Podpora EÚ pre uhoľné regióny Obmedzené zameranie na sociálno-ekonomickú a energetickú transformáciu

Zhrnutie

I Uhlie je už desaťročia v EÚ kľúčovým zdrojom energie. Zníženie výroby uhlia viedlo k výraznému poklesu počtu zamestnancov v sektore, a to hlavne pred rokom 2000. V Zelenej dohode EÚ sa postupné vyraďovanie uhlia z výroby energie označuje ako zásadný faktor pre splnenie klimatických cieľov do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

II V rámci nášho auditu sme posudzovali, či podpora EÚ účinne prispela k sociálno-ekonomickej a energetickej transformácii v regiónoch EÚ, kde uhoľný priemysel upadá. Náš audit zahŕňal vzorku siedmich regiónov EÚ a týkal sa finančných prostriedkov EÚ vo výške presahujúcej 12,5 mld. EUR poskytnutých do druhej polovice roku 2021 ako súčasť finančného rámca na obdobie 2014 – 2020. Očakávame, že naše zistenia a odporúčania prispejú k nákladovo efektívnemu vykonávaniu Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorého cieľom je zmierniť sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv prechodu na klimatickú neutralitu vrátane postupného útlmu využívania uhlia.

III Dospeli sme k záveru, že podpora EÚ pre uhoľné regióny bola na vytváranie pracovných miest a energetickú transformáciu zameraná len v obmedzenej miere a mala na ne obmedzený vplyv a že napriek celkovému pokroku zostáva uhlie v niektorých členských štátoch významným zdrojom emisií skleníkových plynov.

IV Situácia prepustených pracovníkov na trhu práce bola vo väčšine regiónov zahrnutých do rozsahu nášho auditu celkovo pozitívna. Baníci, ktorí boli prepustení mali k dispozícii kurzy odbornej prípravy financované z Európskeho sociálneho fondu, chýbajú však údaje o ich účasti na nich. Počet pracovných miest vytvorených priamo v týchto regiónoch prostredníctvom investícií v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja bol pomerne nízky, najmä v porovnaní s celkovým počtom nezamestnaných v týchto regiónoch. Zistili sme, že vo väčšine regiónov v našej vzorke financované projekty nemali významný vplyv na úspory energie ani na kapacitu výroby obnoviteľnej energie.

V Od roku 2018 Komisia ponúka uhoľným regiónom rôzne druhy expertízy. EÚ tiež zriadila Fond na spravodlivú transformáciu vo výške 19,3 mld. EUR, ale neposúdila rozsah potrieb financovania. Zistili sme, že členské štáty mali problémy využiť dostupné financovanie v rámci stanoveného obdobia na podporu účinnej transformácie. Tieto nedostatky so sebou nesú riziko, že finančné prostriedky určené na zmiernenie sociálno-ekonomických a environmentálnych nákladov transformácie by sa mohli vynaložiť bez toho, aby sa transformácia naozaj uskutočnila. Toto riziko sa ešte zvýšilo po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

VI Zistili sme, že došlo k výraznému zníženiu emisií CO₂ zo spaľovania uhlia, ale domáce uhlie bolo niekedy nahradené dovozom alebo inými fosílnymi palivami. Vykazovanie emisií metánu zo zatvorených alebo z opustených baní nebolo dostatočne spoľahlivé. Cieľom návrhu Komisie uverejneného v decembri 2021 je vyriešiť tento problém. S výnimkou Nemecka využívali členské štáty, ktoré boli súčasťou nášho auditu, metán zo zatvorených alebo opustených baní na energetické účely len okrajovo.

VII Komisii odporúčame:

1. kontrolovať, či sa Fond na spravodlivú transformáciu využíva účinne a efektívne na zmierňovanie sociálno-ekonomického vplyvu prechodu na klimatickú neutralitu v uhoľných a uhlíkovo náročných regiónoch;
2. šíriť osvedčené postupy týkajúce sa merania a riadenia emisií metánu zo zatvorených a z opustených uhoľných baní.

Úvod

Útlm uhoľného sektora a jeho vplyv na dodávky energie a zamestnanosť

01 Uhlie bolo najväčším zdrojom energie v Európe na výrobu elektriny a tepla až do roku 2013, keď sa ním stala energia z obnoviteľných zdrojov (pozri ilustráciu 1). V roku 2020 sa z uhlia stále vyrábalo takmer 14 % elektriny a odvodeného tepla vyrobeného v EÚ¹.

02 Existujú dva hlavné typy uhlia: hnedé uhlie (vrátane lignitu) a čierne uhlie (vrátane energetického uhlia, koksovateľného uhlia a antracitu). Hnedé uhlie sa ťaží prevažne v povrchových baniach (označovaných aj ako ťažobné jamy), zatiaľ čo čierne uhlie sa ťaží prevažne pod zemou. Na ilustrácii 2 je znázornené, ako sa vyvíjala výroba a využívanie uhlia od roku 1990. Hnedé uhlie sa vyrába a využíva v rámci EÚ a dovoz je zanedbateľný.

03 Spotreba čierneho uhlia v 27 členských štátoch EÚ klesla z 390 miliónov ton v roku 1990 na 144 miliónov ton v roku 2020. V roku 2020 sa doviezlo 61 % čierneho uhlia spotrebovaného v EÚ, pričom Rusko bolo zdrojom takmer 54 % tohto dovozu. Príloha obsahuje informácie o spotrebe a výrobe uhlia v každom členskom štáte v rokoch 2010, 2015 a 2020.

04 Podľa štúdie z roku 2021² sa v roku 2018 76 % uhlia spotrebovaného v EÚ použilo na výrobu elektriny a tepla a 24 % na výrobu energie a surovín v priemysle (väčšinou v železiarskom a oceliarskom priemysle).

05 Zníženie ťažby uhlia viedlo k výraznému poklesu počtu osôb zamestnaných v sektore ťažby uhlia (pozri príklady v tabuľke 1). K najväčšiemu poklesu pracovnej sily došlo pred rokom 2000. Podľa štúdie z roku 2021³ bolo v roku 2018 približne 159 000 osôb zamestnaných priamo v oblasti ťažby uhlia, 49 000 v uhoľných elektrárňach a odhadom ďalších 130 000 pracovných miest bolo v rámci dodávateľského reťazca. V tom roku predstavoval uhoľný sektor menej ako 0,2 % zamestnaného obyvateľstva EÚ.

06 V štúdii Komisie z roku 2021⁴ sa vysvetľovalo, že zatváranie uhoľných baní bolo výsledkom rôznych faktorov: neefektívna a nákladná výroba uhlia, pomerne lacné dovážané čierne uhlie a zvyšujúca sa nestálosť cien koksovateľného uhlia na medzinárodných trhoch. V štúdii sa takisto odhadlo, že približne 86 000 pracovných miest v ťažbe uhlia, čo predstavuje viac ako polovicu celkového počtu pracovných miest v tomto sektore, bolo vystavených vysokému riziku zániku po roku 2020 v dôsledku potenciálneho zatvorenia nekonkurencieschopných baní.

Negatívny vplyv ťažby a spaľovania uhlia na zdravie, životné prostredie a klímu

07 Ťažba a spaľovanie uhlia má výrazný negatívny vplyv na zdravie, životné prostredie a klímu. V štúdii z roku 2018⁵ sa dospelo k záveru, že existujú spoľahlivé dôkazy o spojení ťažby uhlia so širokým spektrom chorôb u osôb, ktoré žijú v blízkosti banských aktivít.

