Audit postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN)

Zhrnutie

O postupe pri makroekonomickej nerovnováhe

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) bol navrhnutý na riešenie makroekonomických nerovnováh v EÚ v reakcii na chýbajúce politické nástroje na prevenciu nárastu týchto nerovnováh pred krízou z roku 2008.

PMN funguje na ročnom základe. Začína uverejnením hospodárskeho a finančného posúdenia Komisie, tzv. správy o mechanizme varovania (SMV), v ktorej sú uvedené členské štáty vystavené riziku nerovnováh, pri ktorých je potrebná ďalšia analýza formou hĺbkového preskúmania. Cieľom hĺbkového preskúmania je dospieť k záveru, či sa vo vybraných členských štátoch prejavujú nerovnováhy a či by sa mali považovať za nadmerné. Na základe analýzy hĺbkového preskúmania by potom Komisia mala navrhnúť odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú v konečnom dôsledku prijaté Radou a predložené členským štátom na riešenie ich nerovnováh.

Ak sa nerovnováhy považujú za „nadmerné“, Komisia v súlade s nariadením o PMN navrhne, aby Rada aktivovala „postup pri nadmernej nerovnováhe“ (EIP). Ide o mechanizmus zvýšeného dohľadu, ktorý zahŕňa možnosť sankcií pre členské štáty eurozóny.

Čo sme kontrolovali

Hlavná audítorská otázka znela: „Je PMN riadne odôvodnený a primerane vykonávaný?“. Hodnotili sme účinnosť vykonávania PMN Komisiou počas obdobia rokov 2012 až 2017.

Čo sme zistili

Napriek tomu, že PMN je vo všeobecnosti dobre navrhnutý, Komisia ho nevykonáva tak, aby zabezpečil účinnú prevenciu a nápravu nerovnováh.

Komisia využíva ako kľúčový nástroj na riešenie makroekonomických nerovnováh odporúčania pre jednotlivé krajiny relevantné z hľadiska PMN. Vykonávanie však bolo na nízkej úrovni. Napriek tomu, že za plnenie zodpovedajú členské štáty, spôsob, akým ich Komisia navrhla, má takisto niekoľko nedostatkov. Medzi konkrétnymi nerovnováhami určenými v hĺbkovom preskúmaní a navrhovanými odporúčaniami neexistuje žiadna systematická súvislosť. V niektorých prípadoch sa odporúčania pre jednotlivé krajiny označujú za relevantné z hľadiska PMN napriek tomu, že s makroekonomickými nerovnováhami súvisia len vzdialene, ak vôbec súvisia, a pre členské štáty je preto ťažšie prijať vhodné nápravné opatrenie. Okrem toho odporúčania pre jednotlivé krajiny súvisiace s PMN dostatočne nezohľadňujú fiškálnu politiku, ani vtedy, keď je relevantná pre nefiškálne nerovnováhy. Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú do určitej miery nekonzistentné s odporúčaniami pre eurozónu ako celok. Napokon Komisia niekedy stanovuje veľmi náročný časový rámec na plnenie odporúčaní.

Súhlasíme so zainteresovanými stranami, ktoré boli súčasťou prieskumu a ktoré sa domnievajú, že analýza hĺbkových preskúmaní je kvalitná a že nerovnováhy sú určované správne. V posledných rokoch však hĺbkové preskúmania v správach Komisie stále viac ustupujú do pozadia, pretože analýze relevantnej z hľadiska PMN a politickému poradenstvu sa teraz venuje menšia pozornosť, odkedy boli zahrnuté do správ o krajine, ktoré sa zaoberajú predovšetkým širokou ekonomickou koordináciou štrukturálnych politík. PMN bol ďalej oslabený rozhodovacím procesom Komisie, pokiaľ ide o klasifikáciu nerovnováh podľa závažnosti. Nerovnováhy sa určujú na úrovni oddelení na základe jasných technických kritérií, ale hĺbkové preskúmania neobsahujú jasné hodnotenie ich závažnosti. Kritériá, na ktorých sa zakladajú konečné rozhodnutia kolégia komisárov, nie sú transparentné.

Je potrebné uviesť, že Komisia nikdy neodporučila aktiváciu postupu pri nadmernej nerovnováhe, a to napriek tomu, že od začatia PMN v roku 2012 boli v niekoľkých členských štátoch zistené nadmerné nerovnováhy počas dlhšieho obdobia.

Prvý dokument v procese, správa o mechanizme varovania, zodpovedajúcim spôsobom neumožňuje včasné určenie nerovnováh, pretože využíva ukazovatele založené na neaktuálnych údajoch a pohyblivých priemeroch, ktoré nezohľadňujú nedávny vývoj. Text správy o mechanizme varovania je navyše skôr opisný, a nie analytický. Účinky presahovania do iných členských štátov a rozmer eurozóny sa veľmi nezohľadňujú, hoci k určitým zlepšeniam v tomto smere došlo.

Čo odporúčame

1. Komisia by mala systematicky prepájať odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny a makroekonomické nerovnováhy. Navrhované opatrenia by mali byť dostatočne podrobné a mali by byť zamerané na politické opatrenia na zníženie nerovnováh v krátkodobom až strednodobom horizonte. Komisia by mala vždy, keď je to možné, vykonávať predbežné a následné posúdenia dosahu politických opatrení na nerovnováhy.
2. Hĺbkové preskúmania by mali obsahovať jasnú charakterizáciu závažnosti nerovnováh, ktorým členský štát čelí. Komisia by mala zvýšiť transparentnosť prijatím, uverejnením a uplatňovaním jasných kritérií pre klasifikáciu nerovnováh. Pokiaľ si to nevyžadujú špecifické okolnosti, mala by odporučiť aktiváciu EIP, ak existujú dôkazy o tom, že v členskom štáte sú nadmerné nerovnováhy. Ak sa Komisia v konkrétnych prípadoch na základe vlastného uváženia rozhodne, že neuplatní tento krok, mala by jasne a verejne vysvetliť svoje dôvody.
3. Komisia by mala poskytnúť komplexné a samostatne prezentované hĺbkové preskúmanie takej dĺžky a miery podrobnosti, ktorá odzrkadľuje závažnosť situácie a politických výziev. Hĺbkové preskúmanie by namiesto hodnotiacej tabuľky malo poskytnúť prístup k premenným špecifickým pre danú krajinu, ktoré boli v analýze skutočne použité.
4. Komisia by mala systematicky analyzovať dosah fiškálnej politiky na vonkajšie nerovnováhy a konkurencieschopnosť a mala by využívať PMN na to, aby členským štátom predložila fiškálne odporúčania, keď majú záležitosti priamy vplyv na vonkajšie nerovnováhy.
5. V procese PMN by sa mali systematicky zohľadňovať politiky, ktoré majú cezhraničný dosah a môžu posilniť symetrické opätovné vyvažovanie v rámci eurozóny. Odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny by mali byť v súlade s odporúčaniami pre eurozónu, v prípade potreby vrátane celkových zámerov fiškálnej politiky.
6. Komisia by mala v komunikácii s verejnosťou klásť väčší dôraz na PMN. V súvislosti s účinnou komunikáciou by príslušní komisári mali byť k dispozícii parlamentom členských štátov, kedykoľvek sa Komisia bude domnievať, že nerovnováhy sú nadmerné, aby mohli vysvetliť dôvody svojich rozhodnutí a zodpovedajúcich politických odporúčaní.

Úvod

Ekonomické odôvodnenie a právny rámec

Pred krízou v rokoch 2008 – 2009 bol rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ (súbor pravidiel, ktorými sa riadia hospodárske politiky členských štátov) zameraný na udržateľnosť fiškálnych politík. V zásade sa obmedzoval na udržiavanie verejného deficitu a verejného dlhu pod kontrolou. Správa EÚ týkajúca sa nefiškálnych politík bola obmedzená na ustanovenia Zmluvy o EU o hospodárskych politikách¹.

Kríza a následný vývoj ukázali, že tento rámec nedokázal odhaliť nárast makroekonomických nerovnováh, ani mu predísť. V niekoľkých členských štátoch viedol veľký prílev kapitálu a neudržateľná expanzia úverov v súkromnom sektore k zhoršeniu platobných bilancií a konkurencieschopnosti, k nadmernému investovaniu v určitých oblastiach ekonomiky a hromadeniu nadmerného dlhu v súkromnom sektore. Neudržateľný hospodársky rozmach pred krízou navyše deformoval posudzovanie východiskovej fiškálnej situácie, ktorá sa tak často javila lepšia, ako v skutočnosti bola. Keď nerovnováhy nakoniec viedli k bolestivým úpravám, preniesli sa aj do iných členských štátov a ohrozili finančnú stabilitu a hospodársku výkonnosť celej EÚ.

V roku 2011 bol v rámci balíka šiestich legislatívnych aktov² z tohto roku prijatý nový mechanizmus nazývaný postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) v snahe predísť podobnému vývoju v budúcnosti a podporiť politiky na zníženie nerovnováh prameniacich z obdobia rozmachu pre krízou.

Hlavným právnym základom pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe je nariadenie (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (ďalej v tejto správe nazývané „nariadenie o PMN“)³.

PMN sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ (s výnimkou tých, ktoré dostávajú finančnú podporu z EÚ v rámci programov makroekonomických úprav) a uplatňuje sa od roku 2012 ako súčasť ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík a dohľadu nad nimi.

