Podpora na riadenie vonkajších hraníc poskytovaná agentúrou Frontex: zatiaľ nie je dostatočne účinná

Zhrnutie

I

Schengenským dohovorom sa vytvoril jednotný priestor pohybu bez kontrol na vnútorných hraniciach. Dozor a kontrola vonkajších hraníc sú nevyhnutné na uľahčenie voľného pohybu osôb a tovaru v rámci tohto priestoru a zároveň majú zaručiť vnútornú bezpečnosť a predchádzať potenciálnym hrozbám na hraniciach.

II

Agentúra Frontex, zriadená v roku 2004, sa po prijatí nariadenia (EÚ) 2016/1624 stala Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Tým sa výrazne rozšíril jej pôvodný mandát a agentúra bola oprávnená vykonávať európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach EÚ, kde si členské štáty ponechávajú zodpovednosť.

III

Iba o tri roky neskôr sa nariadením (EÚ) 2019/1896 rozšírili právomoci agentúry Frontex a k jej úlohám týkajúcim sa podpory a koordinácie pribudla operačná úloha. To zahŕňalo exponenciálne zvýšenie zdrojov, vytvorenie stáleho zboru 10 000 operačných pracovníkov do roku 2027 a priemerný rozpočet vo výške 900 mil. EUR ročne.

IV

Kontrolovali sme, či agentúra Frontex účinne vykonávala štyri zo svojich šiestich hlavných činností s cieľom prispieť k vykonávaniu európskeho integrovaného riadenia hraníc, a tým podporiť členské štáty pri predchádzaní nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti, ich odhaľovaní a reagovaní na ne. Preskúmali sme aj pripravenosť agentúry Frontex na plnenie jej nového a rozšíreného mandátu, ktorý jej bol pridelený v roku 2019. Po prvýkrát sme skúmali, ako agentúra Frontex vykonáva tieto činnosti vymedzené v nariadení z roku 2016. Naša správa je dobre načasovaná, keďže posledné externé hodnotenie agentúry bolo uverejnené v júli 2015 a nariadenie (EÚ) 2019/1896 bolo schválené bez posúdenia vplyvu. Audit sa týkal obdobia od konca roka 2016 (keď nadobudli účinnosť nové povinnosti agentúry Frontex) do februára 2020.

V

Celkovo sme zistili, že podpora agentúry Frontex členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti nie je dostatočne účinná. Zistili sme, že agentúra Frontex v plnej miere nevykonávala svoj mandát pridelený v roku 2016 a zdôraznili sme niekoľko rizík súvisiacich s mandátom agentúry Frontex z roku 2019.

VI

Zistili sme, že hoci je zavedený funkčný rámec na výmenu informácií na podporu boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, nefungoval dostatočne dobre na to, aby poskytoval presnú, úplnú a aktuálnu situačnú informovanosť o vonkajších hraniciach EÚ. Pre cezhraničnú trestnú činnosť ešte nebol vytvorený primeraný rámec na výmenu informácií. To má vplyv na schopnosť agentúry Frontex a členských štátov monitorovať vonkajšie hranice a v prípade potreby rýchlo reagovať na akékoľvek zistené hrozby.

VII

Pre agentúru Frontex bolo zložité využiť správy vnútroštátnych orgánov hraničnej kontroly v rámci európskeho systému hraničného dozoru a existujú právne obmedzenia súvisiace s používaním údajov nachádzajúcich sa v systémoch celej EÚ na účely analýzy rizík. Okrem toho nie je schopná uplatňovať spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý využíva väčšina členských štátov.

VIII

Napriek tomu, že členské štáty by mali agentúre Frontex poskytovať informácie, ktoré potrebuje, v procese zhromažďovania údajov v rámci posúdenia zraniteľnosti agentúry Frontex pretrvávajú problémy súvisiace s úplnosťou a kvalitou údajov.

IX

Pokiaľ ide o spoločné operácie, nasadenie zdrojov na prevenciu, odhaľovanie a zacielenie cezhraničnej trestnej činnosti zatiaľ nie je dostatočne rozvinuté v každodenných činnostiach agentúry Frontex. Keďže agentúra Frontex nemá informácie o skutočných nákladoch a výkonnosti, operačné správy agentúry Frontex neposkytujú subjektom s rozhodovacou právomocou dostatočné informácie.

X

Agentúra Frontex neprijala opatrenia potrebné na prispôsobenie svojej organizácie tak, aby mohla plniť mandát, ktorý dostala v roku 2016. Zistili sme nedostatky v plánovaní ľudských zdrojov v útvaroch pre analýzu rizík a posudzovanie zraniteľnosti a v komunikácii medzi oddeleniami, ktoré sú predmetom auditu. Tieto nedostatky predstavujú významné riziko z hľadiska účinnosti novej operačnej úlohy agentúry.

XI

Napokon sa domnievame, že existuje značné riziko, že agentúra Frontex bude mať ťažkosti s plnením mandátu, ktorý jej bol pridelený nariadením (EÚ) 2019/1896. Exponenciálne zvýšenie dostupných zdrojov bolo dohodnuté bez posúdenia potrieb a vplyvu na členské štáty a bez hodnotenia činností agentúry Frontex od roku 2015.

XII

Na základe týchto záverov adresujeme agentúre Frontex a Komisii konkrétne odporúčania s cieľom:

• zlepšiť rámec výmeny informácií a európsky situačný prehľad,
• aktualizovať a implementovať spoločný integrovaný model analýzy rizík a zabezpečiť prístup k iným zdrojom informácií,
• rozvíjať potenciál posúdenia zraniteľnosti,
• zlepšiť operačnú reakciu agentúry Frontex,
• riešiť výzvy, ktoré prináša nový mandát agentúry Frontex.

Úvod

01

Nadobudnutím platnosti Schengenského dohovoru v roku 1995 došlo k zrušeniu vnútorných hraníc a vytvoreniu schengenského priestoru pre voľný a neobmedzený pohyb osôb. Schengenský priestor v súčasnosti tvorí 26 európskych krajín¹.

02

V záveroch samitu EÚ, ktorý sa konal v decembri 2001 v Laekene, členské štáty uviedli, že „lepšie riadenie kontrol na vonkajších hraniciach Únie pomôže v boji proti terorizmu, sieťam nelegálneho prisťahovalectva a obchodovaniu s ľuďmi. Rada EÚ žiada Radu a Komisiu, aby vypracovali opatrenia na spoluprácu medzi útvarmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc a preskúmali podmienky, za ktorých by sa mohol vytvoriť mechanizmus alebo spoločné služby na kontrolu vonkajších hraníc“².

03

Európsky parlament, Rada a Komisia zriadili Frontex³ v roku 2004⁴ s cieľom implementovať európske integrované riadenie hraníc. Agentúra bola zriadená na základe predpokladu, že zodpovednosť za kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach nesú spoločne členské štáty a v následných zmenách zakladajúceho nariadenia agentúry Frontex sa to nezmenilo.

04

Prvým mandátom agentúry bolo posilniť a podporiť medziagentúrnu a operačnú spoluprácu medzi agentúrami členských štátov pre kontrolu hraníc a rozvíjať a presadzovať spoločné politiky v oblasti odbornej prípravy, hodnotenia rizík a spoločných operácií. Preto sa pôvodne volala „Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie“.

05

Nariadenie o zriadení agentúry Frontex bolo zmenené štyrikrát: v rokoch 2007⁵, 2011⁶, 2016⁷ a 2019⁸ sa mandát, funkcie a rozpočet agentúry postupne rozšírili (z 19 mil. EUR v roku 2006 na 330 mil. EUR v roku 2019).

06

V rámci prvej zmeny v roku 2007 bol pôvodný mandát rozšírený prostredníctvom tzv. nariadenia RABIT (Rapid Border Intervention Teams), ktoré agentúre umožnilo nasadiť v členských štátoch tímy rýchleho pohraničného zásahu. Išlo o to, aby tieto tímy počas obmedzeného obdobia zasahovali na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý čelí naliehavým a výnimočným situáciám vyplývajúcim z hromadného prílevu migrantov prostredníctvom nelegálnych kanálov. Bol to prvý odkaz na „prisťahovalectvo“, jav, ktorý sa v nariadení z roku 2004 neuvádza.

07

V roku 2011 viedlo zvýšenie migračných tokov v Stredozemnom mori, spôsobené predovšetkým politickými udalosťami v severnej Afrike, spolu s nedostatkami a obmedzeniami na operačnej strane agentúry k druhej zmene zakladajúceho aktu agentúry Frontex. Hlavné zmeny sa týkali riadenia informačných systémov agentúrou Frontex, a to aj v rámci európskeho systému hraničného dozoru, väčšej koordinačnej úlohy v spoločných návratových operáciách, spoločných operáciách a pilotných projektoch a novej možnosti agentúry Frontex kúpiť si vybavenie samostatne alebo v spoluvlastníctve s členským štátom a vyslať styčných dôstojníkov do tretích krajín.

08

Počas vrcholu migračnej krízy v roku 2015 spoluzákonodarcovia EÚ a Komisia zastávali názor, že agentúra Frontex, ktorá mala obmedzený mandát na podporu členských štátov pri zabezpečovaní ich vonkajších hraníc, nemala dostatok personálu a vybavenia. Pokiaľ ide o zdroje, agentúra Frontex sa spoliehala na dobrovoľné príspevky členských štátov a nemala právomoc vykonávať operácie riadenia hraníc a pátracie a záchranné operácie. Vyjadrili obavy, že tieto obmedzenia by mohli obmedziť schopnosť agentúry Frontex účinne riešiť a napraviť situáciu, ktorá vznikla v dôsledku utečeneckej krízy. V roku 2016 to viedlo k tretej zmene zakladajúceho nariadenia agentúry⁹, ktoré nadobudlo účinnosť 6. októbra 2016, a k premenovaniu agentúry Frontex na „Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž“ s posilnenými úlohami a právomocami na operačnej, ako aj monitorovacej a koordinačnej strane riadenia hraníc. Nariadením sa zriadila aj európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá pozostáva z agentúry a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za riadenie hraníc.

09

V článku 4 nariadenia (EÚ) 2016/1624 sa vymedzujú zložky európskeho integrovaného riadenia hraníc (pozri rámček 1). Európske integrované riadenie hraníc bolo po prvýkrát právne zamerané, ako sa uvádza v odôvodnení 2 nariadenia, na „účinné riadenie prekračovania vonkajších hraníc a riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a k zabezpečeniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii. Zároveň je potrebné konať pri plnom dodržiavaní základných práv a spôsobom, ktorý zaručuje voľný pohyb osôb v rámci Únie“.

10

Ambíciou spoluzákonodarcov EÚ a Komisie bolo získať posilnenú a plne funkčnú európsku pohraničnú a pobrežnú stráž „s cieľom riešiť obavy občanov týkajúce sa bezpečnosti a ochrany Únie“¹⁰. Európska komisia preto v septembri 2018, t. j. len dva roky po nadobudnutí účinnosti predchádzajúcej zmeny, predložila návrh nového nariadenia pre agentúru. Rada uviedla naliehavú potrebu ako odôvodnenie pre absenciu posúdenia vplyvu nových právnych predpisov alebo hodnotenia predchádzajúceho mandátu. Nové nariadenie nadobudlo účinnosť 4. decembra 2019. V prílohe I sú znázornené hlavné zmeny mandátu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v rokoch 2016 a 2019.

11

Hlavným navrhovaným opatrením bolo vytvoriť stály zbor, prvý jednotný útvar EÚ pre presadzovanie práva. Cieľom tohto orgánu by bolo riešiť „rozdiely v schopnostiach a očakávaniach“ vyplývajúce zo závislosti agentúry od členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru, pokiaľ ide o príspevky z hľadiska pohraničnej stráže a vybavenia. Zbor zložený zo štatutárnych zamestnancov a personálu vyslaného povinne z európskych krajín na dlhé a krátke obdobie, sa bude budovať postupne, až kým v roku 2027 nedosiahne 10 000 zamestnancov vrátane 3 000 príslušníkov pohraničnej a pobrežnej stráže, eskortných skupín pre návrat a špecialistov na návrat (pozri ilustráciu 1 a ilustráciu 2). Zároveň by sa mal zvýšiť rozpočet agentúry Frontex zo 460 mil. EUR v roku 2020 na priemernú sumu 900 mil. EUR ročne na pokrytie aktualizovaných úloh a funkcií agentúry¹¹ (pozri ilustráciu 3).

12

Za hlavné činnosti agentúry Frontex s cieľom podporiť členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru pri riadení vonkajších hraníc EÚ sa považujú tieto úlohy, ktoré agentúra Frontex opisuje takto:

• monitorovanie situácie má poskytnúť čo najpodrobnejší, najpresnejší a najaktuálnejší obraz o situácii na vonkajších hraniciach EÚ,
• analýza rizík má vytvoriť obraz o modeloch a trendoch v oblasti neregulárnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi na vonkajších hraniciach,
• posúdenia zraniteľnosti sa týkajú hodnotenia schopnosti a pripravenosti každého členského štátu čeliť výzvam na jeho vonkajších hraniciach vrátane migračného tlaku,
• spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy (známe ako operačná reakcia), koordinované a organizované agentúrou Frontex, majú pomáhať členským štátom na vonkajších hraniciach, ktoré sú vystavené značným migračným tlakom. Agentúra pri svojich operáciách nasadzuje tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže spolu s plavidlami, lietadlami, vozidlami a iným technickým vybavením, ktoré poskytujú členské štáty.
• návratové operácie majú členským štátom na požiadanie alebo z iniciatívy agentúry pomáhať pri vykonávaní návratových operácií tým, že organizujú alebo koordinujú vnútroštátne a spoločné operácie medzi rôznymi členskými štátmi, pomáhajú im pri operáciách núteného návratu a dobrovoľných odchodoch; organizovať alebo koordinovať návratové operácie, ak sú dopravné prostriedky a sprievodcovia poskytnuté krajinou určenia, ktorá nie je členom EÚ,
• cieľom odbornej prípravy agentúry Frontex je vypracovať osnovy odbornej prípravy a špecializované kurzy v rôznych oblastiach s cieľom zaručiť najvyššiu úroveň odborných znalostí príslušníkov pohraničnej stráže v celej Európe.

13

Prevádzkové náklady na tieto činnosti sú uvedené v ilustrácii 4.

