Pandémia ochorenia COVID-19 viedla k mnohým ľudským tragédiám, obmedzeniu pohybu a spomaleniu hospodárskeho rastu. EÚ rýchlo prijala opatrenia na ochranu životov a živobytia a vypracovala spoločnú európsku reakciu na výzvy v oblasti verejného zdravia a hospodárstva.

Čo robí EÚ

Solidarita je jadrom spoločnej európskej reakcie na ochorenie COVID-19. EÚ mobilizuje všetky zdroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom pomôcť členským štátom koordinovať ich vnútroštátne reakcie. Patrí sem poskytovanie objektívnych informácií o šírení vírusu, zavádzanie účinných opatrení na jeho obmedzenie a nápravu hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou.

Zdravotná rezerva RescEU, prvá spoločná európska zásoba núdzového zdravotníckeho vybavenia pomohla členským štátom, ktoré čelia nedostatku vybavenia. Stratégia EÚ v oblasti vakcín sa snaží urýchliť vývoj, výrobu a distribúciu vakcín proti ochoreniu COVID-19. EÚ financovala časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín s cieľom urýchliť vývoj a výrobu sľubných vakcín v rámci stratégie ich nákupu. K dnešnému dňu bolo na používanie v EÚ povolených päť bezpečných a účinných vakcín, a to na základe pozitívnych vedeckých odporúčaní Európskej agentúry pre lieky.

Do apríla 2021 Komisia zabezpečila až 2,6 miliardy dávok vakcín a rokovania o ďalších dávkach pokračujú. V januári 2021 Komisia vyzvala členské štáty na urýchlenie nasadzovania vakcín v celej EÚ. Dodávky vakcín do členských štátov sa neustále zvyšujú a zrýchľuje sa aj tempo očkovania. Komisia spolupracuje aj s priemyselným odvetvím na zvýšení kapacity na výrobu vakcín.

Začali sa práce na rýchlejšej výrobe bezpečných a účinných vakcín na nové varianty vírusu. Vo februári 2021 Komisia spustila Inkubátor HERA s cieľom pripraviť sa na nové varianty ochorenia COVID-19 a zabezpečiť rýchly vývoj a výrobu bezpečných a účinných vakcín proti nim.

Rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU a plán obnovy poskytne 1,8 bilióna EUR podporu ľuďom, podnikom a regiónom, a to najmä v tých oblastiach, ktoré kríza zasiahla najviac. Okrem toho Iniciatíva SURE (podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii) pomáha zachovať pracovné miesta a podporiť rodiny v 19 členských štátoch.

V marci 2021 Komisia predložila návrh, ktorým sa zavedie digitálny COVID preukaz na uľahčenie bezpečného voľného pohybu občanov v EÚ počas pandémie.

EÚ je odhodlaná zaistiť, aby sa bezpečné vakcíny dostali do všetkých kútov sveta. Komisia a členské štáty prisľúbili vyše 2,2 miliardy EUR pre COVAX, globálnu iniciatívu zameranú na zabezpečenie spravodlivého prístupu k vakcínam proti COVID-19 a podporu očkovania v partnerských krajinách.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response_sk

Otázka zdravia je jednou z hlavných priorít Európskej únie. Politika EÚ v oblasti zdravia dopĺňa politiky členských štátov tak, aby bolo zabezpečené, že každý človek žijúci v Únii je chránený pred závažným cezhraničným ohrozením zdravia a má prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Hoci je organizácia zdravotnej starostlivosti zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, EÚ dopĺňa vnútroštátne politiky na dosiahnutie spoločných cieľov. Politika EÚ v oblasti zdravia sa zameriava na riešenie vážnych zdravotných hrozieb v celej EÚ, na prevenciu ochorení a na zabezpečenie rovnakej šance na dobré zdravie a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Spolupráca takisto prináša v dôsledku spojenia zdrojov úspory z rozsahu.

Čo robí EÚ

Ambíciou EÚ je zabezpečiť dostupnosť, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ, a preto prijíma opatrenia v oblasti vakcinácie (vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19), boja proti antimikrobiálnej rezistencii a prevencie a obmedzovania pandémií a ďalších infekčných ochorení.

Úloha EÚ pri príprave na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia a pri reakcii na ne je pre ochranu občanov v Európe zásadná. V tejto súvislosti predsedníčka Komisie von der Leyenová oznámila zámer vytvoriť silnejšiu európsku zdravotnú úniu, v rámci ktorej sa budú štáty spoločne zaoberať zdravotnými krízami, problematikou nádorových ochorení a nedostatkom liekov.

Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí v Európe a zároveň predstavuje značnú finančnú záťaž pre systémy zdravotnej starostlivosti. To je dôvod, prečo bol vytvorený európsky plán na boj proti rakovine, v rámci ktorého EÚ podporuje prevenciu, odhaľovanie, včasnú diagnostiku a liečbu tohto ochorenia, ako aj kvalitu života pacientov s rakovinou či už vyliečených osôb. EÚ aktívne bojuje proti fajčeniu prijímaním právnych predpisov o tabaku a podporovaním zdravého životného štýlu.

Cieľom farmaceutickej stratégie EÚ je zabezpečiť pacientom prístup k cenovo dostupným liekom vrátane liekov na zriedkavé choroby. V záujme posilnenia pripravenosti na krízu bude taktiež podporovať inovácie a rôznorodosť dodávateľských reťazcov.

Hlavným nástrojom na vykonávanie politík EU v oblasti zdravia je EU4Health program s rozpočtom vo výške 5,1 miliardy EUR. Finančné prostriedky budú určené na podporu prevencie chorôb a pripravenosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti v Európe. Okrem toho sa z programu Horizont Európa investuje 5,4 miliardy EUR do výskumu a inovácií súvisiacich so zdravím.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb posudzuje vznikajúce hrozby tak, aby zdravotnícke orgány EÚ a vnútroštátne zdravotnícke orgány mohli rýchlo reagovať. S cieľom zabezpečiť, aby sa pacientom poskytovala najlepšia liečba, všetky lieky v EÚ musia byť pred uvedením na trh schválené na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie (prostredníctvom Európskej agentúry pre lieky).

Európsky preukaz zdravotného poistenia pomáha cestujúcim dostať sa k liečbe, ak ochorejú počas návštevy inom členskom štáte, zatiaľ čo v právnych predpisoch EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sú stanovené práva občanov pri prekračovaní hranice z dôvodu plánovanej starostlivosti. Prostredníctvom európskych referenčných sietí môžu pacienti so zriedkavými alebo komplikovanými chorobami využívať najlepšie odborné znalosti z celej Európy bez toho, aby opustili svoju krajinu.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/health/home_sk

Európska zelená dohoda je akčným plánom EÚ na dosiahnutie toho, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Ide o stratégiu rastu, ktorej cieľom je do roku 2050 vytvoriť moderné a konkurencieschopné európske hospodárstvo bez čistých emisií skleníkových plynov, ktoré efektívne využíva zdroje a na nikoho nezabudne.

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia ohrozujú Európu a svet. Atmosféra sa otepľuje a klíma sa mení.

Ochrana životného prostredia a hospodársky rast môžu ísť ruka v ruke. EÚ v rozmedzí rokov 1990 a 2019 znížila svoje emisie skleníkových plynov o 24 %, zatiaľ čo v hospodárstve sa zaznamenal nárast o 60 %.

Čo robí EÚ

V Európskej zelenej dohode sa stanovuje, ako možno Európu do roku 2050 zmeniť na prvý klimaticky neutrálny kontinent. Dosiahnutie tohto cieľa znamená vybudovanie čistého a obehového hospodárstva, obnovu biodiverzity a zníženie znečistenia. Vyžaduje si to prijatie opatrení všetkými odvetviami hospodárstva vrátane:

• investovania do technológií šetrných voči životnému prostrediu,
• podpory priemyslu v záujme inovácií,
• zavádzania ekologickejších, lacnejších a zdravších foriem súkromnej a verejnej dopravy,
• dekarbonizácie sektora energetiky,
• zabezpečenia väčšej hospodárnosti budov,
• spolupráce s medzinárodnými partnermi v záujme lepších globálnych noriem kvality životného prostredia.

EÚ sa zaviazala stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a stanovila cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vôbec prvý európsky právny predpis v oblasti klímy stanoví tieto ciele a zabezpečí, aby k ich plneniu prispeli všetky politiky EÚ.

Vyžaduje si to značné investície z prostriedkov EÚ a verejného sektora jednotlivých členských štátov, ako aj zo súkromného sektora. Investičný plán Európskej zelenej dohody zmobilizuje udržateľné investície na úrovni minimálne 1 bilióna EUR. Mechanizmus spravodlivej transformácie zabezpečí, aby žiadny región na transformáciu nedoplatil, a preto poskytne cielenú podporu, ktorá v najviac postihnutých regiónoch zaktivuje najmenej 55 miliárd eur. Opatrenia v oblasti klímy sú súčasťou všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, pričom najmenej 30 % z rozpočtu na obdobie 2021–2027 je venovaných na iniciatívy súvisiace s klímou.

Európska zelená dohoda vychádza z ambiciózneho cieľa, ktorým je zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity transformáciou našich potravinových systémov, využívania lesov, pôdy, vôd a morí, ako aj energetických, mestských a priemyselných systémov. Nová priemyselná stratégia EÚ pomôže európskemu priemyslu nasmerovať dvojakú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite a vedúcemu postaveniu v digitálnej oblasti. Digitálne technológie budú zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2050, napríklad optimalizáciou využívania energie v mnohých odvetviach vrátane poľnohospodárstva, dopravy a výroby.

Zmena klímy a strata biodiverzity sú globálnymi hrozbami a EÚ bude naďalej viesť medzinárodné úsilie na podporu vykonávania ambicióznych politík v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky na celom svete.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk

EÚ usilovne pracuje na tom, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska zelená dohoda je plánom na dosiahnutie tohto cieľa; a to znižovaním emisií skleníkových plynov, investovaním do ekologických technológií a ochranou nášho životného prostredia a zároveň riešením neodvratných dôsledkov zmeny klímy.

EÚ prijíma opatrenia v reakcii na zmeny, ktoré nastávajú v klíme Zeme a prejavujú sa predovšetkým zvyšovaním globálnej teploty v dôsledku nárastu emisií skleníkových plynov, ktorý spôsobuje ľudská činnosť. Vyššie priemerné teploty majú mnoho dôsledkov vrátane častejších extrémnych poveternostných javov, ako sú záplavy, suchá a búrky. Tie nepredstavujú priamu hrozbu len pre ľudí, ale ohrozená môže byť aj výroba potravín a dostatok vody, čo môže zase vyvolať hladomor, konflikty a migráciu.

Čo robí EÚ

EÚ stojí na čele celosvetového úsilia v boji proti zmene klímy. Aktívne spolupracuje s ostatnými krajinami a regiónmi na dosiahnutí cieľov Parížskej dohody, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciu, a obmedziť nárast na 1,5 °C.

EÚ sa zaviazala stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a stanovila cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V prvom európskom právnom predpise v oblasti klímy budú tieto ciele pevne zakotvené. Ambiciózny balík opatrení tvoriaci Európsku zelenú dohodu umožní európskym občanom a podnikom čerpať výhody z udržateľnej ekologickej transformácie, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne.

Táto transformácia si vyžaduje, aby sa na nej podieľali všetky sféry hospodárstva a spoločnosti. Jednotlivci a komunity sa môžu zapojiť prostredníctvom Európskeho klimatického paktu, ktorý vyzýva všetkých, aby sa stali súčasťou budovania ekologickejšej Európy.

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zahŕňa opatrenia ako budovanie protipovodňových bariér, pestovanie plodín odolných voči suchám a zmenu stavebných noriem, a taktiež podporuje medzinárodné opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy.

Neriešenie zmeny klímy by bolo pre EÚ a zvyšok sveta veľmi nákladné. Rastúci dopyt po čistých technológiách zároveň predstavuje príležitosť na inovácie, modernizáciu priemyslu a tvorbu zelených pracovných miest a rastu. Európska zelená dohoda je stratégiou rastu, prostredníctvom ktorej sa tieto ciele využijú. Opatrenia v oblasti klímy sú súčasťou všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, pričom najmenej 30 % z rozpočtu na roky 2021 – 2027 je určených na iniciatívy súvisiace s klímou.

EÚ zaviedla komplexný súbor opatrení na zníženie emisií zo všetkých odvetví hospodárstva. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami znižuje nákladovo efektívnym spôsobom emisie z priemyslu, elektrární a leteckej dopravy v Európe. Členské štáty sa dohodli aj na národných cieľoch znižovania emisií v iných odvetviach, akými sú doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Viac informácií: https://climate.ec.europa.eu/index_sk

Environmentálne normy EÚ patria k najprísnejším na svete. Chránia prírodu a kvalitu života ľudí, ekologické hospodárstvo a zabezpečujú šetrné využívanie prírodných zdrojov.

V súčasnosti však stojíme pred vážnymi globálnymi výzvami, ku ktorým patrí zmena klímy, strata biodiverzity či nedostatok zdrojov. Riešenie týchto výziev je naliehavé a bude si vyžadovať hlbokú a rýchlu transformáciu našej spoločnosti, spôsobu života i spôsobu výroby a spotreby. Zotavenie EÚ z pandémie COVID-19 musí byť ekologické, musí zvýšiť odolnosť Európy a musí byť aj spravodlivé a inkluzívne pre všetkých.

Politika EÚ v oblasti životného prostredia zohráva kľúčovú úlohu pri podpore Európskej zelenej dohody. Urýchľuje prechod na klimaticky neutrálne a regeneratívne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré našej planéte vracia viac, než z nej čerpá.

Čo robí EÚ

EÚ sa snaží znížiť vplyv výroby a spotreby tovarov a služieb na životné prostredie. Na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a na zastavenie straty biodiverzity je nevyhnutné stať sa obehovým hospodárstvom, v ktorom sa hodnota výrobkov a materiálov uchováva čo najdlhšie a v ktorom sa minimalizuje plytvanie a využívanie zdrojov.

Cieľom nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý je jedným z hlavných blokov zelenej dohody, je dosiahnuť, aby sa udržateľné výrobky stali v EÚ normou. Plán sa zameriava na oblasti s najväčším potenciálom, ako je napríklad elektronika, batérie a vozidlá, textil, stavebníctvo a potraviny. Súčasťou plánu je stratégia pre plasty, ktorá sa zameriava na to, aby boli všetky plastové obaly v EÚ do roku 2030 opätovne použiteľné alebo recyklovateľné. Nové predpisy sa zameriavajú aj na jednorazové plasty.

EÚ musí chrániť prírodné zdroje a zastaviť úbytok ohrozených druhov a biotopov. V rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sa okrem iného rozšíria chránené oblasti na pevnine a na mori, vysadia miliardy stromov a podporia udržateľné poľnohospodárske postupy. Stratégia bude vychádzať z projektu Natura 2000, existujúcej sústavy chránených prírodných oblastí sústavy v celej EÚ, kde udržateľná ľudská činnosť môže spoločne koexistovať so vzácnymi a zraniteľnými druhmi a biotopmi.

V záujme ochrany ľudí pred environmentálnymi tlakmi a zdravotnými rizikami chce EÚ zaručiť bezpečnú pitnú vodu a čistú vodu na kúpanie, zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť hluk a znížiť alebo odstrániť účinky škodlivých chemických látok.

EÚ zohráva vedúcu úlohu aj v medzinárodnom úsilí o podporu udržateľného rozvoja. Environmentálne výzvy sa nezastavujú na hraniciach. Na to, aby vzduch, voda a oceány zostali čisté, pôda a ekosystémy boli využívané udržateľným spôsobom a zmeny klímy zostali na zvládnuteľnej úrovni, budú potrebné ďalšie opatrenia. Environmentálne normy sa zohľadňujú aj v obchodných dohodách EÚ s inými krajinami.

