Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu

Zhrnutie

Znečistenie ovzdušia predstavuje najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v Európskej únii

I

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európskej únii. V EÚ každý rok spôsobuje približne 400 000 predčasných úmrtí a vyžaduje si stovky miliárd eur na externé náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Obzvlášť vystavení sú mu ľudia v mestských oblastiach. Suspendované častice, oxid dusičitý a prízemný ozón sú látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré nesú vinu za väčšinu týchto predčasných úmrtí.

II

Smernica o kvalite okolitého ovzdušia z roku 2008 tvorí základný kameň politiky EÚ zameranej na čisté ovzdušie, keďže sa v nej stanovujú normy kvality pre koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré dýchame. Politiky EÚ v posledných desaťročiach prispeli k zníženiu emisií, kvalita ovzdušia sa však nezlepšovala rovnakým tempom a účinky na verejné zdravie sú stála značné.

Čo sme kontrolovali:

III

V tomto audite sme posudzovali, či boli opatrenia EÚ na ochranu ľudského zdravia pred znečisťovaním ovzdušia účinné. V záujme tohto hodnotenia sme preskúmali, či i) bola smernica o kvalite okolitého ovzdušia vhodne navrhnutá tak, aby sa ňou riešil vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie; ii) členské štáty smernicu účinne vykonali; iii) Komisia monitorovala a presadzovala vykonanie smernice; iv) sa kvalita ovzdušia primerane zohľadnila v iných politikách EÚ a či sa primerane podporila finančnými prostriedkami EÚ; a v) bola verejnosť dostatočne informovaná o otázkach kvality ovzdušia.

IV

Skonštatovali sme, že opatrenia EÚ na ochranu zdravia ľudí pred znečistením ovzdušia nemali očakávaný vplyv. Značné ľudské a hospodárske náklady neboli zatiaľ zohľadnené v dostatočnom konaní v EÚ.

1. Normy kvality ovzdušia EÚ boli stanovené pred takmer dvadsiatimi rokmi a niektoré z nich sú oveľa slabšie než usmernenia WHO a úroveň, ktorá vyplýva z najnovších vedeckých dôkazov o vplyve na ľudské zdravie.
2. Hoci sa kvalita ovzdušia zlepšuje, väčšina členských štátoch stále nedodržiava normy kvality ovzdušia EÚ a neprijala dosť účinných opatrení na dostatočné zvýšenie kvality ovzdušia. Znečistenie ovzdušia sa môže podceňovať, pretože jeho monitorovanie nemusí prebiehať na správnych miestach. Plány kvality ovzdušia – hlavná požiadavka smernice o kvalite okolitého ovzdušia – často nepriniesli očakávané výsledky.
3. Komisia pri monitorovaní výkonnosti členských štátov naráža na obmedzenia. Následným presadzovaním zo strany Komisie sa nemohlo zabezpečiť, že členské štáty budú dodržiavať limity kvality ovzdušia stanovené v smernici o kvalite okolitého ovzdušia. Hoci Komisia podniká právne kroky proti mnohým členským štátom a súdy vynášajú priaznivé rozsudky, členské štáty naďalej často porušujú limity kvality ovzdušia.
4. Veľa politík EÚ má vplyv na kvalitu ovzdušia, ale vzhľadom na značné ľudské a hospodárske náklady sa domnievame, že v niektorých politikách EÚ sa význam zlepšenia kvality ovzdušia zatiaľ neprejavuje dostatočne. Klíma a energetika, doprava, priemysel a poľnohospodárstvo sú politiky EÚ, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu ovzdušia, a rozhodnutia o ich vykonaní môžu byť škodlivé pre čisté ovzdušie. Všimli sme si, že priame financovanie z EÚ určené pre oblasť kvality ovzdušia môže predstavovať užitočnú podporu, financované projekty však neboli vždy dostatočne zacielené. Videli sme aj niektoré dobré projekty – najmä niektoré projekty s podporou z programu LIFE.
5. Informovanosť a informovanie verejnosti má kľúčovú úlohu pri riešení znečistenia ovzdušia, naliehavého problému v oblasti verejného zdravia. V poslednom čase sa občania viac zaujímajú o otázky kvality ovzdušia a obracajú sa na vnútroštátne súdy, ktoré v niekoľkých členských štátoch rozhodli v prospech ich práva na čisté ovzdušie. Zistili sme však, že smernica o kvalite okolitého ovzdušia chráni práva občanov na prístup k spravodlivosti menej explicitne než niektoré iné smernice v oblasti životného prostredia. Informácie o kvalite ovzdušia, ktoré boli poskytnuté občanom, boli občas nejasné.

