Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ: nastal čas premeniť slová na skutky

Zhrnutie

I

Rodová rovnosť je jednou zo základných hodnôt Európskej únie. Takisto sa všeobecne považuje za významnú hnaciu silu hospodárskeho rastu. „Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“ je aktívna podpora rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých fázach a vo všetkých oblastiach tvorby a vykonávania politiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie poskytuje základ pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti tým, že zaväzuje EÚ podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach

II

Komisia sa zaviazala uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a Európsky parlament a Rada zdôraznili, že je potrebné, aby EÚ splnila svoje záväzky na vysokej úrovni týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Tri inštitúcie sa pri rokovaniach o viacročných finančných rámcoch (VFR) na roky 2014 – 2020 a 2021 – 2027 zhodli na tom, že je dôležité zohľadňovať rodovú rovnosť pri zostavovaní rozpočtu EÚ

III

Náš audit zohľadňuje záujem hlavných zainteresovaných strán v tejto oblasti a je obzvlášť dôležitý teraz, pretože Komisia nedávno uverejnila novú stratégiu rodovej rovnosti. Zároveň sa vykonáva včas, pretože značná časť finančných prostriedkov EÚ sa vynaloží v rámci nového VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja Next Generation EU

IV

Posudzovali sme, či sa v rozpočte EÚ uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi od roku 2014. Konkrétne sme posúdili, či je rámec Komisie na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti primeraný, či sa v rozpočtovom cykle EÚ zohľadnila rodová rovnosť a či bola rodová rovnosť začlenená do piatich vybraných programov financovania EÚ: tri z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, Európsky poľnohospodársky záručný fond a Erasmus+. Spolu predstavujú 66 % VFR na roky 2014 – 2020. Analyzovali sme aj niektoré kľúčové návrhy Komisie na financovanie v súvislosti s VFR na roky 2021 – 2027 a nástrojom Next Generation EU

V

Dospeli sme k záveru, že Komisia zatiaľ nesplnila svoj záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rozpočte EÚ. Zistili sme, že v stratégii Komisie pre rodovú rovnosť sa dostatočne nepodporovalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a že jej inštitucionálny rámec napriek tomu, že bol posilnený, zatiaľ úplne nepodporoval uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Zistili sme, že rozpočtový cyklus EÚ primerane nezohľadňuje rodovú rovnosť. Komisia venovala malú pozornosť rodovej analýze politík a programov, ktoré sme preskúmali. V obmedzenej miere využívala údaje a ukazovatele rozčlenené podľa pohlavia a uverejnila málo informácií o celkovom vplyve rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť. V oblastiach, v ktorých boli podrobne stanovené právne požiadavky, to však uľahčilo začlenenie rodovej rovnosti do programov

VI

Odporúčame Komisii:

• posilniť inštitucionálny rámec na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti,
• vykonávať rodové analýzy potrieb a vplyvov a aktualizovať svoje usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu,
• systematicky zhromažďovať, analyzovať a podávať správy o existujúcich údajoch rozčlenených podľa pohlavia pre programy financovania EÚ,
• využívať ciele a ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti na monitorovanie pokroku,
• vytvoriť systém sledovania finančných prostriedkov pridelených a používaných na podporu rodovej rovnosti a každoročne podávať správy o dosiahnutých výsledkoch v oblasti rodovej rovnosti,
• posúdiť a podávať správu o tom, či sa plány podpory a odolnosti členských štátov zaoberali rodovou rovnosťou.

Úvod

Rodová rovnosť a hospodársky rast

01

Rodová rovnosť je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, ako sa uvádza v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii. Poukazuje sa ňou na zásadu, že práva, povinnosti a príležitosti žien a mužov by mali byť rovnaké. Táto správa sa vzťahuje na „ženy“ a „mužov“. Toto sú pojmy používané v zmluvách EÚ. Uznávame však, že rodová identita sa neobmedzuje len na tieto dva opisné termíny.

02

Rodová rovnosť sa všeobecne považuje za významnú hnaciu silu hospodárskeho rastu¹. V stratégii Komisie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025² sa uvádza, že „rodová rovnosť prináša viac pracovných miest a vyššiu produktivitu“, pričom sa odvoláva na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE)³. Podľa odhadov štúdie by zlepšenie rodovej rovnosti mohlo do roku 2050 viesť k zvýšeniu HDP EÚ na obyvateľa o 6,1 % až 9,6 %, s potenciálnym vplyvom na HDP v konkrétnych členských štátoch EÚ až o 12 % do roku 2050. Pozri ilustráciu 1.

03

Zo štúdií o účinkoch krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktoré boli vypracované pre Komisiu⁴, vyplýva, že ženy sú z hospodárskeho hľadiska neúmerne postihnuté. Európsky parlament⁵ uznáva, že pandémia prehĺbila existujúce štrukturálne rodové nerovnosti, a zasadzuje sa za to, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie bolo súčasťou opatrení zameraných na obnovu v nadväznosti na pandémiu COVID-19, ako aj za to, aby sa uplatňovali ponaučenia o škodlivých účinkoch predchádzajúcich hospodárskych kríz na rodovú rovnosť.

04

V niekoľkých štúdiách⁶ sa dospelo k záveru, že podpora rovnakých práv sa v posledných rokoch v niektorých krajinách znížila. Komisia opisuje pokrok smerom k dosiahnutiu úplnej rodovej rovnosti ako „pomalý“: „členské štáty“, uviedla „dosiahli v indexe rodovej rovnosti EÚ za rok 2019 v priemere 67,4 bodu zo 100 a toto skóre sa od roku 2005 zlepšilo len o 5,4 bodu“⁷. Situácia v jednotlivých členských štátoch sa však výrazne líši⁸. Index rodovej rovnosti vytvára inštitút EIGE a meria rodovú rovnosť v šiestich oblastiach: práca, vedomosti, moc, peniaze, zdravie a čas. Komisia⁹ zdôraznila trh práce ako jednu z kľúčových oblastí rodovej nerovnosti. Poznamenala, že v roku 2017 bola účasť žien na trhu práce EÚ približne o 11,5 percentuálneho bodu nižšia ako účasť mužov a priemerná mzda žien bola približne o 16 % nižšia.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti: prostriedok na dosiahnutie rodovej rovnosti

05

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je prostriedkom na dosiahnutie rodovej rovnosti. Odkazuje na jednoduchú myšlienku: že rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí aktívne podporovať vo všetkých fázach tvorby a vykonávania politík, a to aj v oblastiach, v ktorých sa môže zdať, že spolu nesúvisia. Zameriava sa na procesy a organizačné postupy vo všetkých oblastiach vládnej a verejnej politiky a jej cieľom je odstránenie rodových predsudkov. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odporúča, aby sa popri konkrétnych cielených opatreniach na podporu rodovej rovnosti prijalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti¹⁰.

06

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti možno realizovať kombináciou metód a nástrojov. Rodové analýzy sú kľúčovým nástrojom celého politického cyklu. Používajú sa na identifikáciu rozdielov v podmienkach a potrebách žien a mužov (posúdenia rodových potrieb) a na odhad dôsledkov politiky alebo programu na ženy a mužov (ex ante a ex post posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť). Monitorovanie a hodnotenie rodovej rovnosti sa musí vykonávať na základe jasných cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti a ukazovateľov na sledovanie pokroku pri ich dosahovaní. Rodové analýzy, monitorovanie a hodnotenie si vyžadujú, aby sa systematicky zhromažďovali a analyzovali spoľahlivé údaje rozčlenené podľa pohlavia¹¹.

07

Rodové rozpočtovanie znamená uplatňovanie rodového hľadiska na všetkých úrovniach rozpočtového postupu. Využívajú sa pri ňom opísané nástroje na zavedenie zmien vo verejných výdavkoch a príjmoch s cieľom prispôsobiť sa nerovnostiam.

Záväzok EÚ podporovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

08

V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa EÚ ukladá povinnosť podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach, čím sa vytvorí základ pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

09

EÚ sa tiež zaviazala uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v roku 1995 v Pekinskej deklarácii a akčnej platforme OSN a v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté v roku 2015. Rodová rovnosť je predmetom osobitného cieľa udržateľného rozvoja „Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat“ (cieľ udržateľného rozvoja č. 5). Je tiež dôležitá ako prierezová otázka pri dosahovaní všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja.

10

Európsky parlament a Rada opakovane zdôraznili, že je potrebné, aby EÚ splnila svoje záväzky na vysokej úrovni týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a prejavili silnú podporu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo viacročnom finančnom rámci (VFR) a v rozpočte EÚ. Pri rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020 Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasili s uplatňovaním „rodových prvkov“ vždy, keď je to vhodné, v rozpočtových postupoch pre VFR na roky 2014 – 2020¹². Tento prístup bol opätovne potvrdený v prípade VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja Next Generation EU. V júli 2020¹³ Európska rada dospela k záveru, že VFR na roky 2021 – 2027 by mal podporovať rovnosť príležitostí prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti.

11

Ilustrácia 2 obsahuje prehľad hlavných uznesení a záverov Európskeho parlamentu a Rady o rodovej rovnosti a uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti od roku 2014.

Záväzok a zodpovednosť Komisie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti

12

V roku 1996 Komisia vo svojom oznámení „Začlenenie rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva“ formalizovala svoj vlastný záväzok k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti¹⁴. Uviedla: „systematické posudzovanie rozdielov medzi podmienkami, situáciami a potrebami žien a mužov vo všetkých politikách a činnostiach Spoločenstva […] je základnou črtou zásady „začleňovania“, ktorú prijala Komisia.“

13

Komisia od roku 1996 posilnila svoj záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a do jeho vykonávania sú zapojené rôzne útvary. Pozri ilustráciu 3.

14

Inštitút EIGE je agentúra EÚ zriadená na podporu rodovej rovnosti. EIGE začal svoje prevádzkové činnosti v roku 2010. Od roku 2011 funguje inštitút EIGE v pôsobnosti Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť a spotrebiteľov (GR JUST). Medzi úlohy inštitútu EIGE patrí poskytovanie odborných znalostí o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých orgánoch EÚ a navrhovanie nástrojov na podporu začlenenia rodovej rovnosti do všetkých politík EÚ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

15

V rámci nášho auditu sme sa zamerali na to, či sa v období od roku 2014 do februára 2021 v rozpočte EÚ uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti. Pri audite sa zohľadňuje záujem hlavných zainteresovaných strán v tejto oblasti a je obzvlášť dôležitý v tomto období, pretože Komisia nedávno uverejnila novú stratégiu rodovej rovnosti. Zároveň sa vykonáva včas, pretože značná časť finančných prostriedkov EÚ sa vynaloží v rámci nového VFR na roky 2021 – 2027 a nástroja Next Generation EU.

