Podpora cestovného ruchu zo strany EÚ: potreba novej strategickej orientácie a lepšieho prístupu k financovaniu

Zhrnutie

I EÚ je najnavštevovanejším regiónom na svete s približne 37 % všetkých medzinárodných príchodov turistov v roku 2019. Z tohto dôvodu je cestovný ruch kľúčovým hospodárskym odvetvím v EÚ a v roku 2019 predstavoval 9,9 % hrubého domáceho produktu a 11,6 % všetkých pracovných miest. Pandémia ochorenia COVID‑19 mala dramatický a bezprecedentný vplyv na odvetvie cestovného ruchu, prudko sa znížili toky cestovného ruchu, a tým aj príjmy podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Okrem tohto bezprostredného otrasu čelí odvetvie cestovného ruchu ďalším dlhodobejším výzvam súvisiacim s jeho ekologickou a digitálnou transformáciou, konkurencieschopnosťou, udržateľnosťou a odolnosťou.

II EÚ zohráva doplňujúcu úlohu v politike cestovného ruchu, pričom podporuje a koordinuje opatrenia prijaté členskými štátmi. V období 2014 – 2020 nebol vyčlenený osobitný rozpočet na cestovný ruch. Finančná podpora cestovného ruchu sa mohla poskytovať prostredníctvom viacerých programov EÚ. To platí aj v období 2021 – 2027.

III Vzhľadom na význam odvetvia cestovného ruchu v EÚ sme sa rozhodli vykonať audit s cieľom posúdiť, či Komisia účinne prispela k podpore odvetvia cestovného ruchu v EÚ a dopĺňaniu opatrení členských štátov v tomto odvetví v období 2014 – 2020. Preskúmali sme, či stratégia Komisie v oblasti cestovného ruchu účinne riešila potreby odvetvia cestovného ruchu a či bola pravidelne aktualizovaná tak, aby odrážala meniace sa priority. Analyzovali sme, či finančná podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na verejné investície v oblasti cestovného ruchu bola v súlade s existujúcimi stratégiami EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami cestovného ruchu a či bola udržateľná a zameraná na investície, ktoré prinášajú pridanú hodnotu nad rámec samotného projektu. A napokon sme preskúmali, či Komisia iniciovala opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu.

IV Cieľom tohto auditu je prispieť k práci Komisie pri vymedzení ucelenej stratégie v oblasti cestovného ruchu do roku 2030 so strednodobými a dlhodobými cieľmi. Očakávame, že tento audit prispeje aj k lepšiemu navrhovaniu a vykonávaniu finančnej podpory EÚ na investície do cestovného ruchu v období 2021 – 2027 s cieľom dosiahnuť účinné a udržateľné výsledky.

V Celkovo sme zistili, že v období 2014 – 2020 boli opatrenia Komisie na podporu odvetvia cestovného ruchu EÚ čiastočne účinné:

•  Komisia vymedzila súčasnú stratégiu EÚ v oblasti cestovného ruchu už v roku 2010. Od roku 2015 až do pandémie COVID‑19 Komisia revidovala priority v oblasti cestovného ruchu v kontexte širších politických stratégií, ale tieto priority nepretransformovala do konkrétneho akčného plánu na podporu ich vykonávania. V reakcii na dramatický vplyv pandémie COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu v EÚ Komisia iniciovala opatrenia zamerané na vymedzenie programu v oblasti cestovného ruchu do roku 2030. Považujeme to za krok správnym smerom, ale niektoré prvky sa ešte nenaplnili.
•  V rámci operačných programov EFRR boli priority pre investície do cestovného ruchu stanovené s odkazom na existujúce stratégie EÚ, vnútroštátne a regionálne stratégie v oblasti cestovného ruchu. Pri našej analýze projektov EFRR v oblasti cestovného ruchu sme zistili zmiešané výsledky: niektoré projekty boli udržateľné a prispeli k podpore činnosti cestovného ruchu v regióne; iné mali len obmedzený vplyv. V niekoľkých prípadoch nedostatky v počiatočnom plánovaní projektov a posúdení potrieb, ako aj vo fáze výberu projektov viedli k zníženiu rozsahu projektov, oneskoreniam a prekročeniu nákladov počas realizácie projektov. Právne predpisy EFRR na obdobie 2014 – 2020 zahŕňali jeden spoločný ukazovateľ výstupov pre investície do cestovného ruchu financované z EFRR. Okrem toho by členské štáty mohli využívať ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy. V období 2014 – 2020 sa však nepoužívali žiadne spoločné ukazovatele výsledkov. Spoločný ukazovateľ výstupov neumožnil vo všetkých prípadoch merať dosiahnutie plánovaných výsledkov projektov, aj keď boli uvedené v návrhu projektov. Komisia musí vykonať ex post hodnotenie podpory z EFRR na obdobie 2014 – 2020 do konca roka 2024.
•  Odvetvie cestovného ruchu v EÚ utrpelo bezprecedentný otras po pandémii ochorenia COVID‑19. Komisia predložila opatrenia a návrhy na zmiernenie vplyvu tejto krízy na odvetvie cestovného ruchu v EÚ.

VI V tejto správe odporúčame Komisii:

•  stanoviť novú stratégiu EÚ pre ekosystém cestovného ruchu, ktorá bude výslovne zameraná na podporu investícií, ktoré prispievajú k udržateľnejšej forme cestovného ruchu,
• nabádať členské štáty, aby uplatňovali postupy výberu investícií do cestovného ruchu financované z EFRR s cieľom podporiť túto novú strategickú orientáciu.

Úvod

Význam cestovného ruchu v EÚ

01 „Cestovný ruch“ je činnosť návštevníkov, ktorí cestujú do destinácie mimo svojho obvyklého pobytu na menej ako rok. Môže to byť na účely podnikania alebo v rámci voľného času^[1]. Odvetvie cestovného ruchu zahŕňa širokú skupinu hospodárskych činností, ktoré poskytujú tovar a služby požadované návštevníkmi na priamu alebo nepriamu podporu ich činnosti v oblasti cestovného ruchu. Môže ísť o: dopravné služby, ktoré uľahčujú pohyb osôb, cestovné kancelárie a organizátorov zájazdov; ubytovanie; reštauračné a stravovacie služby; kultúrne, športové a rekreačné zariadenia; tovar a služby miestneho cestovného ruchu^[2].

02 Európska únia je najnavštevovanejším regiónom na svete (pozri ilustráciu 1). V roku 2019 bolo v EÚ27 približne 539 miliónov medzinárodných príchodov turistov, čo predstavuje takmer 37 % celosvetového počtu. V tom istom roku dosiahli príjmy EÚ27 v oblasti medzinárodného cestovného ruchu 383 mld. EUR, čo je 28,9 % celosvetových príjmov z cestovného ruchu. Štyri členské štáty EÚ (Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Nemecko) sú individuálne v prvej desiatke krajín na svete, pokiaľ ide o medzinárodné príchody turistov a príjmy z cestovného ruchu^[3].

03 V roku 2019 sa priamy a nepriamy (účinok presahovania) význam odvetvia cestovného ruchu pre HDP EÚ odhadoval na 9,9 %. Okrem toho 11,6 % celkovej pracovnej sily EÚ pracuje v cestovnom ruchu (čo predstavuje približne 23,5 milióna pracovných miest)^[4]. Viac než 99 % podnikov v odvetví cestovného ruchu v EÚ sú malé a stredné podniky (MSP)^[5].

04 Hospodársky význam odvetvia cestovného ruchu sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, a to od 4 % do 6 % HDP v Írsku, Poľsku, Belgicku a Litve po viac než 20 % v Chorvátsku a Grécku (pozri ilustráciu 2).

05 Pomer domácich a zahraničných návštevníkov sa v jednotlivých členských štátoch líši (pozri ilustráciu 3). Vo Švédsku, v Poľsku, Rumunsku a Nemecku viac než 75 % príchodov turistov tvoria domáci návštevníci. Krajiny s malým počtom obyvateľov (Luxembursko a Malta), ako aj Chorvátsko majú najvyšší podiel zahraničných návštevníkov (obe približne 90 %). V dvoch hlavných turistických destináciách EÚ, Taliansku a Španielsku, je toto rozdelenie rovnomernejšie.

