Nástroje na ochranu obchodu: systém ochrany podnikov v EÚ pred dumpingovým a subvencovaným dovozom funguje dobre

Zhrnutie

I

Ako člen Svetovej obchodnej organizácie a s ohľadom na svoje hodnoty je Európska únia odhodlaná presadzovať voľný obchod. Ak sú však európske výrobné odvetvia zasiahnuté nekalými obchodnými praktikami (ako dumping a subvencie) zo strany tretích krajín, EÚ by ich mala účinne chrániť. Tieto praktiky majú za následok predaj výrobkov zo zahraničia v EÚ za umelo nízke ceny, čo pre zasiahnuté výrobné odvetvia predstavuje nekalú súťaž.

II

Európska únia reaguje na nekalé obchodné praktiky prostredníctvom nástrojov na ochranu obchodu. Európska komisia je zodpovedná za vykonávanie prešetrovaní s cieľom overovať existenciu subvencií alebo dumpingu, z nich prameniacu ujmu pre európske výrobné odvetvia a potenciálne dôsledky takýchto opatrení na hospodárstvo EÚ ako celok. Ak sú splnené všetky právne kritériá, Komisia uloží prostredníctvom vykonávacích nariadení clá (alebo inú formu opatrení). Komisia tiež podporuje európske výrobné odvetvia v antidumpingových či antisubvenčných prešetrovaniach iniciovaných tretími krajinami.

III

Skúmali sme, či Komisia úspešne presadzuje politiku ochrany obchodu. Konkrétne sme overovali to, či riadne dodržuje postupy a vykonáva spoľahlivé analýzy na zdôvodnenie svojich rozhodnutí. Cieľom nášho preskúmania bolo tiež posúdiť, či Komisia riadne monitoruje zavedené opatrenia a či o svojich činnostiach dôsledne informuje. Naša analýza okrem toho zahŕňala účasť Komisie vo fóre Svetovej obchodnej organizácie a v prešetrovaniach tretích krajín. EDA sa touto oblasťou zaoberá po prvýkrát, pretože nástroje na ochranu obchodu majú v kontexte silnejúceho napätia v medzinárodnej obchodnej politike čoraz väčší význam.

IV

Predmetom auditu bola činnosť Komisie v období 2016 – 2019. Audítorské dôkazy pochádzajú z preskúmania dokumentov (vrátane vzorky desiatich prešetrovaní) a rozhovorov s príslušnými zamestnancami Komisie, orgánov členských štátov a so zainteresovanými stranami.

V

Naším celkovým záverom je, že Komisia presadzuje politiku ochrany obchodu úspešne. V priebehu prešetrovaní riadne dodržiavala postupy a zaistila, aby sa k všetkým stranám pristupovalo rovnako. Posudzovanie dôverného charakteru predkladaných dokumentov však nebolo systematicky dokladané. Hoci prešetrovania predstavujú pre príslušné strany značnú administratívnu záťaž, právne požiadavky ju odôvodňovali. Komisia však vynaložila len obmedzené úsilie o zvýšenie informovanosti o nástrojoch na ochranu obchodu, keďže v súčasnosti sa využívajú len v niekoľkých výrobných odvetviach.

VI

Zistili sme síce, že Komisia v priebehu prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu svoje rozhodnutia zdôvodňovala dobre, poradenstvo, ktoré výrobným odvetviam poskytovala pred tým, ako oficiálne podali podnety, bolo neformálne. Analýzy Komisie, z ktorých vychádzala pri svojich rozhodnutiach, boli spoľahlivé a úplné. Zistili sme však, že existuje priestor na zlepšenie v súvislosti s jej posudzovaním relevantných aspektov hospodárskej súťaže v rámci testu záujmu Únie.

VII

Hoci sú dotknuté výrobky jasne vymedzené vo vykonávacích nariadeniach, vnútroštátne colné orgány mali s ich uplatňovaním stále isté ťažkosti, čo predstavuje zásadný problém, ak sa majú clá na ochranu obchodu vyberať účinne. Komisia monitorovala opatrenia dôkladne, jej práca sa však obmedzovala hlavne na kontroly vyžadované v právnych predpisoch. Monitorovacie nástroje, pri ktorých má Komisia väčší priestor na vlastné uváženie, sa však používali v obmedzenej miere a neboli pre ne stanovené priority na základe jasných kritérií.

VIII

Hoci Komisia dobre využila niektoré z nástrojov následných opatrení (napr. vydávaním upozornení colným orgánom), svoje právomoci na začatie prešetrovaní z vlastnej iniciatívy uplatňovala len v obmedzenej miere. Správy Komisie o nástrojoch na ochranu obchodu boli dôsledné, zameriavali sa však viac na činnosti ako na účinnosť opatrení.

IX

Obmedzené zdroje Komisii nebránili v tom, aby riešila čoraz náročnejšie výzvy v súvislosti s politikou ochrany obchodu. Aj keď využila svoje právomoci na obhajobu európskeho priemyslu vo fóre Svetovej obchodnej organizácie a pri prešetrovaniach tretích krajín, pre svoje opatrenia mohla určiť lepšie priority. Komisia sa na operačnej úrovni pripravila na dôsledky brexitu. Do určitej miery tiež zohľadnila sociálne a environmentálne ambície EÚ.

X

S cieľom zaistiť, aby sa opatrenia na ochranu obchodu stali efektívnejšími a účinnejšími, Európskej komisii odporúčame:

1. dokladať posudzovanie dôverného charakteru dokumentov predkladaných dotknutými stranami;
2. zvýšiť povedomie o nástrojoch na ochranu obchodu v jednotlivých výrobných odvetviach;
3. zlepšiť usmernenie týkajúce sa aspektov hospodárskej súťaže;
4. zlepšiť zameranie monitorovacích činností a rozsah správ;
5. vymedziť podmienky na začatie prešetrovaní z vlastnej iniciatívy;
6. používať jasné kritériá na stanovenie priorít pre reakciu EÚ na opatrenia tretích krajín.

Úvod

Nástroje na ochranu obchodu

01

Medzinárodný obchod je pre hospodárstvo EÚ kľúčovým faktorom rastu a EÚ je najväčším svetovým obchodníkom s tovarom. Medzinárodný obchod okrem vytvárania pracovných miest podporuje konkurencieschopnosť a inovácie a spotrebiteľom ponúka väčší výber tovaru za nižšie ceny. Hoci medzinárodný obchod za posledných pár desaťročí dynamicky rastie, v poslednej dobe sa v súvislosti s obchodom objavilo alebo vystupňovalo niekoľko problémov (pozri ilustráciu 1).

02

Ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je EÚ odhodlaná zaistiť otvorený systém obchodovania založený na pravidlách. No ak tretie krajiny používajú nekalé obchodné praktiky ako subvencie alebo dumping, ktoré sú v rozpore s pravidlami WTO, EÚ chráni svoje výrobné odvetvia uplatnením nástrojov na ochranu obchodu.

03

Opatrenia sa zavádzajú v podobe ciel, na ktoré sa vzťahujú prísne právne podmienky zo strany WTO i samotnej EÚ (pozri rámček 1 a prílohu I). Obchodná politika je vo výhradnej právomoci EÚ, čo znamená, že za vykonávanie prešetrovaní a ukladanie ciel v mene členských štátov zodpovedá Európska komisia.

04

Spomedzi členov WTO EÚ aktívne využíva nástroje na ochranu obchodu, pričom jej opatrenia tvoria 6,5 % všetkých opatrení¹. V období 2014 – 2018 Komisia iniciovala v priemere 13 nových antidumpingových alebo antisubvenčných prešetrovaní ročne. Na konci roku 2018 bolo v platnosti 133 antidumpingových alebo antisubvenčných opatrení, pričom väčšina z nich sa vzťahovala na výrobky z Číny (pozri ilustráciu 2).

05

Proces v súvislosti s uplatnením nástroja na ochranu obchodu (pozri prílohu II) začína zvyčajne podnetom výrobného odvetvia alebo spoločnosti v EÚ (ďalej len „navrhovateľ“). Pri prešetrovaní, ktoré nasleduje, Komisia zozbiera údaje od všetkých strán (spravidla ide o európskych výrobcov, vývozcov z tretích krajín, používateľov, distribútorov a spotrebiteľov) a skontroluje ich na mieste. Zamestnanci Komisie sa pri tom zameriavajú na to, či boli splnené základné kritériá pre uplatnenie nástrojov na ochranu obchodu, t. j.:

• existencia dumpingu alebo subvencií,
• značná ujma (hospodárska strata) pre výrobné odvetvie EÚ alebo hrozba značnej ujmy,
• príčinná súvislosť medzi ujmou a dumpingom alebo subvenciou,
• záujem EÚ: opatrenia nemožno zaviesť, ak hospodárske nevýhody, ktoré by mohli postihnúť iné subjekty v EÚ, zreteľne prevažujú nad potrebou odstrániť škodlivé účinky dumpingu a subvencovania (pozri prílohu I).

06

Prešetrovanie končí buď tým, že Komisia prijme vykonávacie nariadenie, v ktorom sa stanovuje typ a rozsah opatrení (pozri rámček 2), alebo bez prijatia opatrení. Na ochranu záujmov výrobného odvetvia EÚ pred tým, ako sa uplatnia definitívne opatrenia, môže Komisia zaviesť dočasné opatrenia.

07

Po zavedení konečných opatrení ich Komisia monitoruje a za špecifických okolností môže rozhodnúť o začatí preskúmania. K tomu môže dôjsť na žiadosť zainteresovanej strany alebo z vlastnej iniciatívy Komisie:

• preskúmanie tvorby cien nového vývozcu,
• priebežné revízne prešetrovanie, ak sa predpokladá, že opatrenie už nie je potrebné alebo je nedostatočné,
• preskúmanie zamerané na obchádzanie opatrení v prípadoch, keď vývozcovia môžu opatrenie obísť, napr. prepravou cez inú krajinu,
• revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrenia (opatrenia sa zvyčajne zavádzajú na päť rokov),
• opätovné otvorenie prešetrovania, keď vývozcovia znížia vývozné ceny, aby pokryli časť uložených ciel alebo ich plnú výšku.

Inštitucionálny rámec

08

Keďže obchod je vo výhradnej právomoci EÚ, hlavným subjektom pri prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu je Európska komisia (pozri ilustráciu 3). Zodpovedným útvarom Komisie je Generálne riaditeľstvo pre obchod (GR TRADE). Počas prešetrovaní GR TRADE spolupracuje s ostatnými útvarmi Komisie a v kľúčových fázach sa s nimi formálne radí prostredníctvom medziútvarových konzultácií. Kolégium komisárov rozhoduje na základe návrhov GR TRADE o začatí prešetrovaní a prijíma nariadenia Komisie, ktorými sa zavádzajú definitívne alebo dočasné opatrenia².

09

Členské štáty sa na rozhodovaní podieľajú v rámci Výboru pre nástroje na ochranu obchodu počas komitologického postupu. Komisia je povinná konzultovať s výborom a informovať ho o niekoľkých konkrétnych rozhodnutiach v priebehu procesu v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu. V závislosti od fázy postupu môže byť stanovisko výboru poradné alebo záväzné (záväzné je v prípade uloženia konečných ciel). Komisia nemôže prijať svoj návrh opatrení na ochranu obchodu, ak je proti nemu kvalifikovaná väčšina 55 % hlasov. V tomto prípade i v prípade, že je proti návrhu Komisie jednoduchá väčšina, sa návrh postúpi odvolaciemu výboru. Záporné stanovisko odvolacieho výboru si vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.

10

Počas prešetrovania i po ňom môžu príslušné strany v prípade sťažností alebo problémov kontaktovať úradníka Komisie pre vypočutie v obchodných konaniach, európskeho ombudsmana a Súdny dvor Európskej únie či WTO.

Právny rámec

11

Keďže má ochrana obchodu celosvetový význam, reguluje sa na celosvetovej úrovni. To znamená, že právny a inštitucionálny rámec pre nástroje na ochranu obchodu, vrátane podrobných požiadaviek upravujúcich, kedy ich možno uplatniť a aké pravidlá musia byť dodržané pri prešetrovaniach, je stanovený v dohodách WTO. Právne predpisy EÚ musia v plnej miere odrážať pravidlá WTO, no v niektorých prípadoch sa nimi môžu pred prijatím opatrení zaviesť dodatočné požiadavky, ako to bolo v prípade testu záujmu Únie. Hlavnými právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa nástrojov na ochranu obchodu sú základné nariadenie o antidumpingových opatreniach³ a základné nariadenie o antisubvenčných opatreniach⁴ z roku 2016, s nedávnymi dôležitými zmenami z roku 2017⁵ a 2018⁶ (ďalej len „základné nariadenia“).

12

Takzvanou „zmenou metodiky“ sa v roku 2017 zmenila metodika výpočtu dumpingového rozpätia s cieľom zohľadniť „značné zasahovanie vlády“, ktoré spôsobuje narušenie trhu vyvážajúcej krajiny.

13

Balík opatrení na modernizáciu nástrojov z roku 2018 zahŕňal niekoľko tém. Zaviedlo sa ním skrátenie postupu antidumpingových prešetrovaní, zabezpečilo sa, aby príslušné strany, ktoré sú súčasťou prešetrovania, dostali informácie o opatreniach v skoršej fáze (v porovnaní s pravidlami pred modernizáciou), a vymedzilo sa, kedy môže byť pre narušenia v súvislosti so surovinami vo vyvážajúcej krajine stanovené vyššie clo. Súčasťou balíka bolo aj zavedenie environmentálnych a sociálnych noriem do určitých aspektov prešetrovaní.