Viac informácií: https://‍ec.europa.eu/‍info/topics/‍environment_en

Cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky je zabezpečiť bezpečné, konkurencieschopné a cenovo dostupné dodávky energie a zároveň plniť ciele v oblasti klímy.

Európa čelí viacerým závažným problémom v oblasti energetiky. Okrem zaistenia bezpečných dodávok energie pre všetkých, a to za primerané ceny, musí EÚ prejsť z hospodárstva založeného na fosílnych palivách na čistejší, uhlíkovo neutrálny systém.

Na uskutočnenie tohto prechodu treba, aby sa EÚ stala energeticky efektívnejšou, zvýšila investície do obnoviteľnej energie, uplatňovala inovácie a nové technológie, zlepšila cezhraničné prepojenia v oblasti energetiky a znížila závislosť od dovozu energie.

Čo robí EÚ

Každý členský štát sám rozhoduje o výbere svojich energetických zdrojov, ale koordinácia pravidiel na úrovni EÚ im umožňuje plniť spoločné politické ciele.

Klíma a energetika sú neoddeliteľne prepojené. Energia má 75 % podiel na emisiách skleníkových plynov v EÚ. EÚ plánuje zásadne zmeniť energetický systém, aby splnila svoj cieľ a stala sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou.

Energetická únia prispeje k tejto transformácii zlepšením synergií s inými oblasťami politiky, akými sú doprava, výskum a inovácie, digitalizácia, obehové hospodárstvo a udržateľné financovanie.

Balík právnych predpisov v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov pomôže urýchliť čistú energetickú transformáciu a plniť záväzky EÚ prijaté v rámci Parížskej dohody.

Dekarbonizácia energetiky využívaním energie z obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody. Energia z obnoviteľných morských zdrojov patrí medzi technológie s najväčším potenciálom. EÚ okrem toho podniká kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti vrátane renovácie miliónov európskych budov a zavádzania ekodizajnu a energetických štítkov.

Navrhované stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a vodíkové technológie s cieľom pripraviť pôdu pre úplne dekarbonizované, efektívnejšie, flexibilné a prepojenejšie odvetvie energetiky. Komisia sa okrem toho zaoberá novými výzvami, ako je dekarbonizácia plynárenského odvetvia, napríklad znížením emisií metánu.

Riešenie týchto výziev na úrovni EÚ poskytuje aj nové príležitosti pre rast, zamestnanosť, výskum a konkurencieschopnejší a udržateľnejší trh s energiou. Spotrebitelia by taktiež mali čerpať výhody z práva na zmenu dodávateľov energie, a v konečnom dôsledku z nižších výdavkov v domácnostiach či menej znečisteného ovzdušia. Medzi ďalšie politiky a opatrenia, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby EÚ splnila svoje ciele, patria:

• nové cezhraničné siete pre plyn a elektrickú energiu vrátane projektov na lepšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie do siete,
• opatrenia na zintenzívnenie rozvoja sektora batérií vrátane vytvorenia Európskej aliancie pre batérie s cieľom vybudovať technologické a výrobné kapacity na ich výrobu v EÚ,
• realizácia iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny prechádzajúce na čisté zdroje energie, z ktorých bude mať úžitok každý, a
• prispievanie k medzinárodnému projektu ITER v oblasti jadrovej syntézy, ktorý je jedným z najambicióznejších projektov v oblasti energetiky na svete.

Viac informácií: https://energy.ec.europa.eu/index_en

Dopravná politika EÚ pomáha udržiavať dynamiku hospodárstva tým, že rozvíja modernú infraštruktúru, ktorá umožňuje rýchlejšie a bezpečnejšie cestovanie a zároveň podporuje udržateľné a digitálne riešenia.

Európa potrebuje efektívne dopravné spojenia na podporu podnikania, rastu a zamestnanosti, cestovného ruchu a voľnočasových aktivít, ale aj väzieb medzi ľuďmi. Doprava významnou mierou prispieva k rozvoju hospodárstva. V tomto odvetví je priamo zamestnaných približne 10 miliónov ľudí. Dopravná politika EÚ sa zameriava na vytvorenie jednotného európskeho priestoru odolného voči krízam, v ktorom bude čistejšia a ekologickejšia doprava a spravodlivá hospodárska súťaž.

Čo robí EÚ

Vďaka opatreniam EÚ zaznamenalo odvetvie dopravy v Európe za posledných 20 rokov značný pokrok – cestovanie lietadlom, po mori aj po súši je bezpečnejšie; pracovníci v doprave majú lepšie pracovné podmienky; máme k dispozícii viac a lacnejších možností mobility a dosiahol sa rýchly pokrok smerom k čistejším a digitálnym riešeniam.

Na dopravu pripadá štvrtina emisií skleníkových plynov v EÚ. Cieľom Európskej zelenej dohody je do roku 2050 ich znížiť o 90 %. Dosiahnutie udržateľnejšej a inteligentnejšej mobility znamená poskytovanie cenovo dostupnejších, prístupnejších, zdravších a čistejších alternatív. Kľúčovým cieľom je podporiť zavádzanie ekologických vozidiel a alternatívnych palív a posilniť úlohu udržateľných druhov dopravy, ako je napríklad železničná doprava. Európsky rok železníc v roku 2021 upozorňoval na výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného dopravného prostriedku.

Zásadný význam má zlepšenie efektívnosti dopravy. Tu budú prínosom napríklad digitálne technológie umožňujúce rozvoj automatizovanej mobility a inteligentných systémov riadenia dopravy, ktoré zároveň urobia dopravu ekologickejšou.

Politika EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry financovaná prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy s rozpočtom viac ako 25,8 miliardy EUR, má za cieľ prepojiť celý kontinent. To predpokladá preklenutie rozdielov medzi vnútroštátnymi dopravnými sieťami a podporu investícií do cezhraničných prepojení. Prioritou sú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj infraštruktúry pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Doprava je základom jednotného trhu a udržiava chod hospodárstva EÚ. Vďaka budovaniu jednotného európskeho trhu v oblasti letectva a pokračovaniu iniciatívy jednotné európske nebo je letecká dopravy jednoduchšia a lacnejšia. Licencované železničné spoločnosti môžu teraz ponúkať svoje služby kdekoľvek v EÚ a prepravné spoločnosti môžu pôsobiť vo viacerých krajinách.

Bezpečnosť a ochrana sú prvoradé. Aj keď sa v poslednom období dosiahol v tejto oblasti pozitívny vývoj, v roku 2020 v dôsledku dopravných nehôd prišlo o život približne 18 800 ľudí. EÚ sa preto usiluje o zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Dopravná politika EÚ pomáha cestujúcim aj inými spôsobmi: Cestujúci v leteckej, železničnej, lodnej a autobusovej doprave v EÚ si môžu v prípade meškania alebo zrušenia spojov uplatňovať svoje práva.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/transport/index_en

Spoločná poľnohospodárska politika zabezpečuje stabilné a cenovo dostupné dodávky potravín vyrábané udržateľným spôsobom pre 447 miliónov spotrebiteľov v EÚ. Pomáha aj pri riešení zmeny klímy, spravovaní našich prírodných zdrojov a podpore zamestnanosti a rastu vo vidieckych oblastiach.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) sa uplatňuje vo všetkých členských krajinách a hradí sa z rozpočtu EÚ. Podporuje sa ňou životne dôležité potravinárske a poľnohospodárske odvetvie EÚ, ktoré poskytuje takmer 40 miliónov pracovných miest.

Krízy ako zmena klímy či pandémia COVID-19 slúžia ako varovanie, že náš potravinový systém je v ohrození a musí sa stať odolnejším. Zdravší a udržateľnejší potravinový systém EÚ je základným kameňom Európskej zelenej dohody.

Čo robí EÚ

SPP poskytuje podporu týmito spôsobmi:

• Priame platby, ktoré podporujú príjmy poľnohospodárov. Týmito opatreniami sa kompenzujú riziká a neistoty spojené s poľnohospodárstvom. Prideľujú sa pod podmienkou dodržiavania prísnych pravidiel v oblasti bezpečnosti potravín, životného prostredia a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.
• Trhové opatrenia na riešenie zložitých situácií, ako je náhly pokles dopytu v dôsledku zdravotnej hrozby alebo pokles cien v dôsledku dočasnej nadmernej ponuky.
• Programy rozvoja vidieka (spolufinancované krajinami EÚ), ktorými sa podporujú inovácie a konkurencieschopnosť, aby sa vidiecke oblasti stali atraktívnymi miestami pre život a prácu.

V roku 2019 podporila EÚ poľnohospodárov celkovou sumou vo výške 57,98 miliardy EUR, pričom takmer tri štvrtiny z tejto sumy predstavovala podpora príjmov.

Návrhy budúcej SPP chcú presunúť dôraz z pravidiel a dodržiavania predpisov na výkon a výsledky. Ich cieľom je podporiť udržateľné a konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, ktoré dokáže prispieť k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Poľnohospodári, agropotravinárske podniky, lesníci a vidiecke spoločenstvá zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých otázkach. Jednou z nich je stratégia „z farmy na stôl“, ktorej cieľom je chrániť životné prostredie udržateľnou výrobou a spotrebou potravín. Zámerom tejto stratégie je podporovať zdravé potraviny pre všetkých, predchádzať potravinovým stratám a plytvaniu potravinami a zároveň zabezpečiť poľnohospodárom živobytie. Budúca SPP je úzko prepojená so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a má sa vykonávať od 1. januára 2023, pričom závisí od konečnej dohody medzi Parlamentom a Radou EÚ.

Cieľom všeobecného potravinového práva EÚ je chrániť zdravie ľudí a záujmy spotrebiteľov a zároveň dohliadať na účinné fungovanie jednotného trhu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín poskytuje poradenstvo v otázkach súvisiacich s potravinami s cieľom chrániť ľudí, zvieratá, rastliny a životné prostredie. Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá pomáha zabezpečiť, aby boli z obchodov odstránené potraviny, ktoré nie sú v súlade s európskymi pravidlami. Vždy, keď dôjde k vypuknutiu nákazy zvierat alebo otrave potravín, môžu orgány EÚ sledovať pohyb potravinových výrobkov prostredníctvom systému TRACES.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries_sk

Oceány produkujú väčšinu kyslíka, ktorý dýchame, regulujú počasie a klímu a sú domovom väčšiny rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Sú tiež dôležitými hnacími silami európskeho hospodárstva a poskytujú nám potraviny, pracovné miesta, dopravu a rekreáciu. EÚ sa usiluje chrániť naše moria a oceány a zabezpečiť, aby zostali environmentálne a hospodársky udržateľné pre budúce generácie.

Čo robí EÚ

S obratom 650 miliárd EUR v roku 2018 a počtom takmer 4,5 milióna zamestnaných ľudí sa odvetviu modrého hospodárstva EÚ naozaj darí. Cieľom stratégie EÚ pre udržateľné modré hospodárstvo je využiť potenciál udržateľného rastu v morskom a námornom odvetví ako celku.

Vďaka výskumu a inováciám sú moria a oceány zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov, nerastných surovín a liekov. EÚ má jedinečné podmienky na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov na mori vďaka množstvu a rôznorodosti svojich morských oblastí a neustále klesajúcim nákladom na nové zariadenia. Návrhy na maximalizáciu tohto potenciálu pomôžu EÚ splniť cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou.

EÚ tieto nové príležitosti využíva a zároveň zohráva dôležitú úlohu pri podpore zodpovedného a udržateľného využívania morí v Európe aj na celom svete.

Cieľom spoločnej rybárskej politiky EÚ je zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra (chov rýb za kontrolovaných podmienok) boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľné. Jej cieľom je podporiť dynamické a udržateľné odvetvie rybolovu, zachovať zdroje a chrániť morské prostredie a zároveň zabezpečiť primeranú životnú úroveň rybárskych komunít. Obsahuje súbor pravidiel týkajúcich sa riadenia európskych rybárskych flotíl a ochrany populácií rýb. S cieľom zabrániť nadmernému rybolovu sa pre každú krajinu EÚ stanovujú kvóty, ktoré určujú, koľko z každého druhu možno uloviť. Povinnosť vylodiť úlovky zas zabraňuje nehospodárnemu vyhadzovaniu neželaných druhov rýb.

EÚ zaviedla chránené oblasti na ochranu morských ekosystémov a ich biodiverzity a jej cieľom je chrániť do roku 2030 aspoň 30 % morí EÚ. Okrem toho pravidlá EÚ týkajúce sa boja proti morskému odpadu znižujú negatívny vplyv desiatich jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na európskych plážach a moriach spolu so strateným a opusteným rybárskym výstrojom.

Spoločná rybárska politika EÚ a námorná politika EÚ sa budú financovať z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Fond, ktorý stále čaká na definitívne schválenie, poskytne viac ako 6,1 miliardy EUR v období rokov 2021 – 2027 na udržateľný rozvoj v tomto odvetví s osobitným zameraním na podporu maloobjemového pobrežného rybolovu.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/oceans-and-fisheries/index_en

Hospodárska a menová únia je spoločným základom stability, zamestnanosti a rastu v celej EÚ.

Hospodárska a menová únia spája ekonomiky členských štátov koordinovaním hospodárskych a fiškálnych politík, harmonizáciou pravidiel pre finančné inštitúcie, spoločnou menovou politikou a spoločnou menou – eurom. Je silným nástrojom na zabezpečenie pracovných miest, rastu, sociálnej spravodlivosti a finančnej stability. Napriek dôležitým inštitucionálnym reformám na posilnenie hospodárskej a menovej únie v posledných rokoch, si však vyžaduje ďalšie úsilie.

Čo robí EÚ

Cieľom hospodárskych a finančných politík EÚ je:

• vytvárať pracovné miesta a podporovať investície,
• podporovať hospodársku stabilitu,
• zvyšovať efektivitu fungovania hospodárskej a menovej únie,
• regulovať finančné inštitúcie a zložité finančné produkty,
• zachovať finančnú stabilitu a chrániť daňových poplatníkov v časoch finančných kríz,
• posilňovať medzinárodnú úlohu eura.

Hoci súčasťou hospodárskej a menovej únie je všetkých 27 členských štátov, mnohé z nich išli vo svojej integrácii ďalej a prijali euro ako svoju menu. Spoločne tak tieto krajiny tvoria eurozónu. Euro dnes používa viac ako 340 miliónov ľudí v 19 členských štátoch. Eurobankovky a euromince sú hmatateľným symbolom slobody, pohodlia a príležitostí, ktoré EÚ ponúka.

Po finančnej kríze v roku 2008 prijala EÚ opatrenia na riešenie niektorých inštitucionálnych nedostatkov, ktoré sa ukázali v hospodárskej a menovej únii, aby tak zvýšila bezpečnosť finančného sektora. EÚ sprísnila správu hospodárskych záležitostí, navrhla systém ochrany finančnej stability v eurozóne, zlepšila verejné financie členských štátov a presadila reformy na podporu investícií. EÚ okrem toho zaviedla harmonizované pravidlá zvyšujúce odolnosť finančných inštitúcií v EÚ a sprísňujúce dohľad nad bankami v eurozóne.

