Energetická efektívnosť budov: naďalej je potrebné klásť väčší dôraz na nákladovú účinnosť

Zhrnutie

I

Čeliac výzve, ktorou je zmierňovanie zmeny klímy, prijali lídri EÚ záväzok znížiť do roku 2020 predpokladanú spotrebu energie v členských štátoch EÚ o 20 % a do roku 2030 o 32,5 %. Jedným z kľúčových spôsobov, ako tieto ciele splniť, je zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Budovy spotrebúvajú najväčší podiel energie a majú najväčší potenciál úspor energie.

II

Z najnovšieho posúdenia pokroku, ktorý urobili členské štáty pri plnení cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, vyplýva, že cieľ EÚ na rok 2020 pravdepodobne nebude splnený, keďže spotreba energie v EÚ od roku 2014 znovu stúpa. Chceme predložiť odporúčania, ktoré by EÚ mali pomôcť dosiahnuť jej cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030, a to zlepšením nákladovej účinnosti výdavkov v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027.

III

V rámci operačných programov politiky súdržnosti bol na zlepšenie energetickej efektívnosti budov spolu pridelený rozpočet vo výške približne 14 mld. EUR, čo zodpovedá 4 % celej sumy finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (357 mld. EUR) a z ktorých 4,6 mld. EUR je určených na obytné budovy. Členské štáty okrem toho vyhradili 5,4 mld. EUR na vnútroštátne spolufinancovanie všetkých budov, z ktorých 2 mld. EUR je určených na obytné budovy.

IV

Navštívili sme päť členských štátov (Bulharsko, Česko, Írsko, Taliansko (Apúlia), Litva), ktoré na energetickú efektívnosť budov vyčlenili zo svojich financií v rámci politiky súdržnosti približne 2,9 mld. EUR. Posúdili sme, či bol tento rozpočet vynaložený nákladovo účinným spôsobom a či Komisia a členské štáty vykonali odporúčania z našej osobitnej správy č. 21/2012 o energetickej efektívnosti verejných budov.

V

Komisia vydala podrobné usmernenie k zlepšeniu investícií do energetickej efektívnosti budov vrátane ich nákladovej účinnosti, ako sme odporučili v osobitnej správe č. 21/2012. Našli sme príklady osvedčeného postupu: využívanie finančných nástrojov v kombinácii s grantmi a modulácia úrovne miery pomoci s cieľom zvýšiť pákový efekt na zaistenie súkromného financovania a znížiť riziko mŕtvej váhy.

VI

Členské štáty požadovali, aby boli projekty založené na energetickom audite, dosiahli určitú úroveň úspory energie a zlepšili klasifikáciu energetickej efektívnosti budov. Vo väčšine prípadov prideľovali rozpočet na projekty podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“, čo im neumožnilo posúdiť príslušné náklady a prínosy. To znamenalo, že zriedkakedy uprednostnili projekty, ktoré by zabezpečili úspory energie alebo iné prínosy za nižšie náklady.

VII

Systém monitorovania neposkytuje údaje o energii ušetrenej vďaka finančným prostriedkom EÚ vynaloženým na renováciu obytných budov. To znamená, že Komisia nie je schopná posúdiť, ako rozpočet EÚ prispel k plneniu cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Ostatné prínosy, ktoré by tieto investície mohli vytvoriť, sa nemerajú žiadnym iným ukazovateľom.

VIII

Rovnako ako v osobitnej správe č. 21/2012 sme aj teraz dospeli k záveru, že výdavky EÚ na energetickú efektívnosť budov nie sú vynakladané v súlade so zásadou nákladovej účinnosti. Lepšie riadenie, najmä pri výbere projektov, by mohlo zabezpečiť vyššie úspory energie za každé investované euro.

IX

V kontexte zvýšenej ambície cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti a prísnejších rozpočtov je zabezpečenie nákladovej účinnosti výdavkov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Z toho vychádzame pri predkladaní svojich odporúčaní, ktoré by EÚ mali pomôcť dosiahnuť jej cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030, a to zlepšením nákladovej účinnosti výdavkov v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027. Odporúčania sa týkajú plánovania a zamerania investícií; výberu projektov, ktoré zabezpečia vyššie úspory energie a iné prínosy za nižšie náklady, prostredníctvom posúdenia pomerných nákladov a prínosov; používania ukazovateľov na meranie úspor energie a iných prínosov; a odmien pre opatrenia, ktorými sa ušetrí energia nákladovo účinným spôsobom.

Úvod

Ciele a pokrok v oblasti energetickej efektívnosti

01

Zlepšená energetická účinnosť znamená používanie menšieho množstva energetických vstupov pri zachovaní rovnakej úrovne výstupov¹. Občania EÚ môžu prostredníctvom efektívnejšieho využívania energie znížiť svoje poplatky za energiu, pomôcť pri ochrane svojho zdravia a životného prostredia a zlepšovaní kvality ovzdušia.

02

Typické investície do energetickej efektívnosti spolufinancované z prostriedkov EÚ zahŕňajú dodatočné zatepľovanie budov, energeticky efektívne okná, systémy tepelnej regulácie a modernizáciu vykurovacích systémov.

03

V roku 2012 bol do smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ² začlenený cieľ dosiahnuť do roku 2020 zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 % (v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie v roku 2020). V revidovanej smernici o energetickej efektívnosti 2018/2002/EÚ³ sa zohľadnil ambicióznejší hlavný cieľ týkajúci sa energetickej efektívnosti, a to na úrovni minimálne 32,5 % do roku 2030.

04

Nová Komisia sa zaviazala uplatňovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, so zameraním na to, ako môže EÚ ešte viac zlepšiť energetickú hospodárnosť budov a urýchliť postup renovácií⁴.

05

Z údajov Eurostatu (február 2020) vyplýva, že spotreba primárnych zdrojov energie v členských štátoch EÚ v roku 2018 prekročila ciele na rok 2020 o 4,9 % (pozri ilustráciu 2):

06

Z najnovšieho posúdenia pokroku, ktorý urobili členské štáty pri plnení cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, vyplýva, že cieľ EÚ na rok 2020 pravdepodobne nebude splnený⁵. Tento trend ešte viac sťažuje dosiahnutie cieľa EÚ znížiť do roku 2030 spotrebu energie aspoň o 32,5 %. Spotreba energie by sa mala znížiť najmä v sektoroch s najväčším potenciálom úspor energie, ako sú budovy. V ilustrácii 3 je uvedený prehľad spotreby energie v EÚ podľa sektorov:

07

Najviac energie sa v EÚ spotrebúva v budovách, predovšetkým v obytných budovách, a po nich nasledujú sektory dopravy a priemyslu. Budovy sú navyše sektorom s najväčším dosiahnuteľným potenciálom úspor energie v Európe⁶. Len samotné vykurovanie a horúca voda tvoria v domácnostiach EÚ 79 % celkovej konečnej spotreby energie⁷. Úspory energie po renováciách budov zvyčajne súvisia s lepšou izoláciou, lepšími systémami vykurovania a chladenia a lepším osvetlením. Zatiaľ čo táto správa je zameraná na tieto typy investícií, naša nedávna správa č. 1/2020 sa venovala minimálnym požiadavkám týkajúcim sa energetickej účinnosti a energetickým štítkom pre spotrebiče⁸.

08

Komisia odhadla, že dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti na rok 2030 si bude vyžadovať investície do renovácie fondu budov EÚ v približnej výške 282 mld. EUR ročne⁹. Ak sa zrealizujú všetky rozpočtované investície do verejných a obytných budov v rámci politiky súdržnosti EÚ, v období 2014 – 2020 by to predstavovalo približne 2 mld. EUR ročne.

Výdavky a právny rámec EÚ

09

Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na obdobie 2014 – 2020 sa na investície do energetickej efektívnosti verejných a obytných budov plánuje poskytnúť 14 mld. EUR. Členské štáty doplnili tieto rozpočty o vnútroštátne spolufinancovanie vo výške 5 mld. EUR. Rozdelenie tohto rozpočtu podľa členských štátov sa uvádza v prílohe. V ilustrácii 4 je zobrazené rozdelenie rozpočtu EÚ v rámci politiky súdržnosti určeného na investície do energetickej efektívnosti v období 2014 – 2020.

10

Smernica o energetickej hospodárnosti budov¹⁰ z roku 2010 obsahuje niekoľko ustanovení na zlepšenie energetickej efektívnosti nových i existujúcich budov, napríklad:

1. minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a rozsiahlych renovácií budov;
2. povinné energetické certifikáty pri predaji alebo prenájme budov, v ktorých sa uvádza súčasná energetická hospodárnosť budovy, a odporúčané opatrenia na zlepšenie ich výkonnosti¹¹ (pozri príklad v ilustrácii 5).

11

Smernica o energetickej efektívnosti z roku 2012 tiež obsahuje ustanovenia na zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Zahŕňajú povinné systémy energetickej efektívnosti, ktoré povinným subjektom, ako sú energetické spoločnosti a distribútori energie, ukladajú povinnosť plniť kvantitatívne ciele úspory energie v rámci ich celého portfólia zákazníkov. V posúdení vplyvu revidovanej smernice sa dospelo k záveru, že do konca roku 2016 prispeli k úsporám energie väčším podielom (34 %) ako ktorékoľvek iné opatrenie (dobrovoľné dohody, daňové opatrenia a systémy financovania a finančné stimuly).

12

V smernici o energetickej efektívnosti z roku 2012 sa od členských štátov tiež požadovalo, aby každé tri roky predložili národné akčné plány energetickej efektívnosti (NEEAP), ktoré majú zahŕňať významné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a očakávané a/alebo dosiahnuté úspory energie. Komisia tieto akčné plány vyhodnocuje a posudzuje, do akej miery členské štáty napredujú v plnení svojich národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti. Komisia zasiela každoročné posúdenie Európskemu parlamentu a Rade. Na základe posúdenia správ a akčných plánov môže Komisia vydať členským štátom odporúčania.