Čo odporúčame:

V

V tejto správe odporúčame, aby sa Komisia zamerala na zvyšovanie kvality ovzdušia. Naše odporúčania sa týkajú účinnejších opatrení, ktoré by Komisia mala prijať; aktualizácie smernice o kvalite okolitého ovzdušia; začlenenia politiky kvality ovzdušia do iných politík EÚ a jej nastavenia ako priority; a zlepšenia informovanosti a informovania verejnosti.

Úvod

Prečo je otázka znečistenia ovzdušia dôležitá

01

K znečisťovaniu ovzdušia dochádza vtedy, keď sa plyny, prachové častice a dym vypúšťajú do atmosféry, čím sa ovzdušie stáva škodlivým pre ľudí, infraštruktúru a životné prostredie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje znečistenie ovzdušia ako najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v Európe¹. V EÚ je znečistenie ovzdušia príčinou v priemere vyše 1 000 predčasných úmrtí denne, čo je desaťkrát viac než počet ľudí, ktorí zahynú pri dopravných nehodách². Z obrázku 1 vyplýva, že stratené roky zdravého života v niektorých členských štátoch EÚ sa podobá situácii v krajinách, ktoré sa často spájajú s nízkou kvalitou ovzdušia, ako sú Čína a India. V roku 2013 Komisia EÚ odhadla, že celkové externé náklady znečistenia ovzdušia spojené so zdravím dosahujú 330 až 940 mld. EUR ročne³.

Najviac postihnutí sú ľudia v mestách

02

Podľa agentúry EEA bola v roku 2015 približne jedna štvrtina Európanov žijúcich v mestských oblastiach vystavená úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré prekračujú niektoré normy kvality ovzdušia EÚ, a až 96 % občanov EÚ, ktorí žili v mestských oblastiach, bolo vystavených hladinám látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré organizácia WHO považuje za škodlivé pre zdravie⁴. Znečistenie ovzdušia zvyčajne postihuje väčšmi obyvateľov miest než vidieckych oblastí, pretože hustota ľudí v mestách znamená, že látky znečisťujúce ovzdušie sa vypúšťajú vo väčšom rozsahu (napr. z cestnej dopravy), a pretože v mestách sa látky ťažšie rozptyľujú do okolia než na vidieku.

Čo skracuje ľuďom životy a ako?

03

Svetová zdravotnícka organizácia označila suspendované častice (PM), oxid dusičitý (NO₂), oxid siričitý (SO₂) a prízemný ozón (O₃) za látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré najviac poškodzujú ľudské zdravie (pozri rámček 1)⁵. Agentúra EHP uviedla, že v roku 2014 boli jemné častice (PM_2,5) príčinou približne 400 000 predčasných úmrtí občanov EÚ; NO₂ spôsobilo 75 000 úmrtí a O₃ zodpovedá za 13 600 úmrtí⁶. Agentúra varuje, že znečistenie ovzdušia postihuje ľudí každý deň a hoci špičky znečistenia predstavujú najviditeľnejší účinok, dlhodobá expozícia nižším dávkam je pre ľudské zdravie väčšou hrozbou⁷.

04

Podľa WHO 80 % predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia predstavujú infarkty a porážky. Nasledujú pľúcne ochorenia vrátane rakoviny a iné ochorenia¹⁰. Obrázok 2 obsahuje súhrn hlavných vplyvov uvedených štyroch látok znečisťujúcich ovzdušie na zdravie.

