Systém EÚ na obchodovanie s emisiami: bezodplatné prideľovanie kvót malo byť lepšie zacielené

Zhrnutie

I

Znižovanie emisií skleníkových plynov je jednou z hlavných výziev dnešnej doby. EÚ stanovila súbor cieľov v oblasti zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, 2030 a 2050. Hoci je EÚ spoľahlivo na dobrej ceste splniť svoje ciele na rok 2020, o jej ambicióznejších cieľoch na roky 2030 a 2050 to neplatí. V tzv. zelenej dohode, ktorú Komisia predstavila v roku 2019, bol navrhnutý cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 50 až 55 % a dosiahnuť, aby boli do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. To znamená, že sa musia výrazne zvýšiť snahy v tejto oblasti.

II

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je jednou z hlavných politík EÚ na zmiernenie zmeny klímy a predstavuje prvý trh s uhlíkom na svete. Jeho cieľom je zabezpečiť efektívny mechanizmus na znižovanie emisií. V rámci EU ETS musia podniky na pokrytie svojich emisií oxidu uhličitého získať emisné kvóty. Štandardnou možnosťou je kúpiť tieto kvóty na aukcii a môžu byť pridelené aj bezodplatne.

III

Tento audit bol zameraný na bezodplatné prideľovanie kvót. Vo fáze 3 (2013 – 2021) a 4 (2020 – 2030) systému EU ETS majú bezodplatné kvóty za cieľ zmierniť riziko úniku uhlíka, zatiaľ čo cena emisie oxidu uhličitého má pôsobiť ako progresívny stimul k dekarbonizácii. K tomu prispieva uplatňovanie referenčných hodnôt odvodených od výkonu najlepších prevádzkovateľov v danom odvetví. Odvetvie energetiky získalo tiež v ôsmich členských štátoch bezodplatné kvóty naviazané na modernizáciu výroby elektriny.

IV

Naša audítorská otázka znela: „Boli rozhodnutia o bezodplatných kvótach v systéme na obchodovanie s emisiami primeraným základom pre stimulovanie znižovania emisií skleníkových plynov?“ Preskúmali sme, či sa bezodplatné prideľovanie kvót úspešne využilo na modernizáciu výroby elektriny, či boli kvóty dostatočne zacielené a pridelené tak, aby motivovali k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a či neprispeli k zvýšeniu týchto emisií. Zistili sme, že bezodplatné prideľovanie kvót bolo oprávnené, no ich lepšie zacielenie by zaistilo viaceré prínosy pre dekarbonizáciu, verejné financovanie a fungovanie jednotného trhu.

V

Konkrétne sme zistili tieto skutočnosti:

1. Osobitné pravidlá upravujúce bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu sektora výroby elektriny v rámci fázy 4 systému EU ETS sa zlepšili. Podľa nášho názoru však bezodplatné prideľovanie kvót pre odvetvie energetiky nepodporilo dekarbonizáciu vo fáze 3.
2. Bezodplatné kvóty mali byť na rozdiel od štandardnej metódy prideľovania kvót (aukcie) spôsobom prideľovania, ktorý sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch. Počas fázy 3 a na začiatku fázy 4 však takéto kvóty stále tvoria viac než 40 % celkového počtu dostupných kvót. Zistili sme, že počet bezodplatných kvót pridelených pre odvetvia priemyslu a leteckej dopravy vo fáze 3 nebol založený na ich schopnosti vykompenzovať vyššie náklady zvýšením ceny výrobku, a hoci únik uhlíka môže potenciálne ovplyvniť trh EÚ s uhlíkom a vývoj emisií skleníkových plynov na celom svete, bezodplatné kvóty boli zacielené len v obmedzenej miere.
3. Rozhodnutie prideľovať bezodplatné kvóty na základe referenčných hodnôt výrazným spôsobom motivovalo k zlepšeniu energetickej efektívnosti, no pri uplatňovaní týchto hodnôt stále existuje priestor na zlepšenie. Komisia nevyčíslila vplyv prideľovania bezodplatných kvót na zmeny v súvislosti s energetickou efektívnosťou.

VI

Na základe týchto zistení predkladáme odporúčania týkajúce sa lepšieho zacielenia bezodplatných kvót pri ich prideľovaní a zlepšenia metodiky stanovovania referenčných hodnôt.

Úvod

01

Európska únia stanovila súbor cieľov v oblasti zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020 a 2030, a v súčasnosti prehodnocuje svoje ciele na roky 2030 a 2050. V európskom právnom predpise v oblasti klímy z roku 2020¹ Komisia v súlade s oznámením o tzv. zelenej dohode navrhla cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulový stav čistých emisií skleníkových plynov². Tieto ciele sú zhrnuté v ilustrácii 1.

02

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je EÚ spoľahlivo na dobrej ceste splniť svoje ciele na rok 2020, no o cieľoch na rok 2030 to už neplatí³. EÚ vypustila v roku 2018 približne 8,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom jej podiel postupne klesá⁴. Emisie na jedného obyvateľa v EÚ sú stále vyššie ako je svetový priemer, no tento rozdiel sa znižuje. Od roku 2005, keď bol vytvorený systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), emisie EÚ na obyvateľa klesajú. Na konci roku 2018 boli nižšie ako emisie Spojených štátov amerických, Číny i Japonska⁵.

03

Komisia je toho názoru, že EÚ ako celok dosiahla v oblasti dekarbonizácie lepšie výsledky ako väčšina ostatných území a dokázala oddeliť hospodársky rast od nárastu emisií skleníkových plynov. V rokoch 1990 až 2016 klesli emisie skleníkových plynov v EÚ o 22 %, zatiaľ čo hospodársky rast dosiahol 54 %. Prispelo k tomu viacero faktorov vrátane energetickej efektívnosti, politiky prechodu na iné druhy paliva, častejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a technologických zmien⁶.

04

Systém EU ETS je jedným z dvoch pilierov politiky EÚ v oblasti klímy, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov (druhým pilierom je rozhodnutie a nariadenie o spoločnom úsilí⁷). EU ETS sa vo všeobecnosti vzťahuje na odvetvia ťažkého priemyslu a zariadenia na výrobu elektriny (spolu označované ako „stacionárne zariadenia“), ako aj na letecký priemysel⁸, a zahŕňa všetky členské štáty EÚ, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island. V súčasnosti prebieha jeho tretia fáza (2013 – 2020). Jeho prvá fáza prebiehala v období 2005 – 2007 a druhá v období 2008 – 2012. Fáza 4 bude trvať od roku 2021 do roku 2030.

05

EU ETS je systém stropov a obchodovania (tzv. cap-and-trade). V právnych predpisoch je stanovený maximálny ročný počet dostupných emisných kvót (t. j. strop) a na nákup a predaj kvót je vytvorený trh. Prevádzkovatelia musia získať kvótu na každú tonu vypusteného ekvivalentu oxidu uhličitého. Kvóty sa získavajú buď prostredníctvom aukcií, na ktorých ich dražia prevádzkovatelia zariadení, alebo bezodplatne. Prevádzkovatelia môžu kvóty kúpiť aj na špecializovaných trhoch a navzájom od seba. Systém je vysvetlený v ilustrácii 2.

V tomto príklade získala továreň A viac bezodplatných emisných kvót, ako potrebuje na pokrytie svojich emisií. Môže sa rozhodnúť ponechať si nadbytok alebo ho predať. Továreň B nedostala dostatočné množstvo bezodplatných kvót na pokrytie svojich emisií a zvyšok musí získať v aukcii alebo od iných prevádzkovateľov (ak nemá v zásobe kvóty z predchádzajúcich rokov).

06

EU ETS upravuje smernica z roku 2003⁹ (smernica o EU ETS), naposledy zmenená v roku 2018, a niekoľko rozhodnutí Komisie a nariadení (pozri prílohu I).

