Emisie skleníkových plynov v EÚ:
vykazujú sa dobre, ale sú potrebné lepšie informácie o zníženiach v budúcnosti

Zhrnutie

I

EÚ je ako zmluvná strana Kjótskeho protokolu (1997) a Parížskej dohody (2015) odhodlaná podieľať sa na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov. V súlade s týmito dohodami si stanovila za cieľ znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, o 40 % do roku 2030 a o 80 až 95 % do roku 2050. Na to, aby mohla Komisia posúdiť napredovanie plnenia týchto cieľov, potrebuje odhady minulých a budúcich emisií, ako aj odhady účinkov politík a opatrení zameraných na znižovanie emisií. V situačnej správe o opatreniach EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy z roku 2017 sme súpisy emisií skleníkových plynov označili za potenciálne rizikovú oblasť, v ktorej sa audity vykonávali len v obmedzenej miere.

II

Náš audit bol zameraný na snahy Komisie, ktorej pomáha Európska environmentálna agentúra (EEA), zabezpečiť kvalitu súpisu skleníkových plynov EÚ a informácií o budúcom znižovaní emisií. Zistili sme, že údaje o emisiách EÚ sa vykazujú primerane, no Komisia potrebuje lepšie informácie o znižovaní emisií skleníkových plynov v budúcnosti.

III

Komisia poskytuje v súlade s medzinárodnými požiadavkami sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) správy o skleníkových plynoch a Európskemu parlamentu a Rade dodatočné údaje. Na zaistenie kvality týchto údajov sa v nariadení o mechanizme monitorovania a vo vykonávacích predpisoch k nemu vymedzuje systém EÚ pre preskúmavanie súpisov skleníkových plynov členských štátov. Pri audite sme zistili, že Komisia za pomoci EEA uspokojivo overuje vykazované emisie a že súpisy skleníkových plynov EÚ sa postupne zlepšujú. Avšak v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) nevykonávajú overovatelia rovnaké typy kontrol ako v ostatných sektoroch. Tento sektor je obzvlášť relevantný, a to nielen z hľadiska cieľov na rok 2030, ale aj preto, že údaje o LULUCF sa vyznačujú vysokou štatistickou neistotou.

IV

V nariadení o mechanizme monitorovania sa tiež stanovuje systém EÚ na preskúmanie údajov o prognózach členských štátov. Komisia a sekretariát UNFCCC pri svojom preskúmaní v roku 2017 zistili menej problémov ako v roku 2015, čo poukazuje na zlepšujúce sa národné prognózy. Komisia však neposúdila riziko významných odchýlok od referenčného scenára EÚ.

V

Na dosiahnutie zníženia emisií EÚ stanovila ciele, ktoré zahŕňajú väčšinu vykazovaných údajov. Prvé ciele EÚ pre sektor LULUCF sú stanovené na rok 2030, zatiaľ čo cieľ dohodnutý na medzinárodnej úrovni pre medzinárodnú lodnú dopravu je stanovený na rok 2050. Medzinárodná letecká doprava je už zahrnutá v cieľoch EÚ na rok 2020.

VI

Zistili sme, že dlhodobé sektorové plány zahŕňajú takmer 70 % vykazovaných emisií. Takéto konkrétne plány sú zásadne dôležité pre udržateľný rozvoj príslušných sektorov. Pre niektoré kľúčové sektory ako poľnohospodárstvo a LULUCF však konkrétne plány nie sú stanovené. To má vplyv na krátkodobé sektorové politiky a opatrenia.

VII

Účelom politík a opatrení na zmiernenie je znížiť budúce emisie. Komisia a EEA zaviedli kontroly kvality informácií vykazovaných členskými štátmi v súvislosti s ich politikami a opatreniami na zmiernenie. Komisia však nevykázala odhady vplyvu niektorých politík a opatrení EÚ na emisie.

VIII

Na základe týchto zistení predkladáme Komisii odporúčania zamerané na zlepšenie:

1. jej postupu preskúmavania sektoru LULUCF;
2. rámca pre budúce znižovanie emisií.

Úvod

Medzinárodný kontext

01

Skleníkové plyny pohlcujú a uvoľňujú teplo (infračervené žiarenie zo slnka) v atmosfére. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) je orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy. Odhaduje, že emisie skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti doteraz spôsobili zvýšenie celosvetových teplôt o 1,0 °C oproti úrovniam pred industrializáciou. Následkom je okrem iného zvýšenie hladiny morí a extrémnejšie poveternostné javy.

02

V roku 1992 podpísali štáty sveta Rámcový dohovor Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorého cieľom je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov „na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu (vyvolanému ľudskou činnosťou) zásahu do klimatického systému“. Ďalším krokom bol Kjótsky protokol z roku 1997, ktorým sa zaviedli opatrenia a záväzné ciele znižovania emisií pre rozvinuté krajiny, ktoré ho podpísali. V rámci Kjótskeho protokolu sa rozvinuté krajiny tiež zaviazali vypracovať politiky a opatrenia, ktoré by udržateľným spôsobom podporovali plnenie cieľov znižovania emisií stanovených v protokole. Sekretariát UNFCCC monitoruje plnenie dohovoru a Kjótskeho protokolu a podáva o tom správy.

03

Parížsku dohodu (2015) podpísalo 197 krajín. Cieľom dohody je obmedziť zvyšovanie globálnej priemernej teploty „výrazne pod hodnotu“ 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a podporovať úsilie o „ešte ďalšie“ obmedzenie zvyšovania globálnej priemernej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. V Parížskej dohode sa pre signatárov nestanovujú záväzné ciele znižovania emisií. Namiesto toho sa v nej zavádzajú vnútroštátne stanovené príspevky k celkovému cieľu obmedziť zvýšenie globálnej teploty. Tieto príspevky zahŕňajú jednak zníženie emisií, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, a to pri zdroji, ako aj odstraňovanie (tzv. záchyt CO₂) skleníkových plynov.

04

Pre snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov, a teda aj o obmedzenie globálneho otepľovania, sú dôležité presné informácie o úrovniach emisií, trendoch a o politikách a opatreniach na ich zlepšenie. To si vyžaduje spoľahlivý rámec pre monitorovanie a vykazovanie emisií skleníkových plynov, ako aj spoľahlivé informácie o predpokladaných zmenách v emisiách v dôsledku súčasných a plánovaných politík a opatrení.

05

V Kjótskom protokole i v Parížskej dohode boli takéto rámce stanovené. Rámec z Kjótskeho protokolu platí až do vykázania emisií za rok 2020 (v roku 2022). Rámec z Parížskej dohody sa po prvýkrát použije na vykázanie emisií za rok 2021 (údaje budú uverejnené v roku 2023). Tieto rámce zahŕňajú postupy na zabezpečenie kvality (t. j. preskúmanie údajov sekretariátom UNFCCC a jeho tímami expertov) a dopĺňajú ich usmernenia sekretariátu UNFCCC a Medzivládneho panelu pre zmenu klímy.

Európsky kontext

06

Členské štáty EÚ tvoria 6,9 % svetovej populácie a pripadá na nich 21,8 % svetového hrubého domáceho produktu¹. V roku 2017 vyprodukovali približne 8,4 % celosvetových emisií skleníkových plynov².

07

EÚ sa dohodla, že do roku 2020 zníži svoje emisie skleníkových plynov o 20 %, do roku 2030 o 40 % a do roku 2050 o 80 % až 95 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990³. V ilustrácii 1 je zobrazený doterajší trend emisií a odhadovaný vývoj do roku 2050. Do roku 2017 EÚ znížila svoje emisie o 21,7 %⁴ oproti úrovniam z roku 1990. Tento klesajúci trend bol zaznamenaný v súvislosti s väčšinou skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol (pozri ilustráciu A v prílohe).

