Vyjadrite svoj názor! Do verejných konzultácií Komisie sa občania zapájajú, ale činnosti v oblasti oslovovania nie sú uspokojivé

Zhrnutie

I

Podľa článku 11 Zmluvy o Európskej únii je Komisia povinná viesť konzultácie s občanmi a zastupujúcimi združeniami vo všetkých oblastiach činnosti Únie. Keď Komisia vypracúva politické iniciatívy alebo hodnotí existujúce intervencie, prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými stranami – najmä verejných konzultácií – sa od občanov a zainteresovaných strán získavajú informácie a ich názory.

II

Od uverejnenia svojej Bielej knihy o európskom riadení („White Paper on European Governance“) z roku 2001 sa Komisia intenzívne usiluje zapájať zainteresované strany a občanov do tvorby politík počas celého cyklu, aby sa zvýšila demokratická legitimita a zodpovednosť v procese tvorby právnych predpisov. Komisia vykonáva v priemere viac než 100 verejných konzultácií ročne.

III

V rámci nášho auditu sa posudzovalo, či verejné konzultácie Komisie účinne oslovujú občanov a využívajú ich príspevky. Preskúmali sme návrh rámca Komisie, spôsob, akým Komisia pripravovala a uskutočňovala výber verejných konzultácií a ako poskytovala informácie o konzultačných činnostiach a ako ich využívala. Preskúmali sme vzorku 26 verejných konzultácií Komisie, ktoré uskutočnilo päť generálnych riaditeľstiev v rokoch 2016 až 2018. Vykonali sme takisto prieskum vnímania s cieľom zistiť, v akej miere boli účastníci verejných konzultácií spokojní. Vytvorili sme i skupinu odborníkov, aby nám pomohli posilniť našu analýzu a zamerať sa na osobitne relevantné oblasti, v ktorých možno dosiahnuť zlepšenie.

IV

Zistili sme, že výsledky vzorky verejných konzultácií Komisie, ako aj ich vnímanie zo strany účastníkov boli celkovo uspokojivé. Dospeli sme k záveru, že rámec Komisie pre verejné konzultácie má vysoký štandard, ale činnosti v oblasti oslovovania je potrebné zlepšiť.

V

V rámci nášho auditu sme identifikovali ďalšie oblasti, v ktorých možno dosiahnuť zlepšenie procesu verejných konzultácií: zameranie na monitorovanie a hodnotenie, obsah a publicita stratégií Komisie v oblasti verejných konzultácií, činnosti v oblasti oslovovania, kritériá kategorizácie iniciatív, jazyky, v ktorých sú konzultačné dokumenty dostupné, kvalita dotazníkov, spracovanie a ochrana údajov a spätná väzba respondentov k výsledkom konzultácií.

VI

Odporučili sme, aby Komisia: lepšie monitorovala verejné konzultácie, zlepšila stratégie verejných konzultácií, zabezpečila preklad kľúčových konzultačných dokumentov týkajúcich sa prioritných iniciatív a iniciatív širokého verejného záujmu do všetkých úradných jazykov; vypracovala všeobecné dotazníky pre verejnosť a špecifické dotazníky pre odborníkov, uplatňovala vysoké normy spracovania a ochrany údajov a včas poskytla účastníkom spätnú väzbu k výsledkom konzultácií.

Úvod

01

Výsledky verejnej konzultácie môžu formovať tvorbu politík EÚ. Ako názorný príklad možno uviesť prejav predsedu Komisie Junckera o stave Únie v roku 2018 z 12. septembra 2018 s názvom Plnenie sľubov, v ktorom sa vyjadril, že „Európania nám však nebudú tlieskať, keď si pre európsku reguláciu budú musieť naďalej dvakrát ročne prestaviť hodiny. Komisia dnes navrhuje, aby sme to zmenili. Zmenu času treba zrušiť.“¹ Európska komisia predložila návrh ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času, pričom členské štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný čas.

02

Pred niekoľkými mesiacmi, od 4. júla do 16. augusta 2018, uskutočnila Komisia verejnú konzultáciu, ktorá priniesla 4,6 milióna odpovedí, čo je zatiaľ najvyšší počet, aký sa kedy dosiahol v rámci akejkoľvek verejnej konzultácie, ktorú organizovala.

Záväzok Komisie spolupracovať s občanmi

03

V článku 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa od Komisie požaduje, aby viedla rozsiahle konzultácie a tým umožnila občanom a zainteresovaným stranám prispieť k tvorbe politík.² Komisia 25. júla 2001 prijala Bielu knihu o európskom riadení³, ktorej cieľom bolo otvoriť proces tvorby politík a zapojiť viac občanov a organizácií do formovania a vykonávania politiky EÚ a tým zvýšiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť EÚ. Na splnenie týchto záväzkov Komisia vypracovala dokument o konzultáciách so zainteresovanými stranami⁴, ktorý takisto prispel k akčnému plánu pre lepšiu právnu reguláciu⁵.

04

V usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu sa vymedzujú konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane občanov ako „zainteresovaných strán“ ako „formálny proces, prostredníctvom ktorého Komisia zhromažďuje informácie a názory zainteresovaných strán o svojich politikách“.⁶ Toto je kľúčová časť politiky Komisie na dosiahnutie lepšej právnej regulácie. Lepšia právna regulácia neznamená reguláciu alebo dereguláciu: je to spôsob, ako zabezpečiť, aby sa politické rozhodnutia prijímali otvorene a transparentne, boli podložené najlepšími dostupnými dôkazmi a opierali sa o komplexné zapojenie občanov a iných zainteresovaných strán, ako sú občianske spoločnosti a zastupujúce združenia⁷. Keď v našej správe odkazujeme na občanov, tento pojem zahŕňa aj iné zainteresované strany.

05

Súčasný program lepšej právnej regulácie EÚ predložený Komisiou pod vedením predsedu Junckera bol zverejnený v roku 2015⁸ a dopĺňali ho usmernenia vrátane súboru nástrojov. V roku 2017 Komisia dokončila rozsiahlu aktualizáciu svojich interných usmernení a nástrojov na zlepšenie právnej regulácie s cieľom zvýšiť legitímnosť svojich opatrení⁹.

06

V októbri 2017 Komisia zdôraznila, že je pevne odhodlaná spolupracovať s občanmi¹⁰. Spustila webové sídlo „Podieľajte sa na tvorbe právnych predpisov“, ktoré má umožniť občanom zúčastňovať sa na jej práci pri tvorbe politík počas celého cyklu¹¹. Občania sa môžu podeliť o svoje názory od vytvárania návrhov politík EÚ až po ich hodnotenie prostredníctvom webového portálu „Vyjadrite svoj názor“¹² (obrázok 1).

07

V roku 2018 Komisia zmodernizovala webové sídlo „Podieľajte sa na tvorbe právnych predpisov“ a zlepšila aj webový portál „Vyjadrite svoj názor“. Hlavné zlepšenia sa týkali týchto prvkov: zobrazovanie možností spätnej väzby na časovej osi; zahrnutie všetkých otvorených a uzavretých verejných konzultácií; zverejnenie pripravovaných iniciatív a prekladanie všeobecných informácií dôležitých pre všetky verejné konzultácie do všetkých jazykov EÚ.

08

Záväzok Komisie lepšie spolupracovať s občanmi bol uznaný na medzinárodnej úrovni. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom dokumente Výhľadová správa o regulačnej politike z roku 2018 (2018 Regulatory Policy Outlook) zaradila Komisiu spomedzi všetkých krajín OECD na prvé miesto, pokiaľ ide o zapojenie zainteresovaných strán vrátane zapojenia občanov ako „verejnosti“ do prípravy tak primárnych, ako aj podriadených právnych predpisov¹³. Zo správy vyplýva, že krajiny aj naďalej využívajú rôzne nástroje na konzultácie s verejnosťou a – cielenejším spôsobom – s vybranými zainteresovanými stranami¹⁴. Táto rozmanitosť konzultačných nástrojov sa rozoberá v mnohých ďalších správach na túto tému. Napríklad v štúdii pre Radu Európy a ďalšie inštitúcie sa analyzuje vzťah medzi účastníkmi a intenzitou účasti (obrázok 2). Prevláda názor, že online (verejné) konzultácie, na ktoré sa zameriava naša správa, vedú k veľkej účasti.

09

Volebný proces hlasovania za zástupcov ľudí je vo svojej podstate najzákladnejším demokratickým nástrojom, ktorý umožňuje občanom zúčastňovať sa na tvorbe práva. Medzi nástroje participatívnej demokracie, ktoré prispievajú k tvorbe právnych predpisov v rámci cyklu politík, patria okrem demokratických volieb aj plebiscity a referendá, iné formy konzultácií (napr. prieskumy Eurobarometra, skupinové diskusie a verejné vypočutia) a náhodne vybrané dialógy s občanmi¹⁵ a občianske zhromaždenia¹⁶. Komisia vykonáva verejné konzultácie online, aby zhromaždila informácie a názory zainteresovaných strán o svojich politikách. Zo správy OECD vyplýva, že najobľúbenejšími formami zapojenia zainteresovaných strán sú internetové verejné konzultácie („online konzultácia“ uvedená na obrázku 2), kde majú občania možnosť vyjadriť sa, a poradné skupiny alebo prípravné výbory, v ktorých sú zainteresované strany vopred vybrané¹⁷.

Verejné konzultácie Komisie

10

Konzultácie Komisie majú dopĺňať jej širšiu spoluprácu s občanmi a inými zainteresovanými stranami¹⁸. V usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu sa vysvetľujú dva spôsoby, ktorými Komisia uskutočňuje tieto konzultácie¹⁹:

• verejná konzultácia poskytuje prístup každému, kto chce prispieť. Komisia vykonáva verejné konzultácie prostredníctvom online dotazníkov. Občania vyjadria svoje názory na danú tému vyplnením dotazníkov uvedených na portáli EU Survey²⁰, ktorý predstavuje oficiálny nástroj Komisie na riadenie prieskumov.
• Cielená konzultácia sa zameriava na presne vymedzené skupiny zainteresovaných strán. V prípade cielenej konzultácie sa vopred vyberú zainteresované strany a na konzultácii sa môžu zúčastniť len výslovne pozvané skupiny zainteresovaných strán alebo výslovne pozvaní jednotlivci.

11

Komisia sa domnieva, že spomedzi všetkých konzultačných činností, ktoré uskutočnila²¹, sú verejné konzultácie najtransparentnejšie a najdostupnejšie²². Navyše z výsledkov verejnej konzultácie týkajúcej sa dokumentu Zhodnotenie programu Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie (Taking Stock of the Commission’s Better Regulation) vyplynulo, že najznámejším a najcennejším spôsobom, ako prispieť k tvorbe politiky, sú verejné konzultácie²³.

12

Verejná konzultácia môže osloviť široké spektrum respondentov, ktorí dobrovoľne poskytnú spätnú väzbu. V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa vysvetľuje, že údaje získané prostredníctvom verejných konzultácií nepredstavujú reprezentatívne stanovisko obyvateľov EÚ²⁴. Je to spôsobené vlastným výberom respondentov, čo znamená, že odpovede nie sú získané od reprezentatívnej vzorky²⁵.

13

Podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sú verejné konzultácie povinné v prípade: iniciatív s posúdením vplyvu; hodnotení; kontrol vhodnosti; konzultačných oznámení Komisie a zelených kníh²⁶. Výsledkom niektorých nových iniciatív budú legislatívne návrhy, kým iné (najmä hodnotenia) budú nelegislatívne iniciatívy (napr. správy Európskemu parlamentu a Rade a odporúčania na rokovania o medzinárodných dohodách).

14

V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa konzultačný proces delí do troch vzájomne prepojených fáz: 1. vytvorenie konzultačnej stratégie; 2. uskutočnenie konzultácie a 3. informovanie tvorcov politiky. Každá fáza pozostáva z niekoľkých po sebe nasledujúcich krokov, ktoré by mali poskytnúť rámec pre vysokokvalitnú a transparentnú konzultáciu so zainteresovanými stranami²⁷ (obrázok 3).

15

V období od roku 2015 do konca roka 2018 Komisia vykonala ročne v priemere viac ako 100 verejných konzultácií (spolu 417)²⁸. Miera účasti sa značne líšila. V jednotlivých rokoch sa najviac osôb zúčastnilo na týchto konzultáciách:

• v roku 2018 priniesla konzultácia o úprave letného času 4,6 milióna odpovedí, čo je vôbec najvyšší počet odpovedí získaných v rámci verejnej konzultácie uskutočnenej Komisiou;
• v roku 2017 priniesla konzultácia o modernizácii a zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky 63 000 odpovedí (do toho sa nezahŕňa veľká kampaň s počtom 260 000 odpovedí);
• v roku 2016 to bola verejná konzultácia o Európskom pilieri sociálnych práv, ktorá priniesla 16 500 odpovedí; a
• v roku 2015 získala konzultácia o právnych predpisoch v oblasti ochrany prírody (smernica o vtáctve, smernica o biotopoch) 550 000 odpovedí.

16

Ak sa nevezmú do úvahy konzultácie, ktoré dosiahli v príslušných rokoch najvyšší počet respondentov, tak sa priemerný ročný počet účastníkov vo všetkých verejných konzultáciách pohyboval okolo 500 účastníkov v rokoch 2015 a 2016 a okolo 2 000 účastníkov v rokoch 2017 a 2018.

Rozsah auditu a audítorský prístup

17

V rámci našej stratégie na roky 2018 – 2020²⁹ sme identifikovali vnímanú vzdialenosť medzi občanmi a inštitúciami ako hrozbu pre EÚ. Vo februári 2018 nás Európsky parlament požiadal, aby sme zhodnotili, ako sa občania môžu priamo podieľať na procese tvorby právnych predpisov EÚ a ako k nemu môžu prispievať, a aby sme posúdili účinnosť, primeranosť, transparentnosť a otvorenosť používaných nástrojov. Náš audit sa zameriava na verejné konzultácie, pretože zapojenie občanov do procesu verejných konzultácií je kľúčom k posilneniu dôvery k EÚ a dosiahnutiu vysokokvalitných právnych predpisov.

18

Posudzovali sme, či verejné konzultácie Komisie účinne oslovujú občanov a využívajú ich príspevky. Skúmali sme najmä, či:

1. návrh rámca Komisie pre verejné konzultácie odráža osvedčené postupy;
2. Komisia pripravovala a uskutočňovala vybrané verejné konzultácie takým spôsobom, aby sa na nich občania mohli ľahko a účinne zúčastniť (fázy 1 a 2 konzultačného procesu na obrázku 3);
3. Komisia primerane analyzovala údaje z dotazníkov a predložila transparentné a komplexné informácie o konzultačných činnostiach a ich výsledkoch (fáza 3 na obrázku 3).

19

Preskúmali sme vzorku 26 verejných konzultácií, ktoré Komisia vykonala v období od roku 2016 do roku 2018. Vybrali sme päť generálnych riaditeľstiev (GR) na základe počtu uskutočnených konzultácií, rozsahu iniciatív, úrovne účasti a relevantnosti tém pre občanov. Vzorka zahŕňala dve konzultácie vykonané generálnym sekretariátom, dve vykonané Generálnym riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), päť vykonaných Generálnym riaditeľstvom pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru (EAC), sedem vykonaných Generálnym riaditeľstvom pre migráciu a vnútorné záležitosti (HOME) a desať vykonaných Generálnym riaditeľstvom pre mobilitu a dopravu (MOVE) (Príloha I)³⁰.

20

Naša audítorská práca zahŕňala:

1. rozhovory so zamestnancami zo všetkých generálnych riaditeľstiev, ktoré sme vybrali do vzorky, a kontaktovanie niekoľkých ďalších príslušných generálnych riaditeľstiev, inštitúcií a orgánov EÚ³¹;
2. návštevu dvoch členských štátov³² a OECD, aby sme lepšie pochopili rámec Komisie v medzinárodnom kontexte;
3. preskúmanie a analýzu kľúčových dokumentov o zapojení zainteresovaných strán, konzultačnom rámci Komisie a vykonávaní verejných konzultácií, ktoré sme vybrali;
4. konzultácie so skupinou odborníkov, aby nám pomohli posilniť našu analýzu a zamerať sa na osobitne relevantné oblasti, v ktorých možno dosiahnuť zlepšenie (Príloha II).

21

Uskutočnili sme aj prieskum vnímania u 16 007 občanov, ktorí sa zúčastnili na našej vzorke verejných konzultácií, a získali sme 2 224 odpovedí. Tieto odpovede sme analyzovali a použili sme ich na doplnenie vlastných zistení auditu. Účastníci hodnotili úroveň spokojnosti s každou z fáz konzultačného procesu a úroveň, v akej súhlasili so všeobecnými vyhláseniami Komisie (Príloha III). Poskytli nám aj svoje názory a odporúčania k procesu verejnej konzultácie (rámček 1 až rámček 8)³³. Tie časti našej správy, ktoré predstavujú názory respondentov, sú označené týmto symbolom:

22

Kritériá nášho auditu vychádzali z:

1. hlavných zásad OECD pre tvorbu otvorených a inkluzívnych politík³⁴;
2. odporúčaní OECD k regulačnej politike³⁵;
3. usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a z jej súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.

23

Hoci EDA nepotrebuje žiadať Komisiu o súhlas ani o povolenie na spracovanie osobných údajov³⁶, Komisia nám neposkytla niektoré údaje, ktoré sme si počas auditu vyžiadali, a citovala svoj výklad pravidiel ochrany osobných údajov. Na dosiahnutie cieľov nášho auditu sme našli alternatívne riešenia v spolupráci s Komisiou, čo nás stálo veľa času a zdrojov a spomalilo proces vypracovania správy.

Pripomienky

Rámec Komisie pre verejné konzultácie

Celková spokojnosť účastníkov s konzultačným procesom

24

Náš prieskum vnímania ukázal, že celkovo 65,5 % účastníkov, ktorí potvrdili, že sa zúčastnili na jednej z verejných konzultácií v našej vzorke, považovali konzultačný proces za uspokojivý alebo skôr uspokojivý (obrázok 4).

25

Výsledky nášho prieskumu ukazujú, že účastníci rozpoznali celkový cieľ procesu verejných konzultácií, t. j. že občanom poskytujú príležitosť prispieť k tvorbe politiky (bod 03). Na našu otázku, prečo sa zúčastnili na verejnej konzultácii Komisie, respondenti ako tri najdôležitejšie dôvody uviedli, že:

• chceli ovplyvniť legislatívny výsledok (58 %);
• zaujímala ich daná téma (56 %); a
• považovali svoju účasť za svoju občiansku povinnosť (49 %).

Respondenti ocenili možnosť zapojiť sa do tvorby právnych predpisov EÚ a do demokratického procesu podporujúceho aktívne občianstvo EÚ

26

Respondenti v súvislosti s verejnou konzultáciou, na ktorej sa zúčastnili, ocenili najviac tieto tri aspekty (rámček 1):

• umožnila občanom zúčastniť sa na tvorbe právnych predpisov EÚ;
• pomohla posilniť demokratickú legitimitu EÚ; a
• prispela k rozvoju európskeho občianstva.