05

V rámčeku 2 sa vysvetľuje, ktoré faktory ovplyvňujú úroveň znečistenia ovzdušia a na obrázku 3 sú znázornené percentuálne podiely emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z jednotlivých zdrojov v EÚ.

Čo robí EÚ?

06

EÚ bojuje proti znečisteniu ovzdušia tým, že stanovuje a) hodnoty koncentračných limitov znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré ľudia dýchajú, a b) normy pre zdroje emisií znečisťujúcich látok.

07

V roku 1980 sa v smernici 80/779/EHS po prvýkrát stanovili limity EÚ pre koncentrácie SO₂. Nasledovali ďalšie smernice, ktoré sa týkali ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie a aktualizovali ich limitné hodnoty¹². Smernicou o kvalite okolitého ovzdušia¹³ z roku 2008 sa stanovujú normy kvality (vrátane limitných hodnôt) pre koncentráciu látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie (pozri bod 18). Smernica sa zameriava na zlepšenie zdravia občanov prostredníctvom lepšej kvality ovzdušia, ktoré ľudia dýchajú.

08

Podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia musia členské štáty vymedziť na svojom území zóny kvality ovzdušia. Členské štáty vykonávajú predbežné hodnotenia kvality ovzdušia v každej zóne a vytvoria siete staníc na stále merania v znečistených oblastiach. Smernica obsahuje kritériá na rozmiestnenie miest na odber a ich minimálny počet (pozri bod 32)¹⁴.

09

Členské štáty zbierajú údaje zo svojich sietí a každý rok ich nahlasujú Komisii a agentúre EEA (pozri rámček 3). Komisia tieto údaje porovnáva s normami EÚ¹⁵ uvedenými v smernici o kvalite okolitého ovzdušia. Ak koncentrácie prekročia tieto normy, členské štáty musia čo najskôr vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých sa zaoberajú riešením tohto problému. Komisia tieto plány posúdi, a ak sa bude domnievať, že členské štáty smernicu nedodržiavajú, podnikne právne kroky. V smernici sa členským štátom stanovujú povinnosti na informovanie verejnosti vrátane výstražných a informačných prahov.

10

Okrem stanovenia koncentračných limitov EÚ prijala právne predpisy s cieľom znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie s viacerých sektorov¹⁶.

11

Agentúra EEA poukazuje na to, že v posledných desaťročiach prispeli európske smernice (pozri prílohu I) a nariadenia (napríklad nariadenia vedúce k prechodu na iný druh paliva alebo obmedzeniu neefektívneho vybavenia) k zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie. V období 1990 – 2015 sa v EÚ znížili emisie SO_X o 89 % a emisie NO_X o 56 %. Od roku 2000 došlo k zníženiu emisií PM_2,5 o 26 %¹⁷, ako je znázornené na obrázku 4.

12

Podľa organizácie WHO a agentúry EEA tento pokles celkových emisií látok znečisťujúcich ovzdušie automaticky neznamená podobné zníženie ich koncentrácií¹⁸. Právne predpisy EÚ týkajúce sa zdrojov nie sú zamerané na znižovanie emisií v miestach, kde ľudia znečistením ovzdušia trpia najviac alebo kde je najvyššia koncentrácia emisií (pozri obrázok 5). Napríklad, aj keď automobilové motory vypúšťajú menej emisií v dôsledku prísnejších emisných noriem EÚ, stále môže dôjsť k zhoršeniu znečistenia ovzdušia, ak sa zvýši používanie automobilov. Na zníženie koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie sú teda v obývaných oblastiach potrebné konkrétne opatrenia, keďže expozícia ľudí, najmä suspendovaným časticiam a NO₂, ostáva vysoká.