13

Národné akčné plány energetickej efektívnosti budú nahradené národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP). Členské štáty ich musia predložiť do konca roka 2019 a budú pre ne kľúčovým nástrojom pri plánovaní. Dôležitú úlohu budú tieto plány zohrávať aj pri stanovovaní investičných potrieb v oblasti energetickej efektívnosti. Do 31. januára 2020 národné energetické a klimatické plány predložilo 18 z 27 členských štátov.

Zdieľané riadenie zo strany Komisie a členských štátov

14

Energetickú politiku EÚ v rámci Komisie vytvára a vykonáva Generálne riaditeľstvo pre energetiku. Formuluje návrhy na podporu energetickej efektívnosti, dohliada na vykonávanie smerníc a s pomocou Spoločného výskumného centra a Európskej environmentálnej agentúry monitoruje pokrok členských štátov pri plnení energetických cieľov.

15

Za riadenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku. Podieľa sa na politike EÚ v oblasti energetiky tým, že poskytuje financovanie, a s členskými štátmi nesie spoločne zodpovednosť za efektívnosť a účinnosť programov. V období 2014 – 2020 stanovilo usmernenia k obsahu partnerských dohôd a programov a po diskusiách s členskými štátmi ich na začiatku rozpočtového obdobia schválilo. Po tom, ako tieto dohody a programy nadobudnú platnosť, je jeho úlohou monitorovať ich vykonávanie, čo realizuje formou účasti v monitorovacích výboroch a analýzou poskytnutých výročných správ o vykonávaní. Na výbere jednotlivých projektov sa nepodieľa. Na konci vyhodnocuje výsledky dosiahnuté prostredníctvom financovania.

16

Členské štáty stanovujú priority v oblasti energetickej efektívnosti vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v akčných plánoch NEEAP na základe posúdenia potrieb. Vypracúvajú operačné programy a určené riadiace orgány následne vyberú pomocou vhodných výberových postupov a kritérií projekty, pričom zohľadňujú nákladovú účinnosť. V období 2014 – 2020 Komisia poskytla riadiacim orgánom rozsiahle usmernenie k tomu, ako koncipovať a vykonávať svoje programy (pozri ilustráciu 6). Riadiace orgány monitorujú výstupy a výsledky projektov prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti a informácie o úsporách energie a ostatných prínosoch dosiahnutých v rámci operačných programov vykazujú Komisii.

Rozsah auditu a audítorský prístup

17

V kontexte zvýšenej ambície cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti a prísnejších rozpočtov je zabezpečenie nákladovej účinnosti výdavkov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Účelom tejto správy je posúdiť, ako nákladovo účinné investície do energetickej efektívnosti budov spolufinancované z prostriedkov EÚ pomáhajú EÚ plniť jej ciele. Chceme predložiť odporúčania, ktoré by EÚ mali pomôcť dosiahnuť jej cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030, a to zlepšením nákladovej účinnosti výdavkov v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027.

18

Hlavnou audítorskou otázkou bolo, či boli investície do energetickej efektívnosti spolufinancované z prostriedkov EÚ vybrané na základe kritérií, ktoré umožnia dosiahnuť najvyššiu možnú nákladovú účinnosť. Na jej zodpovedanie sme preskúmali, či Komisia a členské štáty stanovili vhodné podmienky na výber nákladovo účinných investícií (vrátane posúdenia potrieb, zamerania pomoci a výkonnostného rámca) a či členské štáty uplatnili primerané výberové kritériá.

19

Navštívili sme päť členských štátov (Bulharsko, Česko, Írsko, Taliansko (Apúlia), Litva), vybraných podľa výšky sumy, ktorú vynaložili na energetickú efektívnosť, a tak aby bola zaistená geografická rovnováha. Tieto členské štáty pridelili z prostriedkov, ktoré mali v období 2014 – 2020 k dispozícii z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, na túto oblasť sumu v približnej výške 2,9 mld. EUR.

20

V rámci audítorskej práce sme preskúmali a posúdili:

1. národné a regionálne posúdenia potrieb a národné akčné plány energetickej efektívnosti;
2. operačné programy a postupy výberu projektov;
3. systémy monitorovania a projektové údaje o úsporách energie.

21

Zamerali sme sa na investície do energetickej efektívnosti obytných budov spolufinancované z EFRR a Kohézneho fondu. Posúdili sme, ako tieto investície zapadajú do politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Na úrovni Komisie a v troch členských štátoch (Česko, Taliansko a Litva) sme tiež vykonali kontrolu prijatia opatrení na základe odporúčaní z našej osobitnej správy č. 21/2012 o energetickej efektívnosti verejných budov s cieľom posúdiť, do akej miery Komisia a členské štáty zaviedli opatrenia z tejto správy¹².

Pripomienky

Vylepšené usmernenie Komisie k posudzovaniu potrieb malo obmedzený vplyv na celkové zameranie

22

Keď sú partnerské dohody a operačné programy založené na riadnom posúdení potrieb, umožňujú jasné zameranie investícií. Posúdenie potrieb zahŕňa:

1. posúdenie spotreby energie a potenciálnych úspor energie vo všetkých sektoroch s cieľom určiť cieľové kategórie budov a prijímateľov;
2. identifikáciu prekážok pre investície a oblastí vyžadujúcich si ďalšiu podporu, ktoré členské štáty uviedli vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti (NEEAP);
3. posúdenie toho, ktorá forma podpory (napr. granty alebo finančné nástroje) sa najlepšie hodí na riešenie stanovených potrieb a stimulovanie hĺbkovej obnovy.

Členské štáty, ktoré sme kontrolovali, nestanovili pre zacielenie finančných prostriedkov EÚ jasný základ

23

Komisia vydala podrobné usmernenie k tomu, ako majú členské štáty posúdiť svoje potreby a navrhnúť programy, z ktorých sa budú financovať investície do energetickej efektívnosti budov. V ilustrácii 6 je zobrazený plán hlavných krokov, ktoré Komisia odporučila riadiacim orgánom.

24

Všetkých päť členských štátov, ktoré sme navštívili, vo svojich partnerských dohodách a operačných programoch stanovilo potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť svojich fondov budov, najmä obytných budov. Vo väčšine týchto plánovacích dokumentov sa spomínalo posúdenie vplyvu uvedené v akčných plánoch NEEAP alebo iných národných strategických dokumentov týkajúcich sa energetiky.

25

Týchto päť členských štátov vo svojich akčných plánoch NEEAP neuviedlo všetky informácie, ktoré Komisia odporučila vo svojom usmernení a vo vzore¹³, ako napríklad predpokladané a dosiahnuté úspory energie za jednotlivé opatrenia vrátane opatrení financovaných z prostriedkov EÚ. Podľa smernice o energetickej efektívnosti z roku 2012 členské štáty neboli povinné zrealizovať opatrenia uvedené v ich akčných plánoch NEEAP ani vykazovať dosiahnuté úspory energie.

26

Tabuľka 1 obsahuje prehľad hlavných prvkov posúdení potrieb v súvislosti s piatimi operačnými programami, ktoré sme preskúmali:

Operačný program	Bola stanovená klasifikácia budov z hľadiska spotreby energie?	Boli potenciálne úspory energie a investičné potreby vyčíslené?	Bolo použitie finančných prostriedkov EÚ jasne zdôvodnené?
Bulharsko Rastúce regióny	Nie	Nie	Áno
Česko Integrovaný regionálny	Nie	Nie	Áno
Írsko Južný a východný regionálny	Áno	Áno	Nie (pozri rámček 1)
Taliansko (Apúlia) Regionálny	Nie	Nie	Áno
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	Áno	Áno	Áno

Zdroj: EDA.

27

V súvislosti s Českom a Talianskom (Apúlia) sú zistenia podobné tým, ktoré sme predložili v osobitnej správe č. 21/2012, v ktorej sme uviedli, že k operačným programom na obdobie 2007 – 2013 neboli vypracované náležité posúdenia potrieb. V posúdeniach potrieb neboli vymedzené konkrétne sektory, v ktorých je možné dosiahnuť úspory energie, ani možnosti, prostredníctvom ktorých by sa takéto úspory dali dosiahnuť nákladovo účinným spôsobom, aby sa tak zdôvodnili vybrané opatrenia a súvisiace náklady.

28

Komisii sme preto odporučili, aby financovanie poskytované v rámci politiky súdržnosti v období 2014 – 2020 podmienila vypracovaním náležitého posúdenia potrieb na úrovni programov. Avšak tri (Bulharsko, Česko a Taliansko (Apúlia)) z piatich členských štátov, ktoré sme kontrolovali v roku 2019, stále pri vypracúvaní operačných programov nevychádzajú z dôkladného posúdenia spotreby energie a nevyčísľujú potenciálne úspory energie a súvisiace investičné potreby. V Litve sa situácia zlepšila a vnútroštátne orgány teraz už vyčísľujú investičné potreby a potenciálne úspory energie.

Členské štáty sú si vedomé prekážok pre investície, ktoré sa zatiaľ neriešia

29

Zlepšenia energetickej efektívnosti vedú k značnému zníženiu poplatkov za energiu, no mnohé investície do energetickej efektívnosti budov sa nerealizujú z dôvodu trhových prekážok¹⁴. Patrí medzi ne nedostatočná informovanosť a odborné znalosti o financovaní energetickej efektívnosti, vysoké počiatočné náklady, regulačné prekážky v budovách s viacerými vlastníkmi (v bytových družstvách je často potrebný je jednomyseľný súhlas) a rozdielne pohnútky vlastníkov a nájomníkov¹⁵. Ide o situáciu, keď vlastník budovy uhrádza náklady na dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti, nemôže však využívať ušetrené peniaze, ktoré z nižšej spotreby energie, plynú nájomníkovi. Vlastník preto nemá veľkú motiváciu investovať do zlepšení energetickej efektívnosti.

30

V Bulharsku, Česku a Litve nám riadiace orgány a projektoví prijímatelia povedali, že ťažkosti v snahe dosiahnuť dohodu medzi viacerými vlastníkmi budov sú hlavnou prekážkou zlepšenia energetickej efektívnosti.

