Údaje v spoločnej poľnohospodárskej politike Nevyužitý potenciál veľkých dát na vyhodnotenie politiky

Zhrnutie

I Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) tvorí viac ako tretinu rozpočtu EÚ. Má množstvo komplexných a navzájom prepojených cieľov týkajúcich sa rôznych oblastí, od životnej úrovne v poľnohospodárskej komunite až po environmentálne a klimatické aspekty či rozvoj vidieckych oblastí. Uplatňovanie prístupu založeného na dôkazoch pri prijímaní politických rozhodnutí si vyžaduje rôzne údaje z rôznych zdrojov a následnú analýzu.

II Cieľom auditu bolo posúdiť, či Komisia dobre využíva na analýzu SPP údaje a analytiku. Toto posúdenie je relevantné jednak pre SPP, ktorá začne platiť v roku 2023, ako aj pre SPP po roku 2027.

III Najprv sme preskúmali, ako Komisia v posledných rokoch používala dostupné údaje na analýzu politiky a či boli dostupné údaje dostatočné. Potom sme preskúmali, čo Komisia robí na vyriešenie problému chýbajúcich údajov vrátane využívania veľkých dát (big data).

IV Zistili sme, že Komisia má k dispozícii veľké množstvo údajov potrebných na skoncipovanie, monitorovanie a hodnotenie SPP. Na analýzu údajov, ktoré Komisia zbiera od členských štátov, používa konvenčné nástroje, ako sú tabuľky. Terajšie údaje a nástroje neposkytujú určité významné prvky (napr. informácie o používaných environmentálnych postupoch a príjmoch mimo poľnohospodárskeho podniku), ktoré sú potrebné na kvalifikovanú tvorbu politiky. Komisia prijala niekoľko legislatívnych a iných iniciatív na zlepšenie používania existujúcich údajov, no prekážky pre čo najlepšie využitie zozbieraných údajov stále pretrvávajú. Prekážky, ako je nedostatočná štandardizácia a limity v dôsledku agregácie údajov, znižujú dostupnosť a využiteľnosť údajov.

V Komisii odporúčame:

• vytvoriť rámec na používanie rozčlenených údajov od členských štátov,
• vo väčšej miere využívať a rozvíjať zdroje údajov, aby sa naplnili potreby politiky.

Úvod

Spoločná poľnohospodárska politika je široká oblasť politiky

01 Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) sa začala realizovať v roku 1962 a tvorí viac než tretinu rozpočtu EÚ: celkové výdavky na poľnohospodárstvo v období 2014 – 2020 predstavovali 408 mld. EUR. Všeobecné ciele politiky stanovené v Zmluve o fungovaní EÚ¹ sú bližšie špecifikované v nariadeniach o SPP (pozri ilustráciu 1). Cieľom politiky je ovplyvniť nielen poľnohospodársku výrobu a poľnohospodárov, ale aj environmentálne, klimatické a sociálne aspekty.

02 V rámci SPP dostávajú prijímatelia najväčší podiel dotácií na základe pôdy, ktorú majú k dispozícii. Ďalšia časť dotácií môže mať podobu preplatenia nákladov spojených s vykonávaním konkrétnych činností a financovania investícií. V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje základ pre väčšinu platieb. Údaje o poľnohospodárskych podnikoch sa produkujú a zbierajú rôznymi spôsobmi (ilustrácia 2).

Úloha údajov v cykle politík

03 V usmerneniach Komisie o lepšej právnej regulácii sa vyžaduje uplatňovanie prístupu založeného na dôkazoch. To znamená, že politické rozhodnutia musia vychádzať z najlepších dostupných dôkazov. Komisia definuje dôkazy ako údaje, informácie a poznatky z viacerých zdrojov vrátane kvantitatívnych údajov, ako sú štatistiky a merania, a kvalitatívnych údajov, ako sú stanoviská, vstupy zainteresovaných strán, závery hodnotení, ako aj vedecké a odborné poradenstvo“². Tradičný cyklus politík zahŕňa rôzne kroky znázornené na ilustrácii 3. Politika založená na dôkazoch si vyžaduje relevantné údaje v každej fáze cyklu.

04 Organizácie celkovo čoraz viac využívajú tzv. veľké dáta (big data), čo im umožňuje využiť údaje, ktoré boli získané rôznymi spôsobmi. V tejto správe označujeme termínom „veľké dáta“ tie údaje, ktoré sú pre tradičné systémy spracovania údajov príliš zložité alebo príliš objemné a ktoré si vyžadujú pokročilé nástroje a výpočtovú kapacitu.

05 Poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom sa digitálne inovácie a technológie využívajú v čoraz väčšej miere. Na ilustrácii 4 uvádzame príklady digitálnych technológií v poľnohospodárstve. Vo verejnom sektore možno využiť mnohé z nich. Technologické výdobytky môžu skrátiť časový rámec potrebný na sformulovanie politiky a rozšíriť dôkazový základ pre prijímanie rozhodnutí o politike³. Tieto zlepšenia umožňujú vládam prijímať politiky založené na údajoch, a to najmä tým, že umožňujú⁴:

• lepšie porozumieť vplyvom poľnohospodárstva na životné prostredie a sformulovať politické ciele, ktoré tieto vplyvy riešia komplexne,
• navrhnúť diferencované a cielené politiky,
• uplatňovať nové monitorovacie systémy založené na údajoch.

Ambície EÚ v oblasti dát

06 Európska komisia vydala niekoľko dokumentov, v ktorých zdôraznila potrebu zlepšiť a zvýšiť na maximálnu možnú mieru využívanie údajov na lepšiu tvorbu politiky, a dokumentov, ktoré majú vplyv na výmenu údajov alebo nástrojov v EÚ (pozri ilustráciu 5).

07 V oznámení Komisie z roku 2016 o správe údajov, informácií a poznatkov v Komisii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť získavanie a poskytovanie informácií a využívať v maximálnej možnej miere údaje na lepšiu tvorbu politiky. Uvádza sa v ňom, že veľké dáta majú potenciál významne zvýšiť kapacity Komisie tým, že umožnia včasné odhalenie trendov a rýchlejšiu spätnú väzbu na podporu lepšej právnej regulácie a tvorby politiky založenej na dôkazoch, a tiež zlepšiť preukazovanie výsledkov všetkým zainteresovaným stranám. Komisia plánuje rozvíjať potrebné zručnosti, nástroje a počítačovú infraštruktúru na podporu kapacity veľkých dát. Zdôraznila tiež, že je potrebné lepšie predvídať potreby týkajúce sa údajov a medzery v poznatkoch s cieľom zaistiť, aby boli údaje dostupné, použiteľné a užitočné na účely posúdenia vplyvu, monitorovania, podávania správ a hodnotenia⁵. Stratégia Komisie pre interné údaje (DataStrategy@EC) je hlavným nástrojom, ktorým sa toto oznámenie zavádza do praxe.

08 V novembri 2018 Európska komisia prijala svoju digitálnu stratégiu, ktorá má za cieľ dosiahnuť do roku 2022 digitálnu transformáciu správy a jej zameranie na používateľov a údaje. Táto stratégia potvrdila smerovanie stanovené v oznámení z roku 2016. Z deviatich opatrení vymedzených v stratégii považujeme za najrelevantnejšie pre náš audit tieto dve:

• integrácia nových technológií do IT prostredia Komisie,
• uľahčenie voľného toku údajov o politikách vzťahujúcich sa na celú EÚ medzi európskymi orgánmi verejnej správy.

09 Vo februári 2020 Komisia vydala oznámenie s názvom Európska dátová stratégia⁶ na obdobie 2021 – 2027. Rozsah pôsobnosti tohto oznámenia zďaleka presahuje samotnú Komisiu. Cieľom stratégie je zrealizovať „víziu skutočného jednotného trhu s údajmi“, a to prostredníctvom opatrení, ako je stanovenie rámca pre riadenie prístupu k údajom a ich využívanie, a investície do dátovej infraštruktúry a zručností. Medzi problémy, ktoré treba vyriešiť, patrí dostupnosť údajov, interoperabilita a kvalita údajov, správa údajov, dátová infraštruktúra a technológie (napr. kapacita spracovania údajov a cloudová infraštruktúra) a kybernetická bezpečnosť.

10 Návrh Komisie z roku 2020 týkajúci sa aktu o správe údajov⁷ má za cieľ uľahčiť opakované použitie niektorých kategórií chránených údajov verejného sektora, zvýšiť dôveru v sprostredkovateľské služby a podporiť dátový altruizmus v celej EÚ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

11 Cieľom nášho auditu bolo posúdiť, či Komisia dobre využíva údaje a dátovú analytiku na analýzu SPP. Najprv sme preskúmali, ako Komisia používala dostupné údaje na analýzu politiky a či boli údaje dostatočné. Potom sme overovali, či Komisia rieši problém chýbajúcich údajov vrátane využívania veľkých dát (big data) a či sa v nedávnej dobe realizovali alebo v súčasnosti realizujú projekty EÚ v oblasti výskumu, ktoré by mohli pomôcť problém chýbajúcich údajov vyriešiť a zlepšiť analýzu SPP.

