Širokopásmové pripojenie v členských štátoch EÚ: napriek pokroku nebudú všetky ciele stratégie Európa 2020 splnené

Zhrnutie

O širokopásmovom pripojení

I

Širokopásmové pripojenie je všeobecne používaný termín, ktorý znamená vyššie rýchlosti internetu a ďalšie technické charakteristiky, ktoré umožňujú prístup alebo dodanie nového obsahu, aplikácií a služieb. Nárast významu digitálnych údajov v súčasnosti znamená, že dobré internetové pripojenie je zásadne dôležité nielen pre európske podniky, aby zostali konkurencieschopné v globálnej ekonomike, ale aj všeobecnejšie na presadzovanie sociálneho začleňovania.

II

V rámci stratégie Európa 2020 stanovila EÚ v roku 2010 tri ciele v oblasti širokého pásma: sprístupniť základné širokopásmové pripojenie všetkým Európanom do roku 2013 (do 30 megabitov za sekundu, Mbps); zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu (nad 30 Mbps); a aby do roku 2020 malo 50% alebo viac európskych domácností ultrarýchle internetové pripojenie (nad 100 Mbps). Na podporu týchto cieľov EÚ zaviedla sériu politických a regulačných opatrení a sprístupnila členským štátom približne 15 mld. EUR na obdobie 2014 – 2020 prostredníctvom rôznych zdrojov a typov financovania, vrátane 5,6 mld. EUR vo forme úverov od Európskej investičnej banky (EIB).

Ako sme vykonávali audit

III

Skúmali sme účinnosť opatrení prijatých Európskou komisiou a členskými štátmi na dosiahnutie cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia stanovených v stratégii Európa 2020.

IV

Audit sa týkal programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020 a všetkých zdrojov financovania EÚ, vrátane podpory poskytnutej EIB. Našu audítorskú prácu sme vykonávali vo všetkých útvaroch Komisie, ktoré zohrávajú významnú úlohu v oblasti širokopásmového pripojenia, a v EIB. S cieľom lepšie porozumieť vnútroštátnym záležitostiam sme sa zamerali na päť členských štátov: Írsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko a Taliansko. Taktiež sme navštívili celý rad ďalších zainteresovaných strán (napr. vnútroštátne regulačné orgány, podniky a telekomunikačné združenia, združenia zákazníkov a odbory).

Čo sme zistili

V

Zistili sme, že širokopásmové pokrytie sa v EÚ vo všeobecnosti zlepšilo, ale ciele stratégie Európa 2020 nebudú dosiahnuté. Vidiecke oblasti, v ktorých má súkromný sektor menšie podnety investovať do zabezpečenia širokopásmového pokrytia, zostávajú horšie pripojené než mestá, a pripojenie na ultrarýchle širokopásmové služby výrazne zaostáva za cieľom.

VI

Pokiaľ ide o dané tri ciele, hoci takmer všetky členské štáty dosiahli cieľ základného širokopásmového pokrytia do roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak nebude v prípade cieľa rýchleho širokopásmového pripojenia do roku 2020. Vidiecke oblasti zostávajú problémom vo väčšine členských štátov: do polovice roku 2017 malo 14 členských štátov pokrytie vidieckych oblastí nižšie než 50 %. Pokiaľ ide o tretí cieľ, pripojenie na ultrarýchle širokopásmové služby, do polovice roku 2017 malo len 15 % domácností predplatené internetové pripojenie s takouto rýchlosťou, oproti cieľu 50 % do roku 2020. Napriek týmto problémom, ak sa plány zrealizujú tak, ako sa očakáva, tri z piatich preskúmaných členských štátov môžu mať dobrú pozíciu na dosiahnutie cieľov Komisie do roku 2025. Jedným z týchto cieľov je, že všetky domácnosti by mali mať prístup k ultrarýchlemu širokopásmovému pripojeniu s možnosťou zvýšenia rýchlosti na 1 Gbps. Členské štáty pozitívne zhodnotili podporu zo strany Komisie, ale monitorovanie naprieč generálnymi riaditeľstvami nie je koordinované.

VII

Všetky členské štáty vypracovali stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia, ale tie, ktoré sme preskúmali, majú nedostatky. Niektoré členské štáty boli v oneskorení s dokončením svojich stratégií a ich ciele neboli vždy jednotné s cieľmi stratégie Európa 2020. Nie všetky členské štáty riešili výzvy týkajúce sa staršej internetovej infraštruktúry (ich telefónnej infraštruktúry), čo môže mať potenciálny vplyv na primeranú rýchlosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

VIII

Rôzne faktory obmedzili napredovanie členských štátov smerom k splneniu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia. Financovanie vo vidieckych a prímestských oblastiach sa neriešilo primerane v troch preskúmaných členských štátoch a veľký projekt EIB podporený z Európskeho fondu pre strategické investície nebol zameraný na tie oblasti, v ktorých je podpora verejného sektora najpotrebnejšia. Zistili sme, že právne a konkurenčné prostredie predstavovalo problémy v dvoch členských štátoch. Okrem toho sme zistili nedostatočnú koordináciu medzi programovými obdobiami v jednom členskom štáte.

Čo odporúčame

IX

Vyjadrujeme odporúčania v troch oblastiach: k strategickému plánovaniu, regulačnému prostrediu a podpore konkurencie prostredníctvom financovania. Ide o tieto odporúčania:

• členské štáty by mali vypracovať nové plány na obdobie po roku 2020.
• Komisia by mala objasniť uplatňovanie usmernení k štátnej pomoci, pretože niektoré členské štáty ich vykladajú spôsobom, ktorý obmedzuje ich investície do širokopásmového pripojenia. Taktiež by mala podporovať úsilie členských štátov o väčšiu súťaž v poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia prostredníctvom stimulov pre zriadenie primeraných sietí a sústreďovaním menších projektov do projektov s kritickou veľkosťou, ak je to vhodné.
• EIB by mala zamerať svoju podporu z EFSI a Investičného fondu pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE na malé a stredné projekty v oblastiach, v ktorých je podpora verejného sektora najpotrebnejšia, v súlade s cieľom podporovať rizikovejšie projekty.

Úvod

Širokopásmové pripojenie a jeho dôležitosť

01

Digitálne údaje na internete zohrávajú čoraz dôležitejšou úlohu v životoch občanov, vlád a podnikov. Dobrá rýchlosť internetu a prístup k nemu, ako ich zabezpečuje širokopásmové pripojenie, sú zásadne dôležité, aby si Európa udržala svoje konkurenčné postavenie v globálnej ekonomike. Napríklad:

• zvýšenie širokopásmových pripojení o 10 % môže v krajine viesť k 1 % nárastu HDP na obyvateľa za rok¹;
• zvýšenie širokopásmového pripojenia o 10% môže viesť k nárastu produktivity práce o 1,5% v priebehu piatich rokov²; a
• investície do širokopásmového pripojenia tiež pomáhajú zlepšovať kvalitu vzdelávania, podporovať sociálne začlenenie a majú z neho prospech vidiecke a odľahlé regióny.

Niektoré zainteresované strany³ zastávajú názor, že širokopásmové pripojenie je natoľko dôležité, že by sa malo vnímať ako základná služba popri ďalších službách, ako sú cesty, voda, elektrina a plyn.

02

Termín „širokopásmové pripojenie“ v kontexte prístupu na internet nemá osobitný technický význam, ale používa sa ako odkaz na infraštruktúrny vysokorýchlostný internetový prístup, ktorý je vždy zapnutý a rýchlejší než tradičné pripojenie cez telefónnu linku. Komisia definovala tri kategórie rýchlosti sťahovania dát:

• „základné širokopásmové pripojenie“ s rýchlosťou od 144 Kbps do 30 Mbps;
• „rýchle širokopásmové pripojenie“ s rýchlosťou od 30 do 100 Mbps;
• „ultrarýchle širokopásmové pripojenie“ s rýchlosťou nad 100 Mbps.

03

Širokopásmová sieť zvyčajne pozostáva z troch častí: chrbticovej siete, medziuzlových spojov (middle mile) a pripojenia koncových užívateľov (last mile) (pozri ilustráciu 1)⁴.

04

Pri posudzovaní rýchlosti internetu je dôležité rozlišovať medzi rýchlosťou sťahovania a odosielania dát. Rýchlosť sťahovania dát odkazuje na pomer dát prijatých zo vzdialeného systému, napr. pri prehliadaní obsahu internetu alebo pri prenose (streamingu) videa; rýchlosť odosielania dát odkazuje na pomer dát zaslaných do vzdialeného systému, napr. pri videokonferencii. Ďalšie technické charakteristiky sa stávajú čoraz relevantnejšie pre poskytovanie niektorých služieb (napr. videokonferencia, cloud computing, pripojená jazda a elektronické zdravotníctvo). Typ použitej infraštruktúry stanovuje horný limit rýchlosti pripojenia. Je päť typov infraštruktúry, ktoré môžu zabezpečiť služby širokopásmového pripojenia: optická linka, koaxiálny kábel, medená telefónna linka, terestriálne bezdrôtové pripojenie (lokality/stožiare s anténami) a satelit (pozri tabuľku 1). Vďaka rýchlemu technologickému rozvoju môžu aj iné technológie zabezpečiť služby rýchleho širokopásmového pripojenia (pozri rámček 1).

