Informačné systémy EÚ na podporu kontroly hraníc – silný nástroj, no väčšiu pozornosť treba venovať včasným a úplným údajom

Zhrnutie

Vytvorením schengenského priestoru sa zrušili hraničné kontroly medzi zúčastnenými krajinami, ktoré zahŕňajú 22 členských štátov EÚ a štyri ďalšie európske krajiny. Zrušením vnútorných hraníc sa však zdôraznil význam účinnej kontroly a dozoru nad vonkajšími hranicami schengenského priestoru. Kontrola vonkajších hraníc je v najvyššom záujme občanov EÚ a ďalších zainteresovaných strán.

EÚ zriadila na pomoc príslušníkom pohraničnej stráže pri kontrole vonkajších hraníc schengenského priestoru tieto informačné systémy alebo spoločné rámce pre výmenu informácií: Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II), vízový informačný systém (VIS) a Eurodac (európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl). Okrem toho poskytuje pohraničným orgánom ďalšiu podporu aj európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) a systémy záznamov o cestujúcich (PNR).

Zavedenie a udržiavanie týchto systémov si vyžadovalo značné investície zo strany EÚ, ako aj zúčastnených členských štátov schengenského priestoru. Na základe dostupných informácií odhadujeme, že na zriadenie týchto systémov sa z rozpočtu EÚ poskytlo viac než 600 mil. EUR. Vzhľadom na zvyšujúci sa tlak na vonkajšie hranice EÚ spôsobený nedávnou migračnou a bezpečnostnou situáciou sa náš audit zameral na určovanie aspektov v rámci navrhovania a používania týchto systémov, ktoré môžu príslušníkom pohraničnej stráže pomôcť pri účinnejšom vykonávaní ich činnosti. Naše pripomienky a odporúčania môžu pomôcť pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ, ktoré budú k dispozícii na podporu týchto systémov v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca.

Naša hlavná audítorská otázka znela: „Podporujú hlavné informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť kontroly hraníc účinným spôsobom?“ Dospeli sme k záveru, že príslušníci pohraničnej stráže využívajú tieto systémy čoraz častejšie a spoliehajú sa ne pri vykonávaní hraničných kontrol. V súčasnosti však tieto systémy niektoré údaje vôbec neobsahujú, zatiaľ čo ďalšie údaje nie sú úplné alebo sa nezadali včas. To znižuje účinnosť niektorých hraničných kontrol.

Zistili sme, že systémy na uľahčenie hraničných kontrol sú vo všeobecnosti dobre navrhnuté a že členské štáty (Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Poľsko), ktoré sme navštívili, dodržiavajú príslušný právny rámec. Vnútroštátne zložky SIS II a VIS niektorých krajín aj napriek tomu umožňujú vykonávanie hraničných kontrol účinnejším spôsobom ako v iných krajinách.

Pri realizácii informačných riešení pre systémy Eurosur a PNR došlo k veľkému oneskoreniu na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. V dôsledku toho prišli príslušníci pohraničnej stráže a ďalšie orgány o zamýšľaný prínos týchto systémov.

Schengenský hodnotiaci mechanizmus zohráva pri zabezpečovaní vonkajších hraníc EÚ dôležitú úlohu. Hodnotenia sú vo všeobecnosti dôkladne a metodicky vypracované a zameriavajú sa na kľúčové aspekty systémov. Členským štátom však trvá dlho, kým zistené nedostatky odstránia. Dôvodom je neexistencia záväzných termínov na prijatie hodnotiacich správ a na vykonanie nápravných opatrení.

Hoci členské štáty používajú informačné systémy v čoraz väčšej miere, mali by ich používať systematickejším spôsobom. Po vykonaní prieskumu medzi príslušníkmi hraničnej stráže sme zistili, že viac ako polovica z nich aspoň raz umožnila osobám prekročiť hranice bez toho, aby nahliadli do systémov. Navyše sme zaznamenali rozdiely medzi počtom vydaných víz a počtom skontrolovaných víz.

Príslušníci pohraničnej stráže používajú údaje uložené v systémoch ako základ na prijímanie rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť európskych občanov. Kvalita týchto údajov je preto nanajvýš dôležitá. V súlade s právnymi predpismi EÚ zodpovednosť za kvalitu údajov nesú členské štáty. V právnych aktoch, ktorými sa riadia európske informačné systémy, sme našli málo odkazov na kontrolu kvality údajov. Aj napriek tomu, že agentúra eu-LISA vykonáva automatizované mesačné kontroly kvality údajov uložených v systéme SIS II, výsledky sú k dispozícii len príslušným členským štátom, a preto nie je možné aby agentúra alebo Komisia hodnotili, aký pokrok dosiahli jednotlivé krajiny pri riešení problémov s kvalitou údajov. Agentúra eu-LISA ani Komisia nedisponujú žiadnymi právomocami v oblasti presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty včas vyriešili problémy s kvalitou údajov.

Príslušníci pohraničnej stráže nie vždy získavajú z informačných systémov včasné a úplné údaje. Príslušníci pohraničnej stráže môžu napríklad pri kontrole mena v systéme SIS II získať stovky výsledkov (väčšinou ide o nesprávne pozitívne lustrácie), ktoré sú zo zákona povinní skontrolovať manuálne. Nielenže to znižuje účinnosť hraničných kontrol, ale zvyšuje to aj riziko prehliadnutia skutočných pozitívnych lustrácií. Neúplné záznamy v systéme SIS II ovplyvňujú aj ďalšie systémy, ktoré sú s ním spojené.

S výnimkou systému Eurodac vo všeobecnosti neexistujú povinné termíny na zadávanie údajov. Napríklad systém Eurosur má poskytovať informácie o situácii na hraniciach v reálnom čase. Zatiaľ čo niektoré krajiny, na ktoré sa vzťahuje náš audit, skutočne vkladajú informácie do systému Eurosur v reálnom čase, iné krajiny tak robia iba raz týždenne. Od spustenia činnosti systému Eurodac v roku 2003 sa doposiaľ nestalo, aby všetky členské štáty preniesli požadované informácie včas. Oneskorený prenos môže viesť k tomu, že za spracovanie konkrétnej žiadosti o azyl ponesie zodpovednosť nesprávna krajina.

Komisii predkladáme tieto odporúčania:

• presadzovať využívanie prostredia na odbornú prípravu pre systémy SIS II a VIS,
• urýchliť odstraňovanie nedostatkov zistených počas schengenských hodnotení,
• analyzovať nezrovnalosti pri kontrolách víz,
• zlepšiť postupy kontroly kvality údajov,
• obmedziť oneskorenie zadávania údajov.

Úvod

Schengenský priestor

Vytvorenie schengenského priestoru, ktorý v súčasnosti tvorí 26 schengenských štátov (pozri ilustráciu 1), umožnilo všetkým cestujúcim prekračovať vnútorné hranice bez toho, aby podliehali hraničným kontrolám. Zúčastnené krajiny sa okrem zrušenia hraničných kontrol dohodli aj na spoločnej vízovej politike a formalizovali policajnú a justičnú spoluprácu.

Zdroj: Európsky parlament.

Dve tretiny občanov EÚ považujú schengenský priestor za jeden z hlavných úspechov EÚ. Takmer 70 % z nich však očakáva, že EÚ urobí viac na ochranu svojich vonkajších hraníc¹.

Informačné systémy na kontrolu vonkajších hraníc schengenského priestoru

Zrušenie vnútorných hraníc si vyžaduje účinnú kontrolu a dozor nad vonkajšími hranicami, aby sa zabránilo zločinu a terorizmu a aby sa kontrolovala migrácia. EÚ zriadila niekoľko informačných systémov alebo spoločných rámcov pre výmenu informácií s cieľom pomôcť príslušníkom pohraničnej stráže kontrolovať vonkajšie hranice schengenského priestoru. Najčastejšie používané systémy sú: Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II), vízový informačný systém (VIS), Eurodac (európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl), európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) a systémy záznamov o cestujúcich (PNR) (pozri ilustráciu 2). EÚ okrem toho v súvislosti s bezpečnosťou hraníc vyvíja dva ďalšie informačné systémy – systém vstup/výstup a Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia, ktoré by mali byť prevádzkyschopné v rokoch 2020 a 2021.

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Príslušníci pohraničnej stráže používajú na kontrolu jednotlivcov na hraničných priechodoch v rámci štátov schengenského priestoru systémy SIS II, VIS a Eurodac. Systémy Eurosur a PNR sa používajú na získavanie informácií o udalostiach, ku ktorým došlo na vonkajších hraniciach EÚ a mimo hraníc, a o cestujúcich na letoch prichádzajúcich na hranice. Pomáhajú predvídať udalosti súvisiace s bezpečnosťou hraníc. Ilustrácia 3 zobrazuje podrobnejší opis toho, ako majú príslušníci pohraničnej stráže používať tieto systémy počas hraničných kontrol a ktorý z informačných systémov je k dispozícii pre konkrétne krajiny, uvedené v prílohe.

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Používateľmi týchto systémov sú takisto rôzne vnútroštátne orgány presadzovania práva, ako aj colné, vízové a súdne orgány. Zároveň sú zodpovedné za vkladanie príslušných údajov do týchto systémov. V prípade systému PNR informácie poskytujú letecké spoločnosti.

Príslušníci pohraničnej stráže (a iné orgány) používajúce tieto systémy v členských štátoch majú prístup k centrálnym systémom EÚ prostredníctvom svojich vlastných vnútroštátnych systémov, ktoré boli osobitne vyvinuté na tento účel. Zákonodarcovia EÚ stanovili minimálne požiadavky na zavedenie týchto vnútroštátnych informačných systémov do práva EÚ².