08 Spaľovanie uhlia negatívne ovplyvňuje kvalitu ovzdušia na mnohých miestach v EÚ. Podľa Európskej environmentálnej agentúry jemné tuhé častice (PM_2,5) spôsobili v roku 2019 v EÚ viac ako 300 000 predčasných úmrtí⁶. Kotly a kachle spaľujúce tuhé palivá vrátane uhlia v obytných budovách predstavujú kľúčový zdroj týchto emisií, ktorý zodpovedá za viac ako polovicu všetkých emisií PM_2,5 v roku 2019⁷.

09 Podľa ročnej inventúry skleníkových plynov v EÚ⁸, ktorá zahŕňa aj Spojené kráľovstvo a Island, spaľovanie uhlia zodpovedalo za 15 % emisií skleníkových plynov v roku 2019 (okrem emisií a záchytov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva, ako aj emisií z medzinárodnej leteckej dopravy). Ťažba uhlia, najmä v podzemných baniach, vedie aj k emisiám metánu, ktoré – ak nie sú zmiernené – vznikajú aj po zatvorení baní, aj keď v menšom množstve. Odhaduje sa, že emisie metánu z ťažby uhlia a zo zatvorených baní predstavovali v roku 2019 0,7 % z celkových emisií skleníkových plynov v objeme 4,067 miliardy ton ekvivalentu oxidu uhličitého⁹.

10 Medzi potenciálne negatívne vplyvy ťažby uhlia na životné prostredie patrí ničenie krajiny a biotopov, kontaminácia podzemných vôd, znečistenie vôd, erózia pôdy a chemické a prachové znečistenie. Spaľovanie uhlia takisto produkuje veľké množstvo tuhého odpadu obsahujúceho kontaminanty, ako sú ortuť, urán, tórium, arzén a iné ťažké kovy.

Znižovanie štátnej pomoci pre uhoľný priemysel

11 Štátna pomoc je priama alebo nepriama štátna podpora pre podnik alebo organizáciu, ktorá ich zvýhodňuje pred konkurenciou. Sektorové pravidlá na obdobie 2003 – 2010¹⁰ umožňovali poskytovanie štátnej pomoci uhoľnému priemyslu na zabezpečenie dodávok energie v EÚ. Podľa štúdie z roku 2014¹¹ bola producentom čierneho uhlia v EÚ v období 2000 – 2012 vyplatená štátna pomoc vo výške 87 mld. EUR.

12 V roku 2010 Rada rozhodla o prechodných pravidlách pre uhoľný sektor s cieľom uľahčiť zatváranie nekonkurencieschopných uhoľných baní v období 2011 – 2027¹². Podľa tohto rozhodnutia Rady sa štátna pomoc považuje za zlučiteľnú s riadnym fungovaním vnútorného trhu, ak zahŕňa:

• súčasné výrobné straty jednotiek produkujúcich uhlie (tzv. pomoc na zatvorenie) do roku 2018 pod podmienkou, že podporované bane budú zatvorené do konca roku 2018,
• náklady vyplývajúce zo zatvorenia jednotiek ťažiacich uhlie (tzv. mimoriadne náklady), ktoré sa vyskytli v minulosti alebo budú prebiehať do roku 2027. Druhy nákladov, ktoré sú oprávnené na túto štátnu pomoc, zahŕňajú sociálne dávky pre prepustených alebo dôchodcov a náklady súvisiace s prestavbou alebo zmenou účelu ťažobných lokalít.

13 Od roku 2011 Komisia zverejnila 21 rozhodnutí týkajúcich sa desiatich členských štátov v súvislosti s dodržiavaním pravidiel štátnej pomoci podľa rozhodnutia Rady z roku 2010. Komisia nás informovala, že v období 2011 – 2020 bola uhoľným banským spoločnostiam v ôsmich členských štátoch vyplatená štátna pomoc vo výške takmer 19,3 mld. EUR.

Čoraz ambicióznejší program EÚ v oblasti klímy

14 V roku 2015 sa v Parížskej dohode stanovil celosvetový cieľ zmiernenia zmeny klímy, ktorým je obmedziť globálne otepľovanie „výrazne pod“ 2 °C a snaha o jeho udržanie na 1,5 °C. EÚ a jej členské štáty ratifikovali dohodu v roku 2016. V roku 2019 Komisia uverejnila oznámenie o Európskej zelenej dohode, ktorého cieľom je „transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje“. V Zelenej dohode sa uvádza, že postupné vyraďovanie uhlia je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

15 V roku 2021 prijala EÚ právny predpis v oblasti klímy, ktorým sa stanovuje záväzný cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, ako aj strednodobý cieľ znížiť čisté emisie aspoň o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990)¹³.

16 Po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Komisia uznala, že krajiny možno budú musieť pred prechodom na obnoviteľné zdroje krátkodobo zvýšiť spotrebu uhlia, aby sa vyhli spoliehaniu sa na fosílny plyn, za predpokladu, že budú dodržané klimatické a energetické ciele na rok 2030. Komisia takisto uviedla, že EÚ by mala urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie¹⁴.

Finančné prostriedky EÚ k dispozícii pre uhoľné regióny

17 Výroba uhlia v EÚ sa sústredila v konkrétnych regiónoch v členských štátoch. V roku 2018 sa uhlie stále aktívne ťažilo v 29 regiónoch NUTS 2 v 11 krajinách EÚ (pozri ilustráciu 3).

18 Charakteristiky týchto uhoľných regiónov sa líšia.

• V niektorých regiónoch je uhoľný priemysel rozložený na veľkej geografickej oblasti (napríklad v Astúrii v Španielsku a Sliezsku v Poľsku). V iných sa viac zameriava na menšie oblasti (napr. Palencia a León v Španielsku a mikroregión Údolie Jiu v Rumunsku).
• Niektoré uhoľné regióny sa nachádzajú v zastavaných oblastiach alebo v ich blízkosti, zatiaľ čo iné sú vo vzdialenejších vidieckych oblastiach.
• V niektorých uhoľných regiónoch hospodárstvu dominuje uhoľný priemysel, často priamo spojený s výrobou energie a tepla, zatiaľ čo v iných je uhlie súčasťou pestrejšieho priemyselného prostredia.
• Niektoré uhoľné regióny majú vďaka svojim geografickým alebo sociálno-ekonomickým charakteristikám významný potenciál, pokiaľ ide o využívanie obnoviteľných zdrojov energie¹⁵.

19 Až do nedávneho zavedenia Fondu na spravodlivú transformáciu (pozri bod ‎45) EÚ neponúkala bývalým ani súčasným regiónom vyrábajúcim uhlie žiadny konkrétny program financovania. Na účely sociálno-ekonomickej a energetickej transformácie na riešenie klimatických cieľov a dôsledkov zatvárania baní mali členské štáty a regióny okrem svojho vnútroštátneho a regionálneho financovania prístup k zdrojom dostupným v rámci týchto európskych štrukturálnych a investičných fondov (fondy EŠIF):

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) s rozpočtovými prostriedkami na roky 2014 – 2020 vo výške 228 mld. EUR na zlepšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ znižovaním rozdielov medzi regiónmi. Medzi kľúčové podporované oblasti patria inovácie a výskum, digitálna agenda, malé a stredné podniky a nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Európsky sociálny fond (ESF) s rozpočtovými prostriedkami na roky 2014 – 2020 vo výške 100 mld. EUR na podporu udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a pracovnej mobility.
• Kohézny fond (KF) s rozpočtovými prostriedkami na roky 2014 – 2020 vo výške 61 mld. EUR pre 15 členských štátov s cieľom znížiť hospodárske a sociálne rozdiely a podporiť udržateľný rozvoj. Fond podporuje zlepšenia transeurópskych dopravných sietí a projekty patriace do environmentálnych priorít EÚ.

