Plní sa hlavný cieľ preventívnej časti Paktu stability a rastu?

Zhrnutie

Plní sa hlavný cieľ preventívnej časti?

I

Preventívna časť Paktu stability a rastu (PSR) bola zavedená na posilnenie fiškálnej disciplíny v členských štátoch. Hlavným dôvodom Európskej únie na zabezpečenie disciplíny a stability je, že fiškálna kríza v jednom členskom štáte by mohla spôsobiť problémy ostatným členským štátom.

II

Po tom, ako bolo nariadenie o preventívnej časti z roku 1997 (č. 1466/97) zmenené v rokoch 2005 a 2011, sa teraz od členských štátov vyžaduje, aby zlepšili svoje štrukturálne saldá, t. j. celkové saldá upravené o cyklické faktory a jednorazové opatrenia, aby dosiahli ciele pre jednotlivé krajiny, ktoré sa nazývajú strednodobé ciele a ktoré sa pre väčšinu krajín stanovujú v rozmedzí od 0,5 % do – 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tým by sa malo zabezpečiť, aby celkový deficit členských štátov nepresiahol strop 3 % HDP, ktorý je stanovený v zmluve. Ešte dôležitejšie však je, že by sa zároveň zabezpečila konvergencia pomerov verejného dlhu vo veľmi zadlžených členských štátoch v primeranej lehote smerom k hranici 60 % HDP, ktorá je stanovená v zmluve.

Čo sme kontrolovali

III

Kontrolovali sme, či Európska komisia využila úradnú moc, ktorá jej bola na základe nariadenia zverená, na zabezpečenie primeraného vykonávania preventívnej časti. Zaoberali sme sa aj otázkou interakcie medzi preventívnou a nápravnou časťou PSR v rozsahu, v akom je nápravná časť dôležitá pre preventívnu časť. Kontrolovaným subjektom bola Komisia.

Čo sme zistili

IV

V nariadení je stanovená primeraná referenčná hodnota pre ročnú konvergenciu smerom k strednodobému cieľu na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne. V nariadení sa však povoľujú aj odchýlky od tejto požiadavky a Komisia bola oprávnená schváliť rôzne doložky flexibility. Účinnosť preventívnej časti preto do veľmi veľkej miery závisí od spôsobu, akým ju Komisia vykonáva (časť I).

V

Pravidlá vykonávania, o ktorých rozhoduje Komisia, a jej operatívne rozhodnutia, nezabezpečujú plnenie hlavného cieľa nariadenia, teda to, aby členské štáty smerovali k strednodobým cieľom v primeranej lehote. (Niektoré z hlavných pravidiel vykonávania, ktoré oznámila Komisia, boli neskôr schválené aj Radou.)

VI

Pravidlá vykonávania týkajúce sa flexibility vyplývajú z reforiem zavedených v nariadení v roku 2005, ale formálne zavedené do praxe boli až v roku 2015, keď sa zohľadnili úvahy vyvolané veľkou recesiou. Zavedenie určitej flexibility v krízových obdobiach bolo v zásade primerané, ale špecifické ustanovenia neboli časovo ohraničené a v praxi boli posunuté príliš ďaleko, najmä pri vykonávaní v bežnom období Navyše v pravidlách, ktoré stanovila Komisia, sa dostatočne nerozlišuje medzi tými členskými štátmi, ktoré sú vysoko zadlžené, a ostatnými. Namiesto toho, aby Komisia vzhľadom na postupné oživenie rámec sprísnila, v roku 2017 ho ešte viac zvoľnila zavedením nového „priestoru na voľné uváženie“.

VII

Príspevok na štrukturálnu reformu už nesúvisí so skutočnými rozpočtovými nákladmi na reformu, ale používa sa ako „stimulačný nástroj“. Všetky príspevky (okrem príspevku na dôchodkovú reformu) zvyšujú výdavky nielen v konkrétnom roku, na ktorý boli poskytnuté, ale aj v nasledujúcich rokoch. Kumulatívnym účinkom všetkých týchto príspevkov sú viacročné meškania lehôt na dosiahnutie strednodobých cieľov (časť II).

VIII

Dôveryhodnosť preventívnej časti bola ešte viac narušená vývojom v nápravnej časti. Komisia sa domnieva, že na úplné splnenie požiadaviek nápravnej časti stačí len cyklické oživenie, čo podporuje aj to, že Komisia navrhuje Rade, aby v prípade existujúcich postupov pri nadmernom deficite schvaľovala viacročné predĺženia. Preto členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, nemusia spĺňať požiadavky na zlepšenie svojich štrukturálnych sáld, ktoré by inak museli dodržiavať, ak by sa na ne vzťahovala preventívna časť.

IX

Mimoriadne znepokojujúca je skutočnosť, že oslabený rámec PSR nie je schopný zabezpečiť pokrok smerom k strednodobým cieľom vo viacerých vysoko zadlžených členských štátoch. V období oživenia a expanzie v rokoch 2014 – 2018 sa ich štrukturálne saldá buď odklonili od ich strednodobých cieľov, alebo k nim smerovali takým pomalým tempom, že sa ani zďaleka nepodarí zabezpečiť podstatné zlepšenie pred ďalšou recesiou. Napriek tomu, že oslabený rámec nezabezpečuje pokrok pri dosahovaní strednodobých cieľov, Komisia sa rozhodla, že jeho dodržiavanie je nevyhnutné na odôvodnenie neaktivácie postupu pri nadmernom deficite na základe dlhu (časť III).

X

Na technickej úrovni sme zistili nedostatky a informačné medzery v programoch stability a konvergenčných programoch predložených členskými štátmi, ktoré nie sú označené v pracovných dokumentoch útvarov Komisie (SWD). Okrem toho Komisia jasne nevysvetľuje rozdiely medzi svojimi vlastnými predpokladmi a predpokladmi členských štátov, pokiaľ ide o fiškálne opatrenia zahrnuté v príslušných prognózach. Navyše metodika používaná v jej posúdeniach nie je vždy v súlade s nariadením a môže oddialiť preventívne upozornenia (časť IV).

XI

Napokon sme zistili, že fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada, vychádzajú z odporúčaní Komisie a odrážajú závery hlavných technických posúdení. Nie sú v nich však dostatočne vysvetlené dôvody odporúčaných úprav ani riziká, ktoré by mohli vzniknúť, keby členské štáty neplnili požiadavky (časť V).

Čo odporúčame

XII

Rámec sa musí vo svojich dôležitých zložkách koordinovaným spôsobom sprísniť. Po prvé, Komisia by mala vyriešiť otázku pretrvávajúcich kumulatívnych odchýlok od požadovanej úpravy zavedením následných opráv, t. j. dodatočných požiadaviek v nasledujúcich rokoch. Po druhé, mala by preskúmať parametre v tabuľke, v ktorej sa stanovujú požiadavky na úpravu (tzv. matica), aby sa zabezpečilo dosiahnutie strednodobých cieľov v primeranej lehote. Pre veľmi zadlžené členské štáty by sa mali stanoviť vyššie požiadavky. Po tretie, doložky flexibility by sa mali vzťahovať len na priame náklady súvisiace s reformami a nezvyčajnými udalosťami v konkrétnom roku.

XIII

Domnievame sa, že tieto zmeny možno dosiahnuť prostredníctvom súčasného právneho rámca.

XIV

Komisia by mala preskúmať, aké možnosti ponúka právny rámec na zabezpečenie toho, aby úroveň štrukturálnych úprav požadovanú v rámci preventívnej časti dosahovali aj členské štáty v rámci nápravnej časti.

XV

Kódex správania by sa mal aktualizovať, aby sa zlepšila kvalita informácií požadovaných v programoch stability a konvergenčných programoch v súvislosti s plánovanými fiškálnymi opatreniami. V dokumentoch Komisie by sa mali nahlasovať všetky rozdiely medzi prognózami a uvádzať závery posúdení v súlade s kritériami, ktoré sa stanovujú v nariadení. Používané ukazovatele by mali takisto zabezpečiť poskytovanie čo najskorších možných upozornení na zhoršovanie stavu, a nemali by byť založené len na najpriaznivejších údajoch vybraných z viacerých minulých ročníkov.

XVI

Odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali obsahovať jasné a jednoznačné požiadavky na úpravu v normatívnej časti odporúčaní a v odôvodneniach by sa malo uvádzať jasnejšie vysvetlenie dôvodov takýchto úprav a rizík vyplývajúcich z ich nevykonania.

Úvod

Preventívna časť Paktu stability a rastu

01

Pakt stability a rastu (PSR) vytvoril systém mnohostranného dohľadu nad fiškálnymi politikami v členských štátoch. Vykonáva ho Európska komisia a Rada Európskej únie s cieľom zabezpečiť fiškálnu disciplínu v členských štátoch. Dôvodom dohľadu je skutočnosť, že fiškálne politiky jednej krajiny môžu mať nepriaznivý vplyv na iné krajiny. Tento jav je zvlášť výrazný v menových úniách. PSR má preventívnu a nápravnú časť¹.

02

Dohľad sa koordinuje v rámci procesu európskeho semestra, ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby na jar predložili svoje programy stability a konvergenčné programy (PSKP). Tieto programy následne posúdi Komisia a výsledky týchto posúdení sa zverejnia v pracovných dokumentoch útvarov Komisie (SWD). Rada na základe odporúčaní Komisie vydáva každý rok v júni odporúčania pre jednotlivé krajiny (OJK). Členské štáty eurozóny musia v októbri predložiť aj návrhy rozpočtových plánov (NRP), ktoré Komisia posudzuje v novembri (pozri ilustráciu 1).

03

Hlavným cieľom preventívnej časti, ako sa stanovuje v nariadení Rady č. 1466/97, bolo zabezpečiť, aby sa členské štáty rýchlo priblížili k takmer vyrovnanej alebo prebytkovej rozpočtovej pozícii, čo by im následne umožnilo riešiť bežné cyklické výkyvy bez prekročenia hranice celkového deficitu na úrovni 3 %². V roku 2005 bola cieľová pozícia pre každý členský štát prepracovaná z hľadiska štrukturálneho salda³, ktoré musí smerovať k strednodobému cieľu pre danú krajinu. V nariadení sa uvádza, že pre členské štáty eurozóny a európskeho mechanizmu výmenných kurzov 2 nesmie byť strednodobý cieľ nižší ako – 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Signatári Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG) sa zaviazali dosiahnuť strednodobé ciele na úrovni minimálne – 0,5 % HDP – pokiaľ ich dlh nie je pod úrovňou 60 % HDP, pričom v takom prípade hranica ostáva na úrovni – 1 %⁴. V ilustrácii 2 sú načrtnuté kľúčové kroky podľa súčasného rámca preventívnej časti.

04

Vzhľadom na to, že rast hospodárstiev EÚ sa od roku 2007 spomalil a pomery verejného dlhu k HDP sa v mnohých členských štátoch prudko zvýšili, preventívna časť nadobudla väčší význam, než je len potreba vytvoriť fiškálny priestor na prevádzku automatických stabilizátorov a na diskrečnú anticyklickú fiškálnu politiku⁵. Rýchla konvergencia smerom k strednodobým cieľom sa stala rozhodujúcou pre zníženie nadmerných pomerov dlhu. Dokonca aj tie najviac zadlžené členské štáty by po dosiahnutí svojich strednodobých cieľov rýchlo zabezpečili klesanie svojich pomerov dlhu. To viedlo Komisiu k tomu, aby uznala, že dodržiavanie preventívnej časti je základnou podmienkou toho, aby sa nezačal postup pri nadmernom deficite na základe dlhu⁶.

Rozsah auditu a audítorský prístup

05

Hlavná audítorská otázka znela, či Komisia v rámci svojich zverených povinností týkajúcich sa európskeho semestra účinne koordinovala fiškálne politiky členských štátov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov preventívnej časti PSR.

06

Konkrétne sme skúmali:

1. jasnosť cieľov a podmienok stanovených v nariadení č. 1466/97 v snahe zabezpečiť, aby členské štáty s úrovňami deficitu a/alebo dlhu (nad 60% HDP) rýchlo napredovali smerom k svojim strednodobým cieľom (časť I);
2. vykonávanie nariadenia zo strany Komisie, či je v súlade s pravidlami a či sú operatívne rozhodnutia účinné, pokiaľ ide o pravidlá preventívnej časti (časť II);
3. celkovú mieru pokroku, najmä pokroku členských štátov s vysokým zadĺžením smerom k ich strednodobým cieľom (časť III);
4. prácu Komisie, ktorej cieľom je zabezpečiť predloženie komplexných a primeraných programov stability a konvergenčných programov a posúdiť ich vierohodnosť a súlad s nariadeniami a kódexom správania PSR, kvalitu pracovných dokumentov útvarov Komisie (SWD) a iných posúdení týkajúcich sa jednotlivých krajín (napr. návrhy rozpočtových plánov pre členské štáty eurozóny predkladané na jeseň) z hľadiska toho, či včas a dôsledne informujú o najzávažnejších rizikách a príslušných politických reakciách (časť IV);
5. základ a význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj ich monitorovanie a úroveň vykonávania (časť V).

07

Hodnotili sme účinnosť vykonávania preventívnej časti zo strany Komisie v období 2011 – 2016 (vrátane analýzy pracovných dokumentov útvarov Komisie z jari 2017, ktoré sa týkali roku 2016) a sledovali sme najdôležitejší vývoj v rokoch 2017 a 2018.

08

Preventívnu časť sme podrobne preskúmali na vzorke šiestich členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko a Holandsko). Pri niektorých analyzovaných aspektoch sme však brali ohľad aj na iné členské štáty. Medzi šesť vybratých členských štátov patrilo päť krajín eurozóny a jedna krajina, ktorá nie je členom eurozóny. Členské štáty, ktoré už boli predmetom podobných auditov, boli vylúčené (okrem Talianska⁷) a zo zvyšných členských štátov sme vybrali tie, ktoré mali buď najvyššiu úroveň deficitu a dlhu štrukturálneho salda a tento deficit a dlh u nich pretrvávali, alebo najdlhšie podliehali postupu pri nadmernom deficite a zároveň boli najviac vzdialené od svojich strednodobých cieľov (pozri prílohu I).

09

Naše audítorské kritériá vychádzali z:

1. požiadaviek právneho rámca, najmä nariadenia č. 1466/97 týkajúceho sa európskeho semestra;
2. kódexu správania, pokiaľ ide o obsah programov stability a konvergenčných programov;
3. pravidiel a postupov Komisie, napr. príručiek a iných usmernení, ktoré boli vydané pre členské štáty alebo interne pre zamestnancov Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN);
4. dokumentov vydaných viacerými inštitúciami EÚ a inými medzinárodnými organizáciami [najmä Medzinárodným menovým fondom (MMF), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskou centrálnou bankou (ECB)] alebo vypracovaných na základe výskumu na zistenie najlepších postupov.