Konkrétne sa PMN zameriava na zisťovanie „nerovnováh“ a „nadmerných nerovnováh“ a ich prevenciu a nápravu. Tieto pojmy sú vymedzené v článku 2 nariadenia o PMN:

1. „‚nerovnováhy‘ znamenajú akýkoľvek trend vedúci k vzniku makroekonomického vývoja, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje alebo by mohol nepriaznivo ovplyvniť riadne fungovanie hospodárstva členského štátu alebo hospodárskej a menovej únie, alebo Únie ako celku;
2. ‚nadmerné nerovnováhy‘ znamenajú vážne nerovnováhy vrátane nerovnováh, ktoré ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie alebo predstavujú takéto riziko.“

V článku 4 ods. 3 sa v nariadení o PMN ďalej definuje povaha nerovnováh:

1. „vnútorných nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku verejného i súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu a na trhu s aktívami vrátane bývania, vývoja úverových tokov v súkromnom sektore a vývoja nezamestnanosti;
2. vonkajších nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku vývoja stavov bežného účtu a čistých investícií členských štátov, reálnych efektívnych výmenných kurzov, podielov na vývoznom trhu, zmien vo vývoji cien a nákladov a necenovej konkurencieschopnosti, s prihliadnutím k rôznym zložkám produktivity.“

Nariadenie o PMN tak plní dvojaký cieľ, a to riešiť nerovnováhy, ktoré majú dosah na hospodárstva jednotlivých členských štátov,⁴ a zároveň zamerať sa na účinky presahovania do iných členských štátov eurozóny a EÚ.

PMN je zakotvený v európskom semestri, čo je rámec zavedený v roku 2010 na širšiu koordináciu hospodárskych politík v EÚ. Európsky semester zahŕňa okrem PMN aj opatrenia na vykonávanie Paktu stability a rastu (PSR) a štrukturálne politiky zamerané na oživenie dlhodobého rastu v kontexte stratégie Európa 2020 pomocou splnených cieľov, hlavné usmernenia hospodárskej politiky a usmernenia politík zamestnanosti. Proces európskeho semestra každoročne vrcholí návrhom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorý k všetkým týmto oblastiam predkladá Komisia Rade. Po schválení odporúčaní Radou sa od členských štátov očakáva, že ich zrealizujú.

Vo všeobecnosti je rozdiel medzi postupom pri makroekonomickej nerovnováhe a Paktom stability a rastu takýto: PMN sa týka makroekonomických nerovnováh vo všeobecnosti, zatiaľ čo PSR končí pri fiškálnej udržateľnosti. Navyše keď členský štát splní požiadavky týkajúce sa dlhu a deficitu, PSR už neposkytuje usmernenia k fiškálnej politike. V nariadení o PMN sa zas predpokladá, že medzi politické reakcie na nerovnováhy zistené v rámci PMN môžu patriť opatrenia v oblasti fiškálnej a mzdovej politiky⁵. Dva politické nástroje sú podobné v tom, že Komisii umožňujú presadzovať plnenie podmienok, a majú tak preventívnu aj nápravnú časť. V plnení stratégie Európa 2020 však Komisia podobnú úlohu nemá.

Ročný proces spojený s PMN, keď sa zisťujú nerovnováhy, posudzuje ich závažnosť a iniciuje nápravné opatrenia, má niekoľko fáz. Tento proces uvedený v nariadení o PMN je zhrnutý v ilustrácii 1 (podrobnejšie informácie pozri v prílohe I), a príslušné dokumenty sú uvedené v prílohe II.

Prvá fáza: Správa o mechanizme varovania

Prvou fázou tohto procesu je uverejnenie správy o mechanizme varovania (SMV). Hlavným účelom tejto správy je určiť členské štáty, o ktorých sa Komisia domnieva, že by mohli byť postihnuté nerovnováhami, a pri ktorých je teda potrebná ďalšia analýza vo forme hĺbkového preskúmania (hĺbkové preskúmanie pozri v druhej fáze). V správe o mechanizme varovania sa využíva hodnotiaca tabuľka ukazovateľov, ktorá vyzdvihuje vnútorné a vonkajšie nerovnováhy (pozri prílohu III)⁶. Z článku 3 ods. 2 nariadenia o PMN jasne vyplýva, že rozhodnutie začať hĺbkové preskúmanie by sa nemalo prijímať na základe „mechanického čítania hodnotiacej tabuľky“.

Zdroj: EDA.

Druhá fáza: Hĺbkové preskúmania

Hĺbkové preskúmania spočívajú v podrobnej analýze okolností špecifických pre jednotlivé štáty s využitím širokej škály analytických nástrojov (ako sú opatrenia obchodných väzieb a expozícií medzi členskými štátmi), kvalitatívnych informácií špecifických pre jednotlivé krajiny (ako je špecializácia výrobkov a mechanizmy mzdového vyjednávania) a v mnohých prípadoch tiež premenných, ktoré sa líšia od premenných v hodnotiacej tabuľke SMV.

Komisia tieto informácie zhromažďuje v priebehu návštev v členských štátoch. Je tiež povinná zvážiť akékoľvek ďalšie informácie, ktoré členské štáty predložili Komisii, ako relevantné. Komisia musí napokon zohľadniť zámery politiky členských štátov a všetky predchádzajúce odporúčania Rady alebo Európskeho výboru pre systémové riziká.

V nariadení o PMN sa konkrétne požaduje, aby sa pri hĺbkových preskúmaniach hodnotilo, či dotknutý členský štát postihli nerovnováhy a ak áno, či ide o nadmerné nerovnováhy. Zvážiť sa musia tiež účinky presahovania vyplývajúce z vnútroštátnych hospodárskych politík. Ak Komisia nezistí žiadne nerovnováhy, proces spojený s PMN v tomto členskom štáte končí v danom roku. Ak zistí nerovnováhy, v závislosti od ich závažnosti Komisia uplatní pre daný členský štát buď preventívnu alebo nápravnú časť PMN.

Od roku 2015 sú hĺbkové preskúmania súčasťou každoročných správ Komisie o jednotlivých krajinách v rámci európskeho semestra, ktoré obsahujú rozsiahle hodnotenia hlavných štrukturálnych otázok, ktoré majú dosah na členský štát v oblastiach, ako je zdaňovanie a výdavky, zamestnanosť, verejná správa a podnikateľské prostredie, ako aj o pokroku členského štátu pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a smerom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

Tretia fáza: Prevencia a náprava

Preventívne opatrenia

Ak Komisia dospeje k záveru, že v členskom štáte existujú makroekonomické nerovnováhy, musí o tom informovať Radu a Európsky parlament. Rada potom na návrh Komisie môže vydať odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom napraviť nerovnováhy a predísť tomu, aby sa stali „nadmernými“ (v tejto správe ďalej len „odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny“). Odporúčania pre jednotlivé krajiny sa prijímajú v júli a musia sa každoročne preskúmať a v prípade potreby upraviť. Na tento účel existuje systematické a verejné posúdenie pokroku pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny uverejnené v prílohe k príslušnej správe o krajine vo februári. Na to, aby Komisia mohla monitorovať plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny, musí udržiavať trvalý dialóg s orgánmi členských štátov a sociálnymi partnermi a vykonávať informačné návštevy, spravidla jedenkrát ročne.

Nápravné opatrenia: postup pri nadmernej nerovnováhe

Ak Komisia považuje nerovnováhy za nadmerné, opäť o tom musí v súlade s článkom 7 nariadenia o PMN informovať Európsky parlament a Radu. Rada potom na návrh Komisie môže rozhodnúť aktivovať „postup pri nadmernej nerovnováhe“ (EIP), keď je členský štát vystavený prísnejším požiadavkám a monitorovaniu a v konečnom dôsledku v prípade členských štátov eurozóny tiež možnosti finančných sankcií⁷.

Rozsah, ciele auditu a audítorský prístup

Rozsah a ciele auditu

Hlavná audítorská otázka bola „Je PMN riadne odôvodnený a je primerane vykonávaný?“. V tomto audite sme posudzovali účinnosť vykonávania PMN zo strany Komisie v období od roku 2012 do roku 2017⁸ a v relevantných prípadoch tiež niektoré prvky návrhu tohto postupu. Podrobne sme preskúmali PMN na vzorke štyroch členských štátov (Bulharsko, Španielsko, Francúzsko a Slovinsko) a na ostatné členské štáty sme sa v prípade potreby zamerali v menšej miere⁹.

Konkrétne sme preskúmali:

1. účinnosť vykonávania postupu založeného na vývoji klasifikácie nerovnováh členských štátov a dôvodov, ktoré viedli k nízkemu plneniu odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny;
2. proces klasifikácie makroekonomických nerovnováh v členských štátoch;
3. využitie analytických nástrojov a ekonomickej analýzy Komisiou na identifikáciu a hodnotenie nerovnováh a vyvíjajúcu prezentáciu výsledkov;
4. vhodnosť hodnotiacej tabuľky a správy o mechanizme varovania ako celku v rámci PMN.

Neposudzovali sme primeranosť prahových hodnôt stanovených pre ukazovatele hodnotiacej tabuľky ani kvalitu štatistických údajov, z ktorých vychádzajú. Neskúmali sme ani postup pri hodnotení pokroku plnenia odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny¹⁰.

Naše audítorské kritériá vychádzajú z:

1. požiadaviek právnych predpisov (najmä nariadenia o PMN);
2. vnútorných pravidiel a postupov Komisie (napr. inštrukcií a pokynov);
3. dokumentov vydaných viacerými inštitúciami EÚ a ďalšími medzinárodnými organizáciami (najmä MMF a OECD) alebo vypracovaných na základe výskumu na zistenie osvedčených postupov.

