Požiadavky EÚ na národné rozpočtové rámce: je potrebné ďalej ich posilňovať a lepšie monitorovať ich uplatňovanie

Zhrnutie

V úsilí napraviť základné príčiny finančnej krízy Komisia dospela k záveru, že fiškálny rámec založený na pravidlách je potrebné doplniť záväznými vnútroštátnymi ustanoveniami. Preto navrhla tri legislatívne akty, ktoré majú posilniť národné rozpočtové rámce (t. j. spôsob, akým sa vykonávajú rozpočtové politiky). Dva z týchto troch aktov boli prijaté (v roku 2011 ako súčasť balíka šiestich legislatívnych aktov a v roku 2013 ako súčasť balíka dvoch legislatívnych aktov), zatiaľ čo legislatívny proces návrhu smernice z roku 2017 stále prebieha. Okrem toho v roku 2012 podpísalo medzivládnu zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii 25 členských štátov.

V legislatívnych aktoch sa okrem iného od členských štátov vyžadovalo, aby zriadili nezávislé fiškálne inštitúcie, stanovili vnútroštátne fiškálne pravidlá a zaviedli viacročné rozpočtové rámce založené na pravidlách. Riadne navrhnuté nezávislé fiškálne inštitúcie sa spájajú s lepším dodržiavaním fiškálnych pravidiel a s presnými a menej skreslenými makroekonomickými a rozpočtovými prognózami, zatiaľ čo sa vo všeobecnosti usudzuje, že strednodobé rozpočtové rámce prispievajú k lepšej fiškálnej výkonnosti, keďže ukazujú, či a akým spôsobom súčasné politické rozhodnutia a budúce programy zodpovedajú udržateľným strednodobým prideleným rozpočtovým prostriedkom.

Cieľom auditu bolo posúdiť, či sa opatreniami Komisie zameranými na posilnenie rozpočtových rámcov členských štátov EÚ dosiahli zamýšľané výsledky. Na tento účel sme preskúmali, či:

1. právne požiadavky EÚ na národné rozpočtové rámce sú účinné;
2. národné rozpočtové rámce boli posilnené prostredníctvom primeranej a jasnej interakcie medzi Komisiou, nezávislými fiškálnymi inštitúciami a Európskou fiškálnou radou;
3. Komisia primerane posúdila, ako boli právne požiadavky EÚ vykonané a uplatňované v členských štátoch.

Legislatívna činnosť EÚ poskytla stimul pre posilnenie národných rozpočtových rámcov. Právny rámec je však možné zlepšiť. V porovnaní s medzinárodnými štandardmi a najlepšími postupmi sú požiadavky v niekoľkých ohľadoch miernejšie, najmä tie, ktoré sa týkajú strednodobých rozpočtových rámcov a nezávislých fiškálnych inštitúcií. Smernica, ktorú Komisia navrhla v roku 2017, sa zaoberá niektorými – ale nie všetkými – nedostatkami, ktoré sme zaznamenali.

Dodržiavanie vnútroštátnych fiškálnych pravidiel hodnotia nezávislé fiškálne inštitúcie. Niektoré nezávislé vnútroštátne fiškálne inštitúcie, ako aj Komisia, okrem toho hodnotia aj to, ako členské štáty dodržiavajú fiškálne pravidlá EÚ, a to buď preto, že majú povinnosť tak urobiť na základe vlastného právneho základu, alebo preto, že sa tak dobrovoľne rozhodli. Komisia pri svojom hodnotení využíva svoje diskrečné právomoci, ako aj iné faktory, čo vytvára riziko, že Komisia a nezávislé finančné inštitúcie budú posudzovať súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ nejednotne. Ak by sa riziko stalo skutočnosťou, účinnosť fiškálneho rámca EÚ by sa znížila.

V „správe piatich predsedov“ uverejnenej v roku 2015 sa navrhovalo zriadiť Európsku fiškálnu radu, ktorá by na európskej úrovni verejne a nezávisle posudzovala výkonnosť štátnych rozpočtov a ich plnenie na základe fiškálnych cieľov EÚ. Komisia ju v tom istom roku zriadila prostredníctvom rozhodnutia. Usporiadanie a mandát Európskej fiškálnej rady nepostačovali na úlohy stanovené v tejto správe. Navyše súčasné inštitucionálne usporiadanie ešte možno zlepšiť, pokiaľ ide o jej nezávislosť. Komisia môže v konečnom dôsledku ignorovať návrhy a odporúčania, ktoré vydala Európska fiškálna rada, bez toho, aby poskytla príslušné vysvetlenie.

Komisia má zatiaľ len obmedzenú istotu, že požiadavky EÚ týkajúce sa národných rozpočtových rámcov sú správne vykonávané a uplatňované. V skutočnosti ešte nebolo dokončené hodnotenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s požiadavkami smernice 2011/85. Uplatňovanie právneho rámca EÚ sa buď ešte neposúdilo alebo bolo posúdené v príliš skorej fáze vykonávania na to, aby mohlo byť užitočné.

Komisii odporúčame, aby:

1. posilnila spoluprácu s nezávislými fiškálnymi inštitúciami, aby sa minimalizovali rozdiely medzi tým, ako súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ posudzuje Komisia a nezávislé fiškálne inštitúcie;
2. preskúmala požiadavky na národné rozpočtové rámce aj s prihliadnutím na medzinárodné normy a osvedčené postupy;
3. posilnila Európsku fiškálnu radu;
4. sa zaoberala nedoriešenými prípadmi súvisiacimi s neplnením povinností a zvýšila uistenie o fungovaní národných rozpočtových rámcov.

Úvod

Základné informácie

Keďže vypuknutie krízy štátneho dlhu v roku 2009 ohrozovalo stabilitu eurozóny, zákonodarcovia EÚ prijali niekoľko legislatívnych aktov na zlepšenie fiškálneho riadenia v EÚ. Cieľom bolo zlepšiť vykonávanie Paktu stability a rastu (PSR) a posilniť národné rozpočtové rámce¹ (prvky národných rozpočtových rámcov sú uvedené v rámčeku 1).

Rámček 1

Národné rozpočtové rámce

Národné rozpočtové rámce sú opatrenia, postupy, pravidlá a inštitúcie, z ktorých vychádzajú rozpočtové politiky.

Zdroj: EDA.

V odbornej ekonomickej literatúre panuje všeobecná zhoda o tom, že viacročné rozpočtové rámce založené na pravidlách sú spojené s lepšou fiškálnou výkonnosťou², pretože ukazujú, ako súčasné politické rozhodnutia a budúce programy zodpovedajú udržateľným strednodobým rozpočtovým prostriedkom. Dôveryhodné strednodobé rozpočtové rámce (MTBF) môžu verejným správam takisto pomôcť pri zosúlaďovaní požiadaviek na fiškálnu udržateľnosť s možným využitím fiškálnych politík na zmiernenie účinkov hospodárskych a finančných otrasov³.

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) si členské štáty v súvislosti s rozpočtovými politikami zachovávajú svoju zvrchovanosť. Je však potrebná koordinácia politík, aby sa zabránilo negatívnym účinkom presahovania a hrozbám pre menovú stabilitu v eurozóne. Komisia usúdila, že na to, aby bola táto koordinácia úspešná, musia byť rozpočtové ciele EÚ súčasťou vnútroštátnych rozpočtových politík⁴. V roku 2005 „Rada usúdila, že mechanizmy riadenia na vnútroštátnej úrovni by mali dopĺňať rámec EÚ“⁵. V tom čase však nebola poskytnutá žiadna všeobecná analýza i) nedostatkov v existujúcom rámci EÚ alebo ii) budúcej koordinácie oboch mechanizmov riadenia. V októbri 2009 Rada EÚ (ďalej len „Rada“) opätovne dospela k záveru, že národné rozpočtové rámce by sa mali posilniť v záujme podpory dlhodobej fiškálnej udržateľnosti⁶.

Komisia od roku 2006 zhromažďuje prostredníctvom prieskumov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi kvalitatívne informácie a údaje o hlavných prvkoch národných rozpočtových rámcov (t. j. numerické fiškálne pravidlá, nezávislé fiškálne inštitúcie a strednodobé rozpočtové rámce). Tieto informácie sa vkladajú do databázy fiškálneho riadenia Komisie a používajú sa na výpočet ukazovateľov sily a kvality týchto prvkov.

Právny rámec

V dôsledku politických diskusií bolo pri vývoji spoločného právneho rámca prvým krokom prijatie smernice 2011/85⁷, jedného zo šiestich legislatívnych opatrení známych ako „balík šiestich legislatívnych aktov“. V smernici 2011/85 sa stanovujú minimálne požiadavky na národné rozpočtové rámce (prehľad príslušných právnych aktov a procesu ich schvaľovania sa nachádza v prílohe I):

1. fiškálne plánovanie členských štátov by malo byť založené na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach poskytnutých určenou inštitúciou;
2. členské štáty by mali mať osobitné fiškálne pravidlá, ktorých dodržiavanie musia monitorovať nezávislé orgány;
3. členské štáty by mali mať dôveryhodný a účinný strednodobý rozpočtový rámec, ktorý zahŕňa minimálne trojročné obdobie fiškálneho plánovania;
4. členské štáty by mali mať komplexné, konzistentné a transparentné systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania.

Druhým krokom bola medzivládna Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii podpísaná v marci 2012, a najmä rozpočtová dohoda (hlava III), doplnená v júni 2012 o oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje sedem spoločných zásad⁸ (ďalej len „spoločné zásady Komisie“). Od zmluvných strán viazaných rozpočtovou dohodou (všetkých 19 členských štátov eurozóny, Bulharska, Dánska a Rumunska) sa vyžaduje, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zakotvili pravidlo vyrovnaného rozpočtu a zriadili automatický korekčný mechanizmus, ako aj nezávislú fiškálnu inštitúciu (pozri rámček 2).

Vo všeobecnosti sa usudzuje, že dobre navrhnuté nezávislé fiškálne inštitúcie súvisia s lepšou fiškálnou výkonnosťou⁹, lepším dodržiavaním fiškálnych pravidiel¹⁰ a presnejšími a menej skreslenými makroekonomickými a rozpočtovými prognózami¹¹.

Tretím krokom bolo prijatie nariadenia č. 473/2013¹², ktoré je súčasťou balíka dvoch legislatívnych aktov a ktorého cieľom bolo okrem iného začleniť ustanovenia Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii pre členské štáty eurozóny do práva EÚ.

Komisia napokon v decembri 2017 predložila Rade návrh smernice s cieľom začleniť obsah Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do právnych predpisov EÚ¹³ (ďalej len „návrh smernice z roku 2017“). V čase písania tejto správy bol proces prijatia v Rade pozastavený, kým Komisia neposúdi balík šiestich a balík dvoch legislatívnych opatrení, čo sa má uskutočniť do konca roka 2019¹⁴. Tiež Európsky parlament k návrhu zatiaľ nevydal stanovisko.

V roku 2015 Komisia zriadila rozhodnutím Európsku fiškálnu radu (EFB) (ďalej len „rozhodnutie o zriadení EFB“)¹⁵. Toto rozhodnutie vychádzalo z odporúčania v „správe piatich predsedov“¹⁶ na zriadenie poradnej Európskej fiškálnej rady s cieľom posilniť rámec riadenia EÚ okrem iného koordináciou a doplnením vnútroštátnych nezávislých fiškálnych inštitúcií a poskytovaním verejného a nezávislého posúdenia výkonnosti rozpočtov a ich plnenia na základe fiškálnych cieľov EÚ.

Rozsah auditu a audítorský prístup

V rokoch 2016 a 2018 sme preskúmali nápravnú¹⁷ aj preventívnu časť¹⁸ Paktu stability a rastu, ako aj postup pri makroekonomickej nerovnováhe¹⁹. Na dokončenie nášho obrazu o správe hospodárskych záležitostí EÚ sme sa rozhodli vykonať audit opatrení týkajúcich sa fiškálnej stability.

