Podpora EÚ na cezhraničnú spoluprácu so susednými krajinami Cenná podpora, ale vykonávanie sa začalo veľmi neskoro a treba vyriešiť problémy s koordináciou

Zhrnutie

I Cezhraničná spolupráca je kľúčovým prvkom európskej susedskej politiky, ktorá zahŕňa 16 krajín na vonkajšej hranici EÚ. Donedávna takisto zostávala jednou z mála oblastí spolupráce medzi EÚ a Ruskom. V období 2014 – 2020 Komisia vytvorila 15 spoločných programov so susednými krajinami (programy cezhraničnej spolupráce podporované z nástroja európskeho susedstva, ďalej len „ENI CBC“). S celkovým príspevkom EÚ vo výške takmer 1 mld. EUR majú tieto programy prinášať prospech členským štátom aj susedným krajinám, s ktorými majú spoločnú pozemnú alebo námornú hranicu.

II Audit sme vykonali v čase, keď sa dokončovalo vykonávanie programov na roky 2014 – 2020. Správa poslúži ako podklad na vytváranie programov navrhovaných na obdobie financovania 2021 – 2027.

III Naším cieľom bolo určiť, či programy účinným spôsobom prispeli k posilneniu územnej spolupráce za vonkajšími hranicami EÚ. S cieľom zodpovedať túto hlavnú audítorskú otázku sme skúmali, či:

• programy riešili jasne určené potreby a priority, ktoré boli spoločné pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ, a či dopĺňali ďalšie programy financované z prostriedkov EÚ,
• projekty boli vybraté a vykonané efektívne a účinne,
• Komisia a riadiace orgány účinne využívali mechanizmy monitorovania a hodnotenia a získané poznatky na posilnenie riadenia cezhraničných programov navrhovaných na obdobie financovania 2021 – 2027.

IV Zistili sme, že programy boli zamerané na dôležité potreby, ale ich komplementárnosť s ďalšími programami financovanými z prostriedkov EÚ nebola dostatočná a zapojenie delegácií EÚ v susedných krajinách by bolo možné ďalej zlepšiť. Okrem niekoľkých výnimiek boli projekty vybrané a vykonané efektívne a účinne. Zistili sme však nedostatky rámca monitorovania výsledkov programov, pokiaľ ide o agregáciu výsledkov a podávanie správ o udržateľnosti prínosov po ukončení projektu. Programom sa podarilo dosiahnuť vyvážené zastúpenie účastníkov projektov z EÚ a zo susedných krajín. Sú zavedené záruky na zmiernenie rizika podvodu, programy však nedokážu účinne používať nástroj IT na oznamovanie podvodov odporúčaný Komisiou z dôvodu nedostatočného prístupu zúčastnených krajín mimo EÚ.

V Dospeli sme k záveru, že z programov na roky 2014 – 2020 sa poskytla relevantná a cenná podpora regiónom na obidvoch stranách vonkajšej hranice EÚ. Pri programoch však dochádzalo k značným oneskoreniam začiatku ich vykonávania a počas nášho auditu stále prebiehali. Preto bolo priskoro na posúdenie ich celkovej účinnosti. V právnom rámci pre programy na roky 2021 – 2027 sa využívajú získané poznatky. Vykonané zmeny vytvárajú predpoklady na to, aby začatie realizácie programov bolo jednoduchšie. Sú s nimi však spojené dodatočné riziká a obmedzujú dohľad Komisie nad veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry, ktoré môžu mať strategický význam vo vzťahoch s partnerskými krajinami.

VI S budúcnosťou cezhraničnej spolupráce so susednými krajinami sa spájajú výzvy: v rámci širšej reakcie na inváziu Ruska na Ukrajinu Komisia pozastavila dohody o financovaní programov s Ruskom a Bieloruskom. Invázia takisto vyvolala vážne pochybnosti v súvislosti s polovicou programov navrhovaných na obdobie financovania 2021 – 2027. Na juhu program pre oblasť Stredozemného mora naďalej poskytuje fórum na dialóg a spoluprácu medzi zúčastnenými krajinami. Počet spoločných projektov medzi izraelskými a arabskými účastníkmi je však naďalej nízky, aj keď samotnú existenciu takýchto spoločných projektov možno považovať za úspech.

VII Na základe svojho auditu odporúčame, aby Komisia:

• zlepšila koordináciu medzi programami, ktoré sa čiastočne geograficky prekrývajú,
• posilnila zapojenie delegácií EÚ,
• prispôsobila nástroj IT na oznamovanie podvodov,
• poskytla usmernenie k monitorovaniu udržateľnosti po ukončení projektu,
• konzultovala o veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry so všetkými príslušnými útvarmi,
• posilnila používanie spoločných ukazovateľov.

Úvod

Cezhraničná spolupráca so susednými krajinami

01 Cezhraničná spolupráca (CBC) je kľúčovým prvkom európskej susedskej politiky, ktorá zahŕňa 16 krajín na vonkajšej hranici EÚ (pozri mapu v prílohe I). Donedávna zostávala jednou z mála oblastí spolupráce a nepretržitého dialógu medzi EÚ a Ruskom. Programy cezhraničnej spolupráce podporované z európskeho nástroja susedstva (ďalej len „programy ENI CBC“)¹ majú prinášať prospech členským štátom aj susedným krajinám, s ktorými majú spoločnú pozemnú alebo námornú hranicu. Počas obdobia financovania 2014 – 2020 mali programy ENI CBC tri strategické ciele²:

• podporovať hospodársky a sociálny rozvoj v regiónoch na obidvoch stranách spoločných hraníc,
• riešiť spoločné výzvy v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti,
• podporovať lepšie podmienky a spôsoby zabezpečenia mobility osôb, tovaru a kapitálu.

02 Na obdobie 2014 – 2020 Komisia vytvorila 15 programov cezhraničnej spolupráce (ako aj projekt financovania technickej podpory), v ktorých sa spája financovanie z ENI a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v celkovej výške takmer 1 mld. EUR. Programy súčasne prispievajú k vonkajšej a regionálnej politike EÚ³. Z 15 programov sa sedem týka spolupráce s Ruskom, šesť sa týka východného susedstva a zostávajúce dva programy zahŕňajú južné susedstvo. Na ilustrácii 1 je uvedený zoznam jednotlivých programov a pridelené rozpočtové prostriedky na program.

03 Väčšina programov financovania EÚ, z ktorých sa podporovala spolupráca s Ruskom, bola pozastavená v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu v roku 2014⁴. Programy ENI CBC zostali výnimkou do začiatku marca 2022, keď EÚ pozastavila platnosť dohôd o financovaní s Ruskom a Bieloruskom v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022.

Mechanizmy riadenia

04 Vo vykonávajúcom nariadení o ENI CBC⁵ sa vymedzujú úlohy všetkých subjektov zapojených do programu. Programy ENI CBC sa vykonávajú buď prostredníctvom projektov vybraných vo výzvach na predkladanie návrhov, alebo veľkých projektov v oblasti infraštruktúry zadaných priamo. Spoločné monitorovacie výbory zodpovedajú za výber projektov a monitorovanie ich výkonnosti. Zahŕňajú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány (členských štátov a tretích krajín) a Európska komisia sa na nich môže zúčastňovať ako pozorovateľ. Riadiace orgány určené členskými štátmi sa zodpovedajú Komisii a vykonávajú programy ENI CBC v súlade so zásadou „zdieľaného riadenia“, a to aj v prípade projektov vykonávaných mimo EÚ (ktoré by Komisia zvyčajne vykonávala priamo). Napríklad regionálne zastupiteľstvo fínskeho regiónu Južná Karélia pôsobí ako riadiaci orgán programu Juhovýchodné Fínsko – Rusko. Väčšina riadiacich orgánov túto zodpovednosť nesie popri riadení ďalších európskych štrukturálnych a investičných fondov. Na ilustrácii 2 sú uvedené subjekty zapojené do štandardného programu cezhraničnej spolupráce a opis ich úloh.

05 Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení (GR NEAR) zodpovedá za celkové riadenie financovania ENI. Spolupracuje s ďalšími útvarmi Komisie zodpovednými za tematické politiky, ako aj s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciami EÚ. GR NEAR riadilo programy ENI CBC do konca roku 2019. Od 1. januára 2020 sa preniesli na Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO)⁶. GR REGIO okrem novo prenesených programov ENI CBC zodpovedalo aj za nadnárodné programy pre región Baltského mora a podunajskú oblasť (oba čiastočne financované z ENI) a za programy cezhraničnej spolupráce v rámci Nástroja predvstupovej pomoci.

Rozsah auditu a audítorský prístup

06 Cieľom tohto auditu bolo určiť, či programy ENI CBC účinne posilňujú územnú spoluprácu za vonkajšími hranicami EÚ. Na zodpovedanie tejto hlavnej audítorskej otázky sme riešili tri podotázky:

1. Zamerali sa programy ENI CBC na jasne určené potreby a priority, ktoré boli spoločné pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ a dopĺňali ďalšie programy financované z prostriedkov EÚ?
2. Boli projekty ENI CBC vybrané a vykonané efektívne a účinne?
3. Využívala Komisia a riadiace orgány účinne mechanizmy monitorovania a hodnotenia a získané poznatky na posilnenie riadenia cezhraničných programov (Interreg NEXT) navrhovaných na obdobie financovania 2021 – 2027?

07 Audit sa zameriaval na programy ENI CBC, v prípade ktorých sa blíži koniec vykonávania (s regulačnou lehotou na dokončenie činností do 31. decembra 2023), s cieľom poskytnúť podklady na vytváranie programov navrhovaných na obdobie financovania 2021 – 2027. Posúdili sme najväčšie programy z obdobia 2014 – 2020 v severných, vo východných a v južných regiónoch, aby sme dosiahli dobré finančné a geografické pokrytie. Tieto tri programy spolu tvoria okolo 44 % celkového financovania ENI CBC plánovaného na obdobie 2014 – 2020 (pozri ilustráciu 3):

• Juhovýchodné Fínsko – Rusko (SEFR), riadiaci orgán v obci Lappeeranta,
• Poľsko – Bielorusko – Ukrajina (PL – BY – UA), riadiaci orgán vo Varšave,
• Oblasť Stredozemného mora (MED), riadiaci orgán v Cagliari na Sardínii.

08 Analyzovali sme dokumenty, ktoré nám poskytli Komisia a ESVČ, týkajúce sa vytvárania, vykonávania a monitorovania programov ENI CBC na roky 2014 – 2020 a získaných poznatkov pre nadchádzajúce programy cezhraničnej spolupráce na roky 2021 – 2027. Okrem toho sme viedli niekoľko rozhovorov so zástupcami rôznych útvarov Komisie, ESVČ, projektu TESIM (projekt technickej podpory pre programy ENI CBC) a programu INTERACT (technická podpora pre vnútorné programy Interreg EÚ) a delegácií EÚ v Jordánsku, Libanone, Rusku, na Ukrajine a v Tunisku.

09 V októbri a novembri 2021 sme vykonali návštevy na mieste vo Fínsku, v Poľsku, Rusku a na Ukrajine. Návštevu na Sardínii (naplánovanú na december 2021) sme z dôvodu pandémie COVID-19 nahradili usporiadaním virtuálnych stretnutí. Stretli sme sa s riadiacimi orgánmi a ďalšími subjektmi zapojenými do programov, ako aj so zástupcami 15 projektov, ktoré sme skúmali podrobne (piatich projektov z každého z troch programov, pozri prílohu III). Tieto projekty sme vybrali s ohľadom na ich významnosť, zahrnutie rôznych tematických cieľov a pokrok pri vykonávaní. Príloha IV obsahuje zhrnutie nášho posúdenia projektov.

10 Okrem cezhraničných programov so susednými krajinami existujú cezhraničné programy medzi členskými štátmi EÚ, ako aj s predvstupovými krajinami. Tieto programy sme do tohto auditu nezahrnuli, keďže majú odlišné právne základy a vlastnosti a nedávno boli zhodnotené:

• v rámci EÚ je cezhraničná spolupráca súčasťou širšieho politického rámca európskej územnej spolupráce, bežne známeho ako Interreg. Z EFRR sa na územnú spoluprácu venovalo okolo 10,1 mld. EUR. Nedávno sme uverejnili osobitnú správu o programoch cezhraničnej spolupráce v rámci EÚ⁷.
• Z nástroja predvstupovej pomoci sa financujú cezhraničné programy nielen pri vonkajšej hranici EÚ (napr. Chorvátsko/Srbsko), ale aj medzi samotnými predvstupovými krajinami (napr. Srbsko/Čierna hora). Komisia nedávno posúdila⁸ výkonnosť programov cezhraničnej spolupráce medzi predvstupovými krajinami.

