Globálna aliancia proti zmene klímy(+) Úspechy zaostali za ambíciami

Zhrnutie

I Najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty prispievajú k emisiám skleníkových plynov najmenej, no sú najviac postihnuté dôsledkami zmeny klímy. V roku 2007 EÚ začala iniciatívu Globálna aliancia proti zmene klímy, aby týmto krajinám pomohla zvýšiť odolnosť voči účinkom zmeny klímy. V roku 2014 vstúpila iniciatíva do druhej fázy, tzv. Globálnej aliancie proti zmene klímy+, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2014 – 2020. EÚ poskytla na tieto dve fázy finančné prostriedky v celkovej výške 729 mil. EUR.

II V roku 2020 sa Komisia rozhodla, že v iniciatíve nebude pokračovať v ďalšej fáze. V období 2021 – 2027 bude Komisia financovať opatrenia na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách prostredníctvom tematickej a geografickej podpory v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce. Cieľom nášho auditu bolo poučiť sa z dvoch fáz Globálnej aliancie proti zmene klímy, a to tak pre budúce opatrenia v oblasti zmeny klímy, ako aj pre budúce globálne rozvojové iniciatívy. Cieľom nášho auditu bolo posúdiť, či sa opatreniami dosiahli plánované výsledky efektívne a či Komisia maximalizovala pridanú hodnotu iniciatívy.

III Celkovo sme zistili, že nebolo preukázané, že by iniciatíva mala dosah na odolnosť krajín voči zmene klímy. Pokiaľ ide o efektívnosť, dokončené opatrenia vo všeobecnosti dosiahli výstupy, niekedy však s vysokými nákladmi.

IV Iniciatíva nemerala zlepšenia situácie prijímateľov, ani sa dostatočne nezameriavala na potreby najviac postihnutých osôb. Vzhľadom na náklady na používanie nových technológií je pre najchudobnejšie domácnosti využívanie programu ťažšie. Okrem toho niekoľko opatrení zahŕňalo činnosti, ktoré sa konkrétne zaoberajú potrebami žien.

V Iniciatíva bola zameraná na budovanie inštitucionálnych kapacít, udržateľnosť však bola obmedzená v dôsledku vysokej fluktuácie zamestnancov. Očakávaný vývoj od budovania kapacít a pilotných činností k väčšiemu rozšíreniu adaptačných opatrení k väčšiemu počtu prijímateľov, preto neprebiehal systematicky.

VI Ani jedna z dvoch fáz Globálnej aliancie proti zmene klímy neprilákala očakávané dodatočné finančné prostriedky od členských štátov a zo súkromného sektora. Napriek tomuto značnému nedostatku finančných prostriedkov Komisia počas pätnásťročného trvania iniciatívy svoje pôvodné ambiciózne ciele nerevidovala. Okrem toho v druhej fáze viedli kritériá Komisie pre prideľovanie finančných prostriedkov k proporcionálne menšej podpore najzraniteľnejších krajín.

VII Komisia dostatočne neanalyzovala primeranosť rozpočtovaných nákladov väčšiny opatrení zaradených do vzorky. Z našej analýzy vyplynulo, že náklady na riadenie opatrení sa značne líšili a v Tichomorí boli obzvlášť vysoké. Zistili sme, že podrobnejšou analýzou nákladov mohla Komisia dosiahnuť úspory.

VIII Hoci sa iniciatíva začala v roku 2007 a bolo z nej podporených viac ako 80 krajín, informovanosť medzi rozvojovými krajinami, ako aj v členských štátoch EÚ zostala obmedzená. Čiastočne to bolo preto, že financované opatrenia nie je možné odlíšiť od iných opatrení EÚ zameraných na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách. Efektívnosť iniciatívy bola navyše ovplyvnená zložitosťou jej organizácie, a to najmä zdvojovaním podporných nástrojov a tokov financovania.

IX Globálna aliancia proti zmene klímy nebude mať žiadne ďalšie fázy, umožnila však vyvodiť užitočné poznatky pre ďalšie globálne rozvojové iniciatívy, ktoré by EÚ mohla v budúcnosti realizovať.

X Na základe týchto záverov odporúčame, aby sa Komisia:

1. zamerala na tých, ktorí sú najviac postihnutí zmenou klímy;
2. začlenila získané poznatky do budúcich globálnych rozvojových iniciatív.

Úvod

Zmena klímy neúmerne postihuje rozvojové krajiny

01 Cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13 sa zameriava na boj proti zmene klímy a jej vplyvom prostredníctvom adaptačných a zmierňujúcich opatrení. V rozvojových krajinách je potreba adaptačných opatrení mimoriadne naliehavá. Medzivládny panel OSN o zmene klímy (IPCC) uznáva, že hlavné úsilie o zmiernenie zmeny klímy by malo byť sústredené v rozvinutých krajinách, v ktorých sú emisie na obyvateľa vyššie¹.

02 Najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva na svete sú najviac postihnuté dôsledkami zmeny klímy, pretože žijú v oblastiach náchylnejších na záplavy, zosuvy pôdy, suchá a iné katastrofy². Vlády a spoločnosti pravdepodobne rozšíria adaptačné opatrenia a opatrenia na zvýšenie odolnosti s cieľom zvládať existujúce hrozby, ale je nepravdepodobné, že by tieto opatrenia boli rovnomerne rozložené a určité skupiny obyvateľstva budú opomenuté³.

Cieľom Globálnej aliancie proti zmene klímy bolo pomôcť chudobným rozvojovým krajinám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy

Iniciatíva podporila širokú škálu krajín

03 Hlavným tematickým programom smerujúcim rozvojovú pomoc EÚ na podporu reakcie na zmenu klímy bola iniciatíva Globálna aliancia proti zmene klímy, ktorá sa začala v roku 2007⁴. Jej cieľom bolo pomôcť chudobným rozvojovým krajinám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, zvýšiť ich schopnosť prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy. Cieľom iniciatívy bolo tiež pomôcť krajinám zapojiť sa do úsilia o zmiernenie zmeny klímy. Iniciatíva bola zameraná na najmenej rozvinuté krajiny⁵ a malé ostrovné rozvojové štáty⁶. V roku 2014 vstúpila iniciatíva do druhej fázy, tzv. Globálnej aliancie proti zmene klímy+, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2014 – 2020.

04 V roku 2020 Komisia rozhodla, že vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027 nebude iniciatíva pokračovať v tretej fáze. Namiesto toho bude Komisia v súlade s nariadením o Nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) z roku 2021 financovať opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách najmä prostredníctvom tematickej podpory a zemepisných podkladov poskytovaných vo viacročných orientačných programoch.

05 Iniciatíva podporila opatrenia v oblasti zmeny klímy v širokej škále krajín (pozri ilustráciu 1).

Iniciatíva pozostávala z dvoch zložiek a vzťahovala sa na niekoľko prioritných sektorov

06 Každá z dvoch fáz iniciatívy pozostávali z dvoch zložiek:

1. globálnej zložky, ktorá zahŕňa všetky rozvojové krajiny. Táto zložka bola financovaná z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a prevažne sa z nej financovali opatrenia vzťahujúce sa na jednu krajinu.
2. zložky v rámci AKT, ktorá zahŕňa africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT). Táto zložka bola financovaná z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a prevažne sa z nej financovali opatrenia vzťahujúce sa na celý región.