Tabuľka 1

Typy infraštruktúry širokopásmového pripojenia a súčasná komerčná technológia¹

Drôtová alebo bezdrôtová	Infraštruktúra	Indikatívna rýchlosť sťahovania dát	Indikatívna rýchlosť odosielania dát
Drôtová	Vlákno	do 2,5 Gbps	do 1,2 Gbps
	Koaxiálny kábel	od 300 Mbps do 2 Gbps	do 50 Gbps
	Medená telefónna linka	od 5 Mbps do 100 Gbps	do 10 Gbps
Bezdrôtové pripojenie	Terestriálne bezdrôtové pripojenie	60 Mbps	do 10 Gbps
	Satelit	do 20 Gbps	do 8 Gbps

Zdroj: Analýza EDA na základe Acreo Swedish ICT.

05

Každá z týchto technológií má svoje charakteristiky, ako aj náklady a prínosy, pričom existujúca medená telefónna linka je najlacnejšou technológiou pre nižšiu rýchlosť a optické vlákno poskytuje vysokú rýchlosť pri vyšších nákladoch. Budúce aplikácie týkajúce sa internetu vecí (pozri rámček 2) si budú vyžadovať vyššie rýchlosti a spoľahlivosť sietí⁵. Vo všeobecnosti je zavedenie technológie, ktorá poskytuje vyššie rýchlosti, nákladnejšie než technológie, ktorá poskytuje nižšie rýchlosti. Okrem toho, náklady operátora na správu sa tiež pravdepodobne budú postupne znižovať s vyraďovaním starých sietí.

Politiky EÚ v oblasti širokopásmového pripojenia

06

V roku 2010 bola iniciovaná stratégia Európa 2020, ktorá je dlhodobou stratégiou EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast⁶. Má niekoľko hlavných iniciatív. V jednej z nich, „Digitálnej agende pre Európu”⁷, sa stanovujú ciele pre rýchly a ultrarýchly internet s cieľom čo najviac zvýšiť spoločenský a hospodársky potenciál informačných a komunikačných technológií (IKT), najmä internetu, pre občanov a podniky EÚ. V digitálnej agende, aktualizovanej v roku 2012⁸, sa stanovujú tri ciele pre širokopásmové pripojenie:

• zaistiť základné širokopásmové pripojenie všetkých Európanov do roku 2013;
• zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu (> 30 Mbps); a
• aby do roku 2020 malo 50% alebo viac európskych domácností ultrarýchle internetové pripojenie (> 100 Mbps).

Prvé dva ciele sa zameriavajú na dodanie určitých rýchlostí, kým tretí cieľ sa týka dopytu zo strany zákazníkov. Tieto ciele sa stali referenčnými pre verejnú politiku v celej EÚ a udali smer pre verejné a súkromné investície. Porovnateľný cieľ pre USA sa nachádza v rámčeku 3.

07

V roku 2010 aj Komisia stanovila spoločný rámec opatrení na úrovni EÚ a členských štátov na splnenie týchto cieľov. Požiadavky na členské štáty zahŕňali: i) do roku 2012 vypracovať a uviesť do praxe vnútroštátne plány pre široké pásmo; ii) prijať opatrenia vrátane legislatívnych ustanovení na uľahčenie investícií do širokého pásma; a iii) v plnej miere využívať štrukturálne fondy a fondy na rozvoj vidieka.

08

V septembri 2016 Komisia určila vo svojom oznámení všeobecne známom ako „gigabitová spoločnosť do roku 2025“⁹ tri strategické ciele do roku 2025, ktoré dopĺňajú ciele stanovené v digitálnej agende do roku 2020:

• pripojenie s rýchlosťou minimálne 1 gigabit¹⁰ pre všetky významné subjekty sociálno-ekonomickej interakcie (ako sú školy, dopravné uzly a hlavní poskytovatelia verejných služieb);
• všetky mestské oblasti a všetky hlavné pozemné dopravné trasy s neprerušeným pokrytím 5G;
• všetky európske domácnosti, či už vidiecke alebo mestské, budú mať prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou zostupného spojenia minimálne 100 Mbps, s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť.

Finančná podpora EÚ na infraštruktúru širokopásmového pripojenia

09

Európska komisia odhadla v roku 2013, že na splnenie cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia do roku 2020 bude potrebná suma až do výšky 250 mld. EUR¹¹. Opätovným využitím existujúcej infraštruktúry a účinným vykonávaním smernice o opatreniach na zníženie nákladov¹² by sa však tieto náklady mohli znížiť¹³.

10

Telekomunikačné odvetvie je hlavným súkromným investorom do infraštruktúry širokopásmového pripojenia. Niektoré segmenty trhu, ako sú vidiecke oblasti, nie sú atraktívne pre súkromných investorov. Financovanie verejným sektorom, či už štátnym, regionálnym alebo samosprávnym, sa vyžaduje na zabezpečenie akceptovateľného širokopásmového pripojenia v týchto oblastiach. EÚ je dodatočným zdrojom financovania, ktorý dopĺňa iné zdroje verejného financovania (vnútroštátne regionálne alebo miestne) v oblastiach, kde zlyháva trh. V niektorých členských štátoch môže predstavovať hlavný zdroj verejného financovania.

11

V programovom období 2014 – 2020 je takmer 15 mld. EUR, vrátane 5,6 mld. EUR vo forme úverov od EIB, dostupných pre členské štáty od EÚ na podporu širokopásmového pripojenia, čo je výrazný nárast oproti 3 mld. EUR v období 2007 – 2013. Predstavuje to približne 6 % celkových potrebných investícií. Je päť hlavných zdrojov financovania (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Prehľad zdrojov financovania v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020

Zdroj financovania	Typ podpory	Suma v programovom období (mil. EUR)
		2014 – 2020	2007 – 2013
Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)	Granty	6 019	2 456
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)	Granty	921	282
Európsky fond pre strategické investície (EFSI)1	Úvery	2 032	-
Nástroj na prepájanie Európy (NPE)
Dlhový nástroj NPE	Úvery	16
Iniciatíva WIFI4EU	Granty	120
Investičný fond pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE (CEBF), z toho	Vlastný kapitál	240	-
od Komisie		100
od EIB a EFSI		140
Európska investičná banka (EIB)	Úvery	5 600
Dostupné spolu		14 948	2 738

Zdroj: Analýza EDA na základe údajov Komisie a EIB.

12

Komisia spolu s členskými štátmi riadi štrukturálne fondy (EFRR, EPFRV). Komisia tiež poskytuje záruku na podporu projektov financovaných EIB. EIB je zodpovedná za riadenie svojich vlastných úverov a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Komisia riadi Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a časť financovania dostupného pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE sa plánuje investovať do Investičného fondu pre širokopásmové pripojenie (CEBF). CEBF bude riadiť nezávislý správca fondu a bude mať mandát konať v súlade so zadávacími podmienkami dohodnutými s EIB, Komisiou a ďalšími finančnými partnermi.

Rozsah auditu a audítorský prístup

13

V rámci auditu sme preskúmali účinnosť opatrení, ktoré prijala Komisia, členské štáty a EIB na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia. Je to obzvlášť relevantné vzhľadom na to, že termín cieľov do roku 2020 sa približuje, a keďže Komisia oznámila nové ciele do roku 2025. Na tento účel sme preskúmali:

• či členské štáty pravdepodobne dosiahnu ciele stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia a či Komisia monitoruje ich plnenie;
• či členské štáty vypracovali primerané stratégie na dosiahnutie týchto cieľov; a
• či členské štáty účinne vykonávali svoje stratégie – vrátane opatrení a vybraných zdrojov financovania (vrátane EIB) a zavedeného regulačného, konkurenčného a technologického prostredia.

Taktiež sme preskúmali podporu Komisie v týchto troch oblastiach.

14

Audit sa týkal všetkých zdrojov financovania uvedených v tabuľke 2: EFRR, EPFRV, NPE, EFSI, úvery EIB a CEBF. Zameral sa na päť členských štátov: Írsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko a Taliansko. Tieto členské štáty predstavujú približne 40 % obyvateľstva EÚ a boli vybrané s cieľom poskytnúť primeranú rovnováhu z hľadiska geografického rozšírenia a aspektov pokrytia širokopásmovým pripojením, ako je vidiecky charakter a náklady na predplatenú službu. Audit sa vzťahoval na programové obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020.

15

Na úrovni EÚ sa audit týkal všetkých generálnych riaditeľstiev Komisie, ktoré zohrávajú významnú úlohu v oblasti širokopásmového pripojenia¹⁴, ako aj EIB, pokiaľ ide o EFSI a CEBF. Audítorský tím navštívil rôzne relevantné zainteresované strany a MVO v Bruseli a členských štátoch: telekomunikačné združenia, združenia zákazníkov a obchodné združenia. V preskúmaných členských štátoch boli navštívené ministerstvá zodpovedné za stanovenie a vykonávanie stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia, orgány zodpovedné za riadenie programov financovaných z EŠIF, úrady pre širokopásmové pripojenie a vnútroštátne regulačné orgány. Taktiež sme využili názory telekomunikačných odborníkov na pripomienky, závery a odporúčania uvedené v tejto správe.

Pripomienky

Hoci sa širokopásmové pokrytie v celej EÚ zlepšuje, niektoré ciele stratégie Európa 2020 sa pravdepodobne nedosiahnu

16

Preskúmali sme, ako členské štáty napredujú od roku 2010 v plnení cieľov stanovených v digitálnej agende (pozri body 6 a 7). Taktiež sme zohľadnili, či členské štáty pravdepodobne dosiahnu ciele do roku 2025 a posúdili sme monitorovanie zo strany Komisie a jej podporu poskytovanú členským štátom.