Táto audítorská správa je druhou v sérii správ, ktoré boli naplánované na zaistenie významného pokrytia rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ. Prvá správa z tejto série správ sa týkala postupu pri nadmernom deficite (PND)¹¹ a bola uverejnená v roku 2016.

Prístup

V marci 2016 sme zaslali online prieskum členom Výboru pre hospodársku politiku (EPC) z členských štátov, pri ktorých bol uplatnený PMN. Prieskum sa vzťahoval na obdobie od vydania SMV v roku 2012 až do vydania hĺbkových preskúmaní v roku 2016. Obsahoval 46 otázok kvalitatívnej a kvantitatívnej povahy týkajúcich sa názorov členov EPC na PMN. Prieskum bol ukončený v decembri 2016 a do tohto obdobia odpovedalo 19 z 20 členov výboru. Naša audítorská práca sa opierala o výsledky prieskumu a v niektorých pripomienkach sa na ne odvolávame. Súhrn odpovedí na kvantitatívne otázky sa nachádza v prílohe VI.

Viedli sme rozhovory so zamestnancami troch útvarov Komisie (GR ECFIN, GR EMPL a generálneho sekretariátu) a kabinetov komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, komisára pre dane a colnú úniu a podpredsedu pre euro a sociálny dialóg. Preskúmali sme rôzne dokumenty Komisie, verejne prístupné, ako aj interné záznamy. Stretli sme sa aj so zástupcami inštitúcií, ktorí sa podieľajú na vykonávaní a monitorovaní PMN vo vybraných členských štátoch (pozri zoznam inštitúcií v prílohe VII).

O PMN sme diskutovali so zástupcami niekoľkých organizácií, ktorých stanoviská boli relevantné pre audit (vrátane Európskej centrálnej banky (ECB), MMF, OECD, Svetovej banky, Európskeho parlamentu a nemeckého spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky a spolkového ministerstva financií). Zorganizovali sme tiež poradný výbor a vyhľadali poradenstvo nezávislých odborníkov.

Pripomienky

Nerovnováhy identifikované v členských štátoch trvajú už niekoľko rokov a nápravné opatrenia sa uplatňujú v nedostatočnej miere

Táto časť sa zaoberá vývojom počtu členských štátov, v ktorých sa zistili nerovnováhy, od zavedenia PMN. Uvádza tiež, do akej miery boli podľa posúdenia Komisie plnené odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny, a analyzuje súvisiace dôvody.

Členské štáty spravidla zostávajú v nerovnováhe niekoľko rokov

Počet členských štátov, v ktorých boli prostredníctvom PMN zistené makroekonomické nerovnováhy medzi rokmi 2012 a 2015 rovnomerne stúpal (z 12 na 16). Uznávame však, že tento počet stúpol tiež v dôsledku vystúpení niekoľkých krajín z programov makroekonomických úprav a v dôsledku pristúpenia Chorvátska do EÚ. V poslednom období došlo k zvráteniu tohto celkového trendu, čo môže odrážať cyklické oživenie ekonomík EÚ. Počet členských štátov s nadmernými nerovnováhami však neklesol (pozri ilustráciu 2 a prílohu VIII).

Zdroj: EDA.

Z ilustrácie 3 vyplýva, že klasifikácia jednotlivých členských štátov vo všeobecnosti zostáva medziročne rovnaká. Zlepšenia boli relatívne zriedkavé. Počas prvých piatich rokov PMN (2012 až 2016) boli v členských štátoch spolu 67-krát zistené nerovnováhy (51) alebo nadmerné nerovnováhy (16). V 39 z 51 prípadov nerovnováh nedošlo v nasledujúcom roku k žiadnej zmene, v piatich členských štátoch bolo hodnotenie zhoršené na „nadmerné nerovnováhy“ a siedmim členským štátom sa podarilo svoje nerovnováhy napraviť. Zo 16 členských štátov s nadmernými nerovnováhami sa len dvom podarilo v nasledujúcom roku opustiť túto kategóriu.

Pozn.: Šípky znázorňujú, ako sa klasifikácia nerovnováh v členských štátoch v priebehu daného obdobia každý rok menila: buď sa zlepšila, zhoršila alebo sa vôbec nezmenila. Súčet týchto zmien sa rovná 67.

Zdroj: EDA.

Tento zotrvačný stav možno taktiež ukázať na 12 členských štátoch, v ktorých boli zistené nerovnováhy v roku 2012, prvom roku uplatňovania PMN. Šesť z týchto 12 štátov sa v určitom okamžiku ocitlo v situácii nadmernej nerovnováhy (Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko a Španielsko). Len dvom sa podarilo vrátiť k „bežnej“ nerovnováhe (Slovinsko a Španielsko), zatiaľ čo ostatné štyri krajiny stále zostávali v kategórii „nadmerná nerovnováha“ (štyri po sebe idúce roky v prípade Talianska, tri roky v prípade Francúzska a Bulharska, dva roky v prípade Cypru¹²). Zatiaľ sa ešte žiadnemu členskému štátu s „nadmernými“ nerovnováhami nepodarilo zlepšiť a dostať sa do kategórie „žiadne nerovnováhy“. V prílohe VIII sa uvádza úplná klasifikácia každého členského štátu od roku 2012.

Napriek častému a intenzívnemu monitorovaniu členské štáty plnili odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny nedostatočne

Dobrý štandard pre monitorovanie Komisie

Nariadenie o PMN¹³ obsahuje požiadavku, aby Komisia monitorovala plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny okrem iného tak, že bude zhromažďovať informácie v členských štátoch a udržiavať trvalý dialóg s orgánmi a sociálnymi partnermi. Zistili sme, že Komisia v priebehu častých informačných návštev v členských štátoch viedla plnohodnotný a otvorený dialóg s dostatočne širokým množstvom zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni.

V roku 2013 Komisia zaviedla „osobitné monitorovanie“ pre členské štáty s nadmernými nerovnováhami. V roku 2014 bolo rozšírené na vybrané členské štáty eurozóny, v ktorých sa prejavovali nerovnováhy systémového významu, a v roku 2016 na všetky členské štáty s nerovnováhami. Osobitné monitorovanie v súčasnosti spočíva v každoročných informačných návštevách každého členského štátu, po ktorých sa uverejňuje správa o pokroku.

Členské štáty však nedostatočne plnili odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny

Komisia posudzuje mieru plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny pomocou kvalitatívneho poradia (pozri prílohu V). V roku 2017 Európsky parlament tieto posúdenia využil pri hodnotení celkového plnenia odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny v období 2012 – 2016¹⁴). V ilustrácii 4 je zhrnuté toto hodnotenie. Dospeli sme k záveru, že od roku 2012 je plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny trvalo nedostatočné, keďže podiel úplne alebo z veľkej časti splnených odporúčaní pre jednotlivé krajiny je výrazne nízky¹⁵.

Zdroj: EDA na základe posúdení Európskeho parlamentu (oddelenie pre podporu správy hospodárskych záležitostí (EGOV)) a Európskej komisie.

Plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny ovplyvnilo niekoľko nedostatkov

Plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny negatívne ovplyvnili tieto nedostatky v riadení postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: i) žiadna systematická väzba medzi odporúčaniami PMN pre jednotlivé krajiny a nerovnováhami; ii) žiadny systematický odhad vplyvu odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny na nerovnováhy; iii) nesúlad odporúčaní pre eurozónu ako celok s odporúčaniami PMN pre jednotlivé krajiny; iv) veľmi náročný časový rámec pre plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny.

Žiadne systematické prepojenie medzi odporúčaniami PMN pre jednotlivé krajiny a nerovnováhami

Presadzovanie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, čím sa členské štáty podporujú, aby vyvinuli väčšie úsilie pri plnení odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny, si v prvom rade vyžaduje jasne stanoviť, ako ekonomická analýza a hodnotenie nerovnováh viedli ku konkrétnym politickým odporúčaniam. V samotnom usmernení Komisie sa uvádza, že hĺbkové preskúmania by nemali poskytovať analytický základ na vyjadrenie odporúčaní¹⁶, ale v praxi toto prepojenie často nie je zrejmé¹⁷. Náš prieskum medzi členmi EPC tento dojem potvrdil: pri otázke „Je jasné, ktoré odporúčania pre jednotlivé krajiny súvisia s PMN?“ len štvrtina členov EPC odpovedala „vždy jasné“ (pozri ilustráciu g v prílohe VI). Prepojenie bolo v posledných rokoch ďalej narušené zjednodušením odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny (pozri body 40 až 42) a hĺbkových preskúmaní (pozri body 67 až 73).

V prvom rade prepojenie často nie je príliš zrejmé alebo je veľmi slabé. Dôvodom je skutočnosť, že Komisia neformuluje návrhy na odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom vyriešiť konkrétne nerovnováhy, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 1 nariadenia o PMN. Štrukturálne reformy sa prerokúvajú s členským štátom v kontexte stratégie Európa 2020 pred tým, ako sú zahrnuté do návrhov Komisie a za relevantné z hľadiska PMN môžu byť označené dokonca aj vtedy, ak s nerovnováhami súvisia len vzdialene.