07 Dva podporné nástroje, ktoré externe zabezpečovali konzorciá pod vedením skupín pre environmentálne poradenstvo, pomohli Generálnemu riaditeľstvu pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA) a delegáciám EÚ podporiť partnerské krajiny v ich úsilí o vykonávanie opatrení v oblasti klímy financovaných v rámci iniciatívy:

1. Globálny nástroj podpory podporoval globálnu zložku iniciatívy prostredníctvom podpory dialógu a výmeny skúseností v oblasti zmeny klímy. Delegáciám EÚ pomohol formulovať opatrenia v oblasti zmeny klímy a poskytol aj ad hoc technickú pomoc, t. j. podporu a poradenstvo pri navrhovaní a vykonávaní opatrení v oblasti klímy v prijímateľských krajinách. Okrem toho podporovala vytváranie a šírenie poznatkov a riadila platformu spolupráce, ktorá obsahovala dokumentáciu o programoch iniciatívy.
2. Nástroj podpory v rámci AKT podporoval sekretariát Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) pri koordinácii časti iniciatívy v rámci AKT. Riadil aj nástroj na podporu klímy (CSF), z ktorého sa poskytovala technická pomoc regionálnym organizáciám AKT⁷, vládnym orgánom a neštátnym subjektom. Technická pomoc zahŕňala činnosti, ako sú štúdie uskutočniteľnosti, misie zamerané na identifikáciu a formulovanie projektov, odborná príprava a semináre.

08 Na dosiahnutie cieľa, ktorým je pomôcť krajinám reagovať na zmenu klímy, iniciatíva založila svoj prístup na dvoch pilieroch:

1. Podpora dialógu a výmeny poznatkov, napríklad prostredníctvom vnútroštátnych alebo medzinárodných konferencií a seminárov.
2. poskytovanie technickej a finančnej podpory na opatrenia v oblasti adaptácie, zmierňovania a znižovania rizika katastrof. Táto podpora siaha od budovania kapacít alebo technickej pomoci pre vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány až po konkrétne opatrenia na testovanie nových prístupov alebo rozšírenie úspešných pilotných projektov.

09 Iniciatíva poskytla technickú a finančnú podporu prostredníctvom opatrení vzťahujúcich sa na širokú škálu odvetví (pozri ilustráciu 2). Dvoma hlavnými podporovanými sektormi boli „životné prostredie a prírodné zdroje“ a „poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť (vrátane rybolovu)“.

Opatrenia sa väčšinou vykonávali prostredníctvom organizácií OSN a agentúr členských štátov EÚ poskytujúcich pomoc

10 Iniciatíva nemala v účtovnom systéme Komisie vlastný rozpočtový riadok. Komisia zaradila do Globálnej aliancie proti zmene klímy viaceré opatrenia v oblasti zmeny klímy financované z nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu. Celkové finančné prostriedky pridelené na túto iniciatívu predstavovali 728,8 mil. EUR vrátane príspevkov členských štátov EÚ. Celkové pridelené prostriedky predstavovali 308,8 mil. EUR na prvú fázu (2007 – 2013) a 420 mil. EUR na druhú fázu (2014 – 2020) (pozri ilustráciu 3).

11 Na ilustrácii 4 je znázornené financovanie poskytované prostredníctvom hlavného globálneho programu a programu v rámci AKT, ako aj financovanie dvoch podporných nástrojov. Sumy zmluvne dohodnuté do apríla 2022 dosahujú celkovú výšku 587 mil. EUR.

12 Opatrenia sa realizovali prostredníctvom rôznych spôsobov vykonávania, pričom hlavné boli dohody o financovaní s organizáciami OSN a agentúrami členských štátov pre rozvojovú pomoc (pozri ilustráciu 5).

Rozsah auditu a audítorský prístup

Rozsah auditu

13 Vzhľadom na to, že Globálna aliancia proti zmene klímy nebude pokračovať, v našom audite sa preskúmalo, ako Komisia riadila svoje dve fázy, aby sa poučila z budúcich opatrení v oblasti zmeny klímy a budúcich globálnych rozvojových iniciatív. Cieľom auditu bolo posúdiť, či sa finančné prostriedky využívali efektívne a účinne, a vypracovať odporúčania na zlepšenie budúcich opatrení EÚ v oblasti zmeny klímy.

14 Našou hlavnou audítorskou otázkou bolo, či bola iniciatíva efektívna a účinná. Túto otázku sme rozdelili na tieto podotázky:

• Dosiahli opatrenia svoje plánované výsledky efektívne?
• Maximalizovala Komisia pridanú hodnotu iniciatívy?

15 Posúdili sme prínos týchto dvoch podporných nástrojov a preskúmali sme 14 opatrení: päť v Tichomorí, dve v Bangladéši, dve v Etiópii, dve v Bhutáne, jedna v Nigeri, jedna na Kube a regionálne opatrenie, ktoré zahŕňalo celú Afriku. Celková hodnota týchto opatrení bola 95,4 mil. EUR, čo predstavuje 16 % finančných prostriedkov zmluvne dohodnutých v rámci iniciatívy od roku 2007 do apríla 2022.

16 Tieto krajiny sme vybrali na základe výšky finančných prostriedkov poskytnutých v rámci iniciatívy a potreby pokryť globálne zložky i zložky v rámci AKT, rôzne regióny a rôzne spôsoby vykonávania. Zahrnuli sme uzavreté i prebiehajúce opatrenia. Takisto sme posúdili príspevok podporným nástrojom. Tabuľka 1 a príloha poskytujú prehľad všetkých 16 opatrení zaradených do vzorky.

Audítorský prístup

17 Z dôvodu cestovných obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19 sme nemohli vykonať audítorské návštevy v Bhutáne, Etiópii a Tichomorí, ako sa pôvodne plánovalo. Naše pripomienky vychádzajú z týchto zdrojov dôkazov:

1. Preskúmanie dokumentácie a internetových informácií o zmene klímy v rozvojových krajinách.
2. Preskúmanie dokumentácie (napr. zmlúv, rozpočtov, monitorovania, záverečných správ, hodnotení) o činnostiach iniciatívy, ktorú poskytlo GR INTPA a dvoch podporných nástrojoch.
3. Videokonferencie so zamestnancami delegácií EÚ, implementačnými partnermi a prijímateľmi v Etiópii, Bhutáne a Tichomorí. Uskutočnili sme aj videokonferencie s GR INTPA, Generálnym riaditeľstvom pre oblasť klímy (GR CLIMA), Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a podpornými nástrojmi iniciatívy. Komunikovali sme tiež so zástupcami zo šiestich členských štátov EÚ a s pracovníkmi Partnerstva pre vnútroštátne stanovené príspevky (NDC)⁸, ktoré krajinám pomáha získať prístup k zdrojom na urýchlenie opatrení v oblasti klímy.
4. Prieskum, ktorý sme zaslali kontaktným miestam iniciatívy v 65 delegáciách EÚ. Miera odpovedí dosiahla 86 % (56 delegácií EÚ). Prieskum zahŕňal otázky týkajúce sa efektívnosti a účinnosti opatrení a silných a slabých stránok iniciatívy.
5. Dotazníky zaslané Generálnemu riaditeľstvu INTPA a dvom podporným nástrojom týkajúcim sa navrhovania a vykonávania akcií a riadenia iniciatívy.

Pripomienky

Hoci sa iniciatíva zameriavala na budovanie kapacít, existoval priestor na zníženie nákladov a preukázanie jej vplyvu

18 Jedným z dvoch pilierov oboch fáz Globálnej aliancie proti zmene klímy bolo poskytovanie technickej a finančnej podpory na adaptačné a zmierňujúce opatrenia (pozri bod 08). Preskúmali sme efektívnosť a účinnosť tejto podpory. Konkrétne sme posúdili, či:

1. bola iniciatíva Komisie zameraná na riešenie potrieb tých, ktorí bezprostredne pociťujú dôsledky zmeny klímy, najmä ženy, a či Komisia rozšírila úspešné pilotné akcie, aby ich mohlo využívať viac ľudí;
2. náklady na riadenie boli primerané, aby sa maximalizovala výška podpory pre príjemcov;
3. sa opatreniami dosiahli očakávané výsledky;
4. opatrenia dosiahli synergie a riešené potreby sa naďalej uspokojovali aj po ukončení podpory;
5. iniciatíva zvýšila odolnosť krajín voči účinkom zmeny klímy.

