Voľný pohyb v EÚ počas pandémie COVID‑19: Obmedzený dohľad nad kontrolami na vnútorných hraniciach a nekoordinované opatrenia členských štátov

Zhrnutie

I Právo občanov EÚ voľne sa pohybovať na území členských štátov EÚ je jednou zo štyroch základných slobôd Európskej únie. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore okrem toho umožnilo vytvorenie priestoru bez hraníc, čo ešte viac uľahčuje pohyb osôb.

II Od roku 2020 členské štáty zavádzali kontroly na vnútorných hraniciach, ktorých hlavným cieľom bolo presadzovať obmedzenia voľného pohybu zavedené z dôvodu pandémie COVID‑19. V právnych predpisoch o schengenskom priestore sa stanovuje, že kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť primerané a mali by byť krajným opatrením. Za monitorovanie toho, či sú tieto kontroly v súlade s právnymi predpismi EÚ, stále zodpovedá Komisia.

III Cieľom tohto auditu bolo zistiť, či Komisia prijala účinné opatrenia na ochranu práva na voľný pohyb osôb počas pandémie COVID‑19. Toto preskúmanie zahŕňalo kontroly na vnútorných schengenských hraniciach, súvisiace cestovné obmedzenia aj koordinačné úsilie na úrovni EÚ. Audit sa týkal obdobia do konca júna 2021 a očakávame, že prispeje do prebiehajúcej diskusie o preskúmaní schengenského systému vrátane revízie Kódexu schengenských hraníc.

IV Dospeli sme k záveru, že hoci Komisia monitorovala obmedzenia voľného pohybu zavedené členskými štátmi, obmedzenia právneho rámca jej sťažovali úlohu vykonávať dohľad. Komisia navyše nevykonávala náležité preskúmania s cieľom uistiť sa, že kontroly na vnútorných hraniciach sú v súlade so schengenskými právnymi predpismi. Zistili sme, že oznámenia členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach dostatočne nedokazovali, že kontroly boli krajným a primeraným riešením a že ich trvanie bolo obmedzené. Členské štáty nie vždy informovali Komisiu o nových kontrolách na hraniciach, ani vždy nepredkladali povinné ex post správy, ktoré by okrem iných aspektov obsahovali posúdenie účinnosti a proporcionality ich kontrol na vnútorných hraniciach. V prípadoch, keď takéto správy boli predložené, neobsahovali dostatočné informácie o týchto dôležitých aspektoch.

V Nedostatok základných informácií od členských štátov ovplyvnil schopnosť Komisie vykonať dôkladnú analýzu toho, do akej miery boli opatrenia týkajúce sa kontroly hraníc v súlade so schengenskými právnymi predpismi. Komisia však od vypuknutia pandémie COVID‑19 nepožiadala členské štáty o dodatočné informácie a ani nevydala žiadne stanovisko k hraničným kontrolám.

VI Kontroly na vnútorných hraniciach sa často vykonávali s cieľom presadiť rôzne cestovné obmedzenia v dôsledku pandémie COVID‑19. Komisia síce zodpovedá za monitorovanie súladu týchto obmedzení so zásadou voľného pohybu, no limity právneho rámca sťažovali jej prácu v tejto oblasti. O cestovných obmedzeniach, na rozdiel od kontrol na vnútorných hraniciach, neboli členské štáty povinné Komisiu informovať. Navyše postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je jediným nástrojom, ktorý Komisia má na presadzovanie práva na voľný pohyb, nie je v situáciách, ako je pandémia COVID‑19, vhodný.

VII Komisia a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vydali včasné usmernenia na uľahčenie koordinácie kontrol na vnútorných hraniciach a cestovných obmedzení. V usmerneniach ku kontrolám na vnútorných hraniciach však chýbali praktické detaily, napríklad o tom, ako by mali členské štáty preukázať dodržanie zásad proporcionality a nediskriminácie, ako aj osvedčené postupy riadenia vnútorných hraníc počas pandémie COVID‑19. ECDC komplexne neposudzuje, či sú jeho usmernenia užitočné a či majú potrebný dosah, keďže takúto právnu povinnosť nemá.

VIII Komisia začala realizovať dôležité iniciatívy na koordináciu opatrení zasahujúcich do slobody pohybu. Takisto spustila portál Re-open EU, kde sú pre občanov skonsolidované základné informácie o cestovných obmedzeniach. Z postupov členských štátov však vyplýva, že ešte aj rok od začiatku pandémie boli reakcie väčšinou nekoordinované a nie vždy boli v súlade s usmerneniami Komisie a odporúčaniami Rady.

IX Na základe týchto zistení Komisii odporúčame:

•  dôkladne preskúmavať kontroly na vnútorných hraniciach,
•  zefektívniť zber údajov o cestovných obmedzeniach,
•  poskytnúť ľahšie realizovateľné usmernenia k vykonávaniu kontrol na vnútorných hraniciach.

X ECDC by okrem toho malo zlepšiť monitorovanie toho, v akom rozsahu sa uplatňujú jeho usmernenia.

Úvod

Sloboda pohybu osôb: významný úspech EÚ

01 Sloboda pohybu znamená právo občanov Európskej únie (EÚ) a príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov EÚ. Je jednou zo štyroch základných slobôd v EÚ (spolu s voľným pohybom tovaru, služieb a kapitálu) a od vzniku európskeho projektu tvorí jeho jadro. V Zmluve o Európskej únii¹ (ZEÚ) sa stanovuje, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb […]“. Sloboda pohybu je zakotvená aj v Zmluve o fungovaní EÚ² (ZFEÚ) a v smernici o voľnom pohybe³.

02 Občania EÚ si slobodu pohybu cenia ako mimoriadne významný úspech integrácie do EÚ. „Sloboda cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ“ je najčastejšie uvádzaný aspekt spájaný s Európskou úniou a vo všetkých 27 členských štátoch EÚ je v dôležitosti na prvom mieste, pred eurom a mierom⁴.

03 Podobne ako ostatné základné práva, ani právo občanov EÚ na voľný pohyb nie je absolútne. Právne predpisy EÚ umožňujú obmedziť slobodu pohybu občanov EÚ z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia⁵. Takéto obmedzenia sa musia uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie.

04 Voľný pohyb osôb v rámci EÚ sa líši od zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore, ktoré umožnilo vytvorenie priestoru bez hraníc. To znamená, že občania sa môžu voľne pohybovať v schengenskom priestore bez toho, aby podliehali kontrolám na vnútorných hraniciach. Občania EÚ sa môžu voľne pohybovať v celej EÚ, aj v tých členských štátov EÚ, ktoré (zatiaľ) kontroly na vnútorných hraniciach nezrušili. Hoci kontroly na vnútorných hraniciach samy osebe neobmedzujú slobodu pohybu, v praxi ich absencia zjednodušuje pohyb osôb.

Schengenský priestor

05 Cestovanie bez hraníc sa riadi Schengenskou dohodou, jej vykonávacím dohovorom⁶ a Kódexom schengenských hraníc⁷, ktorých cieľom je odstrániť fyzické hraničné kontroly medzi krajinami schengenského priestoru (ďalej len „vnútorné hranice“). Súčasťou schengenského priestoru je v súčasnosti 22 členských štátov EÚ, ako aj Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, zatiaľ čo niektoré členské štáty EÚ do tohto priestoru nepatria: Írsko sa rozhodlo nezapojiť a Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko sú kandidátskymi krajinami na vstup do schengenského priestoru.

06 Aj keď hlavným účelom právnych predpisov o schengenskom priestore je zrušenie vnútorných hraníc, umožňujú dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach pod podmienkou plného súladu so všeobecnými zásadami práva EÚ, najmä so zásadami proporcionality a nediskriminácie, a to hlavne v týchto prípadoch:

• vážne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom členskom štáte⁸,
• vážne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom členskom štáte v dôsledku nepredvídaných udalostí, ktoré si vyžaduje prijatie neodkladných opatrení⁹.

07 Na ilustrácii 1 je opísaný postup obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore. Vyzdvihuje sa v ňom úloha a mandát Komisie a povinnosti členských štátov.

