Boj proti chudobe detí: podporu Komisie treba lepšie zamerať

Zhrnutie

I

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jadrom stratégie Európa 2020. Kľúčom k úspechu je v tejto súvislosti identifikácia skupín, u ktorých je zvýšené riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, a dôvodov tejto zraniteľnosti. Zo štatistík za obdobie desiatich rokov vyplýva, že deti sú chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozené viac ako zvyšok obyvateľstva v EÚ.

II

Zameranie na deti a riešenie súčasnej vysokej miery detí žijúcich v chudobe je nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť udržateľnú, efektívnu a konkurencieschopnú vedomostnú ekonomiku a spravodlivú spoločnosť pre všetky generácie. Hospodárske prínosy investovania do detí výrazne prevažujú nad finančnými nákladmi spojenými s touto investíciou.

III

Zodpovednosť za prijatie vhodných opatrení na zníženie chudoby detí nesú predovšetkým členské štáty a ich vlády. Svoju úlohu však zohráva aj Komisia. Mala by podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v boji proti sociálnemu vylúčeniu a na riešenie chudoby detí. Na tento účel má k dispozícii právne aj finančné nástroje.

IV

Oblasť chudoby detí Dvor audítorov doteraz nekontroloval. Táto správa má potenciál prispieť k budúcim iniciatívam Komisie na podporu úsilia členských štátov v boji proti chudobe detí.

V

Cieľom tohto auditu výkonnosti bolo zistiť, či Komisia účinne prispela k snahám členských štátov o zníženie chudoby detí. Na zodpovedanie tejto hlavnej audítorskej otázky sme preskúmali, či právne nástroje Komisie – odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 – Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (ďalej len „odporúčanie“), Európsky pilier sociálnych práv a proces európskeho semestra – prispeli k riešeniu problému chudoby detí. Takisto sme preskúmali, ako k tomuto cieľu prispeli členské štáty pomocou finančných prostriedkov EÚ.

VI

Hoci odporúčanie nie je právne záväzným nástrojom, ide o pozitívnu iniciatívu na riešenie chudoby detí integrovaným spôsobom. Napriek tomu je ťažké posúdiť pokrok v jeho vykonávaní a jeho vplyv na politiky členských štátov, pretože v ňom neboli stanovené žiadne cieľové hodnoty ani čiastkové ciele.

VII

Vďaka Európskemu pilieru sociálnych práv sa v EÚ zvýšilo povedomie o sociálnych politikách, vrátane oblasti boja proti chudobe detí, a tento pilier má potenciál zamerať v programovom období 2021 – 2027 opatrenia a financovanie na riešenie chudoby detí. Chýba však akčný plán na úplné zavedenie jeho jednotlivých princípov. Vypracovanie akčného plánu je zásadne dôležité na získanie prehľadu o napredovaní uplatňovania piliera sociálnych práv v praxi.

VIII

V rámci procesu európskeho semestra sa jednotlivým členským štátom vydávajú odporúčania pre rôzne oblasti politiky. Zistili sme, že členské štáty dostali odporúčania v oblastiach týkajúcich sa politík zameraných na rodiny a deti, ktoré môžu pomôcť pri znižovaní chudoby detí. Chudoba detí sa v nich však len zriedka spomína priamo a neexistuje jasne definovaná konkrétna metodika vymedzujúca, kedy by mala byť chudoba detí zvážená ako prioritná téma pre prípadné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

IX

V právnych predpisoch EÚ nie je financovanie priamo zacielené na boj proti chudobe detí. Ani Komisia ani kontrolované členské štáty nevedeli vyčísliť objem finančných prostriedkov pridelených na projekty, ktoré sa priamo venovali chudobe detí, a nemohli tak posúdiť ani ich účinnosť.

X

V rámci celkového záveru uznávame, že chudoba detí je v EÚ stále vážnym problémom a takmer každé štvrté dieťa je ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Hoci je úloha Komisie obmedzená, je ťažké, ak nie nemožné, posúdiť, či jej iniciatívy na zníženie chudoby detí prostredníctvom právnych nástrojov a finančných prostriedkov EÚ boli dostatočne účinné.

XI

Komisii odporúčame:

• zahrnúť do svojho akčného plánu v súvislosti s Európskym pilierom sociálnych práv opatrenia a ciele na riešenie chudoby detí,
• zabezpečiť jasné interné usmernenie k vymedzovaniu situácií, ktoré by mohli byť predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny priamo súvisiacich s chudobou detí, v rámci analýzy, ktorá je súčasťou procesu európskeho semestra,
• zacieliť investície na riešenie chudoby detí v programovom období 2021 – 2027 a monitorovať ich,
• uistiť sa, že sa urobili potrebné kroky a zozbieral dostatok informácií na prípravu zavedenia európskej záruky pre deti.
  

Úvod

01

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jadrom stratégie Európa 2020. Kľúčom k úspechu v tomto boji je identifikácia skupín, u ktorých je zvýšené riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, a dôvodov tejto zraniteľnosti. Za osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením sa považujú osoby, ktoré sú aspoň v jednej z týchto situácií: sú ohrozené chudobou, vystavené závažnej materiálnej deprivácii alebo žijú v domácnosti s nízkou intenzitou práce (bod 77).

02

Z porovnania podľa vekových skupín za obdobie desiatich rokov vyplýva, že deti (vo veku 0 – 18 rokov) sú chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozené viac ako zvyšok obyvateľstva v EÚ (pozri ilustráciu 1).

03

V roku 2018 bolo v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 23 miliónov detí, t. j. každé štvrté dieťa¹. Miera chudoby detí sa však v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. V štyroch členských štátoch (Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Taliansko) podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením presiahol 30 %, to znamená, že ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením bolo každé tretie dieťa. V členských štátoch, ktoré vykázali najnižšiu mieru (Dánsko, Holandsko, Česká republika a Slovinsko), je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozené každé šieste dieťa (pozri ilustráciu 2).

04

Podľa hospodárskej prognózy Komisie na rok 2021 spôsobila pandémia ochorenia COVID-19 výrazné narušenia a zmenila vyhliadky na európskom trhu práce. Očakáva sa, že nezamestnanosť v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na približne 9,5 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021. Zraniteľné skupiny v spoločnosti sú preto ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Je nevyhnutné, aby členské štáty koordinovali svoje činnosti na vnútroštátnej úrovni i v celej EÚ s cieľom ochrániť tých, ktorí sú ohrození najviac.

05

Zameranie na deti a riešenie súčasnej vysokej miery detí žijúcich v chudobe je nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť udržateľnú, efektívnu a konkurencieschopnú vedomostnú ekonomiku a spravodlivú spoločnosť pre všetky generácie². Rôzne štúdie opakovane poukazujú na to, že investície počas detstva môžu za pomerne nízke finančné náklady zaistiť celoživotné prínosy, a to nielen pre jednotlivcov, ale aj pre spoločnosť a hospodárstvo³. Hospodárske prínosy investovania do detí výrazne prevažujú nad finančnými nákladmi spojenými s touto investíciou⁴.

06

Boj proti chudobe detí sa vedie predovšetkým na úrovni členských štátov. Vlády a iní aktéri v členských štátoch majú k dispozícii množstvo iniciatív v oblasti sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti, ktoré môžu využiť na podporu znevýhodnených detí a rodín, ako sú bežné programy sociálnych transferov, priame poskytovanie služieb a zdrojov či programy cielených opatrení.

07

Svoju úlohu však zohráva aj EÚ, najmä Komisia. Má podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblastiach boja proti sociálnemu vylúčeniu. Komisia by mala tiež uľahčovať koordináciu opatrení členských štátov vo všetkých oblastiach sociálnej politiky v rámci hlavy X ZFEÚ – Sociálna politika. Na tento účel má k dispozícii právne aj finančné nástroje.

Rozsah auditu a audítorský prístup

08

Tento audit sme sa rozhodli vykonať preto, že deti sú chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozené viac ako zvyšok obyvateľstva. Chudoba detí je problémom v mnohých členských štátoch a môže významne ovplyvniť príležitosti neskôr v živote, napríklad v podobe nezamestnanosti v dospelosti. Táto problematika je v súčasnosti jednou z priorít politického programu po tom, ako Európsky parlament predložil návrh záruky pre deti na obdobie 2021 – 2027 (body 85 až 90).

09

Cieľom tohto auditu výkonnosti bolo zistiť, či Komisia účinne prispela k snahám členských štátov o zníženie chudoby detí. Na zodpovedanie tejto hlavnej audítorskej otázky sme preskúmali, či právne nástroje Komisie a spôsob využívania finančných prostriedkov EÚ členskými štátmi účinne prispeli k riešeniu problému chudoby detí.

10

Pri audite sme preskúmali používanie a vykonávanie:

• odporúčania Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 – Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (ďalej len „odporúčanie“), ktoré presadzuje integrovaný prístup so zapojením širokej škály opatrení, ktoré by mali pomôcť znížiť chudobu detí,
• Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017, ktorý zahŕňa 20 zásad, z ktorých niektoré majú za cieľ priamo alebo nepriamo riešiť chudobu detí,
• procesu európskeho semestra, v rámci ktorého Komisia analyzuje sociálne politiky členských štátov a v prípade potreby môže vydať odporúčania pre jednotlivé krajiny k riešeniu chudoby detí,
• finančných príspevkov EÚ, ktoré sú k dispozícii z Európskeho sociálneho fondu (ESF) v programovom období 2014 – 2020 na riešenie chudoby detí,
• ukazovateľov chudoby detí v EÚ.

11

Hlavným kontrolovaným subjektom bola Európska komisia. Okrem toho sme navštívili príslušné vnútroštátne orgány v Nemecku, Taliansku, Poľsku a Rumunsku, ako aj medzinárodné a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti boja proti chudobe detí s cieľom získať viac informácií a ich názory na túto tému. Medzi kritériá výberu členských štátov sme okrem iného zahrnuli mieru chudoby detí a výšku finančných prostriedkov z ESF, ktoré budú jednotlivým členským štátom potenciálne pridelené na boj proti chudobe detí. Vo výbere kontrolovaných krajín sú vyvážene zastúpené krajiny s vysokou aj nízkou mierou chudoby detí a vysokým a nízkym objemom pridelených financií z ESF.