Vysoký štandard rámca Komisie, ale nedostatočné zameranie na monitorovanie a hodnotenie

27

Rámec Komisie pre konzultácie sa vymedzuje v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu a v súbore nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, ktoré boli prijaté v máji 2015. V júli 2017 Komisia schválila aktualizovaný súbor usmernení, v ktorých sa potvrdili a vysvetlili všeobecné pravidlá týkajúce sa spôsobu, ako by Komisia mala konzultovať s občanmi.

28

V súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu by sa konzultácie mali riadiť štyrmi všeobecnými zásadami³⁷:

1. Účasť: prijať inkluzívny prístup prostredníctvom čo najširšej konzultácie.
2. Otvorenosť a zodpovednosť: zabezpečiť transparentnosť konzultačného procesu a toho, ako ovplyvnil tvorbu politík, pre zainteresované strany a verejnosť.
3. Účinnosť: uskutočniť konzultácie v čase, keď ešte názory občanov môžu mať na výsledok vplyv, rešpektovať proporcionalitu a konkrétne obmedzenia.
4. Súdržnosť: zabezpečiť konzistentnosť konzultačných procesov vo všetkých útvaroch, ako aj hodnotenia, preskúmania a kontroly kvality.

29

Tieto štyri všeobecné zásady dopĺňajú normy³⁸, ktoré sa vzťahujú na tri fázy konzultačného procesu (obrázok 3). Na základe týchto zásad a noriem OECD zaradila Komisiu na prvé miesto v OECD, pokiaľ ide o zapojenie zainteresovaných strán (bod 08).

30

Porovnali sme rámec Komisie s hlavnými zásadami OECD pre tvorbu otvorených a inkluzívnych politík a s odporúčaniami OECD k regulačnej politike. Zistili sme, že koncepcia rámca Komisie pre verejné konzultácie celkovo prispieva k inkluzívnemu legislatívnemu procesu a transparentným verejným konzultáciám, k včasnému zapojeniu občanov a ku konzistentnosti v jej procesoch konzultácií. Existuje však priestor na zlepšenie v oblasti monitorovania a hodnotenia. Usmernenia Komisie pre lepšiu právnu reguláciu nezahŕňajú:

1. konkrétne ukazovatele, ktoré sa majú monitorovať a vykazovať v súvislosti s jednotlivými verejnými konzultáciami na úrovni GR a celkovo na úrovni Komisie;
2. metodiku posudzovania nákladov súvisiacich s verejnými konzultáciami a
3. systematické hodnotenie, či verejné konzultácie dosahujú všetky svoje ciele.

31

Podľa usmernení Komisie „je osvedčený postup vykonávať primerané interné hodnotenie kvality konzultačného procesu“³⁹. Zber údajov o kvalite verejných konzultácií pomáha získať informácie o plnení konzultačnej stratégie a jej cieľov. Navyše systematické hodnotenia, ktoré sa zameriavajú na dosahovanie cieľov, pomáhajú určiť najlepšie postupy a poučiť sa z minulých skúseností s cieľom zlepšiť budúce konzultácie.

32

Zistili sme, že len v dvoch z 26 prípadov, ktoré sme preskúmali, sa uskutočnilo interné hodnotenie, aby sa vyvodili závery zo minulých skúseností, pri ktorých sa využili niektoré ukazovatele výkonnosti. Príkladmi osvedčených postupov, pokiaľ ide o ukazovatele používané v jednom z členských štátov, ktoré sme navštívili, sú počet príspevkov, rôznorodosť účastníkov (napr. kategórie zainteresovaných strán, miesto pôvodu alebo bydliska, použité jazyky), čas potrebný na prípravu konzultácie, jej uskutočnenie a na podávanie správ o tejto konzultácii a úroveň spokojnosti účastníkov.

Príprava vybraných verejných konzultácií a účasť na nich

33

Preskúmali sme tieto aspekty prípravy Komisie vrátane jej konzultačnej stratégie a realizácie vybraných verejných konzultácií (fáza 1 a 2 na obrázku 3):

1. informácie o dôvodoch konania konzultácie, ktoré sa poskytnú občanom;
2. činnosti a komunikačné kanály používané na zabezpečenie informovanosti občanov o konzultáciách;
3. jazyky používané na konzultácie a na zabezpečenie zrozumiteľnosti dotazníkov pre čitateľov;
4. načasovanie a dĺžka konzultácií.

34

Celkovo sme zistili, že príprava a realizácia verejných konzultácií Komisie, ktoré sme preskúmali, boli uspokojivé, identifikovali sme však niektoré oblasti, v ktorých treba dosiahnuť zlepšenie, aby sa občania mohli na konzultáciách zúčastňovať ľahko a účinne.

Konzultačné stratégie nie sú vždy dobre pripravené a zverejnené

Predbežné informácie a spätná väzba o pripravovaných konzultačných činnostiach

35

Dokument známy ako plán alebo úvodné posúdenie vplyvu je prvým krokom, aby sa občanom vysvetlilo, prečo Komisia pripravuje konkrétnu iniciatívu a čo chce dosiahnuť. Podľa usmernení Komisie by sa v pláne alebo v úvodnom posúdení vplyvu mali stanoviť plánované konzultačné činnosti a mali by sa uverejniť v počiatočnej fáze webovom portáli Komisie „Vyjadrite svoj názor“⁴⁰.

36

Zmyslom uverejnenia plánu alebo úvodného posúdenia vplyvu je informovať občanov o plánovaných iniciatívach a konzultačných činnostiach Komisie a vopred pripraviť ich účasť⁴¹.

37

Podľa súboru nástrojov Komisie pre lepšiu právnu reguláciu z júla 2017 by sa žiadna verejná konzultácia nemala začať skôr, ako sa uverejní súvisiaci plán alebo úvodné posúdenie vplyvu⁴². V usmerneniach a súbore nástrojov Komisie sa bližšie neurčuje, ako dlho pred začatím verejnej konzultácie by sa mali tieto dokumenty uverejniť. Uvádza sa v nich len, že plány alebo úvodné posúdenia vplyvu by sa mali dokončiť a uverejniť čo najskôr a mali by zahŕňať stručné zhrnutie plánovanej konzultačnej stratégie⁴³.

38

Požiadavka uverejňovať plán vopred nebola v platnosti v čase prípravy a začatia niekoľkých verejných konzultácií vo vzorke. Komisia vypracovala plány a úvodné posúdenia vplyvu vrátane stručného zhrnutia konzultačnej stratégie pri 22 z 26 verejných konzultácií v našej vzorke a len 16 uverejnila aspoň štyri týždne pred začiatkom verejnej konzultácie, aby sa zabránilo prekrývaniu lehoty na poskytovanie spätnej väzby (bod 39) a začiatku verejnej konzultácie. Ak boli plány a úvodné posúdenia vplyvu dostupné pred začiatkom verejnej konzultácie, v priemere boli uverejnené pol roka vopred (obrázok 5).

39

Keď sa plány alebo úvodné posúdenia vplyvu uverejnia, občania majú štyri týždne na poskytnutie spätnej väzby⁴⁴. Zistili sme, že zo šiestich plánov alebo úvodných posúdení vplyvu uverejnených v roku 2017⁴⁵ bola spätná väzba poskytnutá na štyri (priemerne 22 príspevkov v rámci spätnej väzby).

40

V troch zo štyroch prípadov bol počet prijatých príspevkov v rámci spätnej väzby veľmi nízky v porovnaní s počtom príspevkov prijatých počas verejnej konzultácie. Napríklad v prípade úvodného posúdenia vplyvu ku konzultácii o modernizácii a zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo predložených desať príspevkov v rámci spätnej väzby, kým verejná konzultácia priniesla 63 000 odpovedí⁴⁶. Komisia uznala, že obmedzený počet príspevkov v rámci spätnej väzby ukazuje jasný priestor na zlepšenie informovanosti občanov o nástrojoch EÚ a ďalšie zlepšenie ich dosahu⁴⁷.

Kľúčové prvky konzultačnej stratégie

41

Konzultačná stratégia sa vytvára po vypracovaní plánov alebo úvodných posúdení vplyvu. Cieľom stratégie je navrhnúť účinný a efektívny konzultačný prístup.

42

Konzultačná stratégia sa musí dokončiť a aktualizovať na základe pripomienok prijatých počas lehoty na poskytovanie spätnej väzby. Nenašli sme žiadne dôkazy svedčiace o tom, že sa príspevky v rámci spätnej väzby zohľadnili v súvislosti s konzultačnými stratégiami (napr. pri prijímaní rozhodnutí o konzultačných činnostiach alebo navrhovaní dotazníkov).

43

Konzultačná stratégia by sa mala zverejniť alebo opísať na webovom sídle venovanom konzultácii o príslušnej iniciatíve, ktoré spravuje zodpovedné GR⁴⁸. Mala by zahŕňať tieto kľúčové prvky⁴⁹:

• rozsah konzultácie a ciele;
• určenie zainteresovaných strán;
• plánované konzultačné činnosti a
• harmonogram a opatrenia týkajúce sa jazyka.

44

Zistili sme, že pre príslušnú iniciatívu bolo na webovom sídle Komisie zverejnených len 12 z 22 konzultačných stratégií, ktoré boli pripravené. Podľa nášho názoru včasné poskytnutie informácií o cieľoch verejnej konzultácie a zamýšľanom využití jej výsledkov v prípravnej fáze zvyšuje pravdepodobnosť, že sa občania budú cítiť angažovaní, a je to prínosné aj pre kvalitu odpovedí.

45

Napríklad, s výnimkou nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu, skôr ako Komisia začala verejnú konzultáciu o úprave letného času, nebola sprístupnená ani konzultačná stratégia, ani žiadne iné vopred poskytnuté informácie. Vzhľadom na to, že by občania mali byť informovaní o cieli konzultácie a zamýšľanom využití jej výsledkov v prípravnej fáze, absencia takýchto informácií s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní výsledok, a to nielen z hľadiska celkovej a regionálnej miery účasti, ale aj z hľadiska podstaty. Poznamenávame, že Komisia poskytla informácie o cieli tejto verejnej konzultácie len na jej začiatku.

46

Všetkých 22 dostupných stratégií obsahovalo časti venované „rozsahu a cieľom“. Komisia však stanovila len všeobecné ciele pre všetky svoje konzultačné činnosti. V prípade verejných konzultácií boli najčastejšie uvádzanými cieľmi „poskytnúť širokej verejnosti a zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť svoje názory na všetky prvky relevantné pre posúdenie oblasti, ktorá je predmetom konzultácií so zainteresovanými stranami“, „získať názory a stanoviská“ a „zhromaždiť názory nešpecializovaných väčších skupín zainteresovaných strán“. V ostatných prípadoch bol cieľ opísaný všeobecne: „verejné a cielené konzultácie budú základným zdrojom informácií“.

47

V usmerneniach Komisie sa uvádza, že identifikácia zainteresovaných strán je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa úspešne získavali informácie a aby sa zainteresovaným stranám poskytovali primerané príležitosti prispievať k tvorbe politík EÚ. Následne by mali roztriedené (alebo by sa im mala prikladať priorita) podľa ich úrovne záujmu a vplyvu použitím „matice mapovania zainteresovaných strán“⁵⁰. Komisia vypracovala maticu mapovania pre skupiny zainteresovaných strán v prípade 18 z 26 verejných konzultácií. Medzi zvyšnými ôsmimi prípadmi bolo päť prípadov s neštruktúrovanými informáciami o zainteresovaných stranách a tri prípady, ktoré neobsahovali tieto dôležité informácie (ani štruktúrované, ani neštruktúrované) potrebné pre ďalší krok, konkrétne výber vhodných konzultačných činností⁵¹.

48

Verejné konzultácie môžu v príslušných prípadoch dopĺňať iné konzultačné činnosti s cieľom zapojiť všetky príslušné zainteresované strany a zamerať sa na prípadné chýbajúce informácie⁵². To je dôležité na prispôsobenie komunikačných kanálov potrebám všetkých cieľových skupín a na zabezpečenie toho, aby mali všetky príslušné strany možnosť vyjadriť svoj názor⁵³. Na konci konzultačného procesu je takisto dôležité porovnať výsledky rôznych konzultačných činností a určiť vzájomnú závislosť, konzistentnosť alebo rozpory medzi príspevkami a hlavnými kategóriami zainteresovaných strán. Ani v jednej z konzultačných stratégií, ktoré sme preskúmali, sa nevysvetlilo, ako verejná konzultácia doplní ostatné konzultačné činnosti.

49

Čo sa týka jazykových verzií, štyri konzultačné stratégie neobsahovali žiadne údaje o plánovaných opatreniach. V týchto štyroch prípadoch boli preklady dostupné neskoro a verejnosti v čase začiatku konzultácie neboli k dispozícii. V troch ďalších prípadoch sa v stratégiách uvádzali opatrenia týkajúce sa jazyka len čiastočne, pričom sa týkali výlučne jazykov, v ktorých boli vypracované dotazníky alebo predložená spätná väzba.

Respondenti mali pocit, že ciele verejných konzultácií boli nejasné

50

Výsledky nášho prieskumu potvrdili, že existuje priestor na zlepšenie spôsobu, ako Komisia predstavuje a oznamuje svoje ciele a identifikuje zainteresované strany pri verejných konzultáciách. Respondenti celkovo nadobudli dojem, že ciele verejných konzultácií boli nejasné (rámček 2).

Verejné konzultácie s rôznymi úrovňami účasti

51

Pri rozsiahlych konzultáciách sú vhodné internetové konzultácie. V usmerneniach Komisie sa stanovuje, že najlepšie funguje kombinácia rôznych komunikačných kanálov. Pokiaľ ide o kontaktovanie občanov vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach s nižšou mierou prístupu na internet, v usmerneniach Komisie sa odporúča len zapojiť do určenia vhodných nástrojov a kanálov⁵⁴ zastúpenia Komisie a informačné centrum Europe Direct⁵⁵.

52

Generálne riaditeľstvá, ktoré sme preskúmali, sa zaoberali rôznymi komunikačnými kanálmi vo viac ako polovici (16) z 26 prípadov zaradených do vzorky. Celkovo sa výber a rozsah použitých komunikačných metód a kanálov (vrátane sociálnych médií) medzi generálnymi riaditeľstvami a verejnými konzultáciami značne líšili. Zaznamenali sme, že miera účasti sa výrazne líšila.

53

V prípade všetkých desiatich konzultácií s najvyšším počtom odpovedí sa použili rôzne komunikačné kanály. V ďalších dvoch prípadoch však aj napriek rozmanitosti použitých komunikačných kanálov bolo prijatých len 24 (hodnotenie) a 17 odpovedí (nová iniciatíva týkajúca sa veľmi technickej témy). Tri prípady s najnižším počtom odpovedí boli tri hodnotenia, pri ktorých generálne riaditeľstvá nevyužili rôzne komunikačné kanály. Na obrázku 6 je znázornený počet respondentov v 26 verejných konzultáciách, ktoré sme preskúmali.

54

Hoci je na spoluprácu s občanmi dostupných viacero nástrojov, Komisia sa domnieva, že „úroveň účasti nedosiahla svoj plný potenciál“. Zároveň poznamenala, že „niektoré zainteresované strany stále nie sú ochotné alebo schopné zapojiť sa“ a uznala, že nízka úroveň účasti predstavuje problém⁵⁶. Pretrvávanie tohto problému Komisia potvrdila v dokumente o zhodnotení procesov tvorby lepšej právnej regulácie (Taking Stock of the Commission’s Better Regulation)⁵⁷.

55

V našej vzorke verejných konzultácií sme analyzovali rozdelenie účastníkov podľa krajín v absolútnom vyjadrení a podľa populácie krajiny (príloha V). V absolútnom vyjadrení pochádzala väčšina respondentov z Nemecka. Z hľadiska populácie krajiny bolo na prvom mieste Rakúsko, na druhom Nemecko. Keď sa pozrieme na verejnú konzultáciu o úprave letného času, ktorá priniesla 4,6 milióna odpovedí, je rozdelenie podobné (70 % odpovedí z Nemecka a 6 % z Rakúska), pričom tieto dve krajiny sú takisto na prvom a na druhom mieste z hľadiska populácie krajiny (3,8 % a 2,9 %) (obrázok 7).

56

Pokiaľ ide o verejnú konzultáciu o úprave letného času, komunikačné opatrenia Komisie a propagovanie v sociálnych médiách pritiahli značnú pozornosť v rôznych médiách a krajinách. Keď bola konzultácia v plnom prúde, Komisia sa pokúsila zvýšiť účasť z iných krajín ako z Nemecka a spustila platenú propagáciu v EÚ-26 (okrem Nemecka a Spojeného kráľovstva) so zameraním na deväť krajín, v ktorých bola účasť mimoriadne nízka (vrátane reklám v miestnych jazykoch). Navyše zastúpenia Komisie v členských štátoch aktívne prispeli k zverejneniu na Facebooku a Twitteri. Z percentuálneho hľadiska sa počet príspevkov z EÚ-26 zvýšil o približne 30 %. Napriek tomu zostalo geografické rozdelenie odpovedí počas trvania konzultácie nevyvážené. Predkladanie správ Komisie o výsledkoch tejto verejnej konzultácie objasnilo rozdiel medzi rozložením odpovedí v členských štátoch.

Respondenti sa často dozvedeli o verejných konzultáciách prostredníctvom skupín občianskej spoločnosti

57

V našom prieskume sme sa účastníkov opýtali, ako sa dozvedeli o verejných konzultáciách Komisie. Veľa respondentov zdôraznilo, že sa o konzultáciách dozvedeli prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) alebo mimovládnych organizácií (MVO) a inak by sa neboli zúčastnili (rámček 3).

58

Opýtali sme sa respondentov, odkiaľ získali informácie o začatí verejných konzultácií (bolo možných niekoľko odpovedí). Spomedzi všetkých možných zainteresovaných strán a médií mali organizácie občianskej spoločnosti so svojimi 48 % najväčšiu schopnosť zvýšiť informovanosť občanov. Medzi ďalšie dôležité zdroje informácií patrili noviny a články (29 %), webové sídlo Komisie (17 %) a sociálne médiá Komisie (13 %).

Respondenti si želajú väčšiu publicitu, aby sa zvýšila informovanosť o verejných konzultáciách

59

Opýtali sme sa respondentov, ako by oni zlepšili prístup Komisie, aby oslovila občanov a zainteresované strany. Z 2 224 respondentov nám 1 184 (53 %) poskytlo odporúčania, ako účinnejšie zvýšiť informovanosť.