Európska komisia, konkrétne Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME), má na úrovni EÚ celkovú zodpovednosť za vývoj a financovanie informačných systémov, s výnimkou systému PNR, ktorý nemá ústrednú zložku na úrovni EÚ (ale môže využívať financovanie zo strany EÚ). Od roku 2012 Komisia poveruje Agentúru Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“) ukladaním údajov a údržbou systémov SIS II, Eurodac a VIS. Na druhej strane, systém EUROSUR je riadený Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA), známou ako Frontex, a členskými štátmi.

Na základe dostupných informácií odhadujeme, že z rozpočtu EÚ sa poskytlo viac než 600 mil. EUR³ na pokrytie nákladov na zriadenie zložiek na úrovni EÚ pre systémy, na ktoré sa vzťahuje náš audit. Celkové ročné náklady na prevádzku systémov predstavovali približne 61,5 mil. EUR⁴. Okrem toho členské štáty prispievajú na náklady na vývoj a údržbu vnútroštátnych systémov z vlastných rozpočtov. Aj napriek tomu, že informácie o výdavkoch členských štátov na ich vnútroštátne systémy nie sú vždy dostupné, existujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ide o významné sumy. Napríklad, členské štáty k 95 mil. EUR na zriadenie systému SIS II, ktoré boli poskytnuté z rozpočtu EÚ, dodatočne vynaložili približne 235 mil. EUR⁵.

Rozsah auditu a audítorský prístup

EÚ neprestajne pracuje na zvyšovaní bezpečnosti hraníc EÚ, ktorá je pre občanov EÚ veľmi dôležitým aspektom. Vzhľadom na zvyšujúci sa tlak na vonkajšie hranice EÚ spôsobený nedávnou migračnou a bezpečnostnou situáciou sa náš audit zameral na určovanie aspektov v rámci navrhovania a používania týchto systémov, ktoré môžu príslušníkom pohraničnej stráže pomôcť pri účinnejšom vykonávaní ich činnosti. Naše pripomienky a odporúčania môžu pomôcť pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ, ktoré budú na podporu týchto systémov k dispozícii v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca.

Hlavná audítorská otázka znela:

• Podporujú hlavné informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť kontroly hraníc účinným spôsobom?

Hlavnú audítorskú otázku tvorili tieto podotázky:

• Sú informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť navrhnuté tak, aby uľahčovali účinné hraničné kontroly?
• Poskytujú informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť príslušníkom pohraničnej stráže počas hraničných kontrol relevantné, včasné a úplné informácie?

Náš audit sa vzťahoval na týchto päť systémov: Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II), vízový informačný systém (VIS), Eurodac (európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl), európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) a systémy záznamov o cestujúcich (PNR).

Posudzovali sme, do akej miery systémy (vnútroštátne aj centrálne zložky systémov EÚ) umožňovali príslušníkom pohraničnej stráže a iným úradníkom kontrolovať jednotlivcov vstupujúcich do schengenského priestoru cez schválené hraničné priechody⁶. Tie zahŕňajú pozemné hraničné priechody, námorné prístavy a letiská (ktoré sú v niektorých členských štátoch jedinými vonkajšími hranicami EÚ).

Preskúmali a analyzovali sme strategické dokumenty, hodnotenia a štatistiky súvisiace s piatimi systémami, na ktoré sa vzťahuje náš audit, ako aj rôzne dokumenty týkajúce sa ich realizácie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Okrem toho sme navštívili hraničné priechody a uskutočnili rozhovory s hraničnými orgánmi vo Fínsku, Francúzsku, v Taliansku, Luxembursku a Poľsku. Rozhovory sme takisto viedli so zamestnancami GR HOME, agentúry Frontex a eu-LISA.

Vykonali sme aj prieskum medzi príslušníkmi pohraničnej stráže EÚ v 28 členských štátoch EÚ a štyroch štátoch pridružených k schengenskému priestoru (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko), aby sme získali ich názory ako používateľov systémov. Dostali sme 951 odpovedí.

Pripomienky

Navrhnuté informačné systémy uľahčujú vykonávanie účinných hraničných kontrol, no odstraňovanie nedostatkov trvá príliš dlho

Posudzovali sme, či štáty schengenského priestoru, ktoré sme navštívili, zaviedli informačné systémy tak, ako si to vyžadujú príslušné právne predpisy EÚ. Preskúmali sme takisto schengenský hodnotiaci mechanizmus a mieru, do akej štáty schengenského priestoru využili dostupné finančné prostriedky EÚ na zavedenie a zlepšenie svojich vnútroštátnych systémov.

Informačné systémy boli vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami EÚ, no nefungovali s rovnakou účinnosťou

Hoci je každý štát schengenského priestoru samostatne zodpovedný za ochranu svojich vlastných hraníc, účinná spolupráca medzi štátmi pri ochrane oblasti si vyžaduje určitú úroveň harmonizácie hraničných kontrol. Minimálne požiadavky na správu a riadenie pomáhajú zabezpečiť konzistentnosť a kvalitu hraničných kontrol a údajov vkladaných do informačných systémov.

Každý štát schengenského priestoru je povinný zaviesť svoje vlastné doplnkové vnútroštátne systémy, ktoré sa prepoja s centrálnymi systémami EÚ. Všetky štáty schengenského priestoru, ktoré sme navštívili, tak urobili v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch. Zistili sme však, že hoci všetky systémy spĺňali spoločné minimálne požiadavky, nie všetky vnútroštátne systémy boli rovnako účinné. V nasledujúcich bodoch sa uvádza niekoľko príkladov.

Niektoré krajiny prostredníctvom svojich vnútroštátnych systémov neposkytujú všetky funkcie, ktoré im ponúkajú centrálne systémy EÚ, čím sa účinnosť hraničných kontrol znižuje. Napríklad, centrálny systém SIS II ponúka možnosť ukladania a kontroly odtlačkov prstov. Ide o dôležitý aspekt, keďže nie je vždy možné jednoznačne identifikovať osobu na základe základných osobných údajov, ako sú meno alebo dátum narodenia. Takéto údaje môžu byť sfalšované alebo ich môže osoba odmietnuť poskytnúť. Odtlačky prstov umožňujú identifikovať osobu s oveľa vyššou mierou istoty. Možnosť vyhľadávať biometrické údaje na základe odtlačkov prstov uložených v SIS však ešte nie je dostupná vo všetkých vnútroštátnych systémoch štátov schengenského priestoru, pretože niektoré z nich si vyžadujú viac času na uplatnenie potrebných technických riešení. Keď bola identifikácia odtlačkov prstov k dispozícii na centrálnej úrovni, iba desať štátov schengenského priestoru potvrdilo, že sú pripravení na jej používanie.

Príslušníci pohraničnej stráže, ktorí kontrolujú víza alebo pasy, dostávajú zo systémov v niektorých prípadoch chybové správy. Môže to mať niekoľko príčin – odtlačky prstov sú v nedostatočnej kvalite, pretrvávajú problémy s pripojením alebo problémy s čítaním víz. Zatiaľ čo centrálne systémy EÚ zvyčajne naznačujú druh chyby, niektoré vnútroštátne systémy, ako napríklad v Luxembursku a vo Fínsku, iba signalizujú, že k chybe došlo a neposkytujú diagnózu. Znamená to, že príslušníci pohraničnej stráže musia preskúmať príčinu chyby a v prípade potreby cestujúceho podrobiť ďalšiemu prevereniu (osobitná kontrola), čím oddialia svoje kontroly, ako aj cestu cestujúceho.

V prípade systému SIS II môžu štáty schengenského priestoru pristupovať k údajom a vkladať ich do centrálnej databázy alebo na tento účel vytvárať vlastné vnútroštátne kópie. Zatiaľ čo väčšina z nich používa svoje vlastné vnútroštátne kópie, niektoré krajiny (Dánsko, Fínsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Slovinsko) sa pripájajú priamo k európskej databáze. Ak štáty schengenského priestoru používajú vnútroštátne kópie systému SIS II, musia sa vždy synchronizovať so stredoeurópskou databázou, aby sa zabezpečilo, že hraničné kontroly sú založené na najaktuálnejších informáciách. V dvoch krajinách v rámci našej vzorky (Poľsko a Francúzsko) však hodnotenia naznačili nezrovnalosti medzi záznamami vo vnútroštátnych kópiách a záznamami v centrálnej databáze.

Zároveň sme zistili, že určité právne obmedzenia na úrovni členských štátov (pravidlá ochrany údajov a vnútroštátnej bezpečnosti) bránili účinnému spoločnému využívaniu ľudských zdrojov. Príslušníci pohraničnej stráže, ktorí navštívili inú schengenskú krajinu (napr. s cieľom poskytnúť pomoc pri posilňovaní kontrol počas migračnej krízy v Grécku a Taliansku), nemajú právo používať vnútroštátne systémy danej krajiny. Zo zásady nemôžu vykonávať kontroly nezávisle, len pomáhať príslušníkom štátnej pohraničnej stráže. Hoci môžu v rámci osobitnej kontroly poskytovať rôznu úroveň pomoci (napr. štát schengenského priestoru môže využiť služby odborníka na falšované dokumenty z iného schengenského štátu), môžu poskytovať len obmedzenú pomoc počas kontroly dokladov na hraničných priechodoch (v rámci bežnej kontroly). Ďalšou prekážkou sú jazykové výzvy spojené s prácou v inom štáte schengenského priestoru.