16

Posudzovali sme, či je rámec Komisie na podporu rodovej rovnosti prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ primeraný. Súčasťou tohto posúdenia bol i dokument „Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019“ a inštitucionálny rámec Komisie na roky 2014 – 2019¹⁵. Analyzovali sme aj úlohy a zodpovednosti Komisie na roky 2019 – 2024¹⁶ a novú stratégiu rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025.

17

Posudzovali sme aj to, či sa v rozpočtovom cykle EÚ primerane zohľadnila rodová rovnosť. Zamerali sme sa na VFR na roky 2014 – 2020 vrátane jednotlivých ročných rozpočtov EÚ na toto obdobie a súvisiacich dokumentov na podávanie správ. Analyzovali sme aj niektoré kľúčové návrhy Komisie na financovanie v súvislosti s VFR na roky 2021 – 2027 a nástrojom Next Generation EU.

18

Posudzovali sme, či bola rodová rovnosť začlenená do vybraných programov financovania EÚ. Náš audit sa týkal programu Erasmus+, ako aj troch z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF): Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Vykonali sme administratívnu kontrolu 12 programov v dvoch členských štátoch, Španielsku a Rumunsku. Vybrali sme ich preto, lebo predstavovali celý rad kritérií vrátane ich umiestnenia v indexe EIGE, testovania súboru nástrojov inštitútu EIGE pre rodové rozpočtovanie, výšky finančných prostriedkov EŠIF, ktoré im boli pridelené, a relatívneho významu tohto financovania na základe HDP.

19

Uzavreli sme zmluvu s nezávislým expertom, aby posúdil, aká pozornosť bola venovaná rodovej rovnosti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF). Náš expert použil štyri prípadové štúdie zo Španielska, z Írska, Rumunska a zo Švédska. Tieto štúdie boli vybrané na základe faktorov, ako je geografická vyváženosť a rôzne charakteristiky poľnohospodárskych podnikov v každej krajine.

20

Všetky vybrané fondy spolu predstavujú 66 % VFR na roky 2014 – 2020 (1 087 mld. EUR).

21

Hoci uvádzame niekoľko príkladov týkajúcich sa rozvojovej pomoci, táto oblasť nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto auditu. Naša osobitná správa o humanitárnej pomoci EÚ pre vzdelávanie¹⁷ obsahovala analýzu, ktorá bola relevantná, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v tejto oblasti. Náš audit sa nevzťahoval na politiky, ktoré nesúvisia s programami financovania EÚ (napríklad opatrenia na zlepšenie zastúpenia žien na riadiacich pozíciách Komisie), ani na regulačné opatrenia (ako je smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom). Nezahŕňal ani cielené opatrenia (ako napríklad programy zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách).

22

Pre tento audit boli najdôležitejšie tieto generálne riaditeľstvá (GR) Komisie: GR JUST, GR BUDG a generálne riaditeľstvá, ktoré nesú primárnu zodpovednosť za programy financovania EÚ, ktoré sme vybrali. V prípade EPZF a EPFRV bolo príslušným generálnym riaditeľstvo GR AGRI. Pre EFRR to bolo GR REGIO. Pre ESF to bolo GR EMPL. A v prípade programu Erasmus+ to bolo GR EAC. Pre náš audit bol relevantný aj generálny sekretariát Komisie, ako aj Eurostat a inštitút EIGE.

23

Ako kritériá pre náš audit sme použili príslušné právne predpisy EÚ a medzinárodné záväzky (bod 09), ako aj usmernenia a pokyny vydané Komisiou, členskými štátmi a inštitútom EIGE. Použili sme aj všeobecne uznávané kritériá vypracované medzinárodnými organizáciami: najmä Radou Európy a OECD.

Pripomienky

Komisia zatiaľ nemá zavedený úplne účinný rámec na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ

24

V tejto časti správy sa zameriavame na rámec Komisie pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ. V ilustrácii 4 sa uvádzajú základné predpoklady rámca na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako ich opísala OECD a Rada Európy, a ktoré sa uvádzajú v kontexte Komisie.

Stratégia Komisie pre rodovú rovnosť dostatočne nepodporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

25

Posúdili sme, či bola zavedená vhodná stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Použili sme kritériá uvedené v ilustrácii 4.

Na obdobie 2016 – 2019 Komisia nahradila svoju predchádzajúcu stratégiu v oblasti rodovej rovnosti nezáväzným dokumentom

26

V čase, keď Komisia vypracúvala strategický rámec EÚ pre rodovú rovnosť po roku 2016, ju rôzne zainteresované strany vyzvali, aby v stratégii stanovila svoje ciele v oblasti rodovej rovnosti. Pozri ilustráciu 5.

27

Kolégium komisárov prijalo v oznámeniach Komisie všetky tri stratégie rodovej rovnosti od roku 1996, keď sa Komisia formálne zaviazala k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti (bod 12), Komisia pôsobiaca v období 2014 – 2019 však nestanovila ciele v oblasti rodovej rovnosti v stratégii vydanej vo forme oznámenia. Namiesto toho boli stanovené v samostatnom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019¹⁸. Pracovný dokument útvarov Komisie je čisto informatívny dokument, ktorý Komisiu nezaväzuje ani právne, ani politicky.

28

Následné výzvy zainteresovaných strán na zlepšenie statusu dokumentu prijatím oznámenia neboli zohľadnené. Pozri znova ilustráciu 5.

29

Komisia odôvodnila toto rozhodnutie odvolaním sa na svoju politiku, ktorej cieľom je vyhnúť sa používaniu oznámení o odvetvových stratégiách. Poznamenávame však, že Komisia prijala iné stratégie ako oznámenie¹⁹. Podľa hodnotenia týkajúceho sa dokumentu o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019, ktoré bolo vykonané pre Komisiu v roku 2019²⁰, vydanie zákazky ako pracovného dokumentu útvarov Komisie predstavovalo „politické zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcou stratégiou“, čím sa obmedzil jej vplyv. V roku 2019 vyvodila podobný záver komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v období 2014 – 2019²¹.

Dokument „Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019“ nezahŕňal plán vykonávania a monitorovania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti

30

V dokumente o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019 nebol zavedený plán vykonávania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Vyžadovalo sa v ňom zohľadnenie rodovej rovnosti v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach, ale neboli v ňom stanovené žiadne ukazovatele na monitorovanie pokroku. Nezahŕňal žiadne iné opatrenia zamerané na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako napríklad zber údajov rozčlenených podľa pohlavia, začlenenie cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti do všetkých programov EÚ alebo odbornú prípravu. Pracovný dokument útvarov Komisie, sprievodný dokument k predchádzajúcej stratégii na obdobie 2010 – 2015 obsahoval všetky z uvedených opatrení²².

31

Konzultácie²³ uskutočnené pri príprave dokumentu o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019 viedli k niekoľkým konkrétnym návrhom opatrení: napríklad vykonávanie rodovej analýzy politík EÚ, pokrok v oblasti rodového rozpočtovania, plné využívanie odborných znalostí inštitútu EIGE a poskytovanie odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti všetkým zamestnancom Komisie. Do konečného dokumentu však neboli zahrnuté žiadne z nich. Komisia uviedla, že je to tak preto, lebo ide o pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý ju nezaväzuje ani právne, ani politicky.

32

V dokumente o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019 sa stanovuje GR JUST povinnosť vypracovať interné správy o vykonávaní a každoročne zverejňovať správy o pokroku. Ani jeden z týchto dokumentov neumožnil monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Namiesto interných správ o vykonávaní GR JUST vypracovalo interné tabuľky. Zozbierané informácie však nepotvrdilo, ani ich nešírilo nad rámec členstva v medziútvarovej skupine pre rodovú rovnosť (ďalej len „medziútvarová skupina“) zloženej zo zástupcov GR. Výročné správy o pokroku v oblasti rodovej rovnosti – Správy v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi v EÚ – obsahovali faktické informácie zozbierané od rôznych generálnych riaditeľstiev, najmä o cielených opatreniach. Komisia považovala tieto výročné správy za nástroj komunikácie s občanmi a občianskou spoločnosťou, a nie za monitorovací nástroj.

33

Komisia nemonitorovala celkový pokrok, ktorý dosiahla v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti. Rada a inštitút EIGE vypracovali súbor ukazovateľov na pravidelné monitorovanie plnenia záväzkov EÚ týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci Pekinskej deklarácie a akčnej platformy. Tento súbor ukazovateľov bol navrhnutý len pre členské štáty. Eurostat určil súbor ukazovateľov na sledovanie pokroku EÚ pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a každý rok o nich podáva správy. Tento súbor ukazovateľov však nezahŕňa osobitný ukazovateľ, ktorý OSN navrhuje na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5.

V novej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 Komisia ďalej posilnila svoj záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, ale stále chýbajú konkrétne opatrenia

34

V marci 2020 kolégium komisárov na roky 2019 – 2024 zintenzívnilo záväzok Komisie uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti prijatím stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 v oznámení Komisie²⁴. Pozri ilustráciu 6.

35

V stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 sa uvádza, že Komisia „zlepší uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti systematickým začleňovaním rodového hľadiska do všetkých fáz tvorby politík vo všetkých oblastiach politiky EÚ, vnútorných aj vonkajších“. Podobne ako v dokumente o strategickom záväzku (bod 30), však nezahŕňa konkrétne opatrenia zamerané na systematické zohľadňovanie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky EÚ.

Inštitucionálny rámec Komisie sa posilňuje, ale zatiaľ sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v plnej miere nepodporuje

36

Posúdili sme, či Komisia mala vhodný inštitucionálny rámec na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Použili sme kritériá uvedené v ilustrácii 4.