60

Účastníci prieskumu sa domnievali, že je potrebné rozsiahlo propagovať konzultačné činnosti, aby sa zvýšila viditeľnosť a publicita procesu a tým sa umožnila účasť väčšiemu počtu ľudí. Mali tiež pocit, že by propagácia mala prebiehať vo väčšej miere prostredníctvom sociálnych médií, televízie, tlače (napr. noviny) a dokonca e-mailu. Respondenti takisto zdôraznili, že štátna správa alebo regionálna samospráva by mali byť viac zapojené do zverejňovania informácií o verejných konzultáciách Komisie. Navyše sa vo všetkých oblastiach očakávala lepšia komunikácia a spolupráca medzi členskými štátmi a EÚ (rámček 4).

Potreba zabezpečovať širokú dostupnosť dokumentov v príslušných jazykoch a dotazníky zrozumiteľné pre čitateľov

Dostupnosť dokumentov v príslušných jazykoch

61

Kľúčovým aspektom dostupnosti je jazyk konzultácie. V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu z roku 2015 sa odporúča, aby sa požiadavky na preklady zakladali na rozsahu a dosahu príslušnej konzultačnej metódy⁵⁸. V apríli 2017 Generálny sekretariát Komisie zverejnil ďalšie pokyny⁵⁹ vrátane týchto opatrení:

• verejné konzultácie (dotazníky a všetky sprievodné dokumenty) o prioritných iniciatívach zahrnutých do ročného pracovného programu Komisie (príloha I) sa musia preložiť do všetkých úradných jazykov EÚ,
• dotazníky a všetky sprievodné dokumenty pre všetky ostatné verejné konzultácie sa musia sprístupniť aspoň v angličtine, vo francúzštine a v nemčine.

62

V usmerneniach aktualizovaných v roku 2017 sa odporúčalo, aby sa konzultačné dokumenty vo všeobecnosti preložili do čo najväčšieho počtu jazykov, aký je uskutočniteľný a primeraný v závislosti od rozsahu a cieľovej skupiny konzultácií⁶⁰. V usmerneniach sa objasnilo, že dokumenty pre verejné konzultácie týkajúce sa iniciatív uvedených v prílohe I k pracovnému programu Komisie sa musia preložiť do všetkých úradných jazykov EÚ⁶¹. Navyše bude Generálny sekretariát dôsledne kontrolovať konzultačné stratégie, aby identifikoval konzultačné činnosti – a to najmä tie, ktoré zaujímajú širokú verejnosť –, ktoré treba preložiť do všetkých alebo niektorých jazykov. Napokon sa v usmerneniach požaduje, aby sa v konzultačnej stratégii vysvetlili a zdôvodnili opatrenia týkajúce sa jazyka pre konzultačné činnosti.

63

Zistili sme, že neexistovali jasné kritériá pre zatriedenie iniciatív do kategórie „široký verejný záujem“ alebo „iné“, ktoré by mali slúžiť ako základ pre určenie, či by sa príslušná iniciatíva mala preložiť, a ak áno, tak do koľkých jazykov. Zistili sme, že to vo veľkej miere záviselo od prístupu zodpovedného generálneho riaditeľstva alebo jeho oddelenia pre príslušnú politiku alebo od časových obmedzení. Takisto sme zaznamenali, že Komisia na účely validácie klasifikuje iniciatívy ako „hlavné“ a „iné“. Skutočnosť, že chýbajú presné kritériá pre klasifikáciu iniciatív, zhoršuje jasnosť jazykových opatrení, ktoré sa majú použiť počas konzultačného procesu.

64

Spomedzi verejných konzultácií v našej vzorke začala Komisia sedem z nich až po nadobudnutí účinnosti jej novej jazykovej politiky v apríli 2017. Z týchto siedmich bolo šesť dotazníkov preložených do všetkých úradných jazykov EÚ, ale iba tri boli zahrnuté do pracovného programu Komisie⁶². Posledný z týchto siedmich bol preložený do troch jazykov.

65

Z 19 verejných konzultácií, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti novej jazykovej politiky Komisie, sme našli šesť prípadov iniciatív, ktoré Komisia klasifikovala ako „hlavné“, v prípade ktorých boli dotazníky, internetové stránky s verejnými konzultáciami a podkladové dokumenty dostupné len v anglickom jazyku. Zo zvyšných 13 prípadov bolo sedem konzultácií preložených do všetkých úradných jazykov EÚ, jedna do piatich jazykov a päť len do angličtiny.

66

Zistili sme, že keď boli dotazníky preložené do všetkých jazykov EÚ, priemerný počet prijatých reakcií bol vyšší ako v prípadoch, keď boli dotazníky dostupné len v angličtine. V našej vzorke 26 verejných konzultácií boli dotazníky pre 11 z 12 verejných konzultácií s najvyšším počtom reakcií preložené do všetkých jazykov EÚ. Z ostatných 14 prípadov s najnižším počtom reakcií boli len dva preložené do všetkých jazykov EÚ.

Návrh dotazníkov a sprievodných dokumentov

67

V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa požaduje, aby otázky v dotazníkoch boli relevantné, krátke a jednoduché, aby boli sformulované neutrálnym spôsobom a aby boli dotazníky správne vyvážené z hľadiska otvorených a zatvorených otázok⁶³. Komisia nám poskytla dôkazy, že dotazníky sa pred použitím testovali v 22 z 26 verejných konzultácií, ktoré sme skúmali. Celkovo sme zistili, že dotazníky, ktoré sme preskúmali, boli náležite pripravené a riadili sa usmerneniami Komisie.

68

Zistili sme však, že niektoré z dotazníkov boli príliš dlhé alebo príliš zložité. Napríklad, tri dotazníky mali spolu viac než 50 otázok alebo pre niektoré kategórie respondentov. V dôsledku toho bolo v jednom z prípadov pre analýzu Komisiu využiteľných len 1 800 odpovedí zo 4 786 respondentov, ktorí sa pokúsili zúčastniť, pretože nie všetci z nich dotazník dokončili. V jednom z prípadov bola téma technická a týkala sa oblasti IT, ale dotazník nebol zacielený zvlášť na odborníkov a zvlášť na laickú verejnosť. Je pravdepodobné, že rôzne súbory otázok pre tieto dva typy respondentov by umožnili zozbierať viac odpovedí (celkovo bolo prijatých len 17 príspevkov).

69

V 15 prípadoch sme zistili, že navštívené generálne riaditeľstvá nezvažovali, že navrhnú rôzne dotazníky pre laickú verejnosť a odborníkov. V usmerneniach Komisie sa to síce nepožaduje, ale 11 prípadov, keď sa pre neodbornú verejnosť vypracovali menej špecifické dotazníky, považujeme za príklady osvedčeného postupu.

70

Ani v dotazníku, ani v dokumentácii, ktoré boli dostupné občanom pri verejnej konzultácii o úprave letného času, sa nekládol dôraz na dôsledky, ktoré so sebou môže konkrétna voľba členského štátu priniesť (najmä ak by sa susedné krajiny rozhodli inak). Komisia navyše neuviedla, že výsledky konzultácie budú dôležitým základom pre jej legislatívny návrh, ktorý predložila hneď potom⁶⁴. Podľa nášho názoru je dôležité, aby potenciálni účastníci boli informovaní presne o takýchto dôsledkoch. Absencia týchto informácií môže mať vplyv na výsledok verejnej konzultácie.

Respondenti majú radi dotazníky, ktoré sú preložené do všetkých jazykov EÚ, sú prispôsobené občanom a obsahujú otvorené otázky

71

V našom prieskume bola väčšina respondentov (82 %) spokojná s jazykom použitým počas konzultačného procesu. Zároveň v značnej miere súhlasili (92 %) s tým, že je dôležité, aby sa verejné konzultácie konali vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, aby sa zlepšil ich dosah.

72

Pokiaľ ide o vhodnosť dotazníkov, 31 % respondentov vyjadrilo nespokojnosť, lebo otázky boli nejasné alebo príliš technické. Veľa respondentov (76 %) však ocenilo najmä možnosť odpovedať na otvorené otázky (rámček 5).

Časový rámec pre konzultácie spĺňal požadované normy

73

V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa uvádza, že minimálna lehota na verejné konzultácie je 12 týždňov, a dôrazne sa odporúča predĺžiť túto lehotu, ak sa prekrýva s dovolenkovým obdobím⁶⁵.

74

Z 26 verejných konzultácií v našej vzorke sa pri 24 dodržala odporúčaná minimálna 12-týždňová lehota na zasielanie odpovedí. V ôsmich prípadoch, keď táto lehota na zasielanie odpovedí zahŕňala (časť) dovolenkového obdobia, sa táto skutočnosť nezohľadnila. Zaznamenali sme, že v rámci verejnej konzultácie o úprave letného času bol Komisii doručený mimoriadne vysoký počet príspevkov, hoci konzultácia prebiehala veľmi krátko (šesť týždňov) v letnom období.

Respondenti sa domnievajú, že majú dostatočne dlhý čas na účasť

75

79 % respondentov v našom prieskume uviedlo, že boli spokojní s počtom týždňov, počas ktorých boli dotazníky dostupné na webovom sídle Komisie.

Poskytovanie informácií o konzultačných činnostiach a výsledkoch

76

Preskúmali sme tieto aspekty analýzy údajov Komisie a spôsob, akým poskytla informácie o svojich konzultačných činnostiach a výsledkoch (fáza 3 na obrázku 3):

1. zabezpečenie zberu údajov a ich spracovanie;
2. náležitá analýza získaných odpovedí, najmä v prípadoch, keď bola miera odpovedí nízka alebo sa uskutočnili veľké kampane;
3. poskytnutie transparentných a komplexných informácií o konzultačných činnostiach a výsledkoch.

77

Celkovo sme zistili, že analýza verejných konzultácií Komisie, ktoré sme preskúmali, a informácie o nich boli uspokojivé, identifikovali sme však niektoré oblasti, v ktorých by sa dalo dosiahnuť zlepšenie z hľadiska transparentnosti a zodpovednosti.

Slabé stránky spracovania údajov

Informácie o spracovaní údajov

78

Podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu by vyhlásenie o ochrane súkromia malo jasne informovať respondentov o tom, ako sa ich údaje získavajú a spracúvajú⁶⁶. V praxi sa až do zavedenia jediného vyhlásenia o ochrane súkromia v máji 2018 pre každú verejnú konzultáciu muselo vypracovať konkrétne vyhlásenie o ochrane súkromia, ktoré zahŕňalo informácie o získavaní osobných údajov, a malo sa uverejniť na webovej stránke konzultácie pre príslušnú iniciatívu.

79

V prípade 22 z 26 konzultácií, ktoré sme preskúmali, internetová stránka venovaná konzultácii obsahovala vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti s odkazom na stránku Komisie o ochrane údajov a na nariadenie č. 45/2001 o ochrane osobných údajov. Webové stránky však neobsahovali vyhlásenia o ochrane súkromia, ktoré by respondentov informovali o tom, ako sa osobné údaje získavajú a spracúvajú, ani sa neuviedla lehota, počas ktorej sa budú ich údaje uchovávať. Pokiaľ ide o zvyšné štyri konzultácie, na webových stránkach nebolo žiadne vyhlásenie o ochrane súkromia ani vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti.

Riziká súvisiace s technológiami

80

Kontroly týkajúce sa informácií a technológií sú pre internetové konzultácie obzvlášť dôležité. Musí sa totiž zabezpečiť, aby bol proces bezpečný a doručené odpovede platné. Preskúmali sme kontroly vykonané skúmanými generálnymi riaditeľstvami zahrnutými do preskúmania, aby sme posúdili, či boli prijaté primerané opatrenia na zmiernenie rizík súvisiacich s technológiami.

81

Komisia nám poskytla informácie s časovou pečiatkou, ktoré ukázali, kedy účastníci predložili svoje príspevky. V šiestich z 24 prípadov bol počet odpovedí doručených počas posledných dní trvania konzultácie veľmi vysoký, dosahoval hodnotu 40 % až 95 %. V prípade verejnej konzultácie o úprave letného času bolo 1,3 milióna príspevkov (40 %) predložených v posledný deň (obrázok 8).

82

Podľa nášho názoru vysoký objem aktivity predstavuje značnú mieru rizika (napr. koordinovaného kybernetického útoku). Preto sme od Komisie požadovali informácie o jej kontrolách geolokalizácie zdrojových IP adries, základných problémov spojených s nedostupnosťou servera (preťaženie servera), možného využitia akéhokoľvek prostriedku na anonymný prístup k internetovým službám (sieť TOR⁶⁷), ochrany pred internetovými botmi (webovými robotmi) a akýchkoľvek ďalších kontrolách na potvrdenie odpovedí respondentov.

83

Pokiaľ ide o analýzu a spracovanie údajov, Komisia zvyčajne definuje viac odpovedí s rovnakou e-mailovou adresou ako duplikáty. Toto bol napríklad aj prípad verejnej konzultácie o úprave letného času⁶⁸. Jeden účastník sa však môže zúčastniť niekoľkokrát použitím rozličných e-mailových adries. V takom prípade môžu mať rôzne príspevky rovnakú zdrojovú IP adresu, čo by mohlo byť upozornenie na duplicitu. Zastávame názor, že takéto príspevky by sa mali overovať a malo by sa posúdiť, či sú unikátne a či nie sú umelo vytvorené.

84

Zdrojové IP adresy sme požadovali v prípade jednej verejnej konzultácie. Komisia uviedla svoj výklad pravidiel o ochrane údajov, aby obmedzila prístup k týmto informáciám. Generálne riaditeľstvo pre informatiku však potvrdilo, že existuje päť duplicitných IP adries. Pri ostatných verejných konzultáciách ani GR pre informatiku, ani žiadne iné generálne riaditeľstvo nevykonalo podobnú kontrolu pred tým, ako boli výsledky verejných konzultácií zverejnené.

85

Komisia neposkytla žiadne informácie o spôsobe, akým sa riešila geolokalizácia zdrojových IP adries, alebo o potenciálne anonymnom prístupe prostredníctvom siete TOR.

86

CAPTCHA je program, ktorý sa používa na overenie, či zadáva údaje človek, a nie robot. Komisia použila program CAPTCHA ako opatrenie zamerané proti botom na ochranu účasti na verejných konzultáciách proti zneužitiu, keďže zabraňuje automatickému vkladaniu údajov. Počas verejnej konzultácie o úprave letného času však musel program CAPTCHA nahradiť iný mechanizmus, a to z dôvodu obáv týkajúcich sa použitia súkromných údajov spoločnosťou Google.

Nedostatky v analýze údajov

Interpretácia údajov

87

Verejná konzultácia môže osloviť širokú škálu respondentov, ktorí poskytujú spätnú väzbu na dobrovoľnom základe; prispievajú najmä aktívni občania EÚ, ktorí majú záujem. V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa vysvetľuje, že údaje získané prostredníctvom verejných konzultácií nepredstavujú reprezentatívne stanovisko obyvateľov EÚ⁶⁹. Dôvodom je skutočnosť, že respondenti sa vyberajú sami, čo znamená, že odpovede nie sú čerpané z reprezentatívnej vzorky⁷⁰.

88

Verejná konzultácia o úprave letného času sa konala v čase od 4. júla do 16. augusta 2018 a priniesla 4,6 milióna odpovedí zo všetkých 28 členských štátov. Komisia považovala tieto výsledky za dôležitý základ na sformulovanie legislatívneho návrhu. Komisárka Bulcová 31. augusta 2018 uviedla: „Našu verejnú konzultáciu využili milióny Európanov, aby vyjadrili svoj názor. Odkaz je jasný: 84 % opýtaných si už nepraje, aby sa čas menil. My teraz v súlade s tým budeme konať a vypracujeme legislatívny návrh pre Európsky parlament a Radu, aby spoločne rozhodli.“⁷¹

89

Podľa nášho názoru mala Komisia skutočnosť, že 84 % respondentov v konzultácii o úprave letného času bolo za ukončenie prestavovania hodiniek dvakrát ročne, uviesť do súvislosti. Celkovo sa na konzultácii zúčastnilo menej než 1 % všetkých občanov EÚ a – v absolútnom vyjadrení – 70 % odpovedí pochádzalo z jedného členského štátu. Komisia okrem toho vypracovala svoj návrh na zrušenie zmeny času v Európe bez toho, aby najprv riadne posúdila klady a zápory rôznych možností.

Odpovede v rámci kampane

90

V prípadoch, keď viacerí respondenti odpovedajú na verejnú konzultáciu rovnako, ide buď o náhodu, alebo o časť koordinovanej kampane. Kampane môžu byť veľmi účinné pri vyvolávaní záujmu občanov a poukázaní na kľúčové posolstvá pre tvorcov politiky. Predstavujú však aj výzvu pre tých, ktorí analyzujú odpovede. Podľa usmernení Komisie o lepšej právnej regulácii je preto nevyhnutné správne identifikovať kampane, samostatne ich analyzovať a primerane prezentovať výsledky. Ak sa identifikujú kampane, v súhrnnej správe by na ne malo výslovne odkazovať⁷².

91

Z 26 prípadov, ktoré sme preskúmali, boli v piatich vykázané špecifické kampane. Zistili sme však, že jedna z kampaní nebola primerane vysvetlená v súhrnnej správe. Navyše sme identifikovali dva ďalšie prípady, v ktorých sa kampane vôbec nevykázali.

Organizácie zapísané v registri transparentnosti

92

Organizácie a podniky, ktoré sa chcú zúčastniť na konzultačných činnostiach, sa musia zapísať do registra transparentnosti a poskytnúť informácie o tom, ktoré záujmy zastupujú a akým spôsobom je ich zastupovanie inkluzívne. Príspevky registrovaných organizácií a podnikov by sa mali spracovať v rámci odlišnej kategórie zainteresovaných strán ako príspevky neregistrovaných: príspevky organizácií a podnikov, ktoré sa nezaregistrujú, sa spracujú samostatne v rámci kategórie „neregistrované organizácie/podniky“⁷³.

93

Pri analýze a prezentácii výsledkov konzultácií by sa mali odlíšiť rôzne kategórie zainteresovaných strán, ktoré prispeli ku konzultácii⁷⁴. Z 26 prípadov, ktoré sme preskúmali, len osem obsahovalo informácie o registrovaných a neregistrovaných organizáciách / podnikoch.

Respondenti vyjadrili obavy o využití ich príspevkov

94

Respondenti v našom prieskume vyjadrili obavy v súvislosti s tým, či a ako Komisia zohľadní ich odpovede. (rámček 6).

95

Pri všetkých respondentoch v našom prieskume sme uviedli sériu tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oficiálnych oznámeniach vydaných Komisiou. Naši respondenti len v malej miere súhlasili s tvrdeniami, že „Európska komisia zohľadňuje názor občanov“ a že „politiky a právne predpisy EÚ sa vypracúvajú na základe dôkazov a opierajú sa o názory občanov“ (v oboch prípadoch 33 %). Lepšie hodnotenie získali tvrdenia „politiky a právne predpisy EÚ sa navrhujú transparentne“ (37 %) a „občania môžu v rámci politiky prispievať k procesu tvorby právnych predpisov EÚ“ (40 %), ale miera súhlasu bola aj tu nízka.

