
Pomoc EÚ pre Mjanmarsko/Barmu
O správe Preskúmali sme rozvojovú podporu EÚ pre Mjanmarsko/Barmu a dospeli sme k záveru, že bola čiastočne účinná. EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri podpore rozvojových priorít a pre krajinu pridelila financie v značnej výške. Napriek tomu však informujeme o nedostatkoch v posúdeniach potrieb a pri vykonávaní pomoci EÚ na strane Komisie.
Na základe pripomienok v tejto správe vyjadruje Dvor audítorov niekoľko odporúčaní, ktoré majú zlepšiť riadenie rozvojovej pomoci.
Zhrnutie
IMjanmarsko/Barma zažívalo v kontrolovanom období významný a zložitý politický a hospodársky prechod. Faktory ako prírodné katastrofy, etnické konflikty a obmedzené kapacity miestnych aktérov a orgánov sťažovali rozvojové úsilie.
IIKontrolovali sme, či bola podpora EÚ pre Mjanmarsko/Barmu účinná. Audit sa preto sústredil na otázku, či Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisia podporovali dobre vymedzené rozvojové priority. Posudzovalo sa tiež riadenie rozvojovej pomoci EÚ Komisiou a či sa prostredníctvom rozvojovej podpory EÚ dosiahli jej ciele. Audit bol zameraný na výdavky viazané v rokoch 2012 až 2016 v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) po zriadení civilnej vlády v roku 2011. EÚ pridelila na obdobie 2012 – 2020 spolu takmer 1 mld. EUR.
IIIDospeli sme k záveru, že rozvojová podpora EÚ pre krajinu bola čiastočne účinná. EÚ zohrávala dôležitú vedúcu úlohu pri podpore rozvojových priorít a pre krajinu pridelila financie v značnej výške. V zložitom kontexte, keď bolo neisté inštitucionálne zriadenie, pokrok mierového procesu i tempo reforiem, EÚ aktívne reagovala na potreby krajiny. Napriek tomu však informujeme o nedostatkoch v posúdeniach potrieb a pri vykonávaní pomoci EÚ na strane Komisie.
IVRozhodnutie Komisie zamerať sa na štyri sektory nebolo v súlade s programom zmien z roku 2011 a schopnosť delegácie EÚ zvládať veľkú pracovnú záťaž nebola posúdená. Komisia dostatočne nezhodnotila geografické priority v rámci krajiny. Pri vymedzovaní priorít nebola zohľadnená mobilizácia domácich príjmov, hoci predstavuje hlavný faktor rozvoja Mjanmarska. Pozitívnym krokom bolo spoločné programovanie medzi EÚ a jednotlivými členskými štátmi v súlade so spoločnou programovou stratégiou na obdobie 2014 – 2016.
VRiadenie rozvojovej pomoci EÚ bolo celkovo uspokojivé. Opatrenia reagovali na rozvojové priority krajiny, dochádzalo však k oneskoreniam. Voľba Komisie, pokiaľ ide o spôsob poskytnutia pomoci, bola primeraná. Výška finančných prostriedkov pridelených na jednotlivé sektory a opatrenia však nebola zdokumentovaná. Okrem toho sa oneskorilo aj vykonávanie, pretože ročný akčný program na rok 2016 nebol vôbec prijatý.
VIVykonávanie programov trustových fondov spravovaných OSN bolo poznačené oneskoreniami a pomalým čerpaním rozpočtu na programové činnosti. V týchto fondoch sa nahromadili veľké peňažné zostatky, Komisia však nezaistila, aby sa úroky získané z príspevku EÚ ponechali na financovanie opatrení. Ustanovenia o kontrole nákladov v zmluvách medzi EÚ a OSN mali len malý vplyv.
VIIV období 2012 – 2016 Komisia často využívala ustanovenia o vyhlásení krízovej situácie na to, aby uzatvárala zmluvy priamo s vykonávajúcimi partnermi. Vynechanie požiadavky vyhlásiť výzvu na predloženie návrhov znížilo transparentnosť výberového postupu a nákladovú účinnosť projektov vystavilo riziku negatívneho vplyvu.
VIIIMiera dosiahnutých výsledkov sa v rámci kontrolovaných projektov líšila. Len v polovici kontrolovaných projektov sa zabezpečili plánované výstupy, a to hlavne z dôvodu oneskorení pri vykonávaní. Pri takmer polovici kontrolovaných projektov nebolo možné pre oneskorenie vykonávania programových činností posúdiť účinky a udržateľnosť výsledkov. Nedostatky sa zaznamenali aj v súvislosti s kvalitou projektových ukazovateľov a monitorovania projektov.
IXNa základe pripomienok v tejto správe vyjadruje Dvor audítorov niekoľko odporúčaní, ktoré majú zlepšiť riadenie rozvojovej pomoci pre Mjanmarsko/Barmu. ESVČ/Komisia by mali:
- lepšie zacieliť oblasti podpory, aby sa zvýšil dosah pomoci,
- posilniť koordináciu s GR ECHO,
- zdôvodniť a zdokumentovať pridelenie financií na dané sektory a opatrenia,
- zvýšiť nákladovú účinnosť opatrení, na ktoré prispievajú viacerí darcovia,
- zlepšiť projektový manažment a zabezpečiť lepšie zviditeľnenie opatrení EÚ.
Úvod
01Po niekoľkých desaťročiach autoritárskej vlády zažíva Mjanmarsko/Barma politický a hospodársky prechod s civilnou vládou, ktorá bola uvedená do funkcie v marci 2011. Vláda začala zavádzať sériu reforiem, ktorých cieľom je zmeniť politickú, demokratickú a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine.
02Pokiaľ ide o hospodársku situáciu krajiny, jej HDP rástol za rok v priemere o 7,5 %1. Pracovná sila je mladá a krajina je bohatá na prírodné zdroje ako plyn, drevo, zlato a drahokamy. Keďže susedí s trhmi dvoch najľudnatejších krajín sveta, Číny a Indie, zažíva výrazný nárast priamych investícií.
03Obyvateľstvo zahŕňa početné etnické skupiny, z ktorých niektoré sú zatiahnuté do dlhotrvajúcich občianskych vojen. Pretrváva napätie medzi etnických a náboženskými skupinami. Vláda podpísala celonárodnú dohodu o prímerí s niektorými etnickými armádami, mierový proces však napreduje pomaly. Etnické napätie panuje v štátoch, kde žijú iné etnické skupiny ako Barmčania, najmä v pohraničných regiónoch Šanského, Kačjinského a Jakchainského štátu (pozri mapu v prílohe I).
04V rokoch 2016 a 2017 znovu dochádzalo k výbuchom násilia voči moslimskej menšine Rohingov v Jakchainskom štáte (pozri mapu v prílohe I). Rohingovia sa stali prakticky národom bez štátnej príslušnosti, keď v roku 1982 nadobudol účinnosť barmský zákon o občianstve. Opakované násilnosti konflikt zhoršujú a sťažujú humanitárne a rozvojové snahy v regióne.
05Na podporu procesu reforiem pozastavila EÚ v apríli 2012 sankcie uvalené na vládu a do roku 2013 zrušila všetky z nich, s výnimkou zbrojného embarga. EÚ tiež otvorila pracovisko v Rangúne, ktoré sa v roku 2013 stalo plnohodnotnou delegáciou EÚ.
06Rámec pre bilaterálne vzťahy bol vytvorený na základe záverov Rady z 22. júla 2013 o komplexnom rámci politiky a podpory EÚ pre Mjanmarsko/Barmu. Strategickými cieľmi tohto rámca je 1. podporovať mier a národné zmierenie, 2. pomáhať pri budovaní fungujúcej demokracie, 3. napomáhať rozvoj a obchod a 4. podporiť opätovné začlenenie Mjanmarska do medzinárodného spoločenstva.
07V novembri 2013 sa konalo zasadnutie pracovnej skupiny EÚ a Mjanmarska/Barmy, na ktorom boli vláde prezentované nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii na podporu demokratizácie. Predsedala mu bývalá vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashton a jeden z ministrov prezidentskej kancelárie U Soe Thane. Uskutočnila sa séria fór na prehĺbenie bilaterálneho vzťahu v niekoľkých oblastiach vrátane rozvojovej pomoci, občianskej spoločnosti, mierového procesu, ako aj obchodu a investícií.
