Opatrenia na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 boli dobre navrhnuté, ale udržateľná zmena bude závisieť najmä od úsilia vnútroštátnych orgánov

Zhrnutie

I Komisia vo svojej stratégii Európa 2020 zdôraznila úlohu výskumu a inovácie ako kľúčovej hybnej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti v EÚ. EÚ podporuje výskum a inováciu od roku 1984 prostredníctvom po sebe nasledujúcich „rámcových programov“. Program Horizont 2020, 8. rámcový program, sa vzťahoval na obdobie 2014 – 2020 (rozpočet vo výške 76,4 mld. EUR). Po ňom teraz nasleduje program Horizont Európa (rozpočet 95,5 mld. EUR) na roky 2021 – 2027.

II Medzi členskými štátmi EÚ existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o výsledky v oblasti výskumu a inovácie. Rozdiel sa prejavuje aj v rôznych úrovniach účasti na rámcových programoch, pri ktorých je prideľovanie finančných prostriedkov založené na excelentnosti. Nízka účasť zas obmedzuje potenciál krajín s nízkou výkonnosťou pri prekonávaní nedostatkov v ich systémoch výskumu a inovácie. S cieľom riešiť rozdiely v oblasti inovácie a zlepšiť účasť sa v rámci programu Horizont 2020 vyčlenilo 935 mil. EUR na „rozširujúce opatrenia“ zamerané konkrétne na členské štáty s nízkou výkonnosťou. Cieľom bolo posilniť kapacity výskumných inštitúcií v týchto členských štátoch, napríklad tým, že sa im pomôže vytvárať siete, nadviazať partnerstvo s vedúcimi inštitúciami a prilákať vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Tieto opatrenia boli posilnené v rámci programu Horizont Európa a v súčasnosti majú rozpočet vo výške 2,95 mld. EUR.

III Rozhodli sme sa vykonať tento audit s cieľom informovať tvorcov politík o záležitostiach, ktoré majú vplyv na návrh a vykonávanie rozširujúcich opatrení, najmä vzhľadom na to, že tieto opatrenia pokračujú v rámci programu Horizont Európa. Táto osobitná správa je najnovšou zo série publikácií EDA, v ktorých sa skúma podpora poskytovaná v rámci programu Horizont 2020.

IV Posúdili sme, či rozširujúce opatrenia v rámci programu Horizont 2020 boli vhodné na daný účel. Preskúmali sme preto celkový návrh opatrení, ako aj vykonávanie a monitorovanie dvoch opatrení. Ide o vytváranie tímov (podpora centier excelentnosti) a vedúcich výskumných pracovníkov (vysielanie vynikajúcich akademických pracovníkov do výskumných inštitúcií), ktoré boli navrhnuté tak, aby vytvárali dlhodobé účinky na prijímateľov.

V Dospeli sme k záveru, že rozširujúce opatrenia boli dobre navrhnuté tak, aby sa zameriavali na mnohé faktory obmedzujúce účasť krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, na po sebe nasledujúcich rámcových programoch. Skutočná udržateľná zmena však do veľkej miery závisí od investícií do výskumu a inovácie a od reforiem na vnútroštátnej úrovni.

VI Nástroj politickej podpory je súčasťou súboru nástrojov, ktoré EÚ využíva na podporu reforiem vo vnútroštátnych ekosystémoch. Nie všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, využili tento nástroj v období 2014 – 2020 a Komisia musela oddialiť niektoré projekty z dôvodu nedostatku zdrojov. Zistili sme, že hoci je zodpovednosťou členských štátov reagovať na odporúčania vyplývajúce z činností nástroja politickej podpory, Komisia využila aj poznatky získané o vnútroštátnych systémoch výskumu a inovácie, najmä pri svojich posúdeniach jednotlivých krajín v kontexte európskeho semestra, ktoré viedli k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny.

VII Zistili sme, že rozširujúce opatrenia boli prínosom pre skupinu krajín s nerovnomernou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie a v rámcovom programe. Hoci nemusia nevyhnutne korelovať, tieto rozdiely sa odrážajú aj na účasti krajín na rozširujúcich opatreniach.

VIII Hoci je príliš skoro na posúdenie úplného vplyvu týchto opatrení, zistili sme, že projekty vytvárania tímov a projekty vedúcich výskumných pracovníkov začínajú prinášať sľubné výsledky, najmä pokiaľ ide o počet publikácií, vytváranie sietí a prístup k väčšiemu grantovému financovaniu. Čelili však mnohým výzvam pri vykonávaní, ako je zabezpečenie doplnkového financovania z iných zdrojov ako Horizont 2020, prijímanie medzinárodných výskumných pracovníkov a, čo je najdôležitejšie, zabezpečenie udržateľnosti vytváraním príjmov z využívania výsledkov výskumu.

IX Zistili sme priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o monitorovanie projektov vytvárania tímov a projektov vedúcich výskumných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o meranie dlhodobého vplyvu oboch nástrojov.

X Odporúčame Komisii:

• posilniť využívanie nástroja politickej podpory,
• usilovať sa o vyváženejšiu účasť krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, na rozširujúcich opatreniach,
• uľahčiť včasnú dostupnosť doplnkového financovania,
• zvýšiť schopnosť prijímateľov projektov využívať výsledky svojho výskumu,
• zlepšiť monitorovanie rozširujúcich opatrení.

Úvod

Význam výskumu a inovácie v EÚ

01 Komisia vo svojej stratégii Európa 2020 stanovila inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast za cieľ a zdôraznila úlohu výskumu a inovácie ako kľúčovej hybnej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti. Pretrvávajúci význam výskumu a inovácie pre EÚ sa odráža aj v šiestich prioritách Komisie na roky 2019 – 2024, keďže výskum a inovácia zohrávajú kľúčovú úlohu aspoň v štyroch oblastiach: Európska zelená dohoda, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Európa pripravená na digitálny vek a silnejšia Európa vo svete.

02 V stratégii EÚ do roku 2020 je stanovený aj cieľ zvýšiť výdavky na výskum a vývoj s cieľom prilákať súkromné investície až do výšky dvoch tretín celkových investícií, čím sa na úrovni EÚ do roku 2020 dosiahne kumulatívny celkový podiel 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Členské štáty si stanovili vlastné vnútroštátne ciele v rozsahu od 0,5 % do 4,0 %.

03 Z rozpočtu EÚ sa od roku 1984 podporujú osobitné programy financovania na podporu výskumu a inovácie. 8. rámcový program (RP) pre výskum a inovácie, program Horizont 2020, sa týkal obdobia 2014 – 2020 a mal rozpočet vo výške 76,4 mld. EUR. 9. RP, program Horizont Európa, sa vzťahuje na roky 2021 – 2027 a má rozpočet vo výške 95,5 mld. EUR. Výskum a inovácie podporujú aj iné fondy EÚ, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý je jedným z fondov na vykonávanie politiky súdržnosti.

04 Záverečné hodnotenie 6. RP (2002 – 2006) a priebežné hodnotenie 7. RP (2007 – 2013) poukázali na opakujúcu sa nízku úroveň účasti niektorých členských štátov na rámcových programoch. Táto nízka účasť obmedzuje zapojenie ich aktérov v oblasti výskumu a inovácie do projektov a komunít spolupráce na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

05 V nariadení o programe Horizont 2020 z roku 2013 sa uznáva, že „napriek nedávnym tendenciám zblížiť realizáciu inovácie jednotlivých krajín a regiónov stále pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi“. Keďže prideľovanie finančných prostriedkov v rámci RP je založené na excelentnosti (t. j. vyberajú sa len najlepšie návrhy), členské štáty s nižšou výkonnosťou čelili ťažkostiam s konkurenciou s tými silnejšími. Komisia po prvýkrát identifikovala niektoré dôvody tejto skutočnosti v roku 2011, napríklad nedostatočné vnútroštátne investície do výskumu a inovácie alebo nedostatočný prístup k existujúcim sieťam. V nariadení sa preto zaviedol osobitný cieľ „šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ (na obdobie 2014 – 2020). Osobitne bol určený pre krajiny s nízkou výkonnosťou, ktoré sa teraz nazývajú „krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti“. Cieľom bolo riešiť nerovnomernú výkonnosť členských štátov v oblasti výskumu a inovácie a uvoľniť excelentnosť (t. j. aktivovať existujúce miesta excelentnosti a prepojiť ich so sieťami excelentnosti) v krajinách s nízkou výkonnosťou, čím sa zvýši účasť na programe Horizont 2020.

06 Rozširujúce opatrenia pozostávali zo širokej škály nástrojov na podporu budovania kapacít, vytváranie väzieb medzi vedúcimi výskumnými inštitúciami a krajinami a regiónmi s nízkou výkonnosťou a poskytovanie podpory expertnej politike (pozri ilustráciu 1).

07 Na rozširujúce opatrenia bolo vyčlenených celkovo 935 mil. EUR (1,2 % všetkých záväzkov v rámci programu Horizont 2020). Najväčší podiel smeroval na projekty vytvárania tímov (390 mil. EUR, t. j. 41 %, pozri ilustráciu 2). Opatrenia pokračujú v rámci programu Horizont Európa, ale zahŕňajú nové prvky a majú výrazne vyššie pridelené prostriedky vo výške 2,95 mld. EUR (3 % rozpočtu programu Horizont Európa) (pozri prílohu I). Na základe svojho priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 a posúdenia vplyvu programu Horizont Európa Komisia navrhla zvýšiť rozpočet na 2,1 mld. EUR, ktorý spoluzákonodarcovia následne zvýšili ako výsledok legislatívneho procesu.