07

Požiadavka, aby prevádzkovatelia platili za kvóty prostredníctvom aukcií, zohľadňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a k tomu, aby svoje emisie skleníkových plynov znižovali, ich motivuje viac ako poskytnutie bezodplatných kvót¹⁰. Bezodplatné kvóty sa mali prideliť s cieľom:

1. znížiť riziká úniku uhlíka (v dôsledku presunu výroby do zahraničia, ktorý vedie k zvýšeniu celosvetových emisií skleníkových plynov);
2. motivovať k dekarbonizácii (zabrániť zvýšeniu emisií skleníkových plynov¹¹) tým, že sa pri prideľovaní bezodplatných kvót budú uplatňovať referenčné hodnoty odvodené od výkonu najlepších prevádzkovateľov v danom odvetví. To by malo podnietiť menej efektívnych prevádzkovateľov k zlepšeniu svojho výkonu a odmeniť tých, ktorí dosahujú dobré výsledky.

08

V ilustrácii 3 sa porovnávajú všetky emisie skleníkových plynov v rámci EU ETS s kvótami pridelenými buď v aukciách alebo bezodplatne. Do roku 2012 dostávali všetky odvetvia väčšinu svojich kvót bezodplatne.

09

Odvetvia priemyslu a leteckej dopravy dostávajú bezodplatné kvóty od roku 2013. V rokoch 2013 až 2019 získal priemysel vyše 5 000 miliónov a letecký priemysel vyše 200 miliónov bezodplatných kvót¹². Množstvo bezodplatne pridelených kvót pre priemyselné odvetvia sa každý rok znižuje. Odvetvia, ktoré sú klasifikované ako odvetvia s rizikom úniku uhlíka, dostávajú dodatočné bezodplatné kvóty a bez ohľadu na to, aké výsledky dosahujú ich zariadenia, získavajú toľko bezodplatných kvót ako najefektívnejšie zariadenie v súlade so stanovenými referenčnými hodnotami. Odvetvie energetiky dostáva bezodplatné kvóty len na pomoc pri modernizácii odvetvia v konkrétnych členských štátoch a za osobitných podmienok. V ilustrácii 4 je zobrazené, ako sa prideľujú bezodplatné kvóty.

10

Bezodplatné prideľovanie kvót vo fázach 1 a 2 vychádzalo z historických emisií. V dôsledku toho¹³ bolo mnohým prevádzkovateľom pridelené nadmerné množstvo kvót, a to najmä ak sa berie do úvahy zníženie výroby spôsobené recesiou v roku 2008. Vo fáze 3 (2013 – 2020) sa pri prideľovaní kvót zohľadňovali referenčné hodnoty pre jednotlivé výrobky a základom prideľovania kvót boli teda výsledky najefektívnejších prevádzkovateľov. Cieľom bolo motivovať prevádzkovateľov k zvýšeniu efektívnosti (t. j. nižšie emisie na vyrobenú jednotku), pričom sa však stále zachováva možnosť zvýšiť emisie v priemyselnom odvetví, ak rastie miera produkcie. Výber odvetví, ktoré sú oprávnené na získanie bezodplatných kvót, v zásade súvisí s tým, že niektoré odvetvia nie sú schopné presunúť náklady na svojich zákazníkov (pozri rámček 1).

11

Z ilustrácie 5 vyplýva, že po zavedení referenčných hodnôt v roku 2013 dostávali všetky priemyselné odvetvia aj naďalej väčšinu kvót, ktoré potrebovali na pokrytie emisií, bezodplatne a že emisie z priemyslu ostali pomerne stabilné. V niektorých odvetviach boli pridelené bezodplatné kvóty vyššie ako emisie. Dôvodom bola nízka kvalita údajov použitých pri stanovovaní prvých referenčných hodnôt a obmedzená spojitosť s objemom výroby prevádzkovateľa (pozri bod 48).

12

Prevádzkovatelia a investori obchodujú s kvótami na primárnych a sekundárnych trhoch, kde má na cenu vplyv dynamika ponuky (obmedzenej stropom EU ETS) a dopytu. Cenový signál by mal motivovať k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V roku 2019 bola najnižšia registrovaná cena emisnej kvóty (EUA) v hodnote 19,59 EUR a najvyššia v hodnote 29,03 EUR¹⁵ (pozri ilustráciu 6). Mnohí odborníci dospeli k záveru, že na správnu motiváciu k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody by boli potrebné výrazne vyššie ceny emisií oxidu uhličitého¹⁶.

13

V smernici o EU ETS sa stanovuje, že členské štáty musia použiť aspoň polovicu príjmov z dražby kvót na opatrenia súvisiace s klímou a energiou. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) bolo v rokoch 2013 až 2020 vyše 6,66 miliardy kvót pridelených vo fáze 3 (2013 – 2020) EU ETS bezodplatne. Ceny kvót v tomto období kolísali, no zvýšili sa z menej než 3 EUR na približne 25 EUR. Keby sa v aukciách vydražilo viac kvót pre priemysel, členským štátom by to prinieslo výrazné dodatočné príjmy. Komisia zistila, že príjmy členských štátov z aukcií dosiahli od roku 2012 do júna 2019 výšku 42 mld. EUR¹⁷.

14

Úlohy kľúčových subjektov v systéme EU ETS zahŕňajú:

1. Komisia dohliada na opatrenia členských štátov vykonávaných podľa smernice o EU ETS, stanovuje pravidlá pre aukcie a bezodplatné prideľovanie kvót, poskytuje usmernenia k vykonávaniu smernice členským štátom, prevádzkovateľom a nezávislým overovateľom, a predkladá legislatívne návrhy o EU ETS Európskemu parlamentu a Rade.
2. Príslušné orgány v členských štátoch EÚ kontrolujú a schvaľujú plány prevádzkovateľov týkajúce sa monitorovania emisií, vykonávajú inšpekcie u prevádzkovateľov, a v súlade s právnymi predpismi EÚ a pokynmi Komisie odsúhlasujú overené správy prevádzkovateľov o emisiách.
3. Prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje emisný strop EÚ, obstarávajú a odovzdávajú každý rok určité množstvo kvót, ktoré zodpovedá ich emisiám. Pokiaľ neodovzdajú dostatočné množstvo kvót, za každý nepokrytý ekvivalent oxidu uhličitého (CO₂e) sa im uloží pokuta vo výške 100 EUR plus dodatočné pokuty stanovené na úrovni členského štátu (v súlade s harmonizovanými ustanoveniami v smernici o EU ETS).
4. Nezávislí overovatelia (uznaní akreditačnými orgánmi v členských štátoch) kontrolujú a osvedčujú údaje prevádzkovateľov o emisiách.

15

Od roku 2005 do roku 2012 (prvé dve fázy EU ETS) boli takmer všetky kvóty pridelené bezodplatne. Každý rok počet pridelených kvót presiahol množstvo, ktoré bolo potrebné na pokrytie skutočných emisií, najmä po začiatku hospodárskeho poklesu po roku 2008, čo viedlo k rastúcemu prebytku kvót (pozri ilustráciu 7) v držbe prevádzkovateľov. To spôsobilo pokles cien kvót (pozri ilustráciu 6), v dôsledku čoho sa oslabila motivácia prevádzkovateľov znižovať emisie. Mnohí prevádzkovatelia mohli vďaka kvótam získaným bezodplatne v plnej miere splniť svoju povinnosť odovzdať kvóty. Zmeny systému v jeho tretej fáze tento systémový ročný prebytok z veľkej časti odstránili.

16

V konsolidovanej smernici o EU ETS sa revidujú niektoré ustanovenia týkajúce sa fázy 4 (2021 – 2030) s ohľadom na tieto okolnosti:

1. zhodnotenie celosvetovej situácie v rámci Parížskej dohody, naplánované na rok 2023, pri ktorom signatári vyhodnotia svoje aktuálne záväzky a zintenzívnia úsilie o splnenie cieľov stanovených v dohode¹⁸;
2. implementácia systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) pod záštitou Medzinárodnej organizácie civilného letectva, programu na celosvetové vykompenzovanie emisií z civilného letectva (pozri rámček 4)¹⁹;
3. potenciálne schválenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach v súvislosti s dovozom z tretích krajín (pozri bod 40).

