Európske centrum investičného poradenstva:
zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený

Zhrnutie

I

Európske centrum investičného poradenstva bolo zriadené zároveň s Európskym fondom pre strategické investície v roku 2015 v rámci Investičného plánu pre Európu, ktorého cieľom bolo podporiť investície po hospodárskej kríze. Úlohou centra je podporovať investície do reálnej ekonomiky poskytovaním poradenských služieb predkladateľom projektov navyše k poradenstvu, ktoré majú k dispozícii v rámci iných programov EÚ. Centrum funguje na báze partnerstva medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou a spolupracuje s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.

II

Cieľom nášho auditu bolo posúdiť, či sa centrum osvedčilo ako účinný nástroj na podporu investícií. Konkrétne sme preskúmali, či:

1. bolo centrum zriadené primerane na to, aby splnilo potreby dodatočných poradenských služieb navyše k tým, ktoré sú už dostupné z iných zdrojov EÚ;
2. centrum fungovalo v súlade s pôvodným zámerom tak, aby plnilo svoje ciele vrátane spolupráce s partnermi;
3. centrum prispelo k zlepšeniu prísunu projektov, ktoré sú vhodné na investovanie.

III

Náš audit sa týkal činností centra od jeho otvorenia v roku 2015 do decembra 2018. Preskúmali sme dokumenty centra, uskutočnili rozhovory v príslušných útvaroch EIB a Komisie, analyzovali údaje o riadení centra, preskúmali vzorku úloh poradenskej podpory centra a zrealizovali prieskum v národných podporných bankách a inštitúciách spolupracujúcich s centrom a prieskum medzi konečnými príjemcami poradenských služieb, ktorým centrum poskytlo podporu.

IV

V júni 2018 Komisia predložila návrh Programu InvestEU na programové obdobie 2021 – 2027 zahŕňajúci poradenské centrum InvestEU, ktoré nahradí súčasné centrum a niekoľko ďalších centrálne riadených poradenských iniciatív EÚ. Naša správa obsahuje analýzu a odporúčania, ktoré sú relevantné pre plánované nové centrum.

V

Dospeli sme k záveru, že do konca roka 2018 sa centrum ešte neosvedčilo ako účinný nástroj na podporu investícií. Zistili sme, že centrum bolo zriadené ako „nástroj založený na dopyte“, pričom poradenské potreby, ktoré by riešilo, miera pravdepodobného dopytu, ktorému by čelilo, a množstvo zdrojov, ktoré by potrebovalo, boli vopred zanalyzované len v obmedzenej miere. V skutočnosti dostalo centrum málo žiadostí o podporu, ktoré by mohli viesť k prideleniu úloh, v porovnaní so zdrojmi, ktoré malo k dispozícii.

VI

Takisto sme zistili, že centrum do veľkej miery dosiahlo cieľ poskytovať poradenské služby podľa individuálnych potrieb k značnej spokojnosti prijímateľov. Nemalo však dostatočne jasnú stratégiu a nestanovilo kritériá a postupy na zacielenie podpory tam, kde by mohla potenciálne zaistiť najvyššiu pridanú hodnotu z hľadiska prísunu investičných projektov, napriek tomu, že zaznamenávalo väčšinu informácií, ktoré boli na to potrebné. Zistili sme, že niektorí prijímatelia spochybňovali doplnkovosť podpory centra s ostatnými zdrojmi poradenstva a len niečo vyše 1 % finančných operácií, na ktoré bola v danom období poskytnutá podpora z Európskeho fondu pre strategické investície, malo prínos z toho, že boli predmetom úlohy centra. Hoci väčšina úloh sa týkala sektorov a členských štátov s vysokou prioritou, len malý počet úloh súvisel s prioritnými sektormi v členských štátoch, ktoré mali najvyššie potreby poradenstva. Na lepšie zameranie sa na všetky nesplnené potreby poradenstva mal byť preto uplatnený aktívnejší prístup. Napriek snahám centra sa navyše spolupráca s partnermi na zlepšení geografického pokrytia rozvíjala pomaly, a to z dôvodu právnej zložitosti a rôznej miery ochoty a schopnosti národných podporných bánk alebo inštitúcií spolupracovať.

VII

A napokon sme našli len obmedzené dôkazy o tom, že by centrum do konca roku 2018 výrazne prispelo k prísunu projektov, ktoré sú vhodné na investovanie. Centrum nemalo v príslušnom období dostatočné postupy na to, aby následne overovalo investície, ku ktorým došlo vďaka jeho úlohám, v dôsledku čoho bolo ťažké monitorovať a vyhodnotiť jeho výkonnosť v tejto oblasti. Centrum okrem toho do konca roku 2018 ukončilo príliš málo úloh na to, aby mali významný dosah na podporu investícií. Keďže podpora centra sa týkala najmä projektov v skorej fáze, jej účinok sa navyše môže prejaviť až v dlhodobom horizonte.

VIII

Na základe našich pripomienok predkladáme odporúčania týkajúce sa:

• propagácie rozsahu činností centra,
• lepšieho zamerania podpory centra na priority,
• zlepšenia merania výkonnosti.

IX

A na záver odporúčame využiť skúsenosti získané pri prevádzkovaní centra pri poradenskom centre InvestEU v rámci Programu InvestEU na obdobie 2021 – 2027.

Úvod

01

V novembri 2014 Európska komisia (ďalej len „Komisia) a Európska investičná banka (EIB) spustili Investičný plán pre Európu (IPE)¹ v reakcii na pokles investícií v Európe od začiatku finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008. IPE pozostával z troch pilierov:

• Európsky fond pre strategické investície (EFSI)², z ktorého sa poskytuje financovanie na investície podporené rozpočtovou zárukou EÚ,
• Európske centrum investičného poradenstva (ďalej len „centrum“), ktoré poskytuje technickú pomoc súkromným aj verejným predkladateľom projektov, a Európsky portál investičných projektov (EIPP) – online platforma, ktorá má predkladateľom projektov so sídlom v EÚ pomôcť pri hľadaní investorov,
• opatrenia na odstránenie prekážok a zlepšenie podmienok pre investície v Európe.

02

Druhý pilier IPE mal zabezpečiť, aby sa financie na investície dostali až do reálnej ekonomiky, a to podporou a rozvíjaním prísunu projektov, ktoré sú vhodné na investovanie. EÚ prijala nariadenie, ktorým sa zriaďuje fond EFSI, centrum a portál EIPP, v roku 2015³. Podľa nariadenia je cieľom centra nadviazať na existujúce poradenské služby EIB a Komisie s cieľom „poskytovať poradenskú podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov a pôsobiť ako jednotné centrum technického poradenstva pre financovanie projektov v Únii“. Centrum malo poskytovať podporu pre priority politík fondu EFSI vrátane energetiky, dopravnej infraštruktúry, životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, a pre malé a stredné podniky (MSP), a v prípade potreby pomáhať predkladateľom projektov pri plnení kritérií oprávnenosti na využívanie záruky EÚ v rámci EFSI⁴. V nariadení o EFSI sa tiež stanovuje, že centrum má spolupracovať s podobnými subjektmi na úrovni EÚ a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečilo široké pokrytie, výmena poznatkov a príprava projektov.

03

V súlade s viacročným finančným rámcom (VFR) na obdobie 2014 – 2020 poskytovala EÚ poradenskú podporu už v rámci množstva rôznych iniciatív. Existujúce poradenské iniciatívy týkajúce sa investícií sa od seba líšili sektorom politiky, súvisiacou sumou, poskytovateľom pomoci a poplatkami pre prijímateľov. V rámci týchto iniciatív sa mala celkovo poskytnúť poradenská podpora v približnej hodnote 100 mil. EUR ročne (podrobnosti pozri v prílohe I), t. j. 700 mil. EUR za sedemročné obdobie VFR 2014 – 2020. Centrum bolo zriadené v polovici roku 2015, aby poskytovalo poradenské služby navyše k tým, ktoré už boli k dispozícii⁵.

04

Centrum funguje na báze partnerstva medzi Komisiou a EIB. Mechanizmy centra sú stanovené v rámcovej dohode o partnerstve podpísanej v súlade s platnou finančnou a administratívnou rámcovou dohodou (FAFA) medzi EÚ a EIB z roku 2014. Centrum je tretím najväčším zdrojom technickej pomoci EÚ poskytujúcim poradenské služby, po nástroji Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS) a Európskom nástroji miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA). Z rozpočtu EÚ sa pokrýva 75 % ročného rozpočtu centra do výšky 20 mil. EUR a EIB poskytuje zvyšných 25 % do výšky 6,6 mil. EUR. Rozpočet a plány práce centra sú stanovené v ročných osobitných dohodách o grante, ktoré sa zvyčajne plnia v priebehu troch až štyroch rokov. Centrum riadi štvorčlenný koordinačný výbor pozostávajúci z dvoch zástupcov Komisie a dvoch zástupcov EIB. Koordinačný výbor je zodpovedný za preskúmanie stratégie a politiky, dohľad nad činnosťami centra, podávanie správ zainteresovaným stranám, stanovenie služieb a schválenie cenovej politiky. Tím zamestnancov EIB zaisťuje každodenný chod centra. EIB predkladá každý rok Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o činnostiach a rozpočte centra.

05

Centrum spravuje žiadosti o poradenské služby (ilustrácia 1). Centrum dostáva žiadosti o poradenstvo buď priamo cez webové sídlo centra alebo z tzv. odborných zdrojov, konkrétne od útvarov EIB, národných podporných bánk alebo inštitúcií či Komisie. Podporný tím centra zaznamenáva žiadosti a rozhoduje, aká odpoveď sa poskytne (tzv. skríning). Centrum môže požiadať o dodatočné informácie, preposlať všeobecné otázky najrelevantnejším poskytovateľom služieb v EÚ, EIB alebo miestnym poskytovateľom služieb (tzv. nasmerovanie), zaistiť podrobnejšie vypracovanú odpoveď na otázky za prispenia útvarov EIB (tzv. jednoduché poradenstvo) alebo prideliť zdroje centra a zaistiť, aby poradenstvo poskytli útvary EIB alebo externí konzultanti (tzv. úloha). Úlohy sa môžu týkať konkrétneho investičného projektu alebo skupiny projektov (úlohy zamerané na daný projekt) alebo môžu prispievať všeobecnejšie k prísunu projektov vhodných na investovanie (úlohy, ktoré nie sú zamerané na konkrétny projekt). Centrum sa tiež snaží spolupracovať s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a prilákať tak žiadosti o podporu a poskytovať poradenské služby na mieste. Okrem toho poskytuje podporu pre program poradenstva pre malé podniky v štyroch členských štátoch (Bulharsko, Chorvátsko, Grécko a Rumunsko), ktorý riadi Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR).