08 V rámci programu Horizont 2020 boli rozširujúce opatrenia zamerané na: trinásť členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004 (EÚ13), plus Luxembursko a Portugalsko (ilustrácia 3). Program Horizont Európa sa zameriava na tie isté krajiny s tou výnimkou, že Luxembursko nahradilo Grécko. Do skupiny sa pripojili aj najvzdialenejšie regióny Francúzska a Španielska. V nariadení o programe Horizont Európa sa stanovuje, že táto skupina bude platiť počas celého trvania programu Horizont Európa.

Úlohy a zodpovednosti

09 Generálne riaditeľstvo Komisie pre výskum a inováciu (GR RTD) je hlavným generálnym riaditeľstvom zodpovedným za politiku EÚ v oblasti výskumu, vedy a inovácie (vrátane navrhovania a riadenia rámcových programov). Program Horizont 2020 sa vykonával prostredníctvom viacročných pracovných programov, v ktorých sa stanovili priority Komisie, ktoré sa následne premietli do výziev na predkladanie návrhov projektov.

10 Európska výkonná agentúra pre výskum (REA) riadi všetky rozširujúce opatrenia (najmä výber, vykonávanie a monitorovanie projektov) s výnimkou PSF, ktorý riadi GR RTD, a COST, ktorý implementuje Združenie pre európsku spoluprácu v oblasti vedy a techniky (COST).

11 Projekty financované v rámci rozširujúcich opatrení môžu využívať doplnkové financovanie z iných zdrojov, ako je EFRR. EFRR sa vykonáva na základe operačných programov vypracovaných vnútroštátnymi/regionálnymi orgánmi a schválených Komisiou. Riadiace orgány zodpovedné za príslušné programy posudzujú a vyberajú projekty oprávnené na doplnkové financovanie a monitorujú ich vykonávanie prijímateľmi.

Rozsah auditu a audítorský prístup

12 Cieľom tohto auditu bolo objasniť návrh rozširujúcich opatrení a poukázať na problémy, ktoré môžu narušiť ich úspešné vykonávanie, najmä vzhľadom na to, že boli posilnené v rámci programu Horizont Európa. Keďže rozširujúce opatrenia boli v rámci programu Horizont 2020 nové a väčšina projektov na rozšírenie účasti stále prebieha, audit sa nezameral na posúdenie vplyvu opatrení, keďže sa očakáva, že sa naplno prejaví až od polovice dvadsiatych rokov.

13 V našich predchádzajúcich osobitných správach o programe Horizont 2020¹ sme už poukázali na rôzne úrovne účasti členských štátov EÚ na rámcových programoch. Rozhodli sme sa vykonať tento audit so zameraním na rozširujúce opatrenia, ktoré sa nedávno zaviedli v 8. rámcovom programe, a doplniť náš súbor auditov programu Horizont 2020.

14 Zamerali sme sa na projekty vytvárania tímov a projekty vedúcich výskumných pracovníkov, dve rozširujúce opatrenia zamerané na dlhodobé účinky a na úlohu nástroja politickej podpory. V tejto správe sa neposudzujú synergie medzi programom Horizont 2020 a fondmi na vykonávanie politiky súdržnosti, ktoré sa v súčasnosti plánujú zahrnúť do ďalšej správy.

15 Otázka bola, či sú opatrenia na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 vhodné na riešenie rozdielov v oblasti výskumu a inovácie. Na zodpovedanie tejto otázky sme posúdili, či:

• boli rozširujúce opatrenia dobre navrhnuté,
• boli rozširujúce opatrenia na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov,
• má Komisia účinný systém na monitorovanie vplyvu rozširujúcich opatrení.

16 Preskúmali sme dôkazy z rôznych zdrojov:

• administratívnej previerky relevantných dokumentov,
• dotazníkov a rozhovorov s Komisiou, Výkonnou agentúrou pre výskum, ako aj riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami pre rozširujúce opatrenia z Chorvátska, Poľska, Portugalska, Rumunska a Slovinska,
• štatistickej analýzy údajov o programe Horizont 2020 a údajov o investíciách členských štátov do výskumu a inovácie,
• hĺbkovej analýzy reprezentatívnej vzorky piatich projektov vedúcich výskumných pracovníkov a šiestich projektov vytvárania tímov – štyri financované v rámci prvej výzvy (pracovný program na roky 2016 – 2017) a dva v rámci druhej výzvy (2018 – 2020). Analýza projektov vychádzala z údajov zhromaždených do polovice roka 2021. Ďalšie podrobnosti o našej metodike sú uvedené v prílohe II,
• podrobnej analýzy doplnkového financovania všetkých projektov vytvárania tímov.

Pripomienky

Hoci návrh rozširujúcich opatrení bol väčšinou vhodný, môžu len naštartovať pokrok vo výkonnosti výskumu a inovácie

17 Cieľom rozširujúcich opatrení bolo riešiť rozdiely v oblasti výskumu a inovácie a opakujúcu sa nízku účasť na rámcových programoch uvoľnením excelentnosti v krajinách, ktoré boli vymedzené ako krajiny s nízkou výkonnosťou (pozri bod 05).

18 Komisia identifikovala štrukturálne problémy (napr. slabé riadenie a inštitúcie a/alebo fragmentáciu vnútroštátnych ekosystémov výskumu a inovácie a/alebo chýbajúce prepojenia medzi vzdelávaním a výskumom) ako jeden z dôvodov, prečo niektoré členské štáty zaostávajú v inovačnej výkonnosti. EÚ má súbor nástrojov zameraných na podnietenie reforiem, medzi ktoré patrí PSF (pozri bod 06).

19 Posúdili sme, či:

• rozširujúce opatrenia boli navrhnuté tak, aby riešili príčiny nízkej výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie,
• rozširujúce opatrenia boli v súlade s ostatnými opatreniami EÚ na podnietenie reforiem v členských štátoch,
• rozširujúce opatrenia boli zamerané na krajiny s nízkou výkonnosťou.

Príčiny nízkej výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie sa väčšinou riešili opatreniami, ale na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie je potrebný záväzok na vnútroštátnej úrovni

20 Vo viacerých výskumných prácach² sa analyzovali príčiny nízkej výkonnosti krajín v oblasti výskumu a inovácie a ich obmedzenej účasti na programe Horizont 2020. Identifikovali sa príčiny ako: neprimerané ekosystémy v oblasti výskumu a inovácie (roztrieštená správa alebo obmedzené investície), slabšie prepojenie so sieťami medzinárodnej spolupráce, nedostatočný ľudský kapitál, únik mozgov, obmedzená spolupráca medzi verejnými a súkromnými subjektmi zapojenými do inovácie a obmedzená internacionalizácia inštitúcií v oblasti výskumu a inovácie.

21 Posúdili sme, či sa rozširujúce opatrenia osobitne zamerali na tieto príčiny. Naše výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

22 Všetky príčiny iné ako úroveň vnútroštátnych (verejných a súkromných) investícií do výskumu a inovácie sa riešili jedným alebo viacerými rozširujúcimi opatreniami. Napriek tomu sa rozširujúce opatrenia nezameriavali na inováciu a len v obmedzenej miere podporovali sieť vnútroštátnych kontaktných miest, ktoré poskytujú prijímateľom informácie a pomoc v súvislosti s rámcovým programom. V našej osobitnej správe 28/2018 sme dospeli k záveru, že takáto podpora bola potrebná. Berieme na vedomie, že v rámci programu Horizont Európa opatrenia teraz zahŕňajú tento druh podpory, ako aj podporu na riešenie úniku mozgov a posilnenie excelentnosti na univerzitách a lokalizovanú inováciu (pozri prílohu I).

23 V rámčeku 1 sa nachádzajú vysvetlenia, ako sa v dvoch opatreniach, na ktoré sme zamerali našu analýzu vykonávania projektov (vytváranie tímov a vedúci výskumní pracovníci), riešili príčiny rozdielov v oblasti výskumu a inovácie.

24 Rozširujúce opatrenia v rámci programu Horizont 2020 sa konkrétne nezaoberali úrovňou vnútroštátnych (verejných a súkromných) investícií do výskumu a inovácie. Veľkosť rozpočtu na rozširujúce opatrenia (pozri bod 07) v skutočnosti znamená, že tieto opatrenia mali mať predovšetkým katalytický účinok na výkonnosť výskumu a inovácie vo všeobecnosti a konkrétne na účasť na programe Horizont 2020.

25 Existujú však aj ďalšie opatrenia EÚ na podporu úrovne investícií, či už v rámci programu Horizont 2020 alebo iných programov EÚ, alebo prostredníctvom procesu európskeho semestra, t. j. ročného cyklu koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ (pozri aj našu osobitnú správu 16/2020 o európskom semestri).

26 Členské štáty sú navyše primárne zodpovedné za úroveň verejných investícií. Výkonnosť v oblasti výskumu a inovácie a účasť na programe Horizont 2020 sú výrazne ovplyvnené úrovňou vnútroštátnych investícií do výskumu a inovácie (verejných a súkromných) a silou vnútroštátnych ekosystémov výskumu a inovácie. Ďalšie informácie o tejto korelácii sú uvedené v prílohe III.

27 V roku 2020 EÚ investovala 2,3 % svojho HDP do výskumu a inovácie. Miera investícií do výskumu a inovácie sa v jednotlivých členských štátoch EÚ výrazne líši (pozri ilustráciu 4), ale ani jedna z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, neinvestovala až do priemeru EÚ a len dve krajiny (Slovinsko a Česko) investovali viac než 2,0 %. Okrem toho na konci roka 2020 väčšina členských štátov, a najmä krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, stále ani zďaleka nedosiahli svoje ciele (pozri bod 02), ktoré boli vo väčšine prípadov pod priemerom EÚ (pozri ilustráciu 4).