Rozsah auditu a audítorský prístup

14

Keďže nástroje na ochranu obchodu majú v kontexte neustále sa meniacej politiky svetového obchodu pre európsky priemysel čoraz väčší význam, rozhodli sme sa po prvýkrát vykonať audit tejto oblasti politiky. V rámci auditu sme skúmali, či Európska komisia úspešne presadzovala politiku ochrany obchodu s cieľom zlepšiť jej účinnosť a efektívnosť. Zaoberali sme sa nielen opatreniami na ochranu obchodu, ktoré EÚ zaviedla v súvislosti s výrobkami z tretích krajín, ale aj reakciou Komisie na politiky ostatných krajín v oblasti ochrany obchodu. Konkrétne sme analyzovali, či Komisia:

1. dodržiavala postupy a termíny prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu;
2. v rámci prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu vykonávala primerané analýzy a dostatočne zdôvodňovala svoje závery;
3. primerane monitorovala opatrenia na ochranu obchodu a podávala správy o dosiahnutých výsledkoch politiky ochrany obchodu;
4. aktívne reagovala na problémy týkajúce sa svetového obchodu.

15

Hoci sme sa zamerali na tie aspekty, za ktoré zodpovedá GR TRADE, zaoberali sme sa aj spoluprácou GR TRADE s ostatnými útvarmi Komisie (napr. GR TAXUD a GR BUDG) a s členskými štátmi. Náš audit sa týkal činnosti Komisie v období 2016 – 2019.

16

Predmetom auditu nebola účinnosť práce vnútroštátnych colných orgánov, ktoré nesú výhradnú zodpovednosť za výber ciel uložených na základe prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu. Nezaoberali sme sa ani prácou ostatných útvarov Komisie, ktoré monitorujú proces výberu cla alebo prešetrujú súvisiace prípady podvodu. Tieto činnosti nie sú špecifické len pre clá uložené prostredníctvom nástrojov na ochranu obchodu a súvisiace postupy výberu a monitorovania sú rovnaké ako pri ostatných typoch ciel. Týmto témam sme sa venovali v iných nedávnych správach⁷.

17

Naša práca v rámci auditu zahŕňala najmä preskúmanie dokumentácie a rozhovory so zamestnancami GR TRADE a iných relevantných útvarov Komisie. Naše posúdenie prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu bolo založené na vzorke desiatich ukončených prípadov, t. j. prípadov, v ktorých Komisia uložila konečné opatrenia na ochranu obchodu. Prípady sme vybrali tak, aby odrážali rôznorodosť práce GR TRADE, pokiaľ ide o odvetvia, dotknuté krajiny a typy prešetrovaní (antidumpingové alebo antisubvenčné, nové alebo revízne prešetrovania). Dôkazy sme zhromažďovali aj na stretnutiach zameraných na tento účel s orgánmi členských štátov, expertmi a zainteresovanými stranami (záujmovými združeniami a spoločnosťami zastupujúcimi všetky strany, ktoré sú súčasťou prešetrovaní).

Pripomienky

Prístup Komisie k zavádzaniu opatrení na ochranu obchodu je správny, ale informovanie o nich je obmedzené

18

Prešetrovania v súvislosti s ochranou obchodu sa riadia prísne formalizovaným postupom založeným na právnych rámcoch EÚ a WTO. Keďže opatrenia na ochranu obchodu majú významný hospodársky vplyv na výrobcov v EÚ i mimo nej a majú dosah aj na dovozcov a používateľov v dodávateľskom reťazci v EÚ⁸, prešetrovania Komisie sú predmetom dôkladného skúmania príslušných strán. Komisia musí tieto požiadavky dodržiavať, aby zabezpečila, že opatrenia sa v prípade odvolania na súde budú dať obhájiť. Komisia však musí brať do úvahy aj záťaž prešetrovaní na príslušné strany, aby spoločnosti, ktoré znášajú nekalé obchodné praktiky, neboli odradené od podávania podnetov.

19

Na to, aby ochrana obchodu pôsobila účinne, musia byť výrobné odvetvia v EÚ informované o nástrojoch, ktoré majú k dispozícii, a musia mať adekvátne usmernenie, aby mohli podať podnety, ktoré sú dostatočne kvalitné na to, aby sa nimi Komisia zaoberala.

20

Preto sme posúdili, či:

1. Komisia dodržiavala postupy a termíny;
2. úradník pre vypočutie zabezpečil práva dotknutých strán;
3. Komisia zabezpečila rovnaké zaobchádzanie a prístup všetkých strán k informáciám;
4. Komisia primerane riešila administratívnu záťaž a dostatočne informovala o svojej činnosti.

Komisia riadne dodržiava postupy v rámci prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu

21

Skúmanie prešetrovaní Komisie príslušnými stranami prebieha na dvoch úrovniach. Na prvej úrovni zasahujú príslušné strany počas prešetrovania: písomné pripomienky a vypočutia v GR TRADE sú možné v ktorejkoľvek fáze a príslušné strany môžu tiež požiadať, aby zasiahol úradník pre vypočutie alebo európsky ombudsman. Na druhej úrovni môžu po prešetrovaní podať príslušné strany návrh na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie alebo vo WTO (pozri ilustráciu 4).

22

Na zabezpečenie splnenia pravidiel používa GR TRADE systém plánovania, ktorý zahŕňa všetky procesné kroky a termíny a v prípade potreby posiela referentom upomienku. Systém sa však systematicky nevyužíva ako nástroj riadenia na sledovanie napredovania prípadov. GR TRADE sa spolieha na svojich zamestnancov, že kontroly vykonajú (aj v rámci stanovených lehôt), my sme však zistili, že riziko neplnenia pravidiel je nízke.

23

GR TRADE okrem toho poskytuje svojim zamestnancom podrobný súbor usmernení a nástrojov, ktoré sú dostupné na rôznych miestach. Z dôvodu zmien právnych predpisov v roku 2017 a 2018 (pozri body 12 a 13), ale aj preto, že je potrebné, aby mali zamestnanci prístup k usmerneniu k predchádzajúcim pravidlám a postupom (napr. na vykonanie súdnych rozhodnutí, na ktoré sa vzťahujú staré pravidlá), sa staré usmernenia uchovávajú spoločne s aktualizovanými. Zistili sme, že niektoré aktualizácie boli vykonané niekoľko rokov po zmenách právnych predpisov (GR TRADE aktualizovalo niekoľko dokumentov v priebehu roku 2019). Hoci to zamestnancom nezjednodušuje používanie usmernení, nezaznamenali sme, že by to malo vplyv na jednotlivé prípady. Z našej práce v súvislosti s prípadmi vyplynulo, že Komisia riadne dodržiavala postupy a termíny.

Úradník pre vypočutie zabezpečuje, aby boli dodržané procesné práva príslušných strán

24

Nezávislý úradník pre vypočutie poskytuje dodatočné uistenie v súvislosti s procesnými právami príslušných strán. Keď úradníka pre vypočutie kontaktuje zainteresovaná strana, úradník zvyčajne zorganizuje vypočutie s ňou a GR TRADE.

25

Úradníka pre vypočutie vymenúva predseda Komisie a z administratívnych dôvodov spadá pod komisára zodpovedného za obchod. Dvaja ďalší zamestnanci, ktorých vyberá úradník pre vypočutie, sú administratívne pripojení ku GR TRADE, nie však špecificky k riaditeľstvu, ktoré sa zaoberá nástrojmi na ochranu obchodu. Pri audite sa potvrdilo, že toto usporiadanie nemá vplyv na funkčnú nezávislosť úradníka pre vypočutie. Úradník samostatne rozhoduje o vypočutiach a vydáva pripomienky k jednotlivým prípadom bez toho, aby ich GR TRADE alebo komisár pre obchod preskúmavali či schvaľovali.

26

Z našej práce vyplynulo, že v štyroch z desiatich prípadov v našej vzorke, zaistili príslušné strany zásah úradníka bez akýchkoľvek ťažkostí. Zistili sme, že úradník pre vypočutie riadne zanalyzoval postoje jednotlivých strán a svoje závery primerane zdôvodnil, čím zaručil rešpektovanie práv príslušných strán počas prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu.

Hoci sa ku všetkým stranám pristupuje rovnako, posúdenia dôvernosti nie sú dostatočne zdokumentované

27

Všetky strany majú pri prešetrovaní rovnaké procesné práva a GR TRADE zabezpečuje, aby sa k nim pristupovalo rovnako. Keď niektorá zo strán poskytne GR TRADE informácie, musí označiť, ktoré informácie považuje za dôverné. Dôverné informácie by nemali byť sprístupnené ostatným stranám v prešetrovaní, napríklad z dôvodu hospodárskej súťaže. Táto strana však musí ostatným stranám poskytnúť verziu informácií dostatočnej kvality, ktorá nie je dôverná (v ktorej boli citlivé informácie zosumarizované alebo z nej boli vymazané atď.).

28

Pri našom audite sa potvrdilo, že GR TRADE skutočne poskytuje stranám rovnaký prístup k informáciám, ktoré nie sú dôverného charakteru, a rovnaké právo byť vypočutý. Problémy v súvislosti s rovnakým zaobchádzaním sme pri audite nezistili a nevyplynuli ani z preskúmania sťažností adresovaných úradníkovi pre vypočutie, ombudsmanovi či Súdnemu dvoru.

29

Príkladom osvedčeného postupu je v tejto súvislosti skutočnosť, že GR TRADE sprístupňuje dokumenty zainteresovaným stranám prostredníctvom elektronickej platformy TRON. Vďaka tomuto riešeniu majú strany priamy prístup k spisom, ktoré nemajú dôverný charakter, a pri sprístupnení nových dokumentov dostávajú automatické upovedomenie. Ďalším príkladom osvedčeného postupu je, že GR TRADE poskytuje stranám informácie, na ktorých sú založené jeho rozhodnutia, automaticky, a nie len na požiadanie.

30

Požiadavka týkajúca sa dôvernosti znamená, že v mnohých prípadoch informácie poskytnuté stranám nemôžu obsahovať natoľko podrobné údaje o ostatných stranách, aby mohli overiť každý krok výpočtu dumpingu, subvencie či ujmy. Navrhovateľ je napríklad spravidla schopný overiť výpočet ujmy (keďže výpočet ujmy je založený na údajoch o jeho vlastnom výrobnom odvetví), avšak nie všetky detaily výpočtu dumpingu (ktorý je založený na údajoch vývozcu).

31

O udelení statusu dôvernosti rozhoduje GR TRADE. V súlade s internými usmerneniami⁹ by status dôvernosti malo udeliť len vtedy, ak o to strany požiadajú v súvislosti s predkladanými informáciami z oprávnených dôvodov. Takisto by malo posúdiť, či je verzia informácií, ktorá nemá dôverný charakter, dostatočnej kvality. Toto posúdenie umožní GR TRADE vyvážiť požiadavky na právnu dôvernosť a transparentnosť.

32

GR TRADE nás síce informovalo, že posúdenia dôvernosti sa vykonávajú, no my sme zistili, že sa systematicky nedokladajú (v našej vzorke sme našli jeden pozitívny príklad podrobného posudku). Toto tvrdenie ani dôkladnosť týchto kontrol sme preto neboli schopní potvrdiť. GR TRADE sa navyše spolieha, že ak verzia, ktorá nemá dôverný charakter, nepostačuje, príslušné strany podajú sťažnosť. Aj keď sa stranám po podaní sťažnosti nakoniec podarí dostať k ďalším informáciám, tento postup môže spôsobiť oneskorenia (pozri rámček 3).

Právne požiadavky odôvodňujú veľkú administratívnu záťaž, Komisia však nevyvíja veľkú snahu o propagáciu nástrojov na ochranu obchodu

33

Nástroje na ochranu obchodu najčastejšie používa niekoľko významných výrobných odvetví: 50 % opatrení zavedených do konca roku 2018 sa týkalo kovospracovateľského priemyslu a 16 % chemického priemyslu (pozri ilustráciu 5). Príslušnými výrobkami sú zvyčajne priemyselné (a nie spotrebiteľské) výrobky, no významnou výnimkou sú bicykle. Na to, aby boli nástroje na ochranu obchodu prínosom pre celé európske hospodárstvo, je veľmi dôležité ich podporovať a propagovať.

34

Navrhovatelia sú povinní predložiť všetky potrebné dôkazy vo fáze podávania podnetu, vrátane vývozných cien z príslušnej krajiny. Súčasťou podnetov tak môže byť viac než 100 príloh. Vzhľadom na rozsah požadovaných informácií a skutočnosť, že väčšina strán si musí najať právnikov, môžu byť náklady na podanie podnetu veľmi vysoké. Hoci spoločnosti a združenia, predovšetkým neskúsení používatelia nástrojov na ochranu obchodu a roztrieštené výrobné odvetvia, majú problém zhromaždiť niektoré z požadovaných informácií, pri našom audite sa potvrdilo, že GR TRADE tieto informácie potrebuje.

35

Napriek tomuto zisteniu a hoci sme si vedomí právnych požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na podnety v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu, konštatujeme, že GR TRADE doteraz nepreskúmalo, v akom rozsahu by bolo možné aspoň mierne znížiť administratívnu záťaž. Komisia napríklad nevykonala podrobné porovnanie informácií požadovaných v EÚ s požiadavkami na poskytovanie informácií v iných krajinách.

36

S cieľom pomôcť spoločnostiam a priemyselným združeniam pri podávaní podnetov GR TRADE uverejnilo na svojom webovom sídle niekoľko informačných dokumentov vrátane vzorových dotazníkov (v ktorých sa uvádza, ktoré informácie majú príslušné strany predložiť GR TRADE) a príručku k podávaniu podnetov. Dostupné usmernenia sú celkovo kvalitné a jasné. Hoci malé a stredné podniky (MSP) využívajú nástroje na ochranu obchodu pomerne zriedkavo, zistili sme, že GR TRADE vyvinulo osobitné úsilie o pomoc zameranú na ne, napríklad poskytovaním dodatočných všeobecných usmernení a podpory v priebehu jednotlivých prešetrovaní. Podpora pre MSP sa však poskytuje vo veľmi obmedzenom rozsahu a nezodpovedá ambíciám, ktoré Komisia vyjadrila pri aktualizácii základných nariadení v roku 2018 (pozri tabuľku 1).