Rozsah auditu a audítorský prístup

14

V rámci tohto auditu sme preskúmali štyri zo šiestich hlavných činností agentúry Frontex s cieľom zistiť, ako účinne prispeli k vykonávaniu európskeho integrovaného riadenia hraníc a do akej miery bola agentúra Frontex pripravená plniť svoj nový mandát.

15

Na zodpovedanie tejto hlavnej audítorskej otázky sme sa zaoberali troma podotázkami:

1. Plní Frontex svoj mandát z roku 2016, pokiaľ ide o boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu?
2. Plní Frontex svoj mandát z roku 2016 v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti?
3. Je agentúra Frontex dobre pripravená na plnenie svojho nového a rozšíreného mandátu, ktorý jej bol pridelený v roku 2019?

16

V roku 2019 sme informovali o návratových operáciách agentúry Frontex (28 % prevádzkových nákladov)¹². Tento audit výkonnosti bol zameraný na ďalšie štyri hlavné činnosti agentúry Frontex: monitorovanie situácie, analýza rizík, posúdenie zraniteľnosti a operačná reakcia. Keďže riadenie združených zdrojov (9 %) dopĺňa operačnú reakciu (48 %), bolo nepriamo zahrnuté do rozsahu auditu. Tieto činnosti spolu predstavovali 64 % prevádzkových nákladov agentúry Frontex v roku 2019 vo výške 236,7 mil. EUR (pozri ilustráciu 4).

17

Je to po prvýkrát, čo sme skúmali, ako agentúra Frontex vykonáva tieto činnosti vymedzené v nariadení z roku 2016. Naša správa je dobre načasovaná, keďže posledné externé hodnotenie agentúry bolo uverejnené v júli 2015 a nariadenie (EÚ) 2019/1896 bolo schválené bez posúdenia vplyvu.

18

Tieto hlavné činnosti agentúry sú určené na podporu vnútroštátnych orgánov na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, pokiaľ ide o účinnú kontrolu ich vonkajších hraníc, a vzájomne sa posilňujú. Zlyhanie v jednej oblasti činnosti môže mať negatívny vplyv na iné oblasti činnosti. Naopak, účinné opatrenia v rámci jednej činnosti môžu mať vzájomne pozitívny vplyv na činnosti v iných oblastiach. Napríklad správna identifikácia a náprava zraniteľnosti, ktorá sa zistila počas posudzovania zraniteľnosti, môže viesť k posilneniu operačnej kontroly, čím sa zlepší situačné povedomie a analýza rizík bude komplexnejšia (pozri ilustráciu 5).

19

Audit sa týkal obdobia od konca roka 2016 (rok, v ktorom nadobudli účinnosť nové povinnosti agentúry Frontex) do februára 2020. Činnosti agentúry Frontex týkajúce sa dodržiavania a ochrany základných práv nie sú zahrnuté do rozsahu tohto auditu.

20

V rámci tohto auditu sme navštívili náš kontrolovaný subjekt, agentúru Frontex, a stretli sme sa so zástupcami rôznych oddelení agentúry. Uskutočnili sme aj stretnutia s pohraničnými orgánmi Poľska a Talianska, vzorky krajín, v ktorých agentúra vykonávala spoločné pozemné, letecké a námorné operácie, a navštívili sme zariadenia, v ktorých sa tieto operácie vykonávali. Poslali sme dotazníky ostatným 25 členským štátom a dostali sme 20 odpovedí (pozri prílohu II — žiadne odpovede z Cypru, Grécka, Írska, Holandska a zo Slovinska). Napokon naša audítorská práca zahŕňala administratívnu kontrolu dokumentácie získanej od agentúry Frontex a talianskych a poľských vnútroštátnych orgánov, ako aj správ a dokumentov uverejnených vnútroštátnymi orgánmi, výskumnými inštitúciami a akademickou obcou.

Pripomienky

Nedostatky v informáciách, ktoré má agentúra Frontex k dispozícii, a v činnostiach zameraných na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu

21

V tomto oddiele sme preskúmali, či agentúra Frontex plní svoj mandát z roku 2016, pokiaľ ide o boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu:

1. využívaním rámca na výmenu informácií s cieľom poskytnúť podrobný, presný a aktuálny obraz o situácii na vonkajších hraniciach EÚ;
2. vykonávaním svojich činností tak, aby podporovala členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru;
3. poskytovaním informácií o vplyve svojich činností alebo nákladoch na ne.

22

Ilustrácia 6 obsahuje zhrnutie našich zistení.

V rámci výmeny informácií existujú medzery a nezrovnalosti

Monitorovanie situácie

23

Nariadením (EÚ) č. 1052/2013 sa zriadil európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)¹³, rámec na výmenu informácií a spoluprácu medzi agentúrou Frontex a rôznymi vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do hraničného dozoru. V tomto rámci poskytuje agentúra Frontex členským štátom európsky situačný prehľad. Európsky situačný prehľad je grafické rozhranie, ktoré obsahuje údaje o incidentoch v takmer reálnom čase a informácie získané od rôznych vnútroštátnych pohraničných orgánov, ktoré boli zhromaždené v národnom koordinačnom centre, ako aj údaje získané zo zavedených nástrojov dozoru, ako sú snímače, platformy a iné zdroje (pozri ilustráciu 7). Agentúra Frontex sa tak snaží podporovať členské štáty zlepšením monitorovania situácie a schopnosti reakcie na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti.

24

V tomto nariadení, ktorým sa rozvíja schengenské acquis, sa od členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru vyžaduje, aby zaznamenávali všetky relevantné udalosti, ktoré sa vyskytnú pozdĺž hranice medzi pozemnými hraničnými priechodmi (známymi ako „zelená hranica“) a v rámci námornej hranice (známej ako „modrá hranica“). Neukladá im povinnosť oznamovať udalosti, ku ktorým dochádza na skutočných hraničných priechodoch.

25

Zámerom nariadenia bolo poskytnúť agentúre Frontex primerane spoľahlivé informácie s cieľom prispieť k situačnému prehľadu udalostí, ktoré nastanú na vonkajších hraniciach pozdĺž hlavných migračných trás, napr. v strednom, vo východnom a v západnom Stredozemí, ako aj na západobalkánskej pozemnej trase. V našej osobitnej správe č. 20/2019¹⁴ sa ale zistili nedostatky vo vykonávaní nariadenia členskými štátmi (pozri rámček 2).

26

Okrem výnimiek pre pozemné a námorné hraničné priechody členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru nie sú povinné oznamovať nelegálne prekračovanie vzdušných hraníc, či už na letiskových hraničných priechodoch alebo vo vnútroštátnom vzdušnom priestore. Menšia časť členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru síce dobrovoľne oznamuje udalosti na hraniciach, ktoré nastanú na hraničných priechodoch, no väčšina členských štátov to neurobí. To znamená, že európsky situačný prehľad zostavený agentúrou Frontex neposkytuje obraz situácie na vzdušných hraniciach EÚ ani na pozemných a námorných hraničných priechodoch v takmer reálnom čase. Potvrdzujú to aj odpovede členských štátov v našom dotazníku.

27

Okrem toho nie sú medzi členskými štátmi stanovené žiadne normy týkajúce sa kapacít výkonnosti ich zariadení hraničného dozoru alebo iných kontrolných zariadení. To komplikuje úlohu agentúry Frontex spočívajúcu v identifikácii potenciálnych zraniteľných miest, pokiaľ ide o detekčné kapacity členských štátov v oblasti kontroly hraníc, a môže viesť k nezistenému prekračovaniu hraníc, a teda k nedostatočnému podávaniu správ o udalostiach v systéme EUROSUR.

28

Zriadenie siete národných koordinačných centier v 30 členských štátoch/krajinách pridružených k schengenskému priestoru možno považovať za významný úspech. Národné koordinačné centrum koordinuje a vymieňa informácie medzi orgánmi zodpovednými za dozor nad vonkajšími pozemnými a námornými hranicami na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Keď sú do kontroly hraníc zapojené viaceré vnútroštátne orgány, národné koordinačné centrum sa často používa ako „platforma“ na podporu medziagentúrnej spolupráce medzi viacerými organizáciami patriacimi k rôznym ministerstvám. Národné koordinačné centrum je zodpovedné za udržiavanie národného situačného prehľadu.

29

Napriek tomu sieť nevykonávala v plnej miere všetky funkcie, ktoré boli stanovené v nariadení. Napríklad operačné a analytické vrstvy systému EUROSUR neboli implementované komplexným alebo konzistentným spôsobom. Príloha III poskytuje informácie o funkciách stanovených v nariadení a o ich vykonávaní rôznymi členskými štátmi a členmi pridruženými k schengenskému priestoru.

Analýza rizík

30

Pre agentúru Frontex bolo zložité využiť údaje systému EUROSUR na účely štatistickej analýzy rizík, pretože členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru nepredkladajú svoje správy v systéme EUROSUR jednotným spôsobom a používajú rôzne formáty, ako sa uvádza v rámčeku 2. Okrem toho je úroveň podávania správ v rámci analytickej a operačnej vrstvy systému EUROSUR minimálna z dôvodu bezpečnostných obáv členských štátov a agentúra Frontex sa na ňu nemôže spoľahnúť pri analýzach rizík vykonávaných na úrovni EÚ. Operačná vrstva vo väčšine prípadov neobsahuje žiadne informácie o aktívach ani o operačných podvrstvách, pretože sieť bola akreditovaná až v januári 2018¹⁵. Na prekonanie týchto problémov so systémom EUROSUR oddelenie analýzy rizík agentúry Frontex žiada štatistický kanál zo siete agentúry Frontex pre analýzu rizík (FRAN), ktorý poskytujú priamo členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru zo svojich vnútroštátnych systémov a ktorý obsahuje údaje týkajúce sa všetkých druhov hraníc.

Činnosti agentúry Frontex neboli dostatočne rozvinuté na to, aby poskytovali účinnú podporu členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru

Monitorovanie situácie

31

Agentúra Frontex každodenne odosiela vnútroštátnym orgánom včasné a relevantné informácie o situácii na vonkajších hraniciach prostredníctvom európskeho situačného prehľadu. Poskytuje aj informácie o konkrétnych udalostiach, ktoré sa vyskytnú v operačných oblastiach určených na spoločné operácie agentúry Frontex. Agentúra Frontex okrem toho ponúka služby zamerané na podporu operačných činností členských štátov a zabezpečenie pridanej hodnoty. Poskytuje tiež platformy dozoru v reálnom čase (ako napríklad letecký dozor), ktoré umožnili operačné reakcie v reálnom čase na udalosti v prípadoch, keď boli k dispozícii prostriedky spoločnej prevádzky členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru. V núdzových situáciách to môže byť veľmi užitočné. Členské štáty uznali prínos týchto služieb vo svojich odpovediach na náš dotazník.

32

Situačnú informovanosť agentúry Frontex o udalostiach, ku ktorým dochádza na vonkajších hraniciach v takmer reálnom čase, však brzdia nedostatky (z hľadiska úplnosti, konzistentnosti a včasnosti) týkajúce sa kvality údajov používaných na vytvorenie európskeho situačného prehľadu, ako sa uvádza v rámčeku 2 a bode 24. Výsledkom je skôr spleť národných situačných prehľadov ako jednotný európsky situačný prehľad. Nanešťastie predchádzajúce pokusy o zosúladenie vkladania údajov (najmä prijatím rôznych revízií príručky EUROSUR) tieto problémy neodstránili.

Analýza rizík

33

Od zriadenia agentúry Frontex v roku 2004 bola ústredným prvkom jej mandátu analýza rizík. Cieľom tejto analýzy rizík je poskytnúť informácie pre rozhodovanie v agentúre Frontex, členských štátoch a Komisii. Analýza rizík podporuje činnosti agentúry Frontex, napr. identifikáciu nových spôsobov práce, migračných trás, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti identifikovaním pašeráckych trás, falošných dokladov a obchodovania s ľuďmi, ktoré sú súčasťou operačnej pôsobnosti agentúry.

34

Okrem informácií v systéme EUROSUR agentúra Frontex zhromažďuje aj širokú škálu údajov od členských štátov, orgánov EÚ, partnerských krajín a organizácií, ako aj z vlastných operácií (najmä pri rozhovoroch o prijatí migrantov a informačných pohovoroch (debrífingoch)) s cieľom identifikovať kľúčové faktory ovplyvňujúce a stimulujúce migračné trendy. Zahŕňa to posúdenia topografie, demografie, predchádzania krízam, geopolitiky a spravodajských informácií, ktoré nie sú k dispozícii v systéme EUROSUR. Agentúra Frontex využíva aj údaje z otvorených zdrojov (t. j. od iných partnerov EÚ a medzinárodných organizácií) o situácii na hraniciach a za hranicami Európy. FRAN, špecializovaná sieť odborníkov na spravodajskú činnosť a analytikov rizík, vypracúva štvrťročné správy.

35

Hlavné produkty agentúry Frontex z oddelenia analýzy rizík sú:

• ročná analýza rizík,
• osobitné analýzy rizík na západnom Balkáne a na východných hraniciach EÚ,
• ad hoc brífingy o vznikajúcich rizikách, ktoré sa často vytvárajú v reakcii na konkrétne žiadosti Komisie alebo Rady o informácie.

36

Činnosti agentúry Frontex v oblasti analýzy rizík prispeli k budovaniu siete FRAN, spoločenstva európskych analytikov rizík a odborníkov na spravodajskú činnosť. Dohodou a uplatňovaním spoločných noriem agentúra Frontex uľahčila komunikáciu medzi kolegami z iných krajín. Okrem toho prostredníctvom siete FRAN majú všetky členské štáty vzájomný prístup k svojim príslušným údajom týkajúcim sa siete FRAN na účely vnútroštátnych činností analýzy rizík.

37

Agentúra Frontex však z právnych dôvodov a dôvodov ochrany údajov nemá na účely analýzy rizík prístup k údajom nachádzajúcim sa v celoeurópskych systémoch, ktoré spravuje agentúra eu-LISA¹⁶ (zodpovedná za prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov), ktoré sú základnými nástrojmi vykonávania azylovej politiky EÚ, riadenia hraníc a migračnej politiky. Tieto systémy, v ktorých sa vedú záznamy týkajúce sa údajov o vízach, žiadostí o azyl a pohybov osôb, nezvestných osôb (najmä detí) a informácie o určitých vlastnostiach, neposkytujú agentúre Frontex žiadne štatistické správy, ktoré by mohla použiť na účely analýzy rizík, okrem verejne dostupných štatistík.

