Zabezpečenie dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych výrobkov počas pandémie COVID-19 Reakcia EÚ bola rýchla, ale zo strany členských štátov nedostatočne cielená

Zhrnutie

I Pandémia COVID-19 zasiahla dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov v celom rozsahu, t. j. od poľnohospodárov k spotrebiteľom, a ovplyvnila niekoľko poľnohospodárskych trhov. EÚ v reakcii na to prijala sériu mimoriadnych podporných opatrení.

II Cieľom tohto auditu bolo posúdiť, či reakcia EÚ na hrozbu, ktorú pre dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov predstavovala pandémia, bola primeraná. Posudzovali sme, či EÚ zareagovala na narušenie agropotravinárskeho sektora spôsobené pandémiou rýchlo, a preskúmali sme, či sa podpora EÚ zameriavala na odvetvia aj prijímateľov, ktorí podporu potrebovali najviac. Opatrenia Komisie boli prijaté v roku 2020 a my sme sledovali ich vykonávanie do konca roka 2021. Očakávame, že náš audit pomôže zlepšiť navrhovanie opatrení pri prípadných budúcich krízach, ktoré ovplyvnia dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov.

III Dospeli sme k záveru, že reakcia Komisie na hrozbu, ktorú pre dodávateľské reťazce poľnohospodárskych produktov predstavovala pandémia COVID-19, bola vo väčšine ohľadov primeraná, ale nedostatočne cielená.

IV Zistili sme, že Komisia na pandémiu reagovala rýchlo. Vydala užitočné usmernenia o pohybe tovaru a kľúčových pracovníkoch, ktoré zmiernili narušenie agropotravinárskeho sektora. Priama podpora s rozpočtom 712 mil. EUR bola zrealizovaná rýchlo prostredníctvom prerozdelenia nevyužitých finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Zistili sme, že toto opatrenie zavádzali väčšinou členské štáty, ktoré mali na konci roka 2019 značný nevyužitý rozpočet EPFRV.

V Hlavná fiškálna reakcia na pandémiu pochádzala z vnútroštátnych rozpočtov a Komisia zaviedla postupy na uľahčenie štátnej pomoci. Zistili sme riziko narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, ako aj riziko nadmernej kompenzácie, ak bola štátna podpora použitá v odvetví, ktoré tiež dostalo finančné prostriedky EÚ.

VI Podpora nebola zo strany členských štátov dostatočne cielená. Päť zo 14 členských štátov, ktoré využili toto opatrenie, poskytlo finančné prostriedky EÚ všetkým poľnohospodárom, ktorí utrpeli straty, zatiaľ čo ostatných deväť zameralo podporu na vybrané odvetvia a vyplácalo podporu prijímateľom bez ohľadu na to, či utrpeli straty.

VII EÚ prijala aj opatrenia vo forme súkromného skladovania a krízovej destilácie vína, aby sa znížením nadbytočných dodávok stabilizoval trh. Súkromné skladovanie sa málo využívalo, najmä v sektore mäsa. Vykonávanie krízovej destilácie s rozpočtom 293 mil. EUR bolo v jednotlivých členských štátoch, v ktorých sme uskutočnili audit, značne rozdielne. Pravidlá týkajúce sa výšky podpory, ktorú si liehovary ponechávali, neboli jasné.

VIII Na základe týchto zistení odporúčame Komisii, aby si vymieňala osvedčené postupy na zlepšenie zamerania opatrení SPP a v prípade budúcich kríz navrhla jasné pravidlá.

Úvod

Pandémia COVID-19 a dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov

01 Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) je zabezpečiť stabilné dodávky cenovo dostupných potravín a umožniť jej poľnohospodárom dosiahnuť primeranú životnú úroveň¹. Pandémia COVID- 19 zasiahla dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov v celom rozsahu, t. j. od poľnohospodára k spotrebiteľovi, a spôsobila narušenie a hospodárske škody na úrode, v logistike, spracovaní a zásobovaní.

02 Na začiatku pandémie niekoľko členských štátov jednostranne uzavrelo svoje hranice z dôvodov ochrany verejného zdravia napriek odporúčaniu Komisie², aby sa k obmedzeniu voľného pohybu osôb a tovaru pristupovalo koordinovane. Z týchto dôvodov sa skomplikovala preprava výrobkov, najmä cezhraničná. Mnohé potravinárske závody boli zatvorené, pretože sa zaviedli núdzové opatrenia alebo chýbal personál. Sektor stravovacích a ubytovacích služieb bol zatvorený, pričom supermarkety mali nedostatok pracovníkov a čelili problémom so zásobovaním³.

Opatrenia EÚ na podporu agropotravinárskeho sektora počas pandémie COVID-19

03 Zodpovednosť za opatrenia súvisiace s agropotravinárskym sektorom nesú v prvom rade členské štáty. Komisia vydáva usmernenia a navrhuje finančné opatrenia na podporu tohto odvetvia⁴. Za riadenie týchto opatrení majú spoločnú zodpovednosť Komisia a členské štáty. Členské štáty vyberajú prijímateľov a vykonávajú opatrenia navrhnuté Komisiou. Komisia je zodpovedná aj za schvaľovanie schém štátnej pomoci, ktoré sa prípadne členské štáty rozhodnú zaviesť. Ilustrácia 1 predstavuje harmonogram opatrení prijatých EÚ.