Prínos príslušníkov pohraničnej stráže, ktorý vyplýva zo systémov, závisí od toho, ako dobre sú vyškolení na ich používanie. Zistili sme, že nebolo vytvorené prostredie na odbornú prípravu pre systémy SIS II a VIS na úrovni kontrolovaných členských štátov, takže príslušníci pohraničnej stráže museli skúšať tieto systémy „v teréne“ a nie v zabezpečenom prostredí, kde by mohli nadobúdať skúsenosti a vyskúšať si situácie, s ktorými sa pri práci často nestretávajú (napr. zásah pri identifikácii osoby podozrivej z terorizmu na hraničnom priechode alebo v prípade nezvestnej maloletej osoby).

Oneskorenia v zavádzaní systémov Eurosur a PNR zabránili hraničným orgánom výmenu dôležitých informácií

Pokiaľ ide o systémy Eurosur a PNR, opatrenia na zavedenie sa líšili od systémov vyvinutých a spravovaných agentúrou eu-LISA. Pri zavádzaní obidvoch systémov došlo z rôznych dôvodov k nedodržaniu niektorých termínov a oneskoreniam. V dôsledku toho sa dôležité informácie, ktoré mali tieto systémy poskytovať, stali na niekoľko mesiacov nedostupnými.

Eurosur vyvinula agentúra Frontex (európsku zložku) a členské štáty (vnútroštátne zložky). Jeho rozhranie pre koncového používateľa je rovnaké pre všetky zúčastnené vnútroštátne orgány. Účelom tohto systému je posilniť spoluprácu medzi agentúrou Frontex a členskými štátmi EÚ s cieľom zvýšiť ich povedomie o situáciách na vonkajších hraniciach EÚ a zlepšiť ich schopnosť reagovať na ne. Členské štáty by mali prispievať informáciami o situácii na svojich hraniciach (známe aj ako „vnútroštátne situačné prehľady“, ktoré poskytujú informácie o nepovolených prekročeniach hraníc, cezhraničnej trestnej činnosti, krízových situáciách a iných udalostiach súvisiacich s kontrolou vonkajších hraníc), s cieľom zaviesť vzájomnú výmenu spravodajských informácií a poskytovať prehľad o situácii v celej Európe. Tieto prehľady sú užitočné napríklad v súvislosti so stanovovaním priorít pri nasadzovaní príslušníkov pohraničnej stráže alebo pri odhaľovaní podozrivých vozidiel/plavidiel.

Oneskorenia v súvislosti so systémom Eurosur sa týkali zriaďovania národných koordinačných centier (NKC). NKC koordinujú výmenu informácií v rámci všetkých orgánov zodpovedných za dozor nad vonkajšími hranicami. V nariadení o systéme Eurosur sa požadovalo, aby členské štáty zriadili svoje NKC do decembra 2014. Pri hodnotení, ktoré sa uskutočnilo takmer štyri roky neskôr, sa však zistilo, že niekoľko členských štátov túto požiadavku doposiaľ nesplnilo v plnom rozsahu⁷. Okrem toho, iba polovica členských štátov si vzájomne dobrovoľne vymieňala informácie o rozmiestnení zdrojov dozoru a ďalšie informácie získané prostredníctvom svojich vnútroštátnych situačných prehľadov.

Pri zavedení systému Eurosur sa zároveň nedodržal časový harmonogram na úrovni EÚ. Agentúra Frontex získala požadované bezpečnostné osvedčenie pre svoju sieť až koncom roka 2017 – tri roky po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov. Bez tohto osvedčenia nebolo možné v rámci siete Eurosur zabezpečiť výmenu utajovaných skutočností. Oneskorenia pri zavádzaní systému Eurosur viedli k tomu, že európsky situačný prehľad nebol úplný, čo bránilo spolupráci medzi členskými štátmi.

Systém záznamov o cestujúcich zatiaľ nie je funkčný v plnom rozsahu. Na rozdiel od iných systémov bol zavedený prostredníctvom smernice a nie nariadenia. V dôsledku toho mali členské štáty možnosť zvážiť samostatné zriadenie vlastných systémov záznamov o cestujúcich, a to bez akejkoľvek spoločnej európskej platformy. Rozhodnutie v prospech decentralizovaného systému zriaďovania bolo spôsobené najmä nedostatkom konsenzu v súvislosti s ochranou, uchovávaním a zverejňovaním osobných údajov.

Viacero členských štátov nezaviedlo systém záznamov o cestujúcich včas. Štrnásť členských štátov v danom termíne nestanovilo pravidlá týkajúce sa údajov zo záznamov o cestujúcich⁸. Túto požiadavku mali splniť v súlade so smernicou⁹ do 25. mája 2018. Španielsko, Holandsko a Fínsko však do konca marca 2019, desať mesiacov po konečnom termíne, neinformovali Komisiu o žiadnych opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni v súvislosti so zavedením systému záznamov o cestujúcich¹⁰.

Systém záznamov o cestujúcich si vyžaduje, aby sa údaje o cestujúcich prenášali zo všetkých letov smerujúcich do schengenského priestoru a z neho. V čase konania nášho auditu žiadny z navštívených členských štátov, okrem Luxemburska, neuzavrel na tento účel dohody so všetkými príslušnými leteckými spoločnosťami.

Systém záznamov o cestujúcich bol navrhnutý ako dôležitý nástroj na prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie terorizmu a iných foriem závažnej trestnej činnosti. Porovnanie údajov zo záznamov o cestujúcich s informáciami obsiahnutými v bezpečnostných databázach umožňuje príslušným orgánom odhaľovať nebezpečné osoby. Skutočnosť, že k zavedeniu niektorých systémov záznamov o cestujúcich ešte nedošlo, spôsobuje to, že pohraničné orgány v príslušných krajinách nemajú prístup k včasným informáciám o vysokorizikových osobách, ktoré prekračujúcich ich hranice.

Keďže záznamy o cestujúcich zhromažďujú iba identifikačné a cestovné údaje o cestujúcich, na overenie, či daný cestujúci predstavuje bezpečnostné riziko, sa vyžaduje prístup k ďalším databázam. Väčšina členských štátov na tento účel používa systém SIS II. Nariadenie však umožňuje rozdielne výklady. Francúzsko si napríklad vyložilo nariadenie o SIS II spôsobom, ktorý mu neumožňuje používať vyhľadávanie zoznamov cestujúcich v systéme SIS II. V praxi to znamená, že pri kontrole zoznamov cestujúcich na účely odhalenia osôb podozrivých z terorizmu Francúzsko používa iba informácie zo svojich vnútroštátnych databáz. Ak systém SIS II upozorní na podozrivú osobu a tá je známa iným európskym orgánom, ale nie francúzskym orgánom, ich kontrola záznamov o cestujúcich túto osobu neodhalí.

V rámci schengenského hodnotenia sa posudzujú vnútroštátne hraničné kontroly jednotlivých štátov, no odstraňovanie nedostatkov trvá príliš dlho

Od roku 2013 sú štáty schengenského priestoru a Komisia spoločne zodpovedné za uplatňovanie mechanizmu monitorovania a hodnotenia, ktoré sa stanovili pravidlami týkajúcimi sa schengenského priestoru (ďalej len „schengenské acquis“). Cieľom tohto mechanizmu je zabezpečiť, aby štáty schengenského priestoru účinne, dôsledne a transparentne uplatňovali schengenské pravidlá. Preskúmali sme, či sa dosiahol cieľ tohto mechanizmu.

Súčasný viacročný hodnotiaci program bol vytvorený v roku 2014 na obdobie rokov 2015 – 2019 a vzťahuje sa na všetkých 26 krajín schengenského priestoru. Každá krajina sa hodnotí raz za päť rokov.

V rámčeku 1 je opísaná štandardná hodnotiaca návšteva. Členov hodnotiacej skupiny vymenúvajú štáty schengenského priestoru na základe výzvy na vymenovanie vyhlásenej Komisiou (každé hodnotenie sa vzťahuje na osobitnú výzvu na vymenovanie, pričom štáty schengenského priestoru majú lehotu dvoch týždňov na vymenovanie kontrolórov). Týchto návštev sa môžu zúčastňovať kontrolóri z agentúry eu-LISA, no nezúčastňujú sa ich pravidelne. Náklady na schengenské hodnotenia sú v porovnaní s výdavkami na informačné systémy pomerne nízke. Komisia na obdobie rokov 2014 – 2018 vyčlenila na schengenské hodnotenia 11,9 mil. EUR. Súčasný viacročný program sa realizoval podľa plánu prostredníctvom ročných hodnotiacich programov.

Preskúmali sme schengenské hodnotenia krajín, ktoré sme navštívili. Zistili sme, že išlo o dôkladne a metodicky vypracované hodnotenia, ktoré sa zaoberali kľúčovými aspektmi systémov. Tieto hodnotenia poskytli podrobný súbor praktických a konkrétnych odporúčaní na zlepšenie informačných systémov. Odstránenie zistených nedostatkov však môže trvať niekoľko rokov.

Návrh hodnotiacej správy sa vypracuje šesť týždňov po uskutočnení hodnotiacej misie, ale Komisii môže trvať prijatie správy a rade prijatie odporúčaní až jeden rok. Vyžaduje si to početné konzultácie s príslušným štátom schengenského priestoru a Komisiou. Pre tieto konzultácie nie sú dohodnuté termíny.

Keď Rada prijme odporúčania, príslušné štáty schengenského priestoru majú tri mesiace na predloženie akčného plánu na vykonanie odporúčaní Rady. Tento akčný plán musí preskúmať a schváliť Komisia a hodnotiaci tím.