11 Uznávame, že invázia Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022, ktorú uľahčilo Bielorusko, má závažný vplyv na všetky programy ENI CBC s účasťou Ruska, Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska a na udržateľnosť východiskových projektov. Naše posúdenie projektov financovaných v rámci programov SEFR a PL – BY – UA sa týka situácie ku koncu roka 2021, pred inváziou, keď sme dokončili fázu tohto auditu, ktorú tvorila práca v teréne. Posledný vývoj, ku ktorému došlo po audite, vo februári až júni 2022, je zhrnutý v bodoch 85–88.

Pripomienky

Programy ENI CBC boli zacielené na dôležité potreby, ale ich komplementárnosť s inými programami financovanými z prostriedkov EÚ nebola dostatočná a ich začiatok sa značne oneskoril

12 V tejto časti skúmame, či:

1. sa v programoch ENI CBC identifikovali priority, ktorými sa riešia bežné výzvy pohraničných regiónov, so zapojením príslušných zainteresovaných strán;
2. sa v týchto programoch uvádza, ako sa budú dopĺňať a koordinovať s ďalšími programami financovanými z prostriedkov EÚ;
3. boli vytvorené včas na uľahčenie začiatku realizácie projektov.

Programy mali určené priority v súlade s bežnými výzvami pohraničných regiónov a boli vytvorené participatívnym spôsobom

Reakcia na problémy pohraničných regiónov

13 Spoločné operačné programy (ďalej len „SOP“) vypracované členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami sú kľúčové dokumenty, v ktorých sa uvádza rámec a priority jednotlivých programov ENI CBC. Riadiace orgány troch programov, ktoré sme podrobne posudzovali, predložili svoje SOP Komisii v júni 2015. Obsahovali podrobnú analýzu výziev, ktorým čelia pohraničné regióny, ako aj možných príležitostí spojených s intenzívnejšou spoluprácou medzi týmito regiónmi.

14 Komisia analyzovala návrhy jednotlivých SOP, najmä s cieľom posúdiť ich súlad s vykonávacím nariadením o ENI CBC⁹, a riadiacim orgánom poskytla odpovede s podrobnými pripomienkami. S výnimkou spornej otázky ovplyvňujúcej dvojstranné vzťahy s Ruskom (opísanej v bode 80) generálne riaditeľstvá Komisie a ESVČ poskytli kladné stanoviská a odporučili len malé zmeny SOP.

15 Každý z troch SOP, ktoré sme posudzovali, zahŕňal štyri tematické ciele. To je najväčší možný počet z 11 plánovaných v programovom dokumente EÚ¹⁰. V ich výbere sa odráža konsenzus dosiahnutý medzi zúčastnenými krajinami. Zistili sme, že tematické ciele boli v súlade s analýzou výziev a nedostatkov regiónov uvedenou v SOP. Na ilustrácii 4 sú zobrazené tematické ciele vybrané v rámci 15 programov ENI CBC a pridelené financovanie. V rámci žiadneho programu nebol vybraný tematických cieľ 9 „Podpora a spolupráca v oblasti udržateľnej energetiky a energetickej bezpečnosti“ ani tematický cieľ 11 „Iné oblasti“.

16 V predchádzajúcom období financovania (2007 – 2013) Komisia uviedla 26 príkladov cieľov „len na ilustráciu“¹¹, čo znamená, že programy si mohli slobodne vypracovať iné ciele. V ex post hodnotení Komisie sa zistilo, že týmto programom chýbalo zameranie, a odporučilo sa, aby sa zlepšilo ich strategické zameranie v záujme maximalizácie ich vplyvu¹². Hoci programy na roky 2014 – 2020 si mohli vybrať najviac štyri z 11 vopred vymedzených tematických cieľov, rozsah tém zostal veľmi široký, od kultúrneho dedičstva až po boj proti organizovanej trestnej činnosti. Tým sa zase znížila porovnateľnosť medzi jednotlivými programami a skomplikovalo sa monitorovanie výsledkov na celkovej úrovni politiky (pozri body 60–71).

17 Komisia sa rozhodla v období financovania 2021 – 2027 ďalej zjednodušiť rozsah pôsobnosti programov tým, že stanovila päť cieľov politiky spoločných pre všetky programy¹³ a dva dodatočné špecifické ciele pre programy Interreg¹⁴.

Príspevok vnútroštátnych a regionálnych orgánov k identifikovaniu potrieb a priorít

18 Každý program sa musel vypracovať „na základe spoločnej dohody všetkých zúčastnených krajín“¹⁵. V prípade programov PL – BY – UA a SEFR boli vnútroštátne a regionálne orgány výrazne zapojené do identifikácie potrieb a priorít prostredníctvom ich účasti vo výboroch pre spoločné programovanie, ktoré v rokoch 2013 až 2015 vypracovali počiatočné SOP. V prípade programu SEFR umiestnenie RO v rámci regionálneho zastupiteľstva Južnej Karélie takisto pomohlo dodať programu silný regionálny rozmer a zapojiť do programovania miestne zainteresované strany. Naproti tomu v prípade programu MED, ktorý zahŕňa 112 regiónov, zastupovali 13 zúčastnených krajín vnútroštátne ústredné orgány (spolu s regionálnymi zástupcami zo štyroch krajín).

19 Okrem toho sa požadovalo, aby každý program poskytol spolufinancovanie vo výške aspoň 10 % príspevku EÚ, pričom mohli slobodne stanoviť jeho zdroj, výšku a rozdelenie¹⁶. Príspevok EÚ na všetky programy tvoril okolo 950 mil. EUR. Dopĺňalo ho 270 mil. EUR z iných zdrojov, s ktorými celkové dostupné financovanie na programy ENI CBC dosiahlo 1,2 mld. EUR. Na ilustrácii 5 sú uvedené zdroje financovania programov.

20 V niektorých prípadoch zúčastnené krajiny považovali za dôležité navýšiť spolufinancovanie programov z vnútroštátnych zdrojov nad rámec povinných 10 %. Napríklad Fínsko aj Rusko prispeli na financovanie programu SEFR približne 25 %, pričom EÚ uhradila zvyšných 50 %. To poukázalo na silnú spoluzodpovednosť zúčastnených krajín za program. V iných prípadoch bolo spolufinancovanie výlučne na pleciach prijímateľov projektov. Na ilustrácii 6 sú zobrazené zdroje financovania podľa programu ENI CBC.

21 V ex post hodnotení programov na roky 2007 – 2013 Komisiou sa odporučilo zvýšiť vnútroštátne spolufinancovanie na dosiahnutie vyváženejšieho partnerstva s ďalšími susednými krajinami¹⁷. Komisia však nepodporila vyššie príspevky od susedných partnerských krajín, napríklad počas informačných seminárov na začiatku obdobia financovania 2021 – 2027.

Príspevok občianskej spoločnosti k identifikovaniu potrieb a priorít

22 Pri príprave troch programov sa konzultovalo so zástupcami občianskej spoločnosti. Každý z troch riadiacich orgánov s pomocou pobočiek v partnerských krajinách zorganizoval verejné konzultácie o potrebách a prioritách programov. Tie prilákali veľký počet účastníkov vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a MVO, miestnych a regionálnych činiteľov s rozhodovacou právomocou a MSP. Takéto konzultácie boli užitočné na podporu miestnej spoluzodpovednosti za programy a zabezpečenie ich relevantnosti a súladu so stratégiami rozvoja regiónov.

V rámci programov ENI CBC sa uvádza, ako by dopĺňali iné programy a stratégie EÚ, ale operačná koordinácia bola nedostatočná

Súdržnosť a komplementárnosť s inými programami EÚ a makroregionálnymi stratégiami

23 V každom z troch preskúmaných SOP sa uznala potreba primeranej koordinácie a súdržnosti s inými politikami, programami a stratégiami EÚ, s ktorými sa programy geograficky a tematicky prekrývajú. Komisia vyvinula úsilie, aby sa vyhla dvojitému financovaniu projektov a identifikovala možné synergie. Preto počas svojho preskúmania návrhov SOP (pozri bod 13) Komisia odporučila riadiacim orgánom, aby podrobnejšie opísali koordináciu medzi programom a inými iniciatívami a aby zaviedli neformálne konzultácie s Komisiou o vybraných projektoch pred tým, ako sa udelia granty.

24 Riadiace orgány v Poľsku a na Sardínii tieto odporúčania zohľadnili a na konci každej výzvy na predkladanie návrhov pred tým, ako uzatvorili zmluvy na projekty, predložili zoznam projektov vybraných príslušnými spoločnými monitorovacími výbormi Komisii. Riadiace orgány a spoločné monitorovacie výbory v čo najväčšej miere zohľadnili pripomienky Komisie a delegácií EÚ k jednotlivým projektom. Naproti tomu v programe SEFR takýto neformálny koordinačný mechanizmus s Komisiou ani s inými programami EÚ nebol vytvorený.

25 Program MED, ktorý má najširší geografický rozsah (zahŕňa sedem členských štátov EÚ a šesť partnerských krajín v Stredozemí¹⁸), sa prekrýva s veľkým množstvom iniciatív v oblasti Stredozemného mora. Je jedinečný, pretože na rozdiel od iných (prevažne dvojstranných) programov ENI CBC jeho projekty spájajú účastníkov zo štyroch alebo piatich, niekedy dokonca viacerých krajín. V tomto ohľade sa projekty ENI CBC programu MED veľmi podobajú regionálnym programom ENI¹⁹. SOP zahŕňa tabuľky, v ktorých sa sumarizuje súdržnosť programu MED s inými dvojstrannými programami EÚ s jednotlivými krajinami v južnom Stredozemí. V týchto tabuľkách sa však neuvádzajú regionálne programy ENI, čo môže viesť k strateným príležitostiam na využitie komplementárnosti.

26 V troch SOP sa boli určené príslušné makroregionálne stratégie EÚ a posúdili sa synergie a komplementárnosť programov s ich cieľmi. Zahŕňali stratégiu pre podunajskú oblasť, stratégiu pre región Baltského mora a stratégiu pre región Jadranského a Iónskeho mora. Okrem toho sa susedné krajiny zúčastňujú na troch významných regionálnych iniciatívach: Východné partnerstvo²⁰, Únia pre Stredozemie a Severná dimenzia. V prílohe II sa uvádza geografické pokrytie stratégií a iniciatív. Komisia a delegácie EÚ, s ktorými sa viedli konzultácie o projektoch ENI CBC, overili, že dopĺňajú projekty vytvorené v týchto rámcoch a neprekrývajú sa s nimi.

27 V prípade programu MED sa v ex post hodnotení zdôraznila potreba posilniť spoluprácu s Úniou pre Stredozemie²¹. Následne riadiaci orgán 10. apríla 2019 uzavrel memorandum o porozumení s Úniou pre Stredozemie. Konkrétnym príkladom tejto intenzívnejšej spolupráce bolo zapojenie sekretariátu Únie pre Stredozemie do prípravy poslednej z troch výziev na predkladanie návrhov zorganizovaných v rámci programu MED²².

Komplementárnosť s ďalšími čiastočne sa prekrývajúcimi programami CBC

28 Každý z troch programov sa geograficky prekrýva s niekoľkými ďalšími cezhraničnými (vnútornými a vonkajšími) programami: SEFR so 6, PL – BY – UA s 9 a MED s 21 ďalšími programami. Okrem toho majú tieto programy aj viacero spoločných tematických cieľov. Prebehla určitá úroveň koordinácie. Napríklad informačné podujatia zorganizované programom INTERACT a projektom technickej podpory TESIM slúžili ako príležitosť pre riadiace orgány rôznych programov CBC, aby navzájom interagovali, diskutovali o spoločných výzvach a vymieňali si najlepšie postupy. Ak mali riadiace orgány počas postupu výberu pochybnosti o projektoch, konzultovali s inými programami na ad hoc základe. Len pri jednej príležitosti riadiaci orgán programu MED zaslal zoznam vybraných „štandardných“ projektov iným programom CBC v rámci medziprogramovej konzultácie.