20 Kľúčovými strategickými dokumentmi členských štátov na využitie týchto prostriedkov sú partnerské dohody a operačné programy (OP). Niektoré OP sú riadené centrálne v členských štátoch, zatiaľ čo iné sú riadené regionálne. Komisia poskytuje usmernenia, schvaľuje tieto plánovacie dokumenty a dohliada na ich vykonávanie. Regionálne a vnútroštátne orgány sú zodpovedné za plánovanie a vykonávanie sociálno-ekonomickej a energetickej transformácie uhoľných regiónov, ako aj za využívanie fondov EŠIF na tento účel.

21 Podľa informácií získaných zo siedmich regiónov zahrnutých do rozsahu nášho auditu (pozri ilustráciu 4 za bodom ‎25) budú fondy EŠIF spomenuté v bode ‎19 v rámci finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 podporovať projekty v týchto regiónoch s financovaním presahujúcim sumu 12,5 mld. EUR.

Rozsah auditu a audítorský prístup

22 Tento audit poskytuje pohľad na úlohu financií EÚ v sociálno-ekonomickej a energetickej transformácii v regiónoch, kde uhoľný priemysel upadá. Sociálno-ekonomická a energetická transformácia uhoľného regiónu je procesom presmerovania jeho hospodárstva s cieľom nahradiť pracovné miesta, ktoré zanikli v dôsledku útlmu využívania uhlia, dosiahnuť úspory energie a prejsť na zdroje energie, ktoré sú v súlade s klimatickými cieľmi EÚ. Výsledky a odporúčania z tohto auditu majú prispieť k nákladovo efektívnemu vykonávaniu Fondu na spravodlivú transformáciu.

23 Preskúmali sme, či podpora EÚ účinne prispela k sociálno-ekonomickej a energetickej transformácii v regiónoch EÚ, kde uhoľný priemysel upadá. Konkrétne sme preskúmali, či:

• bola poskytnutá primeraná odborná príprava a pomoc prepusteným pracovníkom v odvetviach súvisiacich s uhlím,
• členské štáty spolu s Komisiou určili potreby sociálno-ekonomického rozvoja a podľa toho zamerali finančné prostriedky,
• emisie skleníkových plynov z energetického uhlia klesali v súlade s poklesom ťažby energetického uhlia v EÚ.

24 Náš audit zahŕňal vzorku siedmich regiónov EÚ. Pri hodnotení čerpania fondov EÚ sme sa zamerali na Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond na obdobie 2014 – 2020. Preskúmali sme aj iné činnosti na podporu uhoľných regiónov vrátane Iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny, ako aj koncepciu Fondu na spravodlivú transformáciu. V čase auditu by bolo predčasné zahrnúť do rozsahu našej práce plány spravodlivej transformácie územia spomenuté v bode ‎47.

25 Dôkazy sme získali prostredníctvom:

• preskúmania dokumentov a rozhovorov so zástupcami piatich generálnych riaditeľstiev Komisie (Hospodárska súťaž; Energetika; Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie; Regionálna a mestská politika a Spoločné výskumné centrum) a so sekretariátom Iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny,
• preskúmanie údajov o ťažbe uhlia v EÚ, jeho využívaní a súvisiacich emisiách skleníkových plynov; energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch energie; regionálnom obyvateľstve a hospodárskej situácii (najmä z Eurostatu),
• prehľad rôznych štúdií hodnotiacich energetickú transformáciu, emisie metánu a všeobecnú situáciu hospodárskeho rozvoja v našej vzorke siedmich uhoľných regiónov,
• rozhovory so zástupcami siedmich vybraných transformujúcich sa uhoľných regiónov v piatich členských štátoch (pozri ilustráciu 4), ako aj administratívne kontroly stratégií a dokumentov o čerpaní fondov EÚ v období 2014 – 2020. Tieto regióny sme vybrali na základe počtu uhoľných baní zatvorených v rokoch 2010 až 2018 a počtu zamestnancov v ťažbe uhlia v roku 2014.

Pripomienky

Dopyt na trhu práce posilnil vyhliadky na zamestnanie, ale údaje nie sú dostatočné na to, aby bolo možné posúdiť, ako mali baníci prospech z odbornej prípravy financovanej EÚ

26 Preskúmali sme, či orgány členských štátov poskytli prepusteným zamestnancom uhoľného priemyslu primeranú odbornú prípravu a pomoc. Posúdili sme, či:

• boli ponúknuté dostatočné aktivity odbornej prípravy a pomoci s cieľom pomôcť prepusteným pracovníkom nájsť si nové zamestnanie, so zreteľom na počet prepustených pracovníkov a situáciu na regionálnych trhoch práce, a
• existovali údaje na posúdenie prínosu týchto činností.

Prepustení baníci zaznamenali celkovo pozitívnu situáciu na trhu práce

27 V uhoľných regiónoch, na ktoré sa vzťahuje náš audit, predstavoval v roku 2020 počet osôb zamestnaných priamo v ťažbe uhlia menej ako 2 % zamestnanej populácie, s výnimkou Sliezska (PL), kde to boli 4 %, a Údolia Jiu (RO) s podielom 14 %. Na ilustrácii 5 je znázornený pokles počtu osôb priamo zamestnaných v baníctve v rokoch 2014 a 2020. V niektorých regiónoch sa toto sektorové znižovanie zamestnancov dosiahlo prirodzenou fluktuáciou zamestnancov a odchodmi do dôchodku, napríklad v Lužici (DE) a Sliezsku (PL), zatiaľ čo v iných regiónoch, napríklad v Moravsko-sliezskom kraji (ČR), uhoľné ťažobné spoločnosti museli baníkov prepustiť.

28 Ilustrácia 6 znázorňuje, ako sa od roku 2005 vyvíjala miera nezamestnanosti vo vybraných regiónoch vyrábajúcich uhlie. Klesajúca miera nezamestnanosti od roku 2014 naznačuje, že situácia na trhu práce bola pre uchádzačov o zamestnanie vo všeobecnosti priaznivá, čím sa znížilo riziko, že prepustení pracovníci uhoľného priemyslu zostanú nezamestnaní. Do roku 2020 miera nezamestnanosti klesla pod 5 % vo všetkých pokrytých regiónoch okrem dvoch v Španielsku. Nezamestnanosť v týchto dvoch regiónoch však bola nižšia ako celoštátna miera (15,5 %). Napriek týmto zlepšeniam sa v analýze miery nezamestnanosti nemusia zachytiť niektoré ťažkosti na trhu práce (pozri rámček 1).