37

GR TRADE síce uľahčuje postupy pre zainteresované strany, no jeho informačné aktivity na zvýšenie povedomia a využívania nástrojov na ochranu obchodu medzi výrobnými odvetviami v EÚ sú veľmi obmedzené. Odvetvia ako oceliarstvo a chemický priemysel sú s nástrojmi na ochranu obchodu oboznámené dobre (pozri bod 33), no v iných odvetviach je informovanosť o nich omnoho nižšia. To znamená, že je možné, že výrobné odvetvia zasiahnuté nekalými obchodnými praktikami o ochranné opatrenia nepožiadajú a nevyužijú ich. Hoci existujú fóra, kde môžu spoločnosti a záujmové združenia komunikovať s GR TRADE, hlavne s cieľom získať informácie o možnostiach financovania z prostriedkov EÚ, Komisia tieto fóra nevyužíva na zvyšovanie informovanosti o nástrojoch na ochranu obchodu. Príkladom je webové sídlo GR GROW týkajúce sa medzinárodných činností pre podnikanie a MSP a webové sídlo siete Enterprise Europe Network¹².

Opatrenia sú primerane zdôvodnené, existuje však potenciál na zlepšenie niektorých aspektov testu záujmu Únie

38

V súčasnom procese rozhodovania o nástrojoch na ochranu obchodu (pozri bod 09) má Komisia v otázke ukladania ciel rozhodujúci hlas. V rokoch 2014 až 2018 boli odvolaciemu výboru predložené len dva prípady. Ani v jednom z nich výbor nedosiahol kvalifikovanú väčšinu pre záporné stanovisko, takže Komisia svoj návrh presadila.

39

Vzhľadom na hospodársky vplyv a právomoci Komisie vrátane posúdenia testu záujmu Únie (pozri bod 05) by Komisia mala venovať mimoriadnu pozornosť tomu, aby sa na jej závery v konaniach v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu vzťahovala povinnosť zodpovedať sa. Táto požiadavka vyplýva z právneho rámca. Predovšetkým by zainteresované strany mali mať možnosť overiť rozhodnutia Komisie. Na základe svojej vzorky sme preto posúdili, či Komisia:

1. riadne zdôvodňovala svoje rozhodnutia a výpočty;
2. pred prijatím rozhodnutia vykonala dôkladné analýzy.

V samotných prešetrovaniach boli zdôvodnenia záverov Komisie primerané

40

Overili sme zdôvodnenia Komisie jednak v súvislosti s rozhodnutím zaviesť opatrenie na ochranu obchodu, ako aj s rozhodnutím začať prešetrovanie po prijatí podnetu. Naším posúdením nie sú dotknuté žiadne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie či iných súdnych orgánov.

41

Zistili sme, že závery vykonávacích rozhodnutí v našej vzorke boli riadne zdôvodnené. Reagovali na pripomienky strán a zahŕňali odkazy na dôležité rozhodnutia v predchádzajúcich prípadoch a judikatúre. Nariadenia okrem toho obsahovali podrobné analýzy a metodiku výpočtov. Hoci dôverný charakter súvisiacich informácií niekedy znemožňuje prezentovať natoľko podrobný výpočet, aby ho mohol overiť externý subjekt (pozri bod 30), logika Komisie bola vždy jasná. Vo svojej vzorke sme našli niekoľko mimoriadne dobrých príkladov zdôvodnenia, no aj určité nedostatky (pozri rámček 4). Tieto nedostatky však nemenia náš celkový záver, že zdôvodnenia Komisie boli primerané.

42

Pri všetkých prípadoch v našej vzorke sme zistili, že Komisia poskytla riadne zdôvodnenie svojho rozhodnutia začať prešetrovanie. Podnety tiež spĺňali všetky kritériá vymedzené v základných nariadeniach.

43

V základných nariadeniach sa stanovuje, že Komisia „posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania“¹³. V prípadoch, ktoré sme preskúmali, sme zistili, že GR TRADE skutočne preskúmalo tieto aspekty a svoje zistenia doložilo v interných záznamoch. V interných záznamoch sa však nevysvetľuje, ako sa posudzovali dôkazy v jednotlivých prípadoch, napríklad či sa informácie od navrhovateľa overovali porovnaním s inými informáciami (napr. databázami Komisie).

44

V období 2016 – 2018 Komisia zamietla len jeden oficiálne podaný podnet. Štyria navrhovatelia v tom istom období stiahli svoje podnety pred tým, ako Komisia prijala konečné rozhodnutie. Dôvodom nízkeho počtu stiahnutých a zamietnutých žiadostí je dôkladná, aj keď neformálna pomoc a proces preverovania, v rámci ktorých pred oficiálnym podaním podnetov prebehnú konzultácie. Tento postup stranám umožňuje vypracovať presvedčivejšie argumenty, čím zvýšia šancu, že GR TRADE iniciuje prešetrovanie. Poradenstvo GR TRADE však príslušnú stranu môže aj odradiť od oficiálneho podania podnetu.

45

Toto riešenie má pozitívne i negatívne dôsledky (pozri ilustráciu 6). Hoci neformálne poradenstvo poskytnuté príslušným stranám je založené na kritériách nariadenia týkajúcich sa dumpingu, subvencií, ujmy a príčinnej súvislosti, nie je transparentné, neuchovávajú sa o ňom žiadne záznamy a neexistujú k nemu žiadne konkrétne usmernenia. Na druhej strane umožňuje významne zvýšiť efektívnosť tak na strane GR TRADE, ako aj na strane navrhovateľov.

Analýzy, na ktorých sú založené opatrenia na ochranu obchodu, sú dôkladné, no v prípade niektorých aspektov testu záujmu Únie by sa mohli zlepšiť

46

Z nášho preskúmania vzorky prípadov vyplynulo, že výpočty a analýzy Komisie, na ktorých sú postavené opatrenia, sú dôkladné. V niektorých prípadoch Komisia urobila vo svojich analýzach prácu navyše s cieľom zabezpečiť, aby výpočty skutočne odrážali realitu na trhu (pozri rámček 5). Analýzy vychádzali z podrobnej metodiky, ktorú vypracovalo GR TRADE, a my sme nenašli žiadne prípady záverov, ktoré by boli v rozpore s judikatúrou EÚ či WTO. Komisia zaviedla organizačné mechanizmy, ktorými zabezpečuje, aby jej postupy v plnej miere zohľadňovali judikatúru EÚ i medzinárodnú judikatúru a aby sa pri všetkých prípadoch uplatňovali jednotne.

47

Hoci sa prešetrovania vykonávajú v súlade s právnymi požiadavkami a metodikou Komisie, v súvislosti so zohľadňovaním príslušných aspektov hospodárskej súťaže v rámci testu záujmu Únie existuje priestor na zlepšenie. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na potenciálny hospodársky dosah opatrení.

48

Keďže prostredníctvom testu záujmu Únie sa hodnotí potenciálny vplyv opatrení na ochranu obchodu na dovozcov, používateľov a spotrebiteľov v EÚ, GR TRADE by malo okrem iného posúdiť aj to, či môžu mať prípadné opatrenia nejaké neprimerané dôsledky. Mohli by viesť k zvýšeniu rizika pre hospodársku súťaž, napríklad v podobe prerušení dodávateľských reťazcov. To by mohlo nastať napríklad v prípade, keď má výrobok, na ktorý sa vzťahujú opatrenia, dva typy používateľov:

• používatelia, ktorí sú vertikálne integrovaní v rámci skupiny, ktorá vyrába výrobok, na ktorý sa vzťahujú opatrenia,
• nezávislí, neintegrovaní používatelia, ktorí nemajú prístup k hlavnému komponentu výroby (výrobku, na ktorý sa vzťahujú opatrenia) v rámci svojej vlastnej skupiny spoločností, a sú preto závislí na dodávkach od odvetvia, ktoré výrobok produkuje.

Nezávislí používatelia sa preto môžu ocitnúť v situácii, keď je pre nich zložité nájsť dodávateľa svojich vstupných zdrojov alebo musia nájsť nových dodávateľov z iných tretích krajín.

49

Zistili sme, že GR TRADE vo svojich analýzach aspektov hospodárskej súťaže vychádza z informácií, ktoré poskytli príslušné strany. V určitých prípadoch, ktoré sme kontrolovali, sme zistili, že niektoré argumenty strán (napr. obavy z problémov s dodávkami) boli zamietnuté bez podrobného zdôvodnenia. Komisia svoju analýzu zamerala na situáciu v čase prešetrovania a situáciu v minulosti. Analýzy tých aspektov testu záujmu Únie, ktoré sa týkali budúceho vývoja, sa síce vo väčšine prípadov, ktoré sme kontrolovali, spomínali, nezhŕňali však podrobné posúdenie i) vplyvu opatrení na cieľový dovoz; a ii) potenciálneho vplyvu na dodávateľské reťazce, napríklad na dostupnosť dovozu z iných tretích krajín.

50

Zistili sme, že test záujmu Únie bol vždy zrealizovaný a spomenutý vo vykonávacích rozhodnutiach. Od roku 2012 sa žiadne prešetrovanie neukončilo bez opatrení výhradne z dôvodu testu záujmu Únie. Napriek tomu mal v dvoch prípadoch vplyv na podobu a trvanie opatrení.

Komisia plne nevyužíva potenciál nástrojov na monitorovanie a následnú kontrolu

51

Uložené opatrenia sú účinné len vtedy, ak sa clá vyberajú dovtedy, kým pokračujú nekalé obchodné praktiky a kým sa plnia konkrétne stanovené podmienky (napr. minimálna cena či kvóta na množstvá). Inak nekalé obchodné praktiky nebudú riešené a výrobné odvetvia EÚ budú bez ochrany.

52

Za výber cla sú zodpovedné vnútroštátne colné orgány. Na účinný výber cla je zásadne dôležitý presný opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje opatrenie. Na monitorovaní účinného výberu cla sa podieľajú aj iné útvary Komisie (GR TAXUD, GR BUDG). GR TRADE má však tiež k dispozícii niekoľko nástrojov na podporu účinného vykonávania opatrení.

53

Preto sme posúdili, či Komisia:

1. navrhla primerané opatrenia, najmä opisy výrobkov, aby tak uľahčila výber cla;
2. účinne využívala svoje nástroje na monitorovanie a následnú kontrolu;
3. primerane informovala o svojich aktivitách v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu, vrátane ich vplyvu.

Komisia vyvinula úsilie na riešenie problémov pri výbere ciel na ochranu obchodu

54

Výber ciel na ochranu obchodu môže byť pre colné orgány komplikovaný, pretože sa naň vzťahujú dva právne rámce: jeden upravujúci obchodnú politiku (najmä nariadenia Komisie, ktorými sa clo ukladá na určité výrobky) a druhý upravujúci colnú politiku (najmä Colný kódex Únie vrátane kódov kombinovanej nomenklatúry [KN]).

55

Nariadenia Komisie, ktorými sa ukladajú clá na ochranu obchodu, obsahujú podrobné opisy príslušných výrobkov. To vnútroštátnym colným orgánom – ktoré sa spravidla spoliehajú na kódy KN – pomáha vo fáze dovozu identifikovať tie výrobky, ktoré podliehajú clu. GR TRADE spolupracuje s GR TAXUD na tom, aby boli tieto opisy pre colné orgány jasné a jednoznačné. Platilo to pre všetky prípady, ktoré sme preskúmali, okrem jedného, pri ktorom názov vykonávacieho nariadenia Komisie a opis výrobku spôsobili medzi colnými orgánmi nedorozumenie (pozri rámček 6) a ktoré viedlo colné orgány k vyžiadaniu objasnenia od Komisie.

56

Kódy KN sa tiež môžu vzťahovať na širšiu kategóriu výrobkov ako samotné opatrenia na ochranu obchodu. Komisia vtedy pre výrobky, ktoré podliehajú opatreniam na ochranu obchodu, vytvára špecifické dlhšie kódy (tzv. kódy TARIC).

57

Vzhľadom na to, že clá na ochranu obchodu majú vplyv na obrat a zisky, dotknuté spoločnosti sa môžu snažiť ich obísť. Môže sa to stať napríklad tak, že nepravdivo vyhlásia, že tovar pochádza z inej krajiny, na ktorú sa clá na ochranu obchodu nevzťahujú. Ak sa Komisia o takomto postupe dozvie a môže ho dokázať, môže clá na výrobky z týchto krajín rozšíriť, aby zabezpečila, že príslušné výrobné odvetvie v EÚ je riadne chránené. V takýchto situáciách Komisia používa termín „odoslané z“. V niektorých prípadoch bolo pre colné orgány členských štátov zložité uplatňovať právne predpisy, v ktorých sa tento termín používa, pretože neexistuje jednotná definícia a v colných predpisoch sa neuvádza. Napriek niekoľkým objasneniam Komisie táto otázka stále nie je všetkým vnútroštátnym colným orgánom jasná.