Na vykonanie akčných plánov nie je stanovený žiadny termín, no štáty schengenského priestoru sú povinné začať podávať správy o ich vykonávaní šesť mesiacov po schválení daného plánu. To znamená, že od momentu odhalenia nedostatku môže trvať takmer dva roky, kým štát schengenského priestoru začne podávať správy o nápravných opatreniach, ktoré prijal. Ilustrácia 4 znázorňuje postup po hodnotiacej návšteve.

Zdroj: Európsky dvor audítorov.

V rámci súčasného cyklu hodnotení nebol doposiaľ žiadny štát schengenského priestoru podrobený viac než jednému ohlásenému hodnoteniu. Komisia sa spolieha na to, že štáty schengenského priestoru podávajú vlastné správy o vykonávaní dohodnutého akčného plánu. Existuje preto riziko, že sa nedostatky neodstránia až do nasledujúceho kola hodnotení o päť rokov neskôr. Orgánom tejto krajiny by potom mohlo trvať ďalšie dva roky, kým vykonajú nápravné opatrenia.

Komisia môže navrhnúť ďalšie návštevy, pokiaľ príslušný štát nevykonáva svoj akčný plán a žiadnym iným mechanizmom nemožno vynútiť jeho realizáciu. Teoreticky, ak sa v štáte schengenského priestoru zistia pretrvávajúce závažné nedostatky v oblasti riadenia vonkajších hraníc, Rada môže na návrh Komisie odporučiť, aby krajina znovu zaviedla kontroly na svojich hraniciach s ostatnými štátmi schengenského priestoru.

Podľa nariadenia o schengenskom hodnotiacom mechanizme¹¹ z roku 2013 je Komisia povinná každoročne podávať Parlamentu a Rade správy o vykonaných hodnoteniach, vydaných odporúčaniach a aktuálnej situácii v súvislosti s nápravnými opatreniami. Komisia takúto správu zatiaľ nevypracovala.

S výnimkou Fínska, ktorého hodnotiaca správa nebola v čase konania auditu dokončená, podliehali hodnoteniu všetky štáty schengenského priestoru, ktoré sme navštívili. Pri sledovaní pokroku krajín pri vykonávaní ich akčných plánov sme zistili rôzne miery plnenia. Podľa predložených dôkazov Poľsko vykonalo 79 % svojich odporúčaní dva roky po hodnotiacej návšteve, Francúzsko vykonalo 87 % odporúčaní štyri roky po hodnotiacej návšteve a Luxembursko, ktoré bolo hodnotené v roku 2018, vykonalo 92 % odporúčaní. Dôkazy z Talianska naznačujú, že dva roky po hodnotiacej návšteve bola krajina v procese vykonávania 15 % svojich odporúčaní.

Členské štáty EÚ využívajú na zlepšenie informačných systémov pre kontrolu hraníc len obmedzené množstvo dostupných finančných prostriedkov EÚ

Hlavným nástrojom EÚ na podporu kontroly hraníc je Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), na ktorý bolo pôvodne vyčlenených 3,8 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020. Tvoria ho:

• Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza (2,76 mld. EUR), ktorý poskytuje podporu pre správu vonkajších hraníc a spoločnú vízovú politiku. Na uplatňovaní nástroja ISF – hranice sa podieľajú všetky štáty EÚ s výnimkou Írska a Spojeného kráľovstva. Na uplatňovaní nástroja Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza sa zároveň zúčastňujú štyri krajiny pridružené k schengenskému priestoru (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko),
• Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia (1,04 mld. EUR), ktorý poskytuje finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti trestnej činnosti vrátane boja proti prevádzačstvu migrantov. Na uplatňovaní tohto nástroja sa podieľajú všetky štáty EÚ s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva.

Väčšina členských štátov nevykázala významné výdavky do roku 2017. Keďže sa s vynakladaním výdavkov začalo neskoro, členské štáty finančné prostriedky využívali pomalým tempom. Podľa Komisie sú primárnou príčinou ťažké postupy verejného obstarávania. Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje tento audit, tiež uviedli dodatočnú administratívnu záťaž. Ako príklad uviedli, že aj malé zvýšenie sumy vyčlenenej na národný program si vyžaduje úplnú revíziu tohto programu.

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje náš audit, vyčlenili 3 % až 29 % pridelených prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť (61,2 mil. EUR) na päť skontrolovaných systémov (pozri ilustráciu 5). Z toho pridelili 43 % (26,5 mil. EUR) na projekty v oblasti údržby a 57 % (34,7 mil. EUR) na projekty rozširovania. Tieto finančné prostriedky sa do veľkej miery vyčlenili na údržbu systémov SIS II a VIS a na rozšírenie systémov Eurosur a PNR.

Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe údajov Európskej komisie.

Príslušníci pohraničnej stráže nie vždy získavajú zo systémov úplné údaje, čo narúša účinnosť kontrol

Posudzovali sme, do akej miery si členské štáty vymieňajú relevantné, včasné a úplné informácie prostredníctvom informačných systémov, na ktoré sa vzťahuje tento audit. Preskúmali sme dostupné štatistiky s cieľom posúdiť, do akej miery krajiny schengenského priestoru využívajú systémy na hraničné kontroly a výmenu informácií. Zároveň sme skúmali, či tieto krajiny vkladajú úplné údaje bez oneskorenia.

Členské štáty používajú systémy na výmenu informácií čoraz častejšie, hoci by sa kontroly mohli vykonávať systematickejším spôsobom

Od momentu, keď sa jednotlivci dostavia na hraničný priechod do schengenského priestoru, príslušníci pohraničnej stráže potrebujú prístup k európskym informačným systémom na potvrdenie totožnosti danej osoby a overenie, či má táto osoba povolenie na vstup do schengenského priestoru.

SIS II

Každý štát schengenského priestoru s informáciami o osobe, ktorá má byť zadržaná na hraniciach (ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch), by mal v systéme SIS II vytvoriť zápis. Príslušníkom pohraničnej stráže to umožní konať v prípade odhalenia takejto osoby pri hraničnej kontrole v ktorejkoľvek zúčastnenej krajine (pozri rámček 2).

Zistili sme, že v rokoch 2013 – 2017 sa počet pozitívnych lustrácií týkajúcich sa hľadaných osôb a vecí, ktoré sa zakladali na zápisoch vydaných v iných krajinách, takmer strojnásobil (pozri ilustráciu 6).

Zdroj: Európsky dvor audítorov na základe údajov z agentúry eu-LISA.

Zvýšený počet pozitívnych lustrácií je v súlade so stálym nárastom počtu zápisov v SIS II – z približne 50 miliónov v roku 2013 na viac než 76 miliónov v roku 2017. Väčšina zápisov (76 %) sa týka stratených alebo odcudzených dokladov.

Podľa údajov Eurostatu¹² sa počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo odopreté prekročenie vonkajších hraníc, pohyboval od nízkej úrovne 440 000 v roku 2017 po najvyššiu úroveň takmer 500 000 v roku 2009. Informačné systémy poskytujú potrebnú asistenciu pri určovaní najbežnejších dôvodov na odoprenie vstupu do krajiny. Štáty schengenského priestoru však často nespresňujú ani neuvádzajú dôvod, prečo bolo danej osobe odopreté prekročiť vonkajšie hranice.

Ako sa uvádza vyššie, počet žiadostí o informácie vložené do informačných systémov neprestajne rastie. Vnútroštátne orgány počas audítorských rozhovorov uviedli, že kontrolujú každého jednotlivca, ktorý sa snaží prekročiť vonkajšiu hranicu. Náš prieskum však odhalil, že viac ako polovica príslušníkov pohraničnej stráže sa dostala do situácie, keď museli rozhodnúť o vstupe osoby do krajiny bez toho, aby nahliadli do údajov zo systémov.

Zdroj: Prieskum EDA.

Používanie informačných systémov závisí aj od vonkajšieho prostredia, v ktorom sa kontroly vykonávajú. Niektoré typy hraničných priechodov predstavujú väčšie výzvy než ostatné. Napríklad, v súvislosti s vykonávaním kontrol na palube lodí dochádzalo k problémom s pripojením. Počas našich návštev v dvoch krajinách uvedené problémy bránili vykonaniu hraničných kontrol v plnom rozsahu. Vykonávanie kontrol pohybujúcich sa vlakov takisto sprevádzali podobné technické problémy.

Eurodac

Ďalším príkladom zintenzívnenej výmeny údajov medzi štátmi schengenského priestoru je systém Eurodac, ktorý im umožňuje evidovať žiadateľov o azyl a osoby, ktoré sa pokúšajú o neoprávnené prekročenie hraníc, a to odobratím odtlačkov ich prstov. V roku 2003 členské štáty EÚ uzavreli dohodu¹³, na základe ktorej by sa žiadosti o azyl mali vybavovať v krajine, v ktorej žiadateľ prvýkrát oznámi svoj úmysel požiadať o azyl. Kedykoľvek vnútroštátny orgán porovnáva odtlačky prstov osoby s odtlačkami prstov evidovanými v systéme Eurodac, systém preukáže pozitívnu lustráciu v prípade, že táto osoba už predtým požiadala o azyl v inej krajine EÚ a mala by sa do nej vrátiť.

Počet žiadostí o azyl podaných jednotlivcami, ktorí už požiadali o azyl v inom členskom štáte, sa do roku 2016 výrazne zvýšil, čo predstavovalo vrchol migračnej krízy. Väčšina žiadateľov, ktorí pôvodne pricestovali do inej krajiny EÚ, sa pokúsila požiadať o azyl vo Francúzsku alebo v Nemecku, ako je to znázornené na ilustrácii 8.