08Po zasadnutí pracovnej skupiny nasledovali dialógy o ľudských právach medzi EÚ a Mjanmarskom, v rámci ktorých sa skúmalo, ako by mohla pomoc EÚ podporiť úsilie o presadzovanie ľudských práv, demokratickej správy a právneho štátu v krajine. EÚ sa ponúkla, že mjanmarskej vláde poskytne podporu pri ratifikácii medzinárodných dohovorov a nástrojov v oblasti ľudských práv. Vyslala tiež volebnú pozorovateľskú misiu, ktorá mala sledovať priebeh volieb 8. novembra 2015.
09EÚ pridelila na obdobie 2007 – 2020 takmer 1 mld. EUR (pozri tabuľku 1), najmä prostredníctvom bilaterálnych, regionálnych a tematických nástrojov2.
(mil. EUR) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Zdroj | 2007 – 2011 | 2012 – 2013 | Osobitný balík 2012 – 2013 | Spolu 2007 – 2013 | 2014 – 2020 | Spolu 2007 – 2020 |
Nástroj financovania rozvojovej spolupráce | ||||||
Balík pre bilaterálnu spoluprácu | 32.0 | 93.0 | 125.0 | 688.0 | 813.0 | |
Tematické programy | 43.9 | 7.7 | 34.0 | 85.6 | 20.6* | 106.2 |
Regionálne programy | 17.0 | 3.8 | 20.0 | 40.8 | 35.9* | 76.7 |
Iné nástroje (IfS, EIDHR, ICI+) | 2.2 | 28.9 | 3.7 | 34.8 | 1.8 | 36.6 |
Spolu | 95.1 | 40.4 | 150.7 | 286.2 | 746.3 | 1,032.5 |
* Financie pridelené do roku 2017.
Zdroj: Viacročné orientačné programy na obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 a ročné akčné programy na roky 2007 až 2015.
10V rámci viacročného orientačného programu na obdobie 2007 – 2013 poskytla EÚ bilaterálne financovanie na dva prioritné sektory: vzdelávanie a zdravotníctvo. Tematické nástroje a regionálne financovanie boli zamerané hlavne na programy potravinovej bezpečnosti a pomoci pre ľudí bez domova.
11Na udržanie dynamiky reforiem poskytla EÚ krajine v roku 2012 ďalšiu podporu vo výške 150 mil. EUR v rámci tzv. osobitného balíka. Vzhľadom na toto financovanie bola bilaterálna podpora rozšírená na dva ďalšie prioritné sektory: budovanie mieru a obchod.
12Vo viacročnom orientačnom programe na obdobie 2014 – 2020 bolo bilaterálne financovanie v celkovej výške 688 mil. EUR pridelené na štyri prioritné sektory: rozvoj vidieka, vzdelávanie, správa a budovanie mieru. Spolu s pomocou pre krajinu v rámci tematických a regionálnych programov a nástrojov dosiahlo financovanie EÚ pre krajinu za obdobie siedmich rokov výšku 746,3 mil. EUR. Financovanie pridelené na jednotlivé sektory v období 2007 – 2020 je zobrazené v diagrame 1.
Diagram 1
Pridelenie bilaterálneho, regionálneho a tematického financovania na jednotlivé sektory v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (v mil. EUR)
Zdroje: Viacročné orientačné programy na obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 a ročné akčné programy na roky 2007 až 2015.
Finančné prostriedky sa vynakladali v rámci priameho i nepriameho spôsobu hospodárenia3. V roku 2016 poskytla EÚ tejto krajine 63 %4 finančných prostriedkov prostredníctvom nepriameho hospodárenia, najmä cez agentúry OSN. Zapojené boli tieto trustové fondy: Trustový fond pre živobytie a potravinovú bezpečnosť (LIFT), program kvalitného základného vzdelania (QBEP), Fond pre tri miléniové rozvojové ciele (3MDG) a Spoločný mierový fond (JPF). Podiel príspevkov EÚ do týchto fondov sa pohyboval od 11 % do 37 % (podrobnosti pozri v prílohe II). Výdavky v rámci priameho hospodárenia, pozostávajúce hlavne z grantov, tvorili 37 % celkového portfólia.
14Krajina získala podporu od mnohých darcov. V období 2012 – 2016 predstavovali záväzky darcov zo všetkých zdrojov spolu vyše 8 mld. USD. Okrem pomoci od EÚ sa krajine zaviazalo pomôcť aj Japonsko (3,3 mld. USD), Svetová banka (1 mld. USD), Spojené kráľovstvo (593 mil. USD) a Spojené štáty americké (477 mil. USD)5.
Rozsah auditu a audítorský prístup
15Pri audite sa skúmalo, či bola podpora EÚ pre Mjanmarsko/Barmu účinná, pričom sa hľadala odpoveď na tieto tri otázky:
- Podporovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisia dobre vymedzené rozvojové priority?
- Riadila Komisia rozvojovú pomoc EÚ dobre?
- Dosiahli sa prostredníctvom rozvojovej podpory EÚ jej ciele?
Predmetom auditu boli výdavky viazané počas obdobia 2012 – 2016 a financované prostredníctvom nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Preskúmali sme 20 projektov: 11 projektov v rámci nepriameho hospodárenia (z ktorých 10 riadili trustové fondy6 a jeden vykonávala agentúra členského štátu7) a 9 projektov v rámci priameho hospodárenia8. Podrobnosti o kontrolovaných projektoch sa uvádzajú v prílohe III.
17Audítorská práca zahŕňala administratívnu previerku dokumentov, ako sú programové dokumenty a správy o monitorovaní a hodnotení. Jej súčasťou bola ďalej pracovná cesta na miesto a rozhovory so zamestnancami Generálneho riaditeľstva pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO), ESVČ, delegácie EÚ a Generálneho riaditeľstva pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (GR ECHO), ako aj so zástupcami členských štátov EÚ v Mjanmarsku/Barme, s ostatnými darcami a vykonávajúcimi partnermi. Zohľadnili sa aj audítorské správy iných subjektov, správy o overovaní9 a správy o monitorovaní orientovanom na výsledky.
Pripomienky
Aj napriek určitým nedostatkom zohrávala EÚ vedúcu úlohu pri podpore stanovených rozvojových priorít
18S cieľom zodpovedať prvú audítorskú otázku (pozri bod 15) sme posudzovali, či ESVČ a Komisia riešili potreby krajiny. Takisto sme hodnotili, či boli rozvojové priority Komisie dostatočne zamerané a či ich skoordinovala s ostatnými darcami.
ESVČ a Komisia riešili potreby krajiny
19ESVČ a Komisia rýchlo reagovali na politické zmeny v krajine. Iniciovali dialóg o ľudských právach, vyslali volebnú pozorovateľskú misiu a angažovali sa v mierovom procese. Delegácia EÚ v Mjanmarsku/Barme bola zriadená v roku 2013. Napriek novej štruktúre delegácie EÚ a prekážkam na mieste iniciovali ESVČ a Komisia už na začiatku aktívny politický dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a zaistili rozsiahly zber informácií.
20Vláda Mjanmarska/Barmy neschválila národný plán rozvoja krajiny. Potreby krajiny boli značné a týkali sa mnohých oblastí vrátane mieru, vzdelávania, zdravia, rozvoja poľnohospodárstva, správy a inštitucionálnej kapacity. Výber sektorov, ktoré sa mali podporiť, bol dohodnutý po porade so zainteresovanými stranami a vláda bola toho názoru, že bol úzko previazaný so všeobecnými rozvojovými prioritami. Na podporu rozvojových priorít pridelila EÚ krajine finančné prostriedky v značnej výške (pozri bod 9).
Výber rozvojových priorít nebol dostatočne zacielený
21ESVČ a Komisia vymedzili v rámci viacročných orientačných programov pre Mjanmarsko/Barmu rozvojové priority a pridelené finančné prostriedky. Programovanie muselo byť v súlade s globálnymi prioritami rozvojovej politiky EÚ a vykonávať program zmien z roku 201110. Takisto bolo potrebné, aby zaistilo logickú súvislosť a komplementárnosť jednotlivých darcov a súlad s prioritami vlády.