31

Ďalšie prekážky, ktoré brzdia najmä využívanie mechanizmov uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti, vyplývajú z pravidiel verejného obstarávania, pretože so základnými prvkami takýchto zmlúv sa spája právna neistota a je zložité rozlišovať medzi prácami, dodávkami a službami¹⁶ a zaznamenávať tieto zmluvy v národných účtoch verejného sektoru. Komisia pracuje na odstránení týchto prekážok: v roku 2017 Eurostat uverejnil usmernenie¹⁷ k tomu, ako zaznamenávať tieto zmluvy v národných účtoch. Toto usmernenie bolo v roku 2018 doplnené o ďalšie pokyny vypracované v spolupráci s EIB¹⁸.

32

V žiadnom z piatich operačných programov, ktoré sme preskúmali, neboli opísané prekážky pre investície do energetickej efektívnosti na území príslušných štátov ani opatrenia prijaté na ich odstránenie. Dva z piatich členských štátov, ktoré sme navštívili, však informovali o konkrétnych iniciatívach na odstránenie niektorých prekážok:

• Litva rozhodla, že postačí, ak sa jednoduchá väčšina vlastníkov v budove s viacerými bytmi zhodne na modernizácii na dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti, a pre osoby s nízkym príjmom pokryje z verejných výdavkov 100 % nákladov na modernizáciu (pozri rámček 2),
• Česko v roku 2018 povolilo, aby sa bytové družstvá mohli uchádzať o financovanie EÚ na investície do energetickej efektívnosti, a v roku 2019 spustilo celoštátnu kampaň na zvýšenie informovanosti o financovaní určenom na energetickú efektívnosť.

Granty sú naďalej hlavnou formou podpory pre investície do energetickej efektívnosti financované z prostriedkov EÚ, nie sú však vyhradené na hĺbkovú obnovu

33

Investície do energetickej efektívnosti sú prínosom pre vlastníkov (zvýšenie hodnoty) i užívateľov (zníženie nákladov na energie). Predtým, ako členské štáty využijú veľké miery grantovej podpory, by mali zvážiť použitie finančných nástrojov a inovatívnych trhových mechanizmov ako zmluvy o energetickej efektívnosti a povinné systémy energetickej efektívnosti.

34

Investície do renovácií obytných budov na zvýšenie energetickej efektívnosti vo výške 4,6 mld. EUR vybrané členskými štátmi budú zo 72 % financované z grantov a z 28 % prostredníctvom finančných nástrojov.

35

Všetkých päť členských štátov, ktoré sme navštívili, vyjadrilo vo svojich partnerských dohodách zámer preskúmať možnosť využitia finančných nástrojov na podporu investícií do energetickej efektívnosti budov. Zatiaľ však len Litva využila finančné prostriedky EÚ na zavedenie takéhoto nástroja pre obytné budovy (pozri rámček 2).

36

Komisia členským štátom odporučila využívať financovanie EÚ dostupné v rámci politiky súdržnosti, najmä keď sa poskytuje vo forme grantov, predovšetkým na podporu hĺbkovej obnovy, ktorá presahuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a zaisťuje výrazné úspory energie (spravidla viac než 60 %¹⁹).

37

V tabuľke 2 sa uvádza prehľad typov prijímateľov, foriem podpory a miera verejnej pomoci v piatich operačných programoch, ktoré sme preskúmali:

Operačný program	Typ prijímateľov	Forma podpory	Miera verejnej pomoci
Bulharsko Rastúce regióny	Súkromní vlastníci	Grant	100 %
Česko Integrovaný regionálny	Súkromní vlastníci	Grant	30 % alebo 40 % (v závislosti od úspor energie)
Írsko Južný a východný regionálny	Verejní a súkromní vlastníci	Grant	100 %
Taliansko (Apúlia) Regionálny	Verejné subjekty	Grant	100 % (alebo 90 % u prijímateľov spolufinancujúcich 10 % projektu)
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	Súkromní vlastníci	Pôžičky v kombinácii s grantmi	15 % – 40 % grant 100 % grant pre domácnosti s nízkym príjmom

Zdroj: EDA, na základe údajov poskytnutých navštívenými riadiacimi orgánmi.

38

Používanie rôznych mier pomoci v Litve je dobrý postup na zvýšenie pákového efektu na prilákanie súkromného financovania a zníženie rizika mŕtvej váhy. Prostredníctvom tejto modulácie sa vyššia miera pomoci poskytuje na projekty, ktoré zabezpečia väčšie úspory energie a ktoré si vyžadujú inštaláciu individuálnych meračov, ako aj pre domácnosti s nízkym príjmom (čo pomáha riešiť energetickú chudobu).

39

V Česku len štvrtina prijímateľov predložila návrhy projektov oprávnené na získanie verejnej pomoci na úrovni 40 %, čo si vyžadovalo aspoň 40 % úspory energie a klasifikáciu energetickej efektívnosti „B“ po vykonaní prác. Tri štvrtiny prijímateľov predložili návrhy projektov oprávnené na získanie nižšej miery verejnej pomoci (30 %), ktorá si vyžadovala len 20 % úspory energie. Prijímatelia vnímali pridaný prínos vyššej miery pomoci ako nedostatočný na to, aby vykompenzoval vyššie náklady na projekty realizácie hlbšej obnovy.

40

Bulharsko, Írsko a Taliansko (Apúlia) nepoužili moduláciu miery verejnej pomoci na stimulovanie hlbšej obnovy budov alebo na zohľadnenie rozsahu a komplexnosti investícií, ale len (v prípade Talianska (Apúlia)) na zohľadnenie ochoty verejných subjektov financovať 10 % investície. Írsko vysvetlilo, že dôvodom je to, že jeden z dvoch systémov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ je zameraný na staršie a zraniteľné osoby ohrozené energetickou chudobou.

41

Chýbajúca modulácia znamená, že aj jednoduchá modernizácia (napr. zlepšenia osvetlenia, výmena kotla) s rýchlou návratnosťou a relatívne nízkymi jednotkovými nákladmi bude financovaná s pomocou veľmi vysokej miery verejnej podpory. V rámčeku 3 sa uvádzajú príklady dvoch operačných programov zameraných na nenáročné zlepšenia energetickej efektívnosti.

42

Tieto nenáročné úpravy môžu viesť k efektu zablokovania, čo je stav, keď bude po vykonaní niektorých základných opatrení energetickej efektívnosti z hľadiska nákladov menej účinné realizovať komplexnejšie opatrenia²⁰. Tým sa môže znížiť potenciál fondu budov dosiahnuť úspory energie v strednodobom a dlhodobom horizonte, pretože domácnosť môže zvyčajne vykonať jednu alebo maximálne dve renovácie. Potreba verejnej pomoci, najmä vo forme grantov so 100 % mierou podpory, je preto menej vhodná v prípade jednoduchých úprav ako pri hlbšej obnove. Keďže jednoduché úpravy s rýchlou návratnosťou sú zvyčajne rentabilné, mali by sa financovať bez verejnej podpory alebo s pomocou finančných nástrojov.

Výber projektov nie je dostatočne založený na princípoch nákladovej účinnosti

43

Nákladová účinnosť by mala byť hlavným rozhodujúcim faktorom v rozhodnutiach o verejných výdavkoch, najmä keď ide o projekty energetickej efektívnosti: porovnanie nákladov a prínosov investícií umožňuje vybrať tie, ktoré za každé investované euro ponúkajú väčšie úspory energie a iné prínosy v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti stanovenými v článku 33 nariadenia o rozpočtových pravidlách²¹. V posúdení vplyvu navrhovanej smernice o energetickej efektívnosti sa uvádza, že cieľ znížiť predpokladanú spotrebu energie v EÚ do roku 2020 o 20 % by bolo možné dosiahnuť realizáciou nákladovo účinných opatrení. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na stimulovanie nákladovo účinnej hĺbkovej obnovy budov²².

44

Komisia poskytla členským štátom usmernenie, aby uplatňovali výberové kritériá, ktoré uprednostnia nákladovo účinnejšie projekty²³. To by sa malo dosiahnuť:

1. požiadavkou, aby boli projekty založené na energetickom audite a/alebo energetickom certifikáte. Tie by mali identifikovať a vyčísliť nákladovo účinné možnosti úspor energie a umožniť monitorovanie a overovanie skutočných úspor energie dosiahnutých vďaka projektu;
2. stanovením minimálnych a/alebo maximálnych prahov pre kľúčové parametre ako množstvo energie, ktorá sa má ušetriť, minimálna klasifikácia energetickej efektívnosti budovy, ktorá sa má dosiahnuť, čistá súčasná hodnota, jednoduchá doba návratnosti²⁴, náklady na jednotku ušetrenej energie. Tieto prahy majú minimalizovať riziko, že sa budú financovať veľmi jednoduché opatrenia, ktoré by sa realizovali v každom prípade (napr. výmena osvetlenia, ktorá má zvyčajne rýchlu návratnosť), ako aj investície, ktoré sú vzhľadom na úspory, ktoré sa nimi dosiahnu, príliš nákladné (napr. s dobou návratnosti, ktorá je dlhšia ako životnosť použitých materiálov). Ilustrácia 8 obsahuje kategorizáciu investícií do energetickej efektívnosti a vyplýva z nej, že s komplexnejšími a ambicióznejšími renováciami sa zvyčajne spájajú väčšie náklady a dlhšia doba návratnosti;
3. posúdením pomerných nákladov a prínosov projektu vrátane súvisiacich prínosov a externalít (napr. zdravie, sociálna súdržnosť, mestská obnova, rast a zamestnanosť, zníženie znečistenia ovzdušia a zmeny klímy, úspory vo verejnom rozpočte atď.), ktoré by sa prostredníctvom investícií do energetickej efektívnosti mali dosiahnuť, a uprednostnením projektov, ktoré k plneniu cieľov politiky prispievajú nákladovo najúčinnejším spôsobom.