04 EÚ zaviedla najmä tieto opatrenia (pozri podrobnejšie informácie v tabuľke 1 a prílohe I):

• usmernenia Komisie, ktorých cieľom je zabezpečiť účinný potravinový reťazec v EÚ a v ktorých sa sezónni pracovníci označujú ako „kriticky dôležití“ na fungovanie potravinárskeho odvetvia,
• priama podpora pre poľnohospodárov a MSP vo forme jednorazových platieb (opatrenie 21 v oblasti rozvoja vidieka), úverov a záruk, zvýšených záloh a vyššej štátnej pomoci podľa dočasného rámca pre poľnohospodárov a potravinárske spoločnosti,
• mimoriadne trhové opatrenia vo forme podpory súkromného skladovania, krízovej destilácie vína a flexibility pri vykonávaní programov na podporu trhu,
• opatrenia týkajúce sa flexibility SPP, predĺženie lehôt pre žiadosti o platby v rámci SPP a dočasné nahradenie kontrol poľnohospodárskych podnikov na mieste alternatívnymi zdrojmi dôkazov, ako sú satelitné snímky alebo fotografie so zemepisným označením, s cieľom minimalizovať fyzický kontakt medzi poľnohospodármi a inšpektormi.

05 Pandémia COVID-19 nie je jedinou vonkajšou udalosťou, ktorá ovplyvnila agropotravinársky priemysel v EÚ. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 výrazne ovplyvňuje bezpečnosť v Európe vrátane zabezpečenia dodávok potravín. Pri riešení obidvoch týchto nesúvisiacich udalostí boli uplatňované podobné opatrenia. V prílohe II je pre informáciu uvedený prehľad opatrení v oblasti potravinového zabezpečenia zavedených v reakcii na vojnu na Ukrajine spolu s opatreniami zavedenými v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

Rozsah auditu a audítorský prístup

06 V tomto audite sa skúmalo, či reakcia EÚ na hrozbu, ktorú pre dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov predstavovala pandémia COVID-19, bola primeraná. Touto témou sme sa zaoberali s ohľadom na bezprecedentné výzvy pre agropotravinárske dodávateľské reťazce v celej EÚ a na narušené trhy s poľnohospodárskymi produktmi. Európsky parlament prejavil záujem o naše hodnotenie toho, ako v dôsledku pandémie COVID-19 fungujú trhové opatrenia vo vzťahu k potravinovým reťazcom.

07 Pri hľadaní odpovede na našu hlavnú audítorskú otázku sme posudzovali, či EÚ reagovala rýchlo, aby predišla narušeniam dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych produktov a či bola podpora EÚ dostatočne cielená a zodpovedala potrebám poľnohospodárov. V rámci posúdenia sme skúmali usmernenia EÚ, výnimočnú podporu, trhové opatrenia a štátnu pomoc.

08 Kontrolovali sme vykonávanie opatrení EÚ v piatich členských štátoch (Grécko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko a Rumunsko), na ktoré pripadá 69 % súm pridelených v podobe mimoriadnej pomoci v rámci opatrenia 21 a 87 % súm v rámci krízovej destilácie (pozri ilustráciu 2).

09 Náš audit sa týkal rokov 2020 a 2021, počas ktorých sa vykonala väčšina zavedených opatrení. Audítorské dôkazy sme získavali prostredníctvom:

• preskúmania vnútroštátnych/regionálnych právnych predpisov a štatistických údajov,
• dotazníka vyplneného vnútroštátnymi orgánmi v piatich vybraných členských štátoch o využívaní podporných opatrení EÚ začatých počas pandémie COVID‑ 19,
• následných opatrení s vnútroštátnymi alebo regionálnymi orgánmi v piatich vybraných členských štátoch,
• rozhovorov s úradníkmi Komisie a preskúmaním dokumentácie Komisie.

Náš audit sa nevzťahuje na opatrenia Komisie v reakcii na vojnu na Ukrajine.

10 Očakávame, že naša práca pomôže Komisii zlepšiť navrhovanie a zameranie budúcich opatrení reakcie na krízu určených na podporu agropotravinárskeho sektora a na zabezpečenie dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych výrobkov.

Pripomienky

Reakcia EÚ na pandémiu bola rýchla

11 Posudzovali sme:

1. či Komisia a členské štáty urýchlene zabezpečili tok tovaru v celej EÚ. Posudzovali sme úlohu Komisie pri vypracúvaní usmernení týkajúcich sa zavádzania zelených jazdných pruhov a to, ako Komisia monitorovala uplatňovanie usmernení.
2. či Komisia v prvých mesiacoch po vypuknutí pandémie rýchlo vytvorila priamu podporu pre poľnohospodárov,
3. či Komisia a členské štáty rýchlo zaviedli opatrenia štátnej pomoci na podporu poľnohospodárov a podnikli kroky na zabezpečenie toho, aby tieto opatrenia neviedli k narušeniu hospodárskej súťaže a nadmernej kompenzácii.

Usmernenia Komisie o opatreniach v oblasti riadenia hraníc zmiernili narušenie agropotravinárskeho sektora

12 Komisia vydala na začiatku pandémie usmernenia týkajúce sa zavádzania zelených jazdných pruhov pre pohyb tovaru⁶ a sezónnych pracovníkov⁷. Dňa 23. marca 2020 vytvorila systém „zelených jazdných pruhov“⁸ a vyzvala členské štáty, aby zaviedli potrebné operačné a organizačné opatrenia na zabezpečenie fungovania jednotného trhu pre všetok tovar vrátane agropotravinových výrobkov.

13 Cieľom usmernení pre zelené jazdné pruhy bolo zabezpečiť nepretržitý tok tovaru v rámci EÚ a voľný pohyb pracovníkov v doprave. Za prechody so zelenými jazdnými pruhmi boli označené kľúčové hraničné priechody, kde by kontroly nemali presiahnuť 15 minút.