Zdroj: EDA na základe údajov z agentúry eu-LISA.

Záznamy o cestujúcich

Záznamy o cestujúcich (PNR) sú novým systémom. Hoci majú členské štáty spoločný právny základ na jeho vykonávanie, ich schopnosť používať systém na výmenu informácií je naďalej obmedzená, ako je vysvetlené aj v bode 28.

Eurosur

Používanie systému Eurosur je medzi členskými štátmi veľmi nerovnomerné. V rokoch 2013 – 2017 bolo do systému Eurosur zaznamenaných viac než 140 000 mimoriadnych udalostí. Mnohé zúčastnené krajiny však nezaznamenali významný počet mimoriadnych udalostí¹⁴. Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Švédsko a Slovinsko zaznamenali jednotlivo menej než 5 000 mimoriadnych udalostí, zatiaľ čo Maďarsko, najaktívnejšia krajina, ich zaznamenalo viac než 25 000. Zároveň sa líši aj druh informácií, ktoré si členské štáty vymieňajú. Tieto štáty majú na výber, či do systému vložia iba povinné informácie (napr. údaje týkajúce sa nelegálnej migrácie a cezhraničnej trestnej činnosti alebo informácie týkajúce sa dozoru nad pozemnými a námornými hranicami), alebo zaznamenajú rozšírené dodatočné informácie, ako napríklad informácie o právnych alebo správnych opatreniach po zadržaní, informácie o vzdušných hraniciach a kontrolách na hraničných priechodoch. Fínsko sa napríklad rozhodlo poskytovať všetky povinné aj voliteľné informácie zo svojho národného situačného prehľadu, zatiaľ čo Poľsko a Francúzsko vkladajú iba povinné informácie.

VIS

Štáty schengenského priestoru majú spoločnú vízovú politiku. Môžu vydávať spoločné krátkodobé víza, ktoré držiteľovi umožnia pobyt v ktorejkoľvek z 26 schengenských krajín na obdobie 90 dní. V roku 2018 štáty schengenského priestoru vydali viac než 14 miliónov krátkodobých schengenských víz¹⁵.

Systém umožňuje overiť totožnosť držiteľa schengenských víz kdekoľvek v schengenskom priestore. Držiteľ schengenského víza môže prekračovať vonkajšie hranice oblasti viackrát a môže tak urobiť v rôznych schengenských štátoch. V štatistikách systému VIS sa udáva počet vykonaných kontrol víz na hraniciach. V prvých deviatich mesiacoch roku 2017 sa na hraniciach vykonalo 35 miliónov kontrol víz v porovnaní s 12 miliónmi víz vydaných v tom období. Počet vykonaných kontrol sa v rámci jednotlivých štátov schengenského priestoru výrazne líši.

Zistili sme, že medzi októbrom 2015 a septembrom 2017 päť krajín (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Grécko), ktoré vydali najväčší počet víz, vykonalo na svojich hraniciach menej kontrol, ako bol počet vydaných víz. V porovnaní s celkovým počtom vydaných víz – takmer 18 miliónov, tieto krajiny vykonali menej ako 14 miliónov kontrol.

V zásade by mohlo byť dôvodom to, že značný počet cestujúcich s vízami vydanými týmito krajinami vstúpil do schengenského priestoru cez inú krajinu, resp. svoju cestu odložil alebo zrušil. Vzhľadom na to, že väčšina cestujúcich pravdepodobne požiada o vízum krajinu, do ktorej majú v úmysle vstúpiť, a že schengenské vízum stojí určitý obnos peňazí¹⁶, mohlo by to naznačovať, že sa víza na hraničných priechodoch nekontrolujú systematicky.

V niektorých systémoch neboli informácie úplné

Kvalita údajov v informačných systémoch je nanajvýš dôležitá. Za vkladanie údajov do systému zodpovedajú súdne orgány a orgány presadzovania práva, ako aj vnútroštátne pohraničné orgány členských štátov. Príslušníci pohraničnej stráže tieto údaje používajú ako základ na prijímanie rozhodnutí, ktoré majú vplyv na bezpečnosť európskych občanov.

V súlade s právnymi predpismi EÚ zodpovednosť za kvalitu údajov nesú členské štáty. Našli sme preto málo odkazov na postupy kontroly kvality údajov na úrovni EÚ. Iba nariadenie o systéme Eurodac položilo základy pre rámec kontroly kvality odtlačkov prstov tým, že sa ním previedla zodpovednosť za stanovovanie noriem kvality na agentúru eu-LISA.

Nariadením o SIS II sa Komisia ani agentúra eu-LISA nezahrnuli do procesu kontroly kvality údajov. Namiesto toho členské štáty prevzali zodpovednosť za presnosť, včasnosť a relevantnosť údajov v systéme¹⁷. Národné úrady koordinujú fungovanie SIS II a sú zodpovedné za koordináciu kontroly kvality informácií vložených do systémov¹⁸.

Kvalita údajov nadobudla v roku 2018 väčší význam vďaka novému nariadeniu o agentúre eu-LISA¹⁹, ktorým sa Komisii a agentúre eu-LISA uložili povinnosti v rámci zabezpečovania kvality údajov. Týmto nariadením sa zaviedla požiadavka, aby agentúra eu-LISA vykonávala automatizované kontroly kvality údajov a podávala správy o ukazovateľoch kvality údajov v systémoch SIS II, VIS a Eurodac.

Od apríla 2017 agentúra eu-LISA vykonáva automatizované mesačné kontroly kvality údajov v prípade určitých zápisov v systéme SIS II (napr. pri problémoch s prepisom mien z jazykov, ktoré nemajú latinskú abecedu, alebo pri automatizovaných kontrolách, pri ktorých sa vynechávajú bežné slová, ako napr. „NEZNÁMY“). Tieto kontroly vytvárajú správy, ktoré obsahujú jednotlivé zápisy súvisiace s potenciálnymi problémami týkajúcimi sa kvality údajov, a prenášajú ich priamo do príslušnej krajiny. V súlade s právnymi požiadavkami na ochranu údajov však samotná agentúra eu-LISA nemá prístup k jednotlivým zápisom – má prístup len k celkovému počtu problémov týkajúcich sa kvality údajov v rámci každého typu zápisu a každej krajiny.

Z mesačných správ vyplýva približne 3 milióny zápisov s potenciálnymi problémami týkajúcimi sa kvality údajov (z celkového priemeru 82 miliónov záznamov), čo znamená, že tieto údaje nemusia spĺňa požiadavky na kvalitu údajov stanovené systémom SIS II. Zistili sme, že agentúra eu-LISA ani Komisia nemajú žiadne právomoci v oblasti presadzovania práva na zabezpečenie toho, aby členské štáty odstránili problémy týkajúce sa kvality údajov včas. Mesačné správy v skutočnosti nepreukazujú významné zníženie počtu varovaní o kvalite SIS II. Vzhľadom na to, že agentúra eu-LISA nemá prístup k jednotlivým zápisom, nemá ako zistiť, či ide o nové zápisy v danom mesiaci, alebo o nevyriešené zápisy z predchádzajúcich správ. Okrem tohto prehľadu, ktorý ako nástroj riadenia kvality možno používať len v obmedzenej miere, sme nezískali žiadne dôkazy o ďalších automatizovaných kontrolách kvality údajov na úrovni EÚ.

Podľa hodnotenia SIS II²⁰, ktoré vykonala Komisia, štáty schengenského priestoru uviedli problémy týkajúce sa kvality údajov ako častý a opakujúci sa problém. V krajinách, ktoré sme navštívili, sa vo všeobecnosti vyskytovali dva hlavné problémy týkajúce sa kvality údajov: jeden súvisí s úplnosťou údajov a druhý s oneskorením vkladania údajov do systémov.

Údaje v systéme by mali príslušníkom pohraničnej stráže umožniť, aby jednoznačne identifikovali kontrolovanú osobu a rozhodli, či danej osobe umožniť, alebo neumožniť prekročenie hraníc. Zistili sme, že príslušníci pohraničnej stráže v niektorých prípadoch nedostanú zo systému dostatočné informácie na to, aby mohli prijať takéto rozhodnutie.

Napríklad sme našli varovania, v ktorých bolo meno osoby zadané ako priezvisko a chýbajúce alebo neúplné dátumy narodenia, čo sťažovalo identifikáciu danej osoby²¹. V dôsledku týchto problémov môžu príslušníci pohraničnej stráže pri kontrole konkrétneho mena v SIS II získať stovky výsledkov (väčšinou ide o nesprávne pozitívne lustrácie), ktoré musia skontrolovať manuálne. Táto skutočnosť nielenže znižuje účinnosť kontroly hraníc, ale aj zvyšuje riziko prehliadnutia skutočných pozitívnych lustrácií.

Neúplné záznamy v systéme SIS II ovplyvňujú aj ďalšie systémy, ktoré sú s ním spojené. Napríklad, orgány štátov schengenského priestoru pri kontrole informácií o cestujúcich na zozname PNR zvyčajne tieto údaje porovnávajú s upozorneniami v SIS II. Neúplné upozornenia vytvárajú vysoký počet nesprávnych pozitívnych lustrácií, na základe ktorých môže byť cestujúci nesprávne označený za podozrivú osobu. Skutočnosť, že sa každé upozornenie musí kontrolovať manuálne, vytvára veľké pracovné zaťaženie útvaru informácií o cestujúcich, ktorý spracováva zoznamy PNR. Okrem toho môžu byť údaje PNR aj neúplné. Údaje získané z rezervačných systémov niekedy obsahujú len mená cestujúcich a číslo letu.