Právny a inštitucionálny rámec

06 Politika v oblasti cestovného ruchu je v prvom rade výsadou členských štátov, pričom EÚ dopĺňa a podporuje opatrenia členských štátov. Opatrenia EÚ zväčša zahŕňajú podporu konkurencieschopnosti a rozvoja podnikov v tomto odvetví a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi. Zmluva o EÚ tiež umožňuje zaviesť osobitné legislatívne opatrenia na doplnenie činnosti členských štátov^[6].

07 Cieľom politiky Komisie v oblasti cestovného ruchu je udržať postavenie Európy ako poprednej turistickej destinácie a zároveň maximalizovať príspevok tohto odvetvia k rastu a zamestnanosti a podporovať spoluprácu medzi krajinami EÚ, najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov^[7]. V roku 2020 Komisia vymedzila cestovný ruch ako jeden zo 14 priemyselných ekosystémov vo svojej priemyselnej politike^[8].

08 Hlavnými inštitucionálnymi zainteresovanými stranami a orgánmi EÚ sú:

•  Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) a jeho pracovná skupina pre cestovný ruch,
•  Rada Európskej únie (kde sa otázkami cestovného ruchu vo všeobecnosti zaoberá Rada pre konkurencieschopnosť),
•  Poradný výbor pre cestovný ruch (TAC)^[9], ktorému predsedá Komisia (GR GROW), ktorý je fórom pre konzultácie a koordináciu, kde si zástupcovia členských štátov a Komisie vymieňajú informácie a diskutujú o otázkach týkajúcich sa politiky cestovného ruchu a poskytovania služieb pre turistov.

09 Hoci mnohé útvary Komisie pracujú na témach, ktoré majú priamy význam pre cestovný ruch, dve hlavné generálne riaditeľstvá zaoberajúce sa politikou v oblasti cestovného ruchu a financovaním cestovného ruchu z prostriedkov EÚ sú:

•  Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW), útvar, ktorý zodpovedá za politiku cestovného ruchu v rámci Komisie,
•  Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO), ktoré riadi EFRR (z ktorého sa poskytuje podstatná časť finančných prostriedkov EÚ na cestovný ruch) spolu s členskými štátmi.

Okrem toho v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID‑19 zohrávalo Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín (GR SANTE) osobitnú úlohu pri príprave potrebných podmienok na obnovenie voľného cestovania v rámci Únie.

10 Medzi kľúčové medzinárodné organizácie v oblasti cestovného ruchu patria Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch (UNWTO), OECD a Svetová rada pre cestovanie a cestovný ruch (WTTC). Európska komisia pre cestovný ruch (ETC), združenie národných organizácií cestovného ruchu, takisto propaguje Európu ako turistickú destináciu na trhoch tretích krajín.

Vplyv pandémie COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu v EÚ

11 Pandémia ochorenia COVID‑19 mala dramatický a bezprecedentný vplyv na odvetvie cestovného ruchu na celom svete, výrazne sa znížili toky cestovného ruchu, a tým aj príjmy podnikov v odvetví cestovného ruchu. V prvých troch štvrťrokoch roku 2020 boli medzinárodné príchody do EÚ o 67,5 % nižšie ako v rovnakom období v roku 2019. Tento pokles sa pohyboval od 46 % do 84 % v závislosti od príslušného členského štátu (pozri ilustráciu 4). Väčšina zainteresovaných strán v oblasti cestovného ruchu, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, pochybovala o tom, že dopyt po cestovnom ruchu sa do roku 2024 vráti na úroveň spred krízy.

12 Pokles počtu návštevníkov v dôsledku zavedených cestovných obmedzení viedol k podstatnému poklesu príspevku odvetvia cestovného ruchu k hospodárstvu. V roku 2020 EÚ stratila približne dva milióny pracovných miest v odvetví cestovania a cestovného ruchu a jeho príspevok k HDP sa v porovnaní s rokom 2019 znížil o polovicu (z približne 10 % na 5 % HDP)^[10]. Najväčšie zníženie zaznamenali tradičné turistické destinácie ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Malta a Španielsko (viac než 60 %) spolu s Írskom (pozri ilustráciu 5).

13 Výrazne bola zasiahnutá aj investičná kapacita odvetvia cestovného ruchu. V súvislosti s balíkom Next Generation EU, ktorý bol navrhnutý v máji 2020, Komisia odhadla, že ekosystém cestovného ruchu zaznamená pokles príjmov vo výške približne 171 mld. EUR v dôsledku pandémie a cestovných obmedzení v EÚ v rokoch 2020 a 2021^[11]. Zo 14 podnikateľských ekosystémov, ktoré Komisia analyzovala, je cestovný ruch odvetvím, ktorého základné investičné potreby sú podľa odhadov najvyššie a ďaleko za potrebami väčšiny ostatných ekosystémov. Komisia odhadla základné investičné potreby na obnovu ekosystému cestovného ruchu na 161 mld. EUR (bez investičných potrieb súvisiacich s ekologickou a digitálnou transformáciou).

Finančná podpora EÚ na investície do cestovného ruchu

14 Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) nie je vyčlenený rozpočet na cestovný ruch. Financovanie investícií do cestovného ruchu môže byť poskytnuté z niekoľkých iniciatív a programov EÚ. V období 2014 – 2020 bolo dvanásť programov, ktoré sa mohli použiť na financovanie opatrení v odvetví cestovného ruchu, a to v rámci priameho aj zdieľaného riadenia. V období 2021 – 2027 sa tento počet zvýšil na 14, vrátane programov vytvorených na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID. V prílohe I sú uvedené programy súvisiace s cestovným ruchom v oboch obdobiach a je v nej uvedený prehľad typov podporovaných opatrení. Legislatívny rámec Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na roky 2021 – 2027 zahŕňa špecifický cieľ politiky súvisiaci s udržateľným cestovným ruchom^[12]. Okrem tohto špecifického cieľa sa udržateľný cestovný ruch môže podporovať prostredníctvom akéhokoľvek iného cieľa politiky, pokiaľ investície prispievajú k dosiahnutiu príslušného cieľa a spĺňajú uplatniteľné základné podmienky alebo požiadavky.

15 EFRR poskytuje podstatnú časť finančnej podpory EÚ na investície priamo súvisiace s cestovným ruchom: približne 6,4 mld. EUR v období 2007 – 2013 (pozri tabuľku 1) a doteraz približne 4,3 mld. EUR v období 2014 – 2020 (pozri tabuľku 2).

16 Verejné orgány v členských štátoch vyberajú projekty, ktoré sa majú financovať, prostredníctvom operačných programov (OP) a sledujú ich vykonávanie. Komisia v rámci svojich regulačných právomocí dohliada na vykonávanie operačných programov s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky vynakladali účinne. Na ilustrácii 6 je uvedené pridelenie finančných prostriedkov z EFRR na kódy intervencií v oblasti cestovného ruchu v každom členskom štáte v posledných dvoch programových obdobiach.

17 Prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF)^[13] sa členským štátom poskytuje možnosť financovať investície a reformy, a to aj v odvetví cestovného ruchu, ako súčasť ich národných plánov obnovy a odolnosti. K októbru 2021 bolo Komisii predložených 26 z 27 národných plánov obnovy a odolnosti a 19 z nich Rada prijala. Dostupné finančné prostriedky z RRF sa musia viazať do konca roka 2023. Komisia musí predložiť hodnotiacu správu o vykonávaní RRF do februára 2024 a ex post hodnotiacu správu do decembra 2028.

18 V čase konania auditu v prípade štyroch členských štátov, na ktoré sa vzťahuje tento audit, Komisia schválila španielsky národný plán obnovy a odolnosti v júni 2021 a následne ho Rada prijala v júli 2021; národný plán obnovy a odolnosti Rumunska schválila Komisia v septembri 2021; národné plány obnovy a odolnosti zvyšných dvoch členských štátov zostávajú vo fáze posudzovania Komisiou. Tri z týchto štyroch členských štátov (Poľsko, Španielsko a Rumunsko) zahrnuli osobitnú podporu na investície do odvetvia cestovného ruchu do svojich návrhov národných plánov obnovy a odolnosti (pozri tabuľku 3).