08 Okrem toho za výnimočných okolností, ak je ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku pretrvávajúcich závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, môže Komisia predložiť návrh odporúčania¹⁰, ktoré má prijať Rada, na obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach ako poslednej možnosti. Hraničné kontroly sa môžu zaviesť na obdobie najviac šiestich mesiacov, ktoré môže byť predĺžené o ďalšie šesťmesačné obdobia na maximálne dva roky. Tento mechanizmus sa uplatňoval v roku 2016, keď Rada odporučila obnoviť vnútorné hranice v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a vo Švédsku z dôvodu migračnej krízy a bezpečnostných hrozieb¹¹.

09 Počiatočné rozhodnutia o obnovení kontrol na vnútorných hraniciach boli prijaté v reakcii na jasne identifikovateľné krátkodobé udalosti, najmä významné športové alebo politické podujatia (napríklad futbalové majstrovstvá Európy v roku 2008 a samit NATO vo Francúzsku v roku 2009). Od roku 2015 niekoľko členských štátov obnovilo kontroly na vnútorných hraniciach v reakcii na vnímané hrozby v súvislosti s migráciou (najmä v dôsledku nedostatkov na vonkajších schengenských hraniciach a sekundárneho pohybu neregulárnych migrantov z krajín, do ktorých pôvodne pricestovali, do cieľových krajín) alebo na bezpečnostné hrozby (hlavne terorizmus). Od marca 2020 bola väčšina hraničných kontrol zavedená v reakcii na pandémiu COVID‑19. Na ilustrácii 2 je zobrazený prehľad.

Kontroly na vnútorných hraniciach s cieľom uplatniť cestovné obmedzenia z dôvodu pandémie COVID‑19

10 Počas pandémie COVID‑19 členské štáty prijali opatrenia na obmedzenie voľného pohybu v rámci EÚ v snahe zamedziť šírenie vírusu. Reakcie členských štátov na pandémiu majú od marca 2020 rôzne formy – často kombinované – vrátane:

• cezhraničné cestovné obmedzenia, ako je karanténa alebo požiadavka mať doklad o negatívnom teste na ochorenie COVID‑19,
• zákaz ciest, ktoré nie sú nevyhnutné.

11 Kontroly na vnútorných hraniciach možno v zásade využiť na overenie dodržiavania týchto obmedzení, napríklad skontrolovaním, či je cesta skutočne nevyhnutná, či má osoba platný COVID preukaz, či vyplnila formulár na vyhľadanie cestujúceho alebo či sa zaregistrovala na karanténu. Umožňujú nielen systematicky kontrolovať, či boli pri vstupe na územie štátu dodržané pravidlá, ale aj odoprieť vstup v prípade ich nedodržania. Kontroly na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore však môžu byť obnovené len ako posledná možnosť a dôkazné bremeno na preukázanie ich primeranosti nesú členské štáty.

12 Na ilustrácii 3 je uvedený prehľad kontrol na vnútorných hraniciach počas prvých vĺn pandémie od marca 2020 do júna 2021.

13 Podľa Komisie 14 členských štátov EÚ obnovilo vnútorné schengenské hranice s cieľom presadiť cestovné obmedzenia z dôvodu pandémie COVID‑19. Ako vyplýva z časového prehľadu na ilustrácii 4, vrchol bol v apríli 2020.

Opatrenia EÚ počas pandémie COVID‑19

14 Ochrana zdravia ľudí je v kompetencii jednotlivých štátov. To znamená, že každé rozhodnutie o zavedení cestovných obmedzení a ich vymáhaní prostredníctvom hraničných kontrol prináleží národným vládam. Komisia je však zodpovedná za monitorovanie toho, či sú tieto obmedzenia v súlade s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa slobody pohybu.

15 Popri presadzovaní všeobecného záujmu Únie by Komisia mala aj podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali byť v úzkom kontakte s Komisiou a prijímať koordinované politiky a programy v oblasti zdravia¹². Na tento účel Komisia prijala rôzne iniciatívy pozostávajúce z usmernení, oznámení a návrhov odporúčaní Rady EÚ, ktoré majú za cieľ podporiť koordináciu postupov jednotlivých členských štátov.

16 Komisia tiež vyvinula nástroje na uľahčenie bezpečného a voľného pohybu osôb a na zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID‑19 pre občanov. Napríklad portál Re-open EU¹³, prevádzkovaný Spoločným výskumným centrom, je nástroj, ktorého účelom je konsolidovať základné informácie o hraniciach, dostupných spôsoboch dopravy, cestovných obmedzeniach a opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti v rámci EÚ. Komisia navrhla a – spolu s členskými štátmi – vyvinula digitálny COVID preukaz EÚ¹⁴ s cieľom podporiť koordinovanejší prístup k cestovným obmedzeniam medzi členskými štátmi. Digitálny COVID preukaz EÚ predstavuje rámec pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID‑19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia, ktoré majú uľahčiť voľný pohyb počas pandémie. Komisia zriadila aj interoperabilné platformy, ktorých cieľom je uľahčiť vyhľadávanie kontaktov v celej EÚ prostredníctvom formulárov na vyhľadanie cestujúceho a aplikácií pre smartfóny.

17 Okrem Komisie v tejto oblasti pôsobí aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré je nezávislou agentúrou EÚ (t. j. nie je pod priamou kontrolou Komisie) a ktorého poslaním je posilňovať obranyschopnosť Európy proti infekčným chorobám. Realizuje široké spektrum činností vrátane dohľadu, poskytovania informácií o epidémiách a vedeckých odporúčaní.

Výzvy pre schengenský mechanizmus a jeho budúcnosť

18 Hoci schengenský priestor nikdy nezaznamenal situáciu, akou je pandémia COVID‑19, zóna cestovania bez hraníc je spochybňovaná obnovením vnútorných hraníc od roku 2015. Pandémia sa pridala k už existujúcemu napätiu spôsobenému migračnou krízou a teroristickými hrozbami, a to so sebou prináša riziko, že „dočasné kontroly na vnútorných hraniciach [sa stanú] v strednodobom horizonte čiastočne trvalými“¹⁵.

19 Na riešenie tejto situácie Komisia v júni 2021 zverejnila schengenskú stratégiu¹⁶. Kľúčové opatrenia v schengenskom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach vymedzené v stratégii zahŕňajú: i) politický a odborný dialóg s členskými štátmi, ktoré majú dlhodobo zavedené kontroly vnútorných hraníc; ii) návrh nariadenia, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc; a iii) kodifikáciu usmernení a odporúčaní vypracovaných v súvislosti s ochorením COVID‑19. V decembri 2021 Komisia uverejnila návrh zmeneného Kódexu schengenských hraníc¹⁷.

Rozsah auditu a audítorský prístup

20 Cieľom tohto auditu bolo zistiť, či Komisia prijala účinné opatrenia na ochranu práva na voľný pohyb osôb počas pandémie COVID‑19. Na zodpovedanie tejto hlavnej otázky auditu sme si položili dve podotázky:

1. Preskúmala Komisia účinne kontroly na vnútorných schengenských hraniciach a cestovné obmedzenia?
2. Uľahčila Komisia koordináciu opatrení členských štátov s cieľom zmierniť dosah kontrol na vnútorných schengenských hraniciach a cestovných obmedzení?

21 V posledných rokoch sa viaceré naše audítorské správy venovali aspektu vonkajších hraníc schengenskej stratégie: hotspotom v Grécku a Taliansku¹⁸, riadeniu migrácie (vrátane azylových a relokačných konaní)¹⁹, IT systémom²⁰, operáciám Frontexu²¹, politike v oblasti návratu a readmisie²² a podpore Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov²³.

22 Tento audit je zameraný na aspekt vnútorných hraníc v rámci schengenskej stratégie. Konkrétne sme analyzovali, ako Komisia preskúmavala kontroly na vnútorných hraniciach a cestovné obmedzenia zavedené členskými štátmi a tiež aké kroky urobila na začiatku pandémie na uľahčenie koordinácie opatrení. Predpokladáme, že tento audit prispeje do prebiehajúcej diskusie o preskúmaní schengenského systému vrátane revízie Kódexu schengenských hraníc. Audit sa týkal obdobia od marca 2020 do júna 2021 (pozri ilustráciu 5).