V roku 2020 Komisia navrhla nový európsky právny predpis v oblasti klímy²⁰ a naplánovala začiatok verejnej konzultácie o mechanizme kompenzácie uhlíka. Oznámenie Komisie o európskej zelenej dohode sa zaoberá možnosťou upraviť ustanovenia upravujúce EU ETS.

Rozsah auditu a audítorský prístup

17

Skúmali sme, či boli rozhodnutia Komisie o bezodplatnom prideľovaní emisných kvót v systéme EU ETS primeraným základom pre stimulovanie znižovania emisií skleníkových plynov. Konkrétne sme preskúmali, či boli bezodplatné kvóty:

• úspešne využité ako nástroj modernizácie v odvetví energetiky,
• zacielené na odvetvia s najvyšším rizikom úniku uhlíka,
• použité tak, aby motivovali k znižovaniu emisií skleníkových plynov a neprispievali k ich zvýšeniu.

18

V rámci auditu sme:

• preskúmali návrhy, usmernenia a iné relevantné správy Komisie,
• konzultovali s príslušnými orgánmi členských štátov v Česku, Nemecku, Poľsku a vo Švédsku, ako aj so zástupcami odvetví priemyslu, energetiky a leteckej dopravy a zástupcami mimovládnych organizácií,
• analyzovali dostupné záznamy a správy o fungovaní EU ETS a mechanizmu bezodplatného prideľovania kvót,
• konzultovali so skupinou odborníkov, ktorých expertízu sme využili pri posudzovaní predbežných zistení týkajúcich sa účinkov systému bezodplatného prideľovania kvót,
• vykonali prieskum medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za monitorovanie EU ETS vo všetkých členských štátoch s cieľom zozbierať relevantné informácie o referenčných hodnotách a úniku uhlíka.

19

Audit sa týkal obdobia 2013 – 2019 a zahŕňal teda fázu 3 EU ETS a právne predpisy vzťahujúce sa na fázu 4. Vplyv epidémie koronavírusu na ceny v rámci systému EU ETS ani pravdepodobný dosah následného hospodárskeho poklesu teda neboli predmetom tohto auditu.

20

Táto správa obsahuje informácie, ktoré sa môžu využiť pri plánovanom preskúmaní právnych predpisov, ktoré je potrebné pre zhodnotenie celosvetovej situácie podľa Parížskej dohody naplánované na rok 2023 (pozri bod 16).

Pripomienky

Bezodplatné kvóty mali ako nástroj modernizácie v odvetví energetiky neisté výsledky

21

Bezodplatné kvóty boli pre odvetvie výroby elektriny povolené vo fáze 3 ako výnimka zo všeobecného pravidla, podľa ktorého je v tomto odvetví potrebné získať kvóty prostredníctvom aukcií alebo na trhu. Prostredníctvom týchto bezodplatných kvót sa majú podporovať investície do modernizácie odvetvia energetiky v ôsmich členských štátoch, ktoré túto výnimku uplatňujú. Analyzovali sme zmeny prideľovania bezodplatných kvót, ku ktorým došlo medzi fázami 3 a 4, a preskúmali, či odvetvie energetiky v týchto členských štátoch zmenšilo svoju uhlíkovú stopu.

V odvetví energetiky platia od roku 2021 v súvislosti s bezodplatnými kvótami prísnejšie podmienky

22

Odvetvie výroby elektriny nemá od roku 2013 nárok na získanie bezodplatných kvót, pretože svoje náklady môže presunúť na spotrebiteľov. Z tohto všeobecného pravidla dostalo výnimku²¹ desať členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa bolo nižšie ako 60 % priemeru Únie. Osem z nich využilo túto výnimku počas fázy 3 (pozri ilustráciu 8). V rokoch 2013 až 2018 bolo v súlade s týmto ustanovením bezodplatne pridelených vyše 479 miliónov kvót (v ilustrácii 6 je zobrazený vývoj ceny kvót). Účelom týchto bezodplatných kvót bolo prispieť k modernizácii odvetvia výroby elektriny v uvedených krajinách, z ktorých niektoré boli silne závislé od uhlia.

23

Členské štáty, ktoré sa rozhodli využiť výnimku, museli Komisii zaslať žiadosť spĺňajúcu niekoľko požiadaviek vymedzených v smernici a v nadväzných usmerneniach Komisie²² (pozri rámček 2). Po niekoľkých kolách diskusií medzi Komisiou a ôsmimi žiadajúcimi členskými štátmi Komisia ich žiadosti schválila.

24

Rada vo svojich záveroch z roku 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030²³ uznala, že je potrebné zlepšiť bezodplatné prideľovanie kvót pre odvetvie energetiky s cieľom zaistiť, aby sa finančné prostriedky použili na podporu skutočných investícií do modernizácie tohto odvetvia. V revidovanej smernici pre fázu 4 sa vyžaduje, aby príslušné orgány vyberali investície na základe povinného ponukového konania (namiesto pevne stanovených národných investičných plánov, ktoré sa používajú vo fáze 3). Vo fáze 4 odvetviu energetiky poskytnú bezodplatné kvóty spomedzi desiatich oprávnených členských štátov len Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko.

Podľa dostupných údajov sa prostredníctvom bezodplatného prideľovania kvót ako nástroja na modernizáciu odvetvia energetiky vo fáze 3 nedosiahli účinné výsledky

25

Očakávalo sa, že investície, ku ktorým došlo vďaka bezodplatným kvótam podľa článku 10c, zabezpečia zníženie intenzity emisií z výroby elektriny, ako aj zníženie absolútnych emisií. V štúdii vypracovanej pre Komisiu v roku 2015 sa dospelo k záveru, že účinnosť a efektívnosť zníženia emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahli vďaka týmto investíciám, nie je možné vyhodnotiť²⁴.

26

Z ilustrácie 9 vyplýva, že väčšina príjmov vyplývajúcich z bezodplatne pridelených kvót sa využila na modernizáciu elektrární na lignit a čierne uhlie v Bulharsku, Česku, Poľsku a Rumunsku.

27

Posúdili sme zníženie uhlíkovej náročnosti v odvetví energetiky v krajinách, ktoré sú oprávnené na získanie bezodplatných kvót podľa článku 10c, a porovnali sme ich s rovnakými údajmi za krajiny, ktoré bezodplatné kvóty nevyužívajú (pozri ilustráciu 10). Z výsledkov vyplýva, že v prípade členských štátov, ktoré získali bezodplatné kvóty na modernizáciu odvetvia energetiky, sa uhlíková náročnosť znížila v omnoho menšej miere. Nedávny výskum²⁵ o obmedzení používania uhlia na výrobu energie z roku 2019 tento trend potvrdzuje.

Pri bezodplatne pridelených kvótach pre priemysel a prevádzkovateľov lietadiel bola schopnosť vykompenzovať zvýšenie nákladov zvýšením ceny zohľadnená len v obmedzenej miere a bezodplatné kvóty spomaľovali dekarbonizáciu

28

V smernici o EU ETS sa stanovuje, že prideľovanie bezodplatných kvót je prechodnou a mimoriadnou výnimkou²⁶ zo štandardnej možnosti, ktorou je aukcia (pozri ilustráciu 4). Bezodplatné kvóty by mali byť zacielené na tie odvetvia, ktoré sú najviac vystavené medzinárodnej konkurencii a najmenej schopné presunúť náklady na emisie oxidu uhličitého na zákazníkov.