Budúce výzvy a modely

19 V krátkodobom horizonte väčšina odborníkov z medzinárodných organizácií, s ktorými sme uskutočnili rozhovory, zastáva názor, že domáce a regionálne dovolenky a krátke výlety budú prevládať v dopyte v oblasti cestovného ruchu, keď sa prekoná okamžitý vplyv pandémie COVID‑19. Čo je však dôležitejšie, rozvoj odvetvia cestovného ruchu v EÚ čelí veľkým strednodobým a dlhodobým výzvam súvisiacim najmä s jeho ekologickou transformáciou, digitalizáciou a integráciou nových technológií, ako aj s konkurencieschopnosťou a odolnosťou^[14].

20 Správanie v oblasti cestovného ruchu sa zároveň vyvíja do nových modelov, čo odráža niektoré z uvedených výziev. Budúci dopyt po cestovnom ruchu bude pravdepodobne založený na zvyšujúcom sa povedomí o životnom prostredí, častejšom využívaním digitálnych služieb a nových technológií, prechode na personalizovanejšie cestovné skúsenosti, dobrých podmienkach a lepšej interakcii s miestnymi komunitami a kultúrou a rastúcich obavách v súvislosti s bezpečnostnými a zdravotnými protokolmi (pozri ilustráciu 7).

21 V tejto súvislosti je udržateľný cestovný ruch jednou z najvýznamnejších koncepcií rozvoja cestovného ruchu. Zahŕňa vyváženie environmentálnych, hospodárskych a sociálno-kultúrnych aspektov rozvoja cestovného ruchu s cieľom zaručiť dlhodobú udržateľnosť cestovného ruchu^[15]. Týka sa to aj otázky, ako riešiť vplyv cestovného ruchu na zmenu klímy. V EÚ poskytuje európska zelená dohoda^[16] zastrešujúci politický rámec na presadzovanie udržateľného cestovného ruchu.

Rozsah auditu a audítorský prístup

22 V rámci auditu sme posúdili, či boli opatrenia Komisie zamerané na podporu odvetvia cestovného ruchu v EÚ v období 2014 – 2020 účinné. Na tento účel sme preskúmali, či:

•  stratégia Komisie v oblasti cestovného ruchu účinne riešila potreby odvetvia cestovného ruchu a či bola pravidelne aktualizovaná tak, aby odrážala meniace sa priority,
•  finančná podpora z EFRR na verejné investície v oblasti cestovného ruchu bola v súlade s existujúcimi stratégiami EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami cestovného ruchu a či bola udržateľná a zameraná na investície, ktoré prinášajú pridanú hodnotu nad rámec samotného projektu,
•  Komisia iniciovala opatrenia na zmiernenie účinkov pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu.

23 Na zodpovedanie týchto otázok sme analyzovali činnosti, ktoré vykonala Komisia, a dostupnú dokumentáciu v súvislosti s jej stratégiou v oblasti cestovného ruchu, jej spoluprácu s členskými štátmi, ako aj podporu a usmernenia, ktoré poskytla na financovanie investícií do cestovného ruchu, najmä prostredníctvom EFRR. Týkalo sa to činností GR GROW a GR REGIO.

24 Preskúmali sme najrelevantnejší operačný program EFRR z hľadiska výdavkov súvisiacich s cestovným ruchom v štyroch členských štátoch (Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko) s cieľom preskúmať koncepciu operačného programu v súvislosti s investíciami do cestovného ruchu. Vybrali sme tieto členské štáty na základe výšky financovania investícií do cestovného ruchu, ktoré dostali z EÚ, na základe významu ich odvetví cestovného ruchu pre ich HDP a na základe geografickej rozmanitosti.

25 Preskúmali sme vzorku 32 verejných projektov v oblasti cestovného ruchu financovaných z EFRR, ktoré realizovali verejné orgány v týchto štyroch krajinách. Zamerali sme sa na tieto projekty, keďže mali potenciál podnecovať rozvoj odvetvia cestovného ruchu v ich regióne. Vzorka pozostávala zo 17 projektov z obdobia 2014 – 2020 na posúdenie výberu projektov, ich vykonávania a monitorovania ich výsledkov. Na ďalšie posúdenie udržateľnosti projektov sme vybrali 15 dokončených projektov z obdobia 2007 – 2013 v tých istých krajinách. V prílohe II sa nachádza zoznam operačných programov, ktoré sme vybrali, a počet projektov vybraných do vzorky za každý operačný program. Príloha III obsahuje mapy s názvami a umiestnením projektov preskúmaných v rámci tohto auditu.

26 Identifikovali sme hlavné opatrenia, ktoré Komisia navrhla na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu v Európe. A napokon sme sa zaoberali opatreniami Komisie týkajúcimi sa návrhu finančnej podpory EÚ pre cestovný ruch na obdobie 2021 – 2027.

27 Uskutočnili sme rozhovory:

•  so zamestnanci Komisie, zástupcami príslušných orgánov (napr. ministerstiev zodpovedných za cestovný ruch), riadiacich orgánov vybraných operačných programov a prijímateľmi projektov zaradených do vzorky v štyroch členských štátoch,
•  s odborníkmi z kľúčových medzinárodných organizácií v oblasti cestovného ruchu: Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO), OECD, Svetovej rady pre cestovanie a cestovný ruch (WTTC), Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC), Európskeho združenia cestovných kancelárií a organizátorov zájazdov (ECTAA) a NECSTour (Sieť európskych regiónov pre konkurencieschopný a udržateľný cestovný ruch).

28 Vzhľadom na obmedzenia súvisiace s ochorením COVID‑19, ktoré boli zavedené počas auditu, sme nemohli vykonať kontroly na mieste v štyroch členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje tento audit. Preto sme nezhromaždili priame dôkazy týkajúce sa fyzickej realizácie vybraných projektov. Všetky naše pripomienky týkajúce sa tohto aspektu sú založené na písomných dôkazoch.

29 Cieľom tohto auditu je prispieť k práci Komisie pri vymedzení ucelenej stratégie v oblasti cestovného ruchu do roku 2030 so strednodobými a dlhodobými cieľmi. Očakávame, že tento audit prispeje aj k lepšiemu navrhovaniu a vykonávaniu finančnej podpory EÚ na investície do cestovného ruchu v období 2021 – 2027 s cieľom dosiahnuť účinné a udržateľné výsledky.

Pripomienky

Stratégia EÚ v oblasti cestovného ruchu nie je vhodná na nové výzvy, ktorým toto odvetvie čelí

30 Komisia stanovuje svoje politické smerovanie a priority financovania na základe cieľov vymedzených zákonodarcami v stratégiách alebo podobných dokumentoch. Ak má byť stratégia účinná, mali by sa v nej vymedziť konkrétne priority, identifikovať podporné opatrenia EÚ a harmonogram, ako aj opísať súvisiace zdroje na jej vykonávanie. Mala by tiež reagovať na vyvíjajúce sa potreby a výzvy odvetvia a zodpovedajúcim spôsobom byť aktualizovaná. Preskúmali sme stratégiu Komisie v oblasti cestovného ruchu platnú počas obdobia 2014 – 2020, ako aj vnútroštátne stratégie v štyroch členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje tento audit. Zainteresovaných strán sme sa tiež pýtali na ich názory na prístup Komisie k cestovnému ruchu.