14 Komisia v spolupráci s Agentúrou EÚ pre vesmírny program vyvinula mobilnú aplikáciu. Aplikácia nazvaná Galileo Green Lane poskytuje údaje o súlade s oznámením Komisie o vykonávaní zelených jazdných pruhov. Zamestnanci hraničnej kontroly a používatelia aplikácie z odvetvia nákladnej dopravy zaznamenávajú časy prejazdov na 178 hraničných priechodoch transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). To pomáha používateľom aplikácie lepšie plánovať svoje cesty. V novembri 2022 je aplikácia stále funkčná a slúži na uľahčenie prepravy v čase prebiehajúcej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu.

15 Údaje Komisie potvrdili, že priemerný čas na prekročenie hraníc na kontrolných miestach v období od 3. júna 2020 do 31. decembra 2021 presahoval 15-minútové maximum o menej ako jednu minútu⁹. Za obdobie pred júnom 2020 nie sú k dispozícii žiadne štruktúrované údaje. Ilustrácia 3 zobrazuje týždenný priemerný čas na prekročenie hraníc. Prahová hodnota pre zelené jazdné pruhy bola prekročená najmä v období od júna do augusta 2020 a od mája do augusta 2021. Tieto obdobia sa zhodovali s cestovnými obmedzeniami v členských štátoch počas jednotlivých vĺn ochorenia COVID-19.

16 Po vypuknutí pandémie Komisia vytvorila sieť národných dopravných kontaktných miest (NTCPN), ktorá slúži ako neformálna platforma, prostredníctvom ktorej môžu členské štáty upozorňovať na problémy v doprave a diskutovať o nich, hľadať spoločné riešenia a vymieňať osvedčené postupy. Členské štáty, s ktorými sme počas nášho auditu hovorili, zastávali názor, že tieto stretnutia pomohli zefektívniť spoluprácu EÚ v nákladnej doprave.

17 Úlohou Komisie bolo tiež dôkladne monitorovať čas na prekročenie hraníc a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi využívať zasadnutia siete NTCPN na riešenie problémov, ktoré boli príčinou oneskorenia. Od novembra 2022 je NTCPN aj naďalej fórom na výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou.

18 Orgány vo všetkých piatich kontrolovaných členských štátoch sa pozitívne vyjadrili k usmerneniam pre dopravu, ktoré považovali za účinného sprievodcu na riadenie hraničných priechodov počas pandémie COVID-19. Rumunské orgány napríklad zdôraznili, že zelené jazdné pruhy prispeli k zachovaniu toku liekov a iných základných tovarov, ako sú poľnohospodárske výrobky.

Rámec priamej podpory bol vytvorený rýchlo

19 Komisia 22. apríla 2020, len mesiac po vyhlásení pandémie¹⁰, navrhla nariadenie¹¹ s osobitnými opatreniami na poskytnutie výnimočnej dočasnej podpory z EPFRV v rámci nového opatrenia 21 v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19. Nariadenie¹² bolo prijaté 24. júna 2020. Táto podpora spočívala v poskytnutí jednorazovej platby do výšky 5 000 EUR na poľnohospodára (v júni 2020 sa spoluzákonodarcovia rozhodli zmeniť návrh Komisie a zvýšili maximálnu sumu podpory pre poľnohospodárov na 7 000 EUR) a 50 000 EUR na malý a stredný podnik. Členské štáty boli povinné preukázať, že podpora sa zameriavala na najviac postihnuté osoby, a to na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií¹³.

20 Opatrenie 21 s rozpočtom 712 mil. EUR nebolo financované formou zvýšenia rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo. Členské štáty prerozdelili nevyužité finančné prostriedky z iných opatrení EPFRV. Príspevok z EPFRV na toto opatrenie nemohol presiahnuť 2 % celkového príspevku EPFRV na program rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020.

21 Opatrenie 21 využívali predovšetkým členské štáty s veľkými nevyčerpanými rozpočtami EPFRV na konci roka 2019. Poľsko napríklad v tom čase vyčlenilo 57 % svojho rozpočtu EPFRV (najmenej zo všetkých krajín EÚ27) a malo najvyšší rozpočet v rámci opatrenia 21. Trinásť zo 14 členských štátov, ktoré sa rozhodli využiť opatrenie 21, vyčlenilo do konca roka 2019 menej ako 90 % svojho rozpočtu EPFRV.

EÚ rýchlo zaviedla opatrenia štátnej pomoci, ktoré však viedli k riziku narušenia hospodárskej súťaže a nadmernej kompenzácie

22 Komisia 19. marca 2020 urýchlene prijala dočasný rámec štátnej pomoci¹⁴, ktorý členským štátom umožnil využiť flexibilitu poskytovanú podľa pravidiel štátnej pomoci na podporu hospodárstva počas pandémie COVID-19.

23 Nemecko, Španielsko, Rakúsko a Slovensko schválili zastrešujúce programy, ktoré zahŕňali pomoc, ale nezverejnili samostatne sumu pre poľnohospodárstvo. Pre zostávajúce členské štáty štátna pomoc z rozpočtu určená pre odvetvie lesného hospodárstva, akvakultúry a poľnohospodárstva predstavovala viac ako 9 mld. EUR. Štátna pomoc by mohla mať formu grantov, vratných preddavkov, daňových zvýhodnení, pôžičiek alebo dotovaných záruk. Podpora štátnej pomoci, ktorú členské štáty poskytli vybraným sektorom, bola v peňažnom vyjadrení oveľa významnejšia ako priama podpora EÚ (pozri bod 20).