10

Navštívili sme GR ECFIN, aby sme sa oboznámili s rámcom pravidiel, dôvodmi rozličných operatívnych rozhodnutí a s vnútornými procesmi, ktoré sú súčasťou posudzovania fiškálnych plánov členských štátov a napokon vypracovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

11

V GR ECFIN sme viedli rozhovory s pracovníkmi národných útvarov šiestich členských štátov vo vzorke a preskúmali sme celý rad dokumentov Komisie, a to verejné texty, ako aj interné záznamy. Vykonali sme aj informačné návštevy šiestich členských štátov vo vzorke, kde sme sa stretli s kolegami z Komisie na príslušných ministerstvách financií a hospodárstva, zástupcami fiškálnych rád a úradníkmi zodpovednými za európsky semester na zastúpeniach EÚ.

12

Zorganizovali sme stretnutie poradnej skupiny nezávislých odborníkov z akademických a výskumných inštitúcií a expertných skupín a pozvali niekoľko fiškálnych rád členských štátov na interný seminár, aby sa podelili o svoje názory na rámec a rôzny vývoj, ktorý pozorovali v členských štátoch.

13

Vykonali sme analytické testy na modeloch posudzovania súladu, ktoré používa Komisia. Testovali sme, či boli modely štruktúrované tak, aby odrážali podmienky v nariadeniach, a či boli modely presné a jednotné vo všetkých členských štátoch a po celý čas.

14

Rovnako sme testovali vplyv niektorých operačných prístupov porovnávaním výsledkov so simuláciami alternatívnych interpretácií a opätovne sme vykonali rôzne analýzy, ktoré vykonali národné útvary, pričom sme preskúmali programy stability a konvergenčné programy členských štátov, pracovné dokumenty útvarov Komisie, interné pracovné dokumenty a ďalšie dostupné informácie s cieľom určiť, či existoval spoľahlivý základ pre určité pripomienky a odporúčania, ktoré vydala Komisia.

Pripomienky

Časť I – V nariadení sa stanovilo primerané tempo konvergencie smerom k strednodobému cieľu, ale uvádzali sa v ňom nejednoznačné ustanovenia

15

V snahe dosiahnuť rýchlu konvergenciu smerom k strednodobým cieľom sa v nariadení stanovila priemerná ročná referenčná hodnota pre úpravu štrukturálneho salda na úrovni 0,5 % HDP, pričom sa uviedlo, že referenčná hodnota by mala byť vyššia pre členské štáty, ktorých dlh presahuje 60 % HDP⁸.

16

V istom rozpore s tým nariadenie umožňuje pomerne veľký priestor na odchýlku od referenčnej hodnoty pred tým, než sa členský štát označí za nevyhovujúci. Vzhľadom na nejasnosti v prognózach a rozpočtovom plnení by sa určitý priestor na odchýlku mohol považovať za primeraný. Plánovaná odchýlka je však veľká: v jednom roku môže byť povolená odchýlka na úrovni 0,5 %, t. j. rovnaká, ako je referenčná hodnota. Za dva roky môže opäť dosiahnuť úroveň 0,5 % HDP dokopy (t. j. priemerne 0,25 % v každom roku). Takýto pomerne veľký priestor pre povolenú odchýlku vytvoril nejasnosť v tom, čo sa od členských štátov vlastne očakáva. Čo je ešte dôležitejšie, v nariadení sa výslovne nestanovuje kumulatívny limit pre takéto odchýlky za viacero rokov, čo by sa mohlo vykladať tak, že odchýlka o niečo menej než 0,25 % môže pokračovať donekonečna⁹. To má zásadný vplyv na čas, ktorý členský štát potrebuje na dosiahnutie svojho strednodobého cieľa, a teda aj na účinnosť preventívnej časti.

17

Okrem toho nariadenie obsahuje množstvo podmienok a flexibilných možností, ktoré by mohli mať dodatočný vplyv na účinnosť preventívnej časti, v závislosti od toho, ako ich Komisia vykonáva.

18

Na základe nariadenia vznikla predstava, že úprava štrukturálneho salda by mala závisieť od cyklu, hoci to znamená, že určité úpravy by bolo potrebné vykonať aj v nepriaznivom období. Vyžaduje si to, aby Komisia a Rada zohľadnili, „či sa počas hospodársky priaznivých období vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie menšie“¹⁰.

19

Nariadenie navyše poskytuje „priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potrebu verejných investíci퓹¹.

20

Nariadenie poskytuje flexibilitu v tom, že od Rady a Komisie sa vyžaduje, aby zohľadnili „uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financi퓹². Na využitie tejto flexibility sa od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch predložili „analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet“¹³. Žiadosti o flexibilitu sú oprávnené, ak členský štát dodržal bezpečnostnú rezervu na úrovni 3 % referenčnej hodnoty a očakáva sa, že sa vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu „v rámci programového obdobia“¹⁴. Programové obdobie pre programy stability a konvergenčné programy trvá vo všeobecnosti štyri roky, pričom niektoré krajiny zahŕňajú do programového obdobia aj piaty rok.

21

V nariadení sa takisto osobitne umožňujú odchýlky v dôsledku priamych prírastkových nákladov dôchodkových reforiem¹⁵. Oprávnená odchýlka prísne súvisí s rozpočtovými nákladmi v prvom roku po zavedení reformy a so všetkými ročnými prírastkovými nákladmi v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na pozitívne dlhodobé účinky dôchodkových reforiem na fiškálnu udržateľnosť táto doložka nepoškodzuje účinnosť nariadenia.

22

Napokon, v nariadení sa takisto stanovujú odchýlky vyplývajúce z nezvyčajných udalostí, ktoré sú mimo kontroly členského štátu a ktoré majú veľký vplyv na ich finančnú situáciu, a zo závažného hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku za predpokladu, že tieto odchýlky neohrozujú strednodobú fiškálnu udržateľnosť.

23

Zatiaľ čo základné požiadavky v nariadení boli formulované z hľadiska zlepšenia rozpočtového salda a štrukturálneho salda, prostredníctvom reforiem z roku 2011 sa navyše zaviedla aj referenčná hodnota pre výdavky. Táto referenčná hodnota si vyžaduje, aby rast ročných výdavkov, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia¹⁶, neprekročil strednodobú mieru potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Navyše ak členský štát nie je na úrovni svojho strednodobého cieľa, ročný rast výdavkov by mal byť nižší ako strednodobá miera potenciálneho rastu HDP, aby sa dosiahlo cielené zlepšenie štrukturálneho salda.

24

Hoci teoreticky by obidve referenčné hodnoty (požiadavka na referenčnú hodnotu pre výdavky a referenčnú hodnotu štrukturálneho salda) mohli priniesť rovnaké výsledky, z určitých rozdielov môžu vyplynúť rôzne výsledky týkajúce sa dodržiavania, ako napríklad v prípade použitia inej miery potenciálneho rastu než je tá, ktorá sa uplatňuje pri štrukturálnom salde, alebo v prípade vylúčenia výdavkov na úroky. Výdavkové pravidlo však ponúka niektoré výhody v posudzovaní výkonnosti ex post¹⁷.

Časť II – Komisia vo veľkej miere uplatňovala poskytnutú diskrečnú právomoc, ale nesústredila sa na hlavný cieľ

Cyklicky upravené požiadavky v kombinácii s priestorom pre odchýlku a priestorom na voľné uváženie nezabezpečujú referenčnú mieru úpravy

25

S cieľom odlíšiť úpravu podľa postavenia hospodárstva v hospodárskom cykle (v nariadení sa označuje ako „nepriaznivé verzus priaznivé obdobia“) Komisia v roku 2015 zverejnila maticu požadovaných úprav (ďalej len „matica“), prostredníctvom ktorej sa stanovili požadované úpravy (pozri ilustráciu 3). Hlavným kritériom na určenie priaznivého alebo nepriaznivého obdobia je produkčná medzera, ktorá bola rozdelená do piatich kategórií: mimoriadne nepriaznivé obdobie, veľmi nepriaznivé obdobie, nepriaznivé obdobie, bežné obdobie a priaznivé obdobie. V matici sa nepočíta s nijakou úpravou počas „mimoriadne nepriaznivého obdobia“, čo je pojem, ktorý sa v nariadení neuvádza. Členské štáty s dlhom nižším ako 60 % HDP nie sú povinné robiť žiadne úpravy vo „veľmi nepriaznivom“ období, a pokiaľ nebude rast vyšší ako jeho potenciálna úroveň, ani v “nepriaznivom“ období. Hoci sa to v tomto nariadení nevyžaduje, Komisia následne dosiahla dohodu o matici (a ďalších flexibilných možností, pozri nižšie) s členskými štátmi prostredníctvom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)¹⁸.

Ilustrácia 3

Matica na stanovenie ročnej fiškálnej úpravy smerom k strednodobému cieľu v rámci preventívnej časti paktu

		Požadovaná ročná fiškálna úprava*
	Podmienka	Dlh pod 60 % a žiadne ohrozenie udržateľnosti	Dlh nad 60 % alebo ohrozenie udržateľnosti
Mimoriadne nepriaznivé obdobie	Reálny rast < 0 alebo produkčná medzera < – 4	Nie je potrebná žiadna úprava
Veľmi nepriaznivé obdobie	– 4 ≤ produkčná medzera < – 3	0	0,25
Nepriaznivé obdobie	– 3 ≤ produkčná medzera < – 1,5	0, ak je rast nižší než jeho potenciálna úroveň, 0,25, ak je rast vyšší než jeho potenciálna úroveň	0,25, ak je rast nižší než jeho potenciálna úroveň, 0,5, ak je rast vyšší než jeho potenciálna úroveň
Bežné obdobie	– 1,5 ≤ produkčná medzera < 1,5	0,5	> 0,5
Priaznivé obdobie	produkčná medzera ≥ 1,5 %	> 0,5, ak je rast nižší ako potenciálna úroveň ≥ 0,75, ak je rast vyšší ako potenciálna úroveň	≥ 0,75, ak je rast nižší ako potenciálna úroveň ≥ 1, ak je rast vyšší ako potenciálna úroveň

* Všetky číselné údaje sú vyjadrené v percentuálnych bodoch HDP

Zdroj: COM(2015) 12 final; príloha 2.

26

Pre situácie zápornej miery rastu a produkčnej medzery pod úrovňou – 4 % sa v matici používajú namiesto „nulovej úpravy“ slová „nie je potrebná žiadna úprava“. To by mohlo naznačovať, že na umožnenie poklesu štrukturálneho salda počas prudkých recesií boli použité rôzne podmienky, hoci Komisia počas auditu uviedla, že v obidvoch prípadoch si budú vyžadovať nulovú úpravu¹⁹. Veľký počet rôznych kategórií týkajúcich sa „nepriaznivého obdobia“ odráža skutočnosť, že matica bola zavedená v období hlbokej recesie, čo mohlo ovplyvniť aj hodnoty jej parametrov.

27

Komisia urobila malú a nejednotnú diferenciáciu požiadaviek na úpravu pre členské štáty s vyšším pomerom dlhu (t. j. nad hranicou 60 %) a pre ostatné členské štáty. Požiadavka pre členské štáty s vyšším pomerom dlhu je stanovená o štvrtinu percentuálneho bodu vyššie v nepriaznivom a priaznivom období, ale prekvapujúco nie v bežnom období. Pre tieto štáty Komisia jednoducho spresnila, že požiadavka by mala byť na úrovni viac ako 0,5 % HDP. V príručke z roku 2016 sa vysvetľuje, že pod úrovňou viac ako 0,5 % HDP sa „zvyčajne chápe minimálne 0,6 % HDP“²⁰. Ak sa v bežnom období požadovala úprava vo výške 0,6% HDP, nie sú k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že za rovnakých okolností sa odporúčala vyššia úprava pre členské štáty s vyššou úrovňou zadlženosti.

28

V matici sa robia rozdiely podľa toho, či je rast rýchlejší než potenciál, alebo nie. Robí sa to však nejednotným spôsobom, keďže požiadavky sú o štvrtinu percentuálneho bodu vyššie v nepriaznivom a priaznivom období, ak je rast vyšší ako jeho potenciálna úroveň, ale v bežnom období nedochádza k takejto dodatočnej úprave v prípade krajín s nízkym zadĺžením, a hodnota tejto úpravy nie je špecifikovaná v prípade krajín s vysokým dlhom. Hoci uskutočnenie reforiem by malo byť jednoduchšie, keď je rast rýchly, t. j. vyšší než priemerná alebo potenciálna miera rastu, Komisia tvrdila, že zvážila uskutočniteľnosť väčších úprav vrátane ich politickej životaschopnosti (pozri aj bod 50).

29

Pred stanovením hodnôt matice Komisia neanalyzovala, ako by stanovené parametre spolu so „značnou odchýlkou“ vymedzenou v nariadení mohli zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli svoj strednodobý cieľ v primeranom čase. Táto matica nebola založená na simulácii toho, či by za rozumných makroekonomických predpokladov jej hodnoty mohli zlepšiť štrukturálne saldo v priemere o 0,5 pb HDP v primeranej lehote. Jediná analýza sa vykonala v súvislosti s rozdelením produkčných medzier bez toho, aby sa preskúmalo, aké dôsledky to bude mať pre strednodobé ciele.

30

Európska fiškálna rada upozornila, že keďže v nariadení chýbajú obmedzenia týkajúce sa kumulatívnej odchýlky, členské štáty boli motivované k tomu, aby sa systematicky odkláňali od požadovanej úpravy smerom k strednodobému cieľu, a že niektoré to mohli plánovať v rámci povolených rozpätí²¹.

31

Komisia tento rámec ešte viac oslabila, keď v máji 2017 zaviedla „mieru voľného uváženia“ nazývanú aj „priestor na voľné uváženie“²². Oznámila, že má v úmysle využiť túto mieru voľného uváženia v prípadoch, ak by vplyv rozsiahlej fiškálnej úpravy na rast a zamestnanosť bol obzvlášť výrazný²³.

32

Komisia vo svojich navrhovaných odporúčaniach pre Taliansko v máji 2017 uviedla, že požadovaná úprava by mala byť na úrovni „minimálne 0,6 % HDP“, ale potom dodala: „Komisia v sprievodnom oznámení k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny pripomína, že pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní rozpočtových výsledkov za rok 2018 bude potrebné náležitým spôsobom zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Taliansku. V tejto súvislosti má Komisia v úmysle využiť príslušný priestor na vlastné uváženie vzhľadom na cyklickú situáciu v Taliansku.“²⁴

33

Komisia tak už vopred oznámila, že značná odchýlka od úpravy stanovenej v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny nemusí byť dôvodom na začatie posúdenia nedodržiavania súladu. Tým sa znížil význam a dôveryhodnosť stanovenej požiadavky.