Monitorovanie opatrení je dôkladné, zväčša sa však obmedzuje na právne povinnosti, a pre činnosti nie sú stanovené priority

58

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia na ochranu obchodu riadne vykonané a účinné, môže Komisia využiť rôzne nástroje na monitorovanie a následnú kontrolu (pozri ilustráciu 7). V právnych predpisoch sa stanovuje, že Komisia je povinná:

• monitorovať záväzky. Ide o dobrovoľné záväzky spoločností (akceptované Komisiou), ktoré do EÚ vyvážajú výrobky, na ktoré sa vzťahujú clá na ochranu obchodu. Prostredníctvom záväzkov sa antidumpingové a antisubvenčné clá nahrádzajú minimálnou dovoznou cenou, t. j. dovozca sa zaväzuje predávať výrobok za cenu, ktorá nie je nižšia ako dohodnutá minimálna cena.
• vykonávať následnú kontrolu osobitných ustanovení o monitorovaní, ak nariadenia, ktorými sa v súvislosti s konkrétnymi výrobkami zavádzajú opatrenia na ochranu obchodu, takého ustanovenia obsahujú. Ich účelom je minimalizovať riziko obchádzania pravidiel v prípadoch, keď sa colné sadzby pre rôznych vývozcov značne odlišujú.

Rozsah ostatných monitorovacích činnosť je na uvážení Komisie.

59

Komisia využíva veľkú väčšinu svojich obmedzených monitorovacích zdrojov (2,5 ekvivalentu plného pracovného času) na monitorovanie záväzkov. Zistili sme, že Komisia riadne kontroluje plnenie záväzkov, a to prostredníctvom i) administratívnych metód zameraných na analýzu dokumentov; a ii) overovania fyzického plnenia v priestoroch vyvážajúcich spoločností, keďže nedodržiavanie minimálnej dovoznej ceny je ťažké zistiť iným spôsobom.

60

Komisia vykonáva svoje administratívne kontroly na základe štvrťročných záznamov poskytnutých vývozcami. Tieto záznamy boli v našej vzorke úplné. V niektorých prípadoch Komisia preskúmava aj iné dôkazy (napr. ak ich získa od záujmových združení), ak záväzok zahŕňal aj ročnú úroveň dovozu výrobkov. Overovacie kontroly boli podrobné a súvisiaca analýza bola dôkladná a dobre zdokumentovaná. Hoci sa Komisia snaží skontrolovať všetky spoločnosti, s ktorými uzavrela záväzky, kým sú opatrenia aktívne, v dvoch posledných prípadoch sa jej to nepodarilo. Skutočná frekvencia kontrol závisela od zdrojov a Komisia na rozhodovanie o tom, ktoré spoločnosti skontroluje, nepoužila žiadne špecifické kritériá ani nevykonala štruktúrovanú analýzu rizika.

61

Komisia môže na základe svojho monitorovania od záväzku odstúpiť. Urobila to pri vyše 20 spoločnostiach v dvoch nedávnych prípadoch so záväzkami. Z nášho preskúmania vzorky takýchto prípadov vyplynulo, že tieto rozhodnutia boli riadne zdôvodnené. Odstúpenie od záväzku nemá spätnú účinnosť. Teoreticky preto minulý predaj tovaru v rozpore so záväzkom zostane bez sankcie. Vzhľadom na narastajúci počet prípadov nedodržania záväzku a potrebu účinne ich penalizovať začala Komisia v roku 2016 uplatňovať postup rušenia platnosti faktúr, ktoré priamo súvisia s porušením záväzku. Platnosť faktúr vzťahujúcich sa na príslušné obdobie možno zrušiť aj po uplynutí platnosti opatrení.

62

Poukazuje to na to, že Komisia je aktívna v zabezpečovaní účinnosti opatrení. Pre colné orgány je však ťažké vyberať so spätnou účinnosťou clá uložené v dôsledku zrušenia platnosti faktúr, pretože na záväzky sa nevzťahujú záruky¹⁴ a colné dlhy môžu byť po čase premlčané. Spomedzi 12 prípadov, pri ktorých Komisia uplatnila takéto zrušenie platnosti, boli v štyroch prípadoch vznesené námietky na Súdnom dvore Európskej únie.

63

Vzhľadom na veľmi veľké pracovné zaťaženie spojené s monitorovaním záväzkov bola v posledných rokoch práca Komisie na ostatných typoch monitorovania obmedzená (pozri ilustráciu 8). V súvislosti s týmito činnosťami chýbala systematická analýza, ktorou by sa určili najrizikovejšie prípady, čo je mimoriadne dôležité v situácii, keď sú zdroje obmedzené. Pokiaľ ide o osobitné ustanovenia o monitorovaní (pozri bod 58), Komisia stanovila podrobné pravidlá k tomu, kedy sa majú uplatniť alebo zahrnúť do nariadenia. V jej interných usmerneniach sa zdôrazňuje, že zamestnanci by mali prísne a dôsledne uplatňovať podmienky používania osobitného ustanovenia o monitorovaní. Poznamenávame, že riziko, že sa zníži rozsah monitorovacích činností vyplýva z obmedzených ľudských zdrojov, a nie preto, že by bolo nízke riziko nedodržania záväzku.

64

V nadväznosti na svoje monitorovacie činnosti alebo v reakcii na upozornenia colných orgánov a iných zdrojov Komisia vydáva informačné formuláre o rizikách. Zasielajú sa colným orgánom s cieľom informovať ich o konkrétnych rizikách (napr. predaj výrobkov určitej spoločnosti za cenu, ktorá nedosahuje minimálnu dovoznú cenu, alebo prekládky). Colné orgány by mali tieto informácie zahrnúť do svojich vlastných posúdení rizík a pri colných kontrolách by mali venovať väčšiu pozornosť určitým problémom. Zistili sme, že Komisia využíva tento nástroj správne a často.

65

V súlade so základnými nariadeniami o antisubvenčných a antidumpingových prešetrovaniach má Komisia právo iniciovať vlastné prešetrovania (ex officio). Zvyčajne k tomu dochádza vtedy, keď sa zistí, že opatrenia nie sú účinné (napr. v dôsledku obídenia), alebo ak sa Komisia v priebehu pôvodného prešetrovania dozvie o nových aspektoch (napr. o nových systémoch subvencovania), no nie je schopná ich zohľadniť (napr. preto, že k nim došlo po období prešetrovania). V takýchto prípadoch môže byť získanie dôkazov pre Komisiu jednoduchšie ako pre výrobné odvetvie alebo výrobné odvetvie sa môže zdráhať podať podnet, pretože sa obáva odvetných opatrení.

66

Právne požiadavky v súvislosti so začatím prešetrovania prípadu ex officio sú rovnaké ako pri ostatných prípadoch iniciovaných na žiadosť výrobného odvetvia. Z preskúmania troch prípadov ex officio vyplynulo, že spĺňali všeobecné požiadavky základných nariadení.

67

Komisia nikdy nezačala (antidumpingové či antisubvenčné) prešetrovania ex officio v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa predtým nevzťahovali opatrenia, hoci ich základné nariadenia za určitých okolností povoľujú. Navyše modernizáciou nástrojov na ochranu obchodu v roku 2018 sa posilnila možnosť prešetrovať prípady ex officio, v prípadoch, keď sa spoločnosti obávajú odvetných opatrení. Napriek tomu však Komisia nevymedzila, ktoré osobitné okolnosti by mali viesť k začatiu prešetrovania ex officio.

68

Keďže Komisia nevykonáva žiadne systematické monitorovanie trhu (pozri ilustráciu 7) – ani teoreticky – nebola by schopná iniciatívne vyhľadávať potenciálne nekalé obchodné praktiky v nových odvetviach. V praxi to znamená, že prešetrovania ex officio sa obmedzujú na priebežné revízne prešetrovania alebo preskúmania zamerané na obchádzanie opatrení (pozri bod 07).

Správy Komisie sa zameriavali viac na činnosti ako na vplyv opatrení

69

Komisia informuje o svojej výkonnosti pri uplatňovaní nástrojov na ochranu obchodu rôznymi spôsobmi. Zahŕňajú uverejňovanie informácií týkajúcich sa jednotlivých prípadov a odvetvové a štatistické prehľady na webovom sídle Komisie, vo výročnej správe o činnosti GR TRADE a v osobitnej výročnej správe, ktorú je Komisia povinná v súlade so základnými nariadeniami zaslať Parlamentu a Rade. V posledných rokoch Komisia zlepšila načasovanie svojej výročnej správy (správu za rok 2018 uverejnila v marci 2019) a zahrnula do nej všetky prvky, ktoré sa vyžadujú v základnom nariadení.

70

Výročná správa poskytuje dobrý a vyvážený prehľad o činnostiach Komisie v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu a o tom, nakoľko úspešne Komisia obhájila opatrenia na súde. Správa teda spĺňa požiadavky nariadení, poskytuje však len obmedzenú kvalitatívnu analýzu základných príčin zaznamenaných trendov (napr. pokiaľ ide o využívanie opatrení na ochranu obchodu tretími krajinami či dostupnosť nástrojov pre MSP). Správa okrem toho obsahuje len málo informácií o účinnosti a vplyve činností, najmä pokiaľ ide o rast a zamestnanosť.

71

GR TRADE bolo, takisto ako všetky generálne riaditeľstvá Komisie, povinné zosúladiť svoje strategické ciele na obdobie 2016 – 2020 s celkovými politickými cieľmi Komisie. Vo svojom strategickom pláne na obdobie 2016 – 2020 vyjadrila záver, že politika ochrany obchodu by ako celok mala prispievať k plneniu celkového cieľa Komisie, ktorým je podporovať rast a zamestnanosť.

72

GR TRADE však neposkytuje jasný a komplexný obraz o vplyve nástrojov na ochranu obchodu na rast a zamestnanosť, pretože jej posúdenia v tejto oblasti boli len obmedzené. Hodnotenia konkrétnych nástrojov sú do určitej miery „zabudované“ do prešetrovaní prostredníctvom procesu revíznych prešetrovaní (vrátane priebežných revíznych prešetrovaní), o ktoré možno požiadať kedykoľvek, ak sa zmenia okolnosti. Pred modernizáciou pravidiel (pozri bod 13) Komisia vykonala v závislosti od zvolenej legislatívnej možnosti aj posúdenie potenciálneho vplyvu na zamestnanosť. Išlo však o jednorazové preskúmanie. Komisia tiež vypracovala čiastočné odhady vplyvu na tvorbu pracovných miest vo vybraných odvetviach (napr. oceliarstvo a elektrobicykle) a niektoré zo záverov zahrnula aj do svojich výročných správ (napr. v roku 2018). Tieto čiastočné alebo jednorazové preskúmania nemôžu úplne nahradiť pravidelné posúdenie celkového hospodárskeho vplyvu politiky.

73

Na základe verejne dostupných informácií a rozhovorov so zainteresovanými stranami sme zistili, že vplyv nástrojov na hospodársku situáciu výrobných odvetví EÚ v dodávateľských reťazcoch bol zmiešaný (pozri ilustráciu 9):

• Jednoznačne pozitívny vplyv na odvetvie elektrobicyklov. Bez opatrení by sa výroba elektrobicyklov v Európe pravdepodobne zastavila. Opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa bežných bicyklov a ich súčastí okrem toho výrobcom bicyklov v EÚ rozhodujúcim spôsobom umožnili investovať do výroby elektrobicyklov a rozvinúť ju¹⁵.
• Dôležitý zdroj podpory pre oceliarsky priemysel. Nástroje na ochranu obchodu uplatnené v súvislosti s niekoľkými rôznymi výrobkami ochránili významnú časť oceliarskeho priemyslu EÚ a dovoz z krajín, na ktoré boli tieto opatrenia zamerané, výrazne klesol¹⁶. Veľkú časť tohto poklesu však nahradil dovoz z iných tretích krajín. Zaznamenali sme tiež negatívne dôsledky pre určité segmenty trhu, v ktorých došlo k výpadku dodávok. Opatrenia na ochranu obchodu uložené pri jednom konkrétnom výrobku z ocele okrem toho viedli k zvýšeniu vývozu iného výrobku z ocele z Číny.
• Veľmi obmedzený vplyv na odvetvie solárnych panelov. Napriek niekoľkoročným opatreniam týkajúcim sa solárnych panelov a modulov dochádza v tomto odvetví v EÚ v posledných rokoch ku konkurzom a odvetvie sa výrazne zmenšuje. Na rozdiel od toho v odvetví výstavby slnečných elektrární v EÚ je vývoj veľmi pozitívny a dovoz z Číny je preň prínosom (v súčasnosti sa naň nevzťahujú opatrenia)¹⁷. Na odvetvie výroby slnečnej energie majú okrem nástrojov na ochranu obchodu vplyv aj politické rozhodnutia v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

74

Na záver konštatujeme, že analytické preskúmanie údajov GR TRADE o miere výberu ciel (t. j. finančnom vplyve) by mohlo nielen poukázať na neefektívne prvky procesu, ale aj pomôcť pri budúcom rozhodovaní (najmä pri spôsobe koncipovania opatrení). Táto možnosť sa v súčasnosti nevyužíva, keďže GR TRADE neanalyzuje údaje o tom:

• v akom rozsahu sa vyberajú clá a vyskytujú problémy,
• aké sumy sa získavajú späť v dôsledku zrušenia platnosti faktúr (pozri body 61 a 62).

Komisia zohráva v svetovom obchode aktívnu úlohu, pre svoje činnosti však systematicky nestanovuje priority

75

V dynamickej oblasti obchodu musí byť Komisia dobre vybavená a flexibilná, aby dokázala účinne reagovať na globálne výzvy. Patrí k nim súčasná kríza vo WTO (najmä v súvislosti s odvolacím orgánom), brexit a narastajúci význam pracovných a environmentálnych noriem na podporu udržateľného rozvoja. Okrem reagovania na podnety európskych výrobných odvetví môže Komisia zohrávať úlohu aj pri ochrane výrobných odvetví EÚ, ktoré sú predmetom prešetrovaní tretích krajín.

76

Preto sme posúdili, či GR TRADE:

1. malo dostatočné ľudské zdroje;
2. primerane reagovalo na opatrenia tretích krajín proti výrobným odvetviam EÚ;
3. dobre reagovalo na globálne výzvy relevantné z hľadiska nástrojov na ochranu obchodu.