29 Okrem Lužice (DE) a Astúrie (ES) ostatné regióny v našej vzorke zaznamenali negatívnu čistú migráciu počas obdobia 2013 – 2020; inými slovami, viac osôb regióny opustilo, ako sa v nich usadilo (pozri ilustráciu 7). Čiastočne to prispelo aj k zníženiu miery nezamestnanosti, keďže niektorí nezamestnaní sa rozhodli vysťahovať z regiónov a hľadať si nové zamestnanie inde.

Odborná príprava financovaná EÚ bola k dispozícii prepusteným baníkom, ale chýbajú údaje o účasti

30 Ilustrácia 8 zobrazuje súhrn podpory poskytnutej z Európskeho sociálneho fondu na kurzy a aktivity odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii nezamestnaným osobám vrátane prepustených zamestnancov ťažby uhlia v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje náš audit. Vo väčšine regiónov sa štátne prostriedky využívali aj na odbornú prípravu a rekvalifikáciu nezamestnaných osôb a prepustených baníkov.

31 Rámček 2 opisuje dva projekty, ktoré konkrétne podporovali bývalých pracovníkov uhoľného priemyslu. Účastníci týchto projektov predstavovali menej ako 2 % stratených pracovných miest v sektore ťažby uhlia v kontrolovaných regiónoch. Pri dvoch podporovaných projektoch v Moravsko-sliezskom kraji (CZ) a Palencii a Leóne (ES) možno vidieť, že tieto projekty boli pôvodne zamerané na vyšší počet účastníkov, než bol počet osôb, ktoré sa nakoniec zúčastnili.

32 Podľa právnych predpisov týkajúcich sa ESF sa od členských štátov nevyžadovalo, aby údaje týkajúce sa bývalých zamestnancov uhoľného priemyslu vykazovali oddelene. Príslušné orgány vo vybraných regiónoch neboli schopné získať informácie o bývalých zamestnancoch uhoľného priemyslu. V dôsledku toho nebolo možné určiť počet prepustených zamestnancov uhoľného priemyslu, ktorí sa zúčastnili na opatreniach financovaných EÚ, a príspevok týchto opatrení k pomoci účastníkom nájsť si nové pracovné miesta. Informácie boli dostupné len pre veľmi málo cielených opatrení, ako sú opatrenia opísané v rámčeku 2 vyššie.

Členské štáty čerpali finančné prostriedky EÚ na územnú súdržnosť bez zamerania na transformáciu uhoľných regiónov

33 Preskúmali sme, či členské štáty spolu s Komisiou identifikovali potreby sociálno-ekonomického rozvoja a podľa toho zacielili finančné prostriedky. Posúdili sme, či:

• členské štáty identifikovali problém poklesu ťažby uhlia vo svojich analýzach silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT) vo svojich operačných programoch a vypracovali strategické dokumenty týkajúce sa sociálno-ekonomickej transformácie,
• členské štáty s podporou Komisie investovali finančné prostriedky EÚ do opatrení, ktoré prispievajú k energetickej transformácii a rozvoju hospodárskej štruktúry postihnutých uhoľných regiónov a prinášajú jasné výhody, ako je vytváranie nových pracovných miest, zvyšovanie kapacít obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie spotreby energie, a
• po prijatí Parížskej dohody Komisia prijala opatrenia na podporu transformujúcich sa uhoľných regiónov v súlade s ich špecifickými potrebami.

Väčšina stratégií transformácie bola vyvinutá nedávno

34 Na úrovni EÚ neexistovala žiadna právna požiadavka na prípravu sociálno-ekonomickej alebo energetickej transformačnej stratégie pre uhoľné regióny v rokoch 2014 – 2020. Napriek tomu sa domnievame, že by bolo dobrým postupom zaviesť takúto stratégiu, najmä preto, že všetky vybrané regióny okrem Brandenburska čelili silnému poklesu ťažby uhlia a ťažba uhlia už nebola životaschopnou činnosťou. Tabuľka 2 obsahuje prehľad rozvoja sociálno-ekonomických stratégií vo vybraných uhoľných regiónoch. Z nášho prehľadu stratégií transformácie vyplýva, že tie, ktoré boli zverejnené v rokoch 2018 až 2021, obsahujú posúdenie SWOT alebo podobné analýzy regiónu a že do ich vypracovania boli zapojené kľúčové zainteresované strany.

35 Oficiálne záväzky týkajúce sa postupného vyraďovania uhlia boli prijaté v rokoch 2016 až 2022 (pozri ilustráciu 9) a prispeli k nedávnemu rozvoju stratégií transformácie vo vybraných regiónoch. Integrované národné energetické a klimatické plány (NEKP) na obdobie 2021 – 2030 načrtávajú, ako členské štáty zamýšľajú riešiť otázky, ako sú energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Naposledy boli aktualizované v roku 2019, čo znamená, že vplyv najnovších záväzkov ešte nie je zohľadnený v súčasných plánoch. Členské štáty budú musieť predložiť návrh aktualizácie svojich plánov NEKP Komisii do júna 2023¹⁷.

K dispozícii bola podpora z EFRR a KF, ale jej vplyv na energetickú transformáciu a pracovné miesta bol obmedzený

36 Na ilustrácii 10 je zobrazené čerpanie finančných prostriedkov z EFRR vo vybraných uhoľných regiónoch vrátane v rámci programov na národnej úrovni. V mestách Lužica (DE), Palencia a León (ES) a Malopoľské vojvodstvo (PL) smerovala veľká časť financií z EFRR do výskumu, inovácií a rozvoja podnikania. V Údolí Jiu (RO), Sliezsku (PL) a Moravsko-sliezskom kraji (CZ) sa značný podiel finančných prostriedkov investoval do zlepšenia sociálnej, zdravotnej, vzdelávacej a dopravnej infraštruktúry. Vo všetkých regiónoch okrem Lužice sa viac ako 18 % finančných prostriedkov z EFRR vynaložilo na opatrenia na zlepšenie životného prostredia, ako sú zariadenia na čistenie odpadových vôd alebo opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Do posledného štvrťroka 2021 sedem regiónov, na ktoré sa vzťahuje náš audit, schválilo podporu EÚ vo výške 9,5 mld. EUR na financovanie projektov v rámci EFRR.

37 Okrem financovania z EFRR sa na podporu projektov v štyroch regiónoch použilo 2,5 mld. EUR z Kohézneho fondu. V Údolí Jiu (RO) bola veľkosť tohto financovania významná, pretože predstavovala spolu 46 % výdavkov z Kohézneho fondu a EFRR v regióne. Podporené projekty boli zamerané na obnovu a modernizáciu vodovodného a odpadového systému v okrese Hunedoara. V Sliezsku (PL) a Malopoľskom vojvodstve (PL) predstavoval Kohézny fond 28 % a 22 % z týchto dvoch fondov spolu, pričom väčšina z nich bola vynaložená na výstavbu železníc, diaľnic a ciest patriacich do transeurópskej dopravnej siete. V Moravsko-sliezskom kraji (CZ) predstavoval Kohézny fond 14 % z týchto dvoch fondov spolu a vo veľkej miere sa využíval aj na podporu projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry.

38 Tabuľka 3 zobrazuje počet pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť priamo s podporou z EFRR, podľa údajov získaných od riadiacich orgánov. Ich úroveň je nízka (menej ako 5 %) v porovnaní s priemerom nezamestnanosti vo vybraných regiónoch v rokoch 2014 – 2020. Stimulovaním dopytu po produktoch a službách pre subvencované projekty EFRR vytvára pracovné miesta aj nepriamo, ale údaje o takto nepriamo vytvorených pracovných miestach nie sú k dispozícii.

