Posúdenie národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou Celkovo primerané, ale riziká pri vykonávaní pretrvávajú

Zhrnutie

I V júli 2020 Európska rada v reakcii na pandémiu COVID‑19 schválila fond obnovy vo výške viac ako 800 mld. EUR – NextGenerationEU. Jeho ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý predstavuje celkovú sumu až 723,8 mld. EUR (v bežných cenách). Účelom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie a zabezpečiť, aby boli hospodárstva a spoločnosti v EÚ v budúcnosti udržateľnejšie a odolnejšie, s osobitným dôrazom na zelenú a digitálnu transformáciu.

II S cieľom využiť podporu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti členské štáty predložili Komisii svoje návrhy národných plánov obnovy a odolnosti. Úlohou Komisie je posúdiť plány obnovy a odolnosti na základe kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a poskytovať usmernenia a podporu členským štátom v tejto oblasti.

III Tento audit je prvým zo série auditov Dvora audítorov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Vybrali sme vzorku šiestich členských štátov, preskúmali sme primeranosť posúdenia plánov obnovy a odolnosti Komisiou a overili sme, či Komisia viedla proces posudzovania a poskytnutia usmernení pre členské štáty účinne, či overila relevantnosť plánov obnovy a odolnosti z hľadiska plnenia cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a či sú tieto plány v súlade s podmienkami vymedzenými v nariadení o mechanizme. Tento audit by mohol byť podkladom pre prípadné budúce posudzovanie Komisiou, najmä v súvislosti s predkladaním zmenených plánov obnovy a odolnosti, a poukazujeme v ňom na riziká a výzvy, ktoré by mohli ovplyvniť ich vykonávanie.

IV Dospeli sme k záveru, že posúdenie plánov obnovy a odolnosti Komisiou bolo vzhľadom na zložitosť procesu a časové obmedzenia celkovo primerané. Zistili sme však v tomto procese viacero nedostatkov, ako aj riziká, ktoré ohrozujú úspešnú implementáciu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V Komisia pri posudzovaní vychádzala z komplexných vnútorných usmernení a kontrolných zoznamov, ale hodnotitelia ich pri kvalitatívnom hodnotení nepoužívali systematicky ani jednotne. Kľúčové podporné dokumenty konečného hodnotenia Komisie boli k dispozícii, ale nie vždy sa dali ľahko vyhľadať. Komisia poskytla členským štátom podporu pri vypracúvaní plánov obnovy a odolnosti a vydala usmerňovacie dokumenty. Aktívnejšia úloha Komisie pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi by však tento proces uľahčila.

VI Pokiaľ ide o politické ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, dospeli sme k záveru, že Komisia svojím posúdením overila, že plány obnovy a odolnosti pravdepodobne prispejú k všetkým šiestim pilierom, a tým aj k oblastiam politiky, ktoré sú pre nástroj relevantné, ale konkrétny rozsah sa líši a skutočný vplyv sa v praxi ešte len ukáže. Niektoré dôležité aspekty odporúčaní pre jednotlivé krajiny členské štáty stále nezohľadnili, najmä odporúčania z roku 2019, ktoré predstavujú opakujúce sa štrukturálne zmeny.

VII Pokiaľ ide o dodržiavanie kľúčových podmienok mechanizmu, výsledkom posúdenia Komisie bolo, že žiadne z opatrení v našej kontrolovanej vzorke pravdepodobne nespôsobí významnú škodu na životnom prostredí. Opatrenia na zmiernenie vplyvu na životné prostredie však neboli systematicky zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti vo forme míľnikov alebo cieľov a opatrenia, ktoré nie sú v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“, sa môžu financovať mimo tohto mechanizmu. Posúdenie Komisie týkajúce sa odhadovaných nákladov odrážalo nedostatok informácií o niektorých opatreniach. Profily vyplácania boli skôr výsledkom rokovaní, a nie odrazom príslušných nákladov. Komisia takisto overila, či opatrenia vybrané do vzorky prispeli v relevantných prípadoch k zelenej a digitálnej transformácii.

VIII Posúdenie Komisiou viedlo k zlepšeniu kvality míľnikov a cieľov, ale niektoré z nich neboli dostatočne jasné alebo sa nevzťahovali na všetky kľúčové fázy realizácie opatrenia. Takisto sme zistili, že míľniky a ciele sa vo všeobecnosti obmedzujú len na meranie výstupov, nie skutočného vplyvu, a že prístup k stanovovaniu míľnikov a cieľov nebol medzi jednotlivými členskými štátmi vždy zosúladený.

IX Komisia pri posudzovaní monitorovacích a kontrolných opatrení navrhnutých členskými štátmi správne odhalila nedostatky a medzery, ktoré si vyžadujú dodatočné opatrenia. Hodnotenie však do určitej miery vychádzalo z opisov systémov, ktoré ešte neboli zavedené. Poznamenávame tiež, že niektoré členské štáty sa rozhodli nepoužívať nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizík, čím sa môže znížiť jeho celková užitočnosť a zvýšiť riziko neodhalenia podvodov a dvojitého financovania v príslušnom členskom štáte.

X Na základe týchto zistení odporúčame Komisii:

• zlepšiť postupy hodnotenia a dokumentáciu,
• podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi,
• sledovať prínos realizovaných opatrení k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny,
• zvýšiť transparentnosť a monitorovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“,
• zabezpečiť jasné mechanizmy overenia míľnikov a cieľov a ich primerané vymedzenie,
• overovať dodržiavanie konkrétnych míľnikov monitorovania a kontroly a podporovať využívanie nástroja Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika.

Úvod

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

01 V júli 2020 Európska rada v reakcii na pandémiu COVID‑19 schválila dočasný nástroj obnovy vo výške viac ako 800 mld. EUR (v bežných cenách) – NextGenerationEU. Jeho ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF). S celkovou výškou maximálne 723,8 mld. EUR (v bežných cenách), z toho až 338,0 mld. EUR v podobe grantov a až 385,8 mld. EUR v podobe úverov zodpovedá približne dvom tretinám nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 z hľadiska hodnoty a je doteraz najväčším nástrojom EÚ.

02 Účelom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID‑19 a zabezpečiť, aby boli európske hospodárstva a spoločnosti udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti, ktoré prináša zelená a digitálna transformácia. Budú sa z neho financovať investície a reformy v oblastiach politiky s celoeurópskym významom, ktoré sú rozdelené do šiestich pilierov¹ (pozri ilustráciu 1).

03 Finančný príspevok pre každý členský štát sa stanovuje v súlade s alokačným kľúčom uvedeným v prílohách I až III k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Podľa príslušného nariadenia je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti nástrojom založeným na výkonnosti a členské štáty získajú finančné prostriedky na základe dosiahnutia kvalitatívnych míľnikov a kvantitatívnych cieľov.

Plány obnovy a odolnosti

04 Aby mohli členské štáty využívať podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, od polovice októbra 2020 predkladali Komisii svoje návrhy národných plánov obnovy a odolnosti a od okamihu nadobudnutia účinnosti nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti 12. februára 2021² konečné plány obnovy a odolnosti, a to v súlade s určitými kritériami a podmienkami. Plány obnovy a odolnosti pozostávajú zo súboru opatrení, buď investícií, alebo reforiem, zoskupených do tematických zložiek (napr. mobilita šetrná ku klíme alebo digitalizácia vzdelávania).

05 Komisia hodnotí plány obnovy a odolnosti na základe 11 kritérií, ako sa uvádza v článku 19 ods. 3 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (pozri tabuľku 1).

06 V súlade s usmerneniami pre posudzovanie³ môže Komisia vo všeobecnosti hodnotiť každé kritérium písmenom A, B alebo C, pričom A je najvyššie a C najnižšie hodnotenie. Pri dvoch z 11 kritérií – zásada „nespôsobovať významnú škodu“ a kontrolné systémy – je možné len hodnotenie A alebo C (prehľad hodnotenia je uvedený v prílohe I).

07 Aby plán obnovy a odolnosti získal pozitívne hodnotenie, musí dosiahnuť aspoň takéto konečné hodnotenia:

• A za kritérium 2 (odporúčania pre jednotlivé krajiny), kritérium 3 (rastový potenciál, vytváranie pracovných miest a odolnosť), kritérium 5 (zelená transformácia) a kritérium 6 (digitálna transformácia),
• A za väčšinu z ostatných siedmich kritérií,
• žiadne C.

08 Plány obnovy a odolnosti sa môžu posudzovať pri viacerých príležitostiach. Okrem počiatočného posúdenia Komisie, ktoré je predmetom tohto auditu, sa plán obnovy a odolnosti bude posudzovať, keď členský štát predloží aktualizáciu, revíziu alebo zmenu, konkrétne:

• keď členský štát zaktualizuje svoj plán po aktualizácii maximálneho finančného príspevku na nenávratnú podporu v júni 2022, alebo
• požiada o zmenu pôvodne predloženého plánu obnovy a odolnosti z dôvodu, že plán vrátane príslušných míľnikov a cieľov už nie je možné čiastočne alebo úplne dosiahnuť z dôvodu objektívnych okolností (článok 21 ods. 1 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti), alebo
• požiada o úverovú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členský štát môže požiadať o úverovú podporu v čase predloženia plánu obnovy a odolnosti alebo kedykoľvek inokedy do 31. augusta 2023. V druhom prípade sa k žiadosti priloží prepracovaný plán obnovy a odolnosti vrátane dodatočných míľnikov a cieľov (článok 14 ods. 2 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti).

Úlohy a zodpovednosti v procese prípravy a posudzovania plánov obnovy a odolnosti

Členské štáty

09 Členské štáty sú zodpovedné za prípravu národných plánov obnovy a odolnosti v súlade s článkom 18 ods. 4 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty musia spolupracovať s Komisiou počas prípravy a posudzovania svojich plánov obnovy a odolnosti a poskytnúť jej všetky dodatočné informácie, o ktoré požiada.

10 Členské štáty môžu svoje plány obnovy a odolnosti zmeniť alebo revidovať aj v neskoršej fáze v prípade, že plány obnovy a odolnosti už nie sú dosiahnuteľné alebo by mali obsahovať ďalšie míľniky a ciele na využitie úverovej podpory (pozri bod 08).

Komisia

11 Úlohou Komisie je posúdiť plány obnovy a odolnosti v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Komisia poskytuje členským štátom usmernenia a podporu s cieľom zabezpečiť súlad s rôznymi kritériami a podmienkami stanovenými v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

12 Proces hodnotenia je založený na nepretržitom dialógu, ktorý sa začína už pred oficiálnym predložením plánov obnovy a odolnosti. Po predložení plánu obnovy a odolnosti má Komisia dva mesiace na to, aby spolu s členským štátom vyriešila zostávajúce otázky a požiadala o ďalšie informácie alebo zmeny pred dokončením svojho posudzovania a vydaním oficiálneho návrhu rozhodnutia Rady. Príslušné členské štáty a Komisia sa môžu v prípade potreby dohodnúť na predĺžení tejto lehoty na posúdenie o primerané obdobie⁴.

