Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia

ODPOVEDE KOMISIE

ZHRNUTIE

Úvod

Komisia súhlasí s Európskym dvorom audítorov, pokiaľ ide o význam boja proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ, a preto víta jeho rozhodnutie vypracovať osobitnú správu na túto tému. Predmetná problematika je vzhľadom na svoju komplexnosť a mnohostrannosť výzvou pre každého pozorovateľa, ktorý by sa v nej chcel zorientovať. Jej náročnosť ďalej umocňujú faktory, ako napr. spoločná zodpovednosť Komisie a členských štátov za ochranu finančných záujmov EÚ a množstvo účastníkov zapojených do boja proti podvodom na oboch úrovniach. Aj keď je Európsky dvor audítorov skúseným pozorovateľom, tieto faktory neberie do úvahy v plnej miere.

Komisia vzhľadom na význam, ktorý vo všeobecnosti prikladá finančnému riadeniu a kontrole, ako aj konkrétne boju proti podvodom, pred takmer 20 rokmi zriadila úrad OLAF a zreformovala celý svoj systém finančného riadenia a kontroly, pričom kolégiu komisárov umožnila prevziať celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom. Architektúra tohto systému sa odvtedy neustále zlepšovala a zdokonaľovala za neustáleho úsilia Komisie, a to aj vďaka viacerým auditom Európskeho dvora audítorov (najmä dve osobitné správy o úrade OLAF z rokov 2005 a 2011). Toto úsilie sa v uplynulých rokoch zintenzívnilo prostredníctvom prvej stratégie Komisie pre boj proti podvodom z roku 2011, ktorá sa v súčasnosti aktualizuje, vytvorenia systému EDES v roku 2016, aktualizovaného rámca vnútornej kontroly z roku 2017, nového nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2018, najnovšieho návrhu na revíziu nariadenia o úrade OLAF a prebiehajúceho procesu vytvárania Európskej prokuratúry, a to je len niekoľko z množstva iniciatív. Komisia takisto považuje tieto iniciatívy, ako aj celkový pokrok dosiahnutý v uplynulých rokoch v oblasti posilňovania systému finančného riadenia a kontroly Komisie, za podstatný prínos.

Komisia by ďalej chcela zdôrazniť, že svoje obmedzené finančné a ľudské zdroje sústreďuje do oblastí, v ktorých môže dosiahnuť najväčšie zlepšenie, čím sa zabezpečí najvyššia úroveň nákladovej efektívnosti pri súčasnom dodržaní zásad proporcionality a subsidiarity. To znamená, že Komisia sa zámerne rozhodla nevykonávať niektoré z činností, ktoré by podľa návrhov Európskeho dvora audítorov v tejto osobitnej správe mala vykonávať. Komisia v súčasnosti zvažuje vplyv odporúčaní Európskeho dvora audítorov na zdroje v kontexte prebiehajúcej revízie stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Konkrétne otázky, ktoré Európsky dvor audítorov vzniesol v súvislosti s politikou Komisie v oblasti boja proti podvodom, nemožno vnímať oddelene od významných udalostí, ktoré sú uvedené nižšie:

• revízia Služobného poriadku úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie v roku 2013,
• aktualizovaný integrovaný rámec kontroly a partnerské preskúmanie rizika podvodov v roku 2017, smernica (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov),
• nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra,
• návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013 o úrade OLAF z roku 2018,
• nové nariadenie o rozpočtových pravidlách 2018/1046,
• iniciatíva v súvislosti s revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry,
• návrhy výdavkových programov na obdobie po roku 2020,
• prebiehajúca aktualizácia stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Je potrebné uviesť, že odporúčania výboru EDES idú výrazne nad rámec prípadov podvodu alebo korupcie: zahŕňajú okrem iného aj závažné profesionálne pochybenie, závažné porušenie zmluvných povinností, nezrovnalosti v zmysle nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95.

Pokiaľ ide o odhad nezistených podvodov, neexistuje žiadna nákladovo efektívna metóda, ktorá by bola dostatočne spoľahlivá a obhájiteľná na účely politiky založenej na dôkazoch. Metódy, ktoré spomenul Európsky dvor audítorov, by v tomto konkrétnom kontexte neboli vhodné (pozri odpovede Komisie na body 14 – 16, 33 – 37).

Vo svojej výročnej správe o ochrane finančných záujmov Komisia poskytuje štatistiky o podozreniach z podvodov a zistených podvodoch na základe oznámení členských štátov.

Súčasný systém oznamovania podvodov je osvedčeným postupom v oblasti zhromažďovania údajov o podvodoch a neustále sa zlepšuje. Jeho obmedzenia sú v tejto osobitnej správe nadmerne zdôrazňované (pozri odpovede Komisie na body 23 – 31).

Súčasný systém oznamovania podvodov je osvedčeným postupom v oblasti zhromažďovania údajov o podvodoch a neustále sa zlepšuje. Jeho obmedzenia sú v tejto osobitnej správe nadmerne zdôrazňované (pozri odpovede Komisie na body 23 – 31).

Pokiaľ ide o celkový vplyv vyšetrovaní zo strany úradu OLAF, je dôležité poznamenať, že ochranné opatrenia vydané úradom OLAF (pozri článok 7 nariadenia č. 883/2013) a celkový odradzujúci účinok opatrení úradu OLAF sú takisto dôležitými prvkami, ktoré treba posúdiť. Analýza týkajúca sa nadväzných opatrení prijatých na základe vyšetrovaní úradu OLAF je založená na relatívne malom počte rozhovorov s útvarmi Komisie a justičnými orgánmi členských štátov. Okrem toho analýza úloh a povinností ďalších účastníkov v súčasnom systéme, najmä ostatných inštitúcií EÚ a členských štátov, pri odhaľovaní a vyšetrovaní nezrovnalosti a prijímaní vhodných nadväzných opatrení, je obmedzená. Na analýzu opatrení Komisie a úradu OLAF v oblasti boja proti podvodom je potrebný komplexný prístup.

Pokiaľ ide o mieru obvinení, efektívnosť vyšetrovaní úradu OLAF nemožno hodnotiť podľa tohto jediného kritéria, pretože obžaloba je len jedným z mnohých výsledkov vyšetrovaní úradu OLAF. Osvedčeným a často používaným postupom je paralelná spolupráca a koordinácia operatívnych činnosti medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi justičnými orgánmi. Úrad OLAF v uplynulých rokoch zlepšil spoluprácu s justičnými orgánmi v súvislosti s plnením jeho odporúčaní.

Problémy týkajúce sa plnenia súdnych odporúčaní úradu OLAF zo strany vnútroštátnych orgánov predstavujú dlhodobú výzvu, ktorú úrad OLAF, Komisia a členské štáty dobre poznajú. V záujme vyriešenia tohto problému Komisia navrhla zriadenie Európskej prokuratúry. Okrem toho nedávny návrh Komisie na zmenu nariadenia č. 883/2013 sa zameriava na plnenie súdnych odporúčaní úradu OLAF, a to najmä objasnením prípustnosti výsledkov vyšetrovaní úradu OLAF v súdnych konaniach v členských štátoch.

Pokiaľ ide o vymáhanie finančných prostriedkov, úrad OLAF prijal opatrenia na objasnenie informácií poskytovaných v jeho záverečných správach a obsahu odporúčaní vo vzťahu k odhadovaným sumám, ktoré sa majú vymáhať. Úrad OLAF vydal v októbri 2016 „Pokyny na vypracúvanie finančných odporúčaní a súvisiacich častí záverečnej správy“, ktoré by mali zjednodušiť vykonateľnosť odporúčaní úradu OLAF. Vplyv týchto pokynov na finančné odporúčania sa v plnej miere ukáže až v budúcnosti.

Okrem toho úrad OLAF vydal v júli 2017 nové „Usmernenia k finančnému monitorovaniu”, na základe ktorých by sa mal okrem iného skrátiť čas, ktorý majú generálne riaditeľstvá na výpočet vymáhaných súm.

Pozri odpovede Komisie na body 94 – 125.

Nariadenie o Európskej prokuratúre, ktoré bolo prijaté na základe posilnenej spolupráce⁵⁶, zavádza významné inštitucionálne inovácie, ktoré výrazne zvýšia ochranu rozpočtu EÚ proti podvodom a takisto zmenia aj prostredie európskeho súdnictva. Bude fungovať ako jediný orgán pôsobiaci vo všetkých zúčastnených členských štátoch. Európska prokuratúra bude priamo zodpovedná za vyšetrovanie, stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a ich podanie na súd, a to v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré budú povinné dodržiavať pokyny vydávané európskymi delegovanými prokurátormi. Členské štáty sú takisto zodpovedné za vyčlenenie dostatočných zdrojov, pričom už prejavili ochotu k tomuto kroku. Komisia a členské štáty intenzívne pracujú na tom, aby Európska prokuratúra mohla začať svoju činnosť na konci roka 2020.

Boj proti podvodom poškodzujúcim rozpočet EÚ je podľa článku 325 ZFEÚ spoločnou úlohou a povinnosťou členských štátov a Komisie.

Komisia toto odporúčanie prijíma čiastočne.

Počas uplynulých rokov Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi výrazne zlepšila svoj systém oznamovania nezrovnalostí, ktorý umožňuje lepšiu a podrobnejšiu analýzu.

Komisia je odhodlaná ďalej zlepšovať oznamovanie nezrovnalostí a podvodov vrátane analýzy povahy podvodov, a to aj prostredníctvom na mieru prispôsobeného zhromažďovania údajov a lepšieho pochopenia celkového rámca boja proti podvodom v rôznych členských štátoch.

Nie je však možné stanoviť taký odhad rozsahu nezistených podvodov, ktorý by bol spoľahlivý a dostatočne obhájiteľný na účely politiky založenej na dôkazoch, pričom treba zohľadniť aj obmedzenie súvisiace s efektívnym využívaním obmedzených zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii.

Pozri podrobné odpovede Komisie na odporúčanie 1 v časti so závermi a odporúčaniami na konci tohto dokumentu.

Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma v rozsahu, v ktorom sa týka prijatia novej komplexnej stratégie pre boj proti podvodom. Pozri odpoveď Komisie na odporúčanie 2 v časti s názvom Závery a odporúčania v súvislosti s možným harmonogramom komplexnej analýzy rizík podvodu.

Pokiaľ ide o odporúčanie týkajúce sa portfólia daného komisára, Komisia sa domnieva, že súčasné interné organizačné usporiadanie už prakticky odzrkadľuje toto odporúčanie.

Pozri tiež odpoveď Komisie na body 50 – 54.

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie prijíma.

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sú príslušné generálne riaditeľstvá povinné používať systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ak to okolnosti vyžadujú. Niekoľko opatrení na podporu používania systému EDES sa už vykonalo.

Komisia bude naďalej vyzývať členské štáty, aby určovali a označovali podvodné hospodárske subjekty. Zmena nariadenia o rozpočtových pravidlách zo strany zákonodarcu bude nevyhnutná, aby v rámci zdieľaného riadenia bolo možné zaviazať členské štáty k označovaniu podvodných hospodárskych subjektov. Komisia pôvodne navrhla jednoznačnú povinnosť členských štátov používať údaje zo systému IMS ako dôvody na vylúčenie [COM(2014)358]. Členské štáty však namietali voči akejkoľvek povinnosti vylúčenia na základe informácií, ktoré poskytujú v rámci systému IMS.

Pozri podrobné odpovede Komisie v časti s názvom Závery a odporúčania na konci dokumentu.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie prijíma.

Komisia poskytla informácie o systéme ARACHNE vo všetkých členských štátoch. Systém ARACHNE sa však používa na dobrovoľnej báze, pretože k jeho používaniu nezaväzuje žiadna právna povinnosť. Komisia bude aj naďalej poskytovať pomoc príslušným orgánom.

Komisia toto odporúčanie prijíma čiastočne.

Komisia už podnikla opatrenia na prispôsobenie legislatívneho rámca úradu OLAF a jeho operácií v súvislosti so zriadením Európskej prokuratúry, a to predložením návrhu na revíziu nariadenia č. 883/2013 [COM(2018)338].

Boj proti podvodom sa posilní komplementárnymi opatreniami Európskej prokuratúry a úradu OLAF. Základná úloha a zodpovednosť úradu OLAF v oblasti boja proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ prostredníctvom administratívnych vyšetrovaní sa však zriadením Európskej prokuratúry nezmení.

Komisia sa stotožňuje s názorom Európskeho dvora audítorov, podľa ktorého by úrad OLAF mohol prevziať väčšiu úlohu v súvislosti s politikami útvarov Komisie a výkonných agentúr v oblasti boja proti podvodom. O takejto posilnenej úlohe sa uvažuje v nadchádzajúcej aktualizácii stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Vo vzťahu k členským štátom bude úrad OLAF naďalej vykonávať svoju koordinačnú a poradnú funkciu, a to najmä ako hlavný útvar pre oznamovanie nezrovnalostí a ako Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery. Podobne aj povoľujúci úradníci, ktorí sú v rámci generálnych riaditeľstiev zodpovední za zdieľané riadenie, budú naďalej plniť svoje úlohy vo vzťahu k členským štátom.

Pozri podrobné odpovede Komisie v časti s názvom Závery a odporúčania na konci dokumentu.

ÚVOD

V článku 317 a 325 ZFEÚ sa všeobecnejšie stanovujú povinnosť členských štátov spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, ako aj ich spoločnú zodpovednosť v tejto oblasti. Táto zodpovednosť sa okrem iného vzťahuje aj ďalšie oblasti zdieľaného riadenia tak na výdavkovej, ako aj príjmovej strane rozpočtu Únie.