Cieľom auditu bolo posúdiť, či opatrenia Komisie zamerané na posilnenie rozpočtového rámca členských štátov EÚ so zreteľom na tri kľúčové prvky, t. j. i) fiškálne pravidlá a korekčný mechanizmus; ii) strednodobé rozpočtové rámce a iii) nezávislé fiškálne inštitúcie (pozri rámček 1), dosiahli plánované výsledky. Na tento účel sme preskúmali, či:

1. právne požiadavky EÚ na národné rozpočtové rámce boli účinné;
2. národné rozpočtové rámce boli posilnené prostredníctvom vhodnej a jasnej interakcie medzi Komisiou, nezávislými fiškálnymi inštitúciami a EFB a
3. Komisia primerane posúdila, ako boli v členských štátoch vykonané a uplatňované právne požiadavky EÚ.

Zamerali sme sa na prípady ôsmich členských štátov zaradených do našej audítorskej vzorky (Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko a Holandsko)²⁰. Naša analýza sa však v prípade potreby zaoberala aj prípadmi iných členských štátov. Analyzovali sme aj úlohu a postavenie Európskej fiškálnej rady vo fiškálnom rámci EÚ.

Naše audítorské kritériá sme odvodili z rôznych zdrojov: i) právne dokumenty; ii) dokumenty a referenčné hodnoty Komisie; a iii) vydané dokumenty a štandardy vypracované rôznymi inštitúciami EÚ, inými medzinárodnými organizáciami alebo výskumnými pracovníkmi. Ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v príslušných oddieloch tejto správy.

Audítorské dôkazy sme zhromaždili na základe:

1. prehľadu príslušnej dokumentácie Komisie a Európskej fiškálnej rady;
2. prehľadu publikácií, usmernení a štandardov od medzinárodných organizácií (MMF, OECD, Svetová banka), ako aj príslušných nezávislých inštitúcií a akademickej literatúry;
3. online prieskumu nezávislých fiškálnych inštitúcií v EÚ, na ktorý odpovedalo 31 nezávislých fiškálnych inštitúcií z 26 členských štátov²¹;
4. pohovorov so zamestnancami Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti (GR ECFIN);
5. pohovorov so zamestnancami príslušných ministerstiev, nezávislých fiškálnych inštitúcií, centrálnych bánk a think tankov v našej vzorke ôsmich členských štátov s cieľom získať spätnú väzbu o požiadavkách EÚ a ich uplatňovaní.

Účelom tejto osobitnej správy je prispieť do diskusií v Európskom parlamente a Rade o návrhu smernice z roku 2017 o posilnení fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch, ako to navrhuje Komisia. 

Pripomienky

Právne požiadavky EÚ poskytli stimul pre zlepšenie národných rozpočtových rámcov, ale ešte existuje priestor na zlepšenie

Legislatívne opatrenia EÚ (pozri body 05 až 10) boli podľa očakávania stimulom na posilnenie národných rozpočtových rámcov v členských štátoch EÚ. Ako je znázornené na ilustrácii 1, počet vnútroštátnych fiškálnych pravidiel a nezávislých fiškálnych inštitúcií sa po prijatí smernice 2011/85 výrazne zvýšil.

Poznámka: V roku 2011 (červená čiara) bola prijatá smernica 2011/85.

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Rôzne prvky národných rozpočtových rámcov sa však v súčasnosti riadia fragmentovaným právnym rámcom (pozri ilustráciu 2). Medzi tieto rôzne prvky patria: i) numerické fiškálne pravidlá; ii) korekčný mechanizmus; iii) strednodobé rozpočtové rámce; iv) nezávislé fiškálne inštitúcie a v) rozpočtové postupy.

* Niektoré ustanovenia sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo.

Zdroj: EDA.

Vedľa seba existujú rôzne právne akty rozdielneho právneho charakteru (právo EÚ a medzivládna zmluva):

• miera ich vykonateľnosti sa líši (Súdny dvor EÚ môže rozhodnúť iba o transpozícii Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii; v súvislosti s uplatňovaním Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii nemajú inštitúcie EÚ nijakú právomoc zabezpečiť presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje),
• zatiaľ čo niektoré ustanovenia sú zakotvené v nariadeniach, ktoré sú priamo uplatniteľné, iné sú stanovené v smernici, pričom členské štáty majú čas na ich transpozíciu a môžu sa slobodne rozhodnúť, ako ich budú uplatňovať, výsledkom čoho je väčšia rozmanitosť vnútroštátnych rámcov,
• miera uplatniteľnosti v niektorých členských štátoch sa líši, najmä v závislosti od toho, či patria do eurozóny.

Komisia vypracovala smernicu 2011/85 vo veľmi krátkom čase (tri mesiace). Zdôraznila, že smernica 2011/85 by sa mala považovať skôr za súbor „minimálnych požiadaviek“ ako za najlepší postup alebo dokonca za žiaduce prvky pre strednodobý rozpočtový rámec. Uviedla, že začlenenie najlepších postupov do právneho rámca EÚ „by nebolo zlučiteľné so značnými rozdielmi v administratívnych a inštitucionálnych štruktúrach členských štátov“²².

Ako sa uvádza v bode 09, účelom návrhu smernice z roku 2017 bolo začleniť podstatu Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do právnych predpisov EÚ. Komisia sa nerozhodla pre doslovnú transpozíciu, ale pre to, čo nazýva „teleologický prístup“, t. j. zapracovanie so zameraním na základný cieľ rozpočtovej dohody, konvergenciu verejného dlhu na obozretnú úroveň. Pokiaľ ide o štrukturálne saldo, návrh smernice z roku 2017 si okrem iného vyžaduje strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie stropu pomeru dlhu k HDP zakotveného v ZFEÚ, ale bez stanovenia číselného stropu.

Európska centrálna banka (ECB) v stanovisku uviedla, že „ustanovenia tejto smernice sa od ustanovení rozpočtovej dohody podstatne líšia, čo môže viesť k oslabeniu pravidiel rozpočtovej dohody“²³. Okrem toho treba poznamenať, že návrh smernice z roku 2017 bol predložený pred preskúmaním vhodnosti smernice 2011/85 („preskúmanie vhodnosti“) alebo posúdením fungovania balíka dvoch legislatívnych aktov.

Posúdili sme, či boli požiadavky v súčasnom právnom rámci primerané a či sa v návrhu smernice z roku 2017 riešili zistené nedostatky. Urobili sme tak v prípade týchto troch aspektov:

1. korekčný mechanizmus;
2. strednodobé rozpočtové rámce;
3. nezávislé fiškálne inštitúcie.

Nedostatky v ustanoveniach o korekčnom mechanizme

Smernicou 2011/85 sa po prvýkrát zaviedla koncepcia korekčného mechanizmu, označovaná ako „dôsledky nedodržania pravidiel“. Nad rámec toho sa v nej však nestanovili konkrétne požiadavky týkajúce sa jeho návrhu a uplatňovania.

V Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa vyžaduje automatické spustenie korekčného mechanizmu v prípade značných zistených odchýlok od strednodobého rozpočtového cieľa. Nestanovujú sa v nej priamo konkrétne požiadavky týkajúce sa návrhu a uplatňovania mechanizmu, ale Komisia sa v nej poveruje vypracovaním spoločných zásad, ktoré by členské štáty mali uplatňovať pri navrhovaní vnútroštátnych korekčných mechanizmov. Komisia vydala tieto zásady v júni 2012.

Napriek tomu, že tieto zásady boli schválené na politickej úrovni²⁴, nie sú záväzné, pretože boli uverejnené v oznámení Komisie, a teda nemajú žiadny právny účinok okrem toho, že slúžia ako základ pre mechanizmy, ktoré mali zmluvné strany zaviesť. Pokiaľ ide o aktiváciu korekčného mechanizmu (zásada 3), Komisia navrhla, že spustenie korekčného mechanizmu by mohlo závisieť od kritérií na úrovni EÚ, kritérií špecifických pre jednotlivé krajiny, alebo oboch druhov kritérií. Dve tretiny členských štátov sa však rozhodli, že preberú kritériá na úrovni EÚ a nebudú mať konkrétne vnútroštátne kritériá. Nie je teda pravdepodobné, že v týchto členských štátoch budú vnútroštátne korekčné mechanizmy aktivované skôr ako korekčný mechanizmus EÚ v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu.

V nariadení č. 473/2013 sa stanovujú určité požiadavky vrátane požiadavky, aby nezávislé orgány podľa potreby poskytovali hodnotenia týkajúce sa spustenia a vykonávania nápravných mechanizmov. V plnej miere sa v ňom však nezohľadňujú spoločné zásady Komisie, ktoré boli vydané pol roka po návrhu nariadenia Komisie č. 473/2013. Napríklad sa v ňom neuvádza, že:

• korekcia by z hľadiska veľkosti a časového rozvrhu mala byť v súlade s akýmikoľvek odporúčaniami, ktoré Komisia vydala pre príslušný členský štát na základe Paktu stability (zásada 2);
• spúšťacie faktory aktivácie môžu zahŕňať kritériá stanovené na úrovni EÚ alebo kritériá špecifické pre konkrétnu krajinu (zásada 3);
• väčšie odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu úpravy vedúceho k tomuto cieľu by mali viesť k väčším korekciám (zásada 4).

Návrh smernice z roku 2017 úplne neodráža spoločné zásady Komisie. Napríklad sa v ňom neuvádza, že spustenie korekčného mechanizmu sa môže opierať buď o kritériá na úrovni EÚ, o kritériá špecifické pre jednotlivé krajiny, alebo o oba druhy kritérií.

Napokon, ako zdôraznila ECB, v návrhu smernice z roku 2017 sa nevymedzuje pojem „značné zistené odchýlky“, t. j. okolnosti, za ktorých sa má mechanizmus aktivovať, a neobsahuje žiadne ďalšie usmernenia týkajúce sa rozsahu jeho pôsobnosti. Požiadavka zohľadniť povahu a veľkosť odchýlky je nejasná a môže viesť k veľmi širokým a nedostatočným nápravným opatreniam²⁵.

Nedostatky v ustanoveniach o strednodobých rozpočtových rámcoch

Porovnali sme požiadavky stanovené smernicou 2011/85 so štandardmi a najlepšími postupmi odporúčanými MMF, OECD a Svetovou bankou v čase, keď sa vypracovala smernica 2011/85. Tri z týchto štandardov a najlepších postupov do smernice 2011/85 neboli prevzaté (pozri tabuľku 1, riadky vytlačené tučným písmom). V porovnaní s najnovšími štandardmi a najlepšími postupmi MMF/OECD je smernica 2011/85 nedostatočná, pokiaľ ide o ďalšie dva aspekty. Celkovo sa teda v smernici 2011/85 nezohľadnilo 5 z 13 štandardov a najlepších postupov. Stalo sa tak aj napriek skutočnosti, že v čase vypracovania smernice 2011/85 boli stanoviská Komisie k týmto aspektom (pozri prílohu II) v súlade so stanoviskami medzinárodných orgánov.

Podľa dokumentu MMF spôsobuje nedostatočná integrácia medzi strednodobým plánovaním výdavkov a procesom zostavovania rozpočtu neefektívnosť strednodobého plánovania pri obmedzovaní fiškálnej politiky²⁷. Aj keď sa v článku 10 smernice 2011/85 vyžaduje, aby boli právne predpisy o ročnom rozpočte v súlade s ustanoveniami strednodobého rozpočtového rámca alebo riadne vysvetľovali akékoľvek odchýlky, nevyžaduje sa integrovaný proces strednodobého plánovania výdavkov a zostavovania rozpočtu²⁸. Okrem toho sa nevyžaduje, aby rozpočtová dokumentácia zahŕňala prognózy a plnenie príjmov, výdavkov a financovania v strednodobom horizonte na rovnakom základe ako ročný rozpočet²⁹.