12

Audítorská práca zahŕňala administratívne preskúmanie právnych predpisov, stratégií, politických dokumentov, usmernení, hodnotení, monitorovacích správ a interných dokumentov, ako aj dokumentov uverejnených vnútroštátnymi orgánmi, výskumnými subjektmi, akademickou obcou a mimovládnymi organizáciami.

13

Súčasťou našej práce boli aj výhľadové prvky, ktorými prispievame do prebiehajúcej diskusie o záruke pre deti. Upozorňujeme, že prácu na tomto audite sme dokončili pred pandémiou ochorenia COVID-19 a v tejto správe preto nie je zohľadnený vývoj politiky či iné zmeny, ku ktorým došlo v reakcii na pandémiu.

Pripomienky

Odporúčanie je pozitívnou iniciatívou, ktorej vplyv je však ťažké, ak nie nemožné, posúdiť

Odporúčanie bolo pozitívnym pokusom o holistické riešenie problému chudoby detí

14

Komisia prijala odporúčanie v roku 2013 v nadväznosti na iniciatívu Európskej rady a konzultácie s orgánmi členských štátov a organizáciami odborníkov. Dokument bol prijatý ako súčasť balíka dokumentov o sociálnych investíciách⁵, reakcie Komisie na pomoc členským štátom pri riešení narastajúceho rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia v dôsledku krízy z roku 2008. Účelom odporúčania je presadzovať integrovaný prístup založený na troch pilieroch, ktorými sú prístup k primeraným zdrojom, prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám a právo detí na účasť, so zameraním na deti a ich rodiny (pozri ilustráciu 3).

15

Hoci odporúčanie nie je právne záväzné, ide o pozitívnu iniciatívu na riešenie chudoby detí integrovaným spôsobom. Členské štáty má podnecovať k tomu, aby politiky na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia detí organizovali a vykonávali na základe viacrozmerných stratégií a v súlade s niekoľkými horizontálnymi zásadami. Členské štáty ďalej vyzýva k tomu, aby rozvíjali potrebné mechanizmy riadenia, vykonávania a monitorovania opatrení s cieľom zaistiť, aby sa prostredníctvom politík účinne riešila chudoba a sociálne vylúčenie detí, a plne využiť príslušné nástroje EÚ vrátane financovania EÚ.

16

Nezáväzný charakter odporúčania znamená, že Komisia si nemôže vynucovať jeho vykonávanie v členských štátoch. Môže však vyzdvihnúť jeho relevantnosť a monitorovať napredovanie jeho zavádzania prostredníctvom:

• pomoci členským štátom s vykonávaním odporúčania, a to vypracovaním akčného plánu a poskytnutím osvedčených postupov v boji proti chudobe detí,
• monitorovania a správ o následnom pokroku vo všetkých členských štátoch, čím zabezpečí transparentnosť a porovnateľnosť.

Komisia nevypracovala plán postupu

17

Zásady v odporúčaní a jednotlivé opatrenia, ktoré sa navrhujú v jeho troch pilieroch, majú všeobecný charakter a na ich účinné vykonanie sú potrené ďalšie usmernenia. Európsky parlament v tejto súvislosti odporučil, aby Komisia s členskými štátmi vypracovali plán zavedenia trojpilierového prístupu vymedzeného v odporúčaní.

18

Príslušné zainteresované strany vrátane mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti sociálnych vecí, subjektov verejného sektora a organizácií pre ľudské práva, ktoré boli zapojené v ad hoc pracovnej skupine pre boj proti chudobe detí a kvalitu života detí, tiež vyjadrili Komisii túto potrebu. Odporučili zaviesť plán EÚ, v ktorom sa stanovuje zreteľný, komunikovateľný postup, v ktorom sú vymedzené konkrétne ciele, hlavné čiastkové ciele s časovým rozvrhom a konkrétne rozdelenie zdrojov a zdôraznené úlohy jednotlivých aktérov a úrovní verejnej správy⁶.

19

Komisia však takýto ani ekvivalentný plán nevypracovala a nevyužila tak príležitosť poskytnúť členským štátom konkrétnu pomoc v súvislosti s tým, ako a dokedy majú odporúčanie zaviesť.

Online platforma na výmenu osvedčených postupov je dobrá iniciatíva, no na ich hľadanie treba vynaložiť väčšie úsilie

20

Pre členské štáty by bolo v ich snahe bojovať proti chudobe detí prínosom, keby sa ostatné členské štáty podelili s postupmi, ktoré uplatnili a ktoré sa im osvedčili. Komisia zriadila Európsku platformu pre investície do detí (EPIC), ktorá má potenciál túto úlohu splniť.

21

Túto platformu vytvorila s cieľom šíriť osvedčené postupy tvorby politík zameraných na deti a rodiny a podporovať spoluprácu a vzájomné učenie v tejto oblasti. Platforma funguje od prijatia odporúčania. EPIC zbiera a šíri inovatívne postupy založené na dôkazoch, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na deti a rodiny v členských štátoch. Postupy sú rozdelené podľa troch pilierov v odporúčaní a klasifikované ako „vznikajúce postupy“, „sľubné postupy“ alebo „osvedčené postupy“.

22

Do začiatku marca 2020 bolo v databáze EPIC dostupných spolu 130 postupov doložených dôkazmi. Len tri z nich však boli klasifikované ako „osvedčené postupy“, pričom všetky sa týkali druhého piliera odporúčania (prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám). Príklady týchto osvedčených postupov uvádzame v rámčeku 1. V súvislosti s prvým a tretím pilierom odporúčania, ktoré sa týkajú prístupu k primeraným zdrojom a práva detí na účasť, sa nenašli ani neboli do databázy vložené žiadne osvedčené postupy.

23

Malý počet osvedčených postupov, z ktorých najaktuálnejší sa začal uplatňovať v roku 2001, a chýbajúce osvedčené postupy v prvom a treťom pilieri znižujú účinnosť pomoci platformy EPIC pri vykonávaní odporúčania. Komisia má navyše len obmedzené informácie o tom, ako členské štáty zavádzajú a uplatňujú postupy z databázy EPIC založené na dôkazoch.

24

Niektoré členské štáty, ktoré sme navštívili, nás informovali, že účinné národné iniciatívy majú podobu programov sociálnych transferov, v rámci ktorých sa rodinám poskytuje priamy peňažný príspevok. Takéto iniciatívy môžu po čase značne zaťažovať štátny rozpočet. Jeden príklad uvádzame v rámčeku 2.

Obmedzenosť informácií má vplyv na monitorovanie a podávanie správ

25

Účinné monitorovanie vykonávania odporúčania je ďalším nástrojom, ktorý môže Komisia využiť na vyzdvihnutie jeho významu pre členské štáty. Konkrétne pravidelné správy o pokroku dosiahnutom v členských štátoch zabezpečujú transparentnosť a sú základom pre porovnávanie a motivačným prostriedkom. Na to sú však potrebné merateľné ukazovatele a reálne ciele, ako aj primeraný mechanizmus vykazovania.

26

V odporúčaní sú členské štáty v tejto súvislosti vyzvané, aby posilnili využívanie prístupov založených na dôkazoch tým, že budú v plnej miere využívať existujúce štatistiky, administratívne údaje a navrhnutý monitorovací rámec, ktorý pozostáva z 32 ukazovateľov⁸.

27

Zistili sme však, že navrhované ukazovatele sa nevzťahujú na všetky opatrenia vymedzené v odporúčaní. Pre opatrenia v rámci tretieho piliera neboli stanovené žiadne ukazovatele.

28

Je zložité posúdiť napredovanie vykonávania odporúčania, pretože v tejto súvislosti neboli stanovené žiadne merateľné cieľové hodnoty ani čiastkové ciele. Komisia a členské štáty zvažovali možnosť stanoviť takéto cieľové hodnoty, avšak členské napokon túto možnosť nepodporili.

29

Napriek týmto obmedzeniam sú k dispozícii aspoň nejaké informácie, a to prostredníctvom Výboru pre sociálnu ochranu (SPC), ktorej členom je aj Komisia. Výbor pre sociálnu ochranu je poradný politický výbor pre ministrov v Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO). Výbor využíva expertízu v oblasti politík, analytickú a sekretársku podporu Komisie a medzi jeho úlohy patrí monitorovanie sociálnej situácie a rozvoja politík sociálnej ochrany v členských štátoch a EÚ. Prostredníctvom tematického portfólia Investície do detí poskytuje každý rok aktuálne informácie o väčšine ukazovateľov uvedených v monitorovacom rámci odporúčania.

Je ťažké, ak nie nemožné, zmerať priamy kvantitatívny vplyv odporúčania

30

Účinné vykonávanie odporúčania by malo vychádzať z národnej stratégie/politiky v oblasti boja proti chudobe detí vymedzujúcej oblasti, o ktorých sa členský štát domnieva, že je potrebné sa v nich primárne angažovať v súvislosti s bojom proti chudobe detí, a spôsoby, ako to dosiahnuť. Existencia a obsah takejto stratégie by tiež boli prejavom vplyvu odporúčania.

31

Európska sieť pre sociálnu politiku (ESPN) vypracovala na žiadosť Komisie štúdiu o národných politikách, ktorej cieľom bolo zmerať pokrok členských štátov pri vykonávaní odporúčania⁹. Štúdia obsahuje konkrétne a porovnateľné informácie za každý členský štát a sedem ďalších krajín.

32

Celkovým zistením analýzy ESPN je, že mierny pokrok smerom, ktorý je stanovený v odporúčaní, nepostačuje, ak sa berie do úvahy rozsah problému v mnohých krajinách. Odborníci zdôraznili, že mnohé krajiny s vysokou alebo veľmi vysokou mierou chudoby či sociálneho vylúčenia detí dosiahli vo väčšine oblastí obmedzený pokrok a niektoré z nich dokonca svoj prístup v niekoľkých oblastiach oslabili. Krajiny, ktoré už mali silnú politiku, programy a nízku mieru chudoby a sociálneho vylúčenia detí, si ich zväčša udržali.