Špecifické otázky, ktoré vzniesol Európsky dvor audítorov v súvislosti s politikou Komisie v oblasti boja proti podvodom, nie je možné vnímať oddelene od nedávnych dôležitých legislatívnych iniciatív a ďalšieho vývoja v oblasti boja proti podvodom, ktoré sú uvedené ďalej v chronologickom poradí:

• Revízia Služobného poriadku úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie sa uskutočnila v roku 2013 s cieľom posilniť právny rámec, a to najmä pokiaľ ide o možné konflikty záujmov a zvýšenú transparentnosť.
• Aktualizovaný integrovaný rámec kontroly a partnerské preskúmanie rizika podvodov, ktoré Komisia prijala 19. apríla 2017, v rámci ktorých sú najvýznamnejšie riziká (vrátane podvodov) posúdené zodpovednými povoľujúcimi úradníkmi, oznámené v ich výročných správach o činnosti a prediskutované s ústrednými útvarmi v rámci procesu partnerského preskúmania.
• Smernica (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov), ktorú prijal spoluzákonodarca 5. júla 2017. Členské štáty majú dva roky (do 6. júla 2019), aby ju transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. V smernici sa stanovuje harmonizovaný právny rámec, ktorý zmierňuje prekážky efektívnej spolupráce, a to najmä harmonizovaním vymedzenia štyroch trestných činov (podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a zneužitie verejných financií), ako aj sankcií a premlčaní. Vecná príslušnosť Európskej prokuratúry vyplýva zo smernice o ochrane finančných záujmov.
• Nariadenie č. 2017/1939, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra, bolo prijaté v novembri 2017. Očakáva sa, že Európska prokuratúra začne svoju činnosť na konci roka 2020 alebo začiatkom roka 2021 v 22 členských štátoch s právomocou vyšetrovať trestnú činnosť poškodzujúcu rozpočet EÚ vrátane závažných cezhraničných podvodov v oblasti DPH nad 10 miliónov EUR. Európska prokuratúra bude podávať žaloby proti páchateľom trestných činov priamo na vnútroštátnych súdoch, čo by malo viesť k úspešnejšiemu trestnému stíhaniu a lepšiemu vymáhaniu podvodne získaných finančných prostriedkov.
• Návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013 [COM(2018)338] o vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF, bol prijatý v máji 2018. Zatiaľ čo Európska prokuratúra sa bude zameriavať na prípady trestnej činnosti poškodzujúcej rozpočet EÚ, ako napr. vyšetrovania trestných činov korupcie alebo podvodu s finančnými prostriedkami EÚ, resp. cezhraničného podvodu v oblasti DPH, úrad OLAF bude pokračovať v administratívnych vyšetrovaniach podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie vo všetkých členských štátoch, a to vrátane vyšetrovaní, ktoré povedú k trestnému stíhaniu v členských štátoch, ktoré sa nezúčastňujú na Európskej prokuratúre. Cieľom návrhu Komisie na zmenu nariadenia č. 883/2013 o úrade OLAF je poskytnúť objasnenie k spolupráci medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou a zabezpečiť čo najširšiu možnú ochranu rozpočtu EÚ. Návrh sa tiež zameriava na zlepšenie účinnosti nástrojov úradu OLAF v oblasti vyšetrovania, najmä pokiaľ ide o kontroly a inšpekcie, ako aj prístupu k informáciám o bankových účtoch.
• Nové nariadenie o rozpočtových pravidlách nadobudlo účinnosť v júli 2018 a posilňuje prostriedky na boj proti schránkovým spoločnostiam a využívaniu daňových rajov sprostredkovateľmi, ktorí spravujú finančné prostriedky EÚ. Konsoliduje európsky systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) tým, že sa v plnej miere vzťahuje na implementujúcich partnerov v rámci nepriameho riadenia. Vo všeobecnejšom meradle zjednodušuje rozpočtové pravidlá, pričom ich kontrola je jednoduchšia a vytvárajú menší priestor na podvody.
• Revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry navrhla Komisia s cieľom posilniť riadenie decentralizovaných agentúr EÚ predovšetkým v oblasti podvodov, a to najmä v súvislosti so zavedením povinnosti decentralizovaných agentúr bezodkladne oznamovať Komisii prípady podvodov alebo vyšetrovania a povinnosti agentúr prispôsobiť svoje systémy vnútornej kontroly, ak prevádzkujú decentralizované pobočky mimo hlavného sídla. Táto revízia má nadobudnúť účinnosť do 1. januára 2019.
• Návrhy výdavkových programov na obdobie po roku 2020 obsahujú konkrétne odôvodnenia a ustanovenia týkajúce sa ochrany finančných záujmov EÚ, najmä pokiaľ ide o právomoci úradu OLAF. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom tvoria súčasť návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach.
• Naďalej prebieha aktualizácia stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS), ktorá bola pôvodne prijatá v roku 2011. V rámci tohto procesu úrad OLAF zostavil kvalitatívne posúdenie rizika podvodov ako zhrnutie príspevkov poskytnutých rôznymi útvarmi Komisie.

PRIPOMIENKY

Spoločná odpoveď na body 14 – 16:

Problematika merania podvodov bola predmetom intenzívnej diskusie a analýz. Aj keď Komisia súhlasí s Európskym dvorom audítorov, že by takéto meranie bolo žiaduce, nie je možné zabezpečiť taký odhad úrovne nezistených podvodov, ktorý by bol dostatočne spoľahlivý a obhájiteľný na účely politiky založenej na dôkazoch, ak zároveň treba vziať do úvahy obmedzenie vyplývajúce z efektívneho využívania obmedzených zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii. Metódy výskumu, ktoré navrhol Európsky dvor audítorov, by napriek ich užitočnosti na iné účely neboli vhodné v tomto kontexte a existovalo by pri nich riziko zaujatého rozhodovania alebo prinajmenšom by ich pridaná hodnota nebola primeraná nákladom. Týmto aspektom sa ďalej zaoberajú odpovede na body 33 – 37.

Na základe týchto úvah a v súlade s ustanoveniami článku 325 ods. 5 ZFEÚ sa Komisia rozhodla zamerať svoju pozornosť na rozsah a povahu nezrovnalostí a (podozrivých resp. zistených) podvodov, ktoré boli odhalené a oznámené prostredníctvom zavedeného systému IMS, pričom túto metódu neustále zdokonaľuje. Tento prístup umožňuje získať dôkladné poznatky o slabých miestach, ktoré podvodníci v skutočnosti zneužívajú.

Hoci si je Komisia vedomá obmedzení tohto prístupu, domnieva sa, že v súčasnosti ide o najefektívnejšiu metódu. Činnosti v oblasti boja proti podvodom by mali byť vnímané ako proces, ktorý sa neustále vyvíja, stavia na úspechoch a vychádza z vývoja situácie, čo sa môže zdať v porovnaní s teoretickým modelom nedostatočné, treba ho však hodnotiť z hľadiska celkovej komplexnosti systému a jeho historického vývoja. Takýto evolučný prístup pripravuje pôdu pre zlepšenia v budúcnosti. Môžu sa vykonať aj ďalšie kroky, ako napr. lepšie využívanie existujúcich databáz.

Komisia neustále zvyšuje kvantitu a kvalitu v oblasti oznamovania nezrovnalostí. Oznamovacia povinnosť a jej výnimky a obmedzenia sú uvedené v podpornom materiáli k správe o ochrane finančných záujmov EÚ a predovšetkým v pracovnom dokumente útvarov Komisie (2016)237 final (výslovne citovaný aj vo vzťahu k správe o ochrane finančných záujmov za rok 2016). Pozri odpovede Komisie na body 24 – 31.

Prvá zarážka: V novej „Príručke o oznamovaní nezrovnalostí v rámci zdieľaného riadenia“, ktorú vypracoval úrad OLAF v spolupráci s odborníkmi z členských štátov, sa záverečná správa úradu OLAF jednoznačne uvádza ako jedna zo skutočností, na ktorých sa zakladá oznamovacia povinnosť členských štátov. Systém IMS obsahuje osobitné pole na uvedenie referenčného čísla vyšetrovania úradu OLAF. Okrem toho tieto kľúčové informácie nemusia byť vždy známe na úrovni oznamujúceho orgánu v členskom štáte. Komisia konštatuje, že kvalita údajov závisí od kvality oznamovaných informácií zo strany členských štátov.

Druhá zarážka:

Prvý bod: Prípady podvodov vyplývajúce z činností sprostredkovateľských verejných orgánov, ktoré sa podieľajú na vykonávaní operačného programu prostredníctvom výberu projektov alebo verejného výberového konania, musia byť nahlásené v systéme IMS na základe určitých obmedzení (t. j. hranica pre oznamovanie nezrovnalostí). Poznámka Európskeho dvora audítorov súvisí s vymedzením pojmu „hospodársky subjekt“, pod ktorý nepatria verejné subjekty, ktoré vykonávajú svoje právomoci ako verejný orgán. „Príručka o oznamovaní nezrovnalostí v rámci zdieľaného riadenia“ odkazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie s ohľadom na potrebu obmedziť situácie, v ktorých sa verejné subjekty neposudzujú tak, že konajú ako hospodársky subjekt (čím sa obmedzia situácie, ktoré sa nezaznamenávajú prostredníctvom IMS).

Druhý bod zarážky: Z právneho hľadiska sa povinnosť oznamovať prípady „podozrenia z podvodu“ vzťahuje aj na prípady, pri ktorých sa nevykonala žiadna platba. Je však pravda, že na nepodvodné nezrovnalosti, pri ktorých sa nevykonala žiadna platba, sa vzťahuje výnimka z oznamovacej povinnosti.

Pokiaľ ide o technickú stránku, systém IMS neobsahuje žiadne povinné polia okrem tých, ktoré súvisia s fondom a programovým obdobím. Pole „Názov projektu“ sa preto nemusí vypĺňať a nebráni oznámeniu nezrovnalosti.

Tretí bod zarážky: Komisia uznáva, že určité množstvo informácií sa môže stratiť z dôvodu hranice 10 000 EUR pre oznamovanie nezrovnalostí. Ide však o menej závažné prípady, ktoré sa do veľkej miery týkajú individuálnych páchateľov s jednoduchými podvodnými systémami. Preto by pridaná hodnota týchto informácií bola obmedzená. Väčšinu týchto prípadov by vnútroštátne orgány činné v trestnom konaní pravdepodobne zamietli.

Členské štáty sú však povinné plniť úlohy v nadväznosti na zistené nezrovnalosti bez ohľadu na hranicu pre oznamovanie nezrovnalostí.

Komisia odhaduje, že „výsledná miera odhaľovania“ by sa v prípade, ak by neexistovali žiadne hraničné hodnoty, zmenila len nepatrne⁵⁷.

Komisia uznáva, že postupy v oblasti oznamovania nezrovnalostí sa môžu líšiť nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi samotnými oznamujúcimi orgánmi. Relevantné vysvetľujúce informácie možno nájsť v rôznych sprievodných pracovných dokumentoch útvarov Komisie k správam o ochrane finančných záujmov Únie za uplynulé roky.

Komisia neustále pracuje na čo najväčšom zefektívňovaní postupov oznamovania nezrovnalostí informovaním a poskytovaním poradenstva členským štátom prostredníctvom stretnutí, školení, manuálov, usmernení, príručiek a spätnej väzby k oznámeným prípadom. Okrem toho sa prijímajú opatrenia v súvislosti so spoľahlivosťou údajov systému IMS (pozri odpoveď na bod 30). Príručka, o ktorej sa zmieňuje Európsky dvor audítorov, bola vydaná v roku 2017. Ešte nemohla mať vplyv na informácie analyzované Európskym dvorom audítorov a uvedené v prílohe 4.

Do úvahy by sa mala vziať skutočnosť, že otázky, ktoré vzniesol Európsky dvor audítorov, môžu mať vplyv na mieru odhaľovania v konkrétnom vykazovanom roku, no tento vplyv výrazne klesá pri viacročných analýzach resp. analýzach zameraných na celé programové obdobie, ako napr. analýzach, ktoré sa každý rok uverejňujú a aktualizujú v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Štatistické hodnotenie nezrovnalostí“.

Zavedenie miery odhaľovania podvodov pomohlo vytvoriť objektívny ukazovateľ na meranie výkonnosti členských štátov bez toho, aby sa porovnávali absolútne čísla, čo predstavuje ďalší krok vpred v rámci prebiehajúceho procesu.

Zatiaľ čo miery odhaľovania predstavujú ukazovatele podvodov, ktoré treba zvážiť, pri priamom porovnávaní musia byť miery odhaľovania vnímané v príslušnom kontexte. Celkový rámec boja proti podvodom v jednotlivých členských štátoch by mal tvoriť základ, podľa ktorého by sa mali interpretovať údaje o odhaľovaní a príslušné rozdiely medzi členskými štátmi. Úrad OLAF tieto údaje analyzuje a spolupracuje s členskými štátmi na zlepšení prevencie, odhaľovania a oznamovania v členských štátoch.

Pri analýze základných príčin existencie rozdielov v oznamovaní by bolo potrebné podrobne analyzovať 28 vnútroštátnych systémov boja proti podvodom. Tento prístup je náročný na zdroje a mohol by sa vykonávať len postupne.

Aj keď by sa táto otázka mala zvážiť v kontexte širšej a hlbšej analýzy celkového rámca boja proti podvodom v rôznych členských štátoch, absencia výraznej korelácie medzi mierou odhalenia oznámených podvodov a vnímaním korupcie by sa nemala príliš zdôrazňovať. Korupcia je jednou z mnohých foriem, tzv. modus operandi, ktorými sa páchajú podvody poškodzujúce rozpočet EÚ.

Ďalej pozri odpovede Komisie na body 33 – 37 o indexoch vnímania korupcie.

Pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov IMS, samotná Komisia nedisponuje kapacitou na ich audit vo všeobecnom meradle. Úrad OLAF však investuje do zefektívňovania postupov oznamovania nezrovnalostí členskými štátmi (pozri odpoveď na bod 25) a do vykonávania základných kontrol kvality.

Kontroly týkajúce sa systémov oznamovania nezrovnalostí sa vykonávajú v rámci systémových auditov.

Členské štáty musia zaviesť účinné a primerané opatrenia proti podvodom ako súčasť vlastných systémov riadenia a kontroly na základe posúdenia rizika podvodu. Ide o konkrétnu regulačnú požiadavku na boj proti podvodom na roky 2014 – 2020, ktorá sa zaviedla nariadením o spoločných ustanoveniach [článok 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach]. V usmernení, ktoré sa týka tohto článku, Komisia uvádza, že vytvorenie jasných mechanizmov oznamovania je kľúčovým prvkom prevencie, ako aj odhaľovania. Potvrdzuje sa, že podozrenie z podvodu musí byť oznámené orgánom určeným členským štátom v súlade s požiadavkami podľa článku 122 ods. 2 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o regionálnu politiku, podľa kľúčovej požiadavky č. 7 audítori Komisie kontrolujú, či si v rámci určitých operačných programov riadiace orgány splnili svoju všeobecnú povinnosť v oblasti predchádzania nezrovnalostiam, a to vrátane podvodných nezrovnalostí, ich odhaľovania, oznamovania a nápravy. Podľa niektorých zistení z auditov vykonaných útvarmi Komisie napr. v prípade zistených nezrovnalostí chýbali oznámenia prostredníctvom IMS.

Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, Komisia hodnotí kvalitu údajov v IMS v kontexte svojich auditov v rámci usmerňovacej sekcie EPUZF. Nezrovnalosti (vrátane prípadov podvodu) sú oznamované v prílohe k ročnej účtovnej závierke.

V súvislosti s auditmi Komisia požaduje od orgánov auditu, aby overili realizáciu opatrení proti podvodom. Štandardný rozsah auditov systému včasnej prevencie Komisie (EPSA) zahŕňa aj preskúmanie opatrení proti podvodom.

Neexistujú dokonalé systémy na zhromažďovanie údajov o prípadoch trestnej činnosti súvisiacej s finančnými záujmami EÚ, ktoré vyšetrujú vnútroštátne orgány, pričom vnútroštátne systémy sú v mnohých prípadoch neúplné a Komisia k nim nemá prístup.