08

Na dosiahnutie týchto znížení a splnenie medzinárodných pravidiel sa EÚ a jej členské štáty zaviazali každoročne vykazovať svoje konečné emisie skleníkových plynov sekretariátu UNFCCC. Robia to vo forme tzv. súpisov skleníkových plynov (pozri rámček 1). Európska environmentálna agentúra uverejňuje priebežné súpisy EÚ za daný rok zvyčajne v októbri nasledujúceho roku (N + 1) a konečné súpisy o šesť mesiacov neskôr, v máji roku N + 2⁵.

09

V súlade s Kjótskym protokolom a dohovorom UNFCCC predkladá EÚ a členské štáty sekretariátu UNFCCC aj tieto informácie:

1. prognózy budúcich emisií spolu s informáciami o tom, ako boli tieto prognózy stanovené (napr. modelovacie nástroje a faktory, ktoré ich ovplyvňujú);
2. informácie o politikách a opatreniach na zmiernenie, ktoré podporujú udržateľné znižovanie emisií, vrátane rozsahu takýchto opatrení, ich vzťahu k politikám EÚ, predbežné a prípadne aj následné informácie o ich vplyve a informácie o tom, ako národné politiky a opatrenia prispievajú k plneniu dlhodobých národných stratégií nízkouhlíkového rozvoja.

10

Prognózy sa používajú na odhad budúceho pokroku pri znižovaní emisií a naznačujú, či budú politiky a opatrenia na zmiernenie účinné. V ilustrácii 2 je vysvetlená súvislosť medzi cieľmi, prognózami a politikami a opatreniami. V prognózach sú zohľadnené nielen výsledky politík a opatrení na zmiernenie, ale aj širší súbor predpokladov a parametrov, ktoré v ilustrácii nie sú zobrazené.

11

S cieľom splniť svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií a monitorovania a vykazovania do roku 2020 prijala EÚ tieto konkrétne právne predpisy, ktoré sú pre členské štáty záväzné:

1. nariadenie o mechanizme monitorovania⁶ a jeho vykonávacie predpisy⁷, v ktorom sa stanovuje všeobecný rámec pre započítavanie a vykazovanie skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti, prognózy, stratégie nízkohouhlíkového rozvoja a politiky a opatrenia na zmiernenie;
2. systém obchodovania s emisnými kvótami⁸, v ktorom sa stanovuje rámec a ciele znižovania emisií z veľkých energetických a priemyselných zariadení⁹, ako aj konkrétny strop a rámec monitorovania a vykazovania emisií z leteckej dopravy v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru;
3. rozhodnutie o spoločnom úsilí¹⁰, v ktorom sa pre každý členský štát stanovujú záväzné ročné ciele znižovania emisií v sektoroch energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a odpadového hospodárstva pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami ani iné osobitné právne predpisy (uvedené v písm. d));
4. osobitné právne predpisy o monitorovaní, vykazovaní a započítavaní emisií oxidu uhličitého a jeho odstraňovania v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)¹¹ a emisií z medzinárodnej námornej dopravy (lode prichádzajúce do prístavov v Európskom hospodárskom priestore)¹².

12

V reakcii na Parížsku dohodu a ciele EÚ týkajúce sa znižovania emisií po roku 2020 EÚ aktualizovala svoj legislatívny rámec takto:

1. v roku 2018 prijala nový rámec pre započítavanie a vykazovanie antropogénnych skleníkových plynov, prognózy emisií, stratégie nízkouhlíkového rozvoja a politiky a opatrenia na zmiernenie, ktorý sa má začať uplatňovať v roku 2021 (nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy¹³);
2. upravila systém obchodovania s emisnými kvótami a prijala nové právne predpisy upravujúce národné ciele znižovania emisií za každý rok do roku 2030 (nové nariadenie o spoločnom úsilí¹⁴);
3. prijala nové pravidlá pre monitorovanie, vykazovanie a započítavanie emisií a odstraňovania oxidu uhličitého v sektore LULUCF¹⁵;
4. v roku 2019 Komisia prijala návrh na revíziu systému EÚ na monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií CO₂ z námornej dopravy, aby ho zosúladila s celosvetovým systémom zberu údajov o spotrebe lodného paliva zavedeným Medzinárodnou námornou organizáciou.

13

Právne predpisy EÚ poskytujú rámec na zabezpečenie kvality údajov o emisiách v minulosti a prognózach, ako aj informácií o politikách a opatreniach. V ilustrácii 3 je znázornené, ako sa údaje zbierajú, overujú a vykazujú. Uprostred sú uvedené povinnosti Komisie a Európskej environmentálnej agentúry (EEA) v súvislosti so zabezpečením kvality odhadov členských štátov, s vypracovaním súhrnných údajov EÚ a predložením týchto informácií sekretariátu UNFCCC. Komisia plánuje znižovanie emisií EÚ aj tým, že navrhuje primerané stratégie a politiky a opatrenia založené na analýze scenárov.

14

EEA poskytuje podporu Európskej komisii (Generálnemu riaditeľstvu pre oblasť klímy – GR CLIMA) pri zabezpečovaní kvality súhrnného súpisu a prognóz EÚ¹⁶. Tieto súpisy a prognózy sú založené na informáciách predložených členskými štátmi. EEA a Komisiu pri tejto práci podporujú ďalší experti (napríklad Spoločné výskumné centrum (JRC) a Európske tematické centrum pre znečistenie ovzdušia a zmiernenie zmeny klímy). V tejto správe túto prácu označujeme ako „preskúmanie Komisie“, keďže konečnú zodpovednosť za kvalitu týchto údajov nesie Komisia.

15

Eurostat uverejňuje samostatný dátový súbor o emisiách vyprodukovaných spotrebou v EÚ (tzv. uhlíková stopa). Tento dátový súbor je odvodený z národných účtov emisií do ovzdušia¹⁷, ktoré zase vychádzajú zo súpisov skleníkových plynov.

Rozsah auditu a audítorský prístup

16

Náš audit sa týkal koncepcie a fungovania rámca EÚ pre vykazovanie a zabezpečenie kvality údajov vykazovaných od roku 2015 v súlade s Kjótskym protokolom a nariadením EÚ o mechanizme monitorovania.

17

Tento audit sme vykonali preto, lebo vo svojej situačnej správe o opatreniach EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy z roku 2017 sme súpisy emisií skleníkových plynov označili za potenciálne rizikovú oblasť, v ktorej sa audity doteraz vykonávali len v obmedzenej miere. Naše závery a odporúčania by mali byť užitočným príspevkom k zlepšeniu postupu, v rámci ktorého Komisia preskúmava údaje o emisiách skleníkových plynov, a rámca pre budúce znižovanie emisií.

18

Naša hlavná audítorská otázka znela:

19

S cieľom poskytnúť odpoveď na hlavnú audítorskú otázku sme:

1. posúdili kontroly kvality súpisu skleníkových plynov EÚ;
2. preskúmali dodatočné informácie o plánovanom znižovaní emisií skleníkových plynov v EÚ (prognózy a referenčný scenár EÚ, dlhodobé stratégie, vyčíslenie účinkov politík a opatrení EÚ).

Informácie a odhady vypracované orgánmi členských štátov sme priamo nekontrolovali.

20

Na vzorke šiestich členských štátov sme skontrolovali fungovanie postupu EÚ na zabezpečenie kvality súpisov, prognóz, politík a opatrení zavedených v súlade s nariadením o mechanizme monitorovania a jeho vykonávacími predpismi. Hlavnými kritériami pri výbere boli ročné emisie v roku 2016 a počet odporúčaní predložených skupinami expertov UNFCCC v ročných preskúmaniach súpisov členských štátov za roky 2015 až 2017. Členskými štátmi vo vzorke boli Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko. V roku 2016 vyprodukovali 56 % emisií EÚ.