Energetické audity a energetické certifikáty sú dobrým základom pre hodnotenie investícií

45

Všetkých päť členských štátov, ktoré sme navštívili, požadovalo, aby boli projekty založené na energetickom audite, energetickom certifikáte alebo aspoň na energetickom posúdení (v Írsku to neviedlo k vydaniu certifikátu o triede energetickej efektívnosti domácnosti pred vykonaním prác). Ide o jasné zlepšenie oproti zisteniam v našej osobitnej správe č. 21/2012, v ktorej sme informovali, že v Česku, Taliansku a Litve energetické audity ešte neboli bežnou praxou. V tom čase sme dospeli k záveru, že energetické audity neboli vždy povinné alebo kvalitné²⁵, a odporučili sme, aby boli energetické audity primárnou požiadavkou pri výbere projektov.

46

Vo všetkých piatich kontrolovaných členských štátoch museli prijímatelia po vykonaní prác predložiť energetický certifikát, v ktorom sa uvádza nová trieda energetickej efektívnosti renovovanej budovy alebo domácnosti. Rozdiel medzi spotrebou energie uvedenou v certifikátoch pred vykonaním prác a po nich je odhadom energie ušetrenej vďaka projektu.

47

V Taliansku (Apúlii) riadiaci orgán vyžadoval, aby sa v rámci projektov nainštalovali systémy na monitorovanie množstva skutočne vyprodukovanej a spotrebovanej energie v budovách. V Litve sa poskytla zvýšená miera grantovej podpory, dopĺňajúcej pôžičky spolufinancované z prostriedkov EÚ, na tie projekty, v rámci ktorých sa v domácnostiach nainštalovali individuálne merače (pozri bod 38).

48

Aj keď majú odhady založené na rozdiele medzi spotrebou energie uvedenou v certifikátoch pred vykonaním prác a po nich svoje obmedzenia, sú ľahko zozbierateľným údajom o energii ušetrenej vďaka jednotlivým projektom. Tento údaj možno porovnať s nákladmi na projekt a vypočítať tak odhadované náklady na jednotku ušetrenej energie. V osobitnej správe č. 21/2012 sme odporučili, aby Komisia monitorovala nákladovú účinnosť operačných programov na základe údajov o nákladoch na jednotku ušetrenej energie²⁶. Komisia však s naším odporúčaním úplne nesúhlasila a nezaviedla ho do praxe.

Vnútroštátne orgány vyberajú projekty, pri ktorých sa očakáva, že ušetria energiu, niekedy však za vysoké náklady

49

V tabuľke 3 sa uvádza prehľad minimálnych požiadaviek týkajúcich sa energetickej efektívnosti a maximálnych limitov pre náklady na jednotku ušetrenej energie pri projektoch v rámci piatich operačných programov, ktoré sme preskúmali:

Operačný program	Minimálna klasifikácia energetickej efektívnosti po prácach	Minimálna úspora energie po prácach	Maximálne náklady na jednotku ušetrenej energie?
Bulharsko Rastúce regióny	C	60 % pri hĺbkovej obnove, inak žiadne minimum	Nie, len stropy pre náklady na m2
Česko Integrovaný regionálny	Nie	20 % pre projekty s grantovou podporou vo výške 30 %	Nie, ale vysoká miera spolufinancovania zo súkromných zdrojov (60 – 70 %) znižuje riziko tzv. gold-platingu
	C	30 % pre projekty s grantovou podporou vo výške 30 %
	B	40 % pre projekty s grantovou podporou vo výške 40 %
Írsko Južný a východný regionálny	Zlepšenie klasifikácie aspoň o jednu triedu	Žiadna požiadavka	Nie
Taliansko (Apúlia) Regionálny	C	10 % (alebo 30 % na získanie najlepšieho hodnotenia)	Nie
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	D	20 % pre projekty s grantovou podporou vo výške 15 % (do roku 2017)	Nie, ale vysoká miera spolufinancovania zo súkromných zdrojov (60 – 85 %) znižuje riziko tzv. gold-platingu
	C	40 % pre projekty s grantovou podporou vo výške 40 % (do 31. 10. 2017) a s grantovou podporou vo výške 30 % (od 1. 11. 2017)

Zdroj: EDA, na základe informácií poskytnutých riadiacimi orgánmi.

50

V Bulharsku, Česku, Taliansku a Litve tieto minimálne požiadavky na energetickú efektívnosť po vykonaní prác zabezpečili, aby sa realizovali projekty, pre ktoré boli stanovené aspoň minimálne ambície²⁷. Oproti zisteniam z nášho predchádzajúceho auditu ide o pozitívny vývoj.

51

Chýbajúce stropy pre náklady na jednotku energie však so sebou nesú riziko, že sa budú financovať projekty, ktoré v pomere k vynaloženým nákladom zabezpečia nízke úspory energie. Z toho vyplýva, že finančné úspory poplatkov za energiu dosiahnuté prostredníctvom projektov možno nebudú postačovať na splatenie pôvodných investícií počas doby životnosti použitých materiálov (spravidla 30 rokov²⁸).

52

Toto riziko je nižšie, keď prijímatelia spolufinancujú veľký podiel nákladov na projekt, napr. v Česku a Litve, a vyššie, keď je miera verejnej podpory veľmi vysoká, t. j. v Bulharsku, Írsku a Taliansku (Apúlii). V tabuľke 4 sa uvádza prehľad priemernej jednoduchej doby návratnosti investícií do energetickej efektívnosti podporených v rámci operačných programov, ktoré sme preskúmali.

Operačný program	Priemerná jednoduchá doba návratnosti podporených projektov
Bulharsko Rastúce regióny	Nie je k dispozícii (údaje o ušetrenej energii sa nezbierajú)
Česko Integrovaný regionálny	9 rokov
Írsko Južný a východný regionálny	Nie je k dispozícii (údaje o ušetrenej energii sa nezbierajú)
Taliansko (Apúlia) Regionálny	24 rokov
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	11 rokov

Zdroj: EDA, na základe údajov poskytnutých navštívenými riadiacimi orgánmi, za použitia cien elektriny pre spotrebiteľov v domácnostiach v roku 2018 (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Electricity_price_statistics).

53

Priemerná jednoduchá doba návratnosti projektov v oblasti energetickej efektívnosti realizovaných v rámci operačných programov, ktoré sme preskúmali, bola v rozmedzí od deväť do 24 rokov. To je dlhšie ako jednoduchý priemer v trvaní sedem rokov zaznamenaný pri 5 152 projektoch v platforme na znižovanie rizík v oblasti energetickej efektívnosti. Táto platforma obsahuje údaje poskytnuté verejnými a súkromnými investičnými fondmi a finančnými inštitúciami, vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj poskytovateľmi riešení v oblasti energetickej efektívnosti z celej EÚ²⁹. Komisia vytvorila túto platformu na zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti v EÚ prostredníctvom šírenia údajov a analýz o zrealizovaných projektoch.

54

V Taliansku (Apúlii) absencia stropu pre náklady na jednotku ušetrenej energie viedla k financovaniu niekoľkých nákladných projektov, ktorých úspory energie budú príliš nízke na to, aby splatili vysoké počiatočné investície počas životnosti použitých materiálov alebo samotných budov. Ako je znázornené v nasledujúcom grafe, 35 % projektov pravdepodobne nesplatí počiatočné náklady na investíciu do 30 rokov.

55

V Bulharsku a Írsku nie sú k dispozícii údaje z monitorovania úspor energie v obytných budovách dosiahnutých vďaka projektom, a preto nie je možné posúdiť nákladovú účinnosť investícií.

56

V Írsku sa mala v rámci Južného a východného regionálneho operačného programu poskytnúť podpora na komplexné a ambiciózne zlepšenia energetickej efektívnosti, ktoré mali zabezpečiť zvýšenie klasifikácie energetickej efektívnosti aspoň o jednu úroveň³⁰. V praxi však v projektoch nebol stanovený žiadny cieľ úspory energie, ušetrená energia sa nevykazovala a vo viac než polovici podporených domácností sa nedosiahlo zlepšenie klasifikácie energetickej efektívnosti (pozri bod 85).

57

Tieto zistenia sú podobné tým, ktoré sme uviedli v osobitnej správe č. 21/2012, kde sme dospeli k záveru, že projekty energetickej efektívnosti verejných budov boli často príliš nákladné v pomere k energii, ktorá sa vďaka nim ušetrila, a ich doba návratnosti bola príliš dlhá (v priemere okolo 50 rokov)³¹. Na základe toho Komisii odporúčame, aby pre výber projektov stanovila maximálnu prijateľnú jednoduchú dobu návratnosti a štandardné investičné náklady na jednotku energie, ktorá sa má ušetriť.

58

V technickom usmernení Komisie k financovaniu energetickej renovácie budov z fondov politiky súdržnosti (Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding) sa uvádza, že pre projekty oprávnené na financovanie sa môže stanoviť maximálna a/alebo minimálna doba návratnosti; to však môže mať za následok efekt zablokovania, keď sa budú prioritne financovať nenáročné opatrenia³². V praxi však žiaden z navštívených riadiacich orgánov takéto limity nestanovil.

Výberové kritériá stále neuprednostňujú nákladovo najúčinnejšie projekty

59

V tabuľke 5 sa uvádza prehľad postupov výberu projektov, hlavné kritériá prideľovania rozpočtu a výberu projektov uplatňované v rámci piatich operačných programov, ktoré sme preskúmali:

Operačný program	Postup výberu projektov	Hlavné kritériá prideľovania rozpočtu	Hlavné kritériá výberu projektov
Bulharsko Rastúce regióny	Verejné výzvy (92 % rozpočtu)	Samosprávy vyberajú budovy podľa veku, počtu domácností, lokality atď., a nie na základe nákladovej účinnosti úspor	Vo verejných výzvach neboli stanovené žiadne kritériá týkajúce sa nákladovej účinnosti úspor energie
	Súťažná výzva (8 % rozpočtu)		Vo výzve v roku 2018 v rámci osi 2 sa kritériá s najvyšším bodovým hodnotením týkali nákladovej účinnosti úspor energie
Česko Integrovaný regionálny	Verejné výzvy	Celoštátne verejné výzvy	Neboli stanovené žiadne kritériá týkajúce sa nákladovej účinnosti úspor energie
Írsko Južný a východný regionálny	Verejné výzvy	Miestne orgány prideľujú rozpočet podľa počtu prijatých žiadostí, a nie na základe nákladovej účinnosti úspor energie	Neboli stanovené žiadne kritériá týkajúce sa nákladovej účinnosti úspor energie
Taliansko (Apúlia) Regionálny	Súťažná výzva	Súťažná výzva	Kritériá s najvyšším bodovým hodnotením (65 zo 100) sa týkali úspor energie
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	Verejné výzvy	Verejné výzvy	Neboli stanovené žiadne kritériá týkajúce sa nákladovej účinnosti úspor energie

Zdroj: EDA, na základe údajov poskytnutých navštívenými riadiacimi orgánmi.