Pri analýze štyroch vybraných členských štátov sme našli viaceré odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli chybne označené za relevantné z hľadiska PMN, pretože žiadne z odporúčaných opatrení sa nezoberalo nerovnováhami zistenými v hĺbkovom preskúmaní. Príklady pozri v rámčeku 1.

V tabuľke 1 sa uvádza, v akom rozsahu sú odporúčania pre jednotlivé krajiny označené ako relevantné z hľadiska PMN. V roku 2016 bolo vyše 80 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré boli určené členským štátom postihnutým nerovnováhami, a všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli určené členským štátom s nadmernými nerovnováhami, označených za relevantné z hľadiska PMN. Toto prehnané označovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny za relevantné z hľadiska PMN oslabilo účinnosť a dôveryhodnosť PMN. Potvrdili to mnohé zainteresované strany, s ktorými sme sa stretli pri informačných návštevách.

Zdroj: EDA.

Druhým problémom je, že zjednodušením odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny a hĺbkových preskúmaní sa ďalej narušilo prepojenie medzi bývalými a zistenými nerovnováhami.

Zjednodušenie procesu PMN siaha do roku 2015 po tom, ako členské štáty uviedli, že prílišný počet a dĺžka odporúčaní pre jednotlivé krajiny majú negatívny vplyv na ich zmysel pre zodpovednosť a účinnosť plnenia. Komisia odvtedy znížila počet ročne vydávaných odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny. Znížila tiež ich priemernú dĺžku približne o 50 % (pozri ilustráciu 5).

Zjednodušenie vnímali členovia EPC a mnohé zainteresované strany, s ktorými sme sa stretli pri informačných návštevách vo všeobecnosti pozitívne (pozri ilustráciu k v prílohe VI). Teraz však, keď sú odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny kratšie a formulované všeobecnejšie, nie sú konkrétne zamerané na riešenie nerovnováh zistených v hĺbkovom preskúmaní. Pre všeobecnú povahu sa teraz tiež ťažšie posudzuje, ako dobre boli zavedené a nakoľko mohli prispieť k odstráneniu nerovnováh. Rámček 2 zobrazuje dosah zjednodušenia na vybrané odporúčania súvisiace s PMN pre Francúzsko a Španielsko.

Zdroj: EDA.

Ďalším problémom je, že z hĺbkového preskúmania postupne zmizla diskusia o možnostiach politiky na riešenie nerovnováh (časť o politických výzvach), keďže tento dokument bol zlúčený so správou o krajine. V kombinácii so zjednodušením odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny súvisiacich s PMN je teraz pre čitateľov zložitejšie pochopiť dôvody vydaných odporúčaní. V tabuľke 2 sa porovnáva prepojenie medzi hĺbkovým preskúmaním a odporúčaním č. 3 pre Bulharsko v roku 2014 a 2015, t. j. pred zjednodušením a po ňom.

Zdroj: EDA.

Chýbajúce prepojenie alebo odôvodnenie medzi hĺbkovými preskúmaniami a odporúčaniami PMN pre jednotlivé krajiny od roku 2016 v konečnom dôsledku nie sú v súlade s tým, čo Komisia deklarovala vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Rade a Európskej centrálnej banke v októbri 2015. Komisia v tom čase uviedla, že na zvýšenie transparentnosti a následných opatrení v rámci PMN „[…] predloží aj explicitné odôvodnenie prijatých rozhodnutí, a to aj pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny súvisiace s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe[…]“ a „[…]presnejšie vysvetlí súvislosť medzi povahou nerovnováh a spôsobom ich riešenia v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny“¹⁸.

Žiadny systematický odhad vplyvu odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny na nerovnováhy

Komisia spravidla neposkytuje predbežné ani následné odhady ekonomického dosahu odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny na nerovnováhy. To je pochopiteľné len v prípadoch, keď sú inherentné ťažkosti s vierohodným vyčíslením niektorých účinkov, a to pre povahu odporúčaných opatrení politiky (napr. posúdenie kvality aktív alebo záťažové testy pre bankový sektor, zlepšenie koordinácie a efektívnosť verejných služieb) alebo ak bude dosah dlhodobý (reformy vzdelávacieho systému alebo pracovného trhu).

Existuje niekoľko výnimiek, a to odkazy na externé štúdie posudzujúce účinky štrukturálnych reforiem na hrubý domáci produkt (HDP)^{19 20}, a jednorazová štúdia v pracovných dokumentoch útvarov týkajúcich sa národných programov reforiem členských štátov z roku 2014²¹. Odhad ekonomického vplyvu na nerovnováhy by umožnil lepšie určiť, ktoré odporúčania sú najrelevantnejšie a pravdepodobne najúčinnejšie.

Niektoré odporúčania môžu navyše vyrovnať dosah iných, pričom v týchto prípadoch by bolo možné predložiť primeraný odhad. To je prípad rozpočtových odporúčaní a iných odporúčaní pre jednotlivé krajiny s fiškálnym dosahom. Napríklad odporúčanie č. 1/2013 súvisiace s PMN pre Španielsko, členský štát v rámci PND, sa týkalo fiškálnej úpravy, ktorú odporučila Rada s cieľom napraviť nadmerný vnútroštátny deficit. Odporúčanie č. 4/2013 súvisiace s PMN bolo zároveň zamerané na potrebu „posilniť a modernizovať verejné služby zamestnanosti s cieľom zaistiť nezamestnaným účinnú individuálnu pomoc“. Komisia nevypracovala odhad toho, či náklady na prijatie zamestnancov, ktorí budú poskytovať individuálnu podporu vyše šiestim miliónom žiadateľov o prácu, sú v súlade s fiškálnymi obmedzeniami, ktoré požadovala vo svojom prvom odporúčaní.

Nezrovnalosti s odporúčaniami pre eurozónu

Komisia od roku 2012 taktiež navrhla odporúčania pre eurozónu ako celok. Tieto odporúčania sú po prijatí Radou predložené ministrom financií Euroskupiny, čo znamená, že žiaden orgán nenesie formálnu zodpovednosť za ich plnenie.

V Komisii nie je zavedený žiadny systém na zabezpečenie súladu medzi odporúčaniami pre eurozónu a odporúčaniami pre jednotlivé členské štáty eurozóny.

Jeden príklad takého problému sa vzťahuje na odporúčania Komisie týkajúce sa zámerov fiškálnej politiky eurozóny²². Keď menová politika čelí ťažkostiam so znižovaním úrokovej miery, je riadenie zámerov fiškálnej politiky dôležité na zabezpečenie udržateľného rastu celkového dopytu. Pakt stability a rastu však nemôže ovplyvniť zámer fiškálnej politiky členského štátu, ktorý už dosiahol súlad s kritériami stability. Postup pri makroekonomickej nerovnováhe teda poskytuje rámec na plnenie fiškálnych odporúčaní relevantných pre eurozónu ako celok.

V novembri 2016 Komisia odporučila pozitívne zámery fiškálnej politiky, aby podporila oživenie na podporu menovej politiky ECB²³. Toto odporúčanie nezodpovedalo fiškálnym požiadavkám stanoveným v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré boli vydané pre členské štáty eurozóny približne o šesť mesiacov skôr, čo so sebou nieslo mierne reštriktívne zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok na rok 2017 a 2018. Keďže sa výhľad na rast HDP počas uvedených šiestich mesiacov nezhoršil, nebol na takýto nesúlad dôvod. Chýba účinný mechanizmus na zmiernenie napätia, ktoré by mohlo vzniknúť medzi tým, čo je z fiškálneho hľadiska pre eurozónu žiaduce, a súhrnom fiškálnych odporúčaní pre jednotlivé členské štáty.

Veľmi náročný časový rámec pre plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny

Komisia vyjadrila očakávanie, že odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny budú realizované v priebehu 12 až 18 mesiacov. Keďže tento predpoklad je často príliš optimistický, skresľuje štatistiky o vykonávaní. Mnohé odporúčania pre jednotlivé krajiny súvisiace s PMN sú zložité a vyžadujú si reakciu veľkého množstva zainteresovaných strán. Veľa odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny sa každý rok opakuje a zaznamenávajú sa teda ako nerealizované. Postup Komisie sa odlišuje od postupu MMF a OECD, ktoré svoje odporúčania v oblasti danej politiky štrukturujú okolo tematickejších bodov. V tejto súvislosti pozri bod 78.

Tieto ťažkosti do určitej miery potvrdili odpovede na otázku prieskumu EPC „Sú odporúčania pre jednotlivé krajiny v prípade Vášho členského štátu realistické?“. Približne 53 % respondentov ich považuje za „realistické“, 26 % „pomerne nerealistické“ a 11 % za „úplne nerealistické“ (pozri ilustráciu j v prílohe VI). Hlavným dôvodom, prečo boli odporúčania pre jednotlivé krajiny považované za nerealistické, bol veľmi náročný časový rámec na ich plnenie.

Klasifikácia nerovnováh nie je transparentná a postup pri nadmernej nerovnováhe nebol nikdy aktivovaný

Táto časť sa zaoberá logikou a procesom, z ktorého vychádza Komisia pri posudzovaní závažnosti nerovnováh.

Systém kategórií bol zvyčajne komplexný a menil sa

V nariadení o PMN sa plánovalo s tým, že členské štáty by sa hodnotili ako štáty, ktoré buď nemajú žiadnu nerovnováhu alebo majú nerovnováhy alebo nadmerné rovnováhy.