23 Audit sme vykonávali formou administratívnej kontroly, písomných dotazníkov a rozhovorov s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú Komisia, ECDC a Spoločné výskumné centrum. Preskúmali sme a analyzovali tieto dokumenty:

• príslušné právne predpisy EÚ vrátane smernice o voľnom pohybe a Kódexu schengenských hraníc s cieľom identifikovať hlavné regulačné požiadavky a povinnosti jednotlivých zainteresovaných strán,
• všetkých 150 oznámení členských štátov EÚ o dočasnom obnovení kontrol na vnútorných hraniciach od marca 2020 do júna 2021 a všetky dostupné ex post správy členských štátov týkajúce sa týchto oznámení,
• vzorku desiatich oznámení členských štátov a súvisiace interné dokumenty Komisie týkajúce sa kontrol na vnútorných hraniciach obnovených v rokoch 2015 až 2019. Tieto oznámenia sme analyzovali s cieľom porovnať, ako Komisia preskúmavala oznámenia o kontrolách na vnútorných hraniciach pred pandémiou COVID‑19 a po nej,
• interné dokumenty Komisie vrátane preskúmania 33 správ zo zasadnutí informačnej skupiny pre koronavírus (pozri bod 69) a monitorovania dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach a cestovných obmedzení.

Okrem toho sme sa stretli so zástupcami šiestich národných zastúpení pri EÚ, ktoré boli vybrané tak, aby sa zaistilo vyvážené geografické pokrytie (Belgicko, Dánsko, Nemecko, Litva, Portugalsko a Slovinsko).

24 Rozsah auditu je zameraný na perspektívu občanov EÚ pri cestovaní v rámci EÚ. Osobitné práva štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane práva požiadať o medzinárodnú ochranu a o azyl v EÚ neboli súčasťou auditu. Audit sa nevzťahoval ani na krajiny schengenského priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko).

Pripomienky

Dohľad Komisie nad opatreniami členských štátov bol obmedzený a sťažený právnym rámcom

25 V nasledujúcich bodoch analyzujeme, či:

1. Komisia riadne preskúmavala dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach členskými štátmi počas pandémie COVID‑19. To zahŕňalo nielen hraničné kontroly aktivované z dôvodu pandémie, ale aj kontroly zavedené v dôsledku predchádzajúcej migračnej krízy a bezpečnostných hrozieb, ktoré boli v čase pandémie stále v platnosti. Ďalej sme preskúmali, či Komisia v plnej miere využila možnosti, ktoré jej ponúka právny rámec na vymoženie dodržiavania právnych predpisov EÚ členskými štátmi;
2. Komisia systematicky a včas posudzovala, či sú cestovné obmedzenia zavedené členskými štátmi v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ. Okrem toho sme preskúmali, či Komisia prijala opatrenia, keď v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje tento audit, zistila možné prípady nesúladu.

Komisia obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach riadne nepreskúmavala

26 V schengenských právnych ustanoveniach sa vymedzujú prísne dôvody, maximálne trvanie a procedurálne požiadavky na obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach. Dôkazné bremeno spočíva na členských štátoch, ktoré musia preukázať, že neexistujú žiadne (lepšie) alternatívy ako hraničné kontroly a že ich použitie je odôvodnené ako krajná možnosť. O obnovení vnútorných hraníc sú členské štáty povinné informovať Komisiu. Oznámenia musia byť zaslané včas a musia obsahovať všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na posúdenie.

27 Ak oznámenie členského štátu neobsahuje dostatočné informácie, Komisia by mala požiadať o ďalšie podrobnosti. Ak má Komisia pochybnosti o súlade určitej kontroly na vnútorných hraniciach s právnymi predpismi EÚ, môže vydať stanovisko, v ktorom verejne vyjadrí svoj postoj. Navyše ak má Komisia obavy, či je dané opatrenie primerané a nevyhnutné, „vydá na tento účel stanovisko“ (pozri body 06 – 08 a ilustráciu 1).

Hraničné kontroly zavedené pred pandémiou

28 Rada odporučila²⁴ Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švédsku, ktoré boli vážne zasiahnuté migračnou krízou a bezpečnostnými hrozbami, aby si ponechali primerané dočasné kontroly hraníc, a to maximálne na obdobie šiestich mesiacov. Toto odporúčanie bolo zopakované trikrát (v novembri 2016 a vo februári a v máji 2017²⁵) do novembra 2017.

29 Analyzovali sme vzorku oznámení o kontrolách na vnútorných hraniciach vydaných v rokoch 2015 až 2019 s cieľom porovnať, ako ich Komisia preskúmavala pred pandémiou COVID‑19 a po nej (pozri prílohu I). Zistili sme, že štyri z desiatich preskúmaných oznámení (vydaných od novembra 2017) neobsahovali dostatočné informácie na to, aby mohla Komisia posúdiť primeranosť príslušných opatrení súvisiacich s kontrolami na hraniciach. Predovšetkým v nich chýbalo odôvodnenie dokazujúce, že boli skutočne poslednou možnosťou a iná alternatíva neexistovala. Hoci Komisia požiadala vo všetkých štyroch prípadoch členské štáty o dodatočné informácie, odpovede, ktoré dostala, stále nestačili na dôkladné posúdenie.

30 Aj od roku 2020 je obsah oznámení členských štátov týkajúcich sa migrácie alebo bezpečnostných hrozieb nedostatočný na to, aby mohla Komisia posúdiť proporcionalitu hraničných kontrol (pozri body 37 a 38). Avšak vzhľadom na výrazný nárast počtu oznámení súvisiacich s ochorením COVID‑19 Komisia prestala žiadať o dodatočné informácie.

31 Podľa Kódexu schengenských hraníc sa kontroly na vnútorných hraniciach môžu obnoviť najviac na dva roky. Päť členských štátov (Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a Švédsko) toto obdobie prekročilo tým, že každé dva roky zmenili právne zdôvodnenie, alebo tvrdením, že nové oznámenie predstavuje novú hraničnú kontrolu (a nie predĺženie existujúcej kontroly). Napriek tomu Komisia vydala len jedno kladné spoločné stanovisko k proporcionalite a nevyhnutnosti kontrol na vnútorných hraniciach, a to v októbri 2015 pre Rakúsko a Nemecko²⁶.

32 Všetky členské štáty sú povinné predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o vykonávaní hraničných kontrol do štyroch týždňov od ich zrušenia²⁷. No päť členských štátov s dlhodobými kontrolami hraníc spomenutých v bode 31 stále nepredložilo ex post správu ani šesť rokov po ich obnovení. Komisia nepodnikla žiadne kroky na získanie informácií o vykonávaní týchto kontrol.

33 Komisia nepovažuje rozsah a trvanie dlhodobých kontrol na vnútorných hraniciach ani za primerané ani za nevyhnutné²⁸. Komisia má mandát a povinnosť monitorovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ a konať v prípadoch možného nesúladu (pozri bod 14). Môže iniciovať postupy v prípade nesplnenia povinnosti, to však zatiaľ neurobila ani napriek obavám, že kontroly na vnútorných hraniciach nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ.

34 Komisia sa namiesto toho rozhodla pre tzv. mäkké opatrenia, t. j. dialóg s členskými štátmi a koordináciu, avšak bez zjavných výsledkov, keďže kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré boli obnovené pred viac ako šiestimi rokmi, sa vykonávajú naďalej. V schengenskej stratégii z júna 2021 Komisia vyjadrila zámer využiť právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, v prípadoch, keď členské štáty neprimerane predlžujú kontroly na vnútorných hraniciach.

Hraničné kontroly v súvislosti s pandémiou COVID‑19

35 Hoci v Kódexe schengenských hraníc sa ohrozenie verejného zdravia výslovne neuvádza ako dôvod na zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach, Komisia vzhľadom na pandémiu COVID‑19 akceptovala, že ohrozenie verejného zdravia by mohlo predstavovať hrozbu pre verejný poriadok, čo by členskému štátu umožnilo opätovne zaviesť takéto kontroly. V takom prípade však členský štát musí splniť prísnu požiadavku, a to že kontrola vnútorných hraníc musí byť nielen krajným riešením, ale musí byť aj primeraná a časovo obmedzená.