Pevné základy položené hospodárskou a menovou úniou pomohli členským štátom prekonať dosiaľ nevídané hospodárske a sociálne následky pandémie COVID-19. Pandémia zdôraznila potrebu rýchlej, rozhodnej a koordinovanej krízovej reakcie. EÚ preto členským štátom umožnila výnimky z ich inak bežných rozpočtových povinností: prišla s iniciatívou SURE v objeme 100 miliárd eur na pomoc s ochranou pracovných miest a pracovníkov a zaviedla bezprecedentný Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vo výške 723,8 mld. eur (v dnešných cenách), ktorý je hlavnou súčasťou nástroja NextGenerationEU. Z mechanizmu sa financujú investície a reformy obsiahnuté v plánoch podpory obnovy a odolnosti vypracovaných členskými štátmi. Tieto opatrenia slúžia na podporu zelenej a digitálnej transformácie a zároveň pomáhajú krajinám EÚ, aby boli po pandémii ešte silnejšie.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro_sk
https://ec.europa.eu/info/topics/banking-and-finance_sk

EÚ prispieva k vytváraniu väčšieho počtu lepších pracovných miest v celej Európe a usiluje sa o spravodlivé sociálne normy pre všetkých, a to aj pomocou Európskeho sociálneho fondu plus na obdobie 2021 – 2027 s objemom 99,3 miliardy EUR.

Zodpovednosť za politiku zamestnanosti a sociálne veci nesie spoločne EÚ a jej členské štáty. Komisia si stanovila pracovné miesta, rast a investície za svoju najvyššiu prioritu s podporou nástroja NextGenerationEU, plánu EÚ na obnovu zameraného na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19.

Čo robí EÚ

Cieľom politík EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí je:

• vytvárať kvalitné pracovné miesta v celej EÚ,
• pomáhať pracovníkom nájsť si zamestnanie vo vlastnom alebo inom členskom štáte,
• podporovať zručnosti a podnikavosť,
• koordinovať a modernizovať systémy sociálneho zabezpečenia,
• vytvárať lepšie pracovné podmienky presadzovaním spoločných minimálnych noriem,
• podporovať sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe a bezdomovectvu,
• ochraňovať práva ľudí so zdravotným postihnutím.

EÚ poskytuje a koordinuje financovanie, ktorého cieľom je pomáhať členským štátom investovať do oblastí, ako sú starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť, odborná príprava, dostupná infraštruktúra a pomoc pri hľadaní zamestnania. Európsky sociálny fond plus pomôže miliónom ľudí získať nové zručnosti, najmä tie, ktoré sú potrebné na zelenú a digitálnu transformáciu, a nájsť si lepšie pracovné miesta. Záruka pre mladých ľudí pomáha zabezpečiť, aby všetci ľudia vo veku do 30 rokov dostali do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo zaradenia medzi nezamestnaných kvalitnú a konkrétnu ponuku práce, učňovskej prípravy, stáže alebo ďalšieho vzdelávania. Nová iniciatíva ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – naplánovať, naučiť sa, osvojiť si, dosiahnuť) sa zameriava na pomoc znevýhodneným mladým ľuďom, ktorí sú z hľadiska svojich šancí na prístup k práci alebo odbornej príprave v zraniteľnej pozícii, či už z individuálnych, alebo zo štrukturálnych dôvodov.

Európsky program v oblasti zručností je koncipovaný tak, aby pomáhal jednotlivcom a podnikom rozvíjať lepšie zručnosti, zvyšovať ich počet a stanovovať si ambiciózne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025.

V Európskom pilieri sociálnych práv sú zakotvené zásady a práva v oblastiach rovnakých príležitostí na trhu práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany. V akčnom pláne na realizáciu týchto zásad sa stanovujú kľúčové ciele v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a sociálnej ochrany a začlenenia, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030.

Pravidlá EÚ pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia nenahrádzajú vnútroštátne systémy, ale chránia práva ľudí v oblasti sociálneho zabezpečenia pri pohybe v rámci EÚ (a na území Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska). Cieľom Európskeho orgánu práce je zabezpečiť, aby sa pravidlá EÚ v oblasti mobility pracovnej sily presadzovali spravodlivo, jednoducho a účinne. EURES, Európsky portál pre pracovnú mobilitu, pomáha spájať uchádzačov o zamestnanie a podniky ponúkajúce pracovné miesta, zatiaľ čo služba Europass pomáha ľuďom pri vytváraní životopisov.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/employment-and-social-affairs_sk

EÚ je odhodlaná vytvoriť atraktívnejšie investičné prostredie, ktoré bude stimulovať hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta. Dosiahnuť to chce odstránením prekážok, ktoré bránia investíciám, a zabezpečením toho, aby mali občania EÚ zručnosti potrebné na pracovné miesta budúcnosti.

EÚ rieši dôsledky pandémie COVID-19 a zároveň pracuje na tom, aby pomohla občanom EÚ úspešne zvládnuť zelenú a digitálnu transformáciu. Jej cieľom je zabezpečiť, aby bola transformácia hospodárstva EÚ spravodlivá a inkluzívna, aby mohol každý občan využívať výhody, ktoré prináša dvojaká transformácia, a aby sa určite na nikoho nezabudlo.

Čo robí EÚ

Program InvestEU je dôležitým prvkom plánu obnovy EÚ na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 a na dosiahnutie dlhodobých priorít EÚ. Vychádza z úspechu Investičného plánu pre Európu, na základe ktorého sa v rokoch 2015 až 2020 zmobilizovalo viac ako 500 miliárd EUR v snahe pomôcť odstrániť nedostatok investícií spôsobený finančnou krízou v rokoch 2007 – 2008. Aby sa investície zotavili ešte viac, Program InvestEU poskytuje rozpočtovú záruku EÚ, ktorá má pomáhať podnikom v EÚ získať prístup k potrebným finančným prostriedkom a prilákať ich. Cieľom programu je v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať dodatočné investície vo výške najmenej 372 miliárd EUR. Program sa zameriava na tieto štyri kľúčové oblasti politiky:

• udržateľná infraštruktúra,
• výskum, inovácie a digitalizácia,
• malé a stredné podniky a
• sociálne investície a zručnosti.

Program bude dopĺňať Poradenské centrum InvestEU, ktoré bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto na identifikáciu, prípravu a rozvoj investičných projektov v celej EÚ.

Rýchly prechod na klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu mení náš spôsob práce. Túto výzvu už pomáha riešiť Európsky program v oblasti zručností stanovujúci ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025. Program zavádza do praxe kľúčové zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ktorého cieľom je vytvoriť spravodlivý a inkluzívny európsky trh práce. V záujme zabezpečenia konkrétnych výhod pre občanov boli na rok 2030 stanovené kľúčové ciele v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a sociálnej ochrany a začlenenia.

Mechanizmus spravodlivej transformácie, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a v budúcnosti aj navrhovaný Sociálny klimatický fond poskytnú podporu na zníženie regionálnych a sociálnych rozdielov. Komisia takisto pracuje na identifikácii konkrétnych opatrení a riešení demografických výziev v Európe s cieľom podporiť najviac zasiahnutých ľudí, regióny a komunity.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro_sk

Regionálna politika sa zameriava na všetky regióny a mestá v EÚ s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast a udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov.

Modernizácia letísk v Rige a vo Vroclave, zlepšenie mestskej mobility v Aténach, Sofii a Kluži, konzervačné práce v Mont-Saint-Michel a zachovanie Pompejí, vybudovanie širokopásmovej infraštruktúry po celej Litve, podpora podnikania v mestách Utrecht a Paredes, modernizácia úpravy odpadových vôd v Trenčíne a v Slavonskom Brode a podpora používania informačných technológií na univerzitách v Nikózii a v Ľubľane – to je iba niekoľko príkladov z tisícov projektov spolufinancovaných v rámci regionálnej politiky EÚ.

Čo robí EÚ

Regionálna politika posilňuje európsku solidaritu, podporuje hospodársky rast a zlepšuje kvalitu života strategickými investíciami. Veľká časť finančných prostriedkov je určená na pomoc menej rozvinutým krajinám a regiónom EÚ s cieľom vyrovnávať a následne zmenšovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré v EÚ stále existujú.

Regionálnu politiku riadi Komisia spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi, ktoré vyberajú projekty spolufinancované EÚ v rámci programov vopred dohodnutých s Komisiou. Finančné prostriedky EÚ sa vždy dopĺňajú vnútroštátnymi (súkromnými a/alebo verejnými) finančnými prostriedkami.

Prostredníctvom programov Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa v rámci regionálnej politiky venuje osobitná pozornosť potrebám a potenciálu pohraničných regiónov.

Na regionálnu politiku sa z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 vyčlenila takmer jedna tretina (392 miliárd EUR). Tieto zdroje sa využívajú na financovanie strategickej dopravnej a komunikačnej infraštruktúry, na podporu prechodu k hospodárstvu šetrnejšiemu k životnému prostrediu, na pomoc malým a stredným podnikom, aby sa stali inovatívnejšími a konkurencieschopnejšími, na vytváranie nových a stálych pracovných príležitostí, na posilnenie a modernizáciu vzdelávacích systémov a na budovanie inkluzívnejšej spoločnosti.

Okrem toho sa ako súčasť nástroja NextGenerationEU prostredníctvom iniciatívy Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) poskytnú do roku 2023 nové prostriedky vo výške viac ako 50 miliárd EUR pre programy prebiehajúce v členských štátoch na podporu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19.

Na dosiahnutie cieľa EÚ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom pomôže Mechanizmus spravodlivej transformácie v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať približne 55 miliárd EUR na podporu regiónov najviac zasiahnutých prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Aj navrhovaný Sociálno-klimatický fond má za cieľ pomôcť členským štátom podporiť prechod ku klimatickej neutralite v prípade občanov, ktorí sú najviac odkázaní na fosílne palivá.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/regional-policy_sk

Program pre výskum a inovácie Horizont Európa s finančnými prostriedkami vo výške 95,5 miliardy EUR pomáha podporovať zamestnanosť a rast, ako aj riešiť niektoré naše najväčšie výzvy.

Výskum a inovácie sú pre naše hospodárstvo a spoločnosť nevyhnutné. Sú stredobodom európskeho úsilia o vytváranie pracovných miest a podporu rastu a investícií. Pomáhajú skvalitňovať život ľudí vďaka zlepšeniam v oblastiach, ako je zdravotná starostlivosť, doprava a energetika. Zároveň nám poskytujú poznatky a riešenia na boj s naliehavými problémami, ako je pandémia COVID-19, ako aj s dlhodobejšími výzvami, ako je zmena klímy a boj proti rakovine.

Čo robí EÚ

EÚ je najväčšou svetovou „továrňou na znalosti“ s takmer tretinou celosvetovej vedeckej a technologickej produkcie. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu sa však EÚ musí zlepšiť v premene excelentných výskumných a inovatívnych nápadov na úspešné technológie a produkty. Všetky členské štáty majú svoje vlastné politiky a programy financovania v oblasti výskumu. Mnohé dôležité otázky však možno najlepšie riešiť podporou spolupráce výskumníkov a inovátorov z rôznych krajín. Preto sa výskum a inovácie podporujú na úrovni EÚ, najmä z programu Horizont Európa.

Horizont Európa je jedným z najväčších a najambicióznejších výskumných programov na svete. V období 2021 – 2027 z neho plynú investície vo výške 95,5 miliardy EUR, ktoré priťahujú aj iné verejné a súkromné investície. Na základe výsledkov programu Horizont 2020 naďalej podporuje vedeckú excelentnosť Európy prostredníctvom Európskej rady pre výskum a štipendií a výmen v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej. Vychádza aj z vedeckých odporúčaní, technickej podpory a špecializovaného výskumu Spoločného výskumného centra, ktoré je vedeckým a znalostným útvarom Komisie.

V rámci programu Horizont Európa sa zaviedol súbor misií EÚ, ktoré predstavujú nový spôsob spolupráce pri riešení veľkých výziev v oblastiach zdravia, klímy a životného prostredia. Každá z piatich misií funguje ako súbor opatrení na dosiahnutie konkrétnych výsledkov do roku 2030.

Program Horizont Európa podporuje aj európske partnerstvá, ktoré spájajú EÚ, vnútroštátne orgány a súkromný sektor s cieľom riešiť niektoré z najnaliehavejších výziev Európy pomocou koordinovaných iniciatív v oblasti výskumu a inovácií. Tieto partnerstvá pomôžu posilniť nový Európsky výskumný priestor, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný trh EÚ pre výskum, inovácie a technológie a ktorý umožňuje krajinám zvyšovať ich efektívnosť vďaka zosúladeniu ich výskumných politík a programov.

V celom programe Horizont Európa sa uplatňuje povinný otvorený prístup k publikáciám a zásady otvorenej vedy.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/research-and-innovation_sk

Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov EÚ. Už 30 rokov uľahčuje občanom a podnikom každodenný život a umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a peňazí v celej EÚ.

Vďaka jednotnému trhu (niekedy nazývanému aj vnútorný trh) môžu občania EÚ študovať, žiť, nakupovať, pracovať a odísť do dôchodku v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ a využívať výrobky z celej Európy. Podniky môžu rozširovať svoje pole pôsobnosti, zatiaľ čo hospodárska súťaž pomáha znižovať ceny a poskytovať spotrebiteľom väčší výber. EÚ sa pritom snaží zabezpečiť, aby tieto väčšie slobody nenarúšali spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa, základné pracovné práva ani udržateľnosť životného prostredia.

Čo robí EÚ

Jednotný trh, ktorý sa opiera o priemyselnú stratégiu EÚ, zohráva kľúčovú úlohu pri podpore podnikov na ceste k zelenej a digitálnej transformácii. Pomáha im tiež chrániť sa pred výpadkami v dodávateľských reťazcoch a krízovými situáciami a zároveň posilňuje ich globálnu konkurencieschopnosť.

EÚ sa snaží:

• vychádzať zo skúseností získaných z pandémie COVID-19 a invázie Ruska na Ukrajinu, napríklad riešením výpadkov v dodávateľskom reťazci,
• zabezpečiť, aby jednotný trh vytváral viac príležitostí pre podniky a podnikateľov na rozšírenie svojich obchodných aktivít,
• odstrániť prekážky, ktoré bránia pracovníkom v slobodnom pohybe a ľuďom ľahko nakupovať alebo predávať tovar a služby z iného členského štátu či v inom členskom štáte,
• zabezpečiť, aby rovnaké pravidlá týkajúce sa spravodlivosti, príležitostí a povinností platili aj v digitálnom hospodárstve,
• zlepšiť rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností vo všetkých priemyselných odvetviach,
• zabezpečiť prístup k financiám, normám a patentom s cieľom vybudovať, rozšíriť a chrániť vedúce postavenie Európy v oblasti inovačných technológií.

Nové priemyselné aliancie v kľúčových oblastiach, v ktorých je EÚ závislá od tretích krajín, zohrávajú významnú úlohu pri dosahovaní jej cieľov. V rámci tohto úsilia EÚ predstavila nové opatrenia na zlepšenie prechodu na obehové hospodárstvo a na zabezpečenie udržateľnejších dodávok kritických surovín.

Malé a stredné podniky predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a zabezpečujú dve tretiny celkovej zamestnanosti v súkromnom sektore. Politiky EÚ stimulujú vytváranie nových podnikov a podporujú inovatívne podniky v ich úsilí o rozširovanie.

Program pre jednotný trh s rozpočtom 4,2 mld. eur na roky 2021 až 2027 konsoliduje širokú škálu činností v oblastiach, ako sú bezpečnosť potravín, ochrana spotrebiteľa, normalizácia a konkurencieschopnosť, znižovanie prekrývania a zlepšovanie koordinácie.

Informácie o živote, práci, cestovaní, štúdiu a podnikaní v inom členskom štáte obsahuje portál Vaša Európa. Ponúka tiež prístup k službám, ako sú Vaša Európa – Poradenstvo a sieť SOLVIT na riešenie problémov.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/doing-business-eu_sk

Spotrebiteľská politika EÚ chráni práva spotrebiteľov, zaisťuje bezpečnosť výrobkov, pomáha ľuďom informovane sa rozhodovať pri nákupe tovaru a služieb a v prípade, že sa vyskytnú problémy, ponúka nástroje na ich riešenie.