Schopnosť nástroja politickej podpory vyvolať potrebné zmeny vo vnútroštátnych systémoch výskumu a inovácie bola obmedzená, pretože závisí aj od miery záväzku členských štátov, ale prispieva k iným opatreniam EÚ, ktoré sa týkajú reforiem

28 Na obdobie 2014 – 2020 Komisia v reakcii na uznanú potrebu reforiem v členských štátoch (pozri bod 18) prijala nové nástroje na povzbudenie reformného procesu a na pomoc členským štátom pri riešení týchto záležitostí. Niektoré z týchto nástrojov boli zavedené v oblasti výskumu a politiky súdržnosti. V rámci programu Horizont 2020 išlo o uvedený nástroj PSF (pozri bod 06).

29 Preskúmali sme, či bol PSF v súlade s inými podpornými opatreniami EÚ a či Komisia primerane reagovala na výsledky svojho hodnotenia PSF z roku 2019.

30 Rôzne služby ponúkané v rámci PSF a počet projektov financovaných v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, sú uvedené v rámčeku 2. Celkový rozpočet bol pomerne nízky (len 5,7 mil. EUR) a niektoré projekty sa začali neskoro z dôvodu nedostatku zamestnancov v Komisii.

31 Členské štáty sa dobrovoľne zúčastňovali na činnostiach PSF. Zistili sme, že v rokoch 2014 – 2020 sa štyri krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti (Chorvátsko, Česko, Luxembursko a Portugalsko), nezúčastnili na činnostiach priamo zameraných na reformy systémov výskumu a inovácie (partnerské preskúmanie a osobitná podpora).

32 V súlade so zásadou subsidiarity sa zúčastnené krajiny samy rozhodnú, či a ako napredujú v odporúčaniach vydaných v súvislosti s týmito činnosťami. V hodnotení Komisie z roku 2019 týkajúcom sa PSF sa dospelo k záveru, že Komisia kládla „nedostatočný dôraz na sledovanie a monitorovanie skutočných zmien politiky“. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa v kontexte európskeho semestra nestratili poznatky o potrebných vnútroštátnych reformách, ale aby sa využívali s dobrým účinkom. Výsledkom práce v rámci európskeho semestra je, že Rada každoročne schvaľuje odporúčania pre jednotlivé krajiny na základe návrhu Komisie.

33 Analyzovali sme ročné posúdenia krajín, ktoré tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a zistili sme, že do roku 2019 Komisia výslovne odkazovala na poznatky získané z činností PSF³. Všetky takéto odkazy boli selektívne, t. j. obsahovali najdôležitejšie body vyplývajúce z činností PSF.

34 Podobne až v roku 2019 Komisia začala systematickejšie riešiť odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa výskumu a inovácie pre členské štáty. Z našej analýzy odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2019 týkajúcich sa výskumu a inovácie vyplynulo, že tieto odporúčania mali všeobecnú povahu a zameriavali sa skôr na investície než na reformy. V rokoch 2015 až 2018 niektoré krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, nedostali žiadne odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa výskumu a inovácie (podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe IV). Už v našej osobitnej správe 16/2020 o európskom semestri sme dospeli k záveru, že Komisia neposkytla dostatočné odporúčania týkajúce sa výskumu.

35 Za stav svojich systémov výskumu a inovácie však zodpovedajú členské štáty a musia prijať potrebné kroky na vykonanie nevyhnutných reforiem. Z analýzy Komisie týkajúcej sa vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019 vyplynulo, že do jedného roka od vydania odporúčania viac než polovica krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, vykázala obmedzený alebo žiadny pokrok.

36 Vykonávanie reforiem je tiež kľúčovým aspektom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa uvádza, že mechanizmus by mal prispievať k účinnému riešeniu všetkých výziev alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu. Komisia musí posúdiť túto podmienku pred schválením plánu obnovy a odolnosti predloženého každým členským štátom. V čase konania auditu bolo príliš skoro posúdiť, do akej miery bude vykonávanie reforiem plánovaných v rámci RRF v praxi úspešné, t. j. prechod od záväzkov na papieri (napríklad prijatie právneho aktu) k skutočnému pokroku.

37 Zvýšený význam reforiem v kontexte RRF a obmedzený pokrok dosiahnutý pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny (pozri bod 32) zdôrazňujú význam politickej podpory poskytovanej Komisiou.

38 Z hodnotenia Komisie z roku 2019 týkajúceho sa PSF vyplynulo, že veľká väčšina zainteresovaných strán, ktoré odpovedali na prieskum, bola veľmi pozitívna, pokiaľ ide o prínosy tejto schémy. Hodnotenie však obsahovalo niekoľko odporúčaní týkajúcich sa:

1. posilnenia úlohy PSF ako hnacej sily reforiem (napr. jeho využívanie aj na podporu systematickejšieho a rozsiahlejšieho dialógu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou);
2. rozšírenia špecifikácií koncepcie PSF (napr. predĺženie jeho platnosti a zavedenie rámca následnej kontroly na podporu vykonávania a monitorovania vplyvu);
3. zlepšenia mechanizmu PSF (napr. vynaloženie väčšieho úsilia na šírenie a komunikáciu s cieľom zvýšiť viditeľnosť a zabezpečiť, aby výsledky mali väčší vplyv v príslušných krajinách).

39 O tri roky neskôr však Komisia tieto odporúčania stále v plnej miere nevykonala. Komisia nás informovala, že stavajúc na existujúcich skúsenostiach s vybranými členskými štátmi má v úmysle ďalej rozvíjať hĺbkový dvojstranný dialóg o výskume a inovácii s členskými štátmi, ktoré sú ochotné zapojiť sa do tohto procesu , a že v súčasnosti prebieha úsilie o zlepšenie šírenia, komunikácie a viditeľnosti .

40 Opatrenia Komisie v nadväznosti na odporúčania pre členské štáty vyplývajúce z PSF sa v súčasnosti uskutočňujú najmä prostredníctvom procesu semestra a v budúcnosti aj prostredníctvom monitorovania plánov obnovy a odolnosti (pozri bod 36). Tiež v reakcii na tento bod hodnotenia z roku 2019 v rámci programu Horizont Európa PSF zaviedol nový prvok „otvorený PSF“. Tento prvok umožňuje členským štátom, ktoré už využili činnosť PSF, získať podporu na vykonávanie odporúčaní PSF. PSF však zostáva nástrojom založeným na dopyte. Nemohli sme posúdiť primeranosť prvku „otvorený PSF“, keďže praktické aspekty súvisiace s jeho vykonávaním ešte neboli vymedzené.

41 Zamestnanci Spoločného výskumného centra, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, zdôraznili význam sprievodných opatrení na pomoc členským štátom pri reforme ich systémov výskumu a inovácie. Spomenuli poskytovanie priebežnej podpory, investičné usmernenia a poradenstvo týkajúce sa najvhodnejších nástrojov a opatrení, ktoré PSF vôbec neposkytoval v rámci programu Horizont 2020.

Niektoré z cieľových krajín mali z rozširujúcich opatrení oveľa menší prospech ako iné

42 Pokiaľ ide o program Horizont 2020, rozhodnutie o krajinách, ktoré mali mať prospech z rozširujúcich opatrení, bolo prijaté v súvislosti s prijatím pracovných programov. Prijíma ich Komisia prostredníctvom komitologického postupu, t. j. za účasti výboru zástupcov členských štátov. V prípade programu Horizont Európa rozhodli o krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, spoluzákonodarcovia a zahrnuli sa do samotného nariadenia.

43 Hoci výber prijímateľských krajín nebol v priamej kompetencii Komisie, poskytla analýzy s cieľom umožniť rozhodovanie založené na dôkazoch v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie. Táto analýza bola založená na niekoľkých ukazovateľoch zvolených tak, aby odrážali príčiny nízkej výkonnosti.

44 Po preskúmaní ukazovateľov použitých pre program Horizont 2020 Komisia uplatnila odlišný súbor pre svoju analýzu programu Horizont Európa (podrobnosti o ukazovateľoch pre obe obdobia pozri v prílohe V). Táto analýza poskytnutá spoluzákonodarcom vo forme neoficiálneho dokumentu na výber krajín pre program Horizont Európa neobsahovala informácie o:

1. účasti na predchádzajúcich rámcových programoch. Tento ukazovateľ je relevantný vzhľadom na bezprostredný cieľ rozširujúcich opatrení, ktorým je zvýšenie účasti (pozri článok 7.5 nariadenia o programe Horizont Európa);
2. postavení v nadnárodných a multidisciplinárnych výskumných sieťach. Ide o relevantný ukazovateľ, pretože ústredné postavenie v sieťach, a teda silná prepojenosť odráža úroveň účasti krajiny na rámcovom programe. Väčšina rozpočtu rámcových programov sa vynakladá na projekty spolupráce v oblasti výskumu a inovácie s cieľom okrem iného podporiť vytváranie nadnárodných a multidisciplinárnych sietí, ktoré Komisia považuje za kľúčovú pridanú hodnotu rámcových programov.

45 Analyzovali sme preto tieto dva ukazovatele. Pokiaľ ide o účasť na programe Horizont 2020, všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, vykazujú nižšiu úroveň účasti na programe Horizont 2020 v porovnaní s krajinami, ktorých sa netýka rozširovanie účasti (pozri ilustráciu 5).