22Prvoradým cieľom programu zmien z roku 2011 bolo výrazne zvýšiť dosah a účinnosť rozvojovej politiky EÚ. Obsahoval výzvu, aby sa EÚ angažovala maximálne v troch prioritných sektoroch, aby tým zvýšila dosah a pákový efekt svojej pomoci. Rozhodnutie Komisie zvýšiť počet prioritných sektorov z dvoch na štyri (pozri body 10 až 12) nebolo jasne zdôvodnené v súlade s jej vlastnými operačnými usmerneniami a nezohľadňovalo schopnosť delegácie EÚ zvládnuť takéto rozsiahle rozvojové portfólio v zložitých pracovných podmienkach.
23Komisia okrem toho dostatočne neposúdila geografické priority z hľadiska regiónov. Napríklad prvá štúdia o špecifických potrebách Jakchainského štátu (pozri bod 4) bola vypracovaná až v roku 2017. Takéto stanovenie priorít mohlo zvýšiť dosah podpory EÚ.
24Vytváranie vládnych príjmov z daňových a nedaňových zdrojov je rozhodujúcim faktorom pre udržateľný rozvoj, obzvlášť v krajine bohatej na prírodné zdroje (pozri bod 2). Pri vymedzovaní priorít sa však o mobilizácii domácich príjmov nevenovala náležitá pozornosť, a to ani napriek tomu, že pre rozvoj Mjanmarska je kľúčová.
Miera koordinácie bola rôzna
25Po tom, ako sa v Mjanmarsku/Barme ujala moci civilná vláda, do krajiny začali prichádzať darcovia s finančnými prostriedkami na rozvoj (pozri bod 14). Vláda krajiny a rozvojoví partneri sa pravidelne stretávali a vymieňali si informácie, aby sa zabezpečila koordinácia darcov. Zmyslom týchto stretnutí bolo zlepšiť koherentnosť a účinnosť rozvojovej pomoci. EÚ sa do fór spolupráce aktívne zapájala.
26Na podporu účinnosti pomoci vypracovala EÚ a jej členské štáty spoločnú programovú stratégiu na obdobie 2014 – 2016. Spoločné programovanie sa podarilo aj napriek tomu, že chýbal národný plán rozvoja, a bolo jedným z prvých príkladov tohto druhu na svete. Hoci došlo len k miernemu zvýšeniu účinnosti pomoci z hľadiska zníženia jej fragmentácie, spoločný proces programovania so sebou priniesol väčšiu transparentnosť, predvídateľnosť a zviditeľnenie.
27Koordinácia medzi GR ECHO a GR DEVCO bola však nedostatočná. Humanitárna pomoc je v niektorých regiónoch Mjanmarska/Barmy veľmi potrebná, najmä v Jakchainskom a Kačjinskom štáte. V rokoch 2012 až 2016 poskytla Európska komisia prostredníctvom GR ECHO zhruba 95 mil. EUR na programy pomoci na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a na pomoc obetiam konfliktu. Aj napriek tomu, že v krajine pôsobili obe generálne riaditeľstvá Komisie, pri formulovaní programov sa humanitárne intervenčné opatrenia EÚ nebrali do úvahy v dostatočnej miere. Neexistoval spoločný plán vykonávania, ktorý by prepojil pomoc, obnovu a rozvoj. V oblastiach humanitárnej a rozvojovej pomoci sa našli príklady spolupráce, boli však skôr výnimkou ako pravidlom.
28GR ECHO okrem toho nebolo zapojené do spoločnej programovej stratégie na obdobie 2014 – 2016 definovanej Komisiou a členskými štátmi (pozri bod 26). Toto bola premrhaná príležitosť, vzhľadom na to, že v oblastiach v dlhodobej kríze, čo je prípad niektorých regiónov krajiny, sa humanitárna pomoc očakáva. Postup na výmenu informácií medzi GR DEVCO a GR ECHO bol formálne ustanovený až v septembri 2016.
Riadenie rozvojovej pomoci EÚ zo strany Komisie bolo vo všeobecnosti uspokojivé, poznačili ho však oneskorenia a nedostatky
29S cieľom zodpovedať druhú audítorskú otázku (pozri bod 15) sme posudzovali, či Komisia dobre určila a vykonala opatrenia a či vybrala vhodný spôsob poskytovania pomoci. Takisto sme skúmali, či Komisia skoordinovala svoje opatrenia s ostatnými darcami a či boli opatrenia riadne monitorované.
Opatrenia boli relevantné, sprevádzali ich však aj neúspechy
30V rámci každého viacročného orientačného programu prijíma Komisia rozhodnutia o financovaní, t. j. ročné akčné programy, v ktorých sa stanovujú opatrenia, spôsob poskytnutia pomoci i celková suma finančných prostriedkov na jednotlivé opatrenia. Vybrané opatrenia boli v súlade so stanovenými prioritami. No hoci boli podporené prioritné sektory a opatrenia v súlade s prioritami vlády (pozri bod 20), Komisia nezdokumentovala spôsob, ako sa stanovovala výška financovania na jednotlivé sektory vo viacročnom orientačnom programe a na jednotlivé opatrenia v rámci ročných akčných programov.
31Ročný akčný program na rok 2016 nebol schválený, pretože niektoré členské štáty nepodporili prístup navrhnutý pred zasadnutím výboru pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia sa rozhodla návrh stiahnuť. Neschválenie ročného akčného programu na rok 2016 značne zdržalo vykonávanie plánovaných opatrení, keďže sa odložilo plnenie 163 mil. EUR v rámci viacročného orientačného programu na rok 2016. Z celkovej pridelenej sumy vo výške takmer 1 mld. EUR v období 2012 – 2020 (pozri tabuľku 1) predstavovala suma viazaná do apríla 2017 380,7 mil. EUR.
32Operačnými kritériami, ktoré sa pri výbere spôsobov poskytovania pomoci a vypracúvaní plánu vykonávania posudzovali, bola „pracovná záťaž delegácie v budúcnosti“ a zaistenie „kombinácie spôsobov poskytovania pomoci“. Žiadny ročný akčný plán neobsahoval kritérium nákladovej účinnosti financovaných opatrení. Vzhľadom na možnosti, ktoré boli k dispozícii, bola však voľba Komisie, pokiaľ ide o spôsoby poskytnutia pomoci, primeraná.
33Viac než polovica viazaných súm bola pridelená v rámci nepriameho hospodárenia a poskytovala sa predovšetkým cez trustové fondy spravované OSN (pozri bod 13). To Komisii umožnilo úzko spolupracovať s ostatnými darcami a zapojiť sa do rozsiahlych rozvojových opatrení. Tento spôsob poskytovania pomoci zmiernil záťaž na zamestnancov Komisie, pretože za správu fondov bola v prvom rade zodpovedná OSN.
Vykonávanie trustovými fondmi bolo poznačené oneskoreným viazaním a vyplácaním finančných prostriedkov
34Komisia rýchlo viazala a vyplatila finančné prostriedky do trustových fondov, no vykonávanie programov za pomoci prostriedkov z trustových fondov spravovaných OSN bolo poznačené oneskoreniami a pomalým čerpaním rozpočtu na programové činnosti. Sumy vyplatené na programové činnosti z fondu LIFT tvorili len 53 % príspevkov do fondu (s obdobím trvania 2012 – 2018) a v prípade fondu 3MDG len 68 % (s obdobím trvania 2012 – 2017). Hoci bol Spoločný mierový fond zriadený v decembri 2015, v programových činnostiach sa vyplatili len 3 % finančných príspevkov11.
35Peňažné zostatky trustových fondov spravovaných OSN boli v dôsledku pomalého vykonávania programových činností značné. Zostatok fondu LIFT bol 74 mil. USD, fondu 3MDG 54 mil. USD a Spoločného mierového fondu 18 mil. USD12 13.
36Ustanovenia zmlúv podpísaných medzi EÚ a UNOPS, agentúrou OSN, ktorá v Mjanmarsku/Barme spravuje tri zo štyroch trustových fondov, umožňujú agentúre ponechať si úroky z finančných prostriedkov presunutých Komisiou. Komisia nevyžaduje, aby agentúra UNOPS vytvorené úroky pridelila na programové činnosti.