19 Na ilustrácii 6 a v prílohe sú zhrnuté zistenia z nášho posúdenia 14 opatrení zaradených do vzorky v čase nášho auditu. Udržateľnosť sme analyzovali len v prípade siedmich dokončených opatrení. Tieto dva podporné nástroje sa skúmajú v bode 62.

Komisia dostatočne nerozšírila adaptačné opatrenia a nezaoberala sa potrebami tých, ktorí sú najviac postihnutí dôsledkami zmeny klímy

20 Na základe nášho preskúmania opatrení a hodnotení programov, odpovedí na náš prieskum a diskusií, ktoré sme viedli so zamestnancami Komisie, delegáciami EÚ a prijímateľmi, sme zistili, že z týchto dôvodov sa iniciatíva dostatočne nezaoberala potrebami tých, ktorí bezprostredne pociťujú dôsledky zmeny klímy:

1. nedošlo k žiadnemu systematickému posunu od budovania kapacít (napr. odborná príprava v oblasti začleňovania zmeny klímy do národných a miestnych plánov, semináre pre kľúčových zamestnancov s cieľom zlepšiť ich chápanie zmeny klímy atď.) a pilotných činností smerom k väčšiemu rozšíreniu konkrétnych adaptačných opatrení priamo podporujúcich obyvateľstvo, ako je uvedené v koncepčnom dokumente Globálnej aliancie proti zmene klímy+⁹;
2. nevenovala sa dostatočná pozornosť ženám, hoci boli neúmerne zasiahnuté vplyvom zmeny klímy¹⁰, napríklad preto, že zostali v dedinách, zatiaľ čo muži migrovali do mestských oblastí;
3. niektoré činnosti boli pre najchudobnejšie domácnosti finančne nedostupné.

Očakávaný vývoj od budovania kapacít a pilotných činností k rozšíreniu adaptačných opatrení nebol systematický

21 Spomedzi delegácií EÚ, ktoré odpovedali na náš prieskum, 86 % očakávalo, že sa podpora zmení od budovania kapacít pre vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány po konkrétne adaptačné opatrenia, z ktorých bude mať priamy prospech obyvateľstvo najviac postihnuté zmenou klímy. Podľa Komisie vnútroštátni partneri ocenili konkrétne adaptačné činnosti, keďže občania mohli jasne vidieť, že sa prijímajú opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy.

22 V oboch fázach iniciatívy však budovanie kapacít zostalo významným prvkom podpory pre dotknuté krajiny z dôvodu odchodu vyškoleného personálu. V našom prieskume sa na tento problém poukázalo, keďže 52 % respondentov sa domnievalo, že fluktuácia vyškolených zamestnancov je vysoká. Implementační partneri Komisie vysvetlili, že vysoká fluktuácia zamestnancov znamená, že pretrváva potreba budovania kapacít. Delegácia EÚ v Tichomorí zdôraznila riziko, že opatrenia mohli nahradiť, a nie budovať kapacity. Pokračujúce zameranie na budovanie kapacít sa v niektorých prípadoch uprednostnilo pred rozšírením úspešných konkrétnych adaptačných opatrení identifikovaných počas prvej fázy. Bol to spôsob, ako reagovať na pretrvávajúcu potrebu týchto krajín. To znamenalo, že bolo menej zdrojov na podporu rozširovania úspešných konkrétnych adaptačných opatrení identifikovaných počas prvej fázy.

23 Len tri zo 14 opatrení v našej vzorke (opatrenie č. 5 v Tichomorí a opatrenia č. 6 a 7 v Bangladéši) zahŕňali určité rozšírenie pilotných adaptačných činností, konkrétne zahrnutím nových lokalít a väčšieho počtu prijímateľov. Okrem toho len 38 % respondentov v našom prieskume sa domnievalo, že pilotné projekty v oblasti adaptácie sa systematicky rozširovali. Očakávaný vývoj od činností budovania kapacít ku konkrétnejším adaptačným aktivitám v druhej fáze iniciatívy v praxi nie vždy nastal. V rámčeku 1 sú uvedené dva príklady z opatrení v našej vzorke, pri ktorých bolo rozšírenie možné, ale neuskutočnilo sa.

Ženám nebola venovaná dostatočná pozornosť, aj keď boli neúmerne postihnuté dôsledkami zmeny klímy

24 V plánovacích dokumentoch týkajúcich sa opatrení v našej vzorke Komisia vysvetľuje, že dôsledkami zmeny klímy sú ženy neúmerne zasiahnuté. Opatrenia sa však systematicky nezameriavali na ženy. V našej vzorke boli len tri opatrenia¹¹, ktoré zahŕňali činnosti osobitne zamerané na potreby žien. Spomedzi respondentov v našom prieskume sa 84 % domnievalo, že opatrenia by mali klásť väčší dôraz na pomoc ženám. Rámček 2 obsahuje príklady nedostatočného zamerania sa na ženy.

Niektoré činnosti boli pre najchudobnejšie domácnosti finančne nedostupné

25 Cieľom iniciatívy bolo začleniť zmenu klímy do úsilia o zníženie chudoby a venovať osobitnú pozornosť opatreniam, ktoré sú priamo prospešné pre tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe¹³. Očakávalo sa, že opatrenia pomôžu znížiť chudobu budovaním odolnosti zraniteľných domácností.

26 V správe o vplyve a udržateľnosti za rok 2021¹⁴, ktorú vypracoval globálny nástroj podpory, sa však zistilo, že niektoré opatrenia sa nedostali k najchudobnejším domácnostiam. Dôvodom boli vyššie riziká pre obživu spojené s účasťou na pilotných opatreniach alebo skutočnosť, že opakovanie nových technológií si tieto domácnosti nemôžu dovoliť. Zo štúdií o opatreniach v Kambodži, Nepále, Tichomorí a Tanzánii vyplynulo, že náklady na intervencie v oblasti adaptácie znamenali, že najzraniteľnejšie domácnosti boli do veľkej miery vylúčené. Napríklad v prípade opatrenia č. 3 v Tichomorí bola zásobníky dažďovej vody na odľahlom ostrove, akým je Palau, pre vysoké náklady na dopravu pre menšie a chudobnejšie domácnosti nedostupné.

Vysoká variabilita nákladov naznačuje, že efektívnosť niektorých opatrení by sa mohla zlepšiť

27 Návrh a rozpočet opatrení posúdili delegácie EÚ a skupina pre posudzovanie kvality v rámci INTPA. Pokiaľ ide o opatrenia č. 6 a 7 (LoGIC) v Bangladéši, delegácia EÚ posúdila primeranosť nákladov vo vzťahu k plánovaným výsledkom. Cieľom bolo obmedziť náklady na riadenie (t. j. mzdy, cestovné náklady a diéty manažérov, koordinátorov a administratívnych, finančných, komunikačných a IT pracovníkov, ako aj náklady na kancelárske priestory a vybavenie a príspevok na organizačné režijné náklady) na približne 20 %. Delegácia EÚ to po porovnaní s podobnou intervenciou s mierne vyššími nákladmi na riadenie vyhodnotila priaznivo. V štúdii o LoGIC z marca 2020 sa zistilo, že jednou zo silných stránok opatrenia bol vysoký percentuálny podiel finančných prostriedkov, z ktorých mali priamy prospech miestni obyvatelia.

28 V prípade deviatich opatrení v našej vzorke však Komisia dostatočne neposúdila primeranosť nákladov. V troch prípadoch neanalyzovala, či boli náklady na zamestnancov a náklady na dopravu potrebné alebo primerané (pozri rámček 3).

29 Keďže Komisia dostatočne neanalyzovala a neporovnávala náklady, vykonali sme vlastnú analýzu nákladov na riadenie na základe informácií dostupných v rozpočtoch a správach. Z našej analýzy opatrení zaradených do vzorky vyplynuli veľké rozdiely v nákladoch na riadenie a potenciál na zvýšenie efektívnosti vo fáze navrhovania (pozri ilustráciu 7).