Dokonca aj členské štáty, ktoré zhromažďujú štatistiky z vyšetrovaní trestných činov, majú zvyčajne veľmi všeobecné údaje, ktoré sa týkajú porušení paragrafov trestného zákona namiesto špecifikovania konkrétneho fondu EÚ alebo národného fondu resp. typu operácie.

Preto je systém IMS najkomplexnejším systémom, ktorý systematicky zhromažďuje informácie o prípadoch trestnej činnosti súvisiacej s finančnými záujmami EÚ. Komisia uznáva, že IMS možno ako každý iný systém ďalej zlepšovať.

Spoločná odpoveď na body 33 – 36:

Komisia sa domnieva, že v kontexte merania podvodov súvisiacich s rozpočtom EÚ nie je odhadovanie podvodov prostredníctvom štúdií viktimizácie, výskytu alebo vnímania vhodné na daný účel, pretože tieto metódy sa viac zameriavajú na identifikáciu alebo používanie ukazovateľov rizika na konkrétne účely a v konkrétnych sektoroch na základe administratívnych údajov. Európsky dvor audítorov uvádza použitie indexov založených na prieskumoch na meranie korupcie a naznačuje, že túto metodiku by bolo možné uplatniť v kontexte merania nezistených podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ. K týmto metódam však existuje niekoľko kritických pripomienok, ktoré zdôrazňujú tie isté publikácie, na ktoré sa odvoláva samotný Európsky dvor audítorov. Okrem toho by sa tieto problémy výrazne zintenzívnili vo vzťahu k určitým oblastiam rozpočtových výdavkov, ako napr. rozvojová pomoc.

Navyše, ako sa uvádza v odseku 3.14 výročnej správy Európskeho dvora audítorov za rok 2015, Výskumná skupina pre zložené ukazovatele (financovaná EÚ) poukázala na skutočnosť, že zložené ukazovatele, hoci zachytávajú celkový obraz, môžu viesť k zjednodušeným politickým záverom.

Preto aj napriek užitočnosti na iné účely nemusia byť prieskumy viktimizácie, výskytu alebo vnímania vhodné na meranie podvodov v oblasti výdavkov EÚ a mohli by viesť k zaujatému rozhodovaniu alebo prinajmenšom k takej pridanej hodnote, ktorá nebude primeraná nákladom.

Napokon, nariadenie o rozpočtových pravidlách ustanovuje, že plnenie rozpočtu EÚ sa zabezpečuje v súlade so zásadou proporcionality a na základe efektívnej a účinnej vnútornej kontroly. V tomto ohľade predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia vychádzajú z najlepších medzinárodných postupov a závisia od uplatňovania vhodnej stratégie riadenia rizika a kontroly koordinovanej medzi vhodnými subjektmi, ktoré sú súčasťou kontrolného reťazca. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje, že vykonávanie vnútornej kontroly a plnenie rozpočtu by mali vychádzať zo zlepšenia pomeru nákladov k prínosom v súvislosti s kontrolami. Inými slovami, náklady na kontroly musia byť primerané a úmerné výsledkom v oblasti vymáhania.

Komisia je odhodlaná zlepšovať stratégiu hodnotenia a kontroly v oblasti riadenia rizík.

Komisia zdôrazňuje, že kvalita kontroly korupcie bola iba jedným z ukazovateľov použitých v štúdii s názvom „Hodnotenie kvality verejnej správy na regionálnej úrovni pomocou údajov z verejného obstarávania”.

Komisia má za to, že príklady Európskeho dvora audítorov znázorňujú, že Komisia môže zlepšiť svoju analýzu podvodov. Znázornené metódy však nie sú vzhľadom na rôznorodosť rozpočtu EÚ nákladovo efektívne pri odhadovaní rozsahu nezistených podvodov alebo korupcie stabilným, spoľahlivým a obhájiteľným spôsobom, aby mohli slúžiť ako podklad pre politické iniciatívy založené na dôkazoch.

Úrad OLAF analyzuje podvody aj na účely dodržiavania nariadenia 883/2013. Úrad prispieva k navrhovaniu a vypracúvaniu metód predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Úrad OLAF presadzuje a koordinuje výmenu operačných skúseností a najlepších operačných postupov v spolupráci s členskými štátmi, ako aj medzi nimi.

Spoločná odpoveď na body 40 – 42:

Správa o ochrane finančných záujmov sa vzťahuje na celý rozpočet EÚ, a preto v nej musí byť zachovaný všeobecný prístup. Analýza je každým rokom podrobnejšia, prepracovanejšia a lepšia (čo uznávajú aj hlavné zainteresované strany, t. j. členské štáty a Európsky parlament). Správa o ochrane finančných záujmov za rok 2017 napríklad obsahuje podrobnú analýzu v členení podľa zložiek poľnohospodárskej politiky a pridáva analýzu „Dopravy“ ako ďalšej prioritnej oblasti.

Úrad OLAF analyzuje povahu alebo modus operandi podvodov vo všeobecnosti (prostredníctvom správy o ochrane finančných záujmov Únie) a podrobnejšie (prostredníctvom špecifických projektov). Vlastná analytická práca úradu OLAF v súvislosti s formami podvodov a systémovými slabými miestami by sa skutočne mohla zintenzívniť a rozšíriť tak, ako to navrhuje Európsky dvor audítorov, a to v závislosti od prostriedkov určených na analýzu a prevenciu. Aj keď sa výdavkové programy postupom času vyvíjajú, základy programov, a teda riziká podvodov, sa nebudú podstatným spôsobom meniť. Prehľady prípadov sú preto naďalej platné a užitočné.

Komisia sa domnieva, že analýza foriem podvodov a systémových slabých miest by mali byť prioritou; treba však poznamenať, že takéto štúdie sú veľmi náročné na zdroje.

V súlade s článkom 74 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia disponuje decentralizovanou štruktúrou pre vnútornú kontrolu, vrátane analýzy rizík a opatrení na boj proti podvodom. Závisí od kapacít a kompetencií povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, ktorí sú poverení hospodárením s finančnými prostriedkami EÚ, vrátane identifikácie a zmierňovania rizík podvodu. Preto sa tieto riziká posudzujú v prvom rade na úrovni generálnych riaditeľstiev.

Útvary Komisie sú však na inštitucionálnej úrovni usmerňované a podporované pri riadení rizík podvodu viacerými spôsobmi, napr. prostredníctvom rámca vnútornej kontroly Komisie z roku 2017 a príslušnej implementačnej príručky, prostredníctvom materiálu úradu OLAF z roku 2016 s názvom „Metodika a usmernenia pre stratégie generálnych riaditeľstiev v oblasti boja proti podvodom”a prostredníctvom výmeny názorov a osvedčených postupov, najmä v rámci Siete predchádzania podvodom a ich odhaľovania, ktorú zriadila Komisia.

Na účely prebiehajúcej aktualizácie svojej stratégie pre boj proti podvodom (CAFS) Komisia využíva jednotlivé analýzy rizík, ktoré boli vypracované útvarmi a úrad OLAF ich zostavil do kvalitatívneho posúdenia rizík podvodov na inštitucionálnej úrovni.

Útvary Komisie konajú v súlade s efektívnymi a účinnými vnútornými kontrolami v zmysle požiadaviek článku 36 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, či už pri výbere analytických metód na účely posúdenia rizika podvodu, alebo pri určovaní kontrolných mechanizmov na boj proti podvodom, ktoré sa použijú na zmiernenie rizík podvodov. V tejto súvislosti má Komisia v úmysle posilniť analytické kapacity úradu OLAF, ktoré náležite prispejú k prepracovanejším posúdeniam rizika podvodu (pozri odpovede Komisie na odporúčania 1, 3.1 a 4).

Niektoré útvary Komisie, najmä GR REGIO, využívajú podľa potreby externé zdroje (napr. Transparency International a DIGIWHIST).

Bez podrobnej analýzy metodiky, ktorú uplatnil Autorizovaný inštitút verejných financií a účtovníctva (Chartered Institute of Public Finance and Accountancy) pri vytvorení globálneho registra podvodov, je pre Komisiu ťažké posúdiť jeho pridanú hodnotu vo vzťahu k ochrane finančných záujmov Únie. V tejto súvislosti sa pochybnosti zakladajú na skutočnosti, že register priraďuje podstatne vyššie riziko podvodom súvisiacim so mzdami (41 %) v porovnaní s podvodmi súvisiacimi s verejným obstarávaním (32 %)⁵⁸. Vo vyšetrovaniach úradu OLAF sa neprejavuje žiadny porovnateľný trend⁵⁹.

Komisia súhlasí, že vo všeobecnosti by sa mohla posilniť analýza údajov súvisiacich s podvodmi (pozri odpoveď Komisie na odporúčanie 1). Komisia si však nemyslí, že navrhované spôsoby analýzy sú lepšie ako metódy posudzovania, ktoré v súčasnosti používajú útvary Komisie.

Pokiaľ ide o GR AGRI, orgány EÚ zodpovedné za hospodárenie s finančnými prostriedkami spoločnej poľnohospodárskej politiky sú dôsledne sledované útvarmi GR AGRI pre audit s cieľom zabezpečiť, aby mali zavedené vhodné systémy riadenia a kontroly. V rámci týchto postupov sa nepriamo vykonávajú aj prieskumy príjemcov.

Rámec zabezpečenia zákonnosti a riadnosti výdavkov, ktorý Komisia ustanovila, zároveň minimalizuje riziko podvodu.

Prioritou útvarov Komisie je zapojiť sa do identifikovania slabých miest a systémov podvodov a do opatrení zameraných na zvyšovanie povedomia o týchto systémoch.

Pokiaľ ide o príčiny podvodov, Komisia zvažuje zintenzívnenie prác na profilovaní podvodníkov, ktorí sa zameriavajú na rozpočet EÚ, ako jednej z úloh v rámci posilnenej analytickej funkcie v súlade s odporúčaním Európskeho dvora audítorov.

„Modus operandi“, na ktorý poukazuje Európsky dvor audítorov, (t. j. povaha podvodov, ako napr. umelo vytvorené podmienky) je predmetom analytickej činnosti úradu OLAF.

Vzhľadom na skutočnosť, že zložité pravidlá zvyčajne vytvárajú priestor na chyby a podvody, Komisia navrhla zjednodušenie všeobecných a sektorových rozpočtových pravidiel. Preukázalo sa, že tento prístup vedie napríklad k zníženiu výskytu nezrovnalostí a podvodov v rámci programu Horizont 2020. Nariadenie o rozpočtových pravidlách z roku 2018 ďalej zjednodušuje pravidlá náhrady nákladov, pričom podporuje využívanie zjednodušených možností nákladov (jednorazové platby) a formy financovania, ktoré nie sú naviazané na náklady. Týmto spôsobom vytvára pre výdavkové programy na obdobie rokov 2021 – 2027 jednoduchšie rozpočtové pravidlá, ktoré sú menej náchylné na podvody.

Komisia súhlasí s obavami Európskeho dvora audítorov. Pri preukazovaní umelých podmienok sa musia dodržiavať prísne požiadavky stanovené Súdnym dvorom Európskej únie. Právna istota pre príjemcov, ktorí konajú v súlade s platnými právnymi predpismi, musí zostať zachovaná. Preto platobné agentúry môžu odmietnuť úhradu len na základe jednoznačných dôkazov, a nie na základe čírych dohadov. V tomto zmysle musia v mnohých prípadoch venovať svoj čas a úsilie získaniu nezvratných dôkazov a následnému začatiu konaní v oblasti vymáhania finančných prostriedkov.

„Príležitosť používať diskrečné výdavky“, o ktorých hovorí Európsky dvor audítorov, je spojená so zásadou subsidiarity, pričom však existujú určité obmedzenia: kritériá a podmienky oprávnenosti musia byť dohodnuté s Komisiou a nemôžu byť následne zmenené jednostranne. V tom zmysle výdavky nie sú nikdy diskrečné v plnom rozsahu.

„Prípustná“ miera diskrečných výdavkov sa vzťahuje len na určité oblasti zdieľaného riadenia, v rámci ktorých musia členské štáty formálne určiť orgány, ktoré budú spravovať finančné prostriedky, a sú takisto povinné zaviesť systém riadenia a kontroly (MCS) s primeraným overovaním riadenia a nezávislým orgánom auditu.

Komisia vykonáva audity (systémové audity a audity operácií), pri ktorých sú identifikované riziká. Platby v rámci programov môžu byť v prípade závažných nedostatkov v systéme riadenia a kontroly pozastavené.

Preto sa právnym rámcom pre zdieľané riadenie v programovom období 2014 – 2020 zabezpečuje zavedenie kontrol na všetkých úrovniach pri náležitom zohľadnení rizík spojených s diskrečnými výdavkami.

Aj keď riadiace orgány disponujú určitými diskrečnými právomocami, vykonávanie programu preskúmava nezávislý orgán auditu a stále podliehajú právnym predpisom EÚ, auditom zo strany Komisie/Európskeho dvora audítorov a vyšetrovaniam úradu OLAF.

Komisia však zváži návrh Európskeho dvora audítorov v súvislosti s analýzou, akým spôsobom je riziko podvodu ovplyvnené voľným rozhodovaním v rámci programov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ.

Spoločná odpoveď na body 50 – 54:

Strategické riadenie rizík podvodu a predchádzanie podvodom sú pre Komisiu dôležitými cieľmi.

Zaviedla decentralizovaný model finančného riadenia, pri ktorom povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním, napr. generálni riaditelia, zodpovedá za vnútornú kontrolu, vrátane riadenia rizík podvodu a predchádzania podvodom. Od roku 2017 sú všetky útvary Komisie povinné vymenovať vyššieho riadiaceho pracovníka zodpovedného za riadenie rizík, ktorý bude poskytovať podporu a rady povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním vo veciach vnútornej kontroly, vrátane riadenia rizík podvodu. Okrem toho treba poznamenať, že členské štáty takisto zohrávajú významnú úlohu v riadení rizík podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ, a to najmä v oblastiach spadajúcich pod zdieľané riadenie.

Člen Komisie zodpovedný za boj proti podvodom riadi a predkladá iniciatívy na zlepšenie boja proti podvodom, zatiaľ čo kolégium komisárov preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom EÚ. Každý člen Komisie dostáva informácie týkajúce sa podvodov priamo od útvaru, ktorý spadá do jeho pôsobnosti, pričom dôležité prípady oznamuje kolégiu.

Jednotlivé poverovacie listiny predsedu Komisie zaväzujú každého komisára, aby venoval osobitnú pozornosť riadnemu finančnému hospodáreniu s prostriedkami EÚ, čo posilňuje politický záväzok Komisie uplatňovať zásadu nulovej tolerancie k podvodom a systematicky zabezpečovať ochranu rozpočtu EÚ proti podvodom.