12 Náš audit sa vzťahoval na koncipovanie politiky, monitorovanie počas vykonávania a hodnotenie. Audit sa týkal obdobia od roku 2015 do februára 2022. Posudzovanie správy údajov o SPP je relevantné a naša správa môže ovplyvniť SPP, ktorá sa začne uplatňovať v roku 2023, aj SPP po roku 2027. Hlavnú zodpovednosť za SPP nesie Generálne riaditeľstvo Komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI).

13 V rámci auditu sme:

• preskúmali príslušné údaje a dokumenty vrátane vedeckých, strategických, legislatívnych, politických a projektových dokumentov,
• uskutočnili rozhovory so zamestnancami štyroch generálnych riaditeľstiev Komisie (GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Eurostat, Spoločné výskumné centrum (JRC) a GR pre komunikačné siete, obsah a technológie),
• uskutočnili rozhovory so zástupcami zastrešujúcej poľnohospodárskej organizácie COPA-COGECA o kódexe správania EÚ pre spoločné využívanie poľnohospodárskych údajov zmluvnou dohodou a so zástupcami projektu Sen4CAP,
• konzultovali so všetkými 27 členskými štátmi EÚ prostredníctvom prieskumu určeného ministerstvu/útvaru zodpovednému za SPP a v nadväznosti na odpovede z prieskumu sme zorganizovali diskusie s orgánmi v Belgicku, Estónsku, Nemecku, Írsku, Holandsku a Španielsku,
• vykonali administratívnu kontrolu troch krajín mimo EÚ (USA, Austrália a Japonsko) na účely referenčného porovnania. Audítorský tím vybral tieto krajiny z dôvodu významnej poľnohospodárskej ekonomiky, inovatívnych alebo digitálnych iniciatív pre poľnohospodárske riadenie a dostupnosti verejných údajov,
• zorganizovali panelovú diskusiu s odborníkmi z vedeckej, politickej a administratívnej oblasti.

Pripomienky

Súčasné údaje a nástroje čiastočne poskytujú informácie potrebné na informovanú tvorbu politiky na úrovni EÚ

14 Komisia je povinná posúdiť výkonnosť SPP vo vzťahu k svojim trom všeobecným cieľom⁸ (pozri ilustráciu 1). Dôkazy, ktoré Komisia zhromažďuje na účely tvorby politiky, by mali byť primerané a vhodné na sformulovanie jednotlivých alternatív pre politiku a zodpovedanie hodnotiacich otázok⁹. Podľa usmernení o lepšej právnej regulácii by sa hodnoteniami mala zabezpečiť aj dostupnosť relevantných dôkazov na podporu prípravy nových iniciatív (zásada „najprv vyhodnotiť“).

15 Preskúmali sme, či GR AGRI používa na analýzu politiky SPP dostatočnú škálu zdrojov údajov a údajov a príslušné analytické nástroje. Zisťovali sme, aké typy údajov, IT systémov a dátovú analytiku má Komisia k dispozícii a ako ich využíva. S cieľom určiť, či sú údaje a nástroje dostatočné, sme preskúmali hodnotenia a dokumenty o príprave politík.

GR AGRI zbiera väčšinou administratívne údaje a na analýzu údajov využíva najmä konvenčné nástroje

16 Na koncipovanie, monitorovanie a hodnotenie SPP má GR AGRI veľký objem najmä administratívnych údajov (napr. trhové ceny a platby, a údaje z poľnohospodárskeho účtovníctva), ktoré väčšinou dostáva od členských štátov, ktoré údaje zbierajú na účely vykonávania politiky. Poľnohospodárske štatistiky EÚ zozbierané Eurostatom pochádzajú z rôznych zdrojov: zisťovania, administratívne údaje, údaje z poľnohospodárskych podnikov a iných podnikov, ako aj údaje na úrovni poľnohospodárskych podnikov z poľnohospodárskych sčítaní a vzoriek¹⁰.

17 GR AGRI sa riadi stratégiou Komisie pre interné údaje. Komisia má inventár údajov, v ktorom sa uvádza vlastníctvo, prístupnosť, uchovávanie a opätovná použiteľnosť každého dátového aktíva. Pri vytváraní tohto inventáru sa nespomínali informácie o medzerách v údajoch ani o prekrývaní.

18 Inventár údajov GR AGRI k februáru 2022 pozostával z 57 dátových aktív uložených v rôznych IT systémoch a databázach (príklady sú uvedené na ilustrácii 6). Databázy obsahujú najmä štruktúrované administratívne údaje a GR AGRI používa na ich spracovanie v podstate štatistické nástroje. Niektoré dokumenty, ktoré GR AGRI zhromažďuje od členských štátov (napr. výročné správy o vykonávaní), obsahujú neštruktúrované údaje, no na ich spracovanie GR AGRI nemá žiadne automatizované ani poloautomatizované nástroje.

19 GR AGRI má dohodu so Spoločným výskumným centrom o analýze údajov a preskúmaní spôsobov lepšieho využívania existujúcich údajov. Na tomto základe používa vo svojej analýze SPP určité pokročilé metódy (napríklad model IFM-CAP, ekonometrické modely a prediktívnu analytiku). Model IFM-CAP je model analýzy jednotlivého poľnohospodárskeho podniku pre spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorého cieľom je posúdiť vplyv SPP na hospodárstvo poľnohospodárskych podnikov a jej vplyv na životné prostredie.

20 Z nášho preskúmania štyroch IT systémov (ISAMM, CATS/COMBO, AGRIVIEW a SFC) a databázy FADN, ktoré sú súčasťou portálu agropotravinárskych údajov (pozri ilustráciu 6), vyplynulo, že GR AGRI zbiera predovšetkým súhrnné údaje. Z nich len CATS/COMBO obsahuje rozčlenené údaje na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

21 GR AGRI uverejňuje konsolidované údaje na portáli agropotravinárskych údajov, ktorý ponúka informácie z mnohých dátových aktív GR AGRI a z poľnohospodárskych štatistík Eurostatu, interaktívnych vizualizácií a prehľadov. Používatelia si môžu prezrieť časové rady, interaktívne mapy, grafy a tabuľky, a tiež stiahnuť nespracované údaje na opätovné použitie a offline analýzu. GR AGRI aktualizuje portál priebežne. Portál považujeme za osvedčený postup pre verejne dostupné údaje, pretože ponúka jednotné prístupové miesto k veľkému súboru údajov o agropotravinárskych trhoch, analýze, ukazovateľoch SPP a financovaní EÚ.

22 Kľúčové IT systémy, ktoré Komisia a členské štáty používajú pre SPP, sa zameriavajú na opisnú a diagnostickú analytiku a len zopár je prediktívnych alebo normatívnych (pozri ilustráciu 7).

23 Na základe rozhovorov a odpovedí členských štátov na náš prieskum sme zistili, že Komisii a členským štátom bráni používať veľké dáta a pokročilú analytiku na analýzu SPP niekoľko prekážok (pozri bod 04), konkrétne:

1. rozdiely v normách kvality alebo požiadavkách na rôzne zdroje údajov;
2. pravidlá dôvernosti obmedzujúce používanie údajov na úrovni poľnohospodárskych podnikov;
3. obmedzená dostupnosť údajov a nerovnaký alebo nesprávny formát údajov;
4. nízka gramotnosť v oblasti práce s údajmi a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

24 Nedostatok spoločných odkazov, ako je jedinečný identifikátor, sťažuje kombinovanie údajov na úrovni poľnohospodárskych podnikov z rôznych zdrojov údajov na analýzu SPP. Jedinečný identifikátor alebo alternatívne techniky kombinovania údajov by umožnili prepojiť údaje z rôznych zdrojov údajov, ktoré sa týkajú toho istého poľnohospodárskeho podniku (pozri rámček 1).

25 GR AGRI zvyčajne manuálne posudzuje textové informácie, ktoré členské štáty poskytujú vo svojich výročných správach, a nepoužíva metódy veľkých dát, ako sú textová analýza alebo automatizovaná extrakcia. Z našej analýzy vyplýva, že je možná ďalšia automatizácia (pozri príklad v rámčeku 2).

Niektoré prvky existujúcich údajov a systémov obmedzujú ich použitie na analýzu politiky

26 Posúdili sme použitie a obmedzenia troch veľmi odlišných zdrojov údajov, ktoré Komisia a členské štáty používajú vo veľkej miere (pozri tabuľku 1).

Integrovaný administratívny a kontrolný systém

27 Komisia má obmedzený prístup do integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) členských štátov, ktorý je hlavným stavebným prvkom riadenia platieb SPP v členských štátoch. Pokiaľ ide o SPP na obdobie 2014 – 2020, IACS pozostáva z niekoľkých digitálnych a vzájomne prepojených databáz, konkrétne¹¹:

1. systému na identifikáciu všetkých poľnohospodárskych pozemkov v krajinách EÚ, označovaného ako systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS);
2. systému, ktorý poľnohospodárom umožňuje graficky uvádzať poľnohospodárske plochy, na ktoré žiadajú o pomoc (geopriestorová žiadosť o podporu alebo GSAA);
3. systému zaznamenávania totožnosti každého prijímateľa, ktorý predloží žiadosť o pomoc alebo žiadosť o platbu;
4. integrovaného kontrolného systému na overovanie žiadostí o pomoc založeného na počítačových krížových kontrolách a fyzických kontrolách v poľnohospodárskom podniku.