29 Celkovo nedostatočná štruktúrovaná koordinácia počas výberu projektov však znamená, že cezhraničným programom môžu ujsť možné príležitosti, aby sa navzájom dopĺňali a posilňovali. Podkladovou analýzou, ktorú Komisia vykonala pred obdobím 2021 – 2027, sa potvrdila potreba zaviesť takúto koordináciu²³.

Zapojenie delegácií EÚ

30 O návrhu programov ENI CBC sa konzultovalo s delegáciami EÚ v partnerských krajinách. Na konci každej výzvy na predkladanie návrhov Komisia zaslala súhrnné informácie o projektoch, ktoré vybrali spoločné monitorovacie výbory, pred tým, ako riadiace orgány uzavreli zmluvy, delegáciám EÚ v dotknutých krajinách²⁴. Delegácie EÚ poskytli pripomienky v záujme zabezpečenia konzistentnosti projektov CBC s financovaním z iných zdrojov. Komisia a ESVČ ich pri niekoľkých príležitostiach požiadali o poradenstvo o projektoch ENI CBC, ako aj o všeobecnejších otázkach s vplyvom na programy.

31 Štyri z piatich delegácií EÚ, s ktorými sme uskutočnili rozhovory²⁵, sa vyjadrili, že je potrebné, aby boli užšie zapojené do postupu výberu (napríklad ako pozorovatelia v poradnej funkcii) a monitorovania projektov, pretože:

• sa zameriavajú na dvojstrannú pomoc EÚ (širšie portfólio podliehajúce priamemu riadeniu), a nie na projekty ENI CBC (podliehajúce zdieľanému riadeniu) napriek potenciálnym prepojeniam medzi nimi,
• majú len obmedzené informácie na posúdenie potenciálneho prekrývania (alebo nedostatočnej synergie) s projektmi financovanými z iných zdrojov, keďže zoznamy, ktoré dostávajú na pripomienkovanie, obsahujú len súhrn vybratých projektov ENI CBC. S delegáciou v Rusku sa konzultovalo len o veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry, a nie o „štandardných“ projektoch,
• nie sú zapojené do monitorovania projektov. Preto nie sú schopné odhaliť projekty so slabými výsledkami a nie sú pripravené, keď sa od nich požaduje zásah v prípade neúspešného vymáhania,
• niekedy odkazujú na úspešné projekty ENI CBC počas politického dialógu a stretnutí na vysokej úrovni, nie však systematicky, lebo nie sú dostatočne informované o úspešných príkladoch,
• konzultovalo sa s nimi o vhodných prioritách pre nový súbor programov na roky 2021 – 2027 a poskytli písomný príspevok do spoločného dokumentu²⁶. Ani jedna z piatich delegácií však nebola pozvaná na zasadnutia výboru pre spoločné programovanie v období 2021 – 2027.

32 Hoci riadiace orgány zohrávajú ústrednú úlohu v „zdieľanom riadení“, programy ENI CBC prispievajú k vonkajšej politike EÚ. Keďže sa však delegácie EÚ systematicky nezapájajú, nemôžu v plnej miere preskúmať komplementárnosť programov s inými politikami EÚ a využiť politické prínosy úspešnej cezhraničnej spolupráce. Konštatovalo sa to aj v ex post hodnotení programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (programy ENPI CBC) na roky 2007 – 2013 vykonanom Komisiou, v ktorom sa odporučilo „aktívnejšie zapojenie delegácií EÚ“²⁷. Podobne aspoň dve delegácie EÚ písomne odporučili Komisii, aby bola koordinácia medzi delegáciami EÚ a programami a projektmi užšia a aby sa formalizovala. Okrem toho útvar pre vnútorný audit Komisie informoval o „veľmi významných nedostatkoch“ koordinácie celkovej pomoci EÚ poskytovanej danej krajine (a to aj v rámci vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ) medzi GR Komisie, ESVČ a delegáciami EÚ. Komisia však nenadviazala na tieto zistenia a odporúčania v rámci programov Interreg NEXT na roky 2021 – 2027 (pozri body 73–79).

Pri vytváraní programov sa vyskytli značné oneskorenia, čo skrátilo čas na vykonávanie projektov ENI CBC

Vytváranie SOP

33 Spoločné operačné programy sa začali so značnými oneskoreniami. Tri preskúmané návrhy SOP boli predložené v júli 2015 a Komisii trvalo približne šesť mesiacov, kým ich po predložení schválila. Do decembra 2017 Komisia podpísala dohody o financovaní aspoň s jednou krajinou mimo EÚ v rámci každého z troch programov, čo znamená, že boli dodržané všetky regulačné lehoty. Následné kroky pri realizácii programov však trvali dlho a spôsobili neskorší začiatok realizácie projektov, ktorá sa mohla začať až v piatom alebo šiestom roku obdobia financovania (pozri ilustráciu 7).

34 Dôvody oneskorení sa v jednotlivých programoch líšili:

• V prípade programu PL – BY – UA Komisia dokončila formálny proces určenia riadiaceho orgánu až v júli 2018, sedem mesiacov po nadobudnutí platnosti dohody o financovaní s Bieloruskom, a napriek tomu, že to isté ministerstvo už bolo určené na riadenie iných finančných prostriedkov EÚ v Poľsku.
• V prípade programu SEFR bola kameňom úrazu ratifikácia dohody o financovaní ruskou dumou, ktorá bola dokončená až v auguste 2018.
• Komisia určila riadiaci orgán programu MED až v máji 2019 napriek tomu, že identifikovala „významné nedostatky“ v systéme riadenia a kontroly. V čase nášho auditu menšie nedostatky stále pretrvávali. Napríklad spoločný monitorovací výbor programu ešte neschválil dokument o boji proti podvodom. Spoločný technický sekretariát programu bol zriadený až vo februári 2020, čo znamená, že riadiaci orgán s pomocou dvoch pobočiek viedol celú prvú výzvu na predkladanie návrhov, hoci túto úlohu by za bežných okolností delegoval na spoločný technický sekretariát. Okrem toho posledná dohoda o financovaní (s Egyptom) bola podpísaná až v januári 2018.

35 Oneskorenia pri vytváraní programu MED mali priamy vplyv na organizáciu výzvy na prekladanie návrhov. Znamenalo to, že vykonávanie projektov vybraných počas prvej výzvy sa mohlo začať až v roku 2019. Tieto oneskorenia zase viedli k významnému zníženiu rozpočtu, skráteniu trvania a zúženiu rozsahu projektov vybraných počas druhej výzvy, ktoré mali pôvodne byť „strategické“ projekty. Posledná výzva (pre tzv. kapitalizačné projekty v roku 2020) sa mohla uskutočniť len preto, že Komisia medzitým predĺžila regulačnú lehotu na vykonávanie programov z dôvodu pandémie COVID-19 (pozri bod 52).

Prípravné akcie

36 Na uľahčenie včasného začatia vykonávania programov tri riadiace orgány vykonali „prípravné akcie“ (umožnené vykonávacím nariadením o ENI CBC), ktoré boli prispôsobené okolnostiam. Konkrétne zorganizovali prvé výzvy na predkladanie návrhov pred tým, ako boli Komisiou formálne menované, a pred nadobudnutím účinnosti dohôd o financovaní s partnerskými krajinami (financovanie projektov bolo podmienené úspešným určením riadiaceho orgánu a ratifikáciou dohôd o financovaní). Týmito prípravnými akciami však nebolo možné vyvážiť značné oneskorenia, ku ktorým došlo pri vypracúvaní SOP.

Projekty boli do veľkej miery vybrané a vykonané účinne a efektívne, ale s nedostatkami v rámci monitorovania výsledkov a podávania správ o nich

37 V tejto časti posudzujeme, či:

1. bol zavedený postup výberu transparentný a navrhnutý tak, aby boli vybrané najvhodnejšie projekty, pokiaľ ide o ich relevantnosť, cezhraničný rozmer a dlhodobú udržateľnosť;
2. Komisia a riadiace orgány poskytli usmernenia k riadeniu programov a realizácii projektov vrátane usmerní o zárukách na zmiernenie rizika podvodu;
3. projekty ENI CBC dosiahli uspokojivý pokrok pri vykonávaní a dosiahli alebo pravdepodobne dosiahnu svoje zamýšľané výsledky;
4. programy a projekty ENI CBC používali primeraný rámec monitorovania a hodnotenia.

Zavedený postup výberu bol do veľkej miery transparentný a navrhnutý na výber najvhodnejších projektov ENI CBC

Posúdenie relevantnosti, cezhraničného rozmeru a udržateľnosti projektov

38 Výzvy na predkladanie návrhov v rámci troch programov zahŕňali podmienky účasti zamerané na zabezpečenie toho, aby vybrané žiadosti o projekty riešili výzvy identifikované v SOP, boli relevantné pre ciele programu a vybranú prioritu, podporovali cezhraničnú spoluprácu a mali trvalý vplyv na rozvoj pohraničných regiónov. Váha týchto kritérií sa medzi jednotlivými programami a výzvami na predkladanie návrhov líšila. Boli však dostatočnou zárukou toho, aby sa minimalizovalo riziko, že bude vybraný návrh, v ktorom nebude náležite vysvetlené, v čom spočíva jeho relevantnosť a cezhraničný vplyv.

Poradie projektov

39 Každý predložený návrh projektu musel pred tým, ako postúpil do fázy hodnotenia, prejsť administratívnou kontrolou súladu a kontrolou oprávnenosti. Na konci každej výzvy sa v rámci troch programov určilo poradie návrhov podľa bodového hodnotenia, ktoré získali v postupe hodnotenia. Postup výberu v prípade troch programov bol transparentný, s výnimkou nedostatočnej dokumentácie a odôvodnenia pre zmenu bodového hodnotenia niektorých návrhov projektov v rámci programu SEFR (pozri rámček 1).

Geografická vyváženosť prijímateľov projektov

40 Vo výzvach na predkladanie návrhov sa požadovalo, aby do každého projektu, ktorý má byť považovaný za oprávnený, bol zapojený aspoň jeden prijímateľ z EÚ a aspoň jeden susednej krajiny mimo EÚ. Na ilustrácii 8 je uvedené, že v troch programoch sa podarilo dosiahnuť rovnomerné zastúpenie účastníkov projektov z EÚ a krajín mimo EÚ, keď zohľadníme všetky typy prijímateľov (hlavní alebo iní) a všetky kategórie projektov (projekty vybrané prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov a projekty vybrané prostredníctvom priameho zadania).

41 Vo všetkých programoch sa takisto dosiahlo vyvážené rozdelenie rozpočtu. V programe MED sa výslovne vyžadovalo, aby každý projekt vyhradil aspoň 50 % svojich priamych nákladov na činnosti vykonávané v partnerských krajinách v Stredozemí. Výsledkom bolo, že približne 48 % rozpočtu programu bolo pridelených EÚ a 52 % partnerským krajinám v Stredozemí. V ostatných dvoch programoch sa takisto podarilo vyváženým dielom rozdeliť rozpočty medzi partnerské krajiny²⁸.

42 Hlavných prijímateľov z krajín EÚ však stále bolo viac ako hlavných prijímateľov z partnerských krajín. Na ilustrácii 9 je zobrazené, že len tretina hlavných prijímateľov pochádzala z krajín mimo EÚ. V rámci programu MED bol počet hlavných prijímateľov medzi zúčastnenými krajinami takisto veľmi rôzny: zatiaľ čo 60 hlavných prijímateľov pochádzalo len z Talianska, zo Španielska a z Grécka, zostávajúcich desať krajín malo po nula až päť hlavných prijímateľov.

43 Nízky podiel hlavných prijímateľov z krajín mimo EÚ bol v programoch ENPI na roky 2007 – 2013 približne rovnaký. Len v prípade programu MED sa tento podiel zvýšil približne zo 6 % na 16 %. Riadiace orgány troch programov predložili podobné odôvodnenie ich nedostatočného zastúpenia: prijímateľom z krajín mimo EÚ často chýbajú skúsenosti s projektmi EÚ, pociťujú pri predkladaní žiadostí o podporu menšiu istotu, čelia administratívnej záťaži (vrátane ťažkostí s prevodom finančných prostriedkov do zahraničia) či nedostatku požadovaných jazykových zručností.