Jednotný trh EÚ ponúka spotrebiteľom väčší výber, pružnosť, kvalitu a protihodnotu. Spotrebiteľská politika EÚ zabezpečuje presadzovanie práv spotrebiteľov, ak pri nákupe tovaru alebo služieb z iných členských štátov, a to aj online, narazia na problémy. Tým sa buduje dôvera a podporuje obchod.

Čo robí EÚ

Stratégia EÚ do roku 2025 sa stanovuje v novom programe pre spotrebiteľov. Uvádzajú sa v ňom opatrenia, ktorými bude EÚ reagovať na nové výzvy, ako je napríklad COVID-19 či zelená a digitálna transformácia. Patrí sem aj riešenie otázok týkajúcich sa životného prostredia a udržateľnosti, presadzovania práv spotrebiteľov a ochrany zraniteľných spotrebiteľov.

EÚ poskytuje spotrebiteľom súbor praktických práv, ktoré môžu využiť v prípade problémov.

• Spotrebitelia nakupujúci online majú 14 dní na rozmyslenie a odstúpenie od zmluvy. Do dvoch týždňov môžu výrobok vrátiť a dostať svoje peniaze späť.
• Ak tovar zakúpený v EÚ (online alebo v obchode) nezodpovedá tomu, čo o ňom uvádza výrobca, alebo nefunguje, spotrebiteľ má právo minimálne na bezplatnú opravu alebo výmenu.
• Podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa hypotekárnych úverov sa musia v reklamách uvádzať jednoznačné informácie a spotrebitelia musia byť pred podpisom zmluvy včas informovaní.
• Minimálne normy sa týkajú aj práv cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy vrátane informácií, pomoci a náhrady v prípade zrušenia alebo veľkého meškania spoja.

EÚ pomáha aj pri rýchlom a efektívnom riešení sporov s obchodníkmi. Platforma na riešenie sporov online umožňuje spotrebiteľom a obchodníkom vyriešiť spory týkajúce sa online nákupov. Sieť európskych spotrebiteľských centier poskytuje spotrebiteľom bezplatnú pomoc a poradenstvo pri cezhraničných nákupoch. Obhajobu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a možnosť podávať žaloby na súd uľahčia organizáciám nové pravidlá EÚ, ktoré sa zavedú najneskôr v polovici roka 2023.

Na hračky, elektrické spotrebiče, kozmetické a farmaceutické výrobky sa vzťahujú prísne bezpečnostné, zdravotné a environmentálne normy. Vďaka nim je možné sťahovať nebezpečné výrobky z trhu, pričom každý rok ide o stovky výrobkov, ktoré boli nahlásené prostredníctvom systému EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. V roku 2021 Komisia navrhla revíziu pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, a to vrátane nových pravidiel pre online trhy, spolu s revíziou pravidiel EÚ v oblasti spotrebiteľských úverov.

Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zosúlaďuje spotrebiteľské a environmentálne práva, pričom sa zameriava na kvalitnejšie, dlhodobejšie a udržateľné výrobky.

Viac informácií: https://commission.europa.eu/live-work-travel-eu/consumer-rights-and-complaints_sk

Cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je zabezpečiť, aby všetky podniky súťažili na jednotnom trhu za spravodlivých a rovnakých podmienok v prospech spotrebiteľov, podnikov a európskeho hospodárstva ako celku.

Spoločne s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a s vnútroštátnymi súdmi Komisia presadzuje pravidlá hospodárskej súťaže EÚ s cieľom zabezpečiť, aby podniky medzi sebou súťažili za spravodlivých podmienok. To pomáha znižovať ceny a zvyšovať kvalitu, podporuje inovácie a efektívnosť a zabezpečuje lepší výber pre spotrebiteľov.

Čo robí EÚ

Komisia prijíma opatrenia, pokiaľ ide o:

• kartely alebo iné nezákonné dohovory, v ktorých sa podniky dohodnú, že nebudú medzi sebou súťažiť alebo že umelo stanovia vyššie ceny,
• prípady, keď hlavní aktéri zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhoch, aby sa pokúsili vytlačiť konkurentov alebo účtovať neprimerané ceny,
• fúzie a prevzatia podnikov, ktorými by sa mohla obmedziť hospodárska súťaž na jednotnom trhu,
• finančnú podporu (štátnu pomoc) od vlád členských štátov podnikom, ktorou sa môže narúšať hospodárska súťaž na jednotnom trhu uprednostňovaním niektorých podnikov pred inými, a
• presadzovanie kultúrnej hospodárskej súťaže vo svete tak, aby podniky z EÚ mohli spravodlivo súťažiť na trhoch kdekoľvek vo svete.

Presadzovanie dodržiavania politiky hospodárskej súťaže prináša občanom EÚ veľa výhod. Napríklad, v roku 2020 konzervatívne odhady Komisie ukázali, že ročné úspory zákazníkov zo zákazu vytvárania kartelov a zásahov do fúzií sa pohybovali od 14 miliárd do 23,3 mld. eur.

Vyšetrovanie EÚ v prípade postupov narúšajúcich hospodársku súťaž sa týka tovaru, profesií a služieb. Komisia monitoruje pomoc, ktorú vlády v EÚ poskytujú podnikom tak, aby pre niektoré podniky neznamenala nespravodlivé zvýhodnenie oproti ich konkurentom. Štátna pomoc sa môže povoliť, ak predstavuje pomoc alebo podporu pre znevýhodnené regióny, malé a stredné podniky, výskum a vývoj, ochranu životného prostredia, odbornú prípravu, zamestnanosť alebo kultúru.

Nové pravidlá štátnej pomoci zavedené v januári 2022 sú v súlade s dôležitými cieľmi EÚ v rámci Európskej zelenej dohody. Ich zámerom je pomôcť členským štátom splniť ich ambiciózne európske ciele v oblasti energetiky a klímy a podporiť projekty na ochranu životného prostredia vrátane ochrany klímy a výroby ekologickej energie.

EÚ takisto pracuje na tom, aby jej právne predpisy držali krok s digitálnou transformáciou. Napríklad akt o digitálnych trhoch zamedzí digitálnym platformám, ktoré vystupujú ako strážcovia prístupu, zavádzať nespravodlivé podmienky pre podniky a spotrebiteľov na základe nejakého zoznamu jasných príkazov a zákazov. Akt o digitálnych službách zasa ukladá sprostredkovateľom, ktorí poskytujú digitálne služby spájajúce spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom, záväzné povinnosti na úrovni EÚ, a tým pomáha rozšíreniu menších platforiem na jednotnom trhu Únie.

Viac informácií: https://competition-policy.ec.europa.eu/index_en

Zatiaľ čo národné vlády si stanovujú a vyberajú dane individuálne, EÚ zodpovedá za colnú úniu, ktorá zabezpečuje voľný pohyb a bezpečnosť tovaru na jednotnom trhu.

Vlády členských štátov majú značnú voľnosť pri tvorbe svojich daňových zákonov v závislosti od vlastných priorít. Pritom však musia rešpektovať určité základné zásady a zaručiť, aby vnútroštátne daňové pravidlá nebránili jednotnému trhu EÚ.

Colná únia EÚ uľahčuje podnikom obchodovanie, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť občanov EÚ a životné prostredie.

Čo robí EÚ

EÚ nemôže priamo zasahovať do zvyšovania alebo stanovovania daňových sadzieb, skôr len dohliada na vnútroštátne daňové predpisy tak, aby podporovali zamestnanosť a rast, a aby dane jednej krajiny nediskriminovali spotrebiteľov, pracovníkov alebo podniky z iných členských štátov.

Keď dochádza na úrovni EÚ k prijímaniu rozhodnutí, súhlasiť musia vlády všetkých členských štátov, aby boli zohľadnené záujmy všetkých. V prípade niektorých daní, ako je daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane z benzínu, tabaku a alkoholu, sa členské štáty dohodli na spoločných pravidlách na zjednodušenie online a offline cezhraničného obchodu a na zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky a platformy z EÚ a tretích krajín.

V roku 2021 predložila Komisia svoju víziu nového, spravodlivejšieho a transparentnejšieho európskeho systému pre zdaňovanie podnikov v 21. storočí. Zahŕňa opatrenia na zníženie byrokracie, podporu malých podnikov a boj proti daňovým podvodom. Komisia sa svojím návrhom minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške aspoň 15 % pre všetky nadnárodné spoločnosti snaží zaradiť EÚ medzi prvé krajiny, ktoré budú implementovať historickú dohodu o globálnej daňovej reforme z roku 2021. To by v konečnom dôsledku malo zabezpečiť, aby boli všetky spoločnosti zdaňované spravodlivo bez ohľadu na to, kde podnikajú.

Na zabezpečenie rovnakých podmienok na celom jednotnom trhu musí EÚ fungovať ako jednotná colná únia s rovnakými sadzbami, normami a postupmi pri zaobchádzaní s tovarom dovážaným z krajín mimo EÚ. Na tovar, ktorý sa prepravuje z jedného členského štátu do druhého, sa neuplatňujú žiadne clá.

Colnú úniu EÚ prakticky riadia vnútroštátne colné úrady. Tie chránia spotrebiteľov, zvieratá, ako aj životné prostredie pred potenciálne škodlivým tovarom a pomáhajú v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a pašovaniu. Po colnom vybavení sa tovar môže voľne pohybovať alebo predávať kdekoľvek v Európe.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/taxation_customs/index_en

Politika EÚ v oblasti kozmického priestoru aktívne prispieva k boju proti zmene klímy, stimuluje technologický pokrok a inovácie a zlepšuje životy občanov EÚ.

Vesmírne technológie, údaje a služby sú nevyhnutné pre každodenný život Európanov (napr. na používanie mobilných telefónov, navigačných systémov automobilov a bankomatov). Satelity takisto poskytujú cenné údaje a služby využívané v širokej škále oblastí, od dopravy, poľnohospodárstva a životného prostredia až po reakciu na krízy.

Čo robí EÚ

EÚ má konkurencieschopný a rastúci vesmírny priemysel, ktorého hodnota sa odhaduje do výšky 62 miliárd EUR a ktorý zamestnáva viac ako 230 000 ľudí a je zodpovedný za jednu tretinu všetkých satelitov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na obežnej dráhe.

Európske vesmírne služby každodenne poskytujú tieto hlavné zložky:

• Copernicus je systém EÚ na pozorovanie Zeme. Údaje generované jeho satelitmi sa používajú v mnohých oblastiach, od monitorovania zmeny klímy a jej účinkov až po riadenie núdzových a humanitárnych služieb. Údaje zo systému Copernicus sa používajú na lokalizáciu plavidiel v núdzi a na reakciu na lesné požiare, zemetrasenia a povodne, čo pomáha zachraňovať životy a majetok.
• Galileo– globálny satelitný navigačný systém EÚ, ktorý poskytuje presné a spoľahlivé informácie o určovaní polohy a čase pre všetky druhy dopravy, vozidlá, železnice, letectvo a iné odvetvia. Vďaka systému Galileo je bezpečným a nezávislým polohovým systémom vybavených 3,2 miliardy smartfónov.
• Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (EGNOS) monitoruje a koriguje satelitné navigačné signály pre používateľov v leteckej, námornej a pozemnej doprave vo väčšine Európy. Celkovo 426 letísk v EÚ už využíva systém EGNOS na bezpečnejšie pristátia v nepriaznivých poveternostných podmienkach, čím sa predchádza meškaniu a presmerovaniu.

Vesmírny program Únie na roky 2021–2027 s rozpočtom 14,9 miliardy EUR stavia na úspechu týchto zložiek, pričom sa viac zameriava na koordináciu s inými oblasťami politiky EÚ. Jeho cieľom je podnecovať vedecký a technický pokrok a podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu európskeho vesmírneho priemyslu, najmä malých a stredných podnikov, startupov a inovačných podnikov. Komisia takisto navrhla dve nové hlavné iniciatívy na podporu bezpečného satelitného pripojenia a manažmentu vesmírnej prevádzky.

Prostredníctvom jednotlivých členských štátov a Európskej vesmírnej agentúry vyvinula EÚ špičkovú technológiu v oblasti prieskumu kozmického priestoru. Medzi úspechy patrí vývoj nových rakiet, satelitov a robotických prieskumníkov na Mesiaci a Marse. Hoci je prieskum kozmického priestoru strategicky a politicky dôležitý, EÚ takisto pomáha vedcom odhaľovať tajomstvá vesmíru. V roku 2019 výskumní pracovníci financovaní z prostriedkov EÚ predstavili vôbec prvú snímku čiernej diery.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/defence-industry-space/eu-space-policy_en

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika umožňuje EÚ vystupovať a konať jednotne v celosvetových záležitostiach. Členské štáty tak majú možnosť riešiť problémy, ktoré nedokážu vyriešiť samostatne. Občanom EÚ zaisťuje bezpečnosť a prosperitu.

Túto politiku vykonáva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podporuje ju Európska služba pre vonkajšiu činnosť, diplomatická služba EÚ. Vonkajšie činnosti EÚ sa riadia zásadami, ktoré inšpirovali jej samotné založenie a rozvoj a ktoré sa snaží presadzovať aj v širšom svete. Patrí medzi ne mier, demokracia, právny štát, ľudské práva a základné slobody.

Čo robí EÚ

Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu v čase rastúcich a komplexných bezpečnostných hrozieb posilní schopnosť EÚ reagovať na krízy a hrozby v nadchádzajúcom desaťročí. Strategický kompas je zameraný na:

• rýchlejšie a rozhodnejšie konanie v prípade krízy,
• zabezpečenie občanov pred rýchlo sa meniacimi hrozbami,
• investovanie do spôsobilostí a technológií, ktoré EÚ potrebuje,
• nadväzovanie partnerstiev s ostatnými v záujme dosiahnutia spoločných cieľov.

EÚ podporuje krajiny, ktoré čelia konfliktom a krízam. S pomocou Európskeho mierového nástroja berie EÚ ako globálny garant bezpečnosti na seba väčšiu zodpovednosť. Z nástroja sa financujú spoločné náklady na vojenské misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a operácie na podporu mieru v spolupráci s partnermi, ako je Africká únia. Vďaka nástroju sa posilňujú aj obranné kapacity partnerských krajín a regionálnych a medzinárodných organizácií a poskytuje pomoc Ukrajine v jej reakcii na vojenskú agresiu Ruska.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 podniká EÚ prostredníctvom medzinárodnej spolupráce aj kroky na zabezpečenie obnovenia celosvetovej potravinovej bezpečnosti.

EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej najväčšími darcami v medzinárodnej reakcii na krízu v Sýrii a od roku 2011 podporujú ľudí v Sýrii a regióne prostredníctvom investícií, ktoré dosiahli výšku viac než 27 miliárd EUR.

Nová investičná stratégia EÚ Global Gateway (Globálna brána) je zameraná na podporu inteligentnej, čistej a bezpečnej energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry a posilnenie systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu na celom svete. Cieľom EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, ktoré pôsobia spoločne ako Tím Európa, je zmobilizovať v rokoch 2021 až 2027 verejné a súkromné investície až do výšky 300 miliárd EUR. Globálna brána je príspevkom EÚ ku Globálnemu partnerstvu G7 pre infraštruktúru a investície.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/stronger-europe-world_sk

Partnerstvá a rozvojová spolupráca tvoria základ zahraničnej politiky EÚ. EÚ a jej členské štáty poskytujú najviac rozvojovej pomoci na svete.