21

Audítorské dôkazy sme zozbierali a analyzovali prostredníctvom:

1. preskúmania dokumentov Komisie o kontrole a zabezpečovaní kvality (príručky, kontrolné zoznamy, databázy zistení a odporúčaní, správy o preskúmaní), ktoré zodpovedali ročným preskúmaniam súpisov členských štátov a súhrnného súpisu EÚ za roky 2015 až 2018 a dvojročným preskúmaniam národných prognóz, politík a opatrení;
2. preskúmania príslušnej dokumentácie (podporné štúdie, posúdenia a hodnotenia vplyvu a dokumentácia k zabezpečovaniu kvality) k referenčným scenárom EÚ (prognózy) za roky 2013 a 2016 (ktoré boli základom pre stanovenie zmierňujúcich politík a opatrení EÚ na splnenie cieľov EÚ na roky 2020 a 2030) a k politikám a opatreniam EÚ predloženým sekretariátu UNFCCC počas kontrolovaného obdobia (t. j. v roku 2015 a 2017);
3. rozhovorov so zamestnancami GR CLIMA, JRC, EEA a Eurostatu s cieľom získať informácie o správe údajov EÚ týkajúcich sa emisií, prognóz, politík a opatrení a analyzovaním týchto informácií;
4. analýzy odpovedí na dotazník, ktorý sme zaslali šiestim členským štátom v našej vzorke, s cieľom získať dodatočné informácie o kvalite a zlepšení súpisov skleníkových plynov, prognóz, politík a opatrení členských štátov;
5. rozhovorov so zástupcami zainteresovaných subjektov¹⁸ a troch členských štátov, ktoré sme vybrali na základe osvedčených postupov, ktoré uviedli vo svojich odpovediach v dotazníku (Česko, Francúzsko a Poľsko). Snažili sme sa získať informácie o preskúmaniach Komisie týkajúcich sa súpisov členských štátov a súhrnného súpisu EÚ, politík a opatrení a o využívaní infraštruktúr a modelovacích nástrojov na monitorovanie skleníkových plynov a ich prúdenia na mieste a pomocou družíc.

Pripomienky

Komisia kontroluje a vykazuje údaje o emisiách z EÚ náležite

22

Posúdili sme, do akej miery zodpovedá rozsah údajov o emisiách vykazovaných Úniou medzinárodným požiadavkám. Takisto sme analyzovali priebeh a výsledky preskúmania, pri ktorom sa posudzuje kvalita súpisov EÚ a členských štátov a hodnotí, či sa súpis EÚ postupom času zlepšil.

Správy EÚ spĺňajú a presahujú medzinárodné požiadavky

23

V Kjótskom protokole sa od EÚ a každého z jej členských štátov požaduje, aby do roku 2020 znížili o 20 % svoje emisie siedmich hlavných skleníkových plynov: oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O), neúplne fluórované uhľovodíky (HFC), úplne fluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF₆) a fluorid dusitý (NF₃). Všetky plyny a dohody sú uvedené v ilustrácii C a ilustrácii D prílohy. V usmerneniach IPCC sa stanovujú metódy odhadu emisií a odstraňovania týchto plynov pochádzajúcich zo zdrojov a záchytov, ktoré sa podľa Kjótskeho protokolu musia zohľadniť: energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo, LULUCF a odpady. Zistili sme, že EÚ a členské štáty tieto požiadavky plnia.

24

Súpisy EÚ a členských štátov musia zahŕňať aj plyny, zdroje a záchyty, na ktoré sa nevzťahujú záväzky znižovania emisií uvedené v Kjótskom protokole, no ktoré spadajú pod pravidlá vykazovania podľa UNFCCC. Tieto plyny, zdroje a záchyty sa vykazujú ako tzv. doplňujúce položky. Týkajú sa emisií z medzinárodnej lodnej dopravy, medzinárodnej leteckej dopravy a biomasy na použitie v energetike. Súhrnný súpis EÚ obsahuje údaje o emisiách v súvislosti so všetkými týmito doplňujúcimi položkami v súlade s pravidlami vykazovania UNFCCC.

25

V nariadení o mechanizme monitorovania EÚ (pozri bod 11) sa stanovujú pravidlá vykazovania, ktoré presahujú rámec vymedzený v medzinárodných dohodách. V nariadení sa od Komisie vyžaduje, aby podávala správy o emisiách sadzí (tzv. čierneho uhlíka)¹⁹ a o vplyvoch civilného letectva na klímu, ktoré nesúvisia s CO₂²⁰. Komisia uverejňuje súhrn EÚ o sadziach (tzv. čiernom uhlíku), ktorý vychádza z údajov poskytnutých členskými štátmi. Komisia ďalej vykazuje aj vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO₂²¹. Podľa Európskej environmentálnej správy o leteckej doprave z roku 2019 vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO₂, presahujú vplyvy CO₂. Vedecké údaje, ktoré sú v súčasnosti o týchto vplyvoch k dispozícii, však nepostačujú na ich presné vyčíslenie²².

26

Komisia vypracúva aj údaje o emisiách vyprodukovaných pri spotrebe tovarov a služieb v EÚ (vrátane dovozu, ale bez vývozu). Tieto informácie, nazývané uhlíková stopa, dopĺňajú poznatky o ekonomických faktoroch poháňajúcich vypúšťanie emisií do vzduchu, a najmä vplyvu EÚ na celosvetové emisie. Môžu stimulovať nové prístupy pri tvorbe politík a prispieť k vymedzeniu ukazovateľov udržateľnej výroby a spotreby²³.

27

Eurostat odhaduje uhlíkovú stopu EÚ na 7,2 tony CO₂ na osobu (2017). Výpočet uhlíkovej stopy je však zložitý²⁴.

Preskúmanie Komisie a EEA týkajúce sa kvality vykazovaných emisií je uspokojivé

28

Komisia a EEA sa pri svojom preskúmaní kvality súpisov skleníkových plynov členských štátov zameriavajú na tie kategórie emisií, ktorých nadhodnotenie alebo podhodnotenie by mohlo mať významný vplyv na súpisy členských štátov a súhrnný súpis EÚ. Proces preskúmania sa sústreďuje na kritériá kvality vymedzené v usmerneniach UNFCCC: transparentnosť, úplnosť, jednotnosť, porovnateľnosť a presnosť. Toto preskúmanie dopĺňa kontrola prijatia následných opatrení na základe predchádzajúcich odporúčaní Komisie a skupiny expertov UNFCCC. Sekretariát UNFCCC tiež preskúmava odhady predkladané členskými štátmi a Komisiou (pozri ilustráciu 3).

29

Proces preskúmania pozostáva z automatizovaných a manuálnych kontrol. Automatizovanými kontrolami sa zisťujú chýbajúce údaje a prípadné nezrovnalosti v súvislosti s emisiami, emisnými faktormi a trendmi. Overujúci experti vykonávajú manuálne kontroly, pri ktorých posudzujú, či zistenia automatizovaných kontrol predstavujú skutočný problém alebo nie a či sú údaje a metódy hodnoverné, t. j. či nevedú k nadhodnoteniu alebo podhodnoteniu emisií. Overovatelia pracujú v tímoch a zistenia jedného overovateľa vždy potvrdzuje druhý overovateľ.

