Podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) Financovanie z nástroja SURE prispelo k zachovaniu pracovných miest počas krízy COVID-19, ale jeho plný dosah nie je známy

Zhrnutie

I Pandémia COVID-19 spôsobila európskemu hospodárstvu vážny otras a výrazne narušila trh práce, čo ohrozilo milióny pracovných miest. V tejto situácii zaviedla EÚ dočasný nástroj SURE (podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii), ktorý má členským štátom pomôcť riešiť vplyv pandémie na ich trhy práce. Nástroj bol konkrétne navrhnutý tak, aby podporoval členské štáty pri zavádzaní nových alebo rozširovaní existujúcich systémov na udržanie pracovných miest. Rada sa rozhodla rozšíriť rozsah pôsobnosti systému, ktorý pôvodne navrhla Komisia, tak, aby sa nástroj SURE mohol použiť aj na podporu opatrení súvisiacich so zdravím.

II Na rozdiel od tradičnej podpory sociálnej politiky financovanej z rozpočtu EÚ poskytuje nástroj SURE členským štátom dlhodobé úvery za výhodných finančných podmienok. Tento nástroj spravuje Komisia a môže si požičať až 100 mld. EUR na kapitálových trhoch. Do augusta 2022 schválila Rada finančnú pomoc 19 členským štátom vo výške 93,3 mld. EUR, z čoho bola vyplatená suma takmer 92 mld. EUR (98 %). Obdobie dostupnosti sa končí 31. decembra 2022, hoci Rada môže na základe návrhu Komisie rozhodnúť o predĺžení tohto obdobia.

III Audit nástroja SURE sme vykonali vzhľadom na jeho význam pri zmierňovaní vplyvu pandémie COVID-19. Okrem toho finančná podpora z nástroja SURE až do výšky 100 mld. EUR je značná. Posudzovali sme, či bol nástroj efektívne a účinne zmiernil riziko nezamestnanosti v EÚ.

IV Celkovo sme dospeli k záveru, že Komisia na výzvu pomoci členským štátom zachovať zamestnanosť reagovala rýchlo a efektívne. Bola schopná poskytnúť podporu EÚ pre členské štáty rýchlejšie ako v prípade štandardných postupov financovania. Rámec SURE odrážal núdzovú situáciu a obmedzil finančné riziko pre rozpočet EÚ. Hoci na súhrnnej úrovni existujú určité náznaky, že podpora z nástroja SURE sa dostala k miliónom ľudí, nedostatok komplexných údajov členských štátov obmedzuje schopnosť Komisie posúdiť výsledky dosiahnuté prostredníctvom nástroja SURE.

V Komisia so súhlasom Rady včas, len dva mesiace po označení ochorenia COVID-19 za pandémiu, navrhla nové, inovatívne nariadenie. Podpora z nástroja SURE umožnila členským štátom vytvoriť alebo rozšíriť existujúce systémy na udržanie pracovných miest, ale vzhľadom na veľmi odlišné podmienky na jednotlivých vnútroštátnych trhoch práce sa prístupy prijaté v rámci EÚ výrazne líšili.

VI Financovanie z nástroja SURE je založené na úveroch, a nie na grantoch. Dopyt členských štátov po týchto úveroch bol v súlade s rozpočtom vo výške 100 mld. EUR, ktorý navrhla Komisia. Jedným z jedinečných rysov nástroja SURE je, že všetky členské štáty poskytli záruky až do výšky 25 % všetkých úverov vyplatených v rámci nástroja SURE, ktoré majú byť všetky splatené do roku 2050. Tieto záruky slúžia ako rezerva na ochranu rozpočtu EÚ, keďže v prípade platobnej neschopnosti môžu byť aktivované pred vlastnými zdrojmi Komisie.

VII Nástroj SURE je nástroj reakcie na krízu, v rámci ktorého je rýchle vyplácanie finančných prostriedkov kľúčové. Väčšina členských štátov dostala prvú platbu do mesiaca od podania žiadosti. Vzhľadom na to, že systémy na udržanie pracovných miest sú náchylné na zneužitie, v nariadení o SURE sa vyžaduje, aby zmluvy o úvere s členskými štátmi obsahovali ustanovenia o kontrolách a auditoch s cieľom minimalizovať riziko podvodov a nezrovnalostí. Komisia začala ad hoc prieskum o vnútroštátnych systémoch auditu a kontroly začiatkom roka 2022, keď už bola členským štátom vyplatená väčšina finančných prostriedkov. Všetky členské štáty okrem jedného nahlásili prípady nezrovnalostí a údajných podvodov. Keďže však Komisia v septembri 2022 nevedela o žiadnych závažných nezrovnalostiach alebo podvodoch, za ktoré by podľa právnych predpisov niesla zodpovednosť, nezačala v tejto veci žiadne konkrétne vyšetrovania.

VIII Zo súhrnných informácií vyplýva, že podpora z nástroja SURE sa v najzávažnejšom období krízy dostala k miliónom zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb a spoločne s ďalšími opatreniami na podporu politiky prispela k zmierneniu rizík nezamestnanosti. Nástroj SURE je však navrhnutý tak, že nie je možné určiť jednotlivo jeho vplyv, pokiaľ ide o výstupy a výsledky, v rámci vnútroštátnych systémov. Dôsledkom toho je, že Komisia nemôže posúdiť výsledky nástroja SURE v každom členskom štáte. Napríklad nedostatok komplexných údajov členských štátov znamená, že počet ľudí a podnikov podporovaných z nástroja SURE – potenciálny prínos nástroja pri zmierňovaní rizík nezamestnanosti – nemožno v plnej miere posúdiť. Údaje členských štátov o opatreniach týkajúcich sa zdravia, ktoré boli oznámené Komisii, sú obmedzenejšie. Hodnotenie nie je v nariadení o SURE povinné.

IX Odporúčame, aby Komisia vykonala komplexné hodnotenie nástroja SURE s cieľom poučiť sa, ako s možnými budúcimi krízovými nástrojmi pracovať v budúcnosti.

Úvod

Základné informácie

01 Počas pandémie COVID-19 prijali členské štáty EÚ viaceré opatrenia v oblasti verejného zdravia, aby obmedzili šírenie koronavírusu. Tieto opatrenia spolu s ekonomickou neistotou spôsobenou pandémiou a narušeným dodávateľským reťazcom spôsobenými uzavretím hraníc a tovární viedli k výraznému poklesu výroby i spotreby v EÚ. V počiatočných fázach pandémie zahŕňali tieto opatrenia obmedzenie pohybu, ktoré viedlo k dočasnému uzavretiu rôznych odvetví hospodárstva EÚ, ako je cestovný ruch a pohostinské služby¹.

02 Výsledný hospodársky pokles, ktorý bol pociťovaný obzvlášť výrazne v južných členských štátoch EÚ, ohrozil milióny pracovných miest. Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) v roku 2020 odhadlo, že približne 45 miliónov pracovných miest, t. j. 23 % pracovnej sily, na trhu práce v EÚ27 čelilo veľmi vysokému riziku ohrozenia pandémiou COVID-19 a že ďalších 22 % pracovnej sily EÚ – väčšinou pracovníkov so strednou až nižšou kvalifikáciou v odvetví služieb – bolo vystavených určitému významnému riziku².