38

Agentúra Frontex bola poverená vypracovaním¹⁷ modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík (CIRAM), ktorý by mala uplatňovať agentúra a členské štáty¹⁸. 95 % z 20 členských štátov, ktoré vyplnili náš dotazník, uplatňuje túto spoločnú metodiku pri svojej vnútroštátnej analýze rizík. Samotná agentúra však nemôže tento model uplatniť, pretože nedokáže primerane posúdiť zraniteľnosť konkrétnych hraničných úsekov (pozri rámček 3). Napriek tomu, že členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru zdieľajú svoje prostriedky na kontrolu hraníc a príslušné plány nasadenia s oddelením agentúry Frontex pre posudzovanie zraniteľnosti, agentúra Frontex tieto informácie v čase auditu nezdieľala s vlastným oddelením agentúry Frontex pre analýzu rizík.

39

V odpovediach na náš dotazník členské štáty uviedli, že oceňujú kvalitu produktov analýzy rizík agentúry Frontex. Uviedli však aj to, že chýbajúci spoločný, štruktúrovaný distribučný systém obmedzuje dostupnosť a vplyv týchto produktov. Napríklad jednotné kontaktné miesto agentúry Frontex (FOSS) je jedinou formálnou spoločnou platformou, v rámci ktorej sa vymieňajú informácie medzi európskymi príslušníkmi pohraničnej stráže, a členské štáty sa domnievajú, že informácie, ktoré sú v nej k dispozícii, sú pre činnosti pohraničnej stráže veľmi užitočné. Prístup k FOSS je však obmedzený na príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí sa zúčastňujú na operáciách agentúry Frontex, a to len počas ich nasadenia. Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré poskytlo základnú technológiu FOSS, už neposkytuje funkcie aktualizácie softvéru, údržby alebo asistenčnej služby. To predstavuje riziko z hľadiska kontinuity platformy, a tým aj informácií, ktoré obsahuje. Do dnešného dňa sa v agentúre Frontex neviedla diskusia o nahradení systému FOSS.

Posudzovanie zraniteľnosti

40

V posudzovaní zraniteľnosti sa od agentúry Frontex vyžaduje, aby monitorovala a posudzovala dostupnosť technického vybavenia, systémov, kapacít, zdrojov, infraštruktúry a riadne kvalifikovaných a vyškolených pracovníkov z členských štátov potrebných na kontrolu hraníc. Členské štáty musia oddeleniu pre posudzovanie zraniteľnosti poskytnúť požadované informácie, aby bolo možné posúdenie vykonať. Cieľom je posúdiť schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť súčasným a budúcim hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach. Toto posudzovanie by sa malo vzťahovať na schopnosť členských štátov vykonávať všetky úlohy v oblasti riadenia hraníc vrátane ich schopnosti zvládnuť potenciálny príchod veľkého počtu ľudí na ich územie.

41

Rok 2020 bol štvrtým rokom fungovania procesu posudzovania zraniteľnosti po jeho zavedení nariadením (EÚ) 2016/1624. Počas tohto obdobia agentúra Frontex zostavila bezprecedentný prehľad o kapacitách a zraniteľnostiach členských štátov na jednotlivých hraničných úsekoch, ako členské štáty uviedli aj vo svojich odpovediach na náš dotazník. Posúdenia zraniteľnosti z rokov 2017 a 2018 boli dokončené napriek vážnym obmedzeniam zdrojov, čo malo vplyv na kvalitu práce. Napríklad v roku 2016 mala agentúra Frontex na túto úlohu pridelené len tri pracovné miesta, pričom tento počet sa v roku 2018 zvýšil na 23 pracovných miest (z toho bolo 15 obsadených) a v roku 2019 na 25 pracovných miest (z toho bolo 23 obsadených). Preskúmali sme vzorku piatich posúdení a zistili sme, že oddelenie pre posudzovanie zraniteľnosti si nevšimlo skutočnosť, že jeden členský štát v rokoch 2017 a 2018 nenahlásil jeden pozemný hraničný priechod, čo znamená, že oddelenie pre posudzovanie zraniteľnosti to neposudzovalo.

42

Proces posudzovania zraniteľnosti sa vyvíjal podľa toho, ako sa vylepšovala metodika. Hoci sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali spoľahlivé údaje, oddelenie agentúry Frontex pre posudzovanie zraniteľnosti však naďalej informuje o pretrvávajúcich problémoch týkajúcich sa neúplných a nekvalitných údajov členských štátov, ktoré tvoria základ postupu. Napríklad v roku 2019 sa miera vyplnenia údajov medzi členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru pohybovala od 53 % do 98 %. Dva členské štáty vo svojich odpovediach na náš dotazník uviedli národnú bezpečnosť ako dôvod svojho odmietnutia poskytnúť agentúre Frontex informácie, ktoré požadovala.

43

Napokon, v súlade s ustanoveniami nariadenia z roku 2016 proces posudzovania zraniteľnosti je v súčasnosti obmedzený na vnútroštátne kapacity a zraniteľné miesta. Posudzovania sa nevykonávali na úrovni EÚ ani na regionálnej úrovni. Zistili sme, že posudzovanie v rámci celej EÚ by:

• bolo najvhodnejšie v súvislosti s budúcim nasadením stáleho zboru agentúry Frontex. Schopnosť agentúry Frontex riešiť výzvy na vonkajších hraniciach by sa potom mohla pravidelne hodnotiť.
• identifikovalo akékoľvek prekrývajúce sa zraniteľnosti v susedných krajinách alebo krajinách, ktoré patria do rovnakého regionálneho prevádzkového prostredia. Takéto zraniteľnosti vytvárajú vzájomnú závislosť medzi dotknutými členskými štátmi.
• vyhodnotilo rozsah a efektívnosť spolupráce medzi jednotlivými zapojenými agentúrami EÚ¹⁹.

Operačná reakcia

44

Od svojho zriadenia sa operačná reakcia agentúry Frontex zameriavala najmä na podporu členských štátov v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a to vo veľkej miere prostredníctvom spoločných operácií na vonkajších hraniciach (najmä na mori, ale aj na pevnine alebo na letiskách). Takéto operácie sa vykonávajú s vnútroštátnymi zdrojmi, ako aj s (ľudskými a technickými) zdrojmi, ktoré združujú zúčastnené krajiny alebo poskytuje agentúra Frontex, a koordinuje ich agentúra Frontex. Požadujú ich členské štáty, pričom agentúra Frontex ich uprednostňuje na základe ich dôležitosti a dostupných zdrojov a vykonáva ich v súlade s operačným plánom.

Spoločné operácie

45

Vzhľadom na lokalizáciu najvýznamnejších trás neregulárnej migrácie do Európskej únie je takmer 80 % rozpočtu agentúry Frontex na spoločné operácie určených na operácie vykonávané na mori. Niektoré z nich (napr. Minerva a Poseidon) sa vzťahujú aj na kontroly na hraničných priechodoch, ale hlavný dôraz sa kladie hlavne na hraničný dozor a väčšina operácií funguje od roku 2006 a 2007. Podrobnejšie informácie o spoločných námorných operáciách agentúry Frontex uvádzame v prílohe IV. Účinnosť podpory poskytovanej stredomorským členským štátom na riadenie migračných tlakov za posledných 15 rokov potvrdili všetky strany, s ktorými sme viedli rozhovory, a v rámci tohto auditu sa ďalej neanalyzovala.

46

Agentúra Frontex prideľuje väčšiu časť zvyšných 20 % svojho rozpočtu na spoločné operácie na zriadenie kontaktných miest v námorných prístavoch, na letiskách a na pozemných hraničných priechodoch, kde dáva k dispozícii príslušníkov pohraničnej stráže na kľúčových miestach na vonkajších hraniciach EÚ. V rámci auditu sa posudzovala pridaná hodnota pozemných a vzdušných kontaktných miest agentúry Frontex (medzinárodné letiská sú vnímané ako miesta, ktoré sú vo veľkej miere vystavené neregulárnej migrácii). Záverom auditu bolo, že tieto miesta majú z celkového hľadiska malý vplyv na kontrolu hraníc, a to z dôvodu malého množstva nasadených ľudských zdrojov, krátkej dĺžky ich nasadenia a nízkeho počtu kontaktných miest, ktoré sa zúčastňujú na operáciách.

Rýchly pohraničný zásah

47

Členský štát, ktorý je pod naliehavým a mimoriadnym tlakom na svojej vonkajšej hranici, najmä ak sa veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín pokúša nezákonne vstúpiť na jeho územie, môže požiadať agentúru Frontex o nasadenie rýchleho pohraničného zásahu na svojom území na obmedzené obdobie. Mechanizmus doteraz aktivovalo len Grécko, a to pri štyroch príležitostiach.

48

Na to, aby boli rýchle pohraničné zásahy agentúry Frontex účinné, je potrebné, aby mali osoby zapojené do tohto procesu dobré znalosti a aby členské štáty zaviedli účinné postupy na vyžiadanie takéhoto zásahu (pozri rámček 4).

Skupiny ľudských zdrojov

49

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/1624 agentúra Frontex okrem iného vytvorila rezervu tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane rezervy rýchleho zásahu a rezervy technického vybavenia. Príspevok agentúry Frontex do rezervy tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je vo forme členov tímov, ktorých do agentúry Frontex vyslali členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru prostredníctvom každoročných otvorených výberových konaní (pozri rámček 8). Podľa agentúry Frontex nasadzovanie vyslaných členov tímov slúžilo ako test nového modelu nasadzovania ľudských zdrojov podľa nariadenia z roku 2019, aj keď vo veľmi malom rozsahu.

50

Agentúra Frontex každý rok posudzuje svoje potreby v oblasti ľudských zdrojov a technického vybavenia na základe priorít určených analýzou rizík a informácií dostupných z predchádzajúceho roka: analýza údajov vyplývajúcich z nasadenia ľudských zdrojov a účinnosť a efektívnosť rôznych typov technického vybavenia. Na základe týchto informácií agentúra začína proces rokovaní (známy ako každoročné dvojstranné rokovania), ktorého výsledkom je príspevok každej krajiny k operačným činnostiam.

51

Zistili sme, že členské štáty splnili svoje povinnosti zriadiť rezervy rýchleho zásahu. Komisia odôvodnila zriadenie stáleho zboru v počte 10 000²⁰ nedostatkom prísľubov v oblasti ľudských zdrojov zo strany členských štátov. Zistili sme však, že väčšina tohto nedostatku zdrojov (85 % v roku 2019) zodpovedá trom zo 17 kategórií expertov v rámci ich spoločných operácií (vysokokvalifikovaný poradca pre doklady, príslušník hraničného dozoru a úradník pre odhaľovanie odcudzených vozidiel). Okrem toho celkové nasadenie členov tímu členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru prevyšuje to, čo sa dohodlo počas rokovaní (pozri ilustráciu 9).

52

Zistili sme, že agentúra Frontex nepripisovala dostatočný význam úlohe kultúrneho sprostredkovateľa ani tomu, ako sa požadované zručnosti a postoje líšia od zručností a postojov tlmočníka. Tento profil nebol zahrnutý do rozhodnutia riadiacej rady č. 38/2016, v ktorom boli vymedzené profily pohraničnej stráže tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Okrem toho to nebolo zahrnuté v rozhodnutí správnej rady z roku 2020²¹ o zriadení stáleho zboru. Namiesto toho bola v tomto rozhodnutí kultúrna mediácia zahrnutá medzi úlohy, ktoré majú vykonávať špecialisti na návrat, a od úradníkov na vedenie pohovoru sa vyžadovalo, aby preukázali pokročilé kultúrne povedomie o krajinách pôvodu a tranzitu.

53

Úlohou tlmočníka je uľahčovať komunikáciu tým, že zabezpečí, aby sa všetky pripomienky presne preložili; na rozdiel od toho je kultúrny mediátor povinný porozumieť kultúrnym rozdielom a sociálnym normám rôznych kultúr a zároveň inšpirovať dôveru v tých, ktorí nedávno prišli na hranicu, pričom cieľom je zabrániť narušeniu komunikácie. Počas námorných operácií kultúrny mediátor v mieste príjmu spolupracuje s migrantmi, ktorí prekonali dlhú a namáhavú cestu a ktorí sú často psychicky traumatizovaní, lebo boli vystavení obchodovaniu, rodovo motivovanému násiliu alebo mučeniu. Úloha mediátora je kľúčová v procese prijímania a pri zhromažďovaní spravodajských informácií (o prevádzačoch, trasách, spôsoboch práce atď.) a prispieva k takým kľúčovým procesom agentúry Frontex, ako je analýza rizík.

Agentúra Frontex neposkytovala informácie o vplyve svojich činností alebo nákladoch na ne

54

V článku 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1624 sa stanovuje, že agentúra „poskytuje verejnosti presné a úplné informácie o svojich činnostiach“.

55

Hoci agentúra Frontex vo veľkej miere informuje o svojich činnostiach²², v správach (verejných aj interných) sa nie vždy analyzuje jej výkonnosť a skutočný vplyv jej činností. To mohlo viesť k nedostatočne informovanému legislatívnemu rozhodovaniu.

56

V oblasti posudzovania zraniteľnosti agentúra Frontex uverejňuje prehľad svojej činnosti, ktorého šírenie je obmedzené a ktorý podáva správy o viacerých vydaných odporúčaniach a stupni vykonávania členskými štátmi. Naopak, v oblasti analýzy rizík agentúra Frontex nezverejňuje prehľad svojej činnosti týkajúcej sa analýzy rizík za daný rok, ani neposudzuje vplyv svojich produktov.

57

Agentúra Frontex vypracúva veľké množstvo správ²³, ktorých cieľom je vyhodnotiť spoločné operácie. Tri kľúčové aspekty jej činností sa však nezverejňujú.

58

Po prvé, v nariadeniach²⁴ sa vyžaduje, aby agentúra Frontex vyhodnotila výsledky spoločných operácií. Agentúra však nevykonáva dôkladné hodnotenie týchto činností. Vo svojej správe o spoločných námorných operáciách nerozlišuje medzi výsledkami svojej vlastnej podpory a výsledkami bežných činností vykonávaných na vnútroštátnej úrovni hostiteľského členského štátu, a to napriek ich významu v porovnaní s celkovými činnosťami agentúry. Okrem toho sa v správach neuvádza, že sa v nich predkladajú výsledky a činnosti vykonávané agentúrou Frontex a vnútroštátnymi orgánmi v operačnej oblasti počas operačného obdobia.