30

V prvej fáze procesu preskúmania overovatelia kontrolujú odhady za všetky sektory súpisov skleníkových plynov: energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo, LULUCF a odpady. Overovatelia výsledky kontrol zdokumentujú a svoje pripomienky oznamujú členským štátom. V druhej fáze overovatelia kontrolujú záležitosti týkajúce sa súladu s predpismi, ktoré neboli vyriešené v prvej fáze a ktoré by mali významný vplyv na konečný odhad emisií a môžu predložiť odporúčania na zlepšenie súpisov. Overovatelia Komisie však nedokomentujú dobre svoje kontroly prijatia následných opatrení na základe predchádzajúcich odporúčaní Komisie a prácu v súvislosti s menej závažnými záležitosťami zistenými prostredníctvom automatizovaných kontrol. Takisto sme zistili, že následná kontrola zo strany Komisie týkajúca sa nevyriešených problémov zistených pri preskúmaniach sekretariátu UNFCCC vychádzala z neúplných informácií vykázaných členskými štátmi. V roku 2018 sme z dokumentácie v súvislosti s členskými štátmi v našej vzorke zistili, že overovatelia Komisie vykonali následnú kontrolu 11 problémov identifikovaných v správach z preskúmania sekretariátu UNFCCC z roku 2016. Overovatelia sekretariátu UNFCCC však pri svojich preskúmaniach z roku 2016 identifikovali 64 pretrvávajúcich problémov.

31

Cieľ EÚ na rok 2020 sa na sektor LULUCF (pozri rámček 2) nevzťahuje. Hoci sektor LULUCF je súčasťou prvého kroku preskúmania, Komisia v súčasnosti nepredkladá odporúčania a nevykonáva následné kontroly prijatia opatrení k väčšine odporúčaní sekretariátu UNFCCC adresovaných členským štátom. Z údajov o LULUCF uvedených v súhrnnom súpise EÚ vyplýva, že tento sektor v súčasnosti odstraňuje z atmosféry viac CO₂ ako do nej vypúšťa (v roku 2017 odstránil 5,54 % emisií EÚ; pozri ilustráciu 6). Sektor LULUCF sa preto považuje za sektor, ktorý vykazuje čistý záchyt CO₂. Údaje o LULUCF sa však vyznačujú pomerne vysokou štatistickou neistotou²⁵. Po nedávnom prijatí nariadenia o LULUCF č. 841/2018, ktorým bol tento sektor zahrnutý do cieľa na rok 2030, Komisia plánuje vykonať úplné preskúmanie sektora, počnúc emisiami za rok 2021, ktoré budú vykázané v roku 2023.

32

V nariadení o mechanizme monitorovania EÚ a jeho vykonávacom nariadení²⁶ sa vyžaduje, aby sa overoval súlad súpisov s údajmi z iných zdrojov, ako sú údaje vykazované podľa právnych predpisov o ETS, energetickej štatistike, znečistení ovzdušia a fluórovaných plynoch. Overovatelia Komisie kontrolujú súlad súpisov s požadovanými údajmi a na overenie primeranosti odhadov používajú aj ďalšie metódy²⁷.

33

Satelitné údaje spolu s údajmi z monitorovania na mieste majú potenciál skvalitniť údaje o činnostiach, overiť vykázané údaje a poskytnúť dodatočné informácie o emisiách a ich odstraňovaní za sektory, v ktorých sú odhady spravidla menej isté (pozri rámček 3).

34

Jeden členský štát (Spojené kráľovstvo) využíva družicové údaje na overenie údajov o sektore LULUCF, a to konkrétne o zmenách týkajúcich sa lesných plôch. Za pomoci údajov z monitorovania na mieste okrem toho overil odhady emisií niektorých plynov v národnom súpise. Tieto overovania viedli k lepšiemu odhadu emisií metánu a niektorých neúplne fluórovaných uhľovodíkov, ktoré boli v súpisoch nadhodnotené, a emisií oxidu dusného, ktorý bol podhodnotený. Komisia v súčasnosti nevyužíva satelitné údaje na overovanie odhadov emisií či údajov o sektore LULUCF.

Súpis skleníkových plynov v EÚ sa časom zlepšil

35

Keď overovatelia Komisie pri kontrolách zistia, že odhady členských štátov týkajúce sa emisií skleníkových plynov nezodpovedajú požiadavkám vykazovania alebo že emisie boli potenciálne nadhodnotené alebo podhodnotené, vypracujú pripomienky.

36

Členské štáty na tieto pripomienky buď odpovedajú v priebehu preskúmania alebo svoje odhady upravia. Ak členské štáty vo svojich odpovediach problémy, na ktoré upozornili overovatelia, neriešia, overovatelia navrhnú technické opravy odhadov (upravené údaje, ktoré nahradia pôvodné odhady) alebo odporučia, čo treba v budúcnosti zlepšiť.

37

Pokiaľ ide o našu vzorku členských štátov, väčšina pripomienok vznesených počas preskúmania Komisie bola vyriešená v priebehu preskúmania a v roku 2018 nemuseli členské štáty svoje odhady opravovať.

38

S metodikou na výpočet emisií skleníkových plynov (pozri rámček 1) sa neoddeliteľne spája určitá miera neistoty. Členské štáty informovali, že na odhady svojich najvýznamnejších zdrojov emisií vo väčšej miere využívajú presnejšie metodiky (tzv. metodiky vyššej úrovne). Celkovo sa miera neistoty v súvislosti so súhrnným súpisom EÚ znížila zo 6,2 % v roku 2016 na 5,8 % v roku 2018. Sekretariát UNFCCC tiež zaznamenal pokrok Komisie pri zavádzaní odporúčaní v súvislosti so súpisom EÚ, ktoré boli uvedené v jeho predchádzajúcich správach o preskúmaní.

39

Komisia (GR CLIMA) a EEA prijali rôzne opatrenia na zvýšenie kvality súpisov členských štátov:

1. organizovanie pravidelných zasadnutí pracovnej skupiny a seminárov na budovanie kapacít s inými generálnymi riaditeľstvami Komisie a členskými štátmi, ktoré mali za cieľ podporovať postup preskúmavania a pomôcť členským štátom zlepšiť svoje údaje;
2. organizovanie niekoľkých návštev v členských štátoch, ktoré prejavili záujem o budovanie kapacít²⁸;
3. vypracovanie usmerňovacích dokumentov a podpora šírenia poznatkov o konkrétnych metodických otázkach;
4. vytvorenie systému na preskúmavanie a zlepšovanie súhrnného súpisu EÚ za pomoci expertov z členských štátov a iných odborníkov.

40

Šesť členských štátov, v ktorých sme vykonali zisťovanie, v dotazníku odpovedalo, že snahy Komisie o podporu výmeny poznatkov a jej pokyny boli užitočné a preskúmanie zo strany EÚ a súvisiace usmernenie prispeli k zlepšeniu ich súpisov. Poukázali tiež na oblasti, ku ktorým je podľa nich potrebné ďalšie usmernenie (pozri rámček 4).

EÚ potrebuje lepšie informácie o znižovaní emisií skleníkových plynov v budúcnosti

41

Preskúmali sme priebeh a výsledky postupu preskúmania, pri ktorom Komisia posudzuje kvalitu prognóz EÚ a členských štátov týkajúcich sa budúcich emisií skleníkových plynov. Ďalej sme posudzovali, do akej miery sú vykazované údaje o emisiách zahrnuté v cieľoch na rok 2020 a 2030 za EÚ ako celok. A preskúmali sme tiež prácu Komisie v súvislosti so stratégiami, s politikami a opatreniami EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií.

Komisia a EEA členským štátom pomáhajú zlepšovať kvalitu ich prognóz

42

Prognózy sú dôležitou súčasťou posudzovania pokroku a cyklu tvorby politiky. Môžu poukazovať na potrebu ďalších zmierňujúcich politík a opatrení na to, aby sa dosiahol plánovaný cieľ zníženia emisií (pozri bod 10). Členské štáty a EÚ svoje prognózy vypracúvajú pomocou modelovacích nástrojov a vychádzajú pri tom z predpokladov a parametrov, ktoré zahŕňajú okrem iného aj účinky všetkých ich politík a opatrení týkajúcich sa emisií (napr. aj politík v súvislosti s rozvojom infraštruktúry a dopravy).