Komisia však v roku 2012 stanovila päť kategórií. V roku 2013 ich rozšírila na šesť. V roku 2014 uplatnila odlišný súbor šiestich kategórií, ktoré boli rozlíšené podľa závažnosti nerovnováh a stupňa potrebného monitorovania. Nakoniec bol počet kategórií v roku 2016 znížený na štyri (pozri tabuľku 3). Väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sme hovorili, toto zníženie uvítala, pretože sa celý postup zjednodušil.

Zdroj: EDA.

Od roku 2013 majú jednotlivé klasifikácie spoločný prvok, a to prítomnosť kategórie nadmerných nerovnováh,no Komisia nikdy nenavrhla aktivovať EIP v týchto prípadoch. Táto možnosť nie je v nariadení o PMN výslovne uvedená (pozri rámček 3). Z dokumentácie Komisie nie je jasné, ako vznikla táto prax identifikovať nadmerné nerovnováhy a neodporučiť aktiváciu EIP, a zdá sa, že o nej bolo rozhodnuté na politickej úrovni. Komisia sa doposiaľ vždy vyhýbala tomu, aby odporučila aktiváciu EIP tým, že nadmerné nerovnováhy zaradila do tejto novej kategórie, ale bez jasného odôvodnenia (pozri bod 63).

Súvislosť medzi analýzou a kategóriu nerovnováh nie je vždy jasná

V článku 5 ods. 2 nariadenia o PMN sa uvádza, že hĺbkové preskúmanie by malo „obsahovať hodnotenie, či dotknutý členský štát postihli nerovnováhy a či ide o nadmerné nerovnováhy“. To znamená, že Komisia musí stanoviť jasnú súvislosť medzi ekonomickou analýzou a vybranou kategóriou nerovnováh.

V praxi nie sú v hĺbkových preskúmaniach uvedené žiadne závery o klasifikácii nerovnováh pre členské štáty. Namiesto toho sa nachádzajú v oznámení Komisie, ktoré je k nim pripojené. Okrem toho sme zistili, že odporúčané závery o nerovnováhach nie sú vždy jasne založené na analýze vykonanej v rámci príslušného hĺbkového preskúmania. Napríklad:

1. Bulharsko bolo v roku 2015 v nadväznosti na odporúčanie GR ECFIN preklasifikované o tri úrovne vyššie z kategórie „nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenie“ do kategórie „nadmerné nerovnováhy, ktoré si vyžadujú rozhodné politické opatrenia a osobitné monitorovanie“. Toto rozhodnutie sa do veľkej miery zakladalo na krachu jednej banky v roku 2014 a následných obavách Komisie o finančnú stabilitu. Klasifikácia bol ponechaná v roku 2016 napriek tomu, že hĺbkové preskúmanie v tomto roku ukázalo, že žiadne z finančných rizík zistených v roku 2015 sa nezrealizovalo.
2. Francúzsko bolo v roku 2015 na základe odporúčania GR ECFIN zintenzívniť postup preklasifikované o jednu úroveň vyššie do kategórie „nadmerné nerovnováhy, ktoré si vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné politické opatrenia“. Pri hĺbkovom preskúmaní sa však podľa nášho názoru nezistili výrazné medziročné zmeny faktorov, z ktorých vychádzalo posúdenie. Zároveň k žiadnej zmene klasifikácie nedošlo, hoci na Francúzsko sa tiež vzťahoval PMN (nápravná časť PSR), a to aj napriek tomu, že slovo „nadmerný“ sa v hĺbkovom preskúmaní uvádzalo len v súvislosti s rozpočtovými deficitmi.
3. V hĺbkovom preskúmaní v roku 2016 týkajúcom sa Spojeného kráľovstva (vzťahuje sa naň PND od roku 2008) sa konštatovalo, že nedošlo k žiadnym nerovnováham a v správe o mechanizme varovania z roku 2017 týkajúcej sa Spojeného kráľovstva sa hĺbkové preskúmanie ani nepožadovalo, a to napriek tomu, že v hĺbkovom preskúmaní z roku 2016 sa spomína trvalo vysoký deficit bežného účtu (najväčší v EÚ v tomto roku) a pokračujúci rast už aj tak prehnaných cien nehnuteľností od roku 2013.

Situácia sa zhoršila v roku 2017, keď boli plne funkčné hĺbkové preskúmania nahradené v správach o krajine „zhrnutiami“ (pozri bod 69).

Načasovanie uverejnenia svedčí o tom, že úlohy spojené s analýzou a klasifikáciou sú tiež funkčne oddelené. V rokoch 2012, 2014 a 2017 sa hĺbkové preskúmania a oznámenie o klasifikácii uverejňovali v ten istý deň, zatiaľ čo v rokoch 2013 a 2016 boli hĺbkové preskúmania uverejňované ako prvé a klasifikácia nerovnováhy o dva týždne neskôr. V roku 2015 bola klasifikácia nerovnováhy uverejňovaná deň pred hĺbkovými preskúmaniami.

V konečných fázach je proces skôr politický ako technický

Komisia v súčasnosti používa viacfázový proces na klasifikáciu nerovnováh. Najskôr zamestnanci Komisie zašlú komisárovi pre hospodárske a finančné záležitosti písomné stanoviská týkajúce sa klasifikácie každého členského štátu, ktorý bol predmetom hĺbkového preskúmania. Zistili sme, že tieto návrhy poskytujú jasné technické rady a sú v súlade medzi jednotlivými krajinami i v čase.

Po tom, ako kabinet komisára, a od roku 2014 aj podpredseda pre euro a sociálny dialóg (ktorý nesie spoločnú zodpovednosť za PMN), tieto rady zvážia, spracujú ho do návrhu oznámenia, ktoré sa zasiela na preskúmanie kabinetom komisárov a následne samotnému kolégiu komisárov.

V rokoch 2012 až 2016 boli v niektorých členských štátoch pri 16 príležitostiach zistené nadmerné nerovnováhy. Kolégium však návrh EIP Rade nikdy nepredložil. Počas nášho auditu Komisia poskytla málo dôkazov, ktoré by mohli vysvetliť, prečo kolégium nenavrhlo postup pri nadmernej nerovnováhe.

Skutočnosť, že sa systematicky neaktivoval postup pri nadmernej nerovnováhe, znížila dôveryhodnosť a účinnosť PMN. Je to aj názor viacerých zainteresovaných strán, podľa ktorých neaktivovanie EIP oslabilo postup, pokiaľ ide o schopnosť riešiť nerovnováhy, ako aj jeho odradzujúci účinok. V správe piatich predsedov²⁴ sa tiež navrhuje, aby sa PMN využíval v plnom rozsahu, vrátane aktivácie EIP. ECB tiež uviedla, že „všetky dostupné nástroje v rámci PMN, vrátane jeho nápravnej časti, je nutné využívať v plnej miere a účinne“ a pri viacerých príleežitostiach opakovala tento odkaz²⁵.

Ostatné zainteresované strany uvádzajú, že uplatnenie EIP za nejednoznačných okolností malo tiež vplyv na jeho dôveryhodnosť a že by sa k nemu malo pristupovať len vtedy, keď sú okolnosti úplne jasné.

Nariadenie o PMN zveruje Komisii úplnú právomoc klasifikovať nerovnováhy. Zistili sme však niekoľko nedostatkov v spôsobe vykonávania:

1. po prvé, neboli nám poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že kolégium a kabinety majú formálny postup na zohľadnenie stanoviska GR ECFIN a na zdokumentovanie svojich diskusií;
2. po druhé, pred rokom 2017 bol návrh oznámenia o nerovnováhach predložený kolégiu veľmi neskoro. Boli tým porušené interné pravidlá Komisie, ktoré majú zaistiť, aby kolégium zvažovalo svoje rozhodnutia s náležitou pozornosťou.
3. po tretie, v súčasnosti nie sú žiadne jasné písomné usmernenia k tomu, za akých okolností by sa Komisia rozhodla a navrhla aktivovať EIP.

Význam hĺbkových preskúmaní sa v priebehu času značne znížil. Analytická kvalita zostáva dobrá, ale niekoľko kľúčových aspektov hĺbkového preskúmania je potrebné zlepšiť

Táto časť sa venuje meniacej sa prezentácii hĺbkových preskúmaní a kvalite analytických nástrojov Komisie a ekonomickej analýzy na určenie a posúdenie nerovnováh.

Význam hĺbkových preskúmaní sa v priebehu času značne znížil.

Hranice medzi hĺbkovými preskúmaniami a každoročnými správami o jednotlivých krajinách sa čoraz viac stierajú. Komisia sa snažila zefektívniť svoju analýzu a politické odporúčania pre členské štáty v rámci širšej koordinácie politík zastrešenej európskym semestrom. Zlúčením hĺbkových preskúmaní so správami o krajine sa znížilo zameranie na PMN, ako aj jeho jasný cieľ odhaľovať nerovnováhy a predchádzať im.

Prvé tri roky bolo hĺbkové preskúmanie samostatný dokument, ktorý vypracovávalo najmä GR ECFIN, s príspevkami GR EMPL a ďalších generálnych riaditeľstiev. V roku 2015 sa stalo časťou 2 správy o krajine, pričom zvyšok tejto správy je výsledkom analýzy, ktorá bola predtým zahrnutá v pracovných dokumentoch útvarov (teraz sa už nevypracúvajú), v ktorých sa posudzoval národný program reforiem členského štátu v kontexte európskeho semestra. V dôsledku zlúčenia bola zrušená časť „politické výzvy“ hĺbkového preskúmania (zhrnutie kľúčových makroekonomických výziev a možné reakcie). Nadpisy používané v správach o krajine sú teraz navyše štandardizované a neodrážajú preto závažnosť nerovnováh v príslušnom členskom štáte.