Komisia sa domnieva, že úrad OLAF by mohol prevziať výraznejšiu a strategickejšiu úlohu koordinátora vo vzťahu k politikám útvarov Komisie a výkonných agentúr v oblasti boja proti podvodom.

Komisia sa domnieva, že úrad OLAF by mohol prevziať výraznejšiu a strategickejšiu úlohu koordinátora vo vzťahu k politikám útvarov Komisie a výkonných agentúr v oblasti boja proti podvodom.

Komisia sa domnieva, že úrad OLAF už zohráva svoju úlohu pri poskytovaní prehľadov o opatreniach na boj proti podvodom a oznamovaní výsledkov. Okrem iného je úrad OLAF vedúcim útvarom pri navrhovaní inštitucionálnej stratégie boja proti podvodom a koordinuje jej vykonávanie. A navyše úrad OLAF poskytuje metodické usmernenia pre rezortné stratégie boja proti podvodom a monitoruje ich vykonávanie v rámci svojej účasti na centralizovanom preskúmavaní plánov riadenia a výročných správ o činnosti.

Úloha úradu OLAF v oblasti dohľadu je predmetom úvah v rámci prebiehajúcej aktualizácie stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Nariadením o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020 sa po prvýkrát zaviedla regulačná požiadavka, ktorá zaväzuje členské štáty k zavádzaniu účinných a primeraných opatrení na boj proti podvodom na základe posúdenia rizík.

Komisia spustila štúdiu na vyhodnotenie situácie v oblasti vykonávania článku 125 ods. 4 písm. c) vo všetkých členských štátoch v roku 2017. Táto štúdia bola dokončená v roku 2018 a podľa jej zistení členské štáty z celkového hľadiska zaviedli primerané opatrenia na boj proti podvodom v súvislosti s identifikovanými rizikami.

Tematický audit efektívnosti a proporcionality opatrení na boj proti podvodom bol spustený GR EMPL v roku 2018 (pričom zahŕňa programy GR REGIO a GR EMPL).

Komisia monitoruje spolu s orgánmi členských štátov zodpovednými za program v rámci politiky súdržnosti každý prípad podvodu, na ktorý bola upozornená.

Osvedčené postupy sa pravidelne vymieňajú na pôde Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) a sú uvedené vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Únie.

Dôležité opakujúce sa činnosti stanovené v stratégii Komisie pre boj proti podvodom z roku 2011 (ako napr. aktualizácia rezortných stratégií pre boj proti podvodom, zabezpečenie nástrojov financovania proti podvodom, školenia v oblasti boja proti podvodom) stále prebiehajú a sú vykazované v rámci výročných správ o činnosti príslušných útvarov. Takisto zostávajú v platnosti aj zásady, ktorými sa Komisia riadi v rámci boja proti podvodom, a to vo forme, v akej boli oznámené v stratégii CAFS z roku 2011.

Komisia potvrdzuje, že ciele jej stratégie na boj proti podvodom sú vo veľkej miere všeobecnej povahy; ciele sa však realizujú prostredníctvom veľmi konkrétnych opatrení, s ktorými sú spojené ukazovatele výstupov.

V prípadoch, keď to bolo možné a vhodné, Komisia stanovila kvantitatívne ciele (napr. účasť na školeniach v oblasti boja proti podvodom alebo úroveň informovanosti o podvodoch v rámci generálnych riaditeľstiev), ktoré sú zakotvené v stratégiách pre boj proti podvodom a v príslušných strategických plánovacích a programových dokumentoch (plány riadenia/výročné správy o činnosti).

Z tohto pohľadu Komisia súhlasí s Európskym dvorom audítorov, pokiaľ ide o potrebu posilniť orientáciu na výsledky a zvýšiť merateľnosť opatrenia na boj proti podvodom. Ďalšie zlepšenia v tejto súvislosti budú musieť vychádzať z posilnenej analytickej funkcie tak, ako to odporúča Európsky dvor audítorov, čo sa však môže realizovať len postupne.

Výročná správa o ochrane finančných záujmov prezentuje výstupy opatrení Komisie a členských štátov v oblasti boja proti podvodom, ale tiež hodnotí, aj keď v obmedzenej miere, účinnosť niektorých z týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o opatrenia na boj proti podvodom prijaté členskými štátmi.

Napriek tomu, že správa o ochrane finančných záujmov neposkytuje absolútne posúdenie účinnosti všetkých horizontálnych opatrení na boj proti podvodom prijatých EÚ a jej členskými štátmi, svojím komplexným prehľadom o prijatých opatreniach na boj proti podvodom napĺňa svoj účel v zmysle článku 325 ods. 5 ZFEÚ. Pokiaľ ide o hodnotenie celkovej účinnosti týchto opatrení, museli by sa vykonať cielenejšie a podrobnejšie štúdie, ktoré sú náročné na zdroje.

V prípade výročnej správy o riadení a výkonnosti (AMPR) pre rozpočet EÚ ide o správu, ktorá vychádza z informácií sprístupnených povoľujúcimi úradníkmi vymenovanými delegovaním v ich výročných správach o činnosti. Pokiaľ ide o opatrenia na boj proti podvodom, táto správa obsahuje oddiel s informáciami o stratégiách pre boj proti podvodom a od roku 2017 aj oddiel o ochrane rozpočtu EÚ. Komisia ďalej zváži najvhodnejší spôsob prezentácie svojej politiky na boj proti podvodom vo výročnej správe o riadení a výkonnosti. Bude však potrebné zachovať súhrnný charakter tejto inštitucionálnej správy, ktorá pokrýva celé spektrum politík a činností Komisie. Viac informácií o opatreniach Komisie na boj proti podvodom možno nájsť vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov a vo výročných správach o činnosti generálnych riaditeľstiev. Druhé z uvedených obsahujú pododdiel venovaný predchádzaniu podvodom a ich odhaľovaniu.

Komisia súhlasí s Európskym dvorom audítorov, pokiaľ ide o potrebu posilniť orientáciu na výsledky a zvýšiť merateľnosť jej opatrení na boj proti podvodom.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 60.

Komisia zdôrazňuje, že článok 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje rámec pre útvary Komisie zameraný na posilnenie ich úsilia v boji proti podvodom v rámci EŠIF na roky 2014 – 2020. Počas programového obdobia 2007 – 2013 však útvary Komisie vykonávali v záujme ochrany rozpočtu EÚ účinné a primerané kontroly nezrovnalostí ešte pred vynaložením výdavkov.

Prehľad dosiahnutých úspechov v rámci skorších opatrení Komisie na zabezpečenie proti podvodom je uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie z roku 2007⁶⁰. V prípade programového obdobia 2007 – 2013 Komisia iniciovala napr. preskúmanie povinností členských štátov oznamovať nezrovnalosti v rámci zdieľaného riadenia⁶¹.

Odvetvové právne predpisy pre oblasť zdieľaného riadenia obsahujú ustanovenia o nezrovnalostiach, v ktorých sú podvody začlenené ako podkategória; tieto ustanovenia sa uplatňujú už dlhodobo.

Štúdia iniciovaná Komisiou na tému „Predchádzanie podvodom a korupcii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch – súčasná situácia v postupoch členských štátoch EÚ” poskytuje prehľad o tom, ako členské štáty vykonávajú článok 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach. Táto štúdia bola dokončená v roku 2018 a poskytuje okrem iného aj prehľad o postupoch a opatreniach prijatých v členských štátoch. Štúdia je vnímaná ako prvý krok a na základe jeho zistení Komisia zváži následné opatrenia a ďalší postup.

Neexistenciu štandardizovaného postupu pre nadväzné opatrenia k administratívnym odporúčaniam, ktoré sa medzi sebou líšia, nemožno interpretovať ako absenciu vplyvu takýchto odporúčaní. Úrad OLAF v skutočnosti pracuje s výsledkami takýchto odporúčaní vo vzťahu ku konkrétnym prípadom. Úrad OLAF a Komisia v súčasnosti skúmajú, ako posilniť monitorovanie plnenia administratívnych odporúčaní úradu OLAF.

Posúdenie rizika podvodu tvorí súčasť rámca Komisie v oblasti posudzovania vplyvu legislatívnych návrhov. Nástroj č. 25 o predchádzaní podvodom bol pridaný do súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu pri jeho revízii z roku 2017⁶². Posúdenia vplyvu by sa mali venovať rizikám podvodov len v prípadoch, keď je to relevantné. Ide kľúčovú zásadu primeranej analýzy, ktorá tvorí základ systému Komisie v oblasti posudzovania vplyvu.

Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu pred rokom 2017 nebránili vykonávaniu posúdení rizík podvodu. V období rokov 2014 – 2020 sa takéto posúdenia vykonávali, aj keď to usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu nevyžadovali. Výdavkové programy boli v rámci spolupráce medzi útvarmi vynakladajúcimi prostriedky a úradom OLAF zabezpečené proti podvodom v súlade s oznámením Komisie o zabezpečení proti podvodom z roku 2007 a stratégiou Komisie pre boj proti podvodom z roku 2011. Od revízie z roku 2017 usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu výslovne ustanovujú nástroj na predchádzanie podvodom.

Predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia patria medzi ciele vnútorných kontrol (článok 32 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

V kontexte zdieľaného riadenia, ktoré sa týka 80 % rozpočtu EÚ, musí riziko podvodu posúdiť riadiaci orgán s ohľadom na svoj program (článok 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach). Návrhy programov na obdobie rokov 2021 – 2027 obsahujú ustanovenie, podľa ktorého orgán zodpovedný za riadenie programu „zavedie účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík”. Toto ustanovenie sa po jeho prijatí bude uplatňovať vo vzťahu k siedmim fondom zdieľaného riadenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach.

Zatiaľ čo požiadavka posúdenia rizika podvodu v procese navrhovania výdavkových programov dostane výraznejšiu formálnu podobu vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2020, zabezpečenie proti podvodom bolo zásadou, ktorú Komisia dodržala už v súčasnom viacročnom finančnom rámci.

Konkrétne sa Komisia domnieva, že otázku kontrol v rámci predchádzania podvodom a ich odhaľovania náležite riešila navrhnutím viacerých významných opatrení v každom zo svojich legislatívnych návrhov z 29. mája 2018, ktoré sú súčasťou balíka viacročného finančného rámca:

• legislatívne finančné výkazy obsahujú zoznam opatrení, ktoré sa majú prijať v záujme predchádzania podvodom a nezrovnalostiam;
• osobitné ustanovenia určujú, kto (napr. Komisia, členské štáty) má uložiť primerané opatrenia a postupy proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík;
• konkrétne odôvodnenie, ktoré pripomína právomoci udelené úradu OLAF (a Európskej prokuratúre od roku 2020) a uvádza zoznam predpisov, z ktorých tieto právomoci vychádzajú.

Úrad OLAF preskúmal relevantnosť týchto opatrení z hľadiska zabezpečenia proti podvodom pred ich prijatím Komisiou.

Okrem toho nové nariadenie o rozpočtových pravidlách prinieslo zjednodušené spôsoby financovania, ktoré sú menej náchylné na podvody, ako napríklad možnosť použiť jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady na granty.

Komisia navrhla vo výdavkových programoch spadajúcich pod viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 horizontálne odôvodnenia a ustanovenia týkajúce sa ochrany finančných záujmov EÚ proti nespoľahlivým hospodárskym subjektom.

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách Komisia, úrad OLAF, Európska prokuratúra a Európsky dvor audítorov získali nevyhnutné a rovnocenné práva a prístup.

Možnosť opätovného použitia príspevkov z fondov, ktorú ustanovuje nariadenie o spoločných ustanoveniach, je pre členské štáty motiváciou k tomu, aby sami uplatňovali finančné opravy.

Komisia poskytuje systematické zabezpečenie proti podvodom a reviduje spôsob, akým sa má zabezpečenie proti podvodom vykonávať v kontexte prebiehajúcej aktualizácie stratégie CAFS.

Pozri tiež odpoveď na bod 72.

Rozhodnutia o sankciách nie sú založené len na informáciách prijatých subjektmi uvedenými v tejto pripomienke. Môžu vychádzať okrem iného aj z informácií z auditov vykonávaných povoľujúcimi úradníkmi alebo v ich pôsobnosti, z disciplinárnych opatrení príslušných orgánov dohľadu zodpovedných za overovanie uplatňovania noriem profesijnej etiky, ako aj z rozhodnutí Komisie alebo príslušných vnútroštátnych orgánov v súvislosti s porušením právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

V budúcnosti by zdrojom informácií mali byť aj skutočnosti zistené v súvislosti s auditmi alebo vyšetrovaniami vykonávanými Európskou prokuratúrou.

Pri vylúčení nespoľahlivých hospodárskych subjektov na základe odporúčania komisie podľa článku 143 nariadenia o rozpočtových pravidlách (predtým článok 108 nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2012) treba dodržať určitý postup, rešpektovať právo na vypočutie a zásadu proporcionality.

Podvod alebo korupcia v mnohých prípadoch zodpovedá ostatným dôvodom vylúčenia. Preto v prípade, ak vylúčenie z dôvodu podvodu alebo korupcie nebolo z právneho hľadiska možné v prípade skutkov spáchaných pred rokom 2016, vylúčenie sa uskutočnilo na základe iných uplatniteľných dôvodov, ako napríklad závažné profesionálne pochybenie a závažné porušenie zmluvy, čím sa zabezpečil odradzujúci účinok systému.

Pokiaľ ide o skutočnosti z obdobia pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia o rozpočtových pravidlách v auguste 2018, legislatíva umožní vylúčiť fyzické osoby, ktoré sú v situácii vyžadujúcej vylúčenie a majú kľúčový význam z hľadiska uloženia alebo plnenia právnych záväzkov.

V prípade skutočností po roku 2016 nariadenie o rozpočtových pravidlách umožňuje vylúčenie tých hospodárskych subjektov, ktorých manažér sa nachádza v situácii vyžadujúcej vylúčenie. Vo vhodných prípadoch Komisia túto možnosť využije a domnieva sa, že ostatné inštitúcie a orgány EÚ by mali urobiť to isté.

Novým nariadením o rozpočtových pravidlách sa stanovujú prostriedky na boj proti prázdnym schránkam a využívaniu daňových rajov sprostredkovateľmi, ktorí spravujú finančné prostriedky EÚ.

Treba poznamenať, že právne obmedzenia, ktorým obidva systémy podliehajú, sú rozdielne. To sa týka najmä rozhodnutí Svetovej banky, voči ktorým sa nemožno odvolať resp. nepodliehajú vnútroštátnym právnym poriadkom v oblasti súdnictva.

Spoločná odpoveď na body 85 a 86:

Nástroj ARACHNE môže predstavovať dôležitú podporu pre účinné a primerané opatrenia proti podvodom podľa článku 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) 1303/2013. Je navrhnutý tak, aby orgánom členských štátov pomáhal pri predchádzaní chybám a nezrovnalostiam a ich odhaľovaní v rámci projektov, príjemcov, zmlúv a dodávateľov.