36 Zatiaľ čo pri hraničných kontrolách možno overiť základné dôvody cesty, spolu s dokladmi o testovaní a registrácii na absolvovanie karantény (nie však o samotnej karanténe), iné kontroly by mohla vykonávať polícia²⁹ alebo zdravotníci³⁰ (napr. meranie teploty), a aby sa obmedzilo šírenie vírusu, nemuseli by sa robiť pri hraničných kontrolách.

37 Preskúmali sme všetkých 150 oznámení členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach, ktoré predložili Komisii v období od marca 2020 do júna 2021. 135 z nich sa týkalo výlučne ochorenia COVID‑19, šesť ochorenia COVID‑19 a migrácie alebo bezpečnosti a zvyšných deväť migrácie a/alebo bezpečnosti (pozri bod 30). Z nášho preskúmania vyplýva, že vo všetkých oznámeniach boli uvedené dátumy, trvanie i rozsah hraničných kontrol. Neobsahovali však dostatočné dôkazy (podložené komplexnými štatistickými údajmi a komparatívnou analýzou rôznych alternatív k hraničným kontrolám), ktoré by preukazovali, že hraničné kontroly boli skutočne poslednou možnosťou. Navyše často sa v nich neuvádzal zoznam povolených hraničných priechodov, na ktoré sa kontroly budú vzťahovať. Podrobnosti pozri na ilustrácii 6.

38 Pri našom preskúmaní sme zistili rovnaké problémy ako v súvislosti s oznámeniami týkajúcimi sa migračnej krízy a bezpečnostných hrozieb pred pandémiou COVID‑19 (pozri bod 29). Hoci informácie, ktoré poskytli členské štáty, neboli dostatočné, Komisia od vypuknutia pandémie COVID‑19 nepožiadala o dodatočné informácie ani nevydala žiadne stanovisko tak, ako sa to vyžaduje v článku 27 Kódexu schengenských hraníc. Dospeli sme k záveru, že tento nedostatok základných informácií od členských štátov ovplyvnil schopnosť Komisie vykonávať dôkladnú právnu analýzu jednotlivých opatrení súvisiacich s kontrolami na hraniciach.

39 Komisia navyše nemá spoľahlivý systém monitorovania, prostredníctvom ktorého by zisťovala prípady, keď boli hraničné kontroly zavedené, no členské štáty ju o nich neinformovali. Počas auditu Komisia uviedla, že o takýchto prípadoch nevie, no v rámčeku 1 uvádzame dva príklady, ktoré sme zistili my.

40 Komisia nedostala všetky ex post správy, ktoré jej mali byť zaslané do štyroch týždňov od ukončenia kontrol na vnútorných hraniciach (pozri aj bod 32). V tabuľke 1 sú uvedené členské štáty, ktoré nepredložili ex post správy o kontrolách na vnútorných hraniciach súvisiacich s pandémiou COVID‑19. Komisia neposkytla dôkazy o tom, že tieto členské štáty požiadala, aby zaslali chýbajúce oznámenia alebo ex post správy.

41 Z nášho preskúmania všetkých 12 ex post správ, ktoré Komisia dostala za obdobie od marca 2020 do júna 2021, vyplýva, že správy sa výrazne líšia – od všeobecných vyhlásení po podrobné štatistiky, ale väčšina z nich nespĺňala v plnej miere právne požiadavky týkajúce sa posúdenia proporcionality³¹. Desať z 12 správ sa tomu aspektu nevenovalo dostatočne, ale len veľmi stručne a všeobecne (pozri rámček 2). Len v troch správach sa spomínalo použitie možných alternatívnych opatrení, ale tiež len veľmi stručne.

42 Žiadna zo správ neobsahovala opis opatrení zavedených na zabezpečenie súladu so zásadou nediskriminácie, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Hoci sa to v Kódexe schengenských hraníc výslovne nevyžaduje, táto informácia je relevantná pre posúdenie zákonnosti hraničných kontrol zavedených s cieľom presadiť obmedzenia vo forme zákazu cestovania na základe štátnej príslušnosti alebo pobytu (pozri rámček 3).

43 A napokon pokiaľ ide o komplexné každoročné informovanie o celkovej implementácii schengenského priestoru (vrátane vykonávania kontrol na vnútorných hraniciach a postojov Komisie k ich odôvodneniu), Komisia nevydala výročnú správu o fungovaní priestoru bez vnútorných hraníc od roku 2015³².

44 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby vykonávala primeranú kontrolu uplatňovania schengenského acquis, využila svoju právomoc požiadať členské štáty o dodatočné informácie a zlepšila podávanie správ Európskemu parlamentu o tom, ako vykonáva svoje právomoci podľa zmlúv³³.

45 Na ilustrácii 7 sú uvedené nedostatky, ktoré sme zistili v súvislosti s preskúmaniami Komisie týkajúcimi sa vnútorných schengenských hraníc.

Komisia dohliada nad cestovnými obmedzeniami, jej prácu však sťažujú limity právneho rámca

46 Členské štáty reagovali na pandémiu zavedením cestovných obmedzení z dôvodu ochrany verejného zdravia (pozri bod 10). Zistili sme, že Komisia celkovo nemá spoľahlivý právny rámec na posúdenie toho, či sú cestovné obmedzenia členských štátov v súlade s právom EÚ. Hlavnými dôvodmi sú tieto:

• podstatné právomoci a výsady členských štátov v oblasti verejného zdravia podľa práva EÚ, ktorá nepatrí do výlučnej alebo spoločnej právomoci EÚ³⁴, a skutočnosť, že členské štáty si určujú vlastné politiky v oblasti zdravia³⁵,
• v smernici o voľnom pohybe³⁶ sa pre členské štáty nestanovuje povinnosť oznamovať Komisii opatrenia, ktoré podľa tejto smernice prijímajú, ani o nich podávať správy. Dôvodom je fungovanie smernice o voľnom pohybe vo všeobecnosti, podľa ktorého sa obmedzenia voľného pohybu uplatňujú na základe individuálneho posúdenia a podliehajú súdnej kontrole. Keďže táto povinnosť neexistuje, členské štáty sa môžu samy rozhodnúť, či budú Komisiu informovať o prijatých opatreniach vrátane cestovných obmedzení, a o tom, akú formu budú mať tieto správy. Tým sa zvyšuje riziko, že informácie o cestovných obmedzeniach, ktoré Komisia dostane, nebudú úplné,
• nezáväzný charakter odporúčaní Rady³⁷, ktoré sú hlavným politickým dokumentom pre koordinovaný prístup k obmedzeniam voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID‑19, a teda zahŕňajú spoločné zásady, na ktorých sa dohodli členské štáty v súvislosti so zavádzaním cestovných obmedzení,
• bezprecedentný charakter pandémie COVID‑19 a jej rýchly vývoj.

47 Okrem toho jediným nástrojom, ktorý má Komisia na zabezpečenie toho, aby boli cestovné obmedzenia v súlade s právom na voľný pohyb, je postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý v kontexte pandémie nie je vhodný. Dôvodom je dĺžka súdnych konaní (ktoré často trvajú niekoľko rokov na Európskom súdnom dvore), ako aj krátkodobý a často sa meniaci charakter opatrení, ktoré členské štáty prijímajú počas pandémie. Súdny dvor v rozsudkoch³⁸ v minulosti rozhodol, že postup v prípade nesplnenia povinnosti sa stáva neprípustným, keď porušenie pravidiel zanikne. Keďže je veľmi nepravdepodobné, že opatrenia, o ktorých sa Komisia v súčasnosti domnieva, že nie sú v súlade s právnymi predpismi, budú v platnosti aj o niekoľko rokov, znamená to, že členský štát, ktorý predpisy nedodržal, nebude sankcionovaný.