Všetky členské štáty dosiahli cieľ základného širokopásmového pokrytia do roku 2016

Cieľ 1: zaistiť základné širokopásmové pripojenie všetkých Európanov do roku 2013

17

Koncom roka 2013 všetky členské štáty s výnimkou pobaltských štátov (Estónsko, Lotyšsko a Litva) dosiahli cieľ základného širokopásmového pokrytia. Do konca júna 2016 mali takmer všetci občania EÚ prístup k sieti základného širokopásmového pripojenia a 98 % domácností malo prístup k pevnému širokopásmovému pripojeniu.

Dva z piatich preskúmaných členských štátov možno dosiahnu cieľ pokrytia s rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020, ale vidiecke oblasti zostávajú problémom vo väčšine členských štátov

Cieľ 2: zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu (> 30 Mbps);

18

V súvislosti s týmto cieľom sme zistili výrazné zlepšenie vo väčšine členských štátov. V celej EÚ sa podiel domácností s prístupom k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu zvýšil zo 48 % v roku 2011 na 80 % v júni 2017. K tomuto dátumu Malta už dosiahla tento cieľ. Medzi jednotlivými členskými štátmi však zostávajú výrazné rozdiely: Grécko a Francúzsko dosiahli približne 50 % pokrytie a ďalších sedem členských štátov zostalo pod 80 % (pozri ilustráciu 2).

19

V piatich kontrolovaných členských štátoch bol tiež trend narastajúceho pokrytia v rokoch 2011 až 2017 (pozri ilustráciu 3). Kombináciou súkromných a verejných investícií Maďarsko, Írsko a Taliansko výrazne zvýšili svoje pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením od roku 2011. Okrem toho, tieto tri členské štáty plánujú zvýšiť toto pokrytie vo vidieckych a prímestských oblastiach.

20

V prípade Írska a Talianska však na základe pokroku v minulosti a súčasných plánov nie je pravdepodobné, aby dosiahli dostupnosť pripojenia s rýchlosťou 30 Mbps pre všetkých občanov do roku 2020. Dva členské štáty, Maďarsko a Nemecko, by na základe ich plánov rozvoja stále mohli dosiahnuť 100 % pokrytie obyvateľstva pripojením s rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020. V Poľsku koncom roka 2017 plán rozvoja nezahŕňal pokrytie 13 % domácností do roku 2020, a to najmä v prímestských a vo vidieckych oblastiach (pozri bod 57).

21

Tento všeobecný nárast v pokrytí rýchlym širokopásmovým pripojením skrýva veľké rozdiely medzi pokrytím mestských a vidieckych oblastí. V EÚ bolo vo vidieckych oblastiach pokrytých 47 % domácností v roku 2016 oproti celkovému priemernému pokrytiu 80 %¹⁵. Len tri pomerne malé či urbanizované členské štáty – Malta, Luxembursko a Holandsko – mali ekvivalentné pokrytie vidieckych a mestských oblastí (pozri ilustráciu 4). V mnohých členských štátoch je pokrytie vidieckych oblastí ďaleko za celkovým pokrytím a v 14 členských štátoch je pokrytie vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením vo vidieckych oblastiach menšie než 50 %. Bez dobrého širokopásmového pripojenia existuje riziko, že vidiecke oblasti nevyužijú prinášané hospodárske a spoločenské výhody (pozri bod 1).

22

Vo Francúzsku sa v aktualizovanom národnom pláne širokopásmového pripojenia z roku 2013 plánovalo dosiahnuť pokrytie všetkých obyvateľov rýchlosťou 30 Mbps do roku 2022, pričom 80 % obyvateľstva by bolo pokrytých optickým káblom. Francúzsky dvor audítorov vo svojej správe z januára 2017 však spochybnil relevantnosť použitia optického vlákna v niektorých oblastiach, pretože náklady na optické vlákno sú vysoké a čas realizácie príliš dlhý. Francúzsko teraz zvažuje využiť v niektorých oblastiach iné technológie, napr. 4G bezdrôtové pripojenie.

Hoci väčšina preskúmaných členských štátov pravdepodobne nedosiahne cieľ pripojenia do roku 2020…

Cieľ 3: zabezpečiť, aby do roku 2020 malo 50% alebo viac európskych domácností ultrarýchle internetové pripojenie (> 100 Mbps).

23

Dostupnosť ultrarýchleho širokopásmového pripojenia je podmienkou, aby si domácnosti mohli predplatiť služby s rýchlosťou 100 Mbps. Pripojenie účastníkov je však založené aj na dopyte a závisí od viacerých premenných, ako je vek a vzdelanie obyvateľstva, cena predplatenej služby a kúpna sila. Cieľ 3 zostáva pre všetky členské štáty veľkou výzvou. Hoci sa miera pripojenia od roku 2013 zvýšila, v roku 2017 bola stále pod 20 % v 19 členských štátoch, čo je ďaleko pod cieľom 50 %. V celej EÚ len 15 % európskych domácností malo predplatené pripojenie s rýchlosťou aspoň 100 Mbps v polovici roka 2017 (pozri ilustráciu 5). Poznamenávame, že ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025 (bod 8) nezahŕňajú cieľ pre pripojenie účastníkov.

24

V piatich preskúmaných členských štátoch sa pripojenie účastníkov v roku 2017 pohybovalo od 5 % do takmer 30 %. V týchto piatich členských štátoch s výnimkou Maďarska by miera nárastu pripojenia zaznamenaná od roku 2013 nestačila na dosiahnutie cieľa 50 % do roku 2020 (pozri ilustráciu 6).

…tri preskúmané členské štáty môžu byť na základe ich súčasných plánov v dobrej pozícii dosiahnuť ciele do roku 2025

25

V oznámení Komisie z roku 2016 o gigabitovej spoločnosti sa stanovujú tri strategické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025. Tieto ciele dopĺňajú ciele stanovené v digitálnej agende do roku 2020 a vyžadujú rýchlosti od 100 Mbps do 1 Gbps.

26

Ako je vysvetlené vyššie (pozri bod 20), Írsko a Taliansko pravdepodobne nedosiahnu 100 % pokrytie rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020. Ak sa však ich súčasné plány budú realizovať podľa plánu, Írsko a Taliansko budú mať spolu s Maďarskom lepšiu pozíciu na dosiahnutie cieľov do roku 2025. V týchto členských štátoch technológie použité na zvýšenie pokrytia, najmä koaxiálny kábel a optické vlákno, umožnia rýchlosti nad 100 Mbps, v niektorých prípadoch s možnosťou nadstavby na rýchlosť 1 Gbps. Ďalšie dva členské štáty budú musieť prispôsobiť svoje plány, aby zohľadnili ciele do roku 2025.

Členské štáty pozitívne zhodnotili podporu zo strany Komisie, ale jej monitorovanie naprieč generálnymi riaditeľstvami nie je koordinované

27

Preskúmali sme, či Komisia poskytla členským štátom usmernenia k širokopásmovému pripojeniu a podporila členské štáty pri vykonávaní ich plánov v praxi. Posúdili sme, či Komisia podporila členské štáty v monitorovaní ich výsledkov, vrátane toho, či Komisia nabádala členské štáty, aby riešili nedostatky v súvislosti s dosahovaním cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia.

Komisia poskytla usmernenia a podporu v mnohých oblastiach a priebežne s cieľom zlepšiť vykonávanie

28

Komisia poskytla celý rad usmernení na rôzne témy. Išlo o oznámenia (napr. usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí¹⁶), vysvetľujúce usmernenia v rôznych oblastiach vypracované pre Komisiu tretími stranami (napr. „Usmernenie k investíciám do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia”¹⁷ a „Vysvetlenie k pravidlám uplatňovania štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia, elektronické usmernenie pre orgány prijímajúce rozhodnutia”¹⁸), ako aj šírenie osvedčených postupov. Príklad užitočného usmernenia, ktoré poskytla Komisia, sa nachádza v rámčeku 4.

29

Okrem písomného usmernenia Komisia poskytla praktickú technickú podporu (napr. JASPERS²⁰), odborné znalosti a usmernenia členským štátom v rôznych kontextoch (napr. splnenie ex ante kondicionalít, vrátane mapovania, ako je uvedené vyššie²¹, a vykonávanie operačných programov). Komisia tiež zriadila Sieť úradov EÚ pre širokopásmové pripojenie (pozri rámček 5).

30

Päť preskúmaných členských štátov uviedlo, že hodnotia formálnu aj neformálnu podporu Komisie pozitívne.

Komisia monitorovala pravidelne, ale koordinácia nebola dostatočná

31

Komisia vykonáva pravidelné monitorovanie stavu širokopásmového pripojenia v členských štátoch a zhromažďuje informácie na úrovni EÚ. V rámci generálnych riaditeľstiev Komisie však nie je spoločné monitorovanie s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia.

32

Zamestnanci GR CNECT každoročne navštevujú členské štáty a vypracúvajú správy o trhu a regulačné správy, napr. index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a správa o digitálnom pokroku Európy (EDPR). Tieto dokumenty umožňujú členským štátom porovnávať svoje výsledky v priebehu času s ostatnými členskými štátmi. Hoci Komisia zbiera príslušné údaje a vykazuje ich v EDPR a jej predchodcoch, ukazovatele pripojenia vykazované v DESI nezahŕňajú cieľ 3 (pripojenie 50 % domácností s rýchlosťou nad 100 Mbps).