Od roku 2013 útvary Komisie pravidelne informujú orgány členských štátov o možných prínosoch v súvislosti s využívaním nástroja ARACHNE.

Komisia skúma, či údaje zo systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) (a prípadne zo systému ABAC) môžu byť integrované do nástroja ARACHNE, a to aj s cieľom umožniť testovanie výdavkov pri priamom riadení na prítomnosť ukazovateľov podvodov.

Vývoj nástroja ARACHNE bol dokončený v máji 2013 (prvá inštalácia) a postupne boli do neho vkladané údaje z členských štátov, ktoré sa rozhodli integrovať nástroj ARACHNE do svojej stratégie pre boj proti podvodom.

Systém EDES sa vzťahuje na všetky aspekty priameho aj nepriameho riadenia od začatia uplatňovania nového nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Nový systém EDES sa zaviedol v roku 2016, a preto sa zistenia EDA zakladajú na verejne dostupných údajoch, ktoré sa týkajú len počiatočného obdobia do 30. júna 2018. To neumožňuje posúdiť fungovanie systému aj s jeho odrádzajúcimi účinkami.

Komisia konštatuje tieto dodatočné a dôležité aspekty na posúdenie vplyvu administratívnych vyšetrovaní úradu OLAF:

• podrobná analýza administratívnych odporúčaní na riešenie systémových nedostatkov,
• ochranné opatrenia vydané úradom OLAF v priebehu vyšetrovania podľa článku 7 nariadenia č. 883/2013 s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu podvodov alebo nezrovnalostí,
• odradzujúci účinok vyšetrovaní úradu OLAF na potenciálnych podvodníkov,
• povinnosti útvarov Komisie a členských štátov (oznamovanie podvodov a nezrovnalostí úradu OLAF a vykonávanie jeho odporúčaní), ktorými sa zabezpečí, že práca úradu OLAF sa efektívne prenesie aj do praxe.

Okrem toho Komisia resp. úrad OLAF iniciovali viacero kľúčových reforiem zameraných na zvýšenie efektívnosti vyšetrovacích činností úradu OLAF. Medzi tieto reformy patria:

• pokyny úradu OLAF pre vyšetrovateľov v súvislosti s finančnými odporúčaniami (2016),
• úrad OLAF preskúmal svoj vlastný režim monitorovania pre odporúčania s cieľom zabezpečiť ich rýchlejšie plnenie (2017),
• smernica o ochrane finančných záujmov (2017),
• revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách(2018),
• návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013 zameraný okrem iného na zlepšenie vyšetrovacích nástrojov pre úrad OLAF a uľahčenie uplatňovania záverečných správ úradu OLAF (2018).

Súdne odporúčania úradu OLAF môžu obsahovať všeobecné návrhy pre súdy, aby v celom rozsahu zvážili zistenia úradu OLAF zo záverečnej správy, čím sa rozšíri rozsah súdnych konaní.

V súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia o úrade OLAF sú v odporúčaniach úradu uvedené opatrenia, ktoré majú vykonať inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a príslušné orgány členských štátov. Podľa článku 11 ods. 2 sú záverečné správy úradu OLAF prípustným dôkazom v správnych alebo súdnych konaniach v členských štátoch rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Komisia vo svojom návrhu na zmenu nariadenia č. 883/2013 zaviedla v záujme ďalšieho zlepšenia dosahu vyšetrovaní úradu OLAF opatrenia zamerané na posilnenie využiteľnosti záverečných správ úradu OLAF v rámci vnútroštátnych konaní.

Plnenie súdnych odporúčaní úradu OLAF zo strany vnútroštátnych orgánov je dlhodobou výzvou, ktorú úrad OLAF a Komisia dobre poznajú. Ako je uvedené nižšie, dôvodom je viacero faktorov, napr. skutočnosť, že každý členský štát má svoju vlastnú politiku trestného stíhania trestných činov, ktoré spadajú pod smernicu o ochrane finančných záujmov.

V záujme vyriešenia tohto problému Komisia navrhla zriadenie Európskej prokuratúry. Očakáva sa, že v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na Európskej prokuratúre, prinesie jednotnejšiu a účinnejšiu politiku stíhania trestných činov, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, čo povedie k väčšiemu počtu trestných stíhaní, odsúdení za tieto trestné činy a vyššej miere vymožených súm.

Okrem toho sa rozdielmi z hľadiska rozsahu a vymedzenia trestných činov ďalej zaoberá smernica (EÚ) 1371/2017 („smernica o ochrane finančných záujmov“) (pozri tiež odpoveď na bod 97).

Nedávny návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013 sa okrem iného zameriava na posilnenie účinnosti vyšetrovacej funkcie úradu OLAF, a preto sa očakáva zlepšenie vo využívaní výsledkov vyšetrovania úradu OLAF v súdnych konaniach v členských štátoch.

Úrad OLAF v záujme lepšieho pochopenia dôvodov zamietnutí a s cieľom zlepšiť opatrenia vykonávané v nadväznosti na jeho vyšetrovania vykonal podrobnú analýzu plnenia jeho súdnych odporúčaní vydaných v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015 zo strany členských štátov, pričom z celkového počtu 317 odporúčaní preskúmal 169 súdnych odporúčaní, ktoré vydal úrad OLAF a ktoré boli zamietnuté justičnými orgánmi členských štátov. Úrad OLAF vedie neustály dialóg s justičnými orgánmi členských štátov s cieľom zlepšiť mieru obvinení.

Pokiaľ ide o porovnanie počtu žalôb podaných na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF a počtu vnútroštátnych trestných stíhaní, treba zvážiť rozdielne súvislosti a podmienky, v rámci ktorých funguje úrad OLAF, v porovnaní s vnútroštátnymi orgánmi.

Pokiaľ ide o porovnanie počtu žalôb podaných na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF a počtu vnútroštátnych trestných stíhaní, treba zvážiť rozdielne súvislosti a podmienky, v rámci ktorých funguje úrad OLAF, v porovnaní s vnútroštátnymi orgánmi.

Opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa navzájom dopĺňajú a skutočnosť, že EÚ disponuje vlastnými vyšetrovacími kapacitami, je kľúčovým stavebným prvkom v boji proti podvodom ako celku. Obe úrovne majú úžitok z úzkej spolupráce.

Opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa navzájom dopĺňajú a skutočnosť, že EÚ disponuje vlastnými vyšetrovacími kapacitami, je kľúčovým stavebným prvkom v boji proti podvodom ako celku. Obe úrovne majú úžitok z úzkej spolupráce.

Komisia konštatuje, že správa Európskeho dvora audítorov neporovnáva miery obvinení alebo zamietnutí v prípade súdnych odporúčaní úradu OLAF s porovnateľnými údajmi od členských štátov. To by umožnilo posúdiť, či odporúčania úradu OLAF majú na vnútroštátnej úrovni primeraný dosah.

Pretože samotný počet obvinení má obmedzenú informatívnu hodnotu, úrad OLAF vykonal podrobnejšiu analýzu plnenia súdnych odporúčaní úradu OLAF vydaných v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015 zo strany členských štátov, ako sa uvádza v bode 94.

Táto analýza sa neobmedzila len na oblasť výdavkov, ktorá je predmetom auditu Európskeho dvora audítorov, ale zahŕňala aj interné vyšetrovania a oblasť príjmov, t. j. colné vyšetrovania.

Prvá zarážka Ako sa uvádza v analýze úradu OLAF týkajúcej sa plnenia súdnych odporúčaní úradu OLAF zo strany členských štátov, kategória prípadov označená ako „nedostatočné dôkazy“ zahŕňa širokú škálu heterogénnych faktických a právnych situácií. Obsahuje najmä prípady, v rámci ktorých získanie dôkazov v plnom rozsahu nebolo pre úrad OLAF prakticky realizovateľné z dôvodu obmedzených vyšetrovacích právomocí, ako aj situácie, keď orgány členských štátov vyjadrili pochybnosti o dôkaznej hodnote záverečnej správy úradu OLAF z dôvodu neistoty v platných predpisoch.

Okrem toho počet prípadov, ktoré boli zamietnuté z dôvodu „nedostatočných dôkazov“ (bežné vysvetlenie, prečo nebolo v danom prípade začaté konanie), sa môže meniť aj v závislosti od rozdielnych procesných pravidiel a postupov v členských štátoch. Vo všeobecnosti majú členské štáty veľkú mieru voľnej úvahy v rôznych fázach vyšetrovania a trestného stíhania.

Okrem toho treba zdôrazniť, že v značnom počte prípadov úrad OLAF nedostáva podrobné odôvodnenie skutočných dôvodov zamietnutia.

Druhá zarážka Napriek stupňu harmonizácie dosiahnutého na základe dohovoru o ochrane finančných záujmov (až do transpozície smernice o ochrane finančných záujmov) stále existujú významné rozdiely vo vnútroštátnom trestnom práve na podrobnejšej úrovni, čo môže mať vplyv na otázku, či sa určité konanie považuje na úrovni členského štátu za trestný čin. Úrad OLAF vždy vypracúva prvý posudok, v ktorom zváži, či skutočnosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania, spadajú pod definíciu podvodu EÚ podľa platných právnych predpisov EÚ. Vnútroštátne orgány majú potom právomoc rozhodnúť, či sa budú riadiť odporúčaniami úradu OLAF alebo nie.

Tretia zarážka: Zatiaľ čo premlčanie možno v zásade považovať za „objektívny“ dôvod, kvalifikovanie určitého súboru skutočností za trestný čin spadá do výlučnej právomoci justičných orgánov, ktoré v tomto ohľade disponujú značnou mierou voľnej úvahy. To, či je prípad považovaný za premlčaný, môže závisieť napr. od stupňa závažnosti priradenému konkrétnemu trestnému činu, ktorý môže mať významný vplyv na príslušnú premlčaciu lehotu. Takisto aj posúdenie napr. otázky, kedy sa trestný čin začal a kedy sa skončil, či išlo o súvislé alebo opakované konanie, ako aj otázky prerušenia a pozastavenia, obsahuje komplexné hodnotenia založené na špecifikách vnútroštátnych právnych rámcov. V mnohých prípadoch je úrad OLAF schopný tieto skutočnosti preveriť u vnútroštátnych orgánov a môže sa sústrediť na vymáhanie finančných prostriedkov.

Treba poznamenať, že za zabránenie premlčaniu sú spoločne zodpovedné všetky zúčastnené strany, najmä inštitúcie EÚ a členské štáty, ktoré by mali poskytovať informácie úradu OLAF včas.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 97.

Úrad OLAF úzko spolupracuje s mnohými vnútroštátnymi orgánmi konštruktívnym spôsobom. To platí najmä pre fázu vyšetrovania (koordinovanie činností vyšetrovania, výmena informácií, pomoc so získaním prístupu k bankovým účtom, atď.) ako aj v ďalších fázach (vykonanie odporúčaní úradu OLAF vnútroštátnymi orgánmi). Ak sa medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi orgánmi vyskytnú rozpory týkajúce sa výkladu práva alebo skutočností, môžu sa uskutočniť stretnutia.

Komisia zdôrazňuje, že súdne orgány členských štátov sú a mali by byť nezávislé od úradu OLAF. Vnútroštátne orgány preto môžu dospieť k iným záverom než tým, ktoré vypracoval úrad OLAF. Výzvy vyplývajúce z výrazných rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o rozsah a vymedzenie trestných činov, ako aj ich premlčanie, konkrétne rieši nová smernica o ochrane finančných záujmov (EÚ) 1371/2017 (najmä články 3 a 4). Členské štáty sú povinné transponovať smernicu o ochrane finančných záujmov do júla 2019. Okrem toho smernica o ochrane finančných záujmov po prvý raz obsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa premlčania trestných činov vymedzených v rámci smernice (článok 12). Návrh Komisie na zmenu nariadenia č. 883/2013 sa zaoberá okrem iného aj požiadavkou objasnenia právneho rámca pre opatrenia úradu OLAF v oblasti vyšetrovania.

Spolupráca medzi úradom OLAF a národnými prokurátormi sa osvedčila a vo všeobecnosti funguje dobre. Vyšetrovania úradu OLAF dopĺňajú vyšetrovania na vnútroštátnej úrovni tým, že pokrývajú aspekty, ktoré presahujú vnútroštátny rámec prípadu. Úzka koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a úradom OLAF sa považuje v rámci úradu OLAF za osvedčený postup a v mnohých prípadoch sa uplatňuje s cieľom vyhnúť sa duplicite a znížiť riziká v rámci príslušných činností vyšetrovania.

Komisia zdôrazňuje skutočnosť, že na základe článku 12 nariadenia č. 883/2013 úrad OLAF v mnohých prípadoch informuje generálne prokuratúry pred ukončením vyšetrovania.

Komisia konštatuje, že zamietnutie prípadov zo strany vnútroštátnych justičných orgánov nemusí byť nevyhnutne spôsobené slabými miestami v spolupráci medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi orgánmi, aj keď existuje priestor na zlepšenie (pozri tiež odpovede Komisie na body 97 a 98). Medzi významné dôvody, pre ktoré by mohli byť skutky napr. premlčané, môže patriť aj skutočnosť, že úrad OLAF dostal prvotné informácie príliš neskoro alebo že príjemca súdneho odporúčania nekonal v jeho zmysle účinným spôsobom.

Úrad OLAF vo všeobecnosti nepredkladá súdnym orgánom premlčané prípady.

Komisia by chcela zdôrazniť komplexnosť tejto otázky.

V skutočnosti vyšetrovacie právomoci administratívneho úradu nie sú porovnateľné s právomocami vyšetrovacích orgánov, ktoré pracujú pre vnútroštátne generálne prokuratúry. Môže teda nastať situácia, že napriek intenzívnemu vyšetrovaniu zo strany úradu OLAF jeho obmedzené vyšetrovacie právomoci a praktické možnosti neumožnia zhromaždiť jednoznačné dôkazy o trestnom čine. Preto niekedy nie je možné získať dôležité dôkazy o podvode, ako napr. úplatky, zodpovednosť jednotlivých osôb alebo úmysel.

Okrem toho článok 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2013 sám osebe nevytvára dostatočný právny základ, ktorý by umožňoval justičným orgánom všetkých členských štátov použiť správy úradu OLAF pred súdom ako dôkaz.

Z tohto dôvodu v niektorých členských štátoch prokurátori po prijatí záverečnej správy úradu OLAF opäť začnú vyšetrovaciu činnosť s cieľom získať prípustné dôkazy. V týchto prípadoch nedostatočné dôkazy, ktoré sú dôvodom na zamietnutie, nie sú dôkazmi zhromaždenými úradom OLAF, ale dôkazmi zhromaždenými vnútroštátnymi vyšetrovateľmi (pozri tiež odpoveď Komisie na bod 102).