24 V máji 2022 predstavovala skutočne poskytnutá štátna podpora poľnohospodárstvu najmenej 1,5 mld. EUR. Komisia uviedla, že desať členských štátov nevykazovalo konkrétne údaje týkajúce sa odvetvia poľnohospodárstva, takže o štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo nemá prehľad.

25 Komisia je povinná zabezpečiť, aby vnútorný trh EÚ nebol rozdrobený štátnou pomocou a aby rovnaké podmienky zostali nedotknuté¹⁵. Článok 107 ZFEÚ¹⁶ nevyžaduje, aby Komisia porovnávala rozpočet na opatrenie štátnej pomoci s rozpočtom ostatných členských štátov. Poskytnutie pomoci danému sektoru v jednom členskom štáte, ak iný členský štát neposkytuje rovnaký druh pomoci, alebo ak je dotácia v jednom členskom štáte oveľa vyššia, by mohlo narušiť hospodársku súťaž.

26 Podľa Komisie kontroly, ktoré vykonala v súvislosti so schémami štátnej pomoci, a celkové stropy podpory poskytujú určitú úroveň istoty, že medzi členskými štátmi nedochádza k žiadnemu škodlivému súpereniu v oblasti dotácií¹⁷, keďže dočasný rámec sa riadi modelom pravidiel štátnej pomoci podľa ZFEÚ. Nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi však predstavuje riziko narušenia hospodárskej súťaže¹⁸.

27 Obmedzenie voľného pohybu osôb postihlo najmä odvetvie záhradníctva, pretože obchody s rastlinami a kvetinárstva boli zatvorené a dopyt klesol o 80 %¹⁹. V tabuľke 2 je uvedený prehľad štátnej pomoci pre tento sektor pri dvoch najväčších pestovateľoch rastlín a kvetín podľa hodnoty (Holandsko a Španielsko). Zatiaľ čo štátna pomoc v Holandsku dosiahla takmer 9 % hodnoty produkcie v tomto odvetví, v Španielsku bola oveľa nižšia. Takýto rozdiel v podpore odvetvia môže potenciálne vytvárať nekalú súťaž.

28 V Španielsku sa v programe rozvoja vidieka Andalúzie odhadli straty v sektore chovu oviec a kôz na 8,6 mil. EUR. Z opatrenia 21 bola na tento sektor poskytnutá podpora vo výške 8,7 mil. EUR. Okrem toho dostal tento sektor 10 mil. EUR v rámci vnútroštátnej pomoci²⁰. Vzniká tak riziko nadmernej kompenzácie pre niektorých prijímateľov, čo dokazuje tento príklad, kde sa štátna pomoc a podpora EÚ prostredníctvom opatrenia 21 prekrývali.

29 V rámčeku 1 sú uvedené ďalšie prípady možnej nadmernej kompenzácie v súvislosti s krízovou destiláciou.

Zdroj: SA.56985 (2020/N) – Francúzsko – SA.59520 (2020/N) – Rumunsko.

Členské štáty sa pri poskytovaní priamej podpory EÚ v reakcii na pandémiu dostatočne nezameriavali na prijímateľov v núdzi

30 Hospodárske narušenie v odvetví poľnohospodárstva a vo vidieckych komunitách spôsobilo poľnohospodárom a malým a stredným podnikom v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov, ktoré podľa Komisie naliehavo potrebovali podporu, problémy s likviditou a peňažnými tokmi.

31 V reakcii na hrozbu, ktorú pre dodávateľské reťazce poľnohospodárskych výrobkov predstavovala pandémia COVID-19, Komisia a členské štáty zaviedli priamu podporu, súkromné skladovanie a ďalšie opatrenia s cieľom pomôcť poľnohospodárom odolávať hospodárskemu vplyvu. Posúdili sme, či:

• opatrenie 21 bolo zamerané na sektory aj prijímateľov, ktorí najviac potrebovali podporu, a či teda nebola podpora vyplácaná poľnohospodárom, ktorí neboli krízou postihnutí,
• mimoriadne trhové opatrenia navrhnuté Komisiou zodpovedali potrebám trhu,
• podpora pre sektor vinohradníctva a vinárstva bola vykonávaná dôsledne.

Opatrenie 21: členské štáty nedostatočne zamerali podporu na odvetvia a prijímateľov najviac zasiahnutých krízou

32 V súlade s právnym rámcom a príslušnými zodpovednosťami (pozri bod 03) Komisia vychádzala z toho, že členské štáty zamerali podporu na tie odvetvia alebo prijímateľov, ktorých kríza spôsobená ochorením COVID-19 najviac postihla, a to stanovením podmienok oprávnenosti a výberových kritérií²¹. Komisia schválila všetky opatrenia prostredníctvom revízií programov rozvoja vidieka. Celkovo sa 14 členských štátov rozhodlo zahrnúť do svojho programu na rozvoj vidieka opatrenie 21 s celkovým rozpočtom 712 mil. EUR.

33 Päť z týchto členských štátov, t. j. Estónsko, Francúzsko (v Guadeloupe, Francúzskej Guyane a Mayotte), Chorvátsko, Litva a Slovinsko, poskytlo podporu všetkým poľnohospodárom a prijímalo rôzne miery podpory až do maximálnej výšky. Týchto päť členských štátov malo osobitné ustanovenia, ktoré viazali podporu na finančné straty v porovnaní s rokom pred pandémiou. Ďalších deväť členských štátov poskytlo podporu konkrétnym poľnohospodárskym odvetviam, ale nespájalo podporu s finančnými stratami (pozri ilustráciu 4). Právny rámec však nevyžadoval, aby úroveň podpory bola spojená s finančnými stratami posudzovanými na úrovni jednotlivých prijímateľov.