43

Komisia za pomoci EEA preskúma a sčíta prognózy členských štátov a dospeje tak k súhrnným prognózam EÚ. Skontrolovali sme koncepciu a fungovanie tohto systému na preskúmanie kvality, aby sme sa uistili, že prognózy zodpovedajú medzinárodným požiadavkám a že sa časom zlepšujú.

44

Preskúmanie Komisie týkajúce sa národných prognóz šiestich členských štátov v našej vzorke bolo v súlade so všetkými zásadami kvality stanovenými v usmerneniach UNFCCC. Overovatelia vo všeobecnosti o týchto kritériách informovali jasne a svoje zistenia oznámili členským štátom transparentným spôsobom a zohľadnili pri tom zistenia z predchádzajúcich preskúmaní Komisie.

45

Z výsledkov preskúmania Komisie v súvislosti so šiestimi členskými štátmi v našej vzorke vyplynulo, že v roku 2017 mal všeobecnú opravu chyby uskutočniť len jeden členský štát, zatiaľ čo v roku 2015 ich bolo päť. Kontroly Komisie boli dôkladnejšie v roku 2017 ako v roku 2015 a počet zistení vyplývajúcich z preskúmania za to isté obdobie mierne klesol (pozri ilustráciu 4). Sekretariát UNFCCC vyjadril vo svojom preskúmaní národných správ a dvojročných správ v roku 2017 k prognózam členských štátov menší počet odporúčaní ako v roku 2015, čo naznačuje, že prognózy sa zlepšili.

46

Päť zo šiestich členských štátov vo svojej odpovedi na náš dotazník uviedlo, že usmernenie a pomoc Komisie a Európskej environmentálnej agentúry (pozri rámček 5) podľa ich názoru prispeli k zlepšeniu národných prognóz.

Komisia neposúdila riziko významných odchýlok od referenčného scenára EÚ

47

Prognózy EÚ sú súhrnom prognóz členských štátov (vypracovaných na základe ich vlastných predpokladov). Komisia okrem toho vypracúva samostatné prognózy založené na jej vlastných predpokladoch²⁹ a týkajúce sa vývoja energetických a dopravných systémov EÚ a ich vplyvu na emisie skleníkových plynov. Tieto prognózy zahŕňajú osobitné časti o trendoch emisií v iných oblastiach ako energetika a o interakcii rôznych politík v týchto sektoroch. Prognózy Komisie tvoria referenčný scenár EÚ. Komisia na základe referenčného scenára EÚ a cieľov pre zníženie emisií skleníkových plynov zvažuje potrebu dodatočných zmierňujúcich politík a opatrení EÚ.

48

Komisia vypracúva referenčný scenár EÚ³⁰ pre budúcnosť vychádzajúc z predpokladu, že súčasné politiky a opatrenia na zmiernenie sa zrealizujú v plnej miere a že sa dosiahne zníženie emisií navrhnuté v týchto opatreniach. Z informácií, ktoré Komisia predložila sekretariátu UNFCCC, vyplýva, že súhrnné prognózy členských štátov na obdobie po roku 2023 vykazujú nižšie zníženia emisií ako referenčný scenár Komisie z roku 2016 na to isté obdobie (pozri ilustráciu 5).

49

EÚ sa na súčasných cieľoch zníženia emisií do roku 2020 dohodla v roku 2007 a cieľ dosiahla v roku 2014. Ako sme už informovali³¹, ciele na rok 2030 a 2050 nebudú dosiahnuté bez značného dodatočného úsilia (pozri tiež ilustráciu 1).

50

Ak sa súhrnné prognózy EÚ v období po roku 2023 stanú skutočnosťou, politiky a opatrenia EÚ na zmiernenie musia byť prísnejšie ako tie, ktoré sú v súčasnosti navrhnuté na základe referenčného scenára. Sekretariát UNFCCC odporúča, aby sa pri prognózach vypracúvala analýza citlivosti³². Komisia vykonáva takéto analýzy pri vypracúvaní nových politík. Neposúdila však riziko významných odchýlok od referenčného scenára EÚ.

Ciele EÚ na rok 2020 týkajúce sa emisií sa vzťahujú na väčšinu sektorov, za ktoré sú k dispozícii údaje

51

EÚ stanovila ciele, na základe ktorých monitoruje znižovanie emisií (pozri bod 07). V ilustrácii 6 sú zobrazené údaje vykázané Úniou v jej súpise a rozdelené do dvoch skupín: emisie zahrnuté do cieľov EÚ na rok 2020 a emisie, ktoré nie sú súčasťou týchto cieľov.

52

Ciele EÚ na rok 2020 sú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu a vzťahujú sa na väčšinu kľúčových vykazovaných sektorov: energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpady. Ciele EÚ okrem toho zahŕňajú medzinárodnú leteckú dopravu (všetky odchádzajúce lety), ktorá je podľa pravidiel vykazovania UNFCCC doplňujúcou položkou a nevzťahujú sa na ňu záväzky podľa Kjótskeho protokolu. Emisie tohto sektoru predstavovali v roku 2017 3,55 % emisií EÚ. EÚ zahrnula tento sektor do celkových cieľov zníženia emisií. Tieto emisie sú významné, pretože podľa predpovedí Medzinárodnej organizácie civilného letectva sa môžu do roku 2040 celosvetovo zvýšiť o 300 % oproti úrovni v roku 2005³³.

53

EÚ má pravidlá na monitorovanie a vykazovanie emisií z lodnej dopravy, ktoré majú doplniť údaje v súpisoch (pozri bod 11 d)). Medzinárodná lodná doprava v súčasnosti nie je zahrnutá do cieľov znižovania emisií EÚ, no Komisia spolupracovala s Medzinárodnou námornou organizáciou, agentúrou EÚ zodpovednou za regulovanie lodnej dopravy, ktorá prijala medzinárodný záväzok znížiť emisie aspoň o 50 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku 2008. Členské štáty EÚ musia ako členovia Medzinárodnej námornej organizácie tento záväzok plniť.

54

V roku 2011³⁴ Komisia navrhla znížiť emisie produkované týmto sektorom do roku 2050. V roku 2018 začali lode prichádzajúce do prístavov v Európskom hospodárskom priestore³⁵ monitorovať a vykazovať svoje emisie, pre medzinárodnú lodnú dopravu však neexistujú žiadne priebežné ciele EÚ ani opatrenia na zníženie emisií. Emisie z medzinárodnej lodnej dopravy, ktorá je v pravidlách vykazovania UNFCCC vymedzená ako doplňujúca položka, predstavovali v roku 2017 3,25 % emisií EÚ. Sú dôležité, pretože emisie z lodí prichádzajúcich do prístavov EÚ tvoria významný podiel celosvetových emisií z lodnej dopravy³⁶. Medzinárodná námorná organizácia odhaduje, že celosvetové emisie z lodnej dopravy môžu do roku 2050 vzrásť o 50 % až 250 %³⁷.

55

Ciele EÚ na rok 2020 nezahŕňali žiadne záväzky za sektor LULUCF. V cieľoch na rok 2030³⁸ EÚ zaviedla požiadavku, aby sa emisie členských štátov z tohto sektoru v porovnaní s východiskovou hodnotou nezvýšili (tzv. pravidlo nulového deficitu). Ak členský štát zvýšenie emisií vykáže, tieto emisie by sa mali v plnej miere vykompenzovať (odstránením rovnocenného objemu CO₂ z atmosféry prostredníctvom opatrenia v tomto sektore alebo odpočítaním objemu zvýšenia z ročne pridelených národných emisných kvót podľa nariadenia o spoločnom úsilí (EÚ) 2018/842).

Komisia vypracovala sektorové plány vzťahujúce sa na takmer 70 % emisií

56

Stabilné dlhodobé stratégie a plány znižovania emisií skleníkových plynov sú kľúčové z hľadiska prínosu k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode (pozri bod 12)³⁹.