59

Po druhé, agentúra Frontex vo svojich správach o operačných zdrojoch poskytuje informácie o potrebných, viazaných a nasadených zdrojoch, ale nevysvetľuje žiadnu odchýlku ani neidentifikuje vplyv akýchkoľvek nedostatkov. Správy neposkytujú jasný prehľad o účinnosti alebo nedostatkoch skutočného príspevku členských štátov k spoločným operáciám a túto existenciu nedostatkov by si čitatelia mohli nesprávne vykladať (pozri bod 51).

60

Po tretie, agentúra Frontex neposkytuje informácie o skutočných nákladoch na svoje spoločné operácie, či už súhrnných, alebo rozčlenených podľa operácií (námorné a letecké) a druhu nákladov (napr. ľudské zdroje a ľahké vybavenie alebo ťažké vybavenie). V súlade s logikou, podľa ktorej sú konečné údaje k dispozícii až v roku n + 2, agentúra Frontex prezentuje náklady len na základe odhadov, ktoré môžu odhaliť významné rozdiely.

Agentúra Frontex účinne nepodporuje boj proti cezhraničnej trestnej činnosti

61

V tomto oddiele sme preskúmali, či agentúra Frontex plní svoj mandát z roku 2016, pokiaľ ide o boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, a to:

1. využívaním rámca na výmenu informácií s cieľom poskytnúť podrobný, presný a aktuálny obraz o situácii na vonkajších hraniciach EÚ;
2. vykonávaním činností tak, aby podporovala členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru.

62

Výsledok našej analýzy je uvedený v ilustrácii 10 a možno ho porovnať s očakávaným príspevkom uvedeným v ilustrácii 5.

Primeraný rámec na výmenu informácií na podporu boja proti cezhraničnej trestnej činnosti ešte nie je zavedený

63

Fungujúci model integrovaného riadenia hraníc si vyžaduje systematické zhromažďovanie a výmenu informácií všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a všetkými agentúrami EÚ. Informácie, ktoré sú podkladom pre model a jeho analytické produkty, by sa preto nemali obmedzovať len na orgány pohraničnej stráže, ale mali by zahŕňať všetky príslušné orgány, ako sú policajné agentúry a colné úrady, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc.

64

Hoci zodpovednosť za vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc sa od roku 2016 delí medzi členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru a agentúru Frontex, všeobecný spoločný rámec integrovaného riadenia hraníc pre výmenu informácií a spoluprácu ešte neexistuje. Systém EUROSUR by mal poskytovať infraštruktúru a nástroje potrebné na monitorovanie vonkajších hraníc a podporovať agentúru Frontex a členské štáty v ich boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Nariadením (EÚ) č. 1052/2013 sa zriadil systém EUROSUR v roku 2013, ale nebol aktualizovaný tak, aby odzrkadľoval nový mandát agentúry Frontex do decembra 2019 podľa nariadenia (EÚ) 2019/1896. Okrem toho nové požiadavky na podávanie správ uvedené v tejto revízii nadobudnú účinnosť až v decembri 2021. Tento systém má však významné obmedzenia:

• podľa nariadenia o systéme EUROSUR má každý členský štát/krajina pridružená k schengenskému priestoru národné koordinačné centrum zodpovedné za výmenu informácií. Členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru však nie sú povinné zabezpečiť, aby boli všetky príslušné orgány potrebné na vytvorenie spoľahlivého situačného prehľadu zastúpené v národných koordinačných centrách. To bráni účinnému vykonávaniu európskeho integrovaného riadenia hraníc. Colná správa a pohraničná stráž sa uznávajú ako strategickí partneri v rámci úloh kontroly hraníc na vonkajších hraniciach EÚ, ale v súčasnosti neexistuje rámec na výmenu informácií, ktorý by podporoval výmenu údajov a spravodajských informácií,
• pri oznamovaní cezhraničnej trestnej činnosti v systéme EUROSUR nie je medzi členskými štátmi žiadny súlad. Agentúra Frontex sa pokúsila dohodnúť na katalógu incidentov cezhraničnej trestnej činnosti s členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru, ale rozdielne vnútroštátne klasifikácie právnych predpisov túto úlohu komplikujú. V dôsledku toho, keďže neexistujú žiadne záväzné požiadavky na podávanie správ a príslušníci pohraničnej stráže nemajú k dispozícii žiadne usmernenia o tom, ktoré udalosti nahlasovať, je podávanie správ nekonzistentné. Táto situácia sa odráža aj v odpovediach členských štátov na náš dotazník.

65

Agentúra Frontex potrebuje úplné informácie, aby mohla strategicky analyzovať riziká cezhraničnej trestnej činnosti v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc. Agentúre Frontex sa však poskytujú len informácie o nelegálnom prisťahovalectve, a nie informácie týkajúce sa iných oblastí zodpovednosti, ako sú clá, rybolov alebo ochrana životného prostredia.

Podpora agentúry Frontex v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti je obmedzená

66

Úlohou agentúry Frontex je podporovať členské štáty/krajiny pridružené k schengenskému priestoru v ich boji proti organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti (v spolupráci s inými príslušnými európskymi agentúrami). Takáto podpora by znamenala, že agentúra Frontex by členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru poskytla lepšiu situačnú informovanosť na európskej úrovni, t. j. vykonávaním analýzy rizík cezhraničnej trestnej činnosti a prostredníctvom európskych situačných prehľadov, ako aj identifikáciou všetkých zraniteľností, ktorým členské štáty čelia pri plnení svojich povinností v oblasti kontroly hraníc, a v prípade potreby iniciovaním spoločnej operačnej reakcie.

67

Situačnú informovanosť agentúry Frontex o cezhraničnej trestnej činnosti brzdí nielen chýbajúci primeraný rámec výmeny informácií, ale aj skutočnosť, že model CIRAM nebol aktualizovaný od roku 2012 tak, aby zahŕňal informácie o cezhraničnej trestnej činnosti v reakcii na rozšírenie mandátu agentúry v roku 2016.

68

Dlhodobé zameranie sa na nelegálne prisťahovalectvo nevyhnutne viedlo k tomu, že produkty analýzy rizík agentúry Frontex predstavujú určité geografické hľadisko (pozri bod 45 a prílohu IV), keďže migračné trasy v Stredozemí existujú už dlho. To znamená, že hoci tieto produkty umožňujú zlepšiť úroveň znalostí pohraničných orgánov, pokiaľ ide o tlak vyplývajúci z nelegálneho prisťahovalectva na určitých hraničných úsekoch, neodrážajú rovnako iné výzvy, ktoré sa objavujú na iných úsekoch vonkajších hraníc.

69

Agentúra Frontex s cieľom riešiť tento problém zriadila v roku 2018 sieť námorných spravodajských služieb a sieť analýzy rizík s cieľom rozvíjať spôsobilosti na analýzu námorných rizík v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a podporovať spoluprácu EÚ v oblasti funkcií pobrežnej stráže. Hoci táto sieť pokrýva len námornú oblasť, už sa ukázala ako užitočná, napríklad tým, že upriamila pozornosť orgánov pohraničnej stráže na fenomén pašovania drog na komerčných plavidlách. Sieť MIC-RAN je však geograficky obmedzená, a to aj napriek svojmu významu pre účinné integrované riadenie vonkajších hraníc²⁵.

70

Oddelenie agentúry Frontex pre posudzovanie zraniteľnosti začalo posudzovať schopnosť členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru odhaľovať cezhraničnú trestnú činnosť a bojovať proti nej v procese posudzovania zraniteľnosti až v roku 2019. V roku 2020 sa päť z 200 otázok týkalo cezhraničnej trestnej činnosti. Neboli vznesené žiadne otázky o bezpečnosti personálu nasadeného na hraničných priechodoch, ktoré môžu byť rizikovou oblasťou vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavujú zahraniční bojovníci a terorizmus.

71

Keďže kapacity členských štátov v oblasti odhaľovania vzdušných hraníc sú v súčasnosti vyňaté z postupov agentúry Frontex na posudzovanie zraniteľnosti, neexistuje účinný centralizovaný dohľad nad schopnosťou členských štátov skúmať, odhaľovať alebo zachytávať potenciálne nelegálne prekročenia vzdušných hraníc na úrovni EÚ (pozri rámček 5). Okrem toho sa posudzovanie zraniteľnosti agentúry Frontex nevzťahuje na posúdenie toho, či sú colné orgány členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru pripravené včas poskytovať kvalitné údaje na účely situačnej informovanosti a analýzy rizík, keďže táto oblasť patrí do vnútroštátnej pôsobnosti.

72

Pokiaľ ide o operačnú reakciu, agentúra Frontex vo svojich každodenných činnostiach ešte dostatočne nerozvinula prevenciu, odhaľovanie a zameranie cezhraničnej trestnej činnosti. Členské štáty oceňujú nástroje, ktoré agentúra používa, ako sú spoločné akčné dni. Spoločné akčné dni spájajú rôzne členské štáty, orgány presadzovania práva a medzinárodné organizácie s cieľom zamerať sa na rôzne trestné činy, ako sú pašovanie drog a zbraní, nelegálne prisťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi. Vo svojich odpovediach na náš dotazník to členské štáty považujú za vzdelávaciu skúsenosť, ktorú môžu ďalej využívať v rámci svojej domovskej inštitúcie. Vplyv operačnej reakcie je však obmedzený na geografickú oblasť zúčastnených členských štátov počas trvania operácií.

Agentúra Frontex ešte nie je pripravená účinne vykonávať svoj mandát z roku 2019

73

Preskúmali sme, či je agentúra Frontex pripravená splniť výzvu vyplývajúcu z jej mandátu z roku 2019 a či sú členské štáty schopné poskytnúť agentúre všetky informácie, ktoré potrebuje na jej splnenie.

Agentúra Frontex sa zatiaľ neprispôsobila požiadavkám svojho mandátu z roku 2016

74

Preskúmali sme, či zavedenie zodpovednosti za integrované riadenie hraníc a nová úloha posudzovania zraniteľnosti v súvislosti s mandátom agentúry Frontex v roku 2016 viedli k rýchlemu strategickému prehodnoteniu potrieb ľudských zdrojov agentúry Frontex v oblasti analýzy rizík a posúdenia zraniteľnosti. Ukázalo sa, že agentúra reagovala na svoje nové povinnosti ad hoc a svoje potreby začala systematicky riešiť až v roku 2019.

75

Po zavedení nového mandátu v roku 2016 bola zodpovednosť za novú činnosť posudzovania zraniteľnosti pridelená operačnej divízii a touto úlohou bolo poverené oddelenie analýzy rizík. V roku 2017 bola agentúra Frontex zreorganizovaná a divízia bola rozdelená na dve. Činnosti analýzy rizík a posúdenia zraniteľnosti boli oddelené a sústredené v rámci jednej z týchto divízií, nazývanej divízia situačnej informovanosti a monitorovania. Oddelenie pre posudzovanie zraniteľnosti bolo zriadené a personálne obsadené bývalými členmi oddelenia analýzy rizík, ale nebola k dispozícii žiadna formálna analýza na určenie potrebných kvalifikačných profilov a počtu osôb požadovaných pre každý profil. To ovplyvnilo kvalitu práce (pozri bod 41).

76

V roku 2019 sa divízia situačnej informovanosti a monitorovania agentúry Frontex snažila identifikovať súčasné a budúce potreby v oddelení analýzy rizík a oddelení pre posudzovanie zraniteľnosti. Zistili sme, že:

• oddelenie analýzy rizík má nedostatok analytikov s rôznymi profilmi (napr. kriminológia, zručnosti v oblasti anticipačnej analýzy a tematická analýza, najmä analýza námorných rizík),
• oddelenie pre posudzovanie zraniteľnosti musí určiť svoje požadované zručnosti a kapacity, identifikovať akékoľvek nedostatky a vypracovať dlhodobejší plán rozvoja talentov v súlade so svojimi strategickými cieľmi.

77

Výmena informácií a spolupráca medzi rôznymi prevádzkovými útvarmi agentúry Frontex boli vždy dôležité, no teraz sú vzhľadom na novú operačnú úlohu, ktorú agentúra Frontex prevzala pri zriadení stáleho zboru, nevyhnutné. V programovom dokumente na roky 2018 – 2020 agentúra Frontex uznala, že napriek tomu, že každodenné činnosti oddelení sú založené na flexibilite, prevláda kultúra uzavretosti. Kultúra činnosti v rámci oddelení bez zhromažďovania dostupných informácií môže oslabiť prepojenosť činností agentúry Frontex. Agentúra Frontex napríklad do februára 2020 nestanovila postupy na výmenu relevantných informácií o posúdení zraniteľnosti medzi prevádzkovými oddeleniami. Stále je potrebné vypracovať štruktúrovaný mechanizmus výmeny výsledkov posúdenia zraniteľnosti s inými prevádzkovými útvarmi agentúry Frontex.

V mandáte z roku 2019 sa predpokladá rýchle a exponenciálne zvýšenie zdrojov agentúry Frontex

78

Podľa nového nariadenia bude mať agentúra Frontex do roku 2027 k dispozícii stály zbor v počte až 10 000 operačných pracovníkov (pozri ilustráciu 2 a bod 11). Rozpočet agentúry Frontex sa má zvýšiť zo 460 mil. EUR v roku 2020 (pozri ilustráciu 3) na približný ročný priemer 900 mil. EUR na obdobie 2021 – 2027. Rozsah plánovaného zvýšenia rozpočtu aj počtu zamestnancov sa môže merať aj z hľadiska počtu osobodní, ktoré sú k dispozícii pre spoločné operácie. Zo súčasnej úrovne 300 000 osobodní (pozri ilustráciu 9) sa tento počet zvýši na približne 2 270 000 osobodní, čo je viac ako 7,5-násobok súčasnej úrovne nasadených ľudských zdrojov.

79

Potenciálny vplyv zriadenia stáleho zboru na členské štáty nebol posúdený. 81 % členských štátov, ktoré odpovedali na náš dotazník, predpokladá, že nariadenie z roku 2019 bude mať vplyv na počet ich zamestnancov, čo si bude vyžadovať dodatočný nábor a odbornú prípravu nových príslušníkov pohraničnej stráže s tým, že agentúra Frontex získa svoj stály zbor zo zamestnancov, ktorí sú v súčasnosti pridelení na vnútroštátnu kontrolu hraníc. Bude to mať rozpočtové a organizačné dôsledky. Členské štáty takisto nevedia o možnom vplyve počtu zamestnancov, ktorých agentúra Frontex prijme podľa profilu a kategórie, ako sa predpokladá v nariadení, a o dĺžke budúcich nasadení.