46 Táto štatistika je však do veľkej miery ovplyvnená veľkosťou krajiny. Ak sa zohľadní veľkosť krajiny, získame iný, zmysluplnejší obraz. Údaje sme normalizovali podľa počtu obyvateľov (financovanie viazané na obyvateľa) a počtu výskumných pracovníkov (v ekvivalentoch plného pracovného času). S cieľom vyhnúť sa prehliadnutiu potenciálnych skreslení spojených s rôznymi platovými triedami sme ich normalizovali aj podľa HDP (pozri ilustrácia 6).

47 Na ilustrácii 6 sú znázornené významné rozdiely medzi krajinami, ktorých sa týka rozširovanie účasti. Väčšina z nich je umiestnená v spodnej časti rebríčka. Silnejšie krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, majú však účasť podobnú ako najlepšie krajiny, ktorých sa netýka rozširovanie účasti. Napriek tomu si všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti na programe Horizont 2020 s výnimkou Luxemburska, udržali svoje postavenie v rámci programu Horizont Európa (pozri bod 08).

48 Podobné rozdiely sú viditeľné, pokiaľ ide o účasť krajín vo výskumných sieťach (pozri ilustráciu 7). V krátkej správe Komisie o monitorovaní programu Horizont 2020 (2018) sa uvádza, že „[...] niekoľko krajín EÚ13 sa v danom období neustále nachádza na spodnej časti rebríčka.“

49 Rozdiely sa objavujú aj v rámci skupiny krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, pokiaľ ide o viazanie finančných prostriedkov na rozširovanie účasti (pozri ilustráciu 8). Približne polovica financovania na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 smerovala len do troch z 15 krajín. Táto premenná je však do veľkej miery ovplyvnená veľkosťou krajiny. Zmysluplnejší obraz sa preto naskytne pri normalizácii podľa počtu obyvateľov (pozri ilustráciu 9). Menej prepojené krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti (pozri bod 47), majú aj menší prospech z rozširujúcich opatrení.

50 Pri podrobnom preskúmaní dvoch analyzovaných opatrení (pozri bod 14) sme zistili, že:

• viac než 60 % projektov vytvárania tímov financovaných v rámci programu Horizont 2020 realizujú len štyri krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti. Cyprus má vedúce postavenie so šiestimi (24 %) projektmi. Päť krajín nemalo žiadny projekt vytvárania tímov (podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe VI),
• približne 51 % projektov vedúcich výskumných pracovníkov sa sústreďuje len v dvoch krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti. Tri krajiny nemali žiadny projekt vedúcich výskumných pracovníkov a štyri mali len jeden projekt (podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe VI).

51 Rovnaké dôvody, ktoré vysvetľovali nízku účasť krajín v minulosti (pozri body 05, 20–21), vysvetľujú rozdiely v skupine krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti. Zatiaľ čo skúsenosti s rámcovými programami a najmä s rozširujúcimi opatreniami majú pomôcť krajinám pri zlepšovaní ich schopnosti pripraviť konkurenčné návrhy projektov a nadviazať spoluprácu, tento účinok sa prejaví až v nasledujúcich rokoch (pozri bod 12).

Vykonávanie rozširujúcich opatrení čelilo výzvam, ale vykazuje prvé výsledky

52 Identifikovali sme aspekty, ktoré sú dôležité pre bezproblémové vykonávanie. Medzi tieto aspekty patrili:

• včasné poskytnutie doplnkového financovania projektov vytvárania tímov, keďže zvyčajne pokrýva náklady na infraštruktúru a vybavenie. Okrem toho sú to najmodernejšia infraštruktúra a vybavenie kľúčovými faktormi na prilákanie medzinárodných výskumných pracovníkov,
• prijatie medzinárodných výskumných pracovníkov s cieľom zabezpečiť excelentnosť výskumu a inovácie v krajine,
• dosiahnutie udržateľnosti. Na dosiahnutie trvalého vplyvu sa centrá excelentnosti na vytváranie tímov musia stať sebestačnými z dlhodobého hľadiska a musia preukázať tento zámer v podnikateľskom pláne pripojenom k ich návrhu projektu. Projekty vedúcich výskumných pracovníkov musia vyvolať štrukturálne zmeny v inštitúcii, ak majú dosiahnuť excelentnosť na udržateľnom základe⁴.

53 Uskutočnili sme rozhovory s prijímateľmi projektov, riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami a analyzovali sme podpornú dokumentáciu (dohody o grante a monitorovacie správy) s cieľom posúdiť, či kontrolované projekty úspešne riešili tieto aspekty. V čase konania nášho auditu neboli dokončené žiadne projekty vytvárania tímov, ale štyri projekty vedúcich výskumných pracovníkov sa práve skončili. Posúdili sme aj to, či opatrenia na rozšírenie účasti začali prispievať k odstraňovaniu rozdielov v oblasti inovácie.

Doplnkové financovanie často prichádzalo s oneskorením

54 Podľa dohôd o grante predstavuje hodnota doplnkového financovania 24 prebiehajúcich projektov vytvárania tímov 784 mil. EUR, čo je viac než dvojnásobok prostriedkov pridelených na program Horizont 2020. Operačné programy EFRR poskytli 44 % celkového doplnkového financovania. Zvyšných 56 % predstavujú vnútroštátne zdroje (verejné aj súkromné), nepeňažné príspevky, granty a príjmy vytvorené centrami excelentnosti.

55 Z nášho preskúmania dokumentov a podrobnej analýzy všetkých projektov vytvárania tímov vyplynulo, že sa 55 % prijímateľov z prvej výzvy a najmenej 28 % z druhej výzvy stretlo s oneskoreniami pri získaní doplnkového financovania, a to najmä z operačných programov (EFRR plus vnútroštátne spolufinancovanie). Informácie o vyplatení doplnkového financovania z druhej výzvy sú obmedzené, keďže všetky projekty prebiehali menej než rok a pol, keď sme údaje zhromažďovali.

56 Tieto zdĺhavé oneskorenia – v jednom prípade takmer dva roky (pozri rámček 3) – ako aj ťažkopádne administratívne postupy pri získavaní doplnkového financovania (EFRR a/alebo vnútroštátne finančné prostriedky) patrili medzi dôvody oneskorení pri výstavbe alebo modernizácii priestorov, ktoré boli zaznamenané v štyroch zo šiestich projektov. V prieskume prijímateľov 24 projektov vytvárania tímov, ktorý vykonala agentúra REA na podporu svojej správy o vplyve politiky za rok 2021, sa dospelo k podobným záverom o oneskoreniach. Z prieskumu tiež vyplynulo, že na začiatku roka 2021 ešte neboli úplne vybudované ani renovované priestory 60 % prijímateľov z výzvy z roku 2016.

57 Okrem vyššie uvedených oneskorení mali štyri zo šiestich projektov vytvárania tímov v našej vzorke ťažkosti s riadením doplnkového financovania, najmä z dôvodu časových alebo regulačných problémov. Príklady takýchto problémov, ktoré sme identifikovali na základe rôznych analýz:

• z časového hľadiska neboli výzvy EFRR na poskytnutie doplnkového financovania koordinované so zodpovedajúcimi výzvami na vytváranie tímov. Tento problém bol zdôraznený už v technickej správe Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2018,
• projekty programu Horizont 2020 môžu prebiehať do roku 2026 a náklady sa do tohto dátumu akceptujú. Na financovanie z EFRR sú však oprávnené len náklady, ktoré vzniknú do konca roka 2023. Prijímatelia sa sťažujú, že v tejto lehote bude ťažké vyčerpať ich doplnkové financovanie z EFRR. Týka sa to najmä projektov financovaných v rámci druhej výzvy na vytváranie tímov (dohody o grante podpísané v rokoch 2019 – 2020) (pozri rámček 3). Zistili sme, že osem z desiatich projektov financovaných v rámci výzvy z roku 2016 už zaznamenalo oneskorenia a požiadalo o predĺženie. Zistili sme, že harmonogram ovplyvnila aj pandémia COVID-19. Preto je pravdepodobné, že ešte viac projektov financovaných v rámci druhej výzvy bude čeliť rovnakému problému, čo ohrozuje ich realizáciu, najmä ak sa neposkytnú vnútroštátne finančné prostriedky na vyrovnanie finančných prostriedkov ušlých z EFRR.

58 Projekty vedúcich výskumných pracovníkov môžu využívať aj dodatočné finančné prostriedky z EFRR. Dva z piatich projektov v našej vzorke získali takéto financovanie, ale aj so značným oneskorením – v jednom prípade štyri roky po udelení grantu v rámci programu Horizont 2020.

59 Agentúra REA, ktorá je zodpovedná za výber projektov a ich realizáciu, nemohla vykonať i) dôkladné ex ante posúdenie doplnkového financovania viazaného na projekty vytvárania tímov alebo ii) ex post monitorovanie, či sa finančné prostriedky skutočne vyplácajú. To obmedzuje schopnosť agentúry REA v prípade potreby prijímať nápravné opatrenia. Ako zdôraznila vo svojej správe o vplyve politiky za rok 2021:

• „v rámci projektov vytvárania tímov sa nie vždy vykazuje doplnkové financovanie jednotným a harmonizovaným spôsobom“, čo sťažuje porovnanie prijatého financovania so záväzkami uvedenými v projektovej žiadosti,
• a „poskytovanie doplnkového financovania [...] si vyžaduje prísnejšie monitorovanie“.