57

V Kjótskom protokole sa vyžaduje, aby zmluvné strany zverejňovali svoje dlhodobé stratégie nízkouhlíkového rozvoja⁴⁰. V roku 2011 Komisia predstavila plán EÚ na dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva do roku 2050⁴¹, v ktorom stanovila potenciálne opatrenia na zníženie emisií a ktoré sa vzťahuje na všetky sektory. Vypracovala ju v súlade s najoptimistickejším scenárom globálnej stratégie EÚ na rok 2050⁴². Na žiadosť Európskeho parlamentu a Európskej rady a v súlade s požiadavkou Parížskej dohody Komisia predstavila na konci roku 2018 strategickú dlhodobú víziu na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050⁴³. Táto aktualizácia zahŕňa analýzu ôsmich možných spôsobov, ako do roku 2050 znížiť emisie alebo dosiahnuť klimatickú neutralitu.

58

Komisia tiež vypracovala niekoľko plánov pre rozvoj sektorov, ktoré tvoria takmer 70 % emisií, ako je doprava⁴⁴ a energetika⁴⁵. V týchto plánoch sa vymedzujú dlhodobé ciele pre udržateľný rozvoj týchto sektorov v súlade so záväzkami EÚ v oblasti klímy, ktoré sa majú splniť do roku 2050, a stanovuje smer pre krátkodobejšie sektorové politiky a opatrenia. Pre iné kľúčové sektory ako poľnohospodárstvo a LULUCF však takéto konkrétne plány nie sú stanovené (pozri rámček 6).

Správy o politikách a opatreniach EÚ sú neúplné

59

Podľa článku 2 ods. 3 Kjótskeho protokolu by sa krajiny mali snažiť vykonávať politiky a opatrenia na minimalizáciu účinkov na klímu. V usmerneniach sekretariátu UNFCCC sa požaduje, aby krajiny každé dva roky vykazovali informácie o odhadovanom vplyve ich zmierňujúcich politík a opatrení.

60

Nariadením o mechanizme monitorovania a jeho vykonávacími predpismi bol zavedený systém kontroly a zabezpečenia kvality, ktorý má zabezpečiť, aby Komisia a členské štáty podávali správy o svojich politikách a opatreniach na zmiernenie požadované v usmerneniach UNFCCC. Tieto správy by mali obsahovať informácie o ex ante a ex post odhadoch účinkov politík a opatrení (pozri bod 09). Tieto informácie sú dôležité pre monitorovanie účinnosti politík a opatrení na zmiernenie.Informácie o účinkoch politík a opatrení na zmiernenie sú dôležité aj pre prognózy (pozri bod 42).

61

Overovatelia Komisie skontrolovali kvalitu informácií vykázaných členskými štátmi v súvislosti s ich politikami a opatreniami na zmiernenie v rokoch 2015 a 2017 (roky povinného vykazovania). Na základe preskúmania sa v roku 2017 dospelo k menšiemu počtu zistení (416 zistení) v súvislosti s politikami a opatreniami členských štátov ako v roku 2015 (714 zistení).

62

Komisia pri svojom preskúmaní zistila, že členské štáty v niektorých prípadoch vykázali len málo informácií o odhadovaných (ex ante alebo ex post) účinkoch národných zmierňovacích politík a opatrení na emisie (pozri ilustráciu 7).

63

V procese tvorby politiky musí EÚ vykonať ex ante a ex post posúdenie akýchkoľvek významných vplyvov jej politík na životné prostredie a klímu. Komisia odhadla tieto účinky ex ante (v čase posúdenia vplyvu) v súvislosti s približne dvomi tretinami politík a opatrení EÚ na zmiernenie zmeny klímy uvedených v národných správach a dvojročných správach pre sekretariát UNFCCC z roku 2017. Komisia vyhodnotila tieto účinky ex post v súvislosti s približne dvomi pätinami politík a opatrení EÚ na zmiernenie zmeny klímy, pri ktorých v čase ich hodnotenia už uplynul dostatočný čas na to, aby to bolo možné.

64

V Programe OSN pre životné prostredie sa tiež odporúča používať ex ante a ex post ukazovatele v oblasti klímy⁴⁶. Ukazovatele v oblasti klímy sa môžu týkať vyčísleného zníženia emisií, ktoré sa dosiahne prostredníctvom politík a opatrení. Ukazovatele sú užitočným nástrojom, ktorý slúži ako základ tvorby politiky a rozhodovania a tiež na meranie pokroku na ceste k dosiahnutiu nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Európska environmentálna agentúra však v roku 2014 upozornila, že takéto ukazovatele sú stále potrebné⁴⁷. Počas nášho auditu sa to potvrdilo⁴⁸.

65

Komisia poskytla sekretariátu UNFCCC v národných správach a dvojročných správach EÚ z rokov 2015 a 2017 zoznam politík a opatrení na zmiernenie, ako aj informácie o ich účinkoch vrátane odhadov kumulatívneho vplyvu politík a opatrení EÚ na emisie, ku ktorým sa dospelo na základe modelovania. Z preskúmaní sekretariátu UNFCCC týkajúcich sa národných správ a dvojročných správ vyplýva, že Komisia sekretariát UNFCCC informovala o vyčíslených vplyvoch niektorých jednotlivých politík a opatrení EÚ (pozri tabuľku 1). Zistili sme, že v správach z preskúmania sekretariátu UNFCCC z roku 2017 sa uvádza, že Komisia predložila odhad vplyvov pri menšom počte politík a opatrení ako v roku 2015.

Závery a odporúčania

66

Naša hlavná audítorská otázka znela: „Vykonáva Komisia primerané kontroly súpisu skleníkových plynov EÚ a informácií o budúcom znižovaní emisií?“ Zistili sme, že údaje EÚ o emisiách sa vykazujú primerane, no Komisia potrebuje lepšie informácie o znižovaní emisií skleníkových plynov v budúcnosti.

67

V súpisoch skleníkových plynov členských štátov, ktoré sa zlučujú do súhrnného súpisu EÚ, sa predkladajú odhady emisií všetkých plynov, zdrojov a záchytov vymedzených v záväzkoch vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu a v nariadení o mechanizme monitorovania. Súhrnné súpisy EÚ zahŕňali doplňujúce položky. Pravidlá EÚ a správy Komisie určené Parlamentu a Rade ako celok spĺňajú a prekračujú požiadavky medzinárodných pravidiel (body 23 až 27).

68

Preskúmanie Komisie týkajúce sa súpisov členských štátov a vykonávané s pomocou EEA zahŕňa hlavné sektory a kľúčové kategórie a používajú sa pri ňom automatizované kontroly potvrdzované odborným úsudkom. Overovatelia kontrolujú parametre použité pri odhadoch a porovnávajú ich s informáciami z externých zdrojov. V sektore LULUCF však overovatelia nevykonávajú rovnaké typy kontrol ako v ostatných sektoroch.

69

Sektor LULUCF je mimoriadne dôležitý a v roku 2018 sa stal súčasťou cieľov EÚ na rok 2030. Zo súhrnného súpisu EÚ vyplýva, že tento sektor vykazuje v EÚ čistý záchyt CO2, no štatistická neistota v súvislosti s týmito údajmi je vysoká (body 28 až 34).

70

Kvalita súpisov sa postupne zlepšuje. Pokiaľ ide o našu vzorku členských štátov, väčšina pripomienok vznesených počas preskúmania Komisie bola vyriešená v priebehu preskúmania a v roku 2018 Komisia nemusela členské štáty žiadať, aby svoje odhady opravili. Celková miera neistoty v súvislosti so súhrnným súpisom EÚ sa v období 2016 – 2018 znížila (body 35 až  40).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť postup preskúmania Komisie v súvislosti so sektorom LULUCF

Komisia by mala zaktualizovať svoje usmernenia k preskúmaniu súpisov, aby posilnila kontroly v sektore LULUCF a aby ich zosúladila s usmerneniami v ostatných sektoroch.