Nedostatočná spätná väzba respondentom a obmedzená publicita výsledkov

96

Komisia podáva správu o výsledkoch verejných konzultácií vo vecnom zhrnutí a v súhrnných správach. V prípade legislatívnych návrhov by sa v dôvodovej správe malo vysvetliť, ako Komisia zohľadnila príspevky, alebo by sa mali uviesť dôvody, prečo ich nezohľadnila.

Vecné zhrnutia

97

V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa odporúča, aby sa vecné zhrnutia odpovedí prijatých od občanov zverejnili ako osvedčený postup na zabezpečenie transparentnosti. Zhrnutia by sa mali zverejniť krátko po dokončení verejnej konzultácie a mali by verejnosti poskytovať základné štatistické údaje (napr. údaje o typoch zainteresovaných strán, počte účastníkov, geografickom rozdelení a iné relevantné základné údaje)⁷⁵.

98

V súlade s týmto odporúčaním v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu Komisia uverejnila vecné zhrnutia v prípade 20 z 26 konzultácií, ktoré sme preskúmali. Niektoré z týchto zhrnutí boli poskytnuté až dlhý čas po uzatvorení konzultácie. V týchto 20 prípadoch boli zverejnené v priemere šesť mesiacov po skončení konzultácií (obrázok 9).

99

Z 20 zverejnených vecných zhrnutí boli dve preložené do všetkých úradných jazykov EÚ. Zvyšných 18 zhrnutí bolo dostupných len v angličtine.

100

V 20 zhrnutiach, ktoré boli zverejnené, sa zaujal nestranný a neutrálny prístup a boli poskytnuté vecné informácie, ako sa to požaduje v usmerneniach Komisie. Domnievame sa však, že ostal priestor na zlepšenie vizuálnych nástrojov (napr. diagramov, tabuliek a grafov). V piatich z 20 zhrnutí sa nepoužili žiadne vizuálne nástroje, a ak v nej boli zahrnuté, často boli ťažko zrozumiteľné.

Súhrnné správy

101

V usmerneniach Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sa požaduje súhrnná správa – či už samostatná, alebo pripojená k posúdeniu vplyvu alebo hodnoteniu –, v ktorej sa má uvádzať podrobnejší prehľad všetkej prijatej spätnej väzby a príspevkov. Táto správa by mala informovať občanov o tom, ako sa ich odpovede zohľadnia, a vysvetliť, prečo niektoré návrhy nemožno realizovať⁷⁶. Okrem toho sa v usmerneniach Komisie z roku 2015 uvádzalo, že súhrnná správa by mala byť dlhá maximálne 10 strán a mala by byť sprístupnená vo všetkých jazykoch, v ktorých bola zverejnená konzultácia na webovom sídle venovanom konzultácii⁷⁷. V revidovaných pravidlách z júla 2017 sa nepožaduje preklad súhrnnej správy. Je však osvedčený postup urobiť tak pri veľkých iniciatívach v prílohe I pracovného programu Komisie alebo pri iniciatívach všeobecného verejného záujmu.

102

Komisia vypracovala súhrnnú správu v prípade 25 z 26 verejných konzultácií, ktoré sme preskúmali. Tieto správy boli zverejnené v priemere deväť mesiacov po skončení trvania konzultácie (obrázok 9).

103

Z 23 zverejnených súhrnných správ bolo 19 dostupných len v anglickom jazyku, hoci v piatich z týchto 19 prípadov boli súvisiace verejné konzultácie zverejnené vo všetkých jazykoch EÚ na webovom sídle konzultácie a v jednom prípade v šiestich jazykoch EÚ. V súlade s usmerneniami Komisie z roku 2015 týchto šesť súhrnných správ malo byť preložených do jazykov EÚ, v ktorých bolo konzultácia uverejnená na webovom sídle venovanom konzultácii.

104

Pokiaľ ide o obsah týchto 23 súhrnných správ, len v siedmich sa uviedli podrobnosti o metodike a nástrojoch použitých na spracovanie údajov. Vo všetkých z nich sa poskytli informácie o rozdelení respondentov podľa krajiny pobytu a krajiny pôvodu.

105

Hoci sa nepožaduje, aby sa v súhrnných správach objasnila otázka reprezentatívnosti výsledkov, deväť z 23 súhrnných správ obsahovalo informácie o skutočnosti, že verejné konzultácie nie sú štatisticky reprezentatívne. Jedným z týchto deviatich prípadov bola konzultácia o úprave letného času, kde Komisia vo svojej správe uviedla, že verejné konzultácie neboli reprezentatívne⁷⁸. Podľa nášho názoru môže mať takáto informácia vplyv na očakávania účastníkov.

Dôvodová správa

106

Všetky návrhy a delegované akty Komisie by mali obsahovať dôvodovú správu, ktorej cieľom je vysvetliť dôvody a uviesť kontext návrhu Komisie na základe rôznych fáz prípravného procesu. Dôvodová správa takisto slúži národným parlamentom ako základ na preskúmanie návrhu v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity (protokol č. 2 k zmluvám).

107

V prípade iniciatív, ktoré vedú k legislatívnym návrhom, by sa v dôvodovej správe malo vysvetliť, do akej miery boli hlavné príspevky získané vo verejnej konzultácii zohľadnené pri navrhovaní politickej iniciatívy alebo prečo sa nemohli (všetky) zohľadniť⁷⁹.

108

Vo všetkých 17 prípadoch v našej vzorke, ktoré zahŕňali legislatívny návrh, bola vypracovaná dôvodová správa. V troch zo 17 prípadov sme zaznamenali nedostatky: obsahovali len pár opisných odsekov a nevysvetľovala sa v nich súvislosť medzi odpoveďami respondentov a navrhovanými možnosťami. Naproti tomu sme našli štyri prípady, v ktorých sa uvádzali všetky typy vykonaných konzultačných činností, jasné prepojenie medzi príspevkami respondentov a legislatívnym návrhom, vysvetlenie stanovísk rôznych zainteresovaných strán ku každej možnosti, ako aj dôvody, prečo sa určité možnosti nebrali do úvahy.

Respondenti majú pocit, že by mali byť lepšie informovaní o výsledku verejných konzultácií

109

Respondenti v našom prieskume boli nespokojní alebo skôr nespokojní s vecným zhrnutím (úroveň spokojnosti 41 %) a so súhrnnou správou (úroveň spokojnosti 38 %). Vo svojich komentároch často uvádzali, že nedostali žiadnu spätnú väzbu o prieskume, nevedeli, kde majú hľadať výsledky, alebo si nemohli správu prečítať, pretože bola uverejnená len v jednom jazyku alebo vo veľmi malom počte iných jazykov. Respondenti zdôraznili, že by uvítali e-mail od Komisie, v ktorom by sa im bol poskytol odkaz na výsledky štúdie alebo ďalšie informácie o jej výsledkoch (rámček 7).

Respondenti majú pocit, že Komisii chýba zodpovednosť a je vzdialená od občanov

110

Respondenti sa domnievajú, že Komisia by mala byť zodpovednejšia a že by sa to dalo dosiahnuť prostredníctvom lepšej komunikácie, väčšej transparentnosti a väčšej publicity tém, ktoré sa týkajú občanov EÚ (rámček 8).

Závery a odporúčania

111

Celkovo sme zistili, že rámec Komisie pre verejné konzultácie má vysoký štandard a respondenti nášho prieskumu boli s konzultačným procesom vo všeobecnosti spokojní. Identifikovali sme však niektoré oblasti rámca Komisie, ktoré by sa dali zlepšiť z hľadiska monitorovania a hodnotenia verejných konzultácií. Usmernenia Komisie pre lepšiu právnu reguláciu nezahŕňajú konkrétne ukazovatele a systematické hodnotenie, či verejné konzultácie dosahujú všetky svoje ciele (body 24 – 32).

Odporúčanie 1 – Rámec Komisie

Na účel monitorovania verejných konzultácií by Komisia mala zlepšiť usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu tým, že:

• vymedzí konkrétne ukazovatele, ktoré sa majú monitorovať a vykazovať v súvislosti s jednotlivými verejnými konzultáciami a celkovo na úrovni Komisie,
• bude systematicky hodnotiť, či verejné konzultácie dosahujú všetky svoje ciele.

Časový rámec: júl 2020.

112

Celkovo sme zistili, že príprava a realizácia verejných konzultácií Komisie, ktoré sme preskúmali, boli uspokojivé, identifikovali sme však niektoré oblasti, v ktorých treba dosiahnuť zlepšenie, aby sa občania mohli na konzultáciách zúčastňovať ľahko a účinne (body 33 – 34).

113

V prípade verejných konzultácií, ktoré sme preskúmali, Komisia nie vždy poskytla informácie vopred, aby občanom umožnila pripraviť sa na svoju účasť. V niektorých prípadoch Komisia nevypracovala konzultačné stratégie alebo ich nezverejnila na webových stránkach venovaných verejným konzultáciám. Keď konzultačné stratégie vypracovala, stanovovali sa v nich len všeobecné ciele a nevysvetlilo sa, ako verejná konzultácia doplní ostatné konzultačné činnosti. V niektorých konzultačných stratégiách sa neidentifikovali všetky zainteresované strany, ktoré boli dôležité alebo ktoré by prípadne mali záujem sa zúčastniť, a neuviedli sa plánované opatrenia týkajúce sa jazyka (body 35 – 50).

Odporúčanie 2 – Konzultačná stratégia

Komisia by mala dosiahnuť cieľ účasti verejnosti na tvorbe právnych predpisov EÚ prostredníctvom najlepšej možnej úrovne oslovovania občanov EÚ. Na tento účel by Komisia mala vypracovať a zverejniť konzultačné stratégie, v ktorých vysvetlí:

• ktoré z konzultačných činností (napr. verejné konzultácie, konzultácie so sociálnymi partnermi, s odborníkmi, lobistami, prieskumy Eurobarometra, skupinové diskusie, náhodne vybrané vzorky obyvateľov, verejné vypočutia, dialógy s občanmi alebo iné) sa uplatnia a ako sa budú vybrané činnosti navzájom dopĺňať,
• osobitný účel verejných konzultácií, ich zamýšľané použitie a úradné jazyky EÚ, do ktorých budú preložené dotazníky a ostatné konzultačné dokumenty (napr. podkladové informácie, plán, správy s výsledkami atď.).

Časový rámec: júl 2020.

114

Celkovo sa výber a rozsah použitých komunikačných metód a kanálov (vrátane sociálnych médií) medzi generálnymi riaditeľstvami a verejnými konzultáciami značne líšili. V prípade konzultácií s najnižším počtom odpovedí sa nepoužili rôzne komunikačné kanály. Komisia uznala, že niektoré zainteresované strany stále nie sú ochotné alebo schopné zapojiť sa a že nízka úroveň účasti predstavuje problém. Prístup Komisie pri oslovovaní občanov je kľúčom k ich zapojeniu, čím sa zvyšuje účasť (body 51 – 60).

Odporúčanie 3 – Činnosti v oblasti oslovovania

Na zlepšenie dosahu svojich verejných konzultácií by Komisia mala:

• posilniť činnosti týkajúce sa oslovovania a prispôsobiť svoje komunikačné opatrenia tak, aby podporovali väčšiu účasť, najmä širšiu škálu účastníkov,
• lepšie angažovať zastúpenia Komisie v členských štátoch, s organizáciami, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor alebo Výbor regiónov a s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom šíriť viac informácií o verejných konzultáciách.

Časový rámec: júl 2020.

115

Zistili sme, že neexistovali jasné kritériá pre zatriedenie iniciatív do kategórií „široký verejný záujem“ alebo „iné“, ktoré by mohli poslúžiť ako základ pre určenie jazykov, do ktorých Komisia mala zabezpečiť preklad dotazníkov a iných kľúčových konzultačných dokumentov. Keď boli dotazníky pre verejné konzultácie, ktoré sme preskúmali, preložené do všetkých jazykov EÚ, priemerný počet prijatých odpovedí bol vyšší ako v prípadoch, keď boli dotazníky dostupné len v angličtine. Zistili sme, že dotazníky verejných konzultácií, ktoré sme preskúmali, neboli vždy zacielené na verejnosť, ale boli určené skôr odborníkom. Niektoré dotazníky boli príliš dlhé alebo príliš zložité (body 61 – 72).

Odporúčanie 4 – Opatrenia týkajúce sa jazyka a dotazníky

Na zabezpečenie toho, aby sa občania mohli na konzultáciách zúčastňovať ľahko a účinne, by Komisia mala:

• objasniť kritériá pre zatriedenie iniciatív do kategórie „široký verejný záujem“ alebo „iné“,
• zabezpečiť, aby sa dotazníky a ostatné kľúčové konzultačné dokumenty (ako sú plány, konzultačné stratégie, vecné zhrnutia a súhrnné správy) týkajúce sa všetkých prioritných iniciatív a iniciatív širokého verejného záujmu preložili do všetkých úradných jazykov,
• zabezpečiť, aby sa každá verejná konzultácia zakladala na všeobecnom dotazníku pre verejnosť v súlade s normami stanovenými v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu (relevantné, stručné, jednoduché atď.) a aby sa v prípade potreby vypracoval aj dodatočný súbor otázok pre odborníkov.

Časový rámec: júl 2020.

116

Celkovo sme zistili, že analýza verejných konzultácií Komisie, ktoré sme preskúmali, a informácie o nich boli uspokojivé, identifikovali sme však niektoré oblasti, v ktorých možno dosiahnuť zlepšenie, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť (body 76 – 77).

117

Komisia vykonala obmedzené kontroly platnosti odpovedí a nie vždy uviedla vyhlásenia o ochrane súkromia so špecifikáciou, ako sa údaje získavajú a spracujú. Takisto sme zistili, že analýza a výklad údajov Komisiou neboli vždy jasné, najmä čo sa týka nereprezentatívneho charakteru odpovedí, informácií o respondentoch podľa kategórie zainteresovaných strán a odpovedí v rámci kampane (body 78 – 95).

Odporúčanie 5 – Spracovanie a ochrana údajov

Komisia by mala chrániť proces verejných konzultácií pred manipuláciou s výsledkami. Preto by mala uplatňovať vysoké štandardy spracovania a ochrany údajov. Komisia by v prípade všetkých verejných konzultácií mala najmä:

• systematicky kontrolovať, či sú zaslané príspevky unikátne a či nie sú umelo vytvorené a informovať o týchto kontrolách (napr. v súhrnnej správe),
• zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s odpoveďami prijatými v rámci verejných konzultácií (napr. informácie o kategóriách účastníkov a opisy kampaní).

Časový rámec: júl 2020.

118

Zistili sme, že v prípade verejných konzultácií, ktoré sme preskúmali, Komisia nie vždy vypracovala požadované správy obsahujúce výsledky konzultácií alebo ich predložila dlho po ukončení konzultácií. V priemere trvalo šesť mesiacov, kým zverejnila vecné zhrnutie verejných konzultácií, a deväť mesiacov, kým zverejnila súhrnnú správu s výsledkami všetkých konzultačných činností a vysvetlením, ako sa príspevky respondentov zohľadnia (body 96 – 110).

Odporúčanie 6 – Spätná väzba respondentom

Na zabezpečenie toho, aby bol proces verejných konzultácií čo najtransparentnejší, by Komisia mala včas poskytnúť účastníkom spätnú väzbu k výsledkom konzultácií.

Termín: júl 2020.

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Lazaros S. Lazarou, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 16. júla 2019.

Prílohy

Príloha I – Verejné konzultácie Komisie, ktoré sme preskúmali

Číslo	GR	Názov	Rok	Typ verejnej konzultácie	Legislatívny návrh
VK-1	Generálny sekretariát	Návrh na zriadenie povinného registra transparentnosti	2016	Preskúmanie/revízia medziinštitucionálnej dohody	–
VK-2	Generálny sekretariát	Európska iniciatíva občanov	2017	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-3	AGRI	Modernizácia a zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky	2017	Nová iniciatíva	Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-4	AGRI	Iniciatíva na zlepšenie potravinového dodávateľského reťazca	2017	Nová iniciatíva	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-5	EAC	Hodnotenie spolupráce v rámci politiky v oblasti mládeže v EÚ	2016	Hodnotenie v polovici trvania	–
VK-6	EAC	Európsky zbor solidarity	2017	Nová iniciatíva	Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-7	EAC	Preskúmanie odporúčaní z roku 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie	2017	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh ODPORÚČANIA RADY
VK-8	EAC	Hodnotenie programu Erasmus+ v polovici trvania	2017	Hodnotenie v polovici trvania	–
VK-9	EAC	Odporúčania o podporovaní sociálneho začleňovania a spoločných hodnotách prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania	2017	Nová iniciatíva	Návrh ODPORÚČANIA RADY
VK-10	HOME	Boj proti prevádzačstvu migrantov: sú právne predpisy EÚ vhodné na daný účel?	2016	REFIT	–
VK-11	HOME	Hodnotenie protidrogovej stratégie EÚ z roku 2016 a Akčného plánu EÚ na boj proti drogám	2016	Hodnotenie	–
VK-12	HOME	Činnosti Európskeho fondu pre utečencov v rokoch 2011 – 2013	2016	Hodnotenie	–
VK-13	HOME	Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej (ISEC) 2007 – 2013	2016	Hodnotenie	–
VK-14	HOME	Boj proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov	2017	Nová iniciatíva	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-15	HOME	Legálna migrácia občanov tretích krajín	2017	REFIT	–
VK-16	HOME	Interoperabilita informačných systémov EÚ pre hranice a bezpečnosť	2017	Nová iniciatíva	Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
VK-17	MOVE	Revízia smernice 1999/62/ES (Eurovignette) o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v znení zmien	2016	Preskúmanie/revízia iniciatívy + hodnotenie	Návrh SMERNICE RADY
VK-18	MOVE	Revízia smernice 2004/52/ES a rozhodnutia 2009/750/ES o Európskej službe elektronického výberu mýta	2016	Hodnotenie	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY a návrh rozhodnutia Komisie
VK-19	MOVE	Revízia smernice o prístavných zberných zariadeniach (2000/59/ES)	2016	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-20	MOVE	Hodnotenie nariadenia č. 392/2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd	2016	Hodnotenie	–
VK-21	MOVE	Revízia smernice 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru	2016	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-22	MOVE	Posilnenie právnych predpisov v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy	2016	Preskúmanie/revízia iniciatívy a hodnotenie	Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-23	MOVE	Hodnotenia Nástroja na prepájanie Európy v polovici trvania	2016	Hodnotenie	–
VK-24	MOVE	Revízia smernice o ekologických vozidlách	2016	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
VK-25	MOVE	Nariadenie o vytvorení zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečnosti leteckej dopravy (čierny zoznam leteckých spoločností)	2017	Hodnotenie	–
VK-26	MOVE	Opatrenia týkajúce sa úpravy letného času	2018	Preskúmanie/revízia iniciatívy	Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Príloha II – Skupina odborníkov

Meno	Funkcia	Organizácia
Christiane Arndt-Bascle	vedúca programu, Riaditeľstvo pre verejnú správu	OECD
Galina Biedenbach	docentka, obchodná správa	Škola podnikania, ekonomiky a štatistiky, Univerzita v Umeå
Luis Bouza	odborný asistent politológie a hosťujúci profesor na College of Europe a Paríž 1 Panthéon-Sorbonne	Autonómna univerzita v Madride
Emanuela Bozzini	prednášajúca na katedre sociológie a sociálneho výskumu	Univerzita v Trente
Yves Dejaeghere	hosťujúci profesor a koordinátor organizácie G1000	Univerzita v Antverpách
Raphaël Kies	výskumný spolupracovník v oblasti politológie	Luxemburská univerzita
Elisa Lironi	vyššia riadiaca pracovníčka, Európska demokracia	Európska občianska akčná skupina
Beatriz Pérez de las Heras	profesor práva Európskej únie katedra Jean Monnet európskej integrácie	Právnická fakulta Univerzity Deusto
Anna Renkamp	vyššia projektová manažérka program Budúcnosť demokracie	Bertelsmann Stiftung

Zdroj: EDA

Príloha III – Prieskum vnímania

Prístup

Z 26 verejných konzultácií v našej vzorke sme vykonali prieskum u 16 007 občanov a zainteresovaných strán, ktorí sa zúčastnili na 15 z nich, a získali sme 2 224 odpovedí. Zvyšných 11 verejných konzultácií v našej vzorke sme do nášho prieskumu nezahrnuli z prevádzkových a/alebo praktických dôvodov, napr. vyhlásenia o ochrane súkromia s krátkou časovou lehotou na uchovávanie údajov v dĺžke len jeden rok v prípade osobných údajov, nedostatok platných e-mailových adries na kontaktovanie účastníkov a časové obmedzenia.