Vyradenie časti „politické výzvy“ v roku 2016 bolo čiastočne vykompenzované pridaním „matice posudzovania týkajúceho sa PMN“, t. j. užitočnej tabuľky, v ktorej sú zhrnuté hlavné zistenia hĺbkového preskúmania. Z tejto tabuľky však vôbec nie je zrejmé, aké opatrenia by bolo možné prijať na riešenie výziev zistených pri hĺbkovom preskúmaní.

Formát správ o krajine bol ďalej upravený v roku 2017: Komisia správy celkovo skrátila, ako aj obmedzila hĺbkové preskúmanie na maticu posudzovania týkajúceho sa PMN a na stručné oznámenie hlavných zistení (časť 3). Podrobné informácie o všetkých hlavných otázkach, vrátane makroekonomických nerovnováh, ktoré sa prejavujú v členskom štáte, sú tematicky zoradené v časti 4 „priority v oblasti reforiem“. Hviezdička v nadpise označuje témy, ktoré sú relevantné z hľadiska PMN a prispievajú k zhrnutiu v časti 3.

Tieto zmeny formátu nastali z podnetu generálneho sekretariátu Komisie, ktorý zohrával v celom procese postupne stále väčšiu úlohu. Generálny sekretariát teraz riadi aj vypracúvanie správ o krajine prostredníctvom tímov zostavených pre jednotlivé krajiny v rámci všetkých útvarov Komisie. GR EMPL má teraz väčší podiel na analytických podkladoch²⁶, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálny rozvoj, a hĺbkové preskúmanie/správa o krajine je tak v menšej miere výstupom GR ECFIN. Zainteresované strany uviedli, že tento vývoj znížil viditeľnosť PMN.

Od zlúčenia bolo oznámenie o hĺbkových preskúmaniach nahradené oveľa širším oznámení o správach o krajine. Ako reakciu na tento problém uverejnilo GR ECFIN v júni 2015 prehľad zistení hĺbkového preskúmania za daný rok²⁷ s cieľom zdôrazniť vývoj, ktorý bol spoločný vo všetkých krajinách a súvisel s meniacim sa hospodárskym prostredím. Za rok 2016 a zatiaľ ani za rok 2017 však takýto prehľad nebol zverejnený.

Analýza makroekonomických nerovnováh je teraz súčasťou celkovej analýzy štrukturálnych otázok v členskom štáte. Nerovnováhy tak boli pripravené o význam, ktorý mali, keď bolo hĺbkové preskúmanie samostatným dokumentom. Je preto zložité rozlíšiť krátkodobé záležitosti (nerovnováhy) od dlhodobých (rast).

Stručne povedané, snahy o zefektívnenie európskeho semestra znížili viditeľnosť PMN. Účinná komunikácia je však zásadná na to, aby verejnosť porozumela tomuto postupu a výzvam, ktoré makroekonomické nerovnováhy predstavujú pre členské štáty. Posilnenie komunikácie je potrebné aj na zlepšenie vnútroštátnej zodpovednosti PMN. Zainteresované strany tento názor pri našich informačných návštevách opakovane zdôrazňovali.

Napriek dobrej kvalite analýzy je potrebné zlepšiť niektoré aspekty hĺbkových preskúmaní

V novembri 2016, päť rokov po zavedení PMN, uverejnilo GR ECFIN dokument s názvom „Postup pri makroekonomickej rovnováhe – dôvody, proces, aplikácia: prehľad“. Tento prehľad do veľkej miery vychádza z analytických materiálov predložených výborom Rady alebo v rôznej podobe uverejnených v minulosti. Konsolidácia celého rámca do tejto publikácie je vítaným krokom, aj keď k nemu došlo neskoro, pretože pomohla členským štátom a ďalším zainteresovaným stranám pochopiť PMN, a najmä dôvody pre niektoré rozhodnutia.

Prehľad opisuje niektoré analytické nástroje, ktoré GR ECFIN používa pri posudzovaní makroekonomických nerovnováh. Bolo by však možné ešte ho zlepšiť a zahrnúť doň informácie o nástrojoch, ktoré Komisia používa v ďalších opakovaných analýzach, týkajúcich sa napríklad stability bankového systému, vývoja pracovného trhu relevantného z hľadiska PMN a kvality politík pracovného trhu.

Kvalita analýz v hĺbkovom preskúmaní je podľa zainteresovaných strán a expertov, s ktorými sme sa radili, väčšinou dobrá. Komisia zohľadňuje všetky okolnosti špecifické pre jednotlivé krajiny a ďalšie relevantné informácie poskytnuté členským štátom. V niektorých členských štátoch bolo potrebné zlepšiť výmenu informácií a Komisia v poslednom období vynaložila v tomto smere úsilie.

Náš prieskum v EPC potvrdil tieto zistenia. Veľká väčšina respondentov (89 %) označila kvalitu hĺbkových preskúmaní svojich členských štátov za „dobrú“, 11 % ju označilo za „priemernú“. Nikto neoznačil kvalitu za „veľmi dobrú“, „zlú“ alebo „veľmi zlú“ (pozri ilustráciu d v prílohe VI). V porovnaní s podobnými správami rovnocenných inštitúcií 68 % členov výboru EPC uviedlo, že medzi hĺbkovými preskúmaniami nie je „žiadny rozdiel“, 26 % sa domnievalo, že boli lepšie a 5 % sa domnievalo, že boli horšie (pozri ilustráciu u v prílohe VI). Všetci respondenti sa zhodli, že hĺbkové preskúmania zohľadňujú relevantné informácie špecifické pre danú krajinu (podľa 53 % „do veľkej miery“ a podľa 47 % „do určitej miery“, pozri ilustráciu e v prílohe VI).

Oproti správam iných medzinárodných organizácií (MMF, OECD), ktoré využívajú „tematický“ prístup, sa hĺbkové preskúmania často týkajú každý rok rovnakých záležitostí. Aj keď pripustíme, že niektoré nerovnováhy sú stále trvalé a nemôžu sa ignorovať, často to vedie k opakovanej analýze s malou pridanou hodnotou a odkazom, ktorý z roka na rok zostáva vo veľkej miere nezmenený.

Nariadenie o PMN od Komisie požaduje zohľadnenie „hĺbkových obchodných a finančných prepojení medzi členskými štátmi a účinkov presahovania hospodárskych politík jednotlivých členských štátov”²⁸. Komisia vypracovala množstvo ekonomických nástrojov²⁹ na riešenie týchto aspektov.

Analýza účinkov presahovania³⁰ je často nedostatočná. V štyroch vybraných členských štátoch sa uplatňovala do určitej miery nejednotne. Napríklad v Slovinsku sa do roku 2014 len zbežne posudzovala dlhová „nákaza“ (sovereign contagion)³¹ (presahovanie zvonka). V Bulharsku sa vôbec neposudzovali všeobecné trhové podmienky v tejto krajine, ktorá je malým členským štátom mimo eurozóny. Prehliadanie presahovania vedie k tomu, že Komisia sa príliš zameriava na vývoj týkajúci sa konkrétneho členského štátu.

Od roku 2015 platí pravidlo zahŕňať do hĺbkových preskúmaní piatich najväčších členských štátoch eurozóny referenciu o presahovaní smerom von. Je to vítaný vývoj.

Presahovania smerom dovnútra boli uvedené vo všetkých hĺbkových preskúmaniach zo vzorky za všetky roky napriek tomu, že ich rozsah a hĺbka sa líšili. Napríklad dlhová „nákaza“ nebola zohľadnená príliš podrobne ani v roku 2012 ani v roku 2013, keď boli marže štátnych dlhopisov³² obzvlášť vysoké.

Pokiaľ ide o presahovanie, na záver možno povedať, že používané analytické nástroje nie sú vždy súčasťou analýzy krajiny. Došlo však k určitému zlepšeniu, konkrétne vďaka uverejňovaniu matice posudzovania od roku 2016.

V hĺbkových preskúmaniach sa vo všeobecnosti nehodnotí, ako fiškálna politika ovplyvňuje vonkajšie nerovnováhy. Jediný členský štát, ktorý zatiaľ predložil komplexné posúdenie, je Nemecko, ktoré má vysoký prebytok bežného účtu. Neuskutočnila sa však žiadna podobná analýza v prípade krajín so štrukturálnym deficitom bežného účtu, vysokou negatívnou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou alebo problémami s konkurencieschopnosťou (pozri rámček 4). Pokiaľ ide o fiškálne otázky, hĺbkové preskúmania sa obmedzovali hlavne na krátku diskusiu o vývoji zadlženosti verejného sektora.

V prípade Slovinska a Bulharska sme zistili nedostatky v analýze nerovnováh a výsledných odporúčaniach politiky (pozri rámček 5).

Správa o mechanizme varovania a hodnotiaca tabuľka hrajú obmedzenú úlohu v postupe pri makroekonomickej nerovnováhe

V tejto časti sa skúma pridaná hodnota správy o mechanizme varovania v PMN a charakteristiky hodnotiacej tabuľky na uľahčenie včasnej identifikácie nerovnováh.

Dĺžka správy o mechanizme varovania sa od začiatku PMN viac než zdvojnásobila (pozri ilustráciu 6).

Zdroj: EDA.