Vďaka dobrému zvládaniu pracovnej záťaže nemali personálne obmedzenia vplyv na prešetrovania

77

V uplynulých rokoch Komisia čelila v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu niekoľkým novým alebo väčším výzvam. Patrí medzi ne všeobecný technický rozvoj (komplexnejšie výrobky) a modernizácia obchodu (pozri bod 13). Zároveň sa počet zamestnancov, ktorí sa zaoberajú nástrojmi na ochranu obchodu, oproti obdobiu pred desiatimi rokmi znížil o vyše 14 %. Zdroje sa týmto výrazne obmedzili, čo GR TRADE spomenulo vo svojich najnovších žiadostiach o pracovné miesta. Vzhľadom na priority Komisie bolo zvýšenie počtu pracovných miest v riaditeľstve GR TRADE, ktoré priamo zodpovedá za nástroje na ochranu obchodu, v období 2016 – 2018 len nepatrné (jedno alebo dve pracovné miesta ročne).

78

Obmedzené zdroje čiastočne vyvážil dobrý systém GR TRADE na riadenie pracovnej záťaže a nemali vplyv na kvalitu ani včasný priebeh prešetrovaní. V dôsledku obmedzenia zdrojov však bolo GR TRADE nútené znížiť rozsah niektorých svojich činností, ako sú propagačné aktivity a monitorovanie (pozri body 37 a 63), čo môže mať významný vplyv na celkovú účinnosť politiky ochrany obchodu. Takisto poukazujeme na skutočnosť, že Komisia nemôže zapojiť „záložné“ zdroje, ak sa neočakávane zvýši počet podnetov (napríklad ak sa v dôležitej tretej krajine zmenia obchodné praktiky).

Komisia obhajuje záujmy európskych výrobných odvetví, pre svoje činnosti však systematicky nestanovuje priority

79

Medzinárodný obchod nie je v posledných rokoch ani zďaleka stabilný. Krajiny preto častejšie využívali nástroje na ochranu obchodu, a to aj voči EÚ (pozri ilustráciu 10). Najväčší počet z týchto prípadov pripadá na Spojené štáty americké (34 v roku 2018 v porovnaní s 18 v roku 2015), no geografické rozloženie prípadov uplatnenia nástrojov na ochranu obchodu sa v poslednej dobe rozširuje a využíva ich čoraz viac krajín (napr. Kolumbia, Madagaskar a niektoré štáty Perzského zálivu).

80

EÚ tento vývoj monitoruje a reaguje naň prostredníctvom rôznych nástrojov. Komisia sa spravidla zaregistruje ako zainteresovaná strana a potom je priamo zapojená do konkrétnych prešetrovaní iniciovaných tretími krajinami. Môže tiež zvoliť diplomatickú odpoveď a/alebo sa rozhodnúť, že vec predloží výboru WTO (pozri ilustráciu 11).

81

Zaznamenali sme, že Komisia aktívne využíva nástroje, ktoré má k dispozícii. Komisia tiež o začatí prešetrovania náležite informuje príslušných partnerov EÚ a prípady registruje vo verejných databázach, aby bolo možné sledovať ich priebeh. Všeobecnejší štatistický obraz o opatreniach tretích krajín sa následne prezentuje vo výročnej správe o nástrojoch na ochranu obchodu, v ktorej sa však nevysvetľujú základné príčiny zaznamenaných trendov (pozri bod 70).

82

Komisia v rámci svojich zásahov do prešetrovaní tretích krajín aj vo výboroch WTO predkladala podrobnú technickú analýzu a prezentovala pohľad na záležitosti z rôznych hľadísk. Išlo o formálne aspekty (napr. právo na informácie a správne používanie indexov) aj o vecné aspekty (napr. charakter údajných subvencií, výpočet ujmy a príčinná súvislosť medzi ujmou a dumpingom/subvenciami). V niekoľkých prípadoch viedli zásahy Komisie k priaznivejšiemu výsledku pre výrobné odvetvia EÚ (pozri tabuľku 2).

83

Hoci sú ochranné opatrenia EÚ dobré, v závislosti od jednotlivých prípadov a súvisiacich skutočností sa navzájom výrazne líšia z hľadiska intenzity (napr. počet zásahov) a rozsahu (napr. fázy zásahov a typy predložených argumentov). O konkrétnom type a rozsahu reakcie (alebo o neposkytnutí reakcie) sa rozhoduje podľa individuálneho prípadu a Komisia nemá žiadne usmernenia, v ktorých by sa vymedzovali pravidlá alebo kritériá pre stanovenie priorít. Tento aspekt je však dôležitý, najmä ak sa berie do úvahy obmedzenosť dostupných zdrojov (na opatrenia tretích krajín bolo pridelených len štyri alebo päť ekvivalent plného pracovného času) a zvyšujúci sa počet prípadov. Komisia nás informovala, že dôležitými, aj keď neformálnymi kritériami, ktoré majú váhu pri rozhodovaní o rozsahu zásahu, sú hospodársky význam prípadu a jeho systémový rozmer.

EÚ vyvíja úsilie o riešenie budúcich výziev

84

Komisia okrem svojej zvyčajnej práce vo výboroch WTO, kde aktívne zastupuje členské štáty EÚ, urobila nedávno kroky na zlepšenie celkového fungovania systému WTO. Tieto zlepšenia boli nevyhnutné vzhľadom na hlbokú krízu systému WTO založeného na pravidlách. Pravidlá WTO účinne neriešia mnohé zo súčasných hlavných výziev v oblasti obchodnej politiky, napríklad ako zvládnuť štátom riadený hospodársky model Číny. Na tento účel uverejnila Komisia v roku 2018 koncepčný dokument, ktorý mal slúžiť ako základ pre diskusie s ostatnými inštitúciami a zainteresovanými stranami. Dokument obsahoval návrhy týkajúce sa všeobecného fungovania WTO, urovnávania sporov a postupov špecifických pre nástroje na ochranu obchodu (pozri rámček 7).

85

Hoci boli návrhy EÚ realisticky prispôsobené politickej realite (napr. tým, že sa v nich nespomínali ambiciózne opatrenia, čím sa má zabezpečiť, aby sa v prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu viac zohľadňovali environmentálne aspekty), zatiaľ neviedli k potrebným zmenám:

• úvahy o všeobecnom fungovaní WTO viedli EÚ a ostatné krajiny k tomu, aby predložili niekoľko konkrétnych návrhov vo fóre WTO (napr. v súvislosti s odvolacím orgánom),
• predložené boli legislatívne návrhy upravujúce kvalitu oznámení o nástrojoch na ochranu obchodu, nie však iné záležitosti týkajúce sa týchto nástrojov (pozri rámček 7). Návrhy však ešte budú predmetom rokovaní na politickej úrovni v rámci WTO.

86

Vplyv činnosti EÚ v tomto ohľade však obmedzuje veľmi formalizovaný charakter medzinárodnej spolupráce a výrazne rozdielne záujmy členských štátov WTO. Hľadanie kompromisov je preto mimoriadne náročné.

87

Značnú neistotu v medzinárodnom obchode spôsobuje aj brexit. GR TRADE náležite zanalyzovalo praktické dôsledku brexitu na politiku ochrany obchodu a svojich zamestnancov niekoľkokrát informovalo o aktuálnej situácii prostredníctvom služobných oznamov. Pokiaľ ide o praktickú prípravu, Komisia už teraz vykazuje niektoré typy analýz pre Spojené kráľovstvo osobitne (napr. význam trhu Spojeného kráľovstva pre daný prípad, objem a hodnotu obchodu so Spojeným kráľovstvom a existenciu zainteresovaných strán). Účelom toho, že sa tieto údaje zbierajú osobitne, je zaistiť plynulé pokračovanie činnosti Komisie na ochranu obchodu po prechodnom období do konca roku 2020.

88

Záväzok EÚ presadzovať prísne sociálne a environmentálne normy znamená, že by tieto normy mali byť vo všetkých možných prípadoch zohľadnené v každej oblasti politiky. Nová metodika výpočtu dumpingu a modernizácia nástrojov na ochranu obchodu zahŕňajú určité prvky, ktoré sú odpoveďou na tieto ambície v oblasti ochrany obchodu. Rozsah ich uplatnenia pri prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu však obmedzuje rámec WTO. WTO považuje dumping za výhradne ekonomický fenomén a neumožňuje, aby boli tieto normy priamo zohľadnené vo výpočtoch dumpingu. Právne predpisy EÚ preto umožňujú zohľadnenie sociálnych a environmentálnych aspektov len za špecifických okolností (pozri rámček 8).

89

Z nášho preskúmania jedného prípadu, na ktorý sa vzťahovala nová metodika výpočtu dumpingu (jediný prípad, ktorý bol v čase auditu ukončený) vyplynulo, že Komisia uskutočnila kvantitatívne posúdenie sociálnych a environmentálnych noriem s cieľom vybrať reprezentatívnu krajinu, ktorá sa použije na výpočet normálnej hodnoty výrobku. Konkrétne Komisia porovnávala, do akej miery sa v dvoch krajinách dodržiavali dohovory o pracovných a environmentálnych normách, a zvolila krajinu, ktorá podpísala a ratifikovala väčší počet. Tento postup je pomerne formalistický, keďže ratifikácia dohovoru nevyhnutne neznamená praktické uplatňovanie a skutočnú mieru ochrany životného prostredia.

Závery a odporúčania

90

Naším celkovým záverom je, že Komisia presadzuje politiku ochrany obchodu úspešne. Prešetrovania viedli k zavedeniu včasných opatrení na ochranu niekoľkých európskych výrobných odvetví pred nekalými obchodnými praktikami tretích krajín, ako je dumping alebo subvencie.

91

Pokiaľ ide o postupy požadované v základných nariadeniach o nástrojoch na ochranu obchodu, z nášho preskúmania vzorky prípadov vyplynulo, že Komisia ich dodržiava náležite a načas. Vnútorné kontroly GR TRADE zabezpečili súlad s právnymi predpismi, a to aj napriek určitým nedostatkom v súvislosti s interným usmernením pre zamestnancov. Komisia v priebehu prešetrovaní zabezpečila rovnaké práva pre všetky strany a úradník pre vypočutie poskytol v tomto ohľade účinné dodatočné uistenie (pozri body 21 až 26).

92

Komisia nedávno zaviedla novú internetovú aplikáciu, ktorá má rôznym stranám uľahčiť prístup k dokumentom, ktoré nemajú dôverný charakter. O tom, čo považujú za dôverné, rozhodujú samotné strany predkladajúce dokumenty. Komisia svoje kontroly oprávnenosti statusu dôvernosti systematicky nedokladá. Rozsah týchto kontrol sme preto neboli schopní overiť (pozri body 27 až 32).

Odporúčanie 1 – Zdokumentovať posúdenie dôvernosti

Komisia by mala dostatočne dokumentovať svoje preskúmania spisov predložených príslušnými stranami, ktoré majú aj ktoré nemajú dôverný charakter, aby tak obmedzila priestor na spory medzi nimi o dôvernosti dokumentov.

Termín: 2021

93

Hoci v dôsledku prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu vzniká pre príslušné strany značná administratívna záťaž, Komisia si nevyžiadala viac dokumentov, ako skutočne potrebovala na overenie dodržania právnych požiadaviek (pozri bod 34).

94

Komisia poskytla stranám uspokojivé usmernenie, aj keď podpora, ktorú dostali malé a stredné podniky, len v obmedzenej miere zodpovedala ambíciám, ktoré Komisia vyhlásila pri modernizácii nástrojov na ochranu obchodu. Hoci uplatňovanie nástrojov na ochranu obchodu sa v súčasnosti koncentruje v niekoľkých výrobných odvetviach, Komisia nevynaložila veľa úsilia o zvýšenie informovanosti spoločností v iných odvetviach o tom, ako by tieto nástroje mohli byť účinným prostriedkom na ochranu ich záujmov na svetových trhoch (pozri body 33 a 35 až 37).

Odporúčanie 2 – Zvýšiť informovanosť o nástrojoch na ochranu obchodu

S cieľom maximalizovať počet zainteresovaných strán, ktoré sú informované o existencii nástrojov na ochranu obchodu, by Komisia mala hľadať ďalšie komunikačné kanály na zvýšenie povedomia medzi zainteresovanými stranami. Tieto kanály by mohli mať napríklad podobu pravidelných podujatí pre zainteresované strany, ktoré by mohla organizovať Komisia, s osobitným zameraním na špecifické potreby malých a stredných podnikov.

Termín: 2021

95

Vzhľadom na vplyv ciel a skutočnosť, že voči rozhodnutiam sa môžu subjekty odvolať, musí Komisia venovať osobitnú pozornosť tomu, ako sú opatrenia zdôvodnené. Z preskúmania našej vzorky vyplynulo, že Komisie pri svojej práci tieto očakávania splnila. Napriek tomuto záveru sme zistili, že kontakty Komisie s potenciálnymi navrhovateľmi pred tým, ako predložili svoj podnet, boli zväčša neformálne. V praxi pôsobí neformálne poradenstvo Komisie selektívne, pretože mnohí potenciálni navrhovatelia napokon podnet nepodajú. Avšak bez ohľadu na to, aké poradenstvo Komisia poskytne, môžu navrhovatelia svoje podnety podať a majú právo na to, aby boli formálne posúdené (pozri body 40 až 45).