13 Po schválení Radou Komisia uzavrie s každým členským štátom operačnú dohodu vrátane podrobných a technických aspektov vykonávania, ako je časový harmonogram, ďalšie priebežné kroky k míľnikom a cieľom a opatrenia na zabezpečenie prístupu k podkladovým údajom.

Rada

14 Na základe návrhu Komisie by Rada mala do štyroch týždňov schváliť posúdenie plánu obnovy a odolnosti vo vykonávacom rozhodnutí Rady⁵. Rada by mala schvaľovať aj zmenené a revidované plány (pozri bod 08).

15 V prípade vykonávacích rozhodnutí Rady prijatých do 31. decembra 2021 by členský štát mohol požiadať o predbežné financovanie vo výške 13 %. Všetky následné platby sa uvoľňujú na základe pokroku vo vykonávaní plánu obnovy a odolnosti, ktorý členský štát oznámi (a Komisia posúdi). Pokiaľ ide o vyplatenie, Komisia poskytne svoje predbežné hodnotenie Hospodárskemu a finančnému výboru a požiada ho o stanovisko. Komisia toto stanovisko zohľadní pri svojom hodnotení, ako sa uvádza v článku 24 ods. 4 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

Stav predloženia a posúdenia plánov obnovy a odolnosti do 1. júna 2022

16 Do 1. júna 2022 oficiálne predložili svoje plány obnovy a odolnosti všetky členské štáty okrem Holandska. Komisia ohodnotila 25 plánov obnovy a odolnosti pozitívne a ich hodnotenia sú uvedené na ilustrácii 2, pričom hodnotenie Maďarska v čase auditu ešte prebiehalo (pozri prílohu II).

Rozsah auditu a audítorský prístup

17 Tento audit je odpoveďou na prioritu Dvora audítorov posúdiť reakciu EÚ na pandémiu COVID‑19 v rôznych politických rozmeroch vrátane správy hospodárskych záležitostí, a preskúmať, či je doposiaľ najväčší nástroj EÚ nastavený správne. Audit poskytne zainteresovaným stranám prehľad o hodnotení plánov obnovy a odolnosti. Jeho cieľom je prispieť k prípadným zmenám procesu posudzovania potrebným v budúcnosti, najmä v súvislosti s predkladaním zmenených alebo revidovaných plánov obnovy a odolnosti. Hoci sa táto správa zameriava predovšetkým na činnosť Komisie v oblasti posudzovania, poukazuje sa v nej aj na riziká a výzvy, ktoré by mohli ovplyvniť vykonávanie plánov obnovy a odolnosti.

18 Tento audit je prvým zo série auditov, ktoré plánujeme venovať nástroju NextGenerationEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Nezahŕňa návrh Komisie na zmenu nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v súvislosti s kapitolami REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti⁶. Naším cieľom bolo preskúmať primeranosť posudzovania plánov obnovy a odolnosti Komisiou a posúdiť, či:

• vnútorné postupy Komisie boli jasné a či ich Komisia uplatnila, či usmernenia pre členské štáty boli dostatočné a či ich členské štáty dodržiavali a či podpora členských štátov bola účinná,
• Komisia pri posudzovaní overila, že:
  • plány obnovy a odolnosti primerane prispievajú k všetkým šiestim pilierom a k účinnému riešeniu všetkých výziev alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu,
  • opatrenia v plánoch obnovy a odolnosti spĺňajú kľúčové podmienky stanovené v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (zelená a digitálna transformácie, zásada „nespôsobovať významnú škodu“, náklady),
  • navrhované míľniky a ciele sú jasné a realistické;
  • navrhované monitorovacie a kontrolné opatrenia sú primerané.

19 Naše audítorské kritériá vychádzali z:

• požiadaviek právnych predpisov (najmä nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti),
• vnútorných pravidiel a postupov Komisie (napr. noriem a usmernení).

20 Naše hodnotenie vychádza zo vzorky šiestich členských štátov: štyroch s najväčším objemom pridelených grantov v absolútnom vyjadrení (Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko) a dvoch s najväčším objemom pridelených grantov v pomere k ich hrubému domácemu produktu za rok 2020 (Grécko a Chorvátsko). Šesť vybraných plánov obnovy a odolnosti sa v rôznych ohľadoch líši. V prílohe III sú uvedené niektoré ich charakteristiky. Okrem toho sme vytvorili vzorku na posúdenie a v každom zo šiestich členských štátov v našej vzorke sme vybrali sedem opatrení na základe významnosti (najvyššie náklady), a to z týchto tematických oblastí: doprava, zelená transformácia, digitálna transformácia, zdravotníctvo a ostatné z kategórie investícií a dane a sociálne veci z kategórie reforiem. Výsledky všetkých 42 vzoriek sú uvedené v prílohe IV. Vykonali sme takisto všeobecnú analýzu míľnikov a cieľov v šiestich vybraných plánoch obnovy a odolnosti s cieľom získať prehľad o povahe a časovom rozložení míľnikov a cieľov, ako aj o prístupe členských štátov k ich vymedzovaniu.

21 V prípade týchto šiestich členských štátov sme preskúmali proces posudzovania Komisiou od počiatočného predloženia návrhov plánov obnovy a odolnosti až po ich konečné posúdenie a návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady na základe 8 z 11 kritérií posudzovania (1, 2, 4 – 6, 8 – 10; pozri tabuľku 1). Audit sa preto vzťahoval na obdobie od októbra 2020 (keď boli predložené prvé návrhy plánov) do júna 2022. Audit nezahŕňal proces schvaľovania návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady v Rade.

22 Analyzovali sme dokumentáciu poskytnutú Komisiou vrátane príslušnej korešpondencie so šiestimi členskými štátmi počas procesu posudzovania. Uskutočnili sme aj rozhovory so zamestnancami Komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov. Okrem toho sme hlavné pripomienky uvedené v správe prebrali so skupinou expertov.

Pripomienky

Vnútorné postupy a podpora pre členské štáty boli primerané, ale nie vždy sa dali vysledovať a podliehali časovým obmedzeniam

23 Nová a zložitá povaha plánov obnovy a odolnosti (POO) si vyžaduje primerané vnútorné postupy na úrovni Komisie, ako aj primeranú podporu pre členské štáty pri príprave týchto plánov. Preskúmali sme, či Komisia:

• účinne riadila svoje vnútorné postupy s cieľom mobilizovať svoje vnútorné znalosti a zabezpečiť konzistentné a transparentné uplatňovanie svojich vnútorných usmernení,
• poskytla členským štátom jasné a včasné usmernenia a podporu.

Vnútorný postup Komisie bol primeraný, ale nie vždy sa dal vysledovať

24 Politické riadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti má podobu riadiaceho výboru na vysokej úrovni, ktorý vedie predseda Európskej komisie a ktorý tvoria traja výkonní podpredsedovia, komisár pre hospodárstvo, generálny tajomník, vedúci novej pracovnej skupiny pre obnovu a odolnosť (RECOVER) a generálny riaditeľ pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN). Riadiaci výbor dohliada na všetky kroky od počiatočného zapojenia členských štátov do prípravy návrhov plánov obnovy a odolnosti až po realizáciu konečných plánov a plnenie ich míľnikov a cieľov. O svojich rokovaniach pravidelne informuje kolégium komisárov. Kolégium zodpovedá za schválenie návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady.

25 Pracovná skupina RECOVER bola zriadená 16. augusta 2020 v rámci generálneho sekretariátu a je spoločne s GR ECFIN zodpovedná za riadenie implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a jej koordináciu s európskym semestrom. Skupina RECOVER a GR ECFIN sú takisto zodpovedné za zapojenie ostatných politických generálnych riaditeľstiev do všetkých fáz procesu podľa potreby.

26 Na tento účel usporiadala táto skupina spolu s GR ECFIN týždenné koordinačné stretnutia a pravidelne spolupracovala s ostatnými GR prostredníctvom tzv. tímov pre jednotlivé krajiny. Základom týchto tímov pre jednotlivé krajiny sú existujúce tímy európskeho semestra, ale zahŕňajú aj odborníkov zo všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev, ktorí poskytujú potrebné odborné znalosti v rôznych oblastiach politiky zahrnutých v plánoch obnovy a odolnosti.

27 Vzájomné vzťahy s členskými štátmi riadi 27 rokovacích skupín zložených z vedúcich príslušných útvarov pre jednotlivé krajiny v rámci skupiny RECOVER/GR ECFIN (alebo ich zástupcov), ako aj z vybraných členov tímov pre jednotlivé krajiny z politických generálnych riaditeľstiev v závislosti od potrebných odborných znalostí. Zodpovedajú najmä za analýzu (návrhov) plánov obnovy a odolnosti, prípravu hodnotení a vykonávacích aktov súvisiacich s plánmi obnovy a odolnosti a žiadosťami o platby a za monitorovanie pokroku pri vykonávaní. Vo všeobecnosti dohliadajú na prácu tímu krajiny dvaja hlavní vyjednávači na úrovni riaditeľov, z ktorých každý za GR ECFIN a RECOVER.

28 A napokon boli vytvorené spoločné horizontálne tímy skupiny RECOVER a GR ECFIN, ktoré sa zaoberajú všeobecnými aspektmi spojenými so zelenou transformáciou (vrátane zásady „nespôsobovať významnú škodu“), s digitálnou transformáciou, výpočtom nákladov a míľnikmi/cieľmi. Tie poskytli usmernenia k hodnoteniu najdôležitejších oblastí, za ktoré nesú zodpovednosť.

29 Kombináciou zástupcov z útvarov RECOVER/GR ECFIN pre jednotlivé krajiny a z tímov politických GR pre jednotlivé krajiny v rámci rokovacích skupín sa zabezpečilo, že posudzovanie bolo založené na odborných znalostiach zamestnancov z rôznych oblastí politiky, ako aj na geografických aspektoch. Naša analýza posúdenia vybraných opatrení Komisiou (pozri bod 20) potvrdila zapojenie všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev do procesu.

30 Proces posudzovania zahŕňal niekoľko fáz (pozri ilustráciu 3):

31 Na uľahčenie posudzovania a rokovaní s členskými štátmi Komisia vypracovala všeobecné vnútorné usmernenia a kontrolné zoznamy. Pokiaľ ide o hospodársky a sociálny vplyv, míľniky a ciele, náklady a zásadu „nespôsobovať významnú škodu“, tieto všeobecné vnútorné usmernenia boli doplnené podrobnejšími technickými usmerneniami.