34

Komisia podrobnejšie vysvetlila túto novú flexibilitu neskôr toho roku, keď vyhlásila, že pri posudzovaní dodržiavania súladu s PSR môže uplatniť istý stupeň voľného uváženia²⁵. Preto aj keby sa členský štát výrazne odchýlil od svojej požadovanej úpravy, Komisia by mohla „nakoniec dospieť k záveru“, že uplatnenie postupu pri značnej odchýlke nie je odôvodnené. V tejto súvislosti Komisia odkazuje na článok 6 ods. 3 nariadenia č. 1466/97, pričom tvrdí, že hoci celkové posúdenie súviselo s presnými kvantitatívnymi kritériami, neobmedzovalo sa len na takéto kritériá a umožnilo Komisii zohľadniť aj iné prvky.

35

Ďalšie vysvetlenia týkajúce sa využívania ďalšieho zmiernenia sa objavili v správe Komisie o celkovom posúdení návrhov rozpočtových plánov na rok 2018. Odôvodnenie zmiernenia vychádza z toho, že oživenie sa stále zdá byť krehké alebo by mohlo byť ohrozené priveľkým fiškálnym sprísnením. Uvádza sa, že členské štáty, ktorých pomer dlhu k HDP presahuje 60 %, by mali skutočne zabezpečiť „primeranú fiškálnu úpravu“, ktorú Komisia opisuje ako zhruba polovicu požiadavky vyplývajúcej z matice. V tom istom dokumente sa stanovuje táto primeraná úprava ako základné kritérium na vyhnutie sa postupu pri nadmernom deficite na základe dlhu.

36

Treba poznamenať, že najnovšie oslabenie požiadaviek bolo zavedené v čase, keď hospodárstvo EÚ a eurozóny neprestajne rastie už štyri roky, pričom miera rastu je vyššia ako miera potenciálneho produktu. V jednom prípade Komisia odôvodnila zníženie požadovanej úpravy na základe svojho posúdenia, podľa ktorého oživenie nie je dostatočne silné, pričom však nevzala do úvahy, že hoci sa rast za posledné štyri roky (2015 – 2018) môže zdať nízky, je podľa odhadov o 1 pb vyšší ako miera potenciálneho rastu.

Uplatňovanie flexibility, v prípade ktorej Komisia neskôr uzavrela dohodu s členskými štátmi, zo strany Komisie vedie k dlhým meškaniam pri dosahovaní strednodobých cieľov a umožňuje zvyšovanie nesúvisiacich výdavkov

37

V roku 2015 sa Komisia prijala stanovisko obmedziť doložku o štrukturálnej reforme na 0,5 % HDP a nestanoviť hranicu pre investičnú výnimku²⁶. Rada ECOFIN²⁷ následne po dohode s Komisiou stanovila kumulatívny limit pre kombináciu príspevku na štrukturálnu reformu a príspevku na investície na úrovni 0,75 % HDP, kým členský štát nedosiahne svoj strednodobý cieľ. Pre doložku o dôchodkovej reforme (ktorá sa však obmedzuje na skutočné náklady) nebolo stanovené nijaké obmedzenie. Žiadne takéto obmedzenie sa nevzťahuje ani na doložku o nezvyčajných udalostiach.

38

Investičná výnimka sa môže použiť len v rozpočtovom roku, keď je rast HDP záporný alebo keď je záporná produkčná medzera vyššia ako 1,5 % HDP. Žiadne takéto obmedzenie sa nevzťahuje na doložky o štrukturálnej reforme (vrátane doložky o dôchodkovej reforme). Žiadne takéto obmedzenie sa nevzťahuje ani na doložky o nezvyčajných udalostiach.

39

Príspevok na investície a štrukturálnu reformu sa môže poskytnúť len vtedy, ak je štrukturálne saldo členského štátu vzdialené od strednodobého cieľa maximálne 1,5 pb HDP. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na doložku o dôchodkovej reforme. Nevzťahuje sa ani na doložky o dôchodkovej reforme.

40

V tabuľke 1 sa uvádza prehľad všetkých schválených doložiek flexibility za roky 2013 – 2017.

Tabuľka 1

Zoznam doložiek flexibility schválených v rokoch 2013 – 2017 v percentách HDP

ČŠ	Suma povolenej odchýlky 2013 – 2017		2013		2014		2015		2016					2017
			Dôchodky	Investície	Dôchodky	Investície	Dôchodky	Utečenci	Štrukturálna reforma	Dôchodky	Investície	Utečenci	Bezpečnosť	Štrukturálna reforma	Dôchodky	Investície	Utečenci	Bezpečnosť	Zemetrasenie
LV	1,20		0,50				0,30			0,30				0,10
IT	1,20							0,03	0,50		0,21	0,06	0,06				0,16		0,18
BG	0,70			0,60		0,10
FI	0,67							0,05				0,17		0,50		0,10	-0,15
SK	0,40					0,40
AT	0,39							0,09				0,25	0,04					0,01
HU	0,22							0,04					0,04					0,14
BE	0,17							0,03				0,08	0,05					0,01
LT	0,10									0,10				0,4*
SL	0,08											0,07					0,01
	Zdroje: Komisia za obdobie 2013 – 2017
		Schválená ex post
		Schválená
		Bude schválená ex post v rámci ŠF 2018
	*	Vo výške 0,4 plne schválená, ale podmienená rešpektovaním minimálnej referenčnej hodnoty. To znamená, že povolená odchýlka pre LT bola v roku 2017 na úrovni 0,1.

Zdroj: Komisia.

Vykonávanie investičnej výnimky

41

V januári 2015 Komisia²⁸ dospela k stanovisku, že príspevok v rámci investičnej výnimky by sa mohol poskytnúť vtedy, keď členské štáty zamýšľajú vynaložiť vnútroštátne výdavky na oprávnené programy EÚ na podporu rastu²⁹. Nominálne výdavky sa potom vypočítajú ako percento HDP a požiadavka na úpravu sa zníži o rovnaké percento HDP. Bola stanovená podmienka, že by sa nemala znížiť hodnota výdavkov v eurách na tvorbu hrubého fixného kapitálu v príslušnom roku. To následne potvrdila Rada ECOFIN v Spoločne dohodnutej pozícii k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu³⁰.

42

Podľa súčasného návrhu investičnej výnimky nie je ani podmienkou, ani jednoznačným cieľom, aby sa pomer investícií ako podiel HDP zvýšil. V prípade Talianska Komisia uviedla, že aj po poskytnutí príspevku na investície by rozpočtové výdavky krajiny na tvorbu hrubého fixného kapitálu ostali v pomere k HDP v podstate všeobecne stabilné³¹.

43

Keďže výdavky týkajúce sa schválenej investičnej výnimky znížia štrukturálne saldo v roku, na ktorý bol príspevok schválený, bude to mať vplyv na vývoj štrukturálnych sáld v nasledujúcich rokoch, a preto sa čas na konvergenciu smerom k strednodobému cieľu predĺži, pričom všetko ostatné zostane rovnaké. Príspevok na investície preto v priebehu jedného roka zvýši celkové povolené výdavky v nasledujúcich rokoch nezávisle od úrovne investičných výdavkov v týchto rokoch. Neexistuje žiadna podmienka, na základe ktorej sa stanovuje, že úrovne zvýšených investícií sa musia v nasledujúcich rokoch udržať. To vidieť aj v opise Komisie týkajúcom sa účinkov investičnej výnimky³² (pozri ilustráciu 4).

44

S cieľom zabrániť predlžovaniu času konvergencie by mala Komisia v nasledujúcich rokoch zvýšiť úpravu vyplývajúcu z matice o úplnú alebo pomernú sumu schváleného príspevku na investície (a to isté platí pre príspevok na štrukturálnu reformu a príspevok v prípade nezvyčajných udalostí, pozri nižšie). Komisia však tento prístup neuplatňuje. Počas auditu vysvetlila, že dodatočné úpravy týkajúce sa matice by vytvorili vzorec začínania a ukončovania úprav a mohli by viesť k rozsiahlym úpravám, ktoré by sa mohli považovať za represívne alebo by odrádzali členské štáty od vykonávania štrukturálnych reforiem.

45

Komisia vo svojom opise účinkov investičnej výnimky³³ uvádza, že čas potrebný na konvergenciu sa síce zvýši, ale tvrdí, že účinok príspevkov sa do posledného roka programového obdobia stratí. Jej výpočet vychádza z predpokladu, že priemerná úprava dosiahne úroveň 0,5 pb HDP ročne a že počiatočná vzdialenosť členského štátu od strednodobého rozpočtového cieľa predstavuje 1,5 % HDP. Bez príspevku na investície by sa strednodobý cieľ týmto tempom dosiahol do troch rokov. S príspevkom na investície vo výške 0,5 % HDP by na to bol potrebný ďalší jeden rok. Na základe toho Komisia tvrdí, že aj bez kompenzačných opatrení v nasledujúcich rokoch sa účinky doložiek do konca programového obdobia stratia (pozri ilustráciu 4).

46

V skutočnosti sa však priemerná úprava o 0,5 % nedosahuje okrem iného aj vzhľadom na rozpätie značnej odchýlky. Predĺženie času konvergencie bude preto oveľa dlhšie. Keď sa vezmú do úvahy účinky ďalších príspevkov (na reformu a nezvyčajné udalosti), tento čas sa ešte viac predĺži. V prípade jednej krajiny kumulatívne nedôchodkové príspevky na všetky účely dosiahli v rokoch 2015 – 2017 úroveň 1,2 % HDP (pozri tabuľku 1).

47

Výsledkom je, že schválený príspevok na investície vedie k zvýšeniu celkových výdavkov v nasledujúcich rokoch bez ohľadu na to, čo sa stane s úrovňou investičných výdavkov. Celkové zvýšenie súčasných výdavkov preto môže niekoľkokrát prekročiť povolený príspevok na investície, kým sa napokon podarí dosiahnuť strednodobý cieľ³⁴.

Vykonávanie doložky o štrukturálnej reforme

48

Príspevok na štrukturálnu reformu má takisto ako investičná výnimka za následok zvýšenie povolených výdavkov nielen v roku, na ktorý je schválený, ale aj v nasledujúcich rokoch (pri porovnaní s pôvodnou cestou), čím sa predlžuje čas potrebný na dosiahnutie strednodobého cieľa.

49

Komisia rozhodla, že príspevok na štrukturálnu reformu nemusí zodpovedať skutočným rozpočtovým nákladom na realizáciu reformy³⁵. Na druhej strane sa v nariadení jasne vyžaduje, aby bol príspevok na reformu podmienený analýzou nákladov a prínosov³⁶. V prípade zásadných reforiem dôchodkového systému sa jasne uvádza, že príspevok by sa mal obmedzovať na skutočné náklady.

50

Namiesto toho Komisia uplatňuje pri stanovovaní výšky príspevku (v medziach schválených Radou ECOFIN) voľné uváženie, keďže sa očakáva, že reforma bude mať dlhodobý vplyv na rast, a tým aj pozitívny vplyv na rozpočet, napriek tomu, že takéto účinky sa merajú oveľa ťažšie než skutočné rozpočtové náklady na reformu. „Štandardný príspevok na reformu“ tak slúži skôr ako stimul pre reformy než ako nástroj na pokrytie ich nákladov³⁷.

51

Komisia však má mnoho ďalších politických nástrojov na podnecovanie členských štátov k uskutočňovaniu štrukturálnych reforiem vrátane svojich rozpočtových zdrojov.

52

Ak budú plánované reformy plne zrealizované, Komisia uplatní túto doložku v posúdení ex post³⁸. Keď sa doložky schvaľujú ex ante, v odporúčaniach pre danú krajinu sa uvádza, že ak sa plánovaná reforma v plnej miere zrealizuje, v hodnotení súladu ex post sa doložka odpočíta od fiškálnej požiadavky³⁹. V prípade Talianska Komisia na jar 2017 schválila povolenú odchýlku, ale transparentným spôsobom neposúdila, či všetky reformy uvedené v národnom programe reforiem Talianska z roku 2015, pre ktoré bola požadovaná flexibilita, boli plne zrealizované. V správe o krajine z roku 2017 uvádza, že niektoré reformy neboli zrealizované (napr. nebol schválený návrh zákona v oblasti hospodárskej súťaže).

53

Zistili sme nedostatok informácií, a že Komisia nevykonala dostatočné posúdenia (ex ante ani ex post) priamych fiškálnych nákladov a dlhodobých prínosov, ktoré sú základom niektorých doložiek. Napríklad Taliansku boli schválené dve doložky o štrukturálnej reforme v celkovej výške 0,5 % HDP v roku 2016. Odchýlka však nezodpovedala overiteľným priamym a nepriamym fiškálnym nákladom na reformy, ako ich odhadovalo Taliansko. V roku 2016 bola odchýlka dvojnásobne vyššia ako náklady a počas obdobia úprav (2017 – 2019) neboli predpokladané nijaké náklady.

54

Ďalej sme zistili, že Komisia nedostatočne odhadla hospodársky vplyv súvisiaci s doložkami. Príklady simulácií používajúce model QUEST⁴⁰ existujú, ale v niektorých prípadoch mala Komisia požadovať rozsiahlejšiu analýzu a zdôvodnenie od členských štátov, ktoré neposkytli dostatočné informácie. V prípade doložky o štrukturálnej reforme schválenej Taliansku vo výške 0,4 % HDP od roku 2016 vnútroštátne orgány odhadli dlhodobé pozitívne účinky reforiem na HDP a informovali o nich Komisiu. Na jar 2015 Komisia posúdila pozitívne vplyvy na HDP prognózované orgánmi ako hodnoverné. Nezískali sme však dostatočné dôkazy na podloženie kontrol Komisie. Následne Komisia vypracovala v decembri 2015 svoje vlastné odhady zrevidovala ich v apríli 2016, čiastočne z dôvodu dlhodobej povahy prognóz a súvisiacej neistoty určitých predpokladov. V čase posúdenia ex post týkajúceho sa doložky neboli poskytnuté žiadne odhady (t. j. na jar 2017). Tieto odhady sú prinajlepšom orientačné a vo všeobecnosti neisté, a preto nestačia na to, aby slúžili ako kritérium na posúdenie oprávnenosti doložiek ex post. Pokiaľ ide o investičnú výnimku udelenú Taliansku (0,25 % HDP), vplyv na HDP sa neodhadoval.