33

Monitorovanie GR REGIO je založené na ukazovateľoch definovaných pre každý operačný program a vykonáva sa prostredníctvom monitorovacích výborov, v ktorých má Komisia poradnú úlohu, a prostredníctvom výročných správ o vykonávaní. Spoločný ukazovateľ výstupov definovaný Komisiou pre výdavky EFRR neumožňuje monitorovať napredovanie všetkých troch cieľov digitálnej agendy do roku 2020, pretože je definovaný ako „Ďalšie domácnosti so širokopásmovým prístupom s rýchlosťou najmenej 30 Mbps” a nie je rozčlenený na širokopásmové pripojenie (nad 30 Mbps) a ultrarýchle širokopásmové pripojenie (nad 100 Mbps). Je tomu tak aj v prípade EPFRV, za ktorý GR AGRI definovalo ukazovateľ výstupov „Obyvateľstvo využívajúce zlepšené služby/infraštruktúry (IT alebo iné)”. Za EFRR aj EPFRV spoločné ukazovatele nerozlišujú medzi rýchlym a ultrarýchlym širokopásmovým pripojením.

34

Pri preskúmaní vybraných členských štátov sme zistili niekoľko oneskorení, ktoré ovplyvňujú dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Írsko zaznamenáva oneskorenia vo vykonávaní národného plánu širokopásmového pripojenia od roku 2015. V Nemecku boli rokovania o produkte virtuálneho lokálneho uvoľneného prístupu (VULA) (bod 48) časovo náročné s potenciálne negatívnymi vplyvmi na súťaž. A napokon, v Poľsku monitorovanie operačných programov nepoukázalo na nedostatočné využívanie chrbticovej infraštruktúry (body 76 až 78). V čase konania auditu ani jeden z týchto troch nedostatkov Komisia svojim monitorovaním jednoznačne nezistila a príslušné orgány členských štátov neprijali nijaké nápravné opatrenia.

Všetky členské štáty vypracovali stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia, ale tie, ktoré sme preskúmali, mali nedostatky

35

Preskúmali sme, či členské štáty navrhli stratégie a stanovili ciele na základe cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia a či boli úplné z hľadiska určenia dostupných zdrojov, zdrojov financovania a zodpovedností za ich vykonávanie. Taktiež sme preskúmali, či členské štáty predložili analýzu zdôvodňujúcu výber technológie (optické vlákno, medená telefónna linka, koaxiálny kábel, anténa, satelit) pre rôzne časti širokopásmovej prístupovej siete (pozri bod 3).

Všetky členské štáty vypracovali stratégie, ale boli v oneskorení a ich ciele neboli vždy jednotné s cieľmi stratégie Európa 2020

Načasovanie stratégií

36

V rámci hlavnej iniciatívy EÚ „Digitálna agenda pre Európu“ (bod 6) boli členské štáty povinné „do roku 2012 vypracovať a uviesť do praxe vnútroštátne plány pre široké pásmo, ktorými splnia ciele pokrytia, rýchlosti a pripojenia vytýčené v stratégii Európa 2020”.

37

Zistili sme, že všetky preskúmané členské štáty vypracovali stratégie širokopásmového pripojenia, ale len Írsko vydalo svoju stratégiu v termíne do roku 2012 (pozri tabuľku 3). Zvyšné štyri členské štáty uverejnili svoje stratégie v roku 2014 a 2015. Írsko revidovalo svoju stratégiu koncom roka 2015 z dôvodu zistených zlyhaní trhu. Oneskorené prijatie stratégií členských štátov skrátilo čas zostávajúci na ich vykonanie z ôsmich na päť či šesť rokov, čo pre tieto členské štáty potenciálne znamená väčšiu výzvu dosiahnuť ciele širokopásmového pokrytia do roku 2020.

Tabuľka 3

Dátum uverejnenia stratégií

Členský štát	Dátum uverejnenia stratégie
Írsko	August 2012: Národný plán širokopásmového pokrytia. Následne revidovaný v decembri 2015
Poľsko	Január 2014: Národný plán širokopásmového pokrytia
Nemecko	August 2014: Digitálna agenda 2014 – 2017
Maďarsko	December 2014: Národná informačno-komunikačná stratégia
Taliansko	Marec 2015: Národná stratégia ultrarýchleho širokopásmového pripojenia

Konzistentnosť s cieľmi stratégie Európa 2020

38

Preskúmali sme, či členské štáty stanovili ciele na základe cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia. Zistili sme, ako je to zdôraznené v tabuľke 4, že všetky preskúmané členské štáty zahrnuli do svojich stratégií cieľ 1 aj 2 týkajúci sa základného a rýchleho širokopásmového pokrytia. Štyri z piatich preskúmaných členských štátov už splnili cieľ 1 v čase uverejnenia ich stratégií. V niektorých prípadoch stanovené ciele boli ambicióznejšie než ciele stratégie Európa 2020:

• pokiaľ ide o cieľ 2, v Nemecku je namiesto pokrytia rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020 cieľom pokryť 100 % obyvateľstva rýchlosťou 50 Mbps do roku 2018; a
• v Maďarsku sa má pri cieli 2 dosiahnuť dostupnosť internetových služieb s rýchlosťou minimálne 30 Mbps pre všetky domácnosti do roku 2018, a nie do roku 2020.

Tabuľka 4

Ciele preskúmaných členských štátov v oblasti širokopásmového pripojenia vo vzťahu k cieľom stratégie Európa 2020

Ciele	Nemecko	Maďarsko	Írsko	Taliansko	Poľsko
Cieľ 1: Základné širokopásmové pripojenie pre celú populáciu do roku 2013	✓✓	✓	✓	✓	✓
Cieľ 2: Pokrytie s rýchlosťou 30 Mbps pre celú populáciu do roku 2020	✓✓	✓✓	✓	✓	✓
Cieľ 3: Viac než 50 % domácností s predplateným pripojením 100 Mbps do roku 2020	✘	~	✘	~	~

Vysvetlivky: ✓ : rovnaký cieľ; ✓✓ : ambicióznejší cieľ; ~ cieľ pokrytia, ale nie cieľ pripojenia; ✘ bez cieľa)

39

V stratégiách niektorých členských štátov bolo poskytnutých viac podrobností o ich cieľoch než o všeobecných cieľoch stratégie Európa 2020. Maďarsko vo svojej stratégii stanovilo minimálnu rýchlosť sťahovania dát 7,5 Mbps a minimálnu rýchlosť odosielania dát 1,7 Mbps. V Írsku sa v strategickom dokumente stanovila minimálna rýchlosť sťahovania dát 30 Mbps a boli v ňom ďalšie ciele týkajúce sa napríklad minimálnej rýchlosti odosielania dát a dostupnosti služby.

40

Ani jeden z preskúmaných členských štátov nezahrnul do svojej stratégie vnútroštátny cieľ týkajúci sa cieľa 3, aby 50% domácností malo pripojenie na ultrarýchle širokopásmové služby s rýchlosťou aspoň 100 Mbps. Maďarsko, Poľsko a Taliansko zahrnuli ciele týkajúce sa pokrytia domácností rýchlosťou 100 Mbps. (Pokrytie je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie cieľa pripojenia, ale nie dostatočnou.) V Taliansku je cieľom poskytovať rýchlosť aspoň 100 Mbps 85 % obyvateľstva a všetkým verejným budovám, ako aj priemyselným oblastiam, logistickým centrám a oblastiam značného hospodárskeho záujmu. Hoci talianska stratégia nezahŕňa cieľ pripojenia, v jeho investičnom pláne, v ktorom sa uvádza, ako mieni stratégiu vykonávať, sa tento cieľ nachádza. V Maďarsku a Poľsku je cieľ 50 % domácností s prístupom k službám s rýchlosťou aspoň 100 Mbps do roku 2020.

Stratégie preskúmaných členských štátov predložené Komisii neboli vždy úplné

41

Komisia vypracovala ex ante kondicionality (EAK) na programové obdobie 2014 – 2020, ktorých cieľom je zabezpečiť zavedenie všetkých potrebných podmienok pre účinné a efektívne čerpanie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Členské štáty boli požiadané v rámci podmienok financovania, aby určili, či príslušné EAK boli splnené a zdokumentovali to v partnerských dohodách²² alebo operačných programoch (OP) (alebo aby mali plány tak urobiť do konca roka 2016).²³

42

EAK týkajúce sa infraštruktúry širokopásmového pripojenia sa vzťahovali na členské štáty, ktoré žiadali o spolufinancovanie z EFRR, a požadovalo sa v nich, aby mali zavedený vnútroštátny alebo regionálny plán širokopásmového pripojenia, ktorý obsahoval:

• plán investícií do infraštruktúry vychádzajúci z ekonomickej analýzy s prihliadnutím na existujúcu súkromnú a verejnú infraštruktúru a plánované investície;
• udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám v súlade s pravidlami o hospodárskej súťaži a pravidlami štátnej pomoci;
• opatrenia na podporu súkromných investícií.²⁴

43

Všetkých päť preskúmaných členských štátov určilo, že EAK týkajúce sa širokopásmového pripojenia boli splnené. V rámci preskúmania partnerských dohôd a OP Komisia tiež posúdila, že tieto členské štáty túto podmienku splnili. Zistili sme však nedostatky v plánoch členských štátov v súvislosti s investíciami do infraštruktúry. Po prvé, ako je uvedené v bode 40, ani jeden z preskúmaných členských štátov nemal vo svojej stratégii ciele pre pripojenie s rýchlosťou 100 Mbps, čo je tretí cieľ širokopásmového pripojenia v stratégii Európa 2020. Po druhé, plán širokopásmového pripojenia Nemecka nebol úplný.