Komisia a riadiace orgány poskytli užitočné usmernenia k vykonávaniu projektov a zmierňovaniu rizika podvodu

Účasť na spoločných monitorovacích výboroch a poskytnuté usmernenia

44 Spoločné monitorovacie výbory sú zodpovedné za monitorovanie vykonávania programu a pokroku pri plnení cieľov programu (pozri bod 04). Komisia sa na väčšine schôdzí spoločného monitorovacieho výboru zorganizovaných programami SEFR a MED zúčastnila ako pozorovateľ. Počas našich rozhovorov obidva riadiace orgány privítali jej podporu a aktívnu účasť. V prípade programu PL – BY – UA sa však Komisia v rokoch 2016 až 2020 zúčastnila len na každej piatej schôdzi spoločného monitorovacieho výboru. Na všetkých schôdzach spoločných monitorovacích výborov všetkých troch programov sa ako pozorovateľ zúčastnil úradník z projektu TESIM.

45 Na základe našich rozhovorov boli riadiace orgány, spoločné technické sekretariáty a pobočky spokojné s usmerneniami a pomocou od Komisie, ktoré boli v prípade potreby poskytnuté veľmi rýchlo. Podobne privítali prispôsobenú technickú podporu z projektu TESIM. V rámci neho sa takisto poskytla užitočná odborná príprava, a to aj o riadení programu/projektov, a vypracovali sa informačné materiály pre prijímateľov, napríklad o verejnom obstarávaní či štátnej pomoci. Napokon, všetci prijímatelia projektov, s ktorými sme viedli rozhovory, poskytli veľmi pozitívnu spätnú väzbu k svojim interakciám s riadiacimi orgánmi, so spoločnými technických sekretariátmi a s pobočkami.

Záruky na zmiernenie rizika podvodu

46 Riadiace orgány troch programov usúdili, že im bolo poskytnuté dostatočné usmernenie k zmierňovaniu rizika podvodu. Konkrétne sa v projekte TESIM vypracovali usmernenia k riadeniu rizík pre subjekty zapojené do programu a vnútroštátne orgány, a to aj o rizikách podvodu a korupcie²⁹. V súlade s týmito usmerneniami sa v troch programoch posúdili riziká na úrovni projektu v rámci kontroly oprávnenosti a administratívnej kontroly návrhov projektov a viedli sa pravidelné posúdenia rizika prebiehajúcich projektov. Pokiaľ ide o programy na roky 2014 – 2020 podliehajúce auditu, tri riadiace orgány potvrdili, že v čase nášho auditu nenahlásili v prípade žiadnych projektov podozrenia z podvodu.

47 Usmernenie Komisie pre programy ENI CBC podnietilo riadiace orgány, aby na nahlasovanie nezrovnalostí využívali osobitný nástroj IT známy ako „systém riadenia nezrovnalost퓳⁰. Do tohto systému však majú prístup orgány boja proti podvodom len z veľmi obmedzeného počtu krajín mimo EÚ (napr. Švajčiarsko a predvstupové krajiny).

48 Dohody o financovaní podpísané s partnerskými krajinami zahŕňali ustanovenia na predchádzanie nezrovnalostiam, podvodu a korupcii. Konkrétne obsahovali doložky na uľahčenie vymáhania neprimerane vynaložených finančných prostriedkov od prijímateľov so sídlom v partnerských krajinách. V týchto doložkách sa však vylučujú súkromné subjekty. Okrem toho v dohodách o financovaní s dvoma partnerskými krajinami v Stredozemí sa z vymedzenia pojmu „verejné subjekty“ takisto vylučovali určité subjekty financované z verejných zdrojov, napríklad obce a verejné podniky. Takéto ustanovenia znamenajú, že tieto dve krajiny zodpovedajú len za náhradu finančných prostriedkov, ktoré neprimerane vynaložili ústredné orgány štátnej správy, ktoré sa na projektoch CBC zúčastňujú zriedka.

49 Riadiace orgány troch programov, ktoré sme preskúmali, zaviedli záruky na zníženie počtu prípadov neúspešného vymáhania, najmä vo vzťahu k súkromným prijímateľom v krajinách mimo EÚ (napríklad bankové záruky, obmedzený maximálny podiel financovania projektu alebo rozdelené platby). Okrem toho ich webové sídla obsahujú alebo sa na nich nachádza priamy odkaz na nástroj na oznamovanie protispoločenskej činnosti. Skúsenosti s predchádzajúcim súborom programov (2007 – 2013) naznačujú, že sumy, ktoré nebolo možné vymôcť od prijímateľov, sú zvyčajne pomerne nízke. Do októbra 2021 „sporné vymáhania“ dosahovali 5,9 mil. EUR³¹. To je približne 0,6 % celkových prostriedkov EÚ vyčlenených na programy na roky 2007 – 2013 vo výške 947 mil. EUR. Celková suma odpustená súkromným prijímateľom v partnerských krajinách bola ešte nižšia: 210 891 EUR, čiže 0,02 % celkových pridelených prostriedkov EÚ³².

Projekty podrobené auditu boli na ceste k dosiahnutiu zamýšľaných výstupov, ale niektoré mali slabší cezhraničný vplyv

Realizácia projektov

50 Začiatok vykonávania programov ENI CBC na roky 2014 – 2020 bol značne oneskorený (pozri bod 33). Na ilustrácii 10 je zobrazený pokrok troch programov ku koncu roka 2021:

51 Vo všeobecnosti si pandémia COVID-19 vyžiadala, aby sa na projektoch vykonali určité úpravy (najmä presun činností online a predĺženie harmonogramov). Všetky tri riadiace orgány preukázali flexibilitu, pokiaľ šlo o riešenie oneskorení a iných ťažkostí pri vykonávaní. Riadiace orgány programov SEFR a MED iniciatívne preskúmali všetky projekty na začiatku pandémie, aby identifikovali možné problémy a dohodli sa na zmierňujúcich opatreniach. Len v prípade programov PL – BY – UA následky pandémie viedli k zrušeniu projektov: prijímatelia šiestich projektov uviedli pandémiu COVID-19 ako jeden z dôvodov na ich zrušenie. Tento program však takisto dokázal prerozdeliť ušetrené 3 mil. EUR na 12 projektov CBC týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti na pomoc s bojom proti pandémii (ani jeden z nich nebol zaradený do našej vzorky). Podobne aj štyri projekty programu MED prispôsobili svoje činnosti na boj proti pandémii, a to vrátane projektu „Aquacycle“ (zaradeného do našej vzorky), ktorý prispôsobil monitorovanie odpadových vôd tak, aby zahŕňalo detekciu vírusu COVID-19.

52 V reakcii na pandémiu Komisia zmenila vykonávacie nariadenie³³, pričom všetkým programom ENI CBC poskytla väčšiu rozpočtovú flexibilitu a predĺžila lehoty na dokončenie činností o jeden rok, do 31. decembra 2023.

53 Okrem pandémie COVID-19 mala na určité projekty vplyv zložitá hospodárska situácia v partnerských krajinách v Stredozemí (napr. vážna finančná kríza v Libanone). V prípade týchto projektov riadiaci orgán a spoločné technické sekretariáty (po konzultácii s TESIM) poskytli pomoc pri prekonaní finančných ťažkostí, napríklad pri prijímaní platieb zo zahraničia.

54 Príloha III obsahuje opis 15 projektov, ktoré sme podrobne skúmali. Prehľad výsledkov rôznych posudzovaných aspektov je uvedený v prílohe IV.

55 Z 15 projektov sa šesť zrealizovalo podľa plánu, pokiaľ ide o rozsah, rozpočet a harmonogram. Ďalších päť projektov čelilo menším problémom a vyžadovali si nejaké úpravy, najmä z dôvodu pandémie COVID-19. Zostávajúce štyri projekty neboli uspokojivo zrealizované a došlo pri nich k výrazným oneskoreniam.

Výstupy, výsledky a cezhraničný vplyv projektov

56 Na základe informácií dostupných v čase nášho auditu sme usúdili, že 7 z 15 projektov, ktoré boli predmetom auditu, dosiahlo alebo pravdepodobne dosiahne svoje zamýšľané výstupy a výsledky. Tri projekty čelia ťažkostiam, ale dohnali zameškané a ich hlavní prijímatelia a partneri sú odhodlaní dosiahnuť plánované výstupy. Jeden projekt dosiahol svoj hlavný výstup, ale nie svoj hlavný cezhraničný výsledok (pozri bod 59). V prípade zostávajúcich štyroch projektov sme nemohli potvrdiť, či dosiahli svoje zamýšľané výsledky alebo ich pravdepodobne dosiahnu. Bolo to z dôvodu chýbajúcich záverečných správ (pri dvoch projektoch), cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19 (pri jednom projekte) a v jednom prípade z dôvodu nedostatkov v podávaní správ o projekte.

57 Na účely tohto auditu sme pri posudzovaní „cezhraničného vplyvu“ používali toto vymedzenie pojmu: „spoločná realizácia činností partnermi vedúca k zintenzívneniu cezhraničných prepojení a udržateľným cezhraničným partnerstvám a/alebo odstráneniu cezhraničných prekážok udržateľného sociálno-hospodárskeho rozvoja“³⁴. 9 z 15 projektov malo silný cezhraničný rozmer (alebo potenciál dosiahnuť cezhraničné prínosy v prípade prebiehajúcich projektov). Partneri z obidvoch strán hranice boli aktívne zapojení do realizácie projektov (hoci niekedy v rôznej miere v závislosti od ich úlohy). Rovnako bolo pravdepodobné, že regióny na obidvoch stranách hranice budú mať aspoň do určitej miery prospech z výsledkov jednotlivých projektov. Naše hodnotenie sa však uskutočnilo pred inváziou Ruska na Ukrajinu. V rámci širšej reakcie Komisia pozastavila dohody o financovaní programov s Ruskom a Bieloruskom, a preto sa stratil akýkoľvek cezhraničný rozmer projektov zahŕňajúcich tieto krajiny. Dôsledky konfliktu tiež vyvolali neistotu, pokiaľ ide o trvalé cezhraničné prínosy určitých projektov financovaných v rámci programov zahŕňajúcich Ukrajinu a Moldavsko.

58 V prípade piatich ďalších projektov sme zistili, že cezhraničný vplyv bol slabší (v niektorých prípadoch z dôvodu cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19). Napríklad v prípade projektu Zníženie rizika tuberkulózy sa diagnostické zariadenia, ktoré kúpil poľský projektový partner, už používali na diagnostikovanie ochorení pľúc vrátane ochorení súvisiacich s COVID-19. Počas našej návštevy v októbri 2021 (pred inváziou Ruska na Ukrajinu) nemocnica v meste Rzeszów vysvetlila, že v poslednom čase neliečila žiadnych ukrajinských pacientov. Zo štatistiky o používaní zariadení nie je jasné, do akej miery slúži na diagnostiku a zastavenie šírenia tuberkulózy, ktoré boli hlavným cezhraničným cieľom projektu. Spolupráca medzi nemocnicami v mestách Rzeszów a Nižna Apša (Нижня Апша) bola striktne obmedzená na realizáciu a výsledky projektu bez vyhliadky na pokračovanie spolupráce. V rozpore s koncepciou udržateľných cezhraničných partnerstiev vyjadrenou vo vymedzení pojmu „cezhraničný vplyv“ (vyhliadky projektov na dosiahnutie udržateľných výsledkov posudzujeme v bodoch 69–71).

59 Napokon, jednému projektu v našej vzorke zatiaľ chýba akýkoľvek cezhraničný rozmer: regionálna cesta 885 vedúca na poľskú hranicu s Ukrajinou (pozri rámček 2).