Systém VIS môže zaznamenávať iba krátkodobé schengenské víza, hoci štáty schengenského priestoru stále vydávajú viac ako 200 rôznych typov vnútroštátnych víz a povolení na pobyt, aby umožnili štátnym príslušníkom tretích krajín vstúpiť na územie schengenského priestoru a v rámci neho aj cestovať. Tieto povolenia sa evidujú len vo vnútroštátnych databázach, ktoré ostatným krajinám nie sú k dispozícii. V roku 2017 bolo v rámci schengenského priestoru vydaných takmer 2,6 milióna takýchto povolení²². V súčasnosti neexistuje právny základ na zaznamenávanie týchto povolení v centrálnom systéme VIS.

Komisia túto medzeru v informáciách odhalila a v súčasnosti pracuje na nariadení, ktoré by sa zameralo na jej riešenie²³. Keďže však uvedené cestovné doklady môžu platiť až desať rokov, zostanú mimo systému niekoľko rokov pred uzatvorením informačnej medzery.

Pokiaľ ide o systém Eurosur, jedným z jeho nedostatkov je skutočnosť, že členské štáty vkladajú svoje správy v rôznych formátoch. Znamená to, že informácie nemožno ľahko zhromažďovať a z technických dôvodov nemusia byť dostupné iným členským štátom.

Údaje sa do systému Eurosur obvykle vkladajú manuálne. Ak dôjde k nárastu udalostí na hraniciach, pre operátora môže byť ich rýchle zaznamenávanie do systému náročné. Výsledkom môže byť zhoršenie kvality údajov²⁴. Niektoré členské štáty navyše hlásia mimoriadne udalosti v každom jednotlivom prípade, zatiaľ čo iné poskytujú iba súhrnné údaje. Niektoré členské štáty vypracovávajú správu o mimoriadnej udalosti pre každého jednotlivca, zatiaľ čo iné vypracovávajú jednu správu o mimoriadnej udalosti, ktorá zahŕňa viaceré osoby. Znamená to, že štatistiky o počte mimoriadnych udalostí hlásených členskými štátmi sú irelevantné, pretože nepreukazujú skutočný rozsah problému. Zároveň to sťažuje prácu agentúre Frontex pri monitorovaní vývoja a pri stanovovaní priorít v rámci prideľovania ďalších potrebných zdrojov.

Udalosti nie sú vždy do systémov zaznamenávané okamžite

S cieľom účinne vykonávať svoje činnosti musia mať príslušníci pohraničnej stráže prístup k aktuálnym informáciám o osobách prekračujúcich hranice. Členské štáty však v niektorých prípadoch nevkladajú informácie hneď po tom, ako ich získajú.

Údaje z PNR sa generujú počas rezervácie, pričom sa leteckým spoločnostiam za oneskorené doručenie zoznamov cestujúcich ukladajú pokuty. V prípade systému VIS sa údaje vygenerujú automaticky pri vydaní víza. V prípade systému Eurodac existuje zákonná lehota na zadanie informácií o žiadateľoch o azyl. Pre systémy SIS II a Eurosur sa však konkrétne termíny na zadávanie informácií neurčili²⁵.

Cieľom systému Eurosur je poskytovať informácie o situácii na hraniciach v reálnom čase, pričom aktuálnosť informácií závisí od toho, ako rýchlo ich členské štáty vložia do systému. Niektoré krajiny, na ktoré sa vzťahuje náš audit, skutočne vkladajú informácie do systému Eurosur v reálnom čase, zatiaľ čo iné tak robia iba raz do týždňa. Znamená to, že informácia o mimoriadnej udalosti na hranici (napr. príchod veľkej skupiny migrantov) sa môže v európskom systéme objaviť až o týždeň neskôr.

V dublinskom nariadení sa uvádza²⁶, že za preskúmanie žiadosti o azyl je zodpovedná krajina, cez ktorú žiadateľ o azyl prvýkrát vstúpil do Európskej únie. Členské štáty majú maximálne 72 hodín²⁷ na odobratie odtlačkov prstov a ich prenos do systému Eurodac, a to od okamihu, keď osoba požiada o azyl alebo je zadržaná z dôvodu neoprávneného prekročenia hraníc. Ak sa osoba žiadajúca o azyl presťahuje do iného členského štátu, oneskorený prenos údajov môže viesť k tomu, že za spracovanie takejto žiadosti o azyl ponesie zodpovednosť nesprávny členský štát (pozri body 55 – 56).

© EÚ, 2015/Zdroj: EK – Audiovizuálna služba/Autor fotografie: Angelos Tzortzinis

Od spustenia činnosti systému Eurodac sa ešte ani v jednom roku nestalo, aby všetky členské štáty preniesli požadované informácie včas. Priemerný čas prenosu pätnástich krajín v roku 2017 prekročil časový limit na evidenciu odtlačkov prstov – pozri ilustráciu 9. Hoci sa v nariadení predpokladajú výnimky z termínov na zadávanie údajov, nie je zavedený mechanizmus na ich odlíšenie od nezákonných oneskorení.

Zdroj: EDA na základe údajov z agentúry eu-LISA, výročná správa o činnosti centrálneho systému Eurodac za rok 2017.

Ako možno vidieť na ilustrácii 9, v Španielsku trval prenos odtlačkov prstov do systému Eurodac v roku 2017 v priemere 30 dní. Znamená to, že osoba zadržaná pri nelegálnom prekročení hraníc do Španielska mala v priemere 30 dní na to, aby sa dostala do iného členského štátu a požiadala tam o azyl. Orgány danej krajiny, ktoré kontrolujú odtlačky prstov na základe údajov v systéme Eurodac, by nenašli žiadnu zhodu. V dôsledku toho by bola druhá krajina povinná spracovať žiadosť o azyl tejto osoby.

Závery a odporúčania

Skúmali sme, či informačné systémy EÚ pre vnútornú bezpečnosť podporujú kontrolu hraníc účinným spôsobom. Dospeli sme k záveru, že príslušníci pohraničnej stráže využívajú tieto systémy čoraz častejšie a spoliehajú sa ne pri vykonávaní hraničných kontrol. V súčasnosti však tieto systémy niektoré údaje vôbec neobsahujú, zatiaľ čo ďalšie údaje nie sú úplné alebo sa nezadali včas. Znižuje sa tým účinnosť niektorých hraničných kontrol.

Zistili sme, že informačné systémy EÚ boli vo všeobecnosti dobre navrhnuté tak, aby uľahčovali priebeh hraničných kontrol. Krajiny, ktoré sme navštívili, zaviedli svoje systémy v súlade s platným právnym rámcom. Vnútroštátne zložky SIS II a VIS niektorých krajín aj napriek tomu umožňujú vykonávanie hraničných kontrol účinnejším spôsobom ako v iných krajinách (pozri body 17 – 21).

Zatiaľ čo si členské štáty prostredníctvom systémov vymieňajú čoraz viac informácií, právne obmedzenia (ochrana údajov a vnútroštátne bezpečnostné pravidlá) bránia v spoločnom využívaní ľudských zdrojov. Príslušníci pohraničnej stráže, ktorí navštevujú iné členské štáty, nemajú na vykonávanie hraničných kontrol prístup k informačným systémom svojich hostiteľských krajín. Zaznamenali sme takisto, že tieto systémy sa zaviedli bez vytvorenia prostredia na odbornú prípravu, v rámci ktorého by si mohli príslušníci pohraničnej stráže precvičovať situácie, s ktorými sa pri práci často nestretávajú (pozri body 22 – 23).

Komisia by mala presadzovať, aby členské štáty využívali centrálne prostredie na odbornú prípravu pre systémy VIS a SIS II, v rámci ktorého by mohli príslušníci pohraničnej stráže počas školenia simulovať situácie odohrávajúce sa v skutočnom živote.

Časový rámec: koniec roka 2020.

V niektorých prípadoch došlo na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni k oneskoreniu vykonávania riešení v oblasti IT. Po štyroch rokoch od nadobudnutia účinnosti nariadenia o systéme Eurosur iba polovica členských štátov uskutočňovala výmenu všetkých povinných a dobrovoľných informácií v rámci platformy Eurosur. Štrnásť členských štátov v danom termíne nestanovilo pravidlá týkajúce sa údajov zo záznamov o cestujúcich. V dôsledku toho prišli pohraničné orgány o úplný prehľad o situácii na vonkajších hraniciach schengenského priestoru, ako aj o včasné informácie o vysokorizikových jednotlivcoch, ktorí ich prekračujú (pozri body 24 – 32).

Schengenský hodnotiaci mechanizmus zohráva dôležitú úlohu pri monitorovaní dodržiavania schengenských pravidiel štátmi schengenského priestoru. Zistili sme, že išlo o dôkladne a metodicky vypracované hodnotenia, ktoré sa zaoberali kľúčovými aspektmi systémov. Štátom schengenského priestoru však trvá dlho, kým odstránia nedostatky zistené počas hodnotení. Dôvodom je absencia záväzných termínov na prijatie hodnotiacich správ a vykonanie plánov nápravných opatrení (pozri body 33 – 41).

Komisia si nesplnila svoju povinnosť každoročne podávať Parlamentu a Rade správu o vykonaných hodnoteniach. Zistili sme, že do štyroch rokov od ich vyhodnotenia ani jeden zo štátov schengenského priestoru, na ktoré sa vzťahuje tento audit, nevykonal svoje akčné plány v plnom rozsahu. Znamená to, že proces hodnotenia neurýchli proces odstraňovania zistených nedostatkov (pozri body 42 – 43).