03 V tejto situácii zaviedla EÚ nástroj SURE (podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii) ako dočasné opatrenie s cieľom pomôcť členským štátom riešiť vplyv pandémie na ich trh práce. Nástroj podporuje členské štáty pri zavádzaní nových alebo rozšírených opatrení na udržanie pracovných miest. Tieto režimy poskytujú verejnú podporu príjmu za neodpracované hodiny pre podniky, ktoré majú hospodárske ťažkosti. Nástroje na udržanie pracovných miest zahŕňajú režimy skráteného pracovného času, nútenej dovolenky a mzdových dotácií.

O nástroji SURE

04 Hlavným cieľom nástroja SURE je poskytovať finančnú pomoc členským štátom, ktoré čelia vážnemu narušeniu ekonomiky alebo ktorým také narušenie vážne hrozí. Pri financovaní systémov na udržanie pracovných miest má nástroj SURE v konečnom dôsledku za cieľ znížiť výskyt nezamestnanosti a straty príjmov (pozri ilustráciu 1). Podporuje existujúce pracovné miesta, nefinancuje systémy podpory v nezamestnanosti.

05 Pôvodný legislatívny návrh Komisie týkajúci sa nástroja SURE bol obmedzený na cieľ zamestnanosti³. Pri prijímaní nariadenia o SURE v máji 2020 sa Rada rozhodla rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti na podporu opatrení súvisiacich so zdravím (pozri ilustráciu 2).

06 Nástroj SURE poskytuje úvery členským štátom a je financovaný pôžičkami. Spravuje ho Komisia a vzťahuje sa na operácie súvisiace s poskytovaním úverov a na správu a vyplácanie úverov. Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN) ako hlavné generálne riaditeľstvo koordinovalo vytvorenie a vykonávanie nástroja v úzkej spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL) a Generálnym riaditeľstvom pre rozpočet (GR BUDG) (pozri tabuľku 1).

07 SURE je dočasný nástroj. Jeho dostupnosť sa končí 31. decembra 2022, pokiaľ Rada na návrh Komisie nerozhodne o jeho predĺžení.

Finančné krytie

08 Podľa nariadenia si Komisia môže na kapitálových trhoch požičať až 100 mld. EUR na financovanie podpory z nástroja SURE⁴. Každý členský štát, ktorý chce využiť podporu z nástroja SURE, zašle žiadosť Komisii. Komisia posúdi každú žiadosť a, ak spĺňa podmienky oprávnenosti stanovené v nariadení, navrhne, aby Rada schválila finančnú pomoc z nástroja SURE. Toto rozhodnutie má formu vykonávacieho rozhodnutia Rady o nadväznom úvere (úvere vydanom za rovnakých podmienok, ktorý Komisia dostala na kapitálových trhoch) predstavujúcom finančnú pomoc dotknutému členskému štátu.

09 Na financovanie tohto nástroja Komisia emitovala dlhopisy na kapitálových trhoch. Dlhopisy emitované Komisiou mali rôzne obdobie splatnosti, od piatich do 30 rokov. O dlhopisy SURE bol u investorov veľký záujem.

10 Okrem toho Komisia prvýkrát emitovala dlhopisy v rámci nástroja SURE ako sociálnoinvestičné dlhopisy (pozri rámček 1).

Rozsah auditu a audítorský prístup

11 Posudzovali sme, či bol nástroj SURE efektívnou a účinnou reakciou na zmiernenie rizík nezamestnanosti v EÚ v dôsledku pandémie COVID-19 a či ho Komisia účinne vykonávala. Konkrétne sme preskúmali, či:

• vytvorenie nástroja bolo včasné,
• boli zavedené primerané opatrenia na obmedzenie finančného rizika pre rozpočet EÚ prostredníctvom nástroja SURE,
• legislatívny rámec pre nástroj SURE a jeho vykonávanie odrážali krízovú situáciu a zároveň minimalizovali riziko podvodu a nezrovnalosti,
• Komisia vypracovala spoľahlivý rámec na monitorovanie vykonávania vnútroštátnych systémov na udržanie pracovných miest financovaných z nástroja SURE a na hodnotenie ich vplyvu,
• nástroj SURE účinne pomáhal členským štátom chrániť pracovné miesta.

12 Príslušné obdobie trvalo od apríla 2020, keď Komisia navrhla nariadenie o SURE do konca audítorskej práce v teréne v septembri 2022. Predmetom auditu bola Komisia. Posúdenia vykonávania nástroja SURE na úrovni jednotlivých členských štátov a riadenia operácií súvisiacich s poskytovaním úverov Komisiou boli mimo rozsahu auditu.

13 Údaje a informácie sme získali od hlavných generálnych riaditeľstiev Komisie zodpovedných za nástroj SURE, ako aj od Eurostatu. Konzultovali sme s nadáciou Eurofound (agentúra EÚ na zlepšovanie pracovných podmienok) a Centrom pre európske politické štúdie (CEPS, európsky think-tank).

14 V rámci auditu sme:

• preskúmali existujúce právne predpisy EÚ, usmernenia Komisie a výmenu informácií s členskými štátmi a ďalšie relevantné dokumenty,
• uskutočnili rozhovory so zástupcami Komisie, CEPS a nadácie Eurofound,
• analyzovali postupy podávania žiadostí o nástroj SURE a podávania správ o ňom v prípade vzorky žiadostí o finančnú pomoc,
• začiatkom roka 2022 preskúmali odpovede členských štátov na prieskum Komisie s cieľom posúdiť riziko nezrovnalostí a podvodov.

15 Vykonali sme audit nástroja SURE z dôvodu jeho údajného významu pri zmierňovaní vplyvu pandémie COVID-19 a predchádzaní obávanému prudkému rastu nezamestnanosti, ktorý sa pôvodne predpokladal. Finančná podpora z nástroja SURE až do výšky 100 mld. EUR je navyše značná.

Pripomienky

Nástroj SURE bol včasnou reakciou na zmiernenie rizika nezamestnanosti počas pandémie COVID-19

16 Preskúmali sme, či bol nástroj včasnou reakciou na zmiernenie rizika nezamestnanosti počas pandémie COVID-19, pričom sme analyzovali najmä harmonogram príslušných procesov od dátumu vyhlásenia pandémie. Skúmali sme aj to, či Komisia primerane posúdila očakávanú úroveň dopytu po úveroch z nástroja SURE s cieľom stanoviť finančné krytie a odhad Komisie týkajúci sa hypotetických finančných úspor pre členské štáty dosiahnutých prostredníctvom nástroja SURE.

EÚ rýchlo zaviedla nástroj SURE

17 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pandémiu 11. marca 2020. Komisia 2. apríla, do mesiaca, predložila Rade svoj návrh nariadenia o SURE. V tejto chvíli Komisia už začala rokovania s členskými štátmi o ich záväzku poskytnúť spoločné záruky za časť pôžičiek.