28 Členské štáty používajú IACS na prijímanie žiadostí o pomoc, administratívne a iné kontroly (napr. kontroly na mieste a monitorovacie kontroly) a na uhrádzanie platieb¹². Členské štáty môžu pre svoje IACS používať rôzne technické riešenia. Nedostatočná štandardizácia, rôzni vlastníci údajov (t. j. nie vždy rovnaký typ orgánu) a nezávislý vývoj v oblasti IT spôsobujú fragmentáciu, sťažujú porovnávanie údajov a obmedzujú možnosti výmeny alebo opakovaného použitia údajov. Tým sa obmedzujú možnosti používania pokročilej analytiky alebo iných metód spracovania veľkých dát na posúdenie vplyvu finančných prostriedkov EÚ¹³. Komisia má obmedzený prístup k 42 rôznym (vnútroštátnym alebo regionálnym) systémom členských štátov, ktoré obsahujú podrobné údaje o poľnohospodárskych podnikoch a firmách¹⁴. V dôsledku toho je napríklad ťažké získať podrobné informácie o rozdelení finančných prostriedkov EÚ.

29 Na základe nášho preskúmania rôznych výskumných projektov financovaných z prostriedkov EÚ¹⁵ sme zistili, že decentralizovaný prístup IACS obmedzuje ďalšiu integráciu a vzájomné prepojenie týchto zdrojov údajov s inými zdrojmi údajov Komisie, a to najmä z dôvodu:

1. problémov s kompatibilitou (odlišné technické riešenia) a nedostatočnej interoperability medzi dátovými systémami;
2. skutočnosti, že pravidlá dôvernosti nedovoľujú, aby boli údaje poľnohospodárskych podnikov prepojené z viacerých dátových zdrojov (napr. IACS a FADN);
3. nedostatočnej podrobnosti ostatných databáz, t. j. údaje nemajú dostatočnú mieru podrobnosti a chýbajú spoločné identifikátory na zosúladenie s údajmi v IACS.

30 S cieľom zlepšiť výmenu a dostupnosť údajov GR AGRI nabáda členské štáty, aby sa delili o svoje geopriestorové údaje IACS, ktoré nie sú osobné, prostredníctvom spoločného geoportálu INSPIRE (pozri ilustráciu 8) s technickou podporou JRC. Portál ponúka prístup k službám sťahovania a prehliadania geopriestorových údajov o životnom prostredí zozbieraných členskými štátmi.

31 Rozsah poskytovania údajov prostredníctvom geoportálu INSPIRE sa líši podľa členského štátu. Príklady počtu záznamov o metaúdajoch za tri vybrané témy sú uvedené na ilustrácii 9. Členské štáty tiež uverejňujú niektoré geopriestorové údaje prostredníctvom svojich nezávislých vnútroštátnych (a regionálnych) geoportálov.

Satelitné údaje Copernicus

32 Satelitné údaje programu Copernicus spĺňajú definíciu veľkých dát (pozri bod 04). Komisia koordinuje prístup založený na monitorovacích kontrolách (na základe údajov z programu Copernicus), ktorý je príkladom automatizovaného monitorovania SPP v členských štátoch.

33 V rámci monitorovacích kontrol sa analyzujú nepretržité toky satelitných údajov z programu Copernicus s cieľom overiť, či konkrétne pozemky spĺňajú kritériá oprávnenosti. Od roku 2018 mohli vnútroštátne orgány využívať údaje z programu Copernicus ako náhradu za tradičné kontroly v teréne. Podľa Komisie sa v roku 2021 bolo monitorovacími kontrolami overených 13,1 % plochy, na ktorú sa poskytujú priame platby. Cieľ na rok 2024 je 50 %¹⁶. V roku 2021 10 členských štátov uplatnilo postup aspoň na jeden režim pomoci a aspoň na časť svojho územia, zatiaľ čo v roku 2020, keď sme vydali osobitnú správu týkajúcu sa monitorovacích kontrol¹⁷ (pozri rámček 3), bol ich počet päť.

Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva

34 Hlavným zdrojom ekonomických údajov je sieť FADN. Komisia a členské štáty vo veľkej miere využívajú FADN na modelovanie, hodnotenia a podávanie správ.

35 Sieť FADN má od roku 1965 za cieľ poskytovať „objektívne a zodpovedajúce údaje o príjmoch […] a o hospodárskej činnosti podnikov“ v súvislosti s SPP¹⁹. FADN je zdrojom harmonizovaných mikroekonomických údajov na meranie vplyvu SPP. Je založený na vnútroštátnych zisťovaniach, pre poľnohospodárske podniky je dobrovoľný a vzťahuje sa na poľnohospodárske podniky v EÚ, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby mohli byť považované za komerčné²⁰.

36 Pre vylúčenie nekomerčných a malých poľnohospodárskych podnikov je sieť FADN, pokiaľ ide o pre príjemcov SPP, menej reprezentatívna. V roku 2015 prieskum zahŕňal približne 83 000 podnikov. Hoci to predstavuje približne 90 % celkovej využívanej poľnohospodárskej pôdy a celkovej poľnohospodárskej výroby²¹, tvorí 4,7 milióna z celkového počtu 10,8 milióna podnikov v EÚ²². FADN nie je navrhnutá tak, aby bola reprezentatívna pre prijímateľov SPP. Podľa Komisie sa v roku 2019 pohyboval podiel nezastúpených prijímateľov priamych platieb SPP od 5 % v Holandsku po 78 % na Slovensku.

Nedostatok primeraných údajov obmedzuje hodnotenie výkonnosti SPP

37 Pri hodnoteniach by sa mali využívať najlepšie dostupné dôkazy získané pomocou množstva rôznorodých a primeraných metód a zdrojov (triangulácia)²³. Podrobné údaje uľahčujú určenie súvislosti medzi cieľmi politiky a výsledkami/vplyvom²⁴. Podľa právnych predpisov by sa informácie použité na hodnotenie výkonnosti SPP mali v čo najväčšej miere zakladať na spoľahlivých zdrojoch údajov, ako je FADN a Eurostat²⁵. Dobré monitorovanie by malo generovať faktické časové údaje s cieľom zlepšiť kvalitu budúceho hodnotenia a posúdenia vplyvu²⁶.

38 Preskúmali sme päť hodnotení alebo podporných hodnotiacich štúdií Komisie, ktoré zahŕňali aspoň jedno hodnotenie za každý z troch všeobecných cieľov SPP uvedených na ilustrácii 1. Zistili sme, že pri hodnoteniach sa využili rôzne údaje zozbierané na riadenie alebo monitorovanie politiky, napr. ukazovatele SPP²⁷, FADN, CATS/COMBO, štatistiky Eurostatu a informačný systém riadenia poľnohospodárskych trhov (ISAMM). Tieto údaje často dopĺňajú externé údaje (napr. od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácie Spojených národov a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo), prípadové štúdie, dotazníky a rozhovory.

39 Pri všetkých troch cieľoch SPP Komisia a hodnotitelia používajú kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu²⁸. To si vyžaduje údaje o kontrolných skupinách, t. j. subjektoch, ktoré politiku neuplatňujú. FADN poskytuje údaje o oboch skupinách a môže byť pre takúto analýzu užitočná. Nedostatok kontrafaktuálnych dát obmedzuje napríklad možnosť odhadnúť podiel SPP na zmierňovaní zmeny klímy. Podľa Komisie sa SPP uplatňuje príliš dlho a pokrýva príliš veľkú oblasť na to, aby bolo možné získať porovnateľné údaje²⁹, to znamená, že nie je možné porovnať situáciu pred politikou a po nej, alebo s politikou a bez nej. Takisto je ťažké použiť kontrafaktuálne metódy územného rozvoja, keďže väčšina regiónov dostáva podporu z SPP. Na vyriešenie tohto problému JRC vypracovalo kvantitatívny analytický rámec založený na kontrafaktuálnych metódach hodnotenia vplyvu s cieľom získať prehľad o príčinnej súvislosti medzi politikou a jej výsledkami, pričom sa zohľadňuje rôznorodá škála opatrení zavedených vo vidieckych oblastiach³⁰.

Životaschopná výroba potravín

40 Hlavnými zdrojmi údajov na vyhodnotenie, či bol splnený cieľ životaschopnej výroby potravín sú FADN a úhrnné účty pre poľnohospodárstvo (EAA) (pozri tabuľku 2). Komisia zaviedla oba špecificky na to, aby poskytovali údaje na účely posudzovania SPP. Napríklad na vyhodnotenie toho, ako podpora z SPP ovplyvňuje príjmy poľnohospodárov, Komisia používa štatistiky Eurostatu o čistej pridanej hodnote v nákladoch faktorov (t. j. príjme z pôdy, kapitálu a práce) a sieť FADN³¹.