39 Správa Európskej komisie¹⁸ z roku 2020 obsahuje hodnotenie potenciálu bývalých uhoľných regiónov na úrovni NUTS 2 investovať do obnoviteľných zdrojov energie a vytvárať pracovné miesta pomocou týchto technológií čistej energie. Sedem vybraných regiónov bolo hodnotených nasledovne.

• Brandenbursko (Lužica) (DE), Astúria (ES) a Kastília-León (Palencia a León) (ES) sú regióny s vysokým potenciálom zamestnanosti vďaka využívaniu technológií čistej energie.
• Malopoľské vojvodstvo (PL) a Vest (Údolie Jiu) (RO) by mohli do roku 2030 pomaly rozvíjať zamestnanosť pomocou technológií čistej energie, no potenciál týchto technológií, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, by sa naplno využil až okolo roku 2050.
• Moravsko-sliezsky kraj (CZ) a Sliezsko (PL) majú len obmedzenú schopnosť úplne nahradiť pracovné miesta súvisiace s uhlím pracovnými miestami v sektore technológií čistej energie.

40 Fondy EÚ zvyčajne nedotujú väčšie projekty inštalácie vyspelých technológií obnoviteľnej energie, pretože tie by v súčasnosti mali generovať dostatočné toky príjmov a granty by na ne neboli poskytnuté¹⁹. EŠIF tak zvyčajne podporujú menšie zariadenia. Potvrdila to naša analýza výdavkov z EFRR v siedmich vybraných regiónoch, ktoré sa väčšinou používajú na nové inštalácie solárnych panelov. V údolí Jiu (RO) sa nefinancovali žiadne zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie a štyri vybrané regióny vynaložili na obnoviteľné zdroje energie menej ako 1 % svojho financovania z EFRR, na ktoré boli uzatvorené zmluvy. Sliezsko (PL) uzatvorilo zmluvy na najvyšší podiel výdavkov EFRR na obnoviteľné zdroje energie vo výške približne 3 %, čo zabezpečí novú kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov a predstavuje 2,3 % potenciálnej technickej kapacity pre región podľa správy na rok 2020 spomenutej v predchádzajúcom bode.

41 Zásada „prvoradosti energetickej efektívnosti“ EÚ znamená, že pred investíciami do dodatočného zásobovania energiou sa najprv rieši energetická efektívnosť. V kontrolovaných regiónoch sa výdavky z EFRR na projekty úspor energie vo verejnej infraštruktúre, v existujúcom bytovom fonde, MSP a vo veľkých podnikoch pohybovali od 2,4 % zmluvných výdavkov EFRR v Palencii a Leóne (ES) po 15 % v Astúrii (ES).

42 Predpokladaný vplyv týchto opatrení v oblasti energetickej efektívnosti financovaných z prostriedkov EÚ sme boli schopní stanoviť len v Moravsko-sliezskom kraji (CZ), kde majú projekty na obdobie 2014 – 2020 zabezpečiť ročné úspory energie predstavujúce takmer 5 % celkovej ročnej spotreby tepla v regióne. V Sliezsku (PL) a Malopoľskom vojvodstve (PL) poskytli orgány údaje o vplyve regionálnych programov, nie však o vplyve celoštátnych programov. V oboch týchto regiónoch sa očakáva, že úspory energie financované EÚ budú nižšie ako 3 % ročnej spotreby tepla a nižšie ako 1 % ročnej spotreby elektriny. Zvyšné regióny v našej vzorke nám neposkytli dostatočne kompletné údaje na odhad.

43 V našej správe o energetickej efektívnosti v podnikoch sme takisto dospeli k záveru, že projekty energetickej efektívnosti financované z prostriedky EÚ by k cieľom EÚ prispeli len skromnou mierou²⁰. Zo štúdie Komisie z roku 2020²¹ vyplýva, že väčšina úspor energie na vnútroštátnej úrovni²² sa dosiahla vďaka povinnostiam v oblasti energetickej efektívnosti alebo zdaneniu energie.

EÚ nedávno výrazne zvýšila svoju podporu transformácie uhoľných regiónov

44 V decembri 2017 Komisia oznámila spustenie Iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny s rozpočtom 3,1 mil. EUR. Iniciatíva spočívala v otvorenej platforme spájajúcej všetky príslušné zainteresované strany a podporovala výmenu poznatkov a skúseností medzi uhoľnými regiónmi. Poskytla takisto technickú pomoc siedmim konkrétnym uhoľným regiónom (vrátane Astúrie (ES), Sliezska (PL), Malopoľského vojvodstva (PL) a Údolia Jiu (RO)). V júni 2020 Komisia spustila Platformu pre spravodlivú transformáciu, ktorá vychádza zo skúseností získaných z platformy CRiT. V správach uverejnených JRC²³ sa určilo niekoľko týchto regiónov a opísal sa ich profil.

45 V rámci Európskej zelenej dohody Komisia navrhla Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý má byť zameraný na regióny a sektory, ktorých sa prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo týka najviac a ktoré sú závislé od fosílnych palív vrátane uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice a priemyselných procesov s intenzívnymi emisiami skleníkových plynov („regióny ovplyvnené transformáciou“). Tvoria ho tri piliere:

• Fond na spravodlivú transformáciu²⁴ so sumou 19,3 mld. EUR dostupnou hlavne na granty, ktorý sa vykonáva v rámci zdieľaného riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi (pozri ilustráciu 11),
• schéma na spravodlivú transformáciu poskytujúca rozpočtové záruky v rámci Programu InvestEU na „zvýšenie množstva“ súkromných investícií, a
• úverový nástroj pre verejný sektor, v rámci ktorého by sa úvery EIB kombinovali s grantmi EÚ.

46 V stanovisku²⁵ k návrhom nariadenia o Fonde na spravodlivú transformáciu (FST) Komisie sme zdôraznili, že Komisia nevykonala komplexnú analýzu toho, čo predchádzajúce financovanie EÚ dosiahlo v týchto regiónoch, ani ich zostávajúcich potrieb. Zdôraznil sa význam koordinácie a komplementárnosti rôznych zdrojov financovania. Zdôraznili sme najmä riziko, že finančné prostriedky určené na zmiernenie sociálno-ekonomických a environmentálnych nákladov transformácie budú vynaložené bez toho, aby transformácia skutočne prebehla, keďže niektoré regióny netransformujú svoje uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia. Riziko zvyšuje aj obmedzený časový rámec programu. Finančné prostriedky z Nástroja EÚ na obnovu vo výške 10,87 mld. EUR bude potrebné prideliť na záväzky do konca roka 2023 a použiť do konca roka 2026.

47 Plány spravodlivej transformácie územia sú ústredným prvkom vykonávania fondu FST. Do augusta 2022 bolo schválených desať plánov spravodlivej transformácie územia. Invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 a jej účinky na energetický trh môžu takisto viesť k oneskoreniu transformácie z využívania uhlia a mať vplyv na vykonávanie plánov transformácie.