44

V Nemecku bol dôležitou súčasťou stratégie širokopásmového pripojenia proces mapovania, ktorý začal v roku 2010. Bez kvalitných údajov z tohto procesu a bez následného určenia, či súkromný sektor bude pravdepodobne investovať a kde bude potrebná väčšia verejná pomoc, orgány nemôžu vypracovať ucelený „plán investícií do infraštruktúry“ požadovaný v EAK. Kvalita údajov o mapovaní širokopásmového pripojenia sa výrazne zlepšila od jeho začiatku v roku 2010, ale nie je vždy uspokojivá, pretože väčší prevádzkovatelia širokopásmového pripojenia neaktualizujú mapu hneď, ako zavedú sieť.

Nie všetky preskúmané členské štáty riešili výzvy týkajúce sa staršej infraštruktúry

45

Každý z preskúmaných členských štátov funguje vo svojom vlastnom technologickom, konkurenčnom a právnom prostredí. To ovplyvňuje spôsob, ako sa snaží dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Poľsko a Maďarsko majú pomerne menej rozvinutú staršiu medenú infraštruktúru telefónnych systémov. Keď verejné orgány použili model medzery vo financovaní pri verejnom obstarávaní infraštruktúry širokopásmového pripojenia (pozri rámček 6), výsledkom bolo zvyčajne použitie kábla alebo optického vlákna.

46

Nemecko, Taliansko a Írsko majú dobre vybudovanú medenú staršiu infraštruktúru. Keď sa v Nemecku a Taliansku použil model financovania medzery pri verejných súťažiach na širokopásmovú infraštruktúru, bola tendencia využiť medenú infraštruktúru vlastnenú etablovaným prevádzkovateľom (národným historickým telekomunikačným operátorom). V Írsku sa model financovania medzery používa na verejnú súťaž týkajúcu sa národného plánu širokopásmového pripojenia, ale proces verejného obstarávania je navrhnutý takým spôsobom, že využitie medených káblov sa nepodporuje vzhľadom na požiadavky na rýchlosť. V Taliansku v roku 2016 orgány rozhodli využiť model priamej investície pri verejných zákazkách na zavedenie širokopásmového pripojenia prostredníctvom veľkoobchodnej otvorenej siete. Výsledkom bol nárast využívania optických riešení a prístupu k infraštruktúre a službám za dostupné ceny.

47

V Nemecku etablovaný prevádzkovateľ v rozsiahlej miere využíva technológiu vektorizácie na zlepšenie širokopásmového pokrytia. Táto technológia umožňuje zvýšiť rýchlosť prostredníctvom medených liniek. Vektorizáciou sa v súčasnosti dosahujú rýchlosti 60 až 100 Mbps. V budúcnosti možno budú možné rýchlosti prevyšujúce 100 Mbps pre sťahovanie dát.

48

Vektorizácia má výhodu v tom, že je lacnejšia než zavedenie novej infraštruktúry. Vektorizácia však má aj svoje obmedzenia. Po prvé, propagované rýchlosti sú len pre obmedzený počet užívateľov. Čím viac užívateľov je pripojených, tým nižšia je rýchlosť. Po druhé, vektorizácia je krátkodobé riešenie: nie je nadčasová tak ako optický alebo koaxiálny kábel. Hoci vektorizácia môže stačiť na splnenie cieľov stratégie Európa 2020, je nepravdepodobné, aby stačila pre ambície gigabitovej spoločnosti do roku 2025, keď sa budú požadovať rýchlosti 1 Gbps (bod 8). Po tretie, podmienkou vektorizácie je, že len jediný poskytovateľ má fyzický prístup k pripojeniu koncových užívateľov (ilustrácia 1), čo potenciálne obmedzuje hospodársku súťaž. S cieľom riešiť tento problém po zdĺhavých diskusiách s Komisiou Nemecko v septembri 2016 oznámilo svoj zámer využiť službu virtuálneho lokálneho uvoľneného prístupu (VULA) v súvislosti so zavedením verejne financovanej infraštruktúry širokopásmového pripojenia (pozri rámček 7).

Rôzne faktory obmedzili napredovanie členských štátov smerom k splneniu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia

49

Preskúmali sme plnenie plánov širokopásmového pripojenia v členských štátoch s cieľom určiť faktory, ktoré obmedzujú napredovanie členských štátov smerom k dosiahnutiu cieľom v oblasti širokopásmového pripojenia. Zamerali sme sa na financovanie vo vidieckych oblastiach, zavedené regulačné a konkurenčné prostredie a koordináciu medzi rôznymi programovými obdobiami a zdrojmi financovania.

Financovanie vo vidieckych a prímestských oblastiach sa v niektorých členských štátoch nerieši primerane

50

Posúdili sme, či členské štáty a EIB analyzovali potreby širokopásmového pripojenia v rôznych oblastiach (mestské, prímestské a vidiecke oblasti²⁶). Taktiež sme skontrolovali, či určili a vyčlenili príslušné zdroje financovania na riešenie každej oblasti v závislosti od jej charakteristík, zaručiac doplnkovosť a vyhýbajúc sa prekrývaniu.

51

Ako je vysvetlené v bode 9, suma požadovaná na dosiahnutie cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia do roku 2020 sa v roku 2013 odhadovala na 250 mld. EUR. EIB tiež odhadla, že polovica nákladov je vo vidieckych oblastiach, v ktorých žije 20 % obyvateľstva.

Preskúmané členské štáty

52

Súkromní prevádzkovatelia zabezpečujú väčšinu investícií do širokopásmového pripojenia. O zvyšku financovania – „medzere vo financovaní” – sa rozhoduje na vnútroštátnej úrovni. Štyri preskúmané členské štáty (Maďarsko, Írsko, Taliansko a Poľsko) určili medzeru vo financovaní. Hoci všetky preskúmané členské štáty využili fondy EÚ, s výnimkou Poľska a Maďarska väčšina verejnej podpory na širokopásmové pripojenie pochádzala zo štátnych rozpočtov²⁷. Tri z piatich preskúmaných členských štátov určili oblasti s nedostatočnou širokopásmovou rýchlosťou a vyčlenili financovanie z EŠIF a verejné financovanie.

53

Zistili sme, že z členských štátov, ktoré určili medzeru vo financovaní, len Maďarsko a Taliansko vyčlenili dostatočné zdroje na pokrytie všetkých domácností rýchlym širokopásmovým pripojením. Maďarské orgány zmapovali širokopásmové pripojenie v rokoch 2014 – 2015 a stanovili, že je potrebné pokryť 883 000 priestorov. Súkromní prevádzkovatelia sa zaviazali pokryť 384 000 priestorov, takže pre verejnú pomoc zostalo 500 000 priestorov. Orgány vypracovali niekoľko výziev na prekladanie návrhov a vyčlenili 164 mil. Eur z EFRR a 29 mil. EUR zo štátneho rozpočtu na dotovanie prevádzkovateľov prostredníctvom modelu financovania medzery s celkovou výškou dotácie 193 mil. EUR na celú investíciu vrátane súkromného financovania vo výške 240 mil. EUR.

54

Talianske orgány vykonali mapovanie v rokoch 2016 a 2017 a viazali 3 mld. EUR na financovanie širokopásmového pripojenia v oblastiach, ktoré nie sú komerčne rentabilné. Orgány rozhodli využiť model priamej investície (rámček 6) na zavedenie veľkoobchodnej otvorenej siete. V čase konania auditu nebolo vyčlenenie verejných zdrojov ešte dokončené, ale odhadovalo sa na 1,4 mld. EUR z EFRR a EPFRV (vrátane vnútroštátneho spolufinancovania) a 1,6 mld. EUR z iných vnútroštátnych zdrojov.

55

V Írsku sa procesom mapovania, ktorý začal v roku 2013, definovala oblasť pomoci, na ktorú sa má vzťahovať národný plán širokopásmového pripojenia, pôvodne 757 000 priestorov. Mapovanie bolo dokončené v apríli 2017 s 540 000 priestormi v oblasti verejnej pomoci, pretože etablovaný prevádzkovateľ rozhodol pokryť 300 000 priestorov a pretože boli pridané nové priestory. Suma vyčlenená írskou vládou na zavedenie širokopásmového pripojenia bola 275 mil. EUR na roky 2016 až 2021, vrátane 75 mil. EUR z EFRR. Hoci proces verejnej súťaže nebol v čase konania auditu dokončený, je vysoko nepravdepodobné, aby táto suma stačila na preklenutie medzery vo financovaní. Okrem toho, od septembra 2017 do januára 2018 sa dvaja z troch zostávajúcich uchádzačov rozhodli stiahnuť z procesu. Len s jedným uchádzačom v procese verejnej súťaže zostával dosah na náklady a harmonogram zavedenia širokopásmového pripojenia v marci 2018 nejasný.

56

V Nemecku orgány neurčili celkové náklady na pokrytie všetkých domácností s rýchlosťou 30 Mbps, a preto na centrálnej úrovni neriešili investičnú medzeru²⁸. Nemecká vláda vyčlenila viac než 4 mld. EUR prostredníctvom federálneho programu širokopásmového pripojenia na obdobie rokov 2014 až 2017 na financovanie projektov širokopásmového pripojenia samospráv. 16 „Länder” (spolkových štátov) a federálna investičná banka²⁹ majú svoje vlastné programy financovania³⁰. Okrem toho fondy EÚ na širokopásmové pripojenie dosahujú výšku 362 mil. EUR: 225 mil. EUR z EPFRV a 137 mil. EUR z EFRR. A napokon, EIB poskytla 2,2 mld. EUR prostredníctvom šiestich úverov od roku 2014. Bez analýzy medzery vo financovaní nemeckými orgánmi však nie je jasné, či táto miera verejnej podpory bude stačiť na dosiahnutie 100 % pokrytia s rýchlosťou 30 Mbps.