06

Podpora centra je k dispozícii verejným a súkromným predkladateľom projektov vrátane národných podporných bánk alebo inštitúcií, investičných platforiem alebo fondov a regionálnych a miestnych verejných subjektov. Verejným predkladateľom projektov poskytuje centrum služby zdarma a poplatky účtované malým a stredným podnikom (MSP) sú obmedzené na tretinu výšky nákladov. V rámčeku 1 sa uvádza príklad úlohy zameranej na daný projekt.

07

Po preskúmaní prvých dvoch rokov vykonávania nariadenia o EFSI sa EÚ rozhodla predĺžiť trvanie fondu EFSI a rozšíriť jeho záber a v decembri 2017 nariadenie o EFSI zmenila (EFSI 2.0)⁶. Nariadením o EFSI 2.0 sa zaviedlo niekoľko ustanovení týkajúcich sa centra. V týchto nových ustanoveniach bola zdôraznená potreba cielenej podpory pre štruktúrovanie projektov, inovatívne finančné nástroje a verejno-súkromné partnerstvá, ako aj investičné platformy zahŕňajúce viaceré členské štáty a regióny. Centrum v nich bolo tiež vyzvané k prijatiu aktívnejšieho prístupu k podpore prísunu projektov na financovanie z fondu EFSI v členských štátoch, ktoré s tým majú ťažkosti, ako aj k vymedzeniu politických priorít ako klimatické opatrenia, obehové hospodárstvo, digitálny sektor a cezhraničné investície.

08

V júni 2018 Komisia predložila návrh Programu InvestEU, ktorý bol súčasťou balíka návrhov pre nasledujúci VFR⁷. V návrhu nariadenia sa ustanovuje poradenské centrum InvestEU, ktoré bude riadiť a zabezpečovať Komisia s EIB ako hlavným partnerom a ktoré nahradí súčasné centrum a 12 ďalších poradenských iniciatív existujúcich v rámci VFR na obdobie 2014 – 2020. Týmto návrhom sa majú zjednodušiť a zefektívniť existujúce poradenské iniciatívy na podporu investícií, ktoré EÚ riadi centrálne. Nové centrum by malo rozpočet v približnej výške 72 mil. EUR ročne.

Rozsah auditu a audítorský prístup

09

Cieľom nášho auditu bolo posúdiť, či sa centrum osvedčilo ako účinný nástroj na podporu investícií. Konkrétne sme preskúmali, či:

1. bolo centrum zriadené primerane na to, aby splnilo potreby dodatočných poradenských služieb navyše k tým, ktoré sú už dostupné z iných zdrojov EÚ;
2. centrum fungovalo v súlade s pôvodným zámerom tak, aby plnilo svoje ciele vrátane spolupráce s partnermi;
3. centrum prispelo k zvýšeniu prísunu projektov, ktoré sú vhodné na investovanie.

10

Audit bol zameraný na zriadenie centra a jeho fungovanie do konca roku 2018. Centrum malo v období 2015 – 2018 k dispozícii podporu z rozpočtu EÚ vo výške takmer 70 mil. EUR. Audit sa vzťahoval len na jednu časť druhého piliera IPE. Portál EIPP nebol predmetom nášho auditu. Centrum je len jedným z rôznych zdrojov technickej pomoci EÚ (príloha I).

11

Naša správa obsahuje analýzu, závery a odporúčania, ktoré sú relevantné pre poradenské centrum InvestEU naplánované na obdobie 2021 – 2027. Toto centrum bude mať širší záber a viac zdrojov ako súčasné centrum.

12

Naše zistenia vyplynuli z preskúmania kľúčových dokumentov týkajúcich sa centra a poradenských iniciatív, ktoré už existovali predtým, z rozhovorov so zamestnancami EIB a s úradníkmi Komisie, analýzy údajov o riadení centra, preskúmania vzorky žiadostí spracovaných centrom a prieskumov zameraných na národné podporné banky alebo inštitúcie spolupracujúce s centrom a na prijímateľov podpory centra, ktorí dostali významnú poradenskú podporu (podrobnosti o metodike sú uvedené v prílohe II).

Pripomienky

Centrum bolo zriadené ako „nástroj založený na dopyte“ na základe obmedzeného predbežného posúdenia

13

S cieľom preskúmať, či bolo centrum zriadené primerane na to, aby plnilo potrebu dodatočných poradenských služieb, sme analyzovali prípravné posudky a následnú činnosť centra a jeho využívanie zdrojov. Domnievame sa, že na zacielenie činností centra a stanovenie primeraného rozpočtu mala Komisia vopred vykonať posúdenie:

1. nesplnených poradenských potrieb, ktoré malo pokryť centrum, vrátane tých potrieb, ktoré neboli pokryté už existujúcimi poradenskými iniciatívami EÚ (t. j. zabezpečiť, aby bola podpora centra doplnkom k ostatným dostupným poradenským službám⁸);
2. pravdepodobného dopytu, t. j. počtu žiadostí, ktoré by centrum pravdepodobne dostalo a ktoré by boli oprávnené na podporu centra.

Pred zriadením centra sa vykonalo len obmedzené predbežné posúdenie

14

Všetky návrhy činností, ktoré si vyžadujú výdavky z rozpočtu EÚ, by v zásade mali byť predmetom ex ante hodnotenia⁹. V januári 2015 bola k legislatívnemu návrhu Komisie o EFSI pripojená správa osobitnej pracovnej skupiny (členské štáty, Komisia, EIB) pre investície v EÚ, v ktorej bola zdôraznená všeobecná potreba dodatočných poradenských služieb na úrovni EÚ. Zistili sme, že pred tým, ako začalo centrum pracovať, sa nevykonalo žiadne formálne ex ante hodnotenie osobitne zamerané na centrum, ktorým by sa posúdili finančné potreby tejto novej iniciatívy.

15

Tento nedostatok predbežného posúdenia sa prejavil v ustanoveniach nariadenia o EFSI týkajúcich sa centra. V nariadení sa síce stanovoval rozpočet pre centrum, neboli však vymedzené žiadne ciele ani očakávania, pokiaľ ide o potrebnú mieru poradenských služieb podľa geografickej oblasti, sektora politiky alebo činnosti centra ani pokiaľ ide o to, aký prístup zvoliť pri riešení poradenských potrieb.

16

Krátko po zriadení centra urobil jeho koordinačný výbor okamžité kroky na identifikovanie nesplnených poradenských potrieb v EÚ tým, že inicioval vypracovanie štúdie¹⁰. EIB a Komisia mali štúdiu využiť ako podporu pri vypracúvaní strednodobej až dlhodobej stratégie, ktorá mala centru konkrétne pomôcť stanoviť priority vrátane toho, „kde, ako a na čo zamerať svoje zdroje“. Štúdia poukázala na členské štáty EÚ s najväčšími zistenými poradenskými potrebami z hľadiska sektorov (tabuľka 1). Hlavným záverom štúdie bolo, že nesúlad medzi potrebami a ponukou poradenských služieb bol spôsobený najmä ťažkosťami, ktorým predkladatelia projektov čelili v snahe o prístup k týmto službám, úhradu týchto služieb a nájdenie poskytovateľa. Tento záver naznačuje, že je potrebné, aby centrum prijalo aktívne opatrenia na riešenie problému prístupu k službám. Krajinami s najvyššou prioritou boli tie, ktoré mali v rámci politiky súdržnosti nízku mieru čerpania prostriedkov z fondu EFSI¹¹.

17

Pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby podpora centra dopĺňala poradenské služby dostupné v rámci iných programov EÚ, z nášho preskúmania právneho a zmluvného rámca centra vyplynulo, že komplementárnosť centra a týchto ostatných poradenských služieb nebola pri začatí fungovania centra jasne vymedzená. Medzery v poskytovaní poradenstva, ktoré malo centrum vyplniť, neboli v nariadení o EFSI opísané so zreteľom na poradenské služby, ktoré už existovali v rámci ostatných programov EÚ. V zmluvnom rámci centra sme našli len dve jasne vymedzené okolnosti, keď bola podpora centra považovaná za doplnok ostatných existujúcich poradenských iniciatív. Tieto sa týkali Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA) pre investície v oblasti energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a dopravy, a mandátu poradenskej služby pre výskum a inovácie (InnovFin) zameranej na investície do výskumu.

18

Domnievame sa, že Komisia a EIB zriadili centrum ako „nástroj založený na dopyte“, pričom poradenské potreby, ktoré by riešilo, miera pravdepodobného dopytu, ktorému by čelilo, ani množstvo zdrojov, ktoré by potrebovalo, boli vopred zanalyzované len v obmedzenej miere. Inými slovami centrum začalo pracovať predpokladajúc, že žiadosti o jeho podporu budú v značnej miere odrážať nesplnené poradenské potreby.

V porovnaní s dostupnými zdrojmi dostalo centrum do konca roku 2018 málo žiadostí, ktoré by mohli viesť k prideleniu úloh

19

Podiel centra na povzbudení investícií závisí do veľkej miery od toho, aký počet žiadostí dostane a aký podiel z nich je oprávnený na podporu a stane sa teda úlohami.

20

V období od polovice roka 2015 do konca roku 2018 dostalo centrum 1091 žiadostí, teda v priemere menej než jednu žiadosť denne. Najviac žiadostí centrum dostalo priamo od predkladateľov projektov cez svoje webové sídlo (41 %) a zvyšok pochádzal od útvarov EIB, EBOR, národných podporných bánk alebo inštitúcií a Komisie (tzv. odborné zdroje). Hoci celkový počet žiadostí každý rok narastal, počet žiadostí podaných cez webové sídlo centra klesal (ilustrácia 2). Časť tohto poklesu bola dôsledkom automatického presmerovania žiadostí iným útvarom po pretvorení dizajnu webového sídla v roku 2017. Zároveň došlo k nárastu počtu žiadostí z odborných zdrojov, predovšetkým od útvarov EIB.

21

Väčšina žiadostí v tomto období neviedla k stanoveniu úlohy na poskytnutie podpory centra. Z 1091 podaných žiadostí bolo približne 22 % k 31. decembru 2018 vo fáze skríningu a žiadosti boli buď predmetom posúdenia alebo sa čakalo na ďalšie informácie, a približne 52 % bolo vyhodnotených ako žiadosti, ktoré budú presmerované alebo sa k nim poskytne jednoduché poradenstvo. Centrum pridelilo úlohy k 26 % podaných žiadostí (285 z 1 091 – ilustrácia 3). Podiel žiadostí, ktoré viedli k prideleniu úlohy, závisel od zdroja. Pri žiadostiach, ktoré centrum dostalo cez svoje webové sídlo, bola výrazne menšia pravdepodobnosť, že sa stanú predmetom úlohy, ako pri tých, ktoré prišli z odborných zdrojov. Menej než 3 % žiadostí podaných cez webové sídlo centra viedlo k prideleniu úlohy (14 zo 447). Aj po zavedení automatického presmerovania niektorých žiadostí z webového sídla, ktoré sa vykonáva od roku 2017, vedie k stanoveniu úloh len malý počet žiadostí podaných cez webové sídlo (4,1 % v roku 2018). Oproti tomu pokiaľ ide o žiadosti z odborných zdrojov, úloha bola pridelená v prípade 27 % žiadostí. Do určitej miery to zohľadňovalo skutočnosť, že odborné zdroje vykonávali pred podaním žiadostí o podporu centra určitý predbežný skríning. EBOR vykonala skríning pri všetkých žiadostiach o podporu, ktoré dostala, pred tým, ako ich posunula centru. Centrum nemalo informácie o počte žiadostí, ktoré EBOR dostala, a teda ani o podiele žiadostí, ktoré sa stali úlohami.

