Osobitná správa
23 2022

Synergie medzi programom Horizont 2020 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi Ich celý potenciál zostáva nevyužitý

O tejto správe:Podľa právnych rámcov hlavných programov EÚ na podporu výskumu a vývoja v období 2014 – 2020 (Horizont 2020 a európske štrukturálne a investičné fondy) sú Komisia a vnútroštátne orgány právne viazané vytvárať medzi programami synergie.

My sme posudzovali, nakoľko pokročila implementácia štyroch typov synergií, a dospeli sme k záveru, že výsledok sa líši v závislosti od konkrétneho typu. Zatiaľ čo opatrenia na vytvorenie predchádzajúcich synergií (napr. podpora pre výskumné centrá) boli implementované dobre, opatrenia na vytvorenie nadväzujúcich synergií (napr. financovanie využívania výsledkov výskumu) boli sotva implementované.

Priestor na vytváranie synergií limitovali rozdiely v právnych rámcoch, obmedzená spolupráca medzi zainteresovanými stranami v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu a nedostatok interoperability medzi databázami projektov. Na riešenie týchto problémov predkladáme odporúčania, ktoré zvýšia využívanie synergií.

Osobitná správa EDA podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ.

Táto publikácia je dostupná v 24 jazykoch v tomto formáte:
PDF
PDF Osobitná správa: Synergie medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi a investičnými fondmi

Zhrnutie

I Komisia v stratégii Európa 2020 zdôraznila úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hybnej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti. Výskum a inováciu podporovali dva hlavné zdroje finančných prostriedkov: 8. rámcový program EÚ pre výskum a inováciu s názvom Horizont 2020 s pridelenými rozpočtovými prostriedkami vo výške 76,4 mld. EUR a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), predovšetkým Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) s takmer 41 mld. EUR vyčlenenými na výskumné a inovačné činnosti. Program Horizont 2020 aj EŠIF síce podporovali výskum a inováciu, líšili sa však cieľmi, vykonávaním, režimom riadenia a stanovením priorít.

II Právny rámec programu Horizont 2020 aj EŠIF v období 2014 – 2020 prvýkrát obsahoval osobitnú požiadavku dosiahnuť synergie medzi týmito dvomi programami. Podstata synergií spočíva v interakcii dvoch či viacerých programov v záujme dosiahnutia väčšieho účinku než pri jednotlivých intervenciách. Synergie môžu mať rôznu podobu a zahŕňať podporu EŠIF pri budovaní kapacít pre výskum s cieľom zvýšiť šance prijímateľov následne získať konkurenčnejšie financovanie z programu Horizont 2020 (predchádzajúce synergie) alebo financovanie z EŠIF na využitie alebo ďalší rozvoj výsledkov projektov programu Horizont 2020 (nadväzujúce synergie).

III Táto osobitná správa je najnovšou správou z radu publikácií EDA, v ktorých sa skúma podpora EÚ poskytovaná činnostiam v oblasti výskumu a inovácie. Dopĺňa našu osobitnú správu 15/2022 o opatreniach na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020.

IV V rámci tohto auditu sme posudzovali, či Komisia a príslušné vnútroštátne/regionálne vykonávajúce orgány prijali primerané opatrenia na dosiahnutie synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF. Skúmali sme, či uvedené orgány venovali náležitú pozornosť faktorom, ktoré majú zásadný význam na vytvorenie synergií, a či naplánovali a zrealizovali opatrenia na ich dosiahnutie.

V Zistil sme, že niektoré faktory, ktoré sú z hľadiska vytvorenia synergií zásadné, neboli v plnej miere uvedené do praxe a že vykonávanie sa líšilo v závislosti od druhu synergie. Napríklad okrem rozdielov v právnych rámcoch obidvoch programov, na ktoré Komisia v období 2021 – 2027 už reagovala, naďalej pretrvávalo obmedzenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami v oblasti výskumu a inovácie obidvoch programov. Identifikáciu a preskúmanie možných synergií Komisii a vnútroštátnym/regionálnym orgánom sťažovala neexistencia integrovanej databázy projektov EŠIF, ktorá by bola interoperabilná s databázou programu Horizont 2020. Okrem toho Komisia nedokázala systematicky nachádzať a propagovať príklady osvedčených postupov, keďže neexistoval systém monitorovania synergií.

VI Zistili sme, že strategické dokumenty EŠIF, t. j. stratégie pre inteligentnú špecializáciu a operačné programy, obsahovali obmedzený počet odkazov na priority programu Horizont 2020. Priority stanovené v uvedených dokumentoch boli navyše pomerne široké, a tým obmedzovali možnosť vytvoriť synergie.

VII Riadiace orgány EŠIF nerealizovali všetky opatrenia na podporu synergie naplánované v strategických dokumentoch. Vo veľmi obmedzenom rozsahu boli vykonané najmä opatrenia na vytvorenie nadväzujúcich synergií v záujme ďalšieho využitia výsledkov projektov programu Horizont 2020. Hlavné dôvody tohto stavu boli dva: i) prijímatelia grantov z programu Horizont 2020 iba ojedinele plánovali nadväzujúce synergie s EŠIF; ii) riadiace orgány nevedeli, ako dosiahnuť nadväzujúce synergie alebo ako nájsť výsledky projektov programu Horizont 2020. Ďalej riadiace orgány sa iba v obmedzenej miere podieľali na aktivitách Komisie v rámci budovania kapacít a nedostatočne propagovali koncepciu synergií.

VIII Napokon, určitým návrhom projektov, ktoré boli kladne hodnotené v programe Horizont 2020, ale nezískali financovanie pre nedostatok finančných prostriedkov v tomto programe, bola udelená značka kvality, tzv. známka excelentnosti, aby ľahšie získali finančné prostriedky z EŠIF alebo z iných zdrojov. Z našej vzorky operačných programov však financovanie z EŠIF napokon získal len obmedzený počet programov.

IX Komisii odporúčame spôsoby, ako môže:

  • zlepšiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, ktoré aktívne pôsobia v oblasti výskumu a inovácie,
  • preskúmať potenciál databáz na podporu synergií,
  • zvýšiť využívanie nadväzujúcich synergií,
  • zlepšiť toky informácií o projektoch, ktoré získali známku excelentnosti.

Úvod

Program Horizont 2020 a štrukturálne fondy pre výskum a inováciu

01 Komisia vo svojej stratégii Európa 2020 zdôraznila úlohu výskumu a inovácie ako kľúčovej hybnej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti v EÚ. Pretrvávajúci význam výskumu a inovácie na úrovni EÚ sa odráža aj v prioritách Komisie na roky 2019 – 2024, keďže výskum a inovácia zohrávajú kľúčovú úlohu aspoň v štyroch zo šiestich priorít: Európska zelená dohoda, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Európa pripravená na digitálny vek a silnejšia Európa vo svete.

02 V období 2014 – 2020 dosiahli investície z rozpočtu EÚ do výskumu a vývoja najvyššiu sumu v histórii. Výskum a inovácie podporovali tieto dva hlavné zdroje finančných prostriedkov: 8. rámcový program pre výskum a inováciu s názvom Horizont 2020 a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), pričom 95 % financovania z EŠIF tvorili alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Celkové pridelené rozpočtové prostriedky pre program Horizont 2020 dosiahli sumu 76,4 mld. EUR a finančné prostriedky EÚ viazané na činnosti v oblasti výskumu a inovácie v rámci EFRR dosiahli takmer 41 mld. EUR. Spolu to predstavovalo 12 % z rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020. Rozpočtové prostriedky EÚ určené na výskum a inovácie v období 2021 – 2027 boli ešte vyššie (napríklad rozpočet pre nový rámcový program dosahuje 95,5 mld. EUR, odhadovaná suma z EFRR na výskum a inovácie dosahuje 56 mld. EUR a rozpočet na výskum a inovácie zahrnutý do schválených plánov obnovy a odolnosti k marcu 2022 predstavoval 44,4 mld. EUR).

03 Komisia podporuje tvorbu synergií. V tejto správe sa synergie vymedzujú ako koordinácia rozpočtových prostriedkov EÚ určených na výskum v rámci EŠIF a programu Horizont 2020 v záujme zvýšenia efektívnosti a účinnosti obidvoch uvedených nástrojov, a tým dosiahnutia výraznejšieho vplyvu z hľadiska výsledkov inovácií.

04 Prvú zmienku o synergiách obsahovalo oznámenie Komisie z roku 2007 a odvtedy význam synergií vzrástol. Právne rámce programu Horizont 20201 aj EŠIF2 v období 2014 – 2020 prvýkrát obsahovali osobitnú požiadavku na vykonávacie orgány, aby vytvárali synergie medzi týmito dvoma programami. Ešte väčší dôraz na synergie sa kladie v právnych rámcoch programu Horizont Európa (ktorý nadväzuje na program Horizont 2020) a fondov na vykonávanie politiky súdržnosti (nadväzujúcich na EŠIF), na obdobie 2021 – 2027. Konkrétne:

  • nariadenie o programe Horizont Európa, v ktorom sa venuje osobitná pozornosť koordinácii a komplementárnosti medzi politikou súdržnosti a politikami v oblasti výskumu a inovácie. Synergiám je venovaná celá príloha IV k tomuto nariadeniu,
  • nariadenie o spoločných ustanoveniach, ktorým sú upravené fondy na vykonávanie politiky súdržnosti a v ktorom sa zdôrazňuje význam členských štátov a Komisie pri posilňovaní koordinácie a dosahovaní synergií a komplementárnosti s programom Horizont Európa.

05 usmerňovacom dokumente Komisie3 z roku 2014 o synergiách sa opisujú rôzne druhy možných synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF (pozri ilustráciu 1).

Ilustrácia 1 – Druhy synergií

Zdroj: EDA.

06 Na ilustrácii 2 je znázornená logika predchádzajúcich a nadväzujúcich synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF.

Ilustrácia 2 – Predchádzajúce a nadväzujúce synergie medzi programom Horizont 2020 a EŠIF

Zdroj: EDA.

07 Hoci obidva programy, teda EŠIF aj Horizont 2020, poskytujú významnú podporu pre výskum a inováciu, plánovanie a vykonávanie synergií je zložité, keďže sa líšia v niekoľkých ohľadoch (bližšie informácie pozri v prílohe I):

  • Ciele: Finančné prostriedky programu Horizont 2020 sú zamerané na excelentnosť, zatiaľ čo cieľom EŠIF je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť znížením rozdielov medzi regiónmi. Odrazom toho sú aj rozdiely v tom, ako členské štáty rozdelili finančné prostriedky z programu Horizont 2020 v porovnaní s prostriedkami z fondov EŠIF vyčlenených na výskum a inovácie (pozri prílohu II).
  • Riadenie: Komisia riadila program Horizont 2020 priamo (t. j. prostredníctvom výzev na predkladanie projektov na úrovni EÚ), zatiaľ čo EŠIF sa realizovali formou zdieľaného riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi (teda prostredníctvom výzev na predkladanie projektov na vnútroštátnej/regionálnej úrovni).
  • Realizácia: Program Horizont 2020 sa vykonával formou viacročných pracovných programov pripravených Komisiou, zatiaľ čo EŠIF sa realizovali na základe operačných programov (OP) pripravených vnútroštátnymi/regionálnymi orgánmi a schválených Komisiou.
  • Stanovenie priorít: V období 2014 – 2020 sa prostriedky EŠIF pre oblasť výskumu a inovácie mali vynakladať podľa „stratégií pre inteligentnú špecializáciu“ (stratégie S3) vypracovaných členskými štátmi alebo regiónmi. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu sú „inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov […] bez toho, aby dochádzalo k duplicite a fragmentácii úsilia“4. Finančné prostriedky z programu Horizont 2020 sa vynakladali podľa hlavných prioritných oblastí vymedzených v nariadení a tém v rámci týchto oblastí, ako boli vymedzené v pracovných programoch, ktoré Komisia prijala v postupe výboru (t. j. zapojením výboru zástupcov zo všetkých členských štátov).

08 Synergie sú zvlášť významné pre krajiny s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie, a následnou menšou účasťou na programe Horizont 2020 (pozri osobitnú správu 15/2022). Tieto krajiny patria k tým, ktoré majú k dispozícii najväčšie finančné prostriedky z EŠIF na výskum a inováciu (pozri prílohu II).

Úlohy a povinnosti

09 tabuľke 1 sú opísané hlavné zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na koncipovaní, vykonávaní a monitorovaní programu Horizont 2020 a EŠIF. Podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe I.