30 Náklady na riadenie boli obzvlášť vysoké v Tichomorí. Napríklad náklady na riadenie opatrenia č. 1 predstavovali 43 %, opatrenia č. 2 59 % a opatrenia č. 5 predstavovali 53 % celkového rozpočtu. Existovali dva hlavné dôvody, prečo boli náklady na riadenie obzvlášť vysoké v Tichomorí:

1. súbežné vykonávanie dvoch opatrení (napr. opatrenia č. 1 a č. 5), z ktorých každé je financované jednou zo zložiek iniciatívy, zvýšilo náklady na riadenie;
2. opatrenia vykonávané v rámci druhej fázy (opatrenia č. 1, č. 2 a č. 5) riadili viacerí implementační partneri, čo prinieslo odborné znalosti rôznych regionálnych organizácií, ale viedlo k vysokým nákladom na riadenie.

31 Komisia poukázala na to, že niektoré náklady spadali do šedej zóny medzi riadením a činnosťami. Podiel nákladov vynaložený na riadenie a činnosti však nebola schopná špecifikovať. Dva príklady ilustrujúce tento problém uvádzame v rámčeku 4.

Dokončené opatrenia vo všeobecnosti viedli k očakávaným výstupom, ale zlepšenie situácie prijímateľov sa nemeralo

32 Výsledky sa delia do dvoch kategórií:

1. výstupy: vytvorené alebo realizované so zdrojmi pridelenými na opatrenie, napr. počet vyškolených ľudí, počet domácností uplatňujúcich nové poľnohospodárske techniky, vydané publikácie, vykonané adaptačné činnosti;
2. výsledky: zlepšenie situácie prijímateľov vyplývajúce z intervencie, ako sú zlepšené politiky v oblasti zmeny klímy, lepší prístup k bezpečnej vode, lepšia ochrana pobrežia, rozšírenie chránenej pôdy, zvýšenie produkcie a príjmov a zlepšenie ich zdravia.

33 Štrnásť opatrení v našej vzorke sa vo všeobecnosti zameriavalo na budovanie kapacít a vykonávanie konkrétnych adaptačných činností (riadenie pobrežných zón, bezpečnosť vody, zdravotná starostlivosť a udržateľné poľnohospodárstvo), najmä prostredníctvom pilotných projektov. Osem opatrení ¹⁶ sa zameriavalo najmä na adaptáciu, štyri opatrenia¹⁷ boli zamerané na adaptáciu a budovanie kapacít a dve sa zameriavali najmä na budovanie kapacít¹⁸.

34 V našej vzorke bolo dokončených sedem opatrení¹⁹ z ktorých päť ²⁰ vo všeobecnosti prinieslo očakávané výstupy, ako napríklad vypracovanie vnútroštátnych stratégií v oblasti zmeny klímy alebo pomoc komunitám na vykonávanie inovačných adaptačných opatrení. Opatrenie č. 11 v Etiópii a opatrenie č. 3 v Tichomorí nepriniesli plánované činnosti. Pokiaľ ide o opatrenie č. 11, činnosti zamerané na budovanie kapacít boli odstránené, zatiaľ čo v prípade iných činností nebolo možné prepojiť výstupy (fyzické úspechy) s konkrétnymi miestami v 34 dotknutých okresoch. V rámci opatrenia č. 3 sa nepodarilo vybudovať plánovaný vnútroštátny zásobník vody v Nauru.

35 Skutočnosť, že iniciatíva trvala 15 rokov, umožnila meranie výsledkov (t. j. zlepšenie situácie prijímateľov) Implementační partneri nám povedali, že zameranie sa na výsledky by podporilo zodpovednosť a prispelo by k realizácii želaných dlhodobejších zmien. Bolo tiež potrebné monitorovať výsledky s cieľom určiť, ktoré opatrenia priniesli trvalé výhody, a následne ovplyvniť budúce politiky a vybrať opatrenia, ktoré by boli najvhodnejšie na rozšírenie.

36 Zistili sme však, že pre väčšinu činností Komisia nevytvorila potrebný systém ukazovateľov, východiskových hodnôt a cieľov na meranie výsledkov (pozri rámček 5).

37 Implementační partneri v Tichomorí navrhli merať ukazovatele výsledkov pomocou použitia doplnkových opatrení alebo z finančných prostriedkov opatrenia zachovaním časti financovania na pôvodné opatrenie. Zistili sme však, že iniciatíva nereagovala na ukazovatele výsledkov z predchádzajúcich opatrení.

Cieľom iniciatívy bolo zabezpečiť udržateľnosť opatrení prostredníctvom synergií, ale nevenovala sa dostatočná pozornosť stratégiám ukončenia iniciatívy

38 V štúdii o vplyve a udržateľnosti sa zdôraznil význam prepojení s inými opatreniami na podporu udržateľnosti. Spomedzi respondentov v našom prieskume sa 80 % domnievalo, že sa dosiahli synergie medzi opatreniami iniciatívy a inými opatreniami súvisiacimi so zmenou klímy. Pri skúmaní opatrení sme tiež zistili mnohé synergie. V troch prípadoch však²¹ chýbala koordinácia a interakcia s podobnými opatreniami. Z odpovedí delegácií EÚ na viaceré otázky v našom prieskume takisto vyplynulo, že v niektorých prípadoch je udržateľnosť výsledkov opatrení náročná:

1. 28 % respondentov sa domnievalo, že opatrenia nekladú dostatočný dôraz na udržateľnosť;
2. 34 % respondentov sa domnievalo, že začlenenie zmeny klímy do odvetvových politík neviedlo k rozpočtom, aktom a nariadeniam;
3. 52 % respondentov v našom prieskume sa domnievalo, že fluktuácia zamestnancov bola vysoká (pozri bod 22).

39 Podľa správy o vplyve a udržateľnosti za rok 2021 sa stratégiám ukončenia opatrení nevenovala dostatočná pozornosť s cieľom zabezpečiť, aby činnosti pokračovali aj po skončení financovania (pozri rámček 6).

40 V našej vzorke bolo sedem uzavretých opatrení. Päť z nich²² získalo dodatočné finančné prostriedky EÚ buď z iniciatívy, alebo z iných programov EÚ, aby boli udržateľné. Ďalším dvom uzavretým opatreniam však²³ chýbali zdroje na pokračovanie činností po ukončení financovania. Vyhliadky na udržateľnosť opatrenia č. 11 v Etiópii boli obzvlášť zlé z dôvodu nedostatočnej údržby nástrojov a vybavenia (pozri rámček 7).

Iniciatíva nepreukázala, že zvýšila odolnosť krajín voči účinkom zmeny klímy

41 Vplyvy sú dlhodobejšie sociálno-ekonomické dôsledky, ktoré možno pozorovať určitý čas po dokončení iniciatívy. Očakávaným dlhodobejším vplyvom Globálnej aliancie proti zmene klímy bola zvýšená odolnosť krajín voči účinkom zmeny klímy. Spoľahlivý systém monitorovania a hodnotenia potrebný na meranie výsledkov a vplyvov iniciatívy však nebol nastavený tak, ako bolo navrhnuté v globálnom hodnotení²⁴ a koncepčnom dokumente v roku 2015 (pozri body 35, 36, 37 a rámček 5). Neexistoval žiadny hodnotiaci rámec so spoločnými ukazovateľmi, o ktorých by mohli podávať správy všetky opatrenia. Komisia preto nemohla zoskupiť výsledky všetkých opatrení a monitorovať celkovú výkonnosť iniciatívy a niesť zodpovednosť za dosiahnuté úspechy. Namiesto toho bol vplyv podpory vyjadrený spôsobom, ktorý nebol merateľný. Napríklad:

1. Varšavským rozhodnutím o stratách a škodách²⁵ prijatým na COP 19 v roku 2013 sa zriadil Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody, ktorý sa týka škôd spôsobených zmenou klímy. Publikácia „Strata a škody v Afrike“ z roku 2014, vypracovaná v rámci opatrenia č. 12 (ClimDev), obsahuje posúdenie, ktoré by malo byť zohľadnené pri stanovovaní postupov na vykonávanie tohto mechanizmu. Rozsah jeho príspevku však nebolo možné zmerať.
2. V článku z roku 2019 o Globálnej aliancii proti zmene klímy sa opisuje, ako prispela k vytvoreniu progresívnej koalície medzi EÚ a prijímateľskými krajinami, čo umožnilo schválenie Parížskej dohody²⁶. Príspevok iniciatívy k Parížskej dohode však nebolo možné zmerať.