13

Po predchádzajúcich stratégiách Európska komisia v decembri 2013 zverejnila program Čisté ovzdušie pre Európu. Cieľom programu je do roku 2020 zastaviť rozsiahle porušovanie noriem kvality ovzdušia EÚ a zabezpečiť úplné dodržiavanie platných právnych predpisov. Stanovuje sa v ňom aj postup, akým má EÚ splniť dlhodobý cieľ do roku 2030 znížiť predčasnú úmrtnosť spôsobenú suspendovanými časticami a O₃ o 52 % v porovnaní s jej úrovňou v roku 2005. Komisia uznala, že naďalej pretrvávajú závažné nedostatky týkajúce sa dodržiavania predpisov v prípade niektorých znečisťujúcich látok, a v roku 2017 začala kontrolu vhodnosti s cieľom prešetriť plnenie smernice o kvalite okolitého ovzdušia.

Rozsah auditu a audítorský prístup

14

V tejto správe sa posudzuje, či boli opatrenia EÚ na ochranu ľudského zdravia pred znečisťovaním ovzdušia účinné. Preskúmali sme, či i) bola smernica o kvalite okolitého ovzdušia vhodne navrhnutá tak, aby sa ňou riešil vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie; ii) či členské štáty smernicu účinne vykonali; iii) či Komisia monitorovala a presadzovala vykonanie smernice; iv) či sa kvalita ovzdušia primerane zohľadnila v iných politikách EÚ a či sa primerane podporila finančnými prostriedkami EÚ; a v) či bola verejnosť dostatočne informovaná o otázkach kvality.

15

Zamerali sme sa na ustanovenia smernice o kvalite okolitého ovzdušia týkajúce sa ľudského zdravia a látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré majú najväčší vplyv na zdravie: suspendované častice, NO₂, SO₂ a O₃ (pozri bod 3)¹⁹.

16

Sústredili sme sa na mestské oblasti, v ktorých znečistenie ovzdušia najviac postihuje zdravie (pozri bod 2). Preskúmali sme spôsob, akým sa šesť mestských centier v EÚ riešilo tento problém a akým využili finančné prostriedky pochádzajúce z politiky súdržnosti EÚ a programov LIFE (pozri rámček 4)²⁰.

17

Zaoberali sme sa obdobím od prijatia smernice o kvalite okolitého ovzdušia v roku 2008 do marca 2018. Preskúmali sme tvorbu politík a monitorovanie vykonávania smernice o kvalite okolitého ovzdušia Komisiou prostredníctvom kontroly dokumentov, rozhovorov so zamestnancami a preskúmania databáz v Komisii a agentúre EEA. V záujme preskúmania toho, ako členské štáty vykonávajú smernicu, a projektov kvality ovzdušia financovaných z EÚ sme uskutočnili kontroly na mieste, preskúmali sme projektovú dokumentáciu a vypočuli miestne zainteresované strany (vnútroštátne a miestne orgány, prijímateľov projektov a iné zainteresované strany občianskej spoločnosti) v šiestich vybratých mestách a v hlavných mestách príslušných členských štátov. V záujme auditu v Poľsku sme spolupracovali s najvyšším kontrolným úradom²¹. Zohľadnili sme stanovisko experta o návrhu, vykonávaní a monitorovaní smernice o kvalite okolitého ovzdušia. Prispeli sme aj do medzinárodného spoločného auditu o kvalite ovzdušia vykonávaného skupinou EUROSAI.

Pripomienky

Normy smernice sú slabšie, než vyplýva z dôkazov o vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie

18

Normy EÚ na ochranu zdravia stanovené v smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa týkajú krátkodobých a dlhodobých zdravotných následkov²². Obmedzuje sa nimi to, koľkokrát môžu koncentrácie prekročiť krátkodobé (denné a hodinové) hodnoty. V normách sa takisto vyžaduje, aby ročné priemerné hodnoty neprekračovali vymedzené hodnoty. V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa uvádza, že „(…) [by sa mali] určovať primerané ciele pre kvalitu okolitého ovzdušia, zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia a programy Svetovej zdravotníckej organizácie“²³.