Tabuľka 1 – Orgány, ktoré sú zodpovedné za koncipovanie a riadenie EŠIF a programu Horizont 2020 a podieľajú sa na týchto činnostiach

  EŠIF Horizont 2020
Hlavné zodpovedné generálne riaditeľstvo (GR) Európskej komisie Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku

(GR REGIO)
Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu

(GR RTD)
Koncipovanie politiky GR REGIO, orgány jednotlivých členských štátov vrátane riadiacich orgánov

GR REGIO, okrem iného posudzovalo a schvaľovalo OP
GR RTD a iné GR podľa prioritnej oblasti

GR RTD pripravilo pracovné programy a súvisiace výzvy na predkladanie návrhov projektov
Realizácia Riadiace orgány (koncepcia a realizácia operačných programov vrátane výberu a schvaľovania projektov a udeľovania grantov)

Sprostredkovateľské orgány (vykonávanie osobitných opatrení OP)

Udelenie grantu je všeobecne formalizované prostredníctvom dohody o grante.
Viac než 20 rôznych vykonávajúcich orgánov vrátane výkonných agentúr. Šesť výkonných agentúr splnilo viac než 65 % rozpočtu programu Horizont 2020 pod dohľadom nadriadeného GR.

Udelenie grantu je formalizované prostredníctvom dohody o grante.
Podpora navrhovateľov projektov a prijímateľov Riadiace orgány Národné kontaktné miesta (NKM)

Zdroj: EDA.

Rozsah auditu a audítorský prístup

10 Vzhľadom na to, že podľa príslušných právnych základov sa vyžadovalo nájdenie synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF prvýkrát v období 2014 – 2020 (pozri bod 04), audit sa snažil zistiť, do akej miery bola uvedená požiadavka splnená. Rozhodnutie o uskutočnení auditu sme prijali vzhľadom na rastúci význam synergií a príležitosti, ktoré boli premeškané práve pre to, že sa nevytvorili synergie, ako aj na doplnenie našej nedávno uverejnenej osobitnej správy 15/2022, ktorá sa zamerala na opatrenia na rozšírenie účasti krajín s nízkou výkonnosťou na programe Horizont 2020. Práve v nariadení o programe Horizont 2020 sa stanovuje, že synergie s EŠIF a opatrenia na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 pomôžu odstrániť rozdiely vo výskume a inovácii v Európe.

11 Pýtali sme sa, či Komisia a vnútroštátne/regionálne vykonávajúce orgány prijali primerané opatrenia na dosiahnutie synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF. Na tento účel sme posúdili, či:

  • Komisia a vnútroštátne/regionálne vykonávacie orgány venovali náležitú pozornosť skutočnostiam, ktoré mali zásadný význam pri vytváraní synergií,
  • Komisia a vnútroštátne/regionálne orgány efektívne plánovali a vykonávali synergie.

12 Naša práca sa týkala implementácie synergií v období 2014 – 2020 a preskúmali sme dôkazy z rôznych zdrojov (podrobnosti o metodike sú uvedené v prílohe III):

  • administratívnej kontroly relevantných dokumentov Komisie, ako aj dotazníkov vyplnených zamestnancami Komisie a rozhovorov s týmito zamestnancami,
  • preskúmania analytických údajov,
  • hĺbkovej analýzy textov pracovných programov a dohôd o grante programu Horizont 2020,
  • analýzy príslušných dokumentov vzorky piatich členských štátov (Portugalska, Poľska, Slovinska, Chorvátska a Rumunska), ako aj rozhovorov s ich riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami. Tieto krajiny sme vybrali na základe ich výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, dostupnosti EŠIF pre výskum a inováciu a účasti na programe Horizont 2020,
  • prieskumov zaslaných riadiacim orgánom 27 OP (miera odpovede: 64 %) a 78 národným kontaktným miestam (NKM), (miera odpovede: 67 %) vo všetkých členských štátoch,
  • rozhovorov s odborníkmi v danej oblasti.

Pripomienky

Nie všetkým skutočnostiam, ktoré majú zásadný význam pri vytváraní synergií, bola venovaná náležitá pozornosť

13 Vytváranie synergií je zložité, keďže financovanie z EŠIF a programu Horizont 2020 sa v mnohých ohľadoch líši (pozri bod 06). Preskúmali sme dokumentáciu a získali spätnú väzbu od Komisie a vnútroštátnych zainteresovaných strán, ktoré poukázali na viaceré faktory, ktoré môžu podmieniť úspešnosť alebo neúspešnosť dosiahnutia synergií: miera zosúladenia pravidiel a nariadení, spolupráca medzi príslušnými subjektmi na úrovni EÚ a členských štátov, dostupnosť príslušných údajov a administratívna kapacita na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

14 Preto sme posudzovali, či:

  • pravidlá a nariadenia uľahčovali tvorbu synergií,
  • spolupráca na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov bola primeraná na vytvorenie synergií,
  • Komisia mala primerané údaje a monitorovacie nástroje na identifikáciu a podporu možných synergií,
  • Komisia primerane podporila budovanie vnútroštátnych/regionálnych administratívnych kapacít.

Komisia reagovala na nedostatky týkajúce sa pravidiel a nariadení, ktoré bránili vytváraniu synergií

15 V niekoľkých štúdiách5 vypracovaných pre Komisiu sa poukazovalo na nesúlad medzi regulačnými ustanoveniami upravujúcimi program Horizont 2020, nariadením o spoločných ustanoveniach pre EŠIF a súvisiacim všeobecným nariadením o skupinových výnimkách v rámci pravidiel poskytovania štátnej pomoci, pričom tento nesúlad sa považoval za prekážku synergií. Náš audit, a najmä náš prieskum a rozhovory s expertmi, riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami, potvrdil uvedený záver, čo poukazuje na význam zosúladenia regulačných ustanovení.

16 Komisia reagovala predložením niekoľkých úprav, ktoré boli prevzaté do príslušných nariadení v období 2021 – 2027 (pozri prílohu IV). Medzi príkladmi uskutočnených zmien možno uviesť:

  • fondy na vykonávanie politiky súdržnosti musia prijať podmienky, ktoré boli predtým posúdené v rámci programu Horizont Európa, a to tie, ktoré sa týkajú buď projektov spolufinancovaných v rámci programu Horizont Európa, alebo projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti,
  • zosúladili sa kritériá toho, čo možno považovať za oprávnené činnosti, spôsoby výpočtu oprávnených nákladov a pravidlá štátnej pomoci pre projekty spolufinancované z obidvoch programov alebo projekty so známkou excelentnosti,
  • možnosť využívať granty z EŠIF ako národné príspevky pre európske partnerstvá vzniknuté v rámci programu Horizont Európa (partnerstvá medzi Komisiou a súkromnými alebo verejnými partnermi v dohodnutých iniciatívach v oblasti výskumu a inovácie),
  • možnosť prevodu až 5 % počiatočných vnútroštátnych rozpočtových prostriedkov každého Kohézneho fondu do akéhokoľvek iného nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia (vrátane programu Horizont Európa).

17 Keďže sa tieto zmeny týkali len obdobia 2021 – 2027, až prax ukáže, či a do akej miery splnili očakávanie kladného vplyvu na synergie.

Orgány zapojené do riadenia EŠIF a programu Horizont 2020 málo spolupracovali

18 nariadení o spoločných ustanoveniach6nariadení o programe Horizont 20207 sa zdôrazňuje význam koordinácie a úzkej interakcie medzi obidvoma programami. Ako sa uvádza v tabuľke 1, EŠIF a rámcový program pre výskum a inováciu majú odlišnú štruktúru riadenia na úrovni EÚ aj vnútroštátnej/regionálnej úrovni. Výskumná služba Európskeho parlamentu8 v roku 2016 zdôraznila význam koordinácie medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie pri prekonávaní kompartmentalizovaných prístupov na úrovni EÚ i členských štátov. Túto koordináciu možno dosiahnuť prostredníctvom pravidelnej a štruktúrovanej výmeny informácií.

19 V správe z roku 20189 uverejnenej Komisiou sa konštatuje, že v Komisii a členských štátoch sa stále uplatňovali „uzavreté“ prístupy. Konštatuje sa v nej, že „ministerstvá alebo útvary spolupracujú s rôznymi orgánmi ES s rôznymi a niekedy protichodnými úlohami, prioritami a kultúrou fungovania“ a odporúča sa vytvorenie a inštitucionalizovanie štruktúrovaného dialógu v podobe fóra s agendou „hľadania synergií“.

20 Napriek uvedenému odporúčaniu sme zistili, že niektoré nedostatky, na ktoré sa poukazovalo už v roku 2016, pretrvávali aj v roku 2021. Všimli sme si, že dve hlavné zúčastnené generálne riaditeľstvá (GR RTD a GR REGIO) dobre spolupracovali pri príprave nariadení na obdobie 2021 – 2027. Komisia však nezaviedla pravidelný a štruktúrovaný dialóg zahŕňajúci jej príslušné generálne riaditeľstvá a vnútroštátne subjekty zodpovedné za koncipovanie a vykonávanie daných dvoch programov.

21 Konkrétne sme našli len obmedzený počet príkladov štruktúrovaného dialógu medzi generálnymi riaditeľstvami Komisie a vnútroštátnymi/regionálnymi zainteresovanými stranami na konkrétne témy. Jedným z príkladov, ktoré zainteresované strany hodnotili pozitívne, bolo „spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti“ (pozri rámček 1).

Rámček 1

Spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti: pozitívny príklad spolupráce na viacerých úrovniach

Spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti je platforma Komisie určená na výmenu informácií, zhromažďovanie údajov a zdieľanie osvedčených postupov. Združuje zástupcov GR REGIO, GR RTD, riadiacich orgánov, národných kontaktných miest a ďalších zainteresovaných strán na úrovni EÚ a členských štátov, t. j. zástupcov spoločného výskumného centra (JRC), Európskeho technologického inštitútu, ministerstiev a agentúr na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Táto sieť má 250 členov.

V rámci nášho prieskumu v národných kontaktných miestach sme sa pýtali na mieru spokojnosti s rôznymi iniciatívami Európskej komisie na propagáciu synergií. 60 % respondentov vyjadrilo veľkú alebo veľmi veľkú spokojnosť s platformou „spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti“.

22 Pokiaľ ide o vnútroštátne orgány, v nariadení o spoločných ustanoveniach na obdobie 2014 – 2020 a v dokumente minimálne štandardy a hlavné zásady vytvárania sietí národných kontaktných miest v rámci programu Horizont 2020 sa vyžadovala intenzívnejšia komunikácia a spolupráca medzi riadiacimi orgánmi EŠIF a národnými kontaktnými miestami programu Horizont 2020.

23 Zistili sme, že v dvoch z piatich členských štátov v našej vzorke, a to v Portugalsku a Slovinsku, národné kontaktné miesta a riadiace orgány spolupracovali dobre. V ostatných troch členských štátoch bola spolupráca a výmena informácií obmedzená. Naše prieskumy potvrdili, že väčšina riadiacich orgánov a národných kontaktných miest, ktoré odpovedali na otázky v prieskume, naďalej pracovali kompartmentalizovaným spôsobom, čo znamená, že riadiace orgány (EŠIF) a národné kontaktné miesta (Horizont 2020) spolupracovali málo (podrobnejšie informácie o týchto prieskumoch pozri v prílohe III):

  • 41 % riadiacich orgánov, ktoré odpovedali na otázky v našom prieskume, uviedlo, že neexistovala žiadna štruktúrovaná spolupráca s národnými kontaktnými miestami. Okrem toho 59 % riadiacich orgánov uviedlo, že vôbec neorganizovali alebo len zriedka organizovali podujatia, na ktorých by sa stretli zástupcovia zainteresovaných strán z obidvoch komunít (prijímatelia programu Horizont 2020 a EŠIF a ostatné zainteresované strany),
  • 85 % národných kontaktných miest, ktoré odpovedali na otázky nášho prieskumu, uviedlo, že úroveň ich spolupráce s riadiacimi orgánmi bola buď nízka až veľmi nízka, alebo že s riadiacimi orgánmi vôbec nespolupracovali. Okrem toho 75 % národných kontaktných miest oznámilo, že ich úroveň znalostí o podpore výskumu a inovácie z programov EŠIF bola nízka alebo veľmi nízka, či dokonca že nemali žiadne znalosti o EŠIF.

24 V správe z roku 202010 o získaných poznatkoch z experimentálnej výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom EŠIF v rámci programu Interreg Central Europe sa takisto poukázalo na oveľa väčšiu potrebu spolupráce medzi zainteresovanými stranami programu Horizont 2020 a EŠIF (pozri rámček 2). Dôvod uskutočnenia experimentálnej výzvy spočíval v tom, že sa nedostatočne prakticky využívali znalosti vytvorené na základe projektov financovaných EÚ a že výsledky výskumu a inovácie sa často nedostali k príslušným zainteresovaným stranám v regiónoch EÚ. Išlo o dôsledok nedostatočnej komunikácie, koordinácie a spolupráce medzi výskumníkmi a zainteresovanými stranami z regiónov.