Stratégia Komisie v oblasti cestovného ruchu je z roku 2010

Komisia aktualizovala svoje priority v oblasti cestovného ruchu v období 2014 – 2020 dvakrát, ale bez zmeny svojej stratégie

31 V júni 2010 Komisia vydala oznámenie, v ktorom stanovila najnovšiu stratégiu EÚ v oblasti cestovného ruchu^[17]. Uviedla v nej svoj zámer „podporiť koordinovaný prístup k iniciatívam týkajúcim sa cestovného ruchu a definovať nový akčný rámec na podporu jeho konkurencieschopnosti a schopnosti udržateľného rastu“. Určili sa v nej štyri všeobecné priority na podporu cestovného ruchu (pozri ilustráciu 8) a súbor osobitných opatrení Komisie pripojených k týmto prioritám. Nebola v nej však uvedená žiadna lehota na ich vykonanie. A napokon sa v stratégii Komisie nešpecifikovalo ani to, ako by členské štáty a jej vlastné generálne riaditeľstvá mali využívať dostupné finančné prostriedky EÚ na dosiahnutie týchto priorít.

32 Odvtedy sa priority v oblasti cestovného ruchu – hoci nie samotná stratégia – revidovali dvakrát po vymenovaní nových Komisií po konzultácii s TAC:

•  v decembri 2015 Komisia oznámila súbor revidovaných priorít v oblasti cestovného ruchu. Tento súbor priorít odrážal nové prvky relevantné pre rozvoj odvetvia cestovného ruchu, ktoré sa v oznámení z roku 2010 neriešili, ako je digitalizácia a zlepšenie zručností a kompetencií zamestnancov v cestovnom ruchu. Revidované priority však neboli sprevádzané konkrétnymi opatreniami, hoci pôvodne boli navrhnuté v diskusnom dokumente Komisie určenom členským štátom^[18],
•  v novembri 2019 Komisia upravila priority EÚ v oblasti cestovného ruchu v súlade s Európskou zelenou dohodou, pričom osobitnú pozornosť venovala udržateľnému a zodpovednému cestovnému ruchu a rozšíreniu zamerania digitálnej zložky inteligentným cestovným ruchom a inováciou. Tieto upravené priority sa opäť nespájali ani s konkrétnymi opatreniami, ani s návrhmi, ako čo najlepšie využiť finančné prostriedky EÚ na ich dosiahnutie.

33 Oficiálna stratégia je stále vymedzená v oznámení z roku 2010. Okrem toho, hoci Komisia v období 2014 – 2020 zrevidovala svoje priority v oblasti cestovného ruchu v kontexte širších politických stratégií, nestanovila akčný plán na podporu vykonávania svojej stratégie a jej revidovaných priorít.

Výrazné zníženie počtu zamestnancov Komisie pre politiku cestovného ruchu od roku 2014

34 Nedostatočné ambície pri vymedzovaní novej stratégie v oblasti cestovného ruchu sa odrážajú aj vo vývoji počtu zamestnancov, ktorí sa priamo zaoberajú politikou cestovného ruchu v rámci Komisie. Do roku 2014 boli dve oddelenia zaoberajúce sa otázkami cestovného ruchu^[19] (jedno všeobecnými politickými záležitosťami a druhé kultúrnymi nástrojmi pre cestovný ruch) s celkovým počtom približne 40 zamestnancov. V roku 2014 bolo zriadené GR GROW s jedným oddelením zaoberajúcim sa cestovným ruchom, ktoré zahŕňalo zamestnancov dvoch predchádzajúcich oddelení, ale toto oddelenie bolo zodpovedné aj za textilný a kreatívny priemysel. V rokoch 2014 až 2018 sa celkový počet zamestnancov tohto oddelenia znížil o polovicu. Reorganizáciou GR GROW v marci 2021 sa situácia výrazne nezmenila: bolo zriadené oddelenie, ktoré je teraz zodpovedné za „cestovný ruch a textil“, ale počet zamestnancov, ktorí sa priamo zaoberajú otázkami cestovného ruchu, zostáva podobný (12 osôb).

Členské štáty, na ktoré sa audit vzťahuje, si stanovili vlastné stratégie v oblasti cestovného ruchu, ktoré sa zameriavajú na podobné priority ako stratégia EÚ

35 Každý členský štát si stanovuje vlastnú stratégiu v oblasti cestovného ruchu. V prílohe IV sú uvedené existujúce vnútroštátne stratégie cestovného ruchu vo všetkých členských štátoch. Očakávali by sme, že stratégie EÚ a vnútroštátne stratégie budú kompatibilné a vypracované koordinovaným spôsobom. V prípade štyroch členských štátov, na ktoré sa vzťahuje tento audit, sme preskúmali, či ich stratégie v oblasti cestovného ruchu zohľadňujú stratégiu Komisie (v rámčeku 1 sú uvedené tieto stratégie).

36 Z našej analýzy celkovo vyplynulo, že všetky štyri vnútroštátne stratégie sa zaoberali podobnými prioritami, ako sú priority stanovené v stratégii Komisie, napr. udržateľnosť a kvalita cestovného ruchu, digitalizácia a konkurencieschopnosť. Ani v jednej z nich sa neodkazuje na priority oznámenia Komisie z roku 2010 ani na žiadnu z ich aktualizácií v rokoch 2015 a 2019.

37 Stratégie týchto štyroch členských štátov sa v súčasnosti revidujú tak, aby boli relevantné pre obdobie do roku 2030. Keďže túto prácu vykonáva každý členský štát nezávisle, existuje riziko, že cezhraničné aspekty cestovného ruchu sa nebudú primerane riešiť. Komisia medzitým pripravuje program EÚ v oblasti cestovného ruchu do roku 2030 (pozri bod 41).

Vplyv pandémie COVID‑19 podnecuje obnovu stratégie EÚ v oblasti cestovného ruchu

Vnútroštátne orgány hodnotia stratégiu Komisie v období 2014 – 2020 pozitívnejšie než zástupcovia odvetvia cestovného ruchu

38 Vnútroštátne orgány zodpovedné za politiku cestovného ruchu v štyroch členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje tento audit, poskytli vo všeobecnosti pozitívne hodnotenie priorít EÚ v oblasti cestovného ruchu v období 2014 – 2020 a jej podporných opatrení. Poukázali však aj na to, že vzhľadom na vplyv pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu by bolo relevantné aktualizovať stratégiu EÚ v oblasti cestovného ruchu v reakcii na meniace sa okolnosti a načrtnúť cestu k odolnejšiemu odvetviu do budúcnosti.

39 Na druhej strane, zástupcovia odvetvia cestovného ruchu v EÚ a medzinárodných organizácií cestovného ruchu, s ktorými sme uskutočnili rozhovory v súvislosti s týmto auditom, uviedli, že napriek tomu, že má EÚ vedúce postavenie ako turistická destinácia vo svete, chýba jej spoločná stratégia v oblasti cestovného ruchu a plán pre budúcnosť tohto odvetvia. Okrem toho poznamenali, že Komisia by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vypracúvaní takejto stratégie, ako aj pri jej vykonávaní.

Komisia prijala prvé iniciatívy smerom k novej stratégii v oblasti cestovného ruchu

40 Vzhľadom na veľký vplyv pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu Komisia v máji 2020 uverejnila oznámenie s názvom Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období^[24]. Oznámenie obsahovalo krátkodobé odporúčania na riešenie vplyvu ochorenia COVID‑19 na letnú sezónu 2020 (pozri bod 66). Pokiaľ ide o perspektívny výhľad, Komisia navrhla zorganizovať stretnutie o európskom cestovnom ruchu s cieľom zamyslieť sa nad cestovným ruchom zajtrajška a začať vypracúvať Európsky program pre cestovný ruch 2050.

41 V máji 2021 Komisia oznámila začatie jedného konkrétneho opatrenia: „spoločná tvorba zelených a digitálnych spôsobov transformácie“^[25]. Následne, v júni 2021 Komisia uverejnila dokument Scenarios towards co-creation of transition pathway for tourism for a more resilient, innovative and sustainable ecosystem^[26] týkajúci sa obdobia do roku 2030. Iniciovala aj verejnú konzultáciu s cieľom určiť najvhodnejšie opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa.

Zákonodarcovia EÚ vyzývajú na novú stratégiu EÚ v oblasti cestovného ruchu po pandémii COVID‑19

42 Európsky parlament dôrazne vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju stratégiu v oblasti cestovného ruchu^[27]. V marci 2021 prijal uznesenie o „vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch“^[28], v ktorom vyzval Komisiu, aby v roku 2021 predložila akčný plán a vypracovala aktualizovanú stratégiu EÚ, ktorá nahradí stratégiu uvedenú v oznámení z roku 2010 o udržateľnom a strategickom cestovnom ruchu.

