období 2007 – 2013 sa začalo pomaly, no v období 2014 – 2020 bolo ešte pomalšie. Okrem uvedeného dominového efektu bol ďalším dôvodom na pomalý začiatok i presah programových období, čo sa prejavovalo tak, že členské štáty po začiatku následného programu stále vynakladali finančné prostriedky z predchádzajúceho obdobia.

V

Počas programového obdobia 2007 – 2013 Komisia monitorovala čerpanie finančných prostriedkov, ale pracovnú skupinu na pomoc členským štátom s nedostatočným čerpaním prostriedkov v rámci operačných programov zriadila až približne 13 mesiacov pred koncom obdobia oprávnenosti. Pracovná skupina pre lepšie vykonávanie poskytla pomoc ôsmim členským štátom. Prijaté opatrenia viedli k značnému zvýšeniu čerpania prostriedkov v členských štátoch, ktorým bola poskytnutá pomoc. Na začiatku roka 2018 predstavovala priemerná miera čerpania EÚ 97,2 %. Niekoľkým členským štátom sa nepodarilo využiť všetky dostupné finančné prostriedky a nevyužité finančné prostriedky na konci roka 2017 boli vo výške 4,4 mld. EUR. Konečná miera čerpania a výsledná hodnota nevyužitých finančných prostriedkov budú známe až po dokončení ukončenia.

VI

Opatrenia na zvýšenie čerpania zahŕňajú: revízie operačného programu, rozdelenie projektov do fáz medzi programovými obdobiami, spolufinancovanie projektov so spätnou platnosťou, zálohy na finančné nástroje a zmluvné zálohy. Niektoré z týchto opatrení boli zamerané najmä na čerpanie a dodržiavanie pravidiel s malým zreteľom na výsledky. Konkrétne operačné programy boli často revidované, čo spochybňovalo spoľahlivosť analýz, z ktorých vychádzal proces programovania, a následných revízií a schopnosť dosiahnuť operačný program a ciele politiky v oblasti súdržnosti.

VII

Komisia nemá úplný prehľad o všetkých využitých opatreniach a vplyve jednotlivých opatrení na čerpanie prostriedkov, pretože členské štáty neposkytujú dostatok informácií a v prípade niektorých opatrení (napr. projektov financovaných so spätnou platnosťou a zmluvných záloh) legislatívny rámec nevyžaduje, aby členské štáty podávali správu Komisii.

Čo odporúčame

VIII

Komisia by mala:

• navrhnúť Rade a Európskemu parlamentu harmonogram rokovaní a prijatie legislatívneho rámca a programových dokumentov s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie operačných programov začalo na začiatku programového obdobia,
• v prípade, že boli ovplyvnené kľúčové prvky, zabezpečiť, aby sa revízie operačných programov zakladali na riadnom a komplexnom posúdení operačných programov a na partnerských dohodách a súvisiacich potrebách a aby táto revízia v prvom rade slúžila na poskytnutie lepších výsledkov; zabezpečiť, aby mala prostriedky na získanie informácií, ktoré umožnia monitorovanie čerpania prostriedkov, identifikovať pomalé a rýchle čerpanie a posúdiť predbežnú potrebu a vplyv opatrení, aby sa zistilo, či ich použiť alebo nepoužiť,
• pri poskytovaní cielenej podpory na urýchlenie vykonávania opatrení zabezpečiť, aby sa opatrenia prijímali s dôrazom na dosahovanie dobrých výsledkov.

Úvod

Ciele politiky, financovanie a riadenie

01

Cieľom politiky súdržnosti je znížiť nerovnováhu v rozvoji jednotlivých regiónov, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a podporiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v Európskej únii¹. Na dosiahnutie týchto cieľov sa využívajú finančné prostriedky EÚ určené na rozvoj rôznych oblastí, ako je nízkouhlíkové hospodárstvo, dopravná infraštruktúra, podpora malých a stredných podnikov, integrácia ľudí na trh práce a sociálne začlenenie znevýhodnených osôb.

02

Viacročný finančný rámec (VFR) stanovuje maximálne ročné sumy, ktoré môže EÚ vynaložiť na jednotlivé politiky, vrátane politiky súdržnosti. Na politiku súdržnosti je vyčlenená približne jedna tretina rozpočtu EÚ. Politika súdržnosti sa vykonáva prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF). V bežných cenách predstavujú celkové pridelené prostriedky v programovom období 2000 – 2006 približne 261 mld. EUR, v období 2007 – 2013 346 mld. EUR a v období 2014 – 2020 365 mld. EUR². Príslušný objem financovania v rámci súdržnosti je následne predbežne vyčlenený medzi jednotlivé členské štáty.

03

Pravidlá, ktorými sa riadi politika súdržnosti počas programového obdobia 2007 – 2013, upravuje všeobecné nariadenie³ a jeho vykonávacie pravidlá⁴, a ďalej jednotlivé nariadenia týkajúce sa EFRR, ESF a KF⁵. Dopĺňajú ich vykonávacie nariadenia Komisie, delegované akty a usmerňovacie dokumenty. Pre každé programové obdobie sa prijíma nový súbor právnych predpisov.

04

Tieto fondy sa vykonávajú prostredníctvom operačných programov (OP), ktoré stanovujú investičné priority a konkrétne ciele. Opisuje sa v nich aj to, ako budú finančné prostriedky v priebehu programového obdobia využité⁶ na financovanie projektov. Členské štáty prideľujú svoj vnútroštátny finančný balík na rôzne vnútroštátne alebo regionálne operačné programy v súlade so svojimi národnými strategickými cieľmi a cieľmi EÚ v oblasti súdržnosti.

05

Politiku súdržnosti vykonávajú členské štáty spoločne s Komisiou. Súčasné kolégium Komisie začalo svoje päťročné funkčné obdobie v novembri 2014. Útvary Komisie zodpovedné za celkové riadenie týchto oblastí politík sú Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) a Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL). Tieto GR môžu členským štátom poskytovať administratívnu a technickú podporu s cieľom zabezpečiť správnu implementáciu fondov⁷. Dosiahnutím primeranej hodnoty za vynaložené peniaze a zákonnosti a riadnosti spolufinancovaných operácií sú v členských štátoch poverené vnútroštátne a/alebo regionálne orgány zodpovedné za programy súdržnosti pod dohľadom Komisie, ktorá nesie konečnú zodpovednosť⁸.

06

Prehľad hlavných fáz programového obdobia je uvedený v ilustrácii 1. Na každé programové obdobie sa prijíma nový legislatívny rámec a následne sa predkladajú a schvaľujú programové dokumenty. Vykonávanie môže začať 1. januára v prvom roku programového obdobia alebo keď sa operačný program predloží na schválenie Komisii (podľa toho, čo bude skôr). Platby z rozpočtu EÚ na operačný program však môžu začať až po prijatí operačného programu. Oneskorenia pri prijímaní právneho rámca alebo operačných programov majú preto dominový efekt na platby z rozpočtu EÚ. Ukončenie je napokon poslednou fázou životného cyklu operačného programu, keď sa vyplatí záverečná platba alebo sa pristúpi k vymáhaniu neoprávnene vyplatených súm.

07

Tieto etapy nie sú časovo ohraničené obdobím 2007 až 2013. Napríklad vykonávanie a ukončenie programového obdobia 2007 – 2013 čiastočne prebiehalo po roku 2013 po tom, ako sa už začalo obdobie 2014 – 2020. Programové obdobia sa teda prekrývali.

08

Finančné prostriedky pridelené na OP sú rozdelené do ročných splátok počas sedemročného programového obdobia⁹. Pri každej splátke vzniká rozpočtový záväzok, ktorý predstavuje objem finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na operačný program, z ktorých sa spolufinancujú oprávnené výdavky na projekty. Členský štát potom na základe výdavkov, ktoré vznikli príjemcovi, predloží Komisii žiadosť o ich preplatenie a Komisia následne schváli platbu z týchto záväzkov. Prostriedky sa považujú za vyčerpané po tom, ako Komisia uskutoční platbu¹⁰.

09

Počas programového obdobia 2007 – 2013 bolo potrebné rozpočtové záväzky využiť (t. j. museli byť využité v rámci predbežného financovania alebo priebežnej platby) do dvoch rokov, t. j. výdavky príjemcov bolo možné vyplatiť do 31. decembra 2015 a následne predložené žiadosti o preplatenie. Ak neboli finančné prostriedky využité do dvoch rokoch, ich viazanosť bola zrušená, t. j. členské štáty ich už nemohli čerpať; toto sa označuje ako „pravidlo n + 2“¹¹. Pravidlo n + 2 bolo v prípade niektorých členských štátov¹² a niektorých splátok záväzkov¹³ predĺžené o jeden rok (t. j. n + 3).

Rozsah auditu a audítorský prístup

10

Účelom tohto auditu bolo posúdiť, či opatrenia Komisie a členských štátov viedli k účinnému čerpaniu finančných prostriedkov z EFRR, ESF a KF v priebehu programového obdobia 2007 – 2013. Konkrétne sme preskúmali, či:

• Komisia zistila problémy s čerpaním prostriedkov a či ich včas riešila prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie čerpania prostriedkov a podpory členských štátov pri realizácii týchto opatrení,
• členské štáty používajú tieto opatrenia s náležitým ohľadom na súlad a hodnotu za vynaložené prostriedky (pozri rámček 1).