57

V Poľsku sa v národnom pláne širokopásmového pripojenia, uverejnenom v januári 2014, odhadovalo, že bolo potrebné pokryť 5,7 milióna domácností rýchlym širokopásmovým pripojením s celkovými nákladmi 4,3 mld. EUR. Súkromní prevádzkovatelia by pokryli 3,1 milióna domácností v komerčne rentabilných oblastiach pri nákladoch 2 až 3 mld. EUR. Finančné prostriedky z EFRR sprístupnené pre OP Digitálne Poľsko sa v národnom pláne širokopásmového pripojenia odhadujú od 1,3 do 2,2 mld. EUR. V čase konania auditu však dva z vnútroštátnych nástrojov financovania uvedených v národnom pláne širokopásmového pripojenia³¹ neboli zavedené a potenciálne nové zdroje financovania rozvoja širokopásmového pripojenia neboli určené. V januári 2018 boli usporiadané tri výzvy v rámci OP Digitálne Poľsko a bol zavedený finančný nástroj. Zistili sme, že vzhľadom na to, že je už väčšina finančných prostriedkov z EFRR viazaných, odhadovaných 1,3 milióna domácností – medzi nimi aj domácnosti, ktoré je najťažšie pripojiť – môže zostať nepripojených, pokiaľ sa nenájdu dodatočné zdroje financovania.

Financovanie zo strany EIB

58

Stratégia EIB zohľadňuje tri ciele Digitálnej agendy pre Európu v oblasti širokopásmového pripojenia v jej prevádzkových plánoch na roky 2014 – 2016 a 2017 – 2019. Na financovanie širokopásmovej infraštruktúry môže EIB využiť celý rad úverov a finančných nástrojov v závislosti od veľkosti projektu a miery rizika. Cieľom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) je financovať rizikovejšie, stredné až veľké projekty (15 – 50 mil. EUR resp. nad 50 mil. EUR). Investičný fond pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE (CEBF), ktorý koncom decembra 2017 ešte nebol v prevádzke, je navrhnutý najmä na financovanie menších projektov do výšky 30 mil. EUR.

59

V rokoch 2015 až 2017 EIB poskytla 2,0 mld. EUR z EFSI na financovanie projektov širokopásmového pripojenia. Preskúmali sme projekt financovaný z EFSI, ktorý predstavoval asi štvrtinu tejto sumy – úver z EFSI bol vo výške 500 mil. EUR, pri celkových projektových nákladoch 1,8 mld. EUR. Cieľom projektu bolo zvýšiť širokopásmové pokrytie využitím optiky.

60

Zistili sme tri veľké nedostatky v súvislosti s týmto projektom. Po prvé, projekt sa nezameral na oblasti s nedostatočnými službami, ale na zvýšenie vysokorýchlostného širokopásmového pokrytia hlavne v oblastiach, ktoré už sú komerčne rentabilné, napríklad v mestách. Po druhé, nenašli sme dôkazy, že EFSI bol najlepším nástrojom financovania. Tento projekt skutočne mohol byť financovaný úverom EIB pre jeho veľkosť a oblasti zavedenia širokopásmového pripojenia. Po tretie, na niektoré oblasti projekt už dostal granty vo výške takmer 400 mil. EUR z EFRR, čím sa znížilo riziko pre EIB.

61

Plánovaná veľkosť CEBF je približne 500 mil. EUR: 100 mil. EUR poskytnutých Komisiou prostredníctvom CEF³², 140 mil. EUR od EIB (vlastné zdroje a EFSI), 150 mil. EUR od iných medzinárodných finančných inštitúcií a vnútroštátnych podporných bánk³³ a cieľ minimálne 100 mil. EUR od súkromných investorov. V čase konania auditu sa začiatok prevádzky CEBF plánoval na začiatok roka 2018. CEBF je navrhnutý na financovanie menších, vysoko rizikových projektov širokopásmového pripojenia v oblastiach s nedostatočnými službami prostredníctvom kapitálu a kvázi kapitálu. Menšie projekty možno spájať, aby sa dosiahla kritická veľkosť a mohli sa uchádzať o podporu z CEBF.

62

Cieľom CEBF je investovať približne do 7 až 12 projektov širokopásmového pripojenia každoročne v rokoch 2017 až 2021 v 20 krajinách. Mal by podporiť zavedenie širokopásmového pripojenia do ďalších 3 až 6 miliónov domácností. CEBF je navrhnutý na doplnenie iných nástrojov financovania dostupných od EIB so zameraním na menšie projekty. Cieľová veľkosť CEBF vo výške približne 500 mil. EUR však znamená, že môže len v obmedzenej miere prispieť na investičné potreby v oblastiach s nízkym širokopásmovým pokrytím.

Právne a konkurenčné prostredie predstavuje problémy v niektorých členských štátoch

63

Preskúmali sme, či členské štáty vytvorili primerané právne a regulačné prostredie navrhnuté s cieľom podnecovať konkurenciu v službách širokopásmového pripojenia v súlade s právnymi predpismi EÚ. Analyzovali sme teda každý preskúmaný členský štát na základe:

• odporúčania Komisie o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie³⁴,
• smernice o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb³⁵ a
• odporúčania Komisie o dôsledných nediskriminačných povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na podporu hospodárskej súťaže a zlepšenie investičného prostredia širokopásmového pripojenia³⁶.

64

Zistili sme, že Maďarsko, Taliansko a Poľsko majú primerané regulačné a konkurenčné prostredie v oblasti širokopásmového pripojenia. V prípade Írska a Nemecka sme zistili nedostatky, ktoré vedú k problémom so súťažou.

65

V Írsku ComReg, národný regulačný orgán (NRO), zaznamenal v roku 2015 a 2016 viacero sťažností od operátorov, ktoré sa týkali prístupu k sieti a jeho cene od roku 2010. Proces analyzovania sťažností bol zdĺhavý a v niektorých prípadoch viedol k žalobám (ktorých výsledky neboli známe v čase konania auditu), pretože etablovaný prevádzkovateľ nedodržal rozhodnutie alebo nápravné opatrenie. Schopnosť Írska presadzovať jeho regulačné rozhodnutia a nápravné opatrenia bola preto obmedzená. Poznamenávame, že ComReg sa snaží o zväčšenie svojich právomocí.

66

V Nemecku sme zistili tri nedostatky ovplyvňujúce konkurenčné prostredie:

• napriek zákonnej povinnosti, ktorá existovala viac než štyri roky, umožniť jednoduchú zmenu operátora, počet sťažností, ktoré dostal NRO, poukazuje na to, že zmena poskytovateľa širokopásmového pripojenia je pre zákazníkov naďalej problematická, pretože je zdĺhavá a často spôsobuje ťažkosti.
• Nezávislý test, vykonaný v roku 2015 a 2016, poukázal na to, že len 12 % užívateľov malo maximálnu rýchlosť prenosu dát, ktorá bola uvedená v ich zmluve³⁷.
• Alternatívni operátori sa sťažovali na typ služieb, ktoré môžu poskytovať prostredníctvom VULA a metódy regulácie technológie vektorizácie (body 47 až 48). V dôsledku toho sa niektorí operátori rozhodli vybudovať svoju vlastnú optickú sieť.

Štátna pomoc na investície do širokopásmového pripojenia

67

Verejné investície členských štátov do širokopásmového pripojenia, podobne ako iné formy investícií, podliehajú pravidlám štátnej pomoci, ktoré sú vypracované tak, aby obmedzovali akékoľvek narúšanie konkurencie podporou od verejného sektora³⁸. Usmernenia k štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia boli prijaté v roku 2009 a revidované v januári 2013. Stanovuje sa v nich rozsah možnej štátnej pomoci na širokopásmové pripojenie v súvislosti s rýchlosťou 30 Mbps definovaním rôznych oblastí, ako čiernych, sivých či bielych, v závislosti od miery súťaže na poskytnutie pokrytia³⁹. Biele oblasti sú v zásade oprávnené na štátnu pomoc. V sivých oblastiach Komisia musí vykonať podrobnejšiu analýzu, aby overila, či je štátna pomoc potrebná. V čiernych oblastiach sa služby širokopásmového pripojenia poskytujú za súťažných podmienok a štátna pomoc je povolená len za istých podmienok vrátane toho, či dochádza ku „skokovej zmene“ v poskytovaní služby.

68

Komisia zastáva názor, že hoci sa v týchto usmerneniach konkrétne odkazuje na Digitálnu agendu, v ktorej sa uvádza konkrétne 30 Mbps, sú relevantné aj pre rýchlosť 100 Mbps a ciele gigabitovej spoločnosti. Niektoré členské štáty si však vykladajú usmernenia k pravidlám štátnej pomoci odlišne: zastávajú názor, že verejné financovanie je zakázané, keď sa pomocou zvýši rýchlosť nad 30 Mbps v čiernych a sivých oblastiach. Tento odlišný výklad viedol k tomu, že si členské štáty zvolili nevyužívať verejné investície na podporu operátorov v čiernych a sivých oblastiach.