43 V podobnom duchu Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo v máji 2021^[29], vyzvala Komisiu a členské štáty, aby navrhli európsky program pre cestovný ruch na obdobie rokov 2030/2050. Malo by sa to uskutočniť v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a mali by sa riešiť hlavné strategické výzvy s cieľom podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu ekosystému cestovného ruchu a posilniť jeho konkurencieschopnosť, odolnosť a udržateľnosť.

Finančnou podporou z EFRR na roky 2014 – 2020 na verejné investície v oblasti cestovného ruchu sa riešili ciele EÚ a vnútroštátne ciele v oblasti cestovného ruchu, ale nedostatky vo výbere projektov obmedzili jej účinnosť

Návrhy operačných programov EFRR boli v súlade so stratégiami EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami cestovného ruchu

44 Preskúmali sme, ako Komisia posúdila súlad partnerských dohôd a operačných programov so svojou stratégiou a prioritami v oblasti cestovného ruchu. Preskúmali sme aj to, či boli investičné priority operačných programov v súlade s platnými vnútroštátnymi alebo regionálnymi stratégiami cestovného ruchu, ktoré sú vymedzené nezávisle mimo programovania EÚ.

45 GR REGIO po konzultácii s ostatnými generálnymi riaditeľstvami Komisie viedlo proces posudzovania súladu tematických cieľov a investičných priorít operačných programov s obsahom dohôd o partnerstve. Toto posúdenie je súčasťou procesu vedúceho k prijatiu operačných programov.

46 Posúdenie Komisie týkajúce sa vybraných partnerských dohôd a operačných programov EFRR viedlo k tomu, že členským štátom bolo zaslaných niekoľko pripomienok v oficiálnych listoch s pripomienkami k operačným programom. Pripomienky týkajúce sa cestovného ruchu v týchto listoch sa zameriavali na súlad s celkovými stratégiami regionálneho rozvoja. Komisia požiadala o objasnenia a ďalšie informácie, čo viedlo k opravám v operačných programov.

47 Regulačný rámec EFRR na obdobie 2014 – 2020 nezahŕňal konkrétnu investičnú prioritu ani ex ante kondicionalitu pre investície do cestovného ruchu. Keďže neexistovala žiadna právna povinnosť, Komisia konkrétne nekontrolovala súlad operačných programov s prioritami stratégie EÚ v oblasti cestovného ruchu ani s existujúcimi vnútroštátnymi alebo regionálnymi stratégiami v oblasti cestovného ruchu.

48 Celkovo z našej analýzy vyplynulo, že finančná podpora investícií do cestovného ruchu v rámci operačných programov EFRR preskúmaných v rámci tohto auditu bola cielená takým spôsobom, ktorý bol v súlade s ex ante posúdením vykonaným riadiacimi orgánmi a s ustanoveniami príslušnej partnerskej dohody. V prípade vybraných operačných programov sme určili nasledujúce štyri spoločné všeobecné priority:

•  rozvoj infraštruktúry a produktov cestovného ruchu,
•  podpora konkurencieschopnosti podnikov cestovného ruchu,
•  ochrana a propagácia prírodných a kultúrnych pamiatok ako zdrojov cestovného ruchu,
•  podpora rozvoja miestnych hospodárstiev a tvorby pracovných miest.

Všetky tieto priority boli vo všeobecnosti v súlade s cieľmi existujúcich plánov regionálneho rozvoja a prípadne s konkrétnymi vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami cestovného ruchu.

Projekty sa vyberajú rôznymi postupmi, no nedostatky v počiatočnom plánovaní a posúdení potrieb predstavujú riziká pre účinnosť a udržateľnosť investícií do cestovného ruchu spolufinancovaných EÚ

49 Preskúmali sme, ako bola vybraná a realizovaná vzorka projektov predložených verejnými orgánmi v štyroch členských štátoch. Konkrétne sme preskúmali, či boli kritériá výberu projektov v súlade s investičnými prioritami operačných programov a vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami cestovného ruchu; či výberový proces zabezpečil, že boli vybrané len vyspelé a dobre naplánované projekty a či sa vybrané projekty účinne zrealizovali, či boli udržateľné a či mali vplyv presahujúci rámec jednotlivých projektov.

Členské štáty použili rôzne výberové postupy

50 Členské štáty použili rôzne postupy na posúdenie a výber projektov v oblasti cestovného ruchu, ktoré predložili verejné orgány: súťažné výzvy na predkladanie návrhov, vyjadrenie záujmu, postup „kto prv príde, ten prv berie“ alebo predbežne vybrané zoznamy lokalít cestovného ruchu, ktoré sa majú podporiť. Všetky tieto postupy môžu byť pre tento typ projektov legitímne a rozhodnutie o tom, ako postupovať, je v kompetencii členských štátov. Z našej analýzy vyplýva, že výberové postupy boli vo všeobecnosti v súlade s platnými pravidlami, strategickými orientáciami a výberovými kritériami schválenými v príslušnom operačnom programe.

Pri niekoľkých projektoch chýbalo primerané počiatočné plánovanie a posúdenie potrieb

51 Pri viacerých preskúmaných projektoch sme zistili, že v návrhoch projektov chýbalo primerané počiatočné plánovanie a posúdenie potrieb vrátane analýzy dopytu. To často viedlo k oneskoreniam, prekročeniu nákladov a zmenám v rozsahu projektov počas ich realizácie (pozri jeden príklad v rámčeku 2).

52 Najmä oneskorenia vo vykonávaní projektov boli častým problémom vo vzorke projektov. Zo 17 projektov vybraných do vzorky za obdobie 2014 – 2020 sa 11 projektov oneskorilo alebo sa očakáva, že sa oneskorí o šesť mesiacov alebo viac v porovnaní s dátumom ukončenia dohodnutým v pôvodnej dohode o grante. Patria sem štyri projekty v Maďarsku, jeden v Poľsku, dva v Rumunsku a štyri v Španielsku. Ďalší projekt v Maďarsku bol počas našej audítorskej návštevy stiahnutý. Hlavné dôvody, ktoré vysvetľujú tieto oneskorenia, sa týkajú:

•  administratívnych problémov: dlhé alebo neúspešné výberové konania, oneskorenia pri získavaní stavebných povolení, ťažkosti s nadobúdaním pozemkov, zmeny v regionálnych/miestnych samosprávach,
•  problémov s vykonávaním prác: technické alebo environmentálne otázky, ktoré si vyžadujú prepracovanie projektu, dočasné pozastavenie prác z dôvodu poveternostných podmienok, reštriktívne opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID‑19.

53 Ďalším konkrétnym nedostatkom v plánovaní projektu, ktorý môže ohroziť účinnosť a udržateľnosť projektu, je financovanie podobných projektov v blízkych lokalitách (pozri príklad v rámčeku 3).

Nie všetky dokončené projekty mali pozitívny vplyv na činnosť cestovného ruchu v regióne

54 Preskúmali sme aj vzorku 15 dokončených projektov s osobitným zameraním na projekty, ktoré boli dokončené už niekoľko rokov, pričom väčšina z nich bola financovaná v období 2007 – 2013, s cieľom analyzovať ich udržateľnosť a vplyv na celkovú činnosť cestovného ruchu v regióne.

55 Výsledkom našej analýzy bol zmiešaný obraz. Našli sme niekoľko projektov, ktoré dosiahli (alebo dokonca prekročili) svoje ciele a úspešne prispeli k podpore činností cestovného ruchu vo svojom regióne (pozri príklady v rámčeku 4). Všetky tieto projekty majú spoločné to, že zlepšujú kvalitu a dopyt po cestovnom ruchu v regióne nad rámec samotného projektu, čím vytvárajú potenciálne účinky presahovania na miestne hospodárstva.