41 Zber a validácia údajov FADN trvá členským štátom rok a overenie a validácia údajov FADN od členských štátov trvá Komisii tiež rok. V dôsledku toho trvá najmenej dva roky, kým sú údaje dostupné v databáze FADN. Keď Komisia v roku 2018 predložila legislatívny návrh SPP po roku 2020, boli k dispozícii len údaje z jedného roka súčasnej SPP (údaje z prieskumu FADN z roku 2015). To znamená, že Komisia predložila svoj návrh predtým, ako mala najnovšie údaje FADN o výkonnosti a vplyve súčasnej politiky.

Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy

42 Pokiaľ ide o cieľ SPP týkajúci sa prírodných zdrojov a klímy, od zavedenia politického opatrenia do momentu, keď sa prejaví jeho vplyv, môže uplynúť dlhé obdobie. Na určenie príčinnej súvislosti medzi opatrením SPP a jeho výsledkami je potrebné skombinovať rôzne údaje a zohľadniť vonkajšie faktory. Spomedzi štyroch zložiek cieľa (pozri ilustráciu 1) sme preskúmali biodiverzitu. Ani členské štáty, ani Komisia neboli schopné poskytnúť primeraný dôkaz o príčinnej súvislosti medzi normami dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu³² a stavom biodiverzity³³. Príklady použitých dôkazov a obmedzení pri posudzovaní zložiek biodiverzity sú uvedené v tabuľke 3.

43 V hodnotení z roku 2019 sa dospelo k záveru, že nie je možné posúdiť celkový vplyv politiky na biodiverzitu, pretože na to chýbajú vhodné údaje z monitorovania³⁴. Na účely niekoľkých monitorovacích ukazovateľov Komisie sa údaje pravidelne neposkytujú. Napríklad nie všetky členské štáty zbierajú a nahlasujú údaje o ukazovateli vplyvu odberu vody v poľnohospodárstve.

44 Ďalším obmedzením hodnotenia environmentálneho cieľa je skutočnosť, že neboli k dispozícii komplexné údaje o množstvách hnojív a pesticídov používaných v EÚ na poľnohospodárskej pôde. Od roku 2021 sú k dispozícii údaje o množstvách pesticídov používaných na poľnohospodárskej pôde, avšak len za menej ako polovicu členských štátov. Komisia a hodnotitelia použili ako náhradu údaje siete FADN o výdavkoch na hnojivá a prípravky na ochranu rastlín na hektár.

45 Verejne dostupné štatistiky EÚ o prípravkoch na ochranu rastlín sa týkajú množstiev (kg) účinných látok obsiahnutých v predávaných prípravkoch na ochranu rastlín³⁵. V osobitnej správe 05/2020³⁶ sme uviedli, že kategorizácia týchto účinných látok spôsobom, ktorý sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ, obmedzuje Eurostat v tom, ktoré informácie môže uverejňovať alebo dokonca len poskytovať iným generálnym riaditeľstvám Komisie. Zozbierané štatistické údaje o používaní prípravkov na ochrnu rastlín v poľnohospodárstve podľa súčasných právnych predpisov EÚ nie sú porovnateľné a Eurostat doteraz nemohol uverejňovať štatistiky na úrovni EÚ.

Vyvážený územný rozvoj

46 V hodnotení z roku 2021³⁷ Komisia a hodnotitelia použili na účely tretieho cieľa SPP ukazovatele výstupov SPP, údaje o platbách z CATS/COMBO, databázu ARDECO GR REGIO a regionálnu databázu Eurostatu. Obmedzená dostupnosť úplných, podrobných a aktualizovaných údajov o sociálno-ekonomickom postavení vidieckych oblastí ovplyvnila rozsah hodnotenia³⁸. Dodávatelia tvrdili, že údaje o niektorých kľúčových spoločenských aspektoch boli nedostatočné, a ak boli k dispozícii, často neboli pravidelne aktualizované, ale generovali sa ad hoc z konkrétnych výskumných projektov³⁹. V niektorých prípadoch hodnotitelia uplatnili zástupné ukazovatele. Ako hlavné obmedzenia pre kvalitatívne analýzy uvádzali celkovú nedostupnosť a nízku kvalitu ukazovateľov, ako aj nedostatok údajov o malých regiónoch.

47 S výnimkou údajov o platbách v systéme CATS/COMBO a údajov o jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch v databáze FADN, sa väčšina údajov, ktoré Komisia zbiera od členských štátov, agreguje, v dôsledku čoho sa za celý členský štát alebo región získa jediná hodnota. Tým sa obmedzuje možnosť opätovného použitia údajov na účely ďalšieho hodnotenia alebo tvorby politiky. V prípade niektorých sociálno-ekonomických aspektov (napr. sociálneho začlenenia) boli údaje k dispozícii len na vnútroštátnej úrovni alebo s nízkym geografickým rozlíšením, čo nestačí na analýzu územnej diferenciácie⁴⁰. Údaje z monitorovania SPP, napr. informácie o veku alebo pohlaví prijímateľov, tiež nie sú dostatočne podrobné na vykonanie cielenejších analýz⁴¹. Takéto údaje sú zvyčajne dostupné v databázach členských štátov, Komisia k nim však prístup nemá.

Komisia nemá dostatok dôkazov na posúdenie potrieb politiky SPP

48 Podľa usmernení o lepšej právnej regulácii by sa posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k legislatívnemu návrhu, malo začať overením existencie problému⁴². Musí obsahovať logické odôvodnenie, ktoré preukazuje súvislosť medzi problémom a jeho základnými príčinami a cieľmi, a tiež ponúknuť škálu politických možností na riešenie tohto problému.

49 S cieľom preskúmať využívanie údajov vo fáze navrhovania alebo plánovania politiky sme preskúmali posúdenie vplyvu pripojené k legislatívnemu návrhu SPP na obdobie po roku 2020⁴³ a rôzne dokumenty Komisie na jeho podporu. Zistili sme nedostatky v spôsobe, akým boli poskytnuté relevantné údaje na podporu opisu problému, ktorý politika rieši v rámci osobitného cieľa „životaschopné príjmy poľnohospodárskych podnikov“. V stanovisku k legislatívnym návrhom SPP na obdobie po roku 2020 sme uviedli, že údaje a argumenty, ktoré Komisia použila na podporu posúdenia potrieb, pokiaľ ide o príjmy poľnohospodárov, sú nedostatočné⁴⁴. Komisia nemá informácie o príjmoch poľnohospodárov alebo poľnohospodárskych domácností mimo poľnohospodárstva a priemery zakrývajú veľké rozdiely v príjmovej situácii. Ďalej v správe z roku 2021 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti sme zdôraznili, že nedostupnosť štatistík o príjmoch domácností poľnohospodárov a o disponibilnom príjme poľnohospodárskych podnikov rozčlenených podľa pohlavia predstavuje tiež veľkú medzeru v údajoch, ak sa má analyzovať vplyv priamych platieb na rodovú rovnosť⁴⁵.

50 V roku 2018 sme odporučili, že „predtým, ako Komisia predloží akýkoľvek návrh budúcej koncepcie SPP, by mala posúdiť príjmovú situáciu všetkých skupín poľnohospodárov a analyzovať ich potreby podpory príjmov“ a zohľadniť pri tom aspekty ako príjmy z produkcie potravín a inej poľnohospodárskej výroby, ako aj z nepoľnohospodárskych zdrojov⁴⁶. Komisia odporúčanie čiastočne prijala s dodatkom, že politika je zameraná na tých poľnohospodárov, ktorí sa poľnohospodárstvu venujú aktívne, aby si zarobili na živobytie. V štúdii z roku 2015⁴⁷ o príjmoch poľnohospodárskych domácností sa poukázalo na veľkú medzeru v informáciách o výkonnosti SPP, keďže neexistoval žiadny štatistický ani monitorovací systém EÚ na posudzovanie celkových príjmov poľnohospodárov a ich porovnávanie s inými skupinami v spoločnosti. Od februára 2022 Komisia v tejto oblasti nedosiahla žiadny pokrok.

51 Každé tri až štyri roky dostáva Eurostat od členských štátov údaje z prieskumu o štruktúre poľnohospodárskych podnikov týkajúce sa iných zárobkových činností v poľnohospodárskych podnikoch. Z údajov z prieskumu vyplýva, či sú iné zárobkové činnosti hlavnou alebo vedľajšou činnosťou majiteľa-manažéra, nie však podiel alebo rozsah príjmov z nej. Posledné údaje uverejnené na webovom sídle Eurostatu sú za rok 2016⁴⁸.

52 Súčasný štandardný zoznam premenných siete FADN neobsahuje informácie o príjmoch mimo poľnohospodárskeho podniku, keďže prieskum sa týka poľnohospodárskych podnikov a nie poľnohospodárov. Len samotné údaje o dani z príjmov v registroch vnútroštátnych daňových orgánov nepostačujú na poskytnutie týchto údajov, pretože neobsahujú informácie o charakteristikách poľnohospodárskych podnikov a zahŕňajú poľnohospodárske príjmy aj tých osôb, ktorých hlavnou činnosťou nie je poľnohospodárstvo⁴⁹.