32 Vnútornými usmerneniami a kontrolným zoznamom sa štandardizuje proces hodnotenia a prispievajú k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými plánmi obnovy a odolnosti. Vnútorné usmernenia a kontrolné zoznamy poskytli hodnotiteľom v tímoch pre jednotlivé krajiny komplexný súbor faktorov, ktoré im pomohli vykonať a zdokumentovať posúdenie. Použitie kontrolných zoznamov však bolo povinné len pri posudzovaní úplnosti a oprávnenosti. V dôsledku toho sa 11 kritérií posudzovania pri kvalitatívnom posudzovaní nepoužívalo systematicky ani jednotne. Niekedy hodnotitelia poskytli len minimum informácií, inokedy vypracovali poznámky alebo iné pracovné dokumenty bez akejkoľvek štandardnej štruktúry.

33 Hoci náš audit opatrení vybraných do vzorky potvrdil, že kľúčové dokumenty, ktoré boli výsledkom práce Komisie a o ktoré sa opierala v svojich konečných posúdeniach, boli k dispozícii a boli zaznamenané, dokumentáciu vedúcu k záverom v pracovných dokumentoch útvarov Komisie nebolo vždy možné ľahko vyhľadať.

Usmernenia a podpora Komisie pre členské štáty boli primerané, ale podliehali časovým obmedzeniam

34 Komisia bola zodpovedná za poskytnutie potrebných usmernení a podpory členským štátom pri príprave plánov obnovy a odolnosti. Takúto pomoc poskytovala už od počiatočnej fázy prostredníctvom usmerňovacích dokumentov a rokovaní, kým spoluzákonodarcovia ešte len rokovali o výslednej podobe nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

35 Komisia prijala niekoľko usmerňovacích dokumentov, ktoré mali členským štátom pomôcť pri vypracúvaní plánov obnovy a odolnosti:

• všeobecné usmernenie o plánoch obnovy a odolnosti pre členské štáty prijaté 17. septembra 2020, ktoré bolo zmenené a nahradené novou verziou 22. januára 2021, a
• technické usmernenie k uplatňovaniu kritéria „nespôsobovať významnú škodu“⁷ uverejnené 12. februára 2021.

Okrem toho boli tieto dokumenty doplnené kontrolnými zoznamami na sebahodnotenie určené vnútroštátnym kontrolným systémom.

36 Vzhľadom na krátky časový rámec na vypracovanie plánov obnovy a odolnosti a na prípravu a schválenie nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti musela Komisia čiastočne vypracovať svoje usmerňovacie dokumenty ešte pred finalizáciou právneho predpisu a súbežne s prípravou plánov obnovy a odolnosti členskými štátmi. Na tento účel Komisia uverejnila dve verzie svojho hlavného usmerňovacieho dokumentu o vypracovaní plánov obnovy a odolnosti (pozri bod 35). To v niektorých prípadoch spôsobilo, že členské štáty museli počas procesu prípravy svoje plány upraviť. Týkalo sa to najmä usmernenia o zásade „nespôsobovať významnú škodu“, ktoré bolo prijaté v rovnakom čase ako nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a vyžadovalo sa v ňom, aby členské štáty pre každú reformu a investíciu vo svojich plánoch obnovy a odolnosti vyplnili kontrolný zoznam týkajúci sa dodržiavania tejto zásady.

37 Zistili sme, že posúdenia plánov obnovy a odolnosti boli vo veľkej miere založené na nepretržitom dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý pozostával z bilaterálnych stretnutí, komunikácie a výmeny informácií. Na ďalšie uľahčenie tejto výmeny informácií Komisia zriadila aj online platformu otázok a odpovedí o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorá členským štátom poskytuje dodatočné vysvetlenia a usmernenia. Počas našich rozhovorov orgány členských štátov potvrdili užitočnosť tejto podpory.

38 V článku 18 ods. 5 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa takisto stanovuje, že členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby zorganizovala výmenu osvedčených postupov s inými členskými štátmi. V našom stanovisku k návrhu nariadenia o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti⁸ sme túto možnosť uvítali. Podľa Komisie iba jeden členský štát (mimo našej kontrolovanej vzorky) formálne požiadal o takúto výmenu, ale následne svoju žiadosť stiahol.

39 Väčšina orgánov členských štátov, s ktorými sme sa rozprávali, by však privítala väčšiu interakciu s ostatnými členskými štátmi počas procesu rokovaní o plánoch obnovy a odolnosti. Niektoré členské štáty usporiadali neformálne dvojstranné stretnutia z vlastnej iniciatívy, ale aktívna úloha Komisie pri podpore synergií medzi plánmi obnovy a odolnosti členských štátov by tento proces uľahčila a podporila by zahrnutie spoločných projektov viacerých krajín do plánov obnovy a odolnosti.

Plány obnovy a odolnosti pravdepodobne prispejú k všetkým šiestim pilierom, ale pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny pretrvávajú nedostatky

Posúdenie Komisie potvrdilo, že plány obnovy a odolnosti prispievajú k všetkým šiestim pilierom, ale rozsah tohto prínosu sa líši

40 Preskúmali sme, ako Komisia posúdila, či plány obnovy a odolnosti (POO) primerane prispievajú ku všetkým šiestim pilierom v súlade s kritériami stanovenými v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (pozri rámček 1).

41 Komisia posúdila príspevok plánov obnovy a odolnosti k všetkým šiestim pilierom na základe podrobného mapovania, pričom pri každej zložke posúdila, či významne alebo aspoň čiastočne prispieva k jednotlivým pilierom (pozri prílohu IV). Komisia dospela k záveru, že všetky vybrané plány obnovy a odolnosti komplexným a primerane vyváženým spôsobom prispievali ku všetkým šiestim pilierom a všetkým udelila v tejto oblasti hodnotenie A.

42 Mapovanie Komisie potvrdilo, že všetkým šiestim pilierom sa venovala aspoň jedna zo zložiek všetkých plánov obnovy a odolnosti v našej vzorke. Mapovanie Komisie sa uskutočnilo na úrovni zložiek, pričom jednotlivé opatrenia sa posudzovali s cieľom určiť (hlavné) piliere, ku ktorým daná zložka prispieva. Poznamenávame však, že nie všetky opatrenia v danej zložke prispievajú priamo k danému pilieru.

43 Mnohé zložky zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti sa týkajú viac ako jedného piliera a príčinná súvislosť medzi zložkami a piliermi, a tým aj miera, v akej k nim tieto zložky pravdepodobne prispievajú, sa líši. Vo všeobecnosti je prepojenie medzi zložkami a piliermi užšie v prípade špecifickejších pilierov, ako je digitálna alebo zelená transformácia, než v prípade širších a všeobecnejších pilierov, ako je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast alebo sociálna a územná súdržnosť.

44 Okrem toho, keďže každá zložka zahŕňa reformy, na ktoré nemusia vznikať žiadne náklady, je ťažké určiť, aká časť prostriedkov prispieva do ktorého zo šiestich pilierov. Z finančného hľadiska preto nie je jasné, či sa šesť pilierov rieši „primerane vyváženým spôsobom“, ako sa požaduje v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Okrem toho sa v nariadení nijako nevymedzuje, čo vlastne v tomto kontexte predstavuje „primerane vyváženú“ reakciu.

Plány obnovy a odolnosti sa zaoberajú odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ale stále pretrvávajú nedostatky

45 Európsky semester zavedený v roku 2011, je cyklus koordinácie hospodárskej, fiškálnej, pracovnej a sociálnej politiky EÚ. V tejto súvislosti Komisia analyzuje hospodársky a sociálny vývoj v členských štátoch a výzvy, ktorým čelia. Na riešenie týchto výziev Rada každoročne vydáva odporúčania pre jednotlivé členské štáty na základe návrhov Komisie, ktoré sú hlavným výstupom európskeho semestra. Zatiaľ čo v minulosti koordinácia politík v rámci európskeho semestra a plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny (OJK) neboli spojené so žiadnymi finančnými príspevkami, začlenením opatrení založených na týchto odporúčaniach do plánov obnovy a odolnosti sa to zmenilo.

46 V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa vyžaduje, aby plány obnovy a odolnosti obsahovali opatrenia, ktoré sa týkajú všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 alebo ich významnej podskupiny. Komisia pri svojom hodnotení zohľadňuje štyri prvky (pozri rámček 2).

47 Overili sme, či Komisia svojím posúdením overila, že opatrenia zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti členských štátov vo vybranej vzorke prispievajú k plneniu príslušných odporúčaní pre danú krajinu, a uskutočnili sme rozhovory s orgánmi členských štátov s cieľom získať viac informácií o procese zavádzania opatrení relevantných pre tieto odporúčania do plánov obnovy a odolnosti.

48 Počas posudzovania návrhov plánov obnovy a odolnosti Komisia zistila nedostatky v niektorých prvkoch odporúčaní pre jednotlivé krajiny a požiadala členské štáty, aby navrhli dodatočné opatrenia. V niektorých prípadoch to bolo úspešnejšie (napr. hodnotenie kvality verejných výdavkov vo Francúzsku, preskúmanie výdavkov v Taliansku alebo súdnictvo a protikorupčné opatrenia v Chorvátsku) ako v iných, keďže niektoré čiastkové odporúčania pre jednotlivé krajiny (väčšinou tie z roku 2019) zostali v konečných plánoch obnovy a odolnosti nezohľadnené.

49 V prípade predložených plánov obnovy a odolnosti Komisia vykonala mapovanie, ktoré je súčasťou jej pracovného dokumentu a ktoré ukazuje, do akej miery sa odporúčania pre jednotlivé krajiny dostatočne riešili, pričom sa identifikujú aj tie, ktoré sa dostatočne neriešili. Podobne ako v prípade šiestich pilierov sa táto úloha vykonala podľa zložiek (súborov opatrení, pozri bod 04), pričom v prípade potreby sa vzali do úvahy jednotlivé opatrenia. V prípade šiestich členských štátov, ktoré boli zaradené do vzorky, Komisia v hodnotení dospela k záveru, že všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 boli buď čiastočne (so zostávajúcimi nedostatkami), alebo úplne (bez zostávajúcich nedostatkov) splnené, a preto všetky konečné plány obnovy a odolnosti v našej vzorke dostali hodnotenie A. Prehľad zostávajúcich nedostatkov zistených Komisiou obsahuje tabuľka 2.