11

Napriek tomu, že audit sa vzťahoval na programové obdobie 2007 – 2013, obsahuje aj odkazy na obdobia 2000 – 2006 a 2014 – 2020. Tieto odkazy sú uvedené na účely porovnania a upozorňujú na riziká týkajúce sa čerpania prostriedkov v súčasnom období.

12

Naša audítorská práca zahŕňala:

• analýzu ustanovení právneho rámca na programové obdobie 2007 – 2013, ktoré ovplyvňujú čerpanie prostriedkov,
• preskúmanie príslušných technických pokynov Komisie na vykonávanie určitých právnych ustanovení, ktoré majú dosah na čerpanie finančných prostriedkov a ukončenie,
• posúdenie monitorovacích postupov Komisie na programové obdobie 2007 – 2013, ktoré sa týkajú čerpania, vrátane činností pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie¹⁴,
• analýzu 16 operačných programov financovaných z EFRR a KF a štyroch operačných programov financovaných z ESF zo siedmich členských štátov: Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko. Z týchto operačných programov bolo sedem financovaných z EFRR a KF a dva operačné programy patriace pod ESF boli predmetom hĺbkového preskúmania. Zoznam kontrolovaných operačných programov je uvedený v prílohe.
• audítorské návštevy v štyroch členských štátoch: Česká republika, Maďarsko, Taliansko a Rumunsko,
• rozhovory s úradníkmi GR REGIO a GR EMPL, vrátane tých, ktorí boli účastníkmi pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie programov.

Pripomienky

Komisia reagovala na pomalé vykonávanie neskoro, ale jej opatrenia pomohli zvýšiť čerpanie prostriedkov

13

Porovnali sme načasovanie prijatia právneho rámca na programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 s cieľom zistiť, koľko času mali členské štáty pred začiatkom programového obdobia na to, aby predložili operačné programy. Ďalej sme skontrolovali časový rámec prijatia operačných programov v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020, aby sme zistili, kedy mohli členské štáty začať čerpať finančné prostriedky. Skúmali sme tiež mieru čerpania v programových obdobiach 2000 – 2006, 2007 – 2013 a 2014 – 2020, aby sme určili podobnosti v schéme výdavkov a v tom, čo možno v súčasnom období očakávať. Napokon sme posudzovali, ako Komisia monitorovala čerpanie v období 2007 – 2013, či prijala včasné opatrenia a aké boli výsledky.

Neskoré prijatie a pomalé vykonávanie legislatívneho rámca viedli k zvýšenému tlaku na čerpanie finančných prostriedkov

14

Prijatie legislatívneho rámca je základným predpokladom na prípravu operačných programov, pretože sa v ňom stanovuje regulačný rámec a členským štátom sa poskytuje právna istota, že ich plány výdavkov a ciele stanovené v operačných programoch sú v súlade s cieľmi EÚ. Schválenie operačných programov Komisiou zas predstavuje začiatok vykonávania platieb z rozpočtu EÚ v prospech operačného programu. Na to, aby sa výdavky mohli realizovať na začiatku obdobia, je nevyhnutné, aby Komisia navrhla a zákonodarca prijal legislatívny rámec na nasledujúce programové obdobie v dostatočnom časovom predstihu pred začiatkom tohto obdobia. Na základe predchádzajúcich skúseností odhadujeme primeraný časový rámec takto:

• Komisia navrhne legislatívny rámec 30 mesiacov (dva a pol roka) pred začiatkom obdobia,
• zákonodarca prijme tento rámec do 18 mesiacov od návrhu Komisie,
• členské štáty predložia a Komisia schváli národné stratégie (v programovom období 2014 – 2020 išlo o partnerské dohody) a operačné programy v lehote jedného roka po prijatí legislatívneho rámca.

15

Ide o dôležitý krok, aby sa zabránilo oneskoreniam vo vykonávaní a neprimeranému tlaku na čerpanie finančných prostriedkov ku koncu obdobia, čo by mohlo byť na úkor dodržiavania pravidiel a dosiahnutia primeranej hodnoty za vynaložené prostriedky.

Neskoré prijatie legislatívneho rámca a operačných programov malo dominový efekt na vykonávanie

16

Návrh Komisie týkajúci sa všeobecného nariadenia na obdobie 2007 – 2013 bol predložený takmer 30 mesiacov pred začatím programového obdobia a zákonodarca ho prijal o takmer 24 mesiacov neskôr, t. j. približne šesť mesiacov pred začiatkom tohto obdobia. Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o spoločných ustanoveniach pre programové obdobie 2014 – 2020 bol predložený takmer 27 mesiacov pred začatím programového obdobia a zákonodarcovi trvalo jeho prijatie viac než 26 mesiacov, t. j. návrh bol prijatý len dva týždne pred začatím programového obdobia¹⁸. Prehľad harmonogramu legislatívneho procesu je uvedený v ilustrácii 2.

17

V porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 bol na prijatie nariadenia o spoločných ustanoveniach na obdobie 2014 – 2020 potrebný dodatočný čas, a to z týchto dôvodov:

• legislatívny návrh Komisie bol predložený o tri mesiace neskôr (t. j. v októbri 2011 v porovnaní s júlom 2004),
• proces rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom trval o dva a pol mesiaca dlhšie, pretože bolo potrebné vyčkať na prijatie nariadenia o rozpočtových pravidlách (v októbri 2012) a VFR (prijatého až v decembri 2013) a kvôli rokovaniam na základe nového legislatívneho postupu¹⁹.

18

Komisia vo svojom oznámení o VFR na obdobie po roku 2020²⁰ uviedla, že neskorým prijatím VFR na obdobie 2014 – 2020 sa v praxi oneskorili investície v rôznych oblastiach politiky (vrátane súdržnosti). Komisia vyzvala k skorej politickej dohode o VFR na obdobie po roku 2020, aby bolo možné vnútroštátnym a regionálnym orgánom poskytnú právnu a finančnú istotu a aby sa vykonávanie programov mohlo začať hneď na začiatku programového obdobia.

19

Žiadne operačné programy na programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 neboli prijaté pred začiatkom programového obdobia dňa 1. januára 2007, resp. 1. januára 2014. V období 2007 až 2013 bol pred skončením prvého roku programového obdobia prijatý väčší počet OP v porovnaní s obdobím 2014 – 2020 (pozri rámček 2). Bolo to spôsobené najmä oneskoreným prijatím legislatívneho balíka a pravdepodobne náročnejšími rokovaniami o partnerských dohodách a operačných programoch, než aké prebiehali v predchádzajúcom období^{21 22}.

Čerpanie v prvých rokoch bolo pomalé

20

Ročný model výdavkov v programovom období 2007 – 2013 je zobrazený v ilustrácii 3. Objem záväzkov na začiatku obdobia je oveľa vyšší ako objem platieb, keďže členské štáty mali ešte stále k dispozícii záväzky z programového obdobia 2000 – 2006, stále prebiehalo schvaľovanie operačných programov alebo sa ešte dokončovali postupy výberu projektov. Na konci programového obdobia 2007 – 2013, keď do skončenia obdobia oprávnenosti (31. decembra 2015) zostávali ešte dva roky, bolo prostredníctvom platieb vyčerpaných menej ako dve tretiny záväzkov.

21

Z porovnania modelov čerpania prostriedkov v programových obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 vyplývajú podobné profily. V programovom období 2014 – 2020 je čerpanie ku koncu roka 2017 (štvrtý rok programového obdobia) pomalšie. V ilustrácii 4 je uvedená kumulatívna miera čerpania²⁵ počas týchto troch programových období od začiatku obdobia (rok 1) do roku, v ktorom by sa malo predložiť vyhlásenie o ukončení programu (rok 11).

22

Okrem neskorého prijatia legislatívneho rámca a operačných programov sme identifikovali aspoň dva ďalšie faktory, ktoré viedli k pomalému čerpaniu prostriedkov v prvých rokoch programového obdobia 2007 – 2013 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Po prvé, v programovom období 2000 – 2006 bolo obdobie oprávnenosti výdavkov – a teda i lehota na ukončenie programu – vo väčšine členských štátov predĺžené o šesť mesiacov (do júna 2009, resp. do septembra 2010)²⁶. Tým sa oneskorilo vykonávanie programového obdobia 2007 – 2013, keďže členské štáty stále využívali záväzky, ktoré mali k dispozícii z predchádzajúceho obdobia. Po druhé, počas obdobia 2000 – 2006 sa predbežné financovanie vyplácalo v plnej výške, keď bol prijatý prvý záväzok²⁷, zatiaľ čo v programovom období 2007 – 2013 bolo rozložené medzi rokmi 2007 až 2009.

23

Dvor audítorov už upozornil na riziko, že oneskorenia pri plnení rozpočtu na programové obdobie 2014 – 2020 by mohli byť dlhšie ako v období 2007 – 2013²⁸. Na konci roka 2016 (po troch rokoch programového obdobia) bolo pre operačné programy v rámci EFRR, ESF a KF určených len 77 % orgánov. To zhoršilo už aj tak pomalý začiatok (pozri body 16, 19 a rámček 2), pretože orgány členských štátov síce môžu začať výzvy a vyberať projekty, ale kým nebudú určené, nemôžu predkladať výkazy výdavkov Komisii. Proces určenia orgánov bol v máji 2018 takmer dokončený.