48 V nariadení o fonde FST sa stanovuje množstvo prvkov, ktoré musia členské štáty opísať vo svojich plánoch spravodlivej transformácie územia, vrátane procesu transformácie na vnútroštátnej úrovni, výziev transformácie najviac postihnutých regiónov a očakávaného príspevku fondu FST²⁶. Pracovný dokument útvarov Komisie o plánoch spravodlivej transformácie územia²⁷ predstavuje pohľad útvarov Komisie na programové požiadavky. Pokiaľ ide o podmienky prijatia plánov, dokument opisuje situácie, v ktorých by Komisia očakávala prijatie alebo zamietnutie návrhov členských štátov. Tieto podmienky majú potenciál čiastočne znížiť niektoré riziká identifikované v našom stanovisku, ale v čase auditu bolo príliš skoro na posúdenie ich uplatňovania v praxi.

Napriek celkovému pokroku zostáva uhlie v niektorých členských štátoch veľkým zdrojom emisií skleníkových plynov

49 Preskúmali sme vývoj emisií skleníkových plynov z uhlia. Posúdili sme, či:

• používanie uhlia na výrobu elektriny a tepla (a súvisiace emisie CO₂) klesá v súlade s poklesom výroby energetického uhlia v EÚ,
• k dispozícii sú spoľahlivé odhady emisií metánu z aktívnych a opustených uhoľných baní spolu s pravidlami a stimulmi na obmedzenie emisií metánu zo zatvorených baní.

Emisie CO₂ zo spaľovania uhlia sa znížili, ale domáce uhlie bolo niekedy nahradené dovozom alebo inými fosílnymi palivami

50 V EÚ27 sa emisie CO₂ z používania uhlia na výrobu elektriny a tepla medzi rokmi 1990 a 2020 znížili o 59 %. Na ilustrácii 12 je zobrazené, že podiel hrubej výroby elektriny a tepla z uhlia bol v roku 2020 v šiestich krajinách EÚ stále vyšší ako 15 %. V šiestich krajinách EÚ opísaných na ilustrácii 12 bolo spaľovanie uhlia na výrobu elektriny a tepla zodpovedné za 9 % až 32 % ich celkových emisií skleníkových plynov v roku 2020 (okrem emisií a záchytov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva, ako aj emisií z medzinárodnej leteckej dopravy)²⁸.

51 Podiel elektriny a tepla vyrobených z uhlia v celej EÚ sa medzi rokmi 2013 a 2020 znížil o 11 percentuálnych bodov z 25 % na 14 %. Zatiaľ čo podiel elektriny a tepla vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie sa v tom istom období zvýšil o 11 percentuálnych bodov, podiel vyrobený z fosílneho plynu takisto vzrástol o 4 percentuálne body (pozri ilustráciu 1). V regiónoch zahrnutých do nášho auditu a v príslušných členských štátoch sme vo všeobecnosti zistili, že uhlie nebolo nahradené iba udržateľnými zdrojmi energie.

• V Česku medzi rokmi 2014 a 2019 klesla ťažba čierneho uhlia v Moravsko-sliezskom kraji (CZ) o 60 %. V dôsledku zvýšeného dovozu čierneho uhlia klesli emisie CO₂ spôsobené spaľovaním čierneho uhlia v Česku len o 32 %.
• V Lužici (DE) aktívne bane produkovali viac uhlia na pokrytie stratenej výroby zo zatvorenej bane Cottbus.
• V Španielsku sa emisie CO₂ zo spaľovania uhlia na výrobu elektriny a tepla medzi rokmi 2013 a 2019 znížili o 63 %. Približne 40 % tohto poklesu emisií CO₂ však bolo kompenzovaných zvýšeným využívaním fosílneho plynu.
• V Poľsku sa ťažba čierneho uhlia v období 2014 až 2020 znížila o 25 %, zatiaľ čo používanie kleslo len o 15 %, keďže domácu výrobu čiastočne nahradil dovoz.
• V Údolí Jiu (RO) bol pokles ťažby uhlia čiastočne kompenzovaný zvýšeným dovozom fosílneho plynu.

52 Ilustrácia 13 zobrazuje členské štáty EÚ, ktoré doviezli najviac uhlia, z čoho čierne uhlie predstavovalo 91,5 % v roku 2019. Nemecko a Poľsko za posledných 15 rokov výrazne zvýšili svoj dovoz uhlia, zatiaľ čo dovoz uhlia vo zvyšku EÚ vo všeobecnosti klesá.

Členské štáty doteraz venovali malú pozornosť emisiám metánu zo zatvorených alebo z opustených uhoľných baní

53 Na ilustrácii 14 je znázornené, že Poľsko je zďaleka najväčším zdrojom emisií metánu z ťažby uhlia a manipulácie s uhlím, za ktorým nasledujú Rumunsko a Česko, ktoré spolu predstavujú 89 % všetkých týchto emisií metánu²⁹. Diagram takisto ukazuje, že aktívne podzemné bane sú najväčším samostatným prispievateľom k emisiám metánu. Keďže koncentrácie metánu v týchto baniach sú zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov priebežne kontrolované, odhady emisií metánu uvádzané v národných inventároch skleníkových plynov pre podzemné bane, v ktorých prebieha ťažba, sa považujú za spoľahlivé.

54 Emisie z povrchových baní nie je možné merať nepretržite, pretože sú rozptýlené do širokého okolia. V dôsledku toho je najpresnejší prístup k odhadu založený na množstve uhlia vyťaženého v každej bani, v ktorej prebieha ťažba, vynásobenom emisným faktorom. Odhady emisií metánu zo zatvorených alebo z opustených podzemných baní sú najmenej presné, keďže v týchto zatvorených baniach nie je nepretržité meranie metánu, ktoré by umožnilo spoľahlivejšie vypočítať emisné faktory. V štúdii z roku 2020³⁰ sa predpovedalo, že podiel emisií metánu v celom uhoľnom priemysle pochádzajúcich zo zatvorených (nezatopených) alebo z opustených baní sa v budúcnosti výrazne zvýši, najmä v dôsledku nižších emisií z baní, v ktorých prebieha ťažba, a hlbších šácht v nedávno zatvorených baniach.

55 Niektoré členské štáty zaviedli stimuly vo forme subvencií, štátnej pomoci a daňových úľav pre investície do systémov využívajúcich metán zo zatvorených alebo z opustených baní na výrobu elektriny a tepla, vrátane Česka, Nemecka a Poľska. Iba niekoľko prevádzkových projektov v krajinách zahrnutých do nášho auditu však využíva na výrobu elektriny metán zo zatvorených alebo z opustených baní, s výnimkou Nemecka, kde funguje viac ako 50 takýchto projektov³¹.

56 V súčasnosti neexistujú žiadne celoeurópske pravidlá obmedzujúce emisie metánu z ťažby a manipulácie s uhlím. Napriek tomu Komisia podnikla kroky na získanie lepších informácií o emisiách metánu z baní, v ktorých prebieha ťažba, zo zatvorených alebo z opustených uhoľných baní a na zníženie týchto emisií uverejnením návrhu nariadenia v roku 2021³². Na ilustrácii 15 sú opísané prvky tohto návrhu, ktoré sú relevantné pre uhoľný sektor.