18 Dva mesiace po označení ochorenia COVID-19 za pandémiu prijala Rada 19. mája 2020 nariadenie s určitými zmenami, ako je rozšírenie rozsahu finančnej pomoci v rámci nástroja SURE tak, aby zahŕňal aj opatrenia súvisiace so zdravím (pozri bod 05).

19 Nástroj SURE je jedinečný, čo prípadné porovnávania komplikuje. Zatiaľ čo v reakcii na predchádzajúce krízy uplynulo od návrhu Komisie po prijatí zmien nariadenia o spoločných ustanoveniach v reakcii v priemere šesť mesiacov⁵, nariadenie o SURE bolo prijaté do dvoch mesiacov. Vďaka tomu mohli byť prvé úvery členským štátom poskytnuté v ranej fáze krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

20 Po prijatí nariadenia v máji 2020 Komisia získala finančné prostriedky na kapitálových trhoch a v októbri toho istého roka vyplatila členským štátom prvé úvery (pozri ilustráciu 3).

Požiadavky členských štátov na financovanie z nástroja SURE boli v súlade s odhadom Komisie

21 Nástroj SURE poskytuje finančnú pomoc členským štátom, ktoré čelia narušeniu trhu práce v dôsledku pandémie COVID-19. S cieľom posúdiť očakávanú úroveň dopytu po úveroch z nástroja SURE Komisia na konci marca 2020 vypracovala tri scenáre, pričom zohľadnila potenciálnu dĺžku obmedzení pohybu, ich rozsah a počet krajín žiadajúcich o úvery. Výsledkom bol odhad finančných potrieb pre systémy na udržanie pracovných miest v rozmedzí od 50 mld. EUR do 100 mld. EUR. Komisia sa rozhodla postupovať na základe scenára s najvyššími potrebami financovania (100 mld. EUR) vzhľadom na neistotu týkajúcu sa úplného dosahu pandémie COVID-19, ktorá v tom čase prevládala.

22 Odhad Komisie bol dostatočný na uspokojenie dopytu celej EÚ po finančnej podpore z nástroja SURE, hoci Rada do rozsahu pôsobnosti nariadenia zahrnula opatrenia súvisiace so zdravím. Osem členských štátov (Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa rozhodlo nástroj SURE nevyužiť. Všetky tieto členské štáty už zaviedli systémy na udržanie pracovných miest financované z vnútroštátnych zdrojov.

23 Do augusta 2022 schválila Rada finančnú pomoc v celkovej výške 93,3 mld. EUR 19 členským štátom, z čoho bola suma takmer 92 mld. EUR (98 %) vyplatená do augusta 2022 (pozri ilustráciu 4).

24 Takmer polovica podpory bola poskytnutá dvom členským štátom, Taliansku a Španielsku. Iba dva členské štáty, Poľsko a Rumunsko, v ktorých boli výdavky na opatrenia oprávnené na podporu z nástroja SURE nižšie, než sa predpokladalo, nepožiadali o vyplatenie všetkých dostupných úverov.

Komisia odhaduje, že členské štáty prostredníctvom nástroja SURE potenciálne ušetrili približne 8 mld. EUR

25 Jedným z dôvodov vysokej miery dopytu členských štátov po podpore z nástroja SURE je možnosť prístupu k financovaniu s relatívne nízkymi nákladmi. Komisia odhaduje, že vďaka úverovému ratingu EU AAA finančná pomoc poskytnutá v rámci nástroja SURE ušetrila členským štátom 8,5 mld. EUR na úrokových platbách v porovnaní s tým, čo by teoreticky zaplatili, keby si túto sumu požičali sami na kapitálovom trhu⁶.

26 Overili sme, že odhadované úspory na úrokoch odrážajú výšku úverov a rozdiel medzi úverovým ratingom EÚ a úverovým ratingom jednotlivých členských štátov. Sú sústredené v piatich prijímajúcich členských štátoch (Taliansko, Španielsko, Rumunsko, Poľsko a Grécko) v rozmedzí od 0,5 mld. EUR do 3,8 mld. EUR a predstavujú takmer 86 % celkových odhadovaných úspor.

Nástroj SURE predstavuje obmedzené finančné riziko pre rozpočet EÚ

27 Na základe ustanovení a pravidiel nariadenia o SURE a záručných dohôd s členskými štátmi sme analyzovali, či boli zavedené opatrenia na obmedzenie finančného rizika pre rozpočet EÚ.

Členské štáty zaručili 25 % všetkých úverov v rámci nástroja SURE

28 Hoci financovanie z nástroja SURE je založené na úveroch, a nie na grantoch, rozpočet EÚ je naďalej vystavený riziku, že jeden alebo viaceré členské štáty svoj úver nesplatia. Kľúčovým prvkom nástroja SURE je preto skutočnosť, že všetky členské štáty súhlasili s poskytnutím neodvolateľných záruk na požiadanie v pomere k svojmu pomernému podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku EÚ, ktorý pokrýva 25 % finančného krytia nástroja SURE. Zostávajúca časť je zaručená rozpočtom EÚ.

29 Záruky členských štátov boli navrhnuté tak, aby fungovali ako rezerva na ochranu rozpočtu EÚ. Ak členské štáty nevykonajú úhradu včas, Komisia môže vyvodiť zodpovednosť voči všetkým ostatným členským štátom. V prípade akéhokoľvek zlyhania sa podľa právnych predpisov očakáva, že Komisia „preskúma rozsah“ využívania rozpočtu EÚ na splatenie nesplatených dlhov⁷. Má však aj možnosť využiť najprv záruky členských štátov. Komisia nás informovala, že pravdepodobne uprednostní tento postup. V prípade, že sa rezerva záruk členských štátov vo výške 25 mld. EUR vyčerpá, zostávajúci dlh sa splatí z rozpočtu EÚ. Tieto opatrenia poskytujú investorom záruku, že existuje veľmi obmedzené riziko, že EÚ nesplatí svoje dlhy z dôvodu úverového ratingu EÚ AAA (pozri bod 25).

Dodatočné prudenciálne pravidlá ďalej obmedzujú finančné riziko pre rozpočet EÚ

30 Nariadenie o SURE ďalej zahŕňa dva hlavné mechanizmy (označované ako „prudenciálne pravidlá“) na zmiernenie maximálnej ročnej expozície a pre každý členský štát⁸:

• celková ročná splatná suma je obmedzená na 10 mld. EUR, čo je 10 % celkových finančných prostriedkov dostupných v rámci nástroja SURE. Komisia vydala dlhopisy s rôznymi obdobiami splatnosti na dosiahnutie tohto cieľa,
• ktorýmkoľvek trom členským štátom nemožno poskytnúť viac ako 60 % celkových dostupných finančných prostriedkov.

Podľa nášho názoru tieto prudenciálne pravidlá ďalej obmedzujú finančné riziko pre rozpočet EÚ v prípade platobnej neschopnosti členského štátu.