Rámček 2

Experimentálna výzva v rámci programu Interreg: „Kapitalizácia prostredníctvom koordinácie

Cieľom tejto experimentálnej výzvy bolo zvýšiť vplyv nadnárodnej spolupráce v regiónoch strednej Európy vyskúšaním nových spôsobov koordinácie rôznych projektov financovaných EÚ. V správe z roku 2020 o získaných poznatkoch sa dospelo okrem iného k záveru, že:

  1. zainteresované strany programov Horizont 2020 a Interreg majú veľký záujem o spoluprácu a spájanie výsledkov s cieľom zvýšiť mieru využitia týchto výsledkov na politickej úrovni a predstaviť ich novým cieľovým skupinám a územiam. Zainteresované strany však potrebujú cielený „impulz“, ktorý by ich nasmeroval k hľadaniu a využívaniu synergií medzi fondmi;
  2. zvýšenie vplyvu výsledkov projektov Horizont 2020 a Interreg si vyžaduje aktívnu podporu prijímateľom projektov. Opatrenia na budovanie kapacít a sprostredkovanie príležitostí môže zlepšiť znalosti zainteresovaných strán o existujúcich výsledkoch programov Horizont 2020 a Interreg, ktoré by mohli uspokojiť osobitné potreby určitých regiónov a cieľových skupín.

Nachádzanie a monitorovanie synergií sťažovali chýbajúce vhodné údaje

25 V správe uverejnenej Spoločným výskumným centrom Komisie sa uvádzalo, že interoperabilita databáz programu Horizont 2020 a EŠIF by významne prispela k monitorovaniu a hodnoteniu politiky, ako aj k nachádzaniu a vytváraniu synergií11.

26 Na základe preskúmania dokumentácie a spätnej väzby zamestnancov Komisie sme určili výhody interoperabilných databáz (zahŕňajúcich projekty z programu Horizont 2020 a EŠIF) pre i) monitorovanie a hodnotenie politiky, a ii) synergie (pozri ilustráciu 3).

Ilustrácia 3 – Výhody interoperabilných databáz

Zdroj: EDA.

27 Analyzovali sme, či Komisia prijala opatrenia na zriadenie interoperabilných databáz projektov programu Horizont 2020 a EŠIF a či Komisia a členské štáty identifikovali i) oblasti s potenciálom na vytvorenie synergií a ii) existujúce synergie s cieľom nájsť príklady najlepších postupov.

28 V období 2014 – 2020 boli informácie o projektoch financovaných nielen z programu Horizont 2020, ale aj z EŠIF obsiahnuté v samostatných databázach:

  • Pokiaľ ide o projekty programu Horizont 2020, Komisia mala len internú databázu, kým v roku 2018 nebol spustený prehľad programu Horizont 2020. Nový prehľad zahŕňa údaje o financovaných projektoch a ich prijímateľoch rozdelené podľa krajín a regiónov, druhu organizácie a prioritnej oblasti (napr. energia, zdravie a vesmír).
  • Pokiaľ ide o projekty spolufinancované z EŠIF, do marca 2022 integrovaná databáza neexistovala. Riadiace orgány namiesto toho zaznamenávali a uverejňovali informácie o projektoch spolufinancovaných z EŠIF na webových stránkach prepojených s ich operačnými programami, v súlade s príslušnými právnymi požiadavkami12. V marci 2022 Komisia spustila integrovanú databázu projektov spolufinancovaných EŠIF s názvom Kohesio. Databáza Kohesio v súčasnosti zahŕňa projekty z obdobia 2014 – 2020, Komisia však zamýšľa jej rozšírenie na obdobie 2021 – 2027. Databáza Kohesio však nie je interoperabilná s databázou programu Horizont 2020.

29 Využívanie rozdielnych databáz na identifikovanie projektov zameraných na rovnaké prioritné oblasti v rámci programu Horizont 2020 a EŠIF a vďaka tomu vhodných na vytváranie synergií, bolo náročné, keďže:

  • neexistovala žiadna spoločná klasifikácia (taxonómia) priorít programu Horizont 2020 a stratégie S3,
  • údaje EŠIF zaznamenané riadiacimi orgánmi neboli plne štandardizované a väčšinou boli napísané v jazykoch jednotlivých štátov,
  • riadiace orgány systematicky nezaznamenávali projektové priority stratégie S3. Tento problém pravdepodobne pretrvá, keďže v nariadení o spoločných ustanoveniach, ktorým sa upravuje obdobie 2021 – 2027, sa od členských štátov nevyžaduje oznamovanie prioritných oblastí stratégie S3, na ktoré sa projekty zameriavajú.

30 Následne existujúce databázy neumožnili mapovanie hlavných projektov v oblasti výskumu a inovácie financovaných EÚ a súvisiacich investícií (napr. tak, že by poskytli informácie o geografickom rozšírení alebo o tom, ktoré priority majú väčší sklon k synergiám). To bránilo vytváraniu synergií a monitorovaniu politík v podobe opísanej na ilustrácii 3.

31 Okrem toho sme zistili, že napriek výhodám monitorovania synergií medzi EŠIF a programom Horizont 2020 (pozri bod 25) ani Komisia, ani riadiace orgány zodpovedné za operačné programy, ktoré sme systematicky analyzovali, synergie nemonitorovali.

32 Ďalej sme identifikovali tieto obmedzenia na úrovni Komisie pri nachádzaní synergií a monitorovaní ich vykonávania:

  • informácie na určenie predchádzajúcich synergií: aj keď Komisia má nástroj na hĺbkovú analýzu textu (CORTEX), ktorý je teoreticky schopný identifikovať existujúce predchádzajúce synergie, nemožno ho použiť v praxi, keďže neexistuje žiadna konkrétna oblasť v návrhoch projektov v programe Horizont 2020 na označenie prepojení s predchádzajúcimi projektmi spolufinancovanými EŠIF,
  • kontrola projektov programu Horizont 2020: hoci údaje o využívaní výsledkov výskumu z dokončených projektov programu Horizont 2020 môžu pomôcť pri identifikácii existujúcich nadväzujúcich synergií, Komisia takéto informácie nezískava,
  • informácie dostupné na vnútroštátnej úrovni: informácie o projektoch označených známkou excelentnosti, ktoré sú spolufinancované EŠIF, sa systematicky nezbierajú ani neoznamujú Komisii.

Malá miera využitia činností na budovanie kapacít zo strany riadiacich orgánov

33 Keďže program Horizont 2020 a EŠIF majú rôzne pravidlá, mechanizmy vykonávania a zainteresované strany, pri koncipovaní a vykonávaní činností v oblasti výskumu a inovácie so synergiami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu primerané riadiace a administratívne kapacity. Tento faktor nadobúda na význame v období 2021 – 2027, v ktorom sa financovanie z prostriedkov Únie na výskum a inovácie zvýšilo.

34 Analyzovali sme:

  • pomoc Komisie vnútroštátnym zainteresovaným stranám, a najmä riadiacim orgánom, pri zvyšovaní ich odborných znalostí v oblasti synergií a
  • ochotu vnútroštátnych zainteresovaných strán.

35 Komisia prijala rôzne opatrenia na podporu vnútroštátnych zainteresovaných strán pri zvyšovaní ich odborných znalostí v oblasti synergií. Konkrétne:

  • V roku 2014 Komisia uverejnila usmerňovací dokument o rôznych opatreniach (vrátane činností týkajúcich sa propagácie a odbornej prípravy, koordinačných postupov a monitorovania), ktoré by mali prijať odbory Európskej komisie, riadiace orgány a národné kontaktné miesta s cieľom vytvoriť synergie. Riadiace orgány v piatich vybratých členských štátoch potvrdili, že usmerňovací dokument prispel k zvýšeniu informovanosti o synergiách, ale používali ho len v obmedzenom rozsahu. V júli 2022 Komisia uverejnila nový usmerňovací dokument o synergiách medzi programom Horizont Európa a EFRR.
  • V rámci nástroja politickej podpory (nástroja programu Horizont 2020 určeného na podporu reforiem vnútroštátnych ekosystémov výskumu a inovácie) Komisia realizovala činnosť zahŕňajúcu propagáciu výmeny najlepších postupov v oblasti synergií. Účastníci si vymieňali skúsenosti najmä v týchto oblastiach: i) ako podporiť národnú účasť na rámcových programoch a ii) ako maximalizovať synergie medzi programom Horizont 2020 a EŠIF13. Zistili sme však, že tejto činnosti sa zúčastnili zástupcovia len 11 členských štátov (Belgicka, Bulharska, Cypru, Španielska, Chorvátska, Maďarska, Lotyšska, Poľska, Portugalska, Slovinska a Švédska plus Nemecka ako pozorovateľa).
  • Komisia podporila koncepciu synergií na konferenciách (napr. Týždeň inovatívnych regiónov v Európe a Európsky týždeň regiónov a miest) a osobitných podujatiach organizovaných tretími stranami.

36 Napokon Európsky parlament začal a financoval hlavnú iniciatívu – projekt Cesta k dokonalosti (S2E) – na podporu vytvárania synergií v období 2014 – 2020. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie realizovalo projekt S2E v spolupráci s GR REGIO, ktorému pomáhali členské štáty a regióny pri i) využívaní synergií medzi EŠIF a programom Horizont 2020 a ii) efektívnom vykonávaní vnútroštátnych a regionálnych stratégií S3 a dosahovaní celkovej inovatívnej excelentnosti. Projekt sa skončil v roku 2020 a v období 2021 – 2027 nebude pokračovať. Vnútroštátne zainteresované strany troch z piatich členských štátov v našej vzorke uviedli, že sa zúčastnili na činnostiach tohto projektu a vyjadrili vysokú mieru spokojnosti.

37 Všimli sme si takisto, že účasť na činnostiach budovania kapacít, ktoré organizovala Komisia, bola obmedzená. Podľa nášho prieskumu sa pohybovala v rozpätí od 44 % pri propagačných podujatiach do 7 % pri aktivitách odbornej prípravy (pozri ilustráciu 4).

Ilustrácia 4 – Účasť riadiacich orgánov na podporných činnostiach Komisie

Zdroj: Prieskum EDA týkajúci sa riadiacich orgánov.

38 Riadiace orgány a národné kontaktné miesta, ktoré sme navštívili počas auditu, sa napriek tejto obmedzenej účasti vyjadrili, že je potrebné zvýšiť počet aktivít vzdelávania a odbornej prípravy a zintenzívniť výmenu najlepších postupov.

39 Napokon, podľa nášho prieskumu riadiace orgány uviedli, že sami prijali len veľmi obmedzené opatrenia na podporu vytvárania synergií medzi danými dvoma programami (pozri ilustráciu 5).

Ilustrácia 5 – Organizácia propagačných činností riadiacich orgánov na podporu vytvárania synergií medzi EŠIF a programom Horizont 2020

Zdroj: Prieskum EDA týkajúci sa riadiacich orgánov.

Synergie predpokladané v strategických dokumentoch sa realizovali v rôznej miere

40 V usmernení Komisie z roku 2014 o synergiách (pozri bod 35) sa uvádza, že „je mimoriadne dôležité zabezpečiť optimálnu synergiu medzi fondmi [...] a maximalizovať vplyv a účinnosť verejného financovania. Európsky parlament a Rada dali jasne najavo, že tento prístup už nie je len ,vhodný‘, ale ,nutný‘“. Vyžiadalo si to systematický prístup všetkých príslušných zainteresovaných strán k synergiám a znamenalo to, že rozsah synergií stanovený v stratégiách S3 a operačných programoch muselo sprevádzať spoločné úsilie na mieste s cieľom zabezpečiť ich realizáciu.

41 Preto sme posudzovali, či:

  • stratégie S3 a súvisiace operačné programy zahŕňali opatrenia na vytvorenie synergií s programom Horizont 2020,
  • skutočne sa realizovali rôzne druhy synergií, a najmä:
  1. nadväzujúce synergie;
  2. predchádzajúce synergie;
  3. alternatívne financovanie projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti.

42 Okrem toho všetky riadiace orgány zahrnuté do vzorky poskytovali doplnkové financovanie (pozri bod 05) osobitnému druhu projektu („vytváranie tímov“ alebo „zapojenie vedúcich výskumných pracovníkov Európskeho výskumného priestoru“) v rámci vetvy programu Horizont 2020 „šírenie excelentnosti a rozširovanie účasti“. Z riadiacich orgánov, ktoré odpovedali na otázky v našom prieskume, 44 % (7 zo 16) uviedlo, že ich operačné programy zahŕňali takéto opatrenia a 31 % (5 zo 16) konštatovalo, že ich realizovali. Keďže doplnkovému financovaniu je venovaná naša nedávna osobitná správa o opatreniach na rozšírenie účasti (osobitná správa 15/2022), v tejto správe sa téma doplnkového financovania ďalej neanalyzuje.