53 Niektoré členské štáty (napr. Írsko a Holandsko) zbierajú údaje o príjmoch mimo poľnohospodárskeho podniku prostredníctvom vnútroštátnych prieskumov FADN, ktoré by mohli vyplniť jednu z medzier v údajoch o reálnych príjmoch poľnohospodárov. Írske orgány pravidelne zverejňujú údaje nepriamo o príjmoch mimo poľnohospodárskeho podniku vrátane „existencie zamestnania mimo poľnohospodárskeho podniku“, „dní a hodín odpracovaných mimo poľnohospodárskeho podniku“ a „odvetví, v ktorých subjekt pracuje“.

Komisia má rôzne iniciatívy na lepšie využívanie existujúcich údajov, ale prekážky pretrvávajú

54 Komisia by mala prijať ďalšie iniciatívy na riešenie existujúcich nedostatkov a zlepšiť zber a spracovanie údajov s cieľom vyhodnotiť SPP a podporiť rozvoj budúcej politiky. Tieto iniciatívy by sa mali zaviesť do praxe v súlade s vymedzeným harmonogramom a výstupmi. Komisia musí prispôsobiť a posilniť existujúce zdroje údajov pre novú SPP. Mala by tiež preskúmať a mobilizovať nové zdroje údajov s cieľom znížiť zaťaženie poľnohospodárov a správnych orgánov a zároveň zlepšiť dôkazovú základňu politiky⁵⁰.

55 Komisia si vo svojom akčnom pláne týkajúcom sa stratégie pre interné údaje stanovila ciele na zabezpečenie prístupu k údajom, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie a fungovanie v celej organizácii, a na podporu využívania moderných technológií na analýzu údajov s cieľom rýchlejšie a účinnejšie identifikovať vzorce a trendy.

56 Preskúmali sme, ktoré iniciatívy Komisia podnikla na lepšie využívanie dostupných údajov a nových technológií s cieľom riešiť uvedené medzery v údajoch a výzvy. Okrem toho sme preskúmali výskumné projekty financované z prostriedkov EÚ a iniciatívy členských štátov, ktoré by mohli prispieť k analýze SPP a vyplniť niektoré medzery.

Komisia rozširuje zdroje údajov a podporuje ich výmenu s cieľom riešiť problém chýbajúcich údajov a uspokojiť potreby týkajúce sa údajov v rámci SPP

57 V stratégii Komisie pre interné údaje sa uvádza, že „interné a externé zdroje údajov sa musia čo najviac využívať, aby sa získali dôkazy na podporu rozhodnutí“. Náklady a administratívne zaťaženie spojené so zberom dodatočných údajov na účely monitorovania politiky musia byť úmerné potrebám týkajúcim sa údajov. Podľa súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu⁵¹ nie je potrebné vyplniť všetky medzery v údajoch.

58 Komisia začala uplatňovať svoju dátovú stratégiu v roku 2018. Činnosti siahajú od vytvorenia inventáru údajov (pozri body 17 – 18) až po pravidlá správy údajov, dátovú analytiku a odbornú prípravu a zručnosti. Na konci roka 2020 GR AGRI zriadilo radu a pracovnú skupinu pre vykonávanie stratégie. Od januára 2022 má osobitné oddelenie pre správu údajov, ktorého cieľom je zlepšenie koordinácie správy údajov.

59 Komisia iniciovala niekoľko opatrení, ktoré by mohli prispieť k lepšej analýze politiky zlepšením dátovej infraštruktúry a využívania údajov na účely SPP (napr. digitálne riešenia, elektronické nástroje, algoritmy a osvedčené postupy). Príklady pozri v prílohe.

60 V hodnotení poľnohospodárskych štatistík Eurostatu z roku 2016⁵² sa dospelo k záveru, že štatistiky v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, využívania pôdy a životného prostredia nie sú dostatočne harmonizované a jednotné. Dôvodom je skutočnosť, že právne predpisy boli vypracované izolovane, ale aj to, že v rôznych poľnohospodárskych oblastiach existujú odlišné definície a pojmy. Na riešenie tohto problému Komisia predložila dve nové nariadenia a zmenila jedno existujúce nariadenie (pozri ilustráciu 10).

61 V roku 2019 Eurostat vydal výzvu na predloženie návrhov zameraných na vytvorenie siete národných štatistických úradov, ktoré majú záujem o vývoj metód modernizácie poľnohospodárskych štatistík. Jedna z dvoch priorít sa týkala činností, ktoré „využívajú nové zdroje údajov pre poľnohospodársku štatistiku (napr. veľké dáta, satelitné snímky, georeferenčné informácie, presné poľnohospodárstvo) vrátane aspektov prístupu, dôvernosti a posudzovania kvality“. V reakcii na výzvu neboli predložené žiadne prihlášky. Podľa Komisie členské štáty uviedli, že jedným z dôvodov bolo to, že národné štatistické úrady nemali dostatočné zdroje na zriadenie a koordináciu takejto siete.

62 Ostatné iniciatívy na riešenie medzier v údajoch spadajú do dvoch širších kategórií: spoločné využívanie údajov od členských štátov alebo zainteresovaných strán a pridávanie nových premenných do existujúcich zdrojov údajov.

63 V rámci projektu „Proces GR AGRI na spoločné využívanie údajov IACS v rámci INSPIRE“ GR AGRI v spolupráci s JRC, Generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie a Generálnym riaditeľstvom pre oblasť klímy vytvára rámec a podporné postupy na výmenu neosobných priestorových údajov IACS v celej EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby priestorové údaje IACS boli ľahko lokalizovateľné, efektívne prístupné (prostredníctvom jediného vstupného bodu) a účinne opätovne použiteľné v jednotnom politickom prostredí (pozri ilustráciu 11).

64 V Európskej dátovej stratégii⁵³ Komisia uznáva význam výmeny údajov pre zlepšenie dostupnosti údajov. V stratégii Komisia oznámila svoj plán zriadiť deväť odvetvových spoločných dátových priestorov pre celú EÚ vrátane „spoločného dátového priestoru pre európsku zelenú dohodu“ a „spoločného európskeho dátového priestoru pre poľnohospodárstvo“. Cieľom dátového priestoru pre poľnohospodárstvo je uľahčiť výmenu, spracovanie a analýzu údajov o produkcii, otvorených dát a prípadne iných verejných údajov (napr. údajov o pôde)⁵⁴.

65 V stratégii sa uvádzajú dve konkrétne prípravné činnosti v súvislosti s dátovým priestorom pre poľnohospodárstvo: zhodnotenie skúseností s kódexom správania zainteresovaných strán pri výmene poľnohospodárskych údajov⁵⁵ a zhodnotenie existujúcich poľnohospodárskych dátových priestorov v roku 2020 a začiatkom roka 2021. Komisia v súčasnosti plánuje vykonávať tieto činnosti ako súčasť pracovného programu Digitálna Európa na roky 2021 – 2022, ktorý schválila v novembri 2021. Podľa Komisie bude dátový priestor zahrnutý do pracovného programu na obdobie 2023 – 2024, pričom potenciálny prototyp môže vzniknúť v roku 2024 a ďalšie zavádzanie dátového prístupu sa uskutoční v nasledujúcich rokoch.

66 V rámci stratégie Z farmy na stôl⁵⁶ má Komisia v úmysle premeniť sieť FADN na dátovú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (FSDN) s cieľom zbierať údaje na úrovni poľnohospodárskych podnikov o cieľoch stratégie Z farmy na stôl a stratégie v oblasti biodiverzity, ako aj o ďalších ukazovateľoch udržateľnosti. Komisia uverejnila plán v júni 2021 a návrh nariadenia sa chystá predstaviť v druhom štvrťroku 2022⁵⁷.

Konkrétne opatrenia v kontexte SPP na obdobie 2023 – 2027 sú zamerané na zlepšenie údajov z monitorovania

67 Okrem zmeny FADN na FSDN Komisia neplánuje žiadne významné zmeny v základných IT systémoch zobrazených na ilustrácii 6. Pracuje však na zvýšení funkcií systému ARACHNE, čo je nástroj na hĺbkovú analýzu údajov, ktorý členské štáty používajú na dobrovoľnej báze pri svojich administratívnych kontrolách. Tento nástroj je užitočný napríklad na identifikáciu projektov alebo prijímateľov, ktorí by mohli byť vystavení riziku podvodu alebo konfliktu záujmov, hoci jeho nepovinné používanie môže jeho prínosy obmedzovať. Účinnosť dátovej analytiky nástroja závisí od vložených údajov. To znamená, že čím viac kvalitných údajov sa do systému nahrá, tým presnejšie, komplexnejšie a informatívnejšie sú jeho výstupy.