33

V štúdii sa ďalej uvádza, že je ťažké, ak nie nemožné, posúdiť, do akej miery možno jednotlivé zlepšenia pripísať samotnému odporúčaniu, konštatuje sa v nej však, že v mnohých krajinách nedošlo k väčším zmenám národných politík. Zatiaľ čo pri členských štátoch, kde je miera chudoby detí nízka alebo stredná, to nie je prekvapivé, autori štúdie vyjadrili mimoriadne znepokojenie, že členské štáty s vysokou alebo veľmi vysokou mierou chudoby detí nezvolili integrovanejší a viacrozmerný prístup. Tento záver potvrdzuje naše zistenia zo štyroch kontrolovaných členských štátov (Nemecko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko).

34

V štúdii boli predložené nezáväzné odporúčania¹⁰, ktorými sa autori snažia zdôrazniť naliehavosť uplatňovania odporúčania a zvýšiť jeho účinnosť. Komisia k nim však neprijala žiadne nadväzné opatrenia.

Európsky pilier sociálnych práv: progresívna a zastrešujúca sociálna iniciatíva so všeobecnými zásadami zameranými na deti

35

Európsky pilier sociálnych práv predstavili spoločne Európsky parlament, Rada a Európska komisia na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast dňa 17. novembra 2017 v Göteborgu¹¹. Za jeho uplatňovanie nesú spoločnú zodpovednosť Komisia a členské štáty. Pilier je ďalším právne nezáväzným nástrojom na boj proti chudobe detí, ktorého uplatňovanie v členských štátoch si Komisia nemôže vynútiť.

36

Pilier je koncipovaný ako rámec, ktorý má občanom zabezpečiť spravodlivejšiu Európu so silným sociálnym rozmerom. Zahŕňa 20 zásad, ktoré sú zväčša formulované ako práva a ktoré majú na úrovni členských štátov viesť k legislatívnym a nelegislatívnym krokom.

37

Týchto 20 zásad je rozdelených do troch kategórií na podporu inkluzívnych a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia: i) rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ii) spravodlivé pracovné podmienky a iii) sociálna ochrana a začlenenie.

38

Pilier dopĺňa tzv. sociálny prehľad, pomocou ktorého sa má monitorovať uplatňovanie piliera, a to sledovaním trendov a výkonnosti v členských štátoch v 12 oblastiach. Sociálny prehľad sa následne využíva aj v procese európskeho semestra.

Práv detí sa týka konkrétna zásada v Európskom pilieri sociálnych práv

39

Spomedzi 20 zásad v Európskom pilieri sociálnych práv sa v zásade 11 (Starostlivosť o deti a podpora pre deti) v kategórii sociálnej ochrany a začlenenia priamo spomína potreba investovať do detí, a zdôrazňuje sa, že:

• deti majú právo na cenovo dostupné a kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve,
• deti majú právo na ochranu proti chudobe. Deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí.

40

Z hľadiska detí je relevantných aj niekoľko ďalších zásad, ktoré by na chudobu detí mohli mať priamy alebo nepriamy vplyv (napr. zásady týkajúce sa vzdelávania, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, sociálnej ochrany a zdravia), hoci sa v nich deti konkrétne nespomínajú.

41

Vďaka pilieru sa zvýšilo povedomie o sociálnych politikách v EÚ vrátane oblasti boja proti chudobe detí. Jedným z krokov, ktoré k tomu prispeli, bola aktualizácia usmernení pre politiky zamestnanosti. Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú spoločné priority a ciele politík zamestnanosti navrhnuté Komisiou, odsúhlasené vládami členských štátov a prijaté Radou EÚ. V roku 2018 boli tieto usmernenia aktualizované s cieľom zohľadniť v nich zásady piliera. V usmerneniach sa vymedzuje rozsah a smerovanie koordinácie politík členských štátov a prispievajú k procesu európskeho semestra.

42

Poukazujeme však na skutočnosť, že Európsky pilier sociálnych práv obsahuje len všeobecné zásady, ktoré sú už podrobnejšie zachytené v odporúčaní v podobe konkrétnych opatrení.

• Pokiaľ ide o prvú časť zásady 11 týkajúcu sa cenovo dostupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, súvisiace opatrenia existovali už pred prijatím piliera. V odporúčaní sa navrhuje vytvorenie integrovaných stratégií na riešenie chudoby detí, ktoré by sa vzťahovali aj na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve.
• Druhá časť zásady 11 sa týka práva detí na ochranu proti chudobe. V odporúčaní sa stanovuje, že deti by mali mať prístup ku kompletným a integrovaným zdrojom a službám, čím by sa toto právo riešilo.

Pre Európsky pilier sociálnych práv by bol prínosom akčný plán

43

Európska rada pri schvaľovaní Európskeho piliera sociálnych práv¹² objasnila, že pilier by sa mal uplatňovať na úrovni Únie i členských štátov a zodpovednosť za to nesú spoločne Komisia a členské štáty. Hoci mnohé nástroje na uplatnenie zásad piliera sú v rukách členských štátov a tiež sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, inštitúcie EÚ – a obzvlášť Európska komisia – môžu pomôcť vytvorením strategického rámca a nasmerovaním.

44

V politických usmerneniach pre Komisiu na obdobie 2019 – 2024 je vyjadrený zámer predložiť akčný plán na úplnú implementáciu Európskeho piliera sociálnych práv¹³. V januári 2020 Komisia predložila oznámenie¹⁴, v ktorom opisuje kroky potrebné na vypracovanie takéhoto akčného plánu, a iniciovala širokú diskusiu so všetkými krajinami a regiónmi EÚ a so všetkými relevantnými partnermi. Predstavenie akčného plánu je naplánované na začiatok roka 2021, takmer štyri roky po jeho prijatí. Bude zahŕňať výzvu pre zainteresované strany na všetkých úrovniach: európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej. Tento akčný plán je vítanou udalosťou a jeho vykonanie bude mať dôležitý význam pre získanie prehľadu o napredovaní uplatňovania jednotlivých zásad vrátane zásady 11 o právach detí.

Európsky pilier sociálnych práv bude v programovom období 2021 – 2027 pravdepodobne zohrávať významnú úlohu

45

Navrhované nariadenie o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) na obdobie 2021 – 2027 je zamerané na investovanie do ľudí a podporuje uplatňovanie piliera. Okrem toho jedným z piatich cieľov politiky vymedzených v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) na obdobie 2021 – 2027¹⁵ je sociálnejšia Európa, v ktorej sa uplatňujú zásady piliera.

46

Podľa návrhu by na zabezpečenie náležitého presadzovania sociálneho rozmeru Európy vymedzeného v Európskom pilieri sociálnych práv mali členské štáty vyčleniť aspoň 25 % svojich vnútroštátnych zdrojov z fondu ESF+ podliehajúceho zdieľanému riadeniu na podporu sociálneho začlenenia¹⁶. Oblasť politiky sociálneho začlenenia obsahuje zmienku o deťoch, avšak zatiaľ nebol predložený žiadny návrh konkrétnych cieľových hodnôt či výšky podpory, ktorá sa má na tento účel prideliť.

47

V návrhu nariadenia o ESF+ sa uvádza, že členské štáty by mali zohľadňovať zásady a práva stanovené v pilieri. Tento nový navrhovaný dôraz na uplatňovanie piliera v programovom období 2021 – 2027 má potenciál zamerať opatrenia a financovanie na riešenie chudoby detí.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré vyplynú z procesu európskeho semestra sa chudoba detí zriedkakedy rieši explicitne

Obmedzený pokrok plnenia cieľov na rok 2020 týkajúcich sa znižovania chudoby

48

Európsky semester je ročný cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík zavedený v roku 2010 a špecificky navrhnutý tak, aby umožnil koordináciu snáh členských štátov o plnenie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto má prispieť k splneniu hlavného cieľa týkajúceho sa chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorým je znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov do roku 2020 v porovnaní s rokom 2008.

49

Do akej miery sa tento cieľ dosiahne, bude závisieť hlavne od členských štátov. Svoje národné ciele v oblasti boja proti chudobe stanovili v národných programoch reforiem (NPR). Upozorňujeme na skutočnosť, že aj keby boli do roku 2020 splnené všetky národné ciele, celkový počet ľudí, ktorí sa vymania z chudoby, nedosiahne cieľ 20 miliónov, ako sa stanovuje v stratégii 2020 (podrobnosti za jednotlivé členské štáty pozri v prílohe I).

50

Z údajov Eurostatu¹⁷ vyplýva, že v roku 2018 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením stále ohrozených 109,2 milióna ľudí. Počet ľudí ohrozených chudobou sa v porovnaní s rokom 2008 za EÚ-28 znížil o 7,15 milióna, čo znamená, že doterajší pokrok je obmedzený a preto nie je pravdepodobné, že budú splnené ciele na rok 2020.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny zahŕňajú aj problematiku chudoby detí, no súvisiaci proces treba lepšie objasniť

51

Chudoba detí je obsiahnutá v prvku stratégie Európa 2020 týkajúcom sa chudoby a sociálneho vylúčenia, a preto je súčasťou každoročného procesu európskeho semestra pod vedením Komisie, ktorý má týchto päť hlavných fáz:

1. Komisia vypracuje správy o krajine za každý členský štát;
2. členské štáty predložia svoje národné programy reforiem (hospodárske politiky) a programy stability alebo konvergenčné programy (rozpočtové politiky);
3. Komisia navrhne odporúčania pre jednotlivé krajiny;
4. Rada prijme odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú adresované členským štátom a ktoré sa majú vykonať prostredníctvom tvorby politík na vnútroštátnej úrovni;
5. Komisia monitoruje následné vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

52

Správy o jednotlivých krajinách sú východiskovým bodom procesu európskeho semestra. Obsahujú posúdenie ekonomickej situácie každého členského štátu a pokroku pri plnení cieľov stratégie Európa 2020. Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú vo všeobecnosti odpoveďou na problémy vymedzené v správach o jednotlivých krajinách.