24

K 1. marcu 2018 boli v prvej, druhej a tretej konečnej účtovnej závierke, ktoré členské štáty predkladajú, vykázané kumulatívne výdavky vo výške len 5 % rozpočtu vyčleneného na celé programové obdobie²⁹.

25

Komisia uviedla, že výber projektov na programové obdobie 2014 – 2020 sa rozbiehal pomaly. Do júla 2017 však dosiahol rovnakú úroveň ako v predchádzajúcom období³⁰ a Komisia odvtedy očakáva, že miery vykonávania budú zhruba podobné ako v programovom období 2007 – 2013. Vzhľadom na problémy s čerpaním prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 a pomalší začiatok obdobia 2014 – 2020 je pravdepodobné, že sa problémy s čerpaním prostriedkov objavia i v období 2014 – 2020.

26

Dvor audítorov zistil, že na konci roku 2016 predstavovali nesplatené záväzky EŠIF na roky 2014 – 2020 v prípade deviatich členských štátov³¹ viac než 15 % celkových verejných výdavkov. Vzhľadom na veľký objem viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú ešte stále k dispozícii v rámci VFR na obdobie 2014 – 2020, môže byť pre členské štáty, v ktorých finančné prostriedky z EŠIF predstavujú značný podiel verejných výdavkov, náročné vybrať dostatočný počet kvalitných projektov, na ktoré by vynaložili dostupné finančné prostriedky alebo ktoré by spolufinancovali³².

Modely čerpania v programovom období 2007 – 2013 sa v jednotlivých členských štátoch líšili a niektorým krajinám sa nepodarilo využiť všetky dostupné finančné prostriedky

27

Z preskúmania čerpania prostriedkov členskými štátmi v programovom období 2007 – 2013 vyplýva, že niektoré členské štáty čerpali finančné prostriedky rýchlejšie ako iné. Poukázali sme však na to, že čerpanie je prostriedkom na dosiahnutie výsledkov, a nie je samoúčelné. Ilustrácia 5 znázorňuje rozdiely v miere čerpania finančných prostriedkov medzi členskými štátmi.

28

Na základe dostupných informácií od Komisie na začiatku roka 2018 dosiahla priemerná miera čerpania EU 97,2 %³³. Niektoré členské štáty nedokázali využiť dostupné finančné prostriedky v stanovenom čase (pravidlo n + 2/3), alebo nemali dostatočné oprávnené výdavky na to, aby pri ukončení programu mohli deklarovať všetky pridelené prostriedky (pozri ilustráciu 6). Na základe informácií poskytnutých Komisiou dosiahli finančné prostriedky, ktoré neboli využité do konca roka 2017, spolu 4,4 mld. EUR³⁴. Projekty pozastavené z dôvodu správneho alebo súdneho konania boli vo výške približne 853,8 mil. EUR a čerpanie finančných prostriedkov členskými štátmi v rámci týchto projektov bude závisieť od výsledku konaní³⁵. Konečnú mieru čerpania prostriedkov a celkovú hodnotu nevyužitých finančných prostriedkov možno potvrdiť až po dokončení všetkých operačných programov a stanovení výšky všetkých finančných opráv a spätne získaných súm.

Komisia začala riešiť problémy s čerpaním neskoro, ale jej opatrenia mali napriek tomu vplyv na čerpanie prostriedkov

29

Komisia by mala pravidelne monitorovať plnenie rozpočtu a prijať vhodné opatrenia, ak zistí, že došlo k oneskoreniam pri vykonávaní. Okrem toho by mala využiť poznatky získané z predchádzajúcich programových období na zlepšenie čerpania prostriedkov z fondov.

Komisia pravidelne monitorovala plnenie rozpočtu

30

Komisia má k dispozícii rôzne zdroje informácií na monitorovanie čerpania prostriedkov EÚ v členských štátoch. V programovom období 2007 – 2013 riadiaci orgán vypracoval ku každému operačnému programu výročné správy o vykonávaní a predložil ich Komisii do 30. júna nasledujúceho roka, počínajúc júnom 2008³⁶.

31

Vo všeobecnom nariadení sa stanovuje, ktoré informácie musia výročné správy o vykonávaní obsahovať, konkrétne informácie o finančnom plnení, pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov, akékoľvek prípadné závažné problémy a súvisiace zmierňujúce opatrenia. Informácie z výročných správ o vykonávaní sú doplnené výkazmi oprávnených výdavkov. Členské štáty tiež uviedli, že dvakrát ročne zasielali svoje odhady objemu žiadostí o platbu. Komisia získala ďalšie informácie na stretnutiach monitorovacieho výboru (v priemere dvakrát ročne), výročných hodnotiacich stretnutiach a stretnutiach o technických otázkach.

32

GR EMPL a GR REGIO pravidelne monitorovali finančné vykonávanie programov zo strany členských štátov, a to aj prostredníctvom mesačnej správy o plnení rozpočtu týkajúcej sa všetkých členských štátov a operačných programov. Monitorovanie prebiehalo na úrovni EÚ, členských štátov a na úrovni programu. Ku koncu programového obdobia 2007 – 2013 Komisia zintenzívnila monitorovanie prostredníctvom pravidelnej kontroly plnenia interného ročného plánu riadenia GR.

Niektoré členské štáty prijali opatrenia na riešenie ťažkostí s čerpaním v pomerne ranej fáze, ale problém pretrváva

33

Niektoré z navštívených členských štátov zistili ťažkosti pri vykonávaní štrukturálnych fondov v programovom období pomerne skoro a vypracovali akčné plány alebo prijali opatrenia na ich riešenie. Napríklad v Taliansku, Rumunsku a v Českej republike boli akčné plány vypracované už v roku 2011. Miera čerpania prostriedkov z EFRR, ESF a KF v EÚ-28 na konci roku 2014, keď na využitie dostupného financovania zostával jeden rok, dosahovala približne 77 %. Miera čerpania v prípade Talianska, Rumunska, Českej republiky, ale aj Slovenska a Bulharska zďaleka nedosahovala túto úroveň, t. j. medzi 61 % a 68 %, zatiaľ čo v prípade Chorvátska³⁷ bola približne 46 %.

Hoci pracovná skupina pre lepšie vykonávanie bola zriadená neskoro, mala výrazné výsledky

34

Komisia³⁸ zriadila pracovnú skupinu pre lepšie vykonávanie (TFBI) v novembri 2014, 11 mesiacov po skončení programového obdobia. Jej cieľom bolo pomôcť členským štátom, ktoré mali problémy s vykonávaním operačných programov, využiť zostávajúce finančné prostriedky z obdobia 2007 – 2013.

35

Pracovná skupina pre lepšie vykonávanie tvorená úradníkmi GR REGIO³⁹, sa zamerala na členské štáty, ktorých celková miera čerpania bola nižšia ako priemer EÚ (Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Česká republika, Taliansko a Chorvátsko)⁴⁰. Vzťahovala sa aj na Maďarsko, pri ktorom v roku 2014 hrozilo, že príde o financovanie v dôsledku automatického zrušenia viazanosti prostriedkov, hoci jeho miera čerpania sa blížila priemeru EÚ. Celkovo sa pracovná skupina pre lepšie vykonávanie sústredila na 38 operačných programov EFRR a KF. V rámčeku 3 sa nachádza prehľad práce pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie.

36

Naším preskúmaním technických dokumentov⁴¹, ktoré pracovná skupina pre lepšie vykonávanie poskytla členským štátom, sa potvrdilo, že tieto dokumenty boli zamerané na čerpanie a riziká týkajúce sa zákonnosti a riadnosti. V dokumentoch však nebolo stanovené, ako správne vynakladať finančné prostriedky alebo ako dosiahnuť lepšie výstupy a dobré výsledky.

37

Pracovná skupina pre lepšie vykonávanie monitorovala pokrok členských štátov, pokiaľ ide o plnenie dohodnutých opatrení. Pre spôsob, akým členské štáty o svojich výsledkoch informovali, však nebolo jednoduché získať prehľad o všetkých opatreniach, ktoré boli uplatnené, a o dosahu každého opatrenia na čerpanie.

38

V rozpätí jedného roka však miera čerpania v EÚ-28 stúpla z približne 77 % (december 2014) na takmer 90 % (december 2015). Miera čerpania v členských štátoch, ktorým pomáhala pracovná skupina pre lepšie vykonávanie, sa výrazne zvýšila, v niektorých prípadoch o viac ako 20 percentuálnych bodov (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1

Zvýšenie miery čerpania členských štátov, ktorým pomáhala pracovná skupina pre lepšie vykonávanie

Členský štát	Miera čerpania December 2014 (%)	Miera čerpania December 2015 (%)	Zvýšenie čerpania (% bodov)
Česká republika	64,4	85,3	20,9
Slovensko	61,7	87,60	25,9
Bulharsko	68,0	87,5	19,5
Taliansko	63,8	79,9	16,1
Maďarsko	76,1	88,4	12,30
Rumunsko	62,1	77,0	14,9

Pozn.: Slovinsko a Chorvátsko nie sú zahrnuté v tabuľke, pretože ich situácia nebola porovnateľná so situáciou ostatných členských štátov (pozri poznámky pod čiarou 37 a 40).