19

Limity kvality okolitého ovzdušia EÚ sú však v porovnaní s usmerneniami WHO pre PM_2,5 a SO₂ oveľa slabšie a v prípade PM₁₀ (ročný priemer) a ozónu sú slabšie. V prípade častíc PM₁₀ (denné hodnoty) a NO₂ sú normy EÚ v súlade s usmerneniami WHO a tieto normy umožňujú určité situácie, keď dochádza k prekročeniu limitov. V tabuľke 1 sa uvádza porovnanie usmernení WHO pre kvalitu ovzdušia a noriem EÚ a rámček 5 obsahuje vysvetlenie rozdielov medzi usmerneniami a normami.

Tabuľka 1

Normy kvality ovzdušia EÚ a usmernenia WHO

Znečisťujúca látka	Obdobie	Usmernenia WHO μg/m3	Hraničné hodnoty μg/m3 podľa smernice EÚ o kvalite okolitého ovzdušia	Koľkokrát možno za rok prekročiť normy EÚ
CO2	1 rok	40	40	-
	1 hodina	200	200	18
O3	8 hodín	100	120	25
PM10	1 rok	20	40	-
	24 hodín	50(a)	50	35
PM2,5	1 rok	10	25	-
	24 hodín	25	-	-
SO2	24 hodín	20	125	3
	1 hodina	-	350	24
	10 minút	500	-	-

a) WHO odporúča dodržiavanie tohto usmernenia ako 99. percentil (3 prekročenia hodnôt)

20

Smernica o kvalite okolitého ovzdušia bola prvou smernicou, v ktorej boli stanovené limitné hodnoty pre koncentrácie častíc PM_2,5, ale nebola prvou, ktorou sa regulovali koncentrácie častíc PM₁₀, NO₂, SO₂ a O₃. Keďže v rámci nej nedošlo k nijakým zmenám hodnôt stanovených v smerniciach, ktoré sa ňou aktualizovali²⁶, sú teraz limitné hodnoty pre častice PM₁₀, NO₂ a SO₂ takmer 20 rokov staré²⁷ a cieľová hodnota O₃ je stará vyše 15 rokov²⁸.

21

Zákonodarcovia EÚ oslabili návrh Komisie z roku 1997 stanovením vyšších limitných hodnôt alebo počtu, koľkokrát sa môžu prekročiť²⁹. Cieľová hodnota pre O₃ v smernici o kvalite okolitého ovzdušia je benevolentnejšia než v minulosti³⁰.

22

Organizácia WHO považuje častice PM_2,5 za najškodlivejšiu látku znečisťujúcu ovzdušie³¹. Usmernenia WHO obsahujú krátkodobú hodnotu pre častice PM_2,5, v smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa však táto hodnota nestanovuje. To znamená, že norma EÚ počíta iba s ročným priemerom a maximom a s tým, že emisie škodlivých častice PM_2,5 z vykurovania v domácnostiach počas zimného obdobia sa vyvážia nižšou úrovňou v lete (pozri rámček 1). Ročná limitná hodnota stanovená v smernici o kvalite okolitého ovzdušia (25 µg/m³) predstavuje vyše dvojnásobok hodnoty v usmerneniach WHO (10 µg/m³). Smernicou o kvalite okolitého ovzdušia sa zaviedla možnosť aktualizovať limitnú hodnotu na 20 µg/m³, Komisia to však nespravila, keď sa otázkou v roku 2013 zaoberala.

23

Denná limitná hodnota EÚ pre SO₂ je vyše šesťnásobkom hodnoty z usmernení WHO. Hoci takmer všetky členské štáty dodržiavajú dennú limitnú hodnotu EÚ (pozri obrázok 6), agentúra EEA poukazuje na to, že v roku 2015 bolo 20 % mestského obyvateľstva EÚ stále vystavených koncentráciám prekračujúcim hodnotu z usmernení WHO³². Celkový súlad s nenáročnými limitnými hodnotami pre SO₂ podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia znamená, že Komisia podniká opatrenia na presadzovanie práva iba proti jednému členskému štátu (proti Bulharsku, pozri prílohu III).