Pri bezodplatne pridelených kvótach pre priemysel a prevádzkovateľov lietadiel nebola zohľadnená schopnosť odvetvia vykompenzovať zvýšenie nákladov zvýšením ceny

29

Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti, s výnimkou desiatich členských štátov s nižšími príjmami (pozri bod 21) sa odvetviu výroby elektriny v rámci systému EU ETS neprideľovali bezodplatné kvóty, pretože toto odvetvie je schopné presunúť náklady na svojich zákazníkov a nie je ohrozené únikom uhlíka. Zistili sme, že prideľovanie bezodplatných kvót ostatným odvetviam nie vždy zodpovedalo ich schopnosti vykompenzovať zvýšenie nákladov zvýšením ceny:

• Odvetvie leteckej dopravy dostáva bezodplatné kvóty. Toto odvetvie je však schopné presunúť náklady vyplývajúce zo systému EU ETS na zákazníkov. V posúdení vplyvu z roku 2006, ktoré predchádzalo začleneniu leteckej dopravy do systému EU ETS²⁷, bola táto skutočnosť potvrdená.
• Posúdenie vplyvu vypracované Komisiou na účely revízie systému EU ETS s ohľadom na fázu 4 obsahuje²⁸ informácie o mierach kompenzácie zvýšenia nákladov zvýšením ceny v rôznych priemyselných odvetviach. Komisia nenavrhla úpravu množstva bezodplatne pridelených kvót pre žiadne z odvetví.

30

Ak bezodplatné kvóty nie sú vhodne zacielené, môžu nastať situácie, že odvetvia budú kompenzovať zvýšenie nákladov na emisie oxidu uhličitého zvýšením ceny aj vtedy, keď dostávajú bezodplatné kvóty. V dôsledku toho bezodplatné kvóty predstavujú finančný prevod zo spotrebiteľov (alebo zákazníckych odvetví) na energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktorý by viedol k výnosu často označovanému ako „neočakávaný zisk“²⁹. V posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu Komisie z roku 2014, sa uznáva³⁰,³¹, že bezodplatné kvóty môžu zariadenia menej motivovať k znižovaniu emisií a že odvetvia, ktoré dostanú kvóty bezodplatne, môžu presunúť časť svojich nákladov na spotrebiteľov.

31

Európska rada sa vo svojich záveroch³² z roku 2014 zhodla, že podiel kvót, s ktorými sa bude v rámci EU ETS po roku 2020 obchodovať formou aukcie, by sa nemal znížiť. Komisia navrhla, aby sa na aukcii vo fáze 4 obchodovalo s rovnakým podielom kvót ako vo fáze 3³³ (57 %). Zákonodarca následne zaviedol³⁴ možnosť zvýšiť v prípade potreby množstvo dostupných bezodplatných kvót až do výšky 3 % celkového množstva (pozri tzv. rezervu na bezodplatné prideľovanie kvót v ilustrácii 11). Zákonodarca má právo rozhodnúť o tom, kedy sa toto zvýšenie uplatní. Toto ustanovenie nebolo súčasťou posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou ani súčasťou návrhu Komisie. Výsledkom je, že približne 40 % kvót bude vo fáze 4 naďalej pridelených bezodplatne.

Odvetvia produkujúce vyše 90 % priemyselných emisií dostali všetky kvóty alebo väčšinu z nich bezodplatne

32

V systéme EU ETS sa bezodplatné prideľovanie kvót používa na zmiernenie rizika úniku uhlíka (pozri bod 07). Únik uhlíka znamená možné zvýšenie celosvetových emisií skleníkových plynov, ak by podniky pre náklady vyplývajúce z politík EÚ v oblasti klímy presunuli výrobu do iných krajín, v ktorých sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné politiky v oblasti klímy³⁵. Riziko úniku uhlíka existuje z dôvodu rozdielnych nákladov na emisie oxidu uhličitého v rámci EÚ a medzi EÚ a tretími krajinami.

33

Podľa OECD (pozri ilustráciu 12) sa náklady na emisie oxidu uhličitého medzi štátmi výrazne líšia. Celkové náklady na emisie oxidu uhličitého sú napríklad vo väčšine členských štátov nižšie ako vo Švajčiarsku a v Nórsku, no vyššie než v Spojených štátoch amerických a Číne. V štúdii zadanej na vykonanie Európskou komisiou nebol únik uhlíka preukázaný³⁶, avšak v iných štúdiách sa uvádza, že k úniku uhlíka nedošlo práve vďaka bezodplatnému prideľovaniu kvót³⁷. Vzhľadom na to, že únik uhlíka sa môže prejaviť v zníženom počte pracovných miest a investícií v EÚ, má ekonomické a sociálne dôsledky.

34

Bezodplatným prideľovaním kvót sa rieši riziko úniku uhlíka, a to tak, že sa prevádzkovateľom v rámci systému EU ETS znižujú náklady spojené s plnením právnych predpisov. Tieto kvóty im pomáhajú zachovať si konkurencieschopnosť voči výrobcom v tretích krajinách.

35

Prevádzkovatelia z odvetví priemyslu, v ktorých je riziko úniku uhlíka, využívajú bezodplatné prideľovanie kvót na základe referenčných hodnôt pre výrobky spomenutých v bode 42 každý rok, na rozdiel od ostatných odvetví (ktoré sa nepovažujú za ohrozené únikom uhlíka), v ktorých sa bezodplatné kvóty postupne znižujú (pozri ilustráciu 4) na nulu. Vo fáze 4 sa na základe návrhov Komisie podiel priemyselných odvetví vystavených riziku úniku uhlíka výrazne znižuje. Tieto odvetvia však stále tvoria 94 % priemyselných emisií v EÚ (pozri ilustráciu 13). Zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka nerozlišuje rôzne stupne rizika úniku uhlíka v jednotlivých odvetviach, ktoré sú v ňom uvedené, a ku všetkým odvetviam sa teda pristupuje rovnako (pozri porovnanie s inými systémami obchodovania s emisiami v rámčeku 3).

36

V právnych predpisoch o EU ETS sa na posúdenie rizika úniku uhlíka ako kritériá používajú intenzita emisií a intenzita obchodu. V posúdení vplyvu na účely revízie systému EU ETS s ohľadom na nadchádzajúcu fázu 4 sa analyzovali aj miery kompenzácie zvýšenia nákladov zvýšením ceny (pozri rámček 1) v jednotlivých odvetviach³⁹, Komisia ich však vo svojich návrhoch týkajúcich sa fázy 4 nezahrnula medzi kritériá na posudzovanie rizika úniku uhlíka⁴⁰.

37

Nedostatočné zameranie bezodplatných kvót so zreteľom na únik uhlíka znamená, že v súčasnom systéme sa väčšina bezodplatne pridelených kvót do roku 2030 nezníži na nulu – čo je stanovená hodnota pre bezodplatné kvóty (pozri ilustráciu 4).

38

V štúdii OECD o prvých desiatich rokoch systému EU ETS, uverejnenej v roku 2018, sa dospelo k záveru, že odvetvia, ktoré Európska komisia považuje za vystavené riziku, skutočne fungujú na trhoch s dravou konkurenciou a čelia zložitým ekonomickým časom. No uvádza sa v nej tiež, že podniky regulované v rámci EU ETS dosahovali relatívne lepšie výsledky ako podniky mimo systému, čo naznačuje, že prideľovanie bezodplatných kvót mohlo ohrozeným firmám v rámci EU ETS viac než vynahradiť náklady na znižovanie emisií oxidu uhličitého, ktoré im vznikli v dôsledku regulácie⁴¹. Lepšie zacieleným prideľovaním bezodplatných kvót by sa preto vyriešilo riziko úniku uhlíka, znížili neočakávané zisky a (zvýšením podielu kvót, s ktorými sa obchoduje formou aukcie) zlepšili verejné financie.