50 Naše vlastné mapovanie vykonané na úrovni opatrení viedlo v prípade odporúčaní pre jednotlivé krajiny k približne rovnakému výsledku ako mapovanie Komisie. Hlavné rozdiely sa týkajú Talianska, v prípade ktorého sme pri niektorých prvkoch odporúčaní pre jednotlivé krajiny (reformy katastrálneho a dôchodkového systému, ako aj časti reformy finančného sektora) zistili ďalšie nedostatky, ktoré neboli uvedené v pracovnom dokumente Komisie (pozri tabuľku 3).

51 Zistili sme, že odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020 boli väčšinou zahrnuté vo vybraných plánoch obnovy a odolnosti. Stále však pretrvávajú určité nedostatky týkajúce sa niektorých prvkov odporúčaní pre jednotlivé krajiny, napríklad systému zdravotnej starostlivosti (Španielsko) alebo investícií a regulačného prostredia (Francúzsko), ktorých riešenie sa plánuje mimo Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Nie vždy však bolo jasné, prečo neboli namiesto toho zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti, najmä v prípade dôležitých cezhraničných opatrení (napr. prepojenie elektrických sietí medzi Španielskom a Francúzskom), ktoré by bolo podľa vymedzenia vhodné riešiť v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

52 Väčšina zistených nedostatkov sa týka odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019, ktoré z veľkej časti predstavujú opakujúce sa štrukturálne výzvy a členské štáty im čelia už roky. Napríklad nemecký plán obnovy a odolnosti neobsahuje žiadne opatrenie na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti služieb pre podniky a regulovaných povolaní, ktoré je zahrnuté v odporúčaniach pre Nemecko už od roku 2011. Okrem toho sa viaceré plány obnovy a odolnosti nezaoberali prvkami odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa udržateľnosti dôchodkov (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a čiastočne Španielsko) alebo daňového systému (Nemecko a Taliansko).

53 Celkovo sa domnievame, že vďaka procesu posudzovania Komisiou plány obnovy a odolnosti prispievajú k splneniu väčšiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020. Niektoré dôležité prvky odporúčaní pre jednotlivé krajiny však zostali v členských štátoch v našej kontrolovanej vzorke nevyriešené, čo do veľkej miery súvisí s opakujúcimi sa štrukturálnymi výzvami, ktorým členské štáty čelia už roky. Okrem toho posúdenie toho, čo predstavuje „významnú podskupinu“ riešených odporúčaní pre jednotlivé krajiny, nie je v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti nijako vymedzené a nevymedzila to ani Komisia. Toto posúdenie preto zostáva do určitej miery na úsudku posudzovateľov, najmä v prípadoch, keď Komisia zistila viaceré alebo závažné nedostatky.

Posúdenie kľúčových podmienok v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bolo primerané, ale nie úplne transparentné

54 S cieľom posúdiť, či bolo posúdenie Komisie týkajúce sa zásady „nespôsobovať významnú škodu“, označenia opatrení na podporu zelenej a digitálnej transformácie a odhadov nákladov primerané, sme vybrali sedem opatrení v každom zo šiestich členských štátov v našej vzorke (pozri bod 20).

55 Pri opatreniach zaradených do našej vzorky sme skúmali, či Komisia primerane posúdila, či:

• niektoré opatrenie zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti (POO) významne nenarúša plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia o taxonómii⁹ (dodržiavanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“);
• sa očakáva, že realizácia plánovaných opatrení účinne prispeje k zelenej a digitálnej transformácii vrátane označenia opatrení a použitých koeficientov;
• odhadované náklady sú primerané, vierohodné, zodpovedajú očakávaným hospodárskym a sociálnym prínosom a nehradia sa z iných finančných prostriedkov EÚ.

V posúdeniach Komisie sa uznalo dodržiavanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ale nie sú v nich systematicky zahrnuté míľniky ani ciele kompenzačných opatrení

56 Aby bol plán obnovy a odolnosti schválený, musia byť všetky opatrenia v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“ (pozri rámček 3).

57 Komisia vydala technické usmernenie k uplatňovaniu zásady „nespôsobovať významnú škodu“ pri posudzovaní plánov obnovy a odolnosti (pozri body 35 a 36). Od členských štátov sa v ňom vyžaduje, aby ku každému opatreniu vo svojom pláne obnovy a odolnosti poskytli kontrolný zoznam týkajúci sa dodržiavania tejto zásady.

58 Komisia následne posúdila predložené opatrenia a príslušné kontrolné zoznamy týkajúce sa dodržiavania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a poskytla dodatočnú spätnú väzbu alebo stanovila podmienky, ktoré sa zahrnuli do konečného súboru míľnikov a cieľov odsúhlasených vo vykonávacom rozhodnutí Rady. V prípade vybraných opatrení sme zistili, že Komisia:

• overila, či sa kontrolné zoznamy týkajú environmentálnych cieľov;
• v prípade potreby si vyžiadala ďalšie informácie, poskytla spätnú väzbu a navrhla zmeny alebo vylúčenie určitých opatrení, a to aj pokiaľ ide o znenie konkrétnych opatrení a príslušných míľnikov alebo cieľov,
• správne požiadala o vylúčenie niektorých častí opatrení z plánov obnovy a odolnosti, lebo ich považovala za nezlučiteľné so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Tie boli následne z plánov obnovy a odolnosti odstránené. V niektorých prípadoch sa však môžu namiesto toho financovať mimo Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo je v rozpore s konceptom zásady „nespôsobovať významnú škodu“.
• v prípade opatrení, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie, overila, či kontrolné zoznamy vyplnené členskými štátmi obsahujú vysvetlenie, ako sa zabráni významnej škode; to zahŕňa aj návrh zmierňujúcich opatrení.

59 Poznamenávame však, že dokumentácia Komisie týkajúca sa hodnotenia kontrolných zoznamov týkajúcich sa dodržiavania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ bola rozptýlená vo viacerých pracovných dokumentoch a chýbal v nej súhrnný zoznam, ktorý by obsahoval všetky posúdenia dodržiavania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v prípade jednotlivých opatrení a ktorý by podoprel celkový záver uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie a konečné posúdenie uplatnenia tejto zásady.

60 Okrem toho sa v kontrolnom zozname ani v inej forme nevyčíslila povaha a rozsah vplyvu potenciálne škodlivých opatrení. Tým sa sťažilo posúdenie toho, či sú poskytnuté vysvetlenia a navrhnuté zmierňujúce opatrenia dostatočné na zabezpečenie súladu so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“.

61 Okrem toho v prípadoch, keď boli na udelenie pozitívneho posúdenia dodržiavania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ potrebné zmierňujúce opatrenia, neboli tieto zmierňujúce opatrenia systematicky zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti vo forme míľnika ani cieľa. Ich splnenie preto nie je podmienkou platby a neexistuje právny základ na ich vynútenie alebo sledovanie ich plnenia.

Komisia overila prínos opatrení vybraných do vzorky k zelenej a digitálnej transformácii

62 Pri posudzovaní, či plány obnovy a odolnosti prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii, Komisia vychádzala z niekoľkých prvkov (pozri rámček 4).

63 Posúdenie Komisie sme overili na vzorke 42 opatrení (pozri bod 20). V prípade týchto opatrení sme skontrolovali, či Komisia posúdila oblasti intervencie a koeficienty (100 % za úplný príspevok k zelenej/digitálnej transformácii, 40 % za čiastočný príspevok alebo 0 % za žiadny príspevok) v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a či boli konečné značky pridelené opatreniam primerané.

64 Zistili sme, že:

• Komisia vykonala podrobné posúdenie oblastí intervencie a koeficientov uplatňovaných členskými štátmi na rôzne opatrenia, rôzne opatrenia z vybranej vzorky konzultovala najmä s GR pre energetiku, opatrenia v oblasti klímy, hospodársku súťaž, regionálnu a mestskú politiku a so Spoločným výskumným centrom, ako aj s horizontálnymi tímami pre zelenú a digitálnu transformáciu,
• v prípade niekoľkých opatrení z vybranej vzorky Komisia poskytla členským štátom vo fáze prípravy návrhu spätnú väzbu, ak použili nesprávne oblasti intervencie alebo ak potrebovala podrobnejšie rozčlenenie opatrení (buď na samostatné opatrenia alebo čiastkové opatrenia) s rôznymi koeficientmi, vo všetkých prípadoch členské štáty vykonali požadované zmeny vo svojich návrhoch plánov obnovy a odolnosti a Komisia považovala konečné verzie v tomto smere za vyhovujúce;
• pri niektorých typoch opatrení sa v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti neuvádzajú oblasti intervencie ani zelené koeficienty, s cieľom zabezpečiť konzistentné posúdenie však Komisia poskytla dodatočné vnútorné usmernenie o tom, ako zaobchádzať s takýmito opatreniami (napr. s opatreniami týkajúcimi sa elektrických a hybridných vozidiel) v súlade s nariadením o taxonómii,
• Komisia oznámila konečný zoznam opatrení, ktoré prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii, vo svojom pracovnom dokumente pre každý členský štát.

65 Ešte sa však len uvidí, do akej miery opatrenia zahrnuté v plánoch obnovy a odolnosti reálne v praxi prispejú k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Napríklad v jednej z našich nedávnych správ sme dospeli k záveru, že príspevok kľúčových pododvetví, ako je železničná doprava, elektrická energia a biomasa, k opatreniam v oblasti klímy vo vzťahu k rozpočtu EÚ bol nadhodnotený a vykázané výdavky neboli vždy relevantné pre opatrenia v oblasti klímy¹⁰.

Hodnotenie odhadovaných nákladov odrážalo nedostatok informácií o niektorých opatreniach

66 Posúdenie odhadovaných nákladov v plánoch obnovy a odolnosti má osobitný význam, keďže na rozdiel od iných nástrojov EÚ je financovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti založené výlučne na dosiahnutí míľnikov a cieľov, a nie na úhrade nákladov. V dôsledku toho sa odhadované náklady na opatrenia zahrnuté v plánoch obnovy a odolnosti posudzujú len v čase, keď Komisia posudzuje plán obnovy a odolnosti, a nemajú vplyv na skutočné vyplácanie finančných prostriedkov počas obdobia implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

67 Komisia musela posúdiť odhadované celkové náklady každého plánu obnovy a odolnosti podľa kritérií hodnotenia stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (pozri rámček 5).

68 V súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti Komisia posúdila odhadované celkové náklady na základe kritérií uvedených v rámčeku 5. V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa neuvádza, ako by sa tieto štyri kritériá mali konsolidovať do celkového hodnotenia nákladov. Komisia však vypracovala systém hodnotenia pre každé zo štyroch kritérií, ako aj pre konsolidované celkové hodnotenie.