Podľa dokumentu MMF sú tiež dôležité štyri typy výhľadovo orientovaných kontrolných mechanizmov: i) kontroly akumulácie, zásob alebo čerpania prenesených rozpočtových prostriedkov; ii) pravidelné monitorovanie konzistentnosti aktualizovaných strednodobých prognóz výdavkov so schválenými strednodobými plánmi; iii) dostatočné rezervy medzi výdavkovými záväzkami a výdavkovými plánmi na absorbovanie neočakávaných udalostí bez toho, aby bolo potrebné prehodnotiť priority politík; a iv) dôsledné kontroly schopnosti ministerstiev a agentúr vytvárať viacročné výdavkové záväzky. V smernici 2011/85 sa však nestanovuje vytvorenie výhľadovo orientovaných kontrol výdavkov s cieľom zabezpečiť súlad so strednodobými plánmi, a to ani pri zmene vonkajších podmienok.

A nakoniec, smernica 2011/85 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo potrebou, aby vnútroštátne orgány podávali správy o výsledku rozpočtového hospodárenia na porovnateľnom základe s viacročnými plánmi, a ktorým by sa komplexne a transparentne zosúlaďovali akékoľvek odchýlky medzi viacročnými plánmi a skutočnými výdavkami. Okrem toho neexistuje žiadne osobitné ustanovenie, na základe ktorého by verejné správy alebo subjekty zapojené do plnenia rozpočtu boli zodpovedné za akékoľvek neodôvodnené odchýlky od viacročných plánov.

V návrhu smernice z roku 2017 sa zavádza požiadavka záväzného strednodobého výdavkového pravidla stanoveného na začiatku legislatívneho obdobia. Takéto pravidlo by poskytlo väčšiu stabilitu rozpočtovému plánovaniu a posilnilo by prepojenie medzi rozpočtom a strednodobým rozpočtovým rámcom. Mohlo by to však ohroziť fiškálnu stabilitu, ak sa rast výdavkov líši od potenciálneho rastu potenciálneho produktu³⁰. Návrh smernice z roku 2017 sa nezaoberal žiadnymi ďalšími nedostatkami³¹ uvedenými v tabuľke 1.

Nedostatky v ustanoveniach o nezávislých fiškálnych inštitúciách

V nariadení č. 473/2013, ktoré je záväzné pre členské štáty eurozóny, sa vymedzujú funkcie, ktoré by mali prevziať nezávislé fiškálne inštitúcie, ako aj prvky a zásady. Tie sú v súlade so spoločnými zásadami Komisie. Boli doplnené v priebehu legislatívneho procesu, pretože zásady boli prijaté až po tom, ako Komisia predložila návrh nariadenia.

Porovnali sme ustanovenia o nezávislých fiškálnych inštitúciách s medzinárodnými štandardmi a najlepšími postupmi MMF³² a OECD³³. Zistili sme, že právne predpisy EÚ neobsahujú požiadavky, pokiaľ ide o i) počet a dĺžku funkčného obdobia členov rady nezávislej fiškálnej inštitúcie; ii) politiky ľudských zdrojov nezávislých fiškálnych inštitúcií; iii) zostavovanie rozpočtov nezávislých fiškálnych inštitúcií a iv) potrebu externého preskúmania. To viedlo k vytvoreniu rôznych nezávislých fiškálnych inštitúcií, ako je to znázornené v prílohe III a zdôraznené aj v diskusnom dokumente Komisie³⁴.

Komisia už v roku 2004³⁵ poukázala na dôležitosť toho, aby boli makroekonomické a rozpočtové prognózy vypracované alebo posudzované nezávislou inštitúciou s cieľom zmierniť a prípadne odstrániť ich tendenciu k optimizmu³⁶. Neskôr to bolo potvrdené aj v dokumentoch MMF³⁷ a OECD³⁸. Napriek návrhu Komisie na zahrnutie oboch sa v nariadení č. 473/2013 v jeho prijatej forme vyžaduje, aby nezávislé fiškálne inštitúcie vypracovávali alebo schvaľovali iba makroekonomické prognózy, ale nie rozpočtové prognózy (t. j. predpokladané rozpočtové príjmy a výdavky).

V diskusnom dokumente Komisie z roku 2017 (pozri bod 36) sa okrem iného dospelo k záveru, že nezávislým fiškálnym inštitúciám by sa v právnych predpisoch mohla priznať rozsiahlejšia úloha pri príprave alebo schvaľovaní rozpočtových prognóz vzhľadom na ich úlohu vo vzťahu k makroekonomickým prognózam. Nezávislé fiškálne inštitúcie a ďalšie zainteresované strany, s ktorými sme sa stretli, takisto poukázali na toto obmedzenie, pokiaľ ide o rozpočtové prognózy.

V roku 2016 sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ, platforma na výmenu názorov a odborných skúseností a združovanie zdrojov, navrhla zoznam minimálnych noriem pre nezávislé fiškálne inštitúcie podobný zásadám OECD, ako aj vytvorenie „účinného systému na ich zabezpečenie“³⁹. Návrh smernice z roku 2017 sa však týmito otázkami nezaoberá: z hľadiska noriem jedinou novou požiadavkou v návrhu smernice z roku 2017 je, aby členské štáty zabezpečili, že nezávislé fiškálne inštitúcie budú dodržiavať zásady pre IFI stanovené v nariadení č. 473/2013.

Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ síce uvítala túto novú požiadavku, ale požiadala, aby „podmienky uvedené v [návrhu smernice z roku 2017]“ boli „doplnené o jasnejšie vymedzenie minimálnych noriem a účinný systém ich zabezpečenia“⁴⁰. Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ v tomto vyhlásení dokonca navrhla, že „návrhom by sa ďalej mohli členské štáty zaviazať, aby zabezpečili ambiciózne vykonávanie tejto zásady vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovením postupu a minimálnych požiadaviek“. V januári 2019 sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ pripomenula svoju výzvu na „vypracovanie a prípadné začlenenie primeraných noriem pre návrh a operačnú kapacitu nezávislých fiškálnych inštitúcií do právnych predpisov EÚ“.

Berieme tiež na vedomie, že v návrhu smernice z roku 2017 sa počítalo so širšou úlohou nezávislých fiškálnych inštitúcií tým, že boli poverené, aby i) ex ante a ex post kriticky posudzovali primeranosť strednodobého rozpočtového cieľa a strednodobý plán čistých výdavkov, ii) vyzvali k aktivácii korekčného mechanizmu a iii) monitorovali jeho uplatňovanie a výsledky. Cieľom návrhu smernice z roku 2017 bolo tiež zaviesť do právnych predpisov EÚ zásadu „dodržiavať alebo vysvetliť“.

Nejednotné posudzovanie a neadekvátna koncepcia vytvárajú pre nezávislé fiškálne inštitúcie a Európsku fiškálnu radu riziká

V právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli vnútroštátne fiškálne pravidlá a pridelili Komisii a nezávislým fiškálnym inštitúciám odlišné monitorovacie úlohy. Zatiaľ čo Komisia posudzuje súlad návrhov rozpočtových plánov s fiškálnymi pravidlami EÚ, nezávislé fiškálne inštitúcie hodnotia súlad s vnútroštátnymi fiškálnymi pravidlami. V právnych predpisoch EÚ sa však nestanovuje „dvojúrovňová“ štruktúra riadenia, kde by sa Komisia pri svojej monitorovacej úlohe opierala o prácu vykonávanú vnútroštátnymi nezávislými fiškálnymi inštitúciami.

Európska fiškálna rada bola zriadená s cieľom posilniť súčasný rámec správy hospodárskych záležitostí (pozri bod 10). Okrem iných úloh by mala hodnotiť vykonávanie fiškálneho rámca EÚ a primeranosť skutočnej fiškálnej pozície na úrovni eurozóny a na vnútroštátnej úrovni.

Preto sme posúdili, či:

1. Komisia a nezávislé fiškálne inštitúcie konzistentne hodnotili súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ;
2. Európska fiškálna rada bola schopná poskytovať nezávislé stanoviská.

Riziko nekonzistentnosti medzi posúdením Komisie a nezávislých fiškálnych inštitúcií týkajúcim sa súladu s fiškálnymi pravidlami EÚ

Právne predpisy EÚ nie sú normatívne, pokiaľ ide o vnútroštátne fiškálne pravidlá (napr. so zreteľom na počet, typ a koncepciu), ale stanovuje sa v nich, že by mali účinne podporovať dodržiavanie referenčných hodnôt deficitu a dlhu stanovených v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo ZFEÚ. V praxi strany rozpočtovej dohody (pozri bod 06) prijali vnútroštátne fiškálne pravidlá úzko spojené s pravidlami preventívnej časti Paktu stability a rastu.

V zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii ako preventívnej časti Paktu stability a rastu sa vyžaduje rozpočtová pozícia, ktorá je „vyvážená alebo prebytková“, čo znamená štrukturálne saldo, ktoré sa rovná strednodobému rozpočtovému cieľu alebo je vyššie alebo v súlade s postupom úprav smerom k dosiahnutiu tohto cieľa. Okrem toho, pokrok smerom k dosiahnutiu a splneniu strednodobého rozpočtového cieľa sa musí hodnotiť na základe analýzy súladu s referenčnou hodnotou Paktu stability a rastu pre výdavky, t. j. výdavky by nemali rásť rýchlejšie ako potenciálny produkt (v prílohe IV sa porovnávajú pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu s pravidlami v zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii).

Okrem toho v niektorých členských štátoch (napr. Taliansku a Portugalsku) sú nezávislé fiškálne inštitúcie poverené hodnotením dodržiavania fiškálnych pravidiel EÚ. Niektoré nezávislé fiškálne inštitúcie bez takéhoto poverenia (napr. vo Francúzsku) to robia dobrovoľne. Z nášho prieskumu nezávislých fiškálnych inštitúcií vyplynulo, že polovica z nich monitorovala súlad s numerickými fiškálnymi pravidlami EÚ.

Nezávislé fiškálne inštitúcie, medzi ktorými sme uskutočnili prieskum, sa domnievali, že ich hodnotenie dodržiavania fiškálnych pravidiel EÚ neviedlo k duplicite úloh s Komisiou, ale že ich skôr dopĺňalo, pretože to môže posilniť vnútroštátnu spoluzodpovednosť za fiškálne pravidlá EÚ. Pri našich rozhovoroch s nezávislými fiškálnymi inštitúciami sa ich odpovede potvrdili. Nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré monitorujú iba súlad s vnútroštátnymi fiškálnymi pravidlami, sa však nezasadzujú za to, aby navyše monitorovali dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ. Jedným z dôvodov, ktoré uviedli, bolo riziko poškodenia dobrého mena v prípade rozdielnych hodnotení.

Keď Komisia a nezávislé fiškálne inštitúcie hodnotia dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ, môžu skutočne dospieť k odlišným záverom. Jedným z dôvodov je to, že Komisia, ako sme už uviedli v našej osobitnej správe č. 18/2018, pri hodnotení dodržiavania fiškálnych pravidiel EÚ (t. j. súladu s postupom úprav vedúcim k strednodobému rozpočtovému cieľu) vo veľkej miere využívala vlastné uváženie⁴¹.

Nariadenie, ktorým sa stanovuje Pakt stability a rastu, umožňuje aj relatívne veľkú odchýlku od ročnej referenčnej hodnoty členského štátu⁴² tým, že pri hodnotení súladu s fiškálnymi pravidlami umožňuje zohľadnenie niekoľkých faktorov. Medzi príklady takýchto faktorov patrí:

1. realizácia hlavných štrukturálnych reforiem;
2. nezvyčajné udalosti;
3. potreba verejných investícií;
4. nešpecifikované „iné faktory“.