Nedošlo však k zodpovedajúcemu zlepšeniu kvality posúdení, pretože tento dokument je stále predovšetkým popisný³⁷:

1. v prvej časti správy o mechanizme varovania sa opisujú najmä spoločné trendy v ekonomikách a vývoj jednotlivých ukazovateľov hodnotiacej tabuľky. Robí sa tak bez podrobnejšieho zohľadnenia dôsledkov tohto vývoja (účinky presahovania alebo kauzálne faktory) a bez pokusu identifikovať hnacie sily ktoréhokoľvek trendu;
2. v druhej časti správa o mechanizme varovania obsahuje najmä opis hodnotiacej tabuľky a krátke posúdenie jednotlivých krajín z hľadiska rizika nerovnováhy a úprav.

Bezprostredná užitočnosť AMR pre identifikáciu členských štátov, ktoré by mohli byť postihnuté nerovnováhami a v ktorých je potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie, bola vyrovnaná tým, že Komisia vyžaduje, aby sa hĺbkové preskúmanie povinne vykonávalo v členských štátoch, v ktorých bola zistená nerovnováha v predchádzajúcom roku (pozri prílohu IX). Zotrvačnosť, ktorú toto pre tento proces prináša, je ilustrovaná v ilustrácii 7.

Pozn.: Hviezdičkou sa označujú členské štáty, v ktorých nebola v roku vykonávania hĺbkového preskúmania zistená nerovnováha.

Zdroj: EDA.

Hodnotiaca tabuľka správy o mechanizme varovania nie je vhodne navrhnutá tak, aby umožnila včasné zistenie (zhoršujúcich sa) makroekonomických nerovnováh:

1. je zameraná do minulosti a vychádza z údajov spred dvoch rokov;
2. mnohé ukazovatele sú buď pohyblivé priemery alebo stavové premenné (pozri tabuľku 4), takže sa pomaly prispôsobujú alebo pomaly odrážajú nedávny vývoj.

Zdroj: EDA.

V hodnotiacej tabuľke nie sú výslovne zahrnuté niektoré dôležité ukazovatele relevantné na zisťovanie nerovnováhy. Medzi príklady patrí inflácia, ziskovosť podniku a nesplácané úvery.

Hodnotiaca tabuľka bola pri niekoľkých príležitostiach revidovaná a boli vykonané zmeny v počte, type a prezentácii ukazovateľov. Naposledy bola revidovaná v roku 2016, keď tri sociálne ukazovatele³⁸ boli presunuté z kategórie „pomocných“ do hlavnej porovnávacej tabuľky. Tieto tri ukazovatele sú však vzájomne veľmi previazané a pri skorej identifikácii nerovnováh sú málo užitočné, keďže odrážajú dôsledky narušenia hospodárskej činnosti. Respondenti prieskumu EPC (pozri ilustráciu c v prílohe VI), ako aj prevažná väčšina zainteresovaných strán vyjadrili stanovisko, že do hodnotiacej tabuľky nepriniesli zlepšenie.

Hodnotiaca tabuľka má obmedzenú hodnotu vo fáze správy o mechanizme varovania a v ďalších fázach vôbec žiadnu. Ako by sa dalo očakávať, zistili sme priamu súvislosť medzi počtom „blikajúcich“ ukazovateľov (presahujúcich prahovú hodnotu) a rozhodnutím vypracovať hĺbkové preskúmanie, ako aj klasifikáciou nerovnováh. V obidvoch prípadoch je však štatistický vzťah veľmi slabý (pozri ilustráciu 8), čo potvrdzuje, že rozhodnutie rozhodnutie vydať hĺbkové preskúmanie sa neprijíma mechanicky na základe hodnotiacej tabuľky. Komisia navyše nepoužíva ukazovatele hodnotiacej tabuľky na analýzu hĺbkových preskúmaní, ale spolieha sa na širší súbor analytických nástrojov i na aktuálnejšie údaje³⁹.

Pozn.: Čierne bodky predstavujú strednú hodnotu. Kategória „nadmerné nerovnováhy s EIP“ nie je uvedená, keďže žiadny členský štát zatiaľ nebol do tejto kategórie zaradený.

Zdroj: EDA.

Napriek tomu, že diskusie so zainteresovanými stranami zohrávajú pri rozhodovaní obmedzenú úlohu, vyplynulo z nich, že hodnotiaca tabuľka vzbudzuje veľkú pozornosť verejnosti, pretože počet blikajúcich ukazovateľov možno ľahko oznámiť. Čitatelia, ktorí nie sú odborníci, však nemôžu získať celkový obraz o povahe a charakteristikách nerovnováh v členskom štáte, ak sa spoliehajú len na blikajúce ukazovatele a neprečítajú si celé hĺbkové preskúmanie. Zahrnutie hodnotiacej tabuľky ako prílohy k správe o krajine od roku 2016 môže posilniť chybný dojem, že je zásadné pre posudzovanie závažnosti nerovnováh.

Závery a odporúčania

Dospeli sme k celkovému záveru, že napriek tomu, že PMN je vo všeobecnosti dobre navrhnutý, Komisia ho nevykonáva tak, aby zabezpečila účinnú prevenciu a opravu nerovnováh. Komisia preto musí niektoré aspekty svojho riadenia PMN výrazne zlepšiť. Nedávnym krokom vpred bolo riešenie otázky účinkov presahovania prísnej fiškálnej politiky v niektorých členských štátoch v čase poklesu výstupov v eurozóne.

Plnenie odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny

Členské štáty nedostatočne plnili odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny (pozri bod 33).

Až po vypracovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny Komisia rozhoduje o tom, ktoré z nich sú relevantné z hľadiska PMN. A aj potom nie je v niektorých prípadoch takéto označenie vhodné, pretože prepojenie s analýzou v hĺbkovom preskúmaní je prinajmenšom neúplné alebo vzdialené. Odporúčania označené ako relevantné z hľadiska PMN sú často zmesou štrukturálnych otázok týkajúcich sa potenciálneho rastu a otázok, ktoré sa vzťahujú na makroekonomické nerovnováhy v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte. Odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny niekedy ani nesúvisia s makroekonomickými nerovnováhami (pozri body 35 až 38; 43).

Po zjednodušení v roku 2015 sú teraz odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny kratšie a sú formulované všeobecnejšie. Je preto zložitejšie posúdiť ich plnenie a prínos k odstráneniu nerovnováh. Časový rámec na ich plnenie je často nerealistický (pozri body 39 až 42; 51 až 52).

A napokon, neexistuje žiadne systematické predbežné a následné posúdenie ekonomického dosahu odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny (pozri body 44 až 46).

Odporúčanie 1

1. Komisia by mala vytvoriť systematické prepojenie medzi odporúčaniami PMN pre jednotlivé krajiny a makroekonomickými nerovnováhami zistenými pri hĺbkovom preskúmaní. Opatrenia uvedené v odporúčaniach PMN pre jednotlivé krajiny by mali byť dostatočne podrobné na to, aby ich plnenie viedlo k výraznému a zreteľnému zníženiu nerovnováh.
2. Komisia by tiež mala jasne rozlišovať medzi politickými opatreniami PMN, ktorých cieľom je znížiť nerovnováhy v krátkodobom až strednodobom horizonte s cieľom vyhnúť sa krízam, a reformami zameranými na predchádzanie nárastu nerovnováh podporou potenciálneho rastu z dlhodobého hľadiska.
3. Komisia by mala vždy, keď je to možné, vykonávať predbežné a následné posúdenia dosahu politických opatrení stanovených v odporúčaniach PMN pre jednotlivé krajiny na nerovnováhy.
4. Komisia by mala poskytovať realistický časový rámec na uľahčenie plnenia odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny.

Tieto opatrenia by mali byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

Klasifikácia nerovnováh

V samotných hĺbkových preskúmaniach nie sú uvedené žiadne závery o klasifikácii nerovnováh pre členské štáty. Navyše súvislosť medzi ekonomickou analýzou v hĺbkovom preskúmaní a klasifikáciou nerovnováh nie je vždy jasná. Tento problém sa zhoršil, keď boli plne funkčné hĺbkové preskúmania nahradené v správach o krajine „zhrnutiami“ (pozri body 57 až 60).

Oddelenia Komisia používajú pri predkladaní návrhov kolégiu o tom, ako klasifikovať nerovnováhy, jasný súbor kritérií. Audítorské dôkazy však naznačujú, že chýba formálny proces na rozhodovanie na politickej úrovni a že Komisia niekedy porušuje svoje vlastné interné pravidlá (pozri body 61 až 62; 66).

Komisia nikdy nenavrhla aktivovať EIP, hoci túto možnosť niekoľkokrát zvažovala. Komisia vykladá nariadenie o PMN tak, že ak označí stav za nadmernú nerovnováhu, nevyžaduje to nevyhnutne, aby navrhla aktiváciu EIP (pozri body 63 až 65).

Odporúčanie 2

1. Ako sa vyžaduje v nariadení o PMN, Komisia by mala v hĺbkových preskúmaniach poskytnúť jasné posúdenie závažnosti nerovnováh, ktorým členský štát čelí.
2. Komisia by mala prijať, uverejniť a uplatniť jasné kritériá a procesy na klasifikáciu nerovnováh.
3. Pokiaľ si to nevyžadujú osobitné okolnosti, Komisia by mala odporučiť aktiváciu EIP, ak existujú dôkazy o tom, že členský štát má nadmerné nerovnováhy, najmä ak hrozí vysoké riziko nestability, nerovnováhy sú trvalé alebo majú účinky presahovania, alebo ak boli nápravné opatrenia neuspokojivé. Ak sa Komisia v konkrétnych prípadoch na základe vlastného uváženia rozhodne, že neuplatní tento krok, mala by jasne a verejne vysvetliť svoje dôvody.