22

Nízka miera zrealizovaných úloh sa odráža na využívaní rozpočtu centra, keďže centrum počas prvých tri a pol roka svojej činnosti nevynaložilo veľkú časť finančných prostriedkov, ktoré malo k dispozícii (tabuľka 2). Celkovo boli centru v období 2015 – 2018 z rozpočtu EÚ sprístupnené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 68,1 mil. EUR. Zistili sme, že plnenie rozpočtu v prvých rokoch činnosti centra bolo nižšie, ako sa predpokladalo (len 36 % v roku 2015 a 42 % v roku 2016). V dôsledku toho Komisia presunula v rokoch 2015 a 2016 z rozpočtového riadka týkajúceho sa centra do iných rozpočtových riadkov EÚ platobné rozpočtové prostriedky vo výške 18 mil. EUR. Suma vo výške 43,3 mil. EUR, ktorú Komisia vyplatila EIB v súvislosti s činnosťami centra v tomto období, zahŕňala významné sumy predbežného financovania v súlade so zmluvným rámcom. K 31. decembru 2018 predstavovali skutočné oprávnené náklady centra, ktoré možno pripísať na ťarchu rozpočtu EÚ za obdobie 2015 – 2018, sumu 26,2 mil. EUR, t. j. len 26 % sumy, ktorá bola z rozpočtu EÚ k dispozícii.

23

Domnievame sa, že pri zriaďovaní centra sa vychádzalo z predpokladu, že dostane väčší počet žiadostí o podporu, na základe ktorých sa stanoví úloha, ako to napokon bolo. Centrum preto počas prvých tri a pol roka svojho fungovania nevyčerpalo veľkú časť finančných prostriedkov, ktoré malo k dispozícii.

Centrum poskytovalo poradenské služby k značnej spokojnosti prijímateľov, nie však cieleným spôsobom

24

Hlavným operačným cieľom centra bolo poskytovať kvalitnú poradenskú podporu prispôsobenú individuálnym potrebám prijímateľov, ktorá by odrážala priority poradenskej podpory. Preskúmali sme, či:

• individuálni prijímatelia boli spokojní s podporou, ktorú dostali (zisťovali sme na základe prieskumu),
• úlohy odrážali priority poradenskej podpory (zisťovali sme prostredníctvom analýzy stratégie, postupov a dostupných informácií o riadení centra),
• vývoj spolupráce s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami prispel k zabezpečeniu dostatočného geografického pokrytia poradenských potrieb.

Prijímatelia boli veľmi spokojní s poradenstvom poskytovaným na mieru

25

Centrum zrealizovalo v období 2015 – 2018 pre prijímateľov z verejného a súkromného sektora 285 úloh. Veľký podiel úloh spočíval v poskytnutí technického alebo finančného poradenstva v súvislosti s konkrétnymi projektmi (88 %). Zostávajúca časť úloh sa týkala finančného poradenstva, ktoré nebolo zamerané na konkrétny projekt, spolupráce s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a všeobecných otázok (12 %) (ilustrácia 4).

26

V našom prieskume¹² prijímatelia vo všeobecnosti ohodnotili spokojnosť s hlavnými aspektmi poradenských služieb, ktoré im boli poskytnuté, ako „vysokú“. Takmer 80 % respondentov ohodnotilo prispenie centra k zabezpečeniu hladkého priebehu poskytnutia poradenstva ako „vysoké“ alebo „veľmi vysoké“ a vyše 90 % z nich súhlasilo, že podpora bola prispôsobená ich potrebám (ilustrácia 5).

27

Podľa nášho názoru centrum v prípade zrealizovaných úloh do veľkej miery splnilo cieľ poskytovať poradenské služby podľa individuálnych potrieb k spokojnosti prijímateľov.

Centru chýbala jasná stratégia a postupy na zacielenie podpory

28

Zistili sme, že do 31. decembra 2018 nebola prijatá žiadna formálna stratégia na zacielenie podpory centra, a to ani napriek tomu, že v zmluvnom rámci centra sa stanovuje, že koordinačný výbor má „preskúmať a schváliť stratégiu“¹³, a externý konzultant najatý koordinačným výborom dospel k záveru, že centrum by malo svoje aktivity zacieľovať¹⁴.

29

Vo februári 2018 koordinačný výbor rozhodol, že de facto stratégia centra bola primerane reflektovaná v jeho ročných plánoch práce¹⁵. My sme však zistili, že v týchto plánoch nebolo dostatočne vysvetlené, ako mali činnosti centra prispieť k povzbudeniu investícií, a nezahŕňali ani ciele či predpokladané výsledky v súvislosti s prioritami poradenskej podpory, ktoré sa majú dosiahnuť do konca obdobia financovania (t. j. rok 2020).

30

Centrum vypracovalo kritériá pre skríning oprávnenosti žiadostí. Zistili sme však, že centrum nestanovilo kritériá a postupy, ktorými by sa určilo, či potenciálna úloha mala z hľadiska jej prispenia k prísunu investičných projektov vysokú, strednú alebo nízku hodnotu. Predpokladali sme, že centrum vypracovalo jasné kritériá na posúdenie hodnoty úlohy na základe priorít uvedených v nariadení o EFSI, ako sú:

• doplnkovosť – v nariadení o EFSI sa stanovuje, že podpora centra má dopĺňať existujúce iniciatívy poradenskej podpory EÚ,
• typ podpory – zavedenou politikou centra bolo uprednostnenie žiadostí týkajúcich sa konkrétneho projektu a potom žiadostí, ktoré nie sú zamerané na konkrétny projekt a ktoré by mohli nepriamo prispieť k prísunu investičných projektov¹⁶,
• potenciálny vplyv na základe hlavných vlastností projektov (napr. fáza projektu a objem investícií) – pri väčších, pokročilejších projektoch je vyššia pravdepodobnosť, že budú pokračovať a viac prispejú k zvýšeniu investícií, ako pri menších projektoch v skoršej fáze pokročilosti,
• sektor alebo geografická oblasť – úlohy zodpovedajúce prioritám členských štátov a sektorov stanoveným v posúdení potrieb by sa považovali za úlohy s „vyššou hodnotou“ (bod 16).

31

Napriek nestanoveniu kritérií pre vyhodnotenie významu potenciálnych úloh, centrum zaznamenalo väčšinu potrebných informácií, nie však všetky. Konkrétne:

• doplnkovosť – opisy úloh obsahovali odkaz na príslušné články nariadenia o EFSI. Nevysvetľovalo sa však, prečo má na vykonanie úloh najlepšie predpoklady centrum a nie ostatné existujúce poradenské útvary EÚ. V rámčeku 2 sa uvádza príklad, keď zdôvodnenie nebolo dostatočne doložené,

• typ podpory – centrum zaznamenávalo informácie o prioritách poradenskej podpory zavedené v nariadení o EFSI 2.0¹⁷ od roku 2018,
• potenciálny vplyv – pokročilosť projektov sa v systémoch riadenia začala zaznamenávať len od druhého polroku 2018 a informácie o objeme investícií sa v kontrolovanom období systematicky nezaznamenávali,
• sektor a geografická oblasť – centrum primerane kategorizovalo úlohy podľa sektorov činnosti EFSI a členských štátov.

32

Podľa nášho názoru centrum nemalo dostatočne jasnú stratégiu a nestanovilo kritériá a postupy na zacielenie podpory tam, kde by mohla zaistiť najvyššiu pridanú hodnotu, napriek tomu, že zaznamenávalo informácie, ktoré boli na to potrebné.

Úlohy sa týkali prioritných sektorov a členských štátov, no na lepšie zameranie sa na nesplnené potreby poradenstva sa mal uplatniť aktívnejší prístup

33

Na základe dostupných informácií o riadení centra a iných audítorských dôkazov sme analyzovali, do akej miery úlohy centra odrážali hlavné priority poradenskej podpory (body 30 a 31), najmä:

• doplnkovosť s ostatnými verejnými a súkromnými poradenskými zdrojmi,
• prispenie k zabezpečeniu prísunu projektov vhodných na investovanie vrátane:

1. projektov oprávnených na podporu z fondu EFSI, ako aj projektov v oblasti klimatických opatrení, obehového hospodárstva, digitálneho sektora a cezhraničných projektov;
2. finančných nástrojov, investičných platforiem a verejno-súkromných partnerstiev;

• zahrnutie sektorov a oblastí s najvyšším potrebami poradenstva.

34

Prostredníctvom prieskumu sme oslovili vzorku prijímateľov s cieľom zistiť, či by poradenskú podporu, ktorú dostali, mohli získať aj od iných verejných alebo súkromných poradenských subjektov. Zistili sme, že takmer 50 % respondentov sa domnieva, že rovnakú poradenskú podporu, ktorú dostali, mohli získať aj od iných verejných alebo súkromných poradenských subjektov.

35

Pokiaľ ide o prísun projektov vhodných na investovanie, zistili sme, že takmer všetky úlohy sa týkali konkrétneho projektu (265 z 285, teda 92 %). Centrum zaznamenalo 55 úloh týkajúcich sa finančných operácií EIB. 28 úloh sa týkalo EFSI, z ktorých 12 sa týkalo projektov, ktoré už predtým získali podporu z EFSI, to znamená, že finančná operácia EIB bola schválená, podpísaná a vykonaná, tri sa týkali zrušených projektov a 13 projektov v procese vyhodnocovania. Celkovo do konca roku 2018 len o niečo vyše 1 % všetkých schválených finančných operácií, ktoré dostali podporu z EFSI, malo prínos z toho, že boli predmetom úlohy centra (12 z 1 031¹⁸).

36

Zistili sme tiež, že 45 z 285 úloh sa týkalo klimatických opatrení (16 %), deväť obehového hospodárstva (3 %), 16 digitálneho sektora (6 %) a 12 cezhraničných projektov (4 %). Centrum okrem toho realizovalo 30 úloh týkajúcich sa potenciálnych inovatívnych finančných nástrojov (17 v roku 2018), 12 úloh týkajúcich sa potenciálnych investičných platforiem¹⁹ (7 v roku 2018) a 16 potenciálnych verejno-súkromných partnerstiev (4 v roku 2018)²⁰. V týchto prípadoch mohlo centrum poskytnúť podporu vo veľmi skorej fáze bez záruky, že sa tieto nástroje, platformy či partnerstvá zrealizujú (rámček 3).