Ustanovenia o kontrole nákladov v zmluvách medzi EÚ a OSN mali len malý vplyv
37Zmluvné ustanovenia vzťahujúce sa na finančné prostriedky EÚ vyplatené do trustových fondov OSN s viacerými darcami sú vymedzené v dohodách o príspevku. Stanovujú sa v nich finančné záväzky oboch strán. V osobitnom ustanovení týchto dohôd o príspevku sa uvádza, že nepriame náklady by sa mali obmedziť na 7 % priamych oprávnených nákladov, ktoré fondom vzniknú. Keďže fondy spravuje OSN, kontrola nad nákladmi je hlavne jej zodpovednosťou. Komisia je však povinná zabezpečiť nákladovú účinnosť príspevkov EÚ. Jedným zo spôsobov, ako sa ju snaží dosiahnuť je overovacími kontrolami fondov.
38Pri týchto kontrolách overovatelia skúmajú oprávnenosť nákladov predložených trustovými fondmi. Podľa dohody medzi jednotlivými stranami nebudú výdavky, o ktorých sa zistí, že sú neoprávnené na financovanie EÚ, zamietnuté, no ak budú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, budú ich znášať ostatní darcovia. Toto je tzv. konceptuálny prístup. Zaznamenali sme prípady, keď sa pri overovaniach vykonaných v mene Komisie zistili neoprávnené náklady a uplatnil sa konceptuálny prístup (pozri rámček 1).
Rámček 1
Príklady uplatnenia konceptuálneho prístupu
LIFT
V roku 2012 sa pri overovacej kontrole Komisie zistili neoprávnené náklady vo výške 7,35 mil. EUR, ktoré zahŕňali hlavne zálohové platby a úvery, nesprávne vykázané ako výdavky. Uplatnením konceptuálneho prístupu sa celkové neoprávnené výdavky znížili na 2,44 mil. EUR, keď vedenie trustového fondu oznámilo, že na pokrytie nákladov vo výške 4,91 mil. EUR, ktoré Komisia stanovila za neoprávnené, je k dispozícii dostatok financií od ostatných darcov. Väčšinu zo zostávajúcej sumy 2,44 mil. EUR Komisia následne vyrovnala ďalšími platbami do fondu LIFT a zostatok vo výške 0,35 mil. EUR nakoniec získala späť od agentúry UNOPS.
3MDG/3DF
Fond troch chorôb (3DF) ukončil v roku 2012 svoju činnosť a prevzal ho fond 3MDG. Pri overovaní v súvislosti s Fondom troch chorôb v roku 2015 sa zistili neoprávnené nepriame náklady vo výške 640 000 EUR. Strop pre nepriame náklady vo výške 7 % oprávnených priamych nákladov stanovený v dohode o príspevku bol prekročený o túto sumu. Keď bolo vedenie fondu o tomto informované, oznámilo Komisii, že suma bola pokrytá z financií poskytnutých ostatnými darcami.
Uvedené príklady poukazujú na to, že Komisia môže kontrolovať nákladovú účinnosť fondov len v obmedzenej miere. Vo väčšine prípadov budú náklady, o ktorých Komisia zistí, že sú neoprávnené, pokryté ostatnými darcami. Zistenia overovacích kontrol budú mať preto na nákladovú účinnosť fondov len malý vplyv, prípadne nebudú mať vôbec žiadny. A keď sa darcovia nedohodli na primeranom percentuálnom podiele, platí to aj o nepriamych nákladoch.
40V prípadoch, keď je darca zároveň aj vykonávajúcim partnerom opatrenia s viacerými darcami, ako je napríklad program QBEP (pozri prílohu II a rámček 2), vzniká významné riziko, že nepriame náklady presahujúce strop 7 % dohodnutý s EÚ budú pridelené samotnému vykonávajúcemu partnerovi alebo ostatným darcom.
Rámček 2
Príklad vysokých nepriamych nákladov
V prípade programu QBEP boli nepriame náklady dvojnásobne vyššie, ako sa povoľovalo v zmluvách medzi EÚ a OSN: okrem nepriamych nákladov vo výške 7 % vo všeobecnom rozpočte pre QBEP bolo ďalších 7 % zahrnutých v rozpočte čiastkového grantu pre projekty realizované medzinárodnými mimovládnymi organizáciami (MVO). Náklady hradené v rámci týchto čiastkových grantov sa prideľujú iným zdrojom financovania, ako je EÚ. Celkovú nákladovú účinnosť opatrenia však znižuje dvojnásobné započítanie nepriamych nákladov bez ohľadu na to, ktorému zdroju financovania sa náklady pridelia.
Zmluvné postupy pre prípad krízy sa uplatňovali príliš často
41Komisia rozhodla o všetkých priamo riadených projektoch vrátane ich záberu a rozpočtu a počas ich trvania bola schopná podrobne monitorovať ich napredovanie. Pri riadení Komisii pomáhali nástroje ako monitorovanie orientované na výsledky (ROM). Komisia bola schopná prijať opatrenia aj v priebehu projektu. No prípravy v súvislosti s projektmi aj ich monitorovanie sú náročné a zdĺhavé, najmä ak ich je veľa a realizujú sa v rozľahlých, ťažko dostupných oblastiach. Cieľom Komisie bolo preto financovať veľké projekty.
42V období 2012 – 2016 Komisia využívala ustanovenia o vyhlásení krízovej situácie14 na to, aby uzatvárala zmluvy priamo s vykonávajúcimi partnermi, bez toho, aby vyhlásila výzvy na predloženie návrhov. Uplatnenie vyhlásenia o krízovej situácii znamená, že nastali situácie „okamžitého alebo bezprostredného nebezpečenstva, ktoré hrozia vyústením do ozbrojeného konfliktu“, a o grantoch a zákazkách verejného obstarávania možno rokovať bez predchádzajúcej výzvy na predloženie návrhov alebo ponúk15. Pôvodne sa vyhlásenie o krízovej situácii vzťahovalo výhradne na Čjinský, Kačjinský, Kajaský, Karenský, Monský, Šanský a Jakchainský etnický štát a v Taninsarijskej oblasti (pozri mapu v prílohe I). V roku 2014 Komisia rozšírila vyhlásenie o krízovej situácii na všetky zákazky, ktorých účelom bola „podpora cieľov týkajúcich sa dosiahnutia mieru a budovania štátu v Mjanmarsku“, a každoročne ho obnovovala. Vyhlásenie o krízovej situácii bolo pochopiteľné v oblastiach, ktoré boli priamo zasiahnuté konfliktom, menej však už v pokojných regiónoch. Vynechanie požiadavky vyhlásiť výzvu na predloženie návrhov znížilo transparentnosť výberového postupu a nákladovú účinnosť projektov vystavilo riziku negatívneho vplyvu.
43Hoci Komisia samotná sa na vyhlásenie o krízovej situácii odvolávala od roku 2012, vykonávajúcich partnerov o možnosti uplatniť flexibilné postupy informovala až v rokoch 2015 a 2016, no nie v rokoch 2013 a 2014. Hoci Komisia udelila granty priamo, od vykonávajúcich partnerov v rokoch 2013 a 2014 vyžadovala, aby pri zákazkách používali postupy verejného obstarávania, a to aj v etnických štátoch.
Riziko dvojitého financovania nebolo dostatočne zmiernené
44Pri posudzovaní riadenia rozvojovej pomoci Komisiou sme zistili, že riziko dvojitého financovania bolo v niektorých prípadoch významné, nebolo však zmiernené (pozri rámček 3).
Rámček 3
Príklady rizík dvojitého financovania
Fond 3MDG má tri zložky: 1. zdravie matiek, novorodencov a detí, 2. tuberkulóza, malária a HIV/AIDS, 3. podpora systémov. Druhej zložke sa venuje aj Globálny fond, ktorý má sídlo vo Švajčiarsku v Ženeve, pôsobí po celom svete vrátane Mjanmarska/Barmy, spolufinancuje sa z prostriedkov EÚ a riadi ho UNOPS. Financovanie z fondu 3MDG na druhú zložku je špecificky určené na to, aby doplnilo financovanie z Globálneho fondu v Mjanmarsku/Barme a aby vyplnilo prípadné medzery. Nevykonalo sa však žiadne komplexné posúdenie medzier a prekrývania týchto dvoch fondov16. Rade fondu 3MDG ani Komisii neboli predložené žiadne informácie o oblastiach intervenčných opatrení týchto fondov ani o ich rozpočtoch. Neprijali sa žiadne opatrenia na riešenie rizika dvojitého financovania.