68 GR AGRI využíva nové technológie a satelitné údaje na zlepšenie ukazovateľov monitorovania. Na obdobie 2023 – 2027 zaviedlo napríklad nový ukazovateľ vplyvu pre monitorovanie krajinných prvkov. SPP na obdobie 2014 – 2020 nezahŕňala ukazovateľ vplyvu na krajinu, čo oslabilo posúdenie vplyvu SPP na biotopy, krajinu a biodiverzitu (pozri tabuľku 3). V prípade nového ukazovateľa (podiel poľnohospodárskej pôdy pokrytej krajinnými prvkami) Komisia použije údaje zo služby monitorovania krajiny programu Copernicus, ktorá obsahuje informácie o lineárnych živých plotoch a krovinách, stromoradiach a izolovaných plochách stromov.

69 Pre SPP na obdobie 2023 – 2027 Komisia vymedzí nový rámec vrátane vykonávacieho aktu s cieľom získať údaje o jednotlivých transakciách na účely monitorovania, hodnotenia a tvorby politiky. Zbieraním jednotlivých údajov o žiadosti/nároku a informácií o prijímateľovi a jeho poľnohospodárskom podniku/firme sa Komisia podľa vlastných slov pokúsi vyriešiť otázku rozčleňovania údajov.

V rámci výskumných iniciatív sa skúmajú možnosti modernizácie údajov a nástrojov

70 V rámci programu Horizont 2020 Komisia financuje výskumné a inovačné projekty. Našli sme niekoľko nedávnych alebo prebiehajúcich výskumných projektov programu Horizont 2020 a iných výskumných projektov, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu dátovej infraštruktúry a využívania údajov (napr. digitálne riešenia, elektronické nástroje a algoritmy), ktoré sú potrebné na poskytovanie lepších údajov pre SPP (pozri ilustráciu 12). Niektoré projekty (napr. NIVA a Sen4CAP) už priniesli relevantné výsledky, ktoré by mohli byť užitočné pre budúci vývoj.

71 Projekt NIVA (Nová vízia IACS v akcii) rieši niektoré obmedzenia systému IACS (pozri body 28 – 29), a to najmä znížením administratívnej záťaže a využitím potenciálu údajov. Cieľom projektu je modernizovať IACS efektívnym využívaním digitálnych riešení a elektronických nástrojov, čím sa vytvoria spoľahlivé metodiky a harmonizované dátové súbory na monitorovanie poľnohospodárskej výkonnosti.

72 Ďalší projekt financovaný z prostriedkov EÚ, FLINT (Farm-Level Indicators for New Topics in policy evaluation – Ukazovatele na úrovni poľnohospodárskych podnikov pre nové témy v hodnotení politiky), je zameraný na riešenie rozdielu medzi potrebami týkajúcimi sa dát na hodnotenie politiky a dostupnými poľnohospodárskymi štatistikami⁵⁸. Tento projekt je potenciálne relevantný pre plánovanú revíziu FADN, pretože zahŕňal ukazovatele udržateľnosti a FADN využíval ako rámec. V rámci projektu sa navrhlo 33 tém alebo ukazovateľov týkajúcich sa environmentálnych, sociálnych, hospodárskych a inovačných aspektov, ktoré sa majú zozbierať v budúcnosti⁵⁹. Komisia vo svojom pláne⁶⁰ uviedla, že prechod na FSDN bude nadväzovať na projekt FLINT. Vo februári 2022 však bolo príliš skoro na posúdenie tohto tvrdenia.

Členské štáty majú vlastné iniciatívy týkajúce sa údajov pre SPP

73 V našom prieskume vo všetkých 27 členských štátov sa zistilo, že väčšina z nich uznáva, že pokročilá analytika má svoju pridanú hodnotu a zo zoznamu možných prvkov si väčšina v tejto súvislosti zvolila rýchlejšie rozhodovanie, prediktívnu a prierezovú analýzu, zníženie nákladov a účinnejšiu komunikáciu s poľnohospodármi a zainteresovanými stranami.

74 Viac ako polovica členských štátov vo svojich odpovediach na náš prieskum navrhla ako priority na podporu využívania veľkých dát tieto opatrenia: viac financií od Komisie na IT nástroje a projekty dátovej analytiky (67 %), dodatočné usmernenia/príručky (56 %) a podporu rozvoja nových metodík alebo štandardizácie (52 %). Menej členských štátov si vybralo podporu pre analytické technológie (48 %), riešenia týkajúce sa prístupu k údajom (41 %) a podporu výskumu a spoločné výskumné projekty (48 %).

75 Náš prieskum a následné rozhovory odhalili rozdiely medzi členskými štátmi v tom, ako začleňujú nové zdroje údajov a pokročilé metódy dátovej analytiky. Rámček 4 a rámček 5 obsahujú príklady opatrení členských štátov.

Niektoré významné medzery v údajoch a výzvy treba ešte vyriešiť

76 Komisia uznáva, že vzájomné prepojenie existujúcich zdrojov údajov je kľúčovou výzvou pri zabezpečovaní primeraných údajov na účely vyhodnocovania SPP⁶¹. Pracuje na opätovnom použití údajov IACS a rozšírení siete FADN, ale nezačala ešte realizovať osobitné opatrenia na vyplnenie medzier v údajoch týkajúcich sa príjmov poľnohospodárov z iných ako poľnohospodárskych zdrojov (ďalej len „príjmy z nepoľnohospodárskej činnosti“) alebo na skombinovanie rôznych zdrojov rozčlenených dát s cieľom zvýšiť hodnotu už zozbieraných údajov.

77 Komisia sa už vyjadrila, že je potrebný spoločný jedinečný identifikátor pre poľnohospodárske podniky (farmy), ktorý by umožnil prepojiť údaje na úrovni poľnohospodárskych podnikov z rôznych zdrojov údajov (napr. administratívne registre a prieskumy)⁶². Identifikátor by musel zohľadňovať rôzne systémy členských štátov a zložité štruktúry poľnohospodárskych podnikov s rôznymi kombináciami a lokalitami. To si vyžaduje spoločnú definíciu poľnohospodárskeho podniku a takéto vymedzenie má vplyv na finančné ukazovatele, ako je príjem poľnohospodárskeho podniku⁶³. Jedinečný identifikátor by mohol pomôcť zvýšiť dostupnosť údajov a poskytnúť spoľahlivejšie informácie o vplyve politiky. Do februára 2022 práca na takomto identifikátore ešte nepokročila.

78 Novým a bohatým zdrojom informácií sú údaje na úrovni poľnohospodárskych podnikov z aplikácií a systémov riadenia. Existuje mnoho komerčných riešení, ktoré ponúkajú rôzne služby v oblasti digitálneho vedenia záznamov, monitorovania v teréne a sledovania práce, a takýmito aplikáciami možno zlepšiť mnohé aspekty prevádzky poľnohospodárskych podnikov (pozri príklad v rámčeku 6). Komisia nevie, koľko poľnohospodárov používa softvér na riadenie poľnohospodárskych podnikov, ale kampaň Integrované štatistiky fariem⁶⁴ naplánovaná na rok 2023 by mohla pomôcť získať informácie o používaní informačných riadiacich systémov a zariadení presného poľnohospodárstva.

79 Používanie elektronického poľného zápisníka, do ktorého poľnohospodári zaznamenávajú svoje činnosti, by bolo krokom vpred v digitalizácii poľnohospodárskych podnikov a zlepšovaní monitorovania spotreby a vplyvu pesticídov, hnojív, vody a pôdy. Platforma FaST (nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny), ktorú navrhla Komisia, je nástrojom s flexibilnou architektúrou, ktorý ponúka modernú analýzu a interoperabilitu s mnohými zdrojmi údajov. FaST je postavený na niekoľkých zdrojoch údajov, ktoré sú na platforme buď prepojené (živé zdroje) alebo importované (statické zdroje). S cieľom poskytnúť poľnohospodárom prístup k ich vlastným údajom sa FaST pripája k regionálnemu/vnútroštátnemu systému IACS (alebo rovnocennému registru poľnohospodárskych podnikov), kde sa uchovávajú údaje poľnohospodárov.

80 Cenným zdrojom údajov môžu byť dáta o presnom poľnohospodárstve⁶⁵. Príklady takýchto údajov zahŕňajú údaje zo snímačov a strojov o vlhkosti pôdy a živinách a údaje o používaní pesticídov z konkrétnych lokalít. V rámci spomenutého projektu NIVA sa skúmajú možnosti elektronického registra poľnohospodárskych podnikov, ktorý možno prepojiť so systémom IACS. Ďalším cieľom projektu je integrovať údaje o strojovom/presnom poľnohospodárstve do IACS. Existujú prekážky, ktoré tomu bránia, napríklad rôznorodá povaha poľnohospodárskych strojov a nedostatočná štandardizácia.

81 Prístup k individuálnym údajom na účely analýzy politiky môže byť zložitý a neexistuje žiadny právny ani technický rámec na využívanie komerčných informácií na analýzu politiky. Podľa jednej štúdie⁶⁶ poľnohospodári nie sú ochotní poskytovať údaje z dôvodov, ako je riziko šírenia údajov na iné účely, nejasná definícia „osobných údajov“ a všeobecná „nevôľa voči moderným technológiám dátových platforiem“. V rámci SPP na obdobie 2023 – 2027 musia poradenské služby pre poľnohospodárov zahŕňať aj digitálne technológie⁶⁷.