80

Posledné externé hodnotenie agentúry bolo uverejnené v júli 2015. Hoci sa v nariadení (EÚ) 2016/1624 vyžaduje, aby sa výsledky agentúry Frontex vyhodnotili do októbra 2019, hodnotenie sa neuskutočnilo, keďže nový mandát agentúry nadobudol účinnosť v novembri 2019. Podľa nariadenia (EÚ) 2019/1896 sa ďalšie externé hodnotenie musí vykonať do 5. decembra 2023. Ide o dosť dlhé obdobie, počas ktorého sa uskutočnia zásadné zmeny mandátu, štruktúry a úlohy agentúry.

81

Napokon, napriek tomu, že právny predpis zveruje stálemu zboru výkonnú právomoc, táto právomoc môže byť menej účinná, ak hostiteľský členský štát neposkytne povolenie²⁶ na vykonávanie úloh, ako sú kontroly totožnosti, povoľovanie vstupu a vykonávanie hraničného dozoru. Príslušníci pohraničnej stráže, ktorí navštevujú iné členské štáty, však nemôžu využívať informačné systémy hostiteľských krajín na vykonávanie hraničných kontrol²⁷. To by malo za následok výrazné obmedzenie činností, ktoré by stály zbor mohol vykonávať počas nasadenia.

Existuje riziko, že agentúra Frontex nebude môcť získať informácie na rozvoj svojich činností v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti

82

Všetky členské štáty okrem Španielska manuálne prenášajú podrobné informácie o incidentoch zistených na svojich hraniciach z vnútroštátnych systémov do systému EUROSUR a JORA. Prevádzkovatelia sú takisto povinní preložiť podrobnosti o incidente do angličtiny, aj keď s rôznou úrovňou ovládania jazyka.

83

Dodatočné požiadavky na podávanie správ v systéme EUROSUR sa budú zavádzať postupne počas dvojročného prechodného obdobia v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896. Členské štáty vo svojich odpovediach na náš dotazník uviedli, že existujúce požiadavky na podávanie správ už sú významnou záťažou a že si nie sú isté, či budú schopné zvládnuť zvýšené pracovné zaťaženie, iba ak by bol proces prenosu údajov medzi vnútroštátnymi systémami a databázou systému EUROSUR automatizovaný. Nahlasovanie udalostí na pozemných a letiskových hraničných priechodoch predstavuje významný nárast práce. Napríklad podľa Eurostatu prešlo v roku 2018 cez hraničné priechody EÚ 409 miliónov cestujúcich, ktorí cestovali na miesta mimo EÚ alebo z nich.

84

Napriek svojmu mandátu prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh s Komisiou a členskými štátmi, podľa členských štátov ešte nie je zjavné priame zapojenie agentúry Frontex do akýchkoľvek pokusov o ďalšiu automatizáciu procesu.

Závery a odporúčania

85

Celkovo sme zistili, že podpora agentúry Frontex členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru nie je dostatočne účinná v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti. Zistili sme, že agentúra Frontex v plnej miere nevykonávala svoj mandát z roku 2016 a zdôraznili sme niekoľko rizík súvisiacich s mandátom agentúry Frontex z roku 2019.

86

Predkladáme naše závery a odporúčania týkajúce sa boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti pre každú z hlavných činností agentúry Frontex: výmena informácií, analýza rizík, posúdenie zraniteľnosti a operačná reakcia.

87

Zistili sme, že hoci je zavedený funkčný rámec na výmenu informácií na podporu boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, nefungoval dostatočne dobre na to, aby poskytoval presnú, úplnú a aktuálnu situačnú informovanosť o vonkajších hraniciach EÚ (body 25 až 29 a rámček 2). Pre cezhraničnú trestnú činnosť ešte nebol vytvorený primeraný rámec na výmenu informácií (body 63 až 65).

88

Agentúra Frontex odosiela včasné a relevantné informácie o migrácii týkajúce sa situácie na vonkajších hraniciach a poskytuje informácie o konkrétnych udalostiach (bod 31). Nedostatok informácií (body 26 a 32), technických noriem pre vybavenie hraničnej kontroly (bod 27), spoločného katalógu na oznamovanie cezhraničnej trestnej činnosti, informácií o situácii na vzdušných hraniciach EÚ v takmer reálnom čase a oneskorenia pri aktualizácii CIRAM (body 64 a 67) však ohrozujú vytvorenie úplného situačného prehľadu na vonkajších hraniciach EÚ.

89

Pokiaľ ide o cezhraničnú trestnú činnosť, existuje aj nesúlad medzi mandátom stanoveným v nariadeniach agentúry Frontex a regulačným prostredím, v ktorom agentúra pôsobí: do nariadenia o systéme EUROSUR neboli zahrnuté všetky príslušné orgány (napr. colné orgány), a preto sa nenahlasujú všetky relevantné udalosti (bod 64).

90

Nariadením 2019/1896 sa zaviedli významné dodatočné požiadavky na podávanie správ v systéme EUROSUR pre členské štáty a očakáva sa, že proces prenosu údajov medzi vnútroštátnymi systémami a databázou systému EUROSUR bude musieť byť automatizovaný, ak majú členské štáty tieto požiadavky splniť (body 82 a 83). Podľa členských štátov však priame zapojenie agentúry Frontex do pokusov o ďalšiu automatizáciu procesu ešte nie je zrejmé (bod 84).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť rámec výmeny informácií a európsky situačný prehľad

1. S cieľom zlepšiť existujúci rámec systému EUROSUR by agentúra Frontex mala:
   
   
   1. pravidelne posudzovať kvalitu údajov používaných na vytvorenie európskeho situačného prehľadu;
   2. monitorovať a podporovať členské štáty pri správnom vykonávaní systému EUROSUR stanovením spoločne dohodnutých postupov na riešenie zistených nedostatkov;
   3. viesť členské štáty pri vytváraní spoločného katalógu na oznamovanie cezhraničných trestných činov;
   4. podporovať členské štáty automatizáciou prekladu a procesu prenosu medzi vnútroštátnymi systémami a databázou EUROSUR.
2. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu združeného vybavenia a uľahčiť členským štátom získavanie technicky zlučiteľných kapacít hraničnej kontroly by agentúra Frontex mala so súhlasom Komisie a členských štátov zastúpených v správnej rade agentúry Frontex stanoviť technické normy pre vybavenie.
3. S cieľom zabezpečiť, aby bol k dispozícii úplný európsky situačný prehľad, Komisia by mala preskúmať nové spôsoby, ako dosiahnuť účinnú spoluprácu medzi agentúrou Frontex a inými príslušnými orgánmi, na ktoré sa nariadenie 1896/2019 priamo nevzťahuje.

Termín: polovica roka 2022.

91

Pre agentúru Frontex bolo zložité využiť správy v systéme EUROSUR a existujú právne obmedzenia súvisiace s používaním údajov nachádzajúcich sa v systémoch celej EÚ, ktoré spravuje agentúra eu-LISA, na účely analýzy rizík (body 30 a 37). Napriek tomu, že agentúra Frontex je viazaná právnymi predpismi, nie je schopná uplatňovať spoločný integrovaný model analýzy rizík, pretože nedokáže posúdiť zraniteľnosť konkrétnych hraničných úsekov, keď členské štáty neposkytujú potrebné informácie (bod 38).

92

Vplyv analýzy rizík v oblasti migrácie agentúry Frontex oslabuje nedostatok široko prístupnej distribučnej siete pre jej produkty. V dôsledku toho príslušníci pohraničnej stráže nemajú ľahký prístup k produktom agentúry Frontex, hoci takéto produkty by mohli byť veľmi užitočné pri vykonávaní ich povinností (bod 39). Agentúra Frontex navyše nemá k dispozícii informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie analýzy rizík v súvislosti s cezhraničnou trestnou činnosťou (bod 65) s výnimkou osobitných kategórií spojených s nelegálnym prisťahovalectvom. Okrem toho sa spoločný integrovaný model analýzy rizík neaktualizoval tak, aby odrážal tento rozmer rizík na hraniciach (bod 67). V dôsledku toho agentúra Frontex nie je schopná poskytnúť analýzu všetkých relevantných aspektov cezhraničnej trestnej činnosti, hoci by to členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému dohovoru umožnilo prijať vhodné opatrenia na riešenie alebo zmiernenie zistených rizík (body 68 a 69).

Odporúčanie 2 – Aktualizovať a implementovať model spoločnej integrovanej analýzy rizík (CIRAM) a zabezpečiť prístup k iným zdrojom informácií

1. Agentúra Frontex by mala:
   
   
   1. podávať správy o tom, ako členské štáty dodržiavajú rámec EUROSUR na poskytovanie informácií potrebných na analýzu rizík na základe CIRAM;
   2. aktualizovať model CIRAM s cieľom začleniť cezhraničnú trestnú činnosť;
   3. uľahčiť širšiu dostupnosť produktov analýzy rizík medzi príslušníkmi pohraničnej stráže v Európe.
2. Agentúra Frontex a Komisia by mali prijať opatrenia na zabezpečenie vypracúvania štatistických správ na mieru na účely analýzy rizík a posúdenia zraniteľnosti agentúry Frontex, ktoré by vychádzali zo systémov prevádzkovaných agentúrou eu-LISA a z iných zdrojov (napr. iných orgánov a agentúr EÚ zodpovedných za kontrolu hraníc).

Termín: koniec roka 2022.

93

Agentúra Frontex bola v roku 2016 poverená úlohou vykonávať posúdenia zraniteľnosti členských štátov s cieľom posúdiť ich schopnosť a pripravenosť čeliť súčasným a budúcim hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach (body 40 a 41). Napriek tomu, že členské štáty by mali poskytovať informácie požadované agentúrou Frontex, proces zberu údajov je poznačený súčasnými problémami týkajúcimi sa neúplných a nekvalitných údajov (bod 42). V súlade s ustanoveniami nariadenia z roku 2016 posúdenie zraniteľnosti agentúrou Frontex sa v súčasnosti obmedzuje na vnútroštátnu úroveň a na úrovni EÚ, regionálnej ani medzištátnej úrovni sa takýto proces neuskutočňuje, hoci by to pomohlo identifikovať prekrývanie alebo vyhodnotiť spoluprácu medzi agentúrami EÚ (bod 43).

94

Oddelenie agentúry Frontex pre posudzovanie zraniteľnosti začalo posudzovať zraniteľnosť členských štátov v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti až v roku 2019 a jeho kapacita na vykonávanie takýchto posúdení sa stále vyvíja (body 70 a 71).

Odporúčanie 3 – Rozvíjať potenciál posúdenia zraniteľnosti

1. Agentúra Frontex by mala v spolupráci s členskými štátmi identifikovať a riešiť pretrvávajúce otázky zberu údajov, ktoré ovplyvňujú posúdenie zraniteľnosti, a to tak, že identifikuje problémy, ktoré ovplyvňujú poskytovanie informácií členskými štátmi, a vypracuje plán na nápravu situácie;
2. Agentúra Frontex by mala rozvíjať svoju metodiku a schopnosti posudzovania zraniteľnosti s cieľom:
   
   
   1. účinne posúdiť zraniteľnosť cezhraničnej trestnej činnosti;
   2. identifikovať a posúdiť prípadné prekrývajúce sa zraniteľnosti ovplyvňujúce viaceré krajiny v konkrétnych regiónoch;
   3. monitorovať prípady, keď opatrenia na riešenie zistených zraniteľných miest v konkrétnej krajine môžu viesť k dominovému efektu v susedných krajinách.

   Termín: koniec roka 2022.

3. Komisia by mala zvážiť potenciálne prínosy rozšírenia rozsahu posúdenia zraniteľnosti agentúry Frontex na regionálnu úroveň a na úroveň EÚ.

Harmonogram: pri revízii regulačného rámca.

95

Agentúra Frontex uskutočnila štyri rýchle pohraničné zásahy s cieľom pomôcť členským štátom, ktoré na svojich vonkajších hraniciach čelia naliehavému a výnimočnému migračnému tlaku. Od roku 2007 uskutočňovala každoročné cvičenia s cieľom vyškoliť všetky strany, ktoré by mohli byť zapojené. V roku 2019 sa neuskutočnilo žiadne takéto cvičenie (body 47 a 48 a rámček 4).

96

Napriek tomu, že z ľudského aj spravodajského hľadiska je dôležité prijímať migrantov v rámci spoločných operácií v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, Frontex neprikladá úlohe kultúrneho sprostredkovateľa dostatočný význam (body 52 a 53).

97

Frontex je agentúra, ktorá je na očiach verejnosti. Hoci sú správy tejto agentúry rozsiahle, často neinformujú čitateľov o jej skutočnej výkonnosti alebo skutočnom vplyve jej činností. Napríklad v správach o spoločnom hodnotení operácií sa nerozlišuje medzi výsledkami činností agentúry Frontex a výsledkami vnútroštátnych činností; tieto správy neposkytujú jasný obraz o účinnosti alebo nedostatkoch skutočného príspevku členských štátov na spoločné operácie; neposkytujú ani informácie o skutočných nákladoch na spoločné operácie (body 55 až 60). Tvorcovia právnych predpisov potrebujú spoľahlivé informácie, aby mohli prijímať informované rozhodnutia (bod 51).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť operačnú reakciu agentúry Frontex

Agentúra Frontex by mala:

1. vykonávať pravidelné cvičenia pre rýchle zásahy, najmä pre potenciálnych hostiteľov rýchleho zásahu, aby sa zabezpečilo, že v prípade potreby budú všetky zúčastnené strany dobre pripravené;
2. vymedziť kompetenčný rámec pre kultúrnych mediátorov a prijať opatrenia, aby členské štáty uplatňovali rovnaký prístup;
3. vypracovať metodiku na hodnotenie výsledkov svojich operačných činností, najmä pokiaľ ide o jej spoločné operácie;
4. zverejniť konečné náklady na svoje operácie hneď, ako budú k dispozícii.

Termín: koniec roka 2022.

98

Agentúra Frontex neprijala opatrenia potrebné na prispôsobenie svojej organizácie tak, aby plnila mandát, ktorý dostala v roku 2016. Zistili sme nedostatky v plánovaní ľudských zdrojov v útvare analýzy rizík a útvare pre posudzovanie zraniteľnosti (body 74 až 76), ktoré stále nemajú potrebné právomoci.