Komisia by mala:

1. pri predkladaní hodnotiacej správy Parlamentu a Rade podľa článku 22 nariadenia 1053/2013 zahrnúť informácie o oneskoreniach, ku ktorým došlo zo strany hodnotených štátov schengenského priestoru pri vykonávaní ich akčných plánov na uplatňovanie odporúčaní Rady;
2. navrhnúť vhodné legislatívne a procedurálne opatrenia s cieľom skrátiť časový rámec schengenského cyklu hodnotenia.

Časový rámec: koniec roka 2020.

EÚ poskytuje členským štátom finančné prostriedky z Fondu pre vnútornú bezpečnosť na vývoj a údržbu informačných systémov, na ktoré sa vzťahuje náš audit. Krajiny, ktoré sme navštívili, vyčlenili na týchto päť systémov v priemere 15 % prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Uvedené finančné prostriedky EÚ využívali väčšinou na údržbu systémov SIS II a VIS a na rozširovanie systémov Eurosur a PNR (pozri body 44 – 46).

Zistili sme, že členské štáty tieto systémy používajú v čoraz vyššej miere. V období rokov 2013 – 2017 sa počet pozitívnych lustrácií v SIS II týkajúcich sa hľadaných osôb a vecí na základe zápisov, ktoré pochádzali z iných krajín, takmer strojnásobil (pozri body 47 – 58).

Uvedené systémy by sa však mohli používať systematickejším spôsobom. Z nášho prieskumy vyplynulo, že viac ako polovica príslušníkov pohraničnej stráže sa dostala do situácie, keď museli rozhodnúť o vstupe osoby do krajiny bez toho, aby nahliadli do údajov zo systémov. Predovšetkým sme zaznamenali rozdiely medzi počtom vydaných víz a počtom skontrolovaných víz. Okrem toho možno v systéme VIS spracovať iba krátkodobé schengenské víza – v súčasnosti nie je navrhnutý na ukladanie údajov o vnútroštátnych vízach, čo zároveň umožňuje držiteľom vstúpiť do ktoréhokoľvek štátu schengenského priestoru. Len v roku 2017 bolo udelených takmer 2,6 milióna takýchto víz (pozri body 59 – 62). Komisia túto medzeru v informáciách odhalila a predložila návrh na revíziu právneho rámca systému VIS.

Komisia by mala analyzovať dôvody nezrovnalostí medzi počtom vydaných a počtom skontrolovaných schengenských víz a zároveň navrhnúť nápravné opatrenia.

Časový rámec: koniec roka 2020.

Príslušníci pohraničnej stráže používajú údaje uložené v systémoch ako základ na prijímanie rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť európskych občanov. Kvalita týchto údajov je preto nanajvýš dôležitá. V právnych aktoch, ktorými sa riadia európske informačné systémy, sme nenašli dostatočný odkaz na otázku kvality údajov. Nariadením o SIS II sa členským štátom dala zodpovednosť za kvalitu údajov a nezahŕňalo Komisiu ani agentúru eu-LISA (pozri body 63 – 65).

Hoci agentúra e-LISA vykonáva automatizované mesačné kontroly kvality údajov v SIS II a výsledky zasiela príslušným krajinám, má prístup len k celkovému počtu problémov týkajúcich sa kvality údajov v rámci každého typu zápisu a každej krajiny. Táto správa nie je dostatočne podrobná na to, aby sa zistil pokrok dosiahnutý pri riešení problémov s kvalitou údajov. Okrem toho agentúra eu-LISA ani Komisia nedisponujú žiadnymi právomocami v oblasti presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty vyriešili problémy s kvalitou údajov včas (pozri body 67 – 70).

Zistili sme, že príslušníci pohraničnej stráže nie vždy získavajú zo systémov úplné údaje, čo narúša účinnosť hraničných kontrol. Príslušníci pohraničnej stráže môžu napríklad pri kontrole mena v systéme SIS II získať stovky výsledkov (väčšinou ide o nesprávne pozitívne lustrácie), ktoré musia skontrolovať manuálne. Táto skutočnosť nielenže znižuje účinnosť hraničných kontrol, ale takisto zvyšuje riziko prehliadania skutočných pozitívnych lustrácií (pozri body 71 – 76).

Komisia by mala:

1. požiadať agentúru eu-LISA, aby do svojho mesačného monitorovania zahrnula štatistiku opráv vykonaných štátmi schengenského priestoru;
2. uplatniť potrebné opatrenia v prípade, že monitorovanie kvality údajov nenaznačuje zlepšenie, napr. prostredníctvom usmernení alebo existujúcich poradných skupín povzbudiť štáty schengenského priestoru, aby svoje nápravné opatrenia zintenzívnili.

Časový rámec: do konca roka 2020

S výnimkou systému Eurodac vo všeobecnosti neexistujú povinné termíny na zadávanie údajov. Napríklad systém Eurosur má poskytovať informácie o situácii na hraniciach v reálnom čase. Zatiaľ čo niektoré krajiny, na ktoré sa vzťahuje náš audit, skutočne vkladajú informácie do systému Eurosur v reálnom čase, iné krajiny tak robia iba raz týždenne. Od spustenia činnosti systému Eurodac v roku 2003 sa ešte ani v jednom roku nestalo, aby všetky členské štáty preniesli požadované informácie včas. Oneskorený prenos môže viesť k tomu, že za spracovanie takejto žiadosti o azyl ponesie zodpovednosť nesprávna krajina (pozri body 77 – 82).

Komisia by mala:

1. analyzovať dôvody nezákonných oneskorení pri zadávaní údajov do systému Eurodac a prijať náležité opatrenia voči príslušným členským štátom;
2. v rámci nasledujúcej revízie platných právnych predpisov pre Eurosur navrhnúť zavedenie záväzných termínov na zadávanie údajov.

Termín: koniec roka 2021.

Túto správu prijala komora III, ktorej predsedá Bettina JAKOBSEN, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí 8. októbra 2019.

Za Európsky dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Príloha

Stručný opis vybratých informačných systémov

SIS II

Schengenský informačný systém (SIS) je najpoužívanejší a najrozsiahlejší informačný systém pre bezpečnosť a riadenie hraníc v Európe. SIS II umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom, napríklad polícii a príslušníkom pohraničnej stráže, vkladať a preverovať zápisy o osobách alebo veciach. Zápis v SIS neobsahuje iba informácie o konkrétnej osobe alebo veci, ale aj pokyny pre orgány, ako postupovať v prípade, že dôjde k identifikácii takejto osoby alebo veci.

SIS II pozostáva z troch hlavných zložiek: z centrálneho systému, vnútroštátnych systémov a komunikačnej infraštruktúry (siete) medzi systémami. Zápis do SIS II vložený v jednom štáte schengenského priestoru sa prenáša v reálnom čase do centrálneho systému. Následne bude k dispozícii pre všetky ostatné štáty schengenského priestoru.

Každý štát schengenského priestoru, ktorý používa SIS II, je zodpovedný za zavedenie, prevádzku a údržbu svojho vnútroštátneho systému, ako aj národného útvaru SIRENE, ktorý slúži ako jediné kontaktné miesto na výmenu doplňujúcich informácií a koordináciu činností týkajúcich sa zápisov v SIS II.

Za prevádzkové riadenie centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry je zodpovedná Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

Európska komisia je zodpovedná za všeobecný dohľad a hodnotenie systému, ako aj za prijímanie vykonávacích opatrení.

Systém SIS II funguje v 30 európskych krajinách vrátane 26 členských štátov EÚ (s výnimkou Írska a Cypru, ktoré ešte nie sú k SIS II pripojené) a štyroch krajín pridružených k schengenskému priestoru (Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island).

VIS

Vízový informačný systém (VIS) podporuje vykonávanie spoločnej vízovej politiky EÚ. Umožňuje štátom schengenského priestoru výmenu údajov o vízach. Systém porovnáva biometrické údaje, najmä odtlačky prstov, na účely identifikácie a kontroly.

VIS umožňuje príslušníkom pohraničnej stráži overiť, či je osoba predkladajúca víza ich oprávneným držiteľom, či je vízum pravé a či osoba spĺňa vízové povinnosti.

Od osôb, ktoré žiadajú o vízum, sa odoberá desať odtlačkov prstov a získava sa digitálna fotografia. Tieto biometrické údaje spolu s údajmi uvedenými v žiadosti o vízum sa zaznamenávajú do bezpečnej centrálnej databázy. Používanie biometrických údajov na potvrdenie totožnosti držiteľa víza umožňuje rýchlejšie, presnejšie a bezpečnejšie kontroly. Systém takisto uľahčuje proces vydávania víz.

VIS pozostáva z centrálneho informačného systému a komunikačnej infraštruktúry, ktorá spája centrálny systém s vnútroštátnymi systémami. VIS prepája konzuláty krajín mimo EÚ a všetky vonkajšie hraničné priechody v rámci štátov schengenského priestoru. Systém takisto spracováva a ukladá údaje a rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o krátkodobé víza.

Ako schengenský nástroj sa VIS uplatňuje vo všetkých krajinách schengenského priestoru. Za prevádzkové riadenie systému VIS je zodpovedná Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

Eurodac

Eurodac je databáza EÚ, ktorá obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl. Primárne slúži na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „dublinské nariadenie“). V prípade, že osoba požiada o azyl, jej odtlačky prstov sa odosielajú do centrálneho systému Eurodac, a to bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú.