Preto aj keď sa členský štát významne odchýli od požadovaných fiškálnych úprav (t. j. zníženie deficitu verejných financií), Komisia by prípadne mohla dospieť k záveru, že nepodnikne žiadne kroky, a usúdiť, že členský štát dodržiava fiškálne pravidlá EÚ.

Tieto problémy označili tiež nezávislé fiškálne inštitúcie vo svojich odpovediach na náš prieskum EDA za nedostatky, ktoré by mohli ovplyvniť ich prácu. Približne 40 % nezávislých fiškálnych inštitúcií sa vo svojich odpovediach domnievalo, že tieto problémy môžu potenciálne viesť k tomu, že sa ich hodnotenie súladu so strednodobým rozpočtovým cieľom alebo postupom úprav vedúcim k tomuto cieľu líši od posúdenia Komisie (pozri ilustráciu 3).

Zdroj: prieskum EDA.

Ďalšími dôvodmi odchýlok (pozri bod 49) je skutočnosť, že nezávislé fiškálne inštitúcie používajú svoju vlastnú i) metodiku na výpočet potenciálneho produktu a/alebo ii) predpoklady a súbory údajov. Komisia však posilnila svoju spoluprácu s nezávislými fiškálnymi inštitúciami tým, že vysvetlila vlastnú metodiku, aby zabránila takýmto odchýlkam.

Napokon, závery Komisie o dodržiavaní fiškálnych pravidiel EÚ členskými štátmi môžu zohľadňovať diskusie medzi Komisiou a vládou danej krajiny, na ktorej sa nezávislé fiškálne inštitúcie nezúčastňujú.

Európska fiškálna rada už spomenula riziko nekonzistentnosti medzi závermi nezávislých fiškálnych inštitúcií a závermi Komisie⁴³, čo potvrdil aj náš prieskum. V skutočnosti 20 % nezávislých fiškálnych inštitúcií uviedlo, že takéto rozdiely už zaznamenali. Rámček 3 poskytuje príklady odlišných záverov.

Zriadenie Európskej fiškálnej rady bolo dobrým krokom, ale je ešte možné posilniť jej úlohu a nezávislosť

V „správe piatich predsedov“ boli pre Európsku fiškálnu radu stanovené tieto úlohy:

• koordinovať sieť vnútroštátnych fiškálnych rád a dodržiavať rovnakú úroveň nezávislosti,
• poskytovať poradenstvo v oblasti politiky, ale nevykonávať ju. Presadzovanie pravidiel by malo zostať úlohou Komisie, ktorá by mala byť schopná odchýliť sa od stanovísk Európskej fiškálnej rady za predpokladu, že má opodstatnené dôvody a vysvetlí ich,
• vytvoriť skôr ekonomický než právny úsudok o vhodnej fiškálnej pozícii na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni eurozóny v kontexte fiškálnych pravidiel EÚ. Malo by sa to robiť na základe pravidiel stanovených v Pakte stability a rastu,
• byť schopná vydávať stanoviská, ak to považuje za potrebné, najmä v súvislosti s posudzovaním programov stability a predkladaním návrhu ročných rozpočtových plánov a plnením štátnych rozpočtov,
• poskytnúť ex post hodnotenie toho, ako sa vykonával rámec správy.

V rozhodnutí o Európskej fiškálnej rade však Komisia vynechala väčšinu vnútroštátneho rozmeru týchto úloh. Európsku fiškálnu radu najmä nepoverila vydávaním stanovísk k národným programom stability alebo konvergenčným programom, návrhu rozpočtových plánov alebo plneniu štátnych rozpočtov. Okrem toho uviedla, že Európska fiškálna rada by mala iba spolupracovať s nezávislými fiškálnymi inštitúciami, a nie ich koordinovať. Zistili sme, že samotné nezávislé fiškálne inštitúcie vystupovali proti koordinácii vykonávanej Európskou fiškálnou radou, pretože by to podľa nich bolo v rozpore s cieľom zvyšovať zodpovednosť členských štátov a poškodzovalo by to ich nezávislosť.

V prejave v novembri 2015 predseda Euroskupiny uviedol, že „by bolo vhodné mať veľkú európsku sestru národných fiškálnych rád, ktorá by sa nachádzala mimo Komisie, s cieľom poskytovať nezávislé hodnotenia návrhov vnútroštátnych rozpočtov, na základe ktorého Komisia vydá svoje (politické) stanovisko“.

Európska fiškálna rada bola ďalej v „správe piatich predsedov“ vyzvaná, aby „spĺňala rovnakú úroveň nezávislosti“ ako vnútroštátne nezávislé fiškálne inštitúcie, ako je stanovené v nariadení č. 473/2013.

V článku 4 rozhodnutia o Európskej fiškálnej rade sa stanovuje, že členovia rady konajú nezávisle. Nezávislosť Európskej fiškálnej rady je však obmedzená jej nedostatočným štatutárnym režimom a obmedzenými zdrojmi⁴⁵:

1. predsedu a štyroch členov rady vymenúva Komisia. Ich mandát je na čiastočný úväzok, krátky (tri roky) a jedenkrát obnoviteľný a nie je možné ich odvolať (odvolanie je možné iba v prípade práceneschopnosti alebo vážneho zneužitia úradnej moci);
2. keďže Európska fiškálna rada bola zriadená rozhodnutím Komisie, Komisia môže zmeniť pravidlá, ktoré ju upravujú;
3. Európska fiškálna rada nie je finančne nezávislá, keďže nedisponuje vlastným rozpočtom a nemôže slobodne riadiť svoje ľudské zdroje. Jej rozpočet patrí pod rozpočet „Euro a sociálny dialóg“ kabinetu podpredsedu Komisie a pokrýva platy členov (ktorí majú štatút osobitných poradcov) a náklady na ich služobné cesty. Sekretariát Európskej fiškálnej rady je útvarom generálneho sekretariátu Komisie. Jeho výdavky (služobné cesty, pozvanie odborníkov, organizácia seminárov atď.) sú preto hradené z prevádzkového rozpočtu generálneho sekretariátu;
4. Európska fiškálna rada je pripojená ku generálnemu sekretariátu Komisie, kde sa aj nachádza, a hostiteľské služby pre jej webové sídlo takisto zabezpečuje Komisia.

Výsledkom uvedených faktorov je slabý inštitucionálny inštitucionálny rámec, ako upozornila tiež ECB: „vytvorenie Európskej fiškálnej rady na základe rozhodnutia Komisie v rámci jej organizačnej štruktúry nie je v súlade s normami stanovenými pre jej náprotivky na vnútroštátnej úrovni“⁴⁶. Na rovnaký problém poukázal aj MMF⁴⁷.

Okrem toho, zatiaľ čo v „správe piatich predsedov“ sa uvádza, že Európska fiškálna rada „by mala byť schopná vydávať stanoviská, keď to považuje za potrebné“, v rozhodnutí o Európskej fiškálnej rade sa odkazuje iba na uverejňovanie výročnej správy. Výslovne sa v nej neuvádza možnosť publikovania hodnotení Európskej fiškálnej rady v reálnom čase ani vydávania verejných stanovísk, ktorým v každom prípade bránia jej obmedzené zdroje.

V praxi Európska fiškálna rada uverejňuje dva druhy pravidelných správ: 1. posúdenie zámerov fiškálnych politík vhodných pre eurozónu, zo strany EFB uverejňované v júni a 2. výročnú správu uverejňovanú na konci roka. Okrem toho Európska fiškálna rada nedávno uverejnila posúdenie fiškálnych pravidiel EÚ⁴⁸.

Naše hodnotenie štyroch správ vydaných v rokoch 2017 a 2018 je také, že majú dobrú analytickú kvalitu. Potvrdili to zainteresované strany, s ktorými sme sa stretli v členských štátoch zaradených do vzorky, a náš prieskum medzi nezávislými fiškálnymi inštitúciami. Kvalitu analýzy v správach Európskej fiškálnej rady vyhodnotilo 87 % nezávislých fiškálnych inštitúcií ako „dobrú“, pričom 10 % ju opísalo ako „priemernú“ a iba 3 % ako „zlú“.

Európska fiškálna rada poskytuje vo výročnej správe hodnotenie vykonávania fiškálneho rámca Únie. V samostatnej časti vydáva aj návrhy na budúci vývoj fiškálneho rámca Únie. Aj keď výročné správy obsahovali aj hodnotenie vybraných aspektov efektívnosti týkajúcich sa nezávislých fiškálnych inštitúcií, napríklad ich uplatňovania zásady „dodržiavať alebo vysvetliť“ a skutočnosti, či je zaručené ich právo na prístup k informáciám, samostatná časť venovaná návrhom neobsahovala nič o tom, ako by Komisia mala situáciu nezávislých fiškálnych inštitúcií zlepšiť.

V rozhodnutí o Európskej fiškálnej rade sa navyše nešpecifikuje, ako by mali byť návrhy Európskej fiškálnej inštitúcie začlenené do interného rozhodovacieho procesu Komisie. Komisia môže v skutočnosti ignorovať vydané návrhy Európskej fiškálnej rady bez uvedenia dôvodu, pretože v rozpore s tým, čo bolo navrhnuté v „správe piatich predsedov“, nie je viazaná zásadou „dodržiavať alebo vysvetliť“. Na túto otázku poukázala ECB⁴⁹ aj európsky ombudsman⁵⁰.

Podpredseda Európskej komisie vo svojej odpovedi európskemu ombudsmanovi vysvetlil, že Európsku fiškálnu radu a vnútroštátne nezávislé fiškálne inštitúcie nemožno striktne porovnávať. Vnútroštátne nezávislé fiškálne inštitúcie dohliadajú na monitorovanie toho, či sú vnútroštátne politiky v súlade s fiškálnymi pravidlami. Európska fiškálna rada nemonitoruje rozpočet EÚ ani jeho plnenie – je nezávislým poradným orgánom Komisie. Z tohto dôvodu podpredseda Európskej komisie tvrdil, že zásada „dodržiavať alebo vysvetliť“ sa v tejto súvislosti neuplatňuje.

Kvalita analýzy a kritické stanoviská, ktoré vyjadrila Európska fiškálna rada, naznačujú, že napriek tomu, že je súčasťou Komisie, dokázala sformulovať nezávislé stanoviská. Táto nezávislosť sa však opiera výlučne o súčasných členov Európskej fiškálnej rady, a nie o jej inštitucionálne usporiadanie. Z nášho prieskumu vyplynulo, že nezávislé fiškálne inštitúcie vnímajú nezávislosť Európskej fiškálnej rady nejednoznačne: 53 % sa domnieva, že Európska fiškálna rada má „obmedzenú nezávislosť“, zatiaľ čo 47 % ju považuje za „úplne nezávislú“.

Komisia má zatiaľ len obmedzenú istotu, že národné rozpočtové rámce sa vykonávajú a uplatňujú správne

Pôvodné požiadavky na rozpočtové rámce členských štátov neboli stanovené v nariadení, ale mali formu smernice. Vykonávanie týchto požiadaviek preto trvá dlhšie a členské štáty majú voľnú ruku v tom, ako to urobia.

Komisia však v správe Verejné financie v HMÚ za rok 2011 (uverejnenej v roku 2012)⁵¹ uviedla, že výber smernice „bol reakciou na potrebu dosiahnuť rovnováhu v požiadavkách členských štátov“.

Posudzovali sme, či:

1. Komisia bola schopná dospieť k včasným záverom o súlade vnútroštátnych právnych predpisov s požiadavkami EÚ;
2. hodnotenie Komisie poskytlo užitočné informácie o vykonávaní a uplatňovaní národných rozpočtových rámcov.

Oneskorené závery o súlade vnútroštátnych predpisov s požiadavkami EÚ spôsobené faktormi, ktoré nie sú všetky pod kontrolou Komisie

Lehota na transpozíciu smernice 2011/85 bola 31. decembra 2013. Členské štáty mali povinnosť oznámiť Komisii svoje vnútroštátne vykonávacie opatrenia. Členské štáty vydali 323 vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ale iba 67 z nich (20 %) bolo oznámených včas (pozri ilustráciu 4). V skutočnosti museli členské štáty do vnútroštátneho práva súčasne začleniť nielen požiadavky smernice 2011/85, ale aj požiadavky vyplývajúce z nariadenia č. 473/2013 a fiškálnej dohody.