39

Kontrolované členské štáty uviedli, že pracovnú skupinu pre lepšie vykonávanie považovali za užitočnú, pretože poskytla technické pokyny a pomoc, predovšetkým v otázke rozdelenia veľkých projektov do jednotlivých fáz (pozri body 60 až 62). Ďalej uviedli, že vytvorila formálne fórum na riešenie problémov s vykonávaním a uľahčila výmenu znalostí. Česká republika a Maďarsko sa domnievali, že pracovná skupina pre lepšie vykonávanie bola ustanovená príliš neskoro, keďže tieto dva členské štáty už začali prijímať opatrenia na zvýšenie čerpania.

40

Pracovná skupina pre lepšie vykonávanie ukončila svoju činnosť koncom roku 2015. Komisia dospela k záveru, že pracovný prístup a metóda pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie boli účinné a v dôsledku toho ju rozšírila a vytvorila stály útvar, oddelenie pre lepšie vykonávanie, ktorého cieľom je pomáhať pri vykonávaní programov počas programového obdobia 2014 – 2020.

Rôzne opatrenia umožnili zrýchliť čerpanie, no neboli dostatočne zamerané na výsledky

41

V prípade hlavných opatrení uplatňovaných členskými štátmi sme skúmali ich vplyv na zvýšenie čerpania a tiež ich dosah na výkonnosť a súlad s pravidlami oprávnenosti.

42

Finančné prostriedky EÚ poskytnuté členským štátom by sa mali využiť v plnej výške a čo najlepším spôsobom s ohľadom na dosiahnutie cieľov operačného programu. Členské štáty by na tento účel mali používať opatrenia, ktoré umožňuje nariadenie, s náležitým ohľadom na hodnotu za vynaložené peniaze a riadnosť výdavkov.

Preprogramovanie je účinným nástrojom na optimalizáciu čerpania, no viedlo k výrazným zmenám pôvodných plánov s rizikom pre optimálne využitie prostriedkov

43

Revízia (alebo preprogramovanie) operačných programov je dôležitým nástrojom umožňujúcim optimalizovať čerpanie a vyhnúť sa zrušeniu záväzkov, t. j. nevyužitiu finančných prostriedkov. Členským štátom okrem toho poskytuje flexibilitu na to, aby sa prispôsobili meniacim sa okolnostiam v krajine. V programovom období 2007 – 2013 sa využívala často a mala za následok výrazné zmeny v porovnaní s pôvodným plánom financovania. S využívaním preprogramovania sú však podľa našich zistení spojené i určité riziká, pokiaľ ide o hodnotu za vynaložené peniaze (pozri body 53 a 55).

44

Medzi metódy preprogramovania patrí presun finančných prostriedkov medzi operačnými programami a medzi prioritami (vrátane zavedenia nových priorít alebo odstránenia existujúcich), zmena miery spolufinancovania alebo zmena podielu verejnej a súkromnej zložky vnútroštátneho príspevku.

45

V nasledujúcich častiach (body 46 až 59) sa rozoberajú zmeny regulačného rámca na zjednodušenie preprogramovania, analyzuje sa vplyv preprogramovania na pôvodné plánovanie a ilustruje uplatnenie každej z metód preprogramovania na našej vzorke 20 operačných programov.

Zmena nariadenia uľahčila revíziu operačných programov

46

Operačné programy sa môžu revidovať na podnet členských štátov alebo Komisie po dohode s členským štátom. Podmienky týchto revízií, upravené v článku 33 všeobecného nariadenia, majú veľmi široký rozsah pôsobnosti a ponechávajú členským štátom značný manévrovací priestor. Operačný program sa môže revidovať v prípade významných sociálno-ekonomických zmien, zásadných zmien priorít EÚ alebo vnútroštátnych či regionálnych priorít alebo v prípade hodnotenia poukazujúceho na výrazný odklon od pôvodne stanovených cieľov, alebo v dôsledku ťažkostí pri vykonávaní. Komisia musí schváliť alebo zamietnuť revíziu operačného programu do troch mesiacov po tom, ako členský štát formálne predloží žiadosť. Pôvodne boli členské štáty povinné vypracovať pri revízii operačného programu hodnotenie. Táto požiadavka bola v roku 2010 zmiernená a členské štáty sú teraz povinné predložiť analýzu, ktorá obsahuje odôvodňujúcu revíziu operačného programu a jeho očakávaného vplyvu. Táto zmena všeobecného nariadenia mala uľahčiť prispôsobenie operačných programov⁴².

Časté revízie operačných programov spochybňujú programovanie

47

V programovom období 2007 – 2013 členské štáty používali preprogramovanie často. Z našej vzorky 20 operačných programov bolo počas tohto obdobia preprogramovaných 19 OP, niekedy aj viac ako jedenkrát v priebehu jedného roka. Ďalej sme zistili, že v ôsmich z 20 skúmaných operačných programov bol interval medzi dvoma prípadmi preprogramovania menej ako päť mesiacov. Napríklad jeden OP EFRR „Podnikanie a inovácie“ mal osem rôznych verzií, z ktorých dve boli predložené v roku 2013 a ďalšie dve v roku 2015. V ilustrácii 7 sa uvádza prehľad počtu verzií predložených ku každému operačnému programu za programové obdobie 2007 – 2013.

48

Preprogramovanie umožňuje členským štátom zosúladiť ich činnosti tak, aby sa zohľadnili zmeny okolností v krajine a zmeny politík EÚ. Vysoká frekvencia preprogramovania však spochybňuje spoľahlivosť analýz, na ktorých je proces plánovania založený (napr. počiatočná analýza potrieb a hodnotenie ex ante), a následných revízií.

Preprogramovanie viedlo k výrazným zmenám v prideľovaní finančných prostriedkov na prioritné osi, čo sa nie vždy odrazilo v cieľových hodnotách ukazovateľov výkonnosti

49

Častým typom preprogramovania operačných programov je prevod pridelených finančných prostriedkov medzi operačnými programami alebo prioritnými osami v rámci operačných programov. To umožňuje členským štátom previesť finančné prostriedky na opatrenia, v ktorých je väčší dopyt po financovaní alebo ich vykonávanie je jednoduchšie. Vo všeobecnosti platí, že významná zmena v pridelených finančných prostriedkoch si vyžaduje zodpovedajúcu revíziu ukazovateľov výkonnosti a cieľových hodnôt, aby bolo možné určiť, či investované finančné prostriedky dosiahli výhodný pomer hodnoty k cene.

50

Finančné prostriedky boli prevedené do iného alebo z iného operačného programu v deviatich z 20 operačných programov. Vo väčšine operačných programov (v ôsmich z deviatich) predstavoval prevod menej ako 10 % pôvodného príspevku EÚ na OP. V prípade jedného slovenského operačného programu „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ sa príspevok EÚ na OP zvýšil o 25,4 %.

51

Členské štáty takisto previedli finančné prostriedky medzi prioritné osi, čo v niektorých prípadoch viedlo k významným zmenám oproti pôvodne plánovaným sumám (pozri rámček 4).

52

Zmeny pridelených finančných prostriedkov v jednom maďarskom operačnom programe neviedli k zmene cieľových hodnôt ukazovateľov výkonnosti (pozri rámček 5).

53

Tieto príklady dokladajú, že dôraz na čerpanie a rýchlu realizáciu výdavkov môže pri vyplácaní prostriedkov EÚ ohroziť dosahovanie lepších výsledkov.

Zvýšenie miery spolufinancovania EÚ podporuje čerpanie, ale znižuje hodnotu, ktorú možno získať pomocou finančných prostriedkov EÚ

54

Zvýšenie miery spolufinancovania EÚ pomáha členským štátom urýchliť mieru čerpania a znižuje objem prostriedkov, pri ktorých existuje riziko zrušenia viazanosti. Týmto spôsobom môžu byť členskému štátu s použitím revidovanej sadzby preplatené všetky skoršie vykázané výdavky. Zvýšenie miery spolufinancovania umožňuje okamžité a rýchle čerpanie prostriedkov so spätnou účinnosťou.

55

Vyššia miera spolufinancovania zmierňuje tlak na štátny rozpočet, pretože sa vďaka nej znižuje pôvodne plánovaný príspevok členského štátu na operačný program, no znižuje aj celkovú hodnotu operačného programu. To znamená, že sa zmenšuje aj rozsah (počet alebo objem) intervencií, pokiaľ sa členské štáty nerozhodnú investovať vnútroštátne finančné prostriedky podľa pôvodného plánu. Môže to mať negatívny dosah na ciele a výsledky, ktoré sa dajú dosiahnuť prostredníctvom operačných programov, čo má zas vplyv na hodnotu, ktorú možno dosiahnuť pomocou vyplatených prostriedkov EÚ.

56

Od začiatku bola viac ako polovica operačných programov v našej vzorke (11 z celkového počtu 20 operačných programov) naprogramovaná na maximálnu mieru spolufinancovania EÚ, ako je stanovené v nariadení⁴³. V prípade ôsmich operačných programov sa miera spolufinancovania počas daného obdobia zvýšila. Nárast miery spolufinancovania EÚ a pokles vnútroštátneho príspevku je vykázaný v tabuľke 2. Celkové zníženie vnútroštátnych príspevkov v týchto ôsmich operačných programoch dosiahlo 4,8 mld. EUR.