96

Komisia svoje závery v prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu riadne zdôvodnila, keďže sa riadili metodikou GR TRADE a odrážali realitu na trhu. Zistili sme však, že posúdenie potenciálneho vplyvu opatrení na hospodársku súťaž v EÚ v rámci testu záujmu Únie nebolo vždy dostatočné podrobné. Okrem toho argumenty príslušných strán boli niekedy zamietnuté s obmedzeným zdôvodnením (pozri body 46 až 50).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť usmernenie týkajúce sa aspektov hospodárskej súťaže

S cieľom zaistiť, aby boli príslušné záležitosti týkajúce sa hospodárskej súťaže zistené v kontexte testu záujmu Únie riadne posúdené, by Komisia mala i) poskytnúť viac usmernení v dotazníkoch, ktoré používa na získanie informácií od používateľov a dovozcov, okrem iného aj o záujmoch v súvislosti s hospodárskou súťažou; ii) poskytnúť dodatočné interné usmernenie pre zamestnancov k tomu, ako analyzovať záujmy príslušných strán v súvislosti s hospodárskou súťažou a zdokumentovať túto analýzu.

Termín: 2021

97

V súlade s právnymi predpismi je Komisia povinná monitorovať záväzky a osobitné ustanovenia opatrení na ochranu obchodu. Hoci bolo toto monitorovanie účinné, v dôsledku obmedzených zdrojov Komisia len zriedka urobila viac, ako sa od nej požaduje v právnych predpisoch, t. j. všeobecné monitorovanie opatrení a ad hoc monitorovanie trhu. Komisia ďalej nezdokumentovala spôsob výberu opatrení na voliteľné monitorovanie, preto sme nemohli posúdiť, či sa výber konal na základe jasných kritérií. To isté platí pre výber spoločností, ktoré sa mali kontrolovať na mieste s cieľom overiť dodržiavanie cenových záväzkov (pozri body 58 až 60 a 63).

98

Výročná správa o nástrojoch na ochranu obchodu poskytuje úplný a presný obraz o činnostiach Komisie v tejto oblasti. Komisia však doteraz nepredložila prehľad celkovej účinnosti nástrojov na ochranu obchodu. GR TRADE okrem toho neanalyzuje údaje o výbere cla (ani o príjmoch vytvorených vďaka nástrojom na následnú kontrolu, ako je rušenie platnosti faktúr), ktoré dostáva od členských štátov (pozri body 69 až 74).

Odporúčanie 4 – Zlepšiť monitorovanie

S cieľom zlepšiť spôsob monitorovania nástrojov na ochranu obchodu a ich účinnosti by Komisia mala:

1. vymedziť kritériá, ktorými sa určia opatrenia, pri ktorých je najvyššie riziko obchádzania alebo iných problémov poškodzujúcich ich účinnosť. Nielenže by mala na základe týchto kritérií vybrať opatrenia, ktoré budú predmetom hĺbkového monitorovania, ale tento výber aj zdokumentovať. Podľa tej istej logiky by mala v prípadoch, keď nie je možné overiť dodržiavanie záväzkov na mieste vo všetkých dotknutých spoločnostiach, uplatniť jasné kritériá na výber spoločností, ktoré budú skontrolované;
2. vykonávať pravidelné hodnotenia (aspoň každých päť rokov) s cieľom odhadnúť celkovú účinnosť opatrení na ochranu obchodu, v relevantných prípadoch aj v jednotlivých odvetviach;

Termín: 2021 v prípade bodu 1) a 2023 v prípade bodu 2)

99

Komisia účinne používa nástroje na kontrolu prijatia opatrení na základe zistení z postupu monitorovania (napr. odstúpenie od záväzkov a upozornenia o rizikách zasielané colným orgánom). Možnosť iniciovať prešetrovania ex officio však Komisia využívala len v obmedzenej miere a nevymedzila osobitné okolnosti, ktoré by mali viesť k zásahu z jej strany v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa v minulosti nevzťahovali žiadne opatrenia (pozri body 61 až 62 a 64 až 68).

Odporúčanie 5 – Využívať postupy ex officio v plnom rozsahu

Na posilnenie ochrany priemyslu v EÚ by Komisia mala vo väčšom rozsahu využívať svoju právomoc iniciovať prešetrovania ex officio. Na tento účel by mala stanoviť kritériá, na základe ktorých sa začne prešetrovanie ex officio v súvislosti s novými výrobkami. Ak sú podmienky splnené, Komisia by mala reagovať pohotovo a v každom jednotlivom prípade špecifikovať konkrétne okolnosti, ktoré viedli k začatiu prešetrovania ex officio.

Termín: 2021

100

Hoci sa objem činností na ochranu obchodu za posledné desaťročie zvýšil, Komisia na ne vyčlenila menej ľudských zdrojov. Vďaka dobrému systému riadenia pracovnej záťaže obmedzenosť zdrojov prešetrovania nebrzdila. No niektoré ďalšie činnosti, hlavne monitorovanie, boli zasiahnuté (pozri body 77 až 78).

101

Komisia nevykonáva len vlastné prešetrovania na ochranu obchodu, ale aktívne reaguje aj na opatrenia navrhnuté tretími krajinami. Robí to tak, že sa priamo zapája do vybraného počtu prešetrovaní a podporuje záujmy výrobných odvetví EÚ vo fóre WTO. Pre svoje činnosti však nestanovuje priority na základe jasných kritérií. Vo fóre WTO bola Komisia aktívna aj pri riešení niekoľkých zásadnejších problémov, ktoré sa týkali spolupráce v oblasti medzinárodného obchodu a spôsobu práce samotnej WTO (pozri body 79 až 86).

102

Pokiaľ ide o ďalšie súčasné výzvy, Komisia sa pripravila na dôsledky brexitu a pri svojich prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu zohľadňuje sociálne a environmentálne aspekty. K sociálnym a environmentálnym aspektom však zväčša pristupuje formalisticky. Keďže rámec WTO neumožňuje, aby sa vo výpočtoch dumpingu zohľadňovali sociálne a environmentálne hľadiská, v právnych predpisoch EÚ sa od Komisie požaduje, aby ich uplatňovala v okrajových oblastiach, napríklad pri výbere krajiny, ktorá sa použije na výpočet normálnej hodnoty výrobku. Komisia však obmedzila svoje overovania len na to, či daná krajina ratifikovala príslušné medzinárodné dohovory (pozri body 87 až 89).

Odporúčanie 6 – Stanoviť priority pre reakciu EÚ na opatrenia tretích krajín

Komisia by mala účinnejšie stanovovať priority pre reakciu na opatrenia tretích krajín, a to v priebehu prešetrovaní, ako aj vo fóre WTO. Mala by stanoviť konkrétne kritériá a na tomto základe posudzovať opatrenia tak, aby boli dôvody aj rozsah jej reakcie jasné.

Termín: 2021

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex Brenninkmeijer, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 30. júna 2020.

Prílohy

Príloha I – Narušenia obchodu a zodpovedajúce nástroje na ochranu obchodu

	Dumping	Subvencovanie	Prudké zvýšenie dovozu
Ktorý nástroj na ochranu obchodu?	Antidumpingové opatrenia	Antisubvenčné opatrenia	Ochranné opatrenia
Aký je charakter narušenia?	Spoločnosť so sídlom mimo EÚ predáva tovar v EÚ za nižšiu cenu, ako je predajná cena na domácom trhu, alebo ak nemožno použiť ceny, pod výrobnými nákladmi plus primeraný zisk.	Vláda alebo verejný orgán krajiny mimo EÚ poskytne finančnú pomoc konkrétnemu výrobnému odvetviu alebo skupine odvetví, čo sa môže odraziť na vývozných cenách do EÚ.	Prudký neočakávaný nárast absolútneho alebo relatívneho objemu dovozu konkrétneho výrobku do EÚ.
Podmienky pre zavedenie opatrení	1) Musí dôjsť k dumpingu/subvencovaniu. 2) Výrobné odvetvie EÚ produkujúce daný výrobok musí buď utrpieť značnú ujmu v dôsledku nízkych cien dovozu alebo musí existovať hrozba značnej ujmy. 3) Príčinou značnej ujmy je dumping/subvencie.		Nárast dovozu je prudký v dôsledku neočakávaného vývoja a výrobnému odvetviu v EÚ spôsobuje alebo by mohol spôsobiť vážnu ujmu.
Podoba opatrení	1) Valorické clo (clo ad valorem) – percentuálny podiel ceny tovaru 2) Špecifické clo – pevne stanovená suma na jednotku tovaru 3) Variabilné clo/minimálna dovozná cena – clo predstavuje rozdiel medzi stanovenou minimálnou cenou a predajnou cenou vývozcu 4) Cenový záväzok – vývozca sa zaviaže predávať za minimálnu dovoznú cenu alebo cenu presahujúcu minimálnu dovoznú cenu		Kvantitatívne obmedzenie dovozu výrobku zo všetkých krajín. 1) Dovozné kvóty s limitom pre povolený dovoz 2) Colné kvóty s clom na dovoz presahujúci stanovený limit
Dodatočná podmienka v nariadeniach EÚ	Opatrenie nesmie byť v rozpore so záujmom Únie. Prínosy opatrenia pre výrobné odvetvie EÚ produkujúce daný výrobok musia väčšie ako náklady, ktoré vyplynú ostatným subjektom v EÚ, ako sú dovozcovia či používatelia výrobku.

Zdroj: EDA.

Príloha II – Postup v súvislosti s nástrojmi na ochranu obchodu

Prehľad a podrobnosti pôvodného prešetrovania: úlohy Komisie

Akronymy a skratky

GR BUDG: Generálne riaditeľstvo pre rozpočet

GR TAXUD: Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu

GR TRADE: Generálne riaditeľstvo pre obchod

GR: generálne riaditeľstvo

MSP: malé a stredné podniky

OLAF: Európsky úrad pre boj proti podvodom

TDI: nástroj na ochranu obchodu

WTO: Svetová obchodná organizácia

Glosár

Colný kódex Únie: Hlavný právny predpis EÚ v colnej oblasti.

Dumping: Spoločnosť so sídlom mimo EÚ predáva tovar v EÚ za nižšiu cenu, ako je predajná cena na domácom trhu, alebo ak nemožno použiť ceny, pod výrobnými nákladmi plus primeraný zisk (tzv. normálna hodnota).

Dumpingové rozpätie: Rozdiel medzi dovoznou cenou výrobku a jeho normálnou hodnotou (pozri dumping).

Ex officio: Prešetrovanie, ktoré Komisia začne vykonávať z vlastnej iniciatívy bez toho, aby dostala formálny podnet.

Kombinovaná nomenklatúra: Klasifikácia tovaru podľa Spoločného colného sadzobníka. Používa sa ako základ pre colné vyhlásenia a štatistiky o obchode EÚ.

Komitológia: Postup, v rámci ktorého Komisia formálne konzultuje navrhované opatrenia s výborom zástupcov členských štátov.

Medziútvarová konzultácia: Formálny postup, v rámci ktorého útvar Komisie požiada iné útvary o radu alebo stanovisko k návrhu.

Nástroj na ochranu obchodu: Opatrenie, ktoré používajú krajiny alebo obchodný blok (vrátane EÚ) na ochranu výrobcov pred nekalými obchodnými praktikami pri dovoze alebo dovozom nekalo dotovaných výrobkov a prudkým veľkým nárastom objemu dovozu.

Obchodné konanie: Prešetrovanie vykonávané Komisiou, ktorým sa má stanoviť, či sa použije nástroj na ochranu obchodu. Označuje sa aj ako prešetrovanie na ochranu obchodu.

Odvolací orgán WTO: Nezávislý sedemčlenný orgán, ktorý posudzuje odvolania v sporoch v rámci WTO.

Svetová obchodná organizácia: Celosvetová organizácia, ktorá sa zaoberá pravidlami obchodu medzi krajinami a funguje ako fórum pre rokovania o obchodných dohodách a urovnávanie obchodných sporov.

Test záujmu Únie: Posúdenie vykonávané počas prešetrovania na ochranu obchodu s cieľom určiť, či by opatrenie na ochranu obchodu bolo v záujme EÚ.

Úradník pre vypočutie v obchodných konaniach: Nezávislý mediátor v Európskej komisii, s ktorým môžu konzultovať strany obchodných konaní.

Vlastné zdroje: Peňažné prostriedky, z ktorých sa financuje rozpočet EÚ a ktorých prevažná väčšina pochádza z príspevkov členských štátov.

Zainteresovaná strana: Subjekt, ktorý je schopný preukázať objektívnu spojitosť medzi svojimi činnosťami a výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania na ochranu obchodu. Zainteresovanými stranami sú zvyčajne výrobcovia v EÚ a ich odborové združenia, odborové zväzy, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a spotrebiteľské organizácie, a vláda vyvážajúcej krajiny.

Odpovede Komisie

Zhrnutie

Spoločná odpoveď Komisie na body I až IX.

Ochrana obchodu je dôležitým prvkom obchodnej politiky EÚ, ktorým sa podporuje záväzok otvoreného medzinárodného obchodu založeného na pravidlách. Nástroje EÚ na ochranu obchodu slúžia na boj proti škodlivým nekalým obchodným praktikám a náhlemu prudkému nárastu dovozu, pričom vychádzajú z medzinárodných pravidiel dohodnutých v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V posledných rokoch EÚ na základe návrhov Európskej komisie posilnila svoj systém na ochranu obchodu dvoma významnými legislatívnymi zmenami z decembra 2017 a júna 2018.

Európsky dvor audítorov potvrdil, že Európska komisia, ktorá je poverená uplatňovaním nástrojov na ochranu obchodu, svoju úlohu vykonáva úspešne a na veľmi vysokej úrovni. Hoci Európsky dvor audítorov poskytol viacero odporúčaní, zároveň potvrdil, že Komisia správne uplatňuje právne predpisy EÚ a postupuje v súlade s príslušnou judikatúrou WTO a súdov EÚ, pri uplatňovaní nástrojov na ochranu obchodu prijíma primerané rozhodnutia a dodržiava štruktúrovaný a transparentný postup bez vytvárania neprimeraného zaťaženia pre zainteresované strany. Tieto prvky sú dôležité z hľadiska zabezpečenia toho, aby sa opatreniami na ochranu obchodu uloženými EÚ správne riešil dovoz spôsobujúci ujmu, a to vyváženým a dôsledným spôsobom.