37

Pokiaľ ide o sektory, centrum kategorizovalo úlohy podľa sektorov činnosti EFSI (ilustrácia 6). Väčšina úloh (215 z 285, teda 83 %) sa týkala sektorov s vyššou prioritou vymedzených v posúdení potrieb, teda dopravy, energetiky, životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, a ostatné úlohy sa týkali sektorov s nižšou prioritou. Veľkú časť úloh realizovala EBOR pre MSP v štyroch krajinách (133 z 285, teda 47 %).

38

Pokiaľ ide o geografický pôvod, zistili sme, že 58 % úloh sa týkalo členských štátov, pri ktorých boli identifikované²¹ najvyššie potreby poradenstva (Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko). Zistili sme tiež, že dôvodom bol hlavne veľký počet úloh, ktoré realizovala EBOR v Rumunsku, Bulharsku a Chorvátsku (113). Z našej analýzy vyplynulo, že 32 % (49 zo 152) úloh, ktoré priamo riadila EIB, sa týkalo členských štátov s najvyšším potrebami poradenstva (ilustrácia 7). Osem úloh sa týkalo operácií EFSI v piatich krajinách, ktoré využívajú financovanie v rámci politiky súdržnosti.

39

Hoci 83 % úloh sa týkalo sektorov, ktoré boli v štúdii o poradenských potrebách identifikované ako sektory s vyššou prioritou, a 58 % sa týkalo členských štátov s najvyššou prioritou (tabuľka 1), zistili sme, že 10 % úloh súviselo s prioritnými sektormi pre členské štáty s najvyššou prioritou (t. j. energetika, doprava, a životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, pozri ilustráciu 8).

40

Zastávame názor, že napriek tomu, že väčšina úloh sa týkala prioritných sektorov a členských štátov, na lepšie zameranie sa na všetky nesplnené potreby poradenstva sa mal uplatniť aktívnejší prístup.

Napriek snahám centra sa spolupráca s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami na zlepšení geografického pokrytia rozvíjala pomaly

41

Hlavný spôsob, ktorý malo centrum na splnenie cieľa vyplniť medzery v reakcii na poradenské potreby v členských štátoch, bola spolupráca s partnermi na miestnej úrovni. Na tento účel sa centrum snažilo rozvinúť sieť dohôd s miestnymi partnerskými inštitúciami, najmä s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami v členských štátoch a s EBOR. Táto spolupráca mala podporiť výmenu poznatkov, zlepšiť prísun žiadostí pre centrum a posilniť poskytovanie poradenských služieb na miestnej úrovni. Preskúmali sme, ako v tomto období napredovala spolupráca s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a EBOR.

42

V nariadení o EFSI²² sa stanovuje, že centrum má uzavrieť dohodu o spolupráci s národnou podpornou bankou alebo inštitúciou z každého členského štátu alebo aktívne poskytovať poradenskú podporu všetkým členským štátom, ktoré národnú podpornú banku alebo inštitúciu nemajú. V rámcovej dohode o partnerstve medzi Komisiou a EIB bola ustanovená spolupráca s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami v týchto oblastiach:

1. výmena a šírenie poznatkov a osvedčených postupov;
2. plnenie funkcie miestneho kontaktného bodu pre potenciálnych prijímateľov podpory centra;
3. poskytovanie poradenských služieb v mene centra.

43

Zistili sme, že do 31. decembra 2018 centrum podpísalo 25 dohôd o spolupráci v podobe memoránd o porozumení s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami z 20 členských štátov (príloha III), v ktorých sa vymedzuje úroveň spolupráce s centrom. V ilustrácii 9 sa opisuje charakter spolupráce, ktorá je predmetom memoránd o porozumení. V piatich členských štátoch podpísalo centrum memorandum o porozumení s dvomi národnými bankami alebo inštitúciami (Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Litva a Poľsko). Ôsmimi členskými štátmi, s ktorými nebolo uzavreté memorandum o porozumení, boli Cyprus, Dánsko, Estónsko, Grécko, Luxembursko, Malta, Rumunsko a Spojené kráľovstvo. Podpis memoranda o porozumení pomohlo sformalizovať výmenu poznatkov, pokiaľ ide o činnosti centra. Hlavným dôvodom uzatvárania memoránd o porozumení, ktorý národné podporné banky alebo inštitúcie najčastejšie uvádzali v našom prieskume, bola výmena poznatkov a osvedčených postupov. Hlavným opatrením, ktoré sa v tejto súvislosti realizovalo v rámci tejto spolupráce, bolo organizovanie komunikačných podujatí na zvýšenie informovanosti o aktivitách centra. Sedem z 20 národných podporných bánk alebo inštitúcií uviedlo, že do 31. decembra 2018 nedošlo k žiadnej spolupráci.

44

Aj keď podiel národných podporných bánk alebo inštitúcií na prísune žiadostí pre centrum v období 2015 – 2018 bol pomerne malý (62 z 1 091, teda 6 %), trend bol v tomto období rastúci, z troch žiadostí v roku 2015 na 28 v roku 2018. Žiadosti prišli z 18 členských štátov, no takmer 80 % z nich podali národné podporné banky alebo inštitúcie v deviatich členských štátoch (Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko). Do 31. decembra 2018 centrum posúdilo celkovo 17 z týchto žiadostí ako oprávnené na podporu centra (11 % úloh priamo riadených EIB).

45

Jedným z dôvodov pomalého napredovania rozvoja spolupráce boli problémy pri zavádzaní primeraného zmluvného rámca. Zistili sme, že uzatváranie dohôd medzi EIB a národnými podpornými bankami alebo inštitúciami o poskytovaní poradenských služieb centrom financovaných z rozpočtu EÚ si vyžadovalo zmeny v zmluvných dohodách medzi EÚ a EIB. To bol hlavne prípad zmeny rámcovej dohody o partnerstve v máji 2018. Okrem toho osobitná dohoda o grante z roku 2016 bola pozmenená v decembri 2017 tak, aby v nej boli stanovené podmienky poskytovania finančnej podpory centra národným podporným bankám alebo inštitúciám vrátane požiadaviek, aby tieto banky a inštitúcie viedli dostatočné záznamy, ktoré EIB umožnia skontrolovať využívanie podpory centra.

46

Ďalším dôvodom pomalého napredovania rozvoja spolupráce bola skutočnosť, že národné podporné banky alebo inštitúcie potrebovali vybudovať kapacitu na spracúvanie žiadostí a poskytovanie služieb centra na mieste. Centrum urobilo kroky na riešenie tohto problému. Rozpočet centra na rok 2016 zahŕňal sumu vo výške 7 mil. EUR na podporu a riešenie potrieb národných podporných bánk alebo inštitúcií v oblasti budovania kapacít a na poskytovanie poradenských služieb na miestnej úrovni²³. Centrum vyzvalo národné podporné banky a inštitúcie, aby v rámci „výzvy na predloženie návrhov“ prezentovali svoju iniciatívu. Centrum ponúklo, že v prípade akceptovaných návrhov bude financovať až 75 % oprávnených nákladov na konzultantov a nákladov na zamestnancov. Návrhy mohli zahŕňať:

• poskytovanie investičných poradenských služieb v mene centra,
• zriadenie alebo rozvoj organizačnej kapacity,
• prenos znalostí na rozvoj miestnej poradenskej kapacity.

47

Výzva na predloženie návrhov v súvislosti s budovaním kapacít bola vyhlásená v decembri 2017. Centrum vyzvalo národné podporné banky k predkladaniu návrhov iniciatív v hodnote od 100 000 do 500 000 EUR. Centrum plánovalo ponechať výzvu otvorenú až do júna 2020 za predpokladu, že budú aj naďalej k dispozícii finančné prostriedky. Návrhy by sa prijímali každé tri mesiace. Návrhy v prvom kole dostalo centrum vo februári 2018. Návrhy predložilo deväť národných podporných bánk alebo inštitúcií, z ktorých šesť bolo vyhodnotených kladne, a úspešní žiadatelia boli pozvaní na rokovanie o dohode o financovaní. Do 31. decembra 2018 bola pre dlhé rokovania podpísaná len jedna dohoda o financovaní. Do konca roku 2018 nevznikli žiadne náklady.

48

Pri preskúmaní postupov hodnotenia návrhov v rámci výzvy sme zistili, že niektoré kľúčové hodnotiace kritériá nezohrávali pri posudzovaní návrhov rozhodujúcu úlohu. Napríklad v prípade jedinej dohody o financovaní podpísanej do konca roku 2018 získal úspešný uchádzač menej než polovicu možných bodov za kritérium „pokročilosť návrhu a predpokladané výsledky“, ktoré spolu predstavovali menej než 20 % celkového počtu pridelených bodov. Riziko spočíva v tom, že poskytnutá podpora môže mať malý vplyv na poskytovanie poradenských služieb na miestnej úrovni.

49

V súvislosti s EBOR podpísala EIB v marci 2017 dohodu, na základe ktorej malo centrum poskytovať podporu pre program poradenstva EBOR pre malé podniky. Podpora centra pre program mala pôvodne pomôcť rozvíjať hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť v sektore MSP v Bulharsku, Grécku a Rumunsku. Neskôr bolo po novej zmene osobitnej dohody o grante z roku 2016 zahrnuté aj Chorvátsko²⁴. Aby mohla EBOR plniť túto úlohu, Komisia a EIB museli pozmeniť rámcovú dohodu o partnerstve aj osobitnú dohodu o grante z roku 2016 vzťahujúce sa na prácu centra. Tieto zmeny zvýšili celkovú komplexnosť právneho a zmluvného rámca centra. Na spoluprácu s EBOR centrum vyčlenilo zo svojho rozpočtu 5,0 mil. EUR, pričom EBOR prijala do konca roku 2018 záväzky k 2,4 mil. EUR z tejto sumy.

50

Zastávame názor, že právna zložitosť, ako aj rôzna ochota a kapacita národných podporných bánk alebo inštitúcií spolupracovať mali podiel na spomalení napredovania zlepšovania geografického pokrytia dopytu po poradenských službách podporovaných centrom a ich poskytovania. Po začatí spolupráce s EBOR vznikol značný počet úloh v sektore a v príslušných štyroch členských štátoch (ilustrácia 6 a ilustrácia 7).

Obmedzené dôkazy o tom, že by centrum výrazne prispelo k prísunu projektov vhodných na investovanie

51

Na to, aby malo centrum dosah, bolo potrebné, aby zvýšilo prísun projektov, ktoré sú vhodné na investovanie. Realizácia úloh bola hlavným spôsobom, ako tento cieľ dosiahnuť. Preskúmali sme dôkazy, ktoré sú k dispozícii o vplyve podpory centra na prísun projektov vhodných na investície, najmä v súvislosti s EFSI²⁵.