60 Analyzovali sme údaje o doplnkovom financovaní v dohodách o grante za všetky projekty vytvárania tímov a zistili sme, že nie sú prezentované jasne alebo konzistentne. V správe agentúry REA o vplyve politiky sa dospelo k podobným záverom. Konkrétne sme zistili, že:

• 28 % všetkých návrhov projektov zahŕňalo zabezpečené doplnkové financovanie aj nezabezpečené financovanie (granty prostredníctvom súťažného konania, príjmy z výskumných projektov atď.) bez toho, aby sa medzi nimi rozlišovalo,
• 56 % všetkých návrhov projektov zahŕňalo doplnkové financovanie vo forme nepeňažných príspevkov, ale nedostatočne sa v nich opisovalo, ako sa hodnotili nepeňažné príspevky,
• 36 % projektov zahŕňalo doplnkové financovanie presahujúce sedemročné obdobie projektu vytvárania tímov. V návrhoch projektov sa neposkytli vždy dostatočné informácie o tom, ako vypočítať, aká časť záväzku spadala do siedmich rokov. Okrem toho nie je možné, aby agentúra REA overila, či sa doplnkové financovanie skutočne vypláca po skončení projektu.

61 Poznamenávame, že agentúra REA a/alebo Komisia prijali počiatočné opatrenia v reakcii na závery uvedené v správe agentúry REA o vplyve politiky za rok 2021. Predovšetkým štandardizovali i) informácie o doplnkovom financovaní, ktoré sa majú poskytnúť spolu s návrhom projektu, a ii) podávanie správ o pokroku v oblasti doplnkového financovania (aby bolo možné porovnať záväzky so skutočne prijatými sumami) a nepeňažné príspevky už nemožno považovať za doplnkové financovanie.

62 Pokiaľ ide o ťažkosti ovplyvňujúce monitorovanie (pozri bod 59), zistili sme, že je to čiastočne spôsobené skutočnosťou, že písomné záväzky vnútroštátnych orgánov a iných prispievateľov poskytnúť doplnkové financovanie sú niekedy nejasné a nevykonateľné. Napríklad:

• žiadne údaje o viazanej sume,
• použitie výrazov ako „budeme uvažovať o príspevku [...] do výšky [...] EUR ročne“,
• celkový záväzok voči všetkým projektom, ktoré súťažia v danej krajine, s rizikom, že nakoniec nebudú schopné podporiť všetky vybrané projekty.

Prijímanie medzinárodných zamestnancov bolo časovo náročné

63 Na základe našich rozhovorov s prijímateľmi projektov a analýzy pravidelných správ o pokroku projektov v našej vzorke (pozri bod 15) sme zistili, že prijímanie medzinárodných zamestnancov sa ukázalo ako ťažké a časovo náročné (pozri tabuľku 2). V správe agentúry REA o vplyve politiky z júna 2021 sa dospelo k podobným záverom.

64 Medzi dôvody, ktoré vysvetľujú tieto ťažkosti, patrí potreba presťahovať sa a vnímaná nízka atraktívnosť kariéry vo výskume v niektorých krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti. Úlohu môže zohrávať aj neatraktívnosť odmeňovania, najmä ak sú výskumné centrá verejnými orgánmi, pretože právne obmedzenia týkajúce sa podmienok zamestnávania, ktoré môžu ponúknuť svojim zamestnancom, môžu obmedziť ich schopnosť prijímať špičkových medzinárodných výskumných pracovníkov. Agentúra REA potvrdila, že centrá excelentnosti na vytváranie tímov sa často priklonili k prijatiu vnútroštátnych uchádzačov.

Zabezpečenie udržateľnosti zostáva výzvou

65 Udržateľnosť znamená, že projekty sa musia usilovať o ďalšie grantové financovanie prostredníctvom súťažného konania, ale aj vytvárať príjmy využívaním výsledkov svojho výskumu. Dvomi predpokladmi na dosiahnutie tohto cieľa sú dobré zviditeľnenie ich výskumnej práce a prepojenie s podnikmi na to, aby sa inovácie dostali na trh. Zabezpečenie udržateľnosti zostáva v prvom rade úlohou prijímateľov projektov a vnútroštátnych verejných orgánov. Komisia však môže poskytnúť nástroje na uľahčenie cesty k udržateľnosti.

66 Z našej analýzy pravidelných správ o pokroku v súvislosti s najpokročilejšími projektmi v našej vzorke (pozri bod 16) a príjmov, ktoré vytvorili, vyplynulo, že väčšina projektov nezabezpečila dlhodobú udržateľnosť. Hlavné problémy v tejto súvislosti sú uvedené v tabuľke 3.

67 Analyzovali sme dohody o grante v našej vzorke projektov vytvárania tímov a zistili sme, že 75 % z nich obsahovalo ukazovatele výkonnosti týkajúce sa komercializácie. Žiaden z nich sa však v čase konania auditu ani len nepribližoval k ich cieľu. Okrem toho 50 % projektov zatiaľ nevytvorilo žiadny príjem.

68 Výsledky našej analýzy problémov týkajúcich sa udržateľnosti projektov vytvárania tímov sú v súlade s výsledkami agentúry REA:

• v prieskume, z ktorého vychádza jej správa z roku 2021, 80 % respondentov z prvej výzvy na projekty vytvárania tímov uviedlo, že dokázali prilákať grantové financovanie, a 50 % uviedlo, že generujú iné druhy príjmov. Nie je však jasné, či dostupné zdroje príjmov budú postačovať na zabezpečenie finančnej udržateľnosti centier excelentnosti. Okrem toho 40 % respondentov uviedlo, že ešte nie sú schopní vytvárať iné príjmy ako konkurenčné financovanie výskumu,
• podľa ďalšej analýzy agentúry REA z októbra 2020 len tri z desiatich prebiehajúcich projektov vytvárania tímov z výzvy z roku 2016 vytvorili prepojenia s podnikmi.

69 Pokiaľ ide o projekty vytvárania tímov, s cieľom zlepšiť komercializáciu sa v rozhodnutí Rady, ktorým sa vykonáva program Horizont 2020, počítalo s „možnosťou ‏‏vytvárania prepojení s inovačnými zoskupeniami a uznanie excelentnosti v členských štátoch a regiónoch s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, a to aj prostredníctvom partnerských preskúmaní a udeľovania označení excelentnosti inštitúciám, ktoré spĺňajú medzinárodné normy. Komisia však nezaviedla postupy partnerského preskúmania a len v obmedzenej miere označenia excelentnosti.

70 Poznamenávame, že v rámci časti programu Horizont Európa na rozšírenie účasti Komisia zaviedla nové opatrenie na podporu „centier excelentnosti“. Jedným zo zámerov je vytvoriť lepšie prepojenia medzi vedou a podnikaním. Neexistuje však záruka, že súčasné projekty vytvárania tímov budú mať prospech z tejto iniciatívy: napríklad tieto centrá excelentnosti sú zamerané na témy, takže projekty vytvárania tímov zamerané na iné témy, ako sú témy, ktorými sa centrá zaoberajú, môžu byť vynechané. Iniciatíva sa okrem toho nezaoberá nedostatkom informovanosti a odborných znalostí prijímateľov o tom, ako čo najlepšie zhodnotiť výsledky ich výskumu.

71 V rámci programu Horizont 2020 a programu Horizont Európa sú k dispozícii ďalšie iniciatívy pre všetky členské štáty, ktorých cieľom je vytvoriť prepojenia medzi výskumnou obcou a podnikmi – ako sú znalostné inovačné spoločenstvá. Komisia však aktívne nepodporuje vytváranie prepojení medzi projektmi a inovačnými komunitami.

72 S cieľom šíriť výsledky výskumu a podporovať ich využívanie Komisia vedie osobitnú databázu známu ako Informačná služba Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS). Poskytuje informácie o všetkých výskumných a vývojových činnostiach podporovaných EÚ vrátane výsledkov projektov a publikácií, ktoré musia prijímatelia projektov zaznamenať v databáze CORDIS. Zistili sme však, že informácie v databáze CORDIS sú zastarané a len čiastočne spoľahlivé (najmä pokiaľ ide o projekty vedúcich výskumných pracovníkov).

Prvé dôkazy konkrétnych výsledkov

73 Vzhľadom na to, že jedným z cieľov rozširujúcich opatrení (pozri bod 05), bolo rozšíriť účasť krajín na programe Horizont 2020, a vzhľadom na to, že sa očakáva, že vplyv opatrení sa prejaví až v strednodobom až dlhodobom horizonte (pozri bod 12), sme sa zamerali na počiatočné trendy, pokiaľ ide o účasť. Posúdili sme aj to, či projekty vykazovali prvé konkrétne výsledky.

74 Podiel financovania zabezpečeného krajinami, ktorých sa týka rozširovanie účasti, sa medzi 7. RP a programom Horizont 2020 zvýšil (+ 1,7 percentuálneho bodu a skokový relatívny nárast o + 31 %) (pozri tabuľku 4). Všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, okrem Chorvátska a Maďarska zvýšili svoju účasť v percentuálnych bodoch aj v relatívnom vyjadrení (podrobné informácie za jednotlivé členské štáty sú uvedené v prílohe VI).

75 Po odpočítaní záväzkov na rozširovanie účasti bolo zvýšenie financovania vyčleneného pre krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, menej výrazné, a to na úrovni 1,1 percentuálneho bodu a 20 % v relatívnom vyjadrení. Krajiny s výraznejšou účasťou na rozširujúcich opatreniach (pozri ilustráciu 9) patrili aj medzi krajiny s najväčším nárastom účasti medzi 7. RP a programom Horizont 2020, pokiaľ ide o financovanie (pozri tabuľku 10 v prílohe IV), ako aj na vytváraní sietí (pozri ilustráciu 7).