Komisia pôsobiaca v období 2014 – 2019 nezaviedla potrebné mechanizmy na vykonávanie a monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti

37

Oddelenie Komisie zodpovedné za otázky týkajúce sa rodovej rovnosti je od roku 2010 súčasťou GR JUST. Mandát komisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť na roky 2014 – 2019 však nezahŕňal cieľ viesť a monitorovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v celej Komisii. Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nebolo pre GR JUST cieľom v jeho strategických plánoch a plánoch riadenia v rokoch 2016 až 2020. To je v protiklade s obdobím 2009 – 2014, keď mandát komisárky zodpovednej za túto oblasť politiky zahŕňal cieľ týkajúci sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a GR JUST malo aj osobitný cieľ posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

38

Spomedzi ostatných generálnych riaditeľstiev Komisie obsahoval ciele týkajúce sa začlenenia rodovej rovnosti do svojej oblasti politiky len strategický plán GR DEVCO. Pozri rámček 1. Mandát komisára pre rozpočet na roky 2014 – 2019 a ciele GR BUDG neobsahovali žiadne odkazy na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ. Generálny sekretariát nepovažoval uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za cieľ koordinácie politík

39

Generálne riaditeľstvá nemali povinnosť vymenovať zamestnancov alebo oddelenia na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti na politickej úrovni. Len veľmi málo generálnych riaditeľstiev malo zamestnancov, oddelenie alebo úsek, ktoré boli výslovne zodpovedné za otázky rodovej rovnosti, hoci väčšina generálnych riaditeľstiev mala zamestnancov poverených účasťou v medzinárodnej skupine pod vedením GR JUST. Hodnotenie dokumentu o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019, ktoré bolo vykonané pre Komisiu v roku 2019, obsahovalo odporúčanie, aby boli vyšší úradníci zodpovední za vedenie v oblasti rodových otázok a za styk s GR JUST.

40

Komisia od svojich generálnych riaditeľstiev nevyžadovala, aby prijali plán vykonávania pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Namiesto toho komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v roku 2015 písomne informovala všetkých ostatných komisárov o tom, ako plánujú zohľadniť rodovú rovnosť vo svojich portfóliách.

41

V dokumente o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019 sa úloha monitorovania a riadenia uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v celej Komisii pridelila medziútvarovej skupine. Medziútvarová skupina však nemala právomoc konať účinne. Len málo členov medziútvarovej skupiny bolo formálne zodpovedných za rodovú rovnosť v rámci svojich generálnych riaditeľstiev. Hodnotenie, ktoré bolo vykonané pre Komisiu v roku 2019, obsahovalo odporúčanie, aby sa zlepšila koordinácia medzi generálnymi riaditeľstvami v rámci medziútvarovej skupiny s cieľom jednotnejšie začleniť rodovú rovnosť do tvorby politík.

42

V dokumente o strategickom záväzku na roky 2016 – 2019 sa tiež uvádza, že medziútvarová skupina by mala zvážiť vydanie správy v roku 2017 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci Komisie. Správu však nevydala. V hodnotení, ktoré bolo vykonané pre Komisiu v roku 2019, sa dospelo k záveru, že ide o významný rozdiel, a odporučila, aby sa takáto správa skutočne vypracovala. Komisia v tejto súvislosti ešte nereagovala.

Komisia pôsobiaca v období 2014 – 2019 neposkytla generálnym riaditeľstvám dostatočnú odbornú prípravu ani odborné znalosti na účinné uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

43

Komisia nemala žiadnu stratégiu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. K dispozícii bol len jeden nepovinný úvodný kurz odbornej prípravy. Len veľmi málo generálnych riaditeľstiev – a žiadne z tých, ktoré sme kontrolovali – ponúkalo odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti v súvislosti s ich oblasťami politiky. S cieľom uľahčiť internú výmenu informácií a postupov zriadilo GR JUST v roku 2014 intranetovú stránku pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Pravidelne ju však neaktualizovalo.

44

Inštitút EIGE navrhuje nástroje, ktoré majú používať verejné orgány na rôznych úrovniach, a to aj na úrovni EÚ (bod 13). Vypracoval usmernenia a súbory nástrojov pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti²⁵, ktoré zahŕňajú pokyny, ako vykonávať rodovú analýzu a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, rodové rozpočtovanie a odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti. V našej osobitnej správe o agentúrach EÚ²⁶ sme odporučili, aby Komisia „zabezpečila konzistentné využívanie technických odborných znalostí a iných možností agentúr“

45

Zistili sme, že Komisia nástroje a odborné znalosti inštitútu EIGE v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti príliš nevyužívala, najmä pokiaľ ide o rodové rozpočtovanie. Napríklad v roku 2019 inštitút EIGE vypracoval súbor nástrojov pre rodové rozpočtovanie v rámci EŠIF na roky 2021 – 2027. Súbor nástrojov zahŕňal systém na sledovanie finančných prostriedkov vyčlenených na rodovú rovnosť, ktorý testovali viaceré členské štáty. Hoci Komisia uvítala tento súbor nástrojov, dôrazne odporúčala inštitútu EIGE, aby nezverejňoval systém sledovania spolu so zvyškom súboru nástrojov²⁷. V rovnakom čase, ako inštitút EIGE vyvíjal tento nástroj, zriadila Komisia podskupinu na sledovanie výdavkov súvisiacich s rodovou rovnosťou, bez zapojenia inštitútu EIGE.

Komisia na roky 2019 – 2024 objasnila úlohy a povinnosti týkajúce sa uplatňovania hľadiska rovnosti

46

V rámci Komisie pôsobiacej v období 2019 – 2024 je komisárka pre rovnosť zodpovedná nielen za rodové otázky, ale aj za všetky druhy rovnosti. Bola vytvorená pracovná skupina pre rovnosť s cieľom podporiť komisárku a uľahčiť uplatňovanie opatrení v oblasti rovnosti v súvislosti so šiestimi dôvodmi diskriminácie: pohlavie, rasa alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek a sexuálna orientácia. Pracovnej skupine predsedá a riadi ju generálny sekretariát. Všetky generálne riaditeľstvá boli vyzvané, aby vymenovali koordinátora pre rovnosť.

47

Pracovná skupina je zodpovedná za uplatňovanie hľadiska rovnosti v rámci Komisie. Vo februári 2021 vydala usmernenia pre všetky generálne riaditeľstvá týkajúce sa uplatňovania hľadiska rovnosti pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení politík a programov EÚ. V jej pracovnom programe na rok 2020 sa takisto vyžaduje, aby vypracovala stratégiu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rovnosti. Inštitút EIGE nie je súčasťou pracovnej skupiny a počas nášho auditu s ňou nemal pravidelný kontakt.

48

V súlade s novými opatreniami plní ústrednú úlohu generálny sekretariát, ktorý sa zaviazal zabezpečiť zohľadňovanie rovnosti pri tvorbe politík. GR BUDG je ústredným útvarom Komisie zodpovedným za riadenie rozpočtu EÚ počas celého ročného a viacročného cyklu. Medzi jeho úlohy patrí riadenie strategického rozpočtového plánovania a ročného rozpočtového postupu a podávanie správ o plnení rozpočtu²⁸. Môže teda zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočtovaní EÚ. Nebola mu však pridelená porovnateľne dôležitá zodpovednosť.

Rozpočtový cyklus EÚ primerane nezohľadňuje rodovú rovnosť

49

V tejto časti sa zameriavame na to, či Komisia zohľadnila rodovú rovnosť v existujúcom rozpočtovom cykle EÚ. Sledujeme štyri opatrenia uvedené v ilustrácii 7.

Komisia venovala malú pozornosť rodovej analýze politík a programov, ktoré sme preskúmali

50

V súbore nástrojov OECD z roku 2018 sa opisujú hlavné prvky riadnej rodovej analýzy. Zdôrazňuje sa v ňom význam analýzy rodovej rovnosti založenej na dôkazoch vo všetkých fázach cyklu politík. Zameriava sa najmä na posúdenia rodových potrieb a posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť (bod 06).

51

Keďže ročné rozpočty EÚ sú ohraničené sedemročným VFR, je dôležité pri vypracúvaní príslušného VFR zohľadniť rodovú rovnosť. Zastrešujúci legislatívny návrh VFR sprevádzajú sektorové návrhy, ktoré sa vzťahujú na hlavné programy financovania EÚ. V rámci programu Komisie pre lepšiu právnu reguláciu sú tieto návrhy predmetom posúdenia vplyvu.

52

Posúdili sme, či sektorové návrhy týkajúce sa programov financovania EÚ, ktoré sme kontrolovali v rámci VFR na roky 2014 – 2020 a 2021 – 2027, obsahovali rodovú analýzu v rámci ich ôsmich posúdení vplyvu. Takisto sme kontrolovali, či zastrešujúce legislatívne návrhy týkajúce sa viacročných finančných rámcov a plánu Next Generation EU obsahovali požiadavku na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.

53

Komisia má zavedené usmernenia na posudzovanie potenciálneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu legislatívnych návrhov pri vykonávaní posúdení vplyvu. Usmernenia, ktoré platia pre VFR na roky 2014 – 2020²⁹, obsahujú pokyny týkajúce sa určenia a posúdenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov na rodovú rovnosť. Posúdenia vplyvu, ktoré sme preskúmali, neobsahovali žiadne takéto posúdenie. Obsahovali len málo odkazov na rodovú rovnosť a nepredstavovali náležitú rodovú analýzu (bod 06).

54

V usmerneniach Komisie týkajúcich sa posúdenia vplyvu VFR na roky 2021 – 2027³⁰ sa odporúča, aby sa rodová rovnosť zohľadňovala pri tvorbe politík, aj keď len vtedy, ak je to „primerané“. Z ôsmich posúdení vplyvu, ktoré sme preskúmali, malo obmedzenú rodovú analýzu posúdenie vplyvu ESF+ a v posúdení vplyvu SPP sa stručne opisovala situácia žien vo vidieckych oblastiach. Ani jedno z ďalších posúdení vplyvu neobsahovalo žiadne vysvetlenie, prečo nebolo „primerané“ ho vykonať. Analýza vykonaná orgánom Komisie povereným posudzovaním kvality posúdení vplyvu (výbor pre kontrolu regulácie) potvrdzuje, že v posúdeniach vplyvu sa zriedka uvádzajú odkazy na rodovú rovnosť. V rokoch 2017 a 2018 len 6 zo 129 posúdení vplyvu, ktoré preskúmal výbor, obsahovalo nejaký odkaz na rodovú rovnosť.