Zdroj: EDA.

Keďže všetky členské štáty netransponovali smernicu 2011/85 v stanovenej lehote, Komisia krátko nato začala 17 postupov v prípade nesplnenia povinnosti za „neoznámenie“ vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Ako vyplýva z tabuľky 2, väčšina týchto prípadov (14) bola uzavretá do 1 roka, čo je referenčná lehota Komisie⁵². V dôsledku dlhých procesov prijímania právnych predpisov v Slovinsku a Českej republike tieto krajiny dokončili transpozíciu smernice 2011/85 až v rokoch 2018 a 2019. Tým sa nevyhnutne oneskorilo začatie procesu hodnotenia súladu vo všetkých 17 členských štátoch, ktorých sa týkajú postupy v prípade nesplnenia povinnosti.

Komisia nedokončila hodnotenia súladu, ktoré pozostávali z kontroly transpozície a kontroly zhody, v rámci vlastného referenčného obdobia⁵³ a výkonnostné ciele stanovené v ročných plánoch riadenia GR ECFIN za obdobie 2014 – 2017 boli len čiastočne dosiahnuté.

V dôsledku ich transpozície a kontrol zhody začala Komisia v auguste 2016 „pilotné postupy“ EÚ pre 11 členských štátov, v apríli 2017 pre ďalších 7 členských štátov a opäť v júli 2019 pre ďalších 7 členských štátov. Išlo o prvý krok, ako sa pokúsiť vyriešiť problémy pri transpozícii, aby sa podľa možnosti predišlo formálnemu konaniu o nesplnení povinnosti. Pokiaľ ide o tri zostávajúce členské štáty, Komisia sa od septembra 2019 ešte nerozhodla, či začne „pilotné postupy“.

Postupnosť „pilotných postupov“ EÚ (pozri tabuľku 3) nebola určená plánom vykonávania, ale skôr operačnými dôvodmi, t. j. možnosťou členských štátov viesť „pilotné dialógy“ s Komisiou v angličtine v prvej vlne a úrovňou vnútornej pripravenosti Komisie na druhú a tretiu vlnu. V dôsledku toho neboli niektoré členské štáty eurozóny s vysokým dlhom verejnej správy, t. j. tie, pre ktoré je dosiahnutie zdravej fiškálnej pozície dôležitejšie, posúdené prednostne (pozri ilustráciu 5).

V roku 2014 (rok, do ktorého mali členské štáty ukončiť transpozíciu) predstavovalo sedem členských štátov eurozóny, v prípade ktorých Komisia začala v roku 2019 „pilotný postup“ (pozri ilustráciu 5, tretí stĺpec), 77 % HDP eurozóny (66 % kombinovaného HDP všetkých členských štátov EÚ okrem Spojeného kráľovstva a 56 % kombinovaného HDP všetkých členských štátov EÚ vrátane Spojeného kráľovstva) a 77 % verejného dlhu eurozóny (72 % kombinovaného pomeru verejného dlhu všetkých členských štátov EÚ okrem Spojeného kráľovstva a 60 % kombinovaného verejného dlhu všetkých členských štátov EÚ vrátane Spojeného kráľovstva).

Zdroj: EDA.

18 prípadov EU Pilot, ktoré boli doteraz otvorené v prvej a druhej vlne, bolo ukončených so značným oneskorením a v priemere trvali viac ako 65 týždňov, čo je výrazne nad 20-týždňovou referenčnou lehotou Komisie. V 3 z 18 prípadov sme zaznamenali obzvlášť veľké časové medzery v komunikácii (takmer rok alebo viac), keď Komisia čakala, kým členské štáty vykonajú požadované opatrenia. Tieto tri postupy boli nakoniec ukončené do dvoch rokov od ich začatia. Komisia v jednom prípade zamietla odpovede členského štátu (Belgicko). Komisia spolu ukončila jedenásť „pilotných postupov“ členských štátov kladným posúdením súladu. V ďalších siedmich prípadoch Komisia zamietla odpovede členských štátov. Do septembra 2019 boli štyri z týchto siedmich prípadov uzavreté. Komisia pokračuje vo svojich neformálnej komunikácii s ďalšími členskými štátmi (pozri tabuľku 3), ale zatiaľ nezačala žiadny postup v prípade nesplnenia povinnosti⁵⁴.

* Trvanie vypočítané do 30. septembra 2019.

Zdroj: EDA.

Komisia musela začať 17 postupov v prípade nesplnenia povinnosti za „neoznámenie“ (pozri bod 73) a členské štáty museli zaviesť ďalších 102 vnútroštátnych vykonávacích opatrení v dôsledku kontrol súladu, ktoré Komisia vykonala počas obdobia 2015 – 2019 (pozri ilustráciu 4). Z toho spätne vyplýva, že Komisia podcenila problémy, ktorým členské štáty čelili pri transponovaní smernice 2011/85 a neprijala iniciatívne opatrenia, ktoré by im pomohli včas vykonať transpozíciu. Aby sa členským štátom pomohlo správne uplatňovať právne predpisy EÚ, Komisia v rôznych fázach politického cyklu často využíva celý rad „nástrojov na podporu dodržiavania predpisov“⁵⁵. V prípade smernice 2011/85 tak urobila len v obmedzenom rozsahu.

K národným rozpočtovým rámcom Komisia pokyny členským štátom poskytla: popri výmenách názorov počas „pilotných postupov“ EÚ sa tiež uskutočňovali prevažne neformálne výmeny názorov (napr. prostredníctvom e-mailov, telefonických hovorov alebo dvojstranných stretnutí), napríklad o preskúmaní návrhov právnych predpisov členského štátu, ktorými sa transponuje smernica 2011/85. Potvrdili to zainteresované strany, s ktorými sme sa stretli, ako aj náš prieskum nezávislých fiškálnych inštitúcií (pozri ilustráciu 6). Je pozoruhodné, že Komisia poskytla menšiu podporu a usmernenia na zabezpečenie účinného uplatňovania národných rozpočtových rámcov ako na zabezpečenie súladu členských štátov s požiadavkami EÚ.

Zdroj: prieskum EDA.

Doterajšie posúdenia Komisie majú obmedzenú informačnú hodnotu buď vzhľadom na načasovanie alebo mandát

Analyzovali sme posúdenia Komisie podľa smernice 2011/85, zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a nariadenia č. 473/2013.

Posúdenie uplatňovania smernice 2011/85

Po posúdení súladu vnútroštátnych transpozičných opatrení je Komisia povinná monitorovať a posúdiť uplatňovanie smernice 2011/85.

Komisia ešte nezačala posudzovať uplatňovanie smernice 2011/85 štruktúrovaným a systematickým spôsobom. Plánuje to urobiť⁵⁶ po dokončení posúdenia transpozície požiadaviek smernice 2011/85 do vnútroštátnych právnych predpisov všetkými členskými štátmi (pozri tabuľku 3).

Do októbra 2019 Komisia ešte nevypracovala stratégiu zahŕňajúcu metodiku, kritériá, čiastkové ciele a výsledky členských štátov s cieľom zabezpečiť primerané a včasné monitorovanie uplatňovania smernice 2011/85.

V niektorých prípadoch napriek vykonávaniu smernice 2011/85 členské štáty (napríklad Taliansko a Španielsko) nepreukázali zlepšenie plnenia svojho rozpočtu v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Komisia si však ešte neuplatnila svoje monitorovacie právomoci⁵⁷ tým, že by vykonala posúdenie zamerané na prevádzkovú výkonnosť kľúčových prvkov národných rozpočtových rámcov. Takýto prístup používa napríklad MMF vo svojom hodnotení fiškálnej transparentnosti.

Prípadne môže použiť aj metodiku programu pre verejné výdavky a finančnú zodpovednosť (PEFA). Samotná Komisia prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) vypracovala metodiku PEFA spolu s MMF a Svetovou bankou. Preto by mala mať interné znalosti potrebné na vykonávanie hodnotení PEFA.

V smernici 2011/85 sa okrem posúdenia súladu a uplatňovania vyžadovalo, aby Komisia vykonala do polovice decembra 2018 preskúmanie vhodnosti.

Požiadavka na vykonanie preskúmania vhodnosti nebola výslovne zahrnutá do pôvodného návrhu Komisie, ale bola doplnená v priebehu legislatívneho procesu. Okrem toho napriek tomu, že strednodobé rozpočtové rámce sú ústredným prvkom národných rozpočtových rámcov a smernice 2011/85, do rozsahu preskúmania vhodnosti nie sú výslovne zahrnuté. Berieme však na vedomie zámer Komisie strednodobé rozpočtové rámce do rozsahu tohto preskúmania zahrnúť.

Napriek lehote v decembri 2018 Komisia do októbra 2019 zatiaľ neuverejnila svoje preskúmanie vhodnosti smernice 2011/85.

Na základe ekonomickej štúdie však Komisia v januári 2019 dospela k záveru, že „vnútroštátna spoluzodpovednosť za fiškálne pravidlá EÚ sa v posledných rokoch posilnila vďaka vytvoreniu silnejších vnútroštátnych fiškálnych rámcov v nadväznosti na legislatívne iniciatívy predložené na úrovni EÚ“⁵⁸. Štúdia bola zameraná na ekonomické dôkazy preukazujúce súvislosť medzi kvalitou strednodobých rozpočtových rámcov (merané indexom strednodobého rozpočtového rámca, pozri bod 04) a cyklicky upraveným primárnym saldom. Toto silné prepojenie sa interpretuje ako ukazovateľ preukazujúci pozitívny vplyv na fiškálnu disciplínu v dôsledku vnútroštátnej spoluzodpovednosti.

Index strednodobého rozpočtového rámca hodnotí kvalitu národných rozpočtových rámcov na základe 11 kritérií (pozri tabuľku 4). Na jednu z požiadaviek smernice 2011/85 sa nevzťahuje žiadne kritérium a šesť použitých kritérií nezodpovedá požiadavkám smernice 2011/85, ale iným kritériám, ktoré Komisia považuje za žiaduce.

Poznámka: ✘: nezahrnuté.

Zdroj: EDA.

Túto analýzu, aj keď je cenná, však nemožno považovať za preskúmanie vhodnosti smernice 2011/85 týkajúcej sa požiadaviek na strednodobé rozpočtové rámce, a to z týchto dôvodov:

• index strednodobého rozpočtového rámca použitý v tejto analýze je založený na databáze fiškálneho riadenia (pozri bod 04), do ktorej sa prevažne vkladajú skôr informácie poskytované vnútroštátnymi orgánmi ako informácie z autonómneho hodnotenia fungovania národných rozpočtových rámcov Komisiou,
• kritériá použité na hodnotenie indexu a požiadaviek smernice 2011/85 sa prekrývajú iba čiastočne (pozri bod 91),
• zlepšenie indexu strednodobého rozpočtového rámca môže odzrkadľovať iba prijatie rozpočtovej reformy, dokonca aj keď ešte nie je funkčná, t. j. index môže zachytiť iba súlad jej návrhu, a nie jej skutočné fungovanie (pozri rámček 4),
• index strednodobého rozpočtového rámca sa vzťahuje na obdobie 2006 – 2015. Rok 2015 však predchádzal začatiu „pilotných postupov“ EÚ, čo znamená, že index nemohol zachytiť posúdenie Komisie týkajúce sa transpozície alebo uplatňovania smernice 2011/85,
• index strednodobého rozpočtového rámca ukazuje zlepšenie (zvýšenie skóre) pre členské štáty eurozóny buď v roku 2011 alebo v predchádzajúcich rokoch s výnimkou Francúzska, Nemecka, Fínska (mierne zvýšenia v rokoch 2012, 2013 a 2015) a Luxemburska (2014). Zlepšenia, ku ktorým došlo v roku 2011 a v predchádzajúcich rokoch, však nemožno považovať za zmeny, ktoré odrážajú vplyv smernice 2011/85, ktorá nadobudla účinnosť až 13. decembra 2011. Zlepšenia zaznamenali aj členské štáty, na ktoré sa vzťahuje program finančnej pomoci (Cyprus, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Španielsko a Portugalsko), rovnako ako členský štát v procese zavádzania eura (Litva). Komisia síce vo svojej analýze uznáva úlohu, ktorú hrali programy finančnej pomoci, neoddeľuje však vplyv smernice 2011/85 od dosahu povinností v rámci programu finančnej pomoci alebo úsilia členských štátov o vstup do eurozóny.