Obmedzené informácie o celkových výsledkoch dosiahnutých na úrovni programu a ich udržateľnosti napriek primeranému monitorovaniu projektov riadiacimi orgánmi

Ukazovatele

60 V programovom dokumente pre programy na roky 2014 – 2020³⁵ sa stanovovalo používanie spoločných ukazovateľov výstupu na uľahčenie monitorovania a hodnotenia programov. Plánovala sa v ňom aj „agregácia ukazovateľov v celom reťazci od projektu cez prioritu programu, tematický cieľ, CBC ako celok a napokon po úroveň ENI“. V dokumente sa požadovalo, aby programy prijali „aspoň niektoré“ z 38 spoločných ukazovateľov výstupu, ktoré sa vypracovali v rámci programu INTERACT ENPI, predchodcu programu TESIM. Programy si však väčšinou vymedzili svoje vlastné špecifické ukazovatele výstupu a používali len málo spoločných ukazovateľov výstupu (pozri ilustráciu 11).

61 Riadiace orgány troch programov vysvetlili nízke využívanie spoločných ukazovateľov výstupu skutočnosťou, že činnosti programu majú oveľa širší rozsah ako 38 vopred vymedzených spoločných ukazovateľov. Keďže sa však na väčšinu výstupov programov nevzťahujú spoločné ukazovatele výstupu, Komisia bude mať ťažkosti s agregovaním výstupov a hodnotením výsledkov programov ENI CBC na celkovej úrovni politiky.

62 Okrem spoločných ukazovateľov výstupu sa v rámci projektu INTERACT ENPI takisto vypracovali usmernenia pre programy k vypracovaniu ukazovateľov výsledku³⁶. Programy však nemuseli tieto usmernenia povinne využívať. V roku 2016 pracovná skupina pre monitorovanie a hodnotenie organizovaná projektom TESIM poznamenala, že 15 programov ENI CBC má „širokú škálu ukazovateľov výsledku (spolu 129) s veľmi malými možnosťami na agregáciu na úrovni nástroja [ENI]“³⁷.

63 Konštatovali sme podobné nedostatky s ukazovateľmi vymedzenými na úrovni projektu. Tie boli konkrétne v rámci programu SEFR špecifické pre každý jednotlivý projekt, čo znemožňovalo ich agregáciu za program ako celok. Program MED zase používal systém kategorizácie s kódmi, aby zabezpečil, že ukazovatele špecifické pre projekty sú spojené s ukazovateľmi výstupu vymedzenými na úrovni programu. Tri projekty zaradené do našej vzorky však používali ten istý kód na meranie rôznych výstupov. Pri sumarizovaní na úrovni programu teda tieto ukazovatele budú obsahovať mnoho rôznych prvkov a nebudú poskytovať jasný obraz. Len v rámci programu PL – BY – UA bolo povinné, aby si projekty vybrali ukazovatele len z vopred vymedzeného zoznamu. Táto požiadavka uľahčuje agregáciu ukazovateľov a meranie celkového pokroku tohto konkrétneho programu.

Monitorovanie projektov

64 V súlade so zásadou „zdieľaného riadenia“ Komisia nemonitoruje projekty priamo a na tento účel sa spolieha na riadiace orgány (pričom si zachováva konečnú zodpovednosť za riadenie finančných prostriedkov EÚ). V tomto kontexte Komisia dostáva základné informácie o pokroku programov na schôdzach spoločného monitorovacieho výboru, pokiaľ sa na nich zúčastňuje (pozri bod 44), a len raz ročne od riadiacich orgánov, keď predkladajú svoje výročné správy. Tieto správy však neobsahujú informácie o konkrétnych projektoch, s výnimkou prípadu veľkých projektov v oblasti infraštruktúry.

65 Riadiace orgány troch programov, ktoré sme skúmali, s pomocou ich spoločných technických sekretariátov a pobočiek vytvorili proces monitorovania umožňujúci komplexné monitorovanie projektov. Zahŕňa každodenné monitorovanie (pravidelná komunikácia medzi spoločným technickým sekretariátom a prijímateľmi), účasť na úvodných zasadnutiach (v rámci programov SEFR a MED), pravidelné posúdenia rizika projektov, analýzu finančných a opisných správ o pokroku predložených hlavnými prijímateľmi, kontroly na mieste a monitorovacie návštevy projektov vybraných na základe posúdení rizika.

66 Všetkých 15 projektov v našej vzorke predložilo požadovanú dokumentáciu na preukázanie svojho pokroku a domnievame sa, že 14 bolo monitorovaných primerane. Keď to bolo vhodné, bolo deväť z týchto projektov predmetom návštev na mieste (alebo boli takéto návštevy naplánované na prvý polrok 2022). Ohodnotili sme monitorovanie projektu LIP885 (opísaného v rámčeku 2) ako len čiastočne uspokojivé, lebo neboli vykonané žiadne návštevy na mieste, hoci to bol najväčší projekt financovaný v rámci programu PL – BY – UA. Pri takejto návšteve sa mohlo skôr počas životného cyklu projektu odhaliť, že chýba hraničný priechod.

Monitorovanie zamerané na výsledky

67 Vo vykonávacom nariadení Komisie sa požaduje, aby riadiaci orgán vykonával „okrem každodenného monitorovania […] monitorovanie programov a projektov zamerané na výsledky“³⁸. V rámci projektu TESIM sa vypracovali usmernenia k monitorovaniu zameranému na výsledky, v ktorých sa zdôraznila dôležitosť posudzovania výkonnosti projektov, pokiaľ ide o relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a udržateľnosť³⁹. Prístupy riadiacich orgánov k monitorovaniu zameranému na výsledky sa však líšili. V rámci programu SEFR sa stanovilo monitorovanie zamerané na výsledky pre všetky projekty s rozpočtom nad 1 milión EUR alebo projekty posúdené ako vysokorizikové a do konca roku 2021 prešlo monitorovaním zameraným na výsledky desať projektov. V rámci programu MED sa úplne prvé návštevy projektov v rámci monitorovania zameraného na výsledky uskutočnili začiatkom roka 2022. Naproti tomu monitorovanie projektov zamerané na výsledky v rámci programu PL – BY – UA neprebieha a žiadne sa ani neplánuje.

68 V novom nariadení o programe Interreg na obdobie financovania 2021 – 2027 sa už nevyžaduje monitorovanie programov či projektov zamerané na výsledky. Na programy sa bude vzťahovať rovnaký rámec monitorovania výkonnosti ako na programy v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov⁴⁰. V právnom rámci sa zavádzajú povinné hodnotenia programov vykonávané členskými štátmi⁴¹. V súvislosti s projektmi sa však v novom rámci nestanovuje žiadny mechanizmus podobný monitorovaniu zameranému na výsledky na nezávislé posúdenie výkonnosti projektov, pokiaľ ide o relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a udržateľnosť.

Udržateľnosť výsledkov

69 Vo všetkých troch programoch bola počas fázy výberu pri návrhoch projektov posudzovaná udržateľnosť (pozri bod 38) a požadovalo sa, aby záverečné správy o projektoch obsahovali informácie o udržateľnosti. Riadiaci orgán programu SEFR monitoruje udržateľnosť projektov počas celého ich životného cyklu vo všetkých fázach: počas fázy výberu ako súčasť podmienok účasti, počas fázy realizácie ako súčasť posudzovania rizika projektu a počas fázy podávania správ v záverečných správach projektov. Takýto dôraz na udržateľnosť počas celého životného cyklu projektu zvyšuje pravdepodobnosť trvalých prínosov a považujeme ho za osvedčený postup.

70 Naše posúdenie udržateľnosti zhrnuté v prílohe IV sa zameriavalo na vyhliadky projektov, že sa nimi dosiahnu udržateľné výsledky. Bolo to z dôvodu, že určité projekty v čase našich návštev stále prebiehali (pozri bod 56). Na základe dostupných dokumentov a našich rozhovorov s projektovými partnermi sme usúdili, že 11 z 15 projektov, ktoré sme skúmali, mali dobré vyhliadky na dosiahnutie udržateľných prínosov. Pri ďalších troch projektoch udržateľnosť závisí od vonkajších faktorov (napr. vývoja pandémie COVID-19, prijatia zmien vnútroštátnych právnych predpisov). Napokon, v prípade projektu Zníženie rizika tuberkulózy neexistovali vyhliadky na pokračovanie spolupráce medzi partnermi (pozri bod 58). Naše posúdenie sa uskutočnilo pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá vyvolala vážne pochybnosti o udržateľnosti výsledkov projektov s účasťou Bieloruska, Ruska či Ukrajiny.

71 Osobitné právne požiadavky na udržateľnosť sa vzťahujú na projekty s infraštruktúrnou zložkou: musia naďalej plniť svoje pôvodné ciele počas piatich rokov po ukončení (t. j. po tom, ako dostanú záverečnú platbu od riadiaceho orgánu)⁴². Pri iných druhoch projektov však Komisia nestanovila podobnú požiadavku na preukázanie udržateľnosti ich cezhraničných prínosov alebo vytvoreného partnerstva. Okrem toho sa v programoch na roky 2014 – 2020 nevyžadovalo, aby sa v rámci projektov podávali správy o udržateľnosti svojich výsledkov po ukončení projektu. Poľský spoločný technický sekretariát plánuje posúdiť určité aspekty udržateľnosti pri vzorke (aspoň 10 %) ukončených projektov. Počas nášho rozhovoru riadiaci orgán programu MED vysvetlil, že zvažuje zavedenie požiadavky, aby sa v rámci projektov predkladali „správy o udržateľnosti“ (napr. jeden alebo dva roky po ukončení projektu).

Programy NEXT čerpajú zo získaných poznatkov, ale čelia dodatočným rizikám a významnému vplyvu politických výziev

72 V tejto časti analyzujeme, či:

1. Komisia zohľadnila získané poznatky z programov CBC vykonávaných v obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020 pri navrhovaní legislatívneho rámca na obdobie 2021 – 2027 a či tieto zmeny uľahčili včasné vytvorenie programov Interreg NEXT;
2. programy ENI CBC môžu popri dosahovaní svojich zamýšľaných výstupov slúžiť ako opatrenia na budovanie dôvery.

V zmenách sa zohľadňujú získané poznatky, ale určité opatrenia na zjednodušenie vedú k zníženému dohľadu Komisie

Získané poznatky

73 Komisia vykonala ex post hodnotenie programov CBC na roky 2007 – 2013 a využila výsledky vo svojom návrhu na nové nariadenie o programe Interreg predloženom v máji 2018⁴³. Dlhé oneskorenia pri zavádzaní programov ENI CBC (pozri bod 33) však znamenali, že preskúmanie programov na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, monitorovanie zamerané na výsledky jednotlivých programov ENI CBC, podkladová analýza pre nové programy na roky 2021 – 2027⁴⁴, ako aj spoločný dokument o strategickom programovaní⁴⁵ neboli k dispozícii včas, aby poskytli informácie pre návrh Komisie.

74 Nariadenie o programe Interreg prijaté v júni 2021 obsahuje veľké množstvo regulačných zmien, v ktorých sa zohľadňujú získané poznatky a ktoré sú relevantné pre programy Interreg NEXT, nástupnícke programy súčasného súboru programov CBC⁴⁶. Tieto zmeny zjednodušujú riadenie programov Interreg NEXT a majú potenciál urýchliť zavádzanie programov (pozri body 82–84). S týmito zmenami sú však spojené dodatočné riziká, ktoré zdôrazňujú dôležitosť úzkeho monitorovania Komisiou a ESVČ (pozri body 76–84). Najdôležitejšie zmeny sa týkajú:

1. zosúladenia programov ENI CBC s programami Interreg;
2. zrušenia postupu určovania riadiacich orgánov;
3. lehôt na podpísanie dohôd o financovaní;
4. zodpovednosti za vymáhanie od súkromných prijímateľov zúčastnenými krajinami;
5. zjednodušeného postupu pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry;
6. spoločných ukazovateľov výstupu a výsledku.