55

V zastrešujúcich legislatívnych návrhoch Komisie pre oba VFR sa uvádzalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti alebo „rovnosť“ len vo všeobecnosti a len v súvislosti s oblasťou politiky spravodlivosti. Návrh nástroja Next Generation EU obsahuje jeden odkaz, v ktorom sa zdôrazňuje význam opatrení v oblasti rodovej rovnosti. Určujú sa v ňom niektoré vplyvy krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na ženy. V návrhu sa napríklad konštatuje, že kríza bola obzvlášť ťažká pre osamelých rodičov, z ktorých 85 % tvoria ženy.

56

Konštatujeme, že existuje záväzok zohľadniť rodovú rovnosť v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je najväčšou časťou nástroja Next Generation EU. V národných plánoch podpory obnovy a odolnosti sa bude musieť vysvetliť, ako by navrhované opatrenia mali prispieť k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých a k zohľadňovaniu týchto cieľov. Posúdenie týchto plánov Komisiou sa bude vzťahovať aj na ich príspevok k sociálnej odolnosti členských štátov a na to, či účinne zmierňujú sociálne účinky krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Rada na základe tohto posúdenia rozhodne, či ich schváli. Správa Komisie o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá sa má predložiť v polovici roka 2022, bude obsahovať posúdenie toho, ako plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti pomohli riešiť nerovnosti medzi ženami a mužmi. Ako sme však uviedli v našom stanovisku k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti³¹, nedostatok spoločných ukazovateľov sťaží monitorovanie a sledovanie výsledkov vrátane rodovej rovnosti.

57

S cieľom umožniť riadnu rodovú analýzu a vytvoriť vhodné politiky založené na dôkazoch musia mať tvorcovia politík prístup k štatistikám, ktoré presne odrážajú rozdiely a nerovnosti medzi pohlaviami. Takéto štatistiky umožňujú sledovať vplyv politík, odhaľujú, kde je možné na odstránenie rodových rozdielov urobiť viac³², a merať rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o rôzne sociálne a hospodárske aspekty³³.

58

Preskúmali sme preto dostupnosť údajov a štatistík, ktoré rozlišujú medzi ženami a mužmi („údaje rozčlenené podľa pohlavia“). Štatistický úrad EÚ Eurostat generuje údaje rozčlenené podľa pohlavia z približne dvoch tretín z 2 786 dostupných súborov údajov týkajúcich sa hlavných oblastí sociálnej politiky EÚ³⁴. Poskytuje aj informácie rozčlenené podľa pohlavia o určitých ďalších, no nie o všetkých oblastiach politiky EÚ: napríklad o počte cestujúcich v doprave informácie rozčlenené podľa pohlavia k dispozícii nie sú. Komisia má aj portál, ktorý poskytuje verejný prístup k údajom uverejneným inštitúciami a orgánmi Európskej únie³⁵. Z 15 749 súborov údajov dostupných na portáli sa približne jedna štvrtina týka „obyvateľstva a spoločnosti“, teda oblasti, ktorá je pre rodové štatistiky priamo relevantná. Približne polovica týchto súborov je rozčlenená podľa pohlavia. Inštitút EIGE zostavuje rodové štatistiky vrátane indexu rodovej rovnosti (bod 04). Databáza rodových štatistík inštitútu EIGE obsahuje údaje o 1 888 ukazovateľoch.

59

Tieto zdroje spoločne poskytujú prístup k veľkému množstvu údajov rozčlenených podľa pohlavia. Vo fondoch, ktoré boli predmetom nášho preskúmania, sme však našli málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že Komisia tento portál systematicky využívala pri rodových analýzach. Z posúdení vplyvu, ktoré sme preskúmali pre oba VFR, len jedno (v prípade ESF+³⁶) obsahovalo odkaz na rodové rozdiely, čo naznačuje, že sa použili údaje rozčlenené podľa pohlavia.

Komisia stanovila málo cieľov, ktoré výslovne súviseli s rodovou rovnosťou

60

Podľa súboru nástrojov OECD z roku 2018 by vlády mali stanoviť výkonnostné ciele týkajúce sa rodovej rovnosti v rôznych oblastiach politiky, aby mohli sledovať pokrok pri dosahovaní cieľov rodovej rovnosti. Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktorým sa riadi všeobecný rozpočet EÚ, neobsahuje žiadne osobitné požiadavky v súvislosti s cieľmi týkajúcimi sa rodovej rovnosti, ale obsahuje všeobecnú požiadavku na stanovenie cieľov programu.

61

Ciele programu sú uvedené v „programových vyhláseniach“. Ide o správy pripojené k návrhu rozpočtu na každý rok, ktoré poskytujú informácie o pokroku dosiahnutom v predchádzajúcich rokoch pri plnení cieľov programu. Posúdili sme, či sa v programových vyhláseniach pripojených k ročným návrhom rozpočtov na VFR na roky 2014 – 2020 zohľadnilo uplatňovanie cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky. V prípade VFR na roky 2021 – 2027 sme preskúmali legislatívne návrhy programov s cieľom zistiť, či zahŕňajú ciele týkajúce sa rodovej rovnosti.

62

Z 58 výdavkových programov vo VFR na roky 2014 – 2020 štyri – Práva, rovnosť a občianstvo, Európsky sociálny fond (ESF), Erasmus+ a program Zdravie – obsahovali výslovné odkazy na podporu rodovej rovnosti ako jedného zo svojich cieľov. Návrhy Komisie týkajúce sa programu Právo, rovnosť a občianstvo (ktorý sa stal programom Občania, rovnosť, práva a hodnoty) a ESF+ boli jedinými programami VFR na roky 2021 – 2027, ktoré obsahovali ciele s výslovnými odkazmi na rodovú rovnosť.

Komisia účinne nemonitorovala, ako rozpočet EÚ prispieva k dosiahnutiu rodovej rovnosti

63

V súbore nástrojov OECD z roku 2018 sa uvádza, že monitorovacie mechanizmy umožňujú posúdiť pokrok, zlepšiť rozhodovanie a upraviť programy a zdroje tak, aby sa dosiahol väčší vplyv. V nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ sa stanovuje, že dosahovanie cieľov by sa malo monitorovať pomocou ukazovateľov výkonnosti.

64

Komisia uverejňuje údaje o ukazovateľoch výkonnosti v programových vyhláseniach. Tieto ukazovatele sú stanovené v právnych predpisoch, ktoré sú základom programov, alebo v súvisiacich sekundárnych právnych predpisoch. Posudzovali sme, či programové vyhlásenia vo VFR na roky 2014 – 2020 zahŕňali ukazovatele na monitorovanie dosahovania cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti.

65

Programové vyhlásenia uverejnené v roku 2020, ktoré sa vzťahujú na 58 výdavkových programov, obsahovali viac ako 1 000 ukazovateľov. Z toho 29 ukazovateľov z 5 programov súviselo s rodovou rovnosťou. Prostredníctvom týchto piatich ukazovateľov sa merajú zmeny súvisiace s rodovou rovnosťou v priebehu času – napríklad rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Devätnásť bolo založených aj na údajoch rozčlenených podľa pohlavia – napríklad miera zamestnanosti podľa pohlavia. Tieto programy predstavujú 21,7 % celkovej sumy VFR na roky 2014 – 2020. Pozri ilustráciu 8. V návrhoch Komisie týkajúcich sa VFR na roky 2021 – 2027 sa zachovalo len 10 z 29 ukazovateľov týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktoré sme identifikovali.

Komisia sprístupnila málo informácií o celkovom vplyve rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť

66

Poskytovanie informácií verejnosti o vplyve rozpočtu na rodovú rovnosť podporuje systematický dohľad a zodpovednosť³⁷. Môže to zahŕňať zverejnenie finančných prostriedkov pridelených a použitých na ciele rodovej rovnosti a podávanie správ o výkonnosti programu. Uľahčuje sa tým parlamentná kontrola. Pozri rámček 2.

67

Dve kľúčové správy Komisie o výkonnosti rozpočtu EÚ sú programové vyhlásenia pripojené k ročnému návrhu rozpočtu a výročná správa o riadení a výkonnosti (AMPR) predkladaná na účely ročného postupu udeľovania absolutória. Posudzovali sme, či Komisia v týchto dvoch správach informovala o celkovom vplyve rozpočtu EÚ a jeho programov financovania na rodovú rovnosť.

Komisia zvýšila množstvo informácií týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktoré sú pripojené k návrhu rozpočtu EÚ, ale nepredkladala ich ucelene

68

Niektoré programové vyhlásenia obsahujú oddiel o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti. Z 58 programových vyhlásení uverejnených v roku 2016, v prvom roku, v ktorom boli tieto informácie zahrnuté, má takýto oddiel 20 z nich; v programových vyhláseniach uverejnených v roku 2020 sa tento počet zvýšil na 34³⁸. To znamená, že teraz obsahuje kvantitatívne alebo kvalitatívne informácie týkajúce sa rodovej rovnosti 59 % programových vyhlásení týkajúcich sa výdavkových programov, ktoré predstavujú 88 % VFR na roky 2014 – 2020.

69

V týchto informáciách sme však zistili nedostatky. Z 34 programových vyhlásení uverejnených v roku 2020, ktoré obsahovali informácie týkajúce sa rodovej rovnosti, len 10 (29 %) poskytlo finančné odhady týkajúce sa príspevku z rozpočtu EÚ k rodovej rovnosti. Patrili sem programy v rámci ESF a EFRR, ale nie EPZF, EPFRV alebo Erasmus+. Avšak vzhľadom na to, že neexistuje spoločný systém na sledovanie finančných prostriedkov vyčlenených a používaných v oblasti rodovej rovnosti v rámci rozpočtu EÚ, generálne riaditeľstvá použili rôzne metódy na odhad príspevku svojich programov k rodovej rovnosti. To znemožnilo vypočítať celkový príspevok z celého rozpočtu EÚ. Komisia sleduje prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov v rámci iných prierezových politík. Pozri rámček 3. Naopak, takýto systém pre rodovú rovnosť nebol zavedený.

70

Ilustrácia 9 je súhrnom informácií týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktoré sú uvedené v programových vyhláseniach, vrátane cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti (bod 62), ukazovateľov (bod 65) a finančných odhadov (bod 69).