V strategických dokumentoch EŠIF sa plánovali synergie, líšila sa však miera podrobnosti

43 Realizácia synergií si vyžaduje vhodné plánovanie v strategických dokumentoch, a najmä stratégiách S3 (pozri bod 06) a operačných programoch v rámci EŠIF.

44 usmernení Komisie pre stratégie S3 z roku 2012 sa uvádza, že stratégie S3 by mali zamerať vnútroštátne/regionálne investície do výskumu a inovácií do niektorých celosvetovo konkurencieschopných oblastí a predísť rozptýlenému využívaniu zdrojov. Zameranie na obmedzený počet prioritných ekonomických činností a konkrétnych technologických odborov na vnútroštátnej/regionálnej úrovni malo uľahčiť strategické plánovanie investícií do výskumu a inovácie. V usmernení sa takisto uvádza, že stanovenie priorít v súvislosti so stratégiami S3 zahŕňa efektívnu zhodu medzi i) identifikáciou širokých cieľov zosúladených s politikami EÚ a ii) vymedzenie priorít (alebo špecifických skupín) pre inteligentnú špecializáciu.

45 Pokiaľ ide o stanovenie priorít stratégie S3, v dokumentoch z rôznych štúdií14 sa konštatuje, že stratégie S3 „sa vyznačujú rozširovaním cieľov“. Konkrétne v štúdii Komisie z roku 2021 o stanovení priorít stratégie S315 sa zistilo, že tematické rozpätie prioritných oblastí stratégie S3 v niekoľkých členských štátoch bolo široké. Autori štúdie takisto analyzovali 2 324 výzev na predkladanie návrhov projektov otvorených riadiacimi orgánmi a dospeli k záveru, že veľká väčšina výzev (74 %) sa súbežne zameriavala na všetky priority stratégie S3.

46 Nedostatočné zameranie na priority stratégie S3 a skutočnosť, že výzvy na predkladanie návrhov boli vo všeobecnosti otvorené pre všetky priority stratégie S3 a nezohľadňovali „sektorové a technologické špecifiká, ako by si to vyžadovala samotná logika inteligentnej špecializácie“16, znižuje možnosť dosiahnuť kritické množstvo, a tým vytvoriť synergie.

47 Preto sme analyzovali, či stratégie S3 a súvisiace operačné programy v našej vzorke piatich členských štátov zahŕňali opatrenia na vytvorenie synergií. Analyzovali sme aj to, či stratégie S3 obsahovali konkrétne odkazy na európske partnerstvá presadzované v rámci programu Horizont 2020. Cieľom týchto partnerstiev je spojiť Komisiu a súkromných a/alebo verejných partnerov (vrátane tých, ktorí riadia EŠIF) prostredníctvom spoločných iniciatív v oblasti výskumu a inovácie zameraných na priority politiky EÚ.

48 Zistili sme, že:

  • Len v jednej stratégii S3 zo vzorky (Rumunsko) boli zmienené konkrétne európske partnerstvá, s ktorými sa mali vytvoriť synergie formou poskytnutia grantov vnútroštátnym subjektom, ktoré by im umožnili zúčastniť sa na týchto partnerstvách.
  • V troch z piatich operačných programov zo vzorky (Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko) sa uvádzalo, že (niektoré) ich priority boli prepojené s prioritami programu Horizont 2020. Ak vnútroštátne/regionálne orgány vedia o tomto prepojení, môžu aktívne osloviť svoje zainteresované strany, informovať ich o možnostiach pre výskum ponúkaných programom Horizont 2020 a podporiť prepojenia s európskymi partnerstvami (napr. poskytnutím grantov).
  • Všetky projekty stratégií S3 a príslušné operačné programy zahŕňali opatrenia na vytvorenie synergií. Miera podrobnosti odkazov uvedených v stratégiách S3 a operačných programoch sa však v jednotlivých členských štátoch zaradených do vzorky značne líšila: v niektorých krajinách boli odkazy na opatrenia zamerané na synergie pomerne obmedzené a/alebo veľmi všeobecné (Chorvátsko a Poľsko), zatiaľ čo iné krajiny (Slovinsko, Rumunsko a Portugalsko) uviedli podrobné opisy niekoľkých opatrení.

49 Rámček 3 obsahuje príklady synergií naplánovaných v operačných programoch.

Rámček 3

Príklady opatrení v operačných programoch, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie synergií

Chorvátsko zaradilo tri opatrenia na stanovenie synergií vo svojom operačnom programe „Konkurencieschopnosť a súdržnosť“:

  1. alternatívne financovanie pre návrhy Európskej rady pre výskum;
  2. doplnkové financovanie všetkých projektov vytvárania tímov v rámci programu Horizont 2020;
  3. doplnkové financovanie ostatných rozširujúcich opatrení.

Operačný program však neobsahoval konkrétne odkazy na priority programu Horizont 2020 alebo európske partnerstvá. Okrem toho rozpočet vyčlenený pre jednotlivé opatrenia nestačil na financovanie jedného projektu v písmene a) a b). Chorvátsky riadiaci orgán napokon realizoval len písmeno c).

V rámci rumunského operačného programu Konkurencieschopnosť bolo naplánovaných osem konkrétnych opatrení zameraných na tri druhy synergií (predchádzajúce, alternatívne financovanie a doplnkové financovanie). Obsahoval aj konkrétne odkazy na priority programu Horizont 2020 a európske partnerstvá. Vyčlenené rozpočtové prostriedky boli v plnej miere využité, ale vykonávanie sa vyznačovalo značným oneskorením: väčšina grantov bola udelená až v roku 2020.

Naplánované predchádzajúce synergie boli vo všeobecnosti realizované

50 Predchádzajúce činnosti (pozri bod 05) obvykle zahŕňajú rozvoj výskumnej infraštruktúry a podporu na pomoc zainteresovaným stranám v oblasti výskumu a inovácie pri príprave návrhov projektov na predloženie v súťažných výzvach programu Horizont 2020. Táto podpora bola zvlášť dôležitá pre členské štáty, ktoré trvale vykazujú nízku mieru účasti na rámcových programoch, a to najmä z hľadiska schválených projektov. Mieru zapojenia krajiny do rámcového programu síce ovplyvňuje mnoho premenných (pozri osobitnú správu 15/2022), ale dostupnosť financovania na pomoc pri postupe podania prihlášky je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich účasť.

51 Náš prieskum medzi riadiacimi orgánmi ukázal, že 50 % respondentov (8 zo 16) plánovalo opatrenia na vytvorenie predchádzajúcich synergií, zatiaľ čo 44 % (7 zo 16) ich skutočne realizovalo.

52 Z našej analýzy operačných programov zahrnutých do vzorky vyplynulo, že vo všetkých boli naplánované a realizované činnosti na rozvoj výskumnej a inovačnej infraštruktúry, napríklad centier excelentnosti. Príklady takýchto činností zahŕňajú investície do infraštruktúry v oblasti fotonukleárnej fyziky v Rumunsku a investície do centier excelentnosti a národného centra superpočítania v Slovinsku.

53 Zistili sme takisto, že v štyroch z piatich vybratých operačných programov (Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko) boli naplánované a realizované činnosti priamo zamerané na to, aby pomohli vnútroštátnym zainteresovaným stranám v oblasti výskumu a inovácie zúčastniť sa na programe Horizont 2020. V dvoch z týchto štyroch členských štátov (Poľsko a Rumunsko) však bola podpora poskytnutá až niekoľko rokov po začatí programu Horizont 2020 (päť rokov v prípade Poľska a sedem rokov v prípade Rumunska).

54 Vo výskumnej práci z roku 201617záverečnej správe projektu18 financovaného z rozpočtu EÚ boli takéto systémy podpory označené za zásadný faktor rozšírenia účasti na rámcovom programe, a teda aj pravdepodobnosti vytvorenia predchádzajúcich synergií. Zistili sme, že tie členské štáty, ktoré neskoro zaviedli systémy podpory v rámci EŠIF, patrili aj medzi štáty s najnižšou mierou účasti na programe Horizont 2020 (pozri osobitnú správu 15/2022, ilustráciu 6):

  • pokiaľ ide o financovanie na osobu v rámci programu Horizont 2020, najmenší objem rozpočtových prostriedkov spomedzi členských štátov získali Poľsko a Rumunsko,
  • pokiaľ ide o financovanie z programu Horizont 2020 podľa ekvivalentov plného pracovného úväzku výskumných pracovníkov, na konci poradia stálo Poľsko.

Chýbali nadväzujúce synergie

55 Podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach by stratégie S3 mali zahŕňať nadväzujúce opatrenia, ktoré „poskytnú prostriedky na trhové využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácie, ktoré priniesol program Horizont 2020, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na vytváranie prostredia pre podniky a priemysel [...]“.

56 Okrem toho podľa usmernenia Komisie o synergiách z roku 2014 (pozri bod 35) pri implementácii programu Horizont 2020 by Komisia mala podporovať nadväzujúce využívanie výsledkov projektov programu Horizont 2020 (a výsledkov projektov z predchádzajúcich rámcových programov pre výskum) pre projekty spolufinancované z EŠIF.

57 Opýtaní zamestnanci Komisie zdôraznili význam využívania výsledkov programu Horizont 2020 bez ohľadu na to, v ktorom štáte bola technológia vyvinutá s cieľom zvýšiť vplyv rámcového programu a obeh poznatkov v EÚ. Cezhraničné využívanie výsledkov výskumu a inovácie je zvlášť užitočné pre krajiny a regióny s nízkou úrovňou účasti na rámcovom programe (pozri osobitnú správu 15/2022), keďže týmto spôsobom získajú prístup k najmodernejším technológiám a môžu ich využívať.

58 Nevyužívanie nadväzujúcich synergií znamená premárnenie príležitosti na pretavenie výsledkov výskumu a inovácie do praxe a ich uplatnenia pri riešení územných problémov, čím sa zabezpečí vplyv financovania EÚ.

59 Preto sme analyzovali, či:

  • riadiace orgány realizovali opatrenia rámcového programu zamerané na vytvorenie nadväzujúcich synergií,
  • Komisia podporovala vytváranie nadväzujúcich synergií prostredníctvom svojich pracovných programov v rámci programu Horizont 2020 (vrátane výzev na predkladanie návrhov),
  • prijímatelia projektov programu Horizont 2020 skutočne plánovali nadväzujúce synergie.

60 Napriek tomu, že Komisia kladie dôraz na nadväzujúce synergie, náš prieskum medzi riadiacimi orgánmi ukázal, že len 44 % respondentov (7 z 15) plánovalo opatrenia zamerané na ich vytvorenie. Okrem toho len 13 % (2 riadiace orgány z 15) tieto synergie napokon realizovalo. Zo všetkých opatrení zameraných na synergie sa najmenej vykonávali opatrenia spojené s nadväzujúcimi synergiami.

61 Podobná situácia bola aj v prípade piatich operačných programov členských štátov, ktoré sme zaradili do vzorky, keďže žiadny z nich nezačal uplatňovať opatrenia zamerané na nadväzujúce synergie s programom Horizont 2020. Podobne žiadny z týchto štátov nezvážil možnosť využiť EŠIF na vytvorenie nadväzujúcich synergií s výsledkami výskumu a inovácie dosiahnutými v iných členských štátoch alebo regiónoch v rámci programu Horizont 2020.

62 Zistili sme takisto, že štyri z piatich operačných programov vybratých do vzorky obsahovali odkazy na verejné obstarávanie inovácie, ktoré je nástrojom s potenciálom vytvárať nadväzujúce synergie. V prípade takéhoto verejného obstarávania obstarávateľ vystupuje ako zákazník pri zavádzaní inovatívnych riešení (výrobkov alebo služieb), ktoré ešte nie sú dostupné vo veľkom rozsahu na komerčnom základe. Zo štyroch operačných programov sa však len v jednom (Poľsko) skutočne realizovalo verejné obstarávanie na inovačné činnosti, hoci bez konkrétneho odkazu na využívanie výsledkov projektov programu Horizont 2020.

63 Zistili sme, že hlavným dôvodom, pre ktorý riadiace orgány neusilovali o nadväzujúce synergie, bol nedostatok znalostí a informácií, pre ktorý:

  • nie vždy pochopili koncepciu nadväzujúcich synergií a súvisiace výhody,
  • mali obmedzené znalosti o vytváraní synergií a identifikácii relevantných výsledkov programu Horizont 2020. Identifikácii potenciálnych projektov na vytvorenie synergií ďalej bránila neexistencia nástroja na vyhľadávanie partnerov (napríklad interoperabilnej databázy) medzi programom Horizont 2020 a EŠIF. K podobným záverom dospeli aj autori správy o získaných poznatkoch z experimentálnej výzvy Interreg (pozri bod 24),
  • často nepoznali databázu programu Horizont 2020 CORDIS určenú na šírenie a využívanie výsledkov projektov programu Horizont 2020.