V prípade 15 verejných konzultácií zahrnutých do nášho prieskumu sme sa obrátili len na tých účastníkov, ktorí súhlasili so zverejnením svojich mien a príspevkov na webovom sídle Komisie. Pripravili sme prieskum a jeho obsah (vrátane dotazníka), ale technické spracovanie sa uskutočnilo v Komisii, pretože nám nezaslala žiadne osobné údaje s tým, že uviedla svoj výklad pravidiel o ochrane údajov.

Z 15 verejných konzultácií zahrnutých do prieskumu sa štyri uskutočnili v roku 2017 a 11 v roku 2016. V prípadoch, keď respondenti vyhlásili, že si nepamätali, že sa zúčastnili na niektorej z uvedených 15 verejných konzultácií, ale predkladali návrhy na zlepšenie, neboli požiadaní, aby hodnotili mieru spokojnosti. Z 2 224 respondentov 809 (36 %) vyhlásilo: „Nie, nepamätám sa, že by som sa bol zúčastnil na niektorej z týchto [uvedených] verejných konzultácií.“ Celková úroveň spokojnosti sa preto vypočítala na základe 1 415 príspevkov.

Audítorský tím analyzoval rôzne výsledky, ktoré nie sú štatisticky reprezentatívne, tak, že zohľadnil počet respondentov prieskumu, možné rozdiely medzi verejnými konzultáciami v rokoch 2016 a 2017 a možné rozdiely vo vnímaní medzi verejnými konzultáciami s mnohými účastníkmi a verejnými konzultáciami s malou účasťou. Vo všetkých prípadoch bolo úroveň spokojnosti podobná (od 64,8 % do 69,4 %).

Výsledky prieskumu vnímania účastníkov verejných konzultácií Európskej komisie

Príprava verejnej konzultácie:	Spokojnosť
Jazyk použitý počas konzultačného procesu	82 %
Informácie dostupné o rozsahu a cieli verejnej konzultácie	75 %
Podkladové dokumenty, odkazy a iné referenčné dokumenty, ktoré boli dostupné	60 %

Účasť na verejnej konzultácii:	Spokojnosť
Trvanie verejnej konzultácie (počet týždňov, keď bol dotazník dostupný na webovom sídle Európskej komisie a bolo možné vyplniť odpovede)	79 %
Dĺžka dotazníka verejnej konzultácie	80 %
Jasnosť a jednoduchosť otázok verejnej konzultácie	69 %
Počet otvorených otázok s voľnými textovými poľami na vyjadrenie vašich názorov a poskytnutie podrobných komentárov	76 %

Informácie o výsledkoch verejných konzultácií:	Spokojnosť
Vecné zhrnutie, ktoré obsahovalo súhrn všetkých prijatých reakcií	41 %
Súhrnná správa, ktorá obsahovala informácie o tom, ako sa prijaté odpovede zohľadnia	38 %
Informácie dostupné o súvisiacich legislatívnych návrhoch	38 %

Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi:	Dohoda
Politiky a právne predpisy EÚ sa navrhujú transparentne	37 %
Politiky a právne predpisy EÚ sa vypracúvajú na základe dôkazov a opierajú sa o názory občanov	33 %
Občania a iné zainteresované strany môžu v rámci politiky prispievať k procesu tvorby právnych predpisov EÚ	40 %
Európska komisia zohľadňuje názory občanov a iných zainteresovaných strán	33 %
Je dôležité, aby sa verejné konzultácie konali vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ	92 %

Zdroj: Prieskum EDA.

Podrobné štatistické údaje

1. Koľkokrát ste sa zúčastnili na verejnej konzultácii organizovanej Európskou komisiou za posledné tri roky, 2016, 2017 a 2018?

		Odpovede	Podiel
raz		1 318	59,26 %
dvakrát alebo trikrát		695	31,25 %
viac ako trikrát		211	9,49 %

2. Odpovedali ste

		Odpovede	Podiel
ako jednotlivec na základe svojej osobnej spôsobilosti		1 505	67,67 %
na základe svojej odbornej spôsobilosti alebo v mene organizácie		372	16,73 %
na základe oboch spôsobilostí		347	15,6 %

3. Ako ste sa dozvedeli o verejnej konzultácii Európskej komisie?

		Odpovede	Podiel
z webového sídla Európskej komisie		374	16,82 %
z kanálov sociálnych médií Európskej komisie		295	13,26 %
od organizácie občianskej spoločnosti (mimovládnych organizácií, odborových zväzov, združení poľnohospodárov alebo iných)		1 058	47,57 %
od vnútroštátnych orgánov		85	3,82 %
od regionálnych alebo miestnych orgánov		59	2,65 %
od kolegu/priateľa		200	8,99 %
od svojho zamestnávateľa		39	1,75 %
zo správ alebo článkov (či už on-line, alebo off-line)		655	29,45 %
iným spôsobom		143	6,43 %

4. Prečo ste sa zúčastnili?

		Odpovede	Podiel
zaujímala vás téma		1 237	55,62 %
chceli ste ovplyvniť legislatívny výsledok		1 295	58,23 %
považovali ste svoju účasť za svoju občiansku povinnosť		1 085	48,79 %
chceli ste sa podeliť o svoje odborné znalosti		392	17,63 %
priamo vás ovplyvnil legislatívny výsledok		295	13,26 %
o účasť ste boli požiadaní na základe svojej odbornej spôsobilosti		158	7,1 %
iné		31	1,39 %

5. Spomedzi týchto verejných konzultácií Európskej komisie, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2016 – 2017 a ktoré sú zoradené podľa dátumu, vyberte tú (poslednú), na ktorej ste sa zúčastnili

		Odpovede	Podiel
Potravinový dodávateľský reťazec (16. augusta 2017 – 7. novembra 2017)		159	7,15 %
Nariadenie o vytvorení zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečnosti leteckej dopravy (čierny zoznam leteckých spoločností) (11. augusta 2017 – 7. novembra 2017)		7	0,31 %
Európska iniciatíva občanov (24. mája 2017 – 16. augusta 2017)		372	16,73 %
Modernizácia a zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) (2. februára 2017 – 2. mája 2017)		661	29,72 %
Revízia smernice o ekologických vozidlách (19. decembra 2016 – 24. marca 2017)		19	0,85 %
Hodnotenie Nástroja na prepájanie Európy v polovici trvania (NPE) (28. novembra 2016 – 27. februára 2017)		11	0,49 %
Posilnenie právnych predpisov v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy (5. septembra 2016 – 11. decembra 2016)		32	1,44 %
Zodpovednosť osobných dopravcov v lodnej preprave v prípade nehôd (29. júla 2016 – 31. októbra 2016)		0	0 %
Hodnotenie spolupráce v rámci politiky v oblasti mládeže v EÚ (18. júla 2016 – 16. októbra 2016)		14	0,63 %
Revízia smernice o o prístavných zberných zariadeniach (2000/59/ES) (13. júla 2016 – 16. októbra 2016)		3	0,13 %
Európska služba elektronického výberu mýta (8. júla 2016 – 2. októbra 2016)		6	0,27 %
Revízia smernice 1999/62/ES (Eurovignette) (8. júla 2016 – 2. októbra 2016)		5	0,22 %
Činnosti Európskeho fondu pre utečencov (EFU) v rokoch 2011 – 2013 (10. mája 2016 – 9. augusta 2016)		25	1,12 %
Návrh na zriadenie povinného registra transparentnosti (1. marca 2016 – 1. júna 2016)		86	3,87 %
Hodnotenie protidrogovej stratégie EÚ a Akčného plánu EÚ na boj proti drogám (15. februára 2016 – 31. mája 2016)		15	0,67 %
Nie, nepamätám sa, že by som sa bol zúčastnil na niektorej z týchto verejných konzultácií.		809	36,38 %

6. Ako ste boli celkovo spokojný/spokojná s procesom tejto verejnej konzultácie?

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		327	23,11 %
Skôr spokojný(-á)		600	42,4 %
Skôr nespokojný(-á)		190	13,43 %
Nespokojný(-á)		112	7,92 %
Neviem/Nemám názor		186	13,14 %

8.1. Príprava verejnej konzultácie: 1. Jazyk použitý počas konzultačného procesu

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		754	53,29 %
Skôr spokojný(-á)		410	28,98 %
Skôr nespokojný(-á)		124	8,76 %
Nespokojný(-á)		50	3,53 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		77	5,44 %

8.1. Príprava verejnej konzultácie: 2. Informácie dostupné o rozsahu a cieli verejnej konzultácie

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		456	32,23 %
Skôr spokojný(-á)		600	42,4 %
Skôr nespokojný(-á)		193	13,64 %
Nespokojný(-á)		79	5,58 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		87	6,15 %

8.1. Príprava verejnej konzultácie: 3. Podkladové dokumenty, odkazy a iné referenčné dokumenty, ktoré boli dostupné

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		330	23,32 %
Skôr spokojný(-á)		520	36,75 %
Skôr nespokojný(-á)		252	17,81 %
Nespokojný(-á)		90	6,36 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		223	15,76 %

8.2. Účasť na verejnej konzultácii: 1. Trvanie verejnej konzultácie (počet týždňov, keď bol dotazník dostupný na webovom sídle Európskej komisie a bolo možné vyplniť odpovede)

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		620	43,82 %
Skôr spokojný(-á)		495	34,98 %
Skôr nespokojný(-á)		85	6,01 %
Nespokojný(-á)		43	3,04 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		172	12,16 %

8.2. Účasť na verejnej konzultácii: 2. Dĺžka dotazníka

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		482	34,06 %
Skôr spokojný(-á)		646	45,65 %
Skôr nespokojný(-á)		170	12,01 %
Nespokojný(-á)		42	2,97 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		75	5,3 %

8.2. Účasť na verejnej konzultácii: 3. Jasnosť a jednoduchosť otázok verejnej konzultácie

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		403	28,48 %
Skôr spokojný(-á)		577	40,78 %
Skôr nespokojný(-á)		261	18,45 %
Nespokojný(-á)		118	8,34 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		56	3,96 %

8.2. Účasť na verejnej konzultácii: 4. Počet otvorených otázok s voľnými textovými poľami na vyjadrenie vašich názorov a poskytnutie podrobných komentárov

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		465	32,86 %
Skôr spokojný(-á)		606	42,83 %
Skôr nespokojný(-á)		137	9,68 %
Nespokojný(-á)		55	3,89 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		152	10,74 %

8.3. Informácie o výsledkoch verejných konzultácií: 1. Vecné zhrnutie, ktoré obsahovalo súhrn všetkých prijatých reakcií

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		220	15,55 %
Skôr spokojný(-á)		359	25,37 %
Skôr nespokojný(-á)		239	16,89 %
Nespokojný(-á)		197	13,92 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		400	28,27 %

8.3. Informácie o výsledkoch verejných konzultácií: 2. Súhrnná správa, ktorá obsahovala informácie o tom, ako sa prijaté odpovede zohľadnia

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		205	14,49 %
Skôr spokojný(-á)		328	23,18 %
Skôr nespokojný(-á)		248	17,53 %
Nespokojný(-á)		231	16,33 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		403	28,48 %

8.3. Informácie o výsledkoch verejných konzultácií: 3. Informácie dostupné o súvisiacich legislatívnych návrhoch

		Odpovede	Podiel
Spokojný(-á)		193	13,64 %
Skôr spokojný(-á)		342	24,17 %
Skôr nespokojný(-á)		286	20,21 %
Nespokojný(-á)		226	15,97 %
Neviem/Nemám názor/Neuplatňuje sa		368	26,01 %

9. Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi: 1. Politiky a právne predpisy EÚ sa navrhujú transparentne

		Odpovede	Podiel
Súhlasím		176	7,91 %
Skôr súhlasím		589	26,48 %
Skôr nesúhlasím		749	33,68 %
Nesúhlasím		617	27,74 %
Neviem/Nemám názor		93	4,18 %

9. Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi: 2. Politiky a právne predpisy EÚ sa vypracúvajú na základe dôkazov a opierajú sa o názory občanov

		Odpovede	Podiel
Súhlasím		157	7,06 %
Skôr súhlasím		568	25,54 %
Skôr nesúhlasím		727	32,69 %
Nesúhlasím		648	29,14 %
Neviem/Nemám názor		124	5,58 %

9. Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi: 3. Občania a iné zainteresované strany môžu v rámci politiky prispievať k procesu tvorby právnych predpisov EÚ

		Odpovede	Podiel
Súhlasím		246	11,06 %
Skôr súhlasím		619	27,83 %
Skôr nesúhlasím		735	33,05 %
Nesúhlasím		498	22,39 %
Neviem/Nemám názor		126	5,67 %

9. Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi: 4. Európska komisia zohľadňuje názory občanov a iných zainteresovaných strán

		Odpovede	Podiel
Súhlasím		175	7,87 %
Skôr súhlasím		540	24,28 %
Skôr nesúhlasím		720	32,37 %
Nesúhlasím		619	27,83 %
Neviem/Nemám názor		170	7,64 %

9. Do akej miery súhlasíte s týmito výrokmi: 5. Je dôležité, aby sa verejné konzultácie konali vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ

		Odpovede	Podiel
Súhlasím		1 648	74,1 %
Skôr súhlasím		381	17,13 %
Skôr nesúhlasím		72	3,24 %
Nesúhlasím		56	2,52 %
Neviem/Nemám názor		67	3,01 %

Príloha IV – Príklady odpovedí občanov

Občan 1: „Die Möglichkeit, außerhalb von Wahlen meine Meinung mitzuteilen und diese in die Gestaltung Europas einzubringen.” (DE) / „Príležitosť podeliť sa o môj názor mimo volieb a pomôcť tvarovať Európu.” (SK)

Občan 2: „La possibilità di poter esprimere un'opinione direttamente senza intermediari.” (IT) / „Príležitosť vyjadriť názor priamo bez sprostredkovateľov.” (SK)

Občan 3: „Iespēja izteikt savas domas un vēlmes kā ražojošam lauksaimniekam.” (LV) / „Príležitosť vyjadriť myšlienky a želania poľnohospodára.” (SK)

Občan 5: „… Dass er überhaupt stattfindet. Ein wichtiger Meilenstein auf dem Weg zur Demokratisierung der EU.” (DE) / „…Že sa to vôbec deje. Dôležitý míľnik na ceste k demokratizácii EÚ.” (SK)

Občan 6: „Me parece interesante este tipo de consultas siempre que su resultado se utilice para tomar decisiones. Para que al ciudadano no se le deje solamente para las consultas electorales. Es necesario avanzar hacia formas de democracia directa. La democracia representativa nos está llevando al desinterés, cada vez que se nos convoca aumenta la abstención. Me parece grave.” (ES) / „Tento typ konzultácie považujem za zaujímavý, pokiaľ sa jej výsledky použijú pri rozhodovaní a pokiaľ sa občania nekonzultujú len počas volieb. Potrebujeme prejsť k formám priamej demokracie. Strácame záujem o zastupiteľskú demokraciu: zakaždým, keď máme hlasovať, zvyšuje neúčasť. Myslím si, že je to vážne.” (SK)

Občan 9: „To da se traži mišljenje i nas 'običnih' građana i malih subjekata.” (HR) / „Opýtať sa na názory bežných občanov a malých podnikov.“ (SK)

Občan 10: „Difficulté à savoir à quoi elle va servir CONCRÈTEMENT.” (FR) / „Ťažko povedať, ako budú použité KONKRÉTNE.” (SK)

Občan 11: „Es hat den Eindruck einer reinen Alibibefragung hinterlassen.” (DE) / „Mám pocit, že ide o cvičný prieskum.” (SK)

Občan 12: „… c'est JUSTE une consultation qui semble pro forma et pas encore un réel exercice de démocratie participative, hélas… Pourtant, voilà une occasion de réenchanter le rêve et le projet européen, non? Sinon, le fossé entre citoyen et eurocrate ne cessera de s'agrandir, ce qui sera tout bénéfice pour les eurosceptiques et autres national-populistes.” (FR) / „… ide LEN o cvičnú konzultáciu, ktorá sa zdá byť pro forma, a nie o skutočné uplatňovanie participatívnej demokracie…. Je to však určite príležitosť znovu oživiť sen a európsky projekt, nie? Inak sa bude priepasť medzi občanmi a eurokratmi naďalej zväčšovať, čo príde vhod len euroskeptikom a populistom.“ (SK)

Občan 13: „… При това положение, какъв е смисълът да си губим времето да участваме с тези консултации?” (BG) / „…V tejto situácii, načo mrhať časom a zúčastniť sa týchto konzultácií?” (SK)

Občan 14: „… não tive perceção da utilidade da participação.” (PT) / „… Nevidel som prínos, aby som sa zúčastnil.” (SK)

Občan 17: „…De EU is er niet voor de gewone Europese burger.” (NL) / „… EÚ tu nie je pre bežných európskych občanov.” (SK)

Občan 19: „Misschien is het wenselijk dat de raadplegingen beter bekend zouden zijn bij het grote publiek. Indien men geen lid is van een ngo of andere organisatie heeft men er dikwijls geen weet van.” (NL) / „Možno by konzultácie mohli byť lepšie propagované širokej verejnosti. Ak nie ste členom MVO alebo inej organizácie, často o nich neviete.” (SK)