Tabuľka 2

Zníženie vnútroštátneho príspevku v dôsledku zvýšenej miery spolufinancovania

Členský štát	Operačný program	Pôvodná miera spolufinancovania EÚ (v %)	Revidovaná miera spolufinancovania EÚ (v %)	Zníženie vnútroštátneho príspevku (v mil. EUR)
Rumunsko	Životné prostredie	80	85	302,1
Bulharsko	Životné prostredie	81	85	75,5
Španielsko	Výskum, vývoj a inovácie pre podniky a uskutočňované podnikmi – Technologický fond	67	75	356,8
	Vedomostná ekonomika	70	80	259,0
Taliansko	Kalábria ESF	50	75	286,8
	Bezpečnosť pre rozvoj	50	75	386,0
	OP Kalábria	50	75	999,4
	Sicília	50	75	2 179,8
	Spolu			4 845,4

Pozn.: Maximálna miera spolufinancovania EÚ podľa právnych predpisov predstavuje 85 % pre Bulharsko a Rumunsko, 80 % pre Španielsko a 75 % pre Taliansko.

Zdroj: EDA.

Členské štáty zaviedli súkromné príspevky s cieľom zvýšiť mieru čerpania, no i to viedlo k zníženiu intervencií

57

Časť, ktorou sa členský štát podieľa na spolufinancovaní, môže mať buď formu vnútroštátneho verejného príspevku, alebo môže obsahovať aj súkromný príspevok. Ak program obsahuje súkromný príspevok, vo finančnom pláne operačného programu⁴⁴ sa zohľadňuje financovanie zo strany príjemcov grantu zo súkromného sektora.

58

Zvýšenie súkromných príspevkov môžu pomôcť čerpať finančné prostriedky rýchlejšie, pretože dopĺňajú verejné výdavky členských štátov, ktoré sa uhrádzajú v rámci spolufinancovania EÚ, a/alebo nahrádzajú vnútroštátny verejný príspevok, ktorý je nutný na doplnenie spolufinancovania EÚ. Účinok je okamžitý a má jednorazový pozitívny vplyv na čerpanie prostriedkov EÚ, pretože sa zvyšuje objem oprávnených výdavkov, ktoré je možné uhradiť. Vzhľadom na to, že časť súkromného príspevku obsahuje výdavky, ktoré by boli vznikli bez ohľadu na verejný príspevok, nahradenie verejného príspevku súkromným celkovo znižuje investíciu členských štátov. Ako sa uvádza vyššie (pozri bod 55), znižuje sa tým rozsah intervencie na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti.

59

Žiadny z 20 operačných programov v našej vzorke nemal na začiatku programového obdobia vo svojom finančnom pláne súkromnú zložku. Do konca programového obdobia zaradilo súkromný príspevok päť operačných programov, čím sa zároveň znížil národný verejný príspevok. V tabuľke 3 je uvedená výška zavedeného súkromného príspevku a teoretického príspevku EÚ, ktorý by vďaka nemu bolo možné uvoľniť.

Tabuľka 3

Súkromný príspevok, ktorý nahrádza verejný príspevok, a z neho vychádzajúci teoretický príspevok EÚ

Členský štát	OP	Zavedený súkromný príspevok (mil. EUR)	Miera spolufinancovania (%)	Teoretický príspevok EÚ vytvorený zo súkromného príspevku (v mil. EUR)
Španielsko	Výskum, vývoj a inovácie pre podniky a uskutočňované podnikmi – Technologický fond	500,5	75	375,4
Česká republika	Podniky a inovácie	472,5	85	401,6
	Životné prostredie	97,2	85	82,7
Maďarsko	Životné prostredie a energetika	85,1	85	72,3
	Severné Maďarsko	54,2	85	46,0

Pozn.: Teoretický príspevok EÚ vytvorený zahrnutím súkromných výdavkov sa počíta uplatnením miery spolufinancovania EÚ na súkromný príspevok. Konečný príspevok vytvorený zo súkromných výdavkov bude známy až v čase ukončenia.

Zdroj: EDA na základe údajov poskytnutých Komisiou.

Rozdelenie projektov do jednotlivých fáz znižuje riziko zrušenia viazanosti, ak projekty v čase ukončenia nie sú úplne dokončené

60

Regulačný rámec na obdobie 2007 – 2013 umožňoval realizovať veľké projekty⁴⁵ vo dvoch programových obdobiach, t. j. rozdeliť projekt do dvoch fáz v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020⁴⁶. Hoci všeobecné nariadenie stanovuje rozdelenie projektov do jednotlivých fáz len v prípade veľkých projektov, usmernenia Komisie k ukončeniu išli ešte ďalej a rozšírili princíp rozdelenia projektov do jednotlivých fáz o projekty menšieho rozsahu s hodnotou najmenej 5 mil. EUR⁴⁷.

61

Výhodou rozdelenia do jednotlivých fáz je skutočnosť, že sa znižuje riziko, že prebiehajúce veľké projekty, ktoré nie sú funkčné do 31. marca 2017 (t. j. k dátumu predloženia dokumentov o ukončení programov) alebo najneskôr do 31. marca 2019⁴⁸, sa považujú za neoprávnené a zodpovedajúce financovanie EÚ sa nevyužije. V deviatich zo 14⁴⁹ operačných programov v našej vzorke sa rozhodlo o rozdelení veľkých projektov alebo projektov nad 5 mil. EUR do jednotlivých fáz. Rozdelením projektov do jednotlivých fáz sa znížilo riziko, že spolufinancovanie týchto projektov zo strany EÚ, ktoré predstavovalo 4,5 mld. EUR (3,8 mld. EUR pre veľké projekty a 0,7 mld. EUR pre projekty menšieho rozsahu nad 5 mil. EUR), sa v programovom období 2007 – 2013 nevyužije.

62

Rozdelenie projektov do jednotlivých fáz je prospešné z hľadiska čerpania prostriedkov a zohľadňuje skutočnosť, že priebežná realizácia projektov nekončí na konci programu, pri nedávnom audite však vyšlo najavo, že rozdelenie projektov do jednotlivých fáz v oblasti súdržnosti je komplikovanejšie a prísnejšie než v rámci politiky rozvoja vidieka, a to napriek tomu, že ide o podobné oblasti politiky⁵⁰.

Na čerpanie finančných prostriedkov EÚ boli použité projekty financované so spätnou platnosťou, ale predstavujú značné riziko mŕtvej váhy

63

Projekty alebo operácie financované so spätnou platnosťou sú projekty, v ktorých vznikli výdavky alebo ktoré boli dokončené ešte pred formálnou žiadosťou o spolufinancovanie EÚ alebo poskytnutím spolufinancovania EÚ, t. j. sú financované so spätnou platnosťou. Projekty financované so spätnou platnosťou sú ďalším prostriedkom čerpania finančných prostriedkov tým, že vytvárajú dodatočné nové výdavky alebo nahrádzajú neoprávnené výdavky.

64

V súvislosti s projektmi financovanými so spätnou platnosťou existujú zjavné riziká, pokiaľ ide o hodnotu za vynaložené peniaze, pretože sa často vyberajú, začínajú alebo realizujú bez toho, aby boli výslovne prepojené s cieľmi programu alebo osobitnými zákonnými požiadavkami spojenými s podporou EÚ. Komisia vo svojich usmerneniach o podpore EÚ so spätnou platnosťou⁵¹ odrádza od ich využívania, pretože predstavujú vysoké riziko nesúladu s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi pravidlami.

65

Navyše vzhľadom na to, že sa projekty financované so spätnou platnosťou už realizujú s pomocou vnútroštátnych prostriedkov, vyvoláva to pochybnosti o pridanej hodnote financovania EÚ na spolufinancovanie týchto projektov. Predstavuje to tiež riziko mŕtvej váhy, pretože tieto projekty by boli realizované aj bez financovania EÚ.

66

Zo štyroch členských štátov, ktoré sme navštívili, tri (Taliansko, Maďarsko a Rumunsko) uviedli, že používajú projekty financované so spätnou platnosťou (pozri rámček 6).

67

Členské štáty nie sú povinné podávať Komisii správy o spätne vykázaných výdavkoch. V dôsledku toho Komisia nie je informovaná o objeme a finančnom vplyve spätne vykázaných výdavkov, aj napriek jednoznačným rizikám pre takéto financovanie. Z našej práce týkajúcej sa vyhlásenia o vierohodnosti vyplýva, že mnohé členské štáty využívajú retrospektívne výdavky a že objem spolufinancovania EÚ týkajúceho sa projektov financovaných so spätnou platnosťou bude v období 2007 – 2013 pravdepodobne významný.

68

V rámci našej práce na výročnej správe za rok 2015 sme zistili chyby týkajúce sa výdavkov na projekty financované so spätnou platnosťou (pozri rámček 7). V predchádzajúcej správe Dvor audítorov uviedol, že takéto projekty sú viac náchylné na chyby ako projekty vybrané obvyklým spôsobom⁵².