64 Vykonali sme hĺbkovú analýzu textu pracovných programov Horizont 2020 týkajúcich sa opatrení s potenciálom vytvárať nadväzujúce synergie. Vybrali sme tie programy, ktoré boli zverejnené na konci programu Horizont 2020 (obdobie 2018 – 2020). Zistili sme, že všetky obsahovali aspoň jeden odkaz na nadväzujúce synergie s EŠIF.

65 Tieto odkazy však boli vo všeobecnosti uvedené len v úvode, ktorý žiadateľom poskytuje veľmi všeobecné informácie, a nie v jednotlivých výzvach na predkladanie návrhov projektov s podrobnejšími informáciami. Z našej analýzy 632 výzev na predkladanie návrhov vyplynulo, že len 2 % z nich skutočne obsahovali odkazy na nadväzujúce synergie.

66 Vypracovali sme aj hĺbkovú analýzu textu 13 603 dohôd o grante z činností programu Horizont 2020, ktoré sme identifikovali ako možné nadväzujúce synergie. Predstavujú 38 % všetkých dohôd o grante programu Horizont 2020 a 63 % všetkých viazaných rozpočtových prostriedkov tohto programu. Analýzu sme doplnili podrobným preskúmaním vzorky 100 projektov. Zistili sme, že takéto synergie vytvorili len 4,8 % z posudzovaných 13 603 projektov (pozri ilustráciu 6). Okrem toho len 2,2 % obsahovali v návrhoch špecifické odkazy na stratégie S3.

Ilustrácia 6 – Projekty programu Horizont 2020, ktoré plánovali nadväzujúce synergie

Zdroj: EDA.

67 Okrem toho sme vykonali podrobnú analýzu projektov v rámci jedného nástroja programu Horizont 2020, a to „overenie koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum (ERC)“. Jeho cieľ je zvlášť vhodný na dosiahnutie nadväzujúcich synergií, keďže sa zameriava na uľahčenie skúmania komerčného a sociálneho inovačného potenciálu nápadov vytvorených grantmi Európskej rady pre výskum (ERC). Zistili sme, že o možnosti vytvárania nadväzujúcich synergií sa uvažovalo len v 0,5 % projektov nástroja „overenie koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum“.

Známka excelentnosti má potenciál, ale využívala sa len v obmedzenej miere

68 Známka excelentnosti je značka kvality, ktorá sa udeľuje návrhom projektov predloženým v rámci rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a inovácie (pozri bod 05). Bola zavedená v rámci programu Horizont 2020 s cieľom pomôcť jej držiteľom získať finančné prostriedky pre ich návrhy z iných zdrojov, než je program Horizont 2020, a to vrátane EŠIF. Poskytla aj príležitosť ostatným financujúcim orgánom využiť postup hodnotenia projektov zo strany Komisie.

69 Komisia začala udeľovať známky excelentnosti v roku 2015 projektom predloženým malými a strednými podnikmi (MSP) v rámci „nástroja pre MSP“ programu Horizont 2020, ktorý bol neskôr premenovaný na „EIC (Európska rada pre inovácie) Akcelerátor“. Následne sa známka uplatnila pri troch ďalších nástrojoch programu Horizont 2020, a to: „Akcie Marie Curie-Skłodowskej”, čo je program pre vzdelávanie doktorandov a odbornú prípravu po doktoráte v rámci programu Horizont 2020, „Vytváranie tímov“ (pozri osobitnú správu 15/2022) a granty z nástroja „overenie koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum“ (pozri bod 67).

70 Posudzovali sme, či riadiace orgány dobre využívali známku excelentnosti a financovali takéto projekty. Z nášho prieskumu medzi riadiacimi orgánmi vyplynulo, že poskytovanie alternatívneho financovania projektom označeným známkou excelentnosti bolo najčastejším druhom synergie plánovanej v rámci operačných programov tých riadiacich orgánov, ktoré odpovedali na otázky nášho prieskumu: 63 % (10 zo 16) operačných programov uvažovalo o takýchto opatreniach a 50 % (8 zo 16) ich napokon aj realizovalo. Ani samotná Komisia nemá úplné informácie o počte projektov so známkou excelentnosti, ktoré boli financované z fondov EŠIF.

71 Z našej analýzy operačných programov zaradených do vzorky však vyplynulo, že úroveň vykonávania opatrení na podporu projektov so známkou excelentnosti sa líšila:

  • všetky operačné programy okrem jedného (Chorvátsko) zahŕňali opatrenia na poskytnutie alternatívneho financovania pre projekty so známkou excelentnosti v rámci „nástroja pre MSP/EIC Akcelerátora“. Ako je zrejmé z tabuľky 2, takéto financovanie napokon poskytli tri operačné programy (Poľsko, Portugalsko a Slovinsko) a jeden program (Rumunsko) otvoril výzvu na predkladanie návrhov, ale dostal len nepatrný počet návrhov a nefinancoval žiadny z nich,
  • dva operačné programy (Poľsko a Slovinsko) zahrnuli a vykonali opatrenia na poskytnutie alternatívneho financovania projektov „akcie Marie Curie-Skłodowskej“, ktorým bola udelená známka excelentnosti,
  • žiadny z operačných programov nezahŕňal opatrenia na podporu projektov „vytváranie tímov“ alebo „overenie koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum“, ktorým bola udelená známka excelentnosti. Všimli sme si, že pri „overení koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum“ sa iniciatíva známky excelentnosti začala v roku 2018, ale v roku 2019 bola opäť prerušená pre problémy súvisiace so systémami informačných technológií. Podľa Komisie by sa mala opäť obnoviť v roku 2023.

Tabuľka 2 – Projekty „nástroja pre MSP/EIC Akcelerátora“, ktorým bola udelená známka excelentnosti, spolufinancované z EŠIF (k 30. 6. 2021)

Členský štát Počet projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti Počet projektov so známkou excelentnosti spolufinancovaných z EŠIF % Finančné prostriedky vyčlenené na spolufinancované projekty so známkou excelentnosti (mil. EUR)
Chorvátsko 9 0 0 % 0,0
Poľsko 77 20 26 % 17,9
Portugalsko 108 35 32 % 27,8
Rumunsko 16 0 0 % 0,0
Slovinsko 54 15 28 % 15,7
Spolu 264 70 26 % 61,4

Zdroj: EDA na základe údajov Európskej komisie a riadiacich orgánov.

72 Určili sme dve hlavné administratívne prekážky účinnej podpory projektov so známku excelentnosti v rámci „nástroja pre MSP/EIC Akcelerátora“ v období 2014 – 2020: i) rozdielne pravidlá štátnej pomoci; ii) obmedzené informácie riadiacich orgánov o projektoch, ktoré získali známku excelentnosti.

73 Nesúlad pravidiel štátnej pomoci viedol k veľkému rozdielu v intenzite financovania z programu Horizont 2020 a EŠIF, pričom program Horizont 2020 dokázal prijímateľom poskytnúť výrazne vyššie sadzby grantov. Komisia zareagovala na zistené prekážky a v septembri 2021 (šesť rokov po zavedení známky excelentnosti) zmenila príslušné nariadenie o štátnej pomoci (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) s cieľom vyriešiť tento problém pre MSP. V rámci programu Horizont Európa sa držiteľmi známky excelentnosti vo výnimočných prípadoch môžu stať aj malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. V týchto prípadoch zostane rozdiel v intenzite financovania.

74 Pred schválením grantov pre projekty označené známkou excelentnosti sa riadiace orgány pri rozhodovaní o oprávnenosti musia aj tak ubezpečiť, že boli dodržané tieto kritériá:

  • súlad s pravidlami štátnej pomoci: podniky prijímateľov i) musia byť MSP podľa vymedzenia MSP stanoveného Komisiou a ii) nesmú to byť podniky v ťažkostiach. Navrhovateľ projektu predkladá vlastné vyhlásenie, ktoré Komisia neoveruje pri projektoch so známkou excelentnosti,
  • súlad s nariadením o politike súdržnosti: navrhovaný projekt musí byť v zhode s vnútroštátnymi/regionálnymi prioritami stratégie S3, zodpovedať programu EFRR a zapadať do rozsahu EFRR19.

75 Počas našich rozhovorov štyri riadiace orgány z piatich členských štátov, ktoré boli zaradené do vzorky, upozornili na chýbajúci mechanizmus automatického oznamovania, ktorý by poskytoval štruktúrované a komplexné informácie o národných/regionálnych projektoch s udelenou známkou excelentnosti vrátane kontaktných údajov držiteľa známky.

76 Komisia v skutočnosti poskytla len súhrnné informácie a podrobné informácie boli k dispozícii len na vyžiadanie. V období 2021 – 2027 Komisia hodlá zabezpečiť ľahší prístup k informáciám o projektoch so známkou excelentnosti.

77 Príklad výhod zavedenia systému, ktorý zabezpečuje tok týchto informácií, poskytuje Portugalsko. Portugalsko financovalo najviac projektov so známkou excelentnosti (32 %), a to najmä vďaka efektívnej organizácii získavania, spracúvania a prenášania uvedených informácií (pozri rámček 4) a špecifickým výzvam na predkladanie návrhov zameraným na tieto projekty. Podobný systém sme nenašli v žiadnej z krajín, ktoré sme zahrnuli do vzorky.

Rámček 4

Príklad aktívnych vnútroštátnych orgánov

Portugalsko financuje projekty so známkou excelentnosti od roku 2018 a využíva prijaté opatrenie v rôznych operačných programoch. Portugalské orgány dospeli na základe internej analýzy k záveru, že hodnotenie Komisie je platné, a preto nie sú potrebné dodatočné technické hodnotenia na vnútroštátnej úrovni.

Národná agentúra pre inovácie (Agência Nacional de Inovação) systematicky vyžadovala od Komisie informácie o portugalských projektoch, ktorým bola udelená zámka excelentnosti. Celý postup zjednodušila skutočnosť, že agentúra bola súčasťou platformy „spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti“ (pozri rámček 1) a že národné kontaktné miesto pre MSP pôsobilo v rámci agentúry.

Agentúra postúpila informácie vnútroštátnemu riadiacemu orgánu operačného programu, ktorý vzápätí informoval riadiace orgány regionálnych operačných programov. Navrhoval organizovanie výzev na predkladanie návrhov projektov a požadoval od jednotlivých regionálnych orgánov poskytnutie informácií o rozpočte, ktorý vyčlenia na danú výzvu. Agentúra takisto hľadala, identifikovala a kontaktovala držiteľov známky excelentnosti a informovala ich o vypísaných výzvach.

Závery a odporúčania

78 Celkovo sme dospeli k záveru, že realizácia synergií medzi programom Horizont 2020 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) sa líši pri jednotlivých druhoch synergií, napríklad zatiaľ čo plánované opatrenia na vytvorenie predchádzajúcich synergií boli implementované dobre, opatrenia na vytvorenie nadväzujúcich synergií sa realizovali len s ťažkosťami. Dôvodov je viacero. Možnosti Komisie a vnútroštátnych/regionálnych orgánov na vytváranie synergií obmedzilo nedostatočné zosúladenie pravidiel a nariadení, obmedzená spolupráca medzi zainteresovanými stranami v oblasti výskumu a inovácie v rámci obidvoch programov a neexistencia interoperability medzi ich databázami. Okrem toho neexistoval systém monitorovania synergií, čo znamená, že Komisia nedokázala systematicky nachádzať a propagovať príklady osvedčených postupov.

79 Poukázali sme na niekoľko faktorov, ktoré majú zásadný význam na vytváranie synergií medzi programom Horizont 2020 a EŠIF. Prvý faktor sa týka pravidiel a nariadení. V období 2014 – 2020 neboli dobre zosúladené, Komisia však na tieto nedostatky reagovala a urobila zmeny, ktoré sa prejavia v období 2021 – 2027. Výsledok zmien zavedených na obdobie 2021 – 2027 sa ukáže v praxi (pozri body 15 – 17).