53

Preskúmali sme správy o šiestich členských štátoch za rok 2019, z ktorých tri mali v roku 2018 najvyšší podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením¹⁸. Zistili sme, že Komisia posudzovala chudobu detí v týchto správach koherentne a v náležitých prípadoch ju označila za problematickú oblasť.

54

Jedným z dôležitých kritérií, na základe ktorých sa Komisia v nasledujúcom kroku rozhoduje, či navrhne odporúčanie pre konkrétnu krajinu týkajúce sa chudoby detí, je posúdenie, či je miera EÚ týkajúca sa rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí „vysoká“ alebo „veľmi vysoká“. Podotýkame, že interné prahové hodnoty, ktoré sa používajú na označenie miery chudoby detí ako „vysokej“, boli v skúmaných rokoch (2015 – 2017) v rozmedzí od 28 % do 31 %. Tieto hodnoty presahujú priemerné úrovne EÚ, ktoré boli v danom období v rozmedzí 24,3 % až 27,1 %, a majú vplyv na to, pri ktorých členských štátoch sa bude zvažovať možnosť vydania odporúčania týkajúceho sa priamo chudoby detí.

55

Za roky 2015 až 2017 sme našli 28 prípadov, keď bola v členskom štáte miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia detí na úrovni, ktorá spadá do kategórie „vysoká“ alebo „veľmi vysoká“ (pozri ilustráciu 4). Navyše spomedzi 14 členských štátoch, ktoré sme analyzovali v súvislosti s rokom 2015, sa tento podiel v roku 2016 zhoršil v dvoch z nich (Bulharsko, Rumunsko).

56

Zistili sme, že pre všetky členské štáty, v ktorých Komisia vyhodnotila mieru chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako „vysokú“ alebo „veľmi vysokú“¹⁹, boli vydané odporúčania v iných oblastiach súvisiacich s politikami zameranými na rodiny a deti, napr. primeranosť podpory príjmu na sociálnu ochranu. Tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny môžu pomôcť pri znižovaní chudoby detí. Podotýkame, že v období 2016 – 2019 dostal odporúčanie, ktoré sa priamo týka chudoby detí, jeden členský štát – Írsko (pozri rámček 3).

57

Útvary Komisie v tejto súvislosti vysvetlili, že definovanie a návrh odporúčaní pre jednotlivé krajiny nezávisí len od miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí, ale aj:

1. od toho, či sa problém (otázka) už v minulosti riešil v rámci európskeho semestra;
2. od toho, či sa už začalo vykonávať predtým vydané odporúčanie;
3. od toho, či sa zmenili okolnosti v členskom štáte a prípadne aj ukazovatele, ktoré s chudobou detí nepriamo súvisia;
4. od iných možných naliehavých výziev, ktorým členský štát čelí, vzhľadom na to, že počet odporúčaní, ktoré možno v jednom roku členskému štátu predložiť, je obmedzený.

58

Aj keď Komisia analyzuje chudobu detí v rámci procesu európskeho semestra pri príprave správ o jednotlivých krajinách, neexistuje jasne definovaná konkrétna metodika vymedzujúca, kedy by mala byť chudoba detí zvážená ako prioritná téma pre prípadné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Účinnosť financií EÚ na obdobie 2014 – 2020 určených na riešenie chudoby detí nie je možné posúdiť

59

Ďalším prostriedkom, ktorým môže Komisia prispieť v boji proti chudobe detí, je proces, ktorým sa stanovuje, ako členské štáty rozdelia a využijú finančné prostriedky EÚ. Komisia môže ovplyvniť tri prvky v tomto procese: prvým je koncipovanie nariadenia o spoločných ustanoveniach, druhým sú partnerské dohody a tretím operačné programy – pri druhom a treťom prvku na úrovni členských štátov. Tento proces je znázornený v ilustrácii 5 na príklade súčasného programového obdobia.

Nariadenie o spoločných ustanoveniach pre fondy EŠIF nie je priamo zamerané na chudobu detí

60

V nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU)²¹ sa vymedzujú spoločné ustanovenia pre sedem fondov v rámci zdieľaného riadenia. Stanovujú sa v ňom hlavné pravidlá upravujúce tieto fondy v období 2014 – 2020. Nariadenie obsahuje kľúčové ustanovenia týkajúce sa programovania cieľov politiky súdržnosti a súvisiacich výdavkov na obdobie 2014 – 2020.

61

Prostredníctvom svojej úlohy pri koncipovaní návrhu NSU môže Komisia ovplyvniť rozdeľovanie a následné využívanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na prispenie k boju proti chudobe detí. Jedným z hlavných nástrojov NSU na tento účel je stanovenie relevantných tematických cieľov a investičných priorít.

62

Tematické ciele sú definované v nariadení o spoločných ustanoveniach a ide o ciele, na ktoré by sa mala poskytnúť podpora z fondov EŠIF. V nariadení o spoločných ustanoveniach sa stanovuje 11 tematických cieľov vymedzujúcich odvetvia a oblasti opatrení, v ktorých môže podpora EÚ z fondov EŠIF zabezpečiť najvyššiu pridanú hodnotu. Tematické ciele²² sú rozčlenené na investičné priority²³.

63

Nariadenie o spoločných ustanoveniach dopĺňajú osobitné nariadenia o Európskom sociálnom fonde (ESF) a Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR). V nariadeniach o ESF a EFRR je spolu 57 investičných priorít. Žiadna z investičných priorít nie je špecificky zameraná na riešenie chudoby detí.

64

Na obdobie 2014 – 2020 bol prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach zavedený nový nástroj, ktorým sa má zvýšiť účinnosť opatrení financovaných z fondov EŠIF – tzv. ex ante kondicionality. Prostredníctvom ex ante kondicionalít sa na začiatku vykonávania programov stanovujú minimálne požiadavky a ich súčasťou sú aj strategické a regulatórne požiadavky, ktoré musia členské štáty splniť pred tým, ako im budú poskytnuté finančné prostriedky EÚ. Ex ante kondicionality týkajúce sa chudoby pozri v rámčeku 4.

65

Ex ante kondicionalita, ktorá sa týka tematického cieľa 9 – Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii, sa považuje za splnenú, keď má členský štát zavedený „národný strategický politický rámec pre znižovanie chudoby zameraný na aktívne začlenenie“. Všetky členské štáty, ktoré sme kontrolovali, prijali v reakcii na ex ante kondicionalitu 9.1 stratégie na boj proti chudobe a Komisia uviedla, že v prípade všetkých štyroch kontrolovaných členských štátov bola ex ante kondicionalita 9.1 splnená.

66

Kritériá na splnenie ex ante kondicionality týkajúcej sa sociálneho začlenenia však od členských štátov nevyžadujú, aby stanovili cieľové hodnoty pre zníženie chudoby, a ani nešpecifikujú, na ktoré zraniteľné skupiny má byť zameraná, čo platí aj o deťoch. V právnych predpisoch EÚ nie je financovanie priamo zacielené na boj proti chudobe detí.

Výška finančných prostriedkov z fondov EŠIF, ktorá sa vynakladá priamo na riešenie chudoby detí, nie je známa

67

Partnerské dohody sú strategické investičné plány pre členské štáty EÚ, v ktorých sa uvádzajú ich vnútroštátne výdavkové priority pre fondy EŠIF na sedemročné obdobie. Partnerské dohody obsahujú plány a tematické ciele, ktoré bude členských štát plniť a ktoré sa týkajú konkrétnych investičných a rozvojových potrieb. Tieto plány sú podrobnejšie rozpracované v súvisiacich jednotlivých operačných programoch. Podmienky, na základe ktorých možno zmerať výkonnosť týchto programov, by mali byť primerané a mali by zahŕňať relevantné ukazovatele, ktoré umožnia posúdiť ich účinnosť.

68

Partnerské dohody sa vzťahujú na celé programové obdobie a všetkých päť fondov EŠIF. Pre každý členský štát existuje jedna partnerská dohoda, vypracovaná na základe národných programov reforiem, v ktorých sa uvádzajú politiky a opatrenia krajiny na udržanie rastu a pracovných miest a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, najnovšie relevantné odporúčania pre danú krajinu a relevantné odporúčania Rady.

69

Partnerskú dohodu schvaľuje Komisia a okrem iného obsahuje informácie o rozvojových potrebách členského štátu, vybrané tematické ciele, zoznam operačných programov členského štátu, zhrnutie ex ante hodnotení a zhrnutie posúdenia ex ante kondicionalít.

70

V partnerských dohodách štyroch členských štátov, ktoré sme navštívili, sa síce stanovovali cieľové hodnoty pre zníženie chudoby vo všeobecnosti, no v žiadnej z nich neboli stanovené výslovne pre zníženie chudoby detí.

71

Preskúmali sme päť operačných programov a snažili sme sa identifikovať finančné prostriedky pridelené na riešenie chudoby detí. Deti žijúce v chudobe však nie sú výslovne cieľovou skupinou v rámci opatrení financovaných z fondov EŠIF a neexistujú horizontálne výberové kritériá/kritériá oprávnenosti zamerané na finančnú podporu pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Preto nie je možné vyvodiť záver o tom, či boli tieto opatrenia priamo prínosné pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením²⁴. V ilustrácii 6 je zobrazená maximálna výška finančných prostriedkov EÚ, ktorá je podľa informácií vnútroštátnych orgánov potenciálne k dispozícii v piatich operačných programoch vo vzorke okrem iného na riešenie chudoby detí.

72

Informácie o tom, aká časť z týchto finančných prostriedkov z fondov EŠIF bola priamo vyčlenená na riešenie chudoby detí, však neboli k dispozícii. Všetky preskúmané operačné programy obsahujú opatrenia, ktoré by mali pozitívnym spôsobom nepriamo prispieť k riešeniu chudoby detí. Takéto opatrenia zahŕňajú financie, ktorými sa má zabezpečiť začlenenie osôb ohrozených chudobou s cieľom zlepšiť ich účasť na trhu práce alebo podporiť zamestnanosť.