Závery a odporúčania

57 V našom audite sme posudzovali, či podpora EÚ v rokoch 2014 – 2020 účinne prispela k sociálno-ekonomickej a energetickej transformácii v siedmich vybraných regiónoch EÚ, kde uhoľný priemysel upadá. Dospeli sme k záveru, že podpora EÚ pre uhoľné regióny bola na vytváranie pracovných miest a energetickú transformáciu zameraná len v obmedzenej miere a mala na ne obmedzený vplyv a že napriek celkovému pokroku zostáva uhlie v niektorých členských štátoch významným zdrojom emisií skleníkových plynov.

58 Najskôr sme sa zamerali na to, či prepustení baníci dostali primeranú odbornú prípravu a pomoc, ktoré im pomohli nájsť si novú prácu. Regionálne orgány mohli na tento účel použiť vnútroštátne finančné prostriedky aj prostriedky EÚ. Zistili sme, že prepustení pracovníci uhoľného priemyslu mali k dispozícii kurzy odbornej prípravy financované z ESF, chýbajú však údaje o účasti tejto konkrétnej skupiny. Všeobecne pozitívna situácia na trhu práce vo väčšine regiónov zahrnutých do nášho auditu znížila riziko, že prepustení baníci zostanú nezamestnaní (body ‎26–‎32).

59 Po druhé, posudzovali sme, či členské štáty spolu s Komisiou identifikovali sociálno-ekonomické potreby uhoľných regiónov a podľa toho zacielili finančné prostriedky. Vybrané uhoľné regióny využili finančné prostriedky EÚ rôznymi spôsobmi s cieľom riešiť svoje vlastné špecifické potreby, ale so slabým zameraním na sociálno-ekonomickú a energetickú transformáciu. Zistili sme, že väčšina regiónov vypracovala svoje stratégie transformácie ku koncu obdobia 2014 – 2020.

60 Videli sme, že počet pracovných miest vytvorených priamo v týchto regiónoch prostredníctvom investícií v rámci EFRR bol pomerne nízky. Zistili sme, že vo väčšine regiónov v našej vzorke financované projekty nemali významný vplyv na úspory energie ani na kapacitu výroby obnoviteľnej energie (body ‎33–‎43).

61 Od roku 2018 Komisia ponúka uhoľným regiónom rôzne druhy odborných znalostí a v roku 2020 predložila návrhy na zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu v hodnote 19,3 mld. EUR. Vo svojom stanovisku k návrhom nariadenia Komisie o fonde FST sme zdôraznili, že Komisia nevykonala komplexnú analýzu toho, čo sa prostredníctvom predchádzajúceho financovania EÚ dosiahlo v týchto regiónoch, ani analýzu ich zostávajúcich potrieb. Zistili sme aj výzvy pre členské štáty pri využívaní dostupných finančných prostriedkov v rámci stanoveného časového rámca na podporu účinnej transformácie. Tieto nedostatky predstavujú riziko, že finančné prostriedky určené na zníženie sociálno-ekonomických a environmentálnych nákladov transformácie sa môžu vynaložiť bez toho, aby sa transformácia skutočne uskutočnila. Toto riziko sa zvýšilo s inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 (body ‎44–‎48).

Odporúčanie 1 – Kontrolovať, či sa Fond na spravodlivú transformáciu využíva účinne a efektívne na zmierňovanie sociálno-ekonomického vplyvu prechodu na klimatickú neutralitu v uhoľných a uhlíkovo náročných regiónoch

Komisia by pri schvaľovaní plánov a programov spravodlivej transformácie územia a ich zmien a pri monitorovaní a podávaní správ o ich vykonávaní mala kontrolovať, či členské štáty:

1. stanovili plánované opatrenia a časový rámec pre odklon od uhlia a transformácie uhlíkovo náročných činností v súlade s klimatickými cieľmi EÚ;
2. zabezpečili, že plánované zdroje nepresiahnu finančné potreby identifikované v súlade s tempom transformácie;
3. zabezpečili komplementárnosť a koordináciu medzi rôznymi zdrojmi financovania EÚ a členských štátov.

Cieľový dátum vykonania: 2022 pre prijatie plánov a programov spravodlivej transformácie územia; 2026 pre monitorovanie a predloženie správ

62 Napokon sme posudzovali, či emisie skleníkových plynov z uhlia klesali v súlade s poklesom výroby uhlia v EÚ. Zistili sme, že došlo k výraznému zníženiu emisií CO₂ zo spaľovania uhlia, ale že domáce uhlie bolo niekedy nahradené dovozom alebo inými fosílnymi palivami. Podiel hrubej výroby elektriny a tepla z uhlia bol v roku 2020 v šiestich krajinách EÚ stále vyšší ako 15 %.

63 Zistili sme takisto, že vykazovanie emisií metánu zo zatvorených alebo z opustených baní nie je dostatočne spoľahlivé a že s výnimkou Nemecka sa metán z týchto baní využíva len okrajovo. Vykazovanie a zmierňovanie týchto emisií nie je v súčasnosti dobre regulované, ale návrh Komisie uverejnený v decembri 2021 má tieto problémy vyriešiť (body ‎49–‎56).

Odporúčanie 2 – Vymieňať si osvedčené postupy merania a riadenia emisií metánu

Nadväzujúc na návrh nariadenia z roku 2021 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky by Komisia mala zbierať a šíriť príklady osvedčených postupov v členských štátoch, ktoré sa týkajú merania a riadenia emisií metánu zo zatvorených alebo z opustených uhoľných baní.

Cieľový dátum vykonania: 2025

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Joëlle Elvinger, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 21. septembra 2022.

Príloha

Ťažba a spotreba uhlia v EÚ

(v tis. ton)

Akronymy a skratky

CO₂: oxid uhličitý

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF: Európsky sociálny fond

EŠIF: európske štrukturálne a investičné fondy

FST: Fond na spravodlivú transformáciu

JRC: Spoločné výskumné centrum

KF: Kohézny fond

NEKP: národný energetický a klimatický plán

OP: operačný program

PM_2,5: jemné tuhé častice

SWOT: analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb

Glosár

Analýza SWOT: posúdenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb subjektu, právomoci alebo programu.

Energetické uhlie: uhlie používané najmä v elektrárňach na výrobu elektriny a tepla.

Európska zelená dohoda: stratégia rastu, ktorú EÚ prijala v roku 2019 s cieľom dosiahnuť, aby bola EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna.

Európske štrukturálne a investičné fondy: päť hlavných fondov EÚ, ktoré spoločne podporovali hospodársky rozvoj v EÚ v období 2014 – 2020: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond.

Klimatická neutralita: situácia, keď ľudské činnosti nemajú nijaký čistý účinok na klímu.

Malé a stredné podniky (MSP): podnik, ktorý zamestnáva menej než 250 osôb a ktorý má ročný obrat do 50 mil. EUR alebo celkovú ročnú súvahu do 43 mil. EUR.

NUTS: Nomenclature des unités Territories statistiques – systém rozčleňujúci regióny EÚ do troch skupín podľa veľkosti obyvateľstva na štatistické účely a tvorbu regionálnej politiky, pričom NUTS 1 je najväčšia a NUTS 3 najmenšia skupina.

Operačný program: základný rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Parížska dohoda: medzinárodná dohoda podpísaná v roku 2015 o obmedzení globálneho otepľovania na menej ako 2 °C a podľa možnosti na 1,5 °C.

Partnerská dohoda: dohoda medzi Komisiou a členským štátom alebo treťou krajinou v súvislosti s výdavkovým programom EÚ, v ktorej sa stanovujú napríklad strategické plány, investičné priority alebo podmienky obchodu či poskytovania rozvojovej pomoci.