82 Na ilustrácii 13 sú zhrnuté hlavné problémy Komisie súvisiace s údajmi a naše posúdenie toho, do akej miery boli vyriešené.

83 Pri administratívnej kontrole porovnateľných postupov mimo EÚ sme sa zamerali na tri krajiny mimo EÚ: Austrália, Japonsko a USA. Tieto krajiny poskytujú verejne dostupné informácie o integrácii moderných dátových techník do poľnohospodárstva. V rámčeku 7 sú opísané niektoré z ich iniciatív.

Závery a odporúčania

84 Preskúmali sme, či Komisia dobre využíva veľké dáta a dátovú analytiku na analýzu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). SPP má mnoho komplexných a vzájomne súvisiacich cieľov. Stanovenie toho, či sú politické nástroje relevantné a či účinne riešia tieto ciele, si vyžaduje údaje a informácie z rôznych interných aj externých zdrojov.

85 Zistili sme, že hoci Komisia využíva značné množstvo údajov o hospodárskych, environmentálnych, klimatických a sociálnych aspektoch, v niektorých oblastiach súčasné údaje a nástroje neposkytujú určité významné prvky informácií, ktoré sú potrebné na kvalifikovanú tvorbu politiky (body 16 – 53). Komisia prijala niekoľko iniciatív na lepšie využívanie existujúcich údajov (body 57 – 69), ale okrem oneskorenej dostupnosti údajov (bod 41) pretrvávajú aj ďalšie prekážky (body 76 – 81).

86 Hlavnými prekážkami v jednotlivých fázach zberu a spracovania údajov sú:

• nevykonávanie zberu údajov: napríklad o poľnohospodárskych vstupoch (napr. množstvo aplikovaných chemických a nechemických pesticídov, množstvo použitých minerálnych/organických hnojív a na ktoré plodiny) a poľnohospodárskych postupoch s vplyvom na životné prostredie (pozri tabuľku 3, body 42 – 45),
• nedostupnosť údajov: informácie na úrovni poľnohospodárskych podnikov sú vlastnené, spravované a uchovávané v miestnom integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (IACS) členských štátov, ku ktorému má Komisia obmedzený prístup (pozri body 27 – 29),
• nadmerná agregácia: Komisia dostáva zväčša súhrnné údaje od členských štátov, čím sa obmedzuje rozsah, v akom z nich môže využiť (pozri tabuľku 2, bod 47),
• obmedzenia týkajúce sa kombinovania zdrojov údajov, napr. z dôvodu chýbajúceho spoločného identifikátora (pozri bod 24).

87 V dôsledku toho má Komisia čiastočné znalosti o základnom scenári alebo vplyve politiky v oblastiach, ako sú príjmy poľnohospodárov mimo poľnohospodárskeho podniku, environmentálne informácie/postupy a sociálno-ekonomický rozvoj. Takéto medzery v dostupných údajoch ovplyvňujú kvalitu dôkazov v niektorých hodnoteniach (pozri body 39 – 47) a posúdeniach vplyvu (pozri body 48 – 53).

Odporúčanie 1 – Vytvoriť rámec na používanie rozčlenených údajov zo systému IACS

Komisia by mala vytvoriť technický a administratívny rámec na výmenu a opätovné využívanie rozčlenených údajov zo systému IACS (nad rámec údajov, ktoré sú potrebné pre výročné správy o výkonnosti) s cieľom monitorovať, hodnotiť a v konečnom dôsledku navrhovať politiku. Pri tom by sa mali dodržiavať zásady efektívnosti a minimalizovať tak administratívne zaťaženie a náklady prijímateľov a orgánov členských štátov.

Termín: 2024

Odporúčanie 2 – Vo väčšej miere využívať a rozvíjať zdroje údajov na naplnenie potrieb politiky

Komisia by mala riešiť problém medzier v údajoch zistených v hodnoteniach SPP na obdobie 2014 – 2020 a posúdení vplyvu SPP na obdobie po roku 2020, a to:

1. intenzívnejším využívaním existujúcich zdrojov údajov (napr. administratívne údaje a štatistické zisťovania a údaje z programu Copernicus), zohľadnením nových zdrojov údajov alebo kombinovaním existujúcich zdrojov;
2. preskúmaním možnosti využitia zástupných alebo nepriamych zdrojov údajov, ak nie je možné použiť priame zdroje na posúdenie kľúčových ukazovateľov alebo aspektov;
3. posúdením možnosti širšieho využívania údajov z poľnohospodárskych zariadení.

Termín: 2025

88 Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka má v Komisii dohodu so Spoločným výskumným centrom o analýze údajov a o tom, ako lepšie využívať existujúce údaje. Na základe tejto dohody Komisia používa na analýzu SPP pokročilú kvantitatívnu analýzu a modely. Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka však nepoužíva metódy veľkých dát na textovú analýzu, hĺbkovú analýzu textu ani samotnú automatizovanú extrakciu. Nahradenie manuálnych a časovo náročných postupov automatizovanými nástrojmi má potenciálne prínosy (pozri body 19, 25 a rámček 2).

89 V EÚ existuje niekoľko iniciatív, pričom niektoré financuje EÚ v rámci programu Horizont 2020 alebo iných programov, v rámci ktorých sa skúmajú možnosti modernizácie údajov a IT nástrojov na koncipovanie, monitorovanie a hodnotenie SPP. Niektoré z týchto iniciatív už priniesli výsledky v oblasti interoperability a nové ucelenejšie ukazovatele. Projekty sú v rôznych fázach a môžu riešiť podobné otázky z rôznych uhlov pohľadu (body 70 – 75). Komisia zatiaľ neidentifikovala prvky, ktoré by sa mohli zaviesť do praxe pre SPP.

90 Komisia má preto značný priestor na začlenenie nákladovo efektívnej pokročilej analytiky a súvisiacich nástrojov do existujúcich IT systémov a/alebo iných IT riešení na automatizované spracovanie informácií (napr. nahradenie manuálnych alebo nereprodukovateľných postupov) a na lepšie využívanie dátových aktív (napr. zvýšenie výstupov spracovaných údajov) na účely analýzy politík.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Joëlle Elvinger, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 18. mája 2022.

Príloha – Vybrané opatrenia a ambície Komisie súvisiace s údajmi

– dokončené – príliš skoro na posúdenie alebo mešká menej ako o rok – mešká viac než rok

Akronymy a skratky

AMS: systém monitorovania plôch (Area Monitoring System)

ATLAS: systém interoperability a analýzy v oblasti poľnohospodárstva (Agricultural Interoperability and Analysis System)

CATS: systéme schvaľovania kontrolných záznamov (Clearance of Accounts Audit Trail System)

CROP-CASMA: analýza stavu plodín a pôdnej vlhkosti (Crop Condition and Soil Moisture Analytics)

FADN: Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (Farm Accountancy Data Network)

FaST: nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny (Farm Sustainability Tool for Nutrients)

FSDN: dátová sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (Farm Sustainability Data Network)

GSAA: geopriestorová žiadosť o podporu (Geo-Spatial Aid Application)

IACS: integrovaný administratívny a kontrolný systém

IFM-CAP: model jednotlivého poľnohospodárskeho podniku pre spoločnú poľnohospodársku politiku (Individual Farm Model for the Common Agricultural Policy)

IFS: integrované štatistiky fariem (Integrated Farm Statistics)

ISAMM: informačný systém riadenia poľnohospodárskych trhov (Information System for Agricultural Market Management)

LPIS: systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (Land Parcel Identification System)

LUCAS: prieskum o využívaní pôdy a krajinnej pokrývke (Land Use/Land Cover Area Frame Survey)

MEF4CAP: monitorovacie a hodnotiace rámce pre spoločnú poľnohospodársku politiku (Monitoring and Evaluation Frameworks for the Common Agricultural Policy)

NIVA: projekt Nová vízia IACS v akcii (New IACS Vision in Action)

SAIO: štatistika poľnohospodárskych vstupov a výstupov (Statistics on Agricultural Input and Output)

SEN4CAP: produkty družíc Sentinel pre spoločnú poľnohospodársku politiku (Sentinels for Common Agricultural Policy)

SFC: systém správy fondov (System Fund Management)

Glosár

Analýza údajov: proces zberu, modelovania a preskúmavania údajov s cieľom získať poznatky, na základe ktorých sa prijmú rozhodnutia.

Databáza: štruktúrovaný súbor údajov uchovávaných elektronicky, ktoré sú k dispozícii na nahliadnutie a extrakciu.

Dátová analytika: veda o analýze údajov pomocou systematických výpočtových metód na získanie poznatkov.

Dátové aktíva: IT systém, aplikácia alebo databáza vo vlastníctve subjektu.

Hĺbkové učenie: metóda učenia umelej inteligencie, pri ktorej sa softvérový systém trénuje s využitím miliónov príkladov.

Chýbajúce údaje: údaje potrebné na konkrétny účel, ktoré však nie sú k dispozícii.

