Pandémia ochorenia COVID-19 viedla k mnohým ľudským tragédiám, obmedzeniu pohybu a spomaleniu hospodárskeho rastu. EÚ rýchlo prijala opatrenia na ochranu životov a živobytia a vypracovala spoločnú európsku reakciu na výzvy v oblasti verejného zdravia a hospodárstva.

Čo robí EÚ

Solidarita je jadrom spoločnej európskej reakcie na ochorenie COVID-19. EÚ mobilizuje všetky zdroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom pomôcť členským štátom koordinovať ich vnútroštátne reakcie. Patrí sem poskytovanie objektívnych informácií o šírení vírusu, zavádzanie účinných opatrení na jeho obmedzenie a nápravu hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou.

Zdravotná rezerva RescEU, prvá spoločná európska zásoba núdzového zdravotníckeho vybavenia pomohla členským štátom, ktoré čelia nedostatku vybavenia. Stratégia EÚ v oblasti vakcín sa snaží urýchliť vývoj, výrobu a distribúciu vakcín proti ochoreniu COVID-19. EÚ financovala časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín s cieľom urýchliť vývoj a výrobu sľubných vakcín v rámci stratégie ich nákupu. K dnešnému dňu štyri bezpečné a účinné vakcíny boli povolené na používanie v EÚ, a to na základe pozitívnych vedeckých odporúčaní Európskej agentúry pre lieky.

Do apríla 2021 Európska komisia zabezpečila až 2,6 miliardy dávok vakcín a rokovania o ďalších dávkach pokračujú. V januári 2021 Európska komisia vyzvala členské štáty na urýchlenie nasadzovania vakcín v celej EÚ. Dodávky vakcín do členských štátov EÚ sa neustále zvyšujú a zrýchľuje sa aj tempo očkovania. Komisia spolupracuje aj s priemyselným odvetvím na zvýšení kapacity na výrobu vakcín.

Začali sa práce na rýchlejšej výrobe bezpečných a účinných vakcín na nové varianty vírusu. Vo februári 2021 Komisia spustila Inkubátor HERA s cieľom pripraviť sa na nové varianty ochorenia COVID-19 a zabezpečiť rýchly vývoj a výrobu bezpečných a účinných vakcín proti nim.

Rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU a plán obnovy poskytne 1,8 bilióna EUR podporu ľuďom, podnikom a regiónom, a to najmä v tých oblastiach, ktoré kríza zasiahla najviac. Okrem toho Iniciatíva SURE (podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii) pomáha zachovať pracovné miesta a podporiť rodiny v 19 členských štátoch.

V marci 2021 Komisia predložila návrh, ktorým sa zavedie Digitálne zelené osvedčenie na uľahčenie bezpečného voľného pohybu občanov v EÚ počas pandémie.

EÚ je odhodlaná zaistiť, aby sa bezpečné vakcíny dostali do všetkých kútov sveta. Komisia a členské štáty EÚ prisľúbili vyše 2,2 miliardy EUR pre COVAX, globálnu iniciatívu zameranú na zabezpečenie spravodlivého prístupu k vakcínam proti COVID-19 a podporu očkovania v partnerských krajinách.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response_sk

Otázka zdravia je jednou z hlavných priorít Európskej únie. Politika EÚ v oblasti zdravia dopĺňa politiky členských štátov tak, aby bolo zabezpečené, že každý človek žijúci v Únii je chránený pred závažným cezhraničným ohrozením zdravia a má prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Hoci je organizácia zdravotnej starostlivosti zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, EÚ dopĺňa vnútroštátne politiky na dosiahnutie spoločných cieľov. Politika EÚ v oblasti zdravia sa zameriava na riešenie vážnych zdravotných hrozieb v celej EÚ, na prevenciu ochorení a na zabezpečenie rovnakej šance na dobré zdravie a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Spolupráca takisto prináša v dôsledku spojenia zdrojov úspory z rozsahu.

Čo robí EÚ

Ambíciou EÚ je zabezpečiť dostupnosť, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ, a preto prijíma opatrenia v oblasti vakcinácie (vrátane očkovania proti ochoreniu COVID-19), boja proti antimikrobiálnej rezistencii a prevencie a obmedzovania pandémií a ďalších infekčných ochorení.

Úloha EÚ pri príprave na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia a pri reakcii na ne je pre ochranu občanov v Európe zásadná. V tejto súvislosti predsedníčka Komisie von der Leyenová oznámila zámer vytvoriť silnejšiu európsku zdravotnú úniu, v rámci ktorej sa budú štáty spoločne zaoberať zdravotnými krízami, problematikou nádorových ochorení a nedostatkom liekov.

Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí v Európe, ktorá zároveň predstavuje značnú finančnú záťaž pre systémy zdravotnej starostlivosti. To je dôvod, prečo bol vytvorený európsky plán na boj proti rakovine, v rámci ktorého EÚ podporuje prevenciu, odhaľovanie, včasnú diagnostiku a liečbu tohto ochorenia, ako aj kvalitu života pacientov s rakovinou či už vyliečených osôb. EÚ aktívne bojuje proti fajčeniu prijímaním právnych predpisov o tabaku a podporovaním zdravého životného štýlu.

Cieľom farmaceutickej stratégie EÚ je zabezpečiť pacientom prístup k cenovo dostupným liekom vrátane liekov na zriedkavé choroby. V záujme posilnenia pripravenosti na krízu bude taktiež podporovať inovácie a rôznorodosť dodávateľských reťazcov.

Hlavným nástrojom na vykonávanie politík EU v oblasti zdravia je EU4Health program s rozpočtom vo výške 5,1 miliardy EUR. Finančné prostriedky budú určené na podporu prevencie chorôb a pripravenosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti v Európe. Okrem toho sa z programu Horizont Európa investuje 5,4 miliardy EUR do výskumu a inovácií súvisiacich so zdravím.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb posudzuje vznikajúce hrozby tak, aby zdravotnícke orgány EÚ a vnútroštátne zdravotnícke orgány mohli rýchlo reagovať. S cieľom zabezpečiť, aby sa pacientom poskytovala najlepšia liečba, všetky lieky v EÚ musia byť pred uvedením na trh schválené na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie (prostredníctvom Európskej agentúry pre lieky).

Európsky preukaz zdravotného poistenia pomáha cestujúcim dostať sa k liečbe, ak ochorejú počas návštevy inom členskom štáte, zatiaľ čo v právnych predpisoch EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sú stanovené práva občanov pri prekračovaní hranice z dôvodu plánovanej starostlivosti. Prostredníctvom európskych referenčných sietí môžu pacienti so zriedkavými alebo komplikovanými chorobami využívať najlepšie odborné znalosti z celej Európy bez toho, aby opustili svoju krajinu.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/health/home_sk

Európska zelená dohoda je akčným plánom EÚ na dosiahnutie toho, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Ide o stratégiu rastu, ktorej cieľom je do roku 2050 vytvoriť moderné a konkurencieschopné európske hospodárstvo bez čistých emisií skleníkových plynov, ktoré efektívne využíva zdroje a na nikoho nezabudne.

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia ohrozujú Európu a svet. Atmosféra sa otepľuje a klíma sa mení.

Ochrana životného prostredia a hospodársky rast môžu ísť ruka v ruke. EÚ v rozmedzí rokov 1990 a 2019 znížila svoje emisie skleníkových plynov o 24 %, zatiaľ čo v hospodárstve sa zaznamenal nárast o 60 %.

Čo robí EÚ

V Európskej zelenej dohode sa stanovuje, ako možno Európu do roku 2050 zmeniť na prvý klimaticky neutrálny kontinent. Dosiahnutie tohto cieľa znamená vybudovanie čistého a obehového hospodárstva, obnovu biodiverzity a zníženie znečistenia. Vyžaduje si to prijatie opatrení všetkými odvetviami hospodárstva vrátane:

• investovania do technológií šetrných voči životnému prostrediu,
• podpory priemyslu v záujme inovácií,
• zavádzania ekologickejších, lacnejších a zdravších foriem súkromnej a verejnej dopravy,
• dekarbonizácie sektora energetiky,
• zabezpečenia väčšej hospodárnosti budov,
• spolupráce s medzinárodnými partnermi v záujme lepších globálnych noriem kvality životného prostredia.

EÚ sa zaviazala stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a stanovila cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55  v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vôbec prvý európsky právny predpis v oblasti klímy stanoví tieto ciele a zabezpečí, aby k ich plneniu prispeli všetky politiky EÚ.

Vyžaduje si to značné investície z prostriedkov EÚ a verejného sektora jednotlivých členských štátov, ako aj zo súkromného sektora. Investičný plán Európskej zelenej dohody zmobilizuje udržateľné investície na úrovni minimálne 1 bilióna EUR. Fond na spravodlivú transformáciu zabezpečí, aby žiadny región na transformáciu nedoplatil, a preto poskytne cielenú podporu, ktorá v najviac postihnutých regiónoch zaktivuje najmenej 100 miliárd eur. Opatrenia v oblasti klímy sú súčasťou všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, pričom najmenej 30  z rozpočtu na obdobie 2021–2027 je venovaných na iniciatívy súvisiace s klímou.

Európska zelená dohoda vychádza z ambiciózneho cieľa, ktorým je zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity transformáciou našich potravinových systémov, využívania lesov, pôdy, vôd a morí, ako aj energetických, mestských a priemyselných systémov. Nová priemyselná stratégia EÚ pomôže európskemu priemyslu nasmerovať dvojakú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite a vedúcemu postaveniu v digitálnej oblasti. Digitálne technológie budú zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2050, napríklad optimalizáciou využívania energie v mnohých odvetviach vrátane poľnohospodárstva, dopravy a výroby.

Zmena klímy a strata biodiverzity sú globálnymi hrozbami a EÚ bude naďalej viesť medzinárodné úsilie na podporu vykonávania ambicióznych politík v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky na celom svete.

Viac informácií: Európska zelená dohoda

EÚ usilovne pracuje na tom, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska zelená dohoda je plánom na dosiahnutie tohto cieľa; a to znižovaním emisií skleníkových plynov, investovaním do ekologických technológií a ochranou nášho životného prostredia a zároveň riešením neodvratných dôsledkov zmeny klímy.

EÚ prijíma opatrenia v reakcii na zmeny, ktoré nastávajú v klíme Zeme a prejavujú sa predovšetkým zvyšovaním globálnej teploty v dôsledku nárastu emisií skleníkových plynov, ktorý spôsobuje ľudská činnosť. Vyššie priemerné teploty majú mnoho dôsledkov vrátane častejších extrémnych poveternostných javov, ako sú záplavy, suchá a búrky. Tie nepredstavujú priamu hrozbu len pre ľudí, ale ohrozená môže byť aj výroba potravín a dostatok vody, čo môže zase vyvolať hladomor, konflikty a migráciu.

Čo robí EÚ

EÚ stojí na čele celosvetového úsilia v boji proti zmene klímy. Aktívne spolupracuje s ostatnými krajinami a regiónmi na dosiahnutí cieľov Parížskej dohody, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciu, a obmedziť nárast na 1,5 °C.

EÚ sa zaviazala stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou a stanovila cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V prvom európskom právnom predpise v oblasti klímy budú tieto ciele pevne zakotvené. Ambiciózny balík opatrení tvoriaci Európsku zelenú dohodu umožní európskym občanom a podnikom čerpať výhody z udržateľnej ekologickej transformácie, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne.

Táto transformácia si vyžaduje, aby sa na nej podieľali všetky sféry hospodárstva a spoločnosti. Jednotlivci a komunity sa môžu zapojiť prostredníctvom Európskeho klimatického paktu, ktorý vyzýva všetkých, aby sa stali súčasťou budovania ekologickejšej Európy.

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zahŕňa budovanie protipovodňových bariér, pestovanie plodín odolných voči suchám a zmenu stavebných noriem, a taktiež podporuje medzinárodné opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy.

Neriešenie zmeny klímy by bolo pre EÚ a zvyšok sveta veľmi nákladné. Rastúci dopyt po čistých technológiách zároveň predstavuje príležitosť na inovácie, modernizáciu priemyslu a tvorbu zelených pracovných miest a rastu. Európska zelená dohoda je stratégiou rastu, prostredníctvom ktorej sa tieto ciele využijú. Opatrenia v oblasti klímy sú súčasťou všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, pričom najmenej 30 % z rozpočtu na roky 2021 – 2027 je určených na iniciatívy súvisiace s klímou.

EÚ zaviedla komplexný súbor opatrení na zníženie emisií zo všetkých odvetví hospodárstva. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami znižuje nákladovo efektívnym spôsobom emisie z priemyslu, elektrární a leteckej dopravy v Európe. Členské štáty EÚ sa dohodli aj na národných cieľoch znižovania emisií v iných odvetviach, akými sú doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/clima/

Environmentálne normy EÚ patria k najprísnejším na svete. Chránia prírodu a kvalitu života ľudí, ekologické hospodárstvo a zabezpečujú šetrné využívanie prírodných zdrojov.

V súčasnosti však stojíme pred vážnymi globálnymi výzvami, ku ktorým patrí zmena klímy, strata biodiverzity či nedostatok zdrojov. Riešenie týchto výziev je naliehavé a bude si vyžadovať hlbokú a rýchlu transformáciu našej spoločnosti, spôsobu života i spôsobu výroby a spotreby. Zotavenie EÚ z pandémie COVID-19 musí byť ekologické, musí zvýšiť odolnosť Európy a musí byť aj spravodlivé a inkluzívne pre všetkých.

Politika EÚ v oblasti životného prostredia zohráva kľúčovú úlohu pri podpore Európskej zelenej dohody. Urýchľuje prechod na klimaticky neutrálne a regeneratívne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré našej planéte vracia viac, než z nej čerpá.