60

S výnimkou Talianska (Apúlia) a menšej výzvy (8 % rozpočtu) v Bulharsku pridelili v praxi riadiace orgány, ktoré sme navštívili, rozpočet na projekty energetickej efektívnosti obytných budov na základe verejných výziev, t. j. podľa poradia predloženia žiadosti. To riadiacim orgánom zabezpečilo nepretržitý prísun žiadostí a spravidla umožnilo ich rýchle spracovanie.

61

Pri takýchto verejných výzvach však nie je možné posúdiť pomerné náklady a prínosy projektov. Patrí medzi ne nákladová účinnosť úspor energie a tiež súvisiace prínosy, ktoré by investície do energetickej efektívnosti mali priniesť (napr. zlepšenie zdravia, mestská obnova a zníženie energetickej chudoby, poplatkov za energiu, zmeny klímy a znečistenia ovzdušia). V dôsledku toho neboli uprednostnené projekty zabezpečujúce vyššie úspory energie alebo iné prínosy za nižšie náklady.

62

Len Taliansko (Apúlia) použilo na posúdenie pomernej nákladovej účinnosti projektov energetickej efektívnosti súťažnú výzvu (pozri rámček 4).

63

Tieto zistenia sú podobné tým, ktoré sme uviedli v osobitnej správe č. 21/2012, v ktorej sme dospeli k záveru, že pri prideľovaní prostriedkov na opatrenia a projekty v oblasti energetickej efektívnosti členskými štátmi nebola nákladová účinnosť rozhodujúcim faktorom³³. Na základe toho sme Komisii odporučili používať kritériá výberu projektov založené na štandardných investičných nákladoch na jednotku energie, ktorá sa má ušetriť.

64

V technickom usmernení k financovaniu energetickej renovácie budov z fondov politiky súdržnosti (Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding), uverejnenom Komisiou, sa uvádza, že členské štáty musia pomocou kritérií určiť, ktoré projekty v oblasti energetickej efektívnosti sú nákladovo najúčinnejšie a mali by sa pri výbere uprednostniť³⁴. Z terajších zistení však vyplýva, že toto z veľkej časti nebolo vykonané.

Slabý výkonnostný rámec

65

Z informácií o výkonnosti výdavkov na energetickú efektívnosti by malo byť jasné, čo sa prostredníctvom rozpočtu EÚ dosiahlo, a mali by preukazovať, či boli výdavky vynaložené dobre (povinnosť zodpovedať sa)³⁵. Tieto informácie by mali dokazovať, že členské štáty vybrali nákladovo účinné projekty.

66

S cieľom zabezpečiť zameranie výdavkov na výsledky by výkonnostný rámec mal podľa usmernenia Komisie³⁶ zahŕňať:

1. konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele pre každý operačný program, ktorými sa vymedzuje, ako opatrenia spolufinancované z prostriedkov EÚ prispievajú k plneniu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti;
2. ukazovatele umožňujúce monitorovanie fyzických výstupov a výsledkov projektov. Keďže hlavným cieľom kontrolovaných výdavkov je ušetriť energiu, tieto ukazovatele by mali poskytovať informácie predovšetkým o objeme ušetrenej energie, a prípadne aj o ďalších výsledkoch dosiahnutých v rámci projektov. Systém monitorovania by mal umožniť zozbieranie takýchto údajov o energii ušetrenej v rámci operačných programov, a tým aj o tom, aký je podiel rozpočtu EÚ na plnení cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti;
3. ex ante kondicionality, ktoré zabezpečila zavedenie potrebných podmienok na účinné a efektívne vynakladanie výdavkov, a výkonnostnú rezervu na odmeňovanie operačných programov, pri ktorých sa preukáže, že dokážu dosahovať úspory energie nákladovo účinným spôsobom.

Spoločné ukazovatele merajú úspory energie dosiahnuté vďaka investíciám do verejných, nie však do obytných budov

67

Vo všetkých piatich operačných programoch, ktoré sme preskúmali, boli na základe potreby zvýšiť energetickú efektívnosť fondov budov, najmä obytných budov, stanovené konkrétne ciele pre opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sú zahrnuté v týchto programoch (pozri bod 24). Ciele sú relevantné pre hlavný cieľ EÚ týkajúci sa energetickej efektívnosti a sú časovo vymedzené (výsledky by sa mali dosiahnuť do roku 2023). V žiadnom z operačných programov, ktoré sme preskúmali, sa však nestanovoval predpokladaný objem úspor energie, ktoré by sa investíciami mali dosiahnuť, ani predpokladané náklady na jednotku ušetrenej energie.

68

V nariadeniach o konkrétnych fondoch³⁷ sa uvádza zoznam spoločných ukazovateľov výstupov, ktoré by mali členské štáty použiť vždy, keď ukazovateľ relevantne vyjadruje výstup podporenej investície. Pre výdavky do energetickej efektívnosti budov sú relevantné tieto dva ukazovatele výstupov:

1. spoločný ukazovateľ výstupov č. 31 – „počet domácností so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie“, ktorý sa týka výdavkov na obnovu energetickej efektívnosti obytných budov;
2. spoločný ukazovateľ výstupov č. 32 – „zníženie ročnej spotreby primárnej energie vo verejných budovách“, ktorý meria úsporu energie dosiahnutú vďaka výdavkom hlavne na obnovu energetickej efektívnosti verejných budov.

69

V ilustrácii 10 a ilustrácii 11 je znázornený pokrok vyjadrený spoločnými ukazovateľmi výstupov č. 31 a 32 dosiahnutý do roku 2018 v porovnaní s cieľovou hodnotou na rok 2023.

70

Pokiaľ ide o investície do energetickej efektívnosti verejných budov, pomocou spoločného ukazovateľa výstupov č. 32 sa vykazujú úspory energie. Avšak v prípade investícií do energetickej efektívnosti obytných budov vykazuje spoločný ukazovateľ výstupov č. 31 počet domácností so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie, a nie úspory energie.

71

Keďže neexistuje spoločný ukazovateľ objemu energie usporenej vďaka investíciám do obytných budov, nie je možné zistiť, koľko energie sa ušetrí pomocou plánovaných investícií vo výške 4,6 mld. EUR³⁸ z rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020 do energetickej efektívnosti obytných budov. Takisto nie je možné vyčísliť celý podiel rozpočtu EÚ na plnení cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti.

72

Tieto zistenia sú podobné tým, ktoré sme uviedli v osobitnej správe č. 21/2012, v ktorej sme dospeli k záveru³⁹, že ukazovatele výkonnosti pre opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti neboli vhodné na monitorovanie programov a nebolo možné agregovať výsledky opatrení energetickej efektívnosti z celej EÚ. Preto odporúčame používať v celej EÚ porovnateľné ukazovatele výkonnosti. Komisia vykonala toto odporúčanie čiastočne, a to tým, že na obdobie 2014 – 2020 zaviedla spoločný ukazovateľ výstupov č. 32, ktorým sa vykazuje energia ušetrená pomocou investícií financovaných z prostriedkov EÚ, avšak len v prípade verejných budov. Na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla spoločný ukazovateľ výsledkov RCR 26 – „ročná konečná spotreba energie (z toho: obytné budovy, súkromné nebytové budovy, verejné nebytové budovy)“.

73

Okrem spoločných ukazovateľov výstupov sa v rámci piatich operačných programov, ktoré sme preskúmali, používali nasledujúce konkrétne ukazovatele špecifické pre daný program, ktoré by mali byť zamerané na konkrétne podporované investície:

Operačný program	Ukazovateľ	Jednotka merania	Základná hodnota v roku 2013	Hodnota v roku 2018 (alebo najnovšia vykázaná hodnota)	Pokrok
Bulharsko Rastúce regióny	Konečná spotreba energie domácností	(v 1 000 toe*)	2 257	2 319	-
	Konečná spotreba energie verejnej správy, obchodu a služieb	(v 1 000 toe)	964	1 200	- -
Česko Integrovaný regionálny	Konečná energetická spotreba domácností	MWh/rok	70 027 778	80 497 553	- -
Írsko Južný a východný regionálny	Priemerný tepelný výkon bytových jednotiek v juhovýchodnom regióne	kWh/m2/rok	210	144	++
Taliansko (Apúlia) Regionálny	Spotreba energie vo verejnej správe na jednotku pracovnej sily	GWh	3,2	3,3	-
Litva Investície pre rast a zamestnanosť	Konečná spotreba energie v sektore služieb a v domácnostiach	(v 1 000 toe)	2 110	2 090	+

* Tona ropného ekvivalentu (toe) je jednotka energie definovaná ako množstvo energie uvoľnenej pri spaľovaní jednej tony surovej ropy. Prestavuje približne 11 630 kilowatthodín (kWh).

Zdroj: EDA, na základe údajov poskytnutých navštívenými riadiacimi orgánmi.

74

Vo všetkých piatich členských štátoch, ktoré sme navštívili, mali tieto ukazovatele „výsledkov“ štatistický charakter a vyjadrovali napríklad spotrebu energie vo všetkých budovách v príslušnom členskom štáte, a nie len v budovách renovovaných v rámci projektov financovaných EÚ. Tieto ukazovatele teda nevykazujú úspory energie dosiahnuté vďaka investíciám do energetickej efektívnosti financovaným z prostriedkov EÚ.