V inom prípade získala jedna miestna mimovládna organizácia podporu od EÚ na budovanie kapacít zo štyroch rôznych zdrojov financovaných z prostriedkov EÚ, keďže sa nevykonalo žiadne posúdenie možného prekrývania financovania.
Okrem toho sa pri dvoch kontrolovaných projektoch zistila slabá koordinácia z ostatnými darcami počas realizácie projektov (pozri rámček 4).
Rámček 4
Príklady premrhaných príležitostí z hľadiska koordinácie
V roku 2012 sa Svetová banka zaviazala poskytnúť vyše 80 mil. USD na národný program rozvoja poháňaného komunitou (CDD). Program sa realizoval prostredníctvom rôznych vládnych rozvojových štruktúr vrátane obecných orgánov.
V jednom regióne EÚ financovala projekt v hodnote 5 mil. EUR, ktorý mal zložku venovanú programu CDD. V monitorovacej správe sa uvádzalo, že iniciatívy sa realizovali prostredníctvom tých istých partnerov na úrovni obcí. Týmto sa vytvorili paralelné štruktúry a závažné prekrývanie, aj keď dodatočné investície do infraštruktúry boli pre komunity prínosom.
V ďalšom regióne EÚ financovala projekt v hodnote 7 mil. EUR, ktorý mal tiež zložku venovanú programu CDD. Aj v tomto prípade sa v monitorovacej správe vyzdvihla chýbajúca sektorová koordinácia a riziko prekrývania.
Monitorovanie opatrení financovaných EÚ malo nedostatky a zviditeľnenie bolo malé
46Opatrenia Komisie boli monitorované, vykazované a hodnotené prostredníctvom projektových správ, kontrol na mieste, správ ROM, hodnotení a auditov. Monitorovanie sa v rokoch, ktoré nasledovali po zriadení delegácie EÚ, zlepšilo, stále však pretrvávali nedostatky.
47Nebolo možné posúdiť, či sa dosiahli výstupy a výsledky stanovené v ročných akčných programoch, a to z dvoch dôvodov: niektoré ročné akčné programy neobsahovali ukazovatele výstupov a výsledkov, ktoré by umožnili posúdiť opatrenia, a aj v prípadoch, keď boli ukazovatele stanovené, neboli k dispozícii súhrnné údaje o výstupov a výsledkoch rôznych vykonaných opatrení v jednotlivých sektoroch intervencií v rámci ročných akčných programov.
48Niektoré ročné akčné programy obsahujú výzvu na zriadenie výboru na monitorovanie výkonnosti financovaných opatrení. V prípadoch, ktoré boli predmetom auditu, tento výbor buď nebol zriadený alebo bol zriadený neskoro. Okrem toho sme pri 50 % kontrolovaných projektov zaznamenali nedostatky v monitorovaní (pozri prílohu IV), z ktorých polovicu tvorili projekty financované z trustových fondov.
Na správy z overovacích misií reagovala Komisia pomaly
49Komisia je členom rád fondov LIFT, 3MDG a JPF a členom riadiaceho výboru programu QBEP. Vykonáva tiež overovacie misie v agentúrach OSN. Komisia iniciovala vypracovanie správ z overovacích misií pomaly, a takisto pomaly na ne reagovala (pozri rámček 5).
Rámček 5
Overovacie misie
LIFT
Komisia vykonala overovaciu misiu v roku 2012, pri ktorej sa zistili neoprávnené náklady vo výške 7,35 mil. EUR. Konečná nevyrovnaná suma bola získaná späť až o päť rokov neskôr, v januári 2017.
3MDG/3DF
Napriek tomu, že fond 3DF ukončil činnosť v roku 2012, overovacia misia sa uskutočnila až v roku 2015, pričom výsledky boli zverejnené v roku 2016, teda o štyri roky neskôr. V súvislosti s fondom 3MDG sa zatiaľ nezrealizovala žiadna overovacia misia.
Zviditeľnenie EÚ bolo malé
50Zo správ z overovacích misií a monitorovacích správ vyplynulo, že zviditeľnenie opatrení financovaných z prostriedkov EÚ bolo malé. Mieru zviditeľnenia bolo možné posúdiť v desiatich kontrolovaných projektoch a v ôsmich prípadoch nespĺňala zmluvné ustanovenia (pozri prílohu IV).
51Jednou z výhod trustových fondov EÚ je zvýšená viditeľnosť. Komisia bola iniciátorom Spoločného mierového fondu a zohrávala preto dôležitú úlohu pri jeho navrhovaní a zriaďovaní. Pôvodne zvažovala možnosť trustového fondu EÚ, následne ju však zo štúdie o návrhu fondu formálne vylúčila, pretože nedokázala presvedčiť ďalších potenciálnych prispievateľov o výhodách tejto možnosti.
Plnenie cieľov poznačili oneskorenia vo vykonávaní
52S cieľom zodpovedať tretiu audítorskú otázku (pozri bod 15) sme posudzovali, či sa prostredníctvom opatrení zabezpečili plánované výstupy a očakávané výsledky. Podrobnosti o kontrolovaných projektoch sa uvádzajú v prílohe III a prehľad posúdenia jednotlivých projektov v prílohe IV.
Niekoľko dobrých výsledkov aj napriek zložitému kontextu
53Cieľom projektov financovaných z prostriedkov EÚ bolo rýchlo a pružne reagovať v rôznych oblastiach, ktoré sú relevantné pre politický prechod Mjanmarska a podporiť rozvoj politiky týkajúcej sa hospodárskych a sociálnych záležitostí. Na dosahovanie výsledkov mali negatívny vplyv externé aj interné faktory, ktoré ohrozili účinnosť financovaných projektov. No aj napriek zložitým podmienkam sa v rámci niektorých projektov, ktoré sme kontrolovali, podarilo dosiahnuť dobré výsledky (pozri rámček 6).
Rámček 6
Príklady projektov, ktoré dosiahli dobré výsledky
LIFT – projekt mikrofinancovania
Účelom projektu bolo zvýšiť v krajine prístup k úverom a iným finančným službám pre vyše 100 000 klientov s nízkymi príjmami, z ktorých minimálne polovicu tvorili ženy alebo osoby žijúce vo vidieckych oblastiach. Z fondu LIFT sa mikrofinančným inštitúciám poskytovala podpora, ktorá im umožnila pracovať a pokračovať v poskytovaní služieb. Projekt bol úspešný, pretože mnohí toto financovanie využili na začatie podnikania alebo rozšírenie svojich činností.
3MDG – projekt na podporu zdravia matiek a detí
Zdravotníctvo v krajine trpí v dôsledku nepostačujúcich verejných výdavkov a úmrtnosť matiek a detí je veľmi vysoká. Projekt financovaný z fondu 3MDG podporoval poskytovanie pohotovostnej zdravotnej starostlivosti pre matky a deti do piatich rokov. Pacientom sa poskytovali platby na pokrytie nákladov na dopravu, jedlo a zdravotnú starostlivosť. Je pravdepodobné, že projekt výrazne prispeje k zníženiu úmrtnosti matiek a detí.
Projekt 20
Účelom tohto projektu bolo vybudovanie a zlepšenie školských zariadení na rôznych miestach v Jakchainskom štáte pre vnútorne vysídlené deti i deti, ktoré nimi nie sú, z jakchainských a rohingských komunít. Hoci v čase návštevy Dvora audítorov bolo ešte príliš skoro na posúdenie predpokladaných výsledkov, projekt zabezpečoval výstupy podľa plánu.
Oneskorenia a nedostatky poznačili vykonávanie projektov
54Hoci niektoré plánované výstupy kontrolovaných projektov boli dosiahnuté načas, mnohé z nich neboli. Oneskorené vykonávanie poznačilo celkovo 75 % kontrolovaných projektov (pozri prílohu IV).
55Pokiaľ ide o projekty financované z trustových fondov OSN a projekty v rámci priameho hospodárenia, väčšina z nich bola z hľadiska stanovených cieľov relevantná. Nedostatky v tejto súvislosti sa však zistili v štvrtine kontrolovaných projektov (pozri rámček 7).