69

V programovom období 2014 – 2020 bolo využívanie projektov financovaných so spätnou platnosťou do istej miery obmedzené. Operácie (pozostávajúce z jedného alebo viacerých projektov), ktoré môžu byť oprávnené na financovanie z prostriedkov EÚ, sú tie, v ktorých začali vznikať výdavky, ale neboli fyzicky dokončené alebo plne zrealizované pred tým, ako príjemca predloží riadiacemu orgánu žiadosť o financovanie v rámci programu⁵³. Pretrváva však riziko neoprávnených výdavkov i otázka pridanej hodnoty spolufinancovania EÚ.

Napriek predĺženiu obdobia oprávnenosti 8 % príspevok na finančné nástroje nebol využitý a nemá žiadny revolvingový efekt

70

V programovom období 2007 – 2013 mohli členské štáty čerpať finančné prostriedky dočasne tak, že ich vyplatili do finančného nástroja a dostali náhradu od Komisie, čím sa vyhli riziku zrušenia viazanosti počas fázy vykonávania. Komisia navyše v záujme zlepšenia čerpania predĺžila obdobie oprávnenosti na vyplácanie prostriedkov z finančných nástrojov konečným príjemcom z 31. decembra 2015 na 31. marca 2017⁵⁴. To malo za následok dodatočné platby konečným príjemcom vo výške 1,6 mld. EUR⁵⁵. Dvor audítorov informoval o tejto záležitosti vo svojich predchádzajúcich správach⁵⁶.

71

Veľkou výhodou používania finančných nástrojov je ich revolvingový efekt, t. j. možnosť, že príspevky na finančné nástroje sa môžu použiť viac ako raz. Je preto dôležité, aby sa príspevky na finančné nástroje využili počas programového obdobia v plnej výške, aby sa mohol prejaviť revolvingový efekt.

72

V minulosti sme informovali, že nízka miera vyplatených prostriedkov najmä v prvých rokoch programového obdobia 2007 – 2013 obmedzuje revolvingový efekt⁵⁷. V októbri 2017 Komisia informovala o finančnom vykonávaní k 31. marcu 2017 (pri ukončení programov) finančných nástrojov. Z administratívnej previerky údajov v tejto správe vyplynuli viaceré nezrovnalosti a nesprávnosti v správach, ktoré predkladajú členské štáty⁵⁸. Vzhľadom na to, že proces ukončenia programov stále prebieha, Komisia by mala byť schopná overiť spoľahlivosť údajov používaných na ukončenie operačných programov.

73

Na základe údajov, ktoré členské štáty poskytli Komisii pri ukončení programov, odhadujeme, že približne 8 % (t. j. 0,9 mld. z 11,3 mld. EUR) príspevkov na finančné nástroje nebolo využitých do stanoveného termínu 31. marca 2017 a musí sa vrátiť do operačných programov⁵⁹. Tieto finančné prostriedky mohli byť presunuté z prioritnej osi finančných nástrojov s nedostatočnou výkonnosťou do inej prioritnej osi pod podmienkou, že je k dispozícii dostatok nadbytočných výdavkov v súlade s 10 % pravidlom flexibility stanoveným v usmerneniach k ukončeniu programov. V prípade tých operačných programov, v ktorých tieto podmienky neboli splnené, sa finančné prostriedky vrátené na operačný program (alebo časť týchto prostriedkov) musia uhradiť späť do rozpočtu EÚ. Pokiaľ ide o finančné prostriedky vrátené na operačné programy, nenastal žiadny revolvingový efekt, ale poplatky za správu sa uhradili hoci podľa dohôd o financovaní neposkytli žiadnu pridanú hodnotu pre rozpočet EÚ.

Zmluvné zálohy uskutočnené ku koncu obdobia oprávnenosti môžu predstavovať riziká z hľadiska hodnoty za vynaložené peniaze a dodržiavania predpisov

74

Zmluvné zálohové platby sú bežným trhovým postupom, ktorý dodávateľom umožňuje pokrytie počiatočných výdavkov na mobilizáciu zdrojov potrebných na poskytovanie dohodnutých služieb alebo prác. Podľa Komisie sú tieto zálohy obvykle v rozpätí od 10 % do 40 % hodnoty zákazky.

75

Zmluvná zálohová platba je oprávnená, ak bola dodávateľovi vyplatená do 31. decembra 2015 a prevedená na skutočné výdavky pred 31. marcom 2017. Táto platba by mala byť v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a zmluvnými záväzkami. No v prípade projektov schválených ku koncu obdobia oprávnenosti (t. j. 31. decembra 2015) môže skutočnosť, že je potrebné dokončiť projekty do lehoty na ukončenie programu (t. j. 31. marca 2017), viesť k tomu, že sa prostriedky pridelia na projekty na základe ich schopnosti rýchlo vyčerpať prostriedky, a nie ich schopnosti poskytovať výsledky.

76

Zo štyroch členských štátov, ktoré sme navštívili, dva (Česká republika a Maďarsko) využívali zmluvné zálohy na zvýšenie čerpania. Český riadiaci orgán napríklad uviedol, že do septembra 2016 predstavovali celkové zálohové faktúry OP „Životné prostredie“ 133 mil. EUR vyplatených ako príspevky EÚ. Bolo to približne 5 % celkového čerpania v roku 2014 a 2015 (pozri rámček 8).

77

V minulosti sme informovali o tom, že vykazovanie zmluvných záloh, najmä ak predstavujú vysoké percento zmluvnej hodnoty, prináša riziko, že pri ukončení programu budú výdavky neoprávnené. Vzhľadom na to, že zálohy je možné previesť na skutočné výdavky do 31. marca 2017, čím bližšie k tejto lehote sa výdavky uskutočnia, tým menej času je k dispozícii na ich overenie a poskytnutie uistenia o ich oprávnenosti⁶⁰.

78

Členské štáty boli povinné monitorovať zmluvné zálohy, avšak neboli povinné podávať v tejto veci Komisii informácie. Komisia preto nemôže vedieť podrobnosti o ich celkovom využívaní a dosahu. V čase auditu sme zistili, že v Maďarsku sa ich využitie a dosah nemonitorovali.

Celková chybovosť v oblasti súdržnosti od roku 2007 poklesla, hoci projekty financované so spätnou platnosťou viedli k niektorým chybám

79

Skúmali sme vývoj kontrolného rámca v oblasti súdržnosti počas programového obdobia 2007 – 2013 a aký mal vplyv na chybovosť. Zisťovali sme tiež, či zameranie na čerpanie prostriedkov, najmä ku koncu programového obdobia, viedlo k väčšiemu počtu chýb.

80

Z nášho preskúmania chybovosti, o ktorej informoval Dvor audítorov od roku 2007, vyplynulo výrazné zníženie chybovosti vo výdavkoch v období 2007 – 2013 v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím. Chybovosť bola trvalo nižšia od roku 2011 do roku 2016 a výsledkom bola najpravdepodobnejšia chybovosť vo výške 4,8 % v roku 2016 (spodná hranica chybovosti vo výške 3,1 % v porovnaní s 11 % v roku 2007 a v roku 2008 v prípade platieb za obdobie 2000 – 2006).

81

Tento vývoj chybovosti možno pripísať niekoľkým faktorom. Ako je už uvedené, niektoré opatrenia na zlepšenie čerpania prostriedkov, ako je využívanie projektov financovaných so spätnou platnosťou (pozri rámček 7), viedli k určitým chybám. Na druhej strane k zníženiu chybovosti viedli ďalšie významné faktory, ako je celkové zlepšenie členských štátov v oblasti riadenia, systémov kontroly a dohľadu, a skutočnosť, že Komisia uplatňuje preventívne opatrenia (prerušenie a pozastavenie platieb) i nápravné opatrenia v programovom období 2007 – 2013.

Závery a odporúčania

82

V prípade politiky v oblasti súdržnosti sa maximálna výška výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (VFR) rozdeľuje do ročných prídelov pre jednotlivé členské štáty. Takéto pridelené finančné prostriedky uľahčujú proces programovania a umožňujú predbežné stanovenie cieľov v rámci operačných programov. Dvor audítorov však poukázal na to, že dosahovať dobré výsledky v systémoch, v ktorých sa finančné prostriedky prideľujú členským štátom vopred a hlavný dôraz sa kladie na čerpanie prostriedkov, čím sa čerpanie stáva cieľom samým osebe, je problematické. Na to, aby sa zachoval dôraz na dosahovanie dobrých výsledkov, je nevyhnutné, aby členské štáty predchádzali situácii, keď na konci programového obdobia zostáva značná suma finančných prostriedkov, ktorú je potrebné vyčerpať, pretože unáhlenosť pri čerpaní prostriedkov môže viesť k nedostatočnému zohľadneniu hodnoty za vynaložené prostriedky. Z toho vyplýva, že aj keď je čerpanie prostriedkov dôležité v záujme dosiahnutia politických cieľov, nie je samoúčelné.

83

V dvoch posledných programových obdobiach znamenalo neskoré prijatie právneho rámca aj neskoré prijatie operačných programov. Malo to nevyhnutne dominový efekt na vykonávanie pridelených finančných prostriedkov a nízku úroveň platieb v prvých rokoch. Komisia vyzvala k skorej politickej dohode o VFR na obdobie po roku 2020, aby bolo možné vnútroštátnym a regionálnym orgánom poskytnúť právnu a finančnú istotu a aby sa vykonávanie programov mohlo začať hneď na začiatku programového obdobia (pozri body 16 až 19).