75 Okrem toho sa na riešenie ťažkostí, ktorým cezhraničné projekty čelia, a na uľahčenie ich súladu s pravidlami štátnej pomoci Komisia rozhodla, že za určitých podmienok by sa pomoc na náklady, ktoré vzniknú prijímateľom zúčastňujúcim sa na projektoch Interreg NEXT, považovala za „zlučiteľnú s vnútorným trhom“ a oslobodenú od notifikačnej povinnosti týkajúcej sa štátnej pomoci⁴⁷. Uľahčí sa tým návrh a vykonávanie projektov.

a) Zosúladenie programov ENI CBC s programami Interreg

76 Najdôležitejšou zmenou je, že v nariadení o programe Interreg⁴⁸ sa spájajú všetky programy Interreg financované z prostriedkov EÚ – v rámci EÚ a s krajinami mimo EÚ – v rámci jedného súboru pravidiel, pričom sa zachovávajú určité osobitné črty programov Interreg NEXT. Konkrétne budú tieto programy spolufinancované z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce naďalej využívať vyššie miery predbežného financovania a spolufinancovania podobné tým, ktoré sa uplatňujú v rámci ENI CBC. Zosúladenie s pravidlami programu Interreg má potenciál zjednodušiť postupy a posilniť synergie medzi vnútornými a vonkajšími programami CBC. Komisia bude takisto častejšie dostávať údaje o projektoch: Riadiace orgány budú musieť štyrikrát ročne podávať správy o finančnom vykonávaní a dvakrát ročne o dosiahnutých ukazovateľoch výstupu a výsledku⁴⁹.

b) Zrušenie postupu určovania riadiacich orgánov

77 Nariadením o programe Interreg sa ruší postup určovania riadiacich orgánov, ktorý bol v prípade programov na roky 2014 – 2020 dokončený až v rokoch 2018 a 2019 (pozri aj bod 33). Tým sa vyrieši jeden z dôvodov oneskoreného začiatku vykonávania súčasných programov. Počas postupu určovania pre program MED na roky 2014 – 2020 však Komisia odhalila „významné nedostatky“ systému riadenia a kontroly programu. Pri zrušení postupu teda hrozí, že sa takéto významné nedostatky v budúcnosti neodhalia.

c) Lehota na podpísanie dohôd o financovaní

78 Na nasledujúce obdobie financovania sa v nariadení o programe Interreg stanovuje lehota na podpis dohody o financovaní aspoň jednou krajinou mimo EÚ, ktorá je podobná ako vo vykonávajúcom nariadení o ENI CBC. Okrem toho sa v nariadení stanovuje nová lehota na podpis všetkými ostatnými zúčastnenými krajinami⁵⁰. Preto v súvislosti s novými programami pre morské oblasti (okolo Stredozemného a Čierneho mora) bude v záujme všetkých partnerských krajín, aby dohody o financovaní podpísali včas na to, aby sa stali oprávnenými.

d) Zodpovednosť za vymáhanie od súkromných prijímateľov partnerskými krajinami

79 Ustanovenie týkajúce sa vymáhania od prijímateľov so sídlom v krajinách mimo EÚ (pozri aj bod 48) sa počas rokovaní o dohodách o financovaní programov na roky 2014 – 2020 ukázalo ako sporný bod. Na roky 2021 – 2027 sa v novom nariadení o programe Interreg nerozlišuje medzi tým, či sú prijímatelia súkromné alebo verejné subjekty⁵¹, čo znamená, že krajiny mimo EÚ budú zodpovedať aj za neúspešné vymáhanie od súkromných prijímateľov. Týmto ustanovením sa ďalej posilňuje ochrana finančných záujmov EÚ pred nevymožiteľnými sumami. Zároveň to však partnerské krajiny vnímajú ako „mimoriadne náročnú zmenu“⁵². To znamená, že diskusie o vymáhaní môžu predĺžiť rokovania o nových dohodách o financovaní alebo viesť k nepriaznivým dôsledkom ako vylúčenie súkromných prijímateľov z určitých programov Interreg NEXT.

e) Zjednodušený postup pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry

80 V rokoch 2014 – 2020 museli byť veľké projekty v oblasti infraštruktúry zahrnuté do návrhov SOP a podliehali dvojstupňovému schvaľovaniu Komisiou. V prípade programov Interreg NEXT sa to zmení. Namiesto toho sa Komisii bude musieť v neskoršom štádiu poslať zoznam plánovaných veľkých projektov v oblasti infraštruktúry a stručné koncepčné dokumenty, a to len na informačné účely⁵³. Zrušilo sa aj obmedzenie financovania pre veľkého projekty v oblasti infraštruktúry (v rokoch 2014 – 2020 mohli predstavovať najviac 30 % príspevku EÚ na program). To obmedzí dohľad Komisie nad veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry, hoci tieto projekty môžu mať strategický význam vo vzťahoch s partnerskými krajinami. Napríklad v rámci programu na roky 2014 – 2020 Komisia po medziútvarovej konzultácii vydala záporné stanovisko k dvom návrhom veľkých projektov v oblasti infraštruktúru z dôvodu „nevyriešených otázok“ s Ruskom v oblasti dopravy. Po diskusiách s fínskymi orgánmi Komisia navrhla alternatívne riešenie, projekty sa však napokon neuskutočnili.

f) Spoločné ukazovatele výstupu a výsledku

81 Na obdobie financovania 2021 – 2027 Komisia predložila dôležité zlepšenia týkajúce sa ukazovateľov výkonnosti (pozri aj body 60–62). V článku 34 nariadenia o programe Interreg sa odkazuje na spoločné ukazovatele výstupu a výsledku vymedzené v nariadení o EFRR⁵⁴. Nariadenie o EFRR obsahuje komplexný súbor 96 spoločných ukazovateľov výstupu (13 z nich je osobitne určených pre programy Interreg) a 65 spoločných ukazovateľov výsledku (so siedmimi ukazovateľmi výsledku pre Interreg). Komisia vypracovala podrobné usmernenie pre programy na zabezpečenie správneho uplatňovania spoločných ukazovateľov⁵⁵. V článku 34 sa však programom neukladá povinnosť používať len spoločné ukazovatele a umožňuje sa im vypracovať ukazovatele špecifické pre program nad rámec tých, ktoré sú vymedzené v nariadení o EFRR. Preto neexistuje záruka, že Komisia bude v budúcnosti schopná ľahko agregovať všetky výsledky dosiahnuté v programoch Interreg NEXT.

Činnosti na uľahčenie včasného zavedenia programov Interreg NEXT

82 Komisia otvorila diskusie o novom období financovania už v máji a júni 2018, keď predložila rad legislatívnych návrhov, ktorými sa riadia budúce nástroje financovania. Komisia a ESVČ predložili členským štátom usmernenia (spoločný dokument) k programovaniu programov Interreg NEXT už v januári 2020⁵⁶. Až do decembra 2020 však trvalo, kým sa Európsky parlament a Rada dohodli na celkovom finančnom rámci, a konečné znenie nariadenia o programe Interreg bolo prijaté až v júni 2021.

83 V januári 2022 Komisia rozhodla o pridelených finančných prostriedkoch a geografických oblastiach jednotlivých programov Interreg NEXT⁵⁷. Celkové pridelené finančné prostriedky sa zvýšili z 1,053 mld. EUR⁵⁸ na roky 2014 – 2020 na 1,125 mld. EUR na roky 2021 – 2027 (zvýšenie o 6,9 %). Pri príprave nového programu MED sa k výboru pre spoločné programovanie pripojili dve nové krajiny – Alžírsko a Turecko. Poľsko sa však v januári 2022 rozhodlo nepokračovať vo formáte PL – BY – UA, ale namiesto toho vypracovať nový program len s Ukrajinou a nechať otvorenú možnosť, aby sa Bielorusko pripojilo, ak sa situácia v budúcnosti výrazne zmení⁵⁹. V auguste 2022 Komisia prijala viacročný strategický dokument pre program Interreg NEXT⁶⁰. Do októbra 2022 – na konci druhého roka nového obdobia financovania – bolo Komisii oficiálne predložených sedem programov Interreg NEXT.

84 Hoci sa v nových programoch možno ušetrí čas zrušením postupu určovania riadiacich orgánov (pozri bod 77), začiatok ich vykonávania bude závisieť aj od podpísania a nadobudnutia platnosti nových dohôd o financovaní, ktoré sa v niektorých krajinách musia ratifikovať. Rokovania o dohodách o financovaní a ich ratifikácia predstavovali v súčasných programoch SEFR a MED významnú príčinu oneskorení (pozri bod 33). Na nasledujúce obdobie sa v nariadení o programe Interreg stanovuje lehota na podpis dohôd o financovaní (pozri bod 78). Nová lehota však pravdepodobne neskráti oneskorenia pri ich ratifikácii, ktorá závisí od vnútroštátnych právnych predpisov partnerských krajín.

Politické výzvy a invázia Ruska na Ukrajinu poukazujú na dôležitosť programov, ale aj ich obmedzenia pri zlepšovaní spolupráce medzi zúčastnenými krajinami

85 Okrem dosahovania prínosov na regionálnej úrovni majú podľa Komisie aj ESVČ cezhraničné programy so susednými krajinami ďalší dôležitý účel: budovať a udržiavať dôveru medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ a posilňovať medziľudské kontakty.

86 Do februára 2022 zostávala cezhraničná spolupráca jednou z veľmi mála oblastí, v ktorých EÚ stále spolufinancovala spoluprácu s Ruskom (pozri bod 03). Napriek napätiu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, ktoré malo niekedy vplyv na programy (pozri bod 80), spoločný monitorovací výbor a výbor pre spoločné programovanie slúžili ako fórum pre stály dialóg medzi ministerstvami a regionálnymi orgánmi z Fínska a Ruska, na ktorom sa zástupca Komisie často zúčastňoval ako pozorovateľ. Posledná schôdza výboru pre spoločné programovanie sa konala 21. februára 2022.

87 Invázia Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 takúto spoluprácu ukončila. Komisia reagovala rýchlo:

• v rámci širšej reakcie začiatkom marca 2022 sa Komisia rozhodla pozastaviť platnosť dohôd o financovaní na roky 2014 – 2020 a proces tvorby programov na roky 2021 – 2027 s Ruskom a Bieloruskom, ktoré podporilo vojenskú agresiu⁶¹,
• Komisia 8. marca 2022 predložila legislatívny návrh na iniciatívu Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE), ktorá umožňuje prerozdelenie financovania v rámci politiky súdržnosti EÚ na podporu ukrajinských utečencov⁶²,
• V júli 2022 Komisia pripravovala legislatívny návrh na úpravu vykonávacích ustanovení ENI CBC, aby nasmerovala financovanie ENI CBC na podporu ukrajinských utečencov a pomohla prijímateľom z EÚ v prípade programov, ktorých dohody o financovaní majú pozastavenú platnosť⁶³.

88 Invázia vyvolala vážne pochybnosti v súvislosti s 9 zo 17 novo navrhovaných programov Interreg NEXT, ktoré by zahŕňali Rusko a Bielorusko (pozri bod 83). Deväť programov spolu predstavuje približne 304 mil. EUR, čiže takmer 30 % celkových plánovaných pridelených finančných prostriedkov.

89 Na juhu program MED naďalej uľahčuje spoluprácu medzi partnerskými krajinami v Stredozemí. Jeho spoločný monitorovací výbor slúži ako fórum spájajúce ministerstvá a vnútroštátne orgány zo siedmich zúčastnených členských štátov EÚ, Izraela a piatich zúčastnených arabských krajín⁶⁴, pričom sa na ňom zúčastňuje zástupca Komisie ako pozorovateľ. Veľké množstvo účastníkov projektov pochádza z každej partnerskej krajiny v Stredozemí, napríklad 42 z Palestíny a 11 z Izraela. Je však dôležité poznamenať, že projektoví partneri z týchto dvoch krajín sa zúčastňujú len na troch spoločných projektoch z 80 projektov financovaných v rámci tohto programu⁶⁵, hoci samotná existencia takýchto spoločných projektov sa môže považovať za úspech. Podľa riadiaceho orgánu je situácia podobná v prípade spoločných projektov medzi účastníkmi z Izraela a Jordánska, a to z dôvodu sociálneho tlaku na obidvoch stranách, aby sa takejto spolupráci zabránilo. V prípade týchto projektov sa nezverejňujú totožnosti partnerov v súlade s ich zmluvami o grante.

Závery a odporúčania

90 Dospeli sme k záveru, že cezhraničné programy so susednými krajinami (ENI CBC), ktoré boli v rokoch 2014 – 2020 financované z prostriedkov EÚ, poskytli regiónom na obidvoch stranách vonkajších hraníc EÚ relevantnú a hodnotnú podporu. Pri programoch však dochádzalo k značným oneskoreniam začiatku ich vykonávania a počas nášho auditu stále prebiehali. Preto bolo priskoro na posúdenie ich celkovej účinnosti. Okrem toho programy majú nedostatky aj v monitorovaní a podávaní správ o výsledkoch. Okrem toho súčasné politické výzvy výrazne ovplyvnia polovicu programov navrhnutých na obdobie 2021 – 2027 (známe ako „Interreg NEXT“).