24

Stanovenie veľmi nenáročných noriem má závažné dôsledky na vykazovanie a opatrenia na presadzovanie práva, a to najmä v prípade SO₂ a častíc PM_2,5 (pozri body 22 až 23). Napríklad miesta s koncentráciami SO₂ podstatne prevyšujúcimi hodnoty z usmernení WHO sú naďalej v súlade so smernicou o kvalite okolitého ovzdušia a následkom toho majú povinnosť zriaďovať menej meracích staníc, vykazovať údaje z menšieho počtu miest a často vo svojich plánoch kvality ovzdušia vôbec neuvažujú o znížení koncentrácií SO₂.

25

Komisia určila, že priame náklady na dodržiavanie súladu s jej návrhom smernice o kvalite okolitého ovzdušia by v roku 2020 boli v rozpätí od 5 do 8 mld. EUR a vyčíslila prínos pre zdravie vo výške 37 až 119 mld. EUR ročne. Komisia dospela k záveru, že prínosy politiky kvality ovzdušia značne prekračujú náklady na vykonávanie³³.

26

V roku 2013 WHO vypracovala preskúmanie dôkazov o zdravotných aspektoch znečistenia ovzdušia. V tomto preskúmaní sa Komisii odporúčalo, aby zabezpečila pravidelné preskúmavanie dôkazov o vplyve látok znečisťujúcich ovzdušie na zdravie a dôsledkoch pre kvalitu ovzdušia. V preskúmaní WHO sa zistilo, že vedecké dôkazy podporovali prísnejšie limitné hodnoty EÚ pre častice PM₁₀ a PM_2,5 a reguláciu krátkodobých priemerov (napr. za 24 hodín) v prípade častíc PM_2,5. Cieľom tejto činnosti bolo podporiť preskúmanie politík EÚ v oblasti kvality ovzdušia v roku 2013 Komisiou, neviedlo to však k nijakej zmene pôvodných limitných hodnôt smernice o kvalite okolitého ovzdušia.

27

Prednedávnom niekoľko profesijných zdravotníckych organizácií vyzvalo EÚ, aby zohľadnila najnovšie vedecké dôkazy podporujúce prísnejšie normy a novú krátkodobú normu pre častice PM_2,5³⁴.

Väčšina členských štátov smernicu o kvalite okolitého ovzdušia účinne nevykonala

28

V roku 2016 porušilo limitné hodnoty suspendovaných častíc 13 členských štátov³⁵, 19 členských štátov porušilo limitné hodnoty NO₂³⁶ a jeden členský štát porušil limitné hodnoty SO₂³⁷. S výnimkou Estónska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy a Malty všetkých 28 členských štátov EÚ porušilo jednu alebo viacero z týchto limitných hodnôt (pozri obrázok 7).

29

Obrázok 8 znázorňuje porovnanie koncentrácií suspendovaných častíc a NO₂ v každom z navštívených miest s limitnými hodnotami EÚ³⁸. Celkovo došlo k zníženiu nameraných koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie, najvýraznejšie v prípade častíc PM₁₀, stále však prekračujú aspoň jednu z limitných hodnôt podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia vo všetkých mestách. Konkrétne od roku 2009 nedošlo takmer k nijakému pokroku v Krakove (suspendované častice) a Sofii (častice PM_2,5). V Bruseli a Miláne sa v období od roku 2012 do roku 2016 mierne zmenili koncentrácie NO₂ (pozri prílohu II). Časť zlepšenia nameraných hodnôt však nemusí byť výsledkom lepšej kvality ovzdušia, ako sa vysvetľuje v bodoch 32 a 33.

a ustanovenia týkajúce sa merania kvality ovzdušia umožňujú úroveň flexibility, ktorá komplikuje overovanie

30

Získať dobré namerané hodnoty úrovne znečistenia ovzdušia je dôležité, lebo slúžia ako spúšťač opatrení členských štátov na zníženie znečistenia. Presné a porovnateľné údaje o znečistení sú navyše dôležité pre Komisiu, aby mohla zvážiť opatrenia na presadzovanie práva (pozri bod 49).