73

Okrem toho opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ktoré síce nie sú osobitne zamerané na deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, by pre ne mohli byť tiež nepriamo prínosné. Príklad takejto kombinácie nepriamych opatrení uvádzame v rámčeku 5.

74

Z dôvodu uvedených obmedzení Komisia nedokáže vyčísliť objem finančných prostriedkov pridelených na projekty, ktoré sa priamo venovali chudobe detí, a nevie teda posúdiť ani ich účinnosť. Tento nedostatok ešte zhoršuje absencia cieľov a cieľových hodnôt vo vybraných partnerských dohodách a operačných programoch, ktoré by naznačili, čo sa plánuje v tejto oblasti dosiahnuť. Okrem toho vždy, keď sa zavedú ukazovatele výsledkov, sú špecifické pre daný program a nevyjadrujú jasne, akým spôsobom sú finančné investície prínosné pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Ukazovatele odrážajú situáciu v súvislosti s chudobou detí odlišne

75

Zmysluplné ukazovatele poskytujú relevantné informácie tvorcom politík a osobám, ktoré politiky vykonávajú. Vyjadrujú, nakoľko účinná je politika v praxi, a umožňujú im v prípade potreby prijať nápravné opatrenia.

Ukazovateľ AROPE umožňuje porovnať mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia vo všetkých členských štátoch

76

Ukazovateľom, ktorým sa meria chudoba v EÚ, a hlavným ukazovateľom na monitorovanie plnenia cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby je AROPE – skratka pre „mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“.

77

AROPE je viacrozmerný ukazovateľ pozostávajúci z troch čiastkových ukazovateľov. Každý z troch čiastkových ukazovateľov je rovnako dôležitý a môžu sa čiastočne prekrývať. Ukazovateľ AROPE vyjadruje súčet osôb, ktoré sa nachádzajú minimálne v jednej z týchto situácií (osoby, pre ktoré platia viaceré situácie, sa započítavajú len raz):

• sú ohrozené chudobou – podiel ľudí s disponibilným príjmom (po sociálnych transferoch) pod hranicou rizika chudoby, ktorá je stanovená na úrovni 60 % národného mediánu disponibilného príjmu po sociálnych transferoch,
• sú vystavené závažnej materiálnej deprivácii – neschopnosť dovoliť si niektoré položky, ktoré sa považujú za žiaduce alebo potrebné pre primeraný život, vyjadruje mieru materiálnej deprivácie. Týmto ukazovateľom sa meria percentuálny podiel obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť aspoň štyri z deviatich položiek na zozname konkrétnych potrieb alebo služieb pre domácnosť. Závažná materiálna deprivácia je definovaná ako vynútená neschopnosť zaplatiť aspoň za štyri z položiek na tomto zozname,
• žijú v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce – tento čiastkový ukazovateľ je definovaný ako počet osôb žijúcich v domácnosti, ktorej členovia v produktívnom veku odpracovali za posledných 12 mesiacov menej než 20 % svojho celkového potenciálu. Z ukazovateľa sú úplne vyňaté domácnosti zložené len z detí, zo študentov vo veku do 25 rokov a/alebo z osôb vo veku 60 rokov alebo viac.

Ukazovateľ deprivácie detí je osobitne zameraný na situáciu detí

78

Ako súčasť iniciatívy EÚ na riešenie problému chudoby detí Komisia v roku 2013 ohlásila začiatok prípravnej práce na ukazovateli materiálnej deprivácie osobitne zameranom na deti. Ukazovateľu materiálnej deprivácie (ako čiastkový ukazovateľ v rámci AROPE) je podobný ukazovateľ deprivácie detí, ktorý vyjadruje podiel detí vo veku 1 – 15 rokov, ktoré z dôvodu cenovej nedostupnosti nemajú prístup k predmetom každodennej potreby. Zoznam 17 položiek zahŕňa položky špecifické pre deti, ako aj niektoré potreby pre domácnosť pochádzajúce z ukazovateľa materiálnej deprivácie týkajúceho sa celej populácie. Deti budú kategorizované ako vystavené deprivácii, ak nemajú prístup aspoň k trom položkám z tohto zoznamu 17 položiek (pozri prílohu II).

79

V marci 2018, päť rokov po tom, ako bol ohlásený ukazovateľ materiálnej deprivácie osobitne zameraný na deti, ho napokon Výbor pre sociálnu ochranu schválil. V júli 2019 boli zverejnené prvé (a doteraz jediné) údaje o deprivácii detí (zozbierané na základe prieskumu). Týkali sa len informácií za rok 2014, keďže žiadne iné údaje k dispozícii neboli. Ukazovateľ deprivácie detí nebude dostupný každý rok, ale každý tretí rok, a to počnúc rokom 2021²⁵.

80

Pri porovnaní ukazovateľa materiálnej deprivácie osobitne zameraného na deti s čiastkovým ukazovateľom materiálnej deprivácie v rámci AROPE (ukazovateľ závažnej materiálnej deprivácie) (pozri prílohu II) za tú istú vekovú skupinu, ukazovateľ deprivácie detí vykazuje vo všetkých členských štátoch vyššie hodnoty ako ukazovateľ materiálnej deprivácie (pozri ilustráciu 7).

81

Potreby a životná úroveň detí a dospelých sa môžu odlišovať, a to aj v rámci tej istej domácnosti. Keďže ukazovateľ materiálnej deprivácie osobitne zameraný na deti je viac orientovaný na situáciu detí, podáva odlišný a presnejší obraz o skutočnej miere chudoby detí.

Meranie chudoby detí sa v jednotlivých členských štátoch líši

82

Ukazovateľ je vyjadrením trendu a sleduje merateľnú zmenu v danej oblasti politiky postupom času. AROPE je hlavný ukazovateľ na meranie chudoby v stratégii Európa 2020. Jeho hlavnou výhodou je, že vďaka štandardizovanému zberu v Európskom štatistickom systéme umožňuje porovnať situáciu v jednotlivých členských štátoch a po uplynutí určitého času.

83

Vnútroštátne orgány vo všetkých členských štátoch, ktoré sme kontrolovali, však majú niekoľko vlastných ukazovateľov, ktoré považujú za relevantné v kontexte ich krajiny a ktoré používajú vo svojich stratégiách a v politikách a na monitorovacie účely. V dôsledku toho existujú o miere chudoby a chudoby detí v členských štátoch rôzne informácie (pozri rámček 6).

84

Rozličné ukazovatele a informácie o chudobe detí v členských štátoch, založené na nezosúladených národných údajoch, sťažujú zainteresovaným stranám posudzovanie situácie v tejto oblasti.

Na zavedenie politickej iniciatívy „európska záruka pre deti“ sú potrebné dostatočné informácie

Záruka pre deti navrhnutá Európskym parlamentom

85

V apríli 2019 Európsky parlament zmenil návrh nariadenia o ESF+ na programové obdobie 2021 – 2027²⁶ a navrhol zaviesť program európskej záruky pre deti²⁷ na riešenie problému chudoby detí. Zmenený návrh o ESF+ zahŕňa požiadavku, aby každý členský štát pridelil 5 % svojich zdrojov z ESF+ na opatrenia na riešenie chudoby detí. Tieto zdroje by mohli tiež priamo prispieť k vykonávaniu budúcej iniciatívy záruky pre deti.

86

V roku 2018 začala Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu vykonávať fázu 1 prípravných opatrení v súvislosti so zárukou pre deti.

• Prvá fáza prípravných opatrení, ktorou bolo vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, bola dokončená v apríli 2020. Účelom štúdie bolo preskúmať uskutočniteľnosť záruky pre deti, a to analýzou podmienok na vykonanie takejto iniciatívy, a posúdiť, či by zaistila pridanú hodnotu k už existujúcim rámcom EÚ a členských štátov a či by teda bola užitočným doplnkovým nástrojom.
• Druhou fázou prípravných opatrení je vypracovanie ekonomickej štúdie uskutočniteľnosti, v ktorej by sa analyzovali náklady a prínosy záruky pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ. Mala by byť dokončená v máji 2021.
• V tretej fáze bude UNICEF realizovať na miestnej úrovni v členských štátoch tri až päť pilotných projektov. Bude trvať do roku 2022. Fáza III bude pozostávať zo série pilotných projektov, ktoré sa budú realizovať v štyroch členských štátoch. Okrem toho bude zahŕňať sériu národných politických a programových hĺbkových analýz a vypracovanie národných akčných plánov v oblasti boja proti chudobe a sociálneho vylúčenia detí v niekoľkých členských štátoch.

87

Prípravné opatrenia v súvislosti so zárukou pre deti, a najmä štúdia uskutočniteľnosti z fázy I a ekonomická štúdia uskutočniteľnosti z fázy II, budú základom pri tvorbe tejto politickej iniciatívy. V oboch fázach je potrebné zozbierať a usporiadať informácie, ktoré sú úplné, aktuálne a dostatočne kvalitné. Inak vznikne riziko, že sa neprijmú vhodné opatrenia a nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky.

88

Prvá fáza štúdie neposkytuje celkový prehľad ani príklady opatrení financovaných z ESF, ktoré boli účinné v boji proti chudobe detí. Hoci existuje prehľad financovania, ktoré je k dispozícii z fondov EŠIF, údaje sú len odhadmi, keďže v štúdii sa uvádza, že investície do detí nie sú v strategickom a monitorovacom rámci väčšiny fondov EÚ jasne viditeľné.

89

Informácie, ktoré sú dostupné v súčasnosti z prvej fázy prípravných opatrení v súvislosti so zárukou pre deti (štúdia uskutočniteľnosti), preto sťažujú prijímanie rozhodnutí založených na dostatočných faktoch o koncepcii záruky pre deti vrátane opatrení a financovania, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pozitívneho vplyvu na mieru chudoby detí v EÚ a zaručenie zapojenia členského štátu.