48 Pri monitorovaní cestovných obmedzení zavedených členskými štátmi Komisia využívala niekoľko zdrojov informácií, napríklad vnútroštátne právne predpisy uverejnené na vládnych webových sídlach, priamy kontakt s členskými štátmi, informácie v médiách alebo sťažnosti na konkrétne problémy z iných členských štátov, od občanov alebo organizácií.

49 V rámci obmedzení právneho rámca z dôkazov, ktoré sme získali, vyplýva, že Komisia posudzovala cestovné obmedzenia, keď o nich dostala oznámenie, systematicky a včas. Zistili sme však, že údaje oznamované členskými štátmi často neboli porovnateľné a niektoré informácie chýbali. Pre Komisiu bolo preto ťažšie získať včas jasný obraz o cestovných obmedzeniach zavedených členskými štátmi a plniť si povinnosti súvisiace s monitorovaním dodržiavania právnych predpisov (pozri príklad v rámčeku 4).

50 Ťažkosti mala nielen Komisia, ale aj ECDC. V odporúčaní Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID‑19⁴⁰ sa od ECDC vyžaduje, aby každý týždeň zverejňovala mapy rizikových oblastí. Prostredníctvom týchto máp⁴¹ sa komunikujú údaje o prenose ochorenia COVID‑19 v rôznych oblastiach a členským štátom majú pomôcť pri prijímaní rozhodnutí o voľnom pohybe. V odporúčaní Rady sa od členských štátov vyžadovalo, aby údaje na regionálnej úrovni nahlasovali každý týždeň. Po šiestich mesiacoch (v máji 2021) túto požiadavku stále ešte nesplnilo 12 členských štátov.

Napriek úsiliu Komisie a ECDC boli opatrenia členských štátov väčšinou nekoordinované

51 Keďže EÚ nemala zavedený rámec pre núdzové situácie v oblasti zdravia, členské štáty museli rýchlo reagovať na neustále sa vyvíjajúcu zdravotnú situáciu. Hoci zodpovednosť za uplatňovanie cestovných obmedzení v reakcii na pandémiu COVID‑19 nesú výlučne členské štáty, Komisia má mandát spolupracovať s členskými štátmi s cieľom uľahčiť koordinovaný prístup k týmto obmedzeniam, aby sa minimalizoval vplyv na cezhraničné cestovanie v rámci EÚ (pozri bod 15).

52 V tejto časti skúmame, či:

1. Komisia a ECDC včas vydali relevantné usmernenia, stanoviská a odporúčania s cieľom uľahčiť koordináciu opatrení členských štátov, a prispôsobili ich tak, aby zohľadňovali najnovší vývoj;
2. snahy Komisie a ECDC viedli k jednotnejšiemu a lepšie koordinovanému uplatňovaniu cestovných obmedzení a riadeniu vnútorných hraníc členskými štátmi.

Komisia a ECDC vydali včas relevantné usmernenia s cieľom uľahčiť koordináciu na úrovni EÚ

Komisia

53 Od začiatku pandémie Komisia vydala pre členské štáty rozsiahle usmerňujúce dokumenty vo forme oznámení, usmernení a návrhov odporúčaní Rady. Týkali sa rôznych aspektov slobody pohybu a opatrení súvisiacich s ochorením COVID‑19 (pozri prílohu II).

54 Pokiaľ ide o usmernenia EÚ týkajúce sa kontroly hraníc, Komisia sa zamerala na dve hlavné oblasti – na zákaz ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (vonkajšie hranice), a na usmernenia o riadení hraníc (vnútorné hranice) a následné oznámenie o postupnom rušení hraničných kontrol. Usmernenie týkajúce sa zákazu cestovania do EÚ, ktoré nie je nevyhnutné, nespadá do rozsahu tohto auditu (pozri bod 22).

55 Usmernenia o riadení hraníc boli uverejnené 16. marca 2020⁴² v prvých dňoch pandémie a týkali sa hlavných aspektov riadenia hraníc (t. j. opatrení na kontrolu vnútorných a vonkajších hraníc, opatrení súvisiacich so zdravím a prepravy tovaru). Tieto usmernenia pripomenuli členským štátom základné právne zásady vrátane proporcionality a nediskriminácie a obsahovali osobitnú časť o kontrolách na vnútorných hraniciach, v ktorej sa pripúšťa, že takéto kontroly by mohli byť obnovené „v mimoriadne kritickej situácii“⁴³ v reakcii na pandémiu COVID‑19. Toto usmernenie považujeme za dobre načasované a relevantné.

56 V usmernení Komisie sme však našli tieto nedostatky:

• usmernenia z marca 2020 neobsahovali podrobné rady o tom, ako by členské štáty mohli zabezpečiť (a preukázať), že ich hraničné kontroly sú v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality v špecifickom kontexte pandémie,
• chýbali praktické usmernenia vrátane osvedčených postupov v oblasti riadenia hraníc počas pandémie. Napríklad Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže, ktorá slúži ako poradca pre príslušníkov pohraničnej stráže pri vykonávaní činností spojených s kontrolou hraníc⁴⁴, nebola aktualizovaná tak by sa v nej zohľadnila pandémia (okrem začlenenia osvedčenia pre pracovníkov v medzinárodnej doprave),
• niektoré pojmy použité v usmernení neboli dobre definované v kontexte pandémie. V usmerneniach pre riadenie hraníc z marca 2020 sa ako potenciálna alternatíva k hraničným kontrolám spomínajú zdravotné kontroly, o ktorých Komisia nemusí byť informovaná⁴⁵. No rozdiel medzi hraničnými kontrolami a zdravotnými kontrolami na hraniciach nebol v kontexte pandémie COVID‑19 jasne vymedzený. Vzniká tak riziko, že členské štáty môžu vykonávať zdravotné kontroly, ktoré sú de facto hraničnými kontrolami, ale ktoré sa Komisii neoznamujú,
• pojem „uzavretie hraníc“ sa v usmerneniach Komisie a ECDC a v odporúčaniach Rady tiež často používa. Tento pojem v skutočnosti nie je vymedzený v Kódexe schengenských hraníc a pre širokú verejnosť cestujúcu v rámci schengenského priestoru je potenciálne zavádzajúci, pretože hranice vo vnútri EÚ neboli úplne zatvorené. Obmedzený bol len vstup (a niekedy vycestovanie) alebo boli dočasne zatvorené určité hraničné priechody.

57 Okrem usmernení pre riadenie hraníc Komisia vydala aj rozsiahle pokyny k rôznym aspektom slobody pohybu (pozri prílohu II). To zahŕňalo konkrétne otázky týkajúce sa pracovníkov a sezónnych zamestnancov, tzv. zelené jazdné pruhy (dostupnosť tovaru a základných služieb), dopravné služby a prepojenosť, prevádzku leteckej nákladnej dopravy, repatriáciu a cestovné opatrenia pre námorníkov, cestujúcich a iné osoby na palube lodí, cestovný ruch, závažné cezhraničné ohrozenie zdravia a používanie rýchlych antigénových testov.

58 Obzvlášť dôležité boli návrhy Komisie týkajúce sa odporúčaní Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID‑19⁴⁶. V týchto dokumentoch členské štáty schválili spoločné kritériá posudzovania regionálnych epidemiologických podmienok. Takisto sa dohodli, že budú používať spoločnú farebnú mapu regiónov a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru: od zelenej po žltú a červenú podľa miery oznamovania počtu prípadov a testov na COVID‑19 a percentuálneho podielu pozitívnych testov. Potreba prispôsobiť sa meniacej sa situácii bola zohľadnená v dvoch aktualizáciách prijatých vo februári a v júni 2021⁴⁷.

59 Komisia rýchlo zareagovala aj v snahe poskytnúť podporu pri riešení otázok týkajúcich sa voľného pohybu osobitných kategórií osôb, konkrétne pracovníkov v doprave a sezónnych zamestnancov. Už v marci 2020 vydala praktické usmernenia na podporu zásady, že všetky vnútorné hranice EÚ by mali zostať otvorené pre nákladnú dopravu a že dodávateľské reťazce pre základné výrobky musia byť zaručené⁴⁸. V júli 2020 Komisia vydala podobné usmernenia na podporu sezónnych pracovníkov⁴⁹.