69 K dnešnému dňu boli z hľadiska nákladov všetky plány obnovy a odolnosti hodnotené písmenom B. Všimli sme si, že požiadavka na dosiahnutie hodnotenia A v jednotlivých kritériách, ako aj pre plán obnovy a odolnosti ako celok bola pomerne ambiciózna a na hodnotenie C zas pomerne nízka, takže pridelenie iného hodnotenia ako B bolo nepravdepodobné. Výsledkom je, že napriek rozdielom vo výskyte a závažnosti nedostatkov, ktoré Komisia zistila v členských štátoch v skúmanej vzorke, dostali všetky rovnaké hodnotenie (B). Tieto nedostatky siahajú od nedostatku informácií o niektorých opatreniach vo fáze plánovania až po základné predpoklady, ktoré nie sú pri každom jednom opatrení úplne vierohodné (pozri prílohu VI). Okrem toho, keďže niektoré investície sú inovatívne, je vyčíslenie ich nákladov v plánoch obnovy a odolnosti do veľkej miery založené skôr na odbornom posúdení než na historických údajoch.

70 V prípade 42 opatrení vybraných do vzorky (pozri bod 20) sme skontrolovali informácie o vyčíslení nákladov, ktoré poskytli členské štáty, dodatočné informácie o nákladoch, ktoré si vyžiadala Komisia, vlastné interné pracovné dokumenty Komisie o posúdení odhadovaných celkových nákladov a závery Komisie o vyčíslení nákladov v pracovných dokumentoch.

71 Členské štáty vypracovali ku každému opatreniu informačné listy, v ktorých uviedli informácie o nákladoch, ako sú základné predpokladané náklady, referenčné náklady, napríklad historické alebo porovnávacie údaje, a informácie o tom, či je financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti doplnkové k podpore poskytovanej v rámci iných programov a nástrojov EÚ a či sa nevzťahuje na tie isté náklady.

72 Komisia si v prípade potreby vyžiadala ďalšie informácie, najmä pokiaľ ide o metodiku a základné predpoklady. V prípade opatrení vo vybranej vzorke sme zistili, že Komisia získala informácie na overenie odhadovaných nákladov. V prípadoch, keď Komisia nezískala dostatočné informácie, to zohľadnila vo svojom posúdení a hodnotení. Počas tohto procesu sa v prípade potreby uskutočnili konzultácie s príslušnými generálnymi riaditeľstvami (vrátane generálneho riaditeľstva pre energetiku, pre mobilitu a dopravu a pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie) v súlade s vnútornými usmerneniami na posudzovanie nákladov. Domnievame sa, že hodnotenie B správne odráža nedostatok informácií v niektorých oblastiach a zistené nedostatky týkajúce sa výpočtu nákladov.

Profil vyplácania bol skôr výsledkom rokovaní, a nie odrazom nákladov na príslušné míľniky a ciele

73 Suma vyplatená v konkrétnej splátke nemusí nevyhnutne vychádzať z odhadovaných nákladov na dosiahnutie míľnikov a cieľov uvedených v žiadosti o platbu, ale je skôr výsledkom rokovaní s príslušným členským štátom. Pri týchto rokovaniach sa zohľadňuje podiel míľnikov a cieľov, ako aj ich relatívny význam.

74 V EÚ-27 sa celkový počet splátok (pri nenávratnej podpore) pohybuje od štyroch (Cyprus) do desiatich (Belgicko, Chorvátsko, Taliansko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko), pričom počet míľnikov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť na jednu splátku, sa pohybuje od dvoch (Česko – siedma splátka) do 114 (Portugalsko – deviata splátka).

75 Keďže bol však proces určovania profilov vyplácania výsledkom rokovaní, nebol dostatočne transparentný. Hoci to pri posudzovaní plánov obnovy a odolnosti nemusí byť nevyhnutne problém, počas implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti to bude problematické vzhľadom na to, že akékoľvek čiastočné dosiahnutie míľnikov a cieľov bude potrebné zohľadniť v platbe príslušnému členskému štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že výška platby v každej splátke je skôr výsledkom rokovaní, a nie odrazom súvisiacich nákladov, bude ťažšie určiť, aké zníženie by bolo vhodné. V čase auditu Komisia ešte nemala stanovenú metodiku na výpočet čiastočného zníženia platieb.

76 V praxi sme v prípade šiestich vybraných členských štátov zaznamenali značné odlišnosti v profiloch vyplácania prostriedkov, pokiaľ ide o podiel celkového financovania v jednotlivých splátkach, ako aj počet míľnikov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť na jednu splátku (ilustrácia 4).

Posudzovanie Komisiou viedlo k zlepšeniu kvality míľnikov a cieľov, ale niektoré dôležité otázky ostali nevyriešené

77 Podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by míľniky a ciele mali byť meradlom pokroku pri vykonávaní reformy alebo investície, pričom míľniky predstavujú kvalitatívne výsledky a ciele kvantitatívne výsledky. Dosiahnutie míľnikov a cieľov je základom na prekladanie žiadostí o platbu členskými štátmi, čím sa stávajú kľúčovým prvkom implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

78 V súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a usmerneniami pre členské štáty¹¹ musela Komisia posúdiť míľniky a ciele v rámci kritéria 8 – opatrenia na monitorovanie vykonávania vrátane míľnikov, cieľov a súvisiacich ukazovateľov (pozri rámček 6).

Proces posudzovania Komisiou bol komplexný

79 Vykonali sme audit hodnotenia míľnikov a cieľov Komisiou na základe vzorky 42 opatrení v šiestich plánoch obnovy a odolnosti. V prípade týchto opatrení sme posúdili, či konečné míľniky a ciele odsúhlasené vo vykonávacom rozhodnutí Rady spĺňajú uvedené kritériá. Okrem toho sme vykonali všeobecnejšiu analýzu míľnikov a cieľov v šiestich vybraných plánoch obnovy a odolnosti s cieľom získať prehľad o povahe a časovom rozdelení míľnikov a cieľov, ako aj o prístupe členských štátov k ich vymedzovaniu.

80 V prípade 42 opatrení vo vybranej vzorke sme dospeli k záveru, že proces posudzovania vybraných míľnikov a cieľov bol celkovo komplexný a nasledoval po sérii výmen medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia požadovala najmä objasnenie opisov míľnikov a cieľov, čo viedlo k jasnejším opisom plánovaných výsledkov, a v niektorých prípadoch navrhla presnejšie formulácie. Okrem toho Komisia v prípade niektorých plánoch obnovy a odolnosti požadovala zníženie počtu míľnikov a cieľov, aby boli tieto plány lepšie zvládnuteľné, a v iných prípadoch zas požadovala podrobnejšie míľniky a ciele na pokrytie rôznych etáp, najmä v prípade veľkých opatrení.

81 Dokumentácia je však vo všeobecnosti fragmentovaná a analýzy sú obsiahnuté vo viacerých pracovných dokumentoch Komisie o rôznych zložkách plánov obnovy a odolnosti. Okrem toho nebol počas rokovaní k dispozícii prehľad všetkých návrhov míľnikov a cieľov. Komisia uplatnila kvalitatívne hodnotenie jednotlivých plánov obnovy a odolnosti na základe noriem nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a nie porovnávacie hodnotenie, ktoré by uľahčilo identifikáciu osvedčených postupov v členských štátoch.

Niektoré míľniky a ciele nie sú dostatočne jasné

82 V rámci auditu sme sa zamerali na jednoznačnosť míľnikov a cieľov, ktorá je nevyhnutným predpokladom na meranie pokroku opatrení a odôvodnenie vyplatenia finančných prostriedkov. Pri našej všeobecnej analýze míľnikov a cieľov sme zistili, že všetkých šesť plánov obnovy a odolnosti obsahovalo míľniky a ciele, ktoré neboli dostatočne jasné (niekoľko príkladov pozri v tabuľke 4). Absencia jasných míľnikov a cieľov znamená riziko, že tieto míľniky a ciele bude ťažké posúdiť, a s tým zas súvisí riziko, že nedôjde k splneniu pôvodne sledovaného cieľa.

Pokrytie kľúčových fáz vykonávania v míľnikoch a cieľoch je v niektorých prípadoch neúplné

83 Vo vnútornom praktickom usmernení Komisie sa vyžaduje, aby míľniky a ciele odrážali kľúčové fázy vykonávania príslušného opatrenia (začiatok – priebeh – koniec). Pri všeobecnej analýze míľnikov a cieľov sme zistili, že priemerný počet míľnikov/cieľov sa pohyboval od 1,7 na jedno opatrenie v Chorvátsku do 3,2 v Nemecku (pozri tabuľku 5).

84 Pokrytie kľúčových fáz realizácie je obzvlášť dôležité v prípade investícií, ktoré sú často komplexné a realizujú sa počas dlhšieho obdobia, a preto si vyžadujú postupné míľniky a ciele na monitorovanie ich pokroku. Pri našej všeobecnej analýze míľnikov a cieľov v šiestich vybraných plánoch obnovy a odolnosti sme však našli aj investície, ktoré obsahovali len jeden míľnik alebo cieľ (niekoľko príkladov pozri v tabuľke 6).

Z míľnikov a cieľov niektorých opatrení vyplýva, že budú dokončené až po 31. auguste 2026

85 Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol navrhnutý ako reakcia na pandémiu COVID‑19, a preto je dôležité, aby sa implementoval v primeranom časovom rámci. Komisia na svojom webovom sídle uvádza, že „členské štáty predkladajú plány reforiem a investícií, ktoré sa majú uskutočniť do roku 2026…“¹². V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa ďalej uvádza, že:

• plán obnovy a odolnosti musí byť riadne odôvodnený a opodstatnený; uvádzajú sa v ňom najmä tieto prvky: predpokladané míľniky a ciele a orientačný harmonogram vykonávania reforiem a implementácie investícií, ktoré sa majú dokončiť do 31. augusta 2026 (článok 18 ods. 4 písm. i)); a
• v návrhu Komisie … sa takisto stanoví … termín, ktorý by nemal byť stanovený na neskôr ako 31. august 2026, do ktorého sa musia splniť konečné míľniky a ciele pre investičné projekty aj reformy (článok 20 ods. 5 písm. d)).

86 Niektoré opatrenia vo vybraných plánoch obnovy a odolnosti však obsahujú počiatočný alebo priebežný míľnik alebo cieľ v posledných mesiacoch pred koncom obdobia implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Výsledkom môže byť, že investícia sa nedokončí do 31. augusta 2026 (pozri tabuľku 7), čo nie je v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (pozri bod 85).