31 Nástroj SURE poskytuje finančné prostriedky členským štátom prostredníctvom úverov. Dlh je splatný v rokoch 2025 až 2050 a priemerný čas splatnosti je 14,5 roka⁹. Na ilustrácii 5 je znázornené členenie rôznych dátumov splatnosti podľa krajín a fungovanie prudenciálnych pravidiel. Napríklad medzi rokmi 2025 až 2050 sú tri roky, keď je splatná maximálna suma úverov vo výške 10 mld. EUR. Na rozdiel od predchádzajúcich kríz potrebovalo mnoho členských štátov podporu súčasne. Členské štáty zaslali svoje žiadosti o celkové finančné prostriedky s uprednostnenou splatnosťou úveru. Komisia preto naplánovala rôzne úvery z nástroja SURE s rôznymi splatnosťami.

Komisia zaviedla flexibilný rámec pre nástroj SURE, ktorý sa neriadil štandardnými mechanizmami financovania

32 Posudzovali sme, či rámec riadenia nástroja SURE odráža núdzový kontext. Analyzovali sme aj procesy, ktoré Komisia zaviedla na podávanie žiadostí o finančnú pomoc v rámci nástroja SURE a jej poskytovanie až do vyplatenia prostriedkov členským štátom, a potvrdili sme našu analýzu na základe vzorky prípadov. Napokon sme posúdili, či Komisia začala prijímať opatrenia na posúdenie rizika podvodov a nezrovnalostí pri vykonávaní systémov na udržanie pracovných miest financovaných z nástroja SURE na úrovni členských štátov.

Rámec SURE je odrazom núdzovej situácie

33 SURE je nástroj reakcie na krízu, ktorého účelom je poskytovať dočasnú a návratnú finančnú pomoc členským štátom. V dôsledku toho sa rámec SURE, ktorý zahŕňa samotné nariadenie spolu s rozhodnutiami Komisie na začiatku jeho vykonávania, zámerne zjednodušil v porovnaní s bežnými postupmi Komisie pre financovanie.

34 V nariadení o SURE sa napríklad nepožadovalo, aby Komisia pri posudzovaní žiadostí členských štátov o finančnú pomoc vykonala analýzu rozsahu a koncepcie existujúcich alebo plánovaných vnútroštátnych systémov na udržanie pracovných miest. Keďže tieto systémy sú v jednotlivých členských štátoch značne odlišné (pokiaľ ide o veľkosť, odvetvie a obrat podporovaných spoločností, skupiny oprávnených pracovníkov, úroveň a trvanie systému a zahrnutie zákazu prepúšťania), takáto analýza by výrazne oddialila vyplácanie úverov.

Podmienky stanovené v nariadení o SURE boli všeobecné a Komisia ich posudzovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi

35 Jedenásť z 19 členských štátov, ktoré čerpajú finančné prostriedky z nástroja SURE, pridelilo finančnú pomoc na vytvorenie nových systémov na udržanie pracovných miest a osem na rozšírenie alebo zmenu existujúcich systémov (pozri ilustráciu 6).

36 V nariadení o SURE¹⁰ sa stanovujú dve hlavné podmienky používania nástroja:

• náhle a prudké zvýšenie verejných výdavkov priamo súvisiacich so systémami na udržanie pracovných miest (podmienka aktivácie),
• podpora z nástroja SURE sa musí použiť na systémy na udržanie pracovných miest (t. j. režimy skráteného pracovného času alebo podobné opatrenia) alebo na opatrenia súvisiace so zdravím (podmienka oprávnenosti).

37 Na základe nášho preskúmania vzorky 31 prípadov (vrátane opatrení súvisiacich so zdravím) sme zistili, že Komisia primerane posudzovala, či boli tieto dve podmienky na použitie nástroja SURE splnené.

38 Podmienky oprávnenosti stanovené v nariadení boli široké a ponechávali členským štátom značnú voľnosť pri rozhodovaní o tom, kam zamerať finančné prostriedky EÚ. To uľahčilo úlohu Komisie pri posudzovaní žiadostí o podporu. Kontroly Komisie sa preto obmedzili na potvrdenie, že opatrenia, na ktoré sa žiadali finančné prostriedky, pomôžu ľuďom udržať si pracovné miesta v kontexte pandémie COVID-19. V právnych predpisoch sa však nevyžadovalo, aby Komisia posúdila nákladovú efektívnosť opatrení. V právnych predpisoch sa stanovuje, že nástroj SURE „dopĺňa vnútroštátne opatrenia… poskytovaním finančnej pomoci“¹¹. Komisia usúdila, že túto požiadavku zaručujú podmienky spojené s nástrojom a že nie je potrebné posudzovať komplementárnosť podpory z nástroja SURE s inými vnútroštátnymi opatreniami v členských štátoch.

39 Komisia s cieľom uľahčiť rýchle vyplácanie finančných prostriedkov udržiavala aj úzke dvojstranné kontakty s členskými štátmi počas procesu posudzovania navrhovaných systémov, napríklad s cieľom:

• vysvetliť podmienky používania nástroja (najmä prostredníctvom dvojstranných stretnutí na technickej úrovni pred tým, ako členské štáty predložia formálnu žiadosť o pomoc). Komisia napríklad niekedy musela členským štátom objasniť, že určité vnútroštátne opatrenia nie sú oprávnené na podporu v rámci nástroja SURE (pozri rámček 2).
• v prípade potreby získať ďalšie vysvetlenia týkajúce sa informácií predložených členskými štátmi.

Zdroj: EDA na základe dokumentov Komisie.

40 V prípadoch, keď Komisia zaznamenala nižšie čerpanie finančných prostriedkov z nástroja SURE, než bolo naplánované, aktívne sa zapájala do diskusií s vnútroštátnymi orgánmi, aby im pomohla využiť dostupné finančné prostriedky, napríklad prijatím dodatočných oprávnených opatrení alebo rozšírením existujúcich opatrení.

Rozsah pôsobnosti nástroja SURE bol Radou rozšírený na financovanie opatrení súvisiacich so zdravím, čím sa znížilo jeho primárne zameranie na zamestnanosť

41 Nariadenie o SURE stanovuje ako svoj hlavný cieľ zamestnanosť. Zahrnutím financovania opatrení súvisiacich so zdravím (ktorých príklady sú uvedené na ilustrácii 2) sa znižuje primárne zameranie na udržanie zamestnancov v pracovnom pomere. Hoci sú opatrenia súvisiace so zdravím oprávnené, musia zostať „doplnkov铹².

42 V neformálnom usmernení Komisie, ktoré bolo prerokované a odsúhlasené na zasadnutí pracovnej skupiny Rady v auguste 2020, sa stanovuje, že podiel celkových výdavkov nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím v členskom štáte by nemal presiahnuť 15 %. Celkovo sa tento strop dodržal, keďže výdavky členských štátov na opatrenia súvisiace so zdravím predstavovali približne 5 % celkového rozpočtu nástroja SURE.