75

Tri z piatich kontrolovaných členských štátov zbierali údaje o množstve energie ušetrenej v rámci jednotlivých projektov vrátane tých, ktoré sa týkali obytných budov. Komisia však členské štáty nepožiadala, aby poskytli údaje o monitorovaní priemerných nákladov na jednotku ušetrenej energie.

76

Komisia a členské štáty vo svojich plánovacích dokumentoch uviedli, že investície do energetickej efektívnosti vytvárajú okrem úspor energie aj ďalšie prínosy (napr. zlepšenie zdravia, mestská obnova, lepšia kvalita života a zníženie energetickej chudoby, poplatkov za energiu a znečistenia ovzdušia). Avšak ani jeden z členských štátov, ktoré sme navštívili, nepoužíval na zmeranie týchto dodatočných prínosov žiadne ukazovatele.

Ukazovatele nemožno použiť na monitorovanie nákladovej účinnosti

77

Žiaden z ukazovateľov používaných v piatich navštívených členských štátoch nemeria nákladovú účinnosť investícií do energetickej efektívnosti budov. Na základe našich zistení v predchádzajúcom audite sme odporučili monitorovať náklady na jednotku ušetrenej energie a plánovanú a dosiahnutú dobu návratnosti⁴⁰. To by mohlo pomôcť určiť referenčné hodnoty a prahy pre výber projektov (pozri bod 58) a tiež pri prideľovaní výkonnostnej rezervy posúdiť výkonnosť operačných programov v plnení stanovených cieľov (pozri bod 82).

78

Komisia však s naším odporúčaním úplne nesúhlasila, pretože porovnateľnosť odporúčaných ukazovateľov by podľa jej názoru bola obmedzená vzhľadom na skutočnosť, že tieto ukazovatele závisia od množstva faktorov (napr. ceny energie, klíma). Komisia nenavrhla svoj systém monitorovania na obdobie 2014 – 2020 tak, aby sa ním monitorovala nákladová účinnosť investícií, teda zbieraním údajov o nákladoch na jednotku ušetrenej energie. Preto napriek tvrdeniu, že výdavky v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 sú viac zamerané na výsledky, naše odporúčanie ešte nebolo zavedené.

79

Na základe údajov vykázaných Komisiou sme vypočítali priemerné náklady na renovovanú domácnosť (pozri ilustráciu 12). Komisia sa však domnieva, že tieto údaje neodrážajú skutočné náklady investícií ani celý súbor získaných prínosov.

Komisia pridelila výkonnostnú rezervu na opatrenia v oblasti energetickej účinnosti na základe výdavkov a výstupov namiesto úspor energie

80

S cieľom zabezpečiť zavedenie opatrení potrebných na podporu nákladovo účinných investícií do energetickej efektívnosti Komisia požiadala členské štáty, aby do začiatku programového obdobia 2014 – 2020 splnili osobitnú ex ante kondicionalitu. Kroky na splnenie tejto kondicionality pozostávali z opatrení na zabezpečenie:

1. minimálnych požiadaviek v súvislosti s energetickou hospodárnosťou budov;
2. systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov;
3. strategického plánovania energetickej efektívnosti;
4. poskytnutia individuálnych meračov konečným zákazníkom.

81

Všetky členské štáty, ktoré sme navštívili, okrem Talianska zaviedli tieto opatrenia od začiatku programového obdobia 2014 – 2020. Taliansko zaviedlo opatrenia uvedené v bode a) a b) v roku 2017, teda tri roky po začiatku programového obdobia 2014 – 2020.

82

Na zaistenie zamerania operačných programov na výsledky vyčlenila EÚ výkonnostnú rezervu (vo výške 6 % financovania v rámci politiky súdržnosti) a v auguste 2019 ju pridelila na priority, pri ktorých boli splnené čiastkové ciele. V prípade dvoch ukazovateľov musí byť pri oboch dosiahnutých aspoň 85 % hodnoty čiastkového cieľa. V prípade troch (alebo viacerých) ukazovateľov, musí byť pri dvoch dosiahnutých aspoň 85 % a pri zvyšných aspoň 75 % hodnoty čiastkového cieľa.

83

Ako sme uviedli vo svojich predchádzajúcich správach⁴¹, takéto čiastkové ciele sú vyjadrené ako výdavky a ukazovatele výstupov. V piatich operačných programoch, ktoré sme preskúmali, boli čiastkové ciele opatrení energetickej efektívnosti vyjadrené ako výdavky a počet domácností so zlepšenou klasifikáciou energetickej efektívnosti.

84

S výnimkou Litvy sa Komisia rozhodla prideliť výkonnostnú rezervu na opatrenia energetickej efektívnosti na základe výdavkov a výstupov, a nie úspory energie v obytných budovách či nákladovej účinnosti investícií.

85

V Írsku ukazovatele „počet domácností so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie“ a „celková suma oprávnených výdavkov“ vykázané Komisii neboli spoľahlivé. Na základe nášho auditu a pripomienok Komisie írske orgány uviedli, že klasifikácia energetickej efektívnosti sa nezlepšila v prípade 52 % domácností renovovaných v roku 2017 v rámci programu Better Energy Warmer Homes Scheme (Lepšia energia, teplejšie domovy). Írske orgány v súčasnosti preskúmavajú projekty týkajúce sa domácností renovovaných v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2018 s cieľom overiť, v koľkých prípadoch sa klasifikácia energetickej efektívnosti nezlepšila.

86

V prípade Litvy Komisia v auguste 2019 dospela na základe správy o vnútroštátnom systémovom audite k záveru, že kvalita a spoľahlivosť celého systému monitorovania a údajov o spoločných a špecifických ukazovateľoch mali závažné nedostatky. Netýkalo sa to len opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Komisia preto zatiaľ nepridelila výkonnostnú rezervu na žiadne z opatrení litovského operačného programu.

Závery a odporúčania

87

Preskúmali sme päť operačných programov v Bulharsku, Česku, Írsku, Taliansku (Apúlii) a Litve, ktoré na túto oblasť vyčlenili zo svojich rozpočtov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu približne 2,9 mld. EUR. Posúdili sme, či bol tento rozpočet vynaložený nákladovo účinným spôsobom a či Komisia a členské štáty vykonali odporúčania z našej osobitnej správy č. 21/2012 o energetickej efektívnosti verejných budov.

88

Rovnako ako v minulej správe sme aj teraz dospeli k záveru, že výdavky EÚ na energetickú efektívnosť budov nie sú vynakladané v súlade so zásadou nákladovej účinnosti. Napriek vylepšeným usmerneniam Komisie sme zistili pretrvávajúce nedostatky, najmä v súvislosti s výberom projektov. Financované investície stále nie sú zamerané na dosiahnutie najväčších potenciálnych úspor energie za investovaný rozpočet. Postupy výberu projektov, ktoré sú viac zamerané na nákladovú účinnosť, by mohli zabezpečiť vyššie úspory energie za každé investované euro.

89

Keďže sa tieto finančné prostriedky vynakladajú v rámci zdieľaného riadenia, za ich použitie na dosiahnutie čo najvyššieho vplyvu zodpovedá Komisia aj členské štáty. Komisia sa však domnieva, že výber projektov je výhradnou zodpovednosťou členských štátov. V kontexte zvýšenej ambície cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti a prísnejších rozpočtov je zabezpečenie nákladovej účinnosti výdavkov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

90

Zistili sme, že potreby vymedzené členskými štátmi v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti nebolo možné z dôvodu časových obmedzení primerane zohľadniť pri koncipovaní operačných programov na obdobie 2014 – 2020. Za obdobie 2021 – 2027 museli členské štáty Komisii predložiť do 31. decembra 2019 národné energetické a klimatické plány a do 10. marca 2020 dlhodobé vnútroštátne stratégie obnovy. Tieto strategické dokumenty by mali byť predložené dostatočne včas na to, aby ich mohli členské štáty premietnuť do programov politiky súdržnosti.

91

Pokiaľ ide o posúdenia potrieb v samotných operačných programoch, zistili sme, že:

• vo všetkých piatich operačných programoch, ktoré sme preskúmali, bola vyjadrená potreba zvýšiť energetickú efektívnosť fondov budov, najmä obytných budov, no neboli v nich vyčíslené potenciálne úspory energie ani príslušné investičné potreby (body 23 až 28),
• V žiadnom z piatich preskúmaných operačných programov neboli opísané prekážky pre investície do energetickej efektívnosti. Litva a Česko však prijali iniciatívy na riešenie niektorých prekážok (body 29 až 32),
• napriek investíciám do energetickej efektívnosti, ktoré sú pre vlastníkov a/alebo nájomníkov budov zdrojom úspor energie, čo by zdôvodňovalo využívanie návratných finančných nástrojov, sa v štyroch z piatich operačných programov, ktoré sme preskúmali, ako jediný spôsob financovania týchto investícií stále používajú granty. Len Litva zaviedla úspešný finančný nástroj EÚ, z ktorého sa poskytli zvýhodnené úvery na pomoc pri renovácii približne 4 000 budov s viacerými bytovými jednotkami (body 33 až 35),
• napriek usmerneniu Komisie poskytovať stimuly pre hĺbkovú obnovu poskytovaním vyššej miery pomoci, tri z piatich kontrolovaných členských štátov nepoužívali moduláciu miery pomoci a poskytli granty vo výške 100 % bez ohľadu na predpokladané úspory energie, ktoré sa mali prostredníctvom projektov dosiahnuť. Litva a Česko používali moduláciu miery pomoci s cieľom maximálne zvýšiť pákový efekt na prilákanie súkromného financovania (body 36 až 42).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť plánovanie a zameranie investícií

Pred schválením programov, v ktorých sa navrhuje vynaloženie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na opatrenia energetickej efektívnosti, by Komisia mala posúdiť, či:

1. sú založené na analýze opatrení potrebných na zavedenie finančných nástrojov alebo trhových mechanizmov, napríklad zmlúv o energetickej efektívnosti, a podporujú nákladovo účinné využívanie grantov EÚ na hĺbkovú obnovu, ktorá presahuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, s ohľadom na konkrétne trhové podmienky;
2. sú v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi a dlhodobými vnútroštátnymi stratégiami obnovy;
3. sa v nich uvádza predpokladaná úspora energie, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom financovania EÚ.