42 Jedným z pokusov o meranie vplyvu bolo opatrenie č. 5 v Tichomorí, ktoré ako ukazovateľ uvádzalo hodnotenie zraniteľnosti zúčastnených krajín na základe indexu iniciatívy Univerzity Notre Dame pre globálne prispôsobenie (ND-GAIN)²⁷. Index ukazuje odolnosť krajiny voči dôsledkom zmeny klímy. Využíva 45 ukazovateľov na meranie zraniteľnosti krajiny voči narušeniu klímy a jej pripravenosti investovať do opatrení na adaptáciu. Vychádzali sme z pokusu Komisie merať vplyv a analyzovali sme zmenu indexov krajín ND-GAIN počas trvania iniciatívy od roku 2007 do súčasnosti. Zistili sme, že vo väčšine krajín, ktoré získali finančné prostriedky v rámci tejto iniciatívy, došlo k zlepšeniu indexu ND-GAIN (pozri ilustráciu 8). Vo väčšine prípadov to bolo menej ako štyri body na stupnici ND-GAIN.

43 Podpora z tejto iniciatívy je len jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť index ND-GAIN týkajúci sa zraniteľnosti krajín voči zmene klímy. Vplyv iniciatívy nemožno oddeliť od vplyvu národných vlád, iných darcov a vonkajších udalostí. Vplyv môžu mať aj iné finančné prostriedky EÚ, najmä preto, že opatrenia súvisiace s klímou sú teraz vo viacročných orientačných programoch dôležitejšie. Napríklad Európsky rozvojový fond a nástroj rozvojovej spolupráce prispeli k opatreniam č. 9, 10, 11 a 12, ktoré boli financované aj z iniciatívy GCCA.

44 Ďalšou známkou toho, že zlepšenie indexu ND-GAIN nemožno pripísať iniciatíve, je skutočnosť, že k podobnému zlepšeniu došlo i v prípade väčšiny zraniteľných krajín, ktoré nedostali finančné prostriedky. Podobne najväčšie zhoršenie indexu ND-GAIN zaznamenali tri krajiny (Nigéria, Bangladéš a Mjanmarsko/Barma), ktoré dostali finančné prostriedky z tejto iniciatívy.

Komisia nemaximalizovala pridanú hodnotu iniciatívy

45 V tejto časti skúmame, či Komisia:

1. zamerala obe fázy Globálnej aliancie proti zmene klímy na chudobné rozvojové krajiny, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, najmä na najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty;
2. získala dodatočné finančné prostriedky od členských štátov EÚ, súkromného sektora a ďalších inovačných mechanizmov financovania, ako sa plánovalo, s cieľom maximalizovať vplyv iniciatívy;
3. podporovala všeobecné povedomie o iniciatíve;
4. vykonávala spoľahlivý globálny dohľad nad nákladmi a činnosťami iniciatívy a vytvorila synergie medzi globálnou zložkou a zložkou v rámci AKT;
5. stanovila stratégiu ukončenia iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby sa poznatky získané z tejto iniciatívy využili v novom VFR a pri navrhovaní činností zameraných na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách.

Zameranie na najzraniteľnejšie krajiny sa v druhej fáze znížilo

46 Cieľom iniciatívy bolo pomôcť chudobným rozvojovým krajinám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, najmä najmenej rozvinutým krajinám a malým ostrovným rozvojovým štátom, a zvýšiť ich schopnosť prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy²⁸. V prvej fáze Komisia vypracovala svoj vlastný index zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom vybrať krajiny, ktoré by najviac profitovali z podpory. Táto fáza poskytovala podporu najzraniteľnejším najmenej rozvinutým krajinám a malým ostrovným rozvojovým štátom a finančné prostriedky boli poskytnuté 24 z 29 (pozri ilustráciu 9)²⁹.

47 Index Komisie bol založený na troch faktoroch: Hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa, zraniteľnosť súvisiaca s klímou a záväzok k politickému dialógu v oblasti zmeny klímy. Nezohľadnili sa však iné finančné prostriedky poskytnuté na pomoc krajinám pri riešení zmeny klímy. V dôsledku toho Komisia nevedela, či podporuje krajiny, ktoré už získali značné finančné prostriedky prostredníctvom viacročných orientačných programov (pozri bod 04) alebo od iných darcov s cieľom pomôcť im prispôsobiť sa dôsledkom zmeny klímy.

48 V druhej fáze prestalo ústredie Komisie svoj index zraniteľnosti aktualizovať a viac ho na výber krajín na financovanie nepoužívalo. Komisia namiesto toho používala index ND-GAIN na posúdenie zraniteľnosti krajín voči zmene klímy, ale nepoužila ho ako nástroj na výber.

49 Komisia prideľovala finančné prostriedky v druhej fáze v reakcii na žiadosti delegácií EÚ, ktoré schvaľovali vlády hostiteľských krajín. Tento prístup založený na dopyte však nebol úspešne zameraný na zraniteľné krajiny, ktoré v prvej fáze nevyužili finančné prostriedky. Konkrétne:

1. Niektoré menej zraniteľné krajiny dostali dodatočné finančné prostriedky v druhej fáze, aj keď už dostali finančné prostriedky v prvej fáze (pozri ilustráciu 10). Tieto krajiny boli predovšetkým malé ostrovné rozvojové štáty, napr. Maurícius (príjemca financovania s najvyšším indexom ND-GAIN a výrazne menej zraniteľný ako ostatní príjemcovia), Maldivy, Seychely a Východný Timor, ale zahŕňali aj Bhután, menej zraniteľnú krajinu, ktorá v roku 2023 postupne vystupuje zo skupiny najmenej rozvinutých krajín.
2. V druhej fáze tiež získali finančné prostriedky niektoré krajiny, ktoré neboli ani najmenej rozvinutými krajinami, ani malými ostrovnými rozvojovými štátmi. Boli to Pobrežie Slonoviny, Namíbia, Nigéria a Srí Lanka. Financovanie niektorým krajinám, ktoré neboli ani najmenej rozvinutými krajinami, ani malými ostrovnými rozvojovými štátmi (napr. Brazília, ktorá je ekonomikou s vyššími strednými príjmami) bolo tiež poskytnuté v druhej fáze v rámci dvoch veľkých programov pre viaceré krajiny.
3. Niekoľko najmenej rozvinutých krajín, ktoré boli veľmi zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy, ale nedostali podporu v prvej fáze, nedostalo finančné prostriedky pre jednotlivé krajiny ani v druhej fáze. Patrili medzi ne Afganistan, Angola, Burundi, Stredoafrická republika, Eritrea, Guinea a Jemen (pozri ilustráciu 10). Napriek nestabilnej politickej situácii v niektorých týchto krajinách však mali napriek tomu prospech z inej dvojstrannej podpory EÚ prostredníctvom viacročných orientačných programov (pozri bod 04).
4. Podľa vlastného indexu Komisie a indexu ND-GAIN boli malé ostrovné rozvojové štáty vo všeobecnosti menej zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy ako najmenej rozvinuté krajiny. Vzhľadom na existenčnú hrozbu, ktorú predstavuje stúpajúca hladina morí, sa to môže zdať nelogické. Zvýšenie hladiny morí však predstavovalo 10 % konečného skóre krajiny v rámci vlastného indexu Komisie a 4 % v prípade indexu ND-GAIN. Pri posudzovaní zraniteľnosti krajín voči zmene klímy sa v indexoch zohľadnilo mnoho ďalších faktorov, ako sú povodne, suchá, búrky a závislosť od poľnohospodárstva, ktorým sú najmenej rozvinuté krajiny obzvlášť vystavené. Jedna tretina financovaných krajín v prvej aj druhej fáze boli malé ostrovné rozvojové štáty, hoci podľa indexov boli vyhodnotené ako výrazne menej zraniteľné ako najmenej rozvinuté krajiny. Malé ostrovné rozvojové štáty Tichomoria navyše dostali 16-krát viac finančných prostriedkov na osobu ako najmenej rozvinuté krajiny Afriky. Komisia sa domnievala, že relatívne silný dôraz na malé ostrovné rozvojové štáty a ich vysoké financovanie na obyvateľa je vzhľadom na ich malú veľkosť a izoláciu primeraný.