Význam nástrojov na ochranu obchodu v posledných rokoch výrazne vzrástol v dôsledku krízy oceliarskeho priemyslu, ako aj legislatívnych zmien vykonaných v rokoch 2017 a 2018. Zvýšilo sa tak povedomie hospodárskych subjektov vo všetkých odvetviach o role týchto nástrojov, najmä pri riešení škôd spôsobených nekalými obchodnými praktikami pri dovoze. Komisia zabezpečuje, aby všetky odvetvia, či už v nich prevládajú veľké spoločnosti alebo MSP, mali k týmto nástrojom prístup od úvodného kontaktu a ďalej v rámci celého procesu, s dôrazom na ochranu práv všetkých zainteresovaných strán, pri plnej transparentnosti všetkých krokov a rozhodnutí. Komisia vychádza z iniciatív, ako je špecializovaná pomoc pre MSP a online prístup ku spisom, ktoré nemajú dôverný charakter, pričom sa plne zaväzuje posilniť existujúce postupy.

Pri spravovaní nástrojov EÚ na ochranu trhu Komisia kladie dôraz predovšetkým na dodržiavanie úplného súladu s platnými právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany obchodu pri súčasnom dodržiavaní medzinárodných záväzkov. V prípade nástrojov EÚ na ochranu obchodu sa okrem požiadaviek WTO vyžaduje aj test verejného záujmu. Týmto testom sa zaručuje vyvážené uplatňovanie nástrojov a Komisii sa umožňuje preskúmať, či je uloženie opatrení v celkovom hospodárskom záujme Únie. V tejto súvislosti je hlavným cieľom zamedziť nekalej súťaži, ktorá vzniká v dôsledku dumpingového alebo subvencovaného dovozu.

Európska komisia sa plne zaväzuje presadzovať otvorený a spravodlivý obchod, ktorý musí byť založený na globálnych pravidlách, ktoré sú účinné, vykonateľné a vytvárajú sa nimi rovnaké podmienky pre všetkých. Predpokladom je správne a dôsledné vykonávanie právnych predpisov v oblasti ochrany obchodu. Komisia zároveň vynakladá maximálne úsilie, aby zaručila, že naši obchodní partneri budú tieto nástroje správne uplatňovať.

X

Komisia prijíma všetky odporúčania Európskeho dvora audítorov s výnimkou odporúčania 5, ktoré prijíma čiastočne, pretože má v úmysle naďalej začínať prešetrovania ex officio podľa doterajších postupov.

Poznámky

32

Komisia sa v rámci prešetrovaní týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu plne zaväzuje rešpektovať práva na obhajobu všetkých zainteresovaných strán. V tomto ohľade zohráva dôležitú úlohu elektronická platforma TRON, ktorá slúži ako jednotné kontaktné miesto na elektronickú komunikáciu medzi zainteresovanými stranami v konaniach na ochranu obchodu a Generálnym riaditeľstvom pre obchod (GR Trade). Prostredníctvom nej majú zainteresované strany prístup ku spisom, ktoré nemajú dôverný charakter, čo je výrazný krok vpred vzhľadom na predchádzajúcu prax, keď mali strany umožnený prístup k týmto materiálom iba v priestoroch Komisie. Okrem toho sa stranám automaticky poskytujú všetky informácie o zisteniach v prípadoch. Ďalším dôležitým prvkom na zaistenie práva na obhajobu v prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu je relevantný spis, ktorý nemá dôverný charakter, so všetkými prijatými podaniami. Komisia preskúma žiadosti o dôverné zaobchádzanie, aby zabezpečila, že nedôjde k porušeniu práva strán na základe neopodstatnených žiadostí o takéto zaobchádzanie. Bez toho, aby sa zvýšila záťaž zainteresovaných strán, Komisia tieto preskúmania zdokumentuje, čím posilní svoj záväzok poskytovať úplný prístup k informáciám, z ktorých vychádza vo svojich zisteniach a rozhodnutiach.

Spoločná odpoveď Komisie na body 35 až 37.

Všetky výrobné odvetvia EÚ bez ohľadu na veľkosť spoločnosti, ktoré sú poškodené dumpingovým a subvencovaným dovozom, majú prístup k nástrojom na ochranu obchodu. Komisia pravidelne komunikuje so záujmovými združeniami ako Business Europe, špecifickými odvetvovými združeniami, ako aj s občianskou spoločnosťou v rámci stretnutí, na ktorých vysvetľuje účel nástrojov na ochranu obchodu, ich uplatňovanie a vývoj. Tieto skupiny tvoria zástupcovia výrobcov, dovozcov, používateľov atď. z rôznych odvetví a spoločností rôznych veľkostí. Komisia vynaložila osobitné úsilie na usmernenie MSP. Okrem iného vytvorila webovú stránku obsahujúcu informácie, ako je špecifická príručka pre MSP publikovaná vo všetkých úradných jazykoch a návrhy dotazníkov. Komisia takisto prevádzkuje osobitné poradenské stredisko pre MSP poskytujúce komplexnú podporu MSP, ktoré chcú využiť nástroje na ochranu obchodu. V súlade so svojím záväzkom chrániť výrobné odvetvia EÚ pred nekalými obchodnými praktikami sa Komisia zaväzuje ďalej zlepšovať svoje komunikačné kanály s cieľom pomáhať zainteresovaným stranám týmto nástrojom lepšie porozumieť, pričom sa v rámci svojich obmedzených zdrojov zameriava najmä na MSP.

Spoločná odpoveď Komisie na bod 41 a rámček 4 „Príklady zdôvodnení rozhodnutí“.

V rámci určenia rozpätia ujmy pri antidumpingových prípadoch Komisia zvyčajne zvolí cieľový zisk. Pri tomto rozhodovaní zohľadňuje viacero faktorov, pričom jedným z nich je aj miera zisku, ktorá by mala zodpovedať zisku výrobného odvetvia za bežných podmienok hospodárskej súťaže, konkrétne pri neprítomnosti dumpingového dovozu. Výsledok bude záležať od konkrétnych okolností prípadu, najmä od zhromaždených dôkazov. Preto sa cieľový zisk v jednotlivých prešetrovaniach bude zvyčajne líšiť, a to aj v rámci jedného odvetvia. Navrhovateľ môže stanoviť rozpätie zisku, ktoré však nie je záväzné. Zdôvodnenie stanoveného príslušného rozpätia zisku sa vždy vysvetľuje vo vykonávacích nariadeniach, ako to bolo aj v príklade uvedenom v rámčeku 4. Po legislatívnych zmenách prijatých v júni 2018 bolo zavedené minimálne rozpätie zisku vo výške 6 %.

43

Ak je to možné, presnosť informácií a podporných dôkazov, ktoré navrhovateľ poskytne, sa skontroluje a overí tak, že sa porovnajú so zdrojmi ako štatistické databázy Komisie (najmä databázy COMEXT¹⁸ a Surveillance¹⁹ z hľadiska objemov dovozu a cien), verejne dostupné informácie o trhu a spoločnosti, zistenia z predchádzajúcich prešetrovaní atď. Podrobnosti o týchto kontrolách a analýzach sú vždy plne zdokumentované v zložkách prípadov Komisie.

Spoločná odpoveď Komisie na body 49 a 50.

Hoci EÚ pri používaní nástrojov na ochranu obchodu vychádza z pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, uplatňuje pri nich viacero ďalších pravidiel, ktoré sú v rámci WTO voliteľné. Patrí medzi ne napríklad test záujmu Únie, ktorým Komisia skúma, či uloženie opatrení nie je v rozpore so záujmami Únie.

Na účely vykonania testu záujmu Únie Komisia vyzve všetky európske zainteresované strany vrátane výrobcov z Únie, odborov, dovozcov a ich zastupujúcich združení, reprezentatívnych používateľov a organizácií zastupujúcich spotrebiteľov, aby poskytli informácie o vplyvoch, ktoré by mohli mať opatrenia v prípade ich uloženia. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania sa v článku 21 ods. 1 a článku 31 ods. 1 základného antidumpingového²⁰ a antisubvenčného²¹ nariadenia odkazuje na „potrebu vylúčiť vplyv dumpingu [subvencovania] spôsobujúceho ujmu a obnoviť efektívnu konkurenciu, ktorej „treba venovať pozornosť“. Odkazuje sa tým na cieľ odstrániť nekalú súťaž, ktorá vzniká v dôsledku dumpingového alebo subvencovaného dovozu.

Cieľ „ochrana efektívneho fungovania trhov pred narušením hospodárskej súťaže“ patrí do právomoci politiky hospodárskej súťaže EÚ, kde sa na takúto analýzu vzťahujú osobitné pravidlá.

V prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu Komisia využíva najmä informácie získané od zainteresovaných strán na dobrovoľnej báze, pričom nemá právomoci, aby strany donútila poskytnúť údaje potrebné na kompletnú analýzu hospodárskej súťaže.

Komisia by chcela pripomenúť, že v súčasnosti funguje vnútorný kontaktný kanál medzi príslušnými orgánmi, ktorý umožňuje lepšiu výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ktoré môžu v jednotlivých prešetrovaniach vzniknúť.

Spoločná odpoveď Komisie na bod 55 a  rámček 6 „Bionafta“.

Komisia je presvedčená, že k žiadnemu nedorozumeniu medzi colnými orgánmi v prípade, ktorý uvádza Európsky dvor audítorov, nedošlo.

Vzhľadom na to, že opis výrobku v právnych predpisoch v oblasti ochrany obchodu plní iné ciele ako opis výrobku v colnej nomenklatúre, tieto dva opisy sa nemôžu a nemusia zhodovať. Opis výrobku na účely ochrany obchodu, ktorým sa definuje vymedzenie výrobku z hľadiska opatrení na ochranu trhu, musí byť dostatočne presný a komplexný na to, aby mohli colné orgány výrobok klasifikovať podľa colnej nomenklatúry na základe pravidiel colnej klasifikácie.

V názvoch vykonávacích nariadení Komisie sa uvádza stručný opis príslušného výrobku, ktorý slúži najmä na komunikačné účely v rámci prešetrovania.

Spoločná odpoveď Komisie na body 60 až 63.

Pokiaľ ide o monitorovacie činnosti, povaha monitorovania a intenzita využívania zdrojov kolíše, zvyčajne v závislosti od počtu uplatňovaných cenových záväzkov. V rámci zdrojov Komisie vyhradených na monitorovanie sa zohľadňuje táto špecifická povaha monitorovania. Komisia bude naďalej využívať všetky dostupné nástroje na monitorovanie, ako aj informácie, na ktoré ju upozorní výrobné odvetvie EÚ, úrad OLAF, vnútroštátne colné orgány atď. Presnejším vymedzením kritérií na identifikáciu prípadov, ktoré sa majú všeobecne monitorovať, alebo prípadov s najvyšším rizikom obchádzania sa môže monitorovacia činnosť Komisie ešte viac posilniť.

V tejto súvislosti sa Komisia usiluje skontrolovať všetky spoločnosti, ktoré prijali záväzky. To sa jej doteraz nepodarilo splniť iba v jednom prípade, pri ktorom bol počet prijatých záväzkov mimoriadne vysoký. Pokiaľ ide o druhý prípad, keď sú prijaté záväzky spoločnosťami patriacimi do jednej skupiny, overenie možno vykonať na úrovni skupiny.

Spoločná odpoveď Komisie na body 67 a 68.

Komisia konštatuje, že platnými právnymi predpismi EÚ a príslušnou dohodou WTO sa stanovuje, že prešetrovania v súvislosti s ochranou obchodu sa začínajú na základe sťažnosti, pokiaľ neexistujú osobitné okolnosti. Začatie prešetrovaní ex officio preto naďalej predstavuje výnimku. V praxi Komisia zvyčajne nemá k dispozícii informácie o trhu potrebné na to, aby mohla začať prešetrovania z vlastnej iniciatívy. Na druhej strane Komisia začala prešetrovania vždy, keď mala k dispozícii dostatočné informácie, napríklad v prípade prešetrovaní obchádzania, ku ktorým už mala k dispozícii príslušné údaje.

V každom prípade to znamená, že Komisia bude mať v určitých situáciách možnosť začať prešetrovania obchádzania ex officio. Na jeho začatie potrebuje obmedzené množstvo informácií, ktoré niekedy vyplynú z monitorovania dovozu (na rozdiel od monitorovania trhu). Naopak pri monitorovaní dovozu sa nezistí typ informácií, ktoré Komisia potrebuje na začatie plne funkčného nového antidumpingového alebo antisubvenčného prešetrovania.

Preto Komisia verí, že v prípade začatia prešetrovaní ex officio konala plne v súlade so svojimi právnymi povinnosťami a politickými záväzkami.

Spoločná odpoveď Komisie na body 72 až 74.

V súvislosti s vplyvom politiky ochrany obchodu na rast a zamestnanosť Komisia poukazuje na to, že konkrétny a hmatateľný ukazovateľ toho, ako opatrenia na ochranu obchodu chránia pracovné miesta, je súčasťou všetkých prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu, keďže kritérium zamestnanosti je neoddeliteľnou zložkou analýzy ujmy, ktorú výrobnému odvetviu EÚ spôsobil dumpingový alebo subvencovaný dovoz. Okrem toho počet pracovných miest, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na ochranu obchodu, je bežne súčasťou spätnej väzby, ktorú Komisia dostáva od výrobného odvetvia EÚ. Vplyv ochrany obchodu nevyhnutne závisí od toho, či dôjde k dumpingu alebo subvencovaniu a či sa výrobné odvetvie Únie rozhodne v tejto veci konať. Pokiaľ ide o príklad so solárnymi panelmi, Komisia upozorňuje, že jednou z hlavných príčin uvedených konkurzov môže byť prudký pokles dopytu v rámci EÚ.