Nedostatočná následná kontrola investícií, ku ktorým došlo po vykonaní úloh centra

52

Postupy centra umožňovali len monitorovať dokončenie úloh („výstupy“), nie však následnú kontrolu toho, či sa projekty vďaka úlohám stali vhodnými na investovanie („výsledky“) (rámček 4). Po dohodnutí úlohy poradca centra komunikuje s príslušným útvarom EIB, aby sa zabezpečilo jej riadne splnenie. Poradca centra mal zodpovednosť zaistiť, aby sa úlohy plnili načas a v rámci stanoveného rozpočtu, a expert útvaru EIB zodpovedal za poskytnutie podpory a komunikáciu s prijímateľom. Centrum systematicky nevykonávalo následnú kontrolu, aby v útvaroch EIB alebo u prijímateľa zistilo, či projekt získal financovanie prostredníctvom EIB, EFSI alebo z iných zdrojov ani či sa investícia nakoniec realizovala. Centrum hlavne nemalo ako zistiť, aký počet dokončených úloh prilákal iných investorov ako EIB.

53

V októbri 2018 začalo centrum zasielať prijímateľom, ktorí využili jeho služby, formulár o spätnej väzbe. Súčasťou formulára bolo niekoľko aspektov spokojnosti prijímateľa s poradenskou službou, ako napríklad miera splnenia ich potrieb, kvalita poskytnutých odborných znalostí a čo sa následne stalo s ich projektom. V čase auditu centrum ešte nezanalyzovalo spätnú väzbu od prijímateľov.

54

Centrum v júli 2017 vypracovalo kľúčové ukazovatele výkonnosti a monitorovania a vo februári 2018 ich prehodnotilo a aktualizovalo, aby zohľadňovali nové priority z nariadenia o EFSI 2.0 prijatého v decembri 2017. Zistili sme obmedzenia v súvislosti s piatimi z ôsmich kľúčových ukazovateľov výstupov centra a so všetkými šiestimi ukazovateľmi výsledkov (podrobnosti pozri v prílohe V). Takisto sme zistili, že rámec nezahŕňal ukazovatele týkajúce sa využívania inovatívnych finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev, ktoré boli doplnené ako priority v nariadení o EFSI 2.0.

55

Dospeli sme k záveru, že centrum nemalo v danom období dostatočné postupy na následnú kontrolu investícií, ku ktorým došlo po vykonaní úloh zameraných na konkrétny projekt. Chýbajúce informácie o výsledkoch úloh a obmedzenia, ktoré mali vplyv na niektoré ukazovatele, sťažovali monitorovanie a hodnotenie výkonnosti centra v tomto ohľade.

Do konca roku 2018 bolo dokončených len niekoľko úloh

56

Zistili sme, že do konca roku 2018 centrum dokončilo len 89 úloh týkajúcich sa poskytnutia poradenstva, z ktorých 27 priamo riadili útvary EIB, najmä pre prijímateľov z verejného sektora, a 62 sa realizovalo v spolupráci s EBOR a týkali sa MSP v súkromnom sektore. Náklady na úlohy, ktoré riadila EIB, predstavovali v priemere okolo 85 000 EUR a ich dokončenie mierne prekročilo 14 mesiacov, a náklady na úlohy, ktoré riadila EBOR, prestavovali približne 18 000 EUR a ich realizácia trvala menej než 6 mesiacov. V prípade 32 z 89 dokončených úloh, o ktorých boli k dispozícii informácie, predstavoval priemerný odhad investície v dôsledku dokončenej úlohy, ktorú riadila EIB, 301 mil. EUR v porovnaní s 1,3 mil. EUR v prípade dokončených úloh v spolupráci s EBOR a týkajúcich sa MSP. Do 31. decembra 2018 sa schválených alebo podpísaných operácií EFSI týkali tri dokončené úlohy.

57

Väčšina dokončených úloh sa týkala MSP v Rumunsku (51 z 89, teda 57 %) a dôvodom bol veľký počet úloh realizovaných v tejto krajine v spolupráci s EBOR. Pokiaľ ide o 27 dokončených úloh, ktoré priamo riadili útvary EIB, do 31. decembra 2018 bol najväčší počet realizovaných úloh v jednom štáte štyri (v Poľsku) a v 13 členských štátoch sa nezrealizovali žiadne úlohy.

58

Prevažná väčšina dokončených úloh bola zameraná na konkrétny projekt (85 z 89, teda 96 %) a väčšina z nich zahŕňala technické poradenstvo pre projekty v skorom štádiu (77 z 85). V dôsledku toho nie je isté, či tieto projekty nakoniec prilákajú investície.

59

Podľa nášho názoru centrum do konca roku 2018 dokončilo príliš malý počet úloh na to, aby mali významný dosah na prísun projektov vhodných na investovanie, pričom tri z nich súviseli so schválenými alebo podpísanými operáciami EFSI. Dokončené úlohy boli výrazne koncentrované v sektore MSP v Rumunsku a Bulharsku. Keďže podpora centra sa týkala najmä projektov v skorej fáze, jej účinok sa môže prejaviť až v dlhodobom horizonte. Jednotlivé úlohy však môžu tiež prispieť k veľkým investíciám, ktoré mnohonásobne prevýšia náklady na poskytnutie poradenskej služby.

Závery a odporúčania

60

Naše závery sa týkajú zriadenia a fungovania centra do konca roku 2018. Dospeli sme k záveru, že centrum sa do tej doby neosvedčilo ako účinný nástroj na podporu investícií v EÚ.

61

Zistili sme, že centrum bolo zriadené ako „nástroj založený na dopyte“, pričom poradenské potreby, ktoré by riešilo, miera pravdepodobného dopytu, ktorému by čelilo, a množstvo zdrojov, ktoré by potrebovalo, boli vopred zanalyzované len v obmedzenej miere. V skutočnosti dostalo centrum málo žiadostí o podporu, ktoré by mohli viesť k prideleniu úloh, v porovnaní so zdrojmi, ktoré malo k dispozícii. Konkrétne na základe žiadostí podaných priamo cez webové sídlo centra alebo od národných podporných bánk alebo inštitúcií bol pridelený len malý počet úloh, ktoré si vyžadovali podporu centra (body 13 – 23).

Odporúčanie 1 – Propagácia rozsahu činností centra

Koordinačný výbor centra by mal ďalej rozvíjať spoluprácu s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami s cieľom zlepšiť prístup k podpore centra na mieste.

Časový rámec: počas zostávajúceho obdobia fungovania centra (do konca roka 2020)

62

Zistili sme, že centrum do veľkej miery dosiahlo cieľ poskytovať poradenské služby podľa individuálnych potrieb k značnej spokojnosti prijímateľov. Nemalo však dostatočne jasnú stratégiu a nestanovilo kritériá a postupy na zacielenie podpory tam, kde by mohla zaistiť najvyššiu pridanú hodnotu, napriek tomu, že zaznamenávalo informácie, ktoré boli na to potrebné. Zistili sme, že niektorí prijímatelia spochybňovali doplnkovosť podpory centra s ostatnými zdrojmi poradenstva a len niečo vyše 1 % finančných operácií, na ktoré bola v danom období poskytnutá podpora z fondu EFSI, malo prínos z toho, že boli predmetom úlohy centra. Hoci väčšina úloh sa týkala sektorov a členských štátov s vysokou prioritou, len malý počet úloh súvisel s prioritnými sektormi v členských štátoch, ktoré mali najvyššie potreby poradenstva. Na lepšie zameranie sa na všetky nesplnené potreby poradenstva mal byť preto uplatnený aktívnejší prístup. Napriek snahám centra sa navyše spolupráca s partnermi na zlepšení geografického pokrytia rozvíjala pomaly, a to z dôvodu právnej zložitosti a rôznej miery ochoty a schopnosti národných podporných bánk alebo inštitúcií spolupracovať. Po začatí spolupráce s EBOR vznikol značný počet úloh v sektore MSP v príslušných štyroch členských štátoch (body 25 – 50).

Odporúčanie 2 – Lepšie zameranie podpory na priority

Koordinačný výbor centra by sa mal pokúsiť lepšie zamerať svoju podporu a zdroje, a to:

1. vymedzením konkrétnych kritérií pre posúdenie hodnoty poradenskej podpory vrátane doplnkovosti s ostatnými programami EÚ, typu podpory, potenciálneho vplyvu a sektorov a geografických oblastí;
2. zlepšením skríningových postupov na posúdenie hodnoty potenciálnych úloh s cieľom maximalizovať prispenie centra k stanoveným prioritám poradenskej podpory;
3. ďalším rozvíjaním spolupráce s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami s cieľom zlepšiť geografické pokrytie dopytu po poradenských službách podporovaných centrom a ich poskytovanie.

Časový rámec: počas zostávajúceho obdobia fungovania centra (do konca roka 2020)

63

Ďalej sme zistili, že centrum nemalo v danom období dostatočné postupy na následnú kontrolu investícií, ku ktorým došlo po vykonaní úloh. Chýbajúce informácie o výsledkoch úloh a obmedzenia, ktoré mali vplyv na niektoré ukazovatele výkonnosti centra, sťažovali monitorovanie a hodnotenie výkonnosti centra v tomto ohľade. V každom prípade centrum do konca roku 2018 ukončilo príliš málo úloh na to, aby mali významný dosah na prísun projektov vhodných na investovanie. Do konca roku 2018 centrum dokončilo celkovo len 89 úloh, pričom tri z nich sa týkali schválených alebo podpísaných operácií EFSI. Dokončené úlohy boli výrazne koncentrované v sektore MSP v Rumunsku a Bulharsku. Väčšina úloh sa týkala skorých fáz projektového investičného cyklu, takže ich účinok sa môže prejaviť až v dlhodobom horizonte. Jednotlivé úlohy môžu tiež prispieť k veľkým investíciám, ktoré mnohonásobne prevyšujú náklady na poskytnutie poradenskej služby. Celkovo sme našli len obmedzené dôkazy o tom, že by centrum do konca roku 2018 výrazne prispelo k prísunu projektov, ktoré sú vhodné na investovanie (body 53 – 59).

Odporúčanie 3 – Zlepšenie merania výkonnosti

Na monitorovanie a zlepšenie výkonnosti centra by jeho koordinačný výbor mal:

1. vykonávať následnú kontrolu poskytnutia poradenskej podpory (či úlohy viedli k projektom vhodným na investovanie);
2. vypracovať ukazovatele týkajúce sa výsledkov a v relevantných prípadoch stanoviť ciele;
3. s cieľom prispieť k posúdeniu výkonnosti podpory centra porovnať skutočné náklady spojené s každou úlohou centra zameranou na konkrétny projekt s jej výsledkami z hľadiska predpokladaných investícií.