60 Jedným z hlavných úspechov Komisie v tejto oblasti bolo vytvorenie koncepcie tzv. zelených jazdných pruhov v marci 2020⁵⁰, čím sa zabezpečil nepretržitý tok tovaru v celej EÚ a voľný pohyb pracovníkov v doprave, ktorých zasiahlo obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach, najmä v prvých dňoch pandémie. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zriadila sieť národných kontaktných miest pre dopravu, ktorá sa ukázala ako účinný nástroj na spustenie rýchlych a koordinovaných opatrení medzi ministerstvami dopravy a Komisiou (pozri rámček 5).

61 15. júna 2020 Komisia spustila webovú platformu (Re-open EU⁵¹) na podporu bezpečného obnovenia cestovania a cestovného ruchu v celej Európe. Platforma je založená na informáciách, ktoré krajiny EÚ dobrovoľne poskytujú o cestovných obmedzeniach a opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti, a jej cieľom je obnoviť dôveru v cestovanie v EÚ tým, že občanov informuje o obmedzeniach, ktoré platia v jednotlivých členských štátoch, a uľahčiť im tak plánovanie ciest⁵².

62 Hoci ide zo strany EÚ o veľmi pozitívnu iniciatívu, jej úspech závisí od spolupráce členských štátov. Členské štáty by mali predovšetkým pravidelne poskytovať oficiálne informácie, ktoré sú úplné a aktuálne. Túto záležitosť sme spomenuli aj v osobitnej správe o právach cestujúcich v leteckej doprave počas pandémie COVID‑19⁵³.

63 K 5. júlu 2021 (t. j. viac ako rok po spustení platformy Re-open EU) deväť členských štátov (Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko a Švédsko) stále neposkytovalo aktualizované informácie. V tejto súvislosti hrozí, že občania EÚ môžu mať pochybnosti o užitočnosti nástroja, keď sa na hraniciach stretnú s problémami, pretože informácie, ktoré použili na plánovanie svojej cesty, boli nesprávne alebo neaktuálne.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb

64 Počas obdobia, na ktoré sa vzťahoval náš audit, ECDC uverejnilo 27 posúdení rizík/hrozieb a viac ako 70 usmernení a technických správ o pandémii. Svoje prvé usmernenia o cestovaní vydalo v máji 2020. ECDC prispelo aj k vypracovaniu usmernení Komisie k hraničným kontrolám a cestovným obmedzeniam.

65 V máji 2020 ECDC vydalo usmernenie, v ktorom sa uvádza, že uzavretie hraníc by mohlo oddialiť zavlečenie vírusu do krajiny. Takéto zatváranie by však muselo byť takmer úplné a muselo by sa realizovať rýchlo už v počiatočných fázach epidémie, čo by podľa ECDC bolo uskutočniteľné len v určitých kontextoch (napr. v prípade malých izolovaných ostrovných národov)⁵⁴. V praxi sa však členské štáty nie vždy riadili týmto usmernením a hraničné kontroly obnovili aj medzi prepojenými krajinami v rámci schengenského priestoru. V rámčeku 6 sa uvádza príklad výziev pre účinnosť kontrol pozemných hraníc v takýchto prípadoch.

66 V novembri 2020 ECDC vypracovalo strategickú analýzu a analýzu výkonnosti svojej reakcie na pandémiu COVID‑19⁵⁵, v ktorej sa pomocou prieskumov a cieľových skupín analyzovala využiteľnosť výstupov ECDC súvisiacich s ochorením COVID‑19. V dokumente sa dospelo k záveru, že usmernenia centra mohli byť praktickejšie a realizovateľnejšie.

67 ECDC nezbiera podrobné informácie s cieľom overiť, ako krajiny uplatňujú jeho usmernenie, pretože takúto povinnosť nemá.

68 Keďže ECDC nemá regulačné právomoci, jeho usmernenia nie sú pre členské štáty záväzné⁵⁶. Opiera sa najmä o údaje poskytnuté vnútroštátnymi orgánmi, keďže nemá vlastné právomoci, na základe ktorých by mohlo preskúmať alebo zbierať informácie pri zdroji. Skutočnosť, že členské štáty majú odlišné stratégie dohľadu a testovania, centru sťažovalo porovnávanie epidemiologickej situácie v EÚ, a táto prekážka mohla ohroziť užitočnosť jeho usmernení.

Členské štáty uplatňovali nekoordinované prístupy k obmedzeniam na vnútorných hraniciach a k cestovným obmedzeniam v reakcii na pandémiu COVID‑19

69 Vykonávanie usmernení Komisie vnútroštátnymi orgánmi monitorovala ad hoc pracovná skupina, ktorú zriadila a viedla Komisia: informačná skupina pre koronavírus (CIG). Cieľom skupiny bolo identifikovať problémy a diskutovať o nich na technickej úrovni. Skupina v období od februára do septembra 2020 zasadla 33-krát.

70 Zo všetkých 33 správ zo zasadnutí, ktoré sme preskúmali, jasne vyplýva, že Komisia vynaložila veľké úsilie o koordináciu opatrení členských štátov. O vykonávaní usmernení EÚ na vnútroštátnej úrovni sa diskutovalo na každom zasadnutí, pričom členské štáty informovali o opatreniach, ktoré prijali. Komisia opakovane hovorila o všeobecných zásadách práva EÚ a zdôraznila potrebu lepšej koordinácie.

71 Zo správ zo zasadnutia skupiny CIG a z verejných konzultácií v súvislosti so schengenskou stratégiou tiež vyplýva, že členské štáty CIG rešpektovali. No aj napriek tomuto kladnému hodnoteniu CIG slúžila najmä ako platforma na výmenu informácií. Snaha Komisie vykompenzovať chýbajúcu štruktúru krízového riadenia zriadením skupiny neviedla k jednotnému a koordinovanému prístupu k riadeniu vnútorných hraníc členskými štátmi. Dôkazom toho sú odlišné prístupy ku kontrolám na vnútorných hraniciach v reakcii na pandémiu COVID‑19 v krajinách schengenského priestoru (pozri ilustráciu 3).

72 Zo zápisníc, ktoré sme preskúmali, vyplýva aj to, že skupina čelila komunikačným problémom. Niekoľko členských štátov zaviedlo nové hraničné kontroly a cestovné obmedzenia bez toho, aby o tom informovali ostatných členov skupiny, hoci sa predtým dohodli, že budú ostatné strany informovať predtým, ako zavedú akékoľvek nové opatrenia.

73 Analyzovali sme aj dokumenty mapujúce situáciu na vnútorných hraniciach, ktoré Komisia vypracovala vo februári, v marci a máji (a čiastočne aktualizovala v júni) 2021. Naša analýza bola zameraná na tieto štyri aspekty: povinná karanténa, povinné testovanie, zákazy vstupu a/alebo vycestovania a využívanie máp ECDC pri rozhodovaní. To slúžilo ako základ pre zjednodušený prehľad, ktorý znázorňoval opatrenia členských štátov v priebehu času (pozri ilustráciu 8).

74 S cieľom ilustrovať výzvy, ktorým čelili občania EÚ pri cestovaní v rámci EÚ, sme vykonali analýzu minimálnych podmienok vstupu z 21. júna 2021, z ktorej vyplýva, že členské štáty zaviedli širokú škálu postupov, od pomerne otvoreného prístupu až po pomerne reštriktívne opatrenia (pozri ilustráciu 9).

75 Z ilustrácie 8 a ilustrácie 9 vyplýva, že napriek úsiliu Komisie o uľahčenie koordinovaných opatrení boli cestovné obmedzenia zavedené členskými štátmi nekoordinované a tvorili nesúrodý súbor opatrení, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšili.

Závery a odporúčania

76 Dospeli sme k záveru, že hoci Komisia monitorovala obmedzenia voľného pohybu zavedené členskými štátmi počas pandémie COVID‑19, obmedzenia právneho rámca jej sťažovali úlohu vykonávať dohľad. Komisia okrem toho neuskutočnila náležité preskúmania s cieľom uistiť sa, že kontroly na vnútorných hraniciach sú v súlade so schengenskými právnymi predpismi. Napriek niekoľkým relevantným iniciatívam EÚ boli opatrenia členských štátov v boji proti ochoreniu COVID‑19 väčšinou nekoordinované.