Čo robí EÚ

EÚ sa snaží znížiť vplyv výroby a spotreby tovarov a služieb na životné prostredie. Na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a na zastavenie straty biodiverzity je nevyhnutné stať sa obehovým hospodárstvom, v ktorom sa hodnota výrobkov a materiálov uchováva čo najdlhšie a v ktorom sa minimalizuje plytvanie a využívanie zdrojov.

Cieľom nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorý je jedným z hlavných blokov zelenej dohody, je dosiahnuť, aby sa udržateľné výrobky stali v EÚ normou. Plán sa zameriava na oblasti s najväčším potenciálom, ako je napríklad elektronika, batérie a vozidlá, textil, stavebníctvo a potraviny. Súčasťou plánu je stratégia pre plasty, ktorá sa zameriava na to, aby boli všetky plastové obaly v EÚ do roku 2030 opätovne použiteľné alebo recyklovateľné. Nové predpisy sa zameriavajú aj na jednorazové plasty.

EÚ musí chrániť prírodné zdroje a zastaviť úbytok ohrozených druhov a biotopov. V rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sa okrem iného rozšíria chránené oblasti na pevnine a na mori, vysadia miliardy stromov a podporia udržateľné poľnohospodárske postupy. Stratégia bude vychádzať z projektu Natura 2000, existujúcej sústavy chránených prírodných oblastí sústavy v celej EÚ, kde udržateľná ľudská činnosť môže spoločne koexistovať so vzácnymi a zraniteľnými druhmi a biotopmi.

V záujme ochrany ľudí pred environmentálnymi tlakmi a zdravotnými rizikami chce EÚ zaručiť bezpečnú pitnú vodu a čistú vodu na kúpanie, zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť hluk a znížiť alebo odstrániť účinky škodlivých chemických látok.

EÚ zohráva vedúcu úlohu aj v medzinárodnom úsilí o podporu udržateľného rozvoja. Environmentálne výzvy sa nezastavujú na hraniciach. Na to, aby vzduch, voda a oceány zostali čisté, pôda a ekosystémy boli využívané udržateľným spôsobom a zmeny klímy zostali na zvládnuteľnej úrovni, budú potrebné ďalšie opatrenia. Environmentálne normy sa zohľadňujú aj v obchodných dohodách EÚ s inými krajinami.

Ďalšie informácie: https://‍ec.europa.eu/‍info/topics/‍environment_en

Cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky je zabezpečiť bezpečné, konkurencieschopné a cenovo dostupné dodávky energie a zároveň plniť ciele v oblasti klímy.

Európa čelí viacerým závažným problémom v oblasti energetiky. Okrem zaistenia bezpečných dodávok energie pre všetkých, a to za primerané ceny, musí EÚ prejsť z hospodárstva založeného na fosílnych palivách na čistejší, uhlíkovo neutrálny systém.

Na uskutočnenie tohto prechodu treba, aby sa EÚ stala energeticky efektívnejšou, zvýšila investície do obnoviteľnej energie, uplatňovala inovácie a nové technológie, zlepšila cezhraničné prepojenia v oblasti energetiky a znížila závislosť od dovozu energie.

Čo robí EÚ

Každý členský štát sám rozhoduje o výbere svojich energetických zdrojov, ale koordinácia pravidiel na úrovni EÚ im umožňuje plniť spoločné politické ciele.

Klíma a energetika sú neoddeliteľne prepojené. Energia má 75 % podiel na emisiách skleníkových plynov v EÚ. EÚ plánuje zásadne zmeniť energetický systém, aby splnila svoj cieľ a stala sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou.

Energetická únia prispeje k tejto transformácii zlepšením synergií s inými oblasťami politiky, akými sú doprava, výskum a inovácie, digitalizácia, obehové hospodárstvo a udržateľné financovanie.

Balík právnych predpisov v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov pomôže urýchliť čistú energetickú transformáciu a plniť záväzky EÚ prijaté v rámci Parížskej dohody.

Dekarbonizácia energetiky využívaním energie z obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody. Energia z obnoviteľných morských zdrojov patrí medzi technológie s najväčším potenciálom. EÚ okrem toho podniká kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti vrátane renovácie miliónov európskych budov a zavádzania ekodizajnu a energetických štítkov.

Navrhované stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a vodíkové technológie s cieľom pripraviť pôdu pre úplne dekarbonizované, efektívnejšie, flexibilné a prepojenejšie odvetvie energetiky. Európska komisia sa okrem toho zaoberá novými výzvami, ako je dekarbonizácia plynárenského odvetvia, napríklad znížením emisií metánu.

Riešenie týchto výziev na úrovni EÚ poskytuje aj nové príležitosti pre rast, zamestnanosť, výskum a konkurencieschopnejší a udržateľnejší trh s energiou. Spotrebitelia by taktiež mali čerpať výhody z práva na zmenu dodávateľov energie, a v konečnom dôsledku z nižších výdavkov v domácnostiach či menej znečisteného ovzdušia. Medzi ďalšie politiky a opatrenia, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby EÚ splnila svoje ciele, patria:

• nové cezhraničné siete pre plyn a elektrickú energiu vrátane projektov na lepšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie do siete;
• opatrenia na zintenzívnenie rozvoja sektora batérií vrátane vytvorenia Európskej aliancie pre batérie s cieľom vybudovať technologické a výrobné kapacity na ich výrobu v EÚ;
• realizácia iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny prechádzajúce na čisté zdroje energie, z ktorých bude mať úžitok každý; a
• prispievanie k medzinárodnému projektu ITER v oblasti jadrovej syntézy, ktorý je jedným z najambicióznejších projektov v oblasti energetiky na svete.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/energy/en

Dopravná politika EÚ pomáha udržiavať dynamiku hospodárstva tým, že rozvíja modernú infraštruktúru, ktorá umožňuje rýchlejšie a bezpečnejšie cestovanie a zároveň podporuje udržateľné a digitálne riešenia.

Európa potrebuje efektívne dopravné spojenia na podporu podnikania, rastu a zamestnanosti, cestovného ruchu a voľnočasových aktivít, ale aj väzieb medzi ľuďmi. Doprava významnou mierou prispieva k rozvoju hospodárstva. V tomto odvetví je priamo zamestnaných približne 10 miliónov ľudí. Dopravná politika EÚ sa zameriava na vytvorenie jednotného európskeho priestoru odolného voči krízam, v ktorom bude čistejšia a ekologickejšia doprava a spravodlivá hospodárska súťaž.

Čo robí EÚ

Vďaka opatreniam EÚ zaznamenalo odvetvie dopravy v Európe za posledných 20 rokov značný pokrok – cestovanie lietadlom, po mori aj po súši je bezpečnejšie; pracovníci v doprave majú lepšie pracovné podmienky; máme k dispozícii viac a lacnejších možností mobility a dosiahol sa rýchly pokrok smerom k čistejším a digitálnym riešeniam.

Na dopravu pripadá štvrtina emisií skleníkových plynov v EÚ. Cieľom Európskej zelenej dohody je do roku 2050 ich znížiť o 90 %. Dosiahnutie udržateľnejšej a inteligentnejšej mobility znamená poskytovanie cenovo dostupnejších, prístupnejších, zdravších a čistejších alternatív. Kľúčovým cieľom je podporiť zavádzanie ekologických vozidiel a alternatívnych palív a posilniť úlohu udržateľných druhov dopravy, ako je napríklad železničná doprava. Európsky rok železníc v roku 2021 upozorňuje na výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného dopravného prostriedku.

Zásadný význam má zlepšenie efektívnosti dopravy. Tu budú prínosom napríklad digitálne technológie umožňujúce rozvoj automatizovanej mobility a inteligentných systémov riadenia dopravy, ktoré zároveň urobia dopravu ekologickejšou.

Politika EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry financovaná prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy s rozpočtom viac ako 25,8 miliardy EUR, má za cieľ prepojiť celý kontinent. To predpokladá preklenutie rozdielov medzi vnútroštátnymi dopravnými sieťami a podporu investícií do cezhraničných prepojení. Prioritou sú aj druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu, ako sú železnice, a rozvoj infraštruktúry pre vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

Doprava je základom jednotného trhu a udržiava chod hospodárstva EÚ. Vďaka budovaniu jednotného európskeho trhu v oblasti letectva a pokračovaniu iniciatívy jednotné európske nebo je letecká dopravy jednoduchšia a lacnejšia. Licencované železničné spoločnosti môžu teraz ponúkať svoje služby kdekoľvek v EÚ a prepravné spoločnosti môžu pôsobiť vo viacerých krajinách.

Bezpečnosť a ochrana sú prvoradé. Aj keď sa v poslednom období dosiahol v tejto oblasti pozitívny vývoj, v roku 2020 v dôsledku dopravných nehôd prišlo o život približne 18 800 ľudí. EÚ sa preto usiluje o zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Dopravná politika EÚ pomáha cestujúcim aj inými spôsobmi: Cestujúci v leteckej, železničnej, lodnej a autobusovej doprave v EÚ si môžu v prípade meškania alebo zrušenia spojov uplatňovať svoje práva.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/transport/index_en

Spoločná poľnohospodárska politika zabezpečuje stabilné a cenovo dostupné dodávky potravín vyrábané udržateľným spôsobom pre 447 miliónov spotrebiteľov v EÚ. Pomáha aj pri riešení zmeny klímy, spravovaní našich prírodných zdrojov a podpore zamestnanosti a rastu vo vidieckych oblastiach.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) sa uplatňuje vo všetkých členských krajinách a hradí sa z rozpočtu EÚ. Podporuje sa ňou životne dôležité potravinárske a poľnohospodárske odvetvie EÚ, ktoré poskytuje takmer 40 miliónov pracovných miest.

Krízy ako zmena klímy či pandémia COVID-19 slúžia ako varovanie, že náš potravinový systém je v ohrození a musí sa stať odolnejším. Zdravší a udržateľnejší potravinový systém EÚ je základným kameňom Európskej zelenej dohody.

Čo robí EÚ

SPP poskytuje podporu týmito spôsobmi:

• Priame platby, ktoré podporujú príjmy poľnohospodárov. Týmito opatreniami sa kompenzujú riziká a neistoty spojené s poľnohospodárstvom. Prideľujú sa pod podmienkou dodržiavania prísnych pravidiel v oblasti bezpečnosti potravín, životného prostredia a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.
• Trhové opatrenia na riešenie zložitých situácií, ako je náhly pokles dopytu v dôsledku zdravotnej hrozby alebo pokles cien v dôsledku dočasnej nadmernej ponuky.
• Programy rozvoja vidieka (spolufinancované krajinami EÚ), ktorými sa podporujú inovácie a konkurencieschopnosť, aby sa vidiecke oblasti stali atraktívnymi miestami pre život a prácu.

V roku 2019 podporila EÚ poľnohospodárov celkovou sumou vo výške 57,98 miliardy EUR, pričom takmer tri štvrtiny z tejto sumy predstavovala podpora príjmov.

Návrhy budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky chcú presunúť dôraz z pravidiel a dodržiavania predpisov na výkon a výsledky. Ich cieľom je podporiť udržateľné a konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, ktoré dokáže prispieť k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Poľnohospodári, agropotravinárske podniky, lesníci a vidiecke spoločenstvá zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých otázkach. Jednou z nich je stratégia „z farmy na stôl“, ktorej cieľom je chrániť životné prostredie udržateľnou výrobou a spotrebou potravín. Zámerom tejto stratégie je podporovať zdravé potraviny pre všetkých, predchádzať potravinovým stratám a plytvaniu potravinami a zároveň zabezpečiť poľnohospodárom živobytie. Budúca SPP je úzko prepojená so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a má sa vykonávať od 1. januára 2023, pričom závisí od konečnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ.

Cieľom všeobecného potravinového práva EÚ je chrániť zdravie ľudí a záujmy spotrebiteľov a zároveň dohliadať na účinné fungovanie jednotného trhu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín poskytuje poradenstvo v otázkach súvisiacich s potravinami s cieľom chrániť ľudí, zvieratá, rastliny a životné prostredie. Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá pomáha zabezpečiť, aby boli z obchodov odstránené potraviny, ktoré nie sú v súlade s európskymi pravidlami. Vždy, keď dôjde k vypuknutiu nákazy zvierat alebo otrave potravín, môžu orgány EÚ sledovať pohyb potravinových výrobkov prostredníctvom systému TRACES.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries_en

Oceány produkujú väčšinu kyslíka, ktorý dýchame, regulujú počasie a klímu a sú domovom väčšiny rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Sú tiež dôležitými hnacími silami európskeho hospodárstva a poskytujú nám potraviny, pracovné miesta, dopravu a rekreáciu. EÚ sa usiluje chrániť naše moria a oceány a zabezpečiť, aby zostali environmentálne a hospodársky udržateľné pre budúce generácie.

Čo robí EÚ

S obratom 650 miliárd EUR v roku 2018 a počtom takmer 4,5 milióna zamestnaných ľudí sa odvetviu modrého hospodárstva EÚ naozaj darí. Cieľom stratégie EÚ pre udržateľné modré hospodárstvo je využiť potenciál udržateľného rastu v morskom a námornom odvetví ako celku.

Vďaka výskumu a inováciám sú moria a oceány zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov, nerastných surovín a liekov. EÚ má jedinečné podmienky na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov na mori vďaka množstvu a rôznorodosti svojich morských oblastí a neustále klesajúcim nákladom na nové zariadenia. Návrhy na maximalizáciu tohto potenciálu pomôžu EÚ splniť cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou.

EÚ tieto nové príležitosti využíva a zároveň zohráva dôležitú úlohu pri podpore zodpovedného a udržateľného využívania morí v Európe aj na celom svete.