Vykonávanie doložky o nezvyčajných udalostiach

55

Flexibilita je povolená pri odchýlkach v dôsledku nezvyčajných udalostí, ako sú napríklad prílev utečencov, prírodné katastrofy alebo bezpečnostné hrozby⁴¹. Komisia musí posúdiť, či sú takéto udalosti dôvodom na flexibilitu, alebo nie. Súvisiace doložky nemajú strop.

56

Tak ako v prípade doložky o investíciách a doložky o štrukturálnej reforme Komisia v rokoch po schválení tejto doložky nezvyšuje požiadavky na úpravu s cieľom vyrovnať nárast výdavkov v dôsledku nezvyčajnej udalosti. Čas na dosiahnutie strednodobého cieľa sa preto ďalej predlžuje.

57

Pri posudzovaní výdavkov povolených v rámci týchto doložiek sme zistili, že určité preventívne výdavky boli povolené ex ante (napríklad preventívne opatrenia týkajúce sa verejných budov v Taliansku v roku 2017), a to napriek tomu, že to nie je v súlade so zásadou uvedenou v príručke, podľa ktorej sa tieto výdavky majú týkať priamo danej udalosti⁴². Komisia vo svojich odpovediach tvrdí, že ak by tieto výdavky nevznikli, boli by vylúčené ex post. Domnievame sa, že v tomto konkrétnom prípade by sa tieto výdavky mali považovať za neoprávnené, pretože nesúviseli priamo s konkrétnou udalosťou.

Výber najpriaznivejších ukazovateľov z niekoľkých ročníkov

58

Ďalšie uvoľnenie rámca vyplýva z toho, že pri rozhodovaní v rôznych bodoch celého postupu sa používajú najpriaznivejšie údaje z niekoľkých ročníkov namiesto najnovších dostupných údajov, ktoré sú najspoľahlivejšie. Najpriaznivejšie v tomto kontexte znamená, že ide o ukazovatele, ktoré si vyžadujú najmenšiu úpravu. K výberu najpriaznivejších ročníkov dochádza: pri výpočte vzdialenosti štrukturálneho salda od strednodobého cieľa a keď sa stanoví požiadavka na úpravu a následne sa zmrazí.

59

Komisia meria vzdialenosť od strednodobého cieľa v danom roku prostredníctvom porovnania strednodobého cieľa so štrukturálnym saldom z predchádzajúceho roka, a to tak, že použije tie najpriaznivejšie hodnoty z rôznych ročníkov namiesto toho, aby ich porovnávala so štrukturálnym saldom v danom roku. V prípade členských štátov, ktoré sú na úrovni svojho strednodobého cieľa, ale ich štrukturálne saldo sa zhoršuje, sa môže pri posudzovaní členského štátu s použitím tohto prístupu vyskytnúť oneskorenie v dĺžke jedného roka.

Použitie jednostranného zmrazenia

60

Po nastavení na jar predchádzajúceho roka sa požiadavky zmrazia, t. j. nikdy viac sa neupravujú smerom nahor, dokonca ani vtedy, keď revízie údajov naznačujú zlepšenie hospodárskych podmienok. Napríklad pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov v novembri 2017 mohla Komisia zohľadniť zlepšené makroekonomické vyhliadky. Naopak, ak sa hospodárska situácia zhorší do podoby veľmi nepriaznivého obdobia, revidujú sa smerom nadol.

61

Okrem toho v posúdeniach z jari 2014, jari 2015 a jari 2016 Komisia vybrala najpriaznivejšie ukazovatele z kombinácie ročníkov, ktoré neboli porovnateľné, pretože boli založené na európskom systéme integrovaných ekonomických účtov (ESA) 95 a 2010. Počas tejto prechodnej fázy môže miešanie takýchto ročníkov viesť k odlišným pozíciám od tých, ktoré by vznikli, keby sa použili ukazovatele založené na spoločnej norme.

Kumulatívny účinok doložiek a rozpätie značnej odchýlky bránia dosiahnutiu strednodobého cieľa v primeranom čase

62

Keď bola stanovená referenčná hodnota pre ročnú konvergenciu vo výške 0,5 pb HDP, priemerné štrukturálne saldo členských štátov s deficitom bolo 2,9 % HDP⁴³ a ich priemerný strednodobý cieľ bol – 0,5 % HDP. Znamenalo to, že strednodobý cieľ sa dosiahne približne o päť rokov, za predpokladu, že v tom období budú existovať priemerné makroekonomické podmienky. Bol by to zároveň zhruba čas potrebný na konvergenciu pre členské štáty, ktoré ukončili postup pri nadmernom deficite, za predpokladu, že celkové saldo a štrukturálne saldo sa v tomto bode prekrývajú (pozri rámček 1).

63

S ohľadom na priemernú značnú odchýlku na úrovni 0,25 % HDP počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov by však členský štát mohol zdvojnásobiť svoj čas konvergencie a stále by sa považoval za štát, ktorý dodržiava predpisy.

64

Doložky flexibility pre investície a štrukturálne reformy sa obmedzili na 0,75 pb HDP. Pri priemernom fiškálnom úsilí na úrovni 0,25 pb za rok⁴⁴ by sa čas konvergencie predĺžil o ďalšie tri roky⁴⁵.

65

Doložky flexibility týkajúce sa nezvyčajných udalostí nie sú obmedzené. V prípade Talianska dosahovali 0,5 pb HDP. Tým sa čas potrebný na konvergenciu predĺži o ďalšie dva roky, ak predpokladáme rovnaké podmienky, ako sa uvádza vyššie.

66

Na záver, zo skúseností vyplýva, že každá recesia by posunula hodinky späť. V dlhom časovom období na dosiahnutie strednodobého cieľa, ktoré sa povoľuje v tomto rámci, je recesia dosť pravdepodobná. Napríklad pomerne plytká recesia v rokoch 2000 – 2002 (priemerné tempo rastu v eurozóne sa nedostalo do záporných čísel) viedla k poklesu štrukturálneho salda eurozóny približne o 1,2 % HDP. Takéto recesie by ešte viac predĺžili obdobie potrebné na dosiahnutie strednodobého cieľa. S predĺžením času na dosiahnutie strednodobého cieľa by mohlo dôjsť k viac než jednej recesii.

67

V grafe 1 je znázornený kumulatívny účinok matice, rozpätie značnej odchýlky, všetky doložky (okrem doložky o dôchodkovej reforme) a možná recesia v čase na dosiahnutie strednodobého cieľa. Okrem účinkov recesie ostatné účinky uvedené v grafe 1 vo všeobecnosti zodpovedajú účinkom, ktoré sa už vyskytli v praxi.

68

Napokon, najnovšie zavedenie nového „priestoru na voľné uváženie“ vytvorilo novú možnosť zníženia požiadaviek prostredníctvom zníženia požiadavky v rámci matice na polovicu. V prípade členského štátu, ktorého dlh presahuje v bežnom období 60 % HDP, by sa jeho požiadavka v rámci matice znížila z 0,6 % na 0,3 %. Navyše, ak členský štát v predchádzajúcom roku neuplatnil rozpätie značnej odchýlky na úrovni viac ako 0,25 % HDP, môže túto požiadavku ešte znížiť o 0,24 % HDP a prakticky sa tak vyhnúť akejkoľvek úprave aj napriek tomu, že zažíva „bežné obdobie“.

69

Keď Komisia vymedzovala maticu, ktorou sa zavádzali a schvaľovali všetky tieto príspevky pre jednotlivé členské štáty, neanalyzovala vplyv týchto príspevkov na vyhliadky členského štátu na dosiahnutie strednodobého cieľa v primeranom čase (pozri rámček 1), čo je hlavným cieľom nariadenia. Komisia uviedla, že sa zámerne sústredila na každoročné zmeny v štrukturálnom salde vzhľadom na nejasnosti v prognózach makroekonomického vývoja. Simulácie, ktoré poskytla Komisia a sú prílohou k príručke, nie sú realistické, keďže predpokladajú ročnú konvergenciu podľa referenčnej miery 0,5%, pričom v skutočnosti je táto sadzba modifikovaná podľa matice a je ďalej znížená o priestor na povolenú odchýlku. Tento krátkozraký prístup bráni riadnemu posúdeniu účinkov príspevkov na dosiahnutie hlavného cieľa nariadenia.

70

Matica, rozpätie značnej odchýlky, rôzne doložky flexibility a najnovší priestor na voľné uváženie spoločne viedli k oveľa slabšiemu rámcu. Konkrétne, konvergencia smerom k strednodobým cieľom pre členské štáty, ktoré uplatňujú všetky doložky flexibility, by sa mohla predĺžiť na mimoriadne dlhé obdobie. Tým by sa členské štáty s vysokým zadlžením ocitli počas nasledujúcej recesie v neistej situácii a zníženie ich pomeru dlhu k HDP by sa takisto odložilo.

Informačná hodnota prognóz na konci roka v rámci programov stability a konvergenčných programov

71

Väčšina členských štátov v rámci preventívnej časti vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch uvádza, že by do štyroch rokov mali dosiahnuť svoj strednodobý cieľ alebo prinajmenšom urobiť značný pokrok smerom k jeho dosiahnutiu⁴⁶. Je to v súlade s očakávaniami, ktoré vyjadrila Komisia vo svojom dokumente s názvom Optimálne využívanie flexibility…⁴⁷ Predpokladá sa však, že najväčší pokrok sa dosiahne v posledných dvoch rokoch programového obdobia (pozri graf 2)⁴⁸.

72

Prognózy štrukturálneho salda sa každoročne revidujú. Napríklad väčšina skorých prognóz štrukturálneho salda v roku 2018, ktoré boli vypracované v rokoch 2014 a 2015, je oveľa optimistickejšia než prognózy vypracované v nasledujúcich rokoch, t. j. v rokoch 2016 a 2017 (pozri tabuľku 2). Tieto revízie smerom nadol nemožno pripísať zhoršovaniu makroekonomických vyhliadok, pretože tie sa v skutočnosti zlepšili.

Tabuľka 2

Cieľové štrukturálne saldo pre rok 2018 v programoch stability a konvergenčných programoch (PSKP) na roky 2014 – 2017 pre vzorku členských štátov v percentách HDP

	AT	BE	FI	IT	HU	NL	ES	FR	PT
PSKP 2014	– 0,3 %		0,3 %	0,0 %					– 0,2 %
PSKP 2015	– 0,5 %	0,0 %	– 2,6 %	0,1 %	– 1,6 %	– 0,5 %	– 0,2 %	– 0,1 %	– 0,4 %
PSKP 2016	– 0,5 %	0,0 %	– 1,4 %	– 0,8 %	– 1,7 %	– 0,6 %	– 1,9 %	– 0,3 %	– 0,8 %
PSKP 2017	– 0,8 %	– 0,4 %	– 1,1 %	– 0,7 %	– 2,4 %	0,3 %	– 2,0 %	– 0,5 %	– 1,1 %

Zdroj: PSKP 2014 – 2017 pre AT, BE, FI, IT, HU, NL, ES, FR, PT.

73

Komisia vo svojom oznámení o flexibilite z roku 2015 uviedla, že „členský štát musí akékoľvek dočasné odchýlky vykompenzovať a strednodobý rozpočtový cieľ sa musí dosiahnuť do konca štvorročného horizontu jeho súčasného programu stability alebo konvergenčného programu“⁴⁹. Táto veta sa uvádza v časti o vplyvoch doložiek flexibility, ale podľa všetkého naznačuje, že všetky členské štáty musia dosiahnuť strednodobý cieľ do konca programového obdobia programov stability a konvergenčných programov.

74

Podobná veta sa uvádza v tom istom kontexte v článku 5 ods. 1, k ktorom sa uvádza, že sa očakáva, že sa „rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu“.

75

Komisia však nevyvodzuje voči členským štátom zodpovednosť za takéto revízie, ani sa nepokúša presadzovať pôvodný cieľ. Ani maticu nevytvorila takým spôsobom, aby všetky členské štáty bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú vzhľadom na svoj strednodobý cieľ, dosiahli tento cieľ vo štvrtom roku programového obdobia. Pretrvávajúce nadhodnocovanie štrukturálnych sáld dva až tri roky vopred preukazuje, že prognózy na konci roka v rámci programov stability a konvergenčných programov majú obmedzenú informačnú hodnotu (pozri tabuľku 2).

Časť III – pokrok smerom k strednodobým cieľom sa zastavil hneď, ako sa tlak na trhu zmiernil, a viacero zadlžených krajín nesmeruje k dosiahnutiu strednodobého cieľa v primeranom čase

V posledných rokoch sa v priemere nepodarilo dosiahnuť nijaký pokrok smerom k strednodobým cieľom

76

V rokoch 2011 až 2014 bola fiškálna konsolidácia v členských štátoch poháňaná tlakmi na trhu. Keď sa tieto tlaky zmiernili a HDP začalo v roku 2014 opäť rásť, rámec PSR oslabený vykonávacími aktmi nebol schopný zabezpečiť ďalšie zlepšenie štrukturálnych sáld, najmä v členských štátoch v slabej fiškálnej pozícii. V eurozóne sa po roku 2014 štrukturálne saldo v zásade nezmenilo, zatiaľ čo štrukturálne primárne saldo sa v priemere zhoršilo o 1 pb HDP. Členské štáty minuli všetky úspory pochádzajúce z nižších úrokových sadzieb (pozri graf 3).

77

V niekoľkých veľkých krajinách eurozóny (Španielsko, Taliansko a Francúzsko), ktoré sú veľmi vzdialené od svojich strednodobých cieľov, sa štrukturálne saldo a v ešte väčšej miere aj štrukturálne primárne saldo výrazne zhoršili (pozri graf 4).

78

Počet členských štátov, ktoré dosiahli svoj strednodobý cieľ, sa pod tlakmi na trhu zvýšil z troch v roku 2011 na dvanásť v roku 2014, a to aj napriek vtedajším nepriaznivým hospodárskym podmienkam. Potom sa pokrok v tomto smere takisto zastavil, a to aj napriek opätovnému rastu (pozri graf 5). Približne len polovica členských štátov je v súčasnosti na úrovni svojich strednodobých cieľov.

79

Na ilustrácii 5 je znázornená miera pokroku v oblasti štrukturálneho salda pre členské štáty, ktoré podľa údajov uvedených v prognóze z jesene 2017 nie sú na úrovni svojich štrukturálnych cieľov. V priemere týchto 13 krajín nevykazuje pokrok už štyri roky, teda od roku 2014 do ich poslednej prognózy na rok 2018. Sedem z nich v skutočnosti oznámilo zhoršenie svojho štrukturálneho salda a len šesť členských štátov zaznamenalo zlepšenie. Priemerné zhoršenie pritom bolo o niečo vyššie než priemerné zlepšenie.