34 Vykonávanie opatrenia 21 sme preskúmali v piatich členských štátoch: v Grécku, Španielsku (Andalúzii), vo Francúzsku (Guadeloupe a Francúzskej Guyane), v Poľsku a Rumunsku. Guadeloupe a Francúzska Guyana poskytli podporu všetkým odvetviam a zamerali sa na tých, ktorí to potrebovali. Ďalšie štyri členské štáty, v ktorých prebiehal audit, poskytli podporu vybraným dotknutým odvetviam, no neposkytli podporu na základe individuálneho posúdenia strát poľnohospodárov.

35 V rámci postihnutého poľnohospodárskeho odvetvia sa môže stať, že nie všetci poľnohospodári majú finančné problémy. Právny rámec umožnil poskytovanie podpory dotknutému odvetviu ako celku bez toho, aby sa zameral na prijímateľov v najväčšej núdzi. To však predstavuje riziko podpory poľnohospodárov, ktorých kríza nezasiahla.

36 Andalúzia sa rozhodla podporiť svojich pestovateľov hrozna a výrobcov vína v rámci opatrenia 21. Andalúzia vypočítala straty, ktoré utrpeli pestovatelia hrozna na základe paušálnej sadzby vo výške 336 EUR/ha (chránené označenie pôvodu alebo vinohrady s CHOP) alebo 198 EUR/ha (vinohrady bez chráneného označenia pôvodu) pre výrobcov s rozlohou do 10 hektárov vinohradov²². Výrobcom s rozlohou viac ako 10 hektárov však bola poskytnutá pevná suma 7 000 EUR. V dôsledku toho mohli byť výrobcom s vinohradmi s rozlohou 11 až 20 hektárov vinohradov vyplácané nadmerné náhrady za straty (pozri tabuľku 3).

Komisia pridelila finančné prostriedky na súkromné skladovanie, ale ich využívanie bolo nízke

37 Komisia a členské štáty vymedzili tie odvetvia trhu, ktoré boli najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19, a stanovili potrebu súkromného skladovania, na ktoré poskytli pomoc. Komisia predpokladala, že najviac budú ovplyvnené trhy s mäsom a mliečnymi výrobkami a zaviedla opatrenie na podporu súkromného skladovania na týchto trhoch. Toto opatrenie umožnilo dočasné stiahnutie výrobkov z trhu na obdobie dvoch až šiestich mesiacov.

38 Pomoc na súkromné skladovanie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, hovädzieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa bola necelých 10 mil. EUR (takmer polovica z toho na maslo). Systémy súkromného skladovania masla využilo 16 členských štátov a súkromného skladovania syra 15 členských štátov, zatiaľ čo žiadosť v rámci režimu mäsa a sušeného odstredeného mlieka predložila menej ako polovica členských štátov (pozri tabuľku 4).

39 Len Španielsko využilo režim súkromného skladovania v sektore oviec a kôz (140 ton). Výrobcovia túto podporu nepovažovali za atraktívnu, keďže pomoc sa nemohla uplatniť retroaktívne na mäso, ktoré sa už skladovalo. Potreba skladovania v tomto odvetví vznikla pred vyhlásením nariadenia Komisie²³. Naopak, pokiaľ ide o syr, francúzske orgány uviedli, že vykonávanie opatrenia súkromného skladovania sa obmedzilo na výrobky, ktoré už boli uskladnené²⁴, takže použili len 37 % pridelených prostriedkov. Tieto príklady poukazujú na možné nedostatky v koncepcii opatrení, napríklad z dôvodu nedostatočného posúdenia potrieb pred zavedením opatrení.

Výrazné rozdiely v poskytovaní podpory v sektore vinohradníctva a vinárstva v členských štátoch viedli k nejednotnému zaobchádzaniu s výrobcami vína

40 Na základe svojho hodnotenia dospela Komisia k záveru, že pandémia COVID-19 spôsobila značné narušenie trhu s vínom²⁵. Opatrenia obmedzujúce pohyb, najmä pozastavenie činností v sektore stravovacích a ubytovacích služieb, obmedzili distribúciu a predaj vína. Na sektor vinohradníctva a vinárstva mali vplyv aj dodatočné dovozné clá, ktoré zaviedli Spojené štáty, hlavný vývozný trh pre vína z EÚ, a značné zásoby vína v EÚ, ktoré sa v roku 2019 nachádzali na najvyššej úrovni od roku 2009²⁶.

41 Komisia sa rozhodla riešiť narušenie trhu zavedením opatrení na definitívne stiahnutie vína z trhu (krízová destilácia) alebo jeho dočasné stiahnutie (krízové skladovanie). Tieto opatrenia zaviedla v rámci vnútroštátnych podporných programov pre sektor vinohradníctva a vinárstva.

42 Destilácia vína je spracovanie vína na denaturovaný alkohol na iné účely ako na ľudskú spotrebu, pričom dochádza k definitívnemu stiahnutiu vína z trhu (pozri ilustráciu 5).