43 V konečnom dôsledku však Komisia s podporou Rady vyložila pojem „doplnkové“ v tom zmysle, že podiel výdavkov nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím v každom členskom štáte by nemal presiahnuť 50 %. Zo siedmich členských štátov, ktoré pridelili finančné prostriedky z nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím, štyri obmedzili podiel týchto výdavkov na menej ako 15 %. Portugalsko využilo 23 % svojich úverov z nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím a Maďarsko a Rumunsko takmer 50 %. Ďalších dvanásť členských štátov túto možnosť nevyužilo.

Komisia vyplatila finančné prostriedky členským štátom rýchlo

44 Komisia rýchlo posudzovala žiadosti členských štátov. V dôsledku toho 13 z 19 členských štátov žiadajúcich o financovanie z nástroja SURE dostalo prvú platbu do jedného mesiaca od podania žiadosti o finančné prostriedky a päť členských štátov do ďalšieho mesiaca. Iný členský štát požiadal, aby mu boli finančné prostriedky postúpené neskôr, päť mesiacov po podaní žiadosti.

Dohody o úvere z nástroja SURE obsahovali ustanovenia týkajúce sa rizika podvodu a nezrovnalosti, ale právny rámec si nevyžadoval posúdenie spoľahlivosti systémov kontroly členských štátov

45 Opatrenia v reakcii na krízu, ako sú systémy na udržanie pracovných miest financované z nástroja SURE, sú obzvlášť náchylné na možné nezrovnalosti a zneužívanie, na čo poukázala sieť európskej platformy na riešenie problému nedeklarovanej práce¹³ a niekoľko správ najvyšších kontrolných inštitúcií¹⁴.

46 V nariadení o SURE sa stanovuje, že dohoda o úvere s každým členským štátom musí obsahovať ustanovenia týkajúce sa kontrol a auditov s cieľom minimalizovať riziko podvodu a nezrovnalosti, ako sa vyžaduje v nariadení o rozpočtových pravidlách¹⁵. Komisia má systémy, ktoré majú zabrániť podvodom a nezrovnalostiam medzi EÚ a členskými štátmi. Členské štáty sú zodpovedné za správne využívanie finančných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni s cieľom predchádzať nezrovnalostiam a podvodom a potenciálne vymáhať od príjemcov zneužité finančné prostriedky. Právny rámec nevyžaduje, aby Komisia posudzovala spoľahlivosť systémov kontroly členských štátov, ktorými sa riadi vykonávanie vnútroštátnych opatrení podporovaných z fondov EÚ. V súlade s právnym rámcom pre schvaľovanie úverov sa Komisia zamerala na povinnosti EÚ ako veriteľa a členských štátov ako dlžníkov. Komisia napríklad v rámci ex post kontrol preveruje, či sú opatrenia členských štátov podporované z nástroja SURE v súlade s opatreniami uvedenými vo vykonávacích rozhodnutiach Rady. Poznamenávame, že využívanie úverov ako mechanizmu na poskytovanie finančných prostriedkov znamená, že právna zodpovednosť Komisie v súvislosti s podvodmi a nezrovnalosťami je menšia, než keď udeľuje granty v rámci politiky súdržnosti.

47 V januári 2022 Komisia v reakcii na náš audit a s cieľom získať viac informácií o fungovaní dohôd o úvere v praxi vykonala ad hoc prieskum systémov auditu a kontroly v členskými štátoch, ktoré sú príjemcom pomoci z nástroja SURE. V tom čase už bolo vyplatených približne 95 % úverov. Členské štáty vo svojich odpovediach na prieskum uviedli, že na opatrenia podporované z nástroja SURE používajú systémy auditu a kontroly zavedené pred pandémiou. Až na jednu výnimku všetky členské štáty oznámili, že odhalili prípady nezrovnalostí alebo podvodov. Vo všetkých takýchto prípadoch dotknutý členský štát vykonal vyšetrovanie. To viedlo k právnym krokom na účely spätného získania neoprávnene použitých finančných prostriedkov v 13 členských štátoch¹⁶. Ak má Komisia vážne pochybnosti o tom, ako členské štáty využívajú finančné prostriedky nástroja SURE, má možnosť začať vyšetrovanie. V septembri 2022 Komisia nevykonala žiadne vyšetrovania, pretože si nebola vedomá žiadnych závažných nezrovnalostí a podvodov, za ktoré by podľa právnych predpisov uvedených v predchádzajúcom bode niesla zodpovednosť. Využívanie úverov znamená, že potenciálne nezrovnalosti vo vnútroštátnych systémoch obmedzujú finančné riziko pre rozpočet EÚ. Napriek tomu však pretrváva riziko poškodenia dobrého mena EÚ, ak sa opatrenia finančne podporované z rozpočtu EÚ vnímajú ako náchylné na podvody.

Úvery v rámci nástroja SURE pomohli financovať vnútroštátne systémy na udržanie pracovných miest s cieľom obmedziť nárast nezamestnanosti počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19

48 Preskúmali sme, či nástroj SURE dosiahol svoj celkový cieľ financovať vnútroštátne systémy určené na podporu pracovníkov v členských štátoch počas krízy a na zmiernenie rizík nezamestnanosti. Nástroj SURE je navrhnutý tak, aby nebolo možné určiť jeho vplyv jednotlivo v rámci týchto systémov. Analyzovali sme údaje Eurostatu a nadácie Eurofound, ako aj informácie Komisie a porovnávaciu štúdiu MMF.

49 Jedným z hlavných spôsobov, ako sa vlády členských štátov snažili bojovať proti potenciálnemu nárastu nezamestnanosti, bolo využívanie systémov na udržanie pracovných miest, ktoré boli oprávnené na podporu z nástroja SURE (pozri rámček 3). Tieto režimy a podobné opatrenia umožnili zamestnávateľom, ktorí zaznamenali dočasný pokles dopytu alebo výroby (najmä vo fázach zákazu vychádzania počas pandémie), znížiť pracovný čas svojich zamestnancov namiesto toho, aby ich prepustili. Zamestnanci si tak mohli udržať prácu a zároveň zachovať úroveň svojich príjmov.

50 V roku 2021 nadácia Eurofound¹⁸ nadácia uverejnila štúdiu porovnávajúcu vplyv na nezamestnanosť po finančnej kríze v roku 2008 a kríze spôsobenej ochorením COVID-19. V tejto štúdii sa zistilo, že zvýšenie miery nezamestnanosti v prvom roku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v členských štátoch využívajúcich nástroj SURE bolo nižšie ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2010. Hoci pandémia viedla k výraznému poklesu hospodárskej činnosti, nepremietlo sa to do zodpovedajúceho zníženia miery zamestnanosti, ktorá sa znížila relatívne mierne. Zatiaľ čo pokles hrubej domácej produkcie bol sprevádzaný výrazným znížením počtu odpracovaných hodín, nedošlo k zodpovedajúcemu veľkému nárastu nezamestnanosti¹⁹. Podľa nadácie Eurofound sa od 2. štvrťroka 2019 do 2. štvrťroka 2020 podiel pracovníkov, ktorí sú zamestnaní, ale nepracujú, viac než zdvojnásobil na 17 %, zatiaľ čo zamestnanosť v EÚ klesla len o 2,4 %.