99

Po zavedení nariadenia (EÚ) 2019/1896 a zásadnom posune činnosti agentúry Frontex z podpornej a koordinačnej úlohy na operačnú úlohu zavedením stáleho zboru sme zistili problémy v komunikácii medzi útvarmi, na ktoré sa vzťahuje tento audit. Agentúra Frontex pôsobí izolovane (bod 77) čo je v rozpore s previazanosťou, ktorá je vlastná činnostiam zahrnutým do tohto auditu.

100

Na splnenie svojho nového mandátu bude mať agentúra Frontex do roku 2027 k dispozícii 10 000 nových operačných úradníkov (stály zbor) a dostane priemerný ročný rozpočet vo výške 900 mil. EUR. Tieto čísla predstavujú v porovnaní so súčasnou situáciou obrovský nárast. Boli nastavené bez stanovenia kritérií na určenie potrieb agentúry Frontex v súvislosti s mandátom, ktorý nie je presne vymedzený, bez prístupu k informáciám o skutočných nákladoch a vplyve operácií agentúry Frontex (body 57 až 60) a bez posúdenia jej vplyvu na členské štáty (bod 79).

101

Vzhľadom na naliehavú potrebu bolo nové nariadenie schválené bez posúdenia vplyvu alebo hodnotenia toho, či agentúra Frontex splnila svoj predchádzajúci mandát (bod 80). Okrem toho členské štáty predvídajú rozpočtové a organizačné výzvy vyplývajúce z toho, aký vplyv na počet ich zamestnancov má stály zbor (bod 79). Navyše nie je jasné, či stály zbor bude schopný fungovať podľa plánu (bod 81).

Odporúčanie 5 – Riešiť výzvy mandátu agentúry Frontex z roku 2019

Agentúra Frontex by mala:

1. vykonať formálnu analýzu s cieľom určiť svoje potreby v oblasti počtu zamestnancov, najmä v oblasti analýzy rizík a posúdenia zraniteľnosti;
2. zlepšiť svoje vnútorné komunikačné postupy s cieľom zabezpečiť, aby dochádzalo k výmene informácií na základe potreby poznať.

Termín: koniec roka 2021.

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 29. apríla 2021.

Prílohy

Príloha I – Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž – dodatočné informácie o mandátoch z roku 2016 a 2019

Mandát z roku 2016	Mandát z roku 2019
Zavedenie úlohy dohľadu: posudzovanie zraniteľnosti Agentúra Frontex vykonáva povinné posúdenia zraniteľnosti s cieľom vyhodnotiť schopnosť jednotlivých členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach, a to posúdením vybavenia a zdrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii. V nadväznosti na posúdenia zraniteľnosti môže výkonný riaditeľ agentúry Frontex rozhodnúť, že členskému štátu odporučí súbor opatrení na riešenie všetkých zistených zraniteľností v spôsobe, akým funguje jeho vnútroštátny systém riadenia hraníc.	Žiadne významné zmeny mandátu
Vytvorenie rezervy rýchleho zásahu príslušníkov pohraničnej stráže a technického vybavenia, ktoré členské štáty poskytnú agentúre Frontex Členské štáty, v ktorých je toto vybavenie zaregistrované, sú povinné poskytnúť ho agentúre Frontex vždy, keď je to potrebné. Agentúra Frontex môže čerpať z rezervy 1 500 príslušníkov, ktorí môžu byť nasadení do troch dní. Predstavujú silu rýchlej reakcie, ktorá sa má poslať na hranice, ktoré sú pod akútnym tlakom.	Zriadenie stáleho zboru Agentúra Frontex bude mať do roku 2027 10 000 nových operačných pracovníkov, z toho 1 500 na rezervu rýchleho zásahu, na podporu členských štátov v ich úsilí chrániť vonkajšie hranice EÚ, bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a navracať neregulárnych migrantov. Tento stály zbor bude zložený z príslušníkov pohraničnej a pobrežnej stráže zamestnaných agentúrou (3 000) a personálu vyslaného povinne z európskych krajín. Nariadením sa udeľujú výkonné právomoci stálemu zboru. Nasadení operační pracovníci budú môcť vykonávať úlohy kontroly hraníc a návratu, ako sú kontroly totožnosti, povoľovanie vstupu na vonkajších hraniciach a vykonávanie hraničného dozoru – len so súhlasom hostiteľského členského štátu.
Návratové operácie Agentúra Frontex zohráva významnejšiu úlohu v prijímacích migračných hotspotoch28. Okrem svojej úlohy registrácie migrantov a ich preverovania s cieľom zistiť ich štátnu príslušnosť je agentúra Frontex zodpovedná aj za návrat tých, ktorí nespĺňajú podmienky na udelenie azylu.	Návratové operácie Agentúra je schopná podporovať členské štáty vo všetkých fázach procesu návratu (vrátane činností pred návratom, pomáhať im v procese identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín, koordinácie alebo organizovania návratových operácií, a to aj prostredníctvom prenájmu lietadiel na účely takýchto operácií a organizovania návratov pravidelnými letmi alebo inými dopravnými prostriedkami atď.), zatiaľ čo členské štáty sú naďalej zodpovedné za rozhodnutia o návrate.
Žiadne zmeny nariadenia.	Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) S cieľom zlepšiť fungovanie systému EUROSUR ho nariadenie začleňuje do európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a rozširuje rozsah pôsobnosti systému EUROSUR tak, aby zahŕňal väčšinu zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc. Znamená to, že je možné účinnejšie odhaľovať, predvídať krízy na vonkajších hraniciach EÚ a v krajinách mimo EÚ a reagovať na ne.
Spolupráca s orgánmi mimo EÚ Väčšia úloha pri koordinácii spolupráce v oblasti riadenia hraníc medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ. Agentúra môže začať spoločné operácie v tretích krajinách susediacich s EÚ. Dohody o štatúte sú predpokladom takejto operačnej spolupráce.	Intenzívnejšia spolupráca s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ Na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej krajiny môže agentúra Frontex začať spoločné operácie a nasadiť personál mimo EÚ a mimo krajín susediacich s EÚ s cieľom poskytnúť podporu pri riadení hraníc.
Nasadenie styčných dôstojníkov v členských štátoch Zabezpečiť pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc všetkými členskými štátmi. Agentúra Frontex už nasadila styčných dôstojníkov do krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, aby uľahčila dialóg a spoluprácu v teréne.	Nové funkcie Spolupráca s pracovníkom pre základné práva a monitorovanie opatrení prijatých členským štátom v súvislosti s návratom.
Agentúra Frontex podporuje boj proti cezhraničnej trestnej činnosti.	Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia Agentúra Frontex zohráva významnejšiu úlohu pri riadení rastúcich tokov legitímnych cestujúcich cez vonkajšie hranice EÚ, hosťovaní budúcej centrálnej jednotky európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS) a podporovaní členských štátov pri zavádzaní systému vstup/výstup.
Začlenenie integrovaného riadenia hraníc do mandátu agentúry Frontex si vyžaduje analýzu rizík cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj migračných trendov.	Analýza rizík Agentúra Frontex vypracuje každé dva roky strategickú analýzu rizík pre integrované riadenie hraníc, ktorá bude podkladom pre cyklus viacročných strategických politík pre európske integrované riadenie hraníc.

Príloha II – Odpovede členských štátov na dotazník EDA

Príloha III – Vykonávanie systému EUROSUR 30 členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru

V nasledujúcej ilustrácii sú uvedené funkcie, ktoré boli stanovené v nariadení, a poskytnuté najnovšie dostupné informácie o ich vykonávaní rôznymi členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru.

Poznámka: Existuje jeden členský štát, ktorý sa nezúčastnil na prijatí nariadenia o systéme EUROSUR, nie je viazaný týmto nariadením ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

V prípade troch ďalších krajín sa pri niektorých funkciách uvádza „nevzťahuje sa/nehodí sa“, pretože situácia na ich hraniciach si ich nevyžaduje. Ďalšie dve krajiny, ktoré majú uvedené „nevzťahuje sa/nehodí sa“, pokiaľ ide o vymedzenie hraničných úsekov a zodpovedajúcich činností dozoru, pretože v čase správy mali ich hraničné úseky nízky stupeň vplyvu a v takýchto prípadoch neboli povinné opísať zodpovedajúcu reakciu.

Zdroj: Komisia SWD(2018) 410.

• Národné koordinačné centrum funguje

Od každého členského štátu sa vyžaduje, aby určil, prevádzkoval a udržiaval národné koordinačné centrum, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

• Národné koordinačné centrum spolupracuje so všetkými orgánmi hraničného dozoru

Národné koordinačné centrum zabezpečuje včasnú výmenu informácií a včasnú spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

• Národné koordinačné centrum plní funkcie uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1052/2013

Národné koordinačné centrum:

• zabezpečuje včasnú výmenu informácií s pátracími a záchrannými orgánmi, orgánmi presadzovania práva, azylovými a imigračnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni,
• vytvára a udržiava vnútroštátny situačný prehľad,
• podporuje plánovanie a vykonávanie činností vnútroštátneho hraničného dozoru,
• koordinuje vnútroštátny systém hraničného dozoru v súlade s vnútroštátnym právom,
• prispieva k pravidelnému meraniu účinkov činností vnútroštátneho hraničného dozoru,
• koordinuje operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi.

• Národné koordinačné centrum funguje 24 hodín denne 7 dní v týždni

Národné koordinačné centrum funguje dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

• Národné koordinačné centrum udržiava vnútroštátny situačný prehľad

Národné koordinačné centrum vytvára a vedie národný situačný prehľad, ktorý poskytuje všetkým orgánom zodpovedným za kontrolu a dozor nad vonkajšími hranicami na vnútroštátnej úrovni účinné, presné a včasné informácie. Vnútroštátny situačný prehľad tvoria informácie získané z vnútroštátneho systému hraničného dozoru, ako aj stacionárne a mobilné snímače prevádzkované na vnútroštátnej úrovni, hliadkové misie a iné príslušné vnútroštátne orgány a systémy vrátane styčných dôstojníkov, operačných centier a kontaktných miest. Zahŕňa aj informácie poskytované agentúrou Frontex, národnými koordinačnými centrami v iných členských štátoch a systémami hlásenia lodí. V rámci národného situačného prehľadu existujú tri vrstvy – vrstva udalostí, operačná vrstva a analytická vrstva.

• Zriadenie vrstvy udalostí v národnom situačnom prehľade

Vrstva udalostí v národnom situačnom prehľade je vytvorená z incidentov týkajúcich sa:

• neoprávneného prekračovania hraníc vrátane informácií o incidentoch, ktoré ohrozujú životy migrantov,
• cezhraničnej trestnej činnosti,
• krízových situácií,
• iných udalostí, ako napríklad neidentifikované a podozrivé vozidlá, plavidlá a iné plavidlá a osoby prítomné na vonkajších hraniciach, ako aj akýchkoľvek iných udalostí, ktoré môžu mať významný vplyv na kontrolu vonkajších hraníc.

• Zriadenie operačnej vrstvy v národnom situačnom prehľade

Operačná vrstva v národnom situačnom prehľade je vytvorená z informácií týkajúcich sa:

• vlastných prostriedkov členského štátu, ktoré môžu zahŕňať vojenské prostriedky, ktoré pomáhajú misii presadzovania práva, a operačných oblastí, ktoré obsahujú informácie o polohe, stave a type vlastných prostriedkov a o zúčastnených orgánoch. Treba poznamenať, že národné koordinačné centrum môže na žiadosť vnútroštátneho orgánu zodpovedného za takéto prostriedky rozhodnúť o obmedzení prístupu k takýmto informáciám na základe opodstatnenej potreby.
• terénu a poveternostných podmienok na vonkajších hraniciach.

• Zriadenie analytickej vrstvy v národnom situačnom prehľade

Analytická vrstva v národnom situačnom prehľade je tvorená z:

• informácií o kľúčovom vývoji a ukazovateľoch,
• analytických správ, trendov hodnotenia rizikovosti, regionálnych monitorov a informačných poznámok,
• analyzovaných informácií relevantných najmä z hľadiska priradenia stupňov vplyvu k úsekom vonkajších hraníc,
• referenčných snímok, podkladových máp, overovania analyzovaných informácií a analýzy zmien (snímky z pozorovania zeme), ako aj z odhaľovania zmien, georeferencovaných údajov a máp priepustnosti vonkajších hraníc.

• Situačný prehľad hraničných úsekov sa poskytuje susedným členským štátom

Národné koordinačné centrá susedných členských štátov si navzájom vymieňajú situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc, a to priamo a takmer v reálnom čase, pokiaľ ide o:

• mimoriadne udalosti a iné významné udalosti obsiahnuté vo vrstve udalostí,
• správy taktickej analýzy rizík obsiahnutých v analytickej vrstve.

• Súlad s ochranou údajov

Ak sa na spracovanie osobných údajov používa vnútroštátny situačný prehľad, tieto údaje sa spracúvajú v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane údajov.

• Hraničné úseky boli definované

Každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie pozemné a námorné hranice na hraničné úseky a oznámi to agentúre. Agentúra a členský štát spoločne hodnotia priradenie stupňov vplyvu.

• Činnosti dozoru zodpovedajú prideleným úrovniam vplyvu

Členské štáty zabezpečia, aby činnosti dozoru vykonávané na úsekoch vonkajších hraníc zodpovedali prideleným stupňom vplyvu týmto spôsobom:

• ak je úseku vonkajšej hranice priradený nízky stupeň vplyvu, zodpovedné vnútroštátne orgány organizujú pravidelný dozor na základe analýzy rizík a zabezpečujú, aby sa v pohraničnej oblasti zachoval dostatočný počet pracovníkov a zdrojov pripravených na sledovanie, identifikáciu a zachytenie,
• ak je úseku vonkajšej hranice priradený stredný stupeň vplyvu, zodpovedné vnútroštátne orgány okrem uvedených opatrení zabezpečia, aby sa na tomto hraničnom úseku prijali primerané opatrenia dohľadu, a oznámia národnému koordinačnému centru, že boli prijaté,
• ak sa úseku vonkajšej hranice pripisuje vysoký stupeň vplyvu, členské štáty okrem opatrení prijatých v prípadoch stredného vplyvu prostredníctvom národného koordinačného centra zabezpečia, aby vnútroštátne orgány pôsobiace na danom hraničnom úseku dostali potrebnú podporu a aby sa prijali posilnené opatrenia dohľadu. Tento členský štát môže požiadať agentúru o podporu za predpokladu splnenia podmienok na začatie spoločných operácií alebo rýchlych zásahov.