43 Komisia poskytla podporu na stiahnutie vína z trhu na krízovú destiláciu v 10 členských štátoch. Výdavky EÚ na toto opatrenie dosiahli 293 mil. EUR. V tabuľke 5 je uvedený prehľad finančných prostriedkov EÚ a prostriedkov členských štátov vynaložených na toto opatrenie spolu s objemom destilovaného vína v štyroch členských štátoch, v ktorých sme vykonávali audit a na ktoré pripadlo takmer 90 % celkových výdavkov EÚ. Finančné prostriedky EÚ pre tieto členské štáty sa pohybovali od 33 EUR do 92 EUR na hektoliter destilovaného vína.

Nejasné pravidlá týkajúce sa výšky podpory, ktorú si môžu liehovary ponechať, mali za následok vyplácanie neprimeraných kompenzácií

44 Cieľom opatrenia krízovej destilácie bolo pomôcť zlepšiť hospodársku situáciu výrobcov vína²⁷. Podporu EÚ mohli v rámci tohto opatrenia využívať výrobcovia vína, ako aj liehovarníci. Oprávnené výdavky zahŕňali náklady na víno dodané liehovarom, náklady na dopravu a náklady na destiláciu. Podľa pravidiel mali členské štáty stanoviť výšku podpory prijímateľom na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

45 Francúzsko, Rumunsko a Španielsko vybrali za prijímateľov liehovary. Skutočnosť, že sa prijímateľom stali liehovary, však obmedzila schopnosť vnútroštátnych orgánov zamerať sa na výrobcov vína, ktorí sa ocitli v najväčších ťažkostiach, keďže orgány nemali žiadnu kontrolu nad tým, ku ktorým výrobcom sa finančné prostriedky dostanú. Grécko sa rozhodlo určiť ako prijímateľov tejto podpory výrobcov vína (pozri rámček 2).

Zdroj: grécka zbierka zákonov, č. 2764 a 3275.

46 Ak sú ako prijímatelia určené liehovary, sú povinné uzavrieť s výrobcami vína dodávateľské zmluvy. Výrobcom vína platia za víno, ktoré má byť destilované, a dostávajú kompenzáciu podľa množstva destilovaného vína. V závislosti od vnútroštátnych predpisov môžu mať liehovary určitú voľnosť, pokiaľ ide o výšku podpory, ktorú si ponechávajú na pokrytie svojich nákladov na spracovanie a nákupnú cenu vína.

47 V prílohe III je uvedené, ako bola podpora rozdelená medzi liehovary a výrobcov vína. Najvyšší percentuálny podiel podpory EÚ, ktorú si ponechali liehovary, bol v Rumunsku, a to v priemere 15 % podpory EÚ. Z tabuľky 6 vyplýva, že EÚ poskytla francúzskym, rumunským a španielskym liehovarom kombinovanú finančnú podporu až do výšky 22 mil. EUR na náklady súvisiace so spracovaním vzniknutým pri destilácii a v niektorých prípadoch na náklady na prepravu vína.

48 V rámci opatrenia krízovej destilácie liehovary vo Francúzsku, Španielsku a Rumunsku:

• platili za suroviny (víno) a ich náklady boli 100 % uhradené z finančných prostriedkov EÚ,
• dostali ďalšiu podporu na spracovanie vína na alkohol a náhradu vzniknutých nákladov na dopravu,
• získali výnosy z predaja výsledného alkoholu na priemyselné použitie.

49 Na ilustrácii 6 je znázornené, ako jeden rumunský liehovar čerpal neúmerný zisk z opatrenia krízovej destilácie. V roku 2020 si tento liehovar ponechal 37 EUR/hl na náklady na spracovanie a dopravu. Na porovnanie, francúzske a španielske liehovary si na tieto náklady mohli ponechať najviac 5 EUR/hl.

50 Ceny pre francúzskych a gréckych výrobcov vína boli stanovené vnútroštátnymi predpismi podľa druhu vína stiahnutého z trhu na účely destilácie. Francúzska právna úprava stanovila cenu vína, ktorá sa má zaplatiť výrobcom vína prostredníctvom liehovarov, ako aj kompenzáciu, ktorá sa má vyplatiť liehovarom za náklady na spracovanie a dopravu. Výrobcovia vína v Španielsku a Rumunsku (len v roku 2020) dostali sumu zmluvne dohodnutú s liehovarmi. V týchto dvoch členských štátoch sme zistili prípady, keď sa liehovary s výrobcami dohodli na rozdielnych cenách za ten istý druh vína, ktoré malo byť destilované.

51 Napríklad v Rumunsku podľa údajov poskytnutých vnútroštátnymi orgánmi platil jeden liehovar jednému výrobcovi vína za dodanie rovnakého druhu vína na destiláciu o 11 % menej ako druhému výrobcovi vína. V dôsledku toho sa so všetkými výrobcami vína nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o podporu, ktorú dostali pri sťahovaní svojho vína z trhu. Predstavuje to diskrimináciu medzi výrobcami vína v rámci členského štátu a nedodržiavanie pravidiel²⁸, podľa ktorých musia členské štáty stanoviť výšku podpory pre prijímateľov na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

52 Rumunsko poskytlo podporu na krízovú destiláciu prostredníctvom dvoch výziev (v prvej fáze v roku 2020 a v druhej fáze v roku 2021). Vyriešilo problém druhej fázy destilácie a v roku 2021 sa s výrobcami vína zaobchádzalo rovnako.

Ceny vína na destiláciu neodrážali vo všetkých prípadoch krízovú situáciu

53 V tabuľke 7 sú porovnávané ceny v členských štátoch, v ktorých sme vykonali audit, za nákup vína na krízovú destiláciu, ktoré boli zaplatené buď liehovarom alebo výrobcom vína. V prípade vín s chráneným označením pôvodu (CHOP) a chráneným zemepisným označením (CHZO) a ostatných vín ponúkalo najvyššiu cenu zo všetkých členských štátov, v ktorých prebiehal audit, Rumunsko (v prípade „ostatných vín“ to tak bolo len v prvej fáze).