   Tieto opatrenia by mali byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

4. V kontexte preskúmania PMN v roku 2019 by Komisia mala navrhnúť zmeny nariadenia o PMN, aby kodifikovala okolnosti, za ktorých Komisia neodporúča aktivovať EIP ani vtedy, keď dospeje k záveru, že členský štát čelí nadmerným nerovnováham.

Charakteristika hĺbkových preskúmaní

Od roku 2015 boli hĺbkové preskúmania postupne začleňované do správ o krajine, ktoré sa zaoberajú predovšetkým širokou ekonomickou koordináciou štrukturálnych politík a hranice medzi oboma dokumentmi boli čoraz nejasnejšie. V roku 2017 bola podrobná analýza všetkých hlavných otázok týkajúcich sa členského štátu zlúčená do jedinej časti správy o krajine, kde sú rozdelené podľa jednotlivých tém, pri ktorých je zároveň uvedené, či sú relevantné z hľadiska postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (pozri body 68 až 72).

Tento vývoj obmedzil viditeľnosť PMN a výrazne sťažil identifikáciu výziev relevantných z hľadiska PMN. Zmenšovanie hĺbkových preskúmaní ešte viac oslabilo súvislosť medzi ekonomickou analýzou v hĺbkovom preskúmaní a klasifikáciou nerovnováh a výslednými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny súvisiacimi s PMN (pozri body 59; 73 až 75).

Hodnotiaca tabuľka navyše nie je pre hĺbkové preskúmania zásadná, ale jej zahrnutie od roku 2016 ako prílohy k správe o krajine vytvára dojem, že áno (pozri body 95 až 96).

Odporúčanie 3

1. Aby Komisia predložila jasné posúdenie závažnosti makroekonomických nerovnováh, s ktorými sa členský štát stretáva, a uľahčila stanovenie najvhodnejšej odozvy, mala by poskytnúť komplexné a samostatne prezentované hĺbkové preskúmanie takej dĺžky a miery podrobnosti, ktorá bude odzrkadľovať závažnosť situácie a politických výziev.
2. Komisia by nemala uverejňovať hodnotiacu tabuľku s hĺbkovým preskúmaním, ale mala by poskytnúť prístup k databáze s premennými špecifickými pre danú krajinu, ktoré vo svojej analýze použila.

Tieto opatrenia by mali byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

Uznanie dosahu fiškálnej politiky na vonkajšie nerovnováhy a konkurencieschopnosť

Napriek tomu, že hĺbkové preskúmania sa do určitej miery z roka na rok opakujú, kvalita analýzy je vo všeobecnosti dobrá. Dosah fiškálnych politík na vonkajšie nerovnováhy však nie je vždy súčasťou analýzy alebo sa neberie do úvahy pri formulácii odporúčaní PMN pre jednotlivé krajiny, i v prípadoch, kde bola pri hĺbkovom preskúmaní zistená nerovnováha vonkajších pozícií, ktoré sú úzko spojené s fiškálnou politikou. Komisia si je vedomá týchto prepojení, ale vo všeobecnosti sa domnieva, že fiškálne otázky sú zahrnuté v PRS. PSR sa však obmedzuje na fiškálnu udržateľnosť, neberie ohľad na účinky fiškálnej politiky na vonkajšie nerovnováhy a vôbec sa nevenuje fiškálnej politike členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti (pozri body 78 až 80; 86 až 87).

Odporúčanie 4

V príslušných prípadoch by Komisia mala analyzovať dosah fiškálnej politiky na vonkajšie nerovnováhy a konkurencieschopnosť hĺbkových preskúmaní a mala by využívať PMN na to, aby členským štátom predložila odporúčania, keď majú fiškálne záležitosti priamy vplyv na vonkajšie nerovnováhy. Malo by sa to vzťahovať na členské štáty s vysokým prebytkom bežného účtu, ako aj na členské štáty s vysokým deficitom.

Toto opatrenie by malo byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

Rozmer eurozóny

PMN sa príliš zameriava na jednotlivé ekonomiky a nie dostatočne na účinky presahovania. V dôsledku toho odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny dostatočne nepodporujú opatrenia v oblasti politiky, ktoré majú vplyv na ostatné členské štáty, ani nepodporujú symetrické opätovné vyvažovanie v rámci eurozóny (pozri body 81 až 85).

Odporúčania pre jednotlivé krajiny nie sú vždy v súlade s odporúčaniami Komisie pre eurozónu ako celok (pozri body 47 až 50).

Odporúčanie 5

1. Komisia by sa mala v priebehu PMN systematicky venovať politikám, ktoré majú cezhraničný dosah a môžu posilniť symetrické opätovné vyvažovanie v rámci eurozóny.
2. Komisia by mala vydávať odporúčania PMN pre jednotlivé krajiny by mali byť v súlade s odporúčaniami pre eurozónu, ktoré sa týkajú nerovnováh, v prípade potreby vrátane celkových zámerov fiškálnej politiky.

Tieto opatrenia by mali byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

Viditeľnosť PMN a informovanosť o ňom

Účinná komunikácia je zásadná na posilnenie verejného povedomia o PMN a jeho jasného cieľa odhaliť makroekonomické nerovnováhy, zmenšiť ich a predchádzať im, spolu s výzvami, ktoré nerovnováhy členským štátom prinášajú. Posilnenie komunikácie je potrebné aj na zlepšenie vnútroštátnej zodpovednosti PMN (pozri body 1 až 6; 54 až 56; 68 až 72; 88 až 91; 94 až 96).

Odporúčanie 6

Komisia by mala venovať väčšiu pozornosť PMN tým, že:

1. bude viac odkazovať na tento postup pri komunikácii s členskými štátmi;
2. príslušní komisári budú k dispozícii parlamentom členských štátov, kedykoľvek sa Komisia bude domnievať, že nerovnováhy sú nadmerné, aby mohli vysvetliť dôvody svojich rozhodnutí a zodpovedajúcich politických odporúčaní.

Tieto opatrenia by mali byť zavedené pre cyklus PMN v roku 2019 (začiatkom jesene 2018).

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Baudilio TOMÉ MUGURUZA, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 28. novembra 2017.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Skratky a akronymy

ECB: Európska centrálna banka

EIP: Postup pri nadmernej nerovnováhe (excessive imbalance procedure)

EPC: Výbor Rady EÚ pre hospodársku politiku

GR ECFIN: Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

MMF: Medzinárodný menový fond

NPR: Národný program reforiem

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

PMN: Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

PND: Postup pri nadmernom deficite

PSR: Pakt stability a rastu

SMV: Správa o mechanizme varovania

Glosár

Európsky semester: Ročný cyklus EÚ týkajúci sa koordinácie hospodárskych politík. Semester tvoria fiškálne politiky vymedzené Paktom stability a rastu, prevencia nadmerných ekonomických nerovnováh (v rámci PMN) a štrukturálne reformy v súvislosti so stratégiou Európa 2020. Výsledkom sú odporúčania pre jednotlivé členské štáty.

Národný program reforiem: Dokument vypracúvaný každý rok, ktorý predstavuje politiky a opatrenia členských štátov na udržanie rastu a zamestnanosti a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

Pakt stability a rastu (PSR): Dohoda záväzná pre všetky členské štáty EÚ od roku 1997 (s reformami v roku 2005 a v roku 2011), pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Maastrichtskej zmluvy týkajúcich sa udržateľnosti fiškálnych politík členských štátov, najmä zachovávaním verejného deficitu a dlhu na prijateľnej úrovni.

Stratégia Európa 2020: Agenda EÚ pre rast a zamestnanosť pre súčasné desaťročie. V stratégii je stanovených päť hlavných cieľov, ktoré sú vyjadrené prostredníctvom siedmich hlavných iniciatív. Vlády EÚ stanovili národné ciele, ktorých účelom je pomôcť dosiahnuť celkové ciele EÚ, a informujú o nich vo svojich národných programoch reforiem (NPR).

Výbor pre hospodársku politiku (EPC): Poradný výbor Komisie a Rady zriadený na základe rozhodnutia Rady 74/122/SVV z 18. februára 1974. EPC prispieva k práci Rady v oblasti koordinácie hospodárskych politík členských štátov a EÚ. Skladá sa z dvoch delegátov z každého členského štátu, dvoch z Komisie a dvoch z ECB.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky vybraných auditov výkonnosti a auditov zhody, ktoré sa týkajú konkrétnych rozpočtových oblastí alebo tematických oblastí riadenia. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Túto správu vypracovala audítorská komora IV, ktorej predsedá člen EDA Baudilio Tomé Muguruza a ktorá sa zameriava na oblasti regulácie trhov a konkurencieschopnej ekonomiky. Audit sa vykonával pod vedením člena EDA Nevena Matesa. Pri vypracovaní správy mu podporu poskytli Georgios Karakatsanis, vedúci kabinetu, Marko Mrkalj, atašé, Zacharias Kolias, riaditeľ, a Giuseppe Diana, vedúci úlohy. Audítorský tím tvorili Stefano Sturaro, Shane Enright, Maëlle Bourque a Katia Mesonero-Herrera.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditorsECA

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: http://publications.europa.eu/eubookshop. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri http://europa.eu/contact).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.