Ilustrácia 5

Konvergencia alebo divergencia členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým cieľom od roku 2014 do roku 2018

Členské štáty, ktoré nie sú na úrovni svojich strednodobých cieľov	Strednodobý cieľ	Vzdialenosť od strednodobého cieľa	Štrukturálne saldo (% potenciálneho HDP)		∆Štrukturálne saldo	Štrukturálne saldo sa zhoršuje	Štrukturálne saldo sa zlepšuje
	Programy stability a konvergenčné programy z roku 2017	(štrukturálne saldo v roku 2017 – strednodobý cieľ)	2014	2018	(2018 – 2014)
Rumunsko	-1,0	-2,3	-0,4	-4,3	-3,9
Estónsko	-0,5	-0,6	0,0	-1,4	-1,4
Maďarsko	-1,5	-1,7	-2,2	-3,6	-1,4
Taliansko	0,0	-2,1	-1,0	-2,0	-1,0
Lotyšsko	-1,0	-0,8	-1,0	-1,8	-0,8
Rakúsko	-0,5	-0,4	-0,8	-1,0	-0,2
Portugalsko	0,25	-2,1	-1,7	-1,8	-0,1
Fínsko	-0,5	-0,5	-1,5	-1,4	0,1
Poľsko	-1,0	-1,1	-2,8	-2,3	0,5
Slovinsko	0,25	-1,9	-2,2	-1,6	0,6
Slovensko	-0,5	-1,1	-2,2	-1,2	1,0
Belgicko	0,0	-1,5	-2,9	-1,5	1,4
Írsko	-0,5	-0,8	-4,0	-0,5	3,5
Počet ČŠ						7	6
Podiel všetkých ČŠ, ktoré ešte nedosiahli svoj strednodobý cieľ						54 %	46 %

Zdroj: Prognóza Komisie z jesene 2017, programy stability a konvergenčné programy z roku 2017, posúdenie návrhov rozpočtových plánov na rok 2018.

80

Navyše v roku 2016 sa v pozičných dokumentoch Komisie o zámeroch fiškálnej politiky eurozóny začala odporúčať fiškálna expanzia⁵⁰, a to aj napriek skutočnosti, že produkčná medzera sa po roku 2013 začala rýchlo uzatvárať a v roku 2018 bude kladná (pozri graf 6⁵¹. Takéto odporúčania by mohli oslabiť fiškálnu konsolidáciu v členských štátoch, ktoré nie sú na úrovni svojho strednodobého cieľa.

81

Nedostatočné úsilie o úpravu zo strany členských štátov v rámci preventívnej časti, ktoré ešte nie sú na úrovni svojich strednodobých cieľov, možno pozorovať aj na základe porovnania požiadaviek na úpravu štrukturálneho salda stanovenú v matici so skutočnou úpravou. Graf 7 znázorňuje mieru pokroku v oblasti štrukturálneho salda pri tých členských štátoch, ktoré nie sú na úrovni svojho strednodobého cieľa. Požiadavky stanovené v matici spĺňa len veľmi málo krajín a väčšina ich nespĺňa. Na základe predbežných údajov v roku 2017 splnili požiadavky stanovené v matici len dva členské štáty, zatiaľ čo po zohľadnení najnovšej aktualizácie ukazovateľov štrukturálneho salda v prognóze z jari 2018 sa zdá, že vzhľadom na zaznamenaný rast vo viacerých členských štátoch počas roka 2017 bude viac ako polovica týchto členských štátov následne v súlade so svojimi strednodobými cieľmi.

82

Účinnosť preventívnej časti bola oslabená aj vývojom v nápravnej časti od roku 2014. Španielsko v rámci nápravnej časti zaznamenalo v období po roku 2014 veľké zhoršenie svojho štrukturálneho salda, zatiaľ čo Francúzsko a Portugalsko dosiahli len veľmi pomalý pokrok (pozri tabuľku 3)⁵².

Tabuľka 3

Meranie počtu rokov potrebných na dosiahnutie strednodobého cieľa v členských štátoch eurozóny s vysokou úrovňou pomeru dlhu k HDP v roku 2017

Členský štát	Priemerná zmena štrukturálneho salda (2014 – 2018)	Strednodobý cieľ	Vzdialenosť od strednodobého cieľa	Počet rokov potrebných na dosiahnutie strednodobého cieľa
		(štrukturálne saldá v roku 2017)	(štrukturálne saldá v roku 2017 – strednodobé ciele v roku 2017)	(na základe štrukturálneho salda na rok 2017 a priemerných úprav na roky 2014 – 2018)
Belgicko	0,3	0,0	– 1,5	5,0
Írsko	0,8	– 0,5	– 0,8	0,9
Španielsko	– 0,3	0,0	– 3,1	Bez konvergencie
Francúzsko	0,1	– 0,4	– 2,0	14,9
Taliansko	– 0,2	0,0	– 2,1	Bez konvergencie
Portugalsko	0,2	0,25	– 2,1	8,7

Pozn.: Výsledky štrukturálneho salda pre Portugalsko a Francúzsko v roku 2017 a odhad na rok 2018 sa v prognóze z jari 2018 výrazne upravili nahor.

Zdroj: Štrukturálne saldo – AMECO 2017; strednodobý cieľ stanovený členskými štátmi s použitím prognózy z jari 2017, ktorý bol zrevidovaný v roku 2016, aby sa mohol uplatňovať v rokoch 2017 – 2019; vzdialenosť od strednodobého cieľa a roky na dosiahnutie strednodobého cieľa na základe výpočtov EDA.

83

Navyše Komisia neuplatňuje požiadavky preventívnej časti na členské štáty v rámci nápravnej časti, hoci na tento účel neexistuje jasné právne ustanovenie. Výklad Komisie je taký, že nápravná časť umožňuje znížiť celkový deficit pod 3 % len prostredníctvom cyklického oživenia bez povinného zlepšenia štrukturálneho salda. Komisia zároveň niekoľkým členským štátom odporučila opakované viacročné predĺženia lehôt na ukončenie postupu pri nadmernom deficite, ktoré sú oveľa dlhšie, než sa stanovuje v zmluvách. Preto členské štáty v rámci nápravnej časti nemusia spĺňať požiadavky, ktoré by inak museli dodržiavať, ak by sa na ne vzťahovala preventívna časť. Komisia v istom bode žiadala o súhlas členských štátov s cieľom vyriešiť tieto nezrovnalosti, ale tento problém sa nepodarilo vyriešiť.

Mimoriadne slabé výsledky zaznamenané v najviac zadlžených členských štátoch

84

Pohyby v rozpočtových saldách a pomeroch dlhu v jednotlivých členských štátoch menovej únie sú oveľa výraznejšie než pohyby v súhrnných alebo priemerných ukazovateľoch⁵³. Dôvodom je, že stimuly pre fiškálnu disciplínu sú v menovej únii slabšie, keďže krajiny nemusia sledovať svoje vlastné saldá platobných pozícií, hoci negatívne vonkajšie účinky ich fiškálnych politík na prepojené krajiny sú väčšie.

85

K najdôležitejšiemu vývoju preto dochádza vo vysoko zadlžených krajinách EÚ (ktoré považujeme za krajiny s pomerom dlhu nad úrovňou 90 %). Okrem toho, v tomto období (2014 – 2018) je dôležité pozrieť sa aj na členské štáty v rámci nápravnej časti PSR. Je logické predpokladať, že kritériá pre preventívnu časť by mali poskytnúť základ pre požiadavky na úpravu v rámci nápravnej časti. V tomto zmysle sú požiadavky preventívnej časti dôležité pre požiadavky nápravnej časti. Vznikajúci obraz vzbudzuje obavy (pozri graf 8).

86

Úspešným príkladom je Írsko, ktoré zlepšilo svoje štrukturálne saldo oveľa viac, než sa vyžadovalo podľa matice. Je zároveň nastavené tak, aby svoj strednodobý cieľ dosiahlo v roku 2018, pričom jeho pomer dlhu k HDP rýchlo klesá⁵⁵. Cyprus je v roku 2018 na úrovni svojho strednodobého cieľa. V kombinácii s oživením sa jeho pomer dlhu znižuje, aj keď pomaly⁵⁶ (pozri graf 9).

87

Belgicko dosiahlo určitý pokrok smerom k dosiahnutiu svojho strednodobého cieľa, ale oveľa menší, než sa vyžadovalo podľa matice. Predpokladá sa, že koncom roka 2018 bude stále približne 1,5 pb od svojho strednodobého cieľa, ktorý bol nedávno upravený nadol. Za predpokladu, že v nasledujúcich rokoch bude svoj cieľ stále upravovať podľa priemernej sadzby za roky 2014 – 2018, na dosiahnutie strednodobého cieľa bude potrebovať päť rokov (pozri aj tabuľku 3).

88

Štrukturálne saldo Portugalska sa v tomto období v priemere zlepšilo len mierne a od svojho strednodobého cieľa je krajina stále vzdialená o približne 2 pb HDP, hoci podľa najnovšej aktualizovanej prognózy z jari 2018 došlo k výraznému zlepšeniu štrukturálneho salda za rok 2017. Ak bol rok 2017 výnimočným rokom a predchádzajúce roky svedčia o priemernej rýchlostiúpravy, na dosiahnutie strednodobých cieľov by potrebovalo takmer 9 rokov. Ak bude možné udržať najnovšie zlepšenia štrukturálneho salda uvedené v prognóze z jari 2018 a ak tieto zlepšenia budú naďalej presahovať požiadavky na základe matice, dosiahlo by svoje strednodobé ciele v primeranejšej lehote.

89

Obavy však vzbudzuje vývoj v troch veľkých krajinách: v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku. Úpravy tu boli výrazne pod úrovňou požiadaviek matice a takýmto tempom sa nepodporí konvergencia smerom k strednodobým cieľom v primeranom čase. Podľa nášho názoru rozsiahle fiškálne úpravy v prípade členských štátov v rámci nápravnej časti, na rozdiel od členských štátov v rámci preventívnej časti, majú veľký význam pre dôveryhodnosť celkového rámca PSR.

90

Francúzsko v rámci nápravnej časti v rokoch 2014 – 2018 takmer vôbec nezlepšilo svoje štrukturálne saldo (tabuľka 3). Ak bude koncom roka 2018 vzdialené od strednodobého cieľa 2,7 pb HDP, a za predpokladu, že si zachová priemernú rýchlosť úprav z rokov 2014 – 2018, bude na dosiahnutie svojho strednodobého cieľa potrebovať 15 rokov. Pomer dlhu Francúzska k HDP sa v tomto období stále zvyšoval.

91

Taliansko (v rámci preventívnej časti) a Španielsko (v rámci nápravnej časti) zaznamenali v tom istom období výrazné zhoršenie štrukturálnych sáld a v súčasnosti sú veľmi vzdialené od svojich strednodobých cieľov: Taliansko o 2 pb a Španielsko o viac ako 3 pb. Napriek rozšíreniu svojich hospodárstiev nedosiahli pokrok v znížení dlhu.

92

Komisia v prípade Francúzska a Španielska, ktoré podliehajú postupu pri nadmernom deficite, niekoľkokrát predĺžila lehotu na ukončenie tohto postupu⁵⁷, pričom zaujala pozíciu, že „postup pri nadmernom deficite sa nemôže predĺžiť, ak členský štát dosiahne svoje strednodobé ciele v oblasti celkového deficitu, dokonca ani keby neboli splnené politické záväzky“⁵⁸. V dôsledku toho sa štrukturálne saldo v Španielsku v rokoch 2014 – 2017 zhoršilo o 1,7 pb HDP, pričom vo Francúzsku sa zlepšilo len veľmi mierne.

93

V tomto období vo všetkých troch veľkých krajinách rast predbiehal potenciál a produkčná medzera sa uzatvárala. Predpokladá sa, že v roku 2018 bude produkčná medzera v Taliansku a Španielsku kladná a vo Francúzsku len mierne záporná (pozri grafy 10, 11 a 12). Tieto tri krajiny navyše vyprodukovali viac ako polovicu celkového verejného dlhu eurozóny.

94

ECB nedávno zaznamenala, že v zadlžených krajinách eurozóny nedošlo v oblasti fiškálnej konsolidácie k pokroku. Vo svojej správe o finančnej stabilite z roku 2017 konštatovala: „…zlepšenie celkových sáld maskuje základné fiškálne slabé miesta a celkové mierne uvoľnenie zámerov fiškálnej politiky pre eurozónu v horizonte 2017 – 2019. Fiškálne úsilie naďalej nedosahuje záväzky stanovené v rámci Paktu stability a rastu vo viacerých krajinách eurozóny (pozri graf 8). Predpokladané zhoršenie štrukturálnych sáld v rokoch 2017 – 2019 v mnohých krajinách môže ešte viac ohroziť splnenie strednodobých cieľov“⁵⁹.

Rozdiely vo výsledkoch v členských štátoch s úrovňami dlhu vo výške 70 – 90% v rokoch 2014 – 2018

95

V tejto skupine prekročili požiadavky z matice dve krajiny: Nemecko a Chorvátsko. Rakúsko a v menšej miere Spojené kráľovstvo sa blížili k splneniu svojich požiadaviek. Slovinsko v priemere nevykonalo žiadne úpravy, zatiaľ čo Maďarsko zaviedlo vysoko expanzívnu fiškálnu politiku (pozri graf 13).

96

Členské štáty, ktoré upravili svoje štrukturálne saldá, zaznamenali aj výrazné zníženie svojich pomerov dlhu: dlh Nemecka klesol o 14 pb HDP, dlh Rakúska o 8 pb a dlh Chorvátska o 9 pb. Zníženie úrovne dlhu v Spojenom kráľovstve bolo malé, čo odrážalo vysoký počiatočný štrukturálny deficit, hoci v tomto období sa podstatne zlepšil. V priemere bolo zníženie dlhu v tejto skupine podstatne vyššie ako v skupine veľmi zadlžených členských štátov (s výnimkou Írska z danej skupiny) (pozri graf 14).

Prudké zhoršenie v dvoch členských štátoch s nízkym dlhom

97

Rumunsko s nízkym dlhom na úrovni 39,4 % HDP v roku 2014 prekonávalo svoj strednodobý cieľ, ale teraz smeruje k výnimočnému zhoršeniu štrukturálneho salda približne o 4 pb HDP od roku 2014 do roku 2018. Komisia začala postup pri značnej odchýlke po prvý raz v máji 2017 a v novembri 2017 ho predĺžila.