71

V stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 sa Komisia zaväzuje „zvážiť“ meranie výdavkov súvisiacich s rodovou rovnosťou na úrovni programu vo VFR na roky 2021 – 2027. V novembri 2020 sa Komisia, Rada a Európsky parlament dohodli, že Komisia by mala vo VFR na roky 2021 – 2027 vypracovať metódu merania príslušných výdavkov na úrovni programu. V súlade s touto medziinštitucionálnou dohodou Komisia vykoná túto metódu v prípade niektorých centrálne riadených programov ako test jej uskutočniteľnosti do januára 2023⁴². Znamená to, že v strednodobom horizonte Komisia nebude schopná preukázať výšku finančných prostriedkov použitých vo všetkých programoch financovania EÚ na podporu rodovej rovnosti.

Výročná správa o riadení a výkonnosti obsahovala veľmi málo informácií o výsledkoch v oblasti rodovej rovnosti

72

Výročná správa o hospodárení a výkonnosti je súčasťou integrovaného balíka finančných správ a podávania správ o zodpovednosti Komisie⁴³. Je hlavným podkladom pre ročný postup udeľovania absolutória. V oddiele 1 výročnej správy o riadení a výkonnosti sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov politiky. V našej správe o výkonnosti rozpočtu EÚ⁴⁴ sme upozornili na obmedzené dostupné informácie o príspevku výdavkových programov EÚ k rodovej rovnosti.

73

Od uverejnenia prvej výročnej správy o riadení a výkonnosti⁴⁵ v roku 2016 Komisia nikdy neinformovala konkrétne o rodovej rovnosti ako o horizontálnej priorite. a v jednotlivých oddieloch ani nepredložila žiadnu analýzu. Naproti tomu výročná správa o riadení a výkonnosti zahŕňa správy o výdavkoch na iné horizontálne priority. Vo výročnej správe o riadení a výkonnosti za rok 2019⁴⁶ Komisia uviedla, že horizontálne politické ciele sa musia lepšie začleniť do rozpočtu, najmä pokiaľ ide o výdavky súvisiace s klímou, ochranu biodiverzity a ciele udržateľného rozvoja. Vo výročnej správe o riadení a výkonnosti sa inak rodová rovnosť neuvádzala.

Stanovenie podrobných právnych požiadaviek uľahčilo začlenenie rodovej rovnosti do programov

74

V záverečnej časti správy sa zameriavame na jednotlivé programy a posudzujeme, či Komisia zohľadnila rodovú rovnosť v ESF, EFRR a EPFRV, EPZF a programe Erasmus+. Skúmali sme, či sa vykonali nejaké rodové analýzy a či boli stanovené ciele týkajúce sa rodovej rovnosti. Zamerali sme sa na zistenie, či Komisia bola schopná preukázať výsledky programov v oblasti rodovej rovnosti.

75

Na týchto päť fondov sme sa zamerali nielen z dôvodu ich finančného významu v rámci VFR, ale aj preto, že majú potenciál stimulovať hospodársky rast a prispievať k rodovej rovnosti (bod 02). Z ESF sa podporujú projekty v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy v celej EÚ. EFRR sa zameriava na podporu vyváženého rozvoja v rôznych regiónoch EÚ. EPFRV sa zameriava na osobitné výzvy, ktorým čelia vidiecke oblasti EÚ. Cieľom EPZF je zabezpečiť príjem poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb. No a z programu Erasmus+ sa poskytujú finančné prostriedky EÚ na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť rast.

EŠIF majú významný potenciál prispievať k rodovej rovnosti, no našli sme len málo informácií o výsledkoch za obdobie VFR na roky 2014 – 2020

76

Viac než polovica finančných prostriedkov EÚ sa poskytuje prostredníctvom piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tieto fondy spoločne riadi Komisia a členské štáty. Vykonali sme audit ESF, EFRR a EPFRV v Španielsku a Rumunsku. Naša práca sa týkala dohôd o partnerstve týchto dvoch krajín a ich 12 programov.

77

Právne požiadavky týkajúce sa rodovej rovnosti sa v jednotlivých nariadeniach EŠIF líšia. V nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU)⁴⁷ sa však stanovujú spoločné ustanovenia pre EŠIF vo VFR na roky 2014 – 2020. V článku 7 tohto nariadenia sa uvádza, že členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby sa počas prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých programov podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami a aby sa zohľadňovala rodová rovnosť. Vyžaduje si to, aby činnosti vo všetkých oblastiach presadzovali rodovú rovnosť pomocou nástrojov, ako sú ex ante hodnotenia a ex ante kondicionality, monitorovacie výbory, výberové postupy a kritériá.

78

Návrh Komisie týkajúci sa nového nariadenia o spoločných ustanoveniach pre VFR na roky 2021 – 2027 pôvodne neobsahoval žiadne ustanovenia podobné ustanoveniam článku 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020. Po úvodných revíziách boli opätovne zavedené podobné ustanovenia v neskoršom znení dokumentu. V novom nariadení o spoločných ustanoveniach sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby zaviedli národný strategický rámec rodovej rovnosti ako podmienku využívania EŠIF pri investovaní do zlepšenia rodovej vyváženosti na trhu práce, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom alebo infraštruktúry starostlivosti o deti.

V programoch, ktoré sme preskúmali, sa rodová rovnosť zohľadňovala počas prípravy programu

79

V prípade programov, ktoré sme preskúmali v Španielsku a Rumunsku, sme zistili, že povinnosť zohľadniť rodovú rovnosť bola dodržaná častejšie počas fázy prípravy ako počas fázy vykonávania a monitorovania. Všetky programy obsahovali rodovú analýzu a rodová rovnosť sa v ich koncepcii zohľadnila v rôznej miere. Oba členské štáty takisto vykonali ex ante hodnotenia toho, či plánované opatrenia pravdepodobne budú úspešné pri presadzovaní rodovej rovnosti. Zistili sme niekoľko príkladov, v ktorých sa vo výberových konaniach podporilo využívanie rodovej analýzy. Pozri rámček 4.

Ciele týkajúce sa rodovej rovnosti sa v programoch, ktoré sme preskúmali, zohľadňovali len málokedy a o ich vplyve na rodovú rovnosť bolo k dispozícii bolo len málo informácií

80

Programy musia byť v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v osobitných právnych predpisoch upravujúcich fondy, ktoré ich financujú, a v NSU. Členské štáty môžu začleniť svoje vlastné ciele týkajúce sa rodovej rovnosti. Španielsko, ale nie Rumunsko, zahrnulo osobitné ciele a ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti pre niektoré investičné priority v rámci ESF. Ostatné fondy, ktoré sme preskúmali, neobsahovali žiadne z cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti.

81

V nariadení o spoločných ustanoveniach sa od každého členského štátu vyžaduje, aby predkladal výročnú správu o vykonávaní za každý program. Ďalej sa v ňom uvádza, že správy za roky 2016 a 2018 musia obsahovať posúdenie opatrení prijatých na podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie.

82

Správy o všetkých vybraných programoch obsahovali časť s údajmi – najčastejšie kvalitatívnymi, ale niekedy kvantitatívnymi – o konkrétnych opatreniach prijatých na podporu rodovej rovnosti a o opatreniach zavedených na zabezpečenie zohľadnenia rodovej rovnosti. Správy však neobsahovali informácie o výsledkoch ani vplyvoch.

83

Na základe týchto správ Komisia uverejnila aj správy o vykonávaní EŠIF v rokoch 2017 a 2019. V roku 2018 uverejnila aj súhrnnú správu o vykonávaní týkajúcu sa vykonávania programov v rámci EŠIF v rokoch 2014 až 2017. Tieto správy však obsahovali málo informácií týkajúcich sa rodovej rovnosti.

84

Platforma Komisie týkajúca sa otvorených údajov EŠIF poskytuje údaje o účastníkoch financovaných činností. Tieto údaje však neobsahujú žiadny odkaz na pohlavie. V dôsledku toho nie sú verejne dostupné žiadne konsolidované údaje rozčlenené podľa pohlavia o žiadnom zo spoločných ukazovateľov pre žiadny z EŠIF.

Priame platby pre poľnohospodárov v rámci EFRR boli rodovo slepé

85

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) predstavuje viac ako tretinu finančných prostriedkov EÚ. EPZF tvorí približne tri štvrtiny SPP a využíva sa najmä na poskytovanie podpory príjmov poľnohospodárom prostredníctvom priamych platieb. Ide o najväčší program v rámci rozpočtu EÚ, ktorý vo VFR na roky 2014 – 2020 predstavuje viac ako 300 mld. EUR.

V nariadení o priamych platbách sa nezohľadňuje rodová rovnosť a obmedzuje sa schopnosť členských štátov v tomto ohľade

86

Nariadenie o priamych platbách na roky 2014 – 2020 neobsahuje právne požiadavky týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti alebo rodovej rovnosti. V našom stanovisku k návrhom Komisie týkajúcim sa SPP po roku 2020⁴⁸ sme poukázali na to, že príslušný členský štát bude mať napríklad z hľadiska vplyvu priamych platieb na rodovú rovnosť „málo možností“ zmeniť spôsob rozdeľovania dotácií, pretože koncepcia priamych platieb bude vo veľkej miere stanovená navrhovanými právnymi predpismi EÚ.

87

Príklady týchto skutočností sme zistili v dvoch prípadových štúdiách zo štyroch štúdií nášho odborníka (bod 19). Andalúzia (Španielsko) uplatňuje rodové rozpočtovanie vo svojom regionálnom rozpočte. Na podporu rodovej rovnosti využíva približne 90 % svojich programov. Andalúzsky poľnohospodársky záručný fond je však vylúčený, pretože systém priamych platieb neponecháva priestor na pozitívne opatrenia týkajúce sa žien⁴⁹. Švédsko uplatňuje rodové rozpočtovanie a má základné údaje, ktoré poukazujú na nerovnosti v poľnohospodárstve. Švédske orgány však vysvetlili, že vzhľadom na to, že politiku vykonávajú, no nenavrhujú ju, a keďže rodové rozpočtovanie nie je podľa nariadenia o priamych platbách povinné, nemôžu ju použiť na nápravu nerovností.

Rozdiely v údajoch a chýbajúca rodová analýza predstavujú riziko pretrvávania rodových nerovností

88

Revízie SPP sa analyzujú v posúdeniach vplyvu s cieľom nezhoršiť nerovnosti medzi poľnohospodármi podľa veku, veľkosti poľnohospodárskeho podniku alebo regiónu v EÚ. Rozdiely medzi poľnohospodármi a poľnohospodárkami sa výslovne nezohľadňujú. V našom stanovisku k SPP po roku 2020 (bod 86), sme zaznamenali, že Komisia vo svojom posúdení vplyvu zvážila rodovú rovnosť v súvislosti s cieľmi udržateľného rozvoja, ale zdá sa, že to malo na návrh malý vplyv.