Cieľom spoločnej rybárskej politiky EÚ je zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra (chov rýb za kontrolovaných podmienok) boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľné. Jej cieľom je podporiť dynamické a udržateľné odvetvie rybolovu, zachovať zdroje a chrániť morské prostredie a zároveň zabezpečiť primeranú životnú úroveň rybárskych komunít. Obsahuje súbor pravidiel týkajúcich sa riadenia európskych rybárskych flotíl a ochrany populácií rýb. S cieľom zabrániť nadmernému rybolovu sa pre každú krajinu EÚ stanovujú kvóty, ktoré určujú, koľko z každého druhu možno uloviť. Povinnosť vylodiť úlovky zas zabraňuje nehospodárnemu vyhadzovaniu neželaných druhov rýb.

EÚ zaviedla chránené oblasti na ochranu morských ekosystémov a ich biodiverzity a jej cieľom je chrániť do roku 2030 aspoň 30 % morí EÚ. Okrem toho pravidlá EÚ týkajúce sa boja proti morskému odpadu znižujú negatívny vplyv desiatich jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na európskych plážach a moriach, ako aj strateného a opusteného rybárskeho výstroja.

Spoločná rybárska politika EÚ a námorná politika EÚ sa budú financovať z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Fond, ktorý stále čaká na definitívne schválenie, poskytne viac ako 6,1 miliardy EUR v období rokov 2021 – 2027 na udržateľný rozvoj v tomto odvetví s osobitným zameraním na podporu maloobjemového pobrežného rybolovu.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/oceans-and-fisheries/index_en

EÚ prispieva k vytváraniu väčšieho počtu a lepších pracovných miest v celej Európe a usiluje sa o dôstojné sociálne štandardy pre všetkých svojich občanov, a to aj pomocou Európskeho sociálneho fondu s objemom 86,4 miliardy EUR.

Zodpovednosť za politiku zamestnanosti a sociálne veci nesú spoločne EÚ a jej členské štáty. Európska komisia stanovila pracovné miesta, rast a investície ako svoju najvyššiu prioritu, ktorá sa opiera o Investičný plán pre Európu.

Čo EÚ robí

Cieľom politík EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí je:

• vytvárať kvalitné pracovné miesta v celej EÚ;
• pomáhať pracovníkom pri hľadaní práce vo vlastnej krajine alebo v inej krajine EÚ;
• podporovať zručnosti a podnikavosť;
• koordinovať a modernizovať systémy sociálneho zabezpečenia;
• vytvárať lepšie pracovné podmienky presadzovaním spoločných minimálnych noriem;
• podporovať sociálne začleňovanie a bojovať proti chudobe a
• ochraňovať práva ľudí so zdravotným postihnutím.

Tieto politiky prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálneho začleňovania a vzdelávania. EÚ poskytuje a koordinuje finančné prostriedky na pomoc členským štátom pri investovaní do ľudí (v oblastiach, ako sú starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť, odborná príprava, dostupná infraštruktúra a pomoc pri hľadaní zamestnania) a pri reformovaní systémov sociálneho zabezpečenia. Z Európskeho sociálneho fondu sa poskytuje 86,4 miliardy EUR na pomoc miliónom Európanov pri získavaní nových zručností a hľadaní lepších pracovných miest. V rámci záruky pre mladých ľudí (8,8 miliardy EUR) sa podporuje zamestnanosť mladých ľudí s cieľom zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú konkrétnu ponuku pracovného miesta, učňovskej prípravy, odbornej stáže alebo ďalšieho vzdelávania, a to do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo od zaradenia medzi nezamestnaných. Iniciatíva ciest zvyšovania úrovne zručností pomáha dospelým ľuďom zlepšiť si základné zručnosti, ako sú čítanie, písanie alebo používanie počítača. Touto iniciatívou pomáha EÚ členským štátom poskytovať ľuďom druhú šancu na získanie zručností.

Zatiaľ čo za sociálne zabezpečenie zodpovedajú naďalej jednotlivé členské štáty, EÚ prepája vnútroštátne systémy pre občanov, ktorí sa presúvajú cez hranice. Pravidlá EÚ pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia nenahrádzajú vnútroštátne systémy, ale chránia práva ľudí na sociálne zabezpečenie, keď sa pohybujú v rámci EÚ (a na území Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska). EÚ chráni ľudí aj prostredníctvom právnych predpisov, ktoré obmedzujú počet pracovných hodín, riešia diskrimináciu na pracoviskách, vytvárajú bezpečnejšie pracovné podmienky a zabezpečujú poskytovanie odškodnenia v prípade pracovných úrazov. Na zabezpečenie nových a účinnejších práv občanov sú v Európskom pilieri sociálnych práv zakotvené zásady a práva v oblasti rovnakých príležitostí na trhu práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany. Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES takisto pomáha spájať uchádzačov o zamestnanie a spoločnosti, ktoré ju ponúkajú.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/employment-and-social-affairs_sk
Diskusný dokument Európskej komisie o sociálnom rozmere Európy

Regionálna politika sa zameriava na všetky regióny a mestá v Európskej únii s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast a udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov.

Investície do výskumných a inovačných centier v mestách San Ġwann, Galway a Cottbus, modernizácia letísk v Rige a vo Vroclave, zlepšenie mestskej mobility v Aténach, Sofii a Kluži, konzervačné práce v Mont-Saint-Michel a zachovanie Pompejí, vybudovanie širokopásmovej infraštruktúry v celej Litve, podpora malých a stredných podnikov v mestách Utrecht a Paredes, renovácia mestských centier v Santa Coloma de Gramenet a v Liège, modernizácia úpravy odpadových vôd v Trenčíne a v Slavonskom Brode a podpora používania informačných technológií na univerzitách v Nikózii a v Ľubľane – to je iba niekoľko príkladov z tisícov projektov spolufinancovaných v rámci regionálnej politiky EÚ v regiónoch celej Európy.

Čo EÚ robí

Regionálna politika posilňuje európsku solidaritu, podporuje hospodársky rast a zlepšuje kvalitu života strategickými investíciami. Veľká časť finančných prostriedkov je určená menej rozvinutým krajinám a regiónom EÚ na vyrovnanie a znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, ktoré v Únii stále existujú.

Regionálnu politiku riadia spoločne Európska komisia s členskými štátmi a ich regiónmi, ktoré vyberajú projekty spolufinancované EÚ v rámci programov vopred dohodnutých s Komisiou. Finančné prostriedky EÚ sa vždy dopĺňajú vnútroštátnymi (súkromnými a/alebo verejnými) finančnými prostriedkami.

Každý program sa pripravuje spoločným postupom za účasti zainteresovaných strán na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Toto partnerstvo sa uplatňuje vo všetkých fázach prípravy programu, od vypracovania cez riadenie a vykonávanie až po monitorovanie a hodnotenie.

Prostredníctvom programov Interreg sa v rámci regionálnej politiky osobitná pozornosť venuje potrebám a potenciálu pohraničných regiónov.

Na dosiahnutie týchto cieľov a vyriešenie rôznych potrieb rozvoja vo všetkých regiónoch EÚ je na regionálnu politiku na roky 2014 – 2020 k dispozícii 259,7 miliardy EUR, teda štvrtina celkového rozpočtu EÚ. Tieto zdroje sa využívajú na financovanie strategickej dopravnej a komunikačnej infraštruktúry, na podporu prechodu k hospodárstvu šetrnejšiemu k životnému prostrediu, na pomoc malým a stredným podnikom, aby sa stali inovatívnejšími a konkurencieschopnejšími, na vytváranie nových a stálych pracovných príležitostí, na posilnenie a modernizáciu vzdelávacích systémov a na budovanie inkluzívnejšej spoločnosti. Podrobnejšie informácie o európskych štrukturálnych a investičných fondoch sú dostupné na: cohesiondata.ec.europa.eu/overview#.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/regional-policy_sk

Cieľom EÚ je zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu a obchodu a podporovať zamestnanosť a rast prostredníctvom priaznivého podnikateľského prostredia.

Zámerom obchodnej a priemyselnej politiky EÚ je zlepšovať podnikateľské prostredie, vytvárať podmienky priaznivé pre podnikanie a vytváranie pracovných miest a uľahčovať malým podnikom prístup k finančným prostriedkom a na trhy. Malé a stredné podniky predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a zabezpečujú dve tretiny celkovej zamestnanosti v súkromnom sektore. Politiky EÚ stimulujú vytváranie nových podnikov a podporujú inovatívne podniky v ich úsilí o rozširovanie. Posilnené obchodné dohody otvárajú trhy podnikom z EÚ a možno prijímať opatrenia s cieľom predchádzať nekalej súťaži z krajín mimo Únie. Cieľom EÚ je:

• posilňovať priemyselnú základňu a podporovať prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu;
• podporovať inovácie ako prostriedok na vytváranie nových zdrojov rastu;
• podporovať malé podniky a podnikateľskú kultúru;
• zabezpečovať trh pre tovar v rámci celej EÚ a
• maximalizovať prínos investícií EÚ do výskumu a využívania kozmického priestoru.

Čo EÚ robí

EÚ sa zaviazala pomáhať podnikom a priemyslu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a vytváraní rastu a nových pracovných miest. Cieľom je pomáhať európskym spoločnostiam, aby sa stali inteligentnejšími, inovatívnejšími a udržateľnejšími. Priemyselná politika prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti stanovením vhodných rámcových podmienok (ako sú inteligentné právne predpisy a rozvoj zručností). Európska komisia vypracovala odvetvové akčné plány a právne predpisy na podporu viac ako tucta priemyselných odvetví vrátane chemického, automobilového, potravinárskeho, zdravotníckeho, biotechnologického a leteckého odvetvia. Komisia takisto zodpovedá za odvetvia s geostrategickými dôsledkami a vysokým stupňom verejnej intervencie, ako sú oblasti obrany, bezpečnosti a výskumu a využívania kozmického priestoru.

Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou vypracovala a začala realizovať Investičný plán pre Európu. Ako súčasť plánu bol vytvorený Európsky fond pre strategické investície na mobilizáciu investícií v celej Európe. Do novembra 2018 sa v rámci plánu mobilizovali investície v hodnote 360 miliárd EUR. Fond poskytuje záruky na podporu projektov financovaných Európskou investičnou bankou, pričom sa zameriava na infraštruktúru, inovácie a menšie spoločnosti. Ľahší prístup k finančným prostriedkom by malo využiť približne 850 000 malých a stredných podnikov. Komisia riadi viaceré programy EÚ na podporu inovácie a podnikavosti, ako napríklad:

• COSME – Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP;
• Horizont 2020 pre výskum a inováciu;
• Galileo pre satelitnú navigáciu a Copernicus pre pozorovanie Zeme, ktoré poskytujú služby v prospech miliónov ľudí a podnikov.

EÚ zároveň ponúka podnikom viacero podporných služieb vrátane siete Enterprise Europe Network a programu Erasmus pre mladých podnikateľov.

Ďalšie informácie: https://europa.eu/european-union/topics/enterprise_sk

Program pre výskum a inováciu Horizont 2020 s finančným objemom 77 miliárd EUR pomáha EÚ pri zvyšovaní rastu a zamestnanosti, ako aj pri riešení niektorých našich najväčších výziev.

Výskum a inovácie sú nevyhnutné pre naše hospodárstvo a spoločnosť. Sú základom európskeho úsilia o vytváranie kvalitných pracovných miest a na podporu rastu a investícií. Zároveň nám poskytujú znalosti a riešenia potrebné v prípade naliehavých problémov ako vypuknutie epidémie eboly v roku 2014 a v prípade dlhodobých spoločenských výziev ako zmena klímy.

Výskum a inovácie zároveň pomáhajú pri skvalitňovaní života ľudí zlepšeniami v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava a energetika, a sú odrazovým mostíkom pre vznik nespočetného množstva nových výrobkov a služieb, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života a posilniť našu ekonomickú výkonnosť.

Čo EÚ robí

EÚ je najväčšou svetovou „továrňou na znalosti“ s takmer tretinou celosvetovej vedeckej a technologickej produkcie. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu sa však musí EÚ zlepšiť v premene skvelých výskumných a inovatívnych nápadov na úspešné výrobky a technológie. Všetky členské štáty EÚ majú svoje vlastné politiky a systémy financovania pre oblasť výskumu, avšak mnohé dôležité problémy možno najlepšie riešiť podporou spolupráce výskumníkov a inovátorov z rôznych krajín. Preto sa výskum a inovácie podporujú na úrovni EÚ, najmä z programu Horizont 2020.

Horizont 2020 je doposiaľ najväčší program EÚ pre výskum a inováciu, v rámci ktorého sa počas siedmich rokov (2014 – 2020) investuje 77 miliárd EUR nad rámec ďalších verejných a súkromných investícií, ktoré tieto peniaze prilákajú. Prináša prelomové riešenia, objavy a svetové prvenstvá v laboratóriách aj prenosom veľkých myšlienok z laboratórií na trh.

Program Horizont 2020 má tieto tri hlavné ciele:

• podporovať excelentnú vedu, a to aj prostredníctvom Európskej rady pre výskum, a odbornú prípravu a kariérny rast výskumných pracovníkov v rámci opatrení programu Marie Skłodowska-Curie;
• posilňovať vedúce postavenie priemyslu v oblastiach ako nanotechnológie, biotechnológia a informačné a komunikačné technológie podporou spoločností a podnikateľov a
• riešiť naše najväčšie spoločenské výzvy v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, doprava, energetika, klíma a ochrana slobody a bezpečnosti.

Cieľom Európskej komisie je aj vypracovanie politík, ktoré podporujú excelentný výskum a posilňujú inováciu. Nové politiky a opatrenia môžeme rozdeliť na tri hlavné tematické skupiny: otvorené inovácie, otvorená veda a otvorenosť svetu.