Rozvojová pomoc je popri zahraničnej, bezpečnostnej a obchodnej politike jedným z pilierov činnosti EÚ na celom svete. EÚ podporuje odstránenie chudoby, ľudský rozvoj, udržateľný rast a dobrú správu vecí verejných. Robí to vytváraním partnerstiev na riešenie globálnych výziev, akými sú zmena klímy, vyčerpávanie prírodných zdrojov a neregulárna migrácia. EÚ presadzuje účinný multilateralizmus a spolupracuje so všetkými zainteresovanými stranami, keďže súčasné výzvy si vyžadujú viac multilaterálnej správy a medzinárodnej spolupráce založenej na pravidlách.

Čo robí EÚ

EÚ považuje medzinárodné partnerstvá za investíciu do životaschopnej, udržateľnej a spoločnej budúcnosti. EÚ je hlavným zástancom Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody o zmene klímy. Európsky konsenzus o rozvoji stanovuje, akým spôsobom sa EÚ zameriava na „ľudí, planétu, prosperitu, mier a partnerstvo“ pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. EÚ rozdeľuje svoju vonkajšiu činnosť do týchto oblastí:

• aliancie zelenej dohody,
• aliancie pre vedu, technológiu, inovácie a digitálnu transformáciu,
• aliancie pre udržateľný rast a zamestnanosť vrátane investícií do vzdelávania a zručností,
• partnerstvá v oblasti migrácie,
• správa vecí verejných, mier, bezpečnosť a ľudský rozvoj s osobitným zameraním na ženy a mládež.

Partnerstvo medzi Afrikou a EÚ zostáva kľúčovou prioritou EÚ.

EÚ v roku 2020 rýchlo reagovala na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Prístup „Tímu Európa“, ktorý spája zdroje, odborné vlastnosti a nástroje z EÚ a jej členských štátov a finančných inštitúcií, pomohol partnerom EÚ zmierniť vplyv pandémie. EÚ je taktiež lídrom v snahe o sprístupnenie bezpečných a účinných vakcín pre všetkých. Prístup Tím Európa sa momentálne uplatňuje v rámci rozpočtu EÚ na vonkajšiu činnosť: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – „Globálna Európa“.

EÚ vyčlenila na vonkajšiu činnosť približne 10 % svojho rozpočtu. Delegácie EÚ úzko spolupracujú s vládami, medzinárodnými organizáciami, členskými štátmi a súkromným sektorom s cieľom zvýšiť vplyv európskej podpory. EÚ a jej členské štáty v roku 2020 spoločne poskytli pomoc vo výške 66,8 miliardy eur.

Činnosť EÚ na celom svete sa riadi hodnotami dodržiavania ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa zameriava na ochranu a posilnenie postavenia jednotlivcov, budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností a presadzovanie ľudských práv na celom svete. Vďaka akčnému plánu pre rodovú rovnosť sú rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v popredí úsilia EÚ.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/international-partnerships/home_en
https://www.youtube.com/user/EUintheWorld

EÚ podporuje stabilné demokracie a hospodárstva v susedných krajinách, a to prostredníctvom budovania prispôsobených partnerstiev založených na spoločných záujmoch a spolupráci na bilaterálnej alebo regionálnej úrovni.

Čo robí EÚ

Európska susedská politika definuje vzťahy EÚ s jej 16 najbližšími susednými štátmi. Južné krajiny: Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Líbyou, Marokom, Palestínou*, Sýriou a Tuniskom. Východné krajiny: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Cieľom tejto spolupráce je najmä:

• stabilizovať susediace krajiny pomocou riešenia otázok hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a príležitostí pre mladých ľudí, dopravnej a energetickej prepojenosti, bezpečnosti a migrácie,
• presadzovať hodnoty dobrej správy vecí verejných, demokracie, právneho štátu a ľudských práv,
• uľahčovať spoluprácu na regionálnej úrovni, napríklad prostredníctvom Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie.

Okrem toho, v rámci južného susedstva EÚ spoločne so svojimi partnermi pracuje na riešení kríz, ako napríklad v Sýrii alebo Líbyi, a na regulovaní migračných tokov.

Politika rozširovania EÚ sa vzťahuje na Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo**, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Perspektíva členstva je silným stimulom pre demokratické a hospodárske reformy v krajinách, ktoré sa chcú stať členmi EÚ. Pomáha podporovať zmierenie a stabilitu. Členom EÚ sa môže stať len krajina, ktorá spĺňa demokratické normy (vrátane právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín); má fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť vyrovnať sa s hospodárskou súťažou a trhovými silami v EÚ a môže prevziať záväzky súvisiace s členstvom v EÚ.

Turecko je partnerom EÚ v mnohých dôležitých oblastiach, v posledných rokoch sa však čoraz viac vzďaľuje od základných hodnôt a zásad EÚ. Prístupové rokovania s Tureckom sú zmrazené. EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj kooperatívneho a vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom.

V roku 2020 poskytla EÚ susedným krajinám a krajinám zapojeným do procesu rozširovania s cieľom pomôcť zmierniť vplyv pandémie COVID-19 pomoc v hodnote 7,47 miliardy EUR. EÚ zabezpečuje reakcie na núdzové situácie, podporuje systémy v oblasti výskumu, zdravia a vody a rieši hospodárske a sociálne dôsledky pandémie.

• Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

• Toto označenie nemá vplyv na pozície týkajúce sa štatútu a je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/eu-enlargement_sk

EÚ je zástancom voľného obchodu. Na obchod s krajinami mimo EÚ je priamo alebo nepriamo naviazaných 35 miliónov pracovných miest v EÚ. EÚ sa zasadzuje za otvorené trhy založené na pravidlách, za rovnaké podmienky a čo najprísnejšie medzinárodné normy na celom svete.

EÚ je najväčšou obchodnou mocnosťou na svete a jedným z najotvorenejších hospodárstiev. Od obchodu závisí tretina hrubého domáceho produktu EÚ. Odhaduje sa, že 85 % budúceho globálneho rastu bude pochádzať z krajín mimo Európy. EÚ rokuje o medzinárodných obchodných dohodách a schvaľuje ich v mene svojich členských štátov.

EÚ je najväčšou obchodnou mocnosťou na svete a jedným z najotvorenejších hospodárstiev. Od obchodu závisí tretina hrubého domáceho produktu EÚ. Odhaduje sa, že 85 % budúceho globálneho rastu bude pochádzať z krajín mimo Európy. EÚ rokuje o medzinárodných obchodných dohodách a schvaľuje ich v mene svojich členských štátov.

Čo robí EÚ

Obchodná politika EÚ sa vzťahuje na obchod s tovarom a službami, ale aj na otázky ako obchodné aspekty duševného vlastníctva či priame zahraničné investície.

Komisia predložila vo februári 2021 novú obchodnú stratégiu EÚ, v ktorej sa stanovujú tri hlavné ciele.

• podpora oživenia a transformácie hospodárstva EÚ, a to spôsobom, ktorý podporí naše ekologické a digitálne ciele,
• formovanie celosvetových pravidiel tak, aby boli spravodlivé a udržateľné,
• zvýšenie schopnosti EÚ presadzovať jej záujmy a práva.

Základom tejto stratégie je záväzok reformovať Svetovú obchodnú organizáciu tak, aby bola schopná reagovať účinnejšie na výzvy moderného obchodu.

Obchodná politika môže zohrať dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia. EÚ preto vo svojich obchodných dohodách zlepší vykonávanie a presadzovanie kapitol o udržateľnom rozvoji. EÚ konkrétne navrhne, aby sa základným prvkom budúcich obchodných a investičných dohôd stalo dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy.

EÚ je zástancom otvoreného a spravodlivého obchodu a bojuje proti protekcionizmu. Vytvára rovnováhu medzi otvorenosťou a ochranou ľudí a podnikov pred nekalými obchodnými praktikami. Vymenovaním hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu dala EÚ najavo, že sa osobitne zameriava na maximalizáciu prínosov obchodných dohôd pre spoločnosti, najmä malých a stredných podnikov a poľnohospodárov a snaží sa zabezpečiť, aby jej obchodní partneri plnili svoje záväzky, a to aj v oblasti udržateľného rozvoja.

EÚ má 46 platných obchodných dohôd so 78 partnermi na celom svete. V roku 2020 dosiahla EÚ novú obchodnú dohodu s Mexikom a účinnosť nadobudla jej obchodná dohoda s Vietnamom. Dohoda s Japonskom už v priebehu prvých 10 mesiacov platnosti zvýšila vývoz EÚ o takmer 7 %.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ 31. januára 2020 podpísali obidve tieto strany 30. decembra 2020 dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/trade_sk

EÚ spolu so svojimi členskými štátmi patrí medzi hlavných poskytovateľov humanitárnej pomoci na svete. Celosvetovo poskytuje kritickú pomoc miliónom ľudí a koordinuje núdzovú pomoc v Európe aj vo svete.

EÚ reaguje na krízové situácie a zabezpečuje rýchle a účinné dodanie núdzovej pomoci cez dva hlavné kanály: humanitárnu pomoc a civilnú ochranu. Cieľom EÚ je:

• zachraňovať a ochraňovať životy, predchádzať utrpeniu a zmierňovať ho, ako aj chrániť integritu a dôstojnosť obyvateľov oblastí zasiahnutých prírodnými katastrofami a krízami spôsobenými človekom,
• zabezpečovať rýchlu reakciu v naliehavých prípadoch v rámci EÚ aj mimo nej,
• znižovať riziká katastrof, napríklad prostredníctvom opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy,
• zlepšovať pripravenosť na katastrofy, napríklad prostredníctvom systémov včasného varovania,
• zabezpečovať hladký prechod po skončení núdzovej operácie napojením na stratégie rozvojovej pomoci,
• posilniť celkovú odolnosť obyvateľstva, napríklad investovaním do opatrení na pomoc pri príprave ľudí na budúce katastrofy, a
• chrániť a zabezpečiť budúcnosť detí postihnutých katastrofami.

Čo robí EÚ

EÚ v spolupráci s rôznymi partnermi podporuje humanitárne operácie v 110 krajinách už viac ako 30 rokov. V roku 2021 EÚ poskytla humanitárnu pomoc vo výške viac ako 2,4 miliardy EUR. Je hlavným humanitárnym darcom v mnohých krízach a zabezpečuje napríklad:

• núdzovú pomoc na podporu ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu,
• humanitárnu pomoc utečencom a vnútorne vysídleným osobám v Bangladéši, Etiópii, Somálsku a Jemene,
• núdzovú pomoc vysídleným osobám v Sýrii a utečencom v susedných krajinách,
• humanitárne projekty a pomoc na záchranu životov v najviac postihnutých komunitách v Stredoafrickej republike a Južnom Sudáne,
• núdzovú pomoc prostredníctvom humanitárneho leteckého mosta v nestabilných krajinách a krajinách postihnutých konfliktom, ako je Afganistan.

EÚ vysiela aj tímy reakcie na núdzové situácie a prostredníctvom svojho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany nasmerúva pomoc do postihnutých regiónov v rámci EÚ a na celom svete, napríklad:

• reagovala na pandémiu ochorenia COVID-19 v Európe a na celom svete vrátane realizácie dodávok súvisiacich s ochorením COVID-19 prostredníctvom rezervy rescEU a repatriácie občanov EÚ, ktorí uviazli v zahraničí,
• vyslala expertov a vybavenie do krajín postihnutých zemetraseniami (Haiti), sopečnými erupciami (Tonga) a lesnými požiarmi (západný Balkán a oblasť Stredozemia) a zamedzila šíreniu eboly v Guinei v roku 2021,
• nasmerovala milióny núdzových položiek (ako sú súpravy prvej pomoci, stany a postele) do Ukrajiny a susedných krajín v rámci najväčšej operácie od vytvorenia mechanizmu.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/echo/

EÚ garantuje celý rad základných práv. Dodržiavanie základných práv je spoločnou hodnotou EÚ a jej členských štátov. EÚ sa nimi riadi pri vykonávaní svojej činnosti na svojom území i za jeho hranicami.

EÚ nie je len jednotným trhom s tovarom a so službami. Európania majú spoločné hodnoty a súbor práv stanovený v zmluvách o EÚ a v Charte základných práv Európskej únie.

Čo robí EÚ

Charta základných práv Európskej únie zahŕňa všetky osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré požívajú ľudia v EÚ. Tieto práva sú zaručené v krajinách EÚ a všade, kde platí právo EÚ. Patrí medzi ne ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu a sloboda združovania, právo na nediskrimináciu, právo na azyl i právo na spravodlivý proces.

Okrem nich sú v Charte zakotvené aj osobitné práva súvisiace s občianstvom EÚ vyplývajúce zo zmlúv EÚ. Občania EÚ tak majú zaručené:

• slobodu pohybovať sa, žiť, pracovať a študovať v ktorejkoľvek krajine EÚ,
• právo voliť a kandidovať v miestnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu,
• právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,
• právo predložiť sťažnosť európskemu ombudsmanovi,
• právo na konzulárnu ochranu za hranicami EÚ.

Ochranu základných práv okrem toho zaručujú aj konkrétne právne predpisy EÚ, ako sú všeobecné nariadenie o ochrane údajov, právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie, ako aj zákony na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a obetí zločinu.

EÚ ochranu základných práv garantuje aj prostredníctvom cielených politických opatrení a úzkej spolupráce s krajinami EÚ a občianskou spoločnosťou. Ide o oblasti ako trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy, rodová rovnosť a nediskriminácia, občianske a trestné právo, digitalizácia justície, ochrana údajov, dodržiavanie zásad právneho štátu, práva dieťaťa a práva spotrebiteľa.

Pri svojej legislatívnej a politickej práci v oblasti základných práv EÚ vychádza z programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty.

EÚ pracuje na dosiahnutí Únie rovnosti. Riadi sa pri tom súborom stratégií, ktorých cieľom je spochybňovať stereotypy a vytvárať podmienky na to, aby sa každý mohol úplne a slobodne zapájať do života európskej spoločnosti.

EÚ takisto podporuje a obraňuje univerzálne hodnoty na celom svete. V roku 2021 odštartovala program ľudských práva a demokracie na celom svete. Prostriedky naň sa pohybujú na úrovni 1,5 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027. Ďalej EÚ zaviedla globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv, pomocou ktorého môže cielenejšie postihovať osoby zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv na celom svete.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/justice-and-fundamental-rights_sk

EÚ smeruje svoje úsilie na zabezpečenie jednotného uplatňovania práva EÚ, na vyriešenie cezhraničných právnych problémov svojich občanov a na podporu a rešpektovanie zásad právneho štátu

EÚ sa snaží vytvoriť priestor spravodlivosti, v ktorom občania a podniky môžu riešiť právne záležitosti v inom členskom štáte EÚ tak isto ako vo svojom vlastnom. Spoločný priestor spravodlivosti bez hraníc a bariér bude občanom zaručovať ich práva a prístup k spravodlivosti na celom území EÚ.

Čo robí EÚ

Občania EÚ môžu žiť, študovať, pracovať a podnikať kdekoľvek v EÚ. V určitých situáciách sa preto môžu dostať do kontaktu so súdnymi orgánmi iného členského štátu.

EÚ sa snaží posilňovať vzájomnú dôveru medzi súdmi a úradmi členských štátov, aby si navzájom uznávali súdne rozhodnutia. To je osobitne dôležité v občianskych veciach, ako sú rozvod, starostlivosť o dieťa alebo pohľadávky na výživné.

Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými orgánmi s cieľom pomôcť v boji proti závažnej trestnej činnosti, ako je korupcia, terorizmus a obchodovanie s drogami a ich distribúcia. Napríklad Európsky zatykač nahradil zdĺhavé postupy vydávania osôb s cieľom vrátiť podozrivých alebo odsúdených zločincov späť do krajiny, v ktorej budú alebo sú súdení. Stratégia EÚ v oblasti práv obetí je zas zameraná na to, aby sa všetkým obetiam trestných činov v EÚ dostalo podpory a ochrany, ktorú potrebujú.

Súdny dvor Európskej únie zabezpečuje, aby sa právo EÚ uplatňovalo rovnako vo všetkých členských štátoch. EÚ pripravuje modernizáciu systému spravodlivosti EÚ v snahe držať krok s digitálnou transformáciou a zabezpečiť jednoduchší a rýchlejší prístup k spravodlivosti. Pokrok sa dá merať pomocou porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, ktorý poskytuje údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti súdnictva vo všetkých členských štátoch. Európsky portál elektronickej justície slúži ako jednotné kontaktné miesto pri všetkých otázkach týkajúcich sa spravodlivosti.

Zásady právneho štátu – jedna zo základných hodnôt EÚ – znamená, že nezávislé a efektívne systémy spravodlivosti musia zaručiť primeranú právnu ochranu všetkým v EÚ. Zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane všetkých ostatných hodnôt a má zásadný význam pre fungovanie EÚ. Predstavuje záruku uplatňovania práva EÚ a efektívnosti vnútorného trhu. Podporuje vzájomnú dôveru a umožňuje priaznivé podnikateľské prostredie.

EÚ pracuje spolu s členskými štátmi na dodržiavaní a posilňovaní zásad právneho štátu prostredníctvom mechanizmu právneho štátu a poskytovaním technickej podpory a finančných zdrojov na reformu systému spravodlivosti.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights_sk
https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law_sk

Rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou EÚ už od čias Rímskej zmluvy z roku 1957. EÚ neustáva vo svojom úsilí odstrániť diskrimináciu na základe pohlavia a rodu a dosiahnuť skutočnú rodovú rovnosť.

Ženy v Európe majú teoreticky rovnaké postavenie ako muži, právo samy o sebe rozhodovať, ako aj bezpečie. V realite však naďalej pracujú prevažne v sektoroch s nižšími platmi, nie sú dostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách v politike a podnikoch a zarábajú v priemere o 13 % menej než muži v EÚ. Aj naďalej je veľmi rozšírené rodovo motivované násilie a obťažovanie.

Čo robí EÚ

Práca EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov je založená na stratégii EÚ pre rodovú rovnosť 2020 – 2025. Jej cieľom je ukončiť rodovo motivované násilie, bojovať proti rodovým stereotypom, preklenúť rodové rozdiely na trhu práce a podporovať vyvážené zastúpenie mužov a žien na rozhodovacích pozíciách a v politike. Stratégia vychádza z iniciatív, ktoré EÚ už celé desaťročia podniká v oblasti rodovej rovnosti.

Komisia v snahe presadzovať zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu ukotvenú v Rímskej zmluve navrhla opatrenia na dosiahnutie transparentnosti miezd vrátane povinnosti pre veľké podniky nahlasovať rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Zamestnanci budú mať tiež právo na kompenzáciu za diskrimináciu v odmeňovaní.

Násilie na ženách je jednou z najdlhšie pretrvávajúcich foriem rodovej diskriminácie v Európe. Komisia navrhla nové celoúnijné pravidlá na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Ich cieľom je potrestať páchateľov a zabezpečiť lepšiu ochranu žien, a to aj v online prostredí. Všetky členské štáty, ako aj EÚ podpísali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (známy ako Istanbulský dohovor).

Ďalej EÚ pracuje na tom, aby ženám pomohla preraziť sklený strop v podnikateľskej sfére i politike a zvýšiť ich zastúpenie v digitálnom sektore. Konkrétne sa Komisia snaží zlepšiť vyváženosť zastúpenia mužov a žien v podnikových predstavenstvách v najväčších spoločnostiach v EÚ kótovaných na burze.

Život však nie je len o práci a peniazoch. Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom nadobudla účinnosť v júli 2019 a členské štáty ju mali transponovať do augusta 2022. Zavádza nové práva, ktoré majú pomôcť dosiahnuť rovnováhu pri rozdelení opatrovateľských povinností medzi ženy a mužov. Ide o oblasti ako otcovská dovolenka, rodičovská a opatrovateľská dovolenka spolu s pružnými formami organizácie práce rodičov a opatrovateľov.

EÚ sa usiluje zlepšiť životy dievčat a žien na celom svete prostredníctvom svojho akčného plánu pre rodovú rovnosť III. Uvedený plán predstavuje otázky rodovej rovnosti v rámci vonkajšej činnosti EÚ, a to aj v oblastiach ako je rozvojová spolupráca a obchodné rokovania. EÚ navyše stála v čele rokovaní o začlenení cieľov v oblasti rodovej rovnosti do Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/gender-equality_sk

Úsilím EÚ je zabezpečiť, aby si každý mohol uplatňovať svoje základné práva a slobody a rovnocenne sa zapájať do života spoločnosti bez ohľadu na svoj pôvod.

Hoci je diskriminácia z dôvodu rasy či etnického pôvodu v EÚ zakázaná, rasizmus a rasová diskriminácia sú fenoménom, ktorý pretrváva. EÚ sa snaží bojovať proti rasizmu a neznášanlivosti na všetkých frontoch.

Čo robí EÚ

EÚ zintenzívnila svoje úsilie v boji proti rasizmu a diskriminácii. Zaviedla akčný plán boja proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a vymenovala historicky prvého koordinátora boja proti rasizmu.

EÚ odmieta a odsudzuje všetky formy rasizmu a neznášanlivosti. Akčný plán boja proti rasizmu zahŕňa súbor pravidiel na:

• riešenie problému rasizmu a rasovej diskriminácie pomocou právnych prepisov či iných prostriedkov a zabezpečenie uplatňovania právnych predpisov EÚ zakazujúcich nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti (a to aj v online prostredí) v praxi,
• ráznejšie kroky proti štrukturálnemu rasizmu,
• častejšie zohľadnenie názorov ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a snahu spojiť aktérov na všetkých úrovniach  v spoločnom úsilí o život bez rasizmu a diskriminácie pre všetkých,
• zabezpečenie financovania na budovanie inkluzívnej spoločnosti a podporu tolerancie a pluralizmu,
• podporu rozmanitosti medzi zamestnancami Komisie a zaručenie inkluzívneho pracovného prostredia bez diskriminácie pre všetkých, bez ohľadu na rasový či etnický pôvod alebo farbu pleti.

Nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi z dôvodu ich rasového alebo etnického pôvodu, a to aj v zamestnaní, je zakázané podľa smernice o rasovej rovnosti a aj Charty základných práv Európskej únie.

EÚ zaviedla politiky boja proti osobitným formám rasizmu. Napríklad jej stratégia na boj proti antisemitizmu má zabrániť všetkým formám antisemitizmu, podporiť židovský život a propagovať pripomínanie si obetí Holokaustu a vzdelávanie o ňom. Iný strategický rámec má podporovať zrovnoprávnenie Rómov.

Smernica o právach obetí chráni obete trestných činov z nenávisti. Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (na roky 2020 – 2025) pomáha zaručiť, aby všetky obete trestného činu dostávali podporu a ochranu bez ohľadu na to, kde v EÚ k trestnému činu dôjde.

Okrem toho je EÚ odhodlaná zabraňovať šíreniu nenávisti v online prostredí a bojovať proti nemu, pričom bude vždy chrániť slobodu prejavu. Kódex správania týkajúci sa nezákonných nenávistných prejavov na internete z roku 2016 umožňuje používateľom internetu označiť nenávistné prejavy. Platformám zas umožňuje rýchlo reagovať a odstraňovať nezákonný či škodlivý obsah.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/combatting-discrimination/racism-and-xenophobia_en

EÚ garantuje svojim občanom celý rad základných práv a chráni ich pred diskrimináciou. Platí to aj pre príslušníkov LGBTIQ komunity.

V roku 2019 sa okolo 76 % opýtaných Európanov zhodlo na tom, že gejovia, lesby alebo bisexuálne osoby by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli. Lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové, nebinárne, intersexuálne a queer osoby (LGBTIQ) však môžu v mnohých oblastiach života čeliť diskriminácii a tiež nenávistným verbálnym prejavom či násiliu.

Čo robí EÚ

V roku 2020 Komisia prijala svoju prvú stratégiu pre rovnosť osôb LGBTIQ, ktorá sa zaoberá diskrimináciou, bezpečnosťou, inkluzívnosťou a rovnosťou.

Stratégia vychádza z viac ako 20 rokov opatrení na úrovni EÚ. Od roku 1999 má EÚ právomoc konať v prípadoch diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Opatrenia EÚ zahŕňajú:

• rámcovú smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, ktorou sa všetky krajiny EÚ zaväzujú poskytovať právnu ochranu proti diskriminácii a obťažovaniu na základe sexuálnej orientácie, pokiaľ ide o uchádzanie sa o zamestnanie, postup v zamestnaní, odbornú prípravu, pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie,
• prepracované znenie smernice o rodovej rovnosti, ktorá chráni transrodové osoby pred diskrimináciou v ich profesionálnom živote z dôvodu zmeny pohlavia a smernicu o rovnosti pohlaví v oblasti sociálneho zabezpečenia s cieľom chrániť transrodové osoby pred diskrimináciou v oblasti sociálneho zabezpečenia,
• smernicu o právach obetí, ktorou sa vytvoril súbor vymáhateľných nárokov pre obete nenávistných verbálnych prejavov či násilia a ktorá krajinám EÚ ukladá povinnosť zabezpečiť, aby sa tieto práva uplatňovali v praxi.

Vo svete sa vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia ešte stále považujú vo viacerých krajinách za trestný čin a osobám LGBTIQ sa poskytuje len málo ochrany. EÚ vyzýva ostatné krajiny, aby zabezpečili, že sexuálna orientácia, rodová identita alebo pohlavné znaky nebudú dôvodom násilia alebo trestných postihov.

EÚ je zároveň jedným z popredných svetových darcov, pokiaľ ide o projekty zamerané na boj proti diskriminácii ľudí, a to najmä prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Od roku 2016 EÚ podporila projekty v Ázii, Afrike, Latinskej Amerike a vo východnej Európe. V roku 2018 zriadila Únia nový fond na podporu aktivistov a organizácií v oblastiach, v ktorých sú ľudia vystavení väčšiemu riziku diskriminácie.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/combatting-discrimination/lesbian-gay-bi-trans-and-intersex-equality_en

EÚ podporuje aktívne začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím a ich úplnú účasť na spoločenskom a hospodárskom živote na základe rovnakých práv, ako majú ostatní, a chráni ich pred diskrimináciou a násilím.

Približne 87 miliónov ľudí v EÚ trpí určitou formou zdravotného postihnutia. Majú rovnaké práva a základné slobody ako všetci ostatní, a to vrátane práva na rovnosť a nediskrimináciu, ako aj na ochranu pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním. EÚ sa zasadzuje za vytvorenie bezbariérovej Európy, ktorá posilňuje postavenie ľudí so zdravotným postihnutím a umožňuje im uplatňovať si svoje práva.

Čo robí EÚ

EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho Charta základných práv Európskej únie a zmluvy EÚ obsahujú ďalšie záväzky EÚ podporovať politiky na riešenie práv a potrieb ľudí so zdravotným postihnutím.

Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 je ukotvená v dohovore OSN a vychádza z predchádzajúcej stratégie a Európskeho piliera sociálnych práv. Stanovuje konkrétne iniciatívy, ktorými sa má zabezpečiť, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli:

• využívať rovnaké právo na voľný pohyb ako všetci ostatní. Parkovací preukaz EÚ a preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím zaviedlo ako pilotný projekt už osem členských štátov. Majú uľahčiť vzájomné uznávanie štatútu osoby so zdravotným postihnutím a súvisiacich nárokov v krajinách EÚ,
• lepšie sa zapájať do trhu práce vďaka osobitným opatreniam zameraným na zlepšenie príležitostí zamestnať sa,
• žiť nezávisle, kdekoľvek a s kýmkoľvek si vyberú. Stredisko zdrojov „AccessibleEU“ bude prispievať k zlepšovaniu prístupu k doprave, budovám, informáciám, audiovizuálnym médiám, komunikačným prostriedkom a technológiám,
• zapájať sa do spoločenského a hospodárskeho života a byť chránení pred diskrimináciou a násilím. Stratégia má takisto zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti, vzdelávaniu, kultúre, športu a cestovnému ruchu, ako aj rovnaké príležitosti v týchto oblastiach.

V uplynulých rokoch iniciatívy a právne predpisy EÚ prispeli k zlepšeniu života ľudí so zdravotným postihnutím v Európe. Európsky akt o prístupnosti stanovuje záväzné požiadavky na dostupnosť určitých kľúčových výrobkov a služieb. Zaviedli sa aj konkrétne pravidlá na zaručenie ochrany pred diskrimináciou, ako aj pravidlá rovnakého zaobchádzania s ľuďmi v zamestnaní a pri výkone povolania.

EÚ je rovnako odhodlaná zvyšovať informovanosť o výzvach, ktorým ľudia so zdravotným postihnutím každodenne čelia, i o prostriedkoch, ktoré potrebujú na zlepšenie kvality života. Európsky deň osôb so zdravotným postihnutím, ktorý si pripomíname každý rok začiatkom decembra, pomáha priblížiť otázky zdravotného postihnutia širokej verejnosti. Každoročne sa udeľuje cena Access City mestám, ktoré vynaložili mimoriadne úsilie na zlepšenie dostupnosti verejných priestorov.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1137&langId=sk

EÚ sa snaží pomáhať ľuďom viesť čo najdlhší zdravý, aktívny a nezávislý život. Dopĺňa opatrenia členských štátov v oblastiach, ako sú zamestnanosť, zdravotníctvo a vzdelávanie, a koordinuje spoločné opatrenia v prípade epidémií.

Demografické trendy ukazujú, že v najbližších desaťročiach sa podiel starších ľudí v EÚ výrazne zvýši. Zelená kniha o starnutí, ktorú vypracovala Komisia, otvorila diskusiu o výzvach a príležitostiach starnúcej spoločnosti v Európe. Členské štáty riešia dôsledky starnutia skvalitňovaním systémov vzdelávania a zručností, motivovaním k dlhšiemu a plodnejšiemu pracovnému životu a napredovaním v reformách sociálnej ochrany vrátane dôchodkov a dlhodobej starostlivosti.

Čo robí EÚ

EÚ postavila mimo zákon diskrimináciu zamestnávateľom na základe veku. Európska sieť vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti pomáha zaručiť, aby sa pravidlá EÚ v oblasti rovnosti a nediskriminácie uplatňovali na celom území EÚ jednotne.

Iniciatívy EÚ ako Európsky program v oblasti zručností, Pakt o zručnostiach a Akčný plán digitálneho vzdelávania pomáhajú pripravovať ľudí na meniaci sa svet práce. Projekty finančne podporované z Európskeho sociálneho fondu plus pomáhajú každoročne miliónom Európanov v získavaní nových zručností a lepších pracovných miest.

Nikdy nie je neskoro na vzdelávanie, či už v záujme kariérneho alebo osobnostného rastu. V programe Erasmus+ si ľudia vo veku nad 50 rokov nájdu širokú škálu príležitostí – od kurzov učenia sa prácou cez odbornú prípravu až po projekty s finančnou podporou EÚ.

EURES – európsky portál pre pracovnú mobilitu – pomáha uchádzačom nájsť si pracovné miesto v inom členskom štáte, kým pravidlá Únie uľahčujú koordináciu vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia, čím chránia práva občanov, ktorí zmenia bydlisko alebo odídu do dôchodku kdekoľvek v Európe.