56 Iné projekty mali len obmedzený (alebo žiadny) vplyv na podporu cestovného ruchu. Hlavnými dôvodmi obmedzeného vplyvu na cestovný ruch boli:

•  izolované investície, pretože neboli spojené s inou infraštruktúrou cestovného ruchu alebo preto, že sa nezrealizovali doplnkové projekty,
•  nedostatok účinných marketingových a turistických informácií,
•  alebo podporenú infraštruktúru využíva predovšetkým miestna komunita (jeden príklad je opísaný v rámčeku 5).

Usmernenia Komisie zahŕňali účinnosť a udržateľnosť investícií do cestovného ruchu, ale niekoľko aspektov sa neriešilo

57 Preskúmali sme, či Komisia vydala usmernenia o podmienkach poskytovania podpory z EFRR na investície do cestovného ruchu a s cieľom pomôcť členským štátom pri výbere a realizácii spolufinancovaných projektov v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú účinné a udržateľné.

58 V roku 2014 GR REGIO vydalo osobitné tematické usmernenia^[30] o podmienkach, za ktorých by sa investície z EFRR v odvetví cestovného ruchu mali posudzovať v období 2014 – 2020. Tieto usmernenia boli sprístupnené riadiacim orgánom v členských štátoch. V usmerneniach sa konkrétne uvádzali:

•  príklady relevantných investícií pre odvetvie cestovného ruchu, ktoré sa týkajú: diverzifikácie ponuky cestovného ruchu a predĺženia turistickej sezóny; vytvorenia produktov cestovného ruchu s vysokou pridanou hodnotou alebo zameraných na osobitné skupiny; inovatívnych služieb a digitalizácie,
•  negatívne príklady, ktoré predstavujú významné riziká pre účinnosť projektov v oblasti cestovného ruchu, ako sú jednorazové alebo izolované projekty; investície do cestovného ruchu, ktoré by mohli viesť k duplicite zariadení alebo efektu premiestnenia; spolufinancovanie päťhviezdičkových hotelov alebo profesionálnych športových organizácií,
•  potreba zohľadniť finančnú udržateľnosť projektov, ako aj účinky presahovania investícií, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť alebo hospodársku činnosť mimo turistických sezón.

59 V tematických usmerneniach Komisie sa uvádza, že projekty infraštruktúry cestovného ruchu financované EÚ by mali byť začlenené do príslušných stratégií rastu a/alebo rozvoja, udržateľné a nákladovo efektívne. V usmerneniach sa však dostatočne neriešilo riziko, že susedné oblasti s rovnakým (alebo podobným) potenciálom cestovného ruchu nemajú kompatibilné stratégie; že projekty vybrané na podporu EÚ sa prekrývajú s inými neďalekými projektmi financovanými EÚ (čo následne znižuje ich udržateľnosť); a že sa projekty riadne neudržiavajú v nasledujúcich rokoch po ich dokončení. Z nášho auditu vyplynulo, že niektoré z týchto rizík sa v niekoľkých prípadoch naplnili (pozri príklad v rámčeku 3).

Monitorovanie výsledkov: obmedzené používanie spoločného ukazovateľa cestovného ruchu a nepokrytie všetkých typov výsledkov projektov

60 Výsledky projektov spolufinancovaných EÚ by sa mali monitorovať na základe príslušných ukazovateľov. Preskúmali sme rámec monitorovania cestovného ruchu, a najmä ukazovatele stanovené pre intervencie v oblasti cestovného ruchu v nariadení o EFRR. Preskúmali sme aj monitorovacie opatrenia vzťahujúce sa na vybrané projekty.

Len jeden spoločný ukazovateľ výstupov pre cestovný ruch v období 2014 – 2020

61 Právne predpisy EFRR na obdobie 2014 – 2020 zahŕňali jeden spoločný ukazovateľ výstupov pre cestovný ruch^[31]: „Nárast v očakávanom počte návštev na podporovaných lokalitách kultúrneho alebo prírodného dedičstva a atrakcií“ (jednotka: návštevy/rok). Komisia poskytla ďalšie podrobnosti o vymedzení a meraní tohto ukazovateľa, ako sa uvádza v rámčeku 6.

62 Komisia zhromažďuje informácie o používaní spoločného ukazovateľa výstupov v oblasti cestovného ruchu na úrovni operačných programov. Tieto informácie zahŕňajú cieľové hodnoty vymedzené v operačných programoch a súhrnné hodnoty dosiahnuté podľa výročných správ o implementácii predložených riadiacimi orgánmi. Podľa Komisie 16 z 27 členských štátov používa tento spoločný ukazovateľ aspoň v jednom zo svojich operačných programov EFRR. Okrem toho by členské štáty mohli využívať ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy. V období 2014 – 2020 sa však nepoužívali žiadne spoločné ukazovatele výsledkov.

63 Legislatívny rámec EFRR na roky 2021 – 2027 zahŕňa dva spoločné ukazovatele súvisiace s cestovným ruchom^[32] „Podporované lokality v oblasti kultúry a cestovného ruchu“ (ako ukazovateľ výstupu) a „Návštevníci podporovaných kultúrnych a turistických lokalít“ (ako ukazovateľ výsledku). Druhý ukazovateľ je podobný ukazovateľu použitému v predchádzajúcom programovom období, ale teraz je vhodnejšie klasifikovaný ako ukazovateľ výsledkov.

Spoločný ukazovateľ na obdobie 2014 – 2020 neumožnil merať všetky typy výsledkov projektov

64 Spoločný ukazovateľ výstupov, ktorý sa zameriava na zvýšenie počtu návštevníkov, neumožňuje vo všetkých prípadoch merať dosiahnutie plánovaných výsledkov projektov, aj keď boli uvedené v návrhu projektov. Napríklad projekty v oblasti cestovného ruchu môžu byť zamerané na zníženie sezónnosti, zvýšenie výdavkov na cestovný ruch, vytvorenie nových podnikov v oblasti cestovného ruchu alebo zníženie vplyvu turistických lokalít a zariadení na životné prostredie. Na základe samotných informácií z monitorovania preto nemožno komplexne posúdiť výsledky financovania investícií do cestovného ruchu z EFRR. Poznamenávame, že ex post hodnotenie podpory z EFRR na obdobie 2014 – 2020, ktoré sa má uskutočniť do konca roka 2024^[33], by malo Komisii umožniť vyhodnotiť vplyv jej financovania na odvetvie cestovného ruchu EÚ počas tohto obdobia. Okrem toho je hodnotenie v polovici obdobia 2021 – 2027 tiež naplánované do konca roka 2024^[34].

Komisia zaviedla opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu v EÚ

65 Analyzovali sme, či Komisia predložila opatrenia a návrhy na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu v EÚ a včas podporila jeho oživenie do leta 2021.

66 V máji 2020 Komisia navrhla súbor usmernení a odporúčaní s osobitným vplyvom na cestovný ruch^[35] (pozri aj bod 40). Patrí medzi ne:

•  spoločný prístup k obnove voľného pohybu a zrušeniu obmedzení na vnútorných hraniciach EÚ,
•  rámec na podporu postupnej obnovy dopravných služieb pri súčasnom zaručení bezpečnosti cestujúcich a zamestnancov,
•  kritériá na bezpečné a postupné obnovovanie činností cestovného ruchu a na vypracovanie zdravotných protokolov pre podniky pôsobiace v oblasti ubytovacích a stravovacích zariadení, ako sú napríklad hotely.

67 Okrem toho Komisia v júni 2020 spustila webové sídlo „Re-open EU“, ktoré poskytuje informácie o cestovných obmedzeniach a hygienických požiadavkách platných v každom členskom štáte.

68 Už od novembra 2020 Komisia podporovala prácu členských štátov na osvedčeniach v rámci siete elektronického zdravotníctva, dobrovoľnej siete spájajúcej vnútroštátne orgány zodpovedné za elektronické zdravotníctvo. Prvé usmernenia boli uverejnené v januári 2021. Koncom mája 2021 Komisia navrhla^[36] aktualizovať odporúčanie Rady^[37] o koordinácii obmedzení voľného pohybu v EÚ, stanoviac jasné pravidlá týkajúce sa podmienok zrušenia cestovných obmedzení pre osoby, ktoré sú držiteľmi digitálneho COVID preukazu EÚ.