90

Okrem toho poznamenávame, že tretia fáza (pilotné zavedenie) sa dokončí najskôr v roku 2022, teda v čase, keď by už za normálnych okolností začalo nové programové obdobie a príslušné operačné programy pre ESF by už boli prijaté.

Závery a odporúčania

91

Chudoba detí je v EÚ stále vážnym problémom a takmer každé štvrté dieťa je ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

92

Boj proti chudobe detí je primárne v právomoci členských štátov, svoju úlohu však zohráva aj Komisia. Hoci je relevantnosť jej právne nezáväzných nástrojov obmedzená už svojou povahou, má k dispozícii aj účinnejšie nástroje, napríklad proces európskeho semestra a zacielenie finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom partnerských dohôd a operačných programov. Keďže však chýbajú informácie, ktoré sa priamo týkajú chudoby detí, je ťažké, ak nie nemožné, posúdiť, či tieto nástroje účinne prispeli k jej zníženiu.

Odporúčanie je pozitívnou iniciatívou, ktorej vplyv je však ťažké, ak nie nemožné, posúdiť

93

Hoci odporúčanie nie je právne záväzné, ide o pozitívnu iniciatívu na riešenie chudoby detí holistickým spôsobom pri uplatnení integrovaného prístupu (body 14 a 15). Komisia poskytla členským štátom konkrétnu pomoc pri vykonávaní odporúčania, nesprevádzal ho však žiadny plán EÚ, v ktorom by sa stanovoval zreteľný a komunikovateľný postup pre členské štáty (body 18 a 19). Platforma EPIC obsahuje málo informácií o osvedčených postupoch, ktoré členské štáty uplatňujú na riešenie chudoby detí (bod 22).

94

Nie je možné posúdiť napredovanie vykonávania odporúčania, pretože neboli stanovené žiadne merateľné cieľové hodnoty ani čiastkové ciele (bod 28). Štúdia Európskej siete pre sociálnu politiku (ESPN) z roku 2017, vypracovaná na žiadosť Komisie, tiež potvrdila, že je ťažké, ak nie nemožné, posúdiť, do akej miery možno jednotlivé zlepšenia politík členských štátov pripísať samotnému odporúčaniu, konštatuje sa v nej však, že v mnohých krajinách nedošlo k väčším zmenám (bod 33).

Európsky pilier sociálnych práv: progresívna a zastrešujúca sociálna iniciatíva so všeobecnými zásadami zameranými na deti

95

Vďaka Európskemu pilieru sociálnych práv sa zvýšilo povedomie o sociálnych politikách v EÚ vrátane oblasti boja proti chudobe detí. Zásada 11 v pilieri má však len všeobecný charakter a už je podrobnejšie zachytená v odporúčaní v podobe konkrétnych opatrení (body 40 až 42).

96

Akčný plán zameraný na plné uplatňovanie piliera bude predložený na začiatku roku 2021. Tento pripravovaný akčný plán je vítanou udalosťou a jeho vykonanie bude mať zásadný význam pre získanie prehľadu o napredovaní uplatňovania zásad (bod 44).

97

Uplatňovanie piliera je jedným z piatich cieľov politiky vymedzených v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) na obdobie 2021 – 2027. Tento nový navrhovaný dôraz na uplatňovanie piliera v programovom období 2021 – 2027 má potenciál zamerať opatrenia a financovanie na riešenie chudoby detí (body 45 až 47).

Odporúčanie 1 – Zahrnúť do akčného plánu pre Európsky pilier sociálnych práv problematiku chudoby detí

Komisia by mala do svojho akčného plánu v súvislosti s Európskym pilierom sociálnych práv zahrnúť opatrenia a ciele na riešenie chudoby detí.

Termín: začiatok VFR na obdobie 2021 – 2027.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré vyplynú z procesu európskeho semestra sa chudoba detí zriedkakedy rieši explicitne

98

Európsky semester je navrhnutý tak, aby umožnil koordináciu snáh členských štátov o splnenie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Doterajší pokrok v plnení cieľa, ktorým je znížiť do roku 2020 počet osôb žijúcich v chudobe o 20 miliónov, naznačuje, že cieľ sa pravdepodobne nedosiahne (body 48 až 50).

99

Jedným z dôležitých kritérií, na základe ktorých sa rozhoduje, či sa navrhne odporúčanie pre konkrétnu krajinu týkajúce sa chudoby detí, je vyhodnotenie miery EÚ týkajúcej sa rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí Komisiou ako „vysokej“ alebo „veľmi vysokej“. Stanovená interná prahová hodnota, ktorá sa používa na tento účel, je vyššia ako priemerné úrovne chudoby detí v EÚ za dané obdobie (bod 54).

100

V rokoch 2016 až 2019 boli pre členské štáty vydané odporúčania v oblastiach súvisiacich s politikami zameranými na rodiny a deti, avšak len jeden členský štát dostal odporúčanie, ktoré sa týkalo špecificky chudoby detí (bod 56). Útvary Komisie v tejto súvislosti vysvetlili, že proces definovania a koncipovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny nezávisí len od miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí, ale aj od ďalších faktorov (bod 57). Neexistuje jasne definovaná konkrétna metodika vymedzujúca, kedy by mala byť chudoba detí zvážená ako prioritná téma pre prípadné odporúčania pre jednotlivé krajiny (bod 58).

Odporúčanie 2 – Analyzovať a posudzovať chudobu detí na základe jasného interného usmernenia

Komisia by mala zabezpečiť jasné interné usmernenie k vymedzovaniu situácií, ktoré by mohli byť predmetom odporúčaní pre jednotlivé krajiny priamo súvisiacich s chudobou detí, v rámci analýzy, ktorá je súčasťou procesu európskeho semestra.

Termín: počnúc procesom európskeho semestra v roku 2021.

Účinnosť financií EÚ na obdobie 2014 – 2020 určených na riešenie chudoby detí nie je možné posúdiť

101

Komisia môže ovplyvniť rozdelenie finančných prostriedkov EÚ na riešenie chudoby detí tým, ako vypracuje návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj pri schvaľovaní partnerských dohôd a operačných programov na úrovni členských štátov (bod 59).

102

V nariadení o spoločných ustanoveniach sa stanovujú odvetvia a oblasti opatrení, v ktorých môže podpora EÚ z fondov zabezpečiť najvyššiu pridanú hodnotu. Investície, ktoré sa predpokladajú v nariadení, však nie sú priamo zamerané na chudobu detí (body 61 až 63).

103

Skonštatovali sme, že všetky preskúmané operačné programy obsahujú opatrenia, ktoré by mohli nepriamo prispieť k riešeniu chudoby detí. Keďže však neexistuje konkrétna investičná priorita či relevantný ukazovateľ chudoby detí, Komisia ani členské štáty nemajú informácie o tom, aký objem financií z fondov EŠIF sa použil priamo na riešenie chudoby detí, ani o tom, čo sa v tejto oblasti dosiahlo (body 71 až 74).

Odporúčanie 3 – Zacieliť investície na riešenie chudoby detí v programovom období 2021 – 2027 a monitorovať ich

Komisia by mala zaistiť, aby sa partnerské dohody a programy na obdobie 2021 – 2027 primerane venovali chudobe detí. Konkrétne by mala zabezpečiť, aby v prípadoch, keď sú finančné prostriedky vyčlenené priamo na riešenie chudoby detí, to bolo jasne zohľadnené v intervenčnej logike partnerských dohôd a programov.

Komisia by mala vytvoriť monitorovací rámec, ktorý by umožnil sledovať výstupy a výsledky investícií do riešenia chudoby všetkých vekových skupín vrátane detí, ktoré boli v období 2021 – 2027 financované z fondov EŠIF.

Termín: začiatok VFR na obdobie 2021 – 2027.

Ukazovatele odrážajú situáciu v súvislosti s chudobou detí odlišne

104

Ukazovateľ AROPE, ktorým sa meria chudoba v EÚ, je hlavný ukazovateľ na monitorovanie plnenia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe. Ide o viacrozmerný ukazovateľ pozostávajúci z troch čiastkových ukazovateľov (body 76 a 77).

105

V roku 2013 Komisia ohlásila začiatok prípravnej práce na ukazovateli materiálnej deprivácie osobitne zameranom na deti, ktorý bol napokon schválený v roku 2018. Ukazovateľ materiálnej deprivácie osobitne zameraný na deti je viac orientovaný na situáciu detí. Poskytuje preto odlišný a presnejší obraz o skutočnej miere chudoby detí. K dispozícii však bude každý tretí rok, a to počnúc rokom 2021 (body 78 až 81).

106

Hlavou výhodou ukazovateľa AROPE je to, že umožňuje porovnať situáciu v jednotlivých členských štátoch a po uplynutí určitého času. Vnútroštátne orgány vo všetkých členských štátoch, ktoré sme kontrolovali, však majú niekoľko vlastných ukazovateľov, ktoré považujú za relevantné v kontexte ich krajiny. V dôsledku toho sú v EÚ rozličné národné ukazovatele a informácie o chudobe detí, čo zainteresovaným stranám sťažuje posúdenie situácie, pretože vychádzajú z nezosúladených zdrojov údajov (body 82 až 84).

Na zavedenie politickej iniciatívy „európska záruka pre deti“ sú potrebné dostatočné informácie

107

V apríli 2019 Európsky parlament zmenil návrh nariadenia o ESF+ na programové obdobie 2021 – 2027 a navrhol zaviesť program európskej záruky pre deti na riešenie problému chudoby detí (bod 85).

108

V roku 2018 začala Komisia realizovať prípravné opatrenia v súvislosti s európskou zárukou pre deti. Fáza I, v ktorej sa mala vypracovať štúdia uskutočniteľnosti, mala za cieľ posúdiť uskutočniteľnosť, možnosti vykonávania a pridanú hodnotu takejto iniciatívy. Prípravné opatrenia prebiehajú v troch samostatných fázach. Harmonogram opatrení neumožní, aby boli načas k dispozícii úplné informácie potrebné pre proces rozhodovania (body 85 až 86).