98

Estónsko s úrovňou dlhu len 10,7 % HDP v roku 2014 prekonávalo svoj strednodobý cieľ v roku 2014. Od roku 2014 do roku 2018 sa jeho štrukturálne saldo znížilo o 1,4 pb HDP, a to najmä v roku 2017. Komisia sa domnieva, že príspevok faktorov k tomuto poklesu je svojou povahou veľmi odlišný od faktorov Rumunska vzhľadom na celkovú fiškálnu situáciu v obidvoch členských štátoch vrátane výnimočne nízkeho verejného dlhu (9,1 % HDP v roku 2018) v Estónsku.

Neschopnosť vyváženia udržateľnosti a cyklických úvah

99

Komisia vo svojom nedávnom oznámení o novozavedenej miere voľného uváženia zdôraznila význam vyváženia fiškálnej udržateľnosti a anticyklických úvah pri stanovovaní fiškálnych cieľov⁶⁰. Z nedávnej analýzy zo strany samotnej Komisie však vyplynulo, že k tomu nedochádza v prípade vysoko zadlžených členských štátov (krajín s ohrozením udržateľnosti na pravej strane grafu 15). V týchto krajinách je produkčná medzera prakticky uzavretá alebo dokonca pozitívna, ale chýba fiškálna snaha o zlepšenie fiškálnej udržateľnosti⁶¹.

Časť IV – Komisia by mohla zlepšiť niektoré technické aspekty posúdení

Nadhodnotenie v prognózach Komisie týkajúcich sa rastu reálneho HDP a investícií za rok t a t + 1

100

Komisia pravidelne vykonáva štatistické kontroly presnosti vlastných prognóz, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2007, 2012 a 2016. Z jej analýzy vyplýva, že jej prognózy sú vo všeobecnosti presné a porovnateľné s prognózami iných medzinárodných inštitúcií, ako sú napríklad MMF a OECD.

101

V štúdii z roku 2016⁶² sa však zistilo, že v rokoch 2000 – 2014 Komisia nadhodnocovala prognózy na nadchádzajúci rok v priemere o + 0,54 pb. Tento typ nadhodnotenia sa potvrdil aj v rozšírenej vzorke za roky 1969 – 2014 (t. j. + 0,33 pb).

102

Na úrovni členských štátov je nadhodnotenie týkajúce sa Talianska štatisticky významné, pričom v prípade prognóz HDP na súčasný aj budúci rok je na úrovni 1 %, zatiaľ čo nadhodnotenie v prípade Dánska, Francúzska a Portugalska je výrazné a v rámci prognóz na budúci rok dosahuje 5 %. Toto pomerne značné nadhodnotenie sa objavuje v jarných prognózach na súčasný rok a v jesenných prognózach na budúci rok. Výrazne ovplyvňuje napríklad odhad dynamiky dlhu. V prípade jednej krajiny priemerné nadhodnotenie vo výške 1,1 % viedlo k podhodnoteniu pomeru dlhu k HDP v prognózach na budúci rok o 1,4 pb HDP.

103

Napriek zisteným prípadom nadhodnotenia sa nám nepodarilo zistiť, aké nápravné opatrenia podnikla Komisia, aby v budúcnosti zamedzila opakovaniu takýchto prípadov.

Posúdenie informácií zahrnutých v programoch stability a konvergenčných programoch

104

Informácie zahrnuté v programoch stability a konvergenčných programoch členských štátov zaradených do vzorky vo všeobecnosti spĺňali požiadavky kódexu správania a nariadenia. Obsahovali najmä informácie o fiškálnych cieľoch na celý programový horizont a o fiškálnych opatreniach na ich dosiahnutie. V niektorých prípadoch sa však požiadavky nedodržiavali. Zistili sme, že posúdenia Komisie týkajúce sa programov stability a konvergenčných programov zaradených do vzorky neboli pri uvádzaní týchto informačných medzier systematické (pozri rámček 2).

105

Posúdenia Komisie sa týkajú nedostatkov v špecifikácii fiškálnych opatrení v programoch stability a konvergenčných programoch (pozri výsledky vzorky v prílohe I). Pred rokom 2011 Komisia vypracovávala osobitné posúdenie kvality programov stability a konvergenčných programov na základe požiadaviek kódexu správania (pozri napríklad prílohu k pracovným dokumentom útvarov Komisie v rokoch 2009 a 2010). Od roku 2011 však nijaká podobná príloha neexistuje.

Komisia nahlasuje úroveň odchýlky správne, ale mätúco

106

Zistili sme, že výpočty odchýlok boli v posúdeniach odhadnuté správne. Posúdenia značných odchýlok sú takisto správne a zdokumentované najmä v pracovných dokumentoch útvarov Komisie. Komisia však v týchto pracovných dokumentoch uvádza tabuľku, ktorá obsahuje závery o úrovni odchýlok na základe porovnania dvoch pilierov (priemerné jednoročné a dvojročné odhady). Napriek tomu, že tabuľka porovnáva závery z dvoch pilierov, je mätúca, lebo prezentuje výsledky týkajúce sa súladu pre každý pilier samostatne.

Naše technické testovanie, pri ktorom neboli zistené nijaké závažné problémy

107

Testovali sme technické aspekty postupov preventívnej časti. Pri väčšine týchto aspektov neboli zistené nijaké závažné problémy. V rokoch 2012 a 2016 Komisia po dohode s členskými štátmi vydala kódex správania s cieľom „stanoviť presnú povahu informácií v programoch stability a konvergenčných programoch“, ako sa požaduje v nariadení (najmä v článkoch 3.2 a 7.2). Zistili sme, že je to v súlade s požiadavkami nariadenia.

108

Komisia vydala príručku pre PSR v rokoch 2012, 2016 a 2017. Preskúmali sme, či prístupy opísané vo vydaniach z rokov 2016 a 2017 odrážali požiadavky uvedené v nariadení. Ako sa vysvetľuje ďalej v texte, identifikovali sme niekoľko výnimiek.

• V nariadení sa požadujú najaktuálnejšie hospodárske údaje, pričom Komisia používa na stanovenie pozície z hľadiska strednodobého cieľa najpriaznivejšie údaje zo zmiešaných ročníkov. V dôsledku toho sa určí, či sú potrebné úpravy v danom roku. Asymetrické zmrazenie sa dodatočne uplatňuje pri stanovovaní požiadaviek na úpravu vyplývajúcich z matice, keď vzdialenosť štrukturálneho salda od strednodobého cieľa prevyšuje požiadavku vyplývajúcu z matice. Podobne referenčná sadzba výdavkového salda v roku t sa zakladá na odhadoch uvedených v prognóze z jari v roku t – 1 a nie je aktualizovaná následnou prognózou. Takéto prístupy vedú k oneskoreným upozorneniam počas období zhoršenia štrukturálneho salda (pozri bod 59) alebo zmenám faktorov, z ktorých vychádza skladba referenčnej sadzby. Navyše Komisia meria vzdialenosť od strednodobého cieľa v danom roku tým, že ju porovnáva so štrukturálnym saldom z predchádzajúceho, nie súčasného roka (pozri bod 60).
• Komisia pri výpočte vládnych výdavkov vo výdavkovom salde odpočítava „vyrovnávanie investícií očistených o finančné prostriedky EÚ na investície“. Výsledkom je, že odhad výdavkov v konkrétnom roku presne nevystihuje kapitálovú investíciu vlády v danom roku. Také vyrovnávanie sa v nariadení nepredpokladá.

109

Testovali sme, či interné usmernenia poskytované národným útvarom a tabuľkové hárky používané na posúdenia boli v súlade s prístupmi opísanými v príručke. Zistili sme, že postupy posudzovania, ktoré používa Komisia, sú v súlade s príručkou, s výnimkou jej testovania pozície týkajúcej sa strednodobého cieľa s použitím najpriaznivejšieho štrukturálneho salda z minulých ročníkov.

110

Testovali sme, či programy stability a konvergenčné programy v kontrolovanej vzorke mali informačné medzery, pokiaľ ide o požiadavky kódexu správania. Zistili sme, že posúdenia Komisie týkajúce sa programov stability a konvergenčných programov neboli v uvádzaní týchto medzier systematické.

111

Relevantné informácie o fiškálnych záväzkoch členských štátov, ich príslušných opatreniach a dodržiavaní pravidiel preventívnej časti sa uvádzajú v pracovných dokumentoch útvarov Komisie. Našli sme priestor na zlepšenie opisu prijatých opatrení a vplyvu, ktoré sa zohľadňujú v prognóze Komisie (okrem toho, čo plánujú členské štáty vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch). Bolo by užitočné uvádzať v pracovných dokumentoch útvarov Komisie tabuľku, v ktorej by boli jasnejšie vysvetlené rozdiely.

112

Členské štáty sa dohodli na spoločnej metóde EÚ na odhadovanie potenciálneho produktu. Niektoré členské štáty však vypracúvajú aj svoje vlastné odhady založené na metodikách, ktoré sa líšia od spoločnej metódy EÚ, ktorá sa používa ako základ na posúdenie preventívnej časti. Odlišná metodika vedie občas k rôznym odhadom, ktoré môžu následne takisto viesť k odlišnému odhadu štrukturálneho salda. Po preskúmaní rôznych štúdií, v ktorých sa porovnávajú odhady potenciálneho produktu Komisie s odhadmi, ktoré vypracovali iní, sme zistili, že prístup EÚ funguje v porovnaní s podobnými odhadmi (napríklad OECD alebo MMF) dobre.

113

Okrem toho Komisia v roku 2016 zaviedla nástroj vierohodnosti na posúdenie situácií, v ktorých odhadované produkčné medzery v konkrétnych rokoch podliehajú veľkej miere neistoty. Ide o pilotný projekt, ktorý sa uskutoční počas nasledujúcich dvoch rokov s cieľom zohľadniť všetky faktory, ktoré členské štáty považujú za dôležité pre svoje odhady potenciálneho produktu. Tento prístup zachovávania otvoreného dialógu o riešení otázok vierohodnosti v kontexte spoločného prístupu je primeraný.

114

Otestovali sme použité tabuľkové hárky a vzorce a znova sme vykonali niekoľko posúdení na overenie presnosti pracovných postupov. Preskúmali sme aj vzorku údajov, ktoré použila Komisia vo svojich posúdeniach, a zistili sme, že sa zhodovala so zodpovedajúcimi zdrojmi, ako sú údaje od AMECO, Eurostatu (štatistického úradu EÚ) alebo programov stability a konvergenčných programov. Neobjavili sa nijaké problémy, okrem spôsobu, akým sa riešil prechod z ESA 95 na ESA 2010, a spôsobu, akým sa v posúdení používali ročníky údajov (pozri bod 62).

115

Zistili sme, že minimálne strednodobé ciele boli vypočítané prostredníctvom prístupu opísaného v príručke. Rovnako sme overovali, či strednodobé ciele všetkých členských štátov boli na úrovni alebo nad úrovňou minimálneho strednodobého cieľa, pričom sme zistili, že všetky boli v súlade s týmto cieľom, s výnimkou Slovinska v rokoch 2016 – 2017 (na roky 2017 – 2019). To však nemalo vplyv na výsledok posúdenia Komisie.

116

Testovali sme citlivosť minimálnych strednodobých cieľov na základné premenné a zistili sme, že sú väčšinou citlivé na veľké zmeny v poloelasticite, veľké dlhové šoky a náklady na starnutie. Všimli sme si však, že minimálne strednodobé ciele nezohľadňovali iné faktory ovplyvňujúce dlh, ako je napríklad zosúladenie dlhu a deficitu.

117

Testovali sme aj pracovné postupy posudzovania, aby sme overili, či boli parametre z matice použité správne. Počas prechodu na novú maticu sa parametre zo starej matice zachovali na účely posúdenia na jar 2015 a vzťahovali sa len na členské štáty, ktorých štrukturálne saldo sa zhoršilo, namiesto toho, aby sa spravili úpravy pre všetky členské štáty. Komisia neriadila prechod medzi pravidlami konzistentným spôsobom.

Časť V – Odporúčania pre jednotlivé krajiny odrážajú základné závery posúdenia, ale vyžadujú si väčšiu jasnosť

Odporúčania pre jednotlivé krajiny odrážajú výsledky vykonaných posúdení, ale so zmenou podmienok sa môže zmeniť aj ich relevantnosť

118

Záverečné fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada, sú založené na odporúčaniach Komisie. Sú napísané v právnej forme a členské štáty sa v nich vyzývajú, aby riešili zistené riziká značnej odchýlky a spresnili úpravu, ktorá sa požaduje pre štrukturálne saldo a rast výdavkov.

119

Zistili sme, že fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa preventívnej časti boli v súlade so závermi posúdenia uvedenými v pracovných dokumentoch útvarov Komisie.

120

Podľa nášho názoru sa odporúčania zverejňujú v danom roku v dostatočnom predstihu (v júli) na to, aby mali členské štáty možnosť reagovať v rámci svojho ročného rozpočtového procesu. Väčšina členských štátov diskutuje, dolaďuje a prijíma rozpočty na nasledujúci rok na jeseň. Dovtedy sa makroekonomické a rozpočtové podmienky môžu zmeniť, zatiaľ čo platné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa naďalej stanovujú začiatkom roka. Významné zmeny podmienok môžu mať vplyv na relevantnosť odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Formulácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny uverejnené v roku 2017 sú menej jasné a vynútiteľné

121

Relevantnosť odporúčaní pre jednotlivé krajiny závisí aj od ich jasnosti a dôveryhodnosti, pokiaľ ide o to, či ich možno monitorovať a presadzovať ex post. Počas auditu Komisia navrhla odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2018 s numerickými požiadavkami skôr v odôvodneniach než v normatívnej časti. Komisia považuje odôvodnenia aj normatívnu časť za rovnako záväzné a vynútiteľné, čo verejnosť vo všeobecnosti nechápe.

122

ECB v tejto súvislosti nedávno uviedla: „Odporúčania Komisie týkajúce sa fiškálnej politiky sa líšia od jej odporúčaní v minulosti v dvoch aspektoch. Po prvé, rozsah štrukturálnej úpravy, ktorú Rada odporúča vládam na zabezpečenie úplného súladu s PSR, sa spresňuje len v odôvodneniach odporúčaní, a nie v normatívnych častiach. Jasné usmernenia ex ante pre vlády o tom, ako nakladať s verejnými financiami počas nasledujúcich 12 – 18 mesiacov, sa zvyčajne uvádzajú v normatívnych častiach. Slúžia tiež ako usmernenia pre parlamenty a verejnosť a ako referencia pre transparentné posúdenia ex post zamerané na dodržiavanie PSR. Preto je dôležité, aby sa fiškálne usmernenia plne začlenili, a to aj do návrhov rozpočtových plánov vlád na rok 2018, aby sa zabezpečil dostatočný pokrok smerom k zdravým verejným financiám“⁶³.