Komisia vo svojich usmerneniach uprednostňuje ukazovatele merajúce výstupy pred ukazovateľmi merajúcimi vplyv

87 V usmerneniach Komisie pre členské štáty¹³ sa uvádza, že

• míľniky a ciele … môžu odrážať rôzne fázy realizácie reforiem a investícií, a to buď na základe ukazovateľov vstupov … alebo prednostne ukazovateľov výstupov,
• ukazovatele vplyvu … by sa nemali používať vzhľadom na nepredvídateľnosť takýchto ukazovateľov a ich závislosť od iných faktorov, ktoré sú mimo kontroly členského štátu.

88 V súlade s usmerneniami je väčšina míľnikov a cieľov zahrnutých do šiestich plánov obnovy a odolnosti v našej kontrolovanej vzorke orientovaná na výstupy (napr. počet zrekonštruovaných budov/kilometrov zrekonštruovaných železníc/nainštalovaných nabíjacích staníc). Najmenej polovica vybraných plánov obnovy a odolnosti však obsahovala opatrenia s ukazovateľmi vstupov, ktoré sa vo všeobecnosti týkali vynaloženia určitej sumy finančných prostriedkov (napr. Nemecko, Španielsko a Francúzsko).

89 Ukazovatele vplyvu majú na základe svojho vymedzenia dlhší časový horizont, ktorý nemusí byť vhodný pre obmedzený časový rámec implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Poznamenávame však, že vyhýbanie sa ukazovateľom vplyvu, zameranie sa na ukazovatele výstupov a dokonca zahrnutie ukazovateľov vstupov medzi míľniky a ciele značne obmedzuje možnosť merania výkonnosti opatrení a v konečnom dôsledku ich vplyvu na pomerne všeobecné politické ciele EÚ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Prístup k stanovovaniu míľnikov a cieľov sa v jednotlivých členských štátoch líši

90 Chýbajúci harmonizovaný prístup pri stanovovaní míľnikov a cieľov ovplyvňuje ich porovnateľnosť medzi členskými štátmi a predstavuje riziko z hľadiska rovnakého zaobchádzania. Hoci Komisia podporila harmonizovaný prístup, najmä poskytnutím usmernení a príkladov reforiem a investícií, nevykonala porovnávaciu analýzu rôznych plánov na základe toho, že situácia v jednotlivých členských štátoch je odlišná. Pri všeobecnej analýze míľnikov a cieľov sme zistili rozdiely medzi jednotlivými plánmi obnovy a odolnosti v oblasti stanovovania míľnikov a cieľov, ktoré opisujeme v nasledujúcich odsekoch.

Rozdiel medzi míľnikmi a cieľmi nie je vždy jasný

91 V šiestich vybraných plánoch obnovy a odolnosti sa celkový počet míľnikov a cieľov pohybuje od 129 v Nemecku do 527 v Taliansku a pomer míľnikov a cieľov sa pohybuje od 2: 3 vo Francúzsku a Taliansku do 4: 1 v Grécku (pozri ilustráciu 5).

92 Zatiaľ čo celkový počet míľnikov a cieľov je do veľkej miery určený pridelenými finančnými prostriedkami a rozsahom plánu obnovy a odolnosti, rozdiel v pomere míľnikov a cieľov môže poukazovať aj na rozdielny prístup pri stanovovaní míľnikov a cieľov a rozlišovaní medzi nimi v jednotlivých členských štátoch. Zatiaľ čo vo väčšine plánov obnovy a odolnosti sa ukončenie investície vo všeobecnosti meralo formou vyčísliteľného cieľa (počet obnovených domov, zalesnených plôch atď.), najmä v gréckom pláne sa namiesto toho často uvádzal nevyčísliteľný míľnik vo forme správy o ukončení. Takéto míľniky však boli niekedy vyčíslené v sekcii opisu vo vykonávacom rozhodnutí Rady alebo v tzv. mechanizme overovania opísanom v operačnej dohode.

93 V článku 2 ods. 4 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa míľniky vymedzujú ako kvalitatívne výsledky a ciele ako kvantitatívne výsledky. Pri odchýlení sa od tohto rozlíšenia vznikajú nasledujúce riziká:

• v prípadoch, keď sú míľniky vyčíslené v opise alebo mechanizme overovania, existuje určitá právna neistota, do akej miery je toto vyčíslenie súčasťou podmienky platby, keďže míľniky nie sú podľa svojho vymedzenia vyčísliteľné a ich dosiahnutie sa meria prostredníctvom kvalitatívneho ukazovateľa,
• v prípadoch, keď bol zahrnutý míľnik pre vyčísliteľný výsledok a v opise ani mechanizme overovania nie je vyčíslený, môže byť náročné určiť, do akej miery bol úspešne splnený. Okrem toho zahrnutie nevyčíslených míľnikov (napr. predloženie správy o dokončení) namiesto vyčísleného cieľa (napr. obnova určitého počtu domov) predstavuje riziko z hľadiska rovnakého zaobchádzania, keďže takýto cieľ môže byť ťažšie dosiahnuť.

Míľniky v cezhraničných projektoch nie sú vždy harmonizované

94 Cezhraničné projekty zohrávajú špecifickú úlohu z hľadiska harmonizovaného prístupu. Pretože sú z podstaty svojho vymedzenia podobné, harmonizovaný prístup by bol pri nich obzvlášť prospešný. V cezhraničných projektoch sa však nie vždy stanovili podobné míľniky a ciele (pozri tabuľku 8).

Rozdiely pri stanovovaní míľnikov a cieľov

95 Okrem toho sme zaznamenali nedostatočne harmonizovaný prístup pri stanovovaní míľnikov a cieľov. Nedostatky zistené v súvislosti s opatreniami vykonávanými po auguste 2026 a opatreniami so stanovenými ukazovateľmi vstupov sa nevyskytovali vo všetkých vybraných plánoch obnovy a odolnosti v rovnakej miere:

• niektoré plány obnovy a odolnosti (napr. v Grécku a Chorvátsku) obsahovali míľniky a ciele, z ktorých vyplýva, že príslušné opatrenie sa bude realizovať aj po roku 2026, iné plány obnovy a odolnosti (napr. v Španielsku) takéto míľniky a ciele neobsahovali,
• podobne aj ukazovatele vstupov sa v niektorých plánoch obnovy a odolnosti (napr. v Nemecku a Španielsku) vyskytovali častejšie.

96 Hoci súhlasíme s Komisiou, že pri posudzovaní je potrebné zohľadňovať špecifické okolnosti v jednotlivých členských štátoch, konštatujeme, že chýba porovnávacia analýza.

Komisia posúdila monitorovacie a kontrolné opatrenia komplexne, ale čiastočne na základe systémov, ktoré ešte neboli zavedené

97 S cieľom posúdiť úlohu Komisie pri podpore schvaľovania primeraného monitorovacieho a kontrolného rámca v členských štátoch sme preskúmali, či Komisia primerane posúdila:

• monitorovacie a vykonávacie opatrenia, ktoré navrhli členské štáty vo svojich plánoch obnovy a odolnosti (POO),
• audity a kontrolné opatrenia navrhnuté členskými štátmi na predchádzanie korupcii, podvodom, konfliktom záujmov a dvojitému financovaniu a ich odhaľovanie.

Komisia posúdila monitorovacie a kontrolné opatrenia členských štátov komplexne, ale čiastočne na základe systémov, ktoré ešte neboli zavedené

98 V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti¹⁴ sa vyžaduje, aby Komisia na základe súboru prvkov posúdila opatrenia navrhnuté členskými štátmi na účinné monitorovanie a vykonávanie ich plánov obnovy a odolnosti (rámček 7).

99 Overili sme, či Komisia posúdila monitorovacie a vykonávacie opatrenia členských štátov vo vybranej vzorke, najmä ich štruktúry, úlohy a povinnosti jednotlivých orgánov a potrebné kapacity.

100 Štruktúry monitorovania a vykonávania plánov obnovy a odolnosti vo vybraných šiestich členských štátoch sa výrazne líšia v závislosti od zložitosti štruktúry členského štátu a od toho, či sa využívajú existujúce systémy a orgány (Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko) alebo je nutné vytvoriť nové (Grécko, Španielsko, Taliansko). V prílohe VII sú zhrnuté systémy navrhnuté šiestimi vybranými členskými štátmi.

101 Zistili sme, že Komisia vo svojom posúdení, ako ho zdokumentovala v pracovných dokumentoch, dostatočne opisuje štruktúry a systémy vybraných členských štátov na vykonávanie, monitorovanie a podávanie správ, ako aj ich organizačné dohody, úlohy a povinnosti a načrtáva zostávajúce riziká. Komisia vo svojom hodnotení dospela k záveru, že monitorovacie a vykonávacie opatrenia navrhnuté členskými štátmi sú primerané, a preto im udelila hodnotenie A¹⁵.

102 S cieľom zmierniť riziká pre účinné monitorovanie a vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa zistili v niektorých členských štátoch počas posudzovania, Komisia navrhla piatim zo šiestich vybraných členských štátov osobitné míľniky, ktoré majú dosiahnuť pred prvou platbou (s výnimkou predbežného financovania). Tieto míľniky uviedla v prílohách k vykonávacím rozhodnutiam Rady (pozri prílohu VIII). Príkladom takýchto osobitných míľnikov je „vykonať analýzu pracovného zaťaženia inštitúcií zapojených do realizácie s cieľom zmierniť obavy týkajúce sa kapacity“ (Chorvátsko) alebo „uskutočniť dôležité reformy verejnej správy … s cieľom vytvoriť koordinačné štruktúry, monitorovacie systémy a mechanizmy presadzovania a zabezpečiť personál a pomoc pri monitorovaní a vykonávaní“ (Taliansko).

103 Hoci s posúdením Komisie vo všeobecnosti súhlasíme, bolo však čiastočne založené na systémoch, ktoré v čase posudzovania ešte neboli zavedené. To predstavuje riziko, najmä v prípadoch, keď sú nesplnené prvky dôležité. Ak nie je zavedený plne funkčný monitorovací systém, existuje riziko, že kým sa tento míľnik nesplní, nemusia sa v skutočnosti dosiahnuť ani ďalšie míľniky či ciele.

104 Okrem toho skutočnosť, že v čase schválenia plánov obnovy a odolnosti ešte neboli zavedené všetky monitorovacie systémy alebo vykonávacie orgány, zároveň obmedzila Komisiu pri hodnotení administratívnej kapacity. V niektorých prípadoch sa Komisia spoľahla na potvrdenie členských štátov, že majú k dispozícii dostatočné kapacity na účinné vykonávanie a monitorovanie plánu obnovy a odolnosti (napríklad Nemecko a Francúzsko), zatiaľ čo v iných prípadoch vyjadrila obavy v súvislosti s administratívnymi kapacitami vnútroštátnych vykonávacích orgánov (napríklad Chorvátsko).