Ďalšie informácie:https://ec.europa.eu/info/topics/research-and-innovation_sk

Hospodárska a menová únia a euro tvoria spoločné základy väčšej stability, rastu a prosperity celej Európy.

Hospodárska a menová únia spája a integruje hospodárstva členských štátov EÚ prostredníctvom koordinovaných hospodárskych a fiškálnych politík, spoločnej menovej politiky a spoločnej meny eura. Ide o účinný nástroj na vytváranie pracovných miest, rastu, sociálnej spravodlivosti a finančnej stability. Hospodárska a menová únia však ešte nie je dobudovaná a treba ju dokončiť.

Čo EÚ robí

Cieľom hospodárskych a finančných politík EÚ v eurozóne a v Únii je:

• podporovať rast a zamestnanosť;
• podporovať makroekonomickú a fiškálnu stabilitu;
• zvyšovať efektívnosť fungovania hospodárskej a menovej únie;
• podporovať investície;
• predchádzať makroekonomickým nerovnováham alebo ich korigovať;
• pomáhať s koordináciou vnútroštátnych štrukturálnych politík a
• podporovať prosperitu krajín mimo EÚ.

V reakcii na hospodársku a finančnú krízu z roku 2008 bola správa hospodárskych záležitostí EÚ posilnená úpravami Paktu stability a rastu a fiškálnych pravidiel členských štátov s cieľom podporiť a udržať stabilitu hospodárskej a menovej únie. Krajiny, ktoré boli vylúčené z finančných trhov, ako napríklad Grécko, dostali finančnú pomoc a politickú podporu. Ako trvalé riešenie takýchto situácií v eurozóne bol vytvorený Európsky mechanizmus pre stabilitu.

Zavedený bol aj postup pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorý slúži na monitorovanie a nápravu potenciálne problémových hospodárskych trendov v jednotlivých členských štátoch a má predchádzať prenášaniu týchto problémov na ostatné členské štáty.

Euro, ktoré je v obehu od roku 2002 a používa ho viac ako 340 miliónov ľudí v 19 členských štátoch, je po americkom dolári druhou najdôležitejšou menou na svete. Jednotná mena je praktická pre občanov a výhodná pre podniky a predstavuje veľký úspech európskej integrácie.

V Investičnom pláne pre Európu, ktorý bol prijatý v novembri 2014, sa využívajú verejné záruky na podporu súkromných investícií. V rámci Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý funguje na základe tohto plánu, sa už mobilizovali investície v hodnote 439 miliárd EUR (do októbra 2019), čím sa prekročili očakávania. Investíciami na základe plánu sa podporilo vytvorenie 1,1 milióna pracovných miest, pričom tento údaj sa má do roku 2022 zvýšiť na 1,7 milióna. Ľahší prístup k finančným prostriedkom by malo využiť približne milión malých a stredných podnikov a plán prispel k zvýšeniu hrubého domáceho produktu EÚ o 0,9 %.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/economy-finance-and-euro_sk
Diskusný dokument Európskej komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie

EÚ sa snaží zaistiť, aby finančný systém zostal silný a bezpečný a aby jednotný trh ponúkal spotrebiteľom a podnikom finančné produkty, ktoré potrebujú.

Finančné inštitúcie a trhy zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní stability a rastu hospodárstva EÚ. Poskytujú financovanie domácnostiam a podnikom, umožňujú ľuďom sporiť a investovať, poskytujú poistenie proti rizikám a uľahčujú platby.

Zlyhanie finančného systému môže mať širokú škálu dôsledkov. Finančná kríza z roku 2008 ukázala, že žiadna jednotlivá krajina EÚ nie je schopná sama riadiť finančný sektor a dohliadať na riziká finančnej stability. Bezprostredne po kríze vykonala EÚ ambiciózne reformy na posilnenie finančného systému a schopnosti Únie zvládať budúce finančné a hospodárske šoky. Zahŕňa to sprísnenie pravidiel na ochranu vkladov v prípade zlyhania banky.

Čo EÚ robí

Cieľom EÚ je vybudovať silný, bezpečný finančný sektor posilnením dohľadu nad finančnými inštitúciami a regulovaním zložitých finančných produktov. Európska komisia naďalej pracuje na zachovaní stabilného a odolného finančného systému a riešení zostávajúcich rizík, pričom zároveň zabezpečuje, aby regulačný rámec držal krok s technologickým a hospodárskym vývojom.

Jednotným súborom pravidiel sa vytvorili spoločné pravidlá pre dohľad nad kapitálovými požiadavkami bánk, posilnila sa ochrana vkladateľov a riadenie bánk v ťažkostiach. Banková únia znamenala presun bankového dohľadu a riešenia krízových situácií bánk z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ v 19 členských štátoch eurozóny. Únia kapitálových trhov vytvára potrebný rámec na mobilizáciu kapitálu v Európe a jeho nasmerovanie do všetkých spoločností vrátane malých a stredných podnikov a do infraštruktúrnych projektov, ktoré potrebujú kapitál na expanziu a vytváranie pracovných miest.

Ešte stále nie je plne integrovaný jednotný trh EÚ pre spotrebiteľské finančné služby, ktorý naďalej funguje prevažne na vnútroštátnom základe. To sťažuje spotrebiteľovi cezhraničný prístup k finančným produktom, ako sú bankové účty, kreditné karty, hypotéky a poistenie, alebo ich cezhraničný presun. EÚ sa usiluje zlepšiť fungovanie finančných služieb pre spotrebiteľov a malých investorov. Prijala napríklad opatrenia na zaručenie práva na prístup k základným bankovým účtom v celej EÚ. Snaží sa takisto ďalej využívať potenciál digitalizácie a technologického vývoja na zlepšovanie prístupu spotrebiteľa k finančným službám.

EÚ predstavila akčný plán pre udržateľné financie, čo sú investície, pri ktorých sa zohľadňujú environmentálne, sociálne a správne hľadiská. Ide o súčasť úsilia v oblasti únie kapitálových trhov, ktorého cieľom je prepojiť financie s osobitnými potrebami európskeho hospodárstva v prospech planéty a našej spoločnosti. Ide zároveň o jeden z kľúčových krokov smerom k plneniu Parížskej dohody a programu EÚ v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/banking-and-finance_sk

Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov EÚ. Podporuje hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a uľahčuje každodenný život ľuďom aj podnikom.

Vďaka jednotnému trhu (niekedy sa nazýva aj vnútorný trh) sa môžu ľudia, tovar, služby a peniaze pohybovať po celej EÚ takmer rovnako voľne ako v rámci jednej krajiny. Občania EÚ môžu študovať, žiť, nakupovať, pracovať a stráviť dôchodok v ktorejkoľvek krajine EÚ a využívať výrobky z celej Európy.

Odstránené boli stovky technických, právnych a byrokratických prekážok, ktoré bránili voľnému obchodu a voľnému pohybu medzi členskými štátmi EÚ, čo uľahčilo tok vecí v rámci jednotného trhu. V dôsledku toho rozšírili spoločnosti svoju činnosť a hospodárska súťaž viedla k zníženiu cien a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov. Napríklad telefonické hovory v Európe sú oveľa lacnejšie, ceny leteniek výrazne klesli a otvorili sa nové trasy. EÚ sa zároveň snaží zabezpečiť, aby tieto rozširujúce sa slobody nenarúšali spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa ani udržateľnosť životného prostredia.

Čo EÚ robí

Európska komisia spolupracuje s orgánmi a zainteresovanými stranami v členských štátoch pri monitorovaní a presadzovaní existujúcich pravidiel, aby ľudia a podniky mohli využívať možnosti, ktoré poskytuje jednotný trh. Plne fungujúci jednotný trh však naďalej obmedzujú viaceré prekážky. EÚ sa predovšetkým snaží:

• odstraňovať súčasné regulačné alebo administratívne prekážky, ktoré ľuďom bránia ľahko nakupovať tovar a služby z iného členského štátu alebo ich predávať v inom členskom štáte;
• uľahčiť veľkým aj malým spoločnostiam získavanie peňazí prostredníctvom Investičného plánu pre Európu a únie kapitálových trhov;
• motivovať pracovníkov, aby prijímali prácu v iných krajinách EÚ, obsadzovali tak voľné pracovné miesta a uspokojovali potrebu osobitných zručností, a to aj pomocou európskeho profesijného preukazu a portálu pre pracovnú mobilitu EURES;
• zabrániť sociálnemu dampingu, teda praxi využívania lacnej pracovnej sily a presúvania výroby do krajiny alebo oblasti s nízkymi mzdami;
• posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi a
• zaviesť v EÚ spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií.

Okrem toho, že pravidlá jednotného trhu zaručujú voľný pohyb osôb, občania EÚ nepotrebujú ani pas na cestovanie v rámci schengenského priestoru, ktorý v súčasnosti tvoria členské štáty EÚ (okrem Bulharska, Írska, Chorvátska, Cypru a Rumunska) a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Na zaistenie bezpečnosti schengenského priestoru tieto krajiny sprísnili kontroly na vonkajších hraniciach EÚ a posilnili aj spoluprácu policajných orgánov.

Informácie o živote, práci, cestovaní, štúdiu a podnikaní v inej krajine EÚ poskytuje portál Vaša Európa. Portál zároveň umožňuje prístup k takým službám ako Vaša Európa – Poradenstvo (pre personalizované právne poradenstvo) a SOLVIT (riešenie problémov s orgánmi verejnej správy v zahraničí).

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/single-market_sk

Spotrebiteľská politika EÚ chráni práva spotrebiteľov, zaisťuje bezpečnosť výrobkov, pomáha ľuďom informovane sa rozhodovať pri nákupe tovaru a služieb a ponúka nástroje na riešenie problémov, ak niečo nie je v poriadku.

Jednotný trh EÚ umožňuje spotrebiteľovi prístup k väčšiemu výberu, pružnosti, kvalite a protihodnote za peniaze. Môže však takisto pre spotrebiteľa predstavovať problém, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach, ako sú digitálne, energetické a finančné služby. Spotrebiteľská politika EÚ zabezpečuje, že keď sa ľudia stretnú s akýmikoľvek problémami pri nákupe tovaru alebo služieb z iných krajín EÚ vrátane online nákupu, ich práva sa budú dodržiavať. To pomáha budovať dôveru spotrebiteľa v celej EÚ, čo je výhodné aj pre podniky vykonávajúce cezhraničný obchod na jednotnom trhu EÚ.

Čo EÚ robí

EÚ poskytuje spotrebiteľom súbor praktických práv, ktoré môžu uplatňovať v prípade problémov.

• Pre všetky druhy dopravy boli stanovené minimálne normy práv cestujúcich vrátane poskytovania informácií, pomoci a odškodnenia v prípadoch zrušenia alebo dlhého meškania spojov.
• Pri online nakupovaní majú spotrebitelia 14 dní na opätovné zváženie a prípadné zrušenie nákupu. Do dvoch týždňov môžu takisto výrobok vrátiť a dostať späť svoje peniaze.
• Od júna 2017 boli zrušené roamingové poplatky. Európania cestujúci v rámci EÚ platia domáce ceny za roamingové volania, SMS a dáta.
• Ak sa tovar kúpený v EÚ (online alebo v obchode) odlišuje od toho, čo sa uvádza v reklame, alebo riadne nefunguje, spotrebiteľ má právo prinajmenšom na bezplatnú opravu alebo výmenu.
• Od roku 2016 nové pravidlá EÚ pre hypotekárne úvery zabezpečujú, že spotrebitelia dostanú jasné informácie v reklamách na hypotéky a včasné informácie pred podpísaním zmluvy

EÚ takisto poskytuje pomoc pri rýchlom a efektívnom riešení sporov s obchodníkmi. Tieto nízkonákladové, rýchle postupy možno využiť pri domácich aj cezhraničných sporoch. Platforma na riešenie sporov online umožňuje spotrebiteľom a obchodníkom vyriešiť spory týkajúce sa online nákupov výlučne online postupom. Sieť európskych spotrebiteľských centier poskytuje spotrebiteľom bezplatnú pomoc a poradenstvo pri ich cezhraničných nákupoch.

Prísne bezpečnostné normy sa uplatňujú na hračky, elektrospotrebiče, kozmetiku a lieky a prísne pravidlá zabezpečujú, že nebezpečné výrobky sa stiahnu z trhu. Každý rok sa zverejní viac ako 200 rôznych nebezpečných výrobkov v systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/consumers_sk

Cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je zabezpečiť, aby všetky podniky súťažili na jednotnom trhu za spravodlivých a rovnakých podmienok v prospech spotrebiteľov, podnikov a európskeho hospodárstva ako celku.

Spoločne s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a s vnútroštátnymi súdmi Európska komisia presadzuje politiku hospodárskej súťaže EÚ a pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby podniky medzi sebou súťažili za spravodlivých podmienok. To pomáha znižovať ceny a zvyšovať kvalitu, podporuje inovácie a efektívnosť a vytvára širšie možnosti voľby pre spotrebiteľov.

Čo EÚ robí

Komisia prijíma opatrenia, pokiaľ ide o:

• kartely alebo iné nezákonné dohovory, v ktorých sa podniky dohodnú, že nebudú medzi sebou súťažiť alebo že umelo stanovia vyššie ceny;
• prípady, keď hlavní aktéri zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhoch, aby sa pokúsili vytlačiť konkurentov alebo účtovať neprimerané ceny;
• fúzie a prevzatia podnikov, ktorými by sa mohla obmedziť hospodárska súťaž na jednotnom trhu;
• finančnú podporu (štátnu pomoc) od vlád členských štátov EÚ podnikom, ktorou sa môže narúšať hospodársku súťaž na jednotnom trhu uprednostňovaním niektorých podnikov pred inými, a
• medzinárodnú podporu kultúry hospodárskej súťaže, aby podniky z EÚ mohli súťažiť v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže na trhoch kdekoľvek vo svete.