73

Každé preskúmanie vplyvu nástrojov na ochranu obchodu na rast a zamestnanosť by bol náročný z hľadiska zdrojov, a to nielen pre Komisiu, ale aj pre hospodárske subjekty.

Spoločná odpoveď Komisie na body 84 až 86.

Pokiaľ ide o fungovanie WTO, Komisia poukazuje na tlak, ktorý v posledných rokoch na medzinárodný systém založený na pravidlách vyvíjali niektorí kľúčoví globálni aktéri. Komisia zároveň zdôrazňuje prirodzené obmedzenia všetkých mnohostranných rokovaní, ktoré vyplývajú zo zásady konsenzu WTO.

Spoločná odpoveď Komisie na body 88 a 89.

Komisia uznáva dôležitosť pracovných a environmentálnych noriem v kontexte medzinárodného obchodu. Komisia je preto odhodlaná pokračovať v ambicióznej agende pre udržateľný rozvoj, a to najmä tak, že do nových dohôd o voľnom obchode zahrnie kapitoly venované týmto oblastiam v záujme zabezpečenia najvyšších noriem v oblasti ochrany klímy, životného prostredia a práce. V rámci nástrojov na ochranu obchodu však tieto normy môžu zohrávať úlohu iba v kontexte existujúceho právneho rámca WTO. Tieto obmedzenia boli zohľadnené aj pri začlenení pracovných a environmentálnych noriem v rámci nedávnej zmeny právnych predpisov v oblasti ochrany obchodu. Zákonodarcovia tieto normy čiastočne zahrnuli do viacerých základných koncepcií ochrany trhu, napríklad do výpočtu dumpingu, ale len veľmi obmedzeným spôsobom: 1. Komisia môže v rámci analýzy toho, či sa v krajne vyskytujú výrazné deformácie zo strany vlády, prihliadnuť aj na deformáciu miezd. 2. Pri výbere reprezentatívnej krajiny Komisia prihliada na pracovné a environmentálne záznamy jednotlivých krajín. Zatiaľ čo niektoré aspekty analýzy sa zameriavajú na formálnu ratifikáciu, vzhľadom na nedostatok dostupných údajov o konkrétnom uplatňovaní, mimoriadne krátke zákonné lehoty a obmedzené zdroje, sa podrobne analyzujú aj ďalšie parametre, ako je deformácia miezd, a to v závislosti od konkrétnych požiadaviek každého prešetrovania.

Závery a odporúčania

91

Veľký dôraz sa kladie na to, aby mali zamestnanci, ktorí sa venujú ochrane obchodu, jednoduchý prístup k aktualizovaným komplexným informáciám a usmerneniam k uplatňovaniu nástrojov na ochranu obchodu. Na tieto účely sa pravidelne konajú rozsiahle odborné prípravy, ktoré sa ešte zintenzívnili v dôsledku vývoja nástrojov, najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami z decembra 2017 a júna 2018, aby sa zabezpečilo ich konzistentné vykonávanie podľa najvyšších noriem.

92

Pozri odpoveď Komisie na bod 32.

Odporúčanie 1 – Zdokumentovať posúdenie dôvernosti

Komisia odporúčanie prijíma.

Komisia je plne odhodlaná zabezpečiť, aby neboli práva strán porušené neopodstatnenými nárokmi na dôverné zaobchádzanie. Komisia bude tieto nároky naďalej preverovať a usilovať sa o lepšie zdokumentovanie týchto preskúmaní, aby zabezpečila zainteresovaným stranám prístup ku kompletným informáciám, z ktorých vychádza vo svojich zisteniach a rozhodnutiach.

94

Komisia pokračuje v šírení informácií o nástrojoch na ochranu obchodu pomocou pravidelných osobitných stretnutí s organizáciami zastupujúcimi podniky, ktoré zahŕňajú všetky hospodárske subjekty, rôzne odvetvia a spoločnosti rôznych veľkostí vrátane MSP. Okrem toho Komisia vytvorila príručku pre MSP, špeciálnu webovú stránku a poradenské stredisko, ktoré majú týmto podnikom pomôcť s riešením problémov súvisiacich s uplatňovaním nástrojov na ochranu obchodu. Komisia môže preskúmať možnosti prehĺbenia alebo rozšírenia zapojenia zainteresovaných strán, pričom bude venovať zvýšenú pozornosť špecifickým potrebám MSP. Naďalej sa však bude zameriavať na vysvetľovanie úlohy nástrojov na ochranu obchodu všetkým zainteresovaným stranám.

Odporúčanie 2 – Zvýšiť informovanosť o nástrojoch na ochranu obchodu

Komisia odporúčanie prijíma.

Komisia je plne odhodlaná zvyšovať informovanosť o úlohe a uplatňovaní nástrojov na ochranu obchodu pre všetky hospodárske subjekty vo všetkých odvetviach. V tejto súvislosti bude naďalej pomáhať MSP, pokiaľ ide o prístup k týmto nástrojom a ich pochopenie, pričom bude naďalej rozvíjať konkrétne iniciatívy zamerané na MSP, ktoré sa začali vykonávať po zmene právnych predpisov v júni 2018.

96

Pozri odpovede Komisie na body 49 až 50.

Odporúčanie 3 – Dôkladnejšie analyzovať v rámci prešetrovaní hospodársku súťaž

Komisia odporúčanie prijíma.

Spoločná odpoveď Komisie na body 97 až 99.

Komisia poukazuje na to, že pokiaľ ide o monitorovacie činnosti, je zavedený systém prioritizácie, hoci by ho bolo možné zlepšiť z hľadiska dokumentácie.

Komisia však nepovažuje za vhodné vykonávať ad hoc prieskum trhu s cieľom začať nové prešetrovania z vlastnej iniciatívy. Je to z toho dôvodu, že prešetrovania ex officio má podľa právnych predpisov iba pomocnú úlohu, ale aj preto, že informácie zvyčajne potrebné na prešetrovania v súvislosti s ochranou obchodu nemožno získať prostredníctvom prieskumu trhu. Komisia pripomína, že v minulosti začala prešetrovania ex officio vždy, keď mala dostatok informácií na ich odôvodnenie, a je odhodlaná tento osvedčený postup zachovať aj v budúcnosti. Vzhľadom na charakter informácií, ktoré možno získať v rámci monitorovania, pôjde najmä o začatie prešetrovaní obchádzania.

Pokiaľ ide o posudzovanie účinnosti politiky ochrany obchodu, Komisia zdôrazňuje, že vplyv opatrení na ochranu obchodu na zamestnanosť je pri jednotlivých prešetrovaniach štandardnou súčasťou analýzy. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že vo výročnej správe o nástrojoch na ochranu trhu sú uvedené informácie o pracovných miestach v priemysle, ktoré sú chránené platnými opatreniami, ako aj prehľad a analýza všeobecných trendov zistených v prípade opatrení na ochranu obchodu prijatých tretími krajinami a súvisiacich zásahov Komisie v mene európskeho výrobného odvetvia.

Odporúčanie 4 – Zlepšiť monitorovanie

Komisia prijíma odporúčanie 4, podpoložku 1. Hoci prioritizácia monitorovacích činností na základe vopred definovaných kritérií je už účinne zavedená, dokumentovanie postupu prioritizácie môže pomôcť zvýšiť transparentnosť opatrení Komisie, a tým prispieť k cieľu zvýšiť transparentnosť v rámci prešetrovaní v súvislosti s ochranou obchodu, ktorý je stanovený v strategickom pláne Generálneho riaditeľstva pre obchod na obdobie 2016 – 2020.

Komisia prijíma odporúčanie 4, podpoložku 2. Komisia pripomína, že v aktuálnom viacročnom pláne hodnotenia Generálneho riaditeľstva pre obchod je toto odporúčanie už zohľadnené a vyhodnotenie nástrojov EÚ na ochranu obchodu je plánované na rok 2022.

Odporúčanie 5 – Využívať postupy ex officio v plnom rozsahu

Komisia toto odporúčanie čiastočne prijíma.

Komisia upozorňuje, že v rámci svojich doterajších postupov začala prešetrovanie vždy, keď mala k dispozícii informácie, ktoré umožňovali otvorenie prípadu na ochranu obchodu. Vzhľadom na povahu potrebných informácií sa k tomuto procesu viažu aj prešetrovania obchádzania. Okrem toho Komisia začne prešetrovania ex officio v súvislosti s odvetnými opatreniami v prípadoch, keď výrobné odvetvie Únie (alebo jeho časti) poskytne (-ú) Komisii potrebné dôverné informácie.

Okrem týchto dvoch scenárov Komisia za obvyklých okolností nepredpokladá začatie prešetrovaní ex officio. Komisia upozorňuje, že v platných právnych predpisoch sa jasne stanovuje, že prešetrovania v súvislosti s ochranou obchodu je nutné vykonávať na základe sťažností európskeho výrobného odvetvia a že prešetrovania z vlastnej iniciatívy môže Komisia začať iba za osobitných okolností.

So zreteľom na uvedené pripomienky však Komisia uznáva, že presnejšie vymedzenie kritérií na začatie prešetrovania ex officio pomôže tento proces lepšie objasniť, vysvetliť niektoré existujúce mylné predstavy a poskytne dodatočné usmernenia pre európske výrobné odvetvie.

Spoločná odpoveď Komisie na body 101 a 102.

Vzhľadom na súčasnú krízu mechanizmu WTO na urovnávanie sporov považuje Komisia za nevyhnutné, aby EÚ pokračovala vo svojom úsilí o zachovanie a reformu systému medzinárodného obchodu založeného na pravidlách. Na tento účel sa Komisia naďalej zaväzuje vykonávať svoju bežnú činnosť stanovenú WTO a naďalej zohrávať poprednú úlohu v reformných snahách WTO. Komisia ďalej uznáva dôležitosť pracovných a environmentálnych noriem. Preto sa Komisia zaväzuje, že ich bude naďalej zohľadňovať vo svojich prešetrovaniach v súvislosti s ochranou obchodu. V rámci platného právneho rámca WTO, ako aj praktických možností uplatňovania je však pre činnosť Komisie v tejto oblasti stanovená jasná hranica.

Odporúčanie 6 – Stanoviť priority pre reakciu EÚ na opatrenia tretích krajín

Komisia toto odporúčanie prijíma.

V súlade s pokračujúcim úsilím poskytnúť európskemu výrobnému odvetviu, ktoré je vystavené opatreniam na ochranu obchodu zavedeným tretími krajinami, čo najúčinnejšiu cielenú pomoc Komisia oceňuje potenciálne výhody vyplývajúce z dôkladnejšieho objasnenia toho, aké typy opatrení môže Komisia prijímať a aké sú kritériá na ich zavedenie. Jasnejšie kritériá na jednej strane pomôžu európskemu výrobnému odvetviu lepšie pochopiť rozsah a obmedzenia možností Komisie týkajúce sa zásahov. Okrem toho tieto kritériá ďalej zefektívnia vnútorné priority činnosti Komisie v kontexte WTO.

Koncové poznámky

¹ https://www.wto.org/english/res_e/statis_e/itip_e.htm

² Opatreniami sú vykonávacie akty základných nariadení o antidumpingových a antisubvenčných opatreniach.

³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21).

⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55).

⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 338, 19.12.2017, s. 1).

⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/825 z 30. mája 2018 (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2018, s. 1).

⁷ Pozri osobitnú správu č. 19/2017: Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ, a osobitná správa č. 2/2014: Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane? (www.eca.europa.eu).

⁸ Dovoz z krajín, na ktoré sú opatrenia zamerané, môže dramaticky klesnúť, zatiaľ čo predaj na strane výrobcov EÚ sa zvýši.

⁹ Aktualizované usmernenie vychádza zo správy odvolacieho orgánu WTO z februára 2016 (DS397).

¹⁰ Europe’s Trade Defence Instruments now stronger and more effective, dostupné na webovej stránke https://trade.ec.europa.eu/doclib/html/156921.htm.

¹¹ https://ec.europa.eu/trade/policy/accessing-markets/trade-defence/actions-against-imports-into-the-eu/help-for-smes/

¹² https://ec.europa.eu/growth/industry/international-aspects_en a https://een.ec.europa.eu/

¹³ Článok 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1036, zmeneného nariadením (EÚ) 2017/2321 a nariadením (EÚ) 2018/825.

¹⁴ Záruky sú mechanizmom na zaistenie platby cla v stanovenej lehote.

¹⁵ European bicycle market employment and investment figures in 2018. Európske združenie výrobcov bicyklov a Konfederácia európskeho cyklistického priemyslu. Dostupné na http://ebma-brussels.eu/wp-content/uploads/2019/03/OPEN-EU-Bicycle-Industry-Employment-and-Investment-Study-2019-with-2018-data.pdf.

¹⁶ Making sense of steel’s turbulent trade climate, BCG. Dostupné na https://www.bcg.com/publications/2019/steel-turbulent-trade-climate.aspx.

¹⁷ The European PV market outlook, Pietro Radoia, marec 2019. Dostupné na https://www.solarpowersummit.org/wp-content/uploads/2019/03/Day-1-European-Market-Outlook.pdf.

¹⁸ Referenčná databáza Eurostatu pre podrobné štatistiky o medzinárodnom obchode s tovarom.

¹⁹ Zriadená podľa článku 56 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

²⁰ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“).

²¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“).

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	19. 3. 2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	20. 3. 2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	30. 6. 2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	17. 7. 2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

PDF	ISBN 978-92-847-4989-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/819576	QJ-AB-20-015-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-5008-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/575971	QJ-AB-20-015-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.