Časový rámec: počas zostávajúceho obdobia fungovania centra (do konca roka 2020; v prípade odporúčania 3 písm. iii) do konca roku 2021)

64

A napokon sa pri našom audite ukázalo, že nedostatky v spôsobe zriadenia centra bolo vo fáze implementácie ťažké napraviť a mali vplyv na výkonnosť. Podľa návrhu programu InvestEU na obdobie 2021 – 2027 má poradenské centrum InvestEU, ktoré bude riadiť a zabezpečovať Komisia, nahradiť 13 poradenských iniciatív centrálne riadených EÚ, ktoré fungujú v súčasnosti, vrátane centra. Týmto návrhom sa majú zjednodušiť a zlepšiť existujúce mechanizmy koordinácie a poskytovania poradenských služieb na podporu investícií.

Odporúčanie 4 – Využitie poznatkov získaných z fungovania centra pri poradenskom centre InvestEU

Na zabezpečenie hladkého prechodu z jednej iniciatívy na druhú a zohľadnenie hlavných poznatkov získaných z fungovania centra pri nasledujúcom poradenskom centre InvestEU by Komisia mala:

1. na základe skúseností z obdobia 2015 – 2020 posúdiť potreby poradenstva a pravdepodobný dopyt po cielených poradenských iniciatívach;
2. zamerať poradenskú pomoc na nesplnené potreby a na rozvoj projektov, ktoré by potenciálne mohli byť podporené pomocou záruky InvestEÚ;
3. nadviazať na priamu spoluprácu s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami s cieľom zlepšiť geografické pokrytie poradenských služieb;
4. rozvíjať aktívnejší prístup v podobe prítomnosti na mieste, ktorý povedie k zvýšeniu žiadostí o poradenské služby;
5. posilniť prístup k poradenským službám vytvorením nového webového sídla pre poradenské centrum InvestEU a propagovaním jeho využívania;
6. vytvoriť primeraný rámec na monitorovanie výkonnosti, ktorý by zahŕňal náklady a prínosy poskytovania poradenských služieb.

Časový rámec: do konca roka 2021

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Tony Murphy, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 31. marca 2020.

Prílohy

Príloha I – Iniciatívy centrálne riadenej technickej pomoci EÚ v súčasnom VFR

Iniciatíva technickej pomoci	Manažér technickej pomoci	Poskytovateľ technickej pomoci	Základ poplatku	Rozdelenie nákladov medzi EÚ a EIB		Náklady kryté prijímateľom	Suma (rozpočet EÚ)	Obdobie vykonávania
				EÚ	EIB		(EUR)
EIAH (centrum)	EIB	EIB/iné finančné inštitúcie (EBOR/NPB)/externí konzultanti	pokrytie nákladov (sadzby FAFA)	75 %	25 %	len súkromné; z toho MSP až 33 %	110 000 000	2015 – 2020
ELENA	EIB	Externí konzultanti	6 % poskytnutej technickej pomoci	100 %	0	Minimálne 10 % poskytnutej technickej pomoci	279 000 000	2014 – 2020
H2020 – Výzva týkajúca sa energetickej efektívnosti – pomoc pri vytváraní projektov	EASME	Externí konzultanti	–				50 000 000	2014 – 2020
Poradenstvo InnovFin	EIB	EIB	pokrytie nákladov (sadzby FAFA)	100 %	0	0	28 000 000	2014 – 2020
EEEF technická pomoc Európskej komisie	Dohoda o subdelegovaní EIB so správcom fondu EEEF (DB)	Externí konzultanti	6,5 % poskytnutej technickej pomoci	100 %	0	10 % pridelenej technickej pomoci	20 000 000	2012 – 2017
NPE	EIB	EIB/externí konzultanti	pokrytie nákladov (sadzby FAFA)	90 %	10 %	0	1 262 170 pre Jaspers v roku 2015 3 000 000 pre Jaspers v roku 2018	2015-2018
NCFF	EIB	Externí konzultanti	5 % príspevku EÚ na záväzky	100 %	0	0 (prijímatelia môžu byť v jednotlivých prípadoch požiadaní o finančný príspevok)	10 000 000	2015 – 2019 + (uvažuje sa o predĺžení)
PF4EE	EIB	EIB/finanční sprostredkovatelia	6 % príspevku EÚ na záväzky	100 %	0	0	3 200 000	2014 – 2019
Nástroj technickej pomoci EEEF	Správca fondu EEEF	Externí konzultanti najatí fondom EEEF	20 % vyplatenej technickej pomoci	_	_	0	v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov (hierarchia rozdelenia príjmu EEEF)	2017+
NPE – členské štáty	Správca železničnej infraštruktúry/ministerstvá	Externí konzultanti	skutočné náklady	100 %	0	0	17 021 785	2014 – 2020
Platforma inteligentnej špecializácie pre modernizáciu priemyslu	GROW	Externí konzultanti		100 %	–		1 500 000	2018 – 2020
City Facility	ENER/EASME	Výkonná agentúra		–			16 000 000	2019 – 2023
Islands Facility	ENER	Externý poskytovateľ		–			10 000 000	2018 – 2020
EaSI	EMPL	Externí konzultanti					13 000 000
JASPERS	EIB	EIB	pokrytie nákladov (sadzby FAFA)	80 %	20 %	0	233 650 000	2014 – 2020
SPOLU							795 633 955

Príloha II – Metodika auditu

Naše zistenia boli založené na:

• preskúmaní hlavných dokumentov týkajúcich sa centra a poradenských iniciatív, ktoré existovali už predtým, vrátane:
• právneho rámca a politických dokumentov,
• finančného a zmluvného rámca,
• dokumentácie týkajúcej sa správy (napr. dokumenty koordinačného výboru centra),
• riadiacich postupov,
• ročných plánov práce,
• správ o činnosti,
• rozhovoroch so zamestnancami EIB/centra a s úradníkmi z relevantných útvarov Komisie (GR ECFIN, GR RTD, GR GROW, GR MOVE, GR ENER, GR REGIO),
• analýze údajov v riadiacom systéme centra k 31. decembra 2018 o žiadostiach o poradenské služby,
• preskúmaní spracovania 18 žiadostí o poskytnutie poradenských služieb centrom vrátane 15 žiadostí, na ktoré boli pridelené osobitné zdroje centra (úlohy centra)

Číslo položky vzorky	Číslo žiadosti	Rok žiadosti	Krajina	Hlavný sektor poradenstva	Stav žiadosti
1	0021	2015	Slovinsko	Rozvoj dopravných infraštruktúr, zariadenie a inovatívne technológie pre dopravu	Pridelené
2	0263	2016	Portugalsko	Rozvoj dopravných infraštruktúr, zariadenie a inovatívne technológie pre dopravu	Uzavreté
3	0228	2016	Cyprus	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	Uzavreté
4	0187	2016	Rumunsko	Ľudský kapitál, kultúra a zdravie	Pridelené
5	0196	2016	Luxembursko	Rozvoj a zavádzanie informačných a komunikačných technológií	Pridelené
6	0608	2017	Írsko	Výskum, vývoj a inovácie	Pridelené
7	0414	2017	Bulharsko	Iné	Pridelené
8	0440	2017	Nezamerané na konkrétnu krajinu	Výskum, vývoj a inovácie	Pridelené
9	0405	2017	Nezamerané na konkrétnu krajinu	Rozvoj sektora energetiky	Pridelené
10	0521	2017	Francúzsko	Rozvoj dopravných infraštruktúr, zariadenie a inovatívne technológie pre dopravu	Uzavreté
11	0002ELENA	2017	Dánsko	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	Pridelené
12	0594	2017	Francúzsko	Výskum, vývoj a inovácie	Pridelené
13	0370	2017	Poľsko	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	Uzavreté
14	0437	2017	Poľsko	Ľudský kapitál, kultúra a zdravie	Pridelené
15	0843	2018	Francúzsko	Poľnohospodárstvo	Pridelené
16	0711	2018	Chorvátsko	Iné	Pridelené
17	0777	2018	Nezamerané na konkrétnu krajinu	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	Pridelené
18	0016EBRD	2018	Rumunsko	Rozvoj a zavádzanie informačných a komunikačných technológií	Uzavreté

• Prieskum NPB spolupracujúcich s centrom k 31. decembru 2018. 28. februára 2019 bol odoslaný 25 národným podporným bankám a inštitúciám, ktoré spolupracujú s centrom. Konečný termín na zaslanie odpovedí bol 9. apríla 2019. Na dotazník odpovedalo 20 inštitúcií z 18 členských štátov.
• Elektronický prieskum medzi konečnými prijímateľmi podpory centra v danom období. Prieskum sme 4. marca 2019 zaslali 88 konečným prijímateľom podpory centra a konečný termín na odpoveď bol 12. apríla 2019. Odpoveď sme dostali od 43 prijímateľov podpory centra z 24 členských štátov EÚ.

Príloha III – Memorandá o porozumení podpísané medzi EIB a národnými podpornými bankami alebo inštitúciami (2015 – 2018)

Krajina	Názov NPB	Dátum podpisu memoranda o porozumení	Úroveň spolupráce26
Rakúsko	Austria Wirtschaftsservice Gesellschaft mbH (AWS)	2016	1
Belgicko	Participatiemaatschappij Vlaanderen (PMV)	2018	1
Bulharsko	Správca fondu finančných nástrojov v Bulharsku (FMFIB)	2016	1,2
Bulharsko	Bulharská rozvojová banka (BDB)	2015	1
Chorvátsko	Hrvatska Banka za Obnovu i Razvitak (HBOR)	2015	1
Česká republika	Českomoravská záruční a rozvojová banka (CMZRB)	2016	1
Fínsko	Finnvera	2017	1,2
Francúzsko	Bpifrance	2016	1,3
Francúzsko	Caisse des Dépôts et Consignations (CDC)	2016	1,2,3
Nemecko	NRW.Bank	2017	1
Nemecko	Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW)	2016	1
Maďarsko	Maďarská rozvojová banka (MFB)	2015	1,2,3
Írsko	Strategic Banking Corporation of Ireland (SBCI)	2016	1,2,3
Taliansko	Cassa Depositi e Prestiti (CDP)	2016	1,3
Lotyšsko	Attistibas finansu institûcija Altum (ALTUM)	2015	1,2,3
Litva	Investiciju ir versio garantijos (INVEGA)	2016	1,2
Litva	Verejná investičná rozvojová agentúra (VIPA)	2016	1,2,3
Holandsko	Holandská investičná agentúra (NIA)	2016	1
Poľsko	Bank Gospodarstwa Krajowego (BGK)	2016	1,2
Poľsko	Poľské bankové združenie, národné kontaktné miesto (ZBP)	2016	1,2
Portugalsko	Instituiçâo Financeira de Desenvolvimento (IFD)	2018	1,2
Slovensko	Slovak Investment Holding (SIH)	2016	1,2
Slovinsko	SID Banka (SID)	2015	1,2,3
Španielsko	Instituto de Credito Oficial (ICO)	2016	2
Švédsko	Almi Företagspartner (ALMI)	2016	1