76 Zistili sme, že projekty v našej vzorke už dosiahli niekoľko pozitívnych nehmatateľných a hmatateľných výsledkov. V prípade projektov vytvárania tímov medzi ne patrili:

• podľa prijímateľov a riadiacich orgánov projekty vzbudili veľký politický záujem zo strany vnútroštátnych a regionálnych orgánov, a to tak o jednotlivé projekty, ako aj všeobecnejšie o výskum a inovácie v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti,
• projekty sú zdrojom zamestnanosti výskumných pracovníkov a inovátorov (tri zo štyroch nových centier, ktoré sme analyzovali z prvej výzvy, vytvorili až 70 pracovných miest v oblasti výskumu),
• niektoré výstupy sa už objavujú, najmä v podobe vedeckých publikácií (štyri projekty z prvej výzvy, ale stále príliš skoro pre projekty z druhej výzvy),
• projekty získali viac než požadovanú sumu doplnkového financovania (pozri bod 11).

77 Medzi prvotné pozitívne výsledky projektov vedúcich výskumných pracovníkov patria:

• prijímatelia a riadiace orgány získali projekty medzinárodné uznanie za vedúcich výskumných pracovníkov a hostiteľské inštitúcie,
• 80 % projektov zaradených do vzorky využilo zvýšené vytváranie sietí,
• 60 % projektov zo vzorky vytvorilo štrukturálne zmeny v hostiteľskej inštitúcii.

78 V rámčeku 4 sú uvedené dva príklady sľubných projektov s konkrétnymi výsledkami.

Komisia neprijala dostatočné opatrenia na monitorovanie vplyvu rozširujúcich opatrení

79 V nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ sa vyžaduje, aby Komisia stanovila ciele svojich programov a monitorovala ich dosahovanie prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti. Posúdili sme, či boli opatrenia na monitorovanie rozširujúcich opatrení primerané.

80 V našej výročnej správe za rok 2015 sme už poukázali na nedostatky v návrhu programu Horizont 2020, najmä pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti a príliš všeobecné ciele a ciele na vysokej úrovni.

81 Spomedzi ukazovateľov vymedzených pre program Horizont 2020 bol len jeden špecifický pre oblasť „rozšírenia“ (ale obmedzený na vedúcich výskumných pracovníkov a twinningové činnosti): „Vývoj [v percentách] (v porovnaní s referenčným obdobím [3 roky] pred podpísaním dohody o grante) publikácií v časopisoch s veľkým vplyvom v danej výskumnej oblasti financovanej výskumnej organizácie“.

82 Od roku 2016 sa vo viacerých dokumentoch vypracovaných pre Komisiu alebo Výkonnou agentúrou pre výskum zdôraznilo, že je dôležité zaviesť zber údajov pre konkrétne a merateľné kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI)⁵, najmä za projekty vytvárania tímov. Agentúra REA napríklad navrhla kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktorými sa merajú „štrukturálne zmeny“ v organizácii, alebo ukazovatele pre informácie uvedené v návrhoch projektov, ako je počet patentov, licenčné zmluvy, prijatí výskumní pracovníci a financované nové výskumné projekty.

83 V reakcii na tieto návrhy obsahoval pracovný program Komisie na roky 2018 – 2020 týkajúci sa „rozšírenia účasti“ tieto podrobnosti o monitorovaní:

• v rámci vytvárania tímov potenciálny vplyv nových/modernizovaných centier excelentnosti sa mal posilniť prostredníctvom merateľných KPI a zlepšenia v ekosystéme výskumu a inovácie by sa v strednodobom až dlhodobom horizonte mali preukázať aj prostredníctvom ukazovateľov (napr. intenzita výskumu),
• v prípade vedúcich výskumných pracovníkov sa v pracovnom programe uvádzali príklady ukazovateľov na meranie zvýšenia excelentnosti výskumu (napr. publikácie v odborne recenzovaných časopisoch, dohody o spolupráci s podnikmi, duševné vlastníctvo, nové inovačné produkty a služby).

84 Komisia však nestanovila podrobné KPI pre opatrenie na vytváranie tímov a ukazovatele pre vedúcich výskumných pracovníkov neobsahovali východiskové hodnoty a ciele. Namiesto toho mali byť v dohode o grante vymedzené a podrobne opísané ukazovatele pre každý projekt. Absencia spoločných ukazovateľov sťažuje vyvodenie záverov o vplyve.

85 Od prijímateľov projektov sa vyžaduje, aby pravidelne podávali správy o pokroku. Okrem toho agentúra REA vykonáva pravidelné prieskumy s cieľom posúdiť skutočný pokrok, najmä pokiaľ ide o projekty vytvárania tímov. Týmito prieskumami sa úspešne identifikovali hlavné problémy, ktoré majú vplyv na projekty (pozri bod 56).

86 Očakáva sa, že projekty rozšírenia účasti budú mať strednodobý až dlhodobý vplyv v hostiteľských krajinách. Na tento účel dohody o grante obsahujú aj „plán šírenia a využívania“, ktorý by mali prijímatelia realizovať po skončení obdobia financovania zo strany EÚ. Komisia však po skončení obdobia financovania neplánuje žiadne následné opatrenia ani monitorovanie projektov.

Závery a odporúčania

87 Naším celkovým záverom je, že rozširujúce opatrenia zavedené v rámci programu Horizont 2020 boli vhodné na daný účel, pretože riešili mnohé príčiny nízkej účasti niektorých členských štátov na rámcových programoch. Rozdiely v ekosystéme výskumu a inovácie medzi krajinami, ktorých sa týka rozširovanie účasti, však znamenali, že nie všetky z nich mali rovnaký prospech. Očakáva sa, že vplyv opatrení sa naplno prejaví až v nadchádzajúcich rokoch. Hoci tieto opatrenia spolu s ďalšími opatreniami EÚ na podporu reforiem môžu naštartovať pokrok v oblasti výskumu a inovácie v prijímateľských krajinách, skutočná udržateľná zmena závisí od toho, či národné vlády v plnej miere zohrávajú svoju úlohu v tom, aby sa výskum a inovácie stali prioritou, a to tak z hľadiska investícií, ako aj reforiem.

88 Opatrenia na rozšírenie účasti na programe Horizont 2020 sa zaoberali mnohými problémami, ktoré boli identifikované ako problémy ovplyvňujúce výkonnosť výskumu a inovácie. Napriek tomu pôsobia najmä ako katalyzátor pokroku, keďže vnútroštátne úrovne investícií do výskumu a inovácie, ako aj reformy, a teda strategické vnútroštátne rozhodnutia, zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo výkonnosti krajiny (pozri body 20–27).

89 Nástroj politickej podpory je súčasťou súboru nástrojov, ktoré EÚ zaviedla na podnietenie reforiem v členských štátoch, z ktorých posledným je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Komisia využila poznatky získané z nástroja politickej podpory, najmä od roku 2019, s cieľom selektívne prispieť k svojej práci v rámci európskeho semestra. Schopnosť nástroja politickej podpory vyvolať potrebné zmeny vo vnútroštátnych systémoch však bola obmedzená, keďže i) zdroje dostupné pre PSF boli obmedzené, ii) nie všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, požiadali o podporu z nástroja politickej podpory a iii) členské štáty sa mohli slobodne rozhodnúť, do akej miery vykonajú reformy identifikované v kontexte PSF (pozri body 28–37).

90 Komisia zatiaľ plne nevykonala odporúčania z jej vlastného hodnotenia nástroja politickej podpory z roku 2019, ale uviedla, že má v úmysle i) ďalej rozvíjať dialóg o národných stratégiách medzi ňou a členskými štátmi, ktoré sú ochotné zapojiť sa do tohto procesu, ako aj medzi členskými štátmi, a ii) vyvinúť väčšie úsilie na šírenie informácií a komunikáciu. V rámci nového prvku nástroja PSF založeného na dopyte, tzv. „otvoreného PSF“ (obdobie 2021 – 2027) môžu členské štáty požiadať o podporu pri vykonávaní reforiem vo svojich systémoch výskumu a inovácie, ale Komisia ešte musí vymedziť všetky praktické aspekty (pozri body 38–41).

Odporúčanie 1 – Posilniť využívanie nástroja politickej podpory

S cieľom účinne využívať nástroje, ktoré má k dispozícii na podnietenie zmien vo vnútroštátnych systémoch výskumu a inovácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie pokroku v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, by Komisia mala:

1. premietnuť svoje zámery do konkrétnych opatrení, pokiaľ ide o i) lepšie šírenie a oznamovanie výsledkov nástroja politickej podpory a ii) zlepšenie dialógu (napr. rozhodovanie o účele, nástrojoch, načasovaní a pravidelnosti dialógu), ktorého výsledok by mal byť aj podkladom pre prácu Komisie v rámci európskeho semestra a jej monitorovanie čiastkových cieľov stanovených v plánoch obnovy a odolnosti;
2. navrhnúť „otvorený PSF“ tak, aby mohol poskytovať vnútroštátnym orgánom nepretržitú podporu pri vykonávaní reforiem, či už ako výsledok odporúčaní vychádzajúcich z činností nástroja politickej podpory alebo v rámci európskeho semestra, alebo o ktoré sa zaviazali v rámci plánov obnovy a odolnosti.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2022 v prípade písmena a) a do polovice roka 2023 v prípade písmena b).

91 Zistili sme, že väčšina krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, sa nachádzala v spodnej časti rebríčka, pokiaľ ide o účasť na programe Horizont 2020 (suma prijatá na obyvateľa) a pokiaľ ide o prepojenosť s partnermi v celej EÚ. Napriek tomu malo niekoľko krajín úroveň účasti a prepojenosti podobnú najvýkonnejším krajinám, ktorých sa netýka rozširovanie účasti (pozri body 45–51).