105 V niekoľkých našich nedávnych stanoviskách¹⁶ sme uviedli, že členské štáty musia mať dostatok času a primerané administratívne kapacity na čerpanie finančných prostriedkov EÚ. Niektoré z členských štátov s najnižším čerpaním prostriedkov v programovom období 2014 – 2020 pravdepodobne dostanú v najbližších rokoch významnú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (pozri ilustráciu 6). Aj vo výročnej správe za rok 2020¹⁷ sme zdôraznili, že úroveň administratívnych zdrojov potrebných na riadenie výrazného nárastu finančných prostriedkov nemusí byť dostatočná. Najmä v tých členských štátoch, v ktorých sa už teraz veľký podiel verejných investícií financuje z prostriedkov EÚ, sa môže zvýšiť riziko, že nebudú schopné riadne vynakladať finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, a dosahovať primeranú hodnotu za peniaze.

Komisia posúdila audity a kontrolné opatrenia ako primerané, ale často podmienené požiadavkami, ktoré ešte treba splniť

106 Podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa musí Komisia presvedčiť, či členské štáty zaviedli primerané systémy kontroly na ochranu finančných záujmov EÚ (pozri rámček 8)¹⁸. Systém auditu a kontroly Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa opiera najmä o príslušné systémy jednotlivých členských štátov. Členské štáty musia predložiť dostatočné informácie o kontrolných systémoch, ktoré zavedú, najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie kľúčových zásad správneho finančného riadenia.

107 Overili sme, či Komisia posúdila kontrolné opatrenia členských štátov vo vybranej vzorke, najmä jednoznačnosť ich štruktúr, úlohy a povinnosti jednotlivých orgánov, plánované systémy a procesy a potrebné kapacity.

108 Komisia vypracovala usmernenia pre členské štáty¹⁹ a poskytla kontrolný zoznam na vlastné posudzovanie. Zistili sme, že:

• Komisia sa zaoberala dôležitými aspektmi kontrolných systémov šiestich vybraných členských štátov a použila komplexný interný kontrolný zoznam na overenie súladu so všetkými kritériami nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (pozri rámček 8). V prípade plánov obnovy a odolnosti v našej vzorke sme zistili, že bola vykonaná primeraná analýza a na účely posúdenia bola predložená dostatočne podrobná dokumentácia.
• Komisia v súvislosti s kontrolnými opatreniami v týchto členských štátoch uskutočnila konzultácie s príslušnými generálnymi riaditeľstvami (napr. GR pre rozpočet, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, GR pre regionálnu a mestskú politiku).

109 Komisia udelila hodnotenie A všetkým šiestim členským štátom v skúmanej vzorke, pričom v prípade potreby označila medzery alebo nedostatky, ktoré si pred prvou platbou vyžadujú vykonanie dodatočných opatrení (pozri prílohu VIII). Konkrétne míľniky spočívali napríklad v stanovaní úloh a povinností jednotlivých audítorských a kontrolných orgánov (napríklad vo Francúzsku), rozsahu ich mandátu (napríklad v Grécku) alebo v prijatí či zmene stratégií audítorských orgánov s cieľom zriadiť špecializované útvary zodpovedné za Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (napríklad v Chorvátsku). Podobne ako v prípade systému monitorovania a vykonávania (pozri bod 103) to predstavuje riziko, keďže Komisia v čase posudzovania ešte nemohla posúdiť zavedené systémy.

110 Okrem toho nie všetky členské štáty budú využívať nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely identifikácie projektov, príjemcov a dodávateľov, pri ktorých hrozí riziko podvodu, konfliktu záujmov a nezrovnalostí v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, ktorého dôležitosť sme zdôraznili v predchádzajúcom audite²⁰, bude používať päť členských štátov z našej kontrolovanej vzorky (Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko a Taliansko). Používanie nástroja nebolo povinné, ako rozhodla Rada, a preto nebolo podmienkou kladného posúdenia kontrolných systémov členského štátu. Spoločný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika je však kľúčovým prvkom pri ochrane finančných záujmov EÚ, konkrétne pri predchádzaní podvodom, konfliktom záujmov a dvojitému financovaniu, ako aj pri zvyšovaní transparentnosti a zodpovednosti.

111 Hoci hodnotenie kontrolných systémov členských štátov, ktoré vykonala Komisia, bolo komplexné, skutočnosť, že boli potrebné osobitné míľniky, naznačuje, že Komisia aj členské štáty uznali, že kontrolné systémy vo vybraných členských štátoch v ešte neboli čase hodnotenia plne zavedené. Preto sa hodnotenie všetkých PPO v tejto oblasti písmenom A aspoň čiastočne vysvetľuje tým, že nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti umožňovalo len hodnotenie A (primerané) alebo C (nedostatočné), pričom hodnotenie C by viedlo k zamietnutiu plánu obnovy a odolnosti ako celku. Ak nie je zavedený plne funkčný kontrolný systém, existuje riziko, že kým sa tento míľnik nesplní, finančné záujmy EÚ nebudú dostatočne chránené.

Závery a odporúčania

112 Dospeli sme k záveru, že posúdenie plánov obnovy a odolnosti Komisiou bolo vzhľadom na zložitosť procesu a časové obmedzenia celkovo primerané. Zistili sme však viacero nedostatkov, rizík a oblastí, ktorým je potrebné venovať pozornosť v budúcnosti, napr. profily vyplácania, ktoré sú výsledkom rokovaní, nejasné míľniky a ciele alebo monitorovacie a kontrolné systémy, ktoré v čase hodnotenia ešte neboli úplne zavedené (pozri nasledujúce body).

113 Zistili sme, že Komisia viedla proces hodnotenia účinne. Organizačným usporiadaním a spoločnou zodpovednosťou v rámci Komisie sa zabezpečilo zapojenie všetkých príslušných aktérov. Pri posudzovaní sa postupovalo podľa komplexných vnútorných usmernení a kontrolných zoznamov, ale hodnotitelia ich pri kvalitatívnom hodnotení nepoužívali systematicky ani jednotne. Kľúčové dokumenty, ktoré sú výsledkom práce Komisie a podporujú jej záverečné hodnotenie, boli k dispozícii a zaznamenané, ale neboli vždy ľahko vyhľadateľné (body 24 – 33).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť postupy posudzovania a dokumentáciu

Komisia by mala:

1. pri budúcich posudzovaniach vylepšiť postup s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali všetky kroky procesu a aby sa plne zohľadňovali kvalitatívne časti hodnotenia;
2. zabezpečiť, aby dokumentácia konečného hodnotenia a dôvody, ktoré k nemu viedli, boli riadne zdokumentované a kľúčové dokumenty ľahko vyhľadateľné, aby sa zvýšila transparentnosť a efektívnosť procesu.

Cieľový dátum vykonania: pri všetkých budúcich posúdeniach.

114 Komisia poskytovala členským štátom podporu počas celej fázy vypracúvania plánov obnovy a odolnosti a vydala usmerňovacie dokumenty na uľahčenie tohto procesu. Vzhľadom na obmedzený čas, ktorý bol k dispozícii, sa usmernenia pripravovali súbežne s plánmi obnovy a odolnosti, čo si v niektorých prípadoch vyžadovalo úpravy plánov obnovy a odolnosti v priebehu procesu ich prípravy. Komisia takisto poskytla školenia a online platformu na otázky a odpovede, čo uľahčilo výmenu informácií. Komisia zohrávala iba obmedzenú úlohu pri podpore výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, čo by uľahčilo proces posudzovania a podporilo zahrnutie spoločných projektov viacerých krajín do plánov obnovy a odolnosti (body 34 – 39).

Odporúčanie 2 – Podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi

S cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi počas vykonávania plánov obnovy a odolnosti by Komisia mala aktívne uľahčovať výmenu názorov na otázky spoločného záujmu medzi orgánmi členských štátov.

Cieľový dátum vykonania: počas realizácie plánov podpory obnovy a odolnosti

115 Komisia v posúdení uznala, že plány obnovy a odolnosti sa zaoberajú kľúčovými politickými cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vrátane jeho šiestich pilierov, a to po zmapovaní vykonanom na úrovni zložiek, ktoré však nezahŕňalo analýzu všetkých jednotlivých opatrení (pozri body 40 – 44). Rozsah, v akom môžu jednotlivé zložky prispieť k týmto pilierom, sa líši a ich vplyv sa v praxi ešte len ukáže.

116 Zistili sme, že vďaka posudzovaniu Komisiou sa plány obnovy a odolnosti vo všeobecnosti zaoberajú odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 a súvisiacimi výzvami identifikovanými v rámci európskeho semestra. Niektoré dôležité aspekty odporúčaní pre jednotlivé krajiny však zostali nevyriešené. To sa týka najmä odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019. Všeobecnejšie možno povedať, že posúdenie toho, čo predstavuje „významnú podskupinu“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, zostáva do určitej miery na úsudku hodnotiteľov (body 45 – 53).

Odporúčanie 3 – Sledovanie prínosu vykonaných opatrení k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny

Počas vykonávania plánov obnovy a odolnosti by Komisia mala:

1. zosúladiť podávanie správ o pokroku v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s podávaním správ v kontexte európskeho semestra s cieľom zabezpečiť, aby sa primerane sledovali všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny vrátane tých, ktoré nie sú priamo uvedené v plánoch obnovy a odolnosti;
2. v existujúcom rámci podávania správ v rámci európskeho semestra poskytovať informácie o tom, do akej miery Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prispieva k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Cieľový dátum vykonania: od roku 2022.

117 Výsledkom posudzovania Komisiou bolo, že prijaté plány obnovy a odolnosti obsahujú len opatrenia, ktoré sú v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“ alebo boli doplnené o zmierňujúce opatrenia, ak je pravdepodobné, že budú mať vplyv na životné prostredie, ako sme zistili v prípade opatrení v našej vzorke. V dokumentácii však chýbal súhrnný zoznam, ktorým by Komisia podporila celkový záver vo svojom konečnom hodnotení. Okrem toho v prípade opatrení, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na životné prostredie, nebol tento vplyv v mnohých prípadoch vyčíslený. Zmierňujúce opatrenia takisto neboli systematicky zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti vo forme míľnikov alebo cieľov. Ich splnenie preto nie je podmienkou platby a neexistuje právny základ na ich vynútenie alebo sledovanie ich plnenia. A napokon, opatrenia, ktoré nie sú v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“, sa môžu financovať mimo Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo je v rozpore s konceptom zásady „nespôsobovať významnú škodu“ (body 56 – 60).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť transparentnosť a monitorovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“

Komisia by mala:

1. požiadať členské štáty, aby v prípade potreby poskytli kvantitatívny odhad vplyvu opatrení na životné prostredie na účely budúceho vlastného posudzovania dodržiavania zásady „nespôsobovať významnú škodu“, a ak ho poskytnú, mala by ho zohľadniť pri posudzovaní;

Cieľový dátum vykonania: pri všetkých budúcich posúdeniach.