Naopak, zdá sa, že niekedy prokurátori od záverečnej správy úradu OLAF očakávajú, že bude „hotovým výrobkom pripraveným na použitie“, ktorý nevyžaduje žiadne ďalšie vyšetrovacie úkony resp. prokurátori v prípade, ak nemôžu použiť dôkazy zhromaždené úradom OLAF, len zopakujú vyšetrovacie úkony, ktoré už vykonali vyšetrovatelia úradu OLAF. Ak teda dôkazy nie sú v plnej miere k dispozícii v záverečnej správe úradu OLAF, prípad môže byť zamietnutý, pretože dôkazy sú považované za nedostatočné.

Existujú aj prípady, keď sa zdá, že dôvodom zamietnutia bola obmedzená znalosť pravidiel upravujúcich financovanie EÚ a najmä povinnosti príjemcu poskytnúť presné informácie.

Zamietnutia zo strany vnútroštátnych orgánov môžu nastať aj v politicky citlivých prípadoch.

Úrad OLAF však neustále pracuje na zlepšovaní kvality záverečných správ a opatreniach nadväzujúcich na jeho odporúčania. V súčasnosti sa pripravuje niekoľko projektov, ako napríklad nové vzory záverečných správ.

Lehota, ktorá uplynula od spáchania údajného trestného činu, nesúvisí len s trvaním vyšetrovaní úradu OLAF, ktoré sa za uplynulé roky neustále znižovalo, ale aj s odhalením podvodu, časom, kedy bol oznámený úradu OLAF a časom, keď vnútroštátny prokurátor napokon konal na základe odporúčania úradu OLAF.

Komisia konštatuje, že analýza týkajúca sa nadväzných opatrení k vyšetrovaniam úradu OLAF vychádza z relatívne malého počtu rozhovorov s útvarmi Komisie a justičnými orgánmi členských štátov.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 99.

V roku 2017 Komisia vo svojom hodnotení nariadenia o úrade OLAF uviedla, že hlavným faktorom, ktorý bráni plneniu súdnych odporúčaní, je skutočnosť, že nariadenie nedostatočne zabezpečuje použitie správ úradu OLAF ako dôkazu v súdnych konaniach v členských štátoch. V niektorých členských štátoch prokurátori po prijatí záverečnej správy úradu OLAF opäť vykonávajú všetky vyšetrovacie úkony s cieľom získať prípustné dôkazy. Môžu preto nastať problémy s efektívnosťou a trestné činy by mohli byť premlčané.

Otázkou prípustnosti sa zaoberal návrh Komisie na zmenu nariadenia č. 883/2013.

Treba vziať do úvahy, že zásadu zákonnosti neuplatňujú všetky členské štáty: v tých, kde je otvorenie prípadu na vlastnom uvážení súdneho orgánu môže byť záverečná správa úradu OLAF rozhodujúcim argumentom v prospech začatia súdneho vyšetrovania.

Komisia konštatuje, že priemerné trvanie uzavretých a prebiehajúcich vyšetrovaní predstavovalo 15,8 mesiaca a že priemerné trvanie výberu týchto prípadov bolo 1,8 mesiaca⁶⁵.

Úrad OLAF začína vyšetrovania na základe analýzy informácií o možnom záujme na vyšetrovaní, ktoré úrad OLAF získal z externých zdrojov. To prebieha bez zbytočného odkladu.

Okrem toho je bežnou praxou úradu OLAF začať prípady na základe informácií získaných v rámci vlastných vyšetrovacích činností s cieľom urýchlene riešiť protiprávne konanie.

Vytvorenie Európskej prokuratúry pomôže napraviť určité nedostatky súčasného systému vyšetrovania a stíhania trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Úrad OLAF, ako aj všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a príslušné orgány členských štátov, budú musieť bez zbytočného odkladu podávať správy Európskej prokuratúre o akomkoľvek podozrení z možného trestného činu, ktorý spadá do vyšetrovacej právomoci Európskej prokuratúry. Európska prokuratúra tak bude môcť priamo začať vyšetrovanie trestného činu a stíhanie prípadov podozrenia z podvodu, ako aj predložiť takéto prípady súdu. Komisia prijala návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013, ktorý prispôsobí fungovanie úradu OLAF zriadeniu Európskej prokuratúry, v záujme zabezpečenia úzkej spolupráce na základe komplementárnosti ich príslušných mandátov.

Až do vytvorenia Európskej prokuratúry bude úrad OLAF zabezpečovať vzájomnú výmenu informácií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 12 nariadenia č. 883/2013 včasným odosielaním všetkých relevantných informácií, ktoré získal v priebehu externých vyšetrovaní, príslušným vnútroštátnym orgánom.

Ďalej treba poznamenať, že priemerné trvanie uzavretých a prebiehajúcich vyšetrovaní úradu OLAF sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne skrátilo (z 22,4 mesiaca v roku 2011 na 15,8 mesiaca v roku 2017).

Spoločná odpoveď na body 106 – 108:

Ako uviedol Európsky dvor audítorov, vymáhanie zvyčajne trvá niekoľko rokov, a preto porovnanie odporúčaných a spätne získaných súm počas toho istého obdobia neposkytuje presnú mieru a podhodnocuje sumu spätne získaných prostriedkov. V rámci zdieľaného riadenia je vymáhanie neoprávnene vynaložených súm od príjemcov úlohou členských štátov.

Okrem toho rozsah auditu nepokrýva finančný dosah ochranných opatrení odporúčaných úradom OLAF a sumy, pri ktorých sa zabránilo neoprávnenému vynaloženiu prostriedkov, a preto neboli predmetom analýzy.

Komisia poznamenáva, že skutočná výška spätne získaných súm na základe vyšetrovaní úradu OLAF zďaleka presahuje jeho náklady.

Úrad OLAF neustále pracuje na skvalitňovaní svojich záverečných správ a odporúčaní. Konkrétne v októbri 2016 úrad OLAF vydal nové pokyny vyšetrovateľom s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť informácií poskytovaných úradom OLAF, pokiaľ ide o odhad súm, ktoré sa majú vymáhať.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 115.

Zistenia Európskeho dvora audítorov v bode 110 poukazujú na skutočnosť, že niekedy sa musí zvážiť otázka načasovania, ak treba sledovať dva ciele, t. j. vymôcť neoprávnene vyplatené sumy a neohroziť vyšetrovanie trestného konania na vnútroštátnej úrovni. Práve preto sú niekedy procesy vymáhania pozastavené. Táto situácia je však pomerne zriedkavá a týka sa prípadov, keď na vnútroštátnej úrovni prebieha predsúdne konanie a vnútroštátne justičné orgány výslovne požiadali úrad OLAF, aby striktne zachovával mlčanlivosť počas určitého časového obdobia (zvyčajne do vykonania resp. dokončenia určitých úkonov). Obdobia, počas ktorých je vymáhanie pozastavené, sú zvyčajne krátke.

Vo väčšine prípadov však postup finančného vymáhania prebieha paralelne a nezávisle od súdneho konania, a to v súlade s pravidlami vymáhania z dôvodu administratívnych nezrovnalostí. Touto otázkou sa zaoberajú „Usmernenia úradu OLAF o používaní záverečných správ úradu OLAF útvarmi Komisie pri postupoch vymáhania a ďalších opatreniach v oblasti priamych výdavkov a vonkajšej pomoci”, v ktorých sa uvádza, že administratívne resp. peňažné pokuty sa môžu uplatniť bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a že povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním by pred vykonaním administratívneho úkonu alebo úkonu v oblasti vymáhania nemal čakať na výsledok trestného konania (ak prebieha), pokiaľ ho o to úrad OLAF výslovne nepožiada.

Komisia sa domnieva, že rozpočet EÚ je chránený tým, že sa uplatnia finančné opravy v oblasti zdieľaného riadenia, vrátane prípadov, keď takýto postup odporúča úrad OLAF, a že sa zabezpečí, aby príslušné sumy boli v rámci výdavkov programu zrušené.

Keď generálne riaditeľstvo zodpovedné za zdieľané riadenie, napr. GR REGIO, dostane od úradu OLAF záverečnú správu z vyšetrovania prípadu, odošle členskému štátu list s následnými finančnými opatreniami, ktorým požaduje vymáhanie finančných prostriedkov EÚ v súlade so záverečnou správou úradu OLAF. Od členského štátu sa požaduje, aby predložil svoje pripomienky. V prípade, ak členský štát nesúhlasí s posúdením a odporúčaním úradu OLAF, GR REGIO posúdi odpoveď členského štátu vo vzťahu k všetkým platným pravidlám a prijme konečné stanovisko. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním sa môže rozhodnúť konať v súlade so záverečnou správou úradu OLAF a implementovať odporúčanie uvedené v správe, a to aj navrhnutím Komisii, aby prijala rozhodnutie o finančnej oprave v príslušnej sume pri zohľadnení platných právnych predpisov.

V prípade, ak členský štát súhlasí s finančným odporúčaním úradu OLAF, finančné prostriedky musia od príslušných príjemcov vymáhať vnútroštátne orgány. V zmysle nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) 1303/2013 sú členské štáty povinné vymáhať sumy, ktoré boli neoprávnene vyplatené v dôsledku nezrovnalosti. Zatiaľ čo Komisia nemá povinnosť kontrolovať sumy, ktoré boli spätne získané od každého príjemcu, v rámci systémových auditov sa overuje presnosť zrušených výdavkov a vrátených súm zaznamenaných v systémoch účtovníctva certifikačných orgánov. Okrem toho členské štáty majú pri odhaľovaní a náprave podvodov a neoprávnených výdavkov silnú motiváciu v tom, že neoprávnené prostriedky, ktoré boli zistené po predložení účtov, môžu nahradiť vykonaním zodpovedajúcich úprav v účtoch za účtovný rok, v ktorom bola nezrovnalosť zistená.

V rámci zdieľaného riadenia sú členské štáty zodpovedné za stanovenie výšky vymáhanej sumy v súlade s právnymi predpismi EÚ resp. vnútroštátnymi právnymi predpismi. GR AGRI systematicky monitoruje, či členské štáty riadia vymáhanie dlhov náležitým spôsobom a v prípade, ak je to nevyhnutné, prijíma následné opatrenia v kontexte postupu overenia súladu.

Rozpočet EÚ je chránený uplatňovaním tzv. pravidla 50/50. Podľa tohto pravidla v prípade, ak dlhy nie sú spätne získané v rámci určeného časového limitu, polovica príslušnej sumy vrátane úrokov sa opätovne pripíše do rozpočtu EÚ. Okrem toho v prípade, ak sa dlh nepodarilo vymôcť z dôvodu nedbanlivosti členského štátu, do rozpočtu EÚ sa pripíše celá výška dlhu.

Ako v bode 107 uvádza samotný Európsky dvor audítorov, vymáhanie je zdĺhavý proces, ktorý v priemere trvá 36 mesiacov, čo znamená, že v jednotlivých prípadoch môže trvať aj dlhšie. Napríklad jedno z takýchto odporúčaní, ktoré bolo vydané v období rokov 2012 – 2014 a v rámci ktorého ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, zodpovedá 20 % celkovej sumy odporúčanej generálnym riaditeľstvám REGIO, EMPL a AGRI v danom časovom rámci. Preto možno očakávať, že miera úspešnosti vymáhania sa časom zvýši.

Komisia konštatuje, že analýza Európskeho dvora audítorov neobsahuje sumy, pri ktorých sa zabránilo neoprávnenému vynaloženiu prostriedkov z rozpočtu EÚ na základe rozhodnutia Komisie v súlade s odporúčaniami úradu OLAF. Celková výška samotných súm dosahuje 160 miliónov EUR, pokiaľ ide o odporúčania vydané medzi rokmi 2012 a 2014, a na účely porovnania by predstavovala 16 % z celkovej sumy, ktorá bola týmto trom riaditeľstvám odporučená na vymáhanie v danom časovom rámci.

Komisia zdôrazňuje, že peňažné prostriedky EÚ boli vrátené alebo resp. ich čerpanie bolo zrušené všade, kde to bolo možné, a to v záujme ochrany rozpočtu EÚ.

Pozri tiež odpoveď na body 106 – 108.

Konečné rozhodnutie o vymáhaných sumách patrí do pôsobnosti povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním.

Hlavným dôvodom, prečo sumy neboli vrátené tak, ako to odporúčal úrad OLAF, bola absencia právneho základu na uplatnenie finančnej opravy.

Pokyny pre zamestnancov úradu OLAF k vypracovaniu a výpočtu finančných odporúčaní z októbra 2016 obsahujú okrem iného aj podrobný prehľad postupu pri určovaní príslušných súm (odhadovaný vplyv zistených skutočností, odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a odhadované sumy, v prípade ktorých sa má zabrániť neoprávnenému čerpaniu prostriedkov), ako aj informácie, ktoré sa uvádzajú v odporúčaní a záverečnej správe ako odôvodnenie týchto súm. Na tieto pokyny úrad OLAF nadviazal v júli 2017 prijatím „Usmernení k finančnému monitorovaniu” zameraných na preorientovanie a zjednodušenie monitorovania finančných odporúčaní. Nové pokyny a revidované usmernenia sú pomerne nové a ich vplyv sa v systéme ešte neprejavil v plnej miere.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 114.

Komisia zdôrazňuje, že suma prislúchajúca príkazom na vymáhanie, ktoré vystavili GR CNECT a GR RTD ako nadväzné opatrenia k záverečným správam úradu OLAF, presahuje celkovú hodnotu odporúčaní odoslaných generálnym riaditeľstvám. Podstatnú časť vymáhania prostriedkov zabrzdila likvidácia spoločností príslušných príjemcov po vyšetrovaní zo strany úradu OLAF. To platí najmä pre GR CNECT, kde likvidácie zabránili vráteniu sumy vo výške 7,86 mil. EUR, čo predstavuje viac než 50 % zo všetkých súm, ku ktorým boli vyhotovené príkazy na vymáhanie.

Komisia zdôrazňuje, že suma prislúchajúca príkazom na vymáhanie, ktoré vystavili GR CNECT a GR RTD ako nadväzné opatrenia k záverečným správam úradu OLAF, presahuje celkovú hodnotu odporúčaní odoslaných generálnym riaditeľstvám. Podstatnú časť vymáhania prostriedkov zabrzdila likvidácia spoločností príslušných príjemcov po vyšetrovaní zo strany úradu OLAF. To platí najmä pre GR CNECT, kde likvidácie zabránili vráteniu sumy vo výške 7,86 mil. EUR, čo predstavuje viac než 50 % zo všetkých súm, ku ktorým boli vyhotovené príkazy na vymáhanie.

Pokyny úradu OLAF k finančným odporúčaniam (pozri odpoveď Komisie na bod 115) okrem iného objasňujú, ako sa majú určiť príslušné sumy, vrátane odhadovaných súm na vymáhanie, pomocou vlastných pravidiel inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, ak je to možné.