Posúdenie fiškálnej dohody

Podľa zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii je Komisia povinná „včas“ predložiť správu na hodnotenie súladu vnútroštátnych ustanovení prijatých členskými štátmi s fiškálnou dohodou (pozri bod 06). Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Komisia vydala svoju správu 22. februára 2017⁵⁹. Hodnotenie Komisie sa v súlade so svojím mandátom zameriava na súlad vnútroštátnych ustanovení s právnymi predpismi. Nezískala žiadny mandát na posúdenie účinného uplatňovania nových vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponuje fiškálna dohoda.

Zo správy možno vyvodiť tieto hlavné závery:

• všetky členské štáty zaviedli záväzné pravidlo vyrovnaného rozpočtu, aj keď niektoré iba na ústavnej úrovni,
• členské štáty odlišne vymedzujú výnimočné okolnosti, ktoré umožňujú dočasnú odchýlku od ich strednodobého rozpočtového cieľa,
• medzi členskými štátmi sú rozdiely v tom, v akom rozsahu je korekčný mechanizmus automatický, a v rozsahu požadovaných nápravných opatrení,
• vo všetkých členských štátoch boli prijaté právne ustanovenia o zriadení nezávislých fiškálnych inštitúcií, aj keď Komisia mala určité obavy týkajúce sa záruk nezávislosti niektorých z nich,
• mnohé členské štáty ešte do svojho právneho rámca nezačlenili zásadu „dodržiavať alebo vysvetliť“ (t. j. keď sa vláda nedrží posúdení nezávislej fiškálnej inštitúcie, musí uviesť dôvody), ale zaviazali sa, že ju budú náležite uplatňovať.

Celkové hodnotenie Komisie bolo kladné, aj keď transpozícia fiškálnej dohody bola pomalá a neúplná. Pozitívne hodnotenie súladu 16 členských štátov zo strany Komisie bolo v skutočnosti podmienené splnením záväzkov, ktoré prijali. Ako však zdôraznila ECB⁶⁰, záväzky „nie sú primeranou náhradou právnych ustanovení, pretože nie sú vymožiteľné“. Hodnotenie Komisie preto nebolo úplné a prijatím záväzkov oslabilo požiadavky.

Posúdenie vykonávania nariadenia č. 473/2013

Komisia vykonala v novembri 2014 prvé posúdenie uplatňovania nariadenia č. 473/2013 v rámci preskúmania správy hospodárskych záležitostí zahŕňajúce balík šiestich a balík dvoch legislatívnych aktov. Toto posúdenie však bolo nejednoznačné, pretože prebehlo príliš skoro po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 473/2013. Nasledujúce posúdenie je naplánované do konca roka 2019.

Komisia monitoruje vývoj vnútroštátnych právnych predpisov o národných rozpočtových rámcoch a ich uplatňovanie aj prostredníctvom európskeho semestra⁶¹, aj keď v obmedzenej miere: posudzuje, či sa rozpočtové pozície členských štátov približujú k ich strednodobým cieľom (pozri bod 46), ale podrobne nehodnotí fungovanie základných národných rozpočtových rámcov. Ilustrácia 7 poskytuje ďalšie podrobnosti o rôznych krokoch.

Zdroj: EDA.

Závery a odporúčania

Preskúmali sme, či sa opatreniami Komisie na posilnenie rozpočtových rámcov členských štátov EÚ dosiahli plánované výsledky. Dospeli sme k záveru, že Komisia predložením smernice 2011/85 a nariadenia 437/2013, ktoré boli prijaté, a návrhu smernice z roku 2017, v súvislosti s ktorým stále prebieha legislatívny proces, prispela k podpore zlepšení národných rozpočtových rámcov (bod 17).

Komisia však nevyjasnila, ako bude minimalizovať možné rozdiely medzi tým, ako súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ posudzujú nezávislé fiškálne inštitúcie a Komisia v prípadoch, keď súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ posudzuje tak Komisia, ako aj nezávislé fiškálne inštitúcie.

Existujú prípady, keď Komisia a nezávislá fiškálna inštitúcia dospeli k rôznym záverom. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že keď Komisia posudzuje súlad s pravidlami, plne využíva svoje právomoci udelené na základe právnych predpisov EÚ, a tiež svoje právomoci toto voľné uváženie vykladať. Platí to najmä pre „výnimočné okolnosti“ akceptované ako odôvodnenie zmiernenia požiadaviek na úpravu pre členské štáty, ktoré ešte nedosiahli svoje strednodobé rozpočtové ciele (body 45 až 55).

Aby mohli nezávislé fiškálne inštitúcie účinne plniť svoju úlohu a aby sa minimalizovali možné rozdiely medzi tým, ako súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ posudzujú nezávislé fiškálne inštitúcie a Komisia, Komisia by mala posilniť spoluprácu s nezávislými fiškálnymi inštitúciami.

Časový rámec: od roku 2020

Mnohé požiadavky stanovené v právnom rámci EÚ týkajúce sa strednodobých rozpočtových rámcov a nezávislých fiškálnych inštitúcií nespĺňa medzinárodné štandardy a najlepšie postupy MMF a OECD, a to často aj napriek názorov, ktoré vyjadrila samotná Komisia v ekonomických dokumentoch. Návrhom smernice z roku 2017, ak bude schválený, by a tieto nedostatky odstránili iba čiastočne (body 18 až 41).

Komisia by s cieľom ďalej posilňovať rozpočtové rámce mala preskúmať požiadavky na strednodobé rozpočtové rámce a nezávislé fiškálne inštitúcie a prihliadnuť pri tom tiež k medzinárodným normám a najlepšími postupmi a prípadne navrhnúť opatrenia, ako rozšíriť ich rozsah a účinnosť. Komisia by mala vychádzať z pripomienok uvedených v tejto správe, ako aj z výsledkov svojho preskúmania vhodnosti a posúdenia súladu smernice 2011/85 a nariadenia č. 473/2013.

Časový rámec: do jedného roka od okamžiku, keď Komisia zverejní hodnotenie balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov (ktoré zahŕňajú i smernicu 2011/85 a nariadenie č. 473/2013).

Účinnosť Európskej fiškálnej rady obmedzuje súčasné inštitucionálne usporiadanie. Okrem toho sa na Komisiu nevzťahuje zásada „dodržiavať alebo vysvetliť“ (body 56 až 68).

Aby sa ďalej posilnilo presadzovanie fiškálnych pravidiel EÚ a nezávislé posúdenie činnosti Komisie so zreteľom na vnútroštátny rozmer, Komisia by mala:

1. preskúmať mandát a tiež inštitucionálne usporiadanie Európskej fiškálnej rady a uverejniť svoje závery, vrátane odôvodnení v prípade, keď nenavrhne žiadne zmeny;
2. uplatňovať zásadu „dodržiavať alebo vysvetliť“, podľa ktorej by Komisia mala verejne odôvodniť prípady, keď nerešpektuje posúdenie Európskej fiškálnej rady.

Časový rámec: do jedného roka od okamžiku, keď Komisia zverejní hodnotenie balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov (ktoré zahŕňajú i smernicu 2011/85 a nariadenie č. 473/2013).

Komisia ešte neukončila svoje hodnotenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s požiadavkami smernice 2011/85, ktoré zahŕňalo kontrolu transpozície a kontrolu zhody (body 72 až 80).

Posúdenie Komisie týkajúce sa uplatňovania právneho rámca EÚ (smernica 2011/85 a nariadenie č. 473/2013) sa buď ešte neuskutočnilo, alebo prebehlo príliš skoro vo fáze vykonávania, aby bolo užitočné (body 84 až 92 a 96).

Súčasné monitorovanie vývoja národných rozpočtových rámcov zo strany Komisie je okrem iného založené na databáze fiškálneho riadenia. Vkladajú sa do nej informácie poskytované členskými štátmi, ktoré sa zameriavajú skôr na inštitucionálne usporiadanie než na skutočné fungovanie (bod 92).

S cieľom posúdiť, či boli dosiahnuté ciele stanovené v právnych aktoch (smernica 2011/85 a nariadenie č. 473/2013), a vzhľadom na to, že od ich prijatia uplynulo osem až šesť rokov, by Komisia mala:

1. bez ďalšieho odkladu dokončiť posúdenie súladu;
2. čo najskôr vykonať a uverejniť komplexné preskúmanie vhodnosti smernice 2011/85;
3. prepracovať dotazníky fiškálneho riadenia alebo určiť iný vhodný nástroj, aby mohla pravidelne vyžadovať úplné informácie o skutočnom fungovaní vnútroštátnych rozpočtových rámcov;
4. pravidelne monitorovať fungovanie národných rozpočtových rámcov prostredníctvom štruktúrovanej metodiky zameranej na prevádzkovú výkonnosť kľúčových prvkov národných rozpočtových rámcov. Komisia by mala podniknúť kroky v nadväznosti na všetky významné zistené nedostatky.

Časový rámec pre a) do polovice roka 2020, b): do konca roka 2019, c): do konca roka 2020, d): od roku 2021.

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex BRENNINKMEIJER, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 15. októbra 2019.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Prílohy

Príloha I – Časová os príslušného právneho základu a publikácií

Zdroj: EDA.

Príloha II – Stanovisko Komisie k strednodobému rozpočtovému rámcu

i) Jeden postup na prípravu strednodobého rozpočtového rámca a ročného rozpočtu a plne integrovaná dokumentácia

Komisia už v roku 2011 uznala problém, že „hoci sa programy stability a konvergenčné programy už predkladajú z viacročného hľadiska, tieto politické dokumenty sú v domácej diskusii o rozpočtových stratégiách aj naďalej málo politicky relevantné napriek skutočnosti, že členské štáty majú zostaviť svoj rozpočet v súlade so svojimi záväzkami týkajúcimi sa programov stability a konvergenčných programov“⁶². Komisia vo svojej priebežnej správe o pokroku z roku 2012 o vykonávaní smernice 2011/85 ďalej poukázala na začlenenie strednodobého rozpočtového rámca do ročného rozpočtového cyklu, ako aj na plne integrovanú dokumentáciu ako na kľúčové prvky, ktoré treba „dôkladne zvážiť“⁶³.

ii) Výhľadovo orientované kontroly výdavkov, ktoré zabezpečujú súlad so strednodobými plánmi

Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa prenosu, Komisia poukázala na potrebu stanoviť limity nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa môžu preniesť do nasledujúceho rozpočtového roku (rokov), v opačnom prípade „môžu takéto opatrenia do istej miery znížiť prísnosť a predikčnú schopnosť rámca“⁶⁴. Komisia okrem toho považuje „vymedzenie vhodných rezerv na nepredvídateľné udalosti a súvisiacich pravidiel prístupu“ za nevyhnutný krok pre viacročný rámec⁶⁵.

iii) Mechanizmus financovania v rovnakej miere poskytujú dve komory parlamentu⁶⁶.