123

ECB takisto poukázala na to, že „…pre všetky krajiny s požiadavkami na štrukturálnu úpravu vo výške 0,5 % HDP a viac v roku 2018, bez ohľadu na ich úroveň dlhu verejnej správy, sa v odôvodneniach uvádza, že, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní rozpočtových výsledkov za rok 2018 bude potrebné náležitým spôsobom zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií [príslušného členského štátu]‘. To by mohlo znamenať zníženia požiadaviek na štrukturálnu úpravu nad rámec tých, ktoré boli schválené v rámci existujúcich ustanovení o flexibilite v PSR (ako to oznámila Komisia v januári 2015). V budúcnosti je dôležité zabezpečiť dôsledné vykonávanie PSR založeného na pravidlách“⁶⁴.

124

Takéto usmernenia, ktoré oznámila Komisia, môžu viesť k situácii, keď dva ciele, konkrétne posilnenie prebiehajúceho oživenia na jednej strane a zabezpečenie udržateľnosti verejných financií na druhej strane, vedú k veľmi asymetrickým záverom: jeden núti členský štát vynakladať viac na opatrenia na podporu rastu a druhý tlačí na obmedzovanie takéhoto rastu výdavkov. Mohlo by to takisto znamenať nižšie požiadavky, než sú tie, ktoré sa stanovujú v rámci pravidiel PSR (kombinácia matice a doložiek).

125

S cieľom lepšie sprostredkovať logiku navrhovaných odporúčaní by Komisia mala poskytnúť zhrnutie základného posúdenia a vysvetliť dôležitosť vykonávania odporúčaní, ako aj poukázať na riziká vyplývajúce z ich nevykonávania. V minulosti bolo každé odporúčanie pre danú krajinu podporené jedným odôvodnením, v ktorom sa uvádzali základné dôvody. Po najnovších zmenách sa však v odôvodneniach prestali vysvetľovať dôvody odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Komisia dostatočne monitoruje vykonávanie fiškálnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny

126

Komisia monitoruje vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na základe rôznych vstupov, s väčším zameraním na monitorovanie činnosti v poslednom štvrťroku. Vzhľadom na rozsiahlu analýzu, dostupné údaje a počet informačných návštev a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou to považujeme za dostatočné monitorovanie a sledovanie vývoja v členských štátoch.

Závery a odporúčania

Hlavný cieľ preventívnej časti sa nesplnil

127

Cieľom preventívnej časti je zabezpečiť, aby si členské štáty EÚ zachovali svoju fiškálnu pozíciu v rámci svojich príslušných strednodobých cieľov v snahe zabezpečiť udržateľnú fiškálnu pozíciu a poskytnúť fiškálny priestor v prípadoch recesie. Navyše dosiahnutím svojich strednodobých cieľov by členské štáty s vysokou mierou zadlženia zabezpečili, aby ich pomery dlhu začali klesať v súlade s požiadavkami nápravnej časti PSR. To všetko je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo rušivej fiškálnej kríze v EÚ, a čo je ešte dôležitejšie, v menovej únii (body 4 až 5).

128

V nariadení sa stanovila primeraná referenčná hodnota pre ročnú konvergenciu smerom k strednodobému cieľu na úrovni 0,5 pb HDP ročne, ale zaviedol sa v ňom aj pojem „značná odchýlka“, ktorá sa interpretuje ako priestor na povolenú odchýlku. Navyše Komisia získala na základe tohto nariadenia rozsiahle diskrečné právomoci, prostredníctvom ktorých môže upravovať požiadavky (body 16 až 17, 32 až 37).

129

Komisia využívala tieto diskrečné právomoci vo veľmi veľkej miere s cieľom znížiť požiadavky na úpravu, a to pri stanovovaní pravidiel vykonávania, ako aj pri individuálnych rozhodnutiach. V dôsledku toho však Komisia nezabezpečila splnenie hlavného cieľa nariadenia, ktorým je konvergencia smerom k strednodobým cieľom v primeranej lehote (body 63 až 71).

130

Požiadavky a parametre týkajúce sa úpravy, ktoré sa bližšie opisujú v tzv. matici, ako aj početné doložky flexibility boli stanovené v čase, keď bola hlavnou obavou druhá recesia EÚ v roku 2012. V takejto situácii bola flexibilita v zásade primeraná, ale v praxi zašla príliš ďaleko (body 26 až 71). Predovšetkým sa pri nej dostatočne nerozlišovalo medzi členskými štátmi, ktoré mali problémy so zadlženosťou, a ostatnými členskými štátmi (body 85 až 97, 100). Navyše schválené parametre z matice a rôzne doložky flexibility neboli časovo viazané na tieto osobitné okolnosti (body 77 až 82).

131

Namiesto sprísnenia Komisia rámec nedávno ešte viac oslabila, napríklad keď v roku 2017 zaviedla nový priestor na voľné uváženie (body 32 až 37, 69 a 79).

132

Výsledkom je, že v bežnom období súčasný rámec nezabezpečuje konvergenciu smerom k strednodobým cieľom v primeranom tempe. V priemere možno skonštatovať, že počas nedávneho obdobia oživenia tento rámec neuľahčil pokrok smerom k strednodobým cieľom, hoci rast prekročil mieru potenciálneho rastu a produkčná medzera sa zatvárala (body 79 až 82).

133

Mimoriadne znepokojujúca je skutočnosť, že oslabený rámec PSR, ako sa stanovuje v pravidlách Komisie týkajúcich sa vykonávania, nie je schopný zabezpečiť pokrok smerom k strednodobým cieľom vo viacerých vysoko zadlžených členských štátoch. Ich štrukturálne saldá sa v rokoch 2014 – 2018 buď odklonili od ich strednodobých cieľov, alebo k nim konvergovali takým pomalým tempom, že sa ani zďaleka nepodarilo zabezpečiť podstatné zlepšenie pred ďalšou recesiou (body 85 až 97, 100).

134

Dôveryhodnosť PSR oslabujú nezrovnalosti medzi preventívnou a nápravnou časťou. Komisia neuplatňuje požiadavky preventívnej časti na členské štáty v rámci nápravnej časti a opakovane navrhla viacročné predĺženia lehôt na ukončenie postupu pri nadmernom deficite, čo znamená, že členské štáty, na ktoré sa vzťahuje tento postup, nemusia spĺňať požiadavky, ktoré by inak museli dodržiavať, ak by sa na ne vzťahovala preventívna časť (bod 84).

135

Hoci sa to v nariadení nevyžaduje, Komisia žiadala a dosiahla dohodu s členskými štátmi o mnohých pravidlách vykonávania, a to prostredníctvom Rady ministrov ECOFIN. Takéto precedensy by teraz mohli sťažiť potrebné opravy v tomto rámci (body 26, 38, 42 a 51).

136

Súčasný rámec, tak ako sa stanovuje v pravidlách Komisie týkajúcich sa vykonávania, sa však musí zmeniť. V kontexte preskúmania rámca preventívnej časti, ktoré je naplánované na rok 2018, odporúčame tieto opatrenia.

Komisia by mala vyriešiť otázku kumulatívnych odchýlok a parametrov v matici požadovaných úprav

137

Súčasná kombinácia matice, v ktorej sa uvádzajú požiadavky na úpravu v závislosti od hospodárskeho cyklu, doložiek flexibility a povolených odchýlok nezabezpečuje dosiahnutie strednodobých cieľov v primeranom čase za rozumných makroekonomických scenárov. Domnievame sa, že otázku kumulatívnych odchýlok možno riešiť v rámci súčasného nariadenia, keďže jeho hlavný cieľ by mal mať prednosť pred poskytnutými možnosťami flexibility. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť týchto otázok bude rozsah nevyhnutnej revízie matice závisieť od toho, či a ako sa otázky kumulatívnych odchýlok a doložiek flexibility budú riešiť a vyriešia. Bez ohľadu na to existuje dobrý dôvod na sprísnenie požiadaviek pre členské štáty s pomermi dlhu nad úrovňou 90 % HDP a v menšej miere pre tie, ktoré majú dlh nad 60 %, ale menej ako 90 % HDP (body 26 až 71, 85 až 97 a 100).

Odporúčanie 1

1. S cieľom vyriešiť kumulatívne účinky povolených odchýlok by Komisia mala do revidovanej matice zahrnúť ustanovenie zvyšujúce požiadavku na úpravu na nasledujúci rok, aby sa vykompenzovala priemerná odchýlka členských štátov v dvoch predchádzajúcich rokoch a očakávaná odchýlka v súčasnom roku⁶⁵.
2. Komisia by mala zvýšiť požiadavky na úpravu pre členské štáty s pomerom dlhu nad úrovňou 60 % HDP, aby zosúladila požiadavky s ustanoveniami o dlhovom pravidle. Miera zvýšenia by mala závisieť od vzdialenosti od prahovej hodnoty 60 %, a to buď v jednotlivých krokoch (napríklad vyššie požiadavky pre tie štáty, ktorých pomer dlhu je vyšší ako 90 %), alebo postupne.
3. Komisia by mala preskúmať ďalšie ustanovenia v rámci matice požadovaných úprav a zvážiť ich zmenu s cieľom dosiahnuť konvergenciu smerom k strednodobým cieľom vo všetkých členských štátoch v primeranom čase, s ohľadom na účinky revízií vo všetkých ostatných ustanoveniach, vrátane účinkov súvisiacich s povolenými odchýlkami a príspevkami.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať pri revízii matice a doložiek flexibility, ktorá sa v spoločne dohodnutej pozícii plánuje na rok 2018, alebo najneskôr dovtedy, aby sa mohla uplatňovať od jari 2019.

Doložky flexibility by sa mali preformulovať tak, aby zohľadňovali pôvodnú úlohu stanovenú v nariadení

138

Komisia používa doložku o štrukturálnej reforme ďaleko nad rámec jej cieľa stanoveného v nariadení, ktorým je zabezpečenie toho, aby rozpočtové obmedzenia nebránili vykonávaniu dôležitých reforiem. Nariadenie nehovorí o doložkách flexibility, ktoré slúžia ako stimul pre reformy. Príspevky v rámci PSR by sa mali použiť na zamýšľaný účel, kým iné nástroje sa môžu použiť na podporu reforiem (body 50 až 52)

139

Komisia povoľuje, aby zvýšené výdavky v rámci rôznych doložiek pokračovali aj po rokoch, na ktoré boli schválené. Celkové výdavky sa neprestajne zvyšujú, až kým sa napokon nedosiahne strednodobý cieľ. To vedie k predlžovaniu obdobia konvergencie, čo nepriaznivo vplýva na dosiahnutie základného cieľa nariadenia (body 44 až 48, 54).

140

Doložka o investíciách nezabezpečuje zvýšenie pomeru verejných investícií k HDP a umožňuje, aby výdavky nesúvisiace s investíciami pokračovali aj v nasledujúcich rokoch (bod 43).

141

Doložka o nezvyčajných udalostiach takisto vedie k zvyšovaniu nesúvisiacich výdavkov v rokoch nasledujúcich po schválení doložky a uplatňuje široký výklad oprávnených výdavkov (bod 57).

Odporúčanie 2

1. Komisia by mala zmeniť pravidlá vykonávania doložky o štrukturálnej reforme a obmedziť túto doložku na priamo identifikované rozpočtové náklady v prvých niekoľkých rokoch vykonávania. Schválený nárast výdavkov by sa mal považovať za jednorazovú udalosť a nemal by viesť k zvýšeniu nesúvisiacich výdavkov v nasledujúcich rokoch.
2. Komisia by mala prestať používať investičnú výnimku v jej súčasnej podobe. Každá prípadná následná doložka by mala zabezpečiť zvýšenie verejných investícií v pomere k HDP.
3. Komisia by mala schvaľovať doložku o nezvyčajných udalostiach len v prípade výdavkov priamo spojených s udalosťami, ku ktorým došlo.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať včas na to, aby sa mohlo uplatňovať od jari 2019.

Požiadavky na úpravu v rámci nápravnej a preventívnej časti by sa mali zosynchronizovať a postupy predlžovania by sa mali využívať účinnejšie

142

Medzi nápravnou časťou založenou na deficite a preventívnou časťou sú nezrovnalosti. V tomto smere by bolo dôležitým krokom zastaviť prax nadmerného a viacročného predlžovania lehôt na ukončenie postupu pri nadmernom deficite. Okrem toho by požiadavky v rámci preventívnej časti mali predstavovať minimum v rámci nápravnej časti. Nevidíme právne dôvody na to, aby boli členské štáty v rámci nápravnej časti oslobodené od plnenia požiadaviek preventívnej časti a aby podliehali postupom predlžovania v rámci preventívnej časti (bod 84 až 94).

Odporúčanie 3

Komisia by mala preskúmať, aké možnosti ponúka právny rámec na zabezpečenie toho, aby úroveň štrukturálnych úprav požadovanú v rámci preventívnej časti dosahovali aj členské štáty v rámci nápravnej časti. Komisia by mala predložiť výboru EFC oznámenie o tom, ako to plánuje dosiahnuť.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať včas na to, aby sa mohlo uplatňovať od jari 2019, a dovtedy by Komisia mala takéto oznámenie výboru EFC.

Zlepšiť kvalitu informácií požadovaných v programoch stability a konvergenčných programoch a v hodnotiacich správach Komisie

143

Treba zlepšiť kvalitu informácií uvádzaných v programoch stability a konvergenčných programoch. Navyše vzhľadom na to, že hodnotenie Komisie je založené na porovnaní jej vlastných prognóz s prognózami členských štátov, je na určenie dôveryhodnosti plánov a zodpovedajúceho posúdenia potrebná väčšia transparentnosť rôznych opatrení zahrnutých do prognóz Komisie. Jasnejšia prezentácia výsledkov týkajúcich sa dodržiavania na základe kritérií stanovených v odporúčaniach a vysvetlenie faktorov zohľadňovaných pri celkovom posúdení sú potrebné aj v pracovných dokumentoch útvarov Komisie (SWD) (body 104 až 106, 111 až 112).