>. Komisia berie na vedomie 20 skúmaných prípadov a chcela by dodať, že do priameho riadenia sú zapojené aj iné generálne riaditeľstvá než GR CNECT a GR RTD.

Prvá zarážka: Záverečné správy úradu OLAF sa môžu použiť vo finančných a administratívnych postupoch, pokiaľ úrad OLAF neuvedie konkrétne dôvody, pre ktoré ich na tieto účely nemožno použiť vzhľadom na vyšetrovanie trestného činu. Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 110.

Druhá zarážka: Pozri odpoveď Komisie na bod 109.

Pozri odpoveď Komisie na bod 109.

Tretia zarážka: Komisia by chcela zdôrazniť, že v mnohých prípadoch likvidácia na základe platobnej neschopnosti príjemcu nastáva po ukončení prípadu úradom OLAF, po vystavení príkazu na vymáhanie alebo po prijatí vykonateľného rozhodnutia.

Rozsah a povaha auditu sa líši od rozsahu a povahy vyšetrovania úradu OLAF a nezahŕňa aspekty ako napr. korupcia, podvod a iné závažné finančné nezrovnalosti. Audity nemusia identifikovať plnú sumu, ktorá sa má vymáhať, a nemusia nevyhnutne viesť k vylúčeniu subjektov výborom EDES.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 109.

Počet takýchto opatrení je obmedzený vzhľadom na počet odporúčaní vydaných úradom OLAF.

Spoločná odpoveď na body 122 – 123:

Komisia konštatuje, že v oblasti nepriameho riadenia dostávajú od úradu OLAF finančné odporúčania aj GR NEAR a GR ECHO.

Európsky dvor audítorov konštatuje, že v čase auditu pomer spätne získaných prostriedkov k finančným odporúčaniam úradu OLAF dosiahol 38 %. Vzhľadom na čas, ktorý je potrebný na dosiahnutie významnejšieho pokroku v procese vymáhania, sa tento percentuálny podiel bude postupne zvyšovať.

Pokiaľ ide o vzorku, pozri odpoveď Komisie na bod 117 o priamom riadení, ktorá primerane platí aj vo vzťahu k nepriamemu riadeniu.

Komisia poznamenáva, že operácie GR DEVCO sa vykonávajú v osobitnom kontexte: geograficky rozptýlené operácie, vysoký počet operácií, rozmanitosť realizačných organizácií a partnerských krajín a rôznorodosť foriem poskytovania pomoci. Okrem toho podmienky v oblasti legislatívy a presadzovania práva, ktoré sa vzťahujú na operácie GR DEVCO, sú veľmi odlišné od operácií v rámci zdieľaného riadenia a sú omnoho rôznorodejšie. Úrad OLAF zohľadňuje túto skutočnosť vrátane pravdepodobnosti spätného získania prostriedkov pri vlastnom procese výberu prípadov. Treba poznamenať, že mnohí príjemcovia pomoci, vrátane príjemcov vonkajšej pomoci, majú sídlo v Európe, a preto môžu byť na základe vyšetrovania úradu OLAF vylúčení z financovania v budúcnosti.

Štandardným prístupom GR DEVCO je dodržiavanie odporúčaní úradu OLAF. Ak sa však GR DEVCO rozhodne na základe významných dôvodov nerešpektovať odporúčania úradu OLAF, poskytne úradu OLAF informáciu o prijatom rozhodnutí a vykonaných opatreniach.

Dôvod, prečo GR DEVCO niekedy nepostupuje v súlade s finančnými odporúčaniami úradu OLAF, možno vysvetliť vysoko rizikovým prostredím, v ktorom GR DEVCO pôsobí.

Úrad OLAF a GR DEVCO budú ešte užšie spolupracovať s cieľom zvýšiť počet úspešných vymáhaní.

Európska prokuratúra bude jednotnou a nezávislou európskou prokuratúrou, ktorá bude pôsobiť v zúčastnených členských štátoch. Európski delegovaní prokurátori budú zodpovední za vyšetrovanie, stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a ich podanie na súd, pričom budú pracovať v súčinnosti s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti presadzovania práva a s justičnými orgánmi. Európski prokurátori, ktorí pôsobia na centrálnej úrovni, budú v mene stálych komôr dohliadať na vyšetrovania a trestné stíhania vykonávané európskymi delegovanými prokurátormi alebo budú vo výnimočných prípadoch viesť vyšetrovania sami.

Tento nový prístup podstatne zvýši súčasnú úroveň efektívnosti a účinnosti v boji proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

Pozri odpovede Komisie na body 97 – 104.

Prvá zarážka: Európska prokuratúra prináša veľmi výrazné zlepšenie súčasných mechanizmov justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. Okrem toho jej štruktúra (stále komory a európski prokurátori z každého členského štátu) je navrhnutá tak, aby sa zabezpečili potrebné odborné znalosti v oblasti vnútroštátneho práva, ako aj tvorba európskych politík v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania.

Rozhodovacie procesy v Európskej prokuratúre náležite zohľadňujú potrebu rýchlo konať vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ako aj zabezpečiť spoločnú politiku Európskej prokuratúry pre vyšetrovanie a trestné stíhanie. Potreba interných konzultácií a prekladov je neoddeliteľnou súčasťou orgánu EÚ, ktorý pôsobí vo viacerých členských štátoch a zaoberá sa cezhraničnou trestnou činnosťou.

Vyšetrovania Európskej prokuratúry budú v prvom rade vykonávať európski delegovaní prokurátori pod dohľadom európskeho prokurátora pochádzajúceho z toho istého členského štátu ako európsky delegovaný prokurátor a pod vedením a na základe pokynov príslušnej stálej komory. Európski prokurátori, ktorí sú členmi stálych komôr, poznajú právny systém a ovládajú jazyk európskych delegovaných prokurátorov, nad ktorými vykonávajú dohľad. Okrem toho musia byť zamestnancami ústredia Európskej prokuratúry, ktorí zabezpečujú podporu pre kolégium a komory, primerane a vyvážene pokryté právne systémy a jazyky na podporu ich činnosti. Nariadenie o Európskej prokuratúre takisto umožňuje stálym komorám delegovať v konkrétnych veciach, v ktorých trestný čin nie je závažný ani trestné konanie nie je zložité, rozhodovacie právomoci na dozorujúceho európskeho prokurátora.

Práca Európskej prokuratúry by v zásade mala byť vykonávaná v elektronickej podobe. Tým sa ďalej uľahčí komunikácia medzi európskymi delegovanými prokurátormi, dozorujúcimi európskymi prokurátormi a stálymi komorami. Ak by boli potrebné ďalšie preklady, Európska prokuratúra môže požadovať takéto služby od Prekladateľského strediska pre orgány EÚ.

Druhá zarážka: Komisia nesúhlasí s hodnotením Európskeho dvora audítorov. Európska prokuratúra bude priamo zodpovedná za vyšetrovanie, stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a ich podanie na súd. V tejto súvislosti budú európski delegovaní prokurátori, ktorým budú okrem právomocí priamo vyplývajúcich z nariadenia o Európskej prokuratúre udelené rovnaké právomoci, aké majú vnútroštátni prokurátori, viesť vyšetrovanie v súčinnosti s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zabezpečia plnenie všetkých pokynov európskych delegovaných prokurátorov.

Nariadenie o Európskej prokuratúre obsahuje aj veľmi konkrétne povinnosti členských štátov poskytovať európskym delegovaným prokurátorom zdroje a vybavenie nevyhnutne potrebné na plnenie ich úloh (článok 96 ods. 6).

Okrem toho sa od úradu OLAF vzhľadom na jeho mandát v oblasti ochrany finančných záujmov vyžaduje, aby sa stal dôležitým zdrojom informácií pre Európsku prokuratúru. Inštitúcie a orgány Únie môžu využiť služby úradu OLAF na predbežné overovanie obvinení v prípadoch, keď nedisponujú odbornými znalosťami potrebnými na posúdenie, či by mali byť určité informácie oznámené Európskej prokuratúre.

Tretia zarážka: V článku 24 nariadenia o Európskej prokuratúre sa jednoznačne uvádza, že všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a orgány členských štátov bez zbytočného odkladu oznámia Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou môže uplatniť svoje právomoci. Európska prokuratúra sa následne rozhodne, či svoju právomoc uplatní buď začatím vyšetrovania trestného činu alebo využitím svojho práva odňať vec. Účelom mechanizmu predbežného hodnotenia je umožniť inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram EÚ využívať úrad OLAF a jeho špecializované odborné znalosti na posúdenie informácií, ktoré majú k dispozícii inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, a poskytovať Európskej prokuratúre kvalitné informácie. Tento mechanizmus musí byť efektívny a nesmie brániť rozhodovaciemu procesu Európskej prokuratúry.

Návrh Komisie na revíziu nariadenia č. 883/2013 obsahuje konkrétne ustanovenie o predbežnom hodnotení úradom OLAF, vrátane presne stanovenej lehoty na jeho dokončenie.

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Špecifické otázky, ktoré vzniesol Európsky dvor audítorov v súvislosti s politikou Komisie v oblasti boja proti podvodom, nie je možné vnímať oddelene od nedávnych dôležitých legislatívnych iniciatív a ďalšieho vývoja v oblasti boja proti podvodom, ktoré sú uvedené nižšie:

• revízia Služobného poriadku úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie v roku 2013,
• aktualizovaný integrovaný rámec kontroly a partnerské preskúmanie rizika podvodov v roku 2017,
• smernica (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov),
• nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra,
• návrh na zmenu nariadenia č. 883/2013 o úrade OLAF z roku 2018,
• nové nariadenie o rozpočtových pravidlách 2018/1046,
• iniciatíva v súvislosti s revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry,
• návrhy výdavkových programov na obdobie po roku 2020,
• prebiehajúca aktualizácia stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Pozri odpoveď Komisie na bod 9.

Právne obmedzenia súčasného systému oznamovania nezrovnalostí a zložitosť úlohy nie sú dostatočne zohľadnené v správe Európskeho dvora audítorov.

Komisia si uvedomuje určité obmedzenia svojho systému oznamovania, ale postupne a neustále pracuje na zlepšovaní oznamovania nezrovnalostí členskými štátmi (pozri odpovede Komisie na body 24 a 25). Ako Európsky dvor audítorov nepriamo uznal v bode 31, v súčasnosti neexistuje žiadny iný systém (vnútroštátny alebo v rámci inštitúcií EÚ) na zhromažďovanie údajov o podvodoch, ktorý by bol taký podrobný, ako je IMS.

Pokiaľ ide o odhad nezistených podvodov, neexistuje žiadna nákladovo efektívna metóda, ktorá by bola dostatočne spoľahlivá a obhájiteľná na účely politiky založenej na dôkazoch (pozri odpovede Komisie na body 14 – 16). Metódy, ktoré spomenul Európsky dvor audítorov, by v tomto konkrétnom kontexte neboli vhodné (pozri odpovede Komisie na body 33 – 37).

Komisia súhlasí s tým, že analýza foriem podvodov a slabých miest by mala byť prioritou, pričom treba vziať do úvahy, že takéto štúdie sú veľmi náročné na zdroje.

Komisia sa domnieva, že pridaná hodnota zisťovania motivácie podvodníkov by v súvislosti s bojom proti podvodom nebola významná. Okrem toho niektoré príčiny, ktoré sú zdôraznené v správe, už boli predmetom legislatívnych návrhov, akým je napríklad nariadenie o rozpočtových pravidlách z roku 2018, resp. príslušné riziká boli riadne zohľadnené pri audítorskej činnosti týkajúcej sa systémov riadenia a kontroly v rámci zdieľaného riadenia. Pozri odpovede Komisie na body 39 – 49.

V oblasti verejného obstarávania EÚ rozšírila a uľahčila prístup na trh najmä malým a stredným podnikom prostredníctvom reformy realizovanej smernicami o verejnom obstarávaní v roku 2014 a ďalšími iniciatívami. Tieto politické impulzy, ktoré boli zamerané okrem iného aj na zvýšenie transparentnosti, digitalizovanejšie procesy a zjednodušenie, sú zohľadnené aj v novom nariadení o rozpočtových pravidlách a prispejú k zníženiu rizika korupcie.

Komisia čiastočne prijíma toto odporúčanie.

Počas uplynulých rokov Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi výrazne zlepšila svoj systém oznamovania nezrovnalostí, čo umožňuje lepšiu a podrobnejšiu analýzu.

Komisia je odhodlaná ďalej zlepšovať oznamovanie nezrovnalostí a podvodov, ako aj analýzu povahy podvodov, prostredníctvom na mieru prispôsobeného zhromažďovania údajov a lepšieho pochopenia celkového rámca boja proti podvodom v rôznych členských štátoch.

Nie je však možné stanoviť taký odhad rozsahu nezistenej úrovne podvodov, ktorý by bol spoľahlivý a dostatočne obhájiteľný na účely politiky založenej na dôkazoch, pričom treba zohľadniť aj obmedzenie súvisiace s efektívnym využívaním obmedzených zdrojov, ktoré má Komisia k dispozícii.

a) Komisia čiastočne prijíma odporúčanie 1 písm. a).

Komisia súhlasí s ďalším rozšírením systému IMS v závislosti od štúdie uskutočniteľnosti a dostupnosti zdrojov. Začlenenie všetkých výdavkových oblastí môže viesť k podstatným nákladom na vývoj a ovplyvniť celkovú výkonnosť IMS. Potrebné by boli aj legislatívne návrhy.

Z pohľadu Komisie by integrácia dokončených vyšetrovaní úradu OLAF mala byť v zásade možná. Vzhľadom na pravidlá ochrany údajov a požiadavky v oblasti zachovania dôvernosti by z tohto procesu museli byť vyňaté prebiehajúce vyšetrovania. V prípade dokončených vyšetrovaní by oznamovanie mali zabezpečovať členské štáty, aby boli dodržané vnútroštátne pravidlá dôvernosti pri vyšetrovaní trestných činov. Okrem toho Komisia nemôže prijať žiadne záväzky v súvislosti s vyšetrovaniami, ktoré má vykonávať budúca Európska prokuratúra.

Ďalej treba poznamenať, že Komisia v roku 2014 navrhla zrušenie hranice 10 000 EUR, od ktorej sú členské štáty povinné oznamovať vyšetrovania týkajúce sa podvodných nezrovnalostí prostredníctvom systému IMS. Členské štáty však tento návrh zamietli.

b) Komisia čiastočne prijíma odporúčanie 1 písm. b).

Komisia má v úmysle zlepšiť analýzu rizík podvodov a korupcie, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, vrátane analýzy povahy a príčiny podvodov. V tejto súvislosti by sa mohli stanoviť ukazovatele rizika. Metódy, ktoré navrhuje Európsky dvor audítorov (prieskumy výskytu a indexy založené na administratívnych údajoch), však nie sú vhodné pre rozpočet EÚ a ich náklady vo vzťahu k očakávaným výsledkom by neboli odôvodnené.