89

V našom stanovisku sme kritizovali aj nedostatok presných informácií o príjmoch poľnohospodárov z domácností a chýbajúcu požiadavku, aby členské štáty zostavovali štatistické údaje o disponibilných príjmoch poľnohospodárskych podnikov. Nedostupnosť takýchto štatistík rozčlenených podľa pohlavia vedie aj k značnému rozdielu v údajoch, keď sa posudzujú účinky priamych platieb na rodovú rovnosť.

90

Ďalším významným nedostatkom je nedostatok štatistických údajov o príjemcoch priamych platieb rozčlenených podľa pohlavia. Nariadenie o EPZF neobsahuje žiadnu požiadavku týkajúcu sa poskytovania takýchto štatistík. Komisia nemala údaje o pomere platieb, ktoré dostávajú ženy a muži. Podľa prípadovej štúdie, ktorú vypracoval náš expert, má Švédska poľnohospodárska rada k dispozícii údaje, z ktorých vyplýva, že v roku 2019 tvorili ženy 16 % žiadateľov vo Švédsku, ale dostali len 7 % vyplatenej pomoci. A v Írsku podľa írskeho združenia poľnohospodárov v roku 2019 vlastnili ženy 10 % oprávnenej pôdy a dostali len 8 % platieb⁵⁰. Keďže priame platby sú platby na plochu určené poľnohospodárom s pôdou, ktorú majú k dispozícii na poľnohospodársku činnosť („podniky“), tieto údaje možno vysvetliť pomocou niekoľkých faktorov.

91

V štúdii, ktorú zadal Európsky parlament v roku 2019⁵¹, sa konštatovalo, že „poľnohospodárky majú v porovnaní s mužskými náprotivkami podstatne menší prístup k pôde a ďalším výrobným aktívam a menšiu kontrolu nad nimi a vlastnia menej pozemkov“. Podľa Výboru profesijných poľnohospodárskych organizácií⁵² majú ženy zložitý prístup k úverom. Eurostat nemá informácie o vlastníctve poľnohospodárskych podnikov rozčlenené podľa pohlavia, ale vytvára údaje o majiteľoch poľnohospodárskych podnikov. Majitelia môžu poľnohospodársky podnik vlastniť, ale môžu ho aj prenajať, byť nájomcom alebo správcom. V roku 2016 z údajov Eurostatu vyplýva, že len približne 30 % majiteľov poľnohospodárskych podnikov v Európe boli ženy⁵³.

92

Z údajov Eurostatu vyplýva aj to, že ženy majú obvykle menšie poľnohospodárske podniky: v roku 2016 ženy mali len 16 % väčších podnikov v porovnaní s 35 % menších podnikov⁵⁴. V roku 2017 Komisia odhadla, že produkcia na podnik bola oveľa menšia v prípade poľnohospodárok (menej ako 12 000 EUR v roku 2013) ako v prípade poľnohospodárov (približne 40 000 EUR). Tiež odhadla, že poľnohospodárky mali pod kontrolou omnoho menej pôdy (12 %) než muži (61 %, zvyšok je vo vlastníctve spoločností)⁵⁵. V našom stanovisku k SPP po roku 2020 sme uviedli, že z údajov Komisie „vyplýva, [že] muži dostávajú približne tri pätiny takýchto dotácií [t. j. podporu príjmov poľnohospodárov], ženy jednu osminu a zvyšok podniky“.

93

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa zdá, že je nevyhnutne potrebné vykonať rodovú analýzu podpory príjmov vyplácanej poľnohospodárom prostredníctvom priamych platieb vrátane rozdelenia príjmov a ich prepojenia s vlastníctvom pôdy, oprávnenou pôdou a príjemcami platieb. To si bude vyžadovať zber širšieho spektra údajov o ženách v poľnohospodárstve a šírenie týchto údajov. Už v roku 2017 Európsky parlament⁵⁶ vyzval Komisiu a členské štáty, aby zmerali príspevok žien k príjmom na vidieku a určili úlohy žien v poľnohospodárstve. Zároveň zdôraznil, že je nutné, aby členské štáty poskytovali aktuálne štatistické údaje o vlastníctve pôdy ženami.

Komisia nezohľadňovala rodovú rovnosť vo všetkých aspektoch programu Erasmus+

94

Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu. Zložka programu týkajúca sa mobility poskytuje vzdelávajúcim sa osobám a učiteľom príležitosť získať zručnosti štúdiom, prácou a dobrovoľníckou činnosťou v zahraničí.

95

V odôvodneniach nariadenia, ktorým sa riadi program Erasmus+ vo VFR na roky 2014 – 2020, sa uvádza, že medzi ciele programu patrí podpora rovnosti medzi mužmi a ženami. Napriek tomu, že v hlavnom znení nariadenia neexistujú žiadne právne požiadavky týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti alebo zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia, príloha I obsahuje požiadavku zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia za 2 ukazovatele z 25 kľúčových ukazovateľov programu.

96

Legislatívny návrh programu Erasmus+ vo VFR na roky 2021 – 2027 pôvodne neobsahoval žiadne právne ustanovenia o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ani nevyžadoval zber akýchkoľvek údajov rozčlenených podľa pohlavia. Európsky parlament však navrhol zmenu⁵⁷, ktorá si vyžadovala rozčlenenie všetkých kvantitatívnych ukazovateľov za Erasmus+ podľa pohlavia.

Komisia počas prípravy programu nevenovala veľkú pozornosť hľadisku rodovej rovnosti

97

Komisia vo svojom posúdení vplyvu programu Erasmus+ vo VFR na roky 2014 – 2020 zohľadnila rodovú rovnosť, ale len v obmedzenej miere. Posúdenie obsahovalo jednoduchú tabuľku s opisom očakávaných vplyvov každého návrhu politiky na rodovú rovnosť, ale neobsahovalo primeranú rodovú analýzu potrieb a vplyvov.

98

V posúdení vplyvu VFR na roky 2021 – 2027 bola rodová rovnosť označená ako jedna z otázok, ktoré sa majú riešiť v rámci programu Erasmus+. Rodová rovnosť sa tiež považovala za výzvu v rámci otvorenej verejnej konzultácie o budúcnosti programu Erasmus+ v roku 2017. Bolo teda jasne určené, že rodovú rovnosť je potrebné zohľadniť v celom programe Erasmus+. Komisia však v legislatívnom návrhu navrhla, aby sa rodová rovnosť aktívne podporovala len v jednej oblasti programu Erasmus+, konkrétne športy.

99

Komisia má potrebné údaje na vykonanie analýzy alebo hodnotenia rodovej rovnosti programu Erasmus, a to aj podľa oblasti štúdia. Výročná správa programu Erasmus+ za rok 2019 však neobsahuje informácie o vplyve alebo výsledkoch na základe pohlavia ani údaje rozčlenené podľa pohlavia. Uvádza sa v nej celkový počet študentov alebo účastníkov. Tieto čísla však nie sú rozdelené podľa pohlavia.

100

Komisia vo svojich programových vyhláseniach uverejnených v roku 2020 uviedla, že rodová rovnováha na úrovni účastníkov programu Erasmus+ bola doposiaľ „výborná“ bez toho, aby poskytla číselné údaje. K tomuto záveru dospela napriek štúdii z roku 2019, ktorú tiež vykonala Komisia⁵⁸, a ktorá naznačuje existenciu výrazného rodového rozdielu v programe Erasmus+, s tým zistením, že ženy sa zúčastňujú na programe viac ako muži. Z najaktuálnejších dostupných údajov Komisie⁵⁹ vyplýva, že v rokoch 2014 – 2018 boli výrazné rodové rozdiely v závislosti od predmetu štúdia. Napríklad v oblasti informačných technológií bolo približne dvaapolkrát viac mužov ako žien, zatiaľ čo v oblasti umenia a humanitných vied bolo oveľa viac žien. Z toho vyplýva, že pri plánovaní programu Erasmus+ je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko a vykonávať rozsiahle analýzy, ktoré presahujú celkový počet účastníkov a sú rozdelené podľa konkrétnych tematických oblastí.

Závery a odporúčania

101

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nebolo doteraz začlenené do celého rozpočtu EÚ. Rámec na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ ešte nie je úplne zavedený. Zistili sme, že rozpočtový cyklus EÚ primerane nezohľadňuje rodovú rovnosť. Dospeli sme k záveru, že Komisia zatiaľ nesplnila svoj záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rozpočte EÚ.

102

Konkrétne sme zistili, že stratégia Komisie pre rodovú rovnosť dostatočne nepodporila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Pre obdobie 2016 – 2019 Komisia nahradila svoju predchádzajúcu stratégiu rodovej rovnosti nezáväzným dokumentom, ktorý neobsahoval plán vykonávania a monitorovania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. V novej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 sa zintenzívnil záväzok Komisie uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, ale stále chýbajú nevyhnutné požiadavky a konkrétne opatrenia (body 25 až 35).

103

Zistili sme, že posilňovanie inštitucionálneho rámca Komisie prebieha, ale zatiaľ v plnej miere nepodporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Komisia pôsobiaca v období 2014 – 2019 nezaviedla potrebné mechanizmy na vykonávanie a monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Generálnym riaditeľstvám neposkytla dostatočnú odbornú prípravu ani odborné znalosti na účinné uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Komisia na roky 2019 – 2024 objasnila úlohy a povinnosti týkajúce sa uplatňovania hľadiska rovnosti V súlade s novými opatreniami plní ústrednú úlohu generálny sekretariát, ktorý sa zaviazal zabezpečiť zohľadňovanie rovnosti pri tvorbe politík. No GR BUDG, ktoré je poverené riadením rozpočtu EÚ a môže zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočtovaní EÚ, nemalo pridelenú porovnateľne dôležitú zodpovednosť. Komisia plánuje vypracovať stratégiu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rovnosti (body 36 až 48).