Vyšetrovanie praktík narúšajúcich hospodársku súťaž sa môže týkať nielen tovaru, ale aj profesií a služieb. Komisia monitoruje pomoc, ktorú vlády členských štátov poskytujú podnikom, s cieľom zabezpečiť, aby to pre niektoré podniky neznamenalo nespravodlivé zvýhodnenie oproti konkurentom. Štátna pomoc sa môže povoliť, ak predstavuje pomoc alebo podporu pre znevýhodnené regióny, malé a stredné podniky, výskum a vývoj, ochranu životného prostredia, odbornú prípravu, zamestnanosť alebo kultúru.

Komisia v rokoch 2016 a 2017 uložila pokuty členom kartelu výrobcov nákladných automobilov zloženého zo šiestich vedúcich spoločností, ktoré vyrábajú viac ako 90 % stredne veľkých a ťažkých nákladných automobilov predávaných v Európe: Scania, Daimler, DAF, Iveco, MAN a Volvo/Renault. Komisia uložila týmto šiestim spoločnostiam pokutu v celkovej výške 3,8 miliardy EUR. Tieto peniaze idú do rozpočtu EÚ, čím sa znižuje príspevok daňovníkov.

Veľkým podnikom sa bráni v tom, aby svoju vyjednávaciu pozíciu využívali na stanovenie podmienok, ktoré by ich dodávateľom alebo zákazníkom sťažovali obchodovanie s konkurentmi. V roku 2017 napríklad Európska komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 2,42 miliardy EUR za zneužitie dominantného postavenia na trhu v oblasti vyhľadávačov tým, že na svojich stránkach s výsledkami vyhľadávania zvýhodňovala svoju službu porovnávania cien oproti službám konkurentov. V júli 2018 bola zasa spoločnosti Google uložená ďalšia pokuta vo výške 4,34 miliardy EUR za uloženie nezákonných obmedzení výrobcom zariadení, v ktorých sa používa operačný systém Android. Ďalšie prípady nájdete na adrese https://ec.europa.eu/competition/consumers/how/index_sk.html.

Ďalšie informácie:https://ec.europa.eu/info/topics/competition_sk

Kým vlády jednotlivých členských štátov sú zodpovedné za stanovenie daňových sadzieb a výber daní, EÚ zabezpečuje, aby nedochádzalo k diskriminácii ľudí ani podnikov z iného členského štátu a aby dane neobmedzovali jednotný trh EÚ.

Vlády členských štátov majú značnú voľnosť pri vypracúvaní svojich daňových zákonov podľa priorít štátu. Musia však pritom rešpektovať určité základné zásady, ako sú nediskriminácia a uznanie voľného pohybu tovaru a služieb na jednotnom trhu. Čoraz viac podnikov a jednotlivcov vyvíja aktivity vo viacerých krajinách, čo im umožňuje, aby sa s využitím právnych prostriedkov pokúšali platiť čo najnižšiu daň („vyhýbanie sa daňovým povinnostiam“) alebo daň neplatiť („daňový únik“). Jednotlivá krajina nemôže vyriešiť tieto problémy sama, preto členské štáty EÚ spolupracujú, aby zabezpečili spravodlivé zdaňovanie.

Čo EÚ robí

EÚ nemá priamu úlohu pri zvyšovaní daní ani pri stanovení daňových sadzieb. Úlohou EÚ je dohliadať na vnútroštátne daňové predpisy a zabezpečiť, aby boli v súlade s určitými politikami Únie, ako napríklad:

• podporovať hospodársky rast a vytváranie pracovných miest;
• zabezpečovať voľný tok tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu v celej EÚ;
• preverovať, či podniky v jednej krajine nemajú nespravodlivé výhody oproti konkurentom v inej krajine;
• zabezpečovať, aby dane nediskriminovali spotrebiteľov, pracovníkov ani podniky z iných krajín EÚ.

Keď dochádza na úrovni EÚ k prijímaniu rozhodnutí o daňových záležitostiach, súhlasiť musia vlády všetkých členských štátov, aby sa zohľadnili záujmy každej krajiny Únie. Pokiaľ ide o určité dane, ako daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane z benzínu, tabakových výrobkov a alkoholu, členské štáty sa dohodli, že budú do značnej miery zosúlaďovať svoje predpisy a minimálne sadzby, aby predchádzali nekalej súťaži v rámci jednotného trhu.

Daňové zákony jedného členského štátu by nemali umožniť ľuďom ani podnikom, aby sa vyhli zdaneniu v inom štáte EÚ. Pri riešení tohto problému sú nevyhnutné opatrenia na úrovni celej EÚ. Po prijatí akčného plánu EÚ v roku 2012 sa prijalo množstvo legislatívnych krokov na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Aj úzka koordinácia medzi daňovými úradmi pomáha zabraňovať podnikom vo využívaní medzier medzi systémami rôznych krajín s cieľom znížiť výšku daní, ktoré platia.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/taxation_sk

Colná únia EÚ znamená, že členské štáty spolupracujú, aby zabezpečili, že tovar dovážaný do Únie môže voľne obiehať a že je bezpečný pre ľudí, zvieratá aj pre životné prostredie.

Colná únia takisto znamená, že zapojené krajiny uplatňujú rovnaké sadzby na tovar dovážaný na ich územie zo zvyšku sveta a vnútorne neuplatňujú nijaké sadzby. V prípade EÚ sa teda pri preprave tovaru z jedného členského štátu do druhého sa neplatí žiadne clo.

Colná únia EÚ je jednou z mála výlučných právomocí Európskej únie. Európska komisia navrhuje právne predpisy týkajúce sa colných záležitostí EÚ a zabezpečuje ich vykonávanie.

Čo EÚ robí

Colnú úniu EÚ v praxi riadia vnútroštátne colné úrady, ktoré konajú v zhode. Chránia spotrebiteľov pred tovarom, ktorý by mohol byť nebezpečný alebo škodlivý pre ich zdravie, a chránia zvieratá a životné prostredie pred chorobami rastlín a zvierat. Prispievajú takisto k boju proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a zabezpečujú, aby sa nepašovali európske poklady.

Colné služby takisto zabraňujú nezákonnému vývozu odpadu, keďže ochrana životného prostredia je jednou z ich hlavných úloh. Pre podniky colná únia znamená, že sa uplatňujú rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, kde tovar vstúpi na územie EÚ, a po absolvovaní colného konania môže tovar voľne obiehať alebo sa predávať kdekoľvek v rámci colného územia EÚ.

Napríklad v roku 2016 viac ako 2 000 colných úradov EÚ pracujúcich 365 dní ročne vybavilo takmer 313 miliónov colných vyhlásení.

Colná politika EÚ sa v súčasnosti zameriava na tieto oblasti:

• zabezpečovanie účinnej a efektívnej spolupráce všetkých členských štátov v rámci colnej únie;
• navrhovanie právnych predpisov a postupov na dosiahnutie väčšej bezpečnosti a ochrany občanov, ako aj na uľahčenie zákonného obchodu;
• pomoc krajinám EÚ pri výmene informácií, ktoré by mohli byť užitočné pre orgány colnej správy, a
• preverovanie, či sa tovar môže voľne prepravovať z jedného členského štátu do druhého v rámci jednotného trhu EÚ.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/customs_sk

Rozvoj je stredobodom zahraničnej politiky Únie, keďže EÚ zabezpečuje viac ako polovicu svetového financovania rozvojovej spolupráce.

Vzťahy EÚ so zvyškom sveta sú založené na solidarite a spolupráci. Problémy, ako sú zmena klímy, násilný extrémizmus, obchodovanie s ľuďmi a neregulárna migrácia, sa nezastavia na hraniciach a iba na základe spolupráce s partnerskými krajinami v rozvojovom svete môžeme bojovať proti extrémnej chudobe.

Čo EÚ robí

EÚ nepovažuje rozvojovú spoluprácu za „charitu“, ale za investíciu do životaschopnej spoločnej budúcnosti. EÚ je preto hlavným zástancom programu OSN Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a vo svojom vlastnom Európskom konsenze o rozvoji z mája 2017 uvádza, ako sa EÚ bude zameriavať na „ľudí, planétu, prosperitu, mier a partnerstvo“ pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja z Agendy 2030.

Cieľom EÚ je riešiť príčiny chudoby. To znamená nielen pomáhať pri zabezpečovaní dôstojného prístupu k potravinám, čistej vode, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a pôde, nielen rozvíjať životne dôležitú dopravnú a energetickú infraštruktúru a zabezpečiť čisté životné prostredie, ale aj budovať a posilňovať demokraciu, ľudské práva (vrátane rovnosti žien a mužov) a právny štát. Bez týchto vecí nie je možné rozvíjať bezpečné a stabilné spoločnosti, v ktorých môžu ľudia prosperovať a miestne podniky môžu investovať, rásť a vytvárať stále pracovné miesta.

Spolu 140 diplomatických misií (delegácií) EÚ spolupracuje s partnerskými krajinami na celom svete pri vypracúvaní dlhodobých programov. Po schválení Európskym parlamentom a členskými štátmi sa tieto programy realizujú na danom mieste s využitím peňazí zo všeobecného rozpočtu EÚ a osobitného Európskeho rozvojového fondu. Celkovo rozdelí EÚ v rokoch 2014 – 2020 približne 82 miliárd EUR v rámci externého financovania prostredníctvom grantov, verejných súťaží a podpory pre štátne rozpočty a v rastúcej miere s využitím finančných prostriedkov EÚ ako počiatočného kapitálu na stimulovanie miestnych verejných a súkromných investícií.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/international-cooperation-and-development_sk

EÚ podporuje stabilné demokracie a hospodárstva v susedných krajinách, a to prostredníctvom budovania prispôsobených partnerstiev založených na spoločných záujmoch a spolupráci na bilaterálnej alebo regionálnej úrovni.

Čo robí EÚ

Európska susedská politika definuje vzťahy EÚ s jej 16 najbližšími susednými štátmi. Južné krajiny: Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Líbyou, Marokom, Palestínou*, Sýriou a Tuniskom. Východné krajiny: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Cieľom tejto spolupráce je najmä:

• stabilizovať susediace krajiny pomocou riešenia otázok hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a príležitostí pre mladých ľudí, dopravnej a energetickej prepojenosti, bezpečnosti a migrácie;
• presadzovať hodnoty dobrej správy vecí verejných, demokracie, právneho štátu a ľudských práv;
• uľahčovať spoluprácu na regionálnej úrovni, napríklad prostredníctvom Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie.

Okrem toho, v rámci južného susedstva EÚ spoločne so svojimi partnermi pracuje na riešení kríz, ako napríklad v Sýrii alebo Líbyi, a na regulovaní migračných tokov.

Politika rozširovania EÚ sa vzťahuje na Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo**, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Perspektíva členstva je silným stimulom pre demokratické a hospodárske reformy v krajinách, ktoré sa chcú stať členmi EÚ. Pomáha podporovať zmierenie a stabilitu. Členom EÚ sa môže stať len krajina, ktorá spĺňa demokratické normy (vrátane právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín); má fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť vyrovnať sa s hospodárskou súťažou a trhovými silami v EÚ a môže prevziať záväzky súvisiace s členstvom v EÚ.

Turecko je partnerom EÚ v mnohých dôležitých oblastiach, v posledných rokoch sa však čoraz viac vzďaľuje od základných hodnôt a zásad EÚ. Prístupové rokovania s Tureckom sú preto zmrazené. Európska únia má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj kooperatívneho a vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom.

V roku 2020 poskytla EÚ susedným krajinám a krajinám zapojeným do procesu rozširovania s cieľom pomôcť zmierniť vplyv pandémie COVID-19 pomoc v hodnote 7,47 miliardy EUR. EÚ zabezpečuje reakcie na núdzové situácie, podporuje systémy v oblasti výskumu, zdravia a vody a rieši hospodárske a sociálne dôsledky pandémie.

• Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

• Toto označenie nemá vplyv na pozície týkajúce sa štatútu a je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Viac informácií: susedská politika rozširovanie susedné krajiny EÚ WeBalkans

EÚ je zástancom voľného obchodu. Na obchod s krajinami mimo EÚ je priamo alebo nepriamo naviazaných 35 miliónov pracovných miest v EÚ. EÚ sa zasadzuje za otvorené trhy založené na pravidlách, za rovnaké podmienky a čo najprísnejšie medzinárodné normy na celom svete.

EÚ je najväčšou obchodnou mocnosťou na svete a jedným z najotvorenejších hospodárstiev. Od obchodu závisí tretina hrubého domáceho produktu EÚ. Odhaduje sa, že 85 % budúceho globálneho rastu bude pochádzať z krajín mimo Európy. EÚ rokuje o medzinárodných obchodných dohodách a schvaľuje ich v mene svojich členských štátov.

EÚ je najväčšou obchodnou mocnosťou na svete a jedným z najotvorenejších hospodárstiev. Od obchodu závisí tretina hrubého domáceho produktu EÚ. Odhaduje sa, že 85 % budúceho globálneho rastu bude pochádzať z krajín mimo Európy. EÚ rokuje o medzinárodných obchodných dohodách a schvaľuje ich v mene svojich členských štátov.

Čo robí EÚ

Obchodná politika EÚ sa vzťahuje na obchod s tovarom a službami, ale aj na otázky ako obchodné aspekty duševného vlastníctva či priame zahraničné investície.

Európska komisia predložila vo februári 2021 novú obchodnú stratégiu EÚ, v ktorej sa stanovujú tri hlavné ciele.

1. Podpora oživenia a transformácie hospodárstva EÚ, a to spôsobom, ktorý podporí naše ekologické a digitálne ciele.
2. Formovanie celosvetových pravidiel tak, aby boli spravodlivé a udržateľné.
3. Zvýšenie schopnosti EÚ presadzovať jej záujmy a práva.