Občan 20: „… gdyby nie organizacje i fundacje to nigdy bym sie nie wypowiedziala na zaden temat bo nic do mnie nie dociera, zaadna ankieta.” (PL) / „…ak by neboli organizácie a nadácie, nikdy by som sa nevyjadril k žiadnej téme, pretože sa ku mne nič nedostane, napr. dotazníky.” (SK)

Občan 21: „Ich würde mir wünschen in meiner Tageszeitung über aktuelle Themen der Europäischen Kommission lesen zu können. Auch Hinweise in Funk, Fernsehen und Presse auf aktuelle Umfragen fände ich gut.” (DE) / „Chcel by som čítať o súčasných témach Európskej komisie v mojom denníku. Tiež by som chcel, aby sa prebiehajúcim konzultáciám venovali rádiá, televízie a tlač.” (SK)

Občan 22: „J'ai découvert les consultations publiques UE par Facebook alors que j'ai 31 ans. Je trouve ça dommage qu'à l'école ou par un autre moyen on ne nous parle pas de son fonctionnement. Il faudrait plus de communication sur l'UE et ses lois à venir.” (FR) / „Objavil som verejné konzultácie EÚ na Facebooku, hoci mám 31 rokov. Myslím si, že je škoda, že sa o nich nedozvieme v škole alebo inde. Je potrebné viac komunikovať o EÚ a jej budúcich zákonoch.” (SK)

Občan 23: „Αποστολή newsletter σε emails των πολιτών για τις πολιτικές που οι πολίτες δηλώνουν ότι τους ενδιαφέρουν.” (GR) / „Posielajte ľuďom spravodaje e-mailom o politikách, o ktoré sa zaujímajú.” (pôvodná jazyková verzia: gréčtina)

Občan 24: „Určitě, je kromě elektronického oslovení občanů důležitá i veřejná kampaň, aby se zúčastnilo maximum zainteresovaných občanů.” (CZ) / „Určite je okrem elektronického oslovenia občanov dôležitá aj verejná kampaň, aby sa zúčastnilo maximum zainteresovaných občanov.” (SK)

Občan 25: „Enemmän tietoa näistä kyselyistä eri paikkoihin! Olisi esimerkiksi hyvä, jos nämä kyselyt ja Eu:n laajuiset kansalaisaloitteet olisivat nähtävissä samalla sivustolla, jossa Suomen kansalais- ja kuntalaisaloitteet ovat.” (FI) / „Viac informácií o týchto prieskumoch na rôznych miestach! Napríklad by bolo dobré, ak by boli tieto prieskumy – a celoeurópske občianske iniciatívy – viditeľné na tom istom webovom sídle ako fínske občianske a samosprávne iniciatívy.” (SK)

Občan 27: „… escaso entusiasmo e implicación de los Gobiernos en estos procesos.” (ES) / „Entuziazmus a zapojenie vlád do týchto procesov sú nízke.” (SK)

Občan 28: „De betrokkenheid met nationale parlementen is naar mijn idee te gering.“ (NL) / „Myslím si, že sa národné parlamenty zapájajú príliš málo.” (SK)

Občan 30: „Obige Dokumente lagen meist nur fremdsprachlich vor. Da solch bürokratische Sprache schon auf Deutsch oft sehr kompliziert ist, ist es dann völlig vorbei!” (DE) / „Vyššie uvedené dokumenty boli zväčša dostupné len v cudzích jazykoch. Takýto byrokratický jazyk je už zložitý aj v nemčine, takže takto sa nemôže začínať!” (SK)

Občan 31: „Limbajul greoi, jargonul administrativ, textele trebuie curăţate şi traduse în limbajul uzual al unei populaţii mediu educate.” (RO) / „Hutný jazyk a administratívny žargón: takéto dokumenty by mali byť jasnejšie a preložené v takom štýle, ktorému môžu porozumieť ľudia s bežným vzdelaním.” (SK)

Občan 32: „I en ny undersøgelse som jeg skal besvare bør spørgsmålene stilles på mit modersmål: dansk. Og formuleringen bør være lettere at forstå, da det ikke er alle som er uddannet på universitets niveau.” (DK) / „V novom prieskume, na ktorý mám odpovedať, by mali byť otázky v mojom rodnom jazyku: dánčine. Znenie by malo byť pochopiteľnejšie, pretože nie každý má vysokoškolské vzdelanie.” (SK)

Občan 34: „Certaines questions difficiles pour des citoyens qui ne sont pas spécialistes de la politique en question - accessibilité des questions pas toujours bonne.” (FR) / „Niektoré otázky boli ťažké pre neodborníkov v danej oblasti politiky – otázky nie sú vždy dostupné.” (SK)

Občan 35: „… As medidas necessitam ser ajustadas aos povos a que são dirigidas” (PT) / „… Opatrenia je potrebné prispôsobiť ľuďom, pre ktorých sú určené.” (SK)

Občan 36: „e-Dostopnost za mlade NAJBOLJNAJMANJ - izključenost starejših, ki niso digitalizirani.” (SL) / „Dostupné pre mladých ľudí, ale nie pre starších, ktorí horšie ovládajú technológie.” (SK)

Občan 38: „Empfand ich die Zielsetzung der Fragen nicht immer eindeutig, insofern war es extrem wichtig daß es zusätzliche Kommentarfelder gab, bei denen man die eigene Antwort ausführlicher erläutern konnte.” (DE) / „Zdalo sa mi, že účel otázok nebol vždy jasný, takže bolo veľmi dôležité mať priestor navyše na poznámky, kde bolo možné vysvetliť odpoveď podrobnejšie.” (SK)

Občan 39: „…möjligheten att lämna fria synpunkter och bifoga material” (SE) / „… možnosť slobodne vyjadriť poznámky a pripojiť materiál.” (SK)

Občan 41: „Une consultation particulière avec la forte participation de campagnes de réponses (living land et syndicats agricoles), la Commission européenne a peu communiqué sur les méthodes utilisées pour traiter ces données à part.” (FR) / „Pri jednej konkrétnej konzultácii s vysokou mierou účasti (živá krajina a poľnohospodárske odbory) Európska komisia poskytla veľmi málo informácií o metódach použitých na spracovanie týchto údajov oddelene.” (SK)

Občan 43: „On ne sait pas comment les résultats seront exploités: Comment sont analysées les réponses, quelle pondération leur donne t on? Comment les résultats sont ils ensuite utilisés pour construire des propositions politiques (si ils doivent servir à cela)?” (FR) / „Nevieme, ako budú výsledky použité: ako sa odpovede analyzujú, akú majú váhu? Ako sa výsledky následne použijú na vypracovanie legislatívnych návrhov (ak je to skutočne účel, na ktorý slúžia)?” (SK)

Občan 45: „La U E está mediatizada por lobbys empresariales. No busca el bienestar de la población.” (ES) / „EÚ je ovplyvňovaná korporátnou loby. Jej cieľom nie je dobro obyčajných ľudí.” (SK)

Občan 46: „Le fonctionnement actuel n'est pas du tout démocratique et les lobbys semblent faire la loi, pas les peuples, ce qui est absolument néfaste. La Commission non élue décide de tout, on peut se demander à quoi servent nos élus à part nous coûter très cher. Le social est le grand oublié, cette Union européenne n'est là que pour servir les intérêts des grands groupes et de la Finance au détriment des peuples.” (FR) / „Spôsob, ktorým EÚ v súčasnosti funguje, nie je vôbec demokratický a zdá sa, že lobistické skupiny majú väčšiu moc než ľudia, čo je zlé pre každého. Nevolená Komisia prijíma všetky rozhodnutia a otázka znie, na čo slúžia naši volení zástupcovia okrem toho, že nás stoja majetok. Sociálna politika je zanedbaná, pretože EÚ slúži len záujmom veľkých korporácií a bánk na úkor ľudí.” (SK)

Občan 47: „niewiem jaki wynik bo nic niewiadomo.” (PL) / „Neviem, aký je výsledok, neviem o tom nič.” (SK)

Občan 48: „Nem tapasztaltam, hogy a véleményeket összegezték volna. A konzultáció eredményéről semmit nem tudni.” (HU) / „Nedostávam zhrnutie názorov. Výsledok konzultácie nie je známy.” (SK)

Občan 49: „Ich hätte erwartet mal ein Update per email zu bekommen, wo ich Status und Ergebnisse denn verfolgen könnte.” (DE) / „Očakával by som, že dostanem e-mailom aktuálne informácie, aby som mohol sledovať stav a výsledky.” (SK)

Občan 51: „… l'absence d'infos, accompagnements, suites… données après la participation à l'enquête: pas de panels citoyens pour débattre de la pertinence de nos idées et propositions et surtout de pouvoir exposer et expliciter nos idées et propositions.” (FR) / „…Nedostatok informácií a následných informácií po účasti na prieskume: neboli žiadne verejné skupiny na prediskutovanie relevantnosti našich myšlienok a návrhov, alebo aby sme mohli predložiť a vysvetliť naše myšlienky a návrhy.” (SK)

Občan 52: „Non vi è stato un seguito comunicato direttamente. Occorre avere molto tempo per cercare sempre le notizie di proprio interesse. Sarebbe bello restare informati via mail dopo la partecipazione, eventualmente con un opzione per non esserlo più (opt-out).” (IT) / „Neboli žiadne následné informácie. Potrebujete veľa času na hľadanie správ, ktoré vás zaujímajú. Bolo by dobré byť informovaný e-mailom po účasti, s prípadnou možnosťou odhlásenia.” (IT)

Občan 53: „Nemám zpětnou vazbu k prováděnému šetření.” (CZ) / „Nemám spätnú väzbu k prebiehajúcemu prieskumu.” (SK)

Občan 56: „Comisia Europeană trebuie să fie echilibrată în abordarea problematicilor, încercând să afle de la cetăţeni şi îngrijorările sau criticile, nu numai o perspectivă pozitivă, optimistă, indusă de întrebările provenite de la CE.” (RO) / „Európska komisia musí byť vyvážená pri riešení záležitostí, snažiť sa získať od občanov nielen pozitívne, optimistické odpovede na jej otázky, ale aj obavy a kritiku.” (SK)

Občan 58: „Bisognerebbe inviare tramite e-mail gli inviti alla partecipazione alle consultazioni direttamente alle associazioni, organizzazioni e ai privati, e contemporaneamente attivare delle campagne sui media. Purtroppo mai come in questo momento la UE è sentita molto lontana dai cittadini italiani, bisogna rilanciare l'immagine della UE e delle sue istituzioni.” (IT) / „Pozvánky zúčastniť sa konzultácií by sa mali zasielať e-mailom priamo združeniam, organizáciám a jednotlivcom a súčasne by sa mali začať mediálne kampane. EÚ je teraz vnímaná vzdialenejšia od talianskych občanov než kedykoľvek predtým, je potrebné oživiť imidž EÚ a jej inštitúcií.” (SK)

Občan 59: „Saber qué hace la Comisión, qué acuerdos adopta, cómo afectan a sus ciudadanos, etc., etc., es una cuestión esencial y que, actualmente, queda muy alejada de la gente.” (ES) / „Vedieť, čo Komisia robí, aké dohody prijíma a ako ovplyvňujú občanov atď., je kľúčové a stále vzdialené pre väčšinu ľudí.” (SK)

Príloha V – Počet respondentov podľa krajiny ich bydliska*

Akronymy a skratky

GR: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR DIGIT: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre informatiku

GR EAC: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru

GR HOME: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti

GR MOVE: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre mobilitu a dopravu

GS: Generálny sekretariát Európskej komisie

IIA: úvodné posúdenie vplyvu

ISG: medziútvarová riadiaca skupina

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OOS: organizácie občianskej spoločnosti

SWD: pracovný dokument útvarov Komisie

VK: verejná konzultácia

Glosár

Hodnotenie: posúdenie založené na dôkazoch, v ktorom sa hodnotí, do akej miery bolo opatrenie účinné a efektívne, relevantné z hľadiska potrieb a jeho cieľov, vnútorne súdržné a v súlade s ostatnými opatreniami v rámci príslušnej politiky EÚ a do akej miery zabezpečilo pridanú hodnotu EÚ. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Kontrola vhodnosti: komplexné hodnotenie oblasti politiky, ktoré sa zvyčajne týka toho, ako niekoľko súvisiacich legislatívnych aktov prispelo (alebo neprispelo) k dosiahnutiu politických cieľov. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Konzultácia so zainteresovanými stranami: Konzultácia so zainteresovanými stranami je formálny proces, v rámci ktorého sa zhromažďujú informácie a názory občanov a zainteresovaných strán v súvislosti s novými iniciatívami alebo hodnoteniami/kontrolami vhodnosti a ktorý vychádza z konkrétnych otázok a/alebo podkladových konzultačných dokumentov alebo dokumentov Komisie, ktorými sa začína konzultačný proces alebo vypracovanie zelených kníh. Pri konzultáciách Komisia aktívne hľadá dôkazy (fakty, názory, stanoviská) ku konkrétnej otázke.

Konzultačná stratégia: Jeden alebo viac prístupov na zistenie názorov zainteresovaných strán na danú problematiku. Prostredníctvom stratégie sa určia zainteresované strany, ktorých sa týka iniciatíva pripravovaná Komisiou, a vymedzia sa vhodné metódy, nástroje a načasovanie konzultačných činností. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Lepšia právna regulácia: Navrhovanie politík a právnych predpisov tak, aby dosiahli svoje ciele pri minimálnych nákladoch. Lepšia právna regulácia neznamená reguláciu alebo dereguláciu. Je to spôsob, ako zabezpečiť, aby sa politické rozhodnutia prijímali otvorene a transparentne, boli podložené najlepšími dostupnými dôkazmi a opierali sa o komplexné zapojenie občanov a iných zainteresovaných strán. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Medziútvarová riadiaca skupina: medziútvarovú riadiacu skupinu tvoria ľudia z celého radu generálnych riaditeľstiev, ktorých pracovná oblasť sa zhoduje s predmetom hodnotenia alebo s ním súvisí, a zástupca z hodnotiaceho oddelenia generálneho riaditeľstva, ktoré vykonáva hodnotenie. Mala by sa zapájať do všetkých kľúčových aspektov hodnotenia, a to najmä od nastavenia (plán) cez vypracovanie pracovného dokumentu útvarov Komisie až po jeho zaradenie do konzultácií medzi útvarmi. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Plán: Nástroj na podloženie politického potvrdenia iniciatívy, ktorú Komisia pripravuje, a na informovanie zainteresovaných strán o plánovanej konzultácii, posúdení vplyvu, hodnoteniach, kontrole vhodnosti. V počiatočnej fáze ho zverejní generálny sekretariát na webovom sídle Komisie, aby pomohol zainteresovaným stranám včas sa pripraviť a účinne sa podieľať na procese tvorby politík. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Posúdenie vplyvu: Integrovaný proces posudzovania a porovnávania prínosu rôznych možností politiky určených na riešenie presne definovaného problému. Podporuje prijímanie rozhodnutí v rámci Komisie a po prijatí príslušnej iniciatívy kolégiom sa postupuje zákonodarcovi. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

REFIT: Komisia vytvorila Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti v roku 2012 s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ spĺňali svoj účel. Je to proces, v rámci ktorého sa existujúce právne predpisy a opatrenia analyzujú s cieľom zabezpečiť, aby sa prínosmi právnych predpisov EÚ vyrovnali aspoň náklady zainteresovaných strán, občanov a verejných orgánov a aby sa znížili regulačné náklady, ak je to možné bez ovplyvnenia cieľov politík sledovaných príslušnou iniciatívou. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Sieť TOR: TOR je voľne dostupný open-source softvér umožňujúci anonymnú komunikáciu. Názov je odvodený z akronymu pôvodného názvu softvérového projektu The Onion Router, teda cibuľový smerovač.

Úvodné posúdenie vplyvu: Počiatočné opísanie problému, jeho základné faktory, ciele politiky, možnosti politiky a hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy týchto možností politiky. Poskytuje komplexný základ pre zainteresované strany, aby mohli poskytnúť spätnú väzbu, informácie a názory. (Zdroj: Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu.)

Výbor pre kontrolu regulácie: Nezávislý orgán Komisie, ktorý poskytuje poradenstvo kolégiu. Zabezpečuje ústrednú kontrolu kvality a pomáha Komisii pri práci na posudzovaní vplyvu a hodnotení. Výbor skúma a vydáva stanoviská a odporúčania ku všetkým predbežným verziám posúdení vplyvu Komisie, k jej hlavným hodnoteniam a kontrolám vhodnosti platných právnych predpisov. (Zdroj: webové sídlo Europa.)

Zainteresovaná strana: Zainteresovaným subjektom je každý jednotlivý občan alebo subjekt, na ktorý má opatrenie EÚ vplyv, týka sa ho alebo je ním inak dotknutý.

Odpovede Komisie

Úvod

01

Konzultácia je súčasťou širšieho programu na zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti činností Únie.

Nie všetky konzultácie však pritiahnu rovnaký záujem. Skutočný záujem širších cieľových skupín sa výrazne mení podľa témy politík Konzultácia súvisiaca so smernicou o letnom čase pritiahla veľký počet odpovedí, ide však o extrém, z ktorého nemožno vyvodzovať závery.

Okrem toho výsledok verejnej konzultácie bol len jedným z viacerých prvkov, ktoré Komisia zvažovala pri rozhodovaní, či má svoj návrh predložiť.

02

Pozri odpoveď Komisie na bod 01.

09

Medzi participatívnym rozhodovaním a uplatňovaním verejných konzultácií v rámci systému tvorby politík EÚ je zásadný rozdiel. Verejné konzultácie sú iné ako referendum, plebiscity a širšie komunikačné činnosti.

Rozsah auditu a audítorský prístup

23

Komisia sa zaviazala k ochrane osobných údajov ako základného práva. Komisia v spolupráci s EDA implementovala alternatívne riešenie, ktoré zaručuje ochranu osobných údajov v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ.

Nájdené riešenie obmedzilo spracovanie osobných údajov respondentov vo verejných konzultáciách na nevyhnutné minimum a zamedzilo spracúvaniu údajov, o ktorom respondenti neboli informovaní. Okrem toho Komisia venovala značné zdroje na podporu tohto procesu a garantovanie možnosti uskutočnenia prieskumu vnímania.

Revidované vyhlásenie o ochrane súkromia bolo 20. júna 2019 vložené na portál „Vyjadrite svoj názor“. Respondenti verejných konzultácií sú vopred informovaní o možnosti prenosu ich osobných údajov do EDA v rámci jeho auditov. Tým sa ešte viac uľahčí uvedený prenos v budúcnosti.

Pozri odpoveď Komisie na bod 84.