Rámček 7
Príklad projektu, ktorý bol len čiastočne relevantný z hľadiska stanovených cieľov
Cieľom dôležitého projektu budovania kapacít na úrovni inštitúcií bolo posilniť verejné inštitúcie a neštátne subjekty. Záber projektu a stanovené výstupy boli príliš všeobecné a nezodpovedali úplne prioritným sektorom, keďže sa týkali aj oblastí ako je životné prostredie a program Erasmus.
Ciele väčšiny kontrolovaných projektov spĺňali kritériá SMART (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené), ukazovatele v polovici projektov, ktoré sme kontrolovali, však neboli adekvátne. Spravidla sa pre tieto projekty nestanovili žiadne východiskové ani cieľové hodnoty, čo Komisii sťažovalo monitorovanie miery plnenia, ako aj posudzovanie toho, do akej miery sa splnili ciele.
57Vo väčšine kontrolovaných projektov sa dosiahli niektoré alebo všetky plánované výstupy. Pri takmer polovici kontrolovaných projektov sme však nedokázali pre oneskorenie vykonávania programových činností posúdiť účinky a udržateľnosť výsledkov. Len pri tretine kontrolovaných projektov bolo pravdepodobné, že sa dosiahnu očakávané výsledky.
58V správach Komisie o ROM bola účinnosť priamo riadených projektov v sektoroch spravidla vyhodnotená ako „dobrá“, no priemerné hodnotenie udržateľnosti bolo „problematická“.
Podporou v Jakchainskom štáte sa nedosiahli významné výsledky
59Z celkových finančných záväzkov pre krajinu vo výške 380,7 mil. EUR (pozri bod 31) bolo 38,8 mil. EUR pridelených pre Jakchainský štát. Výška pridelených finančných prostriedkov zameraných na Jakchainský štát vychádza zo skúseností malého počtu vykonávajúcich partnerov. Očakávané výsledky väčšiny projektov v našej vzorke, ktoré sa realizovali v Jakchainskom štáte, boli dosiahnuté len čiastočne (pozri rámček 8).
Rámček 8
Projekt v oblasti potravinovej bezpečnosti v Jakchainskom štáte
Z Trustového fondu pre živobytie a potravinovú bezpečnosť (LIFT) sa poskytla podpora na projekt v oblasti potravinovej bezpečnosti v Jakchainskom štáte. Od jeho začiatku v roku 2013 sa dosiahli slabé výsledky, čoho dôvodom boli:
- externé problémy ako násilné útoky na medzinárodné mimovládne organizácie,
- interné nedostatky, napríklad nízka vykonávacia kapacita v teréne a slabá spolupráca medzi vykonávajúcimi partnermi.
Napriek tomu, že vedenie fondu LIFT si bolo vedomé situácie, po ukončení projektu fond LIFT uzavrel zmluvu s tými istými partnermi na pokračovanie realizácie projektu a výzva na predloženie návrhov nebola vyhlásená.
Cieľom novovytvoreného Spoločného mierového fondu je podporovať národný a inkluzívny mierový proces v Mjanmarsku/Barme (pozri prílohu II). Najväčšia zložka fondu sa však nezameriava na Jakchainský štát. Ide o premárnenú príležitosť pomôcť tomuto mimoriadne zraniteľnému regiónu.
Závery a odporúčania
61Mjanmarsko/Barma zažívalo v období 2012 – 2016 politický a hospodársky prechod. Faktory ako prírodné katastrofy, etnické konflikty a obmedzené kapacity miestnych aktérov a orgánov sťažovali rozvojové úsilie.
62Pri audite sa skúmalo, či bola podpora EÚ pre Mjanmarsko/Barmu účinná. Dospeli sme k záveru, že rozvojová podpora EÚ pre Mjanmarsko/Barmu bola čiastočne účinná. V zložitých podmienkach zohrávala EÚ dôležitú vedúcu úlohu pri podpore rozvojových priorít a pre krajinu pridelila financie v značnej výške. Napriek tomu však informujeme o nedostatkoch v posúdeniach potrieb a pri vykonávaní pomoci EÚ na strane Komisie.
63Rozhodnutie Komisie zamerať sa na štyri sektory nebolo v súlade s programom zmien z roku 2011 ani s jej vlastnými operačnými usmerneniami, a pri jeho prijímaní nebola zohľadnená schopnosť delegácie EÚ zvládať veľkú pracovnú záťaž. Geografické priority v rámci krajiny neboli vyhodnotené. Pri stanovovaní rozvojových priorít sa nezohľadnilo vytváranie domácich príjmov (pozri body 22 až 24).
Odporúčanie 1 – potreba zamerať pomoc s cieľom zvýšiť dosah
Komisia a ESVČ by sa mali:
- zamerať na maximálne tri konkrétne oblasti zásahu alebo zdôvodniť ďalšie sektory,
- podporovať mobilizáciu domácich príjmov,
- zoradiť priority podľa najnaliehavejších regionálnych potrieb a miery podpory poskytnutej krajine inými darcami na geografickom základe.
Termín: do začiatku nasledujúceho programového obdobia v roku 2020.
64Pozitívnym krokom bolo spoločné programovanie medzi EÚ a jednotlivými členskými štátmi v súlade so spoločnou programovou stratégiou na obdobie 2014 – 2016 (pozri bod 26). Koordinácia medzi generálnymi riaditeľstvami, ktoré riadia rozvojovú a humanitárnu pomoc v oblastiach v dlhodobej kríze, nefungovala dobre. Komisia nevypracovala spoločný plán na realizáciu prepojenia pomoci, obnovy a rozvoja (pozri bod 27).
Odporúčanie 2 – koordinácia intervenčných opatrení
Komisia by mala:
- v spolupráci s GR ECHO vypracovať plán vykonávania, na základe ktorého sa v krajine prepojí pomoc s obnovou a rozvojom, najmä v oblastiach v dlhodobej kríze,
- zahrnúť humanitárnu pomoc do nového programového dokumentu, ktorý sa vypracuje s členskými štátmi EÚ (spoločná programová stratégia).
Termín: koniec roka 2018.
65Riadenie rozvojovej pomoci EÚ bolo celkovo uspokojivé. Opatrenia reagovali na rozvojové priority krajiny, dochádzalo však k oneskoreniam. Voľba Komisie, pokiaľ ide o spôsob poskytnutia pomoci, bola primeraná. Dôvody stanovenia výšky finančných prostriedkov, ktoré sa majú prideliť na jednotlivé sektory a opatrenia, však neboli zdokumentované. Oneskorilo sa aj vykonávanie, pretože ročný akčný program na rok 2016 nebol vôbec prijatý (pozri body 30 až 33).
Odporúčanie 3 – vykonávanie opatrení
Komisia by mala:
- zdôvodniť a doložiť pridelenie financií na jednotlivé prioritné sektory a každé opatrenie.
Termín: fáza programovania nového viacročného orientačného programu (2019/2020).
66Vykonávanie programov trustových fondov spravovaných OSN bolo poznačené oneskoreniami a pomalým čerpaním rozpočtu na programové činnosti (pozri bod 34). V trustových fondoch spravovaných OSN sa nahromadili značné peňažné zostatky, Komisia však nezaistila, aby sa úroky získané z príspevku EÚ ponechali na financovanie opatrení (pozri bod 36). Ustanovenia o kontrole nákladov v zmluvách medzi EÚ a OSN mali obmedzený vplyv (pozri body 37 až 40). Na správy z overovacích misií reagovala Komisia pomaly (pozri bod 49).
Odporúčanie 4 – nákladová účinnosť opatrení, na ktoré prispievajú viacerí darcovia
Komisia by mala:
- snažiť sa dohodnúť s ostatnými darcami o vhodnej miere nepriamych nákladov.
Termín: koniec roka 2018.
67V období 2012 – 2016 Komisia využívala ustanovenia o vyhlásení krízovej situácie na to, aby uzatvárala zmluvy priamo s vykonávajúcimi partnermi. Časté vynechávanie požiadavky vyhlásiť výzvu na predloženie návrhov znížilo transparentnosť výberového postupu a nákladovú účinnosť projektov vystavilo riziku negatívneho vplyvu (pozri body 41 až 43).