80 Druhý zásadný faktor – spolupráca v rámci Komisie a s členskými štátmi, ako aj na úrovni členských štátov – sa v praxi realizoval len čiastočne. Zistili sme, že hlavné generálne riaditeľstvá Komisie dobre spolupracovali počas prípravy regulačného rámca na obdobie 2021 – 2027. Komisia však neorganizovala pravidelný a štruktúrovaný dialóg, pri ktorom by sa stretali zástupcovia GR REGIO, GR RTD a zainteresované strany zodpovedné za koncipovanie a vykonávanie programov na vnútroštátnej úrovni. Na úrovni členských štátov sa takisto uplatňoval „uzavretý“ prístup, t. j. riadiace orgány (EŠIF) a národné kontaktné miesta (Horizont 2020) systematicky nespájali svoje sily na vytvorenie synergií (pozri body 18 – 24).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi zapojenými do riadenia EŠIF a rámcových programov

Na zlepšenie koordinácie a výmeny informácií by Komisia mala:

  1. zaviesť pravidelný štruktúrovaný dialóg, v ktorom sa stretnú príslušné orgány Komisie a členských štátov na úrovni politiky (politika výskumu a politika súdržnosti) a na úrovni vykonávania (Horizont Európa a Európsky fond regionálneho rozvoja);
  2. spolupracovať s členskými štátmi s cieľom podporiť túto spoluprácu na vnútroštátnej/regionálnej úrovni.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2023

81 Tretí faktor súvisí s dostupnosťou údajov a monitorovaním. Aby bolo možné vytvoriť synergie medzi projektmi alebo medzi rôznymi výskumnými komunitami (tými, ktoré sú spolufinancované z EŠIF, a tými, ktoré sú financované z programu Horizont 2020), je nutné mať informácie nielen o projektoch, ale aj o prijímateľoch (pozri body 25 – 26).

82 V prípade EŠIF však neexistovala žiadna integrovaná databáza, ktorá by obsahovala informácie o všetkých spolufinancovaných projektoch v celej EÚ. Takáto integrovaná databáza bola uvedená do prevádzky v marci 2022 po dokončení nášho auditu. Databázy pre nový rámcový program a EŠIF stále nie sú plne interoperabilné (pozri body 27 – 29).

83 Zistili sme, že Komisia systematicky nemonitorovala synergie. V dôsledku toho nedokázala systematicky identifikovať príklady osvedčených postupov a predstaviť ich orgánom členských štátov. Našli sme niekoľko potenciálne úspešných spôsobov podpory monitorovania, Komisia ich však v súčasnosti nevyužíva: i) nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu textu s potenciálom identifikovať predchádzajúce synergie; ii) následné opatrenia v súvislosti s projektmi programu Horizont 2020 s cieľom identifikovať nadväzujúce synergie alebo iii) informácie dostupné na vnútroštátnej úrovni o projektoch so známkou excelentnosti spolufinancovaných z EŠIF, ktoré sa systematicky nezhromažďujú a neoznamujú Komisii (pozri body 30 – 31).

Odporúčanie 2 – Využívať potenciál údajov na podporu synergií

V záujme zlepšenia dostupnosti údajov o projektoch a následného uľahčenia vytvárania a monitorovania synergií by Komisia mala:

  1. využívať databázy pre rámcový program a fondy na vykonávanie politiky súdržnosti (nadväzujúce na EŠIF) na mapovanie politických alebo tematických oblastí, aby bolo možné ľahšie priradiť projekty k prijímateľom;
  2. využívať existujúce nástroje (napríklad CORTEX alebo „spoločenstvo praxe pre známku excelentnosti“) na monitorovanie existujúcich synergií a identifikovanie a šírenie príkladov osvedčených postupov.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2024

84 Štvrtým faktorom sú odborné znalosti a riadiace schopnosti vnútroštátnych zainteresovaných strán. Komisia prijala viacero opatrení na pomoc členským štátom s cieľom rozšíriť kapacitu vnútroštátnych zainteresovaných strán. Najintenzívnejšiu podporu poskytol projekt Cesta k dokonalosti, ktorý riadila Komisia, ale financoval Európsky parlament. Toto podporné opatrenie takisto najviac oceňovali zainteresované strany v piatich členských štátoch zaradených do vzorky. Opatrenie nebude pokračovať v období 2021 – 2027 (pozri body 33 – 36).

85 Hoci riadiace orgány jasne vyjadrili potrebu ďalšieho budovania kapacít, na propagačných a vzdelávacích podujatiach organizovaných Komisiou sa zúčastňovali len v obmedzenej miere. Okrem toho sami aktívne nepropagovali koncepciu synergií (pozri body 37 – 39).

86 V záujme systematického uskutočňovania synergií je nutné zaradiť ich do strategického plánovania od ranej fázy. Priority stanovené v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu boli často pomerne široké, čo obmedzovalo ich potenciál zamerať investície. Okrem toho v niektorých prípadoch nebolo uvedené žiadne prepojenie s prioritami programu Horizont 2020 alebo európskymi partnerstvami. Zistili sme, že opatrenia na vytváranie synergií, ktoré boli plánované v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu, sa premietli do príslušných operačných programov, ale súvisiace opatrenia sa realizovali len čiastočne (pozri body 43 – 49).

87 Realizácia synergií sa líšila v závislosti od druhu synergie. Zatiaľ čo predchádzajúce synergie sa vo všeobecnosti dosiahli, v prípade nadväzujúcich synergií bola miera realizácie oveľa nižšia. Hlavnými dôvodmi obmedzeného vykonávania nadväzujúcich synergií zo strany riadiacich orgánov boli nedostatočné znalosti o samotnej koncepcii, o spôsobe vykonávania takýchto opatrení či o tom, ako nájsť výsledky projektu Horizont 2020 (pozri body 55 – 61 a 63).

88 Okrem toho len v jednom z piatich operačných programov, ktoré sme vybrali do vzorky, sa uskutočnilo verejné obstarávanie pre inovácie, čo je nástroj s potenciálom vytvárať nadväzujúce synergie, zatiaľ čo zvyšné štyri plánovali realizáciu takéhoto verejného obstarávania (pozri bod 62).

89 Hoci pracovné programy Komisie v rámci programu Horizont 2020 obsahovali všeobecnú zmienku o nadväzujúcich synergiách, špecifické výzvy na predkladanie návrhov projektov v programe Horizont 2020 odkazovali na synergie len zriedkavo. Podobne len malý počet projektov programu Horizont 2020 predpokladal možnosť vytvorenia nadväzujúcich synergií s EŠIF (pozri body 64 – 67).

Odporúčanie 3 – Zvýšiť využívanie nadväzujúcich synergií

V záujme intenzívnejšieho využívania nadväzujúcich synergií by Komisia mala:

  1. podporovať riadiace orgány pri koncipovaní a vykonávaní činností zameraných na dosiahnutie nadväzujúcich synergií s projektmi programov Horizont 2020 a Horizont Európa;
  2. propagovať verejné obstarávanie pre inováciu na základe výsledkov výskumných projektov financovaných rámcovým programom medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi (riadiace orgány a iné);
  3. informovať prijímateľov v rámci programu Horizont Európa o možnostiach využitia a komercializácie ich projektových výsledkov za pomoci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, v relevantných prípadoch v súlade so stratégiami inteligentnej špecializácie.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2024

90 Zistili sme, že v prípade piatich operačných programov v našej vzorke bola implementácia systémov na podporu projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti, obmedzená. Čiastočný dôvod tohto obmedzenia spočíval v skutočnosti, že operačné programy nie vždy zahŕňali systémy podporujúce projekty so známkou excelentnosti, ako aj v nesúlade pravidiel štátnej pomoci. Okrem toho riadiace orgány nemali systematicky k dispozícii štruktúrované a súhrnné informácie o projektoch, ktoré získali známku excelentnosti. Ani samotná Komisia nemá úplné informácie o počte projektov so známkou excelentnosti, ktoré boli financované z fondov EŠIF (pozri body 6877).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť tok informácií o projektoch, ktoré získali známku excelentnosti

Komisia by mala pravidelne poskytovať všetkým riadiacim orgánom údaje o návrhoch projektov, ktoré získali známku excelentnosti v príslušnom členskom štáte alebo regióne.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2023

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 11. októbra 2022.

 

Za Dvor audítorov

Tony Murphy
predseda

Prílohy

Príloha I – Rozdiely medzi programom Horizont 2020 a fondmi na vykonávanie politiky súdržnosti

Kritériá Horizont 2020 Fondy na vykonávanie politiky súdržnosti (EPFRV a EFRR)
Zameranie Excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie Regionálna relevantnosť a hospodárska transformácia, na základe stratégie S3 vypracovanej vnútroštátnymi/regionálnymi orgánmi
Riadenie Centralizované riadenie – prostredníctvom výročnej výzvy na predkladanie návrhov vyhlásenej Komisiou Zdieľané riadenie

Členské štáty v operačných programoch stanovujú, ako sa musia vynaložiť peniaze z EŠIF v priebehu programového obdobia. Operačné programy môžu byť zostavené pre konkrétny región alebo celoštátny tematický cieľ. Členský štát pre každý operačný program vymenuje riadiaci orgán, ktorý je zodpovedný za riadenie a vykonávanie.
Pridelené rozpočtové prostriedky Výberové konanie o finančné prostriedky podľa kvality projektov Zameranie podpory tam, kde je v rámci EÚ najviac potrebná: finančné rozpočtové prostriedky pridelené jednotlivým členským štátom závisia od postavenia každého regiónu vo vzťahu k priemernému HDP na obyvateľa v EÚ, t. j. menej rozvinuté regióny dostávajú viac prostriedkov ako ostatné. Po pridelení finančných prostriedkov regiónom, ich operačným programom a prioritám musia predložené projekty spĺňať kritériá oprávnenosti vrátane kvality projektov.
Druh projektov a prijímateľov Prevažne nadnárodné projekty a konzorciá Prevažne jednotliví prijímatelia alebo zainteresované strany v tej istej krajine/regióne (výnimka: projekty v rámci cezhraničných alebo medziregionálnych operačných programov, navrhnuté pre cieľ Európska územná spolupráca).

Zdroj: EDA, na základe informácií Komisie.

Príloha II – Štatistika

Ilustrácia 7 – Rozdelenie prostriedkov z programu Horizont 2020 a EŠIF viazaných na výskum a inováciu (2014 – 2020) podľa členských štátov v % vyjadrení (k 31. 12. 2021)

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Ilustrácia 8 – Viazané finančné prostriedky programu Horizont 2020 a EŠIF (k 31. 12. 2021)

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Príloha III – Metodika

Náš audit sa zakladal na tejto metodike:

  1. Administratívna kontrola verejne dostupných dokumentov a interných dokumentov Komisie, ako sú právne texty, usmernenia a hodnotenia.
  2. Štatistická analýza údajov z celého radu zdrojov: CORDA, prehľad programu Horizont 2020, Eurostat a údaje o projektoch spolufinancovaných z EŠIF.
  3. Hĺbková analýza textu, ktorá spočívala v:

    1. identifikácii parametrov (slov a slovných spojení), ktoré sa majú použiť v hĺbkovej analýze textu, ako je napríklad stratégia pre inteligentnú špecializáciu, EŠIF alebo Interreg;
    2. analýze najnovších pracovných programov Horizont 2020 (2018 – 2020) s použitím slov a slovných spojení uvedených v bode i);
    3. podrobná analýza náhodne vybratej vzorky pracovných programov Horizont 2020 (11 pracovných programov) na identifikáciu špecifických odkazov na synergie v nájdených záznamoch získaných podľa bodu ii).
  4. Hĺbková analýza textu dohôd o grante, ktorá spočívala v:

    1. identifikácii projektov programu Horizont 2020 s potenciálom vytvoriť nadväzujúce synergie, t. j. projektov, ktoré patria pod overenie koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum, pilier 2 programu Horizont 2020 a pilier 3 programu Horizont 2020 (okrem spoločných podporných činností). Výsledkom bolo 13 603 dohôd o grante predstavujúcich 38 % všetkých projektov Horizont 2020 a dosahujúcich 63 % všetkých viazaných finančných prostriedkov programu Horizont 2020;
    2. identifikácii (v spolupráci so zamestnancami Komisie) parametrov (slov a slovných spojení), ktoré sa majú použiť v hĺbkovej analýze textu, ako sú napríklad politika súdržnosti, stratégia pre inteligentnú špecializáciu, operačný program, EŠIF, riadiaci orgán atď.;
    3. hĺbkovej analýze textu s použitím nástroja CORTEX (nástroj Európskej komisie na hĺbkovú analýzu textu) týkajúcej sa dohôd o grante programu Horizont 2020 získaných podľa bodu i) s použitím slov a slovných spojení uvedených v bode ii) na identifikovanie projektov, ktoré obsahovali odkazy na EŠIF;
    4. podrobnej analýze založenej na náhodne vybratej štatisticky reprezentatívnej vzorke základného súboru (100 projektov) identifikovanej ako výsledok kroku iii) s cieľom odlíšiť projekty, ktoré usilujú o nadväzujúce synergie, od projektov, ktoré obsahovali iné odkazy na EŠIF (napr. predchádzajúce skúsenosti účastníkov s projektmi podporovanými z EŠIF);
    5. podrobnej analýze projektov v rámci „overenia koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum“ (16 projektov) identifikovaných v kroku iii) s cieľom odlíšiť projekty, ktoré usilujú o nadväzujúce synergie, od projektov, ktoré obsahovali iné odkazy na EŠIF (napr. predchádzajúce skúsenosti účastníkov s projektmi podporovanými z EŠIF).
  5. Online prieskumy na získanie stanovísk vnútroštátnych zainteresovaných strán zaslané:

    • 27 riadiacim orgánom (jeden na členský štát) riadiacim operačné programy s najväčšími investíciami do výskumu a inovácie na členský štát, s mierou odpovede 64 %. Operačné programy predstavovali približne 63 % celkových výdavkov EÚ na výskum a inováciu viazaných v rámci EFRR (obdobie 2014 – 2020),
    • 78 národných kontaktných miest, reprezentatívna vzorka náhodne vybratých národných kontaktných miest so 67 % mierou odpovede.
  6. Dotazníky a rozhovory so zamestnancami Komisie.
  7. Dotazníky a rozhovory s odborníkmi v danej oblasti.
  8. Dotazníky a videokonferencie s riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami zamerané na overovanie faktov, ako aj analýza vzorky stratégie S3 a súvisiacich operačných programov z piatich členských štátov (Chorvátsko, Portugalsko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko). Tieto krajiny sme vybrali na základe ich výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, dostupnosti EŠIF pre výskum a inováciu a účasti v programe Horizont 2020.