Pripomienky

30

a) Verejné konzultácie sú prostriedkom na podporu konkrétnych iniciatív (či už ide o legislatívu alebo hodnotenia), a nie širších cieľov jednotlivých útvarov Komisie. Verejné konzultácie slúžia na účely transparentnosti a zodpovednosti a dopĺňajú širšiu spoluprácu Komisie so zainteresovanými stranami.

b) Verejné konzultácie sa uskutočňujú online, čo obmedzuje súvisiace náklady na minimum. Verejné konzultácie sa stali normou v procese prípravy legislatívnych a iných iniciatív. Ide o politické rozhodnutie na základe transparentnosti a zodpovednosti.

c) Interné hodnotenie kvality konzultačného procesu je stanovené v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu.

31

Pozri odpoveď Komisie na bod 30.

38

Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu by sa mali uplatňovať flexibilne a primeraným spôsobom tak, aby zohľadňovali okolnosti každej jednotlivej iniciatívy. V niektorých prípadoch je potrebné skrátiť a zjednodušiť určité procedurálne postupy a procesy. Vo všeobecnosti nasledovalo zverejnenie veľkej väčšiny verejných konzultácií 4 týždne po vypracovaní plánu/úvodného posúdenia vplyvu.

45

Komisia oznámila svoj úmysel uskutočniť verejnú konzultáciu v rámci svojich oficiálnych opatrení nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré bolo schválené 8. februára 2018. Verejná konzultácia bola len jedným z faktorov, ktoré Komisia zohľadnila vo svojom posúdení a rozhodnutí predložiť legislatívny návrh. Pri spustení konzultácie bolo na jej internetovej stránke⁸⁰ jasne vysvetlené, že cieľom konzultácie je preskúmať fungovanie súčasných opatrení EÚ týkajúcich sa úprav letného času a posúdiť, či by sa mali alebo nemali zmeniť.

Na internetovej stránke verejnej konzultácie boli uvedené príslušné vecné informácie o súčasnom režime, konzultácii Komisie a možných alternatívach politík. Internetová stránka Komisie obsahovala aj odkazy na webové stránky s existujúcimi štúdiami.

Komunikačné činnosti vykonávané Komisiou v záujme zabezpečenia získania príspevkov z viacerých štátov zdôrazňuje aj EDA v bode 56.

Na konzultáciu odpovedal rekordný počet účastníkov, pričom účastníci mali v čase odpovedania k dispozícii všetky náležité informácie. Preto neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že z hľadiska účasti a výsledku by na konzultáciu mohlo mať vplyv väčšie množstvo informácií poskytnutých v skoršom štádiu.

Pozri odpoveď Komisie na bod 70.

46

Ciele stanovené Komisiou pre jej verejné konzultácie sú v súlade so zamýšľaným účelom tohto nástroja. Zámerom verejnej konzultácie v trvaní 12 týždňov je poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám možnosť prispieť svojím názorom k procesu tvorby politík bez toho, aby ich príspevok bol obmedzený na konkrétny aspekt.

47

Verejná konzultácia je k dispozícii širokej verejnosti. Podľa súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu sa identifikácia zainteresovaných strán môže vykonať štruktúrovaným alebo neštruktúrovaným spôsobom. Metódy zvolené na identifikáciu zainteresovaných strán závisia od konkrétnych potrieb danej oblasti politík.

50

Pozri odpoveď Komisie na bod 46.

51

V roku 2018 zastúpenia Komisie vykonali približne 9 000 činností a podujatí v oblasti oslovovania, ktoré boli zacielené priamo na občanov. Tieto činnosti sú zvyčajne aktivitami všeobecnej povahy s cieľom priblížiť Európu občanom. V niektorých prípadoch sú však spojené s konkrétnou verejnou konzultáciou, ako to bolo najmä v prípade konzultácie o úprave letného času. Zastúpenia úzko spolupracujú s kanceláriami Európskeho parlamentu (EPLO), so štátnou správou na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a s ďalšími zainteresovanými stranami. K ich partnerom patria informačné centrá Europe Direct, ktoré zohrávajú významnú úlohu v diskusii s občanmi o budúcnosti EÚ, pretože im umožňujú lepšie pochopiť, ako EÚ ovplyvňuje ich životy, a pomáhajú im vytvárať európsku verejnú sféru.

54

Priemerný počet odpovedí na verejné konzultácie neustále rastie: zo 416 odpovedí v roku 2015 na 2 091 odpovedí v roku 2018 po očistení od odľahlých hodnôt.

56

Respondenti sami rozhodujú o svojej účasti na verejných konzultáciách. Počet odpovedí na verejné konzultácie závisí najmä od záujmu o danú tému. Nie sú priamo spojené s finančnými a ľudskými zdrojmi nasadenými na tento účel útvarmi Komisie.

61

Propagácia online konzultácií je súčasťou komunikačných aktivít zastúpení a informačných centier Europe Direct vždy, keď je konzultácia k dispozícii v danom jazyku krajiny.

63

Verejné konzultácie súvisiace s prioritnými iniciatívami pracovného programu Komisie (príloha I) treba prekladať do všetkých úradných jazykov EÚ. Všetky ostatné verejné konzultácie musia byť k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine. Ďalšie preklady treba zabezpečiť pre verejné konzultácie, ktoré spadajú do kategórie „široký verejný záujem“. Rovnaké kritériá, ktoré sa v rámci nástroja č. 6 usmernení pre lepšiu právnu reguláciu používajú na klasifikáciu iniciatív ako „hlavné“, by sa mohli uplatniť pri hodnotení, či iniciatívu možno označiť za „široký verejný záujem“. Ide o tieto kritériá: charakter predpokladaného aktu, obsah politiky, očakávané vplyvy, politický význam iniciatívy a jej predmet. Komisia sa však domnieva, že pri takomto posúdení je vždy potrebná určitá flexibilita. Komisia zachováva transparentný prístup, pokiaľ ide jazykový režim, ktorý sa má uplatňovať pri verejných konzultáciách.

65

Podľa usmernení pre lepšiu právnu reguláciu existuje v prípade jazykov možnosť výnimiek.

66

Medzi sprístupnením vo viacerých jazykoch a počtom prijatých odpovedí nebola preukázaná žiadna úzka súvislosť. Viacero konzultácií o technických právnych predpisoch alebo posúdeniach pritiahlo málo odpovedí napriek tomu, že boli preložené do všetkých jazykov.

70

Pokiaľ ide o verejnú konzultáciu o úprave letného času, informácie boli respondentom poskytnuté okrem iného aj na internetovej stránke verejnej konzultácie. Komisia napríklad vysvetlila, že pravidlá EÚ o úprave letného času nemajú vplyv na rozhodovanie členských štátov EÚ o štandardnom čase na ich území a opísala rôzne časové zóny v rámci členských štátov EÚ, ktoré platia v súčasnom režime.

Výsledok verejnej konzultácie bol len jedným z viacerých prvkov, ktoré Komisia zvažovala pri rozhodovaní, či má svoj návrh predložiť. Faktory, z ktorých vychádzal návrh Komisie, sú načrtnuté v jeho dôvodovej správe.

Pozri odpoveď Komisie na bod 45.

78

Komisia používa od roku 2018 jediné vyhlásenie o ochrane súkromia, ktoré sa vzťahuje na všetky verejné konzultácie a mechanizmy spätnej väzby zverejnené na portáli „Vyjadrite svoj názor“. Vo vyhlásení o ochrane súkromia je respondentom poskytnutá všeobecná kontaktná e-mailová adresa a na internetovej stránke konzultácie je uvedená špecifická e-mailová adresa.

80

Komisia uznáva, že kontroly týkajúce sa informácií a technológií sú pre internetové konzultácie dôležité, a neustále zlepšuje opatrenia na zmiernenie rizík súvisiacich s technológiami. Týmto smerom sa uberajú aj neustále zlepšované opatrenia v oblasti riadenia zraniteľností a monitorovanie bezpečnosti v súvislosti s prítomnosťou Komisie na internete, ako aj opatrenia uplatňované vo vzťahu k verejným konzultáciám prostredníctvom platformy „Vyjadrite svoj názor“.

81

Úloha médií a organizácií pri zvyšovaní informovanosti občianskej spoločnosti o verejných konzultáciách v kombinácii s prirodzenou tendenciou respondentov vyčkávať s poskytnutím spätnej väzby až do konca trvania konzultácie zvyčajne spôsobujú koncentráciu odpovedí na konci obdobia konzultácie.

Komisia opäť podotýka, že proces verejných konzultácií nie je reprezentatívnym štatistickým prieskumom, ale zhromažďovaním názorov v snahe zabezpečiť, aby bol vypočutý každý hlas. Vplyv, ktorý majú verejné konzultácie na tvorbu politík založených na dôkazoch, závisí viac od kvality príspevkov než od ich počtu.

82

Komisia neustále monitoruje, či jej prítomnosť na internete (vrátane platformy „Vyjadrite svoj názor“) nie je cieľom kybernetických útokov. Práca tímu CERT-EU (tím reakcie na núdzové počítačové situácie v inštitúciách EÚ) a generálneho riaditeľstva pre informatiku (internetová prítomnosť a bezpečnosť) sa zameriava na odhaľovanie kybernetických útokov a podozrivých aktivít zacielených na internetové stránky Európskej komisie. Predmetom osobitnej pozornosti sú situácie typu Denial of Service (odmietnutie služby) ako prvý indikatívny signál o potenciálnom kybernetickom útoku, ako aj prostriedky na prístup k internetovým službám (sieť TOR). Mechanizmy zavedené 24. júla 2018 v rámci procesu verejných konzultácií prostredníctvom platformy „Vyjadrite svoj názor“ (štandardne používaná autentifikácia prostredníctvom služby EULogin v kombinácii s programom Captcha) sa zameriavajú na odrádzanie webových robotov. Takéto preventívne opatrenia dopĺňa analytika, ktorá umožňuje odhaľovať zvláštne situácie a správanie (napr. kampane).

83

Spolu so spustením verejných konzultácií prostredníctvom portálu „Vyjadrite svoj názor“ Komisia zaviedla súbor služieb na analýzu príspevkov poskytnutých zainteresovanými stranami na účely zistenia zvláštnych alebo podozrivých príspevkov. Účasť toho istého respondenta, ktorý používa rôzne e-maily, sa nedá jednoducho zistiť. Kontrolovanie IP adresy s cieľom potvrdiť duplicity nemusí byť jednoznačné. Poskytovatelia internetových služieb môžu priradiť tú istú IP adresu rôznym používateľom v inom čase, resp. IP adresa môže byť IP adresou smerovača (routera) spoločnosti, čo znamená, že všetci používatelia z takejto spoločnosti/organizácie budú mať rovnakú IP adresu. Na druhej strane sa jednotlivé osoby môžu dostať jednoduchým spôsobom k viac než jednej IP adrese.

Komisia vykonala predbežné čistenie dát z verejnej konzultácie týkajúcej sa smernice o letnom čase prostredníctvom špecializovaného nástroja (DORIS), ktorý sa vo všeobecnosti používa na verejné konzultácie Komisie s cieľom odstrániť duplicitné odpovede tých istých respondentov na základe e-mailovej adresy respondenta. Komisia takisto použila mechanizmus Captcha na zablokovanie automatizovaného vkladania umelých údajov⁸¹.

84

Komisia sa zaviazala k ochrane osobných údajov ako základného práva. Generálne riaditeľstvo pre informatiku vykonalo technické posúdenie 5 000 IP adries tak, ako to požadoval EDA, a odoslalo mu anonymizované výsledky na posúdenie. Informácie o duplicitných IP adresách by sa prípadne mohli agregovať s cieľom poskytnúť zhrnutie o výskyte duplicít (ktoré bude podliehať posúdeniu vplyvu na ochranu údajov); tieto informácie by sa mohli použiť v kombinácii s analytikou o výsledku konzultácie s cieľom zdôrazniť osobitné správanie vo vzťahu ku konkrétnej konzultácii.

Pozri odpoveď Komisie na bod 23.

85

Prístup k verejným konzultáciám prostredníctvom internetových stránok Komisie podlieha opatreniam v oblasti internetovej bezpečnosti zavedeným tímom CERT-EU (tím reakcie na núdzové počítačové situácie v inštitúciách EÚ) a generálnym riaditeľstvom pre informatiku (internetová prítomnosť a bezpečnosť). Medzi tieto opatrenia patrí okrem iného aj monitorovanie prístupov z podozrivých sietí (napr. TOR) a analýza geolokalizácie IP adries, pri ktorých bolo zistené podozrivé správanie. Prístup k týmto informáciám podlieha bezpečnostným predpisom a procesom.

86

Pri verejných konzultáciách prostredníctvom platformy „Vyjadrite svoj názor“ sa na portáli pre lepšiu právnu reguláciu od 24. júla 2018 štandardne používa autentifikácia prostredníctvom služby EULogin, ktorej súčasťou je aj mechanizmus Captcha. Captcha je bežné opatrenie, ktoré je zamerané proti botom. Mechanizmy Captcha môže odrádzať od účasti na verejných konzultáciách, a preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou pred zneužitím a jednoduchosťou prístupu.

V priebehu konzultácie o úprave letného času bol spočiatku použitý program Google Captcha, no neskôr bol nahradený štandardným programom Captcha pre EULogin z dôvodu obáv súvisiacich s ochranou údajov vzhľadom na používanie osobných údajov.

Európska komisia pracuje na programe EUCaptcha s cieľom riešiť obavy súvisiace s ochranu údajov a zároveň zabezpečiť súlad so smernicou o prístupnosti (usmernenia pre prístupnosť obsahu webových stránok – pravidlá WCAG).

Spoločná odpoveď Komisie na body 88 a 89.

Komisia transparentne uvádzala v celej svojej komunikácii a správach, že výsledok verejnej konzultácie bol jedným z niekoľkých faktorov, z ktorých jej návrh vychádzal.

V súvislosti s verejnou konzultáciou o úprave letného času Komisia otvorene prezentovala odpovede a spôsob ich členenia podľa kategórií respondentov a jednotlivých členských štátov.

Pozri odpoveď Komisie na body 45 a 70.

92

Register transparentnosti odhaľuje, aké záujmy sa sledujú, kto ich sleduje a s akou úrovňou zdrojov. Týmto spôsobom nástroj umožňuje verejnú kontrolu a dáva občanom možnosť sledovať aktivity a možný vplyv predstaviteľov záujmových skupín.

Registrované organizácie sú automaticky informované o konzultáciách a plánoch v oblastiach, ktoré uviedli.

98

Pokiaľ ide o VK-3 „Modernizácia a zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky”, vecné zhrnutie bolo uverejnené jeden deň po skončení verejnej konzultácie a okrem toho Komisia zverejnila v júli 2017 rozšírené zhrnutie odpovedí v rámci verejnej konzultácie, ku ktorému sa konala veľká verejná konferencia.

102

V usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu sa stanovuje, že prijatá správa sprevádza iniciatívu už počas konzultácií medzi útvarmi až do jej prijatia a zverejňuje sa spolu s iniciatívou.

103

Od roku 2017 nie je preklad súhrnnej správy povinnou požiadavkou. Zverejnenie súhrnnej správy vo všetkých jazykoch konzultácie je len vecou dodržiavania osvedčených postupov, ak konzultácia súvisí s iniciatívou uvedenou v prílohe 1 pracovného programu Komisie.

105

Súhrnné správy sa vypracúvajú až po skončení všetkých konzultačných aktivít. Preto môžu len ďalej objasniť, že verejná konzultácia nie je reprezentatívna.

109

Komisia sa zaviazala k plnej transparentnosti voči respondentom v rámci verejných konzultácií a mechanizmov spätnej väzby. Ich príspevky sa zverejňujú na príslušných webových sídlach. Odporúča sa vecné zhrnutie. Súhrnná správa pripojená k správe o posúdení vplyvu alebo k hodnotiacemu pracovnému dokumentu útvarov Komisie ponúka dôkladnú analýzu všetkých konzultačných činností vykonaných v rámci procesu tvorby politík. Poskytovanie individuálnej spätnej väzby respondentom v rámci verejných konzultácií by predstavovalo výraznú záťaž pre ľudské a finančné zdroje Komisie.

110

Príspevok Komisie k neformálnemu stretnutiu lídrov EÚ-27 v Sibiu načrtáva päť odporúčaní Komisie pre Komunikáciu EÚ v službách občanov a demokracie, najmä „spoločne zodpovedné členské štáty EÚ, všetky úrovne verejnej správy, ako aj inštitúcie EÚ“ pri komunikovaní o Európe, ako aj potreba intenzívnejšieho spájania sa s občanmi o politikách a problémoch EÚ.

Ľudia jasnejšie pochopia, aký majú pre nich politiky význam, keď sa bude ku komunikácii pristupovať jednotne, a nie izolovane o každej politike a programe zvlášť. Toto je cieľom inštitucionálnej komunikačnej stratégie Komisie – informovať občanov o hodnotách a činnostiach EÚ, o problémoch aj príležitostiach a o spôsoboch, ako k nim spoločne pristupovať.

Závery a odporúčania

111

Verejné konzultácie sú prostriedkom na podporu konkrétnych iniciatív (či už ide o legislatívu alebo hodnotenia), a nie širších cieľov jednotlivých útvarov Komisie. Verejné konzultácie slúžia na účely transparentnosti a zodpovednosti a dopĺňajú širšiu spoluprácu Komisie so zainteresovanými stranami.

Výsledky verejných konzultácií slúžia ako vstup pre rozhodovanie a sú v plnej miere zohľadnené v súhrnnej správe. Tento dokument obsahuje prehľad výsledkov konzultačných činností. Okrem toho sa výsledky verejných konzultácií používajú v rámci hodnotení a správ o posúdení vplyvu.

Odporúčanie 1 – Rámec Komisie

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Verejné konzultácie sú len jedným z prostriedkov, ktoré Komisia používa na podporu prípravy konkrétnych politických iniciatív (či už ide o legislatívu alebo hodnotenia), pričom samy osebe netvoria samostatnú činnosť, ktorá by sa mala hodnotiť a o ktorej by sa mala vypracovať správa. Musia sa vždy posudzovať v kontexte konkrétnych návrhov, na ktoré sa vzťahujú. Verejné konzultácie slúžia na účely transparentnosti a zodpovednosti a používajú sa ako vstup v rámci tvorby politík. Verejné konzultácie dopĺňajú širšiu spoluprácu Komisie so zainteresovanými stranami.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Interné hodnotenie kvality konzultačného procesu je stanovené v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu.

113

Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu by sa mali uplatňovať flexibilne a primeraným spôsobom tak, aby zohľadňovali okolnosti každej jednotlivej iniciatívy. V niektorých prípadoch je potrebné skrátiť a zjednodušiť určité procedurálne postupy a procesy. Ciele stanovené Komisiou pre jej verejné konzultácie sú v súlade so zamýšľaným účelom tohto nástroja. V júli 2018 Komisia zlepšila portál „Vyjadrite svoj názor“ uvedením časovej osi, ktorá informuje zainteresované strany o rôznych príležitostiach zúčastniť sa na tvorbe politík a legislatívy. Informácie sa poskytujú už od začiatku prípravy príslušných iniciatív so zobrazením krátkych názvov a zhrnutí vo všetkých jazykoch EÚ.