Základom tejto stratégie je záväzok reformovať Svetovú obchodnú organizáciu tak, aby bola schopná reagovať účinnejšie na výzvy moderného obchodu.

Obchodná politika môže zohrať dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia. EÚ preto vo svojich obchodných dohodách zlepší vykonávanie a presadzovanie kapitol o udržateľnom rozvoji. EÚ konkrétne navrhne, aby sa základným prvkom budúcich obchodných a investičných dohôd stalo dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy.

EÚ je zástancom otvoreného a spravodlivého obchodu a bojuje proti protekcionizmu. Vytvára rovnováhu medzi otvorenosťou a ochranou ľudí a podnikov pred nekalými obchodnými praktikami. Vymenovaním hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu dala EÚ najavo, že sa osobitne zameriava na maximalizáciu prínosov obchodných dohôd pre spoločnosti, najmä MSP a poľnohospodárov a snaží sa zabezpečiť, aby jej obchodní partneri plnili svoje záväzky, a to aj v oblasti udržateľného rozvoja.

EÚ má 46 platných obchodných dohôd so 78 partnermi na celom svete. V roku 2020 dosiahla EÚ novú obchodnú dohodu s Mexikom a účinnosť nadobudla jej obchodná dohoda s Vietnamom. Dohoda s Japonskom už v priebehu prvých 10 mesiacov platnosti zvýšila vývoz EÚ o takmer 7 %.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 podpísali obidve tieto strany 30. decembra 2020 dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/trade_sk

EÚ je spoločne so svojimi členskými štátmi najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci, pričom poskytuje a koordinuje núdzovú pomoc ľuďom v oblastiach zasiahnutých katastrofami v Európe a na celom svete.

Únia poskytuje núdzovú pomoc ľuďom postihnutým krízami. V roku 2017 pomohla EÚ viac ako 120 miliónom ľudí vo vyše 80 krajinách celkovou sumou 2,2 miliardy EUR. Cieľom EÚ je:

• zachraňovať a uchovávať ľudské životy, predchádzať ľudskému utrpeniu a zmierňovať ho, ako aj chrániť integritu a dôstojnosť obyvateľov oblastí zasiahnutých prírodnými katastrofami a krízami spôsobenými človekom;
• zabezpečovať rýchlu reakciu v naliehavých prípadoch v rámci EÚ aj mimo nej;
• znižovať riziká katastrof, napríklad zavádzaním stratégií zameraných na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy;
• zlepšovať pripravenosť na katastrofy, napríklad zavádzaním systémov včasného varovania;
• zabezpečovať hladký prechod po skončení núdzovej operácie napojením na stratégie rozvojovej pomoci;
• posilniť celkovú odolnosť obyvateľstva, napríklad investovaním do opatrení na pomoc pri príprave ľudí na budúce katastrofy, a
• chrániť a zabezpečovať budúcnosť detí, ktoré boli postihnuté katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prírodnými katastrofami.

Čo EÚ robí

EÚ reaguje na krízové situácie prostredníctvom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (ECHO), ktoré zabezpečuje rýchle a účinné poskytnutie núdzovej pomoci EÚ prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov: humanitárnej pomoci a civilnej ochrany. EÚ je najväčším darcom humanitárnej pomoci v mnohých krízach vrátane týchto prípadov:

• núdzová pomoc vysídleným osobám v Sýrii a utečencom v susedných krajinách;
• humanitárna pomoc utečencom a vnútorne vysídleným osobám v Grécku, Iraku, Turecku a Jemene;
• humanitárne projekty na záchranu života v najviac postihnutých komunitách v Južnom Sudáne a Stredoafrickej republike;
• pomoc spoločenstvám v oblastiach náchylných na katastrofy s cieľom ich lepšej prípravy a obnovy. Každé euro použité na zvýšenie pripravenosti ušetrí až sedem eur, ktoré by sa minuli na odstraňovanie následkov katastrofy.

EÚ vysiela tímy na pomoc v rámci mnohých kríz v EÚ a na celom svete prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, ako napríklad:

• koordinácia a spolufinancovanie dopravných nákladov pri protipožiarnych operáciách v Európe počas osobitne intenzívneho obdobia požiarov v lete 2017;
• poskytovanie odborných znalostí a vyslanie tímov a vybavenia do krajín po celom svete, ktoré boli v roku 2017 zasiahnuté zemetraseniami (Irak, Mexiko), povodňami (Albánsko, Peru) a epidémiami (Uganda, Bangladéš);
• pomoc ľuďom postihnutým hurikánmi Irma a Maria v Karibiku v septembri 2017.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/humanitarian-aid-and-civil-protection_sk

Zahraničná a bezpečnostná politika EÚ umožňuje Únii vystupovať a konať jednotne v celosvetových záležitostiach, čo dáva členským štátom možnosť riešiť problémy, s ktorými sa nemôžu vysporiadať samy, a zaisťuje občanom EÚ bezpečnosť a prosperitu.

Túto politiku vykonáva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ktorý je zároveň podpredsedom Komisie) s podporou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá je diplomatickou službou EÚ. Vonkajšia činnosť EÚ sa riadi zásadami, ktoré inšpirovali jej založenie a rozvoj a ktoré sa snaží presadzovať aj v širšom svete, vrátane mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd.

Čo EÚ robí

V roku 2016 začala vysoká predstaviteľka Únie/podpred sedníčka Komisie realizovať Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s cieľom zvýšiť stabilitu v susedstve Európy aj v širšej oblasti, posilniť bezpečnosť a obranu a riešiť problémy, ako sú napríklad energetická bezpečnosť, neregulárna migrácia, zmena klímy a terorizmus. Následné kroky v oblasti bezpečnosti a obrany boli mimoriadne rýchle: ešte v roku 2016 bol prijatý rozsiahly balík bezpečnostných a obranných opatrení EÚ, na základe ktorého Európa prevezme väčšiu zodpovednosť za tieto oblasti. V rámci globálnej stratégie je stanovených týchto päť priorít pre činnosť EÚ:

• bezpečnosť EÚ;
• odolnosť štátu a spoločnosti;
• integrovaný prístup ku konfliktom a krízam;
• kooperatívne regionálne usporiadania a
• globálne riadenie pre 21. storočie.

EÚ podporuje krajiny, ktoré čelia konfliktom a krízam. Je najväčším darcom v rámci medzinárodnej reakcie na krízu v Sýrii. Na pomoc sýrskemu ľudu poskytla vyše 11 miliárd EUR. Zároveň naďalej podporuje medzinárodné úsilie o dosiahnutie mieru na Blízkom východe, kde podporuje riešenie v podobe existencie dvoch štátov – Palestínskeho štátu vedľa Izraela. Dosiahnutím dohody o iránskom jadrovom programe v roku 2015 sa preukázala úloha EÚ pri vedení mierových rokovaní v mene medzinárodného spoločenstva. V roku 2018 pokračovalo 16 civilných misií a vojenských operácií na troch kontinentoch. Rozhodnutia o nasadení prijímajú spoločne príslušní ministri krajín EÚ. Úspechom boli mierové misie EÚ vo viacerých problémových oblastiach sveta, výcvik policajtov, vojakov a príslušníkov pobrežnej stráže, pomoc pri budovaní štátu v situáciách po konfliktoch a boj proti pirátom v oblasti Afrického rohu. EÚ nemá stálu armádu, ale spája pod vlajkou EÚ sily, ktoré poskytnú členské štáty.

Úlohou Európskeho obranného fondu založeného v roku 2017 je koordinovať, dopĺňať a zvyšovať vnútroštátne investície v oblasti obrany s cieľom zvýšiť kapacity a zabezpečiť vývoj obrannej technológie a vybavenia tak, aby spĺňali súčasné aj budúce bezpečnostné požiadavky.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/foreign-affairs-and-security-policy_sk
Diskusný dokument Európskej komisie o budúcnosti európskej obrany

EÚ zaručuje svojim občanom celú škálu základných práv a chráni ich pred diskrimináciou, zatiaľ čo spoločný priestor spravodlivosti Únie pomáha riešiť občanom aj podnikom cezhraničné právne problémy.

EÚ nepredstavuje len jednotný trh s tovarom a so službami. Európania majú spoločné hodnoty vyjadrené v zmluvách o EÚ a v Charte základných práv Európskej únie, ktoré zaručujú práva občanom Únie (každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť krajiny EÚ, je automaticky aj občanom Únie). EÚ takisto uľahčuje život Európanom, ktorí študujú, pracujú alebo uzavrú manželstvo v iných krajinách Únie, budovaním mostov medzi rôznymi vnútroštátnymi právnymi systémami v celej EÚ. Spoločný priestor spravodlivosti bez hraníc a bariér zabezpečí, že občania sa môžu spoľahnúť na súbor práv a majú prístup k spravodlivosti na celom kontinente.

Čo EÚ robí

EÚ zaručuje súbor práv, ktoré zahŕňajú tieto prvky:

• Pravidlá zabraňujúce diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
• Právo každého občana na ochranu osobných údajov na základe nových pravidiel [takzvané všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR)], ktoré nadobudli účinnosť v máji 2018.
• Charta základných práv Európskej únie, spájajúca všetky osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré požívajú ľudia v EÚ. Tie zaručuje Európska únia, pokiaľ ide o právo Únie.
• Politiky EÚ v oblasti spravodlivosti a základných práv: kľúčovými otázkami sú koordinácia pravidiel v oblasti spravodlivosti, minimálne normy v celej EÚ a prístup k spravodlivosti za rovnakých podmienok vo všetkých krajinách. Napríklad obete trestných činov majú spoločný súbor minimálnych práv, nech sa nachádzajú kdekoľvek v EÚ. Táto koordinácia takisto pomáha občanom využívať ich právo na voľný pohyb a podnikom obchodovať a pôsobiť na celom jednotnom trhu EÚ.

EÚ sa takisto snaží posilňovať vzájomnú dôveru medzi súdmi a úradmi členských štátov EÚ, aby si navzájom uznávali súdne rozhodnutia. To je osobitne dôležité v občianskych veciach, ako sú rozvod, starostlivosť o dieťa alebo pohľadávky na výživné. Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými orgánmi s cieľom pomáhať v boji proti závažnej trestnej činnosti, ako sú korupcia, terorizmus a pašovanie a distribúcia drog, zatiaľ čo európsky zatykač nahradil zdĺhavé postupy vydávania osôb pri navracaní podozrivých alebo odsúdených páchateľov trestných činov späť do krajiny, kde budú alebo boli súdení. Novozriadená Európska prokuratúra, ktorá má začať svoju činnosť v roku 2020, bude vyšetrovať, stíhať a postupovať na súd trestné činy proti rozpočtu EÚ, akými sú podvody, korupcia či závažné cezhraničné podvody týkajúce sa DPH.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/justice-and-fundamental-rights_en

EÚ je odhodlaná premeniť toto desaťročie na európske digitálne desaťročie. Pracuje na tom, aby digitálne technológie slúžili všetkým obyvateľom a zároveň pomáhali dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a zabezpečili vedúce postavenie Európy v digitálnom hospodárstve.

Digitálne technológie neboli v našich životoch nikdy dôležitejšie. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 umožňovali ľuďom udržiavať vzájomné kontakty a zabezpečovať fungovanie podnikov a ukázali sa ako nevyhnutné pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Zásadný význam majú pre boj proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom inteligentných energetických a dopravných systémov.

Čo robí EÚ

Základy digitálnej transformácie sú už položené. Opatrenia EÚ priniesli výhody, ako napríklad:

• zrušenie dodatočných roamingových poplatkov pri používaní mobilných zariadení na cestách v EÚ;
• prístup k online obsahu pri cestovaní v EÚ;
• prísne pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov platné v EÚ;
• bezplatné verejné Wi-Fi hotspoty v celej EÚ;
• nové pravidlá na zabezpečenie lepšieho prístupu k verejným webovým sídlam pre ľudí so zdravotným postihnutím;
• opatrenia na boj proti falošným správam a dezinformáciám na internete.

V rámci navrhovanej digitálnej stratégie EÚ sa budú naďalej hľadať digitálne riešenia, ktoré budú prospešné pre ľudí, podniky aj planétu. Zameraná je na tri ciele: technológia v službách človeka, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a otvorená, demokratická a udržateľná spoločnosť.

Európska komisia navrhla komplexný súbor pravidiel pre online platformy pôsobiace v Európe s cieľom chrániť základné práva občanov online, riešiť ujmy spôsobené na internete a podporovať inovácie. Stratégia sa okrem toho zaoberá aj takými otázkami, ako je kybernetická bezpečnosť a dáta, ale aj digitálne vzdelávanie a demokracia. Prostredníctvom navrhovaného Digitálneho kompasu sa ciele Európy orientované na rok 2030 premietnu do konkrétnych úloh. Kľúčovým prvkom je ochrana hodnôt EÚ a základných práv a bezpečnosti občanov.

Program Digitálna Európa s rozpočtom viac ako 7,5 miliardy EUR na roky 2021 až 2027 podporí investície do takých oblastí, ako sú superpočítanie, umelá inteligencia a digitálne zručnosti. Zabezpečí aj široké využívanie digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti, a to aj prostredníctvom centier digitálnych inovácií.

Ďalšie programy umožnia okrem iného podporiť prechod na digitálnu technológiu. Ako príklad možno uviesť Horizont Európa, ktorý sa zameriava na výskum a technologický vývoj, a digitálne aspekty Nástroja na prepájanie Európy. Navyše, prostredníctvom fondu obnovy v rámci nástroja NextGenerationEU by mali krajiny EÚ 20 % svojej finančnej podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyčleniť na digitálnu transformáciu.