Nový dobrovoľný dôchodkový systém – celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) – dnes ponúka ľuďom viac možností a aj po presťahovaní sa do inej krajiny EÚ môžu naďalej využívať na sporenie ten istý produkt. Komisia každé tri roky uverejňuje správu o súčasnej i budúcej primeranosti príjmov v starobe v členských štátoch. EÚ chce stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 prispieť k riešeniu rozdielov v sociálnej ochrane a v dôchodkových systémoch u osôb so zdravotným postihnutím.

EÚ je aktívna v rozličných oblastiach, ako sú presadzovanie zdravého životného štýlu, podpora účinnejších a udržateľnejších služieb zdravotnej starostlivosti, prevencia chorôb a rýchlejšie napredovanie v boji proti rakovine.

EÚ finančne podporuje mimovládne organizácie presadzujúce právo na spravodlivé zaobchádzanie a zaoberajúce sa otázkami diskriminácie z dôvodu veku, ako napríklad AGE Platform Europe.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/social/home.jsp?langId=sk

EÚ je odhodlaná premeniť toto desaťročie na európske digitálne desaťročie. Pracuje na tom, aby digitálne technológie slúžili všetkým obyvateľom a zároveň pomáhali dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a zabezpečili vedúce postavenie Európy v digitálnom hospodárstve.

Digitálne technológie neboli v našich životoch nikdy dôležitejšie. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 umožňovali ľuďom udržiavať vzájomné kontakty a zabezpečovať fungovanie podnikov a ukázali sa ako nevyhnutné pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Zásadný význam majú pre boj proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom inteligentných energetických a dopravných systémov.

Čo robí EÚ

Základy digitálnej transformácie sú už položené. Opatrenia EÚ priniesli výhody, ako napríklad:

• zrušenie dodatočných roamingových poplatkov pri používaní mobilných zariadení na cestách v EÚ,
• prístup k online obsahu pri cestovaní v EÚ,
• prísne pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov platné v EÚ,
• bezplatné verejné Wi-Fi hotspoty v celej EÚ,
• nové pravidlá na zabezpečenie lepšieho prístupu k verejným webovým sídlam pre ľudí so zdravotným postihnutím,
• opatrenia na boj proti falošným správam a dezinformáciám na internete.

V rámci navrhovanej digitálnej stratégie EÚ sa budú naďalej hľadať digitálne riešenia, ktoré budú prospešné pre ľudí, podniky aj planétu. Zameraná je na tri ciele: technológia v službách človeka, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a otvorená, demokratická a udržateľná spoločnosť.

Komisia navrhla komplexný súbor pravidiel pre online platformy pôsobiace v EÚ s cieľom chrániť základné práva občanov online, riešiť ujmy spôsobené na internete a podporovať inovácie. Stratégia sa okrem toho zaoberá aj takými otázkami, ako je kybernetická bezpečnosť a dáta, ale aj digitálne vzdelávanie a demokracia. Prostredníctvom navrhovaného Digitálneho kompasu sa ciele EÚ orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych úloh. Kľúčovým prvkom je ochrana hodnôt EÚ a základných práv a bezpečnosti občanov.

Program Digitálna Európa s rozpočtom viac ako 7,5 miliardy EUR na roky 2021 až 2027 podporí investície do takých oblastí, ako sú superpočítanie, umelá inteligencia a digitálne zručnosti. Zabezpečí aj široké využívanie digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti, a to aj prostredníctvom centier digitálnych inovácií.

Ďalšie programy umožnia okrem iného podporiť prechod na digitálnu technológiu. Ako príklad možno uviesť Horizont Európa, ktorý sa zameriava na výskum a technologický vývoj, a digitálne aspekty Nástroja na prepájanie Európy. Navyše, prostredníctvom fondu obnovy v rámci nástroja NextGenerationEU by mali členské štáty 20 % svojej finančnej podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyčleniť na digitálnu transformáciu.

Viac informácií: https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk

EÚ má najprísnejšie pravidlá ochrany údajov a súkromia na svete. Tieto pravidlá pomáhajú zabezpečiť, aby bolo online prostredie bezpečné a spravodlivé pre občanov aj podniky, a chrániť ľudí, najmä deti, pred nezákonným a škodlivým obsahom.

Rýchly rast online služieb v posledných rokoch priniesol Európanom mnoho výhod, ale aj potenciálne nové riziká. EÚ preto neustále pracuje na tom, aby jej právne predpisy držali krok s digitálnou transformáciou a aby to, čo je nezákonné off-line, bolo nezákonné aj online.

Čo robí EÚ

Ochrana údajov a súkromia patrí v EÚ medzi základné práva. EÚ zabezpečuje vysokú úroveň ochrany údajov a súkromia už celé desaťročia. V súlade s právnymi predpismi majú ľudia právo na ochranu údajov a dôvernosť komunikácie a organizácie spracúvajúce ich údaje musia toto právo rešpektovať. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) v reakcii na realitu v internetovom veku priznáva jednotlivcom vymáhateľné práva vrátane práva na zabudnutie.

EÚ zároveň stojí na čele úsilia o zaistenie toho, aby sa digitálny svet stal bezpečným miestom. Cieľom stratégie kybernetickej bezpečnosti Európskej únie je posilniť kolektívnu odolnosť EÚ proti kybernetickým hrozbám a pomôcť zabezpečiť, aby všetci občania a všetky podniky mohli využívať dôveryhodné a spoľahlivé služby a digitálne nástroje.

Komisia bojuje proti šíreniu dezinformácií a nepodložených tvrdení na internete s cieľom zabezpečiť ochranu európskych hodnôt a demokratických systémov. Iniciatívy zahŕňajú akčný plán a Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií na boj proti falošným správam a dezinformáciám; akčný plán pre európsku demokraciu a Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií.

Cieľom kódexu správania týkajúceho sa nezákonných nenávistných prejavov na internete, ktorý bol prijatý v EÚ, je zabezpečiť, aby sa žiadosti o odstránenie rasistického a xenofóbneho obsahu riešili rýchlo. Spoločnosti vrátane Facebooku, Twitteru, Instagramu a Snapchatu sa zaviazali prešetriť väčšinu týchto žiadostí za menej ako 24 hodín a v prípade potreby daný obsah odstrániť.

Prvoradá je bezpečnosť detí na internete. Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti ovplyvnila národné politiky vo väčšine členských štátov a stanovila globálny referenčný model pre ochranu a postavenie detí na internete. Sieť centier bezpečnejšieho internetu financovaná z prostriedkov EÚ pomáha zvyšovať informovanosť o bezpečnosti na internete, zapájajúc do svojich aktivít aj deti. Nové pravidlá týkajúce sa audiovizuálnych mediálnych služieb vyžadujú, aby online platformy na zdieľanie videí podnikli kroky na obmedzenie prístupu detí ku škodlivému obsahu, zatiaľ čo v navrhovanom akte o digitálnych službách sa predpokladá zavedenie osobitných záväzkov na riešenie závažných rizík pre dobro detí. Komisia takisto predstavila stratégiu EÚ na účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/shaping-europe-digital-future_sk

EÚ presadzuje transparentnosť a demokratickú účasť v právnom a férovom európskom politickom systéme a aktívne podporuje účasť občanov v rozhodovacom procese EÚ.

EÚ sa riadi zásadou zastupiteľskej demokracie, v ktorej majú občania priame zastúpenie na úrovni EÚ v Parlamente a členské štáty zasa v Európskej rade a Rade Európskej únie. EÚ sa usiluje o ochranu európskej demokracie, podporu slobodných a spravodlivých volieb a dodržiavanie volebných práv občanov EÚ.

Čo robí EÚ

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 zaznamenali najvyššiu účasť voličov za posledných 20 rokov (viac ako 50 %), čo je prejavom zdravej úrovne demokratickej participácie občanov EÚ a ich vôle byť vypočutí.

Konferencia o budúcnosti Európy bola spustená ako súčasť záväzku EÚ vypočuť si občanov a umožniť im výraznejšie ovplyvňovať prácu a fungovanie EÚ. Táto rok dlhá iniciatíva poskytla jedinečnú možnosť Európanom podeliť sa o svoje nápady a očakávania prostredníctvom viacerých občianskych diskusií a debát.

Občania EÚ môžu prispieť k európskemu rozhodovaciemu procesu viacerými spôsobmi. Webové sídlo „Vyjadrite svoj názor“ dáva občanom a podnikom príležitosť podeliť sa o svoje názory na nové politiky, ale aj existujúce právne predpisy EÚ. Zároveň je tu Európska iniciatíva občanov, ktorá po vyzbieraní jedného milióna podpisov v aspoň siedmich členských štátoch, dovoľuje občanom vyzvať Komisiu, aby navrhla predpisy v oblastiach, ktoré sú v kompetencii EÚ. Dialógy s občanmi dávajú ľuďom príležitosť klásť otázky politikom EÚ, predkladať pripomienky a vyjadrovať sa k tomu, ako ich politiky EÚ ovplyvňujú.

Akčný plán pre európsku demokraciu má za úlohu posilniť postavenie občanov a demokracie v EÚ v podobe opatrení na podporu slobodných a spravodlivých volieb, boj proti dezinformáciám a na posilnenie slobody médií. V rámci svojho úsilia v tejto oblasti Komisia stanovila konkrétne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti novinárov a pracovníkov médií a na ich ochranu pred zneužívaním súdnych sporov.

Komisia navrhla nové pravidlá na zabezpečenie väčšej transparentnosti platenej politickej reklamy, ktorá je v posledných rokoch čoraz výraznejšou súčasťou politických kampaní v EÚ. Tiež navrhla aktualizovať súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa financovania politických strán EÚ a volebných práv migrujúcich občanov. Každé tri roky Komisia podáva správu o dosiahnutom pokroku na ceste ku skutočnému občianstvu EÚ, ako aj o nových prioritách v oblasti práv občianstva EÚ na nadchádzajúce roky.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/new-push-european-democracy_sk

Rozpočet EÚ poskytuje zdroje, ktoré EÚ potrebuje na splnenie svojich politických programov. Združovaním zdrojov na úrovni EÚ členské štáty dosahujú viac, ako keby konali samostatne, a môžu tak úspešne riešiť výzvy, ktoré žiadne hranice nepoznajú, ako sú napríklad zmena klímy a pandémia ochorenia COVID-19.

Rozpočet EÚ pozostáva z dlhodobých plánov, ktoré pokrývajú obdobie siedmich rokov. Parlament a krajiny EÚ v Rade rozhodujú o rozpočte na každý rok, a to na základe návrhu Komisie. Ročný rozpočet EÚ v roku 2022 bol približne 170 miliárd EUR, čo je v absolútnom vyjadrení veľká suma, ale je to zhruba iba 1 % bohatstva, ktoré každý rok vytvoria hospodárstva EÚ. Menej než 7 % z rozpočtu sa vynakladá na administratívu EÚ.

Rozpočet EÚ je financovaný predovšetkým z príjmov z cla, z príspevkov založených na dani z pridanej hodnoty, z príspevkov založených na nerecyklovanom odpade z plastových obalov, ako aj z priamych príspevkov krajín EÚ známych ako príspevky založené na hrubom národnom dôchodku. S cieľom bojovať proti zneužívaniu peňažných prostriedkov EÚ Európsky úrad pre boj proti podvodom nezávisle vyšetruje korupciu, spreneveru a iné nezákonné činnosti, ktoré súvisia s fondmi EÚ, a pre Komisiu vypracúva politiku boja proti podvodom.

Čo robí EÚ

Rozpočet EÚ zohráva v reakcii Európy na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 kľúčovú úlohu, a to v podobe investičného balíčka vo výške 2 biliónov EUR. Ten pozostáva z dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 vo výške 1 211 miliárd EUR, ktorý bol prostredníctvom NextGenerationEU, časovo obmedzeného nástroja EÚ na obnovu, navýšený o sumu 807 miliárd EUR. Peňažné prostriedky z tohto balíčka sa použijú na podporu hospodárskej obnovy Európy a na riadenie prechodu na modernú, udržateľnú a odolnú EÚ. Na financovanie nástroja NextGenerationEU si EÚ vypožičiava na kapitálových trhoch. Požičané peňažné prostriedky sa budú splácať dlhodobo až do roku 2058. Na podporu splácania zvažuje EÚ zavedenie nových zdrojov príjmov do svojho rozpočtu.

Peňažné prostriedky z rozpočtu EÚ umožnili napríklad podpísanie predbežných kúpnych zmlúv s farmaceutickými spoločnosťami na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19. EÚ tak zabezpečila až 4,2 miliardy dávok vakcín.

V roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu sa mobilizoval rozpočet EÚ s cieľom poskytnúť núdzovú pomoc a podporu na hraniciach a v krajinách EÚ a zmierniť humanitárne dôsledky vojny.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/eu-budget_sk

Azylová a prisťahovalecká politika EÚ pomáha Európe účinne riešiť problémy migrácie.

EÚ bojuje proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu, zachraňuje životy a zabezpečuje vonkajšie hranice EÚ, pričom sa snaží prilákať nové talenty a ľudí so zručnosťami.

Vďaka opatreniam, ktoré EÚ prijala na kontrolu svojich vonkajších hraníc a riadenie migrácie, sa počet neoprávnených príchodov od roku 2015 znížil takmer o 90 %.

Čo robí EÚ

V nadväznosti na pokrok dosiahnutý od roku 2016 predložila Komisia v roku 2020 návrh nového paktu o migrácii a azyle, ktorým sa zavedie účinný systém riadenia migrácie a riešenia neoprávnených príchodov, a to aj v čase krízy. Nový rámec zabezpečí spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidaritu medzi členskými štátmi. Jednotlivým žiadateľom zároveň poskytne istotu.

Tento pakt zabezpečí, aby osoby, ktoré to skutočne potrebujú, mali právo zostať v EÚ. Naopak, cieľom prvej stratégie EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie je pomôcť ľuďom, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, dobrovoľne sa vrátiť do svojej domovskej krajiny a využiť v nej príležitosti, ktoré ponúka.

Cieľom novej politiky v oblasti legálnej migrácie je prilákať ľudí s novými zručnosťami a talentom, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo EÚ. Takisto je zameraná na posilnenie spolupráce s krajinami mimo EÚ a zlepšenie celkového riadenia migrácie v dlhodobom horizonte.

Integrácia a začlenenie sú kľúčové pre ľudí prichádzajúcich do Európy, miestne komunity, dlhodobý blahobyt našich spoločností, ako aj pre stabilitu našich hospodárstiev. Hoci za integračnú politiku zodpovedajú v prvom rade členské štáty, EÚ v tejto oblasti zintenzívňuje opatrenia. Cieľom akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021–2027 je začlenenie všetkých ľudí, a to vďaka lepšiemu prístupu k pracovným miestam, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a vzdelávaniu.

Dôraznejšia reakcia na prevádzačstvo migrantov predstavuje spoločnú výzvu pre EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny. Vďaka operáciám EÚ a členských štátov sa od roku 2015 zachránilo viac ako 650 000 životov na mori. V obnovenom akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu migrantov sa stanovujú opatrenia na boj proti prevádzačstvu a na jeho predchádzanie v spolupráci s partnerskými krajinami.

EÚ je ochrannou zónou pre ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine pôvodu. V rýchlej reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine vo februári 2022 ponúkla EÚ okamžitú podporu ľuďom utekajúcim pred vojnou vrátane dočasnej ochrany v EÚ. Systém dočasnej ochrany poskytuje ľuďom práva, ako sú povolenie na pobyt, prístup na trh práce a prístup k bývaniu, zdravotná starostlivosť a prístup detí k vzdelávaniu.