Odporúčanie 1 – Posilniť inštitucionálny rámec Komisie

Na posilnenie inštitucionálneho rámca na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a na premietnutie svojho záväzku týkajúceho sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v konkrétnych opatreniach by Komisia mala:

1. objasniť úlohy týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky, nominovať zamestnancov v každom generálnom riaditeľstve a vypracovať plány vykonávania uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v každej oblasti politiky;
2. zabezpečiť, aby GR BUDG účinne riadilo, koordinovalo a monitorovalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ (t. j. rodové rozpočtovanie);
3. sprístupniť všetkým zamestnancom odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
4. zabezpečiť, aby si generálne riaditeľstvá vymieňali informácie a postupy a sústavne využívali dostupné nástroje a odborné znalosti pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vrátane nástrojov a odborných znalostí inštitútu EIGE.

Lehota: do decembra 2021.

104

Zistili sme, že rozpočtový cyklus EÚ primerane nezohľadňuje rodovú rovnosť. Komisia venovala malú pozornosť rodovej analýze politík a programov, ktoré sme preskúmali. Z ôsmich posúdení vplyvu, ktoré sme preskúmali, malo obmedzenú rodovú analýzu posúdenie vplyvu ESF+ a v posúdení vplyvu SPP sa stručne opisovala situácia žien vo vidieckych oblastiach. Zistili sme, že usmernenia Komisie na posúdenie potenciálneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu legislatívnych návrhov neboli dostatočne konkrétne a nezabezpečili riadne zohľadnenie rodovej rovnosti. Podľa nášho názoru je používanie rodových analýz kľúčové na dosiahnutie pokroku smerom k rodovej rovnosti (body 50 až 55).

Odporúčanie 2 – Vykonať rodovú analýzu

V záujme lepšieho začlenenia rodovej rovnosti do rozpočtového cyklu EÚ by Komisia mala:

1. aktualizovať usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu na posudzovanie potenciálneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu legislatívnych návrhov na posilnenie analýzy vplyvov na rodovú rovnosť;

Lehota: do decembra 2021

2. vykonávať rodové analýzy potrieb a vplyvov pre programy a nástroje financovania EÚ a podávať správy o výsledkoch týchto analýz alebo vysvetliť dôvody, prečo ich nevykonávať, v posúdeniach vplyvu, hodnoteniach alebo vo vykazovaní výkonnosti.

Lehota: od januára 2022.

105

Celkovo vo fondoch, ktoré sme preskúmali, sme našli málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že Komisia v rodovej analýze využívala údaje rozčlenené podľa pohlavia (body 57 až 59). Pokiaľ ide o kontrolované programy, zistili sme, že nie sú verejne dostupné žiadne konsolidované údaje rozčlenené podľa pohlavia o žiadnom zo spoločných ukazovateľov pre žiadny z EŠIF (bod 84). Zistili sme významné nedostatky v poľnohospodárstve z dôvodu nedostatku štatistických údajov rozčlenených podľa pohlavia, ktoré sa týkajú rozdelenia príjmov poľnohospodárskych podnikov, vlastníctva pôdy a príjemcov priamych platieb v EPZF (body 89 to 93). A správach za program Erasmus+ sa uvádza celkový počet študentov alebo účastníkov, ale tieto číselné údaje nie sú rozčlenené podľa pohlavia, hoci tieto informácie sú k dispozícii (bod 99).

Odporúčanie 3 – Zhromažďovanie a analýza údajov rozčlenených podľa pohlavia

S cieľom poskytnúť lepší základ pre rodové analýzy a umožniť meranie rozdielov v situácii žien a mužov a monitorovanie vplyvov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a podávanie správ o nich by Komisia mala:

1. systematicky zhromažďovať, analyzovať a podávať správy o existujúcich údajoch rozčlenených podľa pohlavia pre programy financovania EÚ v rámci priameho riadenia;
2. systematicky konsolidovať, analyzovať a vykazovať informácie poskytované členskými štátmi v súlade s právnymi požiadavkami programov financovania EÚ v rámci zdieľaného riadenia;
3. zahrnúť do pripravovaných legislatívnych návrhov požiadavku systematicky zhromažďovať a podávať správy o údajoch rozčlenených podľa pohlavia pre programy financovania EÚ.

Lehota: od januára 2022.

106

Zistili sme, že Komisia stanovila len málo cieľov, ktoré sa výslovne týkajú rodovej rovnosti. Z 58 výdavkových programov vo VFR na roky 2014 – 2020 len štyri obsahovali výslovné odkazy na podporu rodovej rovnosti ako jedného zo svojich cieľov. V legislatívnych návrhoch Komisie týkajúcich sa VFR na roky 2021 – 2027 len dva programy zahŕňali ciele s výslovnými odkazmi na rodovú rovnosť (body 60 až 62).

107

Komisia účinne nemonitorovala príspevok z rozpočtu EÚ na dosiahnutie rodovej rovnosti. Z viac ako 1 000 ukazovateľov v programových vyhláseniach uverejnených v roku 2020 sme v piatich programoch našli 29 ukazovateľov týkajúcich sa rodovej rovnosti. Z piatich programov, ktoré sme preskúmali, mali takéto ukazovatele len EFRR a Erasmus+. VFR na roky 2021 – 2027 bude pravdepodobne obsahovať ešte menej takýchto ukazovateľov, pretože v navrhovaných právnych predpisoch bolo ponechaných len desať ukazovateľov z tých, ktoré sme zistili (body 63 až 65). V oblastiach, v ktorých boli podrobne stanovené právne požiadavky, to však uľahčilo začlenenie rodovej rovnosti do programov (body 74 až 100).

Odporúčanie 4 – Využívať ciele a ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti

Na lepšie zohľadnenie horizontálnej priority rodovej rovnosti v rozpočte EÚ a umožnenie monitorovania pokroku by Komisia mala:

1. pri programoch a nástrojoch financovania EÚ na roky 2021 – 2027 identifikovať a využívať príslušné existujúce údaje o rodovej rovnosti vrátane ukazovateľov, ku ktorým sú k dispozícii údaje rozčlenené podľa pohlavia;
2. v budúcich legislatívnych návrhoch zahrnúť výkonnostné ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a výkonnostné ukazovatele v závislosti od výsledkov rodových analýz.

Lehota: od januára 2022.

108

Komisia poskytla málo informácií o celkovom vplyve rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť v dvoch kľúčových správach o výkonnosti rozpočtu EÚ: programovom vyhlásení pripojenom k návrhom rozpočtov na každý rok a vo výročnej správe o riadení a výkonnosti vydanej na udelenie absolutória. Neexistoval spoločný systém na sledovanie finančných prostriedkov, ktoré generálne riaditeľstvá vyčlenili na podporu rodovej rovnosti, takže GR BUDG nebolo schopné dospieť k zmysluplnému celkovému odhadu príspevku z rozpočtu EÚ na tento cieľ. Poznamenávame, že v novembri 2020 sa Komisia, Rada a Európsky parlament dohodli, že Komisia by mala vo VFR na roky 2021 – 2027 vypracovať metódu merania príslušných výdavkov na úrovni programu. V súlade s touto dohodou Komisia vykoná túto metódu v prípade niektorých centrálne riadených programov ako test jej uskutočniteľnosti do januára 2023. Zaznamenali sme tiež, že Komisia navrhla vyčleniť finančné prostriedky na niektoré zo svojich horizontálnych politických otázok, ale nie na rodovú rovnosť (body 66 až 73).

Odporúčanie 5 – Zlepšiť podávanie správ o rodovej rovnosti

S cieľom zlepšiť zodpovednosť a rozpočtovú transparentnosť a zabezpečiť, aby boli k dispozícii spoľahlivé informácie o finančných prostriedkoch pridelených a použitých na rodovú rovnosť na úrovni programov vo VFR na roky 2021 – 2027, by Komisia mala:

1. vytvoriť spoľahlivý systém sledovania finančných prostriedkov pridelených a používaných na podporu rodovej rovnosti, ktorý sa môže uplatniť na všetky programy financovania EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

Lehota: do decembra 2022.

2. každoročne vykázať vo výročnej správe o riadení a výkonnosti a v návrhu rozpočtu výsledky dosiahnuté z hľadiska rodovej rovnosti a sumu finančných prostriedkov pridelených a používaných na podporu rodovej rovnosti vo všetkých programoch financovania EÚ, vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

Lehota: postupne od januára 2024 až do dosiahnutia úplného krytia všetkých programov financovania EÚ

3. analyzovať primeranosť navrhovaného percentuálneho podielu rozpočtu EÚ, ktorý sa použije na podporu rodovej rovnosti.

Lehota: pri príprave návrhov po roku 2027.

109

Berieme na vedomie, že existuje záväzok zohľadniť rodovú rovnosť v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je najväčšou časťou nástroja Next Generation EU. V národných plánoch podpory obnovy a odolnosti sa bude musieť vysvetliť, ako by navrhované opatrenia mali prispieť k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých a k zohľadňovaniu týchto cieľov. Nedostatok spoločných ukazovateľov však sťažuje monitorovanie a sledovanie výsledkov vrátane rodovej rovnosti (bod 56).

Odporúčanie 6 – Posúdiť a podávať správu o tom, či sa plány podpory a odolnosti členských štátov zaoberali rodovou rovnosťou

Komisia by mala posúdiť navrhované opatrenia zahrnuté v plánoch podpory a odolnosti členských štátov a následne podať správu o tom, či prispeli k rodovej rovnosti.

Lehota: od mája 2021.

Túto správu prijala komora V, ktorej predsedá Tony Murphy, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 4. mája 2021.

Skratky

AMPR: výročná správa o riadení a výkonnosti

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

EIGE: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF: Európsky poľnohospodársky záručný fond

ESF: Európsky sociálny fond

ESF+: Európsky sociálny fond plus

EŠIF: Európske štrukturálne a investičné fondy

Eurostat: Štatistický úrad Európskej únie

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR BUDG: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozpočet

GR DEVCO: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj

GR EAC: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

GR JUST: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov

GR REGIO: Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku

Medziútvarová skupina: medziútvarová skupina pre rodovú rovnosť

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

SWD: samostatný pracovný dokument útvarov

VFR: viacročný finančný rámec

Glosár

Absolutórium: rozhodnutie, ktoré každý rok prijíma Európsky parlament, ktorým sa s konečnou platnosťou schvaľuje spôsob, akým Komisia plnila rozpočet.

Erasmus+: program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe najmä poskytnutím príležitosti vysokoškolským študentom študovať a získavať skúsenosti v zahraničí.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktoré spoločne podporujú hospodársky rozvoj v EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: fond EÚ, z ktorého sa financuje príspevok EÚ na programy rozvoja vidieka.