1. zahrnúť zmierňujúce opatrenia medzi míľniky a ciele, ak sa považujú za relevantné pre kladné posúdenie opatrenia vzhľadom na zásadu „nespôsobovať významnú škodu“, a počas vykonávania kontrolovať plnenie podmienok zahrnutých v týchto míľnikoch a cieľoch.

Cieľový dátum vykonania: pri všetkých budúcich posúdeniach a od roku 2022.

118 Posúdenie odhadovaných celkových nákladov na plány obnovy a odolnosti Komisiou bolo primerané. Hodnotenie B vo všetkých prípadoch odrážalo bezprecedentnú povahu niektorých opatrení, a tým aj nedostatok informácií, ktoré boli o nich k dispozícii. Navyše metodika použitá na určenie sumy, ktorá sa má vyplatiť v konkrétnej splátke, nie je dostatočne transparentná, keďže vychádza z podmienok dohodnutých s členskými štátmi. Výskyt a závažnosť nedostatkov zistených Komisiou sa v jednotlivých členských štátoch v skúmanej vzorke líši napriek tomu, že dostali rovnaké hodnotenie (B). Okrem toho Komisia v čase auditu ešte nemala stanovenú metodiku výpočtu pozastavenia alebo čiastočného zníženia platieb (pozri body 66 – 76).

119 Proces posudzovania Komisiou prispel k zvýšeniu kvality míľnikov a cieľov. Naša audítorská práca však ukázala, že viaceré míľniky a ciele nie sú dostatočne jasné, nevzťahujú sa na kľúčové fázy implementácie alebo naznačujú, že niektoré opatrenia nemusia byť dokončené do konca augusta 2026. Zaznamenali sme aj nedostatočnú porovnateľnosť medzi členskými štátmi z dôvodu neharmonizovaného prístupu k stanovovaniu míľnikov a cieľov. Okrem toho, ako odporúča Komisia, míľniky a ciele sa vo všeobecnosti týkajú skôr výstupov alebo dokonca vstupov, a nie merania vplyvu. Nedostatky, ktoré sme zistili v súvislosti s míľnikmi a cieľmi (pozri predchádzajúce podkapitoly), sa nevyskytli v rovnakej miere vo všetkých plánoch obnovy a odolnosti, ktoré sme vybrali do vzorky (body 77 – 96).

Odporúčanie 5 – Zabezpečiť jasné mechanizmy overenia míľnikov a cieľov a ich primerané vymedzenie

Komisia by mala:

1. zahrnúť do operačných opatrení pre míľniky a ciele jasné mechanizmy overovania s cieľom umožniť jednoznačné posúdenie ich plnenia;

Cieľový dátum vykonania: polovica roku 2023.

1. zabezpečiť, aby boli míľniky a ciele primerane vymedzené, najmä aby boli dostatočne jasné, odrážali kľúčové fázy realizácie a boli vymedzené konzistentne vo všetkých členských štátoch, pričom by a mal brať ohľad na špecifiká jednotlivých plánov obnovy a odolnosti.

Cieľový dátum vykonania: pri všetkých budúcich posúdeniach.

120 Komisia komplexne posúdila navrhované monitorovacie a kontrolné opatrenia členských štátov a zistila niekoľko nedostatkov, ktoré sa týkali najmä nedostatočných administratívnych kapacít na vykonávanie a monitorovanie plánov obnovy a odolnosti a kontrolných štruktúr, ktoré boli v čase posudzovania zavedené len čiastočne. Tieto nedostatky sa riešili zahrnutím konkrétnych míľnikov dohodnutých s príslušnými členskými štátmi, ktoré sa musia zrealizovať pred vyplatením prvej platby od Komisie. Posúdenie Komisie preto do určitej miery vychádzalo skôr zo záväzku ako zo skutočne zavedených systémov v danom čase (body 98 – 112).

121 Zároveň poznamenávame, že niektoré členské štáty sa rozhodli nepoužívať nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, čím sa mohla znížiť jeho celková užitočnosť a zvýšiť riziko neodhalenia podvodov a dvojitého financovania v príslušnom členskom štáte (bod 110).

Odporúčanie 6 – Overovať dodržiavanie konkrétnych míľnikov monitorovania a kontroly a podporovať využívanie nástroja Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika

Komisia by mala:

1. dôkladne kontrolovať uspokojivé plnenie a včasné vykonávanie konkrétnych míľnikov týkajúcich sa monitorovacích a kontrolných systémov;
2. nabádať všetky členské štáty, aby používali nástroj Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2023.

Túto správu prijal Dvor audítorov v Luxemburgu dňa 21. júla 2022.

Prílohy

Príloha I – Kritériá posudzovania a hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti

Príloha II – Stav predloženia a posúdenia plánov obnovy a odolnosti do 1. júna 2022

Príloha III – Prehľad hlavných charakteristík plánov obnovy a odolnosti šiestich členských štátov v kontrolovanej vzorke

Príloha IV – Opatrenia, ktoré sme vybrali v šiestich členských štátoch zaradených do vzorky

Príloha V – Šesť pilierov a zložky plánov obnovy a odolnosti šiestich členských štátov vo vzorke auditu, pri ktorých Komisia vyhodnotila, že k týmto pilierom prispievajú

Príloha VI – Prehľad nedostatkov zistených Komisiou vo vzťahu k odhadovaným celkovým nákladom na plány obnovy a odolnosti šiestich členských štátov v kontrolovanej vzorke auditu

Príloha VII – Prehľad monitorovacích a vykonávacích štruktúr v šiestich členských štátoch vybraných do kontrolovanej vzorky

Príloha VIII – Prehľad osobitných míľnikov týkajúcich sa vykonávania, monitorovania a kontrolných systémov v šiestich vybraných členských štátoch

Príloha IX – Maximálny finančný príspevok z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v porovnaní s mierou čerpania a pridelenými prostriedkami v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov

Skratky

GR ECFIN: Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti

OJK: odporúčania pre jednotlivé krajiny

POO: Plány podpory obnovy a odolnosti

RECOVER: Pracovná skupina pre obnovu a odolnosť v rámci generálneho sekretariátu

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

SWD: pracovný dokument útvarov Komisie

Slovník pojmov

Digitalizácia: posun smerom k začleneniu a využívaniu digitálnych technológií a digitalizovaných informácií s cieľom zjednodušiť, urýchliť, zefektívniť procesy a úlohy a/alebo zvýšiť ich hospodárnosť.

Európsky semester: ročný cyklus, ktorý predstavuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ a proces monitorovania.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID‑19 a podporu zelenej a digitálnej transformácie.

NextGenerationEU: balík finančných prostriedkov na pomoc členským štátom EÚ, aby sa zotavili z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID‑19.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: každoročné usmernenia, ktoré Komisia vydáva v rámci európskeho semestra jednotlivým členským štátom v súvislosti s ich makroekonomickými, rozpočtovými a štrukturálnymi politikami.

Plán obnovy a odolnosti: dokument, v ktorom sa uvádzajú plánované reformy a investície členského štátu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Pracovný dokument útvarov Komisie: nezáväzný dokument Komisie vypracovaný na diskusiu buď interne, alebo mimo inštitúcie.

Systém Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizík: nástroj na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, ktorý vyvinula Komisia na podporu riadiacich orgánov pri správe a riadení európskych štrukturálnych a investičných fondov a fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zásada „nespôsobovať významnú škodu“: zásada, že investičné opatrenia by nemali mať zásadný škodlivý environmentálny vplyv.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61946 

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61946 

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Mihails Kozlovs. Audit viedla členka EDA Ivana Maletić, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Sandra Diering a atašé kabinetu Tea Japunčić, hlavná manažérka Sabine Hiernaux-Fritsch, vedúci úlohy Giuseppe Diana a Daniela Hristova, Marion Schiefele a Jacques Sciberras, audítorky a audítor. Jazykovú podporu poskytol Michael Pyper.

Koncové poznámky

¹ Článok 3 nariadenia (EÚ) 2021/241 o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

² Nariadenie (EÚ) 2021/241.

³ Príloha V k nariadeniu (EÚ) 2021/241.

⁴ Článok 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241.

⁵ Článok 20 nariadenia (EÚ) 2021/241.

⁶ Návrh Komisie, ktorým sa mení nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o kapitoly REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, COM(2022) 231.

⁷ Technické usmernenie Komisie týkajúce sa uplatňovania zásady „výrazne nenarušiť“ podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, C(2021) 1054.

⁸ Stanovisko 06/2020 [podľa článku 287 ods. 4 a článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ] k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti [COM(2020) 408], bod 38.

⁹ Nariadenie (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií.

¹⁰ Osobitná správa 09/2022: Výdavky v oblasti klímy v rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020: Neboli také vysoké, ako boli vykázané.

¹¹ Usmernenie pre členské štáty – Plány obnovy a odolnosti, SWD(2021) 12 ČASŤ 1/2.

¹² Webová stránka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – od plánov k platbám.

¹³ Usmernenie pre členské štáty – Plány obnovy a odolnosti, SWD(2021) 12 ČASŤ 1/2, strana 34.

¹⁴ Článok 19 ods. 3 písm. h) nariadenia (EÚ) 2021/241.

¹⁵ Podľa odseku 2.8 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2021/241 táto časť môže byť hodnotená písmenom A (primerané opatrenia), B (minimálne opatrenia) alebo C (nedostatočné opatrenia).

¹⁶ Stanovisko č. 4/2020 k návrhu nariadenia o iniciatíve REACT-EU a nariadenia o spoločných ustanoveniach upravujúcich fondy EŠIF, 14. júla 2020, a stanovisko č. 6/2020 [podľa článku 287 ods. 4 a článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ] k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti [COM(2020) 408].

¹⁷ Výročná správa za rok 2020, kapitola 2.

¹⁸ Článok 19 ods. 3 písm. j) nariadenia (EÚ) 2021/241.

¹⁹ Usmernenie pre členské štáty – Plány obnovy a odolnosti, SWD(2021) 12 ČASŤ 1/2.

²⁰ Osobitná správa 01/2019: Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-8717-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/854209	QJ-AB-22-019-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-8737-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/60594	QJ-AB-22-019-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Fotografie Ilustrácia 1: © Depositphotos.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.