Časový rámec: 2022.

71

Komisia a EEA takisto vykonávajú kontroly kvality prognóz členských štátov. Pri preskúmaní v roku 2017 sa zistilo menej problémov ako v roku 2015, čo poukazuje na zlepšujúce sa národné prognózy. Súhrnné prognózy EÚ doteraz vychádzali z modelov a predpokladov členských štátov. Komisia sprístupní členským štátom, ktoré majú záujem, modelovací nástroj na harmonizáciu procesu (body 42 až 46).

72

Komisia vypracúva osobitný referenčný scenár EÚ založený na jej vlastných predpokladoch. Komisia vykonáva analýzy citlivosti pri vypracúvaní nových politík. Komisia však neposúdila riziko významných odchýlok od referenčného scenára EÚ (body 47 až 50).

73

Komisia posudzuje napredovanie plnenia cieľov zníženia emisií na základe údajov o ich hlavných zdrojoch. Cieľ na rok 2020 stanovený na úrovni EÚ sa nevzťahoval na emisie ani odstraňovanie emisií v sektore LULUCF ani na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy (emisie z medzinárodnej leteckej dopravy však boli jeho súčasťou). Cieľ EÚ na rok 2030 bol rozšírený o sektor LULUCF, nie však o medzinárodnú lodnú dopravu. Medzinárodná námorná organizácia sa zaviazala znížiť emisie do roku 2050 o polovicu. Pre tento sektor však EÚ nestanovila žiadne priebežné ciele ani opatrenia na zníženie emisií. Plavidlá prichádzajúce do prístavov v Európskom hospodárskom priestore produkujú 27 % emisií z medzinárodnej lodnej dopravy. Podľa štúdií sa majú tieto emisie výrazne zvýšiť (body 51 až 55).

74

V roku 2018 Komisia predložila oznámenie o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050, ktoré sa vzťahuje na všetky sektory. Komisia prijala dlhodobé sektorové plány, ktoré sa vzťahujú na takmer 70 % vykazovaných emisií. V týchto konkrétnych plánoch sa vymedzujú ciele pre udržateľný rozvoj týchto sektorov v súlade so záväzkami EÚ v oblasti klímy, ktoré sa majú splniť do roku 2050, a stanovuje smer pre krátkodobejšie sektorové politiky a opatrenia. Komisia však nenavrhla konkrétne plány pre niektoré kľúčové sektory ako poľnohospodárstvo a LULUCF (body 56 až 58).

75

Komisia nevykázala odhady vplyvu niektorých zmierňujúcich politík a opatrení na emisie. V dôsledku toho správy predkladané sekretariátu UNFCCC neposkytujú úplný obraz o podiele zmierňujúcich politík a opatrení EÚ a členských štátov na plánovanom znižovaní emisií do roku 2020, 2030 a 2050 (body 59 až 65).

Odporúčanie 2 – Zlepšiť rámec pre budúce znižovanie emisií

Komisia by mala zlepšiť rámec pre budúce znižovanie emisií tým, že:

1. posúdi možnosť zaviesť pre medzinárodnú lodnú dopravu na úrovni EÚ priebežné opatrenia a čiastkové ciele v súlade s globálnym záväzkom znížiť do roku 2050 emisie v tomto sektore aspoň o 50 %;
2. zabezpečí, aby strategické plány pre poľnohospodárstvo a sektor LULUCF prispievali k plneniu cieľov znižovania emisií na rok 2050, a bude overovať, či členské štáty vypracúvajú vhodné politiky a opatrenia pre tieto sektory, ktoré sú v súlade s ich dlhodobými stratégiami;
3. posúdi vplyv kľúčových politík a opatrení EÚ, ako je systém obchodovania s emisnými kvótami, právne predpisy o emisiách CO₂ z cestnej dopravy a iných sektorov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí, na emisie a predloží o nich správu sekretariátu UNFCCC.

Časový rámec: 2023.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos MILIONIS, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 25. septembra 2019.

Príloha – Informácie o skleníkových plynoch

Akronymy a skratky

CFC: Úplne halogénované chlórfluóruhľovodíky

CO₂: Oxid uhličitý

EEA: Európska environmentálna agentúra (European Environment Agency)

ETS: Systém obchodovania s emisnými kvótami (Emissions Trading Scheme)

GR CLIMA: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy

Halóny: Zlúčeniny uhlíka s brómom a inými halogénmi

HCFC: Neúplne halogénované chlórfluóruhľovodíky

HFC: Neúplne fluórované uhľovodíky

HFE: Fluórované étery a alkoholy

CH₄: Metán

IPCC: Medzivládny panel o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change)

JRC: Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (Joint Research Centre)

LULUCF: Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (land use, land use change and forestry)

N₂O: Oxid dusný

NF₃: Fluorid dusitý

PFC: Úplne fluórované uhľovodíky

SF₆: Fluorid sírový

UNFCCC: Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change)

Glosár

Analýza citlivosti: analýza vplyvu parametrov a predpokladov na výsledok prognózy.

Ciele znižovania emisií: ciele znížiť emisie o určitý podiel do určitého dátumu (napr. o 20 % do roku 2020).

Ex ante a ex post odhad vplyvu politík a opatrení na klímu: EÚ je povinná vyhodnocovať vplyv svojich politík a opatrení, vrátane vplyvu (účinkov) na klímu, pred tým, ako ich prijme (ex ante), i po ich realizácii (ex post).

Kontrola a zabezpečovanie kvality (preskúmanie Komisie): plánovaný systém postupov preskúmania s cieľom uistiť sa, že vykazované údaje spĺňajú určité kritériá kvality a predstavujú najlepší možný odhad. Postupy kontroly kvality sú interné (pri súhrnných súpisoch EÚ ich vykonáva Komisia), zatiaľ čo preskúmanie zabezpečovania kvality vykonáva externý overovateľ (pri súpisoch členských štátoch ich vykonáva Komisia).

LULUCF (z angl. land-use, land-use change and forestry): sektor súpisu skleníkových plynov, ktorý sa zaoberá emisiami skleníkových plynov a odstraňovaním skleníkových plynov, ktoré sú dôsledkom priamej ľudskej činnosti v súvislosti s využívaním pôdy, so zmenami využívania pôdy a lesným hospodárstvom.

Národná správa a dvojročná správa: správa predkladaná sekretariátu UNFCCC, v ktorej sa uvádzajú informácie o súpisoch, prognózach, politikách a opatreniach.

Politiky a opatrenia na zmiernenie: politiky a opatrenia sú kroky na zníženie emisií a tým aj na zmiernenie zmeny klímy.

Prognózy týkajúce sa skleníkových plynov: prognózy predstavujú odhady emisií skleníkových plynov v budúcnosti, doplnené o opisné informácie o ich zostavení a zabezpečení kvality.

Skleníkové plyny: emisie plynov a ďalších plynných zložiek atmosféry, prírodné i antropogénne, ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie.

Súpisy skleníkových plynov: súpisy skleníkových plynov sú zaznamenané odhady emisií skleníkových plynov v minulosti, doplnené o opisné informácie o ich zostavení a zabezpečení kvality.

Systém obchodovania s emisnými kvótami: medzinárodný systém obchodovania s emisnými kvótami zavedený v Európskej únii. Jeho účelom je znižovať emisie tým, že sa stanoví strop pre celkový objem určitých skleníkových plynov, ktoré môžu vypúšťať zariadenia, ktoré sa systém vzťahuje. Strop sa postupne znižuje, aby klesali aj emisie.