Viac informácií: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum_en

EÚ poskytuje viac ako 425 miliónom ľudí v 26 krajinách priestor bez hraníc. V tomto priestore môžu cestovať aj občania krajín mimo EÚ, ktorí v EÚ žijú alebo ju navštevujú ako turisti, ako aj študenti na výmennom pobyte. Rovnako ho možno využívať na obchodné účely.

Vďaka Schengenskej dohode sa postupne zrušili kontroly na mnohých vnútorných hraniciach EÚ. Takmer 1,7 milióna ľudí žije v súčasnosti v jednej a pracuje v inej krajine schengenského priestoru. Každý deň cestuje z jednej krajiny schengenského priestoru do druhej 3,5 milióna ľudí. Schengenský priestor prispieva aj k fungovaniu jednotného trhu a umožňuje voľný pohyb tovaru a služieb.

Čo robí EÚ

Od roku 1985 sa schengenský priestor rozšíril tak, že dnes zahŕňa väčšinu krajín EÚ (okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru a Rumunska) a štyri krajiny mimo EÚ (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko).

Zrušenie vnútorných hraníc však nemôže byť na úkor bezpečnosti. Na vnútorných hraniciach krajín šengenského priestoru sa nevykonávajú žiadne kontroly, preto tieto krajiny vyvíjajú spoločné úsilie na zvýšenie bezpečnosti sprísňovaním kontrol na svojich vonkajších hraniciach. Konajú tak na základe spoločných pravidiel.

Na zaistenie bezpečnosti v rámci EÚ je nevyhnutná operačná spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov. Jedným z hlavných nástrojov je Schengenský informačný systém, ktorý sa používa na výmenu údajov o hľadaných a nezvestných osobách a predmetoch v reálnom čase.

V roku 2017 zaviedla EÚ nové pravidlá na sprísnenie kontrol všetkých osôb, ktoré prekračujú jej vonkajšie hranice vrátane občanov EÚ. Ich cieľom je zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu vnútornej bezpečnosti či verejného poriadku. Na tento účel slúžia príslušné databázy. Do konca roka 2023 sa zavedie nový systém predbežnej kontroly cestujúcich z krajín mimo EÚ, ktorí na návštevu schengenského priestoru nepotrebujú víza. Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) sa bude vzťahovať aj na Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Pomôže odstrániť existujúce medzery v informáciách v oblasti bezpečnosti a zabráni tak oneskoreniam na hraniciach, ktorým cestujúci čelia.

Cieľom navrhnutých nových pravidiel, ktoré vychádzajú zo skúseností získaných v boji proti pandémii COVID-19, je zabezpečiť, aby zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach bolo tou poslednou možnosťou. Súčasťou týchto pravidiel sú aj spoločné nástroje na efektívnejšie riadenie vonkajších hraníc v prípade krízy v oblasti verejného zdravia.

Dôležitú úlohu pri ochrane vonkajších hraníc EÚ a riadení migrácie zohráva Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Nový stály zbor agentúry bol prvýkrát nasadený 1. januára 2021. Do roku 2027 dosiahne plnú kapacitu s počtom 10 000 príslušníkov.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/home-affairs/policies/schengen-borders-and-visa_en

EÚ sa usiluje o zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých osôb v EÚ, vo fyzickom i digitálnom svete a vo všetkých častiach spoločnosti.

Európania by mali mať pocit istoty, že bez ohľadu na to, kde sa v rámci EÚ pohybujú, ich sloboda a bezpečnosť sú plne chránené. Členské štáty, agentúry a ďalší partneri spolupracujú s cieľom zaistiť bezpečnosť občanov, riešiť hrozby a bojovať proti kriminalite. EÚ pritom zavádza politiky a nástroje na uľahčenie a posilnenie ich vzájomnej spolupráce.

Čo robí EÚ

Nová Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 až 2025 sa zameriava na tieto tri prioritné oblasti:

• boj proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi,
• boj proti terorizmu a radikalizácii a
• boj proti počítačovej kriminalite.

Za organizovanú trestnú činnosť platia vysokú cenu jej obete aj hospodárstvo, pričom sa odhaduje, že každoročne sa v dôsledku nej stratí 218 až 282 miliárd EUR. Opatrenia na posilnenie úsilia EÚ v tejto oblasti zahŕňajú: novú stratégiu EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti, Stratégiu EÚ v oblasti drog na obdobie 2021 – 2025, akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a stratégie EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

Komisia sa vďaka svojmu novému programu boja proti terorizmu snaží zintenzívniť boj proti terorizmu, a to lepším predvídaním teroristických hrozieb, predchádzaním týmto hrozbám, ochranou pred nimi a reakciou na ne. Cieľom balíka legislatívnych návrhov je posilniť pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EÚ takisto pracuje na predchádzaní radikalizácii. Od 7. júna 2022 musia internetové spoločnosti odstrániť teroristický obsah z internetu do 1 hodiny po tom, ako vnútroštátne orgány vydali príkaz na odstránenie.

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) rieši všetky oblasti trestnej činnosti a terorizmu a spolupracuje s partnerskými krajinami mimo EÚ a s medzinárodnými organizáciami. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými orgánmi s cieľom pomôcť v boji proti závažnej organizovanej trestnej činnosti. Európsky zatykač zase nahradil zdĺhavé postupy vydávania osôb s cieľom vrátiť podozrivých alebo odsúdených zločincov späť do krajiny, v ktorej budú alebo boli súdení.

EÚ bojuje proti všetkým aspektom počítačovej kriminality. Cieľom novej stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ je zabezpečiť, aby mohli všetci občania a podniky v plnej miere využívať dôveryhodné a spoľahlivé služby a digitálne nástroje, pričom akt EÚ o kybernetickej bezpečnosti posilňuje obranu EÚ proti rozsiahlej cezhraničnej počítačovej kriminalite.

Práca na posilňovaní vonkajších hraníc EÚ zahŕňa zapojenie všetkých príslušných strán vrátane posilnenej Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a colnej únie. Schopnosť informačných systémov EÚ vymieňať si údaje a informácie pomôže zefektívniť kontroly na vonkajších hraniciach.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/home-affairs/policies/internal-security_en
https://ec.europa.eu/home-affairs/policies/law-enforcement-cooperation_en

EÚ pomáha zlepšovať kvalitu vzdelávania: podnecuje a podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a dopĺňa vnútroštátne opatrenia v tejto oblasti. Program Erasmus+ poskytuje ľuďom každého veku príležitosti študovať, absolvovať odbornú prípravu, získavať pracovné skúsenosti a zúčastňovať sa na výmenách.

Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je veľmi dôležité pre budúcnosť ľudí. EÚ a jej členské štáty sa usilujú zlepšiť výstupy vzdelávania, znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, riešiť nedostatok zručností a zabezpečiť, aby všetci Európania mohli využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie.

Čo robí EÚ

Krajiny EÚ sú zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ale EÚ im pomáha dosahovať kvalitné vzdelávanie: zabezpečuje výmenu osvedčených postupov, stanovuje cieľové hodnoty a normy a poskytuje finančné prostriedky a odborné znalostí.

EÚ pracuje na vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý odstráni prekážky vo vzdelávaní a zlepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých. Táto iniciatíva sa vzťahuje na všetky úrovne vzdelávania a je zameraná na:

• zlepšovanie kvality a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave,
• podporu učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov škôl,
• propagovanie rozvoja digitálnych zručností pre všetkých občanov,
• podporu iniciatív v oblasti ekologického vzdelávania,
• posilnenie spolupráce s krajinami na celom svete.

Na základe skúseností získaných z pandémie COVID-19- je cieľom akčného plánu digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) zvýšiť digitálnu gramotnosť a pomôcť členským štátom spolupracovať pri prispôsobovaní ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku. Európsky program v oblasti zručností má medzitým pomôcť ľuďom rozvíjať zručnosti, ktoré potrebujú pre meniaci sa svet práce, a stanovuje ambiciózne ciele v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie do roku 2025.

Erasmus+, program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, podporuje mobilitu a vzdelávanie pre všetkých. S celkovým rozpočtom viac ako 28 miliárd EUR, čo je dvojnásobok financovania predchádzajúceho programu, umožní v rokoch 2021 až 2027 viac ako 10 miliónom ľudí študovať, absolvovať odbornú prípravu, získavať pracovné skúsenosti alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť v inej krajine. Iniciatíva DiscoverEU, ktorá je teraz súčasťou programu Erasmus+, poskytuje 18-ročným ľuďom príležitosť spoznávať EÚ vďaka bezplatnému cestovnému poukazu. Vyše 130 000 mladých ľudí už dostalo príležitosť dozvedieť sa viac o európskej kultúre a histórii, nájsť si nových priateľov a zlepšiť si svoje jazykové zručnosti.

Cielený program mobility v rámci siete EURES pomáha ľuďom vo veku 18 rokov a viac pri hľadaní práce, odbornej prípravy alebo učňovskej prípravy v inom členskom štáte. Iniciatíva Europass o zamestnanie v zahraničí – vďaka nej môžu svoje zručnosti a kvalifikácie prezentovať v štandardnom celoeurópskom formáte.

Viac informácií: https://education.ec.europa.eu/sk

EÚ chce prostredníctvom politiky a programov v oblasti mládeže poskytnúť mladým ľuďom viac rovnocenných príležitostí vo vzdelávaní a na trhu práce a zabezpečiť, aby sa mohli plne podieľať na činnosti vo všetkých oblastiach spoločnosti.

EÚ podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov prostredníctvom svojich politík zameraných na mladých ľudí, napríklad v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, a podporuje spoluprácu medzi krajinami EÚ.

Čo robí EÚ

Stratégia EÚ pre mládež je rámcom pre spoluprácu zameranú na politiku EÚ v oblasti mládeže do roku 2027. Jej cieľom je:

• podporovať osobný rozvoj a rast mladých ľudí a vybaviť ich životnými zručnosťami,
• podporovať mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi občanmi a činiteľmi pozitívnej zmeny inšpirovanej hodnotami EÚ a európskou identitou,
• zlepšovať politické rozhodnutia, ktoré majú vplyv na mladých ľudí vo všetkých odvetviach, najmä v oblasti zamestnania, vzdelávania, zdravia a sociálneho začlenenia a
• prispievať k odstráneniu chudoby mládeže a všetkých foriem diskriminácie a podporovať sociálne začlenenie mladých ľudí.

Mladí ľudia sú stredobodom politík EÚ, a to od NextGenerationEU a Európskej zelenej dohody až po digitálne desaťročie. Rok 2022 bol vyhlásený za Európsky rok mládeže na oslavu a podporu mladých ľudí a spoluprácu s nimi, a najmä s tými, ktorí majú menej príležitostí.

EÚ realizuje viacero programov a iniciatív na pomoc mladým ľuďom, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v spoločnosti a mohli zažiť život v inej krajine.

Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe. S rozpočtom viac ako 28 miliárd EUR je nastavený tak, aby v rokoch 2021 až 2027 viac ako 10 miliónom ľudí umožnil nadobudnúť vedomosti a zručnosti na základe skúseností v zahraničí, akými sú štúdium, stáže, učňovská príprava, výmeny, výučba, odborná príprava, práca s mládežou a šport.

Systém záruky pre mladých ľudí podporuje zamestnanosť mladých ľudí. Zabezpečuje, aby všetci vo veku do 30 rokov dostali kvalitnú ponuku pracovného miesta, učňovskej prípravy, stáže alebo ďalšieho vzdelávania, a to do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia vzdelávania. Nová iniciatíva ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – naplánovať, naučiť sa, osvojiť si, dosiahnuť) podporí znevýhodnených mladých ľudí. Ponúka im príležitosť získať pracovné skúsenosti v inom členskom štáte.

Nový program Európsky zbor solidarity s celkovým rozpočtom viac ako 1 miliarda EUR na obdobie 2021 – 2027 ponúka približne 270 000 mladým ľuďom príležitosti pomôcť pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev cez dobrovoľnícku prácu doma alebo v zahraničí.

Európsky portál pre mládež poskytuje informácie o príležitostiach, ako je iniciatíva DiscoverEU a Európsky dialóg s mládežou, ktorý tvorcom politík ponúka priamy pohľad na názory mladých ľudí v otázkach, ktoré považujú za dôležité.

Európsky týždeň mládeže sa koná každé dva roky striedavo s Európskym podujatím pre mládež.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/policies/youth_sk#policies

EÚ sa usiluje o zachovanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy a jeho dostupnosť pre všetkých. Podporuje umenie a pomáha kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu v EÚ prosperovať vďaka programu Kreatívna Európa a zároveň propaguje šport cez program Erasmus+.

Kultúra a kreativita sú podstatou európskeho projektu a základom politiky EÚ v oblasti kultúry. Bohaté kultúrne dedičstvo a dynamické kultúrne a kreatívne odvetvia Európy prinášajú miliónom ľudí nesmierne obohatenie, potešenie a pocit spolupatričnosti.

Šport a cvičenie sú neodmysliteľnou súčasťou života miliónov Európanov. Okrem zlepšovania zdravia a pohody môže šport pomôcť aj s riešením problémov, ako sú rasizmus, sociálne vylúčenie a rodová rovnosť.

Čo robí EÚ

EÚ sa usiluje chrániť Európske kultúrne dedičstvo a kultúrnu rozmanitosť vo všetkých krajinách a využívať prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre hospodárstvo a spoločnosť. Politika EÚ sa zameriava aj na riešenie spoločných výziev a podporu inovácií v odvetví kultúry. Nová európska stratégia pre kultúru obsahuje konkrétne opatrenia na využitie plného potenciálu kultúrneho odvetvia.

Cieľom programu Kreatívna Európa, ktorý má rozpočet 2,4 mld. eur na roky 2021 až 2027, je posilniť európske kultúrne a kreatívne odvetvia a podporiť ich obnovu po pandémii COVID-19. Takisto podporuje iniciatívy, ako sú ceny EÚ za kultúrne dedičstvo, architektúru, literatúru a hudbu, značka „Európske dedičstvo“ a iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry. Mediálna vetva programu podporuje výrobu, distribúciu a propagáciu audiovizuálnych diel vrátane filmov, seriálov, videohier a imerzného obsahu. Cieľom audiovizuálnej a mediálnej politiky EÚ je zvyšovať význam európskeho audiovizuálneho sektoru a podporovať dostupnosť obsahu pre občanov kdekoľvek v EÚ.

Digitálne technológie otvárajú nové príležitosti na zachovanie a opätovné použitie kultúrneho obsahu tak, aby bol dostupný pre každý druh publika. Digitálna platforma Europeana umožňuje ľuďom objavovať bohaté kultúrne dedičstvo vo viac ako 4 000 múzeách, galériách, knižniciach a archívoch v celej Európe.

EÚ sa zameriava na šport ako prostriedok, ktorý zlepšuje zdravie ľudí, vytvára spoločenstvá, pestuje sociálne začleňovanie a podporuje rovnosť príležitostí.

Z programu Erasmus+ sú spolufinancované iniciatívy na pomoc pri tvorbe, výmene a realizácii inovatívnych nápadov a spôsobov na propagáciu športu pre všetkých. V roku 2020 podporila EÚ 315 projektov v oblasti zdravia, sociálnej inklúzie a bezúhonnosti v športe. Ocenenia #BeInclusive EU Sport Awards sú vyznamenaním pre organizácie využívajúce šport na zlepšenie sociálnej inklúzie znevýhodnených skupín a Európsky týždeň športu zasa podnecuje Európanov k aktívnejšiemu každodennému životu.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/topics/culture-and-media_sk
https://ec.europa.eu/info/topics/sport_sk