Takisto sa konštatuje, že chýbajú ustanovenia, ktoré upravujú, ako je monitorované plnenie viacročného rozpočtu, čo nie je v súlade so stanoviskom Komisie k hlavným požiadavkám na strednodobé rozpočtové rámce. V metodike Komisie na výpočet indexu viacročného rozpočtového rámca sa tak už roku 2006 považuje „monitorovanie a presadzovanie viacročných rozpočtových cieľov“ za jeden z piatich rozmerov na posudzovanie kvality strednodobých rozpočtových rámcov v členských štátoch⁶⁷. Komisia okrem toho už v roku 2007 uznala, že nedostatočné monitorovanie predstavuje nedostatok vo všetkých členských štátoch⁶⁸. Komisia ďalej v roku 2010 opätovne zdôraznila, že analýza odchýlok od plánovaného fiškálneho postupu, ako aj mechanizmy monitorovania a korekčné mechanizmy sú kľúčovými prvkami pri navrhovaní strednodobých rozpočtových rámcov⁶⁹.

Príloha III – Rozmanitosť nezávislých fiškálnych inštitúcií

FTE: Ekvivalent plného pracovného času.

Zdroj: EDA na základe údajov Komisie.

Príloha IV – Fiškálne pravidlá v preventívnej časti Paktu stability a rastu a vo fiškálnej dohode

Akronymy a skratky

ECB: Európska centrálna banka

EFB: Európska fiškálna rada

GR ECFIN: Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti

HDP: hrubý domáci produkt

IFI: nezávislá fiškálna inštitúcia

MMF: Medzinárodný menový fond

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

PEFA: Verejné výdavky a finančná zodpovednosť

PSR: Pakt stability a rastu

Rada ECOFIN: Rada pre hospodárske a finančné záležitosti

Rada: Rada EÚ

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Slovník pojmov

Automatický korekčný mechanizmus: povinnosť vykonať nápravné opatrenia, ktorá sa automaticky aktivuje v prípade značných zistených odchýlok od strednodobého rozpočtového cieľa alebo postupu úprav vedúceho k tomuto cieľu.

Balík dvoch legislatívnych aktov: balík dvoch legislatívnych opatrení EÚ (nariadenie č. 472 a nariadenie č. 473) prijatý v máji 2013, zameraný na posilnenie správy hospodárskych záležitostí v eurozóne.

Balík šiestich legislatívnych aktov: balík šiestich legislatívnych opatrení v oblasti správy ekonomických záležitostí (päť nariadení a smernica 2011/85) prijatý v novembri 2011.

Databáza fiškálneho riadenia: nástroj Komisie obsahujúci informácie o hlavných prvkoch rámcov fiškálneho riadenia členských štátov, konkrétne o vnútroštátnych fiškálnych pravidlách, nezávislých fiškálnych inštitúciách a strednodobých rozpočtových rámcoch.

Európska fiškálna rada (EFB): poradný orgán Komisie zodpovedný za hodnotenie vykonávania fiškálnych pravidiel EÚ, navrhovanie zmien fiškálneho rámca a vykonávanie ekonomických hodnotení.

Európsky semester: ročný cyklus, ktorý poskytuje rámec pre koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ a pre pokrok v oblasti monitorovania najmä fiškálnych politík vymedzených v Pakte stability a rastu.

Fiškálna výkonnosť: udržiavanie rozpočtovej disciplíny s cieľom posilniť makroekonomickú stabilitu a udržateľný rast.

Fiškálne pravidlo: trvalé obmedzenie fiškálnej politiky, často vyjadrené ako numerický strop alebo cieľ v pomere k hrubému domácemu produktu podľa ukazovateľa fiškálnej výkonnosti.

Hodnotenie súladu: hodnotenie transpozície a súladu vykonávania smernice EÚ na vnútroštátnej úrovni.

Kontrola transpozície: posúdenie presnosti/zlučiteľnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení s ustanoveniami smernice.

Kontrola zhody: počiatočné overenie toho, či sa vnútroštátne vykonávacie opatrenia vzťahujú na všetky potrebné ustanovenia smernice.

Nápravná časť Paktu stability a rastu: postup pri nadmernom deficite, ktorý začína Rada na odporúčanie Komisie proti ktorémukoľvek členskému štátu EÚ, ktorý prekračuje strop rozpočtového deficitu stanovený v súlade s nariadením EÚ o Pakte stability a rastu. Tento postup zahŕňa niekoľko krokov, ktoré môžu vyústiť do sankcií, s cieľom podnietiť členský štát, aby dostal svoj rozpočtový deficit pod kontrolu, čo je požiadavka na hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie.

Návrh rozpočtového plánu: dokument, ktorý vlády eurozóny každoročne predkladajú Komisii a slúži ako základ pre koordináciu fiškálnej politiky.

Nezávislá fiškálna inštitúcia (IFI): verejný orgán, ktorý podporuje zdravú fiškálnu politiku a udržateľné verejné financie prostredníctvom vykonávania rôznych úloh vrátane zostavovania makroekonomických a rozpočtových prognóz a posúdení fiškálneho súladu.

Pakt stability a rastu (PSR): súbor pravidiel prijatých v roku 1997 zameraný na zabezpečenie stability v hospodárskej a menovej únii zabezpečením toho, aby členské štáty zachovali zdravé verejné financie a koordinovali svoje fiškálne politiky.

„Pilotný postup“ EÚ: neformálny dialóg medzi Komisiou a členským štátom o možnom nedodržaní právnych predpisov EÚ pred začatím formálneho postupu v prípade nesplnenia povinnosti.

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN): jeho cieľom je identifikovať potenciálne škodlivé makroekonomické nerovnováhy, predchádzať ich vzniku a riešiť ich, keďže by mohli mať nepriaznivý vplyv na hospodársku stabilitu v konkrétnom členskom štáte, eurozóne alebo EÚ ako celku.

Potenciálny produkt: teoretická koncepcia úrovne produktu (hrubého domáceho produktu) v danom okamihu, ktorý je v súlade so stabilnou infláciou. Časom rastie, a to rýchlosťou, ktorá nemusí byť nevyhnutne konštantná. Úroveň ani mieru rastu nemožno merať priamo, ale musia sa odhadnúť.

Pravidlo vyrovnaného rozpočtu: stav rozpočtu verejnej správy musí byť vyrovnaný alebo prebytkový. V Pakte stability a rastu, ako aj v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa toto pravidlo považuje za dodržané, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy dosahuje strednodobý rozpočtový cieľ.

Preventívna časť Paktu stability a rastu: hlavným cieľom preventívnej časti, ako sa stanovuje v nariadení Rady č. 1466/97, bolo zabezpečiť, aby sa členské štáty rýchlo priblížili k takmer vyrovnanej alebo prebytkovej rozpočtovej pozícii, čo by im následne umožnilo riešiť bežné cyklické výkyvy bez prekročenia hranice celkového deficitu na úrovni 3 %.

Primárne saldo: rozpočtové saldo očistené od úrokových platieb z dlhu verejných financií.

Programy stability a konvergenčné programy: v rámci Paktu stability a rastu sú členské štáty povinné každoročne predložiť dokument, v ktorom uvádzajú svoje fiškálne plány na nasledujúce tri roky. Používa ich Komisia a ministerstvá financií na posúdenie toho, či sú krajiny na dobrej ceste k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Krajiny eurozóny predkladajú „programy stability“, zatiaľ čo členské štáty, ktoré neprijali euro, vypracúvajú „konvergenčné programy“.

Rozpočtová dohoda: dohoda o posilnení rozpočtovej disciplíny, ktorú uzavrelo 22 zmluvných strán z 25, ktoré podpísali medzivládnu Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií (IFI) EÚ: platforma založená v roku 2015 na výmenu názorov a odborných znalostí, ako aj na zlučovanie zdrojov. Otvorená všetkým nezávislým orgánom fiškálneho dohľadu pôsobiacim v EÚ, ktorým predsedá jedna z nezávislých fiškálnych inštitúcií.

Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ: v roku 2013 Komisia vytvorila skupinu vnútroštátnych nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ a Európskej fiškálnej rady, ktorej predsedá Komisia.

Strednodobý rozpočtový cieľ: cieľ fiškálnej politiky pre jednotlivé krajiny stanovený v Pakte stability a rastu, ktorý je pre väčšinu členských štátov na úrovni –1 % hrubého domáceho produktu a pre členské štáty eurozóny je o niečo prísnejší, –0,5 % hrubého domáceho produktu, pokiaľ nemajú nízky pomer dlhu k HDP.

Strednodobý rozpočtový rámec: fiškálne opatrenia predlžujúce horizont tvorby fiškálnej politiky nad rámec ročného rozpočtového kalendára.

Štrukturálne saldo: skutočné rozpočtové saldo očistené o cyklickú zložku a jednorazové a iné dočasné opatrenia. Štrukturálne saldo udáva mieru základného trendu v rozpočtovom salde.

Transpozícia: prijatie, uverejnenie a nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych ustanovení na uplatňovanie smernice EÚ do stanovenej lehoty.

Uplatňovanie: zavádzanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov.

Vnútroštátny rozpočtový rámec: opatrenia, postupy, pravidlá a inštitúcie, z ktorých vychádzajú rozpočtové politiky.

Výbor pre hospodársku politiku (EPC): poradný orgán Rady Ecofin a Komisie, ktorý pomáha posilňovať konsenzus v oblasti hospodárskej politiky (vrátane zamestnanosti a rastu) a udržateľnosti verejných financií.

Výdavkové pravidlo: dlhodobý limit pre absolútne výdavky alebo mieru rastu výdavkov.

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii: medzivládna zmluva prijatá v roku 2012, v ktorej sa stanovujú pravidlá na podporu rozpočtovej disciplíny a koordinácie hospodárskej politiky medzi zmluvnými stranami a na zlepšenie správy eurozóny.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen EDA Alex Brenninkmeijer. Audit viedol až do konca svojho mandátu (júl 2019) člen EDA Neven Mates a potom člen EDA Mihails Kozlovs, podporu mu poskytla vedúca kabinetu Edite Dzalbe a atašé kabinetu Laura Graudina, atašé kabinetu Marko Mrkalj, hlavná manažérka Marion Colonerus, vedúci úlohy Stefano Sturaro, audítori Giuseppe Diana, Efstathios Efstathiou a Maëlle Bourque. Michael Pyper poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Stefano Sturaro, Marion Colonerus, Mihails Kozlovs, Maëlle Bourque, Giuseppe Diana, Efstathios Efstathiou.

Koncové poznámky

¹ Európska rada (2010), Správa pracovnej skupiny Európskej rady o posilnení správy hospodárskych záležitostí v EÚ.

² Napríklad: Debrun, X. et al. (2008), Tied to the mast? National fiscal rules in the European Union (Priviazaní k stožiaru? Vnútroštátne fiškálne pravidlá v Európskej únii), Economic policy 23/54, s. 299 – 362.

³ MMF (2013), Reassessing the role and modalities of fiscal policy in advanced economies (Prehodnotenie úlohy a modalít fiškálnej politiky vo vyspelých ekonomikách), strategický dokument.

⁴ Pozri napríklad Európska komisia (2004), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2004.

⁵ Rada EÚ (2005), Správa Rady Ecofin Európskej rade z 22. – 23. marca 2005 o zlepšení vykonávania Paktu stability a rastu.

⁶ Rada EÚ (2009), Závery 2967. zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti o stratégii ukončenia rozpočtovej angažovanosti.

⁷ Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, Ú. v. EÚ L 306, 23. novembra 2011 (v tomto dokumente ako smernica 2011/85).

⁸ Európska komisia (2012), COM(2012) 342 final, oznámenie Komisie s názvom Spoločné zásady pre vnútroštátne fiškálne korekčné mechanizmy.

⁹ Debrun, X. a Kinda, T. (2014), Strengthening post-crisis fiscal credibility: Fiscal Councils on the rise — A new dataset (Posilnenie fiškálnej dôveryhodnosti po skončení krízy: Fiškálne rady na vzostupe – nový súbor údajov), pracovný dokument MMF 14/58.