68Monitorovanie sa v priebehu rokov zlepšilo, no nedostatky stále existovali. Na vyhodnotenie opatrení nebol dostatok ukazovateľov výstupov a výsledkov. Komisia nezabezpečila, aby boli výbory na monitorovanie výkonnosti zriadené v súlade s jej rozhodnutiami (pozri bod 48). Zviditeľnenie podpory EÚ vo všeobecnosti nebolo dostatočné (pozri bod 50).
Odporúčanie 5 – monitorovanie opatrení
Komisia by mala:
- skonsolidovať dostupné informácie, aby sa mohli lepšie posúdiť výstupy a výsledky stanovené v ročných akčných programoch,
Termín: 2019.
- trvať na tom, aby sa uplatňovali ustanovenia o zviditeľnení opatrení EÚ.
Termín: koniec roka 2018.
69Miera dosiahnutých výsledkov sa v rámci kontrolovaných projektov výrazne líšila. Len v polovici kontrolovaných projektov sa zabezpečili plánované výstupy, a to hlavne z dôvodu oneskorení pri vykonávaní (pozri bod 54). Projekty vo vzorke Dvora audítorov, ktoré sa vykonávali v Jakchainskom štáte, nedosiahli významné výsledky (pozri bod 59). Skutočnosť, že novozriadený Spoločný mierový fond nie je zacielený na mimoriadne zraniteľný región Jakchainského štátu, je premárnenou príležitosťou (pozri bod 60).
Odporúčanie 6 – dosahovanie výsledkov
Komisia by mala:
- zlepšiť riadenie projektov, aby sa zamedzilo oneskoreniam v ich vykonávaní,
- znovu preskúmať možnosť zaradenia Jakchainského štátu do oblasti pôsobnosti Spoločného mierového fondu.
Termín: koniec roka 2018.
Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Karel PINXTEN, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 12. decembra 2017.
Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda
Prílohy
Príloha I
Mapa Mjanmarska/Barmy

Príloha II
Trustové fondy spravované OSN
Trustový fond pre živobytie a potravinovú bezpečnosť (LIFT) je trustový fond, do ktorého prispieva viacero darcov a ktorého cieľom je pomáhať chudobným a znevýhodneným ľuďom v Mjanmarsku/Barme vymaniť sa z chudoby, prekonať podvýživu a vybudovať si živobytie. Fond spravuje Úrad OSN pre servisné zabezpečenie projektov (UNOPS).
Fond pre tri miléniové rozvojové ciele (3MDG) má za cieľ znižovať bremeno troch prenosných ochorení (HIV/AIDS, tuberkulóza a malária) a zlepšiť zdravie matiek a detí v Mjanmarsku/Barme. Fond prevzal v roku 2012 Fond troch chorôb (3DF) po tom, ako bola ukončená jeho činnosť. Spravuje ho UNOPS.
Program kvalitného základného vzdelania (QBEP) bol vytvorený s cieľom zlepšiť rovnaký prístup k základnému vzdelaniu a systému rozvoja v ranom detstve, najmä pre znevýhodnené a ťažko dostupné komunity. Riadi ho Detský fond OSN (UNICEF).
Spoločný mierový fond (JPF) má za cieľ podporovať národný a inkluzívny mierový proces v Mjanmarsku/Barme. Zriadený bol v roku 2015 a spravuje ho UNOPS.
(mil. USD) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Sektor intervenčného opatrenia | Fond | Obdobie | Príspevky darcov do fondu | Viazaný príspevok EÚ | % záväzkov EÚ z celkových príspevkov darcov | K dátumu |
Potravinová bezpečnosť/ živobytie/ rozvoj vidieka |
LIFT | 2009 – 2017 | 439,7 | 130,2 | 30 % | 31. 1. 2017 |
Zdravotníctvo | 3MDG | 2012 – 2017 | 279,6 | 31,5 | 11 % | 1. 11. 2016 |
Vzdelávanie | QBEP | 2012 – 2017 | 76,6 | 28,5 | 37 % | 31. 12. 2016 |
Budovanie mieru | JPF | 2015 – 2017 | 105,2 | 20,8 | 20 % | 28. 2. 2017 |
Zdroj: EDA.
Príloha III
Vzorka kontrolovaných projektov
(mil.) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Číslo zmluvy | Sektor intervenčného opatrenia | Dodávateľ | Zmluvne dohodnutá suma | Vyplatená suma | Dátum začiatku | Dátum ukončenia operácií |
Trustový fond pre živobytie a potravinovú bezpečnosť (LIFT) | UNOPS | 81,8 EUR | 47,5 EUR | 1. 1. 2012 | 31. 12. 2018 | |
1 | Projekt podnikania v oblasti poľnohospodárstva | Súkromná firma | 18,1 USD | 11 USD | 18. 12. 2015 | 31. 12. 2018 |
2 | Projekt v oblasti potravinovej bezpečnosti | MVO | 22,1 USD | 15 USD | 1. 3. 2013 | 31. 12. 2015 |
3 | Projekt v oblasti potravinovej bezpečnosti | MVO | 10,5 USD | 4,3 USD | 1. 1. 2016 | 31. 12. 2018 |
4 | Projekt mikrofinancovania | Agentúra OSN | 7,0 USD | 6,7 USD | 1. 11. 2012 | 31. 12. 2018 |
5 | Projekt prístupu na trhy | MVO | 4,0 USD | 3,4 USD | 11. 6. 2014 | 10. 6. 2017 |
6 | Projekt v oblasti potravinovej bezpečnosti | MVO | 2,1 USD | 0,8 USD | 10. 6. 2016 | 31. 5. 2019 |
Fond pre tri miléniové rozvojové ciele (3MDG) | UNOPS | 27,5 EUR | 22,4 EUR | 1. 1. 2013 | 31. 12. 2017 | |
7 | Projekt týkajúci sa tuberkulózy | UNOPS | 13,0 USD | 4,5 USD | 1. 10. 2014 | 31. 12. 2017 |
8 | Zdravie matiek a detí | MVO | 6,8 USD | 5,6 USD | 1. 7. 2014 | 31. 12. 2017 |
Program kvalitného základného vzdelania (QBEP) | UNICEF | 22,0 EUR | 21,7 EUR | 1. 1. 2013 | 30. 6. 2017 | |
9 | Starostlivosť v ranom detstve | Administratívne združenie | 4,0 USD | 3,1 USD | 23. 10. 2014 | 30. 6. 2016 |
10 | Reakcia v súvislosti so vzdelávaním v ranom detstve | MVO | 2,4 USD | 1,3 USD | 15. 10. 2013 | 20. 6. 2017 |
(mil. EUR) | ||||||
11 | Správa | Agentúra členského štátu | 20,0 | 9,4 | 1. 8. 2015 | 31. 7. 2019 |
12 | Správa | Súkromná firma | 12,2 | 2,4 | 1. 10. 2015 | 30. 9. 2018 |
13 | Pomoc pre ľudí bez domova | MVO | 8,0 | 5,5 | 10. 7. 2012 | 9. 4. 2017 |
14 | Budovanie mieru | Agentúra OSN | 7,0 | 3,8 | 15. 3. 2015 | 14. 3. 2019 |
15 | Budovanie mieru | MVO | 7,0 | 4,4 | 1. 2. 2015 | 31. 7. 2018 |
16 | Pomoc pre ľudí bez domova | MVO | 5,6 | 5,0 | 29. 12. 2012 | 14. 8. 2017 |
17 | Budovanie mieru | MVO | 5,0 | 2,8 | 1. 3. 2015 | 31. 8. 2018 |
18 | Budovanie mieru | MVO | 5,0 | 1,0 | 1. 10. 2016 | 30. 9. 2020 |
19 | Pomoc pre ľudí bez domova | MVO | 3,2 | 2,9 | 1. 2. 2013 | 30. 4. 2017 |
20 | Budovanie mieru | Administratívne združenie | 2,0 | 1,6 | 1. 1. 2015 | 31. 12. 2017 |
Príloha IV
Posúdenie jednotlivých projektov – prehľad
Číslo | Vhodný výber | Relevantný | Logický rámec | Dobre monitorovaný | Realizácia podľa plánu/ čerpanie rozpočtu |
Vytvorené výstupy | Pravdepodobnosť, že dosiahne očakávané výsledky | Udržateľnosť opatrenia/ stratégia ukončenia | Zviditeľnenie EÚ | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ciele SMART | Ukazovatele RACER | Východiskové hodnoty/ cieľové hodnoty |
|||||||||
1 | Čiastočne | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Nie | Áno | Áno | Áno | Príliš skoro | Príliš skoro | Čiastočne |
2 | Áno | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Nie | Nie | Nie | Nie | Čiastočne | Nie |
3 | Čiastočne | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Príliš skoro | Príliš skoro | Čiastočne |
4 | Nie | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Nie |
5 | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Nie | Nie | Nie | Nie | Čiastočne | Nie |
6 | Áno | Áno | Nie | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Príliš skoro | Príliš skoro | Čiastočne |
7 | Nie | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Nie | Čiastočne | Príliš skoro | Príliš skoro | Nehodnotilo sa |
8 | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Áno | Áno | Čiastočne | Nehodnotilo sa |
9 | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Nehodnotilo sa |
10 | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Príliš skoro | Nie |
11 | Áno | Áno | Áno | Nie | Nie | Nie | Čiastočne | Čiastočne | Príliš skoro | Príliš skoro | Nehodnotilo sa |