Európsky poľnohospodársky záručný fond: fond EÚ na financovanie priamych platieb pre poľnohospodárov a opatrení zameraných na reguláciu alebo podporu poľnohospodárskych trhov.

Európsky sociálny fond: fond EÚ na vytváranie vzdelávacích a pracovných príležitostí a zlepšovanie situácie ľudí ohrozených chudobou.

Lepšia právna regulácia: koncepcia, ktorá usmerňuje politiku a tvorbu práva EÚ, založená na zásadách, že regulácia by mala dosiahnuť svoje ciele pri minimálnych nákladoch a mala by byť navrhnutá transparentným spôsobom založeným na dôkazoch s účasťou občanov a zainteresovaných strán.

Nariadenie o spoločných ustanoveniach: nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá, ktorými sa riadi všetkých päť európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Pohlavie: sociálny a kultúrny koncept, ktorý rozlišuje medzi atribútmi žien a mužov, dievčat a chlapcov, a teda vníma ženy a mužov ako osoby s rôznymi úlohami a zodpovednosťami.

Posúdenie vplyvu: analýza pravdepodobných (ex ante) alebo skutočných (ex post) účinkov iniciatívy alebo iného opatrenia politiky.

Priame platby: platba poľnohospodárskej podpory poskytovaná priamo poľnohospodárom.

Príjemca: fyzická alebo právnická osoba, ktorá dostáva grant alebo úver z rozpočtu EÚ alebo má konečný prospech z činnosti financovanej EÚ.

Rodová analýza: preskúmanie rozdielov v podmienkach a potrebách žien a mužov (posúdenie rodových potrieb) a (pravdepodobných) dôsledkov politiky alebo programu na ženy a mužov (posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť).

Rodová rovnosť: zásada, že ženy a muži, dievčatá a chlapci by mali mať rovnaké práva, slobody a príležitosti.

Rodové rozpočtovanie: uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti na všetkých úrovniach rozpočtového postupu.

Údaje rozčlenené podľa pohlavia: údaje zbierané a uvádzané v tabuľke osobitne pre ženy a mužov, ktoré merajú rozdiely medzi ženami a mužmi z hľadiska rôznych sociálnych a ekonomických rozmerov.

Ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti: merania, ktoré vykazujú zmeny vo vzťahoch medzi ženami a mužmi v danej oblasti.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti: systematické posudzovanie rodových otázok vo všetkých fázach životného cyklu politík, nástrojov, programov a fondov.

Viacročný finančný rámec: výdavkový plán EÚ, v ktorom sú stanovené priority (na základe cieľov príslušnej politiky) a stropy, spravidla na sedemročné obdobie. Predstavuje štruktúru, v rámci ktorej sa stanovujú ročné rozpočty EÚ, a obmedzuje výdavky v každej kategórii výdavkov.

Výročná správa o riadení a výkonnosti: správa o riadení rozpočtu EÚ a dosiahnutých výsledkoch, ktorú každoročne vypracúva Komisia.

Zdieľané riadenie: spôsob plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorom na rozdiel od priameho riadenia Komisia deleguje vykonávanie úloh na členské štáty, pričom nesie konečnú zodpovednosť.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora V – Financovanie a správa Únie, ktorej predsedá člen EDA Tony Murphy. Audit viedla členka EDA Eva Lindström, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katharina Bryan a atašé kabinetu Johan Stålhammar, asistentka kabinetu Karin Andersson, stážistka v kabinete Amanda Ramer, hlavná manažérka Margit Spindelegger, vedúci úlohy Elisa Gómez a Rogelio Abarquero Grossi, audítori Giuseppe Diana a Marilena Elena Friguras, vyslaný národný expert Quirino Mealha, stážisti Joniada Goçaj a Thomas Hebenstreit. Grafickú podporu zabezpečil Jesús Nieto Muñoz, Richard Moore poskytol jazykovú podporu, Emanuele Fossati a Danilo De Pascalis poskytli IT podporu, Bogomil Kovachev štatistickú podporu, Valérie Tempez‑Erasmi a Manuela Magliocca poskytli sekretárske služby.

Koncové poznámky

¹ Napríklad: McKinsey Global Institute, How advancing women’s equality can add $12 trillion to global growth, september 2015; Svetové ekonomické fórum Global Gender Gap Report 2020, december 2019; MMF, Gender Inequality and Economic Growth: Evidence from Industry-Level Data, júl 2020; MMF Women, Work, and the Economy: Macroeconomic Gains from Gender Equity, december 2013; Åsa Löfström, Univerzita Umeå Gender equality, economic growth and employment.

² COM(2020) 152 final.

³ EIGE, Economic Benefits of Gender Equality in the European Union.

⁴ Európska komisia, Economic sectors at risk due to COVID-19 disruptions: will men and women in the EU be affected similarly?, 2020; Európska komisia, The impact of sex and gender in the COVID-19 pandemic, 2020.

⁵ Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021: Rodová perspektíva počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a v období po kríze.

⁶ Napríklad: Európsky parlament, Backlash in Gender Equality and Women’s and Girls’ Rights, jún 2018; OSN Ženy, Democratic backsliding and the backlash against women’s rights: Understanding the current challenges for feminist politics; EIGE, Beijing + 25: the fifth review of the implementation of the Beijing Platform for Action in the EU Member States, 2020.

⁷ COM(2020) 152 final: Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025.

⁸ EIGE, Gender Equality Index. View countries. 2020 edition.

⁹ SWD(2019) 101 final: 2019 report on equality between women and men in the EU.

¹⁰ OECD, Toolkit for Mainstreaming and Implementing Gender Equality, 2018.

¹¹ V tejto správe sa používa pojem „údaje rozčlenené podľa pohlavia“, keďže ide o údaje rozdelené medzi ženy a mužov.

¹² Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. novembra 2013 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

¹³ Závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020.

¹⁴ COM(96) 67 final.

¹⁵ Komisia pôsobiaca v období 2014 – 2019 bola vo funkcii od 1. novembra 2014 do 30. novembra 2019.

¹⁶ Komisia pôsobiaca v období 2019 – 2024 sa ujala funkcie 1. decembra 2019.

¹⁷ Osobitná správa EDA č. 2/2021: Humanitárna pomoc EÚ na vzdelávanie: pomáha deťom v núdzi, no mala by byť dlhodobejšia a dostať sa k väčšiemu počtu dievčat.

¹⁸ SWD(2015) 278 final.

¹⁹ Napríklad Stratégia jednotného trhu so službami a tovarom (COM(2015) 550 final).

²⁰ Evaluation of the strengths and weaknesses of the Strategic Engagement for Gender Equality 2016–2019, ktoré zadalo GR JUST v roku 2019.

²¹ Zápisnica zo zasadnutia fóra expertov inštitútu EIGE, ktoré sa konalo 3. – 4. apríla 2019.

²² SEC(2010) 1079.

²³ GR JUST, Visions for gender equality, 2015; Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, Opinion on Gender Equality in the EU in the 21st century: remaining challenges and priorities, 2014; GR JUST, Report on the Forum on the future of gender equality in the EU, 2015.

²⁴ COM(2020) 152 final.

²⁵ EIGE, Gender mainstreaming.

²⁶ Osobitná správa EDA č. 22/2020: Budúcnosť agentúr EÚ – Potenciál na väčšiu flexibilitu a spoluprácu.

²⁷ Zápisnica z 33. zasadnutia správnej rady EIGE z novembra 2019.

²⁸ GR pre rozpočet, strategický plán na roky 2020 – 2024.

²⁹ SEC(2009) 92.

³⁰ SWD(2017) 350 final.

³¹ Stanovisko EDA č. 6/2020 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

³² OSN, Integrating a Gender Perspective into Statistics, 2016

³³ EIGE, Glossary and thesaurus.

³⁴ Databáza Eurostatu, 17.3.2021.

³⁵ Portál otvorených dát EÚ, 17.3.2021.

³⁶ SWD(2018) 289 final.

³⁷ OECD, Designing and Implementing gender budgeting. A path to action, 2019.

³⁸ A ďalší pre osobitný nástroj.

³⁹ OECD DAC Rio Markers for Climate. Handbook.

⁴⁰ Preskúmanie EDA č. 1/2020: Sledovanie výdavkov v oblasti klímy v rozpočte EÚ.

⁴¹ Osobitná správa EDA č. 31/2016: Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený.

⁴² Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu zavedenia nových vlastných zdrojov.

⁴³ Článok 318 ZFEÚ a článok 247 ods. 1 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

⁴⁴ EDA, Správa Európskeho dvora audítorov o výkonnosti rozpočtu EÚ – stav na konci roka 2019.

⁴⁵ COM(2016) 446 final: Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2015.

⁴⁶ COM(2020) 265 final.

⁴⁷ Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

⁴⁸ Stanovisko EDA č. 7/2018 k návrhom Komisie týkajúcim sa nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike v období po roku 2020.

⁴⁹ Gender impact report on the 2020 Budget of the Autonomous Region of Andalusia, október 2019.

⁵⁰ IFA Diversity Strategy Towards 2025, október 2019.

⁵¹ Európsky parlament, The professional status of rural women in the EU, 2019

⁵² Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií, Challenges and opportunities in achieving gender equality and the empowerment of rural women and girls, 2017.

⁵³ Farm indicators by agricultural area, type of farm, standard output, sex and age of the manager and NUTS 2 regions, výťah z decembra 2020.

⁵⁴ Ekonomická veľkosť na základe štandardnej produkcie v eurách: malé podniky < € 8 000; väčšie podniky ≥ € 25 000.

⁵⁵ Správy Európskej komisie, Future of CAP: Where are all the women?, 2017.

⁵⁶ Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2017: o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach.

⁵⁷ Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Erasmus. Pozmeňovací návrh 170.

⁵⁸ Európska komisia, Erasmus+ higher education impact study, 2019.

⁵⁹ Portál otvorených dát EÚ, Erasmus mobility statistics 2014 – 2018.

⁶⁰ Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

⁶¹ https://europa.eu/!Cg88wR

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	13.12.2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	10.3.2021
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	4.5.2021
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	1.6.2021

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-6024-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/20	QJ-AB-21-009-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6066-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/02681	QJ-AB-21-009-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

©  Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Ilustrácie 4, 6 a 7: Ikony vytvorené Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.