Iniciatíva nepritiahla dodatočné finančné prostriedky, ako sa očakávalo

50 Komisia, Európsky parlament a Rada uznali, že úspech iniciatívy závisí od mobilizácie značných zdrojov (pozri rámček 8).

51 Napriek niekoľkým pokusom o podporu väčšej účasti sa Komisii nepodarilo rozšíriť základ podpory EÚ pre túto iniciatívu. Nakoniec za celé štrnásťročné obdobie od roku 2007 do roku 2020 zmobilizovala 728,8 mil. EUR, hoci druhá fáza bola hlavnou iniciatívou EÚ. Celkový objem financovania teda výrazne zaostal za očakávaním Komisie. Zatiaľ čo v prvej fáze niektoré členské štáty EÚ (Estónsko, Írsko, Cyprus a Švédsko) poskytli na iniciatívu obmedzené dodatočné príspevky vo výške 28,8 mil. EUR³¹, počas druhej fázy sa neuskutočnili žiadne dvojstranné príspevky.

52 Okrem zvýšenia príspevkov členských štátov EÚ bola iniciatíva zameraná na podporu inovatívnych spôsobov financovania a prilákanie oveľa širšieho spektra zainteresovaných strán, neštátnych subjektov a súkromného sektora v partnerských krajinách. Parlament tiež vyzval na zavedenie ekologických daní, verejno-súkromných partnerstiev a iných inovačných mechanizmov financovania. Komisia plánovala vytvoriť trustové alebo darcovské fondy³² s cieľom spojiť financovanie z rôznych zdrojov (vláda, darcovia, súkromný sektor atď.). To sa však nerealizovalo. Pri hodnotení iniciatívy z roku 2015 sa zistilo, že zapojenie súkromného sektora je naďalej pomerne slabé.

53 Výška finančných prostriedkov, ktoré boli pre túto iniciatívu k dispozícii, vo všeobecnosti neumožnila Komisii realizovať svoju pôvodnú ambíciu vytvoriť celosvetovú alianciu a obmedzila to, čo mohla dosiahnuť v boji proti zmene klímy v rozvojových krajinách. V jednom článku o Globálnej aliancii proti zmene klímy z roku 2019 sa opisuje, ako sa po začatí Globálnej aliancie proti zmene klímy v septembri 2007 pomerne rýchlo ukázalo, že dodatočné zdroje, ktoré by Európska komisia mohla mobilizovať, nebudú stačiť na to, aby zásadne ovplyvnili pozície približne 70 najmenej rozvinutých krajín/malých ostrovných rozvojových štátov v rokovaniach o klíme“³³.

Iniciatíva sa dostala do mnohých krajín, ale informovanosť a viditeľnosť zostali obmedzené

54 Delegácie EÚ boli o tejto iniciatíve vo všeobecnosti informované a z globálneho nástroja podpory dostávali pravidelné informačné materiály a informačné bulletiny. Z nášho prieskumu však vyplynulo, že mnohé delegácie EÚ (46 %) sa domnievali, že táto iniciatíva nie je v rozvojových krajinách veľmi známa. Okrem toho 77 % respondentov sa domnievalo, že jedným z dôvodov, prečo niektoré zraniteľné krajiny nemôžu žiadať o finančnú podporu, je nedostatočná informovanosť o dostupných finančných prostriedkoch.

55 Stále zastúpenia členských štátov EÚ mali o tejto iniciatíve malé povedomie. Prispievajúcim faktorom bolo, že Komisia nevypracovala pre Radu výročné správy, v ktorých by zhrnula hlavné úspechy iniciatívy, ako sa pôvodne plánovalo vo vykonávacom rámci³⁴.

56 Nižšie uvádzame ďalšie dôvody, prečo informovanosť o tejto iniciatíve zostala nízka, napriek finančným opatreniam vo viac ako 80 krajinách:

1. komunikačné činnosti v niektorých krajinách (opatrenia 11 v Etiópii a 13 v Nigeri) zviditeľnili EÚ, ale nie iniciatívu;
2. existovalo mnoho rôznych informačných zdrojov vrátane viacerých webových sídiel³⁵, čo znamenalo, že informácie o iniciatíve boli šírené viacerými komunikačnými kanálmi;
3. súbežné vykonávanie prostredníctvom globálnej zložky (financovanej DCI) a zložky v rámci AKT (financovanej z ERF) stieralo obraz tejto iniciatívy a jej viditeľnosť a mohlo byť zdrojom nejasností, najmä pre externé zainteresované strany.

Pridanú hodnotu iniciatívy obmedzila jej zložitá štruktúra a nejasne definovaná oblasť pôsobnosti

57 Iniciatíva sa netýkala ani konkrétneho spôsobu pomoci, ani nepodporovala konkrétny sektor/konkrétne opatrenie, ktoré by nebolo podporované z iných fondov (EÚ a mimo EÚ).

58 Komisia vo svojom oznámení z roku 2007 a súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie z roku 2008 stanovila svoju víziu iniciatívy. Domnievala sa, že dopĺňa mnohé už existujúce fondy a iniciatívy v oblasti zmeny klímy, najmä Fond pre najmenej rozvinuté krajiny, osobitný fond pre zmenu klímy, Adaptačný fond a Globálny fond pre životné prostredie. Zámerom Komisie bolo poskytnúť väčšinu finančných prostriedkov z iniciatívy priamo vládam prostredníctvom všeobecnej alebo sektorovej rozpočtovej podpory a nespoliehať sa na prístup založený na projektoch, ktorý funguje prostredníctvom vykonávacích agentúr OSN, ako to bolo v prípade ostatných fondov.

59 Iniciatíva však bola prevažne založená na projektoch, podobne ako v prípade existujúcich fondov a veľká časť pomoci bola poskytovaná aj prostredníctvom organizácií OSN alebo rozvojových agentúr členských štátov EÚ (pozri ilustráciu 5 a bod 12). Nebolo teda možné jasne rozlišovať medzi touto iniciatívou a množstvom tematických fondov, ktoré už proti zmene klímy v rozvojových krajinách bojujú.

60 Komisia nemala spoľahlivý celkový prehľad o nákladoch a činnostiach iniciatívy, čo by uľahčilo strategické plánovanie zdrojov. Financované opatrenia nebolo možné odlíšiť od iných opatrení EÚ zameraných na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách. V niektorých prípadoch sa finančné prostriedky použili na doplnenie opatrení, ktoré už boli financované z iných programov EÚ. To vyvoláva otázky o pridanej hodnote samostatnej iniciatívy s vlastnou riadiacou štruktúrou na financovanie rovnakých opatrení. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky opatrenia čerpali podporu z rovnakých fondov (DCI a ERF), nebolo jasné, prečo sa v niektorých prípadoch rozhodlo pridať označenie Globálna aliancia proti zmene klímy a v iných nie.