51 Prístup EÚ možno porovnať s prístupom Spojených štátov. Podľa štúdie MMF z roku 2022²⁰ bol prudký nárast nezamestnanosti spôsobenej ochorením COVID-19 v USA spôsobený najmä dočasným prepúšťaním pracovníkov: v druhom štvrťroku 2020 predstavovali pracovníci, ktorí boli dočasne prepustení, viac ako 70 % novo nezamestnaných. Za celý rok 2020 klesla zamestnanosť v USA o 6,2 % a miera nezamestnanosti sa zvýšila o 4,4 percentuálneho bodu v porovnaní s 1,4 % a 0,4 percentuálneho bodu v EÚ.

Vplyv nástroja SURE nemožno v plnej miere posúdiť z dôvodu obmedzení v údajoch z monitorovania a chýbajúceho ex post hodnotenia

52 Posudzovali sme, či Komisia vypracovala spoľahlivý rámec na monitorovanie a podávanie správ o vykonávaní nástroja SURE. Na tento účel sme analyzovali monitorovacie procesy Komisie, od zberu údajov od členských štátov až po uverejňovanie polročných správ o využívaní finančnej pomoci. Posudzovali sme aj to, či Komisia plánovala hodnotenie nástroja v súlade so svojimi vnútornými pravidlami.

Požiadavky na monitorovanie a podávanie správ sa zameriavajú skôr na využívanie finančnej pomoci než na dosiahnuté výsledky

53 Požiadavky na monitorovanie a podávanie správ pre Komisiu a členské štáty v nariadení o SURE sa zameriavajú skôr na využívanie finančnej pomoci a výstupov než na to, čo sa dosiahlo prostredníctvom vnútroštátnych systémov na udržanie pracovných miest podporovaných z nástroja SURE, pokiaľ ide o výsledky.

54 Finančné monitorovanie Komisie sa okrem kontroly súladu oznámených opatrení s opatreniami prijatými vykonávacím rozhodnutím Rady zameralo na spôsob využitia úveru a celkovú výšku výdavkov na opatrenia financované v rámci nástroja SURE. To Komisii umožnilo aktívne sa zapájať do diskusií s vnútroštátnymi orgánmi v prípadoch, keď bolo čerpanie finančných prostriedkov z nástroja SURE v porovnaní s plánom nižšie (pozri bod 40).

55 Komisia odhaduje, že v 19 členských štátoch, ktoré nástroj SURE využívajú, sa z neho v roku 2020 podporilo približne 31,5 milióna ľudí a 2,5 milióna firiem. K členským štátom, v ktorých bola podporená väčšina populácie, patrí Taliansko (10,8 milióna), Španielsko (5,7 milióna) a Poľsko (3,6 milióna). Viac ako milión ľudí získalo podporu aj v ďalších piatich členských štátoch: Grécku, Česku, Belgicku, Portugalsku a Rumunsku. V auguste 2022 Komisia odhadla, že v roku 2021 využívali systémy na udržanie pracovných miest financované z nástroja SURE približne deväť miliónov ľudí²¹.

56 Údaje o výstupoch, ktoré vykázali členské štáty, ako je počet zahrnutých zamestnancov a podnikov, sa však vo všeobecnosti zakladali na odhadoch, neboli však vždy komplexné, ako sa uvádzalo v dvojročných správach SURE, a niekedy sa výrazne líšili. Tieto údaje tvorili základ správ, ktoré Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade (pozri rámček 4).

57 V priebehu času členské štáty poskytli viac údajov. Táto zvýšená dostupnosť údajov však viedla aj k významným rozdielom medzi údajmi uvedenými v rôznych polročných správach. Napríklad počet ľudí, ktorí využili podporu v roku 2021, bol v druhej, tretej a štvrtej polročnej správe vykázaný ako 5 miliónov, 3 milióny a 9 miliónov.

58 Kontroly Komisie týkajúce sa údajov o výstupoch, ktoré vykázali členské štáty, boli veľmi obmedzené a zameriavali sa na široký súlad s predtým podanými informáciami, ako aj na náklady na opatrenia, pričom sa použili rôzne dostupné zdroje údajov o trhu práce (napr. Eurostat). Týkali sa len posúdenia, či sa informácie poskytnuté členským štátom o počte príjemcov finančných prostriedkov z nástroja SURE (pokiaľ ide o zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo firmy a podľa odvetví) javili ako „vierohodné“.

59 Okrem toho členské štáty vo všeobecnosti poskytovali informácie na súhrnnej úrovni. Nedostatok podrobných údajov o výstupoch a výsledkoch vnútroštátnych systémov na udržanie pracovných miest znamená, že nie je možné identifikovať hlavných prijímateľov vnútroštátnych opatrení financovaných z nástroja SURE²². Hoci pandémia COVID-19 viedla k veľkému otrasu na trhu práce, nie všetky odvetvia, spoločnosti a skupiny pracovníkov boli zasiahnuté rovnakým spôsobom. Pri zamestnancoch s menej zabezpečenými pracovnými miestami, samostatne zárobkovo činné osoby a zraniteľné skupiny pracovnej sily (ako sú ženy, starší zamestnanci, osoby bez štátnej príslušnosti, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s nižším vzdelaním) bolo pravdepodobnejšie, že budú ovplyvnení opatreniami na obmedzenie fyzického kontaktu medzi ľuďmi a inými obmedzeniami, čo vážne narušilo ich pracovné vyhliadky²³.

60 Komisia nežiadala od členských štátov žiadne údaje o tom, čo sa pomocou opatrení týkajúcich sa zdravia dosiahlo na základe toho, že majú veľmi odlišný rozsah a ciele (pozri body 41–43). Tieto opatrenia možno financovať z viacerých rôznych nástrojov financovania EÚ a vnútroštátnych finančných nástrojov a zvyčajne ich decentralizovane vykonáva veľký počet rôznych orgánov a subjektov, čo vedie k riziku dvojitého financovania. Celkovo pripadá zo súhrnného finančného krytia nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím približne 3,2 mld. EUR a opatrenia sa značne líšia, pokiaľ ide o ich povahu a rozsah.

Polročné správy Komisie o využívaní finančnej pomoci z nástroja SURE môžu poskytnúť len hrubé odhady výsledkov

61 Do konca septembra 2022 Komisia v súlade s nariadením²⁴ uverejnila štyri polročné správy o využívaní finančnej pomoci z nástroja SURE. Tieto správy sú základným informačným zdrojom pre Európsky parlament, Radu a iné zainteresované strany. Tieto správy obsahujú informácie o vykonávaní finančnej pomoci (napríklad zostávajúce sumy, ktoré sa majú vyplatiť, splátkové kalendáre) a o tom, do akej miery stále pretrvávali mimoriadne okolnosti odôvodňujúce použitie nástroja SURE.