91 Tri programy, ktoré sme podrobne posúdili, mali určené priority a vybrané tematické ciele, ktoré boli v súlade s potrebami pohraničných regiónov. Boli vypracované participatívnym spôsobom, ktorý zahŕňal konzultácie so širokým spektrom zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a zástupcov občianskej spoločnosti. V programoch sa uznala potreba dobrej koordinácie a súdržnosť s ostatnými politikami, programami, makroregionálnymi stratégiami a iniciatívami EÚ. Všetky tri programy sa čiastočne geograficky a tematicky prekrývajú s inými programami ENI CBC. Koordinácia pri výbere a vykonávaní projektov s týmito programami však zostala nesystematická (pozri body 13–29).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť koordináciu medzi programami

Komisia by mala:

1. pri posudzovaní návrhov programov Interreg NEXT posúdiť, či sa programy s čiastočným geografickým presahom zaviazali zabezpečiť koordináciu medzi programami, komplementárnosť a synergie;
2. v rámci svojej monitorovacej úlohy overovať účinné vykonávanie zavedenej koordinácie medzi programami.

Cieľový dátum vykonania pre a): 31. decembra 2022

Cieľový dátum vykonania pre b): 30. júna 2023

92 S príslušnými delegáciami EÚ sa konzultovalo o komplementárnosti vybraných projektov s financovaním z iných zdrojov (EÚ a iných). Keďže však programy ENI CBC prispievajú k vonkajšej politike EÚ, užšie zapojenie delegácií EÚ do výberového procesu (napríklad ako pozorovatelia v poradnej funkcii) a do monitorovania projektov je nevyhnutné na využitie politických prínosov úspešnej cezhraničnej spolupráce (pozri body 30–32).

Odporúčanie 2 – Zvýšiť zapájanie delegácií EÚ

Komisia by vo svojej poradnej funkcii mala systematicky zapájať ako pozorovateľov ESVČ a príslušné delegácie EÚ do práce spoločných programových výborov a spoločných monitorovacích výborov.

Cieľový dátum vykonania: 31. marca 2023

93 Programy na roky 2014 – 2020 sa začali s výrazným oneskorením, najmä v dôsledku „postupu vymenovania“ a rokovaní o dohodách o financovaní s partnerskými krajinami. Napriek „prípravným opatreniam“, ktoré vykonali riadiace orgány, sa projekt mohol začať realizovať až v piatom alebo šiestom roku obdobia financovania (pozri body 33–36).

94 Výzvy na predkladanie návrhov projektov sa zameriavali na zabezpečenie toho, aby vybrané žiadosti mali náležitý opis relevantnosti projektu, cezhraničného vplyvu a dlhodobej udržateľnosti. Okrem príkladov príležitostných opätovných bodov v rámci programu Juhovýchodné Fínsko – Rusko bez primeraného písomného zdôvodnenia boli výberové procesy týchto troch programov transparentné. Programom sa podarilo dosiahnuť vyvážené rozdelenie účastníkov projektu z krajín EÚ a krajín mimo EÚ. Hlavných prijímateľov z krajín EÚ však stále bolo viac ako hlavných prijímateľov z partnerských krajín (pozri body 37–43).

95 Orgány programu, s ktorými sme sa stretli, ocenili usmernenia, ktoré dostali od Komisie, a projekt technickej podpory TESIM vrátane usmernenia o zmierňovaní rizika podvodu. Nástroj IT Komisie na oznamovanie potenciálneho podvodu (systém riadenia nezrovnalostí) sa však pre programy ENI CBC len obmedzene využíval z dôvodu nedostatočného prístupu zo strany zúčastnených krajín mimo EÚ. Riadiace orgány považovali účasť Komisie na schôdzach spoločného monitorovacieho výboru za užitočnú. Všetci prijímatelia projektov, s ktorými sme viedli rozhovory, poskytli veľmi pozitívnu spätnú väzbu na ich interakcie s programovými orgánmi (pozri body 44–49).

Odporúčanie 3 – Prispôsobiť nástroj IT na oznamovanie podvodov

Komisia by mala orgánom pre boj proti podvodom v krajinách mimo EÚ (uvedených v dohodách o financovaní) umožniť oznamovať potenciálne nezrovnalosti priamo prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí.

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2023

96 Väčšina projektov, ktoré sme kontrolovali, je na ceste k dosiahnutiu zamýšľaných výstupov a výsledkov; pandémia COVID-19 si však vyžadovala, aby projekty vykonali určité úpravy. Riadiace orgány preukázali flexibilitu, pokiaľ ide o riešenie oneskorení a iných ťažkostí s vykonávaním spôsobených pandémiou. Zatiaľ čo väčšina projektov mala silný potenciál poskytovať cezhraničné prínosy, päť malo slabší cezhraničný vplyv, v niektorých prípadoch čiastočne v dôsledku cestovných obmedzení spôsobených pandémiou COVID-19. Jeden projekt – regionálna cesta – zatiaľ nemá vôbec žiadny cezhraničný rozmer (pozri body 50–59).

97 Tieto tri programy vymedzili väčšinou ukazovatele výstupu špecifické pre jednotlivé programy a na monitorovanie pokroku používali len niekoľko spoločných ukazovateľov výstupu. To znamená, že Komisia bude čeliť ťažkostiam pri zhromažďovaní výsledkov programov ENI CBC na celkovej úrovni politiky. Podobné nedostatky sme zaznamenali pri ukazovateľoch vymedzených na úrovni projektov (pozri body 60–63).

98 Riadiace orgány primerane monitorovali všetky projekty v našej vzorke okrem jedného. Monitorovanie zamerané na výsledky je dôležitým nástrojom na nezávislé hodnotenie výkonnosti projektov z hľadiska relevantnosti, efektívnosti, účinnosti a udržateľnosti. Prístupy riadiacich orgánov k takémuto monitorovaniu projektov sa však líšili. Okrem toho monitorovanie projektov zamerané na výsledky už nebude povinné pre programy na roky 2021 – 2027 (pozri body 64–68).

99 Naše posúdenie udržateľnosti sa zameralo na vyhliadky projektov na dosiahnutie udržateľných výsledkov a uskutočnilo sa pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Ukázalo sa, že väčšina projektov zaradených do vzorky mala dobrú šancu priniesť udržateľné prínosy. Pri troch projektoch udržateľnosť závisela od vonkajších faktorov, ako je vývoj pandémie COVID-19, a v inom prípade neexistovala perspektíva pokračujúcej spolupráce medzi projektovými partnermi. Programy si však nevyžadujú, aby projekty po ukončení podávali správy o udržateľnosti ich výsledkov (pozri body 69–71).

Odporúčanie 4 – Poskytnúť usmernenia k monitorovaniu udržateľnosti po ukončení projektu

Komisia by mala poskytnúť usmernenia vo forme rady a podpory týkajúce sa monitorovania udržateľnosti projektov (financovaných z programov ENI CBC a Interreg NEXT), pričom odporúča, aby projekty presahujúce určitú hodnotu a/alebo s infraštruktúrnou zložkou podávali správu riadiacim orgánom o udržateľnosti ich výsledkov po ukončení projektu.

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2023

100 V novom nariadení o programe Interreg sa spájajú všetky cezhraničné programy (programy v rámci EÚ a programy zahŕňajúce krajiny mimo EÚ) v rámci jedného súboru pravidiel, pričom sa zachovávajú určité osobitné črty programov Interreg NEXT. Nariadenie stavia na získaných poznatkoch z predchádzajúcich súborov programov a zavádza zmeny, ktoré zjednodušujú riadenie nových programov a majú potenciál uľahčiť začiatok ich vykonávania. S týmito zmenami sú však spojené dodatočné riziká, ktoré zdôrazňujú dôležitosť úzkeho monitorovania Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (pozri body 73–79).

101 Najmä na roky 2021 – 2027 nebude existovať žiadny limit na financovanie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry v pomere príspevku EÚ k celkovému rozpočtu programu. Takéto projekty už nebudú podliehať schvaľovaniu Komisie. Tým sa zníži dohľad Komisie nad veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry, aj keď tieto projekty môžu mať strategický význam vo vzťahoch s partnerskými krajinami (pozri bod 80).

Odporúčanie 5 – Konzultovať o veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry so všetkými relevantnými útvarmi

Vzhľadom na strategický význam veľkých projektov v oblasti infraštruktúry v bilaterálnych vzťahoch s partnerskými krajinami by Komisia mala zabezpečiť, aby Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) konzultovalo so všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a s delegáciami EÚ o zozname plánovaných projektov a súvisiacich koncepčných dokumentoch.

Cieľový dátum vykonania: 31. decembra 2022

102 Na obdobie financovania 2021 – 2027 Komisia vypracovala komplexný súbor spoločných ukazovateľov výstupu a výsledku vrátane tých, ktoré sú špecificky určené pre programy Interreg. Spoločné ukazovatele však nezaručujú priamu agregáciu, keďže jednotlivé programy môžu vytvoriť aj dodatočné ukazovatele špecifické pre daný program (pozri bod 81).

Odporúčanie 6 – Zlepšiť používanie spoločných ukazovateľov

Pri preskúmaní návrhu programov Interreg NEXT by Komisia mala posúdiť konzistentnosť ukazovateľov a podporovať čo najširšie využitie spoločných ukazovateľov výstupu a výsledku.

Cieľový dátum vykonania: okamžite

103 Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť začali rokovania o období financovania 2021 – 2027 už v roku 2018. Z dôvodu oneskorenia pri prijímaní právneho rámca však bolo v priebehu roka 2022 predložených Komisii na schválenie sedem návrhov programu Interreg NEXT. Začiatok vykonávania nových programov bude závisieť aj od toho, ako dlho bude trvať rokovanie o nových dohodách o financovaní a v určitých prípadoch od ich ratifikácie (pozri body 82–84).

104 Okrem poskytovania prínosov na regionálnej úrovni prispeli cezhraničné programy k budovaniu a udržiavaniu dôvery medzi EÚ a susednými krajinami, ako aj medzi samotnými susednými krajinami. Cezhraničné programy boli donedávna jednou z mála oblastí spolupráce a nepretržitého dialógu medzi EÚ a Ruskom. V rámci širšej reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu Komisia pozastavila dohody o financovaní cezhraničných programov s Ruskom a Bieloruskom. V júni 2022 Komisia pripravovala legislatívny návrh, ktorý by nasmeroval financovanie ENI CBC na podporu ukrajinských utečencov a na pomoc prijímateľom pozastavených programov z EÚ. Invázia však vyvolala vážne pochybnosti v súvislosti s budúcnosťou polovice navrhovaných programov Interreg NEXT (pozri body 85–88).

105 Na juhu spoločný monitorovací výbor programu pre oblasť Stredozemného mora naďalej ponúka fórum na dialóg a spoluprácu medzi siedmimi zúčastnenými členskými štátmi EÚ, Izraelom a piatimi zúčastnenými arabskými krajinami. Počet spoločných projektov medzi izraelskými a arabskými účastníkmi je však naďalej nízky, aj keď samotnú existenciu takýchto spoločných projektov možno považovať za úspech (pozri bod 89).

 

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 8. novembra 2022.