Skleníkový plyn: plyn v atmosfére, ako napr. oxid uhličitý alebo metán, ktorý absorbuje a vyžaruje žiarenie, zachytáva teplo, čím sa otepľuje zemský povrch. Tento jav je známy ako skleníkový efekt.

Štátna pomoc: priama alebo nepriama štátna podpora pre podnik alebo organizáciu, ktorá ich zvýhodňuje pred konkurenciou.

Uhlíkovo náročné regióny: regióny, v ktorých sa fosílne palivá vo veľkej miere používajú na výrobu elektriny a tepla a v priemyselných procesoch, čo vedie k vysokému objemu emisií skleníkových plynov.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62373

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=62373

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá členka EDA Joëlle Elvinger. Audit viedol člen EDA Nikolaos Milionis a podporu mu poskytli vedúci kabinetu Kristian Sniter, atašé kabinetu Matteo Tartaggia, hlavný manažér Emmanuel Rauch, vedúci úlohy Jindřich Doležal a audítori Gareth Roberts, Kurt Bungartz, Krzysztof Zalega, Pekka Ulander, Maria Eulàlia Reverté I Casas a Mihaela Vacarasu. Marika Meissenzhl poskytla grafickú podporu. Richard Moore a Laura Mcmillan poskytli jazykovú podporu.

Zľava doprava: Kristian Sniter, Emmanuel Rauch, Maria Eulàlia Reverté I Casas, Nikolaos Milionis, Matteo Tartaggia, Pekka Ulander, Jindřich Doležal.

Koncové poznámky

¹ Eurostat.

² Európska komisia – JRC, Recent trends in EU coal, peat and oil shale regions (Najnovšie trendy v regiónoch EÚ, v ktorých prebieha ťažba uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice), 2021, s. 61.

³ Európska komisia – JRC, Recent trends in EU coal, peat and oil shale regions (Najnovšie trendy v regiónoch EÚ, v ktorých prebieha ťažba uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice), 2021, s. 2 – 4.

⁴ Európska komisia – JRC, Recent trends in EU coal, peat and oil shale regions (Najnovšie trendy v regiónoch EÚ, v ktorých prebieha ťažba uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice), 2021, s. 50 a 65.

⁵ Cortes-Ramirez et al. BMC Public Health, Mortality and morbidity in populations in the vicinity of coal mining: a systematic review (Mortalita a chorobnosť v populáciách v blízkosti ťažby uhlia: systematický prehľad), 2018, s. 1.

⁶ EEA, Air quality in Europe 2021 (Kvalita ovzdušia v Európe v roku 2021), 2021.

⁷ EEA, National Emission reduction Commitments (NEC) Directive emission inventory (Inventár emisií podľa smernice EEA o národných záväzkoch znižovania emisií (NEC)), údaje za rok 2019.

⁸ EEA, Annual European Union greenhouse gas inventory 1990–2019 and inventory report 2021 (Ročná inventúra skleníkových plynov v Európskej únii 1990 – 2019 a inventarizačná správa za rok 2021), 2021.

⁹ EEA, Annual European Union greenhouse gas inventory 1990–2019 and inventory report 2021 (Ročná inventúra skleníkových plynov v Európskej únii 1990 – 2019 a inventarizačná správa za rok 2021), 2021, s. 344.

¹⁰ Nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1).

¹¹ Jonek-Kowalska, Izabela, State aid and competitiveness of the hard coal mining industry in the European Union (Štátna pomoc a konkurencieschopnosť odvetvia ťažby čierneho uhlia v Európskej únii), 2014.

¹² Rozhodnutie Rady z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24).

¹³ Pozri články 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality („európsky právny predpis v oblasti klímy“) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

¹⁴ Remarks by EVP Frans Timmermans on the war in Ukraine and the impact on EU climate and energy policy in the ENVI Committee (Prejav výkonného podpredsedu Fransa Timmermansa o vojne na Ukrajine a vplyve na klimatickú a energetickú politiku EÚ vo výbore ENVI), 7. marca 2022.

¹⁵ Európska Komisia – JRC, Clean energy technologies in coal regions: Opportunities for jobs and growth: Deployment potential and impacts (Technológie čistej energie v uhoľných regiónoch: Príležitosti pre zamestnanosť a rast: Potenciál a vplyvy nasadenia), 2020, s. 5.

¹⁶ Európska komisia, Regionálny profil Údolia Jiu, Iniciatíva pre transformujúce sa uhoľné regióny, 2020.

¹⁷ Články 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

¹⁸ Európska Komisia – JRC, Clean energy technologies in coal regions: Opportunities for jobs and growth (Technológie čistej energie v uhoľných regiónoch: Príležitosti pre zamestnanosť a rast), 2020, s. 5 – 6.

¹⁹ Článok 61 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

²⁰ Osobitná správa 02/2022: Energetická efektívnosť v podnikoch – Určité úspory energie, ale nedostatky v plánovaní a vo výbere projektov, body 117 – 120.

²¹ Európska komisia, Posúdenie pokroku členských štátov pri plnení národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti za rok 2019, 2020; ilustrácia 3, COM(2020) 326 final.

²² Úspory podľa článku 7 smernice o energetickej efektívnosti.

²³ Európska komisia – JRC, EU coal regions: opportunities and challenges ahead (Uhoľné regióny EÚ: príležitosti a výzvy pred nami), 2018.Clean energy technologies in coal regions: Opportunities for jobs and growth (Technológie čistej energie: Príležitosti pre zamestnanosť a rast), 2020. Európska komisia – JRC, Recent trends in EU coal, peat and oil shale regions (Najnovšie trendy v regiónoch EÚ, v ktorých prebieha ťažba uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice), 2021.

²⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

²⁵ Stanovisko č. 5/2020 k návrhom Komisie (2020/006 (COD)) zo 14. januára 2020 a z 28. mája 2020 týkajúcim sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu.

²⁶ Článok 11 nariadenia (EÚ) 2021/1056.

²⁷ Pracovný dokument útvarov Komisie o plánoch spravodlivej transformácie územia, SWD(2021) 275 final.

²⁸ EEA, Ročná inventúra skleníkových plynov v Európskej únii 1990 – 2020 a inventarizačná správa za rok 2022, 2022, s. 80 a 102.

²⁹ EEA, Ročná inventúra skleníkových plynov v Európskej únii 1990 – 2017 a inventarizačná správa za rok 2021, 2021, s. 346.

³⁰ N. Kholod a kol., Global methane emissions from coal mining to continue growing even with declining coal production (Svetové emisie metánu z ťažby uhlia pokračujú v raste aj napriek klesajúcej ťažbe uhlia), Journal of Cleaner Production, zv. 256, 120489.

³¹ Databáza metánu z uhoľných baní, vytvorená v rámci osvetového programu týkajúceho sa metánu z uhoľného sloja Úradu Spojených štátov na ochranu životného prostredia na žiadosť Podvýboru pre uhlie Globálnej iniciatívy pre metán.

³² Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942, COM(2021) 805 final.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-8810-1	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/590460	QJ-AB-22-020-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-8771-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/591	QJ-AB-22-020-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácie 10, 15 – ikony: tieto symboly boli navrhnuté pomocou zdrojov z webovej stránky Flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.