Komisia preskúmala ostatné prístupy k zmierňovaniu rizika úniku uhlíka v dôsledku EU ETS, no žiadne nenavrhla

39

S cieľom vyriešiť problém úniku uhlíka Komisia preskúmala alternatívy k bezodplatnému prideľovaniu kvót vo svojom posúdení vplyvu z roku 2008, vypracovanom na účely revízie pred začiatkom fázy 3⁴², a vo svojom oznámení z roku 2010 o spôsoboch, ako zvýšiť mieru znižovania emisií a posudzovať únik uhlíka⁴³, no nepredložila žiadne konkrétne návrhy. V roku 2014 pri posudzovaní možného rámca politiky pre oblasť klímy a energetiky na obdobie od roku 2020 do roku 2030 Komisia analyzovala situáciu v súvislosti s únikom uhlíka v EÚ a navrhla spôsoby, ako ho riešiť, pričom všetky sa spoliehali výhradne na bezodplatné kvóty⁴⁴. Hlavnou alternatívou k bezodplatnému prideľovaniu kvót, o ktorej Komisia v súčasnosti diskutuje, je použitie kompenzácií uhlíka na hraniciach na vyrovnanie nákladov na emisie skleníkových plynov v súvislosti s dovozom s nákladmi, ktoré vznikajú pri domácej výrobe⁴⁵.

40

Kompenzácie uhlíka na hraniciach by do ceny dovozu z krajín, v ktorých sa neuplatňujú politiky v oblasti klímy porovnateľné s EU ETS, zahrnuli aj náklady spojené so znižovaním úrovní oxidu uhličitého, čím by sa zmiernilo riziko úniku uhlíka (hoci by sa tým neriešili náklady, ktoré sú súčasťou ceny vývozu EÚ do tretích krajín). V posúdení vplyvu z roku 2015, ktoré je sprievodným dokumentom k pôvodnému legislatívnemu návrhu Komisie týkajúcemu sa fázy 4 EU ETS, sa dospelo k záveru, že na riešenie problému úniku uhlíka neexistujú prijateľné alternatívy k systému referenčných hodnôt. Uvádza sa v ňom, že hraničná daň je omnoho menej vhodným nástrojom, ktorý by potenciálne mohol byť v rozpore s pravidlami multilaterálneho obchodu alebo vyvolať negatívne reakcie tretích krajín⁴⁶. V smernici pre fázu 4 sa však uvádza, že kompenzácie uhlíka na hraniciach by mohli nahradiť, upraviť alebo doplniť bezodplatné prideľovanie kvót⁴⁷. V oznámení o európskej zelenej dohode (európskom ekologickom dohovore) sa navrhuje prikročiť k zavedeniu návrhu mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, ak budú pretrvávať výrazné rozdiely v cenách oxidu uhličitého⁴⁸.

Uplatňovanie referenčných hodnôt na bezodplatné prideľovanie kvót postupne zvyšuje motiváciu znižovať emisie

41

V súlade so smernicou o EU ETS sa bezodplatné kvóty vo fáze 3 majú prideľovať tak, aby mali motivujúci účinok na znižovanie emisií skleníkových plynov. Pravidlá upravujúce toto prideľovanie by nemali prispievať k zvýšeniu emisií skleníkových plynov.

Prístup založený na uplatňovaní referenčných hodnôt motivoval k znižovaniu emisií skleníkových plynov

42

Od fázy 3 sa množstvo bezodplatných kvót, ktoré získavajú jednotliví prevádzkovatelia, vypočítava pomocou referenčných hodnôt špecifických pre daný výrobok (alebo v prípadoch, keď to nie je možné, s použitím rezervného postupu založeného na referenčnej hodnote spotreby tepla a paliva). V súlade so smernicou o EU ETS⁴⁹ Komisia použila referenčné hodnoty s cieľom zabezpečiť, „že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám“.

43

Referenčné hodnoty pre konkrétne výrobky sú stanovené ako priemerná úroveň emisií 10 % najefektívnejších zariadení v každom odvetví. Zariadenia vyznačujúce sa vysokou efektívnosťou by takto mali získať všetky alebo takmer všetky kvóty, ktoré potrebujú na splnenie záväzkov v rámci systému EU ETS. Neefektívne zariadenia musia vyvinúť väčšiu snahu o vykompenzovanie svojich emisií kvótami, a to buď znížením emisií alebo kúpou väčšieho množstva emisií⁵⁰.

44

Uplatňovanie referenčných hodnôt sa všeobecne považuje za zlepšenie oproti systému, ktorý sa používal v doterajších fázach EU ETS a v ktorom sa pri prideľovaní kvót vychádzalo z historických emisií skleníkových plynov⁵¹. Prístup založený na referenčných hodnotách viac motivuje k znižovaniu emisií v procese výroby.

Účinnému používaniu referenčných hodnôt bránia určité technické problémy

45

V referenčných hodnotách pre bezodplatné prideľovanie kvót sa plne nezohľadňujú nepriame emisie v dodávateľskom reťazci. To môže v určitých odvetviach predstavovať problém, ak niektoré zariadenia dokážu znížiť predpokladanú intenzitu svojich emisií (no zachovajú si úroveň bezodplatných kvót) tým, že priame emisie (produkované na mieste) nahradia nepriamymi emisiami⁵².

46

Emisie skleníkových plynov vznikajúce pri spaľovaní biomasy nie sú zahrnuté do výpočtu kvót, ktoré je prevádzkovateľ povinný odovzdať (pozri bod 05). Priemyselné zariadenia, ktoré používajú biomasu, teda spravidla dostávajú väčšie množstvo bezodplatných kvót, ako je množstvo, ktoré majú odovzdať. Okrem toho prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú elektrinu na báze biomasy, nemusia odovzdávať kvóty za emisie z tohto paliva. V systéme EU ETS sa pri tomto type paliva neuplatňujú žiadne kritériá udržateľnosti. Revidovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) obsahuje kritériá udržateľnosti pre biomasu⁵³ s odôvodnením, že na získanie finančnej podpory je oprávnená len udržateľná bioenergia, ktorá znižuje emisie skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Komisia nenavrhla zmeny pravidiel systému EU ETS, ktorými by sa bezodplatné kvóty poskytovali len tým prevádzkovateľom, ktorí používajú biomasu v súlade s kritériami smernice RED II.

47

Uplatňovanie zásad „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“ v súvislosti s nákladmi na emisie oxidu uhličitého by výrobcov a spotrebiteľov mohlo motivovať k zmene správania a obmedzeniu emisií. V posúdení vplyvu na účely fázy 4 EU ETS sa uznalo, že bezodplatné kvóty nie sú v úplnom súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“⁵⁴: motivácia znižovať emisie, ktorú táto zásada zabezpečuje, je oslabená, keď sa kvóty poskytujú bezodplatne.

48

Rada sa v roku 2014 dohodla⁵⁵, že s cieľom zamedziť neočakávané zisky vo fáze 4 je potrebné lepšie zosúladiť mieru pridelených kvót s objemom výroby prevádzkovateľov. V roku 2015 Komisia navrhla metodiku aktualizácie referenčných hodnôt, ktorá by umožnila zaviesť takéto dynamické prideľovanie kvót podľa objemu výroby prevádzkovateľov. V návrhu Komisie sa zohľadňovalo niekoľko kritérií (napr. lepšie zosúladenie s objemom výroby, zamedzenie zvýšenia administratívnej komplexnosti).

Fáza 4 EU ETS by mala priniesť lepšie informácie o motivácii dekarbonizovať

49

V právnych predpisoch o EU ETS sa stanovujú povinnosti zariadení, overovateľov a členských štátov s cieľom zabezpečiť spoľahlivý výpočet bezodplatných kvót a vykazovanie údajov o emisiách⁵⁶. Správnosť informácií o emisiách môžu pre Komisiu zaistiť aj preskúmania o dodržiavaní predpisov o EU ETS a fórum súladu so systémom EU ETS. Súčasné právne predpisy neumožňujú posúdiť na základe zozbieraných informácií, či bezodplatné prideľovanie kvót vedie k väčšej energetickej efektívnosti zariadení. Komisia preto ešte takéto posúdenie nezrealizovala. V revidovanej smernici o EU ETS sa stanovuje⁵⁷, že zariadenia, ktoré budú vo fáze 4 dostávať bezodplatné kvóty, budú musieť predložiť údaje o výrobnej činnosti v rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Podľa Komisie jej tieto údaje umožnia posúdiť, do akej miery bezodplatné kvóty motivujú priemyselné odvetvia k dekarbonizácii.