Príloha IV – Výkonnostný rámec centra

1. ukazovatele vstupov/činností (IA) v súvislosti s činnosťami centra (tzv. ciele)
2. ukazovatele výstupov (OI) týkajúce sa priamych účinkov týchto činností
3. ukazovatele výsledkov (OR) týkajúce sa toho, čo sa dosiahlo prostredníctvom poradenských služieb poskytnutých prijímateľom

Č. KPI – ukazovateľ výstupov	9 kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI)	Definícia		12 kľúčových ukazovateľov monitorovania (KMI)	Definícia	Č. KMI
OI.1	Počet a rozloženie spracovaných a pridelených žiadostí (vrátane investičných platforiem) (OI.1)	Meria počet žiadostí pridelených a spracovaných centrom (rozloženie podľa sektora, krajiny, verejného/súkromného predkladateľa, typu požadovanej pomoci).		Pôvod žiadostí: Webové sídlo centra/útvary EIB/externí partneri/EK/iné (IA.1)	Meria pôvod žiadostí prijatých centrom (webový portál, EIB, NPB, EK, iné).	IA.1
OI.2	Podiel a rozloženie žiadostí, ktoré vedú k poskytnutiu technickej pomoci (vrátane odhadovaného podielu dodatočných žiadostí) (OI.2)	Meria percentuálny podiel pridelených žiadostí, ktoré vedú k poskytnutiu technickej pomoci.		Odhadovaný podiel projektov, ktoré dosiahnu pripravenosť na investície, a počet vytvorených investícií (OR.1)	Meria percentuálny podiel prijatých žiadostí, ktoré dosiahli pripravenosť na investície, a percentuálny podiel prijatých žiadostí, ktoré sa realizovali v reálnej ekonomike.	OR.1
				Počet a objem vytvorených investícií (prostredníctvom EFSI a mimo EFSI)	Meria počet a objem investícií vytvorených po spracovaní žiadostí prijatých centrom.	OR.2
				Počet prípadov poskytnutia podpory na zriadenie investičných platforiem (OR.3)	Meria počet investičných platforiem, ku ktorým bolo poskytnuté poradenstvo.	OR.3
				Počet vytvorených investičných platforiem (OR.4)	Meria počet vytvorených investičných platforiem.	OR.4
				Ukazovateľ doplnkovosti využívajúci systém merania pridanej hodnoty (OR.5)	Meria počet projektov, ktorým centrum poskytlo technickú pomoc v jednotlivých kategóriách ako zručnosti, oprávnenosť, objem a rozsah/viacrozmerné aspekty žiadosti.	OR.5
OI.3	Priemerný čas prvej reakcie (OI.3)	Meria časové rozpätie od dátumu prijatia žiadosti do dátumu prvej reakcie na žiadosť. Mal by sa považovať za ukazovateľ činnosti.		Prieskum spokojnosti (OI.7)	Meria spokojnosť používateľov služieb centra a prijímateľov prostredníctvom formálneho postupu na získanie spätnej väzby.	OI.7
OI.4	Počet externých partnerstiev (OI.4)	Meria počet podpísaných memoránd o porozumení alebo dohôd s NPB/medzinárodnými finančnými inštitúciami/členskými štátmi/riadiacimi orgánmi/vnútroštátnymi orgánmi/inými subjektmi (napr. združeniami).		Počet externých partnerov, ktorí sa stanú poskytovateľmi služieb (úroveň 3 spolupráce podľa memoranda o spolupráci) (OR.6)	Meria počet externých partnerstiev, ktoré dosiahli úroveň 3 spolupráce ako poskytovatelia služieb v rámci centra.	OR.6
OI.5	Počet organizovaných a absolvovaných podujatí, zasadnutí a seminárov s viacerými partnermi (OI.5)	Meria počet podujatí organizovaných centrom a koľkokrát sa zástupca centra/útvaru poradenských služieb zúčastnil na externých podujatiach.		Miera účasti na podujatiach, zasadnutiach a seminároch s viacerými partnermi (OI.8)	Meria počet a typ účastníkov na organizovaných podujatiach, zasadnutiach a seminároch	OI.8
OI.6	Ukazovateľ doplnkovosti využívajúci systém merania pridanej hodnoty (OI.6)	Meria percentuálny podiel viazaného a využitého prideleného ročného rozpočtu.		Odhad času, ktorú partneri centra ako poskytovatelia služieb pridelia na poradenské služby centra (úroveň 3 spolupráce podľa memoranda o spolupráci) (OI.9)		OI.9
OI.10	Miera pokročilosti pridelených projektov pred poskytnutím podpory centra a po ňom			Počet podporených projektov s kombináciou s inými zdrojmi financovania EÚ (EŠIF, NPE, H2020) (OI.12)	Meria počet projektov podporených centrom v kombinácii s inými zdrojmi financovania EÚ
OI.11	Počet projektov, ktorým centrum poskytlo podporu (klimatické opatrenia, obehové hospodárstvo, digitálny sektor, cezhraničné projekty)			Geografické vyváženie pomeru členských štátov, ktoré využívajú a ktoré nevyužívajú financovanie politiky súdržnosti, pri pridelených projektoch (OI.13)	Meria rozloženie pridelených projektov centra medzi krajiny, ktoré využívajú a ktoré nevyužívajú financovanie politiky súdržnosti.
IA.3	Počet žiadostí od národných podporných bánk alebo inštitúcií	Meria počet žiadostí prijatých centrom od NPB.

Príloha V – Analýza ukazovateľov monitorovania výstupov a výsledkov centra uskutočnená Dvorom audítorov

Ukazovateľ výstupov centra	Opis	Obmedzenia
IA.3	Počet žiadostí od národných podporných bánk alebo inštitúcií	Tento nový ukazovateľ nesúvisí so zmeneným nariadením o EFSI a mohol byť definovaný už predtým, keďže sa ním meria podkategória pôvodu žiadostí podaných centru, na ktorú sa vzťahoval už iný KMI (IA.1: Pôvod žiadostí)
OI.2	Podiel a distribúcia žiadostí, ktoré viedli k poskytnutiu technickej pomoci	Tento ukazovateľ je založený na výpočte percentuálneho podielu „pridelených úloh“, ktoré viedli k poskytnutiu technickej pomoci. Iné typy žiadostí však môžu viesť k mobilizácii expertízy (napr. všeobecné informácie, navrhovaná spolupráca, žiadosť o financovanie či finančné poradenstvo)
OI.3	Priemerný čas reakcie	Týmto ukazovateľom sa nemeria výstup činnosti centra. Čas potrebný na prvotnú reakciu na žiadosť je mierou prvku procesu poskytovania poradenstva.
OI.5	Percentuálny podiel viazaného a vyčerpaného ročného rozpočtu	Tento ukazovateľ meria vstup (využitie grantu centra), a nie výstup (poskytnuté služby).
OI.10	Miera pokročilosti pridelených projektov pred poskytnutím podpory centra a po ňom	V čase auditu neboli k dispozícii údaje za tento nový ukazovateľ (t. j. v technickej správe z roku 2018). Centrum začalo zaznamenávať do riadiacich systémov informáciu o pokročilosti projektov pred poskytnutím podpory až v polovici roku 2018 (zatiaľ sa nezaznamenali žiadne informácie o pokročilosti projektov po poskytnutí podpory).
OI.11	Počet projektov, ktorým centrum poskytlo podporu (klimatické opatrenia, obehové hospodárstvo, digitálny sektor, cezhraničné projekty)	V čase auditu neboli k dispozícii údaje za tento nový ukazovateľ (t. j. v technickej správe z roku 2018), zistili sme však, že užitočnosť zaznamenávaných informácií obmedzuje skutočnosť, že pre jednotlivé priority sa nepoužívajú samostatné kódy.

Ukazovateľ výsledkov centra	Definícia	Obmedzenia
OR.1	Odhadovaný podiel projektov, ktoré dosiahnu pripravenosť na investície, a počet vytvorených investícií	Tento ukazovateľ má merať percentuálny podiel prijatých žiadostí, ktoré dosiahli pripravenosť na investície, a percentuálny podiel prijatých žiadostí, ktoré viedli k reálnym investíciám. Vedenie centra informovalo, že do 31. decembra 2018 sa reálne investovalo do 47 zo 104 pridelených projektov. Vykázaný údaj nezodpovedá definícii ukazovateľa a nie je doložený záznamom v riadiacej databáze.
OR.2	Počet a objem vytvorených investícií (prostredníctvom EFSI a mimo EFSI)	Vedenie centra informovalo, že do 31. decembra 2018 vytvorilo investície mimo EFSI 16 projektov a investície prostredníctvom EFSI 28 projektov. Vykázané údaje nezodpovedajú definícii ukazovateľa (nie je jasné, na čo sa vzťahuje „počet vytvorených investícií“). Objem vytvorených investícií v eurách sa systematicky nezaznamenáva v riadiacej databáze a neuvádza sa ani v technickej správe.
OR.3 a OR.4	Počet prípadov poskytnutia podpory na zriadenie investičných platforiem Počet vytvorených investičných platforiem	Týmito ukazovateľmi sa meria počet investičných platforiem, ku ktorým bolo poskytnuté poradenstvo a ktoré boli vytvorené. Vedenie centra informovalo, že do 31. 12. 2018 bolo poskytnuté poradenstvo v súvislosti s 33 potenciálnymi investičnými platformami, z ktorých 16 bolo neskôr vytvorených. Vedenie centra vo vysvetľujúcej poznámke informovalo audítorov, že len 12 pridelených žiadostí sa týkalo potenciálneho zriadenia investičných platforiem. Centrum nevedie záznamy o tom, koľko investičných platforiem bolo nakoniec vytvorených.
OR.5	Ukazovateľ doplnkovosti využívajúci systém merania pridanej hodnoty	Ukazovateľ je definovaný na základe počtu úloh, ktoré centrum zrealizovalo v „každej kategórii“ (napr. zručnosti, oprávnenosť, objem a rozsah/viacrozmerné aspekty žiadosti). Nie je jasné, aké „výsledky“ sa majú v rámci tohto ukazovateľa vykazovať, keďže v častiach 2.5.2 a 2.5.3 technickej správy sa uvádza štatistická analýza spracovania prijatých žiadostí.
OR.6	Počet externých partnerov, ktorí sa stanú poskytovateľmi služieb	Ukazovateľom sa meria počet externých partnerstiev, ktoré dosiahli „úroveň 3“ spolupráce s centrom. Presnejším opisom tohto ukazovateľa by mohlo byť, že meria činnosť centra.