62 V nariadení o SURE sa nevyžaduje, aby Komisia podávala správy o výsledkoch ani o účinnosti nástroja, ale rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy vyžaduje podávanie správ o vplyve (pozri rámček 1). S cieľom splniť túto požiadavku obsahujú polročné správy aj informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom systémov na udržanie pracovných miest financovaných z nástroja SURE (pozri rámček 5).

Komisia nehodnotila nástroj SURE

63 Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách, Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva a usmernení pre lepšiu právnu reguláciu by Komisia mala hodnotiť výkonnosť programov EÚ z hľadiska ich účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ²⁶. V týchto hodnoteniach by sa malo kriticky a objektívne posúdiť, či bol nástroj EÚ vhodný na daný účel a či spĺňal plánované ciele s minimálnymi nákladmi na základe spoľahlivých dôkazov o úspechoch aj nedostatkoch²⁷. Okrem toho sa Komisia v rámci „akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv“ zaviazala vyhodnotiť skúsenosti s nástrojom SURE²⁸. V nariadení o SURE sa však výslovne nevyžaduje, aby Komisia hodnotila výkonnosť nástroja.

64 Pri iniciatívach navrhnutých ako naliehavé počas pandémie COVID-19, v súvislosti s ktorými sa neuskutočnili verejné konzultácie a posúdenie vplyvu, Komisia v apríli 2021 uviedla, že „jasne stanoví, ako a kedy sa akt následne vyhodnot퓲⁹ v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom najneskôr tri mesiace po legislatívnom návrhu. Keďže nariadenie o nástroji SURE bolo prijaté v máji 2020, nestalo sa tak v prípade nástroja SURE.

Závery a odporúčania

65 Pandémia COVID-19 spôsobila európskemu hospodárstvu vážny otras a výrazne narušila trh práce, čo ohrozilo milióny pracovných miest. Celkovo sme dospeli k záveru, že Komisia rýchlo reagovala na výzvu pomôcť členským štátom zachovať zamestnanosť a získať podporu EÚ pre členské štáty sedem mesiacov po vyhlásení pandémie rýchlejšie ako v prípade štandardných postupov financovania. Rámec riadenia bol odrazom núdzového kontextu a dočasná podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) bola navrhnutá tak, aby sa obmedzilo finančné riziko pre rozpočet EÚ. Na súhrnnej úrovni síce existujú určité náznaky, že podpora z nástroja SURE sa dostala k miliónom ľudí, no koncepcia nástroja, v rámci ktorého EÚ poskytovala úverové financovanie na podporu vnútroštátnych systémov, a nedostatok komplexných údajov z členských štátov obmedzujú schopnosť Komisie posúdiť výsledky dosiahnuté prostredníctvom nástroja SURE.

66 Nástroj SURE bol zriadený a spustený v núdzovej situácii, keď sa vykonávali reštriktívne opatrenia na obmedzenie šírenia koronavírusu a keď členské štáty čelili náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov. V tejto situácii Komisia so súhlasom Rady včas, len dva mesiace po označení ochorenia COVID-19 za pandémiu, navrhla nové, inovatívne nariadenie. Väčšina členských štátov (19) sa rozhodla tento nástroj využiť, pričom takmer polovica celkovej podpory vo výške 100 mld. EUR smerovala do Talianska a Španielska. Podpora z nástroja SURE umožnila členským štátom vytvoriť alebo rozšíriť existujúce systémy na udržanie pracovných miest. Vo všeobecnosti sa vo východných členských štátoch EÚ vytvorili nové systémy na udržanie pracovných miest, ale vzhľadom na veľmi odlišné okolnosti na každom vnútroštátnom trhu práce sa prístupy prijaté v celej EÚ výrazne líšili. Komisia odhadla, že členské štáty, ktoré mali úverový rating slabší ako EÚ, ušetrili spolu približne 8,5 mld. EUR na úrokoch v porovnaní s tým, čo by zaplatili, ak by sa rozhodli vziať si úvery samostatne (pozri body 17–26).

67 Štruktúra nástroja SURE bola nová a obmedzila riziko pre rozpočet EÚ. Financovanie je založené na úveroch, nie grantoch, a všetky členské štáty (vrátane tých, ktoré sa rozhodli nevyužiť nástroj SURE) poskytli neodvolateľné záruky na požiadanie až do výšky 25 % všetkých úverov vyplatených v rámci tohto nástroja, pričom všetky majú byť splatené do roku 2050. Tieto záruky slúžia ako rezerva na ochranu rozpočtu EÚ, keďže v prípade neplnenia záväzkov môžu byť záruky členských štátov vyžiadané pred vlastnými zdrojmi Komisie. Okrem toho sú zavedené prudenciálne pravidlá na zmiernenie expozície za rok a za každý členský štát. Celkovo bol zaznamenaný veľký dopyt po úveroch z nástroja SURE, pričom do augusta 2022 bolo vyplatených takmer 92 mld. EUR (pozri body 27–31).

68 Nástroj SURE je nástroj reakcie na krízu, v rámci ktorého je rýchle vyplácanie finančných prostriedkov prioritou. Postupy Komisie v rámci nástroja SURE boli jednoduchšie ako bežné intervencie Komisie. Napríklad nariadenie o SURE je krátke, no široké, pokiaľ ide o podmienky aktivácie a podmienky oprávnenosti, čo členským štátom poskytuje značnú voľnosť pri rozhodovaní o tom, na koho zamerať financovanie EÚ. V dôsledku toho Komisia nekontrolovala, či boli vnútroštátne opatrenia podporované z nástroja SURE nákladovo efektívne alebo či boli doplnené inými režimami. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti nástroja SURE na financovanie opatrení súvisiacich so zdravím znížilo jeho primárne zameranie na zamestnanosť. Komisia s podporou Rady napokon uznala, že tri z 19 členských štátov využili viac ako 15 % svojich úverov z nástroja SURE na opatrenia súvisiace so zdravím (pozri body 32–43).

69 Komisia rýchlo vyplatila finančné prostriedky členským štátom: väčšina členských štátov dostala prvú platbu do mesiaca po podaní žiadosti. Systémy na udržanie pracovných miest sú náchylné na zneužitie a v nariadení o SURE sa vyžaduje, aby dohody o úvere s členskými štátmi obsahovali ustanovenia týkajúce sa systémov kontrol a auditov s cieľom minimalizovať riziko podvodu a nezrovnalosti. Komisia začala ad hoc prieskum o systémoch auditu a kontroly v členských štátoch začiatkom roka 2022, keď už bola vyplatená väčšina finančných prostriedkov. Všetky členské štáty okrem jedného nahlásili prípady nezrovnalostí a údajných podvodov, ktoré viedli k vymáhaniu nesprávne použitých finančných prostriedkov v 13 členských štátoch. Keďže Komisia v septembri 2022 nevedela o žiadnych závažných nezrovnalostiach alebo podvodoch, za ktoré by podľa právnych predpisov niesla zodpovednosť, nezačala v tejto veci žiadne konkrétne vyšetrovania (pozri body 44–47).