¹⁰ Beetsma, R. et al. (2018), The rise of independent fiscal institutions: recent trends and performance (Vzostup nezávislých fiškálnych inštitúcií: najnovšie trendy a výkonnosť), pracovný dokument MMF 18/68.

¹¹ Jonung, L. a Larch, M. (2006), Improving fiscal policy in the EU: the case for independent forecasts (Zlepšenie fiškálnej politiky v EÚ: prípad pre nezávislé prognózy), Economic policy 21/47, s. 492 – 534.
MMF (2013), Case studies of fiscal councils — functions and impact (Prípadové štúdie fiškálnych rád – funkcie a vplyv).

¹² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, Ú. v. EÚ L 140, 17. mája 2013 (v tomto dokumente ako nariadenie č. 473/2013).

¹³ Európska komisia (2017), COM(2017) 824 final, Návrh smernice Rady, ktorou sa prijímajú ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch, s. 3.

¹⁴ Hospodársky a finančný výbor (2019), Návrh doplňujúcich zistení Hospodárskeho a finančného výboru o transpozícii rozpočtovej dohody, ecfin.cef.cpe(2019)1812588.

¹⁵ Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1937 z 21. októbra 2015, ktorým sa zriaďuje nezávislá Európska fiškálna rada s poradnou funkciou; a rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/221 z 12. februára 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1937, ktorým sa zriaďuje nezávislá Európska fiškálna rada s poradnou funkciou.

¹⁶ Juncker, J.-C., Tusk, D., Dijsselbloem, J., Draghi, M. and Schulz, M. (2015), Správa piatich predsedov: Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe.

¹⁷ Osobitná správa EDA č. 10/2016 s názvom Ďalšie zlepšenia potrebné na zabezpečenie účinného vykonávania postupu pri nadmernom deficite (http://eca.europa.eu).

¹⁸ Osobitná správa EDA č. 18/2018 s názvom Plní sa hlavný cieľ preventívnej časti Paktu stability a rastu? (http://eca.europa.eu).

¹⁹ Osobitná správa EDA č. 3/2018 s názvom Audit postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) (http://eca.europa.eu).

²⁰ Išlo o členské štáty eurozóny, ktoré boli vybrané buď preto, že mali vysoký dlh, že ich rozpočtové rámce vykazovali značné zlepšenie alebo že už dávno zriadili nezávislú fiškálnu inštitúciu.

²¹ V 5 z 28 členských štátov si úlohy nezávislej fiškálnej inštitúcie delili 2 inštitúcie.

²² Európska komisia (2012), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2011, s. 101.

²³ ECB (2018), CON/2018/25.

²⁴ Európska komisia (2017), C(2017) 1201 final, Správa Komisie predložená podľa článku 8 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, s. 3.

²⁵ ECB (2018), CON/2018/25.

²⁶ Každý rok po prebiehajúcom rozpočtovom/fiškálnom roku.

²⁷ MMF (2013), Cangiano, G. et al., Public Financial Management and its emerging architecture (Správa verejných financií a jej vznikajúca štruktúra), s. 161.

²⁸ OECD (2004), The Legal Framework for Budget Systems (Právny rámec pre rozpočtové systémy), rámček III.4; MMF (2010), Lienert, I. a Fainboim, I., „Reforming Budget Systems Laws (Reforma zákonov o rozpočtových systémoch), rámček 4 a s. 12 – 13; MMF (2013), Cangiano, G. et al., „Public Financial Management and its emerging architecture (Správa verejných financií a jej vznikajúca štruktúra), s. 156; MMF (2014), Fiscal transparency code (Kódex fiškálnej transparentnosti), zásady 2.1.3, 2.3.1 a 2.3.2; Svetová banka (2013), Beyond the annual budget. The global experience with medium term expenditure frameworks (Nad rámec ročného rozpočtu. Globálne skúsenosti so strednodobými výdavkovými rámcami), s. 58 – 59.

²⁹ MMF (2014), Kódex fiškálnej transparentnosti, zásada 2.1.3.

³⁰ Potenciálny produkt je teoretická koncepcia úrovne produktu (HDP) v danom okamihu, ktorý je v súlade so stabilnou infláciou. Časom rastie, a to rýchlosťou, ktorá nemusí byť nevyhnutne konštantná. Úroveň ani mieru rastu nemožno merať priamo, ale musia sa odhadnúť.

³¹ MMF a OECD aktualizovali svoje štandardy a najlepšie postupy v oblasti dobrej správy rozpočtových záležitostí v rokoch 2014 a 2015 tak, aby obsahovali ponaučenia z hospodárskej a finančnej krízy. Komisia však túto aktualizáciu v návrhu smernice z roku 2017 nezohľadnila.

³² MMF (2013), The functions and impact of fiscal councils (Funkcie a vplyv fiškálnych rád): „Tento dokument poskytuje najkomplexnejší doteraz dostupný prehľad fiškálnych rád“ a vychádza aj z ďalších dokumentov vrátane návrhov zásad OECD z roku 2012, a Kopits, G. (2011), Independent fiscal institutions: Developing good practices (Nezávislé fiškálne inštitúcie: rozvoj osvedčených postupov), s. 35 – 52.

³³ Zásady OECD boli už dostupné v roku 2012 a boli prijaté v roku 2014. Pozri OECD (2014), Recommendation on Principles for IFIs (Odporúčania o zásadách pre nezávislé fiškálne inštitúcie).

³⁴ Európska komisia (2017), Jankovics, L. a Sherwood, M., Independent fiscal institutions in the EU Member States: The early years (Nezávislé fiškálne inštitúcie v členských štátoch EÚ: rané roky), diskusný dokument 067.

³⁵ Európska komisia (2004), Jonung, L. a Larch, M., Improving fiscal policy in the EU: the case for independent forecasts (Zlepšenie fiškálnej politiky v EÚ: argumenty za nezávislé prognózy).

³⁶ Tendencia k optimizmu je prax nadhodnocovania rastu produktu a príjmov pri súčasnom podhodnocovaní nediskrečných výdavkov.

³⁷ MMF (2007), Code of good practices on fiscal transparency (Kódex osvedčených postupov v oblasti fiškálnej transparentnosti), zásada 4.3.4.

³⁸ OECD (2014), Odporúčania o zásadách pre nezávislé fiškálne inštitúcie, zásada 3.3.

³⁹ Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ (2016), Defining and enforcing minimum standards for IFIs (Vymedzenie a presadzovanie minimálnych noriem pre nezávislé fiškálne inštitúcie).

⁴⁰ Sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ (2018), vyhlásenie siete nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ v reakcii na návrh smernice Rady, ktorou sa prijímajú ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch.

⁴¹ V roku 2015 Komisia uverejnila výkladové oznámenie o svojom priestore pre výklad s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, COM(2015) 12 final. To sa následne odrazilo v spoločne dohodnutej pozícii z novembra 2015, ktorú Rada schválila vo februári 2016.

⁴² Na dosiahnutie rýchlej konvergencie smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu je referenčná hodnota stanovená v Pakte stability a rastu taká, že členské štáty by svoje štrukturálne rozpočtové pozície mali upravovať sadzbou 0,5 % HDP ročne.

⁴³ EFB (2018), výročná správa za rok 2018, s. 42.

⁴⁴ Irish Fiscal Advisory Council (Írska rozpočtová rada), (2016), Správa o fiškálnom posúdení, s. 67.

⁴⁵ Európska fiškálna rada pozostáva z rady a sekretariátu (ktorý tvorí vedúci sekretariátu a špecializovaný podporný personál, ktorý je v súčasnosti obmedzený na päť ekonómov a jedného asistenta).

⁴⁶ ECB (2015), Ekonomický bulletin, 7. vydanie, rámček 5: Vytvorenie Európskej fiškálnej rady.

⁴⁷ MMF (2016), 2016 Article IV consultation – euro-area policies (Konzultácie podľa článku IV z roku 2016 – politiky eurozóny), správa o krajine MMF č. 16/219, s. 20.

⁴⁸ EFB tiež v marci 2018 uverejnila jedno stanovisko na podporu Dánskej fiškálnej rady.

⁴⁹ ECB (2015), Ekonomický bulletin, 7. vydanie, rámček 5: Vytvorenie Európskej fiškálnej rady.

⁵⁰ Európsky ombudsman (2016), Letter from the European Ombudsman to the President of the European Commission regarding Transparency of the European Fiscal Board (List európskeho ombudsmana predsedovi Európskej komisie o transparentnosti Európskej fiškálnej rady).

⁵¹ Európska komisia (2012), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2011, s. 101.

⁵² EDA (2018), Situačná správa: Zavádzanie právnych predpisov EÚ do praxe: zodpovednosti Európskej komisie v oblasti dohľadu podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, rámček 4.

⁵³ Kontroly transpozície by sa mali dokončiť do 6 mesiacov od uplynutia lehoty na transpozíciu alebo od dátumu oznámenia vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia a kontroly zhody do 16 až 24 mesiacov od dátumu oznámenia vnútroštátnych transpozičných opatrení.

⁵⁴ Ak sa v danom prípade využil projekt EU Pilot, ale už nie je pravdepodobné, že včas prinesie očakávané výsledky, Komisia by mala začať formálne konanie o porušení povinnosti.

⁵⁵ Ako „nástroje na podporu dodržiavania predpisov“ slúžia vykonávacie plány, usmernenia, vysvetľujúce dokumenty, siete, skupiny odborníkov, semináre, stretnutia týkajúce sa transpozičných balíkov, hodnotiace tabuľky.

⁵⁶ Niektoré aspekty posúdenia uplatňovania už boli zahrnuté do posúdenia transpozície.

⁵⁷ Európska komisia (2012), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2011, s. 101.

⁵⁸ Európska komisia (2019), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2018, s. 138.

⁵⁹ Európska komisia (2017), C(2017) 1201 final, Správa Komisie predložená podľa článku 8 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

⁶⁰ ECB (2017), Ekonomický bulletin, 4. vydanie, rámček 8: Fiškálna dohoda: preskúmanie Komisie a ďalší postup.

⁶¹ Ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky EÚ, ktorý zahŕňa aj fiškálne politiky stanovené v Pakte stability a rastu.

⁶² Európska komisia (2012), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2011, s. 105.

⁶³ Európska komisia (2012), COM(2012) 761 final, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Priebežná správa o pokroku vo vykonávaní smernice Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, s. 6.

⁶⁴ Európska komisia (2015), Sherwood, M., Medium-Term Budgetary Frameworks in the Member States (Strednodobé rozpočtové rámce v členských štátoch), diskusný dokument č. 021, s. 6.

⁶⁵ Európska komisia (2012), Fiscal frameworks in the European Union: May 2012 update on priority countries (Addendum to occasional paper 91) (Fiškálne rámce v Európskej únii: aktualizácia prioritných krajín z mája 2012 (dodatok k príležitostnej správe č. 91)), príležitostná správa č. 113, s. 15.

⁶⁶ MMF (2010), Lienert, I. a Fainboim, I., Reforming Budget Systems Laws (Reforma zákonov o rozpočtových systémoch), rámček 3 a rámček 4.

⁶⁷ Európska komisia (2007), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2007, rámček III.4.1; Európska komisia (2015), Sherwood, M., Medium-Term Budgetary Frameworks in the Member States (Strednodobé rozpočtové rámce v členských štátoch), diskusný dokument č. 021, rámček A1.1.

⁶⁸ Európska komisia (2007), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2007, s. 158.

⁶⁹ Európska komisia (2010), Správa o verejných financiách v HMÚ za rok 2010, rámček II.3.3.

Časový harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019.

© Európska únia, 2019.

Reprodukcia je povolená len s uvedením zdroja.
Na akékoľvek použitie alebo reprodukciu fotografií alebo iného materiálu, ktorý nie je predmetom autorského práva Európskej únie, je potrebné povolenie priamo od držiteľov práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.