Odporúčanie 2 – Konzultačná stratégia

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Výber činností v oblasti oslovovania vrátane ich vykonávania sa uskutočňuje v súlade so zásadou proporcionality z hľadiska finančných a ľudských zdrojov. Komisia už pripravuje konzultačné stratégie vymedzujúce konzultačné činnosti, ktoré sa budú vykonávať, a je plne odhodlaná zintenzívniť spoluprácu s miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi. Okrem toho sa v odporúčaní Komisie určenom hlavám štátov a predsedom vlád na neformálnom samite v Sibiu požaduje zvýšiť zapojenie a spoluprácu s občanmi, pokiaľ ide o európske politiky.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Komisia už v plánoch a úvodných posúdeniach vplyvu spomína osobitný účel verejných konzultácií, ich zamýšľané použitie a úradné jazyky EÚ, do ktorých budú preložené dotazníky.

114

Komisia bude naďalej sústreďovať dostupné činnosti v oblasti oslovovania na portáli „Vyjadrite svoj názor“, ktorý je najlepším spôsobom na zvyšovanie informovanosti o príležitostiach pre občanov, aby vyjadrili svoj názor v procese tvorby politík. Napriek tomu by však v rámci činností v oblasti oslovovania, ktoré súvisia s konkrétnymi iniciatívami, bolo potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi potrebnými zdrojmi a realistickou možnosťou pritiahnuť pozornosť občanov. Komisia sa už zaviazala k výraznejšej spolupráci so zainteresovanými stranami a k zvýšeniu dosahu, najmä pokiaľ ide o národné, miestne a regionálne orgány (ako sa uvádza v oznámení o zásadách subsidiarity a proporcionality, ktoré bolo zverejnené v októbri 2018).

Neexistuje žiadna príčinná súvislosť, ktorá by podporovala tvrdenie EDA, že v prípade konzultácií s najnižším počtom odpovedí sa nepoužili rôzne komunikačné kanály.

Odporúčanie 3 – Dosah

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Komisia sa zaviazala k zintenzívneniu svojich činností v oblasti oslovovania; predovšetkým je pripravená na výraznejšie zapojenie národných, miestnych a regionálnych orgánov (ako sa uvádza v oznámení o zásadách subsidiarity a proporcionality, ktoré bolo zverejnené v októbri 2018). Toto úsilie si však vyžaduje značné zdroje a medzi zainteresovanými stranami môže spôsobiť únavu z konzultácií. Činnosti v oblasti oslovovania sa budú musieť prispôsobiť významu iniciatívy a zdrojom, ktoré z toho vyplývajú.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Kancelárie zastúpení Komisie v členských štátoch už poskytujú občanom a zainteresovaným stranám služby v oblasti oslovovania a komunikácie tým, že riadia informačné sete a vysvetľujú politiky EÚ v miestnom kontexte. Činnosti v oblasti oslovovania sa však vždy budú musieť prispôsobiť významu iniciatívy a zdrojom, ktoré z toho vyplývajú.

Okrem toho Komisia už udržiava úzke vzťahy sa dvomi poradnými výbormi v kontexte medziinštitucionálneho prostredia.

115

Verejné konzultácie súvisiace s prioritnými iniciatívami pracovného programu Komisie (príloha I) treba prekladať do všetkých úradných jazykov EÚ. Všetky ostatné verejné konzultácie musia byť k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine. Ďalšie preklady treba zabezpečiť pre verejné konzultácie, ktoré spadajú do kategórie „široký verejný záujem“. Rovnaké kritériá, ktoré sa v rámci nástroja č. 6 usmernení pre lepšiu právnu reguláciu používajú na klasifikáciu iniciatív ako „hlavné“, by sa mohli uplatniť pri hodnotení, či iniciatívu možno označiť za „široký verejný záujem“. Ide o tieto kritériá: charakter predpokladaného aktu, obsah politiky, očakávané vplyvy, politický význam iniciatívy a jej predmet. Komisia sa však domnieva, že pri takomto posúdení je vždy potrebná určitá flexibilita. Komisia zachováva transparentný prístup, pokiaľ ide jazykový režim, ktorý sa má uplatňovať pri verejných konzultáciách.

Komisia zastáva názor, že medzi sprístupnením vo viacerých jazykoch a počtom prijatých odpovedí nebola preukázaná žiadna súvislosť.

Odporúčanie 4 – Opatrenia týkajúce sa jazyka a dotazníky

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Verejné konzultácie súvisiace s prioritnými iniciatívami pracovného programu Komisie (príloha I) treba prekladať do všetkých úradných jazykov EÚ. Všetky ostatné verejné konzultácie musia byť k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine. Ďalšie preklady treba zabezpečiť pre verejné konzultácie, ktoré spadajú do kategórie „široký verejný záujem“. Rovnaké kritériá, ktoré sa v rámci nástroja č. 6 usmernení pre lepšiu právnu reguláciu používajú na klasifikáciu iniciatív ako „hlavné“, by sa mohli uplatniť pri hodnotení, či iniciatívu možno označiť za „široký verejný záujem“. Ide o tieto kritériá: charakter predpokladaného aktu, obsah politiky, očakávané vplyvy, politický význam iniciatívy a jej predmet. Komisia sa však domnieva, že pri takomto posúdení je vždy potrebná určitá flexibilita. Komisia zachováva transparentný prístup, pokiaľ ide jazykový režim, ktorý sa má uplatňovať pri verejných konzultáciách.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie čiastočne akceptuje.

Komisia už prekladá dotazníky verejných konzultácií o hlavných iniciatívach a internetové stránky s verejnými konzultáciami do všetkých jazykov EÚ. Prekladom kľúčových konzultačných dokumentov týkajúcich sa všetkých prioritných iniciatív a iniciatív širokého verejného záujmu do všetkých úradných jazykov by sa vytvoril značný tlak na zdroje Komisie, nedodržala by sa zásada hospodárnosti a ešte viac by sa oneskoril proces tvorby politík. Ak to bude primerané alebo relevantné, Komisia by mohla zvážiť preklad ďalších sprievodných dokumentov.

Tretia zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Komisia už v súčasnosti odporúča zahrnutie špecializovaného súboru otázok pre vybrané zainteresované strany ako najlepší postup.

117

Komisia berie na vedomie, že kontroly týkajúce sa informácií a technológií sú pre internetové konzultácie dôležité, a neustále zlepšuje opatrenia na zmiernenie rizík súvisiacich s technológiami. Týmto smerom sa uberajú aj neustále zlepšované opatrenia v oblasti riadenia zraniteľností a monitorovanie bezpečnosti v súvislosti s prítomnosťou Komisie na internete, ako aj opatrenia uplatňované vo vzťahu k verejným konzultáciám prostredníctvom platformy „Vyjadrite svoj názor“.

Komisia sa zaviazala k ochrane osobných údajov ako základného práva.

Odporúčanie 5 – Spracovanie a ochrana údajov

Komisia si uvedomuje dôležitosť ochrany procesu verejných konzultácií pred manipuláciou s výsledkami a uplatňuje vysoké štandardy spracovania a ochrany údajov v tejto oblasti.

Prvá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Komisia bude systematicky vykonávať kontroly príspevkov do verejných konzultácií s cieľom nahlasovať zvláštne situácie a správanie (odhaľovanie kybernetických útokov, duplicity v IP adresách, detekcia kampaní) pomocou opatrení v oblasti internetovej bezpečnosti a analytiky spojenej s konzultáciami. Zvláštne situácie a správanie budú označené vo vecnom zhrnutí týkajúcom sa konzultácie. Komisia zaviedla systém na podporu vysokých štandardov spracovania a ochrany údajov.

Od 24. júla 2018 sa od respondentov verejných konzultácií zverejnených na portáli „Vyjadrite svoj názor“ vyžaduje autentifikačný mechanizmus (EU login).

Autentifikačný mechanizmus Komisie, ako aj program Captcha, sú dôležitými opatreniami na ochranu konzultácií pred manipuláciou. Technologický pokrok však vytvára príležitosti na obchádzanie týchto opatrení.

Komisia zdôrazňuje dôležitosť zachovania rovnováhy medzi vysokými štandardmi bezpečnosti a jednoduchosťou účasti na konzultáciách.

Druhá zarážka: Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Európska komisia zaviedla analytiku spojenú s konzultáciami prostredníctvom portálu „Vyjadrite svoj názor“, ktorá pokrýva okrem iného aj detekciu kampaní, zoskupenie podľa národnosti, identifikovaných kategórií a položiek v rámci obmedzení technických informácií, ktoré sú dostupné a možno ich využiť na tento účel, a to v súlade s ochranou osobných údajov a bezpečnostnými opatreniami. Tieto opatrenia sa neustále aktualizujú s cieľom využiť výhody spojené s technologickým pokrokom a návrhom dotazníkov prispôsobených zamýšľanému účelu.

118

Komisia zdôrazňuje, že v zmysle usmernení pre lepšiu právnu reguláciu nie je vecné zhrnutie povinnou požiadavkou.

Odporúčanie 6 – Spätná väzba respondentom

Komisia toto odporúčanie akceptuje.

Komisia už odporúča zverejnenie vecných informácií (vecné zhrnutia, príspevky do konzultácií) o odpovediach prijatých od zainteresovaných strán v záujme zabezpečenia transparentnosti. Zverejňujú sa aj súhrnné správy, ktoré sumarizujú výsledky všetkých konzultačných činností týkajúcich sa konkrétnej iniciatívy.

Okrem toho Komisia skúma technické riešenia na zlepšenie transparentnosti v súvislosti s výsledkom verejných konzultácií v kontexte ďalšieho vývoja portálu „Vyjadrite svoj názor“. Spätná väzba bude účastníkom poskytnutá na webovom sídle Komisie.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen EDA Lazaros S. Lazarou. Audit viedla členka EDA Annemie Turtelboom, podporu jej poskytol vedúci kabinetu Dennis Wernerus a asistentky kabinetu Diane Tinnemans a Carmen Schnell; hlavná manažérka Margit Spindelegger; vedúci úlohy Rogelio Abarquero Grossi; hlavný audítor Michael Spang; audítori Bernadett Soos-Petek, Attia Horvay-Kovacs, Anzela Poliulianaite a Vesna Ogriz. Borja Cruselles De Muller, stážista. Jazykovú podporu poskytol Mark Smith. IT podporu poskytli Emanuele Fossati a Zsolt Varga. Podporu týkajúcu sa štatistických údajov poskytli Paul Haschka a Bogomil Kovachev. Podporu kvality poskytli Elisa Gómez, Horst Fischer, Jesús Nieto Muñoz a Ivo Koppelmaa. Funkciu sekretariátu zabezpečovali Valérie Tempez-Erasmi a Manuela Magliocca.

Zľava doprava: Jesús Nieto Muñoz, Zsolt Varga, Rogelio Abarquero Grossi, Carmen Schnell, Annemie Turtelboom, Manuela Magliocca, Margit Spindelegger, Dennis Wernerus, Anzela Poliulianaite.

Koncové poznámky

¹ S. 6 prejavu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie 2018. 12. september 2018.

² V článku 11 Zmluvy o Európskej únii o participatívnej demokracii: 3. Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie.

³ COM(2001) 428 final.

⁴ COM(2002) 704 final.

⁵ COM(2001) 726 final a COM(2002) 278 final.

⁶ SWD(2017) 350 final: Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, s. 69. https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/better-regulation-guidelines.pdf

⁷ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, s. 4.

⁸ SWD(2015) 111 final.

⁹ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, SWD(2017) 350 final: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/better-regulation-guidelines.pdf

¹⁰ Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov. SWD(2017) 675 final.

¹¹ Webové sídlo „Podieľajte sa na tvorbe právnych predpisov“: https://ec.europa.eu/info/law/contribute-law-making_sk

¹² https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say_sk

¹³ OECD (2018), OECD Regulatory Policy Outlook 2018, OECD Publishing, Paríž, s. 48.

¹⁴ OECD (2018), OECD Regulatory Policy Outlook 2018, OECD Publishing, Paríž, s. 55.

¹⁵ Dialógy s občanmi sú verejné diskusie s európskymi komisármi a inými osobami s rozhodovacími právomocami v EÚ, ako sú poslanci Európskeho parlamentu a národní, regionálni a miestni politici. https://ec.europa.eu/info/events/citizens-dialogues_sk

¹⁶ Pozri príručku s názvom „Citizens’ Participation Using Sortition“, Bertelsmann Stiftung, október 2018.

¹⁷ OECD (2018), OECD Regulatory Policy Outlook 2018, OECD Publishing, Paríž, s. 55.

¹⁸ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 69 (2015, s. 64).

¹⁹ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 79 (2015, s. 76).

²⁰ https://ec.europa.eu/eusurvey/?language=sk

²¹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 395 (2015, s. 317): konferencie, verejné vypočutia a podujatia; prieskumy Eurobarometra; skupiny odborníkov; skupinové diskusie; rozhovory; verejné konzultácie; konzultácie zamerané na MSP, panely MSP; workshopy, stretnutia a semináre.

²² Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 396 (2015, s. 319. Silné stránky otvorenej verejnej online konzultácie: oslovuje širokú škálu a veľký počet zainteresovaných strán).

²³ COM(2019) 178, s. 15.

²⁴ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 424 (2015, s. 319).

²⁵ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 423 (2015, s. 319).

²⁶ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 71 (2015, s. 66).

²⁷ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 73 (2015, s. 69).

²⁸ COM(2019) 178, s. 5.

²⁹ https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/Strategy.aspx

³⁰ Preskúmané verejné konzultácie sú označené VK (pozri odkazy od VK-1 po VK-26).

³¹ GR pre komunikáciu, GR pre informatiku, GR pre komunikačné siete, obsah a technológie; Európsky parlament; Európsky výbor regiónov; európsky ombudsman; výbor pre kontrolu regulácie (v rámci Komisie).

³² Estónsko a Nemecko.

³³ V rámčekoch uvádzame preklad výberu názorov občanov, ktoré sme získali do jazyka našej správy. Pôvodná verzia všetkých pripomienok je k dispozícii v prílohe IV.

³⁴ http://www.oecd.org/gov/46560128.pdf

³⁵ https://www.oecd.org/governance/regulatory-policy/49990817.pdf

³⁶ Článok 287 ods. 3 ZFEÚ: „Ostatné orgány Únie, všetky orgány alebo úrady alebo agentúry spravujúce príjmy alebo výdavky v mene Únie, všetky právnické alebo fyzické osoby platené z rozpočtu […] predkladajú Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie nevyhnutné na vykonanie jeho úlohy.“

³⁷ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 70 (2015, s. 65).

³⁸ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 70 a 71 (2015, s. 65 a 66).

³⁹ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 88 (2015, s. 85).

⁴⁰ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 91 (2015, s. 91) a súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 38.

⁴¹ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 91 (2015, s. 91).

⁴² Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 37.

⁴³ Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 7 a s. 67.

⁴⁴ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 37, 38 a 438 (2015, s. 264, 280 a 305).

⁴⁵ Plány a úvodné posúdenia vplyvu boli prvýkrát zverejnené na portáli Vyjadrite svoj názor v roku 2017.

⁴⁶ Okrem toho sa uskutočnila veľká kampaň, ktorá priniesla 260 000 odpovedí.

⁴⁷ COM(2019) 178, s. 12.

⁴⁸ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 380 (2015, s. 303).

⁴⁹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 379 (2015, s. 61 a s. 301).

⁵⁰ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 385 (2015, s. 313).

⁵¹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 391 (2015, s. 7).

⁵² Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 391 a s. 394 (2015, s. 59 a s. 280).

⁵³ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 7 a s. 376 (2015, s. 7).

⁵⁴ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 399 a s. 400.

⁵⁵ Informačné centrá v každej krajine EÚ: https://europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk

⁵⁶ COM(2017) 651 final.

⁵⁷ COM(2019) 178, s. 16.

⁵⁸ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2015, s. 314.

⁵⁹ Dostupnosť verejných konzultácií začatých Komisiou v rôznych jazykových verziách (Language coverage of public consultations launched by the Commission), 28. apríl 2017.

⁶⁰ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 397.

⁶¹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 397 a s. 398.

⁶² Jeden uvedený v prílohe I a dva v hlavnom texte.

⁶³ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 402.

⁶⁴ Komisárka Bulcová 31. augusta 2018 uviedla: „Našu verejnú konzultáciu využili milióny Európanov, aby vyjadrili svoj názor. Odkaz je jasný: 84 % opýtaných si už nepraje, aby sa čas menil. My teraz v súlade s tým budeme konať a vypracujeme legislatívny návrh pre Európsky parlament a Radu, aby spoločne rozhodli.“ (http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-5302_sk.htm).

⁶⁵ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 400 (2015, s. 315 a s. 318).

⁶⁶ Súbor nástrojov Komisie 2017, s. 411 (2015, s. 321).

⁶⁷ Systém TOR (cibuľové smerovanie) je webový prehliadač určený na anonymné prehliadanie webu a ochranu pred analýzou aktivity.

⁶⁸ COM(2018) 406 final, s. 3.

⁶⁹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 424 (2015, s. 319).

⁷⁰ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu 2017, s. 423 (2015, s. 319).

⁷¹ http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-5302_sk.htm

⁷² Súbor nástrojov Komisie, s. 417 a s. 419 (2015, s. 333).

⁷³ Súbor nástrojov Komisie, s. 412 (2015, s. 314).

⁷⁴ Súbor nástrojov Komisie, s. 424 (2015, s. 314).

⁷⁵ Usmernenia Komisie 2017, s. 84 (2015, s. 81).

⁷⁶ Usmernenia Komisie 2017, s. 87 (2015, s. 84).

⁷⁷ Usmernenia Komisie 2015, s. 84.

⁷⁸ SWD(2018) 406 final, Methodological considerations, s. 2: „Na rozdiel od prieskumov nie sú verejné konzultácie štatisticky reprezentatívne. Internetové verejné konzultácie sú tiež ovplyvnené samovýberom respondentov, pretože sa prikláňajú k názorom tých, ktorí sa rozhodnú odpovedať na konzultácie, oproti tým, ktorí nereagujú. Tieto prvky treba mať pri interpretácii výsledkov na pamäti.“

⁷⁹ Súbor nástrojov Komisie 2017, s. 436 (2015, s. 239 a s. 242).

⁸⁰ https://ec.europa.eu/info/consultations/2018-summertime-arrangements_en

⁸¹ Ďalšie kontroly a čistenie dát vykonal nezávislý dodávateľ, ako sa zdôrazňuje v dodatku A-A.2 záverečnej správy (https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/uverejnenie/64e670c5-fcf9-11e8-a96d-01aa75ed71a1).

Časový harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu (MPA) / začiatok auditu	10. 4. 2018
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	6. 6. 2019
Prijatie konečnej správy po námietkovom konaní	16. 7. 2019
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	29. 8. 2019

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

PDF	ISBN 978-92-847-3423-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/2589	QJ-AB-19-012-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-3395-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/510662	QJ-AB-19-012-SK-Q

© Európska únia, 2019

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://publications.europa.eu/sk publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.