Viac informácií: https://digital-strategy.ec.europa.eu/en

EÚ má najprísnejšie pravidlá ochrany údajov a súkromia na svete. Tieto pravidlá pomáhajú zabezpečiť, aby bolo online prostredie bezpečné a spravodlivé pre občanov aj podniky, a chrániť ľudí, najmä deti, pred nezákonným a škodlivým obsahom.

Rýchly rast online služieb v posledných rokoch priniesol Európanom mnoho výhod, ale aj potenciálne nové riziká. EÚ preto neustále pracuje na tom, aby jej právne predpisy držali krok s digitálnou transformáciou a aby to, čo je nezákonné off-line, bolo nezákonné aj online.

Čo robí EÚ

Ochrana údajov a súkromia patrí v Európskej únii medzi základné práva. EÚ zabezpečuje vysokú úroveň ochrany údajov a súkromia už celé desaťročia. V súlade s právnymi predpismi majú ľudia právo na ochranu údajov a dôvernosť komunikácie a organizácie spracúvajúce ich údaje musia toto právo rešpektovať. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) v reakcii na realitu v internetovom veku priznáva jednotlivcom vymáhateľné práva vrátane práva na zabudnutie.

EÚ zároveň stojí na čele úsilia o zaistenie toho, aby sa digitálny svet stal bezpečným miestom. Cieľom stratégie kybernetickej bezpečnosti Európskej únie je posilniť kolektívnu odolnosť Európy proti kybernetickým hrozbám a pomôcť zabezpečiť, aby všetci občania a všetky podniky mohli využívať dôveryhodné a spoľahlivé služby a digitálne nástroje.

Komisia bojuje proti šíreniu dezinformácií a nepodložených tvrdení na internete s cieľom zabezpečiť ochranu európskych hodnôt a demokratických systémov. Iniciatívy zahŕňajú akčný plán a Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií na boj proti falošným správam a dezinformáciám; akčný plán pre európsku demokraciu a Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií.

Cieľom kódexu správania týkajúceho sa nezákonných nenávistných prejavov na internete, ktorý bol prijatý v EÚ, je zabezpečiť, aby sa žiadosti o odstránenie rasistického a xenofóbneho obsahu riešili rýchlo. Spoločnosti vrátane Facebooku, Twitteru, Instagramu a Snapchatu sa zaviazali prešetriť väčšinu týchto žiadostí za menej ako 24 hodín a v prípade potreby daný obsah odstrániť.

Prvoradá je bezpečnosť detí na internete. Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti ovplyvnila národné politiky vo väčšine krajín EÚ a stanovila globálny referenčný model pre ochranu a postavenie detí na internete. Sieť centier bezpečnejšieho internetu financovaná z prostriedkov EÚ pomáha zvyšovať informovanosť o bezpečnosti na internete, zapájajúc do svojich aktivít aj deti. Nové pravidlá týkajúce sa audiovizuálnych mediálnych služieb vyžadujú, aby online platformy na zdieľanie videí podnikli kroky na obmedzenie prístupu detí ku škodlivému obsahu, zatiaľ čo v navrhovanom akte o digitálnych službách sa predpokladá zavedenie osobitných záväzkov na riešenie závažných rizík pre dobro detí. Komisia takisto predstavila stratégiu EÚ na účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/shaping-europe-digital-future_sk
Betterinternetforkids.eu

Spoločná azylová a prisťahovalecká politika EÚ pomáha Európe účinne riešiť problémy migrácie.

Od roku 2015 požiadalo o medzinárodnú ochranu v EÚ viac ako 3,2 milióna žiadateľov o azyl, z ktorých mnohí utekali pred vojnou a terorom v Sýrii a ďalších problémových krajinách.

Čo EÚ robí

EÚ vypracovala spoločnú azylovú a prisťahovaleckú politiku na riešenie mnohých problémov, ktoré spôsobuje migrácia do Únie vrátane príchodu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu. Táto politika obsahuje nasledujúce opatrenia zamerané na riešenie krízy.

EÚ vyčlenila viac ako 10 miliárd EUR na riešenie utečeneckej krízy, z ktorých sa financovali projekty na zabezpečovanie najnaliehavejších humanitárnych potrieb utečencov prichádzajúcich na európske brehy. EÚ poskytuje humanitárnu pomoc aj utečencom a migrantom v krajinách mimo Únie a podporuje opatrenia na odstraňovanie základných príčin neregulárnej migrácie.

Členské štáty na základe návrhu Európskej komisie súhlasili s premiestňovaním žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska do ďalších krajín EÚ. Únia chce takisto vytvoriť pre žiadateľov o azyl bezpečné a legálne cesty na vstup do EÚ. V rámci programu dobrovoľného presídľovania, ktorý odsúhlasili členské štáty, sa plánuje presun spolu 22 500 ľudí z krajín mimo EÚ do jednotlivých členských štátov Únie. EÚ sa usiluje o zvýšenie miery návratu neregulárnych migrantov, ktorí nemajú právo zdržiavať sa na území Únie, do ich domovských krajín.

EÚ a Turecko sa v marci 2016 dohodli na tom, že neregulárni migranti a žiadatelia o azyl prichádzajúci na grécke ostrovy z Turecka môžu byť vrátení do Turecka. Za každého Sýrčana vráteného z gréckych ostrovov do Turecka po neoprávnenom prekročení hranice prijme EÚ z Turecka jedného Sýrčana, ktorý sa nesnažil o prekročenie hranice neoprávnene. To viedlo k značnému poklesu počtu neoprávnených vstupov na tieto ostrovy. Únia poskytla 3 miliardy EUR na riešenie potrieb utečencov žijúcich na území Turecka.

Od roku 2015 bolo v Egejskom a Stredozemnom mori zachránených viac ako 620 000 ľudských životov vďaka záchranným operáciám Talianska a Grécka, ako aj činnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadenej v roku 2016.

Komisia navrhla dôkladnú reformu existujúceho azylového práva a jeho prispôsobenie súčasným a budúcim potrebám. Základná zásada zostane rovnaká: ľudia by mali požiadať o azyl v prvom členskom štáte EÚ, na územie ktorého vstúpia, pokiaľ nemajú rodinu niekde inde v Únii, ale ak je daný členský štát preťažený, musí sa prejaviť solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti v rámci celej EÚ.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/migration-and-asylum_sk

Európska únia sa usiluje o vytvorenie bezpečnostnej únie, ktorá bojom proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a posilnením vonkajších hraníc Európy zvýši bezpečnosť Európy.

EÚ vytvára pre svojich občanov priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Celkovým cieľom bezpečnostnej únie je urobiť tento priestor bezpečnejším miestom. EÚ a členské štáty spolupracujú v boji proti terorizmu a násilnej radikalizácii, proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Čo EÚ robí

EÚ zameriava svoju činnosť na pomoc členským štátom prostredníctvom:

• výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, orgánmi colnej správy a pohraničnou strážou;
• operačnej spolupráce s podporou agentúr EÚ;
• odbornej prípravy, výmeny najlepších postupov, financovania, výskumu a inovácie

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) umožňuje členským štátom spoločne vyšetrovať prípady závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Komisia takisto pracuje na zabezpečení interoperability (schopnosti medzi sebou komunikovať) rôznych informačných systémov EÚ v oblasti bezpečnosti, správy hraníc a riadenia migrácie.

EÚ aktualizovala a posilnila svoje právne predpisy, pričom zjednotila vymedzenie teroristických trestných činov a kriminalizovala cestovanie teroristov, ich výcvik a financovanie terorizmu. S podporou centra excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii stupňuje EÚ svoje úsilie o predchádzanie radikalizácii a riešenie problému súvisiaceho s návratom teroristických bojovníkov. Cez internetové fórum EÚ uľahčuje Komisia spoluprácu medzi kľúčovými internetovými spoločnosťami, orgánmi presadzovania práva a občianskou spoločnosťou pri obmedzovaní prístupu k nezákonnému obsahu online a pri poskytovaní účinnej alternatívnej argumentácie na potlačenie teroristickej propagandy. Komisia zároveň navrhla, aby internetové spoločnosti povinne odstraňovali z webu teroristický obsah do jednej hodiny od vydania príkazu na odstránenie vnútroštátnymi orgánmi.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa v decembri 2018 dohodli na akte o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa posilňuje mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť) s cieľom poskytovať členským štátom lepšiu podporu pri riešení kybernetických hrozieb a útokov.

Vďaka Schengenskej dohode sa postupne zrušili kontroly na mnohých vnútorných hraniciach EÚ. Migračná kríza a meniaca sa bezpečnostná situácia v uplynulých rokoch preukázali, že schengenský priestor potrebuje silné vonkajšie hranice. V roku 2017 EÚ prijala nové pravidlá pre vonkajšie schengenské hranice na posilnenie kontrol všetkých osôb v relevantných databázach vrátane európskych občanov s cieľom uistiť sa, že títo ľudia nepredstavujú hrozbu pre verejný poriadok či vnútornú bezpečnosť. Viac ako 1 600 príslušníkov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) teraz pomáha vnútroštátnej pohraničnej stráži členských štátov hliadkovať v oblastiach Grécka, Talianska, Bulharska a Španielska. Komisia navrhla ďalšie rozšírenie tejto agentúry zriadením stálych zborov v počte 10 000 operačných zamestnancov.

Ďalšie informácie:https://ec.europa.eu/info/topics/borders-and-security_sk

EÚ pomáha zlepšovať kvalitu vzdelávania podporou spolupráce medzi členskými štátmi a dopĺňaním vnútroštátnych opatrení. Program Erasmus+ poskytuje príležitosti ľuďom každého veku a osobitne mladým ľuďom umožňuje študovať, absolvovať odbornú prípravu, získavať pracovné skúsenosti alebo sa venovať dobrovoľníckej činnosti v zahraničí.

Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je veľmi dôležité pre budúcnosť ľudí, najmä v mladom veku. Podľa správy z roku 2015 je v EÚ stále viac ako 4,4 milióna osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a jeden zo štyroch dospelých má nízku úroveň zručností, čo obmedzuje jeho prístup na trh práce a plné uplatnenie v spoločnosti.

Čo EÚ robí

Krajiny EÚ sú zodpovedné za svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ale EÚ im pomáha dosahovať kvalitné vzdelávanie výmenou osvedčených postupov, určovaním cieľov a referenčných hodnôt a poskytovaním finančných prostriedkov a odborných znalostí. Zámerom stratégie EÚ pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy je splniť tieto ciele:

• postarať sa o realizáciu celoživotného vzdelávania a mobility;
• zlepšiť kvalitu a účinnosť vzdelávania a odbornej prípravy;
• podporovať spravodlivosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo;
• posilniť tvorivosť a inovácie, a to aj v oblasti podnikania, na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

Erasmus+, program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, pomáha v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí podporou ich osobného rozvoja, zručností a zamestnateľnosti. S celkovým rozpočtom 14,7 miliardy EUR umožní viac ako štyrom miliónom (prevažne mladých) ľudí študovať, absolvovať odbornú prípravu, získavať pracovné skúsenosti alebo sa venovať dobrovoľníckej činnosti v inej krajine. Program Erasmus+ zlepšuje pracovné vyhliadky a posilňuje osobný rozvoj mladých ľudí tým, že im poskytuje zručnosti, ktoré potrebujú na trhu práce a v spoločnosti teraz i v budúcnosti. Európska komisia navrhla zdvojnásobenie financovania pre program Erasmus na 30 miliárd EUR v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (od roku 2021 do roku 2027).

EÚ vypracovala aj viaceré ďalšie iniciatívy, ktoré ľuďom uľahčujú štúdium, odbornú prípravu alebo prácu v zahraničí. Európske krajiny, odborové organizácie a zamestnávatelia spolupracujú pri zlepšovaní odborného vzdelávania a prípravy v rámci kodanského procesu. Jedným z výsledkov je Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu a sieť zabezpečenia kvality, ktorá uľahčuje ľuďom prácu a štúdium v zahraničí. Bolonský proces a európsky priestor vysokoškolského vzdelávania zjednodušujú ľuďom presuny medzi systémami vzdelávania v rámci Európy podporovaním vzájomného uznávania období štúdia, porovnateľných kvalifikácií a jednotných noriem kvality.

Súbor dokumentov Europass pomáha pracovníkom uchádzať sa o zamestnanie v zahraničí, keďže im umožňuje preukázať ich zručnosti a kvalifikácie v štandardnom európskom formáte, ktorému zamestnávatelia lepšie rozumejú.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/education-and-training_sk

Cieľom politík a programov EÚ v oblasti mládeže je zabezpečiť, aby sa mladí ľudia mohli plne podieľať na činnosti vo všetkých oblastiach spoločnosti, a poskytnúť im viac príležitostí vo vzdelávaní a na trhu práce.

Sociálne začlenenie mladých ľudí je životne dôležité pre európsku spoločnosť a demokratický život. V rámci stratégie EÚ pre mládež sa podporuje prechod mladých ľudí do dospelosti, ich zdravie a pohoda, zapojenie do spoločnosti, účasť na dobrovoľníckych aktivitách a činnostiach v oblasti solidarity, ako aj zamestnanosť a podnikavosť. Politiky EÚ v oblasti mládeže zároveň ponúkajú mladým ľuďom príležitosť doplniť si medzery vo vzdelaní a zručnostiach, čo im umožní lepšie sa prispôsobiť výzvam a prispievať k pozitívnym zmenám v spoločnosti. To je osobitne dôležité, keďže nezamestnanosť mládeže je stále značne vysoká.