92 Rozhodnutie o tom, ktoré krajiny majú využívať opatrenia na rozšírenie účasti na programe Horizont Európa, prijali spoluzákonodarcovia. Toto rozhodnutie nie je možné preskúmať v polovici trvania. Komisia poskytla podporné analýzy niekoľkých ukazovateľov vybraných ako ukazovatele príčin nízkej výkonnosti. Táto analýza sa nezaoberala i) mierou účasti krajiny na predchádzajúcich rámcových programoch a ii) stupňom prepojenia s partnermi v celej EÚ (pozri body 42–44).

Odporúčanie 2 – Usilovať sa o vyváženejšiu účasť krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, na rozširujúcich opatreniach

S cieľom vyhnúť sa situáciám, keď sa väčšina projektov na rozšírenie účasti realizuje len v niekoľkých krajinách, by Komisia mala pozorne monitorovať mieru účasti na rozširujúcich opatreniach v rámci programu Horizont Európa a v prípade, že sa objavia pretrvávajúce významné nerovnováhy, zaviesť opatrenia na dosiahnutie širšej účasti.

Cieľový dátum vykonania: v priebehu vykonávania rozširujúcich opatrení.

93 Prijímatelia projektov vytvárania tímov a projektov vedúcich výskumných pracovníkov sa stretli s viacerými problémami, ktoré viedli k oneskoreniam a/alebo môžu nepriaznivo ovplyvniť výsledky projektov (pozri body 52–53). Ide najmä o:

• oneskorenia pri získavaní finančných prostriedkov dopĺňajúcich granty v rámci programu Horizont 2020, z ktorých najväčší podiel, najmä na projekty vytvárania tímov, pochádza z EFRR. Okrem toho, hoci projekty vytvárania tímov môžu prebiehať až do roku 2026, náklady, ktoré sa majú pokryť z grantov EFRR, musia vzniknúť do konca roka 2023, takže niektorí prijímatelia môžu mať ťažkosti s čerpaním finančných prostriedkov (pozri body 54–62),
• prijímanie medzinárodných výskumných pracovníkov (pozri body 63–64). Ukázalo sa, že je časovo náročné, ale nakoniec sa to väčšine projektov podarilo,
• zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti projektov, napríklad zameraním sa na zviditeľnenie a vytvorenie väzieb s podnikmi s cieľom podporiť využívanie výsledkov výskumu (pozri body 65–72).

94 Doplnkové financovanie má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o financovanie infraštruktúry a vybavenia centier excelentnosti podporovaných vytváraním tímov. Agentúra REA však nedokázala náležite vyhodnotiť a monitorovať toto financovanie, a to najmä z dôvodu chýbajúcich harmonizovaných údajov alebo v niektorých prípadoch vágnej povahy záväzkov prijatých poskytovateľmi financovania (pozri body 59–62).

Odporúčanie 3 – Uľahčiť včasnú dostupnosť doplnkového financovania

S cieľom znížiť riziko, aby projekty čelili ťažkostiam s doplnkovým financovaním z operačných programov EFRR, by Komisia mala nabádať riadiace orgány, aby dodržiavali zjednodušený postup schvaľovania grantov, napríklad úplným zohľadnením hodnotenia vykonaného v súvislosti s financovaním z programu Horizont Európa.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2022.

95 Projekty vytvárania tímov a projekty vedúcich výskumných pracovníkov sú zamerané na vytváranie dlhodobých účinkov. Analyzované projekty však preukázali obmedzenú schopnosť využívať výsledky svojho výskumu. Hoci zabezpečenie udržateľnosti zostáva hlavnou zodpovednosťou prijímateľov a vnútroštátnych verejných orgánov, Komisia v tejto súvislosti takisto poskytuje podporu. Má podobu iniciatív (v rámci programov Horizont 2020 a Horizont Európa) zameraných na vytvorenie prepojení medzi výskumom a podnikaním. Neexistuje však záruka, že z nich budú mať prospech súčasné projekty vytvárania tímov a projekty vedúcich výskumných pracovníkov (pozri body 65–71).

96 Databáza CORDIS, ktorá poskytuje výsledky projektov podporených rôznymi rámcovými programami, sa nevyužíva účinne na podporu zviditeľnenia a uľahčenie využívania výskumných výsledkov projektov vytvárania tímov a projektov vedúcich výskumných pracovníkov, keďže sa systematicky neaktualizuje (pozri bod 72).

Odporúčanie 4 – Posilniť schopnosť prijímateľov projektov využívať výsledky svojho výskumu

S cieľom podporiť vyhliadky projektov na udržateľnosť by Komisia mala:

1. poskytovať podporu (napríklad odbornú prípravu a koučing) projektom na rozšírenie účasti, najmä projektom vytvárania tímov, s cieľom umožniť im lepšie zhodnotiť výsledky svojho výskumu;
2. podporovať kontakty medzi prijímateľmi projektov a potenciálnymi priemyselnými partnermi, najmä prostredníctvom existujúcich iniciatív EÚ zameraných na vytváranie prepojení medzi výskumom a podnikmi (napríklad znalostné inovačné spoločenstvá);
3. ďalej podporovať zviditeľnenie projektov podnecovaním prijímateľov, aby poskytovali pravidelné aktualizácie výsledkov projektov a zverejňovali ich na platformách EÚ zriadených na tento účel.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2023.

97 V čase konania auditu bolo príliš skoro posúdiť, či rozširujúce opatrenia poskytli očakávaný impulz pre výkonnosť krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, keďže akékoľvek účinky sa prejavia čiastočne až prostredníctvom vykonávania programu Horizont Európa. Nie je preto prekvapujúce, že ku koncu obdobia programu Horizont 2020 došlo od 7. rámcového programu len k malému zvýšeniu miery účasti krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti (najmä po odpočítaní vplyvu účelovo viazaného financovania na rozšírenie účasti) (pozri body 73–75).

98 Napriek tomu sme aj v tejto počiatočnej fáze a napriek vyššie uvedeným ťažkostiam pri vykonávaní našli niekoľko prvých pozitívnych výstupov projektov vytvárania tímov a vedúcich výskumných pracovníkov. Najmä projekty vytvárania tímov prilákali značné sumy doplnkového financovania, začali uverejňovať vedecké výsledky a poskytli výskumným pracovníkom zamestnanie; a väčšina projektov vedúcich výskumných pracovníkov pomohla priniesť štrukturálnu zmenu hostiteľským inštitúciám (pozri body 76–78).

99 Monitorovanie úspechu cieľa „šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“, ako aj jednotlivých opatrení (napríklad vytváranie tímov a vedúci výskumní pracovníci) brzdí nedostatok ukazovateľov výkonnosti alebo, ak existujú (vedúci výskumní pracovníci), chýbajúce východiskové a cieľové hodnoty. Komisia okrem toho nepredpokladá monitorovanie jednotlivých projektov po ich ukončení, hoci i) jedným z hlavných cieľov je kontinuita akcií a ii) mnohé výsledky a vplyvy nebudú dovtedy viditeľné (pozri body 79–86).

Odporúčanie 5 – Zlepšiť monitorovanie rozširujúcich opatrení

S cieľom účinne monitorovať rozširujúce opatrenia a ich vplyvy by Komisia mala:

1. stanoviť konkrétne ciele a premietnuť ich do vhodných KPI na úrovni opatrení;
2. následne kontrolovať projekty vytvárania tímov aj po ich ukončení, aby bolo možné dospieť k záveru o ich strednodobých až dlhodobých vplyvoch.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2024 v prípade písmena a); dva roky po ukončení projektov v prípade písmena b).

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Mihails Kozlovs, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 3. mája 2022.

Prílohy

Príloha I – Rozširujúce opatrenia v programe Horizont Európa

Rozširujúce opatrenia v programe Horizont Európa majú rozpočet vo výške 2,95 mld. EUR (3 % rozpočtu programu Horizont Európa). Schéma bola rozšírená a teraz zahŕňa štyri dodatočné opatrenia:

• iniciatíva excelentnosti pre univerzity sa zameriava na transformáciu sektora vysokoškolského vzdelávania a jeho okolitých ekosystémov vrátane neuniverzitných výskumných centier,
• centrá excelentnosti sa zameriavajú na podporu inovačných ekosystémov v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, a mimo nich, čím sa vytvárajú lepšie prepojenia medzi akademickou obcou, podnikmi a verejnou správou v súlade s regionálnymi alebo vnútroštátnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu,
• cirkulácia mozgov pozostávajúca zo súboru rôznych grantov zameraných na zvýšenie atraktívnosti subjektov v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, pre výskumných pracovníkov, a to poskytovaním grantov prostredníctvom súťažného konania a šírením atraktívnych pracovných a zamestnávateľských postupov,
• nástroj „pripojenia“ pozostávajúci z grantov poskytovaných subjektom z krajín s nízkou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa pripoja k už vybraným opatreniam spolupráce v oblasti výskumu a inovácie.

V tabuľke 5 sú uvedené rozpočtové prostriedky pridelené na tieto rôzne opatrenia v rámci programu Horizont Európa.

Príloha II – Metodika

Náš audit sa zakladal na týchto dôkazoch:

1. administratívnej previerke verejných dokumentov a interných dokumentov Komisie, ako sú právne texty, usmernenia, posúdenia vplyvu, správy o hodnotení a monitorovaní, komunikácia;
2. dotazníkoch a videokonferenciách na overenie faktov o rozširujúcich opatreniach s riadiacimi orgánmi a národnými kontaktnými miestami z piatich členských štátov (Chorvátsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko) vybraných na základe ich výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, ich celkovej účasti na rámcovom programe a najmä na rozširujúcich opatreniach;
3. štatistickej analýze údajov z celého radu zdrojov: CORDA, Business Objects, prehľad výsledkov inovácií, Eurostat a CORDIS;
4. podrobnej analýze vzorky projektov vytvárania tímov a projektov vedúcich výskumných pracovníkov vybraných na základe posúdenia, najmä spomedzi projektov v pokročilom štádiu realizácie (pozri tabuľku 6). Podrobná analýza pozostávala z i) preskúmania dokumentov súvisiacich s projektmi (návrhy, dohody o grante, monitorovacie správy...), ii) dotazníkov a videokonferencií s prijímateľmi na overenie faktov;
5. podrobnej analýzy doplnkového financovania všetkých projektov vytvárania tímov.