Bezodplatné prideľovanie kvót zvýhodňovalo leteckú dopravu pred železničnou dopravou

50

Účelom bezodplatného prideľovania kvót je zabrániť úniku uhlíka a predísť zvýšeniu celosvetových emisií skleníkových plynov v dôsledku presunu činnosti z EÚ do tretích krajín. Zistili sme, že v EÚ môže bezodplatné prideľovanie kvót podnietiť cestovanie lietadlom, ktoré má vysokú uhlíkovú náročnosť, na úkor železničnej dopravy.

51

Prevádzkovatelia leteckej dopravy dostávajú bezodplatné kvóty a sú povinní odovzdať kvóty na pokrytie svojich emisií, ktoré vznikajú pri letoch v rámci EÚ (plus Nórska, Islandu a Lichtenštajnska). Pri cenách kvót v rámci EU ETS vo fáze 3 sú dodatočné náklady na cestujúceho obmedzené: pri väčšine letov uvedených v tabuľke 1 predstavovali približne od 0,3 EUR do 2 EUR na cestujúceho. Železničná doprava nie je súčasťou EU ETS, no elektrifikovaná železničná doprava uhrádza náklady vyplývajúce z EU ETS, ktoré boli na ňu prenesené z odvetvia výroby energie (a 54 % železničnej siete v EÚ bolo do roku 2016 elektrifikovanej⁵⁸).

52

Medzinárodná agentúra pre energiu v roku 2019 vyhlásila, že železničná doprava patrí medzi najefektívnejšie spôsoby dopravy s najnižšími emisiami⁵⁹. Vzdialenosť väčšiny letov v rámci EÚ je menej než 1 000 km⁶⁰ a vlaky by boli v mnohých prípadoch, keď existuje železničná infraštruktúra, uhlíkovo menej náročnejšou alternatívou (pozri tabuľku 1). Pri posudzovaní potenciálneho prispenia železničnej dopravy k dekarbonizácii však treba brať do úvahy aj emisie vznikajúce pri budovaní železničnej infraštruktúry⁶¹.

53

Na riešenie problému celosvetových emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy vytvorila Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA), v rámci ktorého sa od prevádzkovateľov leteckej dopravy na celom svete bude vyžadovať, aby emisie vykompenzovali znížením v iných odvetviach (pozri rámček 4). Táto kompenzácia spočíva v investovaní do znižovania emisií v iných odvetviach ako v samotnom odvetví leteckej dopravy.

Závery a odporúčania

54

Tento audit bol zameraný na úlohu bezodplatného prideľovania kvót v systéme EU ETS. Naša hlavná audítorská otázka znela: „Boli rozhodnutia o bezodplatných kvótach v systéme na obchodovanie s emisiami primeraným základom pre stimulovanie znižovania emisií skleníkových plynov?“ Zistili sme, že napriek tomu, že existujú dobré dôvody na používanie bezodplatných kvót, ich lepšie zacielenie by zaistilo viaceré prínosy pre dekarbonizáciu, verejné financovanie a fungovanie jednotného trhu.

55

V smernici sa bezodplatné prideľovanie kvót v porovnaní so štandardnou metódou (aukcie) charakterizuje ako prechodná metóda prideľovania kvót. Avšak vo fázach 3 aj 4 tieto kvóty naďalej tvoria viac než 40 % celkového počtu dostupných kvót.

56

Osem členských štátov, v ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 60 % priemeru EÚ, získalo bezodplatné kvóty na podporu modernizácie ich odvetvia výroby elektriny. Konštatujeme, že legislatívne orgány zlepšili pravidlá bezodplatného prideľovania kvót s cieľom lepšie podporiť reálne investície do odvetvia energetiky (pozri body 22 až 24) vo fáze 4 EU ETS. Zistili sme, že pokrok v dekarbonizácii v odvetví energetiky v členských štátoch, ktoré poskytovali tieto bezodplatné kvóty, bol celkovo výrazne pomalší. Poskytnuté investície boli zamerané na zlepšenie výroby energie na báze uhlia (pozri body 25 až 27).

57

Zistili sme, že počet bezodplatných kvót pridelených pre odvetvia priemyslu a leteckej dopravy vo fáze 3 nebol založený na ich schopnosti vykompenzovať vyššie náklady zvýšením ceny (pozri body 29 až 31), a hoci únik uhlíka môže potenciálne ovplyvniť trhy EÚ s uhlíkom, a následne aj vývoj emisií skleníkových plynov na celom svete, bezodplatné kvóty boli zacielené len v obmedzenej miere (pozri body 32 až 38).

Odporúčanie 1 – Lepšie zacieliť bezodplatné prideľovanie kvót

Komisia by mala využiť preskúmanie vykonávania smernice (povinné podľa článku 30) na prehodnotenie úlohy bezodplatných kvót, a najmä posúdiť, do akej miery by bolo možné zaviesť jednotný prístup k ich prideľovaniu tak, aby sa pri zacieľovaní zohľadňovalo vystavenie odvetví riziku úniku uhlíka, napríklad klasifikovať odvetvia, ktorým sa v súčasnosti poskytujú bezodplatné kvóty, na odvetvia s vysokou mierou, so strednou mierou alebo s nízkou mierou vystavenia riziku.

Timeframe: 2021.

58

Zistili sme, že rozhodnutie prideľovať bezodplatné kvóty na základe referenčných hodnôt výrazným spôsobom motivovalo k zlepšeniu energetickej efektívnosti (pozri body 42 až 44), no pri uplatňovaní týchto hodnôt stále existuje priestor na zlepšenie (pozri body 45 až 48). Ďalej sme zistili, že Komisia doteraz nevyčíslila vplyv bezodplatných kvót na zvýšenie efektívnosti, no plánuje to urobiť (pozri bod 49), a bezodplatné kvóty zvýhodňovali leteckú dopravu pred železničnou (pozri body 50 až 53), čo potenciálne prispieva k nárastu celkových emisií.

Odporúčanie 2 – Zlepšiť metodiku v súvislosti s referenčnými hodnotami

So zreteľom na záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody a ambície jej návrhu zelenej dohody by Komisia mala prepracovať metodiku prideľovania bezodplatných kvót tak, aby dokázala lepšie riešiť technické výzvy, ako sú tie, ktoré sme spomenuli v tejto správe, napríklad:

1. zlepšenie cenových signálov vo všetkých fázach výroby a spotreby;
2. rozlišovanie medzi zdrojmi biomasy, ktoré sú v súlade so smernicou RED II, a zdrojmi, ktoré s ňou v súlade nie sú.

Termín: 2022

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Samo Jereb, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 8. júla 2020.

Príloha

Príloha I – Prehľad právneho rámca EU ETS pre fázu 4

Termíny a skratky

Biomasa: Materiál rastlinného alebo živočíšneho pôvodu používaný na výrobu energie ako drevo, drevný odpad či odpad z potravinových plodín.

CO₂: Oxid uhličitý

CO₂e: Ekvivalent oxidu uhličitého. Účtovná jednotka, ktorá sa používa na konsolidáciu emisií rôznych druhov skleníkových plynov. Emisie sa upravujú na základe potenciálu globálneho otepľovania, ktorý sa vypočítava podľa ich podielu na globálnom otepľovaní v porovnaní s oxidom uhličitým, a sú vyjadrené v CO₂e. Napríklad potenciál globálneho otepľovania v súvislosti s metánom (CH₄) je 25 za 100 rokov, to znamená, že 1 tona vypusteného CH₄ (metánu) je vyjadrená ako 25 ton CO₂e.