Prílohy

Príloha I – Mapa programov ENI CBC

Príloha II – Geografické pokrytie makroregionálnych stratégií EÚ a regionálnych iniciatív so susednými krajinami

Príloha III – Projekty vybrané na podrobné preskúmanie

Príloha IV – Prehľad nášho posudzovania kontrolovaných projektov ENI CBC

Akronymy a skratky

CBC: cezhraničná spolupráca

COI: spoločný ukazovateľ výstupu

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

ENI: nástroj európskeho susedstva

ENPI: nástroj európskeho susedstva a partnerstva

ESVČ: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

GR NEAR: Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení

GR REGIO: Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku

Interreg NEXT: cezhraničné programy so susednými partnerskými krajinami, ktoré sa majú vykonávať počas obdobia financovania 2021 – 2027

Interreg: akronym, pod ktorým sú všeobecne známe programy medziregionálnej spolupráce v rámci EÚ

JMC: spoločný monitorovací výbor

JPC: výbor pre spoločné programovanie

JTS: spoločný technický sekretariát

LIP: veľký projekt v oblasti infraštruktúry

MED: program pre oblasť Stredozemného mora

MZV: monitorovanie zamerané na výsledky

PL – BY – UA: program pre Poľsko – Bielorusko – Ukrajinu

RO: riadiaci orgán

SEFR: program Juhovýchodné Fínsko – Rusko

SOP: spoločný operačný program

TESIM: projekt technickej pomoci financovaný z prostriedkov EÚ Technická podpora pri vykonávaní a riadení programov ENI CBC

UfM: Únia pre Stredozemie

Glosár

Cezhraničná spolupráca: spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami a územiami pozdĺž vonkajších priľahlých pozemných a námorných hraníc EÚ, nadnárodná spolupráca na väčších nadnárodných územiach alebo okolo morských oblastí.

Európska územná spolupráca: rámec pre cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, ktorým sa riadi dialóg o politikách a vykonávanie spoločných opatrení, bežne známy ako Interreg.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú sociálnu a hospodársku nerovnováhu medzi regiónmi.

Hlavný prijímateľ: subjekt určený projektovými partnermi, zodpovedný za riadenie a koordináciu celého projektu a priamo sa zodpovedá riadiacemu orgánu za prevádzkový a finančný pokrok všetkých projektových činností.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného EÚ.

Spoločný monitorovací výbor: orgán, ktorý dohliada na vykonávanie operačného programu. Skladá sa zo zástupcov orgánov členských štátov, orgánov tretích krajín a Komisie ako pozorovateľa.

Spoločný operačný program: stanovujú sa v ňom priority členských štátov a tretích krajín, tematické ciele a načrtáva sa v ňom, ako sa financovanie (spolufinancovanie EÚ a členských štátov a tretích krajín) použije na financovanie projektov. SOP vypracúvajú zúčastnené členské štáty a tretie krajiny a pred uhradením akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ho musí schváliť Komisia.

Spoločný technický sekretariát: kancelária, ktorá poskytuje pomoc riadiacemu orgánu a spoločnému monitorovaciemu výboru cezhraničného programu a zároveň informuje prijímateľov o potenciálnych možnostiach financovania a podporuje vykonávanie projektov.

Veľký projekt v oblasti infraštruktúry: v prípade ENI CBC ide o projekt zahŕňajúci súbor prác, činností alebo služieb, kde je na obstaranie infraštruktúry pridelený podiel z rozpočtu vo výške minimálne 2,5 mil. EUR. Tieto projekty sa vyberajú prostredníctvom priameho zadávania.

Výbor pre spoločné programovanie: orgán, ktorý určuje potreby a priority a vypracúva návrh operačného programu. Skladá sa zo zástupcov orgánov členských štátov, orgánov tretích krajín a Komisie ako pozorovateľa.

Odpovede Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62741

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62741

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit pôvodne viedol člen EDA Leo Brincat, ktorému pomáhal Romuald Kayibanda, vedúci kabinetu a Annette Farrugia, atašé kabinetu.

Audit dokončila členka EDA Bettina Jakobsen, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katja Mattfolk a atašé kabinetu Aino Rantanen, hlavný manažér Michael Bain, vedúci úlohy Jiří Lang, audítor Karel Meixner a audítorka Erika Söveges. Jazykovú podporu poskytol Michael Pyper. Grafickú podporu poskytla Giuliana Lucchese.

Koncové poznámky

¹ Na účely tejto správy pojem „programy ENI CBC“ znamená programy cezhraničnej spolupráce so susednými krajinami (krajiny európskej susedskej politiky a Rusko) financované z prostriedkov EÚ v rokoch 2014 – 2020.

² Programming document for EU support to ENI Cross-Border Cooperation (2014-2020), spoločný dokument Komisie a ESVČ, 8. 10. 2014, s. 4.

³ GR REGIO, 2020. Annual Activity Report – Annexes, príloha 7I: Assurance for ENI CBC (s. 100).

⁴ Európska rada, Závery Európskej rady 147/14, 16. 7. 2014, bod 6.

⁵ Vykonávacienariadenie Komisie (EÚ) č. 897/2014 o vykonávaní programov cezhraničnej spolupráce financovaných v rámci nástroja európskeho susedstva.

⁶ GR REGIO, 2019 annual activity report, 25. 6. 2020, s. 15.

⁷ Osobitná správa 14/2021: Spolupráca v rámci programu Interreg: potenciál cezhraničných regiónov Európskej únie zatiaľ nebol naplno využitý.

⁸ Európska komisia, Mid-term evaluation of cross border cooperation programmes between IPA II beneficiaries, august 2021.

⁹ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 897/2014.

¹⁰ Programming document for EU support to ENI Cross-Border Cooperation (2014-2020), bod 6.3.

¹¹ ENPI CBC Strategy Paper 2007-2013, s. 25 – 26.

¹² Európska komisia, Ex-post Evaluation of ENPI CBC programmes 2007-2013, január 2018, odporúčanie 1, s. 57.

¹³ Článok 3 nariadenia (EÚ) 2021/1058 o EFRR a Kohéznom fonde. Špecifické ciele pre EFRR a Kohézny fond sú: 1. konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa; 2. zelenšia Európa; 3. prepojenejšia Európa; 4. sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa a 5. Európa bližšia občanom.

¹⁴ Článok 14 nariadenia (EÚ) 2021/1059 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z EFRR a vonkajších finančných nástrojov. Špecifické ciele programu Interreg sú: 1. lepšia správa spolupráce a 2. bezpečnejšia Európa.

¹⁵ Článok 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014.

¹⁶ Články 12 a 13 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014.

¹⁷ Ex-post Evaluation of 2007-2013 ENPI CBC Programmes, odporúčanie 3.1, s. 61.

¹⁸ Cyprus, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Malta, Portugalsko, Španielsko a Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Palestína a Tunisko. Označenie Palestína v tejto správe nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov EÚ k tejto otázke. V roku 2019 sa k programu pridalo Alžírsko ako štrnásta krajina. Dohoda o financovaní ešte nebola podpísaná.

¹⁹ Pozri webové sídlo Komisie o regionálnej spolupráci s partnermi z južného susedstva.

²⁰ V októbri 2020 sa Rada rozhodla obmedziť spoluprácu s bieloruskými ústrednými orgánmi a pokračovať v spolupráci v rámci Východného partnerstva na mimopolitickej úrovni, pričom sa zintenzívnila spolupráca s občianskou spoločnosťou. K 28. júnu 2021 bieloruské orgány prerušili svoju účasť na Východnom partnerstve.

²¹ Ex-post evaluation of the 2007-2013 ENPI CBC programmes, odporúčanie 2.1, s. 59.

²² Výzva na predkladanie kapitalizačných projektov uverejnená na webovom sídle programu MED.

²³ The Background analysis on future NDICI CBC programmes, návrh záverečnej správy, 22. novembra 2019, príloha 1, príloha 2 a príloha 5.

²⁴ V prípade programu SEFR bola táto konzultácia obmedzená len na veľké projekty v oblasti infraštruktúry.

²⁵ Delegácie EÚ v Jordánsku, Libanone, Rusku, Tunisku, jedinou výnimkou bola delegácia na Ukrajine.

²⁶ Komisia a ESVČ, Joint paper on Interreg NEXT Strategic Programming 2021-2027, 20. 1. 2020.

²⁷ Ex-post Evaluation of 2007-2013 ENPI CBC Programmes, odporúčanie 2.1, s. 59 – 60.

²⁸ Na základe údajov z databázy Keep.eu, stiahnutých 5. 4. 2022.

²⁹ TESIM, Riadenie rizík v programoch ENI CBC, júl 2019, oddiel 4.4.

³⁰ Dokument z 11. 9. 2017, ref. Ares(2017)4429026, s. 2.

³¹ ENI CBC programmes state of play of October 2021 (Stav programov ENI CBC z októbra 2021), finančné údaje skonsolidoval a predložil Komisii projekt TESIM.

³² TESIM, Measures to minimise the risk of Partner Country liabilities (Opatrenia na minimalizáciu rizika záväzkov partnerských krajín), november 2021, s. 2.

³³ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/879.

³⁴ Specific terms of reference pre hodnotenie programov cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi IPA II v polovici trvania), s. 8.

³⁵ Programming document for EU support to ENI Cross-Border Cooperation (2014-2020), bod 6.5.

³⁶ Guidance for developing result indicators in ENI CBC programmes, december 2014.

³⁷ Zápisnica zo schôdze pracovnej skupiny pre monitorovanie a hodnotenie zorganizovaná projektom TESIM, 13 – 14. decembra 2016, s. 4.

³⁸ Článok 78 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014.

³⁹ Factsheet on result-oriented monitoring, 19. 9. 2019, s. 3.

⁴⁰ Podrobnosti sa nachádzajú v pracovnom dokumente útvarov Komisie: Performance, monitoring and evaluation of the European Regional Development Fund, the Cohesion Fund and the Just Transition Fund in 2021-2027 , SWD(2021) 198 final.

⁴¹ Pozri články 41 – 45 nariadenia (EÚ) 2021/1060 – „nariadenia o spoločných ustanoveniach“.

⁴² Článok 39 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 897/2014.

⁴³ Návrh Komisie na nariadenie o programe Interreg, COM(2018) 374, 29. 5. 2018.

⁴⁴ Background analysis on the future NDICI CBC programmes (Podkladová analýza o budúcich programoch NDICI CBC), návrh záverečnej správy, 22. november 2019.

⁴⁵ Joint paper on Interreg NEXT Strategic Programming 2021-2027.

⁴⁶ Úplný prehľad 22 regulačných zmien sa nachádza v dokumente TESIM, Key features of Interreg NEXT and main changes compared to the ENI CBC Implementing Rules, aktualizované v júli 2021.

⁴⁷ Pozri odôvodnenie 5 a článok 20 nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1237 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy.

⁴⁸ Nariadenie (EÚ) 2021/1059.

⁴⁹ Tamže, článok 32.

⁵⁰ Tamže, článok 59 ods. 2 a článok 59 ods. 3.

⁵¹ Tamže, článok 52 ods. 3.

⁵² TESIM, CBC NEXT: názory partnerských krajín boli vypočuté, 1. 7. 2021.

⁵³ Článok 57 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2021/1059.

⁵⁴ Príloha 1 k nariadeniu (EÚ) 2021/1058.

⁵⁵ Pozri „metodický opis“ jednotlivých ukazovateľov v prílohe 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie SWD(2021) 198 týkajúcemu sa výkonnosti, monitorovania a hodnotenia, 8. 7. 2021.

⁵⁶ Joint paper on Interreg NEXT Strategic Programming 2021-2027.

⁵⁷ Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/74 a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/75.

⁵⁸ Vrátane 100 mil. EUR pôvodne pridelených na program pre oblasť stredného Atlantiku, ktorý bol následne zrušený.

⁵⁹ Táto zmena sa ešte nezohľadnila vo vykonávacích rozhodnutiach Komisie z toho istého mesiaca. Pozri novinový článok Modification of the Programme for the years 2021-2027, 11. 1. 2022.

⁶⁰ Vykonávacierozhodnutie Komisie C(2022) 5740, ktorým sa stanovuje viacročný strategický dokument, pokiaľ ide o programy vonkajšej cezhraničnej spolupráce, 12.8.2022.

⁶¹ Tlačová správa, Komisia pozastavuje cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, 4. 3. 2022.

⁶² Návrh pozostáva zo zmien nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadenia o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Pozri tlačovú správu Komisie, 8. 3. 2022.

⁶³ Návrh nariadenia Komisie COM(2022) 362, ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia pre programy ENI CBC v nadväznosti na narušenie vykonávania programov, 22.7.2022.

⁶⁴ Egypt, Jordánsko, Libanon, Palestína a Tunisko.

⁶⁵ Projekty „Artolio“, „Decost“, „SME4smartcities“.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-9124-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/99161	QJ-AB-22-025-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9106-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/839863	QJ-AB-22-025-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na: europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.