77 Zistili sme, že oznámenia členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach dostatočne nedokazovali, že kontroly boli krajným a primeraným riešením a že ich trvanie bolo obmedzené. Komisia však od vypuknutia pandémie COVID‑19 nepožiadala členské štáty o dodatočné informácie, ani nevydala žiadne stanovisko k ich oznámeniam. Ďalej sme zistili prípady hraničných kontrol, ktoré neboli oznámené Komisii. Domnievame sa, že tento nedostatok základných informácií od členských štátov ovplyvnil schopnosť Komisie vykonať dôkladnú analýzu toho, do akej miery boli opatrenia týkajúce sa kontroly hraníc v súlade so schengenskými právnymi predpismi (pozri body 26 – 31 a 35 – 39).

78 Od členských štátov sa vyžaduje, aby predložili ex post správu o vykonávaní dočasných hraničných kontrol a okrem iných aspektov posúdili, nakoľko účinné a primerané bolo obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach. Hoci deväť členských štátov nesplnilo povinnosť predložiť ex post správu, nenašli sme žiadny dôkaz o tom, že by ich Komisia požiadala o predloženie chýbajúcich správ (pozri body 32 a 40 – 42).

79 Z nášho preskúmania všetkých ex post správ, ktoré Komisia dostala od roku 2020, vyplýva, že sa značne líšia – od všeobecných vyhlásení až po podrobné štatistiky. Desať z 12 dostupných správ sa dostatočne podrobne nezaoberalo proporcionalitou uplatnených opatrení. Len v troch správach sa stručne spomínalo prípadné použitie alternatívnych opatrení (pozri body 41 – 42).

80 Komisia má mandát a povinnosť konať v prípadoch potenciálneho nedodržania predpisov. Môže iniciovať postupy v prípade nesplnenia povinnosti, to však zatiaľ neurobila ani napriek obavám, že dlhodobé kontroly na vnútorných hraniciach v reakcii na migráciu a bezpečnostné hrozby nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Komisia sa namiesto toho rozhodla pre mäkké opatrenia a koordináciu, avšak bez zjavných výsledkov, keďže kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré boli obnovené pred viac ako šiestimi rokmi, sa vykonávajú naďalej (pozri body 33 – 34 a 43 – 45).

Odporúčanie 1 – Dôkladne preskúmavať kontroly na vnútorných hraniciach

S ohľadom na návrh na zmenu Kódexu schengenských hraníc a na priestor na voľné uváženie, ktorý má Komisia k dispozícii, by pri posudzovaní kontrol na vnútorných hraniciach mala Komisia náležite využívať nástroje na monitorovanie súladu a v rámci toho:

1. požiadať členské štáty o dodatočné informácie, ak ich oznámenia a/alebo ex post správy neobsahujú dostatočné dôkazy o primeranosti hraničných kontrol;
2. vydávať stanoviská o proporcionalite, keď existujú obavy, že pri hraničných kontrolách táto zásada nie je dodržaná;
3. systematicky monitorovať, či všetky krajiny schengenského priestoru zasielajú v lehotách stanovených v právnych predpisoch oznámenia o kontrolách na vnútorných hraniciach a správy o ich vykonávaní;
4. vyžadovať, aby členské štáty každoročne podávali správy o vykonávaní prebiehajúcich dlhodobých hraničných kontrol;
5. a iniciovať konanie na presadenie práva v prípade dlhodobého nesúladu so schengenskými právnymi predpismi.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2023

81 Členské štáty zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach s cieľom presadiť rôzne cestovné obmedzenia v reakcii na pandémiu COVID‑19. Komisia síce zodpovedá za monitorovanie súladu týchto obmedzení so zásadou voľného pohybu, my sme však zistili, že limity právneho rámca sťažovali jej prácu v tejto oblasti. Okrem toho dĺžka súdnych konaní a krátkodobý a premenlivý charakter opatrení, ktoré členské štáty prijali počas pandémie, znamenajú, že postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je jediným nástrojom, ktorý má Komisia na presadenie práva na voľný pohyb počas pandémie COVID‑19, nie je vhodný (pozri body 46 – 47).

82 O cestovných obmedzeniach, na rozdiel od kontrol na vnútorných hraniciach, neboli členské štáty povinné informovať Komisiu. Komisia získala informácie od členských štátov, no nie vždy boli úplné alebo porovnateľné (pozri body 48 – 49).

Odporúčanie 2 – Zefektívniť zber údajov o cestovných obmedzeniach

Komisia by mala zefektívniť zber informácií od členských štátov o zdôvodnení proporcionality a nediskriminácie ich cestovných obmedzení, a ak tieto informácie nie sú dostatočné, poskytnúť usmernenie.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2022

83 Komisia vydala včas relevantné usmernenia na uľahčenie koordinácie kontrol na vnútorných hraniciach. V usmerneniach však chýbali praktické podrobnosti o tom, ako by mali členské štáty preukázať dodržanie zásad proporcionality a nediskriminácie, ako aj príklady osvedčených postupov v spôsobe riadenia vnútorných hraníc počas pandémie COVID‑19. Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže, ktorá slúži ako poradca pre príslušníkov pohraničnej stráže pri vykonávaní hraničných kontrol, nebola aktualizovaná tak by sa v nej zohľadnila pandémia (pozri body 53 – 56).

Odporúčanie 3 – Poskytnúť ľahšie realizovateľné usmernenia k vykonávaniu kontrol na vnútorných hraniciach

Komisia by mala poskytnúť podrobnejšie a ľahšie realizovateľné usmernenia k vykonávaniu kontrol na vnútorných hraniciach počas pandémie, a to:

1. aktualizáciou Praktickej príručky pre príslušníkov pohraničnej stráže, s doplnením príkladov osvedčených postupov v spôsobe riadenia vnútorných hraníc;
2. vysvetlením rozdielu medzi hraničnými kontrolami a zdravotnými kontrolami v kontexte pandémie COVID‑19.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2022

84 Komisia začala realizovať aj dôležité iniciatívy na koordináciu opatrení zasahujúcich do slobody pohybu. Z postupov členských štátov však vyplýva, že ešte aj rok od začiatku pandémie boli reakcie väčšinou nekoordinované a nie vždy boli v súlade s usmerneniami Komisie a odporúčaniami Rady (pozri body 57 – 60 a 69 – 75).

85 Komisia zriadila webovú platformu na podporu bezpečného obnovenia cestovania a cestovného ruchu v celej Európe (Re-open EU). No k 5. júlu 2021 (t. j. viac ako rok od spustenia platformy Re-open EU) deväť členských štátov stále neposkytovalo aktualizované informácie. V tejto súvislosti hrozí, že občania EÚ budú mať pochybnosti o užitočnosti tohto nástroja, keď sa na hraniciach stretnú s problémami, pretože informácie, ktoré použili na plánovanie svojej cesty, boli nesprávne alebo neaktuálne. V osobitnej správe o právach cestujúcich v leteckej doprave počas pandémie COVID‑19 sme odporučili, aby Komisia do konca roka 2022 prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali na platforme Re-open EU včasné a spoľahlivé informácie (pozri body 61 – 62).

86 Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) uverejnilo od začiatku pandémie množstvo usmerňujúcich dokumentov a technických správ a prispelo aj k vypracovaniu usmernení Komisie. No aj ECDC vo vlastnej internej analýze dospelo k záveru, že jeho usmernenia by mohli byť praktickejšie a ľahšie realizovateľné. ECDC komplexne neposudzuje, či sú jeho usmernenia užitočné a či majú potrebný dosah (pozri body 64 – 68).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť monitorovanie uplatňovania usmernení ECDC

ECDC by malo od zainteresovaných strán dostávať pravidelnú spätnú väzbu, na základe ktorej by mohlo posúdiť užitočnosť a dosah svojich usmernení.

Cieľový dátum vykonania: koniec roka 2022

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 26. apríla 2022.