Odporúčanie 4 – Zabezpečiť, aby sa urobili potrebné kroky a zozbieral dostatok informácií na prípravu zavedenia európskej záruky pre deti

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa na účely vypracovania európskej záruky pre deti zozbieral a zanalyzoval dostatok spoľahlivých informácií o opatreniach a financovaní potrebnom na zaistenie pozitívneho vplyvu na mieru chudoby detí v EÚ.

Termín: začiatok VFR na obdobie 2021 – 2027.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 15. júla 2020.

Prílohy

Príloha I – Národné ciele v oblasti boja proti chudobe v súvislosti so stratégiou Európa 2020

EÚ/členský štát	Chudoba a sociálne vylúčenie
EÚ-28	Znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov (v porovnaní s rokom 2008)*
Belgicko	−380 000 osôb
Bulharsko	Znížiť počet osôb žijúcich v peňažnej chudobe o 260 000
Česká republika	−100 000 osôb
Dánsko	Znížiť počet osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce o 22 000
Nemecko	Znížiť počet dlhodobo nezamestnaných osôb (nezamestnaných viac než jeden rok) o 20 % v porovnaní s rokom 2008 (čo zodpovedá zníženiu počtu dlhodobo nezamestnaných o 320 000)
Estónsko	Znížiť počet osôb ohrozených chudobou po sociálnych transferoch na 15 % (oproti 17,5 % v roku 2010)
Írsko	Znížiť počet osôb žijúcich v rôznych druhoch chudoby minimálne o 200 000 (trvalá chudoba, ohrozenie chudobou alebo základná deprivácia)
Grécko	−450 000 osôb
Španielsko	−1 400 000 až −1 500 000 osôb
Francúzsko	−1 900 000 osôb (v porovnaní s rokom 2007)
Chorvátsko	Znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na 1 220 000
Taliansko	−2 200 000 osôb
Cyprus	−27 000 osôb alebo znížiť mieru na 19,3 % obyvateľov (oproti 23,3 % v roku 2008)
Lotyšsko	Znížiť počet osôb ohrozených chudobou po sociálnych transferoch a/alebo žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce o 121 000
Litva	−170 000 osôb a limit na úrovni 814 000 osôb v roku 2020
Luxembursko	−6 000 osôb
Maďarsko	−450 000 osôb
Malta	−6 560 osôb
Holandsko	Znížiť počet osôb (vo veku 0 – 64 rokov) žijúcich v domácnosti nezamestnaných osôb o 100 000 (v porovnaní s rokom 2008)
Rakúsko	−235 000 osôb
Poľsko	−1 500 000 osôb
Portugalsko	−200 000 osôb
Rumunsko	−580 000 osôb
Slovinsko	−40 000 osôb
Slovensko	Znížiť počet osôb žijúcich v chudobe alebo sociálnom vylúčení na 17,2 % (oproti 20,6 % v roku 2008)
Fínsko	Znížiť počet osôb žijúcich v chudobe alebo sociálnom vylúčení na 770 000
Švédsko	Znížiť podiel žien a mužov (vo veku 20 – 64 rokov), ktorí nie sú v pracovnom procese (okrem študentov dennej formy štúdia), dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo pracovne neschopných na úroveň výrazne pod 14 %
Spojené kráľovstvo	V národnom programe reforiem sa nestanovuje žiadny cieľ, no vyčíslené ciele boli stanovené v zákone o chudobe detí z roku 2010 a v stratégii boja proti chudobe detí na obdobie 2011 – 2014
Zdroj informácií a poznámok	Cieľ EÚ stanovený v oznámení Európskej komisie – Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, COM(2014) 130 final, Brusel, 2014 (s. 14). Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (skratka AROPE) vyjadruje situáciu, keď sú ľudia ohrození peňažnou chudobou alebo vystavení závažnej materiálnej deprivácii alebo žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. Celkový počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením je nižší ako súčet osôb v každej z týchto troch foriem chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pretože niektoré osoby sú zasiahnuté súčasne viac než len jednou z týchto situácií. *Ako východiskový rok sa použil rok 2008, pretože veľká časť ukazovateľov na meranie uvedených troch rozmerov chudoby je k dispozícii len od roku 2008. Monitorovanie zahŕňa len EÚ-27, pretože Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013 a údaje sú dostupné len od roku 2010. Národné ciele sú stanovené v najnovších národných programoch reforiem. Definície národných cieľov sú porovnateľné s cieľom EÚ s výnimkou Bulharska, Dánska, Nemecka, Estónska, Írska, Lotyšska, Holandska a Švédska (pozri poznámky ku konkrétnym krajinám). Výpočet cieľových hodnôt konkrétnej krajiny sa odlišuje od výpočtu cieľovej hodnoty EÚ v prípade Estónska, Francúzska, Chorvátska, Slovenska, Fínska a Švédska (pozri poznámky ku konkrétnym krajinám).

Príloha II – Porovnanie zoznamu položiek v súvislosti s ukazovateľom závažnej materiálnej deprivácie a ukazovateľom materiálnej deprivácie osobitne zameranom na deti

Závažná materiálna deprivácia	Materiálna deprivácia špecificky u detí
Zaplatiť nájomné alebo účty za energie	Dieťa: Niekoľko nových kusov oblečenia
Mať v domove primerané teplo	Dieťa: Dva páry topánok
Zvládať nečakané výdavky	Dieťa: Denne čerstvé ovocie a zelenina
Jesť mäso, ryby alebo rovnocenné bielkoviny každý druhý deň	Dieťa: Denne mäso, kuracie mäso alebo ryba
Mať raz do roka týždeň dovolenky mimo domova	Dieťa: Vhodné knihy
Auto	Dieťa: Vybavenie na vonkajšie voľnočasové aktivity
Práčka	Dieťa: Hry v interiéri
Farebný televízor	Dieťa: Voľnočasové aktivity
Telefón	Dieťa: Oslavy
	Dieťa: Pozvanie priateľov
	Dieťa: Školské výlety
	Dieťa: Prázdniny
	Domácnosť: Nahradenie opotrebovaného nábytku
	Domácnosť: Nedoplatky
	Domácnosť: Internet
	Domácnosť: Mať doma primerané teplo
	Domácnosť: Auto

Príloha III – Percentuálny podiel obyvateľstva (vo veku 0 – 17 rokov) ohrozeného chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE) v EÚ (2008 – 2018)

Č.	Geografická oblasť/rok	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018
1	Európska únia	26,5	26,5	27,6	27,3	28,1	27,9	27,8	27,1	26,4	24,9	24,3
2	Eurozóna	23,6	24,1	25,2	25,3	25,5	25,0	25,7	25,4	25,3	24,3	23,5
3	Belgicko	21,3	20,5	23,2	23,3	22,8	21,9	23,2	23,3	21,6	22,0	23,2
4	Bulharsko	44,2	47,3	49,8	51,8	52,3	51,5	45,2	43,7	45,6	41,6	33,7
5	Česká republika	18,6	17,2	18,9	20,0	18,8	16,4	19,5	18,5	17,4	14,2	13,2
6	Dánsko	12,7	14,0	15,1	15,7	14,9	15,4	14,5	15,7	13,9	14,5	15,2
7	Nemecko	20,1	20,4	21,7	19,9	18,4	19,4	19,6	18,5	19,3	18,0	17,3
8	Estónsko	19,4	24,5	24,0	24,8	22,4	22,3	23,8	22,5	21,2	18,8	17,9
9	Írsko	26,6	31,4	34,1	34,1	33,2	34,4	30,4	29,0	27,3	25,2	23,9
10	Grécko	28,7	30,0	28,7	30,4	35,4	38,1	36,7	37,8	37,5	36,2	33,3
11	Španielsko	30,1	32,0	33,3	32,2	32,4	32,6	35,8	34,4	32,9	31,3	29,5
12	Francúzsko	21,2	21,2	22,9	23,0	23,2	20,8	21,6	21,2	22,6	22,1	22,9
13	Chorvátsko	–	–	29,4	31,1	34,8	29,3	29,0	28,2	26,6	25,8	23,7
14	Taliansko	28,4	28,7	29,5	31,5	34,1	32,0	32,1	33,5	33,2	32,1	30,6
15	Cyprus	21,5	20,2	21,8	23,4	27,5	27,7	24,7	28,9	29,6	25,5	25,5
16	Lotyšsko	32,4	38,4	42,2	44,1	40,0	38,4	35,3	31,3	24,7	23,9	22,5
17	Litva	29,1	30,8	35,8	34,6	31,9	35,4	28,9	32,7	32,4	31,6	28,0
18	Luxembursko	20,9	23,7	22,3	21,7	24,6	26,0	26,4	23,0	22,7	23,6	23,5
19	Maďarsko	33,4	37,2	38,7	40,4	41,9	43,9	41,8	36,1	33,6	31,6	23,8
20	Malta	25,0	26,5	26,7	27,8	31,0	33,0	31,8	28,4	24,0	23,0	22,8
21	Holandsko	15,5	17,5	16,9	18,0	16,9	17,0	17,1	16,8	17,6	16,6	15,2
22	Rakúsko	22,9	20,8	22,4	22,1	20,9	22,9	23,3	22,3	20,0	23,0	21,6
23	Poľsko	32,9	31,0	30,8	29,8	29,3	29,8	28,2	26,6	24,2	17,9	17,2
24	Portugalsko	29,5	28,7	28,7	28,6	27,8	31,7	31,4	29,6	27,0	24,2	21,9
25	Rumunsko	50,9	50,6	48,1	49,2	52,5	51,4	50,7	46,8	49,2	41,7	38,1
26	Slovinsko	15,3	15,1	15,2	17,3	16,4	17,5	17,7	16,6	14,9	15,1	13,1
27	Slovensko	24,3	23,7	25,3	26,0	26,6	25,5	23,6	24,9	24,4	22,5	23,8
28	Fínsko	15,1	14,0	14,2	16,1	14,9	13,0	15,6	14,9	14,7	15,1	16,0
29	Švédsko	17,3	18,8	19,2	20,3	19,4	20,2	20,5	19,8	19,9	19,4	20,6
30	Spojené kráľovstvo	29,6	27,4	29,7	26,9	31,2	32,6	31,2	30,3	27,2	27,4	29,9

 

Poznámka: – Nie je k dispozícii

Zdroj: Eurostat, údaje získané 20. 12. 2019.