CORSIA: Systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation) je mechanizmus vytvorený Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO), ktorého cieľom je zmierniť vplyv globálneho civilného letectva na zmenu klímy.

Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sa vyprodukujú pri ekonomickej činnosti alebo ktoré sú dôsledkom hospodárstva vo všeobecnosti.

Emisný strop: Celkové množstvo emisií povolené v systéme stropov a obchodovania.

EU ETS: Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii

Európska zelená dohoda (európsky ekologický dohovor): Balík opatrení predložený Európskou komisiou, ktorý má umožniť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Súčasťou týchto opatrení sú investície do výskumu, nová koncepcia ekonomiky, modernizácia priemyselnej politiky a dekarbonizácia energeticky náročných priemyselných odvetví.

Intenzita emisií: Množstvo emisií skleníkových plynov na jednotku výrobku.

Intenzita obchodu: Miera intenzity obchodu medzi EÚ a tretími krajinami. Zodpovedá pomeru celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín a hodnoty dovozu z tretích krajín k celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz).

Kompenzácia uhlíka na hraniciach: Poplatok uložený v súvislosti s výrobkami pochádzajúcimi z krajiny alebo územia bez politiky v oblasti zmeny klímy, v ktorej by sa stanovovala cena emisie oxidu uhličitého.

Kompenzácia zvýšenia nákladov zvýšením ceny (presun nákladov na spotrebiteľa): Zvýšenie ceny, ktorú za výrobok zaplatí zákazník v dôsledku nárastu nákladov podniku.

Kompenzácie: Kompenzácie emisií uhlíka znamenajú zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom vyrovnať skleníkové plyny vypustené inde.

Kvóta: V systéme Európskej únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS) jedna emisná kvóta (EUA) zodpovedá právu vypustiť za stanovené obdobie jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého (CO₂e). Kvóty Európskej únie môžu využívať prevádzkovatelia v rámci systému EU ETS na pokrytie overených emisií alebo s nimi môžu obchodovať s inými prevádzkovateľmi.

Medziodvetvový korekčný faktor: Faktor, ktorý zabezpečuje, aby celkové kvóty nepresiahli maximálne množstvo podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES (smernica o EU ETS).

Neočakávaný zisk: Dodatočný príjem prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje EU ETS, keď náklady spojené s CO₂ prenesené na spotrebiteľov presiahnu výšku nákladov vyplývajúcich z dodržiavania predpisov, ktoré vznikajú prevádzkovateľovi v systéme EU ETS.

Obchodovanie s emisiami: Trhový prístup ku kontrole znečistenia. Je založený na vytvorení emisných práv (kvót), s ktorými môžu obchodovať prevádzkovatelia v rámci systému. Môžu sa pri tom využívať aj kompenzácie, t. j. osvedčenia o znížení emisií získané niekde inde.

Overovatelia (v systéme EU ETS): Nezávislí overovatelia kontrolujú správy prevádzkovateľov v systéme EU ETS týkajúce sa emisií skleníkových plynov a správy prevádzkovateľov leteckej dopravy v systéme EU ETS o tonokilometroch.

Politiky a opatrenia na zmiernenie zmeny klímy: Politiky a opatrenia na zníženie emisií a tým zároveň na zmiernenie zmeny klímy.

Prevádzkovatelia (v systéme EU ETS): Zariadenia a podniky v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS.

Referenčná hodnota: Štandard vyjadrený v tCO₂, stanovený na priemernej úrovni emisií 10 % najefektívnejších zariadení v každom odvetví. Zariadenia vyznačujúce sa vysokou efektívnosťou by takto mali získať všetky alebo takmer všetky kvóty, ktoré potrebujú na splnenie záväzkov v rámci systému EU ETS.

Rezervný postup: Použitie alternatívnej referenčnej hodnoty na pridelenie emisných kvót v rámci systému EU ETS. Takéto rezervné referenčné hodnoty nie sú založené na konkrétnych výrobkoch, ale na spotrebe tepla alebo paliva.

Rozhodnutie o spoločnom úsilí: Stanovujú sa v ňom ciele týkajúce sa priemerných ročných emisií členských štátov na obdobie 2013 – 2020 vyjadrené ako percentuálne zmeny oproti úrovniam z roku 2005. Tieto ciele sa týkajú emisií z väčšiny odvetví, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ako je doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. Nevzťahujú sa na emisie z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) ani na medzinárodnú leteckú dopravu.

Skleníkové plyny: Plyny, ktoré pôsobia v atmosfére Zeme ako prikrývka, pod ktorou sa zachytáva teplo, čím sa otepľuje zemský povrch. Tento jav je známy ako skleníkový efekt. Medzi hlavné skleníkové plyny patrí oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované plyny (HFC, PFC, SF₆ a NF₃).

Systém stropov a obchodovania (cap-and-trade): EU ETS sa považuje za tzv. systém stropov a obchodovania. Znamená to, že je stanovený „strop“, alebo horná hranica, pre celkový objem povolených emisií zo zariadení, ktoré sú súčasťou systému. Prevádzkovatelia v systéme môžu získať bezodplatné kvóty alebo si ich musia kúpiť v aukcii. Na trh môžu vstúpiť i dobrovoľní obchodníci, ktorí kupujú alebo predávajú kvóty. Horná hranica celkového počtu dostupných kvót zabezpečuje, že majú hodnotu.

Tonokilometer: Merná jednotka, ktorá sa používa na výpočet emisií prevádzkovateľov lietadiel v systéme EU ETS. Zodpovedá jednej tone prepravenej lietadlom na vzdialenosť jedného kilometra.

Tretie krajiny: Krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

Trhová stabilizačná rezerva: Mechanizmus založený na pravidlách, ktorý umožňuje, aby ponuka kvót reagovala na zmeny dopytu, čím sa zachováva rovnováha na trhu s uhlíkom v rámci systému EU ETS. Trhová stabilizačná rezerva prispôsobuje podľa zmien ponuky a dopytu počet kvót, ktoré sú k dispozícií na aukciách.

Uhlíková náročnosť: Miera/úroveň objemu emisií CO₂ vyprodukovaných v priebehu konkrétnej ekonomickej činnosti alebo priemyselnej výroby.

Únik uhlíka: Zvýšenie emisií skleníkových plynov, keď podniky premiestnia výrobu z územia, kde sa uplatňuje prísna politika v oblasti klímy, do iných krajín s voľnejšími obmedzeniami vzťahujúcimi sa na emisie.

Zásada „znečisťovateľ platí“: Zásada environmentálneho práva, podľa ktorej tí, ktorí spôsobujú znečistenie, by mali znášať náklady spojené s jeho riešením. V EÚ je táto zásada ustanovená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uvádza, že náklady na predchádzanie škodám na životnom prostredí, na ich znižovanie a nápravu by mal znášať znečisťovateľ.

Zmena klímy: Zmeny klimatického systému Zeme, ktorých dôsledkom je nové správanie počasia prejavujúce sa dlhšie obdobie. Z vedeckého výskumu vyplýva, že príčinou súčasného procesu zmeny klímy sú antropogénne (spôsobené ľudskou činnosťou) emisie skleníkových plynov.

Zmiernenie zmeny klímy: Politiky a opatrenia zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorými si sa spomalí alebo zastaví zmena klímy.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I, ktorej predsedá člen EDA Samo Jereb. Audit viedol člen EDA Samo Jereb a podporu mu poskytla vedúca kabinetu Kathrine Henderson, atašé kabinetu Jerneja Vrabič, hlavný manažér Colm Friel, vedúca úlohy Maria Eulàlia Reverté i Casas, zástupca vedúcej úlohy Ernesto Roessing a audítori Kurt Bungartz a Oana Cristina Dumitrescu. Jazykovú podporu poskytli Lars Markström, Marek Říha a Anna Zalega, grafickú podporu Marika Meisenzahl a administratívnu podporu Terje Teppan-Niesen.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a prísnych karanténnych podmienok nebolo možné vyhotoviť fotografiu audítorského tímu.