Od svojho založenia v roku 2003 pomáha Eurodac pri určovaní členského štátu zodpovedného za spracovanie žiadosti o azyl.

Eurodac neobsahuje okrem odtlačkov prstov (a čase a mieste ich evidencie) žiadne ďalšie osobné údaje. Ku krajinám, ktoré používajú tento systém, patrí 28 členských štátov EÚ a krajiny pridružené k schengenskému priestoru: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Eurosur

Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) je rámcom riadenia spolupráce medzi členskými štátmi a európskou pohraničnou a pobrežnou strážou (ďalej len „agentúra Frontex“) s cieľom zlepšiť informovanosť o situácii v Európe a zvýšiť schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach. Cieľom tohto systému je predchádzať cezhraničnej trestnej činnosti a neregulárnej migrácii a zároveň prispievať k ochrane života migrantov.

Podľa nariadenia o systéme Eurosur má každý štát schengenského priestoru národné koordinačné centrum (NKC), ktoré koordinuje a zabezpečuje výmenu informácií medzi všetkými orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach, ako aj medzi ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou Frontex.

Agentúra Frontex je zodpovedná za koordináciu tzv. spoločného uplatňovania nástrojov dozoru: členské štáty môžu požiadať o pomoc agentúry Frontex pri monitorovaní vybratých oblastí alebo plavidiel, ktoré sú predmetom záujmu, na účely systému Eurosur pomocou nástrojov, ako sú družicové snímky alebo systémy hlásenia lodí. Možno ju takisto použiť na odhaľovanie prípadov neregulárnej migrácie alebo cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na lokalizáciu plavidla v núdzi.

Eurosur sa používa vo všetkých krajinách schengenského priestoru, ako aj v Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku.

PNR

Záznamy o cestujúcich (PNR) predstavujú informácie, ktoré cestujúcim poskytli letecké spoločnosti pri rezervácii a pri vykonávaní vstupných kontrol na letisku. Môžu obsahovať informácie, ako sú dátumy cesty, cestovný itinerár, informácie o letenke, kontaktné údaje, cestovnú kanceláriu, spôsob platby, číslo sedadla a informácie o batožine. Európsky parlament a Rada 27. apríla 2016 prijali smernicu (EÚ) 2016/681 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

Od všetkých členských štátov EÚ okrem Dánska²⁸ sa vyžaduje, aby zriadili útvary informácií o cestujúcich (PIU) – osobitné subjekty zodpovedné za zber, uchovávanie a spracovávanie údajov PNR. Útvar informácií o cestujúcich zhromažďuje údaje PNR od leteckých dopravcov pomocou špecializovaného informačného systému a porovnáva údaje PNR s príslušnými databázami zameranými na presadzovanie práva. Zároveň ich spracúva podľa vopred určených kritérií s cieľom určiť osoby, ktoré môžu byť zapojené do teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti. Útvar informácií o cestujúcich takisto zodpovedá za prenos údajov PNR príslušníkom pohraničnej stráže a iným príslušným vnútroštátnym orgánom, Europolu a útvarom informácií o cestujúcich iných členských štátov.

Akronymy a skratky

EBCGA: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

eu-LISA: Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Eurodac: Európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl

Eurosur: európsky systém hraničného dozoru

Frontex: pozri EBCGA

GR HOME: Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti

ISF: Fond pre vnútornú bezpečnosť

NKC: národné koordinačné centrum

PNR: záznamy o cestujúcich

SIS II: Schengenský informačný systém druhej generácie

VIS: vízový informačný systém

Glosár

Hraničný priechod: je každý priechod schválený príslušnými orgánmi určený na prekročenie vonkajších hraníc.

Interoperabilita: interoperabilita sa bežne označuje ako schopnosť rôznych informačných systémov komunikovať, vymieňať si údaje a využívať vymenené informácie.

Krajiny schengenského priestoru: 26 európskych krajín, ktoré zrušili všetky pasové kontroly na spoločných hraniciach, pričom 22 z nich sú členskými štátmi EÚ a štyri sú krajinami EZVO: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Miesto bežnej kontroly: miesto v rámci hraničného priechodu, kde sa kontrolujú všetky osoby.

Osobitná kontrola: je ďalšia kontrola, ktorá sa môže vykonať na vhodnom mieste mimo miesta, na ktorom sa kontrolujú všetky osoby (bežná kontrola).

Príslušník pohraničnej stráže: je každý verejný činiteľ pridelený v súlade s vnútroštátnym právom na hraničný priechod alebo k hranici, alebo do bezprostrednej blízkosti tejto hranice, ktorý vykonáva úlohy kontroly hraníc.

Štáty pridružené k schengenskému priestoru: štyri členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko), ktoré nie sú členmi EÚ, ale podpísali dohody o pridružení k Schengenskej dohode.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora III Vonkajšie činnosti/bezpečnosť a spravodlivosť pod vedením členky EDA Bettiny Jakobsen, podporu jej poskytla vedúca kabinetu Katja Mattfolk, atašé kabinetu Kim Storup, hlavný manažér Alejandro Ballester Gallarda a audítori Piotr Senator, Alexandre Tan a Mirko Iaconisi. Michael Pyper poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Mirko Iaconisi, Piotr Senator, Michael Pyper, Bettina Jakobsen, Alejandro Ballester Gallardo, Katja Mattfolk.

Koncové poznámky

¹ Eurobarometer 89.2, 2018.

² Nariadenie (EÚ) č. 1987/2006 pre SIS II, rozhodnutie Rady 2007/533/SVV pre SIS II, č. 767/2008 pre VIS, nariadenie (EÚ) č. 603/2013 pre Eurodac a nariadenie (EÚ) č. 1052/2013 pre Eurosur. Smernica (EÚ) č. 2016/681 pre PNR.

³ Táto suma je založená na informáciách uvedených v dokumentoch, ktoré uverejnila Komisia, alebo na informáciách získaných z ich účtovného systému (za SIS II a VIS). Táto suma nezahŕňa náklady na vývoj systému Eurodac, za ktorý neboli k dispozícii súhrnné údaje.

⁴ Patria sem záväzky agentúry eu-LISA z roku 2017 priamo súvisiace s informačnými systémami, na ktoré sa vzťahuje tento audit, a záväzky agentúry Frontex z roku 2017 týkajúce sa systému Eurosur a plnenie platobných rozpočtových prostriedkov systému SIS/VIS/Eurodac z GR HOME 2017.

⁵ Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 3/2014 „Skúsenosti, ktoré získala Európska komisia pri vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II)“.

⁶ Niektorým otázkam súvisiacim s nelegálnou migráciou sme sa venovali v osobitnej správe č. 6/2017 „Reakcia EÚ na utečeneckú krízu: prístup založený na hotspotoch“ a budeme ich ďalej analyzovať v budúcich publikáciách.

⁷ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), COM(2018) 632 final.

⁸ https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_18_4486.

⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

¹⁰ https://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-19-1472_sk.htm.

¹¹ Článok 20 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013.

¹² https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-datasets/-/migr_eirfs.

¹³ Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Dublin II“).

¹⁴ Hodnotenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru, SWD(2018) 410, 19. decembra 2018.

¹⁵ https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/visa-policy#stats.

¹⁶ Schengenské víza stoja 60 EUR.

¹⁷ Článok 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006.

¹⁸ Článok 7, tamže.

¹⁹ Článok 12 nariadenia (EÚ) 2018/1726 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

²⁰ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) v súlade s článkom 24 ods. 5, článkom 43 ods. 3 a článkom 50 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článkom 59 ods. 3 a článkom 66 ods. 5 rozhodnutia 2007/533/SVV, 21. decembra 2016, s. 11.

²¹ Komisia vo svojom hodnotení SIS II uviedla, že viaceré členské štáty označili problémy týkajúce sa kvality údajov ako častý a opakujúci sa problém. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) v súlade s článkom 24 ods. 5, článkom 43 ods. 3 a článkom 50 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článkom 59 ods. 3 a článkom 66 ods. 5 rozhodnutia 2007/533/SVV, 21. decembra 2016.

²² Štatistické údaje Eurostatu (prvé povolenia vydané v roku 2017):
http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=migr_resfirst&lang=en.

²³ COM(2018) 302, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 767/2008, nariadenie (ES) č. 810/2009, nariadenie (EÚ) 2017/2226, nariadenie (EÚ) 2016/399, nariadenie XX/2018 [nariadenie o interoperabilite] a rozhodnutie 2004/512/ES a zrušuje rozhodnutie Rady 2008/633/SVV.

²⁴ Zdroj: Hodnotenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur), 12. septembra 2018, s. 44.

²⁵ Údaje z PNR sa generujú počas rezervácie, pričom sa leteckým spoločnostiam ukladajú pokuty za oneskorené doručenie zoznamov cestujúcich. V prípade systému VIS sa údaje vygenerujú automaticky pri vydaní víza.

²⁶ Nariadenie (EÚ) č. 604/2013.

²⁷ Článok 9 ods. 1 a článok 14 ods. 2 nariadenia o systéme Eurodac.

²⁸ Na základe protokolu 22 Zmluvy sa Dánsko nezúčastňuje na smernici o PNR.

Časový harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa [http://europa.eu].

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

© Európska únia, 2019.

Reprodukcia je povolená len s uvedením zdroja.
Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu fotografií alebo iného materiálu, ktorý nie je predmetom autorského práva Európskej únie, je potrebné povolenie priamo od držiteľov práv.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ [http://data.europa.eu/euodp/sk] poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.