Vytlačenie verejných investícií

69

V súčasnosti neexistuje zákonná povinnosť, aby operátori realizovali svoje plány zavedenia vypracované v procese mapovania. Operátor sa môže rozhodnúť nezaviesť širokopásmové pripojenie v oblasti, v ktorej predtým plánoval investovať. Naopak, operátor sa tiež môže rozhodnúť zaviesť širokopásmové pripojenie v oblasti, v ktorej predtým neplánoval investovať, čím môže potenciálne vytlačiť verejné investície (pozri rámček 8). Oba prípady vedú k oneskoreniu pokrytia širokopásmovým pripojením v oblastiach, kde zlyháva trh.

Niektoré členské štáty zlepšili proces koordinácie investícií do širokopásmového pripojenia, zistili sme však nedostatočnú koordináciu medzi programovými obdobiami v jednom preskúmanom členskom štáte

70

Skontrolovali sme, či členské štáty riadili a kontrolovali projekty širokopásmového pripojenia na správnej úrovni a či zabezpečili úspory z rozsahu ako aj primerané technické a administratívne kapacity. Taktiež sme overili, či členské štáty koordinovali svoje opatrenia medzi programovými obdobiami, aby čo najlepšie prispeli k stratégii členských štátov.

Koordinácia procesu investícií do širokopásmového pripojenia

71

V troch preskúmaných členských štátoch, Írsku, Taliansku a Maďarsku, sme zistili, že koordináciou na primeranej úrovni sa podporilo zavedenie širokopásmového pripojenia a zabezpečili sa úspory z rozsahu. Napríklad v Írsku nad vykonávaním národného plánu širokopásmového pripojenia dohliada ministerstvo komunikácií, klimatických opatrení a životného prostredia. Ministerstvo zabezpečuje, aby sa stratégia v oblasti širokopásmového pripojenia vykonávala s verejnými dotáciami (EFRR a štátny rozpočet), a riadi príslušný proces verejnej súťaže na vnútroštátnej úrovni.

72

V Taliansku v programovom období 2007 – 2013 neboli v počiatočných rokoch zdroje financovania širokopásmového pripojenia koordinované medzi EFRR, EPFRV a vnútroštátnymi fondmi. V programovom období 2014 – 2020 je vykonávanie národného plánu širokopásmového pripojenia zodpovednosťou jediného subjektu, Infratel, spoločnosti v úplnom vlastníctve ministerstva hospodárskeho rozvoja. Infratel je poverená vykonávaním a monitorovaním národného plánu širokopásmového pripojenia vrátane riadenia procesu verejnej súťaže. Infratel tiež koordinuje vnútroštátne a regionálne zdroje financovania a zdroje z EFRR a EPFRV. Rôzne zdroje finančnej podpory tak prispievajú koordinovaným spôsobom k dosiahnutiu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia.

73

V Maďarsku vláda vydala národný plán širokopásmového pripojenia v roku 2014 (Národná infokomunikačná stratégia) a program superrýchleho internetu (SZIP) bol spustený v roku 2015 na zabezpečenie zavedenia rýchleho širokopásmového pripojenia. Zavedenie infraštruktúry širokopásmového pripojenia, financovanie z EFRR a vnútroštátne financovanie sú riadené v programovom období 2014 – 2020 centrálne.

74

V Poľsku sme zistili, že sa koordinácia zdrojov financovania zlepšila. EFRR sa využíval spolu s vnútroštátnym financovaním v programovom období 2007 – 2013. Hoci boli hranice medzi vnútroštátnymi a regionálnymi OP jasne stanovené, došlo k oneskoreniam v oznamovaní systémov pomoci na chrbticovú infraštruktúru v každom regionálnom OP, čo zas viedlo k oneskoreniu v pripojení koncových užívateľov. V rokoch 2014 – 2020 sme nezistili problémy s prekrývaním, pretože sa podpora sprostredkúva v rámci jediného OP EFRR.

75

V Nemecku sme zistili nedostatočnú koordináciu pri využívaní rôznych zdrojov financovania. Zodpovednosť za zavedenie širokopásmového pripojenia je na regionálnej (Länder) a miestnej úrovni, zatiaľ čo finančná podpora je na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, čo vedie k roztrieštenej infraštruktúre širokopásmového pripojenia. Okrem fondov EÚ sprístupnených prostredníctvom dvoch programov EPFRV a ôsmich programov EFRR a federálneho financovania z národného plánu digitálnej agendy na roky 2014 – 2017 má 16 spolkových republík a federálna investičná banka⁴⁰ svoje vlastné programy financovania (bod 56). Do konca decembra 2017 neboli dokončené nijaké projekty, hoci boli vyčlenené viac než 3 mld. EUR regionálnym vládam.

Koordinácia v rámci programových období v Poľsku

76

V Poľsku sme zistili, že orgány nezabezpečili koordinované využívanie fondov v predchádzajúcom a súčasnom programovom období.

77

V programovom období 2007 – 2013 bolo použitých 240 mil. EUR z fondov EÚ na vybudovanie infraštruktúry širokopásmového pripojenia v oblastiach s nedostatočnými službami v piatich rôznych regiónoch vo východnom Poľsku, pričom celkové náklady na projekty dosiahli 347 mil. EUR. Projekty boli považované za veľké projekty a boli schválené priamo Komisiou. Taktiež sa na ne vzťahovalo rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci. Štátne a regionálne orgány očakávali, že pripojenie konečných užívateľov zrealizujú priamo súkromní operátori, alebo že súkromní operátori budú podporení financovaním z OP Digitálne Poľsko v programovom období 2014 – 2020.

78

Výzvy na predkladanie návrhov v rámci OP Digitálne Poľsko však neposkytovali stimuly, aby sa uchádzači pripojili ku chrbticovej infraštruktúre financovanej v období 2007 – 2013. V čase konania auditu v júni 2017 sa používalo menej než 1 % kapacity chrbticovej infraštruktúry. Neboli nám predložené dôkazy o účinnom opatrení, ktoré by Poľsko prijalo na riešenie tejto situácie nedostatočného využívania.

Záver a odporúčania

79

Dospeli sme k záveru, že napriek pokroku nebudú splnené všetky ciele v oblasti širokopásmového pripojenia do roku 2020. Všetky členské štáty dosiahli cieľ základného širokopásmového pokrytia do roku 2016. Dva z piatich kontrolovaných členských štátov možno dosiahnu cieľ pokrytia s rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020, ale vidiecke oblasti zostávajú problémom vo väčšine členských štátov. A napokon, hoci ani jeden z preskúmaných členských štátov pravdepodobne nedosiahne cieľ pripojenia účastníkov do roku 2020, tri z preskúmaných členských štátov môžu byť na základe ich súčasných plánov v dobrej pozícii dosiahnuť ciele do roku 2025. Členské štáty pozitívne zhodnotili podporu poskytnutú Komisiou, ale monitorovanie generálnymi riaditeľstvami nie je koordinované (body 16 až 34).

80

Hoci všetky členské štáty vypracovali stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia, niektoré z nich boli uverejnené až po termíne v roku 2012 a v stratégiách členských štátov, ktoré sme preskúmali, boli nedostatky. Stratégie neboli vždy jednotné s cieľmi stratégie Európa 2020: hoci boli niektoré stanovené ciele ambicióznejšie než ciele v stratégii Európa 2020, ani jeden z preskúmaných členských štátov nezačlenil do svojej stratégie vnútroštátny cieľ týkajúci sa cieľa 3, aby 50% domácností malo pripojenie na ultrarýchle širokopásmové služby (body 36 až 40). Na základe dohody o ex ante kondicionalitách stanovených pre EŠIF na roky 2014 – 2020 sú členské štáty povinné mať vnútroštátne alebo regionálne plány s podrobnosťami o plánovaných investíciách. Komisia posúdila, že všetky preskúmané členské štáty splnili tieto podmienky, ale my sme našli príklad, keď chýbal kľúčový prvok: Nemecko nevypracovalo údaje dostatočnej kvality, aby vytvorilo základ pre ucelený investičný plán, hoci sa kvalita údajov z mapovania v posledných rokoch zlepšila (bod 41).

81

Rozhodnutia členských štátov o investíciách do širokopásmového pripojenia sú ovplyvnené ich existujúcou staršou infraštruktúrou. Na rozdiel od Poľska a Maďarska, staršie telefónne systémy znamenajú, že Taliansko, Írsko a Nemecko majú dobre rozvinutú medenú infraštruktúru. Taliansko a Írsko navrhli svoje investície tak, aby podporili prechod uchádzačov z medenej infraštruktúry na optické vlákno, ktoré dokáže prenášať dáta oveľa vyššou rýchlosťou. Naopak Nemecko v značnej miere využíva technológiu „vektorizácie“. vďaka ktorej sa zvyšuje rýchlosť cez meď, ale neponúka budúcu rýchlosť optiky a tiež potenciálne obmedzuje rozsah konkurencie (body 45 až 48).

82

Rôzne faktory prostredia obmedzili napredovanie členských štátov smerom k splneniu cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia. Týkali sa financovania, konkurenčného a právneho prostredia.

83

Pokiaľ ide o financovanie, z preskúmaných členských štátov len Nemecko neurčilo finančnú podporu potrebnú od verejného sektora, „medzeru vo financovaní“. Hoci Nemecko sprístupnilo viac než 8 mld. EUR z rôznych zdrojov, nie je jasné, či to bude stačiť. Z ďalších štyroch členských štátov len Maďarsko a Taliansko vyčlenili dostatočné verejné zdroje na dosiahnutie cieľa 2, rýchleho širokopásmového pripojenia všetkých domácností. Napríklad v Poľsku dva z finančných nástrojov uvedených v jeho národnom pláne neboli zavedené a potenciálne nové zdroje financovania neboli určené (body 52 až 57).