61 Okrem chýbajúceho jasného vymedzenia rozsahu iniciatívy bolo rozdelenie iniciatívy na dve zložky a dva podporné nástroje zbytočne zložité (pozri body 06 a 07 a tabuľku 2). Nielenže chýbala súčinnosť, ale aj samostatné opatrenia (napríklad opatrenia č. 3 a 4 v Tichomorí) nemali z hľadiska efektívnosti veľký zmysel. Zlúčením opatrení by sa boli dosiahli úspory z rozsahu (to isté platí pre opatrenia č. 1 a 5 v Tichomorí), ktoré mohli pomôcť znížiť vysoké náklady na riadenie (pozri bod 30). Zložitosť nastavenia iniciatívy bola prekážkou toho, aby fungovala ako súdržný celok.

62 Regionálne stretnutia, ktoré organizovali tieto dva podporné nástroje, umožnili výmenu poznatkov a skúseností medzi jednotlivými opatreniami. Podporné nástroje prispeli ku koncepcii opatrení a vyvinuli vlastné webové nástroje na výmenu poznatkov. Nenašli sme však žiadne podložené odôvodnenie pre zdvojovanie štruktúr (s ich príslušnými webovými sídlami atď.), čo viedlo k riziku prekrývania a možnej neefektívnosti. Napríklad regionálny seminár organizovaný v máji 2021 zahŕňal len globálny nástroj podpory. Išlo o premárnenú príležitosť, keďže na seminári sa mohli využiť skúsenosti nástroja podpory v rámci AKT s regionálnymi organizáciami.

Iniciatíva bola proaktívna pri identifikácii získaných skúseností, ale Komisia nestanovila jasnú stratégiu ukončenia iniciatívy

63 Z opatrení financovaných z tejto iniciatívy vyplynulo mnoho ponaučení, ako napríklad potreba:

1. posúdiť dopyt tvorcov politík po informáciách o klíme, ktoré tieto opatrenia poskytujú;
2. zabezpečiť udržateľnosť komunitných nástrojov na plánovanie opatrení v oblasti zmeny klímy ich začlenením do učebných osnov škôl a univerzít;
3. zahrnúť činnosti osobitne určené pre ženy, mládež a starších občanov;
4. posilniť spoluprácu medzi príslušnými ministerstvami a ministerstvom zodpovedným za financie;
5. a venovať väčšiu pozornosť pokroku, ktorý bol dosiahnutý v rámci úspešných opatrení.

64 Spomedzi respondentov v našom prieskume sa 76 % domnievalo, že iniciatíva identifikovala užitočné ponaučenia, ktoré by mohli zlepšiť podporu vo viacročných orientačných programoch krajiny na roky 2021 – 2027. V roku 2021 Komisia zmobilizovala globálny nástroj podpory s cieľom podeliť sa o skúsenosti s delegáciami EÚ prostredníctvom regionálnych seminárov a začleniť získané poznatky do obsahu viacročných programov na roky 2021 – 2027. Komisia sa takisto poučí zo štúdie vplyvu a udržateľnosti, ako aj zo štúdie o skúsenostiach iniciatívy v oblasti monitorovania a hodnotenia adaptácie. Poznatky týkajúce sa konkrétnych opatrení sa vymieňajú na webových sídlach iniciatívy, platformách pre spoluprácu a na platforme spoločenstva Cap4Dev. Globálny nástroj podpory zdieľa znalosti a získané poznatky na svojom webovom sídle, ktorého počet užívateľov sa v priebehu troch rokov zvýšil z 8 000 na 30 000 (pozri ilustráciu 11).

65 Zistili sme, že Komisia nestanovila jasnú stratégiu ukončenia iniciatívy. V nariadení o Nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) z roku 2021 na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje, ako sa z tematických rozpočtových riadkov budú financovať globálne iniciatívy. V nariadení sa tiež stanovuje, že konkrétne opatrenia zamerané na jednotlivé krajiny alebo regióny sa budú financovať z balíkov prostriedkov na bilaterálnu spoluprácu. V tejto situácii sa Komisia rozhodla iniciatívu ukončiť.

66 V súčasnosti sú všetky dostupné informácie o iniciatíve obsiahnuté v rôznych dokumentoch. Komisia nestanovila jasnú stratégiu ukončenia iniciatívy, v ktorej by definovala ďalšie kroky. Panuje tiež neistota, pokiaľ ide o to, čo sa stane s rôznymi webovými sídlami, ako aj so všetkými technickými dokumentmi, podkladovými dokumentmi, školiacimi materiálmi a materiálmi na semináre, ktoré pripravil globálny nástroj podpory a zariadenia globálnej podpory a nástroj podpory v rámci AKT.

67 Komisia nevysvetlila, ako plánuje sprístupniť znalostné produkty po skončení iniciatívy, ani ako plánuje postúpiť získané poznatky do globálneho nástroja podpory EÚ pre vnútroštátne stanovené príspevky, ktorý začal fungovať v októbri 2021. Nie je jasné ani to, ako bude tento nový nástroj podporovať prebiehajúce činnosti, ktoré majú podľa plánu pokračovať do roku 2025.

Závery a odporúčania

68 Dospeli sme k záveru, že iniciatíva celkovo nepreukázala svoj vplyv na odolnosť krajín voči zmene klímy. Pokiaľ ide o efektívnosť, dokončené opatrenia vo všeobecnosti priniesli svoje výstupy, niekedy však s vysokými nákladmi.

69 Iniciatíva nemerala zlepšenia situácie prijímateľov ani sa dostatočne nezameriavala na potreby najviac postihnutých osôb. Vzhľadom na náklady na používanie nových technológií je pre najchudobnejšie domácnosti využívanie programu ťažšie. Okrem toho niekoľko opatrení zahŕňalo činnosti, ktoré sa konkrétne zaoberajú potrebami žien.

70 Iniciatíva bola zameraná na budovanie inštitucionálnych kapacít, udržateľnosť však bola obmedzená v dôsledku vysokej fluktuácie zamestnancov. Očakávaný vývoj od budovania kapacít a pilotných činností k väčšiemu rozšíreniu adaptačných opatrení k väčšiemu počtu prijímateľov, preto neprebiehal systematicky (body 20–26 a 32–44).

Odporúčanie 1 – Zameranie sa na tých, ktorí sú najviac postihnutí zmenou klímy

Pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách by Komisia mala:

1. vybrať ukazovatele, východiskové hodnoty a ciele na meranie výsledkov činností;
2. po zohľadnení situácie v jednotlivých krajinách vymedziť ambiciózne ciele, pokiaľ ide o podiel žien, ktoré majú z opatrení priamy prospech, a zvýšiť zameranie na najchudobnejšie domácnosti;
3. V prípade následných opatrení zlepšiť rovnováhu medzi budovaním kapacít a inými činnosťami s cieľom rozšíriť konkrétne adaptačné opatrenia, ktoré prinesú prospech viac ľuďom, ktorí bezprostredne pociťujú dôsledky zmeny klímy.

Cieľový dátum vykonania: Opatrenia financované od januára 2024

71 Ani jedna z dvoch fáz Globálnej aliancie proti zmene klímy neprilákala očakávané dodatočné finančné prostriedky od členských štátov a zo súkromného sektora. Napriek tomuto značnému nedostatku finančných prostriedkov Komisia počas pätnásťročného trvania iniciatívy svoje pôvodné ambiciózne ciele nerevidovala. Okrem toho v druhej fáze viedli kritériá Komisie pre prideľovanie finančných prostriedkov k proporcionálne menšej podpore najzraniteľnejších krajín.

72 Komisia dostatočne neanalyzovala primeranosť rozpočtovaných nákladov väčšiny opatrení zaradených do vzorky. Z našej analýzy vyplynulo, že náklady na riadenie opatrení sa značne líšili a v Tichomorí boli obzvlášť vysoké. Zistili sme, že podrobnejšou analýzou nákladov mohla Komisia dosiahnuť úspory.