Termín: včas pred schvaľovaním programov na obdobie 2021 – 2027.

92

V súvislosti s výberom projektom sme zistili, že:

• všetkých päť členských štátov, ktoré sme navštívili, požadovalo, aby boli projekty založené na energetickom audite a aby bol predložený energetický certifikát budovy pred a po vykonaní prác (body 45 až 48),
• všetky členské štáty, ktoré sme navštívili, s výnimkou Írska, požadovali, aby bola pre projekty stanovená určitá úroveň ambícií tým, že sa stanoví minimálna klasifikácia energetickej efektívnosti, ktorú majú budovy dosiahnuť po vykonaní prác, a/alebo minimálny percentuálny podiel ušetrenej energie, ktorá sa má v rámci projektov zabezpečiť. Neboli však stanovené žiadne stropy pre náklady na jednotku ušetrenej energie, v dôsledku čoho boli projekty príliš nákladné v porovnaní s predpokladanou úsporou energie (body 49 až 58),
• s výnimkou Talianska (Apúlie) prideľovali členské štáty rozpočet na projekty podľa poradia predloženia žiadostí prostredníctvom verejných výziev (tzv. zásada kto prv príde, ten prv berie). Takýto postup neumožňuje porovnať pomerné náklady a prínosy projektov ani uprednostniť tie projekty, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že za nižšie náklady dosiahnu väčšie úspory energie a iné prínosy (body 59 až 64).

Odporúčanie 2 – Zlepšiť postupy výberu projektov

Na obdobie 2021 – 2027 by sa Komisia mala uistiť, že riadiace orgány plnia požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, a že hlavne uplatňujú postupy výberu projektov, v rámci ktorých sa:

• stanovujú minimálne a/alebo maximálne limity pre kľúčové parametre (napr. množstvo energie, ktorá sa má ušetriť, minimálna klasifikácia energetickej efektívnosti budovy, ktorá sa má dosiahnuť po zrealizovaní projektu, čistá súčasná hodnota, jednoduchá doba návratnosti alebo náklady na jednotku ušetrenej energie);
• posudzujú pomerné náklady a prínosy projektov a vyberajú také projekty, ktoré za nižšie náklady zabezpečia vyššie úspory energie a iné prínosy.

Termín: včas pred schvaľovaním programov na obdobie 2021 – 2027.

93

V súvislosti s výkonnostným rámcom sme zistili, že:

• neexistuje ukazovateľ, ktorým by sa merala úspora energie dosiahnutá prostredníctvom investícií do obytných budov, a preto nie je možné stanoviť podiel rozpočtu EÚ na plnení cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti. Takisto neexistuje ani ukazovateľ, ktorým by sa merali ostatné prínosy, ktoré by tieto investície mali dosiahnuť (body 67 až 76),
• Žiaden z ukazovateľov používaných v navštívených členských štátoch nemeria nákladovú účinnosť investícií do energetickej efektívnosti budov, keďže Komisia nenavrhla svoj systém monitorovania na obdobie 2014 – 2020 tak, aby poskytoval informácie o nákladoch na jednotku ušetrenej energie (body 77 až 79),
• všetky kontrolované riadiace orgány (s výnimkou Talianska (Apúlie)) včas zrealizovali opatrenia stanovené v rámci ex ante kondicionality pre investície do energetickej efektívnosti. Kritériá pre pridelenie výkonnostnej rezervy však nezabezpečili zameranie výdavkov na výsledky, keďže Komisia ju pridelila na základe výdavkov a výstupov, a nie ušetrenej energie či nákladovej účinnosti (body 80 až 86).

Odporúčanie 3 – Zabezpečiť, aby bol výkonnostný rámec viac zameraný na výsledky, s cieľom lepšie monitorovať pokrok plnenia cieľov EÚ týkajúcich sa energetickej efektívnosti a zlepšiť vyvodzovanie zodpovednosti

Komisia by mala:

1. poskytnúť informácie o súhrnných výdavkoch i o objeme ušetrenej energie alebo o ďalších výsledkoch dosiahnutých vďaka investíciám;
2. definovať ukazovatele na monitorovanie nákladovej účinnosti investícií;
3. využívať tieto ukazovatele pri rozhodovaní o pridelení zdrojov pri preskúmaní v polovici trvania obdobia 2021 – 2027.

Termín: včas pred schvaľovaním programov na obdobie 2021 – 2027 v prípade bodu b) a po schválení všetkých programov na obdobie 2021 – 2027 v prípade bodov a) a c).

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos MILIONIS, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 30. marca 2020.

Príloha

Príloha I – Finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti určené na energetickú efektívnosť budov v období 2014 – 2020

Členské štáty	Rozpočet na obytné budovy	Rozpočet na verejné budovy	Rozpočet na budovy (obytné a verejné budovy spolu)	% určené na budovy z celkového rozpočtu na politiku súdržnosti v členskom štáte	% rozpočtu na budovy vynaložené do 31.12.2018	Výdavky na obytné budovy do 31.12.2018
AT	0	5 893 940	5 893 940	1 %	19 %	0
BE	12 000 000	26 330 513	38 330 513	2 %	14 %	2 004 843
BG	116 091 519	80 508 006	196 599 525	3 %	15 %	12 844 101
CY	20 500 000	23 500 000	44 000 000	6 %	20 %	7 058 821
CZ	373 969 708	617 437 463	991 407 171	5 %	21 %	90 193 054
DE	0	892 832 893	892 832 893	5 %	9 %	0
DK	0	0	0	0 %	0 %	0
EE	174 636 461	1 863 044	176 499 505	5 %	46 %	80 542 195
ES	557 157 926	1 028 280 396	1 585 438 322	5 %	7 %	80 505 722
FI	1 996 928	12 011 720	14 008 648	1 %	19 %	571 466
FR	454 230 674	257 357 785	711 588 459	5 %	22 %	126 810 646
GR	248 138 321	307 639 356	555 777 677	3 %	8 %	26 600 287
HR	90 000 000	181 810 805	271 810 805	3 %	23 %	42 350 578
HU	250 323 411	902 749 679	1 153 073 090	5 %	27 %	65 880 774
IE	84 500 000	0	84 500 000	8 %	27 %	22 653 118
IT	41 534 286	1 053 215 228	1 094 749 514	3 %	10 %	1 793 395
LT	336 171 919	160 392 880	496 564 799	7 %	46 %	208 021 084
LU	1 203 638	2 407 277	3 610 915	9 %	39 %	636 990
LV	150 000 000	182 545 246	332 545 246	8 %	6 %	6 587 902
MT	5 088 170	4 866 946	9 955 116	1 %	33 %	2 400 000
NL	9 652 206	20 164 314	29 816 520	3 %	33 %	800 000
PL	750 703 882	1 502 887 179	2 253 591 061	3 %	23 %	68 664 689
PT	143 626 068	442 916 876	586 542 944	3 %	3 %	10 061 529
RO	444 330 119	741 840 094	1 186 170 213	5 %	9 %	81 954 405
SE	13 637 164	12 561 834	26 198 998	2 %	6 %	908 540
SI	6 600 000	142 360 000	148 960 000	5 %	26 %	1 016 859
SK	111 388 554	474 886 480	586 275 034	4 %	34 %	111 338 723
UK	161 251 913	75 302 550	236 554 463	2 %	14 %	6 710 616
EÚ-28	4 558 732 867	9 154 562 505	13 713 295 372	4 %	18 %	1 058 910 337

Zdroj: EDA, na základe údajov poskytnutých Komisiou.

Glosár

Dohody o partnerstve: Uzatvárajú sa na programové obdobie 2014 – 2020 medzi Európskou komisiou a jednotlivými členskými štátmi. Sú v nich uvedené plány vnútroštátnych orgánov, ako využiť financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a obsahujú strategické ciele a investičné priority jednotlivých krajín, čím sa spájajú s celkovými cieľmi stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Pripravujú ich členské štáty v rámci dialógu s Komisiou a Komisia ich musí schváliť.

Energetická efektívnosť: Energetická efektívnosť znamená používanie menšieho množstva energetických vstupov pri rovnakej úrovni hospodárskej činnosti alebo služieb. Investície do energetickej efektívnosti majú lepšiu hospodársku a spoločenskú návratnosť ako investície do dodávok energie. Energetická efektívnosť zvyšuje potenciál hospodárskeho rastu, zvyšuje konkurencieschopnosť firiem, znižuje poplatky domácností za energiu a vedie k menšej závislosti od dovážanej energii, nižším emisiám a lepšej kvalite ovzdušia.

Energetický audit: Štandardný energetický audit pozostáva z komplexnej energetickej analýzy energetických systémov zariadenia. Konkrétne zahŕňa stanovenie referenčnej hodnoty pre spotrebu energie zariadenia, hodnotenie potenciálnych úspor energie a nákladovej účinnosti vhodne vybraných opatrení na úsporu energie.

Ex ante kondicionality: Podmienky založené na vopred stanovených kritériách plnenia vymedzených v nariadení č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach, ktorých splnenie sa považuje za nevyhnutné na účinné a efektívne využívanie fondov politiky súdržnosti EÚ. Členské štáty museli pri vypracúvaní operačných programov na programové obdobie 2014 – 2020 posúdiť, či boli tieto podmienky splnené. Ak splnené neboli, museli sa pripraviť akčné plány, aby sa zabezpečilo splnenie týchto podmienok do 31. decembra 2016.

Nákladovo optimálna metodika pre budovy: Účelom nákladovo optimálnej metodiky je vytvoriť právny rámec pre minimálne požiadavky členských štátov týkajúce sa energetickej hospodárnosti budov s cieľom zabezpečiť prijatie všetkých ekonomicky racionálnych opatrení.