84

EIB má celý rad úverov a finančných nástrojov v závislosti od veľkosti projektu a miery rizika. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) je navrhnutý na financovanie rizikovejších, väčších projektov. Preskúmali sme úver vo výške 500 mil. EUR poskytnutý EIB z tohto fondu na projekt širokopásmového pripojenia. Tento projekt sa nezameral na zavedenie širokého pásma v bielych a sivých oblastiach a využil už podporu z EFRR vo výške takmer 400 mil. EUR. Úver preto nebol v súlade s cieľom financovať rizikovejšie projekty širokopásmového pripojenia (body 58 až 60).

85

Právne a konkurenčné prostredie v Maďarsku, Taliansku a Poľsku bolo primerané. V Írsku obmedzenia týkajúce sa právomoci vnútroštátneho regulačného orgánu presadzovať svoje rozhodnutia môžu znížiť mieru účinnej súťaže, zatiaľ čo konkurenčné prostredie v Nemecku bolo ovplyvnené celým radom problémov. Nemecko bolo ovplyvnené aj skutočnosťou, že operátori neboli zákonnom viazaní dodržať svoje predchádzajúce záväzky ohľadom investičných plánov, čo potenciálne viedlo k ďalším obmedzeniam v poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia v oblastiach s obmedzenou konkurenciou. V roku 2013 Komisia aktualizovala svoje usmernenia k štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia. Zistili sme však, že niektoré členské štáty vykladajú tieto usmernenia takým spôsobom, ktorý môže obmedziť verejné financovanie, ktoré poskytujú na širokopásmové pripojenie v oblastiach, v ktorých už je pokrytie rýchlosťou 30 Mbps (body 63 až 69).

86

Vzhľadom na celý rad rôznych zdrojov financovania, ktoré majú členské štáty k dispozícii, a dlhé príslušné obdobia, je účinná koordinácia kľúčom k úspešnej investícii do širokopásmového pripojenia. V Írsku, Taliansku a Maďarsku sme zistili, že koordináciou na primeranej úrovni sa podporilo poskytovanie širokopásmového pripojenia a zabezpečili sa úspory z rozsahu. Nebolo tomu tak v Nemecku. A napokon, Poľsko vynaložilo približne 240 mil. EUR v programovom období 2007 – 2013 na infraštruktúru širokopásmového pripojenia na východe krajiny. Nebol však stimul, aby operátori následne využívali túto infraštruktúru. V čase konania auditu v júni 2017 sa využívalo menej než 1 % infraštruktúry, pričom sme nenašli dôkazy, že by poľské orgány riešili tento problém (body 76 až 78).

87

Naše odporúčania sú zoskupené v troch oblastiach: strategické plánovanie, regulačné prostredie a podpora konkurencie.

Strategické plánovanie

1. Komisia by mala od všetkých členských štátov požadovať, aby na základe súčasného napredovania k dosiahnutiu troch cieľov stratégie Európa 2020 poukázali na tie oblasti, v ktorých ciele nemusia byť dosiahnuté do roku 2020 vrátane možných nápravných opatrení.

   Plánovaný dátum vykonania: september 2018.

2. Všetky členské štáty by mali v rámci príprav na programové obdobie po roku 2020 vypracovať revidované plány, v ktorých uvedú, ako plánujú splniť príslušné všeobecné ciele v oblasti širokopásmového pripojenia po roku 2020 [či už ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025 alebo iné.

   Plánovaný dátum vykonania: december 2019.

3. Komisia by mala na programové obdobie po roku 2020 vypracovať spoločné, jednotné ukazovatele výstupov a výsledkov, ktoré sa použijú v operačných programoch členských štátov, čo umožní sledovať napredovanie oproti príslušným cieľom na vysokej úrovni zohľadniac potrebu obmedziť počet ukazovateľov.

   Plánovaný dátum vykonania: december 2019.

Regulačné prostredie

1. Všetky členské štáty by mali preskúmať mandát svojich vnútroštátnych regulačných orgánov v súlade s revidovaným regulačným rámcom EÚ pre telekomunikácie s cieľom zabezpečiť, aby mohli stanoviť prevádzkovateľom odporúčania a nápravné opatrenia (vrátane sankcií za neplnenie).

   Plánovaný dátum vykonania: december 2019.

2. Komisia by mala členským štátom objasniť uplatňovanie usmernení k štátnej pomoci, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa rýchlosti pripojenia 100 Mbps a gigabitovej spoločnosti.

   Plánovaný dátum vykonania: december 2018.

Podpora súťaže prostredníctvom financovania

1. Komisia by mala podporovať členské štáty, aby poskytovali podnety na zavedenie veľkoobchodných otvorených sietí v bielych a sivých oblastiach prostredníctvom vypracovania primeraného právneho rámca, pokynov a usmernení. Tento typ sietí by mal podporiť primerané konkurenčné prostredie, čo povedie k lepšiemu poskytovaniu služieb pre užívateľov.

   Plánovaný dátum vykonania: do júna 2020.

2. Komisia by mala šíriť osvedčené postupy, vydávať pokyny a usmernenia, aby orgány členských štátov podporovali sústreďovanie menších projektov, aj je to vhodné, s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu. Tým by mali byť projekty komerčne rentabilnejšie, čo by malo uľahčiť prístup k financovaniu.

   Plánovaný dátum vykonania: december 2018.

3. EIB by mala zamerať svoju podporu z EFSI a Investičného fondu pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE na malé a stredné projekty v oblastiach, v ktorých je podpora verejného sektora najpotrebnejšia, v súlade s cieľom podporovať rizikovejšie projekty. Okrem toho by ukazovatele výstupov a výsledkov pri ukončení projektov mali zahŕňať, ak je to relevantné, počet pokrytých a pripojených priestorov v bielych a sivých oblastiach a uvedenie dosiahnuteľných rýchlostí širokopásmového pripojenia.

   Plánovaný dátum vykonania: december 2018.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana IVANOVA, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 21. marca 2018.

Glosár a skratky

Ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025: V septembri 2016 Komisia určila vo svojom oznámení všeobecne známom ako „gigabitová spoločnosť do roku 2025“ tri strategické ciele do roku 2025, ktoré dopĺňajú ciele stanovené v digitálnej agende do roku 2020.

Ciele stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia: Ciele v oblasti širokopásmového pripojenia stanovené v Digitálnej agende pre Európu, jednej zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 prijatej Komisiou v roku 2010. Ide o tieto ciele: i) do roku 2013 sprístupniť základné širokopásmové pripojenie všetkým Európanom (od 144 Kbps do 30 Mbps); ii) zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu (> 30 Mbps); a aby iii) do roku 2020 malo 50% alebo viac európskych domácností ultrarýchle internetové pripojenie (> 100 Mbps).

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

EFSI: Európsky fond pre strategické investície

EŠIF: Európske štrukturálne a investičné fondy

Etablovaný prevádzkovateľ: Spoločnosť, ktorá kedysi fungovala ako monopol, ale ktorá teraz ponúka služby v súťaži. Mnoho etablovaných prevádzkovateľov zdedilo výhody vďaka svojmu monopolnému postaveniu (napr. siete a zákazníkov).

EÚ: Európska únia

Ex ante kondicionality: Podmienky, založené na vopred definovaných kritériách, ktoré sa považujú za nevyhnutné podmienky účinného a efektívneho využívania podpory Únie. Pri vypracúvaní operačných programov (OP) Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) v programovom období 2014 – 2020 musia členské štáty posúdiť, či boli tieto podmienky splnené. Ak splnené neboli, musia sa pripraviť akčné plány, aby sa zabezpečilo splnenie týchto podmienok do 31. decembra 2016.

Gbps: Jednotka prenosu dát rovnajúca sa 1 000 000 000 bitov za sekundu.

GR: Generálne riaditeľstvo

GR AGRI: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR CNECT: GR pre komunikačné siete, obsah a technológie

GR COMP: GR pre hospodársku súťaž

GR ECFIN: GR pre hospodárske a finančné záležitosti

GR REGIO: GR pre regionálnu a mestskú politiku

Chrbtica: Primárny vysokorýchlostný hardvér a prenosové linky telekomunikačnej siete (napr. internetu).

Kbps: Jednotka prenosu dát rovnajúca sa 1 000 bitov za sekundu.

Mbps: Jednotka prenosu dát rovnajúca sa 1 000 000 bitov za sekundu.

NPE: Nástroj na prepájanie Európy

NPŠP: Národný plán širokopásmového pokrytia

OP: Operačný program

Pripojenie: V kontexte tejto správy je pripojenie ukazovateľom vybraným Európskou komisiou. Vymedzuje sa ako percento domácností s predplateným širokopásmovým pripojením v porovnaní k celkovému počtu domácností.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II Investície na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia. Iliana Ivanova, predsedajúca tejto komory, je členkou-spravodajkyňou. Podporu jej poskytli Mihail Stefanov, vedúci kabinetu, a James Verity, atašé kabinetu; Niels-Erik Brokopp, hlavný manažér; Romuald Kayibanda, vedúci úlohy; Przemyslaw Dowgialo, Alessandra Falcinelli, Anna Fiteni, Agota Marczinko, Ana Popescu, Michael Spang, Lutz Venske a Angelika Zych, audítori.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-872-9799-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/69507	QJ-AB-18-008-SK-N
HTML	ISBN 978-92-872-9827-0	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/581339	QJ-AB-18-008-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: http://europa.eu

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/web/general-publications/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk/home?) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.