Príloha VI – Žiadosti pre centrum týkajúce sa schválených alebo podpísaných operácií EIB/EFSI

Číslo žiadosti pre centrum	Krajina	Sektor	Dátum prijatia žiadosti centrom	Stav žiadosti k 31. 12. 2018	Dátum podpisu EIB/EFSI	Dátum schválenia EIB/EFSI
858	Poľsko	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	25. 10. 2018	Posudzuje sa	5. 9. 2018
843	Francúzsko	Poľnohospodárstvo	1. 10. 2018	Pridelené	23. 11. 2018
815	Rumunsko	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	13. 8. 2018	Pridelené	17. 12. 2018
766	Poľsko	Rozvoj sektora energetiky	22. 5. 2018	Pridelené	2. 1. 2019
706	Litva	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	13. 3. 2018	Pridelené		9. 10. 2018
622	Taliansko	Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov	8. 12. 2017	Pridelené	22. 5. 2019
621	Bulharsko	Rozvoj dopravných infraštruktúr, zariadenie a inovatívne technológie pre dopravu	6. 12. 2017	Uzavreté (úloha nebola pridelená, žiadosť bola presmerovaná)	20. 12. 2018
590	Poľsko	Ľudský kapitál, kultúra a zdravie	7. 11. 2017	Pridelené	15. 5. 2018
565	Francúzsko, Španielsko, Portugalsko	Iné	20. 9. 2017	Pridelené	12. 11. 2018
461	Belgicko	Rozvoj sektora energetiky	3. 5. 2017	Pridelené		15. 5. 2018
437	Poľsko	Ľudský kapitál, kultúra a zdravie	25. 4. 2017	Pridelené	18. 10. 2017
003	Lotyšsko	Rozvoj dopravných infraštruktúr, zariadenie a inovatívne technológie pre dopravu	22. 7. 2015	Pridelené		18. 7. 2017

Akronymy a skratky

Centrum: Európske centrum investičného poradenstva

COP 21: 21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy

EaSI: Program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EU programme for Employment and Social Innovation)

EBOR: Európska banka pre obnovu a rozvoj

EDA: Európsky dvor audítorov

EEEF: Európsky fond pre energetickú efektívnosť

EFSI: Európsky fond pre strategické investície

EIAH: Európske centrum investičného poradenstva (European Investment Advisory Hub)

EIB: Európska investičná banka

EIPP: Európsky portál investičných projektov

EK: Európska komisia

ELENA: Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie (European Local Energy Assistance)

EPEC: Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (European PPP Expertise Centre)

EŠIF: Európske štrukturálne a investičné fondy

EÚ: Európska únia

FAFA: Finančná a administratívna rámcová dohoda medzi EÚ a EIB (Financial and Administrative Framework Agreement)

H2020: Horizont 2020

IFA: Finančné poradenstvo v oblasti inovácií (Innovation Finance Advisory)

InnovFin: EIB – poradenstvo pre výskumné a inovačné projekty

IPE: Investičný plán pre Európu

JASPERS: Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch

KPI/KMI: Kľúčový ukazovateľ výkonnosti (key performance indicator)/kľúčový ukazovateľ monitorovania (key monitoring indicator)

MSP: Malý a stredný podnik

Nariadenie o EFSI: Nariadenie EÚ 2015/2017 zmenené a doplnené nariadením 2017/2356

NPB: Národné podporné banky alebo inštitúcie (national promotional banks or institutions)

NPE: Nástroj na prepájanie Európy

PF4EE: Nástroj Súkromné financovanie energetickej efektívnosti

PPP: Verejno-súkromné partnerstvá (Public-Private Partnerships)

VFR: Viacročný finančný rámec

Glosár

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF): Päť hlavných fondov EÚ, ktoré spoločne podporujú hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond. Vzťahuje sa na ne spoločný súbor pravidiel.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI): Investičný podporný mechanizmus zriadený Európskou investičnou bankou (EIB) a Komisiou s cieľom mobilizovať súkromné investície do projektov strategického významu pre EÚ. Označuje sa tiež ako „Junckerov plán“. Teraz je integrovaný do skupiny EIB.

Európsky portál investičných projektov (EIPP): Internetový portál spravovaný Komisiou, prostredníctvom ktorého môžu verejní a súkromní predkladatelia projektov so sídlom v EÚ kontaktovať potenciálnych investorov z celého sveta.

Finančný nástroj: Finančná podpora z rozpočtu EÚ v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk či iných nástrojov na zdieľanie rizika.

Fond InvestEU: Fond InvestEU bude nástupníckym programom fondu EFSI a v súčasnosti centrálne riadených finančných nástrojov (s výnimkou finančných nástrojov na vonkajšiu činnosť).

Investičná platforma: Osobitný mechanizmus zriadený na prideľovanie financií na viaceré investičné projekty v rámci jedného členského štátu, širšie vymedzenej geografickej oblasti alebo v konkrétnom sektore.

JASPERS: Partnerstvo v oblasti technickej pomoci medzi Európskou komisiou, EIB a EBOR, ktoré poskytuje nezávislé poradenstvo prijímateľským krajinám pri vypracúvaní kvalitných veľkých projektov, ktoré majú byť spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.

Koordinačný výbor: Centrum riadi štvorčlenný koordinačný výbor pozostávajúci z dvoch zástupcov Komisie a dvoch zástupcov EIB. Koordinačný výbor je zodpovedný za preskúmanie stratégie a politiky, dohľad nad činnosťami centra, podávanie správ zainteresovaným stranám, stanovenie služieb a schválenie cenovej politiky.

Národné podporné banky alebo inštitúcie: Právne subjekty vykonávajúce finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorým členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti.

Nástroj ELENA: Spoločná iniciatíva EIB a Európskej komisie v rámci programu Horizont 2020, ktorej cieľom je poskytovať granty na technickú pomoc pri vykonávaní programov v oblasti energetickej efektívnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy.

Operačný program „Technická pomoc“: Účelom programu je posilniť administratívnu kapacitu krajín pri riadení a vynakladaní finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Poplatky centra: Poplatky, ktoré EIB účtuje za služby poskytované centrom.

Poradenské centrum InvestEU: Mechanizmus, ktorý bude od roku 2021 nástupcom centra a nadviaže aj na ďalšie iniciatívy technickej pomoci (napr. ELENA a poradenskú službu InnovFin) a bude poskytovať podporu v súlade s cieľmi Fondu InvestEU.

Poradenstvo InnovFin: Poradenská služba EIB o spôsobe štruktúrovania projektov v oblasti výskumu a inovácií tak, aby sa zlepšil ich prístup k financovaniu. Dlhodobo sa tým zlepšujú ich šance na realizáciu. Služba poskytuje poradenstvo aj o tom, ako zlepšiť investičné podmienky prostredníctvom činností, ktoré nie sú špecificky zamerané na projekt.

Rozpočet centra: Zdroje, ktoré sú k dispozícii na pokrytie oprávnených nákladov centra.

Technická pomoc: Poradenská podpora na zvýšenie kapacity predkladateľov projektov a finančných sprostredkovateľov v súvislosti s finančnými a investičnými operáciami vo všetkých fázach investičného projektu.

Verejno-súkromné partnerstvá: Dlhodobá zmluvná dohoda medzi vládou a súkromným partnerom, v súlade s ktorou súkromný partner zabezpečí a financuje verejnú službu a znáša súvisiace riziká.

Audítorský tím

V osobitných správach Európskeho dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen EDA Tony Murphy. Audit viedla členka EDA Annemie Turtelboom, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Florence Fornaroli a atašé kabinetu Celil Ishik, asistent riaditeľa James Mcquade, hlavný manažér Ralph Otte, vedúci úlohy Felipe Andrés Miguélez a audítori Aino Nyholm, Ilias Nikolakopoulos a Martin Puc.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a prísnych karanténnych podmienok nebolo možné vyhotoviť fotografiu audítorského tímu.

Koncové poznámky

¹ COM(2014) 903 final, Brusel, 26. novembra 2014.

² V roku 2019 EDA uverejnil osobitnú správu s názvom Európsky fond pre strategické investície: aby bol úplne úspešný, je potrebné prijať opatrenia.

³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).

⁴ Článok 6 nariadenia o EFSI.

⁵ Článok 14 ods. 2 nariadenia o EFSI.

⁶ Nariadenie (EÚ) 2017/2356.

⁷ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2018) 439 final).

⁸ Článok 14 ods. 2 nariadenia o EFSI.

⁹ Článok 18 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet EÚ (Ú. v. EÚ L 362, 20.12.2012, s. 1).

¹⁰ Štúdia s názvom Market gap analysis for advisory services under the Hub, PWC, október 2016.

¹¹ Osobitná správa EDA č. 3/2019, s. 37.

¹² Na prieskum odpovedalo 43 z 88 prijímateľov, ktorým bol zaslaný, a miera odpovedí bola teda 48,86 %.

¹³ Článok 4 ods. 3 rámcovej dohody o partnerstve týkajúcej sa centra a uzatvorenej medzi EÚ a EIB.

¹⁴ Štúdia s názvom Market gap analysis for advisory services under the Hub, PWC, október 2016.

¹⁵ Zápisnica zo zasadnutia koordinačného výboru vo februári 2018.

¹⁶ Zásady a postup centra týkajúce sa spolupráce s generálnymi riaditeľstvami v rámci Komisie.

¹⁷ Podľa nariadenia o EFSI 2.0 nové priority poradenskej podpory zahŕňali projekty oprávnené na podporu EFSI a klimatické opatrenia, digitálne a cezhraničné projekty, ako aj projekty zahŕňajúce inovatívne finančné nástroje, investičné platformy alebo verejno-súkromné partnerstvá.

¹⁸ Zdroj: Údaje EIB o EFSI – január 2019.

¹⁹ Definované v článku 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/1017 o EFSI.

²⁰ Tieto tri kategórie sa môžu prekrývať, takže výpočet percentuálneho podielu nie je platný.

²¹ Štúdia o posúdení potrieb vypracované spoločnosťou PWC pre centrum.

²² Článok 14 ods. 6 nariadenia o EFSI.

²³ V rámci osobitnej dohody o grante z roku 2016.

²⁴ Nová príloha týkajúca sa podmienok finančnej podpory, ktorú Európskej banke pre obnovu a rozvoj poskytuje EIB; osobitná dohoda do grante z roku 2016.

²⁵ V článku 6 nariadenia o EFSI sa stanovujú kritériá oprávnenosti EFSI na využívanie záruky EÚ.

²⁶ Úroveň 1: výmena a šírenie poznatkov a osvedčených postupov
Úroveň 2: plnenie funkcie miestneho kontaktného bodu pre potenciálnych prijímateľov podpory centra
Úroveň 3: poskytovanie poradenských služieb v mene centra

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	5. 12. 2018
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	28. 1. 2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	31. 3. 2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	21. 4. 2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-4668-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/762948	QJ-AB-20-010-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-4645-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/418335	QJ-AB-20-010-SK-Q

COPYRIGHT

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácia 9: Mapa v pozadí od prispievateľov © OpenStreetMap s licenciouCreative Commons Attribution-ShareAlike 2.0 license (CC BY-SA).

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.