Akronymy a skratky

AROP: ľudia ohrození chudobou/miera rizika chudoby (at-risk-of-poverty)

AROPE: ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením/miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (at-risk-of-poverty-or-social-exclusion)

ESPN: Európska sieť pre sociálnu politiku (European Social Policy Network)

ESS: Európsky štatistický systém (European Statistical System)

EŠIF: Európske štrukturálne a investičné fondy

NPR: národné programy reforiem

NSU: nariadenie o spoločných ustanoveniach

OP: operačný program

SPC: Výbor pre sociálnu ochranu (Social Protection Committee)

TC: tematický cieľ

Glosár

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF): Patria medzi ne Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). Spoločne ich riadi Európska komisia a členské štáty EÚ.

Európsky pilier sociálnych práv: Pilier sociálnych práv je prostriedkom na zaistenie nových a účinnejších práv pre občanov založený na 20 hlavných zásadách. Pilier bol predstavený Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu. Za plnenie zásad a zabezpečenie práv vymedzených v Európskom pilieri sociálnych práv nesú spoločnú zodpovednosť inštitúcie Európskej únie, členské štáty, sociálni partneri a iné zainteresované strany.

Európsky semester: Cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v EÚ. Je súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí Európskej únie. Zameriava sa na šesťmesačné obdobie od začiatku každého roka, z čoho pochádza aj jeho názov – semester. Členské štáty počas európskeho semestra zosúlaďujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s cieľmi a pravidlami, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ.

Európsky štatistický systém (ESS): Partnerstvo medzi európskym štatistickým úradom, ktorým je Komisia (Eurostat), a národnými štatistickými úradmi a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vývoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky v jednotlivých členských štátoch. Súčasťou tohto partnerstva sú aj krajiny EHP a EZVO. Členské štáty zbierajú údaje a zostavujú štatistiku na vnútroštátne a európske účely. ESS funguje ako sieť, v ktorej má Eurostat úlohu viesť snahy o zosúladenie štatistiky v úzkej spolupráci s národnými štatistickými úradmi.

Ex ante kondicionality: Podmienky založené na kritériách vopred vymedzených v nariadení o spoločných ustanoveniach, ktorých splnenie sa považuje za nevyhnutné na účinné a efektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ pri všetkých fondoch EŠIF. Pri vypracúvaní operačných programov EFRR, KF a ESF v programovom období 2014 – 2020 museli členské štáty posúdiť, či sú tieto podmienky splnené. Ak splnené neboli, bolo potrebné vypracovať akčné plány, ktorými sa malo zabezpečiť ich splnenie do 31. decembra 2016.

Chudoba detí: Percentuálny podiel detí (vo veku 0 – 17 rokov) v Európskej únii (EÚ), ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE). Deti sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, ak žijú v domácnostiach, v ktorých je splnená aspoň jedna z týchto troch podmienok: domácnosť ohrozená chudobou po sociálnych transferoch (príjmová chudoba), domácnosť vystavená závažnej materiálnej deprivácii alebo domácnosť s veľmi nízkou intenzitou práce.

Miera rizika chudoby (AROP) – podzložka miery AROPE: Miera rizika chudoby vyjadruje podiel ľudí s ekvivalentným disponibilným príjmom (po sociálnych transferoch) pod hranicou rizika chudoby, ktorá je stanovená na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch.

Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE): Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia zodpovedá počtu osôb ohrozených chudobou, vystavených závažnej materiálnej deprivácii alebo žijúcich v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. Osoby sa započítavajú len raz, aj keď sa na ne vzťahuje viac čiastkových ukazovateľov. Miera AROPE, podiel osôb z celkového počtu obyvateľov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, je hlavným ukazovateľom na monitorovanie plnenia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: Dokumenty vypracované Európskou komisiou pre každú krajinu, v ktorých sa analyzuje jej hospodárska situácia a predkladajú odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré by krajina mala prijať v priebehu 12 až 18 mesiacov.

Operačný program (OP): V operačnom programe sa stanovujú priority a konkrétne ciele členského štátu a opisuje sa spôsob využitia finančných prostriedkov (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) na financovanie projektov v priebehu príslušného obdobia (vo všeobecnosti sedem rokov). Finančné prostriedky na operačný program môžu pochádzať z EFRR, KF a/alebo ESF.

Partnerská dohoda: Dohody uzatvorené medzi Európskou komisiou a jednotlivými členskými štátmi na programové obdobie 2014 – 2020. Obsahujú plány vnútroštátnych orgánov, ako využiť financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a vymedzujú strategické ciele a investičné priority jednotlivých krajín, ktoré dávajú do súvisu s celkovými cieľmi stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Ich súčasťou je okrem iného zhrnutie posúdenia, či boli splnené platné ex ante kondicionality, a v prípade, ak neboli splnené, zhrnutie opatrení, ktoré treba prijať, zodpovedné orgány a harmonogram pre ich vykonávanie, ako aj opis metodiky a mechanizmov na zabezpečenie konzistentnosti fungovania výkonnostných rámcov. Pripravujú ich členské štáty v dialógu s Komisiou, ktorá ich následne musí aj prijať.

Stratégia Európa 2020: Desaťročná stratégia EÚ pre rast zameraná na obnovu po kríze, rozdelená na päť hlavných cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, výskumu a vývoja, klímy/energetiky, vzdelávania a sociálneho začlenenia a znižovania chudoby.

Tematický cieľ: Štruktúrovací prvok partnerských dohôd. Je daný právnymi predpismi a vyjadruje cieľ, ktorý by sa mal podporiť z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tematické ciele nadväzujú na strategické ciele na úrovni EÚ.

Výbor pre sociálnu ochranu (SPC): Poradný politický výbor pre ministrov v Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO).

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA Tony Murphy, podporu mu poskytli vedúci kabinetu Wolfgang Stolz, atašé kabinetu Brian Murphy, hlavný manažér Pietro Puricella, vedúci úlohy Michele Zagordo, audítori a audítorky Marija Grguric, Cristina-Ioana Jianu, Agota Krenusz, Annekatrin Langer a Bernard Witkos, asistent kabinetu Peter Borsos, sekretárka kabinetu Niamh Mahon, stážistka v kabinete Eve Ryan. Jazykovú podporu poskytli Hannah Critoph a Zuzanna Filipski.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a prísnych karanténnych podmienok nebolo možné vyhotoviť fotografiu audítorského tímu.

Koncové poznámky

¹ Eurostat, dátový súbor People at risk of poverty or social exclusion.

² Balík dokumentov o sociálnych investíciách, oznámenie Komisie – K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020, COM(2013) 83 final, 20. februára 2013, s. 13.

³ UNICEF, A brief review of the social and economic returns to investing in children, jún 2012, dostupné na: https://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf.

⁴ UNICEF, Right in Principle and in Practice: A Review of the Social and Economic Returns to Investing in Children, Social and Economic Working Paper, 2012, s. 33, dostupné na: https://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf.

⁵ Oznámenie Komisie – K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020, COM(2013) 83 final, 20. februára 2013.

⁶ Oznámenie člena Komisie László Andora, GR EMPL, Common Proposals for Implementing the Recommendation on Child Poverty and Well-being through a partnership approach, 1. februára 2013.

⁷ HDP Poľska v roku 2020 bolo podľa Eurostatu vo výške 2,120 mld. PLN.

⁸ Príloha k odporúčaniu Komisie 2013/112/EÚ – Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia.

⁹ Hugh Frazer a Eric Marlier, Progress across Europe in the implementation of the 2013 EU Recommendation on „Investing in children: Breaking the cycle of disadvantage’, A study of national policies, 2017.

¹⁰ Tamže, s. 33 – 35.

¹¹ https://www.socialsummit17.se/.

¹² Zasadnutie Európskej rady (14. decembra 2017) – závery.

¹³ Pozri dokument Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu (A Union that strives for more – My Agenda for Europe) kandidátky na funkciu predsedu Európskej komisie Ursuly von der Leyen – politické usmernenia pre Európsku komisiu na obdobie 2019 – 2024.

¹⁴ COM(2020) 14 final – Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie, 14. januára 2020.

¹⁵ COM(2018) 375 final, 2018/0196 (COD), článok 4.

¹⁶ COM(2018) 382 final, 2018/0206 (COD), odôvodnenie 22.

¹⁷ Pozri Eurostat, údaje k 7.1.2020.

¹⁸ Tri krajiny s najvyšším podielom – Rumunsko (38,1 %), Bulharsko (33,7 %) a Grécko (33,3 %).
Tri členské štáty, ktoré sme kontrolovali, no ktoré nemajú najvyšší podiel – Taliansko, Nemecko a Poľsko.

¹⁹ Okrem Grécka, pretože sa naň do roku 2019 proces európskeho semestra nevzťahoval.

²⁰ COM(2016) 328 final.

²¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013.

²² Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

²³ Článok 3 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013, článok 5 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013.

²⁴ IT: Národný OP Začlenenie – CCI 2014IT05SFOP001; RO: OP Ľudský kapitál – CCI 2014RO05M9OP001; PL: OP Znalosti, vzdelávanie, rast – CCI 2014PL05M9OP001; Regionálny OP pre Varmsko-mazurské vojvodstvo – 2014PL16M2OP014; DE: OP slobodného štátu Sasko pre ESF – CCI 2014DE05SFOP012.

²⁵ Nariadenie (EÚ) 2019/1700.

²⁶ Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382 – C8-0232/2018 – 2018/0206(COD)).

²⁷ Pozmeňujúci návrh 40, odôvodnenie 22b (nové) legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382 – C8-0232/2018 – 2018/0206(COD)).

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	10. 4. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	4. 6. 2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	15. 7. 2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	12. 8. 2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-5087-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/252465	QJ-AB-20-017-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-5074-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/291318	QJ-AB-20-017-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.