70 Zo súhrnných informácií vyplýva, že podpora z nástroja SURE sa v najzávažnejšom období krízy dostala k miliónom zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb a spoločne s ďalšími opatreniami na podporu politiky prispela k zmierneniu rizík nezamestnanosti. Nástroj SURE je však navrhnutý tak, že nie je možné určiť jednotlivo jeho vplyv, pokiaľ ide o výstupy a výsledky, v rámci vnútroštátnych systémov. Dôsledkom toho je, že Komisia nemôže posúdiť výsledky nástroja SURE v každom členskom štáte. Napríklad nedostatok komplexných údajov členských štátov znamená, že počet ľudí a podnikov podporovaných z nástroja SURE – potenciálny prínos nástroja pri zmierňovaní rizík nezamestnanosti – nemožno v plnej miere posúdiť. Okrem toho existuje len málo dostupných údajov z monitorovania opatrení súvisiacich so zdravím s veľmi odlišným rozsahom pôsobnosti a cieľmi. Hodnotenie nie je v nariadení o SURE povinné (pozri body 48–64).

Odporúčanie – Hodnotiť nástroj SURE

S cieľom poučiť sa na účely možných budúcich núdzových nástrojov a v súlade so svojím záväzkom uvedeným v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv by Komisia mala vyhodnotiť skúsenosti s nástrojom SURE. Takéto hodnotenie by malo zahŕňať: rozsah, v akom nástroj SURE a vnútroštátne opatrenia podporili pridanú hodnotu (v prípade všetkých cieľov nástroja SURE vrátane opatrení súvisiacich so zdravím), či a ako nástroj SURE doplnil vnútroštátne opatrenia a či bol rámec SURE účinný pri minimalizácii rizika nezrovnalostí a podvodov vzhľadom na prípady oznámené členskými štátmi.

Cieľový dátum vykonania: do konca 3. štvrťroka 2024.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Annemie Turtelboom, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 9. novembra 2022.

Skratky

CEPS: Centrum pre európske politické štúdie

Eurofound: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok

GR BUDG: Generálne riaditeľstvo pre rozpočet

GR ECFIN: Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

SURE: Podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii

Glosár

Eurofound: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti v oblasti sociálnej politiky EÚ na základe porovnávacích informácií, výskumu a analýzy.

Opatrenia súvisiace so zdravím: opatrenia zamerané na zníženie pracovných rizík a zabezpečenie ochrany pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb na pracovisku a v prípade potreby aj iné opatrenia súvisiace so zdravím.

Podobné opatrenia ako režimy skráteného pracovného času: opatrenia trhu práce, okrem režimov skráteného pracovného času, ktoré chránia zamestnanosť prostredníctvom dotácií na podporu príjmov pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Režim skráteného pracovného času: verejný program, ktorý za určitých okolností umožňuje podnikom, ktoré majú hospodárske ťažkosti, dočasne znížiť počet hodín odpracovaných ich zamestnancami, ktorým sa poskytuje podpora príjmu z verejných zdrojov za neodpracované hodiny.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62745

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62745

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Annemie Turtelboom. Audit viedla členka EDA Iliana Ivanova a podporu jej poskytol vedúci kabinetu James Verity a atašé Ivan Genchev, hlavný manažér Pietro Puricella, vedúci úlohy Jussi Bright a audítori Fernando Pascual Gil, Andras Augustin Feher, Zeljko Mimica a Cristina Jianu.

Zľava doprava: Fernando Pascual Gil, James Verity, Jussi Bright, Iliana Ivanova, Ivan Genchev, Pietro Puricella, Zeljko Mimica.

Koncové poznámky

¹ Marcus, J. S. a kol.: The impact of COVID-19 on the Internal Market, Európsky parlament, 2021.

² Pouliakas, K.; Branka, J.: EU jobs at highest risk of COVID-19 social distancing: Is the pandemic exacerbating the labour market divide?, č. 1, pracovný dokument CEDEFOP, 2020.

³ Návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o nástroji SURE, COM(2020) 139.

⁴ Článok 5 nariadenia (EÚ) 2020/672.

⁵ V prípade nariadení o spoločných ustanoveniach týkajúcich sa programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020: nariadenie Rady (EÚ) č. 1083/2006 a nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

⁶ Nástroj SURE: po dvoch rokoch: štvrtá polročná správa, COM(2022) 483.

⁷ Článok 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 2020/672.

⁸ Článok 9 nariadenia (EÚ) 2020/672.

⁹ Nástroj SURE: po dvoch rokoch: štvrtá polročná správa, COM(2022) 483.

¹⁰ Článok 3 nariadenia (EÚ) 2020/672.

¹¹ Článok 2 nariadenia (EÚ) 2020/672.

¹² Článok 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/672.

¹³ COVID-19: combating fraud in short-term financial support schemes, European Platform tackling undeclared work, máj 2021.

¹⁴ Najvyššie kontrolné inštitúcie Chorvátska (2021), Írska (2021), Lotyšska (2020).

¹⁵ Článok 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/672, ako sa vyžaduje v článku 220 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1046.

¹⁶ Nástroj SURE po 18 mesiacoch: tretia polročná správa, COM(2022) 128.

¹⁷ COVID-19: Implications for employment and working life, COVID-19 series, Eurofound, Publications Office of the European Union, Luxemburg, 2021.

¹⁸ Monitoring convergence in the European Union: Looking backwards to move forward - Upward convergence through crises, Eurofound, Challenges and prospects in the EU series, 2021.

¹⁹ Commission report on labour market and wage developments in Europe, december 2021, s. 45.

²⁰ European Labor Markets and the COVID-19 Pandemic: Fallout and the Path Ahead, Medzinárodný menový fond, marec 2022.

²¹ Nástroj SURE: po dvoch rokoch: štvrtá polročná správa, COM(2022) 483.

²² COVID-19: Implications for employment and working life, COVID-19 series, Eurofound, Publications Office of the European Union, Luxemburg, 2021.

²³ EU jobs at highest risk of COVID-19 social distancing, CEDEFOP, 2020.

²⁴ Článok 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/672.

²⁵ Nástroj SURE: po dvoch rokoch: štvrtá polročná správa, COM(2022) 483.

²⁶ Článok 34 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046. Bod I.3 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, 12.5.2016, s. 1. SWD(2021) 305, Better Regulation Guidelines, 3.11.2021, s. 23.

²⁷ Oznámenie Komisie o lepšej právnej regulácii: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, COM(2021) 219, s. 16 – 17. SWD(2021) 305, Better Regulation Guidelines, 3.11.2021, s. 23.

²⁸ The European Pillar of Social Rights Action Plan, 2021, s 18.

²⁹ Oznámenie Komisie o lepšej právnej regulácii: pojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, COM(2021) 219, s. 13 – 14.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-9189-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/78681	QJ-AB-22-026-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9193-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/337177	QJ-AB-22-026-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ikony Ilustrácia 1 a 2: Na tieto ilustrácie boli použité zdroje z Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.