Národné koordinačné centrum pravidelne informuje agentúru o opatreniach prijatých na vnútroštátnych hraničných úsekoch, ktorým bol priznaný vysoký stupeň vplyvu.

V prípadoch, keď bol úseku vonkajšej hranice, ktorý susedí s hraničným úsekom iného členského štátu, priradený stredný alebo vysoký stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum kontaktuje národné koordinačné centrum susedného členského štátu a snaží sa koordinovať potrebné cezhraničné opatrenia.

Príloha IV – Námorné operácie

Agentúra Frontex od roku 2006 organizuje spoločné námorné operácie. Zatiaľ čo názvy týchto operácií sa v priebehu rokov zmenili, agentúra Frontex má v týchto zemepisných oblastiach stálu prítomnosť.

V nasledujúcej ilustrácii je znázornený čas, kedy boli tieto operácie aktívne a kde boli umiestnené.

Hera (severovýchodný Atlantik)

Úrad Hera začal fungovať v roku 2006 a bol reakciou na obrovský nárast neregulárneho prisťahovalectva zo západnej Afriky na španielske Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne po uzavretí trasy gibraltárskeho prielivu v dôsledku toho, že Španielsko zaviedlo integrovaný systém externého dozoru (SIVE) a po silnej reakcii marockých orgánov na pokusy o odchod potenciálnych migrantov.

Indalo (západné Stredozemie)

Operácia Indalo začala v novembri 2007 a bola prvou spoločnou operáciou na stredozemnou pobreží Španielska. V rámci tejto operácie agentúra Frontex nasadila hliadky na odhaľovanie neregulárnej migrácie z opätovne otvorenej migračnej trasy zo severoafrického pobrežia (Maroko a Alžírsko).

Minerva (západné Stredozemie – prístavy)

Operácia Minerva, ktorá bola spustená v auguste 2007 s cieľom dôkladne kontrolovať južné pobrežie Španielska, mala posilniť hraničné kontroly v námorných prístavoch Algeciras a Almería, kontroly totožnosti v námornom prístave Ceuta a zabezpečiť kontrolu španielskych pobrežných vôd, ktoré zaznamenali najväčší počet migrantov prichádzajúcich z Alžírska a Maroka.

Operácia Minerva viedla k posilneniu operácie Straits crossing (Operación Paso del Estrecho), ktorá bola letnou operáciou vykonávanou španielskymi orgánmi od roku 1987 (od 15. júna do 15. septembra). Jej cieľom je organizovať cezhraničný pohyb migrujúcich pracovníkov a ich rodín z rôznych častí Európy (najmä Francúzska, Belgicka a Nemecka), ktorí sa vracajú do severnej Afriky na svoju ročnú dovolenku.

Triton (stredné Stredozemie)

Agentúra Frontex začala 1. novembra 2014 operáciu Triton s cieľom hliadkovať v Stredozemí a pomôcť Taliansku vyrovnať sa s prílevom migrantov na jeho pobreží. Operácia Triton sa vzťahovala na operačné oblasti operácie Hermes (južne od Sicílie a oblasti okolo ostrovov Lampedusa a Pantelleria) a operácie Aeneas (na pobreží Kalábrie a Apúlie). Operácie Hermes a Aeneas skončili 31. októbra 2014.

Talianske orgány okrem toho zastavili operáciu Mare Nostrum, celoročnú námornú a leteckú operáciu, ktorú začala talianska vláda 18. októbra 2013 s cieľom bojovať proti zvýšenému prisťahovalectvu do Európy v druhej polovici roka 2013 a utopeniu migrantov pri pobreží Lampedusy. Namiesto zamerania sa na pátranie a záchranu, ako je operácia Mare Nostrum, bola operácia Triton zameraná na ochranu hraníc.

Themis (stredné Stredozemie)

Operácia Themis, ktorá začala vo februári 2018, nahradila Triton. Na žiadosť talianskych orgánov bola operačná oblasť upravená z operačnej oblasti spoločnej operácie Triton v roku 2017, a to znížením operačnej oblasti v centrálnom Stredozemí a rozšírením oblasti Jadranského mora. V rámci operácie Themis pokračuje prítomnosť agentúry Frontex v talianskych hotspotoch, kde príslušníci nasadení agentúrou pomáhajú talianskym orgánom pri registrácii migrantov, odoberaní odtlačkov prstov a potvrdzovaní ich štátnej príslušnosti.

Poseidon (východné Stredozemie)

Operácia Poseidon začala v roku 2006, keď Grécko požiadalo agentúru Frontex o pomoc pri hraničnom dozore nad jeho morskými a pozemnými hranicami s Tureckom.

Spoločná operácia je rozdelená na dve časti: Námorná operácia Poseidon, ktorá dohliada na námorné hranice EÚ s Tureckom v Stredozemnom mori a v Egejskom mori; a operácia Poseidon zem, ktorá dohliada na juhovýchodnú pozemnú hranicu EÚ s Tureckom na rieke Evros.

Akronymy a skratky

CIRAM: model spoločnej integrovanej analýzy rizík

eu-LISA: Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Europol: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva

EUROSUR: európsky systém hraničného dozoru

FOSS: jednotné kontaktné miesto Frontex

FRAN: sieť agentúry Frontex pre analýzu rizík

JORA: aplikácia na vykazovanie spoločných operácií

MIC-RAN: sieť námorných spravodajských služieb a sieť analýzy rizík

Slovník pojmov

Cezhraničná trestná činnosť: trestná činnosť s cezhraničným rozmerom pri plánovaní, vykonávaní alebo dosahu.

Hraničný dozor: monitorovanie hraníc s cieľom zabrániť nelegálnemu prekračovaniu hraníc.

Hraničný priechod: miesto, na ktorom môže byť hranica legálne prekročená.

Integrované riadenie hraníc: koordinácia a spolupráca medzi orgánmi a agentúrami EÚ a členských štátov zapojenými do bezpečnosti a uľahčenia obchodu na vonkajších hraniciach EÚ.

Kontrola hraníc: kontroly a dozor vykonávané na hraniciach v súvislosti s tými, ktorí prekračujú alebo majú v úmysle prekročiť hranicu.

Model spoločnej integrovanej analýzy rizík: metodika analýzy rizík, ktorú používa agentúra Frontex a členské štáty s cieľom uľahčiť výmenu informácií a spoluprácu v oblasti bezpečnosti hraníc, čím sa prispeje k väčšej súdržnosti pri riadení vonkajších hraníc.

Národné koordinačné centrum: orgán, ktorý koordinuje činnosti medzi orgánmi hraničného dozoru členských štátov a slúži ako centrum na výmenu informácií medzi sebou a s agentúrou Frontex.

Rýchly pohraničný zásah: zásah iniciovaný a koordinovaný agentúrou Frontex s cieľom pomôcť členskému štátu, ktorý je na jeho vonkajších hraniciach pod naliehavým a výnimočným tlakom.

Sieť agentúry Frontex pre analýzu rizík (FRAN): sieť, ktorá spája agentúru Frontex s odborníkmi členských štátov na analýzu rizík a spravodajské služby.

Sieť námorných spravodajských služieb a sieť analýzy rizík: sieť na rozvoj spôsobilostí členských štátov v oblasti analýzy námorných rizík a na podporu spolupráce medzi pobrežnými strážami EÚ v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Situačná informovanosť: vedomosti o situácii nelegálnej cezhraničnej činnosti na vonkajších hraniciach na základe nepretržitého monitorovania, odhaľovania a sledovania.

Vnútorné hranice: hranice medzi členskými štátmi EÚ vrátane letísk a námorných, riečnych a jazerných prístavov používaných na cestovanie a obchod v rámci EÚ.

Vonkajšie hranice: hranica vrátane letísk a námorných, jazerných alebo riečnych prístavov medzi členským štátom EÚ a krajinou mimo EÚ.

Vysokokvalifikovaný poradca pre doklady: úradník, ktorý dôkladne preskúma širokú škálu cestovných dokladov.

Odpovede Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)

25

Agentúra o nedostatkoch vie. Boli opísané v SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o hodnotení európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), ktorú vypracovala Komisia v roku 2018 v spolupráci s agentúrou Frontex a členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru. Zistenia zo správy boli zohľadnené v nariadení (EÚ) 2019/1896, konkrétne v článku 24 ods. 3, v ktorom sa stanovuje, že „Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov. Vo vykonávacom akte sa určí typ informácií, ktoré sa majú poskytovať, subjekty zodpovedné za zber, spracovanie, archiváciu a prenos osobitných informácií, maximálne doby hlásenia, pravidlá zabezpečenia údajov a ochrany údajov, ako aj súvisiace kontrolné mechanizmy.“ Tento vykonávací akt nebol ešte zverejnený, a preto sa práce na vykonávaní ešte nezačali.

27

V súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896 o agentúre Frontex je účelom vypracovania technických noriem pre vybavenie zabezpečiť interoperabilitu a kompatibilitu technického vybavenia používaného pri operačných činnostiach EÚ.

Na základe metodiky vymedzenej agentúrou v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou agentúra vypracuje zastrešujúci proces normalizácie, ktorý bude okrem iného zahŕňať vypracovanie technických noriem pre vybavenie používaných pri operáciách agentúry a vypracovanie technických noriem na výmenu informácií.

30

Nedostatok už bol identifikovaný pri posúdení, ktoré Európska komisia vykonala v roku 2018, a rieši sa vo vykonávacom akte o situačných prehľadoch systému EUROSUR. Súčasťou integrovaného rámca systému EUROSUR na výmenu informácií a operačnú spoluprácu bude podávanie správ siete FRAN.

31

Agentúra začala poskytovať aj informácie v reálnom čase o udalostiach v predhraničných oblastiach vonkajších hraníc EÚ, ktoré presahujú operačné oblasti koordinovaných spoločných operácií agentúry. Je potrebné poznamenať, že vďaka informáciám, ktoré pozorovacie lietadlá agentúry poskytli pátracím a záchranným orgánom (vrátane orgánom tretích krajín), agentúra prispela v priebehu roka 2020 k záchrane životov takmer 10 000 migrantov, a to len v centrálnom Stredozemí.

38

Dôvody, prečo agentúra model spoločnej integrovanej analýzy rizík nevykonávala, prekračujú rámec chýbajúcej výmeny informácií v rámci agentúry Frontex o posúdení zraniteľnosti na konkrétnych hraničných úsekoch. Okrem toho je rozsah analýzy rizík oveľa širší (týka sa všetkých prvkov európskeho integrovaného riadenia hraníc) v porovnaní s rozsahom posúdenia zraniteľnosti, ktorý je obmedzený na činnosti kontroly hraníc a niekoľko ďalších aspektov. Posúdenie zraniteľnosti v súčasnosti predstavuje mechanizmus kontroly kvality a nepokrýva celý rozsah zraniteľnosti opísaný v modeli CIRAM 2.0.

Rámček 3

Tieto informácie sú agentúre k dispozícii len čiastočne z dôvodu obmedzení uložených rozhodnutím členských štátov. Agentúra má len obmedzené možnosti uplatňovať úplnú metodiku CIRAM na svoje produkty analýzy rizík.

43

Hoci sa činnosti posudzovania zraniteľnosti skutočne zameriavajú na posudzovanie vnútroštátnych zdrojov a celkovej pripravenosti členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru, od začiatku sa zaviedlo niekoľko iniciatív s cieľom prekročiť rámec výhradného posúdenia vnútroštátnych kapacít.

Patria medzi ne:

• Spoločné rýchle posúdenia zraniteľnosti v prípade vznikajúcej výzvy na vonkajších hraniciach EÚ, ktorá sa týka viacerých členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru.
• Regionálne simulačné cvičenia na posúdenie pripravenosti susedných členských štátov/krajín pridružených k schengenskému priestoru vzhľadom na možnú budúcu krízovú situáciu na ich vonkajších hraniciach.
• Polročná správa o činnostiach týkajúcich sa posúdení zraniteľnosti vydávaná Európskemu parlamentu, Rade a Komisii (v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 32 ods. 11 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži 2.0) s analýzou spoločných výziev a nedostatkov, ktorým čelia orgány hraničnej kontroly v celej EÚ, a to nad rámec posúdenia vnútroštátnych kapacít.
• Znalostné produkty na podporu plánovacích činností zainteresovaných strán európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Takéto produkty umožňujú, aby sa zistenia posúdení zraniteľnosti zohľadnili vo viacerých procesoch plánovania agentúry [v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži 2.0 (napr. v článkoch 9, 54 a 64)].

46

Na pozemnej hranici okrem operačných činností na hraničných priechodoch, ako sa uvádza v pripomienkach, Frontex koordinuje vykonávanie operačných činností na hraničných úsekoch medzi hraničnými priechodmi, na tzv. zelenej hranici. Tieto operačné činnosti spočívajú najmä v poskytovaní podpory kapacitám hraničného dozoru hostiteľských členských štátov. Ide o dôležité operačné činnosti z hľadiska veľkosti a výsledkov.

Okrem toho agentúra vykonáva operačné činnosti s výkonnými právomocami v tretích krajinách, v ktorých bola uzavretá dohoda o štatúte medzi EÚ a danou treťou krajinou. Je to tak už aj v prípade Albánska a Čiernej Hory.

Rámček 4

Agentúra uznáva hodnotu získaných skúseností z operačných činností na vonkajších hraniciach vrátane tých, ktoré sa získali zo skutočných rýchlych pohraničných zásahov, ako aj pravidelných cvičení.

V roku 2019 sa neuskutočnilo cvičenie rýchleho zásahu z toho dôvodu, že zákonodarca rokoval o novom mandáte s cieľom prijať ho.

Nariadením z roku 2019 sa zaviedli významné zmeny a vývoj spôsobilosti a kapacity v oblasti reakcie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, najmä prostredníctvom zriadenia stáleho zboru. Tieto zmeny vytvárajú úplne nové potreby cvičení rýchleho zásahu stáleho zboru.

Dva rýchle pohraničné zásahy iniciované v roku 2020 počas pandémie COVID-19 boli úspešné.

V nariadení z roku 2019 sa stanovuje, že členské štáty prijmú na účely riadenia svojich hraníc a návratu plán pre prípad nepredvídaných udalostí. V súlade s národnými stratégiami integrovaného riadenia hraníc sa v plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí opíšu všetky potrebné opatrenia a zdroje na možné posilnenie spôsobilostí vrátane logistiky a podpory na vnútroštátnej úrovni a zo strany agentúry.