Aj keď stratégie Komisie pre boj proti podvodom v súčasnosti využívajú niekoľko merateľných cieľov a ukazovateľov, všeobecné zásady a priority stanovené v stratégiách pre boj proti podvodom prispievajú k jednotnému prístupu v rámci boja Komisie proti podvodom (pozri odpovede Komisie na body 59 – 64). Podávanie správ o účinnosti inštitucionálnych aj rezortných stratégií pre boj proti podvodom sa zlepší vtedy, keď sa zavedie posilnená analytická funkcia, ako sa uvádza v odpovedi Komisie na odporúčanie 1.

Strategické riadenie rizík podvodu a predchádzanie podvodom sú pre Komisiu dôležitými cieľmi.

Zaviedla decentralizovaný model finančného riadenia, pri ktorom povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaní, napr. generálni riaditelia, zodpovedajú za vnútornú kontrolu, vrátane riadenia rizík podvodu a predchádzania podvodom. Príslušné úlohy a povinnosti a povinnosti sú riadne zadefinované a od roku 2017 sú všetky útvary Komisie povinné vymenovať vyššieho riadiaceho pracovníka zodpovedného za riadenie rizík, ktorý bude poskytovať podporu a rady povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním vo veciach vnútornej kontroly, vrátane riadenia rizík podvodu.

Informácie o opatreniach proti podvodom sa oznamujú kolégiu komisárov, ktoré preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom EÚ. Každý člen Komisie dostáva informácie týkajúce sa podvodov priamo od útvaru, ktorý spadá do jeho pôsobnosti, pričom dôležité prípady oznamuje kolégiu.

Jednotlivé poverovacie listiny predsedu Komisie zaväzujú každého komisára, aby venoval osobitnú pozornosť riadnemu finančnému hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ, čo posilňuje politický záväzok Komisie v súvislosti s nulovou toleranciou k podvodom a systematickým zabezpečovaním ochrany rozpočtu EÚ proti podvodom.

Komisia sa domnieva, že úrad OLAF by mohol prevziať výraznejšiu a strategickejšiu úlohu koordinátora vo vzťahu k politikám útvarov Komisie a výkonných agentúr v oblasti boja proti podvodom. Úloha úradu OLAF v oblasti dohľadu je predmetom úvah v rámci prebiehajúcej aktualizácie stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

Komisia sa domnieva, že súčasné interné organizačné usporiadanie už prakticky zohľadňuje odporúčanie 2.1. Pozri tiež odpoveď Komisie na body 50 – 54.

Komisia čiastočne prijíma odporúčanie 2.2

Komisia vo veľkej miere prijíma podstatu odporúčania. Komisia odhaduje, že jej stratégia pre boj proti podvodom sa môže len postupne prispôsobovať tak, aby bola v súlade s odporúčaním, ktoré by bolo možné v plnej miere dosiahnuť približne v polčase viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027.

Prvá zarážka: Komisia súhlasí s názorom Európskeho dvora audítorov, že jej stratégii pre boj proti podvodom by malo predchádzať komplexné posúdenie rizík podvodu.

Vykonanie takéhoto posúdenia rizík podvodu by však vyžadovalo určitý čas a malo by výrazný vplyv na zdroje, keďže by vyžadovalo nielen zavedenie posilnenej analytickej funkcie, ako sa uvádza v odpovedi Komisie na odporúčanie 1, ale aj zhromažďovanie vhodných údajov a vykonávanie analýz počas niekoľkých rokov (pozri odpovede Komisie na body 14 – 16, 29, 33 – 37, 47).

Komisia konštatuje, že v rámci obdobia 2014 – 2020 prebiehalo zabezpečovanie proti podvodom z veľkej časti na podzákonnej úrovni, najmä vo forme návrhov vzorových zmlúv a dohôd. Okrem toho sa v rámci zdieľaného riadenia uplatňujú jednoznačné ustanovenia týkajúce sa nezrovnalostí, do ktorých sú podvody začlenené ako podkategória.

Pozri odpoveď Komisie na bod 67.

Na základe „Súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu“ z roku 2017 (pozri odpovede Komisie na body 71 a 72 vyššie) bolo zabezpečenie proti podvodom formálne začlenené do procesu tvorby legislatívy. Zabezpečenie výdavkových programov proti podvodom sa však požadovalo už v rámci stratégie Komisie pre boj proti podvodom z roku 2011,⁶⁶ t. j. na účely viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020.

Návrh viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorý Komisia vypracovala k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, obsahuje ustanovenie, podľa ktorého orgán zodpovedný za riadenie programu „zavedie účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík”. Toto ustanovenie, t. j. článok 68 ods. 1 písm. c), sa uplatňuje vo vzťahu k siedmim fondom zdieľaného riadenia.

V rámci zdieľaného riadenia je na členských štátoch, aby podľa potreby a na vlastnú zodpovednosť prijímali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ, a to najmä v oblasti predchádzania nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovania a nápravy. V tomto ohľade majú prístup k rozhodnutiam o vylúčení prijatých v rámci systému EDES.

Pokiaľ ide o poskytovanie informácií do systému EDES, vnútroštátne orgány sú povinné odoslať informácie o zistených podvodoch resp. nezrovnalostiach, ak to vyžadujú pravidlá platné pre jednotlivé odvetvia. Tento krok sa zabezpečuje prostredníctvom rozhrania medzi systémami IMS a EDES.

Pozri tiež odpoveď Komisie na bod 138.

Komisia dlhodobo presadzuje používanie nástroja ARACHNE zo strany členských štátov (pozri odpovede Komisie na body 85 – 88 a odporúčanie 3.3).

Komisia čiastočne prijíma odporúčanie 3.1.

Balík legislatívnych návrhov pre viacročný finančný rámec bol predložený v máji a júni 2018, t. j. pred prijatím odporúčania Európskeho dvora audítorov. Tieto návrhy boli v čo najväčšej miere zabezpečené proti podvodom, pokiaľ to umožnili krátke termíny na predloženie balíka pre viacročný finančný rámec.

Členské štáty sú podľa súčasného viacročného finančného rámca povinné zaviesť účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík, ako sa uvádza v článku 125 ods. 4 písm. c) nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) 1303/2013. Komisia sa domnieva, že posudzovanie rizík podvodu je kontinuálnou činnosťou, na ktorú sa neviaže žiadny konkrétny časový rámec. Návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), ktorý predložila Komisia, podporuje požiadavku vykonávať posudzovanie rizík podvodu. Nepredpokladá však konkrétne časové rámce, v ktorých ho členské štáty majú vykonať. Komisia zastáva názor, že doplnenie požiadavky, ktorá sa má splniť pred prijatím programu, by oneskorila jeho prijatie, čo je v rozpore s cieľom nariadenia o spoločných ustanoveniach.

Štúdia o dodržiavaní tohto ustanovenia zo strany členských štátov sa v súčasnosti finalizuje. Členské štáty budú z týchto skúseností čerpať pri vlastnom posudzovaní rizík podvodu v budúcnosti.

Komisia uvažuje o posilnení analytických kapacít úradu OLAF, čo by mohlo v priebehu programového obdobia 2021 – 2027 prispieť k prepracovanejším posúdeniam rizík podvodov zo strany Komisie (pozri odpovede Komisie na odporúčania 1 a 4).

Komisia prijíma odporúčanie 3.2 písm. a).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je príslušné generálne riaditeľstvo povinné používať systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ak to okolnosti vyžadujú. Niekoľko opatrení na podporu používania systému EDES sa už vykonalo.

Komisia prijíma odporúčanie 3. 2 písm. b).

Zmena nariadenia o rozpočtových pravidlách zo strany zákonodarcu by bola nevyhnutná, aby pri zdieľanom riadení bolo možné zaviazať členské štáty k označovaniu podvodných hospodárskych subjektov.

Komisia pôvodne navrhla (COM(2014)358) jednoznačnú povinnosť členských štátov používať údaje zo systému IMS ako dôvod na vylúčenie. Členské štáty však namietali voči akejkoľvek povinnosti vylúčenia na základe informácií, ktoré poskytujú v rámci systému IMS.

Komisia prijíma odporúčanie 3.3.

Komisia poskytla informácie, cielené školenia a aktívnu podporu a usmernenia k nástroju ARACHNE všetkým členským štátom. Nástroj ARACHNE sa však používa na dobrovoľnej báze, pretože na jeho používanie sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť. Komisia bude aj naďalej aktívne pomáhať všetkým orgánom a podporovať tie členské štáty, ktoré nástroj Arachne využívajú nedostatočne (alebo ho nepoužívajú vôbec), ako sa uvádza v „Charte k zavádzaniu nástroja na hodnotenie rizika Arachne pri overovaní riadenia” poskytnutej všetkým členským štátom.

Pozri odpovede Komisie na body 85 – 88.

Pokiaľ ide o celkový vplyv vyšetrovaní zo strany úradu OLAF, je dôležité poznamenať, že ochranné opatrenia vydané úradom OLAF (pozri článok 7 nariadenia č. 883/2013) a celkový odradzujúci účinok opatrení úradu OLAF sú takisto dôležitými prvkami boja proti podvodom, ktoré treba posúdiť.

Analýza týkajúca sa nadväzných opatrení prijatých na základe vyšetrovaní úradu OLAF je založená na relatívne malom počte rozhovorov s útvarmi Komisie a justičnými orgánmi členských štátov.

Komisia poukazuje aj na skutočnosť, že pri odhaľovaní a vyšetrovaní nezrovnalostí a prijímaní vhodných nadväzných opatrení plnia v súčasnom systéme dôležité úlohy a povinnosti aj iní účastníci, najmä ostatné inštitúcie EÚ a členské štáty.

Pokiaľ ide o mieru obvinení, efektívnosť vyšetrovaní úradu OLAF nemožno hodnotiť podľa tohto jediného kritéria, pretože obžaloba je len jedným z mnohých výsledkov vyšetrovaní úradu OLAF. Osvedčeným a často používaným postupom je paralelná spolupráca a koordinácia operatívnych činnosti medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi justičnými orgánmi tak, aby zbytočne nestrácali čas. Úrad OLAF takisto zlepšil spoluprácu s justičnými orgánmi v súvislosti s plnením jeho odporúčaní.

Problémy týkajúce sa plnenia súdnych odporúčaní úradu OLAF zo strany vnútroštátnych orgánov predstavujú dlhodobú výzvu, ktorú úrad OLAF, Komisia a členské štáty dobre poznajú. V záujme vyriešenia tohto problému Komisia navrhla zriadenie Európskej prokuratúry. Okrem toho nedávny návrh Komisie na zmenu nariadenia č. 883/2013 sa zameriava na zlepšenie plnenia súdnych odporúčaní úradu OLAF, a to najmä objasnením prípustnosti výsledkov vyšetrovania úradu OLAF v súdnych konaniach v členských štátoch.

Pozri aj odpovede Komisie na body 94 – 104.

Úrad OLAF prijal opatrenia v záujme objasnenia informácií poskytovaných v jeho záverečných správach a obsahu odporúčaní vo vzťahu k odhadovaným sumám, ktoré sa majú vymáhať. Úrad OLAF vydal v októbri 2016 „Pokyny na vypracúvanie finančných odporúčaní a súvisiacich častí záverečnej správy“, ktoré by mali zjednodušiť vykonateľnosť odporúčaní úradu OLAF. Vplyv týchto pokynov na finančné odporúčania sa v plnej miere ukáže až v budúcnosti.

Okrem toho úrad OLAF vydal v júli 2017 nové „Usmernenia k finančnému monitorovaniu”, na základe ktorých by sa mal okrem iného skrátiť čas, ktorý majú generálne riaditeľstvá na výpočet vymáhaných súm.

Pozri aj odpovede Komisie na body 106 – 124.

Komisia toto odporúčanie prijíma čiastočne.

Pokiaľ ide o vyšetrovaciu funkciu úradu OLAF, Komisia prijala opatrenia na prispôsobenie rámca úradu OLAF pre vyšetrovania zriadeniu Európskej prokuratúry vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, z 23. mája 2018, COM(2018)338.

Navrhovaný vzťah medzi týmito dvoma orgánmi by mal byť založený – ako to ustanovuje nariadenie o Európskej prokuratúre – na zásadách úzkej spolupráce, výmeny informácií, komplementárnosti a neduplicity.

Okrem toho návrh predpokladá cielené zmeny na zvýšenie účinnosti vyšetrovaní úradu OLAF.

Administratívne vyšetrovania úradu OLAF si zachovajú svoju špecifickú pridanú hodnotu v prospech celkovej ochrany rozpočtu Únie. Pozri aj odpovede Komisie na body 126 – 128.

Pokiaľ ide o predchádzanie podvodom a analýzu rizík podvodu, Komisia má v úmysle posilniť úlohu úradu OLAF (pozri odpovede Komisie na odporúčania 1 – 3).

a) Komisia sa stotožňuje s názorom Európskeho dvora audítorov, podľa ktorého by úrad OLAF mohol prevziať výraznejšiu úlohu v rámci politík útvarov Komisie a výkonných agentúr v oblasti boja proti podvodom. O takejto posilnenej úlohe sa uvažuje aj v nadchádzajúcej aktualizácii stratégie Komisie pre boj proti podvodom (pozri odpovede Komisie na body 50 – 54 a odporúčanie 2.1).

Pokiaľ ide o podrobnú analýzu foriem podvodov a príčin podvodov v reálnom čase, pozri odpovede Komisie na odporúčania 1 a 2.2. V možnom rozsahu Komisia bude v rámci prehľadov prípadov vo zvýšenej miere prezentovať formy podvodov zistené pri vyšetrovaniach úradu OLAF.

b) Vo vzťahu k členským štátom bude úrad OLAF naďalej vykonávať svoje koordinačnú a poradnú funkciu, a to najmä ako hlavný útvar pre oznamovanie nezrovnalostí a ako Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery. Podobne aj povoľujúci úradníci, ktorí sú v rámci generálnych riaditeľstiev zodpovední za zdieľané riadenie, budú naďalej plniť svoju úlohu dohľadu nad členskými štátmi.

Úrad OLAF následne preskúma politiky na boj proti podvodom v generálnych riaditeľstvách vynakladajúcich prostriedky, ako sa uvádza vyššie.

Analytická zložka posilnenej úlohy úradu OLAF môže byť implementovaná len postupne a nebude plne funkčná skôr než v polčase viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027 (pozri odpoveď Komisie na odporúčanie 2.2). Ako uznáva Európsky dvor audítorov, komplexné posudzovanie rizika podvodu je základom pre plne účinné riadenie rizík podvodu. V dôsledku toho sa efektívnosť analytických kapacít úradu OLAF a jeho posilnenej úlohy dohľadu bude zvyšovať v rámci postupného procesu.