Interoperabilita: schopnosť systému komunikovať a spolupracovať s inými systémami vrátane výmeny údajov.

Neštruktúrované údaje: informácie uložené v pôvodnom formáte bez vopred určenej kategorizácie alebo organizácie, čo často sťažuje ich analýzu. Môžu zahŕňať kvantitatívne aj kvalitatívne informácie, ako sú obrázky, text, dátumy, e-maily alebo čísla.

Opätovná použiteľnosť údajov: nakoľko jednoducho sa dajú údaje zozbierané na jeden účel využiť na iný účel.

Pokročilá analýza: využívanie metód špičkových technológií, ako je prediktívne modelovanie a strojové učenie na analýzu veľkých dát.

Prieskum o využívaní pôdy a krajinnej pokrývke (LUCAS): pravidelný harmonizovaný prieskum, ktorý sa vykonáva na mieste vo všetkých členských štátoch EÚ s cieľom zozbierať informácie o tom, ako sa využíva pôda a čo na nej rastie, vrátane analýzy podkladovej vrstvy pôdy.

Priestorové údaje: údaje týkajúce sa konkrétnej lokality alebo geografickej oblasti a jej prirodzených alebo vybodovaných prvkov.

Štruktúrované údaje: štandardizované kvantitatívne informácie, ktoré sa riadia vopred vymedzenou štruktúrou údajov, čo uľahčuje ich analýzu.

Údaje/dáta: konkrétne, objektívne fakty, merania alebo pozorovania, ktoré je potrebné spracovať na získanie informácií.

Veľké dáta (big data): súbory údajov zväčšujúceho sa objemu, rýchlosti a rozmanitosti (v angličtine volume, velocity and variety – tzv. tri V (the three Vs)). Veľké dáta sú často do značnej miery neštruktúrované.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61415

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61415

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá členka EDA Joëlle Elvinger. Tento audit viedla členka EDA Joëlle Elvinger, podporu jej poskytla vedúca úlohy Liia Laanes, zástupca vedúcej úlohy Dimitrios Maniopoulos, vedúca kabinetu Ildikó Preiss, atašé kabinetu Paolo Pesce a Charlotta Törneling, hlavný manažér Emmanuel Rauch, audítorka a dátová špecialistka Claudia Albanese, audítorka a grafická dizajnérka Marika Meisenzahl, audítor Michał Szwed. Jazykovú podporu poskytol Mark Smith.

Koncové poznámky

¹ Článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

² Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, 2021, s. 20.

³ Höchtl, J., Parycek, P. & Schöllhammer, R., Big data in the policy cycle: Policy decision making in the digital era, Journal of Organizational Computing and Electronic Commerce, 2016, 26 (1 – 2), s. 147 – 169.

⁴ OECD: Digital Opportunities for Better Agricultural Policies, 2019, OECD Publishing, s. 13.

⁵ C(2016) 6626, Communication Data, Information and Knowledge Management at the European Commission.

⁶ COM(2020) 66.

⁷ COM(2020) 767.

⁸ Článok 110 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

⁹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 20.

¹⁰ Dôvodová správa dokumentu COM(2016) 786.

¹¹ Článok 68 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

¹² Články 67 – 78 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

¹³ Digitalisation of European reporting, monitoring and audit, EPRS. September 2021.

¹⁴ NIVA roadmap for IACS transformation, s. 24.

¹⁵ Výstupy projektov NIVA a IoF2020, dokumenty projektov ATLAS a DEMETER; Digitalisation of European reporting, monitoring and audit, EPRS. September 2021.

¹⁶ Výročná správa o činnosti GR AGRI, príloha 2, s. 25.

¹⁷ Osobitná správa 04/2020 – Používanie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky: celkovo stabilný pokrok, ale pomalší pri monitorovaní klímy a životného prostredia.

¹⁸ Tamže, odporúčanie 2.

¹⁹ Nariadenie Rady 79/65/EHS.

²⁰ Informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva.

²¹ Evaluation Helpdesk, Best Use of FADN for the Assessment of RDP Effects on Fostering the Competitiveness in Agriculture, 2021, s. 9.

²² Komisia, EU Farm Economics Overview based on 2015 (and 2016) FADN data, 2018, s. 5.

²³ Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 6 a 26.

²⁴ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 572.

²⁵ Článok 110 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

²⁶ Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 45.

²⁷ V prípade rozvoja vidieka, príloha IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 808/2014.

²⁸ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, kapitola VIII – nástroj 68.

²⁹ SWD(2021) 115, s. 20.

³⁰ Dumangane, M. et al., An Evaluation of the CAP impact: a discrete policy mix analysis, 2021.

³¹ Evaluation support study on „viable food production’, s. 30 – 32.

³² Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 1306/2013.

³³ Osobitná správa 13/2020 – Biodiverzita poľnohospodárskej pôdy: príspevok SPP nezastavil pokles, body 48 – 50.

³⁴ Evaluation of the impact of the CAP on habitats, landscapes, biodiversity, zhrnutie, 2019.

³⁵ Osobitná správa 05/2020 – Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík.

³⁶ Tamže.

³⁷ Evaluation on impact of the CAP on territorial development of rural areas.

³⁸ SWD(2021) 394.

³⁹ Evaluation support study on the impact of the CAP on territorial development of rural areas, 2020.

⁴⁰ Evaluation support study on the impact of the CAP on territorial development of rural areas, 2020.

⁴¹ SWD(2021) 394 a dokument Evaluation support study on the impact of the CAP on territorial development of rural areas: socioeconomic aspects; osobitná správa 10/2021 – Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ: nastal čas premeniť slová na skutky, bod 90.

⁴² Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 10.

⁴³ SWD(2018) 301.

⁴⁴ Stanovisko 07/2018, bod 2.

⁴⁵ Osobitná správa 10/2021 – Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte EÚ: nastal čas premeniť slová na skutky, body 89 a 90.

⁴⁶ Osobitná správa 10/2018 – Režim základnej platby pre poľnohospodárov – operačne na správnej ceste, no na zjednodušenie, zameranie a konvergenciu úrovní pomoci má len obmedzený vplyv, odporúčanie 3.

⁴⁷ Hill, B. & Dylan Bradley, B. (2015), Comparison of farmers’ incomes in the EU Member States. Štúdia vypracovaná pre Európsky parlament.

⁴⁸ Súbor údajov o inej zárobkovej činnosti (ef_oga_main).

⁴⁹ Hansen, H. and Forstner, B. (2021), A differentiated look at the economic situation of German farmers, prezentácia na 27. zasadnutí siete OECD pre analýzu na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

⁵⁰ SWD(2018) 301, s. 51.

⁵¹ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 363.

⁵² SWD(2017) 96, hodnotenie, sprievodný dokument k dokumentu Strategy for Agricultural Statistics 2020 and beyond and subsequent potential legislative scenarios.

⁵³ COM(2020) 66.

⁵⁴ C(2021) 7914, príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie o financovaní programu Digitálna Európa a prijatí viacročného pracovného programu na roky 2021 – 2022, s. 54.

⁵⁵ EU Code of conduct on agricultural data sharing by contractual agreement.

⁵⁶ COM(2020) 381.

⁵⁷ Plán: Prechod z FADN na dátovú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (FSDN).

⁵⁸ Poppe, K., Vrolijk, H., Dolman, M., a Silvis, H., 2016, FLINT – Farm-level Indicators for New Topics in policy evaluation: an introduction. Studies in Agricultural Economics, 118, s. 116 – 122.

⁵⁹ Final report summary of FLINT project.

⁶⁰ Plán: Prechod z FADN na dátovú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (FSDN).

⁶¹ SWD(2018) 301, časť I, s. 51.

⁶² Pozri napríkla Strategy for agricultural statistics for 2020 and beyond, s. 8, 12 a 16 – 17.

⁶³ Poppe, K. J. a Vrolijk, H.C.J. (2019), How to measure farm income in the era of complex farms, prípravný dokument pre prezentáciu na 171. seminári EAAE.

⁶⁴ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2286.

⁶⁵ Punt, T. a Snijkers, G., Exploring precision farming data: a valuable new data source? A first orientation, 2020. Dokument predložený na seminári EHK OSN v roku 2019 o zbere štatistických údajov „Nové zdroje a nové technológie“.

⁶⁶ Internet of Food and Farm 2020: Policy Recommendations from IoF2020.

⁶⁷ Článok 15 nariadenia (EÚ) 2021/2115.

⁶⁸ Agricultural Data Integration Project.

⁶⁹ Hughes, N. et al. (2020), The Agricultural Data Integration Project, výskumná správa ABARES, Canberra.

⁷⁰ Digital Opportunities for Better Agricultural Policies, 2019, OECD.

⁷¹ Webová stránka WAGRI.

⁷² Crop-CASMA User's Guide.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-8285-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/833913	QJ-AB-22-014-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-8241-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/38729	QJ-AB-22-014-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Ilustrácie 1, 4, 8, 11: Freepik Company S.L. Všetky práva vyhradené.

logá na ilustrácii 12: Všetky práva vyhradené.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke:
https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.