31

Členské štáty na účely smernice o kvalite okolitého ovzdušia kvalitu ovzdušia merajú prostredníctvom siete monitorovacích staníc so zariadeniami (miesta na odber vzoriek), ktoré analyzujú a merajú úrovne niekoľkých látok znečisťujúcich ovzdušie⁴⁰. Veľa členských štátov zverejňuje úrovne kvality ovzdušia na webových sídlach na informovanie verejnosti. Členské štáty musia raz za rok posielať platné údaje Komisii. Komisia potom posúdi súlad so smernicou. V prípade, keď z platných údajov vyplýva, že znečistenie prekročilo limity stanovené v smernici o kvalite okolitého ovzdušia, členské štáty musia vypracovať plány kvality ovzdušia.

32

V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovujú kritériá týkajúce sa minimálneho počtu miest na odber vzoriek a ich umiestnenia. Ustanovenia o umiestnení však zahŕňajú mnohé kritériá a ponúkajú úroveň flexibility, ktorá môže komplikovať overovanie. Tieto kritériá vyžadujú, aby miesta na odber vzoriek umiestnili tam, „kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie“ (so stanicami zameranými na dopravu alebo na priemysel), a v iných oblastiach, „ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva“⁴¹ (so stanicami zameranými na pozadie). V dôsledku toho členské štáty nemerajú nevyhnutne kvalitu ovzdušia v blízkosti veľkých priemyselných zariadení alebo významných mestských dopravných trás. Dodržiavanie smernice môže byť jednoduchšie, ak je nízky počet staníc zameraných na dopravu alebo priemysel. V rámčeku 6 sa uvádza, že postupy v šiestich mestách, ktoré sme navštívili⁴², sa medzi sebou líšia.

33

Minimálny počet miest na odber vzoriek závisí od obyvateľstva, ktoré žije v každej zóne kvality ovzdušia. Všetky mestá, ktoré sme navštívili, mali viac monitorovacích bodov, než sa požaduje v smernici. Tieto dodatočné merania nemusia byť zahrnuté do oficiálnych údajov vykazovaných členskými štátmi, a to ani pri určení vysokej úrovne znečistenia (pozri rámček 7). V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa vyžaduje, aby členské štáty udržiavali miesta na odber vzoriek, v ktorých boli prekročené hodnoty častíc PM₁₀, táto povinnosť sa však nevzťahuje na iné znečisťujúce látky (najmä na NO₂ a častice PM_2,5)⁴³.

34

V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa nevyžaduje nijaké osobitné monitorovanie problémových pohraničných oblastí. Účinné riešenie cezhraničného znečistenia si vyžaduje koordinovanie činností. Napríklad, ak by sa v Ostrave presadili právne predpisy o kvalite palív, tieto predpisy môžu byť pri zlepšovaní kvality ovzdušia účinné iba vtedy, keď opatrenia prijmú aj susedné regióny v Poľsku. V opačnom prípade budú ľudia stále môcť používať lacné palivo nízkej kvality zakúpené na druhej strane hraníc. Podľa článku 25 smernice členské štáty vyzvú Komisiu, aby sa podieľala na spolupráci týkajúcej sa cezhraničného znečistenia ovzdušia. Členské štáty najviac postihnuté cezhraničným znečistením, ktoré sme navštívili, nepovažovali príslušné ustanovenia smernice za účinné a vo svojich plánoch kvality ovzdušia sa nepodujali na nijaké koordinované opatrenia. Nežiadali, aby Komisia zasiahla.