84

Okrem uvedeného dominového efektu sa pomalý začiatok vynakladania výdavkov vysvetľuje aj tak, že členské štáty v polovici programového obdobia stále využívali finančné prostriedky z predchádzajúceho programového obdobia (pozri bod 22). Z tohto dôvodu sme v predchádzajúcej osobitnej správe Komisii odporučili, aby v legislatívnych návrhoch na obdobie po roku 2020 zabezpečila, aby sa obdobia oprávnenosti neprekrývali so začiatkom nasledujúceho programového obdobia a aby sa postup ukončenia programov sfinalizoval hneď po skončení obdobia oprávnenosti⁶¹.

85

Na dosiahnutie plynulého a stabilného vykonávania počas celého programového obdobia je potrebné včasné prijatie opatrení na riešenie pomalého čerpania finančných prostriedkov. Niektoré členské štáty a Komisia identifikovali problémy s čerpaním finančných prostriedkov pomerne skoro v programovom období 2007 – 2013. Komisia však prijala komplexný súbor opatrení až v novembri 2014, teda približne jeden rok pred koncom obdobia oprávnenosti, a vytvorila pracovnú skupinu na pomoc tým členským štátom, ktorých miera čerpania bola nižšia ako priemer EÚ (pozri body 34 až 35).

86

Členské štáty používali viaceré opatrenia vrátane tých, ktoré identifikovala pracovná skupina pre lepšie vykonávanie, a v rozpätí jedného roka sa im podarilo zvýšiť ich mieru čerpania v niektorých prípadoch o viac ako 20 percentuálnych bodov. Na začiatku roka 2018 predstavovala priemerná miera čerpania EÚ 97,2 %. Niekoľkým členským štátom sa nepodarilo využiť všetky dostupné finančné prostriedky a nevyužité finančné prostriedky na konci roka 2017 boli vo výške 4,4 mld. EUR. Konečná miera čerpania a výsledná hodnota nevyužitých finančných prostriedkov budú známe až po dokončení ukončenia (pozri bod 28).

87

Z našej práce vyplynulo, že opatrenia, ktoré prijala Komisia a členské štáty s cieľom riešiť pomalé čerpanie, boli zamerané hlavne na čerpanie a zákonnosť, ale náležite nezohľadňovali výkonnosť. Pri niektorých opatreniach z našej vzorky sme zistili, že:

• operačné programy sa revidovali často, čo viedlo k výrazným zmenám v porovnaní s pôvodnými plánmi a spochybneniu spoľahlivosti analýz, ktoré sú základom pre plánovanie, a schopnosti dosiahnuť ciele operačného programu a politiky súdržnosti (pozri body 43 až 59).
• V navštívených členských štátoch boli zistené retrospektívne výdavky vo výške približne jednej miliardy eur. Hodnota týchto projektov pre všetky operačné programy na obdobie 2007 – 2013 môže byť podstatne vyššia. S týmto typom projektov je spojené vysoké riziko účinku mŕtvej váhy (mohli by byť realizované i bez financovania EÚ) a teda obmedzujú pridanú hodnotu EÚ (pozri body 63 až 69).
• Zálohy, ako sú príspevky na finančné nástroje, prispeli k zvýšenému čerpaniu prostriedkov počas programového obdobia, ale pomalé vykonávanie programov znížilo ich revolvingový efekt. Do konca obdobia oprávnenosti nebola využitá približne jedna miliarda eur. Tieto finančné prostriedky teda nemali žiadny revolvingový efekt a vzniknuté poplatky za správu i napriek ich súladu s dohodami o financovaní neposkytli žiadnu pridanú hodnotu pre rozpočet EÚ (pozri body 70 až 73).
• K zlepšeniu čerpania prostriedkov prispeli aj zmluvné zálohy. Skutočnosť, že je potrebné projekty dokončiť do lehoty na ukončenie programu, však môže v prípade projektov schválených ku koncu obdobia viesť k tomu, že sa finančné prostriedky pridelia na projekty na základe ich schopnosti rýchlo vyčerpať prostriedky, a nie na základe schopnosti poskytovať výsledky. Okrem toho čím bližšie sú skutočné výdavky ku konečnému termínu oprávnenosti, tým menej času majú orgány auditu na overenie ich oprávnenosti (pozri body 74 až 78).

88

Pracovná skupina pre lepšie vykonávanie monitorovala pokrok členských štátov pri plnení dohodnutých opatrení na zlepšenie čerpania prostriedkov. Pre spôsob, akým členské štáty o výsledkoch informovali, však nebolo jednoduché získať prehľad o všetkých opatreniach, ktoré boli uplatnené, a o dosahu každého opatrenia. Pri niektorých opatreniach (napr. projekty spolufinancované so spätnou platnosťou, využívanie zmluvných záloh) legislatívny rámec nevyžaduje, aby členské štáty podávali správu Komisii. Tieto dva faktory obmedzili schopnosť Komisie získať komplexný prehľad o použitých opatreniach a ich finančnom dosahu (pozri body 37, 67 a 78).

89

Hoci tlak na vynakladanie prostriedkov ku koncu obdobia 2007 – 2013 viedol v niektorým chybám, odhadovaná chybovosť pre oblasť súdržnosti bola trvalo nižšia od roku 2011 do roku 2016, v porovnaní s rokom 2007 a 2008. To môže byť spôsobené čistým vplyvom viacerých faktorov (pozri body 80 až 81).

90

V programovom období 2014 – 2020 sa vykonávanie operačných programov začalo pomalšie v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím. Táto skutočnosť spolu s tým, že ťažkosti pri realizácii sa vyskytli aj v období 2007 – 2013, nasvedčuje tomu, že členské štáty budú pravdepodobne čeliť problémom s čerpaním prostriedkov aj v súčasnom období (pozri body 23 až 26).

Odporúčanie 1 – harmonogram legislatívneho rámca a programových dokumentov

Komisia by mala pripraviť harmonogram, ktorý bude zahŕňať kľúčové dátumy (napr. návrh a prijatie legislatívneho rámca) s cieľom zabezpečiť, aby sa operačný program začal vykonávať včas na začiatku programového obdobia. Komisia by takýto harmonogram mala navrhnúť Rade a Európskemu parlamentu s cieľom dosiahnuť o ňom dohodu.

Cieľový dátum vykonania: okamžite (pre legislatívny rámec na obdobie po roku 2020).

Odporúčanie 2 – podpora žiadostí o revíziu programov (vrátane vplyvov na výsledky)

Komisia by mala pred prijatím svojho rozhodnutia o revízii operačných programov v prípade, že boli ovplyvnené kľúčové prvky, zabezpečiť, aby:

1. žiadosť vychádzala z riadneho a komplexného posúdenia vykonávania operačného programu a partnerskej dohody a súvisiacich potrieb v čase revízie,
2. táto revízia v prvom rade slúžila na poskytnutie lepších výsledkov a aby sa zmeny týkajúce sa miery financovania priorít odrážali v ukazovateľoch výkonnosti.

Cieľový dátum vykonania: Týka sa žiadostí členských štátov o revíziu budúceho operačného programu.

Odporúčanie 3 – prostriedky na získanie informácií, ktoré umožnia lepšie monitorovanie čerpania prostriedkov

Komisia by mala zabezpečiť prostriedky na:

1. získanie informácií potrebných na vykonanie dôkladného a komplexného monitorovania čerpania podľa operačných programov,
2. zistenie príčin pomalého i rýchleho čerpania prostriedkov a zohľadniť, že výdavky by mali byť zákonné a riadne a že je dôležité, aby sa finančné prostriedky vynakladali účinne,
3. predbežne posúdiť potrebu a vplyv opatrení na zvýšenie čerpania s cieľom rozhodnúť, či ich použiť alebo nepoužiť.

Cieľový dátum vykonania: Do konca roka 2018 v prípade a) a b). Do konca roka 2020 v prípade c).

Odporúčanie 4 – dôraz na výkonnosť a dosahovanie dobrých výsledkov

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní cielenej podpory určenej členským štátom a na operačné programy na urýchlenie vykonávania programového obdobia 2014 – 2020 (napríklad pri revízii operačných programov) prijímali oparenia s dôrazom na dosahovanie dobrých výsledkov.

Cieľový dátum vykonania: okamžite.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana IVANOVA, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 30. mája 2018.

Glosár a skratky

Certifikačný orgán: Je určený členským štátom, aby vykonal kontroly prvej úrovne v súvislosti s výdavkami, ktoré vykázali riadiace orgány, a osvedčuje, že tieto výdavky sú zákonné a riadne.

COCOF: Koordinačný výbor pre fondy (COCOF) je stály výbor Európskej komisie. Jeho úlohou je diskutovať o otázkach týkajúcich sa vykonávania nariadení, ktorými sa riadia štrukturálne fondy a Kohézny fond. Usmerňujúce poznámky výboru COCOF slúžia ako odporúčania s praktickými príkladmi a informáciami bez toho, aby boli právne záväzné alebo obmedzujúce.