Odporúčanie 4

1. Komisia by mala navrhnúť a usilovať o dosiahnutie dohody s členskými štátmi ohľadom revízií kódexu správania s cieľom zabezpečiť, aby programy stability a konvergenčné programy členských štátov obsahovali súhrnnú tabuľku odhadov príjmov a výdavkov s hlavnými príjmovými a výdavkovými opatreniami a ich načasovaním.
2. Komisia by mala vo svojich pracovných dokumentoch lepšie vysvetľovať rozdiely medzi svojimi vlastnými odhadmi fiškálnych opatrení a odhadmi uvedenými v prognózach členských štátov. Mala by byť takisto jednoznačnejšia vo všetkých prípadoch týkajúcich sa úrovne súladu programov stability a konvergenčných programov s požiadavkami kódexu správania.
3. Komisia by mala zaviesť tabuľku, v ktorej by sa osobitne pre každý pilier uvádzali závery posúdenia úrovne odchýlok uvádzané v jej pracovných dokumentoch. Rovnako by mala podrobne vysvetliť záver celkového posúdenia, pričom by mala poukázať na všetky zohľadnené faktory v prípade, ak záver celkového posúdenia nie je v súlade s kritériami stanovenými v nariadení.
4. Komisia by mala takisto predložiť údaje o kumulatívnych odchýlkach aspoň za predošlých päť rokov.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať včas na to, aby sa mohlo uplatňovať od jari 2019.

Používanie ročníkov a zmrazovanie by sa mali zrevidovať

144

Niektoré technické prístupy, ako je napríklad používanie zmrazenia alebo najpriaznivejších ukazovateľov z kombinácie ročníkov alebo používanie vyrovnávania investícií v rámci referenčnej hodnoty pre výdavky, nevyplývajú z nariadenia a môžu viesť k meškaniam pri odhaľovaní značných odchýlok (body 59 až 60, 108 až 109).

145

Postup rozmrazovania požiadaviek na úpravu je asymetrický. Zabraňuje snahe o väčšiu úpravu pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov, aj keď je možno na základe aktualizovaných informácií odôvodnená (bod 61).

Odporúčanie 5

1. Komisia by mala svoje požiadavky založiť na najaktuálnejších údajoch, a nie na najpriaznivejších údajoch z výberu minulých ročníkov.
2. V rámci referenčnej hodnoty pre výdavky by sa mala uplatňovať koncepcia súhrnných výdavkov, ako sa to vyžaduje v nariadení, bez „vyrovnávania investícií“.
3. Ak sa prognózy medzi posúdením programov stability a konvergenčných programov a návrhov rozpočtových plánov výrazne zlepšia, Komisia by mala byť pripravená požadovať väčšie úsilie o úpravu.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať včas na to, aby sa mohlo uplatňovať od jari 2019.

Jasnosť vysvetlení v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny by sa mala zlepšiť

146

Súčasné odôvodnenia sú príliš právne formalistické a neposkytujú podrobné zdôvodnenia odporúčaní. Mohlo by sa urobiť viac na vysvetlenie dôvodov odporúčaných úprav a rizík, ktoré by vyplynuli z nesplnenia týchto požiadaviek (body 122 až 126).

Odporúčanie 6

1. V odôvodneniach by sa mali podrobne vysvetliť dôvody odporúčanej úpravy a súvisiace riziká.
2. Požadovaná úprava by sa nemala uvádzať v odôvodneniach, ale v normatívnej časti odporúčaní pre jednotlivé krajiny, aby sa poukázalo na jej záväzný charakter.

Toto odporúčanie by sa malo vykonať včas na to, aby sa mohlo uplatňovať od jari 2019.

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Neven MATES, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 13. júna 2018.

Skratky a akronymy

AMECO: ročná makroekonomická databáza GR ECFIN

ECB: Európska centrálna banka

ECOFIN: Rada pre hospodárske a finančné záležitosti

EDA: Európsky dvor audítorov

ESA: európsky systém integrovaných ekonomických účtov

EÚ: Európska únia

GR ECFIN: Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti

HDP: hrubý domáci produkt

MMF: Medzinárodný menový fond

NRP: návrh rozpočtového plánu

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

pb: percentuálne body

PSKP: programy stability a konvergenčné programy

PSR: Pakt stability a rastu

SC: strednodobý cieľ

SWD: pracovný dokument útvarov Komisie

ŠPS: štrukturálne primárne saldo

ŠS: štrukturálne saldo

TSCG: Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

Glosár

Dlh verejnej správy: Celkový hrubý dlh sektora verejnej správy v nominálnej hodnote, ktorý zostáva na konci roka, ako sa vymedzuje v systémoch ESA 95 a ESA 2010.

Európska fiškálna rada: Nezávislý poradný orgán Komisie zriadený v roku 2015. Hlavnou úlohou rady je hodnotiť vykonávanie fiškálnych pravidiel EÚ.

Európsky mechanizmus výmenných kurzov 2 (ERM II): Európsky mechanizmus výmenných kurzov (ERM) bol vytvorený s cieľom stabilizovať výmenné kurzy a pomôcť Európe stať sa oblasťou menovej stability pred zavedením jednotnej meny, teda eura. Po zavedení eura 1. januára 1999 bol pôvodný ERM nahradený mechanizmom ERM II na začiatku tretej fázy hospodárskej a menovej únie. Tá sa začala neodvolateľným a definitívnym stanovením výmenných kurzov, prevodom menovej právomoci na Európsku centrálnu banku a zavedením eura ako jednotnej meny. ERM II poskytuje rámec pre spoluprácu v oblasti devízovej politiky medzi Eurosystémom (centrálny bankový systém eurozóny) a členskými štátmi Európskej únie, ktoré sa pripravujú na prijatie eura.

Európsky semester: Ročný cyklus EÚ týkajúci sa koordinácie hospodárskych politík. Semester tvoria fiškálne politiky vymedzené Paktom stability a rastu, prevencia nadmerných makroekonomických nerovnováh (v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe) a štrukturálne reformy v súvislosti so stratégiou Európa 2020. Výsledkom sú odporúčania pre jednotlivé členské štáty.

Európsky systém účtov (ESA 95 a ESA 2010): Európsky systém národných a regionálnych účtov je medzinárodne kompatibilný účtovný rámec EÚ na systematický a podrobný opis hospodárstiev členských štátov a regiónov EÚ. Pre väčšinu kontrolovaného obdobia bol relevantným systémom ESA 95, ktorý bol v septembri 2014 aktualizovaný na systém ESA 2010, v ktorom sa zohľadňuje vývoj v meraní moderných hospodárstiev, pokroky v metodickom výskume a potreby používateľov.

Aj keď je systém ESA zväčša v súlade s vymedzeniami, pravidlami účtovania a klasifikáciami, ktoré uplatňuje porovnateľný systém Organizácie Spojených národov, má aj isté osobitné črty, ktoré sú vo väčšom súlade s postupmi EÚ.

Hospodársky a finančný výbor: Hospodársky a finančný výbor (predtým Menový výbor) je výbor Rady Európskej únie, ktorý bol zriadený podľa článku 134 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jeho hlavnou úlohou je pripravovať rozhodnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) týkajúce sa hospodárskych a finančných záležitostí a diskutovať o nich.

Jednorazové a dočasné opatrenia: Transakcie verejnej správy s prechodným vplyvom na rozpočet, ktorý nevedie k trvalej zmene rozpočtovej pozície. Pozri aj štrukturálne (rozpočtové) saldo.

Kódex správania: Politický dokument s usmerneniami k vykonávaniu Paktu stability a rastu a k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov.

Matica požadovaných úprav: Tabuľka, v ktorej sa stanovuje ročné fiškálne úsilie požadované od členských štátov v súvislosti s hospodárskym cyklom, s ohľadom na ich potreby fiškálnej konsolidácie vrátane ich úrovne verejného dlhu. Komisia najskôr použila jednu verziu matice interne a potom v januári 2015 uverejnila revidovanú verziu. Rada ECOFIN ju schválila 12. februára 2016 v spoločne dohodnutej pozícii k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu.

Model QUEST: Globálny makroekonomický model, ktorý Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN) používa na analýzu a výskum makroekonomickej politiky.

Nápravná časť Paktu stability a rastu: Oficiálne známa ako postup pri nadmernom deficite – mechanizmus, ktorý by sa mal začať uplatňovať proti členskému štátu, v ktorom sú prekročené referenčné hodnoty pre deficit a dlh.

Návrhy rozpočtových plánov: Dokumenty, ktoré sú vlády členských štátov eurozóny na základe európskych pravidiel správy hospodárskych záležitostí povinné predložiť Komisii do 15. októbra každého roka, aby zabezpečili koordináciu svojich fiškálnych politík.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny: Politické usmernenia, ktoré každoročne formuluje Komisia pre členské štáty o tom, ako si udržať zdravé verejné financie. Komisia ich následne v júli predloží Rade na schválenie v kontexte európskeho semestra.

Pakt stability a rastu: Dohoda záväzná pre všetky členské štáty EÚ od roku 1997 (ktorá prešla reformami v rokoch 2005 a 2011), pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Maastrichtskej zmluvy týkajúcich sa udržateľnosti fiškálnych politík členských štátov, najmä zachovávaním verejného deficitu a dlhu na prijateľnej úrovni.

Postup pri nadmernom deficite: Postup, ktorý začína Rada na odporúčanie Európskej komisie proti ktorémukoľvek členskému štátu Európskej únie, ktorý prekračuje strop rozpočtového deficitu stanovený v súlade s právnymi predpismi EÚ o Pakte stability a rastu. Tento postup zahŕňa niekoľko krokov, ktoré môžu vyústiť do sankcií, s cieľom podnietiť členský štát, aby dostal svoj rozpočtový deficit pod kontrolu, čo je požiadavka na hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie.

Postup pri značnej odchýlke: Komisia môže začať postup pri značnej odchýlke v prípade zistenia veľkej odchýlky v štrukturálnom salde a výdavkoch súvisiacich s postupom úpravy. V rámci postupu pri značnej odchýlke sa od členského štátu očakáva, že vykoná opatrenia na nápravu tejto odchýlky.

Potenciálny HDP: Úroveň HDP, ktorý môže hospodárstvo vyprodukovať za daný rok, ktorá je v súlade so stabilnou mierou inflácie. Ak sa skutočný produkt zvýši nad svoju potenciálnu úroveň, začnú sa prejavovať obmedzenia kapacity a bude vznikať inflačný tlak. Ak produkt klesne pod túto potenciálnu úroveň, zdroje sa nevyužívajú a inflačný tlak zoslabne. Úroveň a rast potenciálneho produktu sa neprestajne prehodnocujú, čo môže viesť k následným revíziám ich odhadovaných hodnôt. Na účely preventívnej časti vypracúva Komisia odhady potenciálneho produktu na základe spoločne dohodnutej metodiky EÚ (viac informácií o metodike sa uvádza v publikácii: Metodika produkčnej funkcie na výpočet miery potenciálneho rastu a produkčných medzier, Európske hospodárstvo, Economic Papers č. 535, november 2014).

Primárne saldo/primárny deficit: Saldo/deficit verejných financií zvýšený/znížený o výplaty úrokov.

Produkčná medzera: Rozdiel medzi skutočným produktom (t. j. HDP) a odhadovaným potenciálnym produktom v danom čase.

Programy stability a konvergenčné programy: Dokumenty každoročne vypracúvané členskými štátmi, v ktorých sa uvádzajú politiky a opatrenia členských štátov na zabezpečenie udržateľnej fiškálnej politiky, na udržanie ich fiškálnych pozícií na úrovni ich strednodobých cieľov alebo nad touto úrovňou alebo na pokračovanie smerom k strednodobým cieľom, pričom sa zároveň zabezpečuje úsilie o primerané zníženie dlhu v snahe dodržať dlhové pravidlo a referenčnú hodnotu na úrovni 60 %, ktorá sa uvádza v zmluve.

Referenčná hodnota pre výdavky: Pravidlo, ktoré zahŕňa čistú mieru rastu vládnych výdavkov na úrovni alebo pod úrovňou strednodobej miery potenciálneho hospodárskeho rastu, ktorá závisí od pozície krajiny vo vzťahu k jej strednodobým rozpočtovým cieľom. Podľa referenčnej hodnoty pre výdavky sa zvyšovanie výdavkov, ktoré prekračuje strednodobú mieru potenciálneho hospodárskeho rastu krajiny, musí vyrovnať dodatočnými diskrečnými opatreniami v oblasti príjmov. Referenčná hodnota pre výdavky dopĺňa strednodobý cieľ tým, že zabezpečuje udržateľnosť rastu čistých výdavkov, čím pomáha približovať sa k strednodobému cieľu alebo ho udržiavať.

Ročník údajov: Súbor odhadovaných a predpokladaných údajov na niekoľko rokov v danom čase. Postupom času sa prognózy na daný rok (napríklad na rok 2018) menia, čo znamená, že v rôznych ročníkoch údajov sú rôzne (napríklad v prognózach z roku 2014, z roku 2016 atď.).

Rozpočtová dohoda: Fiškálna kapitola Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG).

Rozpočtové saldo (deficit) verejných financií: Rozdiel medzi príjmami a výdavkami sektora verejnej správy. Keď je záporný, zvyčajne sa označuje ako deficit. Označuje sa aj ako celkové saldo/celkový deficit.

Strednodobý rozpočtový cieľ: Úroveň štrukturálneho salda, ku ktorej by mal smerovať každý členský štát. Pre väčšinu členských štátov je na úrovni – 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pre členské štáty eurozóny je to o niečo prísnejšie, – 0,5 % HDP, pokiaľ nemajú nízky pomer dlhu. Úroveň pre každý členský štát sa určuje na základe rôznych fiškálnych rizík pre jednotlivé krajiny.

Štrukturálne (rozpočtové) saldo: Skutočné rozpočtové saldo očistené o cyklickú zložku a jednorazové a iné dočasné opatrenia. Štrukturálne saldo udáva mieru základného trendu v rozpočtovom salde (pozri aj rozpočtové saldo/rozpočtový deficit verejných financií).

Verejný dlh: Pozri dlh verejnej správy.

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG): Medzivládna zmluva, ktorá bola schválená na summite EÚ 30. januára 2012 a podpísaná 2. marca hlavami štátov alebo predsedami vlád všetkých krajín EÚ okrem Spojeného kráľovstva a Českej republiky. Zahŕňa ustanovenia na podporu koordinácie a konvergencie hospodárskej politiky a osobitnú kapitolu – rozpočtová dohoda – na posilnenie rámca fiškálneho riadenia eurozóny.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopnej ekonomiky. Neven Mates, predsedajúci tejto komory, je členom spravodajcom. Podporu mu poskytli Georgios Karakatsanis, vedúci kabinetu, a Marko Mrkalj, atašé kabinetu; Zacharias Kolias, riaditeľ; Jacques Sciberras, vedúci úlohy; Albano Martins Dias da Silva, Isabel Quintela, Adrian Savin a Marion Schiefele, audítori; Aykut Efe, stážista.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-847-0266-4	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/330161	QJ-AB-18-015-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-0316-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/771327	QJ-AB-18-015-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.