73 Hoci sa iniciatíva začala v roku 2007 a bolo z nej podporených viac ako 80 krajín, informovanosť v rozvojových krajinách, ako aj v členských štátoch EÚ zostala obmedzená. Čiastočne to bolo preto, že financované opatrenia nie je možné odlíšiť od iných opatrení EÚ zameraných na riešenie zmeny klímy v rozvojových krajinách. Efektívnosť iniciatívy bola navyše ovplyvnená zložitosťou jej organizácie, a to najmä zdvojovaním podporných nástrojov a tokov financovania.

74 Globálna aliancia proti zmene klímy nebude mať žiadne ďalšie fázy, umožnila však vyvodiť užitočné poznatky pre ďalšie globálne rozvojové iniciatívy, ktoré by EÚ mohla v budúcnosti realizovať (body 27–31 a 45–67).

Odporúčanie 2 – Začleniť získané poznatky do budúcich globálnych rozvojových iniciatív

Pri príprave budúcich globálnych rozvojových iniciatív by Komisia mala zohľadniť poznatky získané z Globálnej aliancie proti zmene klímy, predovšetkým by mala:

1. revidovať ciele, ak je už v priebehu realizácie zrejmé, že nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky;
2. finančné prostriedky prideľovať strategicky uplatňovaním objektívnych kritérií, ktoré zároveň zohľadnia finančnú podporu pre toto odvetvie, ktorú partnerské krajiny dostali z iných zdrojov;
3. systematicky analyzovať a dokumentovať primeranosť rozpočtovaných nákladov na opatrenia;
4. podporovať všeobecné povedomie o iniciatíve prostredníctvom komunikačných činností zameraných na prijímateľské krajiny a potenciálnych darcov.

Cieľový dátum vykonania: apríl 2024

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina Jakobsen, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 10. januára 2023.

Príloha

Prehľad opatrení vo vzorke

Skratky

AKT: Skupina afrických, karibských a tichomorských štátov

DCI: Nástroj rozvojovej spolupráce

ERF: Európsky rozvojový fond

GCCA(+): Globálna aliancia proti zmene klímy (+)

GR INTPA: Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné partnerstvá

IPCC: Medzivládny panel OSN o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change)

LOGIC: Iniciatíva miestnych samospráv v oblasti zmeny klímy

ND-GAIN: globálna iniciatíva Notre Dame pre adaptáciu na zmenu klímy

NDICI: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce

OAKTŠ: Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov

SIDS: malé ostrovné rozvojové štáty (Small Island Developing States)

VFR: viacročný finančný rámec

VOP: viacročné orientačné programy

VSP: vnútroštátne stanovené príspevky

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: zníženie zraniteľnosti krajín a spoločenstiev voči zmene klímy zvyšovaním ich schopnosti zvládať vplyvy tejto zmeny.

Programový odhad: Dokument vypracovaný partnerskou krajinou a schválený Európskou komisiou, v ktorom je stanovená spolupráca alebo rozvojové činnosti, ktoré sa majú vykonať, a potrebné finančné, ľudské a materiálne zdroje.

Rozpočtová podpora: priamy prevod pomoci EÚ do štátneho rozpočtu partnerskej krajiny, ktorý podlieha určitým podmienkam.

Zmierňovanie zmeny klímy: znižovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov z dôvodu ich účinku na klímu.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63424

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=63424

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora III – Vonkajšie činnosti, bezpečnosť a spravodlivosť, ktorej predsedá členka EDA Bettina Jakobsen. Audit viedol člen EDA Hannu Takkula, podporu mu poskytol vedúci kabinetu Turo Hentila a atašé kabinetu Nita Tennilä, hlavný manažér Alejandro Ballester Gallardo, vedúca úlohy Loulla Puisais – Jauvin a audítori Mark Marshall a Flavia Di Marco. Jazykovú podporu poskytla Zoe Dennis. Alexandra Mazilu poskytla grafickú podporu. Britta Gauckler a Roussalia Nikolova poskytli dátovú podporu. Administratívnu podporu zabezpečili Katja Dudzińska a Gitana Letukytė.

Koncové poznámky

¹ Zmena klímy 2022: zmierňovanie zmeny klímy, pracovná skupina III Contribution to the IPCC Sixth Assessment Report.

² Európsky parlament, Správa o vplyve zmeny klímy na zraniteľné skupiny obyvateľstva v rozvojových krajinách, 7.4.2021.

³ Global Trends 2040, marec 2021, Národná rada pre spravodajské informácie.

⁴ Oznámenie Komisie o budovaní Globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, KOM(2007) 540.

⁵ United Nations Department of Economic and Social Affairs Economic Analysis.

⁶ Úrad vysokého zástupca OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty.

⁷ Napríklad Africká únia, Karibské fórum a sekretariát Programu pre životné prostredie v tichomorskom regióne.

⁸ Partnerstvo NDC.

⁹ V koncepčnom dokumente Globálnej aliancie proti zmene klímy+ sa stanovujú priority druhej fázy iniciatívy na roky 2015 – 2020. (Pozri: The plus of GCCA+. The Global Climate Change Alliance Plus. An EU flagship initiative supporting climate resilience, 18.12.2015).

¹⁰ UN WomenWatch: Women, Gender Equality and Climate Change.

¹¹ Opatrenia č. 6, 7, 13.

¹² Národná komisia pre ženy a deti, Kráľovská vláda Bhutánu, 2020: Gender and Climate Change in Bhutan.

¹³ Oznámenie Komisie COM(2007) 540.

¹⁴ Globálna aliancia proti zmene klímy+, Impact and Sustainability Report, 2021.

¹⁵ Článok 181 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, júl 2018.

¹⁶ Opatrenia č. 1, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14.

¹⁷ Opatrenia č. 3, 4, 5, 12.

¹⁸ Opatrenia č. 2 a 10.

¹⁹ Opatrenia č. 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13.

²⁰ Opatrenia č. 4, 8, 9, 12, 13.

²¹ Opatrenia č. 3, 8 a 12.

²² Opatrenia č. 3, 4, 8, 9 a 12.

²³ Opatrenia č. 11 a 13.

²⁴ Evaluation of the Global Climate Change Alliance (GCCA) Global programme World-Wide: Final Report, 2015.

²⁵ UN Framework Convention on Climate Change (UNFCCC) loss and damage.

²⁶ Walter Kennes, 2019: The origins of the GCCA: remembering how the alliance was born.

²⁷ University of Notre Dame-Global Adaptation Index.

²⁸ Oznámenie Komisie COM(2007) 540.

²⁹ Walter Kennes, 2019.

³⁰ Anders Wijkman, spravodajca EP: Globálna aliancia proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, 23.9.2008.

³¹ Estónsko (0,8 mil. EUR), Írsko (23 mil. EUR), Cyprus (0,6 mil. EUR) a Švédsko (4,4 mil. EUR).

³² Commission Staff Working Document on Implementation Framework of the Global Climate Change Alliance, SEC(2008) 2319.

³³ Walter Kennes, 2019.

³⁴ Pracovný dokument útvarov Komisie SEC(2008) 2319.

³⁵ www.gcca.eu, www.intraacpgccaplus.org, www.europa.eu/capacity4dev/gcca-community.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023.

PDF	ISBN 978-92-847-9484-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/329655	QJ-AB-23-005-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-9483-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/97901	QJ-AB-23-005-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2023

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0) licence. Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší sa ním a nahrádza uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

- Ilustrácia 2 a tabuľka 1 – Ikony: tieto údaje boli navrhnuté pomocou zdrojov z webovej stránky https://flaticon.com. © Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete online (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Telefonicky alebo písomne
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696,
• prostredníctvom formulára na:europa.eu/european-union/contact/write-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa (european-union.europa.eu).

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ si môžete pozrieť alebo objednať na webovej stránke op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac výtlačkov bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne dokumentačné centrum (europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lexu (eur-lex.europa.eu).

Otvorené údaje EÚ
Portál data.europa.eu poskytuje prístup k otvoreným súborom údajov – datasetom z inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne bezplatne použiť na komerčné aj nekomerčné účely. Portál poskytuje prístup aj k mnohým súborom údajov – datasetom z európskych krajín.