69 Európsky parlament a Rada dosiahli v júni 2021 dohodu o tomto preukaze, ktorý sa má zaviesť od 1. júla 2021 pod názvom digitálny COVID preukaz EÚ. Nariadenie sa bude uplatňovať 12 mesiacov, ale jeho platnosť sa môže predĺžiť (pozri rámček 7).

70 Prijatím tohto nariadenia sa členské štáty dohodli, že upustia od uloženia dodatočných cestovných obmedzení držiteľom digitálneho COVID preukazu EÚ, pokiaľ nie sú potrebné a primerané na ochranu verejného zdravia. V takom prípade musí členský štát včas informovať Komisiu a všetky ostatné členské štáty a uviesť dôvody takýchto nových opatrení.

71 Počas leta 2021 tento preukaz občania EÚ používali ako listinný dôkaz na to, aby im bol udelený voľný pohyb a prístup napríklad ku kultúrnym a športovým podujatiam, do reštaurácií a rekreačných zariadení. Do polovice októbra 2021 bolo vydaných približne 591 miliónov^[39] preukazov.

72 Tieto iniciatívy Komisie boli zásadne dôležité pre obnovenie cestovania a cestovného ruchu v EÚ počas leta 2021. Zástupcovia vnútroštátnych orgánov v štyroch členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje tento audit, medzinárodných organizácií cestovného ruchu a odvetvia cestovného ruchu, s ktorými sme počas nášho auditu konzultovali, takisto pozitívne hodnotili návrhy Komisie a opatrenia, ktoré vykonala na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID‑19 na odvetvie cestovného ruchu.

Závery a odporúčania

73 Celkovo sme auditom zistili, že opatrenia Komisie na podporu odvetvia cestovného ruchu v EÚ v období 2014 – 2020 boli čiastočne účinné.

74 Komisia stanovila súčasnú stratégiu EÚ v oblasti cestovného ruchu už v roku 2010. Od roku 2015 až do pandémie ochorenia COVID‑19 Komisia revidovala priority EÚ v oblasti cestovného ruchu v kontexte širších politických stratégií, ale bez toho, aby stanovila akčný plán na podporu ich vykonávania. Okrem toho sa v stratégii Komisie nešpecifikovalo ani to, ako by členské štáty a jej vlastné generálne riaditeľstvá mali využívať dostupné finančné prostriedky EÚ na dosiahnutie týchto priorít. Komisia iniciovala opatrenia zamerané na budúcnosť s cieľom vymedziť program v oblasti cestovného ruchu do roku 2030, čo je krok správnym smerom. To sa však ešte musí pretransformovať do stratégie a akčného plánu po skončení pandémie ochorenia COVID‑19 so strednodobými a dlhodobými cieľmi, ako aj s účinnými mechanizmami riadenia a primeranými zdrojmi (pozri body 30 –  43).

Odporúčanie 1 – Stanoviť novú stratégiu EÚ pre ekosystém cestovného ruchu, ktorá bude výslovne zameraná na podporu investícií, ktoré prispievajú k udržateľnejšej forme cestovného ruchu

S cieľom vypracovať účinný program v oblasti cestovného ruchu do roku 2030 by Komisia mala stanoviť konsolidovanú novú stratégiu pre ekosystém cestovného ruchu v EÚ. Táto stratégia, ktorá by mala byť vypracovaná v spolupráci s členskými štátmi, by sa mala zaoberať cieľom EÚ, ktorým je ekologickejší a udržateľnejší cestovný ruch, a tým, ako riešiť dôsledky pandémie ochorenia COVID‑19. V stratégii by sa mali konkretizovať potrebné opatrenia a harmonogram a malo by sa v nej zohľadniť, ako sa dostupné finančné prostriedky EÚ (vrátane prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) využívajú na investície do cestovného ruchu, ktoré prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov.

Termín: do polovice roka 2022.

75 V operačných programoch EFRR sa pri navrhovaní a zameraní investičných priorít v oblasti cestovného ruchu zohľadnili existujúce stratégie EÚ, vnútroštátne a regionálne stratégie v oblasti cestovného ruchu (pozri body 44 –  48).

76 Pri našej analýze projektov EFRR v oblasti cestovného ruchu sme zistili zmiešané výsledky: niektoré projekty boli udržateľné a prispeli k podpore činnosti cestovného ruchu v regióne; iné mali len obmedzený vplyv. V niekoľkých prípadoch nedostatky v počiatočnom plánovaní projektov a posúdení potrieb, ako aj vo fáze výberu projektov viedli k zníženiu rozsahu projektov, oneskoreniam a prekročeniu nákladov počas realizácie projektov. Usmernenia Komisie k tomu, ako využívať finančné prostriedky z EFRR na cestovný ruch, boli užitočné, ale niektoré relevantné aspekty neboli dostatočne riešené (pozri body 49 –59).

Odporúčanie 2 – Nabádať členské štáty, aby uplatňovali postupy výberu investícií do cestovného ruchu financované z EFRR s cieľom podporiť túto novú strategickú orientáciu

Komisia by mala nabádať členské štáty, aby prijali postupy výberu projektov, ktoré pomôžu nasmerovať finančnú podporu z EFRR na projekty v oblasti cestovného ruchu, ktoré:

•  sú podložené primeranou analýzou dopytu a posúdením potrieb s cieľom obmedziť riziko neúčinnosti,
•  sú koordinované s projektmi v susedných oblastiach, aby sa predišlo prekrývaniu a konkurencii,
•  majú vplyv nad rámec samotného projektu na podporu činnosti cestovného ruchu v regióne,
•  sú udržateľné a budú sa náležite udržiavať v nasledujúcich rokoch po ich dokončení.

Termín: včas na vykonávanie programov v období 2021 – 2027 a najneskôr do konca roka 2022, keď bude k dispozícii stratégia.

77 Právne predpisy EFRR na obdobie 2014 – 2020 zahŕňali jeden spoločný ukazovateľ výstupov pre investície do cestovného ruchu financované z EFRR. Okrem toho členské štáty mohli využívať ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy. V období 2014 – 2020 sa však nepoužívali žiadne spoločné ukazovatele výsledkov. Spoločný ukazovateľ výstupov neumožnil vo všetkých prípadoch merať dosiahnutie plánovaných výsledkov projektov, aj keď boli uvedené v návrhu projektov. Komisia musí vykonať ex post hodnotenie podpory z EFRR na obdobie 2014 – 2020 do konca roka 2024 (pozri body 60 –64).

78 Odvetvie cestovného ruchu EÚ po pandémii COVID‑19 utrpelo bezprecedentný otras. Komisia predložila opatrenia a návrhy na zmiernenie vplyvu tejto krízy na odvetvie cestovného ruchu v EÚ. Najmä digitálny COVID preukaz EÚ mal zásadný význam pre obnovenie cestovania v rámci EÚ v lete 2021 (pozri body 65 –  72).

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 10. novembra 2021.

Prílohy

Príloha I – Zdroje financovania cestovného ruchu zo strany EÚ

Prehľad zdrojov financovania cestovného ruchu zo strany EÚ v rokoch 2014 – 2020 a 2021 – 2027 a typy podporovaných akcií

Príloha II – Vybrané OP a počet projektov vybraných do vzorky na OP

Príloha III – Projekty preskúmané v rámci tohto auditu

Príloha IV – Zoznam vnútroštátnych stratégií v oblasti cestovného ruchu

Akronymy a skratky

ECTAA: Európske združenie cestovných kancelárií a organizátorov zájazdov

EDA: Európsky dvor audítorov

EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja

EŠIF: európske štrukturálne a investičné fondy

ETC: Európska komisia pre cestovný ruch

GR GROW: Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

GR REGIO: Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku

HDP: hrubý domáci produkt

KF: Kohézny fond

MSP: malé a stredné podniky

NECSTour: Sieť európskych regiónov pre konkurencieschopný a udržateľný cestovný ruch

NRRP: národný plán obnovy a odolnosti

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OP: operačný program

RRF: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

TAC: Poradný výbor pre cestovný ruch

UNWTO: Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch

VFR: viacročný finančný rámec

WTTC: Svetová rada pre cestovanie a cestovného ruchu

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Glosár

Ekosystém cestovného ruchu: globalizovaný a prepojený hodnotový reťazec zahŕňajúci poskytovateľov informácií a služieb offline a online (turistické informačné centrá, digitálne platformy, poskytovatelia cestovných technológií), cestovné kancelárie a cestovné agentúry, poskytovatelia ubytovania, organizácie destinačného manažmentu, subjekty pôsobiace v oblasti turistických atrakcií a prepravy cestujúcich.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR): fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Kód intervencie: široké kategórie intervencií zahrnuté do právnych predpisov EFRR a využívané riadiacimi orgánmi operačných programov na určenie obsahu opatrení, ktoré sa majú financovať na dosiahnutie ich tematických cieľov.