Príloha III – Vzťah medzi investíciami do výskumu a inovácie a výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie

Zistili sme pozitívnu koreláciu medzi:

• úrovňou vnútroštátnych investícií do výskumu a inovácie na obyvateľa a výkonnosťou meranou v súhrnnom inovačnom indexe európskeho prehľadu výsledkov inovácie. Čím vyššie boli vnútroštátne investície do výskumu a inovácie na obyvateľa v období 2014 – 2020, tým vyššie bolo poradie v hodnotiacej tabuľke z roku 2021 (pozri ilustráciu 10),
• úrovňou vnútroštátnych investícií do výskumu a inovácie na obyvateľa (v období 2014 – 2020) a mierou účasti na programe Horizont 2020 (pozri ilustráciu 11).

Na ilustrácii 11 je znázornená korelácia medzi vnútroštátnymi investíciami do výskumu a inovácie na obyvateľa (2014 – 2020) a účasťou na programe Horizont 2020. Koeficient určenia (R^²), ktorý vysvetľuje podiel odchýlky v jednej premennej, ktorá je predvídateľná od druhej premennej, sa rovná 0,45. Ak však vyčleníme Cyprus (extrémna hodnota), R² sa zvýši na 0,65. Väčšina krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, sa sústreďuje v ľavom dolnom rohu, čo poukazuje na nízke vnútroštátne investície do výskumu a inovácie a nízke financovanie z programu Horizont 2020 na obyvateľa. Všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, okrem Česka a Luxemburska, sa nachádzajú pod líniou trendu.

Príloha IV – Odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti výskumu a inovácie

V období 2014 – 2020 boli pre krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, adresované nasledujúce odporúčania týkajúce sa výskumu a inovácie:

• 2014: 10 z 15 krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, dostalo odporúčanie, najmä pokiaľ ide o vytvorenie prepojení medzi výskumom a inováciou a priemyselnou politikou,
• 2015 – 2018: každý rok boli vydané odporúčania pre dve až päť krajín. Päť krajín nedostalo žiadne odporúčania (Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko),
• 2019: všetky krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, okrem jednej dostali odporúčanie zamerať hospodársku politiku týkajúcu sa investícií na výskum a inováciu,
• 2020: 10 z 15 krajín dostalo odporúčanie, najmä pokiaľ ide o zameranie investícií na výskum a inováciu.

Príloha V – Ukazovatele použité v analýze, ktorú Komisia poskytla spoluzákonodarcom pri výbere krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti

1. Horizont 2020:
   
   Členský štát musel dosiahnuť menej než 70 % priemerného zloženého ukazovateľa EÚ27 týkajúceho sa excelentnosti výskumu, ktorý je zložený zo štyroch premenných:
   
   
   • podiel často citovaných publikácií, v ktorých aspoň jeden z autorov má príslušnosť v danej krajine,
   • počet špičkových vedeckých univerzít a verejných výskumných organizácií v krajine,
   • žiadosti o registráciu patentu,
   • celková hodnota získaných grantov Európskej rady pre výskum.
2. Horizont Európa:
   
   
   • hrubý národný dôchodok nižší než 90 % priemeru EÚ,
   • za každú krajinu percentuálny podiel vedeckých publikácií jej výskumných pracovníkov, ktoré patria medzi prvých 10 % citácií (t. j. citované v iných výskumných dokumentoch),
   • počet žiadostí o registráciu patentu na milión obyvateľov pod priemerom EÚ.

Príloha VI – Štatistika

V tabuľke 7 a tabuľke 8 sa nachádza prehľad miery účasti krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, na dvoch analyzovaných opatreniach. Je v nich uvedené, koľko z predložených návrhov projektov bolo vybraných na financovanie na konci súťažného výberového konania. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim úspešnosť krajiny je jej celková výkonnosť v oblasti výskumu a inovácie. Ďalšími faktormi sú napríklad skúsenosti získané z predchádzajúcej účasti, kombinované úsilie vnútroštátnych aktérov zamerané na zvýšenie úspešnosti v účasti, ako aj existujúce prepojenia v sieti. Je to v súlade s pripomienkami v našej osobitnej správe 02/2020 (bod 43) o nástroji pre MSP.

Akronymy a skratky

CORDIS: Informačná služba Spoločenstva pre výskum a vývoj

COST: Európska spolupráca vo vede a technike

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

GR RTD: Generálne riaditeľstvo Komisie pre výskum a inováciu

HDP: hrubý domáci produkt

Horizont 2020: program Horizont 2020

KPI: kľúčový ukazovateľ výkonnosti

PSF: Nástroj politickej podpory

REA: Európska výkonná agentúra pre výskum

RP: rámcový program

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Glosár

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom financovania investícií, ktoré znižujú rozdiely medzi regiónmi.

Európsky semester: ročný cyklus, ktorý predstavuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ a proces monitorovania.

Finančný nástroj: finančná podpora z rozpočtu EÚ v podobe kapitálových alebo kvázi-kapitálových investícií, úverov alebo záruk či iných nástrojov na rozdelenie rizika.

Komitologický postup: komitológia sa uplatňuje v prípadoch, v ktorých sa Komisii udelili vykonávacie právomoci v samotnom znení právneho aktu. Znamená to, že Komisii asistuje výbor zložený zo zástupcov všetkých členských štátov EÚ. Výbor poskytuje oficiálne stanovisko, zvyčajne formou hlasovania, k navrhovaným opatreniam Komisie. Stanoviská výboru môžu byť pre Komisiu v závislosti od postupu viac či menej záväzné.

Lokalizovaná inovácia: túto inováciu podporuje úzka interakcia inovačných aktérov, ako sú firmy, výskumné subjekty a miestna/regionálna samospráva v úzkom územnom kontexte, v ktorom geografická blízkosť uľahčuje výmenu poznatkov a spoluprácu.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19 a stimuláciu obnovy v strednodobom horizonte pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie.

Národné kontaktné miesto: subjekt zriadený a financovaný vládou členského štátu EÚ alebo iného pridruženého štátu na poskytovanie podpory a usmernení žiadateľom a prijímateľom v rámci programu Horizont 2020 alebo Horizont Európa v danej krajine.

Nepeňažné príspevky: nefinančné zdroje, ktoré tretie strany bezplatne sprístupnia prijímateľovi.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: každoročné usmernenia, ktoré Komisia vydáva v rámci európskeho semestra jednotlivým členským štátom v súvislosti s ich makroekonomickými, rozpočtovými a štrukturálnymi politikami.

Operačný program: základný rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Prideľovanie finančných prostriedkov na základe excelentnosti: prideľovanie na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov a prostredníctvom nezávislého partnerského preskúmania založeného na zásluhách, pričom sa vyberú len najlepšie projekty bez zohľadnenia geografického rozloženia.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny verejný (alebo súkromný) orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného EÚ.

Spoločné výskumné centrum: vedecký a znalostný útvar Komisie, ktorý poskytuje vedecké poradenstvo a podporu pre politiku EÚ.

Stratégia Európa 2020: desaťročná stratégia EÚ vyhlásená v roku 2010 na podporu rastu a tvorby pracovných miest.

Subsidiarita: zásada, podľa ktorej EÚ prijíma opatrenie len vtedy, ak je to účinnejšie ako opatrenie prijaté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Záväzok: suma vyčlenená v rozpočte na financovanie konkrétnej položky výdavkov, ako je zmluva alebo dohoda o grante.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61346

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61346

Audítorský tím

V osobitných správach EDA predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Tento audit viedla členka EDA Ivana Maletić a podporu jej poskytla vedúca kabinetu Sandra Diering, atašé kabinetu Tea Japunčić, hlavná manažérka Marion Colonerus, vedúci úlohy Juan Antonio Vazquez Rivera, audítor a audítorka Marco Montorio a Katja Mravlak. Thomas Everett poskytol jazykovú podporu.

 

Zľava doprava: Marco Montorio, Tea Japunčić, Juan Antonio Vazquez Rivera, Ivana Maletić, Sandra Diering, Katja Mravlak.

Koncové poznámky

¹ Osobitná správa 02/2020 (bod 41) a osobitná správa 04/2016 (bod 86).

² Final report of the MIRRIS project, jún 2016; MLE on National Practices in Widening Participation and Strengthening Synergies: Summary Report, Európska komisia, 2018; Overcoming innovation gaps in EU-13 Member States, Výskumná služba Európskeho parlamentu, marec 2018; Mobilising European Structural and Investment Funds and Horizon 2020 in support of innovation in less developed regions, Spoločné výskumné centrum, november 2018.

³ Research and Innovation analysis in the European Semester 2020 Reports, Európska komisia, máj 2020.

⁴ Cieľ (dosiahnutie excelentnosti na udržateľnom základe) bol uvedený v pracovnom programe Horizont 2020 „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“.

⁵ Záverečná správa, H2020 Advisory Group on Spreading Excellence and Widening Participation jún 2016; Brainstorming on Future Widening Actions in Horizon Europe: Contribution from REA B5, október 2019; Policy Impact Report on Teaming, REA, jún 2021.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-8325-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/679982	QJ-AB-22-015-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-8307-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/23569	QJ-AB-22-015-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ikony Ilustrácia 1: © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.