Nákladovo účinná investícia: Alternatíva na dosiahnutie stanovenej výkonnosti za najnižšie náklady alebo alternatíva na dosiahnutie najvyššej výkonnosti za stanovené náklady. Môže sa použiť aj na porovnanie jednotlivých projektov v rámci programu a stanovenie prioritných projektov. (Kreith, F., Goswami, Y. D. Handbook of Energy Efficiency and Renewable Energy, Taylor & Francis, Boca Raton, USA, 2007). Zásada efektívnosti, ktorá znamená najlepší pomer medzi použitými zdrojmi, vykonanými činnosťami a dosiahnutými cieľmi, je jednou z požiadaviek v súvislosti s výdavkami z rozpočtu EÚ (pozri článok 33 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách).

Národný akčný plán energetickej efektívnosti (NEEAP): Všetky strategické nástroje na úrovni členského štátu na plánovanie, koordináciu a vykonávanie opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti vo všetkých sektoroch. Vymedzujú sa v nich povinnosti a môžu obsahovať odhad potrieb a pridelené rozpočty. Členské štáty majú povinnosť plniť národné akčné plány energetickej efektívnosti, tieto plány však nemajú priamu spojitosť s financovaním v rámci politiky súdržnosti. Neexistuje právna požiadavka či povinnosť vykazovať úspory energie dosiahnuté vďaka finančným prostriedkom EÚ ani povinnosť použiť finančné prostriedky EÚ na financovanie oblastí stanovených v NEEAP.

Operačný program (OP): Stanovujú sa v ňom priority a konkrétne ciele členských štátov alebo regiónov, ako aj spôsob využitia financovania (spolufinancovanie z EÚ a vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov) z politiky súdržnosti v priebehu daného obdobia (v súčasnosti 2014 – 2020) na financovanie projektov. Tieto projekty musia prispieť k dosiahnutiu určitého počtu cieľov stanovených na úrovni prioritnej osi operačného programu. Operačný program vypracúva členský štát a pred uhradením akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ho musí schváliť Komisia. Operačné programy sa v priebehu príslušného obdobia môžu meniť len vtedy, ak s tým súhlasia obidve strany.

Politika súdržnosti: Hlavná investičná politika EÚ, ktorej cieľom je znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi. Tento audit bol zameraný hlavne na dva fondy:

a) Kohézny fond (KF): Fond EÚ na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov a podporu udržateľného rozvoja v EÚ, z ktorého sa financujú investície v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

b) Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR): Fond EÚ, ktorý má posilňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť v celej Európskej únii tým, že bude odstraňovať rozdiely medzi regiónmi prostredníctvom finančnej podpory, najmä pre prioritné oblasti ako inovácie a vývoj, digitálna agenda, malé a stredné podniky, nízkouhlíkové hospodárstvo, životné prostredie a udržateľná doprava.

Povinné systémy energetickej efektívnosti: Trhovo orientované nástroje definované v článku 7 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktoré povinným subjektom ukladajú povinnosť plniť kvantitatívne ciele úspory energie v rámci celého svojho portfólia. Povinnými subjektmi môžu byť maloobchodné energetické spoločnosti, distribútori energie alebo pohonných hmôt.

Riadiaci orgán: Vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán, ktorý členský štát poveril riadením operačného programu. Medzi jeho úlohy patrí výber projektov, ktoré sa majú financovať, monitorovanie ich vykonávania a podávanie správ Komisii o dosiahnutých výsledkoch.

Výkonnostná rezerva: Tvorí 6 % z prostriedkov pridelených do EFRR a Kohézneho fondu v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti. Tieto finančné prostriedky sú zahrnuté do programov, ale definitívne sa pridelia alebo prerozdelia podľa výsledku preskúmania výkonnosti v roku 2019.

Zmluvy o energetickej efektívnosti: Dohoda na zmluvnom základe uzatvorená medzi prijímateľom a poskytovateľom opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktorá sa overuje a monitoruje počas celého trvania zmluvného vzťahu, podľa ktorej sa za investície (práca, dodávky alebo služby) do daného opatrenia platí na základe zmluvne dohodnutej úrovne zlepšenia energetickej efektívnosti alebo iného dohodnutého kritéria energetickej efektívnosti, ako sú napríklad finančné úspory (článok 2 ods. 27 smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ).

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Nikolaos Milionis. Audit sa vykonal pod vedením člena EDA Joãa Figueireda, ktorému podporu poskytli hlavný manažér Michael Bain, vedúci úlohy Lorenzo Pirelli a audítori Aris Konstantinidis, Radostina Simeonova, a Jolanta Žemailaitė. Miroslava Chakalova-Siddy a Richard Moore poskytli jazykovú podporu.

Zľava doprava: Lorenzo Pirelli, João Figueiredo, Paula Betencourt, Aris Konstantinidis, Terje Teppan-Niesen a Michael Bain.

Koncové poznámky

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1). Článok 2 ods. 4: Výstup môže označovať výkonnosť, služby, tovar alebo energiu.

² Tamže.

³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2002/EÚ z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).

⁴ Európska zelená dohoda – oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. COM(2019) 640 final z 11.12.2019.

⁵ COM(2019) 224 final – Posúdenie pokroku členských štátov pri plnení národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ.

⁶ Komisia, Good practice in energy efficiency – Lessons learnt, s. 18, 2017, a SWD(2016) 408 final – Hodnotenie smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, s. 15.

⁷ Pozri https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/heating-and-cooling

⁸ Pozri osobitnú správu č. 1/2020: Opatrenia EÚ týkajúce sa ekodizajnu a označovania energetickej účinnosti: dôležitý príspevok k väčšej energetickej účinnosti, ktorý však obmedzujú značné oneskorenia a nedodržiavanie predpisov.

⁹ Pracovný dokument útvarov Komisie(2016) 405 final – Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

¹⁰ Smernica 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

¹¹ Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

¹² Pozri osobitnú správu č. 21/2012: Nákladová efektívnosť investícií do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti (21/2012) www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR12_21/SR12_21_SK.PDF

¹³ COM(2013) 762 final: Vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti – usmernenie Komisie; a SWD(2013) 180 final: Guidance for National Energy Efficiency Action Plans, oddiely 3.2.4 a 3.2.5.

¹⁴ Komisia (2017): Good practice in energy efficiency, s. 15.

¹⁵ Správa Spoločného výskumného centra (2014), Overcoming the split incentive barrier in the building sector.

¹⁶ Talianska národná energetická agentúra – ENEA (2017): The Energy Performance Contracts.

¹⁷ Komisia (2017): Eurostat Guidance note: the recording of energy performance contracts in government accounts.

¹⁸ https://www.eib.org/attachments/pj/guide_to_statistical_treatment_of_epcs_en.pdf

¹⁹ Pozri smernicu o energetickej hospodárnosti budov z roku 2010 a COM(2013) 225 final – Finančná podpora energetickej účinnosti budov.

²⁰ Pozri dokument Komisie (2014), Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding, s. 45.

²¹ Nariadenie o rozpočtových pravidlách (EÚ/Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018.

²² Článok 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

²³ Komisia (2014), Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding.

²⁴ Jednoduchá doba návratnosti je jednou z metód hodnotenia nákladovej účinnosti stanovených v usmernení Komisie (2014) Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding. Meria sa ňou čas potrebný na to, aby sa prostredníctvom kumulovaných úspor vytvorených projektom získala späť počiatočná investícia.

²⁵ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, body 41 až 44.

²⁶ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, odporúčanie 2.

²⁷ V súlade s technickým usmernením Európskej komisie (2014), Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding, s. 55, v ktorom sa riadiacim orgánom odporúča, aby oprávnenosť projektov podmienili zvýšením klasifikácie energetickej efektívnosti aspoň o dve alebo tri úrovne. Tým by predišli aj tomu, aby na financovanie vybrali nenáročné úpravy s malým prínosom.

²⁸ Na základe ustanovení smernice EÚ 2010/31/ES a európskeho štandardu EN 15459:2007.

²⁹ Pozri https://deep.eefig.eu/

³⁰ Pozri časť 4 písm. c) írskeho Južného a východného regionálneho operačného programu.

³¹ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, bod 52 písm. a).

³² Komisia (2014), Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding, s. 54.

³³ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, bod 51 písm. b).

³⁴ Komisia (2014), Technical Guidance on Financing the energy renovation of buildings with Cohesion policy funding, s. 54.

³⁵ V súlade so zásadou správneho finančného riadenia stanovenou v nariadení o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 z 18. júla 2018, článok 33.

³⁶ Komisia (2014), Guidance for Member States on performance framework, review and reserve, a Komisia (2014), Guidance on ex-ante conditionalities.

³⁷ Článok 5 a príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1300/2013 o Kohéznom fonde. Článok 6 a príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1301/2013 o EFRR.

³⁸ Ide o rozpočet pridelený členskými štátmi do 31. januára 2020.

³⁹ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, bod 51 písm. c).

⁴⁰ Pozri osobitnú správu č. 21/2012, odporúčanie 2.

⁴¹ Osobitná správa č. 15/2017 (https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=43174), stanovisko č. 6/2018 (https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=47745), informačný dokument Zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti (https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=50385).

⁴² Nariadenie (EÚ) 2018/1999, článok 2 bod18.

⁴³ Prijatá v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov v novembri 2016, COM(2016) 860 final, 30.11.2016.

⁴⁴ Štúdia uskutočniteľnosti financovania nákladovo nenáročných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v domácnostiach s nízkym príjmom z finančných prostriedkov EÚ, záverečná správa určená pre GR pre energetiku, august 2016, https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/low_cost_energy_efficiency_measures_-_final_report.pdf.

⁴⁵ Článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 215/2014.

⁴⁶ COM(2018) 375 final, 29.5.2018, pozri predovšetkým článok 67.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	23. 1. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	16. 12. 2019
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	11. 3. 2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	20. 4. 2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-4409-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/135667	QJ-AB-20-004-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-4380-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/840185	QJ-AB-20-004-SK-Q

COPYRIGHT

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácia 1: © Shutterstock/PIXEL to the PEOPLE.

Ilustrácia 5: © Shutterstock/By Milagli.

Fotografia v rámčeku 3: © Shutterstock/Marko Mitrovicv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.