Čo EÚ robí

EÚ prevádzkuje viacero programov a iniciatív na pomoc mladým ľuďom v Európe, aby mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu v spoločnosti a využívať výhody vyplývajúce zo získavania skúseností v inej krajine. Ide najmä o tieto programy a iniciatívy

• Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe. S rozpočtom vo výške 14,7 miliardy EUR poskytuje viac ako štyrom miliónom Európanov príležitosti na nadobúdanie vedomostí a zručností formou skúseností v zahraničí, akými sú štúdium, stáže, učňovská príprava, výmeny mládeže, výučba, odborná príprava, práca s mládežou a šport.
• Komisia zdôrazňuje potrebu štruktúrovaného dialógu ako prostriedku vzájomnej komunikácie medzi mladými ľuďmi a subjektmi s rozhodovacími právomocami s cieľom získať od mladých ľudí vstupy z prvej ruky k politikám, ktoré sa ich týkajú. Štruktúrovaný dialóg sa organizuje v 18-mesačných cykloch, pričom každý cyklus je zameraný na konkrétnu tému a poskytuje mladým ľuďom možnosť vyjadriť svoje názory na danú tému.
• Program Erasmus pre mladých podnikateľov pomáha poskytovať novým alebo mladým európskym podnikateľom odborné zručnosti potrebné na začatie a prevádzkovanie malého podniku.
• Európsky zbor solidarity je iniciatíva EÚ, ktorej cieľom je poskytnúť mladým ľuďom možnosť, aby vyjadrili svoju solidaritu zapojením sa do činností vo svojej krajine alebo v zahraničí v prospech komunít a ľudí v celej Európe.
• Záruka pre mladých ľudí s finančnými prostriedkami vo výške 8,8 miliardy EUR podporuje zamestnanosť mladých ľudí s cieľom zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú konkrétnu ponuku pracovného miesta, učňovskej prípravy, odbornej stáže alebo ďalšieho vzdelávania, a to do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo od zaradenia medzi nezamestnaných.

Európsky portál pre mládež poskytuje informácie o týchto a ďalších iniciatívach EÚ pre mladých ľudí v celej Európe, zatiaľ čo Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES takisto pomáha prepájať uchádzačov o prácu a spoločnosti, ktoré ju ponúkajú.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/youth_sk

EÚ sa podieľa na zachovaní spoločného kultúrneho dedičstva Európy a jeho sprístupňovaní všetkým občanom. Podporuje umenie a pomáha nášmu kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu prosperovať, predovšetkým prostredníctvom programu Kreatívna Európa.

Kultúra a kreativita sú podstatou európskeho projektu a základom politiky EÚ v oblasti kultúry. Bohaté kultúrne dedičstvo a dynamické kreatívne odvetvia Európy prinášajú miliónom ľudí nesmierne obohatenie, potešenie a pocit identity.

EÚ sa usiluje chrániť kultúrne dedičstvo a kultúrnu rozmanitosť vo všetkých krajinách a využívať prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre hospodárstvo a spoločnosť. Politika EÚ sa zameriava aj na plnenie spoločných úloh, ako sú posun k digitálnej produkcii a obsahu alebo spôsob podpory inovácií v kultúrnom sektore. Nová európska stratégia pre kultúru obsahuje konkrétne opatrenia na využitie plného potenciálu kultúry.

Čo EÚ robí

Cieľom programu Kreatívna Európa je posilniť kultúrne a kreatívne sektory Európy a zabezpečiť počas siedmich rokov trvania programu financovanie pre približne 3 700 kultúrnych organizácií, 250 000 umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, viac ako 7 000 kín a 2 800 filmov a 4 500 prekladov kníh. Investuje sa 1,46 miliardy EUR do:

• podpory európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;
• podpory hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v kreatívnych sektoroch;
• pomoci kultúrnym a kreatívnym sektorom pri využívaní väčšiny digitálnych technológií a príprave nových obchodných modelov a
• sprostredkovania kreatívnych prác širšiemu publiku v Európe a na celom svete.

V rámci programu Kreatívna Európa sa takisto podporujú iniciatívy, ako sú ceny EÚ za kultúrne dedičstvo, architektúru, literatúru a hudbu, značka „Európske dedičstvo“ a Európske hlavné mestá kultúry. Cieľom Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 bolo podnietiť viac ľudí, aby objavovali a oceňovali kultúrne dedičstvo Európy, a podporiť pocit príslušnosti k spoločnému európskemu priestoru.

Komisia takisto koordinuje tvorbu politík, výskum a podávanie správ v celej škále oblastí od mediálnej gramotnosti a digitálnej distribúcie po zachovanie kultúrneho dedičstva alebo kultúru vo vonkajších vzťahoch. Okrem toho podporuje spoluprácu a partnerské učenie medzi členskými štátmi.

Cieľom audiovizuálnej a mediálnej politiky je zabezpečiť, aby sa aj na audiovizuálne médiá (film, televízia a video) podobne ako na iný tovar a služby vzťahovali pravidlá platné pre celú EÚ umožňujúce ich voľný a spravodlivý obeh v rámci jednotného trhu bez ohľadu na spôsob ich poskytovania. EÚ zároveň podporuje výrobu a distribúciu európskych filmov a iných diel s cieľom podporovať kultúrnu rozmanitosť.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/culture-and-media_sk

EÚ propaguje zdravotné výhody a pozitívne hodnoty spojené so športom, podporuje spoluprácu medzi tvorcami politiky a dialóg so športovými organizáciami a rieši problémy, ako sú doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie.

Šport a cvičenie sú neodmysliteľnou súčasťou života miliónov Európanov. Okrem zlepšovania zdravia a pohody môže šport pomôcť pri riešení problémov, ako sú rasizmus, sociálne vylúčenie a rodová nerovnosť. Šport poskytuje aj značné hospodárske úžitky a je dôležitým nástrojom vo vonkajších vzťahoch EÚ. Politika EÚ v oblasti športu sa v súčasnosti vykonáva prevažne prostredníctvom programu Erasmus+.

Čo EÚ robí

EÚ sa zameriava na šport ako prostriedok, ktorý zlepšuje zdravie ľudí, vytvára spoločenstvá, pestuje sociálne začleňovanie a podporuje rovnosť príležitostí.

• V rámci programu Erasmus+ sa spolufinancujú iniciatívy, ktoré pomáhajú rozvíjať, zdieľať a uplatňovať inovatívne nápady a postupy na podporu športu na miestnej úrovni. „Erasmus+ šport“ pomáha rozvíjať európsky rozmer športu, podporuje spoluprácu medzi športovými organizáciami, orgánmi verejnej správy a ďalšími stranami.
• Šport môže prekonávať sociálne rozdiely, posilňovať ľudí a poskytovať príležitosti na rozvíjanie riadiacich schopností. Členským štátom EÚ, ktoré žiadajú o granty z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa odporúča, aby pripravili aj projekty, ktoré podporia sociálne začleňovanie prostredníctvom športu. Športové ocenenia EÚ #BeInclusive sa udeľujú organizáciám, ktoré využívajú silu športu na posilnenie sociálneho začleňovania znevýhodnených skupín.
• Európsky týždeň športu povzbudzuje Európanov, aby boli aktívni vo svojom každodennom živote.
• Európska komisia odporúča športovým organizáciám, aby uplatňovali zásady dobrej správy.
• Európska komisia postupne zahŕňa šport do dvojstranných dohôd s krajinami mimo EÚ.

Spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti športu sa schvaľuje prostredníctvom viacročného pracovného plánu EÚ pre šport. V najnovšom (na roky 2017 – 2020) sú stanovené tri priority: integrita športu, hospodársky rozmer športu a šport a spoločnosť. Európska komisia spolupracuje s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na propagovaní úlohy športu a hľadaní riešení problémov, ktorým európsky šport čelí.

Z prieskumu Eurobarometra o športe a fyzickej aktivite vyplýva, že občania EÚ necvičia dostatočne. V rámci politiky EÚ v oblasti zdravia sa cvičenie podporuje prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi krajinami EÚ a so zainteresovanými stranami, ako aj prostredníctvom Platformy EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, ktorá predstavuje fórum pre boj proti nepriaznivým trendom.

V usmerneniach EÚ o fyzickej aktivite (2008) a v odporúčaní Rady o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch (2013) sa uvádza, ako môžu vnútroštátne politiky podporovať fyzickú aktivitu. Výzva z Tartu za zdravý životný štýl (2017) obsahuje zoznam 15 opatrení na podporu zdravého životného štýlu.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/sport_sk

Rozpočet EÚ pomáha presadzovať veci, ktoré majú pre Európanov význam. Vďaka tomu, že členské štáty združujú svoje prostriedky na úrovni EÚ, dokážu dosiahnuť viac, ako keby konali samostatne.

Z rozpočtu EÚ sa podporuje široká škála politík vykonávaných v rámci Európskej únie a pomáha sa jeho prostredníctvom Únii konsolidovať jej silnú pozíciu v medzinárodnej aréne ako lídra v boji proti zmene klímy a ako najväčšieho darcu humanitárnej a rozvojovej pomoci na svete.

Počas hospodárskej a finančnej krízy sa rozpočet EÚ ukázal byť účinným nástrojom na podporu investícií. V situácii, keď rozpočty mnohých členských štátov boli pod značným tlakom, rozpočet EÚ, a najmä štrukturálne fondy, vyšli z krízy v roku 2008 ako stabilizujúci faktor, ktorý investuje do rastu a zamestnanosti. Naposledy rozpočet podporil aj správu vonkajších hraníc EÚ a európsku reakciu na utečeneckú krízu a na hrozbu organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.

Čo EÚ robí

EÚ schvaľuje dlhodobé rozpočtové plány, ktoré vytvárajú stabilný základ na plnenie rozpočtu počas obdobia najmenej piatich rokov. Súčasný dlhodobý rozpočet EÚ sa týka rokov 2014 – 2020 a umožňuje EÚ investovať počas tohto obdobia sumu približne 1 bilión EUR. V máji 2018 predstavila Európska komisia návrh dlhodobého rozpočtu EÚ od roku 2021 do roku 2027.

O ročnom rozpočte sa rozhoduje demokraticky. Najskôr Európska komisia predloží návrh rozpočtu. Potom vlády členských štátov (ktoré konajú prostredníctvom Rady Európskej únie) a priamo zvolený Európsky parlament schvália rozpočet EÚ, obvykle pred začiatkom roka. Približne 94 % rozpočtu sa vynakladá v členských štátoch, a to najmä na podporu zamestnanosti a rastu v Európe, ako aj mimo EÚ na rozvojovú a humanitárnu pomoc, zatiaľ čo na správu Únie sa vynakladá iba 6 %.

Ročný rozpočet EÚ v roku 2019 bol približne 165,8 miliardy EUR, čo je v absolútnom vyjadrení veľká suma, ale je to zhruba iba 1 % bohatstva, ktoré každý rok vytvoria hospodárstva EÚ. Približne 80 % rozpočtu EÚ sa financuje z vnútroštátnych príspevkov na základe hrubého národného dôchodku a dane z pridanej hodnoty.

Európsky parlament na základe každoročného odporúčania Rady rozhoduje, či udelí konečný súhlas alebo „absolutórium“ spôsobu, akým Komisia plnila rozpočet EÚ. Tento postup zabezpečuje plnú zodpovednosť a transparentnosť a po udelení absolutória pokračuje formálnou účtovnou uzávierkou za daný rok.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/budget_sk
Diskusný dokument Európskej komisie o budúcnosti financií EÚ

Európsky úrad pre boj proti podvodom zabezpečuje, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali najlepším možným spôsobom. Preto vyšetruje prípady podvodov, korupcie a nezákonnej činnosti v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ.

Korupcia a podvody môžu vážne poškodiť hospodárstvo a narušiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy. Inštitucionálna korupcia však nie je jedinou hrozbou. Pašovanie cigariet, obchádzanie dovozných ciel na topánky a oblečenie, poberanie subvencií na pestovanie pomarančov v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré neexistujú – je veľa príkladov podvodov, veľkých aj malých, ktoré môžu stáť európskeho daňového poplatníka peniaze.

Na to, aby bolo možné čeliť týmto hrozbám, Európsky úrad pre boj proti podvodom (známy aj ako OLAF) vyšetruje podvody, korupciu a inú nezákonnú činnosť v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ, spolu s prípadmi zneužívania moci zamestnancami EÚ a členmi európskych inštitúcií, a pomáha inštitúciám navrhovať a vykonávať politiky na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie. OLAF je súčasťou Európskej komisie, ale koná úplne nezávisle v rámci svojho mandátu na vyšetrovanie.

Čo EÚ robí

Keď Európsky úrad pre boj proti podvodom posudzuje prípad údajnej korupcie alebo podvodu v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ a podozrenie sa ukáže ako odôvodnené, začne sa vyšetrovanie. Tieto vyšetrovania môžu zahŕňať výsluchy a kontroly priestorov. OLAF bude takisto koordinovať kontroly vykonávané úradmi členských štátov pre boj proti podvodom, ktorých sa daný prípad týka.

Po ukončení vyšetrovania OLAF odporúča opatrenia dotknutým inštitúciám EÚ a vládam členských štátov: zvyčajne to zahŕňa začatie vyšetrovania trestného činu, vymáhanie finančných prostriedkov alebo iné disciplinárne opatrenia. OLAF následne monitoruje, ako sa tieto odporúčania vykonávajú.

Vnútroštátne colné orgány vykonávajú pravidelné spoločné colné operácie s úradom OLAF (a ďalšími orgánmi EÚ) na zastavenie pašovania a podvodov v určitých vysokorizikových oblastiach a na identifikovaných trasách. V roku 2017 napríklad spoločné colné operácie financované Európskym úradom pre boj proti podvodom viedli k zabaveniu 75 miliónov cigariet, ako aj desiatky tisícov iných falošných výrobkov.

OLAF takisto prispieva k vypracovaniu, monitorovaniu a vykonávaniu politiky EÚ pre boj proti podvodom, pričom úzko spolupracuje s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.

Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/info/topics/fraud-prevention_sk