Prílohy

Príloha I – Vzorka 10 oznámení členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach z rokov 2015 až 2019

Príloha II – Príslušné usmerňovacie dokumenty vydané Komisiou do júna 2021

Akronymy a skratky

CIG: informačná skupina pre koronavírus (Corona Information Group)

ECDC: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control)

EHP: Európsky hospodársky priestor

KSH: Kódex schengenských hraníc

SVP: smernica o voľnom pohybe

ZEÚ: Zmluva o Európskej únii

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Glosár

Formulár na vyhľadanie cestujúceho: formulár, ktorý musia cestujúci vyplniť pred vstupom do krajiny s cieľom uľahčiť sledovanie kontaktov a monitorovanie dodržiavania karantény

Kontrola hraníc: kontroly a dozor na hraniciach zamerané na osoby, ktoré prekračujú alebo majú v úmysle prekročiť hranicu

Schengenský priestor: skupina 26 európskych krajín, ktoré zrušili kontroly cestovných pasov a imigračné kontroly na svojich spoločných hraniciach

Zásada nediskriminácie: zásada stanovená v práve EÚ zakazujúca diskrimináciu občanov EÚ z rôznych krajín na základe štátnej príslušnosti

Zásada proporcionality: zásada stanovená v práve EÚ, podľa ktorej výkon právomoci zo strany EÚ alebo členského štátu nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61240 

Odpovede Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61240 

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61240 

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit viedol člen EDA Baudilio Tomé Muguruza, podporu mu poskytli vedúci kabinetu Daniel Costa de Magalhães a atašé kabinetu Ignacio García de Parada, ďalej hlavný manažér Alejandro Ballester Gallardo, vedúci úlohy Andrej Minarovič a audítor João Coelho. Jazykovú podporu poskytol Mark Smith.

Zľava doprava: João Coelho, Daniel Costa de Magalhães, Baudilio Tomé Muguruza, Andrej Minarovic, Alejandro Ballester Gallardo, Ignacio García de Parada.

Koncové poznámky

¹ Článok 3 ods. 2 ZEÚ.

² Článok 20 ods. 2 písm. a) a článok 21 ods. 1 ZFEÚ.

³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (smernica o voľnom pohybe).

⁴ Eurobarometer 95 – jar 2021.

⁵ Články 27 a 29 smernice 2004/38/ES.

⁶ Dohoda medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach; Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach; Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 13 – 18 a s. 19 – 62.

⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc).

⁸ Články 25 a 27 Kódexu schengenských hraníc.

⁹ Článok 28 Kódexu schengenských hraníc.

¹⁰ Článok 29 Kódexu schengenských hraníc.

¹¹ Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/894 z 12. mája 2016, ktorým sa stanovuje odporúčanie na dočasnú kontrolu vnútorných hraníc za výnimočných okolností, ktoré ohrozujú celkové fungovanie schengenského priestoru.

¹² Článok 17 ZEÚ a článok 168 ZFEÚ.

¹³ https://reopen.europa.eu/sk

¹⁴ Nariadenie (EÚ) 2021/953 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID‑19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID‑19.

¹⁵ Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID‑19 (2020/2640(RSP)), bod 12.

¹⁶ Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru, COM(2021) 277 final.

¹⁷ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, COM(2021) 891 final.

¹⁸ Osobitná správa 06/2017: Reakcia EÚ na utečeneckú krízu: prístup založený na hotspotoch.

¹⁹ Osobitná správa 24/2019: Azyl, relokácia a návrat migrantov: čas zintenzívniť aktivitu, aby sa riešili veľké rozdiely medzi cieľmi a výsledkami.

²⁰ Osobitná správa 20/2019: Informačné systémy EÚ na podporu kontroly hraníc – silný nástroj, no väčšiu pozornosť treba venovať včasným a úplným údajom.

²¹ Osobitná správa 08/2021: Podpora na riadenie vonkajších hraníc poskytovaná agentúrou Frontex: zatiaľ nie je dostatočne účinná.

²² Osobitná správa 17/2021: Spolupráca EÚ s tretími krajinami v oblasti readmisie: relevantné opatrenia priniesli obmedzené výsledky.

²³ Osobitná správa 19/2021: Podpora Europolu v boji proti prevádzačstvu migrantov: cenný partner, ale nedostatočné využívanie zdrojov údajov a meranie výsledkov.

²⁴ Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/894 z 12. mája 2016, ktorým sa stanovuje odporúčanie na dočasnú kontrolu vnútorných hraníc za výnimočných okolností, ktoré ohrozujú celkové fungovanie schengenského priestoru.

²⁵ Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1989 z 11. novembra 2016, vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/246 zo 7. februára 2017 a vykonávacie rozhodnutie Rady 2017/818 z 11. mája 2017.

²⁶ Stanovisko Komisie z 23.10.2015, C(2015) 7100 final.

²⁷ Článok 33 Kódexu schengenských hraníc.

²⁸ Správa o posúdení vplyvu – sprievodný dokument k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, COM(2021) 462 final.

²⁹ Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/820 z 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore, C(2017) 3349 final.

³⁰ Bod 20 usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, 16.3.2020 C(2020) 1753 final.

³¹ Článok 33 Kódexu schengenských hraníc.

³² Ako sa vyžaduje v článku 33 Kódexu schengenských hraníc.

³³ Napríklad uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID‑19 (2020/2640(RSP)).

³⁴ Pozri článok 3 ZFEÚ, článok 45 ods. 3 ZFEÚ a články 27 a 29 smernice o voľnom pohybe.

³⁵ Pozri článok 4 ods. 2 písm. k) a článok 6 písm. a) ZFEÚ.

³⁶ Smernica 2004/38/ES.

³⁷ Odporúčania Rady (EÚ) 2020/1475 z 13.10.2020, (EÚ) 2021/119 z 1.2.2021, (EÚ) 2021/961 zo 14.6.2021 a (EÚ) 2022/107 z 25.1.2022.

³⁸ Pozri vec C 288/12 (bod 30), vec C 221/04 (body 25 a 26) a vec C-20/09 (bod 33).

³⁹ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prvé ponaučenia z pandémie COVID‑19, COM(2021) 380 final.

⁴⁰ Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475.

⁴¹ https://www.ecdc.europa.eu/en/COVID‑19/situation-updates/weekly-maps-coordinated-restriction-free-movement.

⁴² COVID‑19 – Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, 16.3. 2020, C(2020) 1753 final.

⁴³ Bod 18 usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, 16.3.2020 C(2020) 1753 final.

⁴⁴ Annex to the Commission Recommendation C(2019) 7131 final of 8.10.2019 establishing a common „Practical Handbook for Border Guards” to be used by Member States' competent authorities when carrying out the border control of persons and replacing Commission Recommendation C(2006) 5186 of 6 November 2006.

⁴⁵ Bod 20, C(2020) 1753 final, 16.3.2020.

⁴⁶ COM(2020) 499 final, 4.9.2020; COM(2020) 849 final, 18.12.2020 a COM(2021) 232 final, 3.5.2021.

⁴⁷ Odporúčania Rady (EÚ) 2021/961 zo 14.6.2021 a (EÚ) 2021/119 z 1.2.2021.

⁴⁸ Oznámenie Komisie o uplatňovaní „zelených jazdných pruhov“ v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, C(2020) 1897 final.

⁴⁹ Oznámenie Komisie – Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID‑19, C(2020) 4813 final.

⁵⁰ https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_510.

⁵¹ https://reopen.europa.eu/sk.

⁵² https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_1045.

⁵³ Osobitná správa 15/2021: Práva cestujúcich v leteckej doprave počas pandémie COVID‑19: kľúčové práva nechránené napriek úsiliu Komisie, body 68 – 70 a odporúčanie 3 písm. a).

⁵⁴ Úvahy o opatreniach súvisiacich s cestovaním na obmedzenie šírenia nákazy COVID‑19 v EÚ/EHP, 26.5.2020.

⁵⁵ Strategic and performance analysis of ECDC response to the COVID‑19 pandemic.

⁵⁶ Odôvodnenie 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-7833-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/610702	QJ-AB-22-008-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7838-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/946778	QJ-AB-22-008-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.