35

Členské štáty, ktoré sme navštívili v roku 2017, vo väčšine prípadov nahlásili údaje včas. Včasné údaje o kvalite ovzdušia sú dôležité pre členské štáty, aby mohli prijať vhodné opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, aj pre Komisiu, aby mohla konať skôr s cieľom začať postupy na presadzovanie práva proti danému členskému štátu. Podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia musia členské štáty poskytovať potvrdené ročné údaje do 30. septembra nasledujúceho roku⁴⁴. V predchádzajúcich smerniciach sa však od členských štátov požadovalo, aby správy Komisii podávali do šiestich mesiacov po období merania⁴⁵. Technologický vývoj v posledných rokoch (ako napríklad elektronické podávanie správ) umožňujú správy podávať skôr.

zatiaľ čo plány kvality ovzdušia nie sú navrhnuté ako účinné monitorovacie nástroje

36

Porušenia smernice znamenajú, že členské štáty musia vypracovať plány kvality ovzdušia na riešenie daného problému (pozri bod 9). Skutočné zlepšenie kvality ovzdušia závisí od vykonania rýchlych a efektívnych opatrení členskými štátmi na zníženie emisií s použitím dobrých plánov kvality ovzdušia.

Opatrenia v plánoch kvality ovzdušia často bývajú slabo zacielené

37

V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa požaduje, aby sa v plánoch kvality ovzdušia stanovili vhodné opatrenia, ktorých cieľom je čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého znečistenie ovzdušia prekračuje limity. Preskúmali sme plány kvality ovzdušia navštívených miest.

38

Na základe našej analýzy týchto plánov sme určili tri hlavné príčiny, ktoré ohrozujú ich účinnosť. Išlo o to, že opatrenia v plánoch kvality ovzdušia:

• neboli cielené a nemohli sa vykonať rýchlo v oblastiach, v ktorých boli namerané najvyššie koncentrácie,
• nemohli priniesť podstatné výsledky z krátkodobého hľadiska, lebo prekračovali právomoci miestnych orgánov zodpovedných za ich vykonávanie alebo boli navrhnuté ako dlhodobé opatrenia,
• neboli podopreté odhadmi nákladov alebo neboli financované.

39

V rámčeku 8 sa uvádzajú príklady nedostatkov v plánoch kvality ovzdušia ohrozujúcich cieľ znížiť koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie.

40

Hoci sa v plánoch kvality ovzdušia určili hlavné zdroje znečistenia, nie vždy obsahovali konkrétne opatrenia na zníženie ich emisií. Napríklad v najnovšom pláne kvality ovzdušia Krakova sa nachádzajú iba obmedzené opatrenia, ktorými sa znižujú priemyselné emisie, ktoré sú hlavným zdrojom znečistenia NO₂, kým plán kvality ovzdušia Sofie neobsahuje nijaké opatrenie, ktorým by sa znižovali emisie z domácností, ktoré sú hlavným zdrojom znečistenia suspendovanými časticami (pozri rámček 4).

41

V plánoch kvality ovzdušia sa často navrhujú opatrenia, ktoré nemajú priamy vplyv na zníženie koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú opatrenia na zjednodušenie administratívy, vyhodnotenia alebo prieskumy. Zistili sme takisto, že v rámci plánov kvality ovzdušia sa neposudzuje nákladová účinnosť opatrení.

42

Dosiahnutie cieľov v oblasti kvality ovzdušia si občas vyžaduje náročné politické rozhodnutia. Napríklad používanie osobných vozidiel je hlavným zdrojom mestského znečistenia ovzdušia v Bruseli, Stuttgarte a Miláne a najúčinnejším opatrením by bolo obmedzenie ich používania.

V plánoch kvality ovzdušia sa uprednostňuje množstvo informácií pred ich kvalitou

43

Vo všetkých šiestich mestách, ktoré sme navštívili, vypracovanie plánov kvality ovzdušia trvalo dlhý čas. Plány sa zvyčajne týkajú štvorročných až päťročných období. V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa od členských štátov nevyžaduje, aby Komisii podávali správy o vykonávaní svojich plánov kvality ovzdušia, ani aby ich aktualizovali, keď sa prijmú nové opatrenia alebo keď je pokrok očividne nedostačujúci. Členské štáty musia svoje plány kvality ovzdušia aktualizovať iba na konci obdobia plánu v prípade, ak kvalita ovzdušia stále nespĺňa normy.

44

Keďže sú vysoké úrovne znečistenia