12 | Áno | Čiastočne | Áno | Nie | Nie | Nie | Áno | Čiastočne | Príliš skoro | Príliš skoro | Nehodnotilo sa |
13 | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Nie | Čiastočne | Nie | Čiastočne | Čiastočne | Nie | Nehodnotilo sa |
14 | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Nie | Čiastočne | Nehodnotilo sa |
15 | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Príliš skoro | Príliš skoro | Áno |
16 | Čiastočne | Áno | Áno | Čiastočne | Nie | Áno | Nie | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Nehodnotilo sa |
17 | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Áno | Áno | Čiastočne |
18 | Čiastočne | Áno | Áno | Čiastočne | – | Príliš skoro | Nie | Príliš skoro | Príliš skoro | Príliš skoro | Príliš skoro |
19 | Čiastočne | Čiastočne | Áno | Áno | Nie | Áno | Čiastočne | Áno | Čiastočne | Čiastočne | Nehodnotilo sa |
20 | Áno | Áno | Áno | Áno | Čiastočne | Áno | Čiastočne | Áno | Príliš skoro | Príliš skoro | Áno |
Akronymy a skratky
DCI: Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Development Cooperation Instrument)
EIDHR: Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (European Instrument for Democracy and Human Rights)
ESVČ: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
GR DEVCO: Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj
GR ECHO: Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ
ICI+: Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami
IcSP: Nástroj na podporu stability a mieru (predtým nástroj stability) (Instrument contributing to Stability and Peace)
JPF: Spoločný mierový fond (Joint Peace Fund)
LIFT: Trustový fond pre živobytie a potravinovú bezpečnosť (Livelihoods and Food Security Trust Fund)
LRRD: Prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja (Linking Relief, Rehabilitation and Development)
MIP: Viacročný orientačný program (Multiannual Indicative Programme)
MVO: Mimovládna organizácia
QBEP: Program kvalitného základného vzdelania (Quality Basic Education Programme)
RACER: Relevantné, uznávané, vierohodné, jednoduché a stabilné ukazovatele (relevant, accepted, credible, easy, robust)
RAP: Ročný akčný program
ROM: Monitorovanie orientované na výsledky (Results-Oriented Monitoring)
RSK: Rozvoj poháňaný komunitou
SMART: Konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ukazovatele (specific, measurable, achievable, relevant, timely)
SWITCH-Asia: Program financovaný Úniou na pomoc spotrebiteľom a firmám pri prechode na udržateľnú spotrebu a výrobu
UNICEF: Detský fond OSN
UNOPS: Úrad OSN pre servisné zabezpečenie projektov
VVO: Vnútorne vysídlená osoba
3DF: Fond troch chorôb (Three Diseases Fund)
3MDG: Fond pre tri miléniové rozvojové ciele (Three Millennium Development Goals Fund)
Koncové poznámky
1 Údaje Svetovej banky, 2012 – 2016.
2 Nástroje financovania môžu byť špecifické pre danú krajinu (bilaterálne), regionálne alebo môžu mať konkrétne tematické zameranie.
3 V prípade priameho hospodárenia je Európska komisia zodpovedná za všetky úlohy spojené s plnením rozpočtu EÚ a vykonávajú ich jej útvary, buď v ústredí alebo v delegáciách EÚ. Pri nepriamom hospodárení Komisia poveruje úlohami plnenia rozpočtu medzinárodné organizácie, rozvojové agentúry členských štátov EÚ, partnerské krajiny alebo iné subjekty.
4 Zo 438 mil. EUR na všetky zmluvy (zdroj: správa o riadení vonkajšej pomoci za rok 2016).
5 Ministerstvo plánovania a financií, útvar pre zahraničné ekonomické vzťahy, https://mohinga.info/en/dashboard/location/.
6 Projekty 1 až 10.
7 Projekt 11.
8 Projekty 12 až 20.
9 Audit Komisie, ktorého predmetom sú agentúry OSN.
10 Prvoradým cieľom programu zmien prijatého v roku 2011 je výrazne zvýšiť dosah a účinnosť rozvojovej politiky EÚ. Pozri https://ec.europa.eu/europeaid/policies/european-development-policy/agenda-change_en.
11 K 31. januáru 2017 v prípade fondu LIFT, k 1. novembru 2016 v prípade 3MDG a k 28. februára 2017 v prípade Spoločného mierového fondu. Dátumy sa líšia z dôvodu odlišných cyklov vykazovania.
12 Pozri vyššie.
13 UNICEF nemohol predložiť osvedčený výkaz o peňažnom toku za program QBEP.
14 Článok 190 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
15 Ako sa stanovuje v článku 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 966/2012 a článku 190 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o grantoch, článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 966/2012 a článku 266 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie č. 1268/2012 o službách, článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 966/2012 a článku 268 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie č. 1268/2012 o dodávkach, článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 966/2012 a článku 270 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie č. 1268/2012 o prácach.
16 Pri najväčšom projekte v rámci tejto zložky z počiatočnej analýzy z roku 2013 vyplynulo, že toto opatrenie by si vyžadovalo rozpočet vo výške 0,7 mil. USD, pričom sa uviedlo, že z Globálneho fondu sa naň už poskytla podpora v približnej výške 12,7 mil. USD. Na opatrenie sa v roku 2014 napriek tomu udelila podpora vo výške 11,4 mil. USD a táto suma sa v roku 2015 zvýšila na 13 mil. USD, hoci nebolo vysvetlené, prečo sa potreby tak výrazne zvýšili.
Udalosť | Dátum |
---|---|
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu | 22.11.2016 |
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (alebo inému kontrolovanému subjektu) | 11.10.2017 |
Schválenie konečnej správy po námietkovom konaní | 12.12.2017 |
Oficiálne odpovede Komisie a ESVČ prijaté vo všetkých jazykoch | 20.12.2017 |
Audítorský tím
V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.
Tento audit výkonnosti uskutočnila komora III Dvora audítorov, ktorá zodpovedá za audit výdavkov na vonkajšie opatrenia, bezpečnosť a spravodlivosť. Spravodajcom pre túto správu bol predsedajúci komory Karel Pinxten a podporu pri príprave správy mu poskytli jeho vedúci kabinetu Gerard Madden, atašé a vedúca úlohy Mila Strahilova, hlavná manažérka Beatrix Lesiewicz a audítori Roberto Ruiz Ruiz a Francesco Zoia Bolzonello. Jazykovú podporu zaisťovala Cathryn Lindsay.

Kontakt
EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG
Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors
Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).
Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.
ISBN 978-92-872-8950-6 | ISSN 1977-5776 | doi:10.2865/799987 | QJ-AB-17-025-SK-N | |
HTML | ISBN 978-92-872-8995-7 | ISSN 1977-5776 | doi:10.2865/572526 | QJ-AB-17-025-SK-Q |
© Európska únia, 2018
Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.
OBRÁŤTE SA NA EÚ
Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.
Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:
- prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
- prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
- e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.
VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ
Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu
Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/web/general-publications/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).
Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.
Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.