54 Počas prvej fázy opatrení krízovej destilácie stanovili rumunské orgány cenu vína na destiláciu na základe päťročného váženého priemeru Eurostatu (2015 – 2019), t. j. 93 EUR/hl pre vína s CHOP a CHZO a 73 EUR/hl pre ostatné vína. Tieto ceny predstavujú 92 % a 93 % päťročného váženého priemeru. Francúzsko stanovilo pre vína bez CHOP/CHZO cenu 68/EUR/hl, čo predstavuje 98 % ceny vína na základe päťročného váženého priemeru Eurostatu (2015 – 2019). Tieto ceny neodrážali krízovú situáciu, keď sú ceny zvyčajne nižšie ako na nenarušenom trhu. Ceny v Rumunsku a vo Francúzsku boli najvyššie medzi členskými štátmi, v ktorých sme vykonávali prieskum. Nákupné ceny vína z ostatných kontrolovaných členských štátov (tabuľka 7) boli výrazne nižšie ako vážený priemer predajných cien (údaje Eurostatu²⁹).

55 Jeden liehovar v Rumunsku bol súčasne výrobcom vína. Jeho vinárstvo „dodávalo“ víno do vlastného liehovaru (75 % hodnoty vína, ktoré destilovalo v roku 2020) za cenu až 101 EUR za hektoliter. To prevyšovalo cenu 94 EUR za hektoliter stanovenú rumunskými orgánmi.

Krízové skladovanie mohlo byť efektívnejšie ako krízová destilácia

56 Krízová destilácia bola dočasným opatrením, ktoré umožnilo definitívne stiahnutie vína z trhu a pomohlo obnoviť rovnováhu na trhu s vínom. Na rozdiel od iných poľnohospodárskych výrobkov sa víno mohlo skladovať, čo by zmiernilo účinky následnej zlej úrody v roku 2021. Krízové destilačné opatrenie bolo oveľa nákladnejšie ako súkromné skladovanie, kde už bola k dispozícii skladovacia infraštruktúra.

57 Napríklad podľa francúzskych orgánov stála krízová destilácia 208 mil. EUR (z toho 127 mil. EUR z prostriedkov EÚ) na destiláciu 2,6 milióna hektolitrov, zatiaľ čo súkromné skladovanie stálo 52 mil. EUR (z toho 13 mil. EUR z prostriedkov EÚ) na 5,5 milióna hektolitrov.

Závery a odporúčania

58 Dospeli sme k záveru, že reakcia Komisie na hrozbu, ktorú pre poľnohospodárske dodávateľské reťazce predstavovala pandémia COVID-19, bola vo všeobecnosti primeraná. Zistili sme, že Komisia reagovala rýchlo a jej opatrenia pomohli obmedziť narušenie dodávok poľnohospodárskych výrobkov. Priama podpora EÚ však nebola dostatočne cielená.

59 Orgány vo všetkých piatich členských štátoch, v ktorých sa uskutočnil audit, považovali usmernenia navrhnuté Komisiou na zabezpečenie nepretržitého toku tovaru v rámci EÚ za účinného sprievodcu na riadenie hraničných priechodov počas pandémie COVID-19 (bod 12 až 18). Opatrenie 21 predstavovalo rýchly spôsob prerozdelenia nevyužitých finančných prostriedkov z EPFRV s cieľom poskytnúť mimoriadnu dočasnú podporu agropotravinárskemu sektoru. Toto opatrenie využilo štrnásť členských štátov a zistili sme, že išlo súčasne o štáty, ktoré mali na konci roku 2019 najvyšší objem neviazaných finančných prostriedkov (bod 19 až 21).

60 Podpora štátnej pomoci, ktorú členské štáty poskytli vybraným sektorom, bola z peňažného hľadiska oveľa významnejšia ako priama podpora EÚ. Výška štátnej pomoci sa v jednotlivých členských štátoch značne líšila, čo mohlo narušiť hospodársku súťaž. V niektorých prípadoch sme zistili príklady prekrývania podpory EÚ a štátnej pomoci, čo mohlo viesť k nadmernej kompenzácii (bod 22 až 29).

61 Opatrenie 21 sa nezameriavalo na sektory ani prijímateľov, ktorí najviac potrebovali podporu. Zo 14 členských štátov, ktoré využili opatrenie 21, päť malo osobitné ustanovenia, ktoré viazali podporu na finančné straty v porovnaní s rokom pred pandémiou. Ďalších deväť členských štátov poskytlo podporu konkrétnym poľnohospodárskym odvetviam, ale nespojovalo podporu s finančnými stratami. Táto požiadavka nevyplývala z právneho rámca. Poskytovanie podpory postihnutému odvetviu ako celku bez zacielenia na prijímateľov v najväčšej núdzi, môže podporiť poľnohospodárov, ktorých kríza nezasiahla (bod 32 až 36). Komisia poskytla aj pomoc na súkromné skladovanie, ale jej využívanie bolo nízke (bod 37 až 39).

62 Krízová destilácia vína viedla k trvalému stiahnutiu určitého množstva vína z trhu a pomohla obnoviť rovnováhu na trhu s vínom. Zistili sme však značné rozdiely v podpore členských štátov pre sektor vinohradníctva a vinárstva vrátane nejasných pravidiel týkajúcich sa výšky podpory, ktorú si liehovary mohli ponechať, a cien za destiláciu, ktoré neodrážali krízovú situáciu (bod 40 až 57).