Časť plánov pre prípad nepredvídaných udalostí, v ktorých sa vyžaduje dodatočná podpora zo strany európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pripravuje dotknutý členský štát spoločne s agentúrou v úzkej súčinnosti so susednými členskými štátmi.

Mala by sa v ňom riešiť pripomienka týkajúca sa absencie postupov požiadania o rýchly zásah.

49

V rokoch 2018 a 2019 bola vypracovaná skúšobná aktivita s cieľom vyskúšať, ako by sa koncepcia vyslaných členov tímu mohla ďalej rozvíjať z hľadiska nasadenia na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Výraznejšie sa to prejavilo, keď sa uzatvárali rokovania o nariadení z roku 2019 a podarilo sa presadiť koncepciu stáleho zboru, osobitne dlhodobé vyslania pracovníkov kategórie 2.

52

Frontex uznáva rozdiel medzi úlohami spojenými s výkladom a úlohami spojenými s kultúrnou mediáciou.

Kultúrna mediácia sa chápe ako zastrešujúca úloha, ktorá je súčasťou zodpovedností všetkých profilov príslušníkov stáleho zboru. Dôstojníci sa učia, ako pristupovať k štátnym príslušníkom tretej krajiny a rešpektovať ich dôstojnosť a kultúrne zázemie, na odbornej príprave a operatívnych brífingoch, ktoré často zahŕňajú príspevky humanitárnych organizácií, ako je IOM. Najmä osoby, ktoré vykonávajú podporu riadenia migrácie, ako sú odborníci na vedenie pohovoru, sa zúčastňujú na výučbovom programe poskytovanom poradcami v oblasti vedenia pohovoru, ktorý zahŕňa aj oblasť kultúrnej mediácie.

Profil kultúrneho mediátora nebol vytvorený samostatne, pretože prístup agentúry Frontex spočíva v spájaní a vytváraní multifunkčného profilu namiesto toho, aby sa jednej osobe pridelila len jedna úloha. Okrem toho ľudské zdroje, ktoré majú len zručnosti v oblasti kultúrnej mediácie, nemusia byť dostupné v prípade orgánov presadzovania práva členských štátov, ktoré boli do roku 2020 hlavnými poskytovateľmi operačných činností.

Kultúrna mediácia je veľmi dôležitá aj v oblasti návratu, najmä v prípade spolupráce a poradenstva s tretími krajinami [poradenstvo zahŕňa rozhovor s (potenciálnym) navrátilcom o možnostiach dobrovoľného návratu, postupoch návratu, povinnostiach a možnostiach v oblasti podpory reintegrácie]. V rámci odbornej prípravy na príslušnú činnosť špecialistov na návrat sa venuje veľká pozornosť tým zručnostiam a prístupom, ktoré sa zaoberajú kultúrnymi rozdielmi.

56

V roku 2021 oddelenie pre situačnú informovanosť a monitorovanie vykonalo preskúmanie a skúšobné meranie portfólia s cieľom kvantifikovať vplyv a mieru spokojnosti s poskytovanými produktmi.

58

Hodnotiace správy poskytujú posúdenie vplyvu aktivity, ktoré pozostáva nielen z dodatočných zdrojov poskytnutých v dôsledku spoločnej operácie, ale aj v dôsledku zvýšeného úsilia na vnútroštátnej úrovni v súvislosti so spoločnou operáciou. Toto úsilie spočíva nielen v poskytnutí dodatočných zdrojov, ale je aj výsledkom koordinačnej úlohy, ktorú agentúra svojimi skúsenosťami a odbornými znalosťami prináša členským štátom. Tieto prvky je ťažké zmerať.

60

Frontex má povinnosť vypracovať hodnotiacu správu do 60 dní od ukončenia spoločných operácií. Členské štáty majú takisto povinnosť predložiť žiadosti o preplatenie nákladov do 75 dní. V dôsledku toho Frontex nemusí mať pri vypracúvaní správy k dispozícii informácie o skutočných uvádzaných nákladoch.

Náklady vynaložené v rámci každej spoločnej operácie rozdelené do kategórií nákladov sú uvedené v príslušných záverečných hodnotiacich správach s obmedzenou distribúciou. Údaje sú založené na aktualizovanom monitorovaní vykonaných nasadení a platieb spracovaných do okamihu vytvorenia správ. Konečné skutočné náklady spoločnej operácie sú k dispozícii až v roku N+2, keď sa vykonajú všetky platby na základe dohôd o grante. Okrem toho manažéri majú prostredníctvom informačného systému k dispozícii denne aktualizované finančné údaje na účely podpory rozhodovania.

62

Ďalej k tomu, čo uvádza Dvor audítorov, ďalší nedostatok je spôsobený obmedzeným poskytovaním informácií týkajúcich sa cezhraničnej trestnej činnosti zo strany všetkých služieb na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú zapojené do predchádzania trestnej činnosti, jej odhaľovania a boja proti nej. Týka sa to aj colných orgánov.

Všetky vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za integrované riadenie hraníc, by mali poskytovať informácie na účely analýzy rizík a posúdenia zraniteľnosti, a tak umožniť prípravu a vykonávanie komplexnej operačnej reakcie zameranej na predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti, jej odhaľovanie a boj proti nej.

Frontex okrem toho spolupracuje aj s inými agentúrami EÚ a medzinárodnými organizáciami v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti, pričom sa snaží zmenšiť medzery v informovanosti a zabezpečiť synergiu s inými poverenými subjektmi, najmä Europolom a Interpolom. Tento proces podporuje aj intenzívne zapájanie sa do cyklu politík EÚ/platformy EMPACT.

69

S cieľom posilniť výmenu informácií o cezhraničnej trestnej činnosti v námornej oblasti agentúra v roku 2020 začala aj dvojtýždňové dialógy o námornej oblasti so svojimi subjektmi a členskými štátmi zapojenými do monitorovania námornej oblasti s cieľom vymieňať si informácie o potenciálnych plavidlách záujmu, ktoré sa monitorujú v reálnom čase ako hranice EÚ. S cieľom doplniť využívanie rôznych služieb a na základe spoločného posúdenia sa priamo aktivujú pozorovacie lietadlá agentúry Frontex alebo satelitné monitorovanie, pričom informácie sa oznamujú príslušným členským štátom prostredníctvom siete národných koordinačných centier.

72

Spoločné operácie majú viacúčelový charakter a prispievajú k predchádzaniu cezhraničnej trestnej činnosti, jej odhaľovaniu a boju proti nej. Spoločné akčné dni pripravené v rámci cyklu politík EÚ/platformy EMPACT zodpovedajú očakávaniam členských štátov EÚ a sú úzko prepojené so spoločnými operáciami. Kapacity na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti do budúcnosti sa vytvárajú aj prostredníctvom niektorých špecializovaných skúšobných projektov, ktoré vypracovala agentúra Frontex. Agentúra sa zúčastňuje aj na operačných činnostiach koordinovaných inými subjektmi, najmä Interpolom a Europolom, ale aj na činnostiach pripravených colnými orgánmi v rámci pracovnej skupiny pre colnú spoluprácu (spoločné colné operácie).

Rámec platformy EMPACT umožňuje zefektívniť úsilie a príspevok agentúry spoločne s inými subjektmi v rámci celoeurópskej platformy a v zmysle stanovených cieľov EÚ v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti podľa medzinárodného práva.

V roku 2020 agentúra napriek pandémii koordinovala tri Spoločné akčné dni v rámci cyklu politík EÚ/platformy EMPACT, pričom všetky sa realizovali prostredníctvom platformy prebiehajúcich spoločných operácií agentúry Frontex obohatených o dodatočné prvky posilňujúce vplyv presadzovania práva.

Skutočne je potrebné ďalej rozvíjať operačnú reakciu zameranú na cezhraničnú trestnú činnosť so zapojením rôznych orgánov členských štátov EÚ, agentúr EÚ a medzinárodných agentúr, ako aj tretích krajín. Skúsenosti získané počas Spoločných akčných dní a potreby členských štátov EÚ by sa mali využívať na prípravu prispôsobenejších a cielenejších operačných činností v najbližšej budúcnosti.

76

V roku 2020 bol spustený program transformácie s cieľom zlepšiť procesy rozdeľovania, účinnosť výstupov a využívať zdroje efektívnejšie.

77

V novembri 2019 bola vytvorená formálna politika výmeny informácií na základe zásady „need-to-know“ a vo februári 2020 bola prijatá politika spoločného využívania údajov.

82

V súvislosti s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 agentúra od roku 2013 ponúka a podporuje automatizované programovacie rozhranie (API) s názvom integračné rozhranie uzla systému EUROSUR, ktoré umožňuje členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru, ktoré sa zúčastňujú na systéme EUROSUR, pripájať svoje vnútroštátne systémy, čím sa umožňuje automatizovaná výmena informácií.

83

Nariadenie (EÚ) 2019/1896 si vyžaduje systémovú zmenu v prípade systému EUROSUR, ktorý sa teraz stal integrovaným rámcom na výmenu informácií a operačnú spoluprácu (viac ako systém), ktorý je zameraný na údaje a systémovo nezávislý. Toto spolu s operačnými a technickými normami, ktoré vypracuje Frontex, ďalej posilní automatizovanú výmenu informácií medzi členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru a agentúrou, ako aj navzájom.

84

Frontex nie je oficiálne súčasťou procesu prispôsobovania, pokiaľ ide o vykonávací akt o situačných prehľadoch systému EUROSUR. Práca na týchto normách sa môže začať až po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu o situačných prehľadoch systému EUROSUR.

90

Nariadenie (EÚ) 2019/1896 si vyžaduje systémovú zmenu v prípade systému EUROSUR, ktorý sa teraz stal integrovaným rámcom na výmenu informácií a operačnú spoluprácu (viac ako systém), ktorý je zameraný na údaje a systémovo nezávislý. Toto spolu s operačnými a technickými normami, ktoré vypracuje Frontex, ďalej posilní automatizovanú výmenu informácií medzi členskými štátmi/krajinami pridruženými k schengenskému priestoru a agentúrou, ako aj navzájom. Práca na týchto normách sa môže začať až po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu o situačných prehľadoch systému EUROSUR.

Odporúčanie 1 a)

Agentúra prijíma odporúčanie.

Právne ustanovenia sú vymedzené vo vykonávacom akte o situačných prehľadoch systému EUROSUR. Agentúra začne vykonávanie hneď, ako nadobudne účinnosť.

Odporúčanie 1 b)

Agentúra prijíma odporúčanie.

92

Model spoločnej integrovanej analýzy rizík je v procese aktualizácie, vďaka čomu Frontex môže poskytovať analýzu mnohých relevantných aspektov cezhraničnej trestnej činnosti, čo členským štátom/krajinám pridruženým k schengenskému priestoru umožňuje prijať vhodné opatrenia na riešenie alebo odstránenie identifikovaných rizík.

Odporúčanie 2 a)

Agentúra prijíma odporúčanie.

Odporúčanie 2 b)

Agentúra prijíma odporúčanie.

Agentúra sa už obrátila na agentúru eu-LISA a GR HOME s cieľom zabezpečiť poskytovanie týchto údajov.

Odporúčanie 3 a)

Agentúra prijíma odporúčanie.

Odporúčanie 3 b)

Agentúra prijíma odporúčanie.

Odporúčanie 4

Agentúra prijíma odporúčanie.

Odporúčanie 5

Agentúra prijíma odporúčanie.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit viedol člen EDA Leo Brincat, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Romuald Kayibanda a atašé kabinetu Annette Farrugia, hlavná manažérka Sabine Hiernaux-Fritsch, vedúca úlohy Maria Luisa Gomez-Valcarcel a audítori Marc Mc Guinness a Renáta Radvanská.

Koncové poznámky

¹ 22 členských štátov EÚ (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko) spolu s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a Švajčiarskom.

² Závery predsedníctva, zasadnutie Európskej rady v Laekene 14. – 15. decembra 2001, bod 42 (SN 300/1/01 REV 1).

³ Z francúzskeho výrazu „frontières extérieures“.

⁴ Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 26. októbra 2004 (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30).

⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 1).

⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).

⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

¹⁰ COM(2018) 631: Návrh nové nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

¹¹ COM(2018) 631 final.

¹² Osobitná správa EDA č. 24/2019 Azyl, relokácia a návrat migrantov: čas zintenzívniť aktivitu, aby sa riešili veľké rozdiely medzi cieľmi a výsledkami.

¹³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

¹⁴ Osobitná správa EDA č. 20/2019: Informačné systémy EÚ na podporu kontroly hraníc – silný nástroj, no väčšiu pozornosť treba venovať včasným a úplným údajom.

¹⁵ Komisia SWD(2018) 410, s. 22, a osobitná správa EDA č. 20/2019, bod 27.

¹⁶ https://www.eulisa.europa.eu/

¹⁷ Článok 4 nariadenia (EÚ) č. 1168/2011.

¹⁸ Článok 11 nariadenia (EÚ) 2016/1624.

¹⁹ Osobitná správa EDA č. 22/2020 sa týkala medziagentúrnej spolupráce, ktorá je dôležitou zložkou EIBM.

²⁰ COM(2018) 250 final.

²¹ Management Board decision 1/2020 of 4 January 2020 on adopting the profiles to be made available to the European Border and Coast Guard standing corps.

²² Osobitná správa EDA č. 22/2020.

²³ K dispozícii na https://frontex.europa.eu/about-frontex/key-documents/.

²⁴ Článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 a článok 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019.

²⁵ Europol, Správa EMCDDA o trhoch s drogami v EÚ za rok 2019, s. 137.

²⁶ Článok 82 nariadenia (EÚ) č. 2019/1896.

²⁷ Osobitná správa EDA č. 20/2019, bod 22.

²⁸ Zariadenie nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach EÚ v mieste, ktoré čelí silnému migračnému tlaku, slúžiace ako centrum prvého prijatia, kde sa u prichádzajúcich migrantov zisťuje totožnosť, prebieha ich registrácia a odoberajú sa im odtlačky prstov.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	22. 10. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (alebo inému kontrolovanému subjektu)	17. 1. 2021
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	20. 4. 2021
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie vo všetkých jazykoch	7. 5. 2021
Oficiálne odpovede Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž [Frontex] prijaté vo všetkých jazykoch	14. 4. 2021

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-6090-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/152734	QJ-AB-21-010-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6111-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/937873	QJ-AB-21-010-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácie 5, 6 a 8: Ikony vytvorené Pixel perfect na https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailomEurope Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.