Čerpanie: Finančné prostriedky sa považujú za vyčerpané, keď Komisia vyplatí finančné prostriedky EÚ na operačný program členského štátu ako spolufinancovanie projektov oprávnených na financovanie. Zahŕňa zálohy, priebežné a záverečné platby.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR): Európsky fond regionálneho rozvoja je zameraný na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii prostredníctvom vyrovnávania hlavných regionálnych rozdielov. Na tento účel sa poskytuje finančná podpora na vybudovanie infraštruktúry a produktívnych investícií na vytváranie pracovných miest, predovšetkým pre podniky.

Európsky sociálny fond (ESF): Cieľom Európskeho sociálneho fondu je posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Európskej únie zlepšením zamestnanosti a príležitostí na zamestnanie (najmä pomocou vzdelávacích opatrení) a stimulovaním vysokej miery zamestnanosti a vytvárania väčšieho počtu lepších pracovných miest.

Kohézny fond (KF): Kohézny fond je zameraný na posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii prostredníctvom financovania projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v členských štátoch s HNP na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru EÚ.

Miera čerpania: Percentuálny podiel z celkovej sumy viazanej na operačný program, ktorý bol čerpaný, t. j. vyplatený.

Národný strategický referenčný rámec: Referenčný dokument na programovanie fondov EÚ na úrovni členských štátov na obdobie 2007 – 2013. Zabezpečuje, aby pomoc z fondov bola v súlade so strategickými usmerneniami EÚ o súdržnosti, a určuje prepojenie medzi prioritami EÚ na jednej strane a národnými a regionálnymi prioritami na strane druhej. V programovom období 2014 – 2020 nahradili národný strategický referenčný rámec partnerské dohody (pozri vymedzenie pojmu nižšie).

Operačný program (OP): V operačnom programe sa stanovujú priority a konkrétne ciele členského štátu a opisuje sa spôsob využitia finančných prostriedkov (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) v priebehu daného obdobia (v súčasnosti sedem rokov) na financovanie projektov. Projekty v rámci OP musia prispievať k určitému počtu cieľov. Finančné prostriedky operačného programu môžu pochádzať z EFRR, KF a/alebo ESF. OP vypracúvajú členské štáty a pred uskutočnením akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ich musí schváliť Komisia. OP sa v priebehu programového obdobia môžu meniť len vtedy, ak s tým súhlasia obidve strany.

Orgán auditu: Poskytuje Komisii uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a vnútornej kontroly operačného programu (a následne o zákonnosti a riadnosti osvedčených výdavkov). Orgány auditu určené orgánmi členských štátov sú vo všeobecnosti oddeleniami v rámci úradov vlád, ministerstiev financií (alebo ide o orgány vnútornej kontroly patriace do pôsobnosti ministerstva), iných ministerstiev či najvyšších kontrolných inštitúcií. Musia byť funkčne nezávislé od orgánov, ktoré spravujú fondy. Orgán auditu informuje o zisteniach zo svojich auditov systémov a auditov operácií riadiace a certifikačné orgány zodpovedné za príslušný OP. Raz ročne informujú Komisiu o svojej činnosti v priebehu roka vo výročnej kontrolnej správe. Ak sa orgán auditu domnieva, že riadiaci orgán neprijal vhodné nápravné opatrenie, musí na to upozorniť Komisiu.

Partnerské dohody: Partnerské dohody sa uzatvárajú medzi Európskou komisiou a jednotlivými členskými štátmi na programové obdobie 2014 – 2020. Sú v nich vymedzené plány vnútroštátnych orgánov na využitie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a stanovené strategické ciele a investičné priority jednotlivých krajín, pričom tieto ciele a priority sú prepojené s celkovým cieľom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zahŕňajú aj podrobné údaje o všetkých „ex ante kondicionalitách“ (t. j. predpokladoch účinného a efektívneho využívania finančných prostriedkov) a rámcoch riadenia výkonnosti. Pripravujú ich členské štáty v rámci dialógu s Komisiou a Komisia ich musí prijať.

Pridaná hodnota EÚ: Hodnota vyplývajúca z opatrenia EÚ, ktorá zvyšuje hodnotu, ktorú by inak vytvorili samotné členské štáty.

Pridelené finančné prostriedky: Celková suma pridelená členskému štátu alebo na operačný program (OP) v danom programovom období. Ide o teoreticky najvyššiu sumu, ktorú možno vyplatiť.

Prioritná os: Jedna z priorít stratégie v operačnom programe, ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich operácií s konkrétnymi, merateľnými cieľmi.

Programové obdobie: Viacročný finančný rámec, v rámci ktorého sa plánujú a využívajú výdavky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Projekt financovaný so spätnou platnosťou: Projekty alebo operácie financované so spätnou platnosťou sú projekty, v ktorých vznikli výdavky z vnútroštátnych zdrojov alebo ktoré boli dokončené ešte pred formálnou žiadosťou o spolufinancovanie EÚ alebo poskytnutím spolufinancovania EÚ, t. j. sú financované so spätnou platnosťou. V programovom období 2014 – 2020 projekty alebo operácie, ktoré sú fyzicky dokončené alebo úplne zrealizované pred tým, ako príjemca predloží žiadosť o financovanie nie sú oprávnené na financovanie EÚ.

Riadiaci orgán: Riadiaci orgán je vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán verejnej správy (alebo iný verejný alebo súkromný subjekt) určený členským štátom, aby riadil operačný program. Medzi jeho úlohy patrí výber projektov, ktoré sa majú financovať, monitorovanie realizácie projektov a podávanie správ Komisii o finančných aspektoch a dosiahnutých výsledkoch. Riadiaci orgán je takisto subjekt, ktorý príjemcom ukladá finančné opravy na základe auditov vykonaných Komisiou, Európskym dvorom audítorov (EDA) alebo orgánom v členskom štáte.

Rozdelenie do jednotlivých fáz: Spôsob organizovania financovania projektov v priebehu dvoch programových období s cieľom obmedziť riziko neúplných (a teda neoprávnených) projektov a zvýšiť čerpanie finančných prostriedkov v prvej fáze (2007 – 2013).

Spoločný strategický rámec (SSR): Poskytuje poradenstvo a pomáha zosúladiť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom rôznych finančných prostriedkov politiky súdržnosti EÚ a ďalších nástrojov a politík EÚ.

Strata mŕtvej váhy: K mŕtvej váhe dochádza vtedy, keď sa finančné prostriedky poskytnú príjemcovi, ktorý by i bez tejto pomoci postupoval rovnako. V takýchto prípadoch nemožno dosiahnutý efekt pripísať príslušnej politike a pomoc vyplatená príjemcovi nemá žiaden dosah. Podiel výdavkov produkujúci účinok mŕtvej váhy je teda vo svojej podstate neúčinný, pretože neprispieva k dosahovaniu stanovených cieľov.

Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti: Strategické usmernenia Spoločenstva obsahujú zásady a priority politiky súdržnosti a navrhujú spôsoby, ako môžu európske regióny čo najlepšie využiť finančné prostriedky určené pre vnútroštátne a regionálne programy pomoci v období 2007 – 2013. Vnútroštátne orgány musia z týchto usmernení vychádzať pri vypracúvaní národných strategických priorít a plánovaní na obdobie 2007 – 2013, označovaných ako národný strategický referenčný rámec.

Ukončenie programu: Finančné vyrovnanie prostredníctvom vyplatenia konečného zostatku členskému štátu alebo vymáhania preplatkov Komisiou. Ukončenie je poslednou fázou životného cyklu programu.

Veľký projekt: Veľké projekty zahŕňajú ekonomicky nedeliteľný súhrn prác, činností alebo služieb, ktoré plnia presnú technickú funkciu a majú jasne určené ciele a ktorého celkové náklady presahujú 50 mil. EUR., prípadne 75 mil. EUR v prípade dopravného projektu. Na úrovni jednotlivých projektov je potrebné schválenie Komisie.

Viacročný finančný rámec: Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) sa stanovujú výdavkové priority a maximálne sumy, ktoré EÚ môže vynaložiť v konkrétnej oblasti v priebehu pevne stanoveného obdobia niekoľkých rokov. Súčasný VFR sa týka obdobia 2014 – 2020, predchádzajúce VFR sa týkali období 2007 – 2013 and 2000 – 2006 (Agenda 2000).

Záväzok: Právny záväzok poskytnúť financovanie po splnení určitých podmienok, pričom EÚ sa zaväzuje uhradiť svoj podiel nákladov na projekt financovaný EÚ, keď bude projekt dokončený.

Zrušenie viazanosti: Zrušenie všetkých alebo časti záväzkov, ktorá nebola využitá. Zrušenie viazanosti je automatické po uplynutí určitého časového obdobia, obvykle dvoch alebo troch rokov („pravidlo n + 2/3“).

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA Henri Grethen, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Marc Hostert; Niels-Erik Brokopp a Emmanuel Rauch, hlavní manažéri; Anna Fiteni a Peggy Vercauteren, vedúce úlohy; Alessandra Falcinelli, Agota Krenusz, Radka Papouskova, Adrian Rosca a Piotr Senator, audítori.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-847-0035-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/994357	QJ-AB-18-013-SK-N
HTML	ISBN 978-92-9207-995-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/531752	QJ-AB-18-013-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact/write-to-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://data.europa.eu/euodp/sk/home?.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk/home?) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.