Koncové poznámky

¹ COM(2020) 80 final – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis).

² COM(2019) 640 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky ekologický dohovor.

³ EEA, Trends and Projections in Europe 2019: Tracking progress towards Europe’s climate and energy targets, 2019, s. 7.

⁴ UNEP, Emissions Gap Report 2019, 2019, s. 5.

⁵ Tamže, s. XVI.

⁶ COM(2018) 773 final – oznámenie Komisie – Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

⁷ Upravené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/EC z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020, a nariadením (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

⁸ Kategórie činností stanovené v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

¹⁰ SWD(2015) 135 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií.

¹¹ Článok 10a ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

¹² Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom, január 2020.

¹³ Pozri napríklad Post-2020 reform of the EU Emissions Trading System, výskumná služba Európskeho parlamentu, 2018; Last Chance Saloon for the EU ETS, Sandbag, 2016; alebo The EU ETS phase IV reform; implications for system functioning and for the carbon price signal, Oxfordský inštitút pre energetické štúdie, 2018.

¹⁴ EU ETS Handbook, s. 42.

¹⁵ Pozri Sandbag Carbon Price Viewer.

¹⁶ Pozri správu o cenách emisií oxidu uhličitého Report of the High-Level Commission on Carbon Prices, vypracovanú zoskupením Carbon Pricing Leadership Coalition v roku 2017, v ktorej sa hovorí o cenách do výšky 80 USD do roku 2020 a 100 USD do roku 2030.

¹⁷ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom, COM(2019) 557 final z 31.10.2019.

¹⁸ Článok 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

¹⁹ Článok 28b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

²⁰ Návrh nariadenia predložený Komisiou: Európsky právny predpis v oblasti klímy.

²¹ Článok 10c smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii.

²² Stanovené v smernici 2003/87/ES, článok 10, oznámenie Komisie – Pokyny k dobrovoľnému uplatňovaniu článku 10c smernice 2003/87/ES (2011/C 99/03) a rozhodnutí z 29. marca 2011 C(2011)1983 final.

²³ EUCO 169/14 – Európska rada (23. a 24. októbra 2014) – závery.

²⁴ Rakúska agentúra pre životné prostredie (Umweltbundesamt): Evaluation of the EU ETS Directive: Carried out within the project „Support for the Review of the EU Emissions Trading System”, Európska komisia, 2015.

²⁵ Sandbag: The Great Coal Collapse of 2019 – Mid-year analysis of the EU power sector.

²⁶ Články 10a, 10b a 10c smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES. Pozri tiež https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/allowances_en.

²⁷ (SEC)2006 1684 – Pracovný dokument útvarov Komisie – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva – posúdenie vplyvu začlenenia činností leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (COM(2006) 818 final) (SEC(2006) 1685).

²⁸ SWD(2015) 135 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií, s. 199, tabuľka 32.

²⁹ Ex-post investigation of cost pass-through in the EU ETS. CE Delft a Oeko-Institut, november 2015.

³⁰ Memo/08/35 – otázky a odpovede týkajúce sa návrhu Komisie na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

³¹ SWD(2014) 15 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie od roku 2020 do roku 2030, s. 83 – 90.

³² EUCO 169/14 – Európska rada (23. a 24. októbra 2014) – závery.

³³ COM(2015) 337 final – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií.

³⁴ Článok 1 ods. 14 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií.

³⁵ SWD(2019) 22 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k delegovanému rozhodnutiu Komisie, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o určenie zoznamu odvetví a pododvetví, ktoré sa v období rokov 2021 až 2030 považujú za odvetvia a pododvetvia s rizikom úniku uhlíka, s. 4.

³⁶ Bolscher, Hans; Graichen, Verena; Hay, Graham; Healy, Sean; Lenstra, Jip; Meindert, Lars; Regeczi, David; Von Schickfus, Marie-Theres; Schumacher, Katja; Timmons-Smakman, Floor: Carbon Leakage Evidence Project: Factsheet for selected sectors. Ecorys, Rotterdam, s. 11, september 2013.

³⁷ Montenegro, Roland; Fahl, Ulrich; Zabel, Claudia; Lekavičius, Vidas; Bobinaité, Viktorija; Brajković, Jurica: D3.2 - Case study on carbon leakage and competitiveness. REEEM Project 2018.

³⁸ Viac informácií o Kalifornii a Quebecu: https://ww3.arb.ca.gov/cc/capandtrade/allowanceallocation/allowanceallocation.htm; http://www.environnement.gouv.qc.ca/changements/carbone/mecanismes-proteger.htm.

³⁹ SWD(2015) 135 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií, s. 193 – 202.

⁴⁰ COM(2015) 337 final – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií.

⁴¹ The joint impact of the European Union Emissions Trading System on carbon emissions and economic performance. ECO/WKP(2018)63; pracovný dokument ekonomického oddelenia č. 1515, vypracovali Antoine Dechezleprêtre, Daniel Nachtigall a Frank Venmans.

⁴² SEC(2008) 52 – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, časť 5.6.3.

⁴³ COM(2010) 265 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Analýza variantov prekročiť 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka.

⁴⁴ SWD(2014) 15 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie od roku 2020 do roku 2030, oddiel 5.5.

⁴⁵ Claeys, Grégory; Tagliapietra, Simone; Zachmann, Georg; How to make the European Green Deal work. Policy Contribution, vydanie č. 13. november 2019, Bruegel, Brussels, s. 6.

⁴⁶ SWD(2015) 135 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií, s. 139.

⁴⁷ Odôvodnenie 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/410/ES zo 14. marca 2018.

⁴⁸ COM(2019) 640 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky ekologický dohovor, časť 2.1.1.

⁴⁹ Článok 10a ods. 1 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES.

⁵⁰ EU ETS Handbook, s. 41.

⁵¹ Pozri napríklad Position paper on benchmarking and allocation rules in phase III of the EU Emissions Trading System, CAN Europe, február 2010.

⁵² Zipperer, V., Sato, M., a Neuhoff, K. (2017), Benchmarks for emissions trading – general principles for emissions scope, pracovný dokument GRI.

⁵³ Stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

⁵⁴ SWD(2015) 135 final – Pracovný dokument útvarov Komisie – posúdenie vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií.

⁵⁵ EUCO 169/14 – Európska rada (23. a 24. októbra 2014) – závery.

⁵⁶ Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES.

⁵⁷ Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES.

⁵⁸ COM(2019) 51 final, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Šiesta správa o monitorovaní vývoja železničného trhu, s. 2

⁵⁹ IEA (2019), The Future of Rail, IEA, Paríž.

⁶⁰ Alonso, G.; Benito, A.; Lonza, L.; Kousoulidou, M. Investigations on the distribution of air transport traffic and CO₂ emissions within the European Union. Journal of Air Transport Management, zv. 36, s. 85 – 93, apríl 2014, s. 92.

⁶¹ Timperley, Jocelyn, Eight charts show how „aggressive’ railway expansion could cut emissions, Carbon Brief, 2019.

⁶² Uznesenie zhromaždenia ICAO A40-19.

⁶³ Van Zon, N., Analysis of the technical feasibility of sustainable liquid hydrogen powered commercial aircraft in 2040, 2018, TU Delft, s. 1. Pozri tiež Browne, M. W., Clean Hydrogen Beckons Aviation Engineers, The New York Times, 24. mája 1988.

⁶⁴ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).

⁶⁵ COM(2019) 640 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	15. 5. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	7. 5. 2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	8. 7. 2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	29. 7. 2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-5040-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/446071	QJ-AB-20-016-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-5024-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/38538	QJ-AB-20-016-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.