Odporúčanie – Navrhnúť jasné pravidlá a vymieňať si osvedčené postupy na zlepšenie zacielenia opatrení SPP

Komisia by mala:

1. zahrnúť do legislatívnych návrhov týkajúcich sa budúcich krízových opatrení jasné pravidlá poskytovania podpory na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií;
2. byť pripravená na budúce krízy, vymieňať si s členskými štátmi získané poznatky a osvedčené postupy s cieľom zamerať sa na odvetvia a prijímateľov, ktorí to najviac potrebujú.

Cieľový dátum vykonania:

1. v prípade budúcich kríz
2. 2024

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Joëlle Elvinger, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 1. marca 2023.

Prílohy

Príloha I – Zoznam prijatých opatrení

Usmernenia pre voľný pohyb tovaru a poľnohospodárskych pracovníkov

• Zelené jazdné pruhy na zachovanie toku potravín po celej Európe
• Sezónni pracovníci kvalifikovaní ako „kľúčoví pracovníci“ na podporu potravinárskeho sektora

Opatrenia týkajúce sa flexibility SPP

• Predĺženie lehoty na podávanie žiadostí o platby v rámci SPP
• Obmedzenie fyzických kontrol na mieste a ponechanie voľnosti pri uplatňovaní lehôt

Príloha II – Opatrenia potravinovej bezpečnosti v reakcii na pandémiu COVID-19 a vojnu na Ukrajine

Príloha III – Rozdelenie podpory EÚ na krízovú destiláciu (2020)

Akronymy a skratky

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF: Európsky poľnohospodársky záručný fond

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GR MOVE: Generálne riaditeľstvo pre mobilitu a dopravu

CHOP: chránené označenie pôvodu

CHZO: chránené zemepisné označenie

MSP: malé a stredné podniky

NTCPN: sieť národných dopravných kontaktných miest

PRV: program rozvoja vidieka

SPP: spoločná poľnohospodárska politika

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63733

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63733

Tím EDA

Túto osobitnú správu EDA o zabezpečení dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych výrobkov počas pandémie COVID-19 prijala komora I Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá členka EDA Joëlle Elvinger. Túto úlohu viedla členka EDA Joëlle Elvinger, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Ildikó Preiss, atašé kabinetu Paolo Pesce, hlavný manažér Paul Stafford, vedúci úlohy Aris Konstantinidis, hlavná audítorka Celine Ollier, hlavný audítor Lorenzo Pirelli, audítorka Lenka Hill, audítor Xavier Ignasi Farrero Gonzalez, audítorka Marika Meisenzahl a stážista Pedro Ferrao Batarda Marinheiro. Judita Frangež poskytla sekretársku podporu.

Zľava doprava: Joëlle Elvinger, Paul Stafford, Celine Ollier, Paolo Pesce, Aris Konstantinidis, Xavier Ignasi Farrero Gonzalez, Lenka Hill, Ildiko Preiss a Judita Frangež.

Koncové poznámky

¹ Spoločná poľnohospodárska politika v skratke.

² C(2020) 499 final: Návrh odporúčania Rady o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19.

³ Preliminary impacts of the COVID-19 pandemic on European agriculture: a sector-based analysis of food systems and market resilience, s. 31 – 35.

⁴ Podpora poľnohospodárskych a potravinárskych odvetví počas pandémie spôsobenej koronavírusom, Európska komisia.

⁵ Tamže.

⁶ 2020/C 86 I/01, Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb.

⁷ 2020/C 235 I/01, Usmernenia o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19.

⁸ C(2020) 1897 final: Oznámenie Komisie o uplatňovaní „zelených jazdných pruhov“ v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb.

⁹ Súbor údajov, ktorý poskytlo GR MOVE na základe aplikácie Galileo.

¹⁰ WHO - Coronavirus disease (COVID-19) pandemic.

¹¹ Komisia oznamuje výnimočné opatrenia na podporu agropotravinárskeho sektora.

¹² Nariadenie (EÚ) 2020/872.

¹³ Tamže, odôvodnenie 3.

¹⁴ Oznámenie C(2020)1863.

¹⁵ C(2020)1863 Oznámenie, s. 3.

¹⁶ ZFEÚ, článok 107.

¹⁷ (2020/C 91 I/01): bod 10.

¹⁸ Preliminary impacts of the COVID-19 pandemic on European agriculture: a sector-based analysis of food systems and market resilience, s. 83.

¹⁹ Tamže, s. 27.

²⁰ Real Decreto 508/2020.

²¹ Nariadenie (EÚ) 2020/872, článok 39b.

²² Program rozvoja vidieka Andalúzie, verzia 11.1.

²³ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/595.

²⁴ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/591, odôvodnenie 11 a článok 3 ods. 2.

²⁵ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/592, odôvodnenie 1.

²⁶ Tamže, odôvodnenia 5 až 6.

²⁷ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/592.

²⁸ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/592, článok 3.

²⁹ Štatistiky Eurostatu – víno.

³⁰ Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, článok 25a ods. 11, článok 37 ods. 4.

³¹ Nariadenie (EÚ) 2020/872.

³² Nariadenie (EÚ) 2020/531.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

PDF	ISBN 978-92-847-9756-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/002484	QJ-AB-23-010-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9743-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/218	QJ-AB-23-010-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2023

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0) licence. Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácie 5, 6 a tabuľka v prílohe II – Ikony: tieto symboly boli navrhnuté pomocou zdrojov z webovej stránky Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Webové sídla inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu obsahujú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:european-union.europa.eu/contact-eu/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.