Tabuľka 3 – Vzorka operačných programov

Členský štát Operačný program EFRR suma naplánovaná na výskum a inováciu (mil. EUR) Viazané výdavky EFRR na výskum a inováciu na konci roka 2021 (mil. EUR)
Chorvátsko 2014HR16M1OP001 760 984
Poľsko 2014PL16RFOP001 7 476 11 545
Portugalsko 2014PT16M3OP001 1 512 3 475
Rumunsko 2014RO16RFOP001 780 1 011
Slovinsko 2014SI16MAOP001 500 843
  Spolu 11 027 17 858

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Vybraté operačné programy dosiahli hodnotu 34 % investícií EFRR do výskumu a inovácie (2014 – 2020). Príslušné intervenčné kódy, ako ich uviedlo GR REGIO, sú:

  • 002 – Výskumné a inovačné postupy vo veľkých podnikoch,
  • 056 – Investície do MSP priamo spojené s aktivitami v oblasti výskumu a inovácie,
  • 057 – Investície do veľkých spoločností spojené s aktivitami v oblasti výskumu a inovácie,
  • 058 – Výskumná a inovačná infraštruktúra (verejná),
  • 059 – Výskumná a inovačná infraštruktúra (súkromná),
  • 060 – Výskumné a inovačné činnosti vo verejných výskumných centrách,
  • 061 – Výskumné a inovačné činnosti v súkromných výskumných centrách,
  • 062 – Transfer technológií a spolupráca MSP s univerzitami,
  • 063 – Podpora klastrov a podnikové siete,
  • 064 – Výskumné a inovačné postupy v MSP,
  • 065 – Výskumné a inovačné postupy, transfer technológií a spolupráca.

Príloha IV – Synergie v nariadeniach EÚ: 2014 – 2020 oproti 2021 – 2027

Tabuľka 4 – Synergické mechanizmy v nariadení o spoločných ustanoveniach, obdobia 2014 – 2020 a 2021 – 2027

Synergické mechanizmy Nariadenie o spoločných ustanoveniach na obdobie 2014 – 2020 Nariadenie o spoločných ustanoveniach, VFR 2021 – 2027
[všeobecne] Obsah partnerskej dohody:

Partnerská dohoda musí obsahovať dojednania, ktorými sa zabezpečí účinné vykonávanie EŠIF. Tieto dojednania musia zabezpečovať koordináciu medzi EŠIF a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi, ako aj s EIB (článok 15 ods. 1 písm. b) bod i)).

Oprávnenosť:

Na operáciu možno poskytnúť podporu z jedného alebo viacerých EŠIF/programov a z iných nástrojov Únie v prípade, keď sa na výdavkovú položku neposkytla podpora z iného programu/fondu/nástroja Únie (článok 65 ods. 11 nariadenia o spoločných ustanoveniach).

Je možné zosúladenie nákladových modelov (stupnice jednotkových nákladov, jednorazové sumy a paušálne sadzby) uplatňovaných na príslušné náklady a podobné druhy operácií a prijímateľov v rámci programu Horizont 2020 s inými programami EÚ (článok 67 ods. 5 písm. b) a článok 68 ods. 1 písm. c)).
Rozpočtové investície EÚ:

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie by sa malo vyvíjať úsilie o synergie najmä medzi fondmi EÚ a inými relevantnými nástrojmi [....]. Uvedené synergie by sa mali dosiahnuť na základe používateľsky ústretových kľúčových mechanizmov, a to uznania paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady z programu Horizont Európa v prípade podobnej operácie a možnosti kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie za predpokladu, že sa pritom zabráni dvojitému financovaniu. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá doplnkového financovania z fondov EÚ (odôvodnenie 49).
Známka excelentnosti   Mali by sa optimalizovať synergie medzi fondmi Únie a priamo riadenými nástrojmi. Malo by sa uľahčiť poskytovanie podpory pre operácie, ktoré už získali známku excelentnosti alebo boli spolufinancované z programu Horizont Európa s príspevkom z fondov EÚ. Podmienky, ktoré sa už posúdili na úrovni Únie. by sa nemali posudzovať znova, pokiaľ operácie spĺňajú súbor požiadaviek stanovených v nariadení o spoločných ustanoveniach (odôvodnenie 61).

Známka excelentnosti je značka kvality udelená Komisiou v súvislosti so žiadosťou, ktorou sa preukazuje, že žiadosť posudzovaná vo výzve na predkladanie žiadostí v rámci nástroja Únie spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu daného nástroja Únie, ale nemohla získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu na predkladanie žiadostí a mohla by získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni (článok 2 ods. 45).

Pokiaľ ide o operácie, ktorým bola udelená známka excelentnosti, alebo operácie vybraté v rámci programu spolufinancovaného programom Horizont Európa, riadiaci orgán môže:

  • rozhodnúť o poskytnutí podpory priamo z EFRR alebo ESF+, ak takéto operácie spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach,
  • uplatniť na tieto operácie maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov stanovených v rámci relevantného nástroja Únie (článok 73 ods. 4 nariadenia o spoločných ustanoveniach).
Prevody   Členské štáty by mali mať dostatočnú flexibilitu pri implementácii prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia, ktoré im boli pridelené. Malo by byť možné previesť určité sumy financovania medzi fondmi a medzi zdieľaným riadením a priamo a nepriamo riadenými nástrojmi (odôvodnenie 19).

Prevod zdrojov (článok 26 ods. 1 až 9 nariadenia o spoločných ustanoveniach)

  • Členské štáty môžu požiadať o prevod až 5 % počiatočných vnútroštátnych vyčlenených prostriedkov jednotlivých fondov do akéhokoľvek iného nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

    Členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo v žiadosti o zmenu programu takisto požiadať o prevod najviac 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov každého fondu do iného fondu alebo fondov.

    Členské štáty môžu takisto požiadať o dodatočný prevod najviac 20 % počiatočných národných pridelených prostriedkov podľa jednotlivých fondov medzi EFRR, ESF+ alebo Kohéznym fondom v medziach celkových zdrojov členského štátu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Členské štáty, ktorých priemerná celková miera nezamestnanosti v období 2017 – 2019 je nižšia ako 3 %, môžu požiadať o takýto dodatočný prevod až do výšky 25 %.
  • Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom vznesie námietku voči žiadosti o prevod v rámci zmeny príslušného programu: i) ak by takýto prevod ohrozil dosiahnutie cieľov programu, z ktorého sa majú zdroje previesť; ii) ak členský štát neposkytol primerané odôvodnenie prevodu.
  • Ak Komisia neprijala právny záväzok v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, príslušné neviazané zdroje sa môžu previesť späť do fondu, z ktorého boli pôvodne prevedené a pridelené na jeden alebo viacero programov.
Kumulatívne financovanie   Na operáciu možno poskytnúť podporu z jedného alebo viacerých fondov/programov/nástrojov EÚ. V takýchto prípadoch sa výdavky deklarované v žiadosti o platbu z jedného z fondov nedeklarujú v prípade žiadnej z týchto možností:

  1. podpora z iného fondu alebo nástroja Únie;
  2. podpora z toho istého fondu v rámci iného programu
(článok 63 ods. 9).
Kombinované financovanie/ partnerstvá   Orgány zodpovedné za programy – sprostredkovateľský orgán

Ak program spolufinancovaný programom Horizont Európa dostáva podporu z EFRR alebo ESF+, riadiaci orgán príslušného programu by mal určiť sprostredkovateľský orgán (subjekt vykonávajúci program spolufinancovaný programom Horizont Európa) (článok 71 ods. 5).

Výber operácií riadiacim orgánom

V prípade operácií, ktoré získali známku excelentnosti, alebo operácií, ktoré boli vybraté v rámci programu spolufinancovaného z programu Horizont Európa, sa riadiaci orgán môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR alebo ESF+, ak tieto operácie spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach.

Riadiace orgány môžu uplatniť na tieto operácie maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov stanovených v rámci relevantného nástroja Únie.

Zdroj: EDA.

Tabuľka 5 – Synergické mechanizmy v rámcových programoch: obdobia 2014 – 2020 a 2021 – 2027

Synergické mechanizmy Nariadenie o programe Horizont 2020 na obdobie 2014 – 2020 Nariadenie o programe Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027
Synergie s ostatnými programami Je potrebné rozvinúť a zintenzívniť synergie medzi programom Horizont 2020 a ostatnými programami a politikou súdržnosti. Môžu mať takisto podobu verejných partnerstiev s regionálnymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými programami, ktoré podporujú výskum a inováciu (odôvodnenia 18, 32, 33, 39 a 41).

Synergie s EŠIF

Program Horizont 2020 prispeje k odstráneniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie v EÚ prostredníctvom podpory synergií s EŠIF. Ak je to možné, malo by sa využívať kumulované financovanie (článok 21).
Je potrebné rozvinúť väčší počet konkrétnych synergií medzi rôznymi nástrojmi Únie na financovanie (odôvodnenie 33).

Program Horizont Európa by mal vynakladať úsilie na dosiahnutie synergií s ostatnými programami Únie, začínajúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. Synergie by mali umožniť v čo najväčšej miere zosúladiť pravidlá vrátane pravidiel oprávnenosti nákladov. Synergie by sa mali podporovať najmä alternatívnym, kombinovaným a kumulatívnym financovaním a prevodmi zdrojov (odôvodnenie 34).
Všeobecné   Strategické plánovanie a vykonávanie a formy financovania z prostriedkov EÚ

Strategickým plánovaním by sa malo zabezpečiť zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a konzistentnosť s prioritami a záväzkami Únie a zvýšiť komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania, čím sa posilňuje Európsky výskumný priestor (ERA) (článok 6).

Zásady programu Horizont Európa

Program Horizont Európa by sa mal vykonávať v synergii s inými programami Únie, pričom sa zároveň usiluje o maximálne administratívne zjednodušenie (článok 7 ods. 7).

Služobné cesty

Služobné cesty by mali transparentným spôsobom využívať synergie s inými programami Únie, ako aj s vnútroštátnymi a v relevantných prípadoch s regionálnymi inovačnými ekosystémami (článok 8 ods. 4).

Alternatívne, kombinované a kumulatívne financovanie a prevody zdrojov

Program Horizont Európa sa vykonáva v synergii s ostatnými programami Únie v súlade so zásadou stanovenou v článku 7 ods. 7 a článku 15 ods. 1).
Činnosti Ciele a činnosti

Časti I až III: Špecifické ciele

Rozšírenie účasti: Činnosti by mali pomôcť odstrániť rozdiely v oblasti výskumu a inovácie v Európe podporou synergií s EŠIF a osobitnými opatreniami na uvoľnenie excelentnosti v regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, čím sa rozšíri účasť na programe Horizont 2020 a prispeje sa k realizácii európskeho výskumného priestoru.

Vedúce postavenie priemyslu: štruktúra vykonávania programu Horizont 2020 podporujúca kľúčové vznikajúce technológie (KET) a prierezové činnosti v oblasti KET by mala zabezpečiť synergie a účinnú koordináciu s takými aspektmi, ako sú spoločenské výzvy. Okrem toho sa bude usilovať o synergie (tam, kde je to vhodné) medzi činnosťami KET a činnosťami v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020.

Časť IV –Špecifický cieľ: Šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti
PRÍLOHA I – Základné línie činností

Európske inovačné ekosystémy: Činnosti by sa mali vykonávať v synergii s takými oblasťami, ako je podpora EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.

PRÍLOHA III – Európske partnerstvo

Zabezpečenie koherentnosti a synergií európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí Únie, pričom pravidlá programu sa majú dodržiavať v čo najväčšom rozsahu, pri výbere aj realizácii.