Kohézny fond (KF): fond EÚ na zníženie hospodárskej a sociálnej nerovnosti v EÚ prostredníctvom financovania investícií v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF): mechanizmus finančnej podpory EÚ na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID‑19 a stimuláciu obnovy v strednodobom horizonte pri súčasnej podpore zelenej a digitálnej transformácie. RRF sa vykonáva prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti.

Odvetvie cestovného ruchu: odvetvie cestovného ruchu zahŕňa širokú skupinu hospodárskych činností: dopravné služby, ktoré uľahčujú pohyb osôb, cestovné kancelárie a organizátorov zájazdov; ubytovanie; reštauračné a stravovacie služby; kultúrne, športové a rekreačné zariadenia; tovar a služby miestneho cestovného ruchu.

Operačný program (OP): základný rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi.

Partnerská dohoda: dohoda medzi Komisiou a členským štátom alebo treťou krajinou v súvislosti s výdavkovým programom EÚ, v ktorej sa stanovujú napríklad strategické plány, investičné priority alebo podmienky obchodu či poskytovania rozvojovej pomoci.

Riadiaci orgán: vnútroštátny, regionálny alebo miestny (verejný alebo súkromný) orgán, ktorý členský štát poveril riadením programu financovaného z prostriedkov EÚ.

Tematický cieľ: plánovaný celkový výsledok investičnej priority, ktorý je na účely vykonávania rozdelený do špecifických cieľov.

Viacročný finančný rámec (VFR): výdavkový plán EÚ, v ktorom sú stanovené priority (na základe cieľov príslušnej politiky) a stropy v šiestich hlavných okruhoch, väčšinou na sedemročné obdobie. Predstavuje štruktúru, v rámci ktorej sa stanovujú ročné rozpočty EÚ, a obmedzuje výdavky v každej kategórii výdavkov. Súčasný VFR sa týka rokov 2021 – 2027.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=60287

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=60287

Audítorský tím

V osobitných správach EDA predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II, ktorá sa špecializuje na výdavkové oblasti investícií na podporu súdržnosti, rastu a začlenenia a ktorej predsedá členka EDA Iliana Ivanova. Audit viedol člen EDA Pietro Russo, podporu mu poskytla vedúca kabinetu Chiara Cipriani, atašé kabinetu Benjamin Jakob, hlavný manažér Pietro Puricella, vedúci úlohy Luis de la Fuente Layos, audítori a audítorky Luc T’Joen, Janka Nagy-Babos, Katarzyna Solarek, Andras Augustin Feher a Francisco Carretero.

Druhý rad zľava doprava: Luc T’Joen, Chiara Cipriani, Francisco Carretero a Benjamin Jakob

Prvý rad zľava doprava: Pietro Puricella, Pietro Russo, Luis de la Fuente Layos a Katarzyna Solarek

Koncové poznámky

^[1] Eurostat, Tourism - Overview.

^[2] UNWTO, Methodological notes to the Tourism Statistics Database.

^[3] UNWTO, International Tourism Highlights, vydanie z roku 2020, strany 8 a 17. Údaje z novembra 2020.

^[4] WTTC, Economic Impact Report 2021. Európska únia.

^[5] Európska komisia, Annual Single Market Report 2021, SWD(2021) 351 final.

^[6] Článok 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Okrem toho niektoré právne predpisy, ktoré sa týkajú cestovného ruchu, majú iný právny základ, napr. ochrana spotrebiteľa, vnútorný trh alebo politika súdržnosti.

^[7] Európska komisia, GR GROW, Overview of EU Tourism Policy.

^[8] Oznámenie Komisie, Nová priemyselná stratégia pre Európu, COM(2020) 102 final z 10.3.2020.

^[9] Rozhodnutie Rady 86/664/EHS z 22. decembra 1986 o stanovení postupu pri konzultáciách a spolupráci v oblasti cestovného ruchu.

^[10] WTTC, Economic Impact Report 2021. Európska únia.

^[11] Pracovný dokument útvarov Komisie, Identifying Europe's recovery needs, accompanying the document Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions, Europe's moment: Repair and Prepare for the Next Generation, SWD(2020) 98 final z 27.5.2020.

^[12] Článok 3 ods. 1 písm. d) bod vi) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde.

^[13] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

^[14] Pracovný dokument útvarov Komisie, Scenarios towards co-creation of transition pathway for tourism for a more resilient, innovative and sustainable ecosystem, SWD(2021) 164 final z 21.6.2021.

^[15] UNWTO, Sustainable development.

^[16] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11.12.2019.

^[17] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, COM(2010) 0352 final.

^[18] Výmena názorov s pracovnou skupinou Rady COMPCRO, 21.4.2015.

^[19] Tieto dve oddelenia boli súčasťou Generálneho riaditeľstva pre podnikanie (GR ENTR). Toto generálne riaditeľstvo bolo v roku 2014 zlúčené s Generálnym riaditeľstvom pre vnútorný trh (GR MARKT) s cieľom vytvoriť GR GROW.

^[20] Maďarská agentúra pre cestovný ruch, Národná stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2030, október 2017.

^[21] Ministerstvo športu a cestovného ruchu, Program rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, september 2015.

^[22] Rumunská vláda: Národný akčný plán investícií do cestovného ruchu, rozhodnutie 558 zo 4.8.2017; Národná stratégia kúpeľného cestovného ruchu, rozhodnutie 572 z 8.8.2019; Národná stratégia pre ekologický cestovný ruch, rozhodnutie 358 z 30.5.2019.

^[23] Ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu, Španielsky plán cestovného ruchu Horizont 2020, november 2007.

^[24] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období, COM(2020) 550 final z 13.5.2020.

^[25] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy.“ COM(2021) 350 final z 5.5.2021.

^[26] Pracovný dokument útvarov Komisie, Scenarios towards co-creation of transition pathway for tourism for a more resilient, innovative and sustainable ecosystem, SWD(2021) 164 final z 21.6.2021.

^[27] Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe (2014/2241(INI)) a uznesenie Európskeho parlamentu Transport and tourism in 2020 and beyond z 19. júna 2020 (2020/2649(RSP)).

^[28] Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch (2020/2038(INI)).

^[29] Závery Rady o cestovnom ruchu v Európe pre nasledujúce desaťročie: udržateľnom, odolnom, digitálnom, globálnom a sociálnom (prijaté 27.5.2021).

^[30] Thematic Guidance Fiche for Desk Officers on Tourism, verzia 2, 19.3.2014.

^[31] Príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006.

^[32] Príloha I, tabuľka 1 v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde.

^[33] Článok 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o európskych štrukturálnych a investičných fondoch.

^[34] Článok 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

^[35] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období, COM(2020) 550 final z 13.5.2020.

^[36] Návrh odporúčania Rady, ktorým sa mení odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19. COM(2021) 294 final.

^[37] Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzovaniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19.

^[38] https://ec.europa.eu/health/sites/default/files/ehealth/docs/covid-certificate_paper_guidelines_en.pdf

^[39] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/953 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19, COM(2021) 649 final z 18.10.2021.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-7145-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/354	QJ-AB-21-027-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7141-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/963920	QJ-AB-21-027-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

•  Ilustrácie 2, 3, 7: Ikony vytvorené v aplikácii Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.