Záchyt CO₂/zachytávač CO₂: proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorými sa z atmosféry odstraňuje skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu. CO₂ z atmosféry sa konkrétne odstraňuje a ukladá v lesoch, pôde a oceánoch, to znamená, že tieto fungujú ako zachytávače CO₂.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Nikolaos Milionis. Audit viedol člen EDA Nikolaos Milionis, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Kristian Sniter, atašé kabinetu Matteo Tartaggia, hlavný manažér Robert Markus, vedúca úlohy Oana Dumitrescu a audítori Lucia Roşca, Liia Laanes, Natalia Krzempek a Bertrand Tanguy. Richard Moore a Michael Pyper poskytli jazykovú podporu.

Zľava doprava: Kristian Sniter, Oana Dumitrescu, Michael Pyper, Nikolaos Milionis, Matteo Tartaggia, Lucia Roşca, Natalia Krzempek.

Koncové poznámky

¹ Správa Eurostatu The EU in the world (EÚ vo svete), 2018.

² Správa o súpise EÚ z roku 2019.

³ Závery Európskej rady z 8. – 9. marca 2007, zo 4. februára 2011 a 23. – 24. októbra 2014.

⁴ Tento údaj zahŕňa medzinárodnú leteckú dopravu, aby bola zabezpečená porovnateľnosť s údajmi vykázanými v rámci cieľov EÚ.

⁵ Napríklad súpisy za rok 2017 boli uverejnené v máji 2019.

⁶ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

⁷ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 749/2014 o štruktúre, formáte, postupoch predkladania a preverovaní informácií nahlásených členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 666/2014, ktorým sa stanovujú základné požiadavky týkajúce sa inventarizačného systému Únie a zohľadňujú zmeny v potenciáloch globálneho otepľovania a medzinárodne dohodnutých usmerneniach o inventúrach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013.

⁸ Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

⁹ Prvkom systému obchodovania s emisnými kvótami sme sa venovali už v predchádzajúcich auditoch EDA, pozri osobitnú správu č. 06/2015 o systéme obchodovania s emisnými kvótami a osobitnú správu č. 24/2018: Demonštrácia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovačných obnoviteľných zdrojov energie v komerčnom rozsahu v EÚ: k zamýšľanému pokroku za uplynulé desaťročie nedošlo.

¹⁰ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

¹¹ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).

¹² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

¹³ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

¹⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

¹⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018, s. 1).

¹⁶ V súlade s článkom 24 nariadenia o mechanizme monitorovania (EÚ) č. 525/2013 a článkom 42 nariadenia o riadení energetickej únie (EÚ) 2018/1999.

¹⁷ Pozri tiež našu osobitnú správu č. 16/2019 Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť.

¹⁸ Sekretariát UNFCCC, Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Integrovaný systém pozorovania CO2 (ICOS), projekt zahŕňajúci celú EÚ financovaný zo 7. rámcového programu v oblasti výskumu.

¹⁹ Jemné tuhé častice, ktoré majú ochladzujúci i otepľujúci účinok na atmosféru.

²⁰ Ako aerosóly a tvorba oblakov s nepriamym otepľujúcim účinkom na atmosféru.

²¹ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade COM/2018/716 – EÚ a Parížska dohoda o zmene klímy: vyhodnotenie pokroku na COP v Katoviciach.

²² Európska environmentálna správa o leteckej doprave z roku 2019. https://www.easa.europa.eu/eaer/.

²³ Technická správa EEA č. 20/2013: European Union CO₂ emissions: different accounting perspectives (Emisie CO₂ v Európskej únii: rôzne prístupy k započítavaniu).

²⁴ Pozri tiež rámček 3 v našej osobitnej správe č. 16/2019 Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť.

²⁵ Pozri správu o súpise EÚ z roku 2019.

²⁶ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 749/2014 o štruktúre, formáte, postupoch predkladania a preverovaní informácií nahlásených členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 203, 11.7.2014, s. 23).

²⁷ Overovatelia porovnávajú údaje členských štátov s údajmi o činnosti (existencia a rozsah, t. j. produkcia) v súvislosti s jednotlivými zdrojmi emisií. Tieto údaje pochádzajú z európskych a medzinárodných štatistík, od svetových priemyselných organizácií, Eurocontrolu a z projektov EÚ zameraných na zber a modelovanie takýchto údajov o činnosti.

²⁸ Bulharsko (2018), Estónsko (2018), Cyprus (2018), Malta (2017 a 2018).

²⁹ Komisia pri vymedzovaní týchto predpokladov konzultuje so všetkými členskými štátmi.

³⁰ Najnovší referenčný scenár EÚ je z roku 2016. Predchádzajúci bol z roku 2013.

³¹ Situačná správa o opatreniach EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, 2017.

³² Podľa správy zo seminára o prognózach emisií vypracovaných subjektmi uvedenými v prílohe I k dohovoru (FCCC/SBSTA/2004/INF.15 z 20. októbra 2004) by takáto analýza bola užitočná, „pretože je potrebné porozumieť vplyvu zmien kľúčových parametrov a predpokladov“.

³³ Európska komisia, opatrenia v oblasti klímy, Reducing emissions from aviation (Znižovanie emisií z leteckej dopravy).

³⁴ Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje, COM(2011) 144 final z 28. marca 2011.

³⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

³⁶ Podľa štúdie z roku 2009, ktorej vypracovanie zadalo GR pre životné prostredie: Technical support for European action to reducing greenhouse gas emissions from international maritime transport (Technická podpora pre európske opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov z medzinárodnej námornej dopravy), s použitím údajov z roku 2006 predstavovali 27 % celosvetových emisií z lodnej dopravy.

³⁷ Third International Maritime Organization Greenhouse Gas Study (Tretia štúdia Medzinárodnej námornej organizácie o skleníkových plynoch), 2014.

³⁸ Nariadenie (EÚ) 2018/841.

³⁹ Odôvodnenie 35 nariadenia (EÚ) č. 1999/2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

⁴⁰ V súlade s článkom 2 Kjótskeho protokolu a rozhodnutím UNFCCC 1/CP.16.

⁴¹ Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 – oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, KOM(2011) 112 v konečnom znení.

⁴² EU Renaissance: A successful roadmap to low-carbon Europe (Renesancia EÚ: úspešný plán na dosiahnutie nízkouhlíkovej Európy) v správe Európskej komisie Global Europe 2050 (Globálna Európa 2050) (2012). https://ec.europa.eu/research/social-sciences/pdf/policy_reviews/global-europe-2050-report_en.pdf.

⁴³ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM(2018) 773 final z 28. novembra 2018.

⁴⁴ Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje, COM(2011) 144 final z 28. marca 2011.

⁴⁵ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán postupu v energetike do roku 2050, KOM(2011) 885 v konečnom znení z 15. decembra 2011.

⁴⁶ Príručka UNEP k ukazovateľom zelenej ekonomiky.

⁴⁷ Technická správa EEA č. 8/2014 Digest of EEA indicators (Prehľad ukazovateľov EEA).

⁴⁸ Okrem toho vo svojej osobitnej správe č. 16/2019 „Európske environmentálne ekonomické účty: užitočnosť pre tvorcov politík je možné zlepšiť“ uvádzame, že Komisia jasne nevyjadrila, aké údaje potrebuje pre analýzu politiky v oblasti životného prostredia.

⁴⁹ Odôvodnenie 4 smernice (EÚ) 2018/410.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	4. 7. 2018
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	28. 6. 2019
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	25. 9. 2019
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	24. 10. 2019

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

PDF	ISBN 978-92-847-3834-2	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/46964	QJ-AB-19-016-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-3704-8	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/88858	QJ-AB-19-016-SK-Q

© Európska únia, 2019.

Reprodukcia je povolená len s uvedením zdroja.
Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu fotografií alebo iného materiálu, ktorý nie je predmetom autorského práva Európskej únie, je potrebné povolenie priamo od držiteľov práv.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.