PRÍLOHA IV – Synergie s inými programami EÚ

Neúplný zoznam synergií s inými programami Únie vrátane kohéznych fondov je uvedený v prílohe IV.

Zdroj: EDA.

Tabuľka 6 – Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách pre projekty v oblasti výskumu a vývoja v roku 2014 v porovnaní s rokom 2021

Synergické mechanizmy Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách – rok 2014 Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách – rok 2021
  Článok 25 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách o pomoci pre výskumné a rozvojové projekty Nové články 25a až 25d všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách
Všeobecné   Rozšírenie rozsahu pôsobnosti výnimiek, ktoré umožnia členským štátom realizovať určité opatrenia pomoci bez predchádzajúceho oznámenia a kontroly Komisie.

Pomoc udelená vnútroštátnymi orgánmi pre projekty financované prostredníctvom určitých centrálne riadených programov EU v novom viacročnom finančnom rámci:
Známka excelentnosti   Pomoc pre projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktorým bola priznaná značka kvality, tzv. známka excelentnosti, v programe Horizont 2020 alebo Horizont Európa (článok 25a)

Pomoc pre MSP určená na výskumné a vývojové projekty, ako aj štúdie realizovateľnosti, ktorým bola priznaná známka excelentnosti v programe Horizont 2020 alebo Horizont Európa, sú zlučiteľné s vnútorným trhom a vyňaté z povinnosti predchádzajúceho oznámenia.

Oprávnené činnosti projektu výskumu a vývoja alebo štúdie uskutočniteľnosti, na ktoré sa poskytne pomoc, budú tie, ktoré budú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, okrem činností, ktoré presahujú činnosti experimentálneho vývoja.

Kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov projektu výskumu a vývoja alebo štúdie uskutočniteľnosti, na ktoré bola poskytnutá pomoc, sú tie, ktoré sú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa.

Maximálna výška pomoci by nemala presiahnuť 2,5 mil. EUR na jeden MSP na jeden projekt výskumu a vývoja alebo na jednu štúdiu uskutočniteľnosti.

Celkové verejné financovanie poskytnuté na každý projekt výskumu a vývoja alebo štúdiu uskutočniteľnosti by nemalo presiahnuť mieru financovania stanovenú pre daný projekt výskumu a vývoja alebo štúdiu uskutočniteľnosti podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa (článok 25a všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách).

Akcie Marie Curie-Skłodowskej a „overenie koncepcie zo strany ERA“, ktorým bola priznaná známka excelentnosti   Pomoc pre akcie Marie Curie-Skłodowskej a akcie „overenia koncepcie zo strany ERA“

Kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov akcie, na ktorú bola poskytnutá pomoc, budú tie, ktoré sú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa. Celkové verejné financovanie poskytnuté na každú akciu, na ktorú bola poskytnutá pomoc, nesmie presiahnuť maximálnu úroveň podpory stanovenú v programe Horizont 2020 alebo v programe Horizont Európa.
Pomoc v rámci spolufinancovaných projektov výskumu   Pomoc poskytovaná na spolufinancovaný projekt výskumu a vývoja alebo štúdiu uskutočniteľnosti (vrátane projektov výskumu a vývoja v rámci inštitucionalizovaného európskeho partnerstva na základe článkov 185 alebo 187 zmluvy alebo akcia spolufinancovania programu, ako je vymedzená v pravidlách programu Horizont Európa). Tieto akcie realizujú aspoň tri členské štáty alebo aj dva členské štáty a najmenej jedna pridružená krajina a sú vybraté na základe hodnotenia a zoradenia vypracovaného nezávislými expertmi v nadväznosti na nadnárodné výzvy v súlade s pravidlami programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa. Musí byť zlučiteľná s vnútorným trhom [...] za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v nariadení.

Oprávnené činnosti projektu výskumu a vývoja alebo štúdie uskutočniteľnosti, na ktoré sa poskytne pomoc, budú tie, ktoré budú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, okrem činností, ktoré presahujú činnosti experimentálneho vývoja.

Kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov budú tie, ktoré sú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa.

Celkové poskytnuté verejné financovanie nesmie presiahnuť mieru financovania stanovenú pre projekt výskumu a vývoja alebo štúdiu uskutočniteľnosti v nadväznosti na výber, zoradenie a hodnotenie podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa.
Vytváranie tímov   Pomoc poskytovaná na spolufinancované akcie na vytváranie tímov, na ktorých sa zúčastňujú aspoň dva členské štáty a ktoré sú vybraté na základe hodnotenia a zoradenia vypracovaných nezávislými expertmi v nadväznosti na nadnárodné výzvy v súlade s pravidlami programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Oprávnené činnosti spolufinancovanej akcie na vytváranie tímov budú tie, ktoré sú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa. Činnosti, ktoré presahujú rámec činností experimentálneho vývoja, sú vylúčené.

Kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov budú tie, ktoré sú vymedzené ako oprávnené podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa. Okrem toho budú oprávnené aj investičné náklady na hmotný a nehmotný majetok súvisiaci s projektom.

Celkové verejné financovanie nesmie presiahnuť mieru financovania stanovenú pre akciu na vytváranie tímov na základe výberu, zoradenia a hodnotenia podľa pravidiel programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa.

Zdroj: EDA.

Akronymy a skratky

CORDIS: Informačná služba Spoločenstva pre výskum a vývoj

CORTEX: hĺbková analýza základného textu

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

EIC: Európska rada pre inovácie

ERC: Európska rada pre výskum

GR REGIO: Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu a mestskú politiku

GR RTD: Generálne riaditeľstvo Komisie pre výskum a inováciu

Horizont 2020: Horizont 2020

JRC: Spoločné výskumné centrum

MSP: malé a stredné podniky

NKM: národné kontaktné miesta

OP: operačné programy

RP: rámcový program

S3: stratégie pre inteligentnú špecializáciu

V a I: výskum a inovácia

ZE: známka excelentnosti

Glosár

Európska rada pre inovácie: hlavný inovačný program EÚ na identifikáciu, vývoj a rozširovanie prelomových technológií a inovácií.

Európska rada pre výskum: orgán EÚ zriadený na podporu inovatívneho výskumu vedeného vedeckou komunitou vo všetkých oblastiach.

Európske partnerstvá: iniciatíva, prostredníctvom ktorej Európska komisia spolupracuje so súkromnými a/alebo s inštitucionálnymi partnermi z členských štátov s cieľom poskytnúť spoločnú podporu výskumným a inovačným činnostiam.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktorými sa spoločne podporuje hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom financovania investícií, ktorými sa znižujú rozdiely medzi regiónmi.

Interreg: rámec pre medziregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu, ktorým sa riadi dialóg o politikách a vykonávanie spoločných opatrení.

Národné kontaktné miesto: subjekt zriadený a financovaný vládou členského štátu EÚ alebo iného pridruženého štátu na poskytovanie podpory a usmernení žiadateľom a prijímateľom v rámci programu Horizont 2020 alebo Horizont Európa v danej krajine.

Operačný program: rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Priame riadenie: riadenie fondu alebo programu EÚ len Komisiou, na rozdiel od zdieľaného riadenia alebo nepriameho riadenia.

Prideľovanie finančných prostriedkov na základe excelentnosti: prideľovanie na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov a prostredníctvom nezávislého partnerského preskúmania založeného na zásluhách, pričom sa vyberú len najlepšie projekty bez zohľadnenia geografického rozloženia.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny verejný (alebo súkromný) orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného EÚ.

Rozširujúce opatrenie: špecifické opatrenie na pomoc pri budovaní kapacít, vytváranie prepojení medzi poprednými výskumnými inštitúciami a regiónmi EÚ, ktoré dosahujú nižšiu výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií, a poskytovanie odbornej politickej podpory.

Spoločné výskumné centrum: vedecký a znalostný útvar Komisie, ktorý poskytuje vedecké poradenstvo a podporu pre politiku EÚ.

Stratégia Európa 2020: desaťročná stratégia EÚ vyhlásená v roku 2010 na podporu rastu a vytvárania pracovných miest.

Stratégia pre inteligentnú špecializáciu: národná alebo regionálna stratégia, v ktorej sa stanovujú priority budovania konkurenčnej výhody rozvíjaním a zosúlaďovaním silných stránok výskumu a inovácie s potrebami podnikov a zabezpečovaním konvergencie inovačnej výkonnosti.

Vytváranie tímov: rozširujúce opatrenie spájajúce popredné vedecké inštitúcie s členskými štátmi a regiónmi, ktoré dosahujú nižšiu výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií, prostredníctvom vytvorenia alebo modernizácie centier excelentnosti v hostiteľských regiónoch.

Záväzok: suma vyčlenená v rozpočte na financovanie konkrétnej položky výdavkov, ako je zmluva alebo dohoda o grante.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Tento audit viedla členka EDA Ivana Maletić a podporu jej poskytla vedúca kabinetu Sandra Diering, atašé kabinetu Tea Vlainić, hlavná manažérka Marion Colonerus, vedúci úlohy Juan Antonio Vazquez Rivera, audítor Marco Montorio a audítorka Katja Mravlak. Laura Mcmillan poskytla jazykovú podporu.

Zľava doprava: Katja Mravlak, Ivana Maletić, Tea Vlainić, Juan Antonio Vazquez Rivera, Marco Montorio, Sandra Diering, Marion Colonerus.

Koncové poznámky

1 Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013, tridsiatatretia zarážka a článok 21.

2 Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, príloha I – 4.3.

3 Enabling synergies between the ESIFs, H2020 and other research, innovation and competitiveness-related Union programmes (Umožnenie synergií medzi EŠIF, programom Horizont 2020 a ďalšími programami Únie súvisiacimi s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou).

4 Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

5 MLE on National Practices in Widening Participation and Strengthening Synergies (Vzájomné učenie o praxi členských štátov pri rozširovaní účasti a posilňovaní synergií), Európska komisia, 2018; Synergies between FPs for Research and Innovation and European Structural and Investment Funds (Synergie medzi rámcovými programami pre výskum a inováciu a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi), Európska komisia, 2017.

6 Príloha I, 4.3.

7 Odôvodnenie 33.

8 Maximisation of synergies between the European Structural and Investment Funds and other EU Instruments to attain Europe 2020 Goals (Maximalizácia synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ostatnými nástrojmi EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020), Výskumná služba európskeho parlamentu, 2016.

9 Widening Participation and Strengthening Synergies – Challenge paper topic 5 (Rozširovanie účasti a posilňovanie synergií – Dokument o výzvach, téma 5), Vzájomné učenie, Európska komisia, 2018.

10 Capitalisation through coordination across EU funds (Kapitalizácia prostredníctvom koordinácie v rámci fondov EÚ), Európska komisia, 2020.

11 Dataset of projects co-funded by the ERDF during the multi-annual financial framework 2014-2020 (Súbor údajov o projektoch spolufinancovaných z EFRR počas viacročného finančného rámca 2014 – 2020), Spoločné výskumné centrum, 2019.

12 Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, článok 46 ods. 2.

13 MLE on National Practices in Widening Participation and Strengthening Synergies (Vzájomné učenie o praxi členských štátov pri rozširovaní účasti a posilňovaní synergií), Európska komisia, 2018.

14 Smart Specialisation: what gets lost in translation from concept to practice? (Inteligentná špecializácia: čo sa stráca pri prechode od koncepcie k praxi?), Regional Studies Association, 2020; How ‘smart’ are smart specialisation strategies? (Ako „inteligentné“ sú stratégie pre inteligentnú špecializáciu?), University Association for Contemporary European Studies, 2020.

15 Study on prioritisation in Smart Specialisation Strategies in the EU (Štúdia o stanovení priorít v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu v EÚ), Európska komisia, 2021.

16 Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

17 Who gets Horizon 2020 research grants? Propensity to apply and probability to succeed in a two-step analysis (Kto získava výskumné granty programu Horizont 2020? Tendencia podať prihlášku a pravdepodobnosť úspechu v analýze v dvoch krokoch), Enger, S. G., Castellacci, F., Scientometrics 109, 1611 – 1638, 2016.

18 Záverečná správa projektu MIRRIS (Mobilizácia inštitucionálnych reforiem na zlepšenie systémov/inštitúcií v oblasti výskumu a inovácie v Európe), jún 2016.

19 Nariadenie 2021/1060, článok 73.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF ISBN 978-92-847-8948-1 ISSN 1977-5776 doi:10.2865/538 QJ-AB-22-021-SK-N
HTML ISBN 978-92-847-8916-0 ISSN 1977-5776 doi:10.2865/967528 QJ-AB-22-021-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácie 1 a 3 – ikony: tieto symboly boli navrhnuté pomocou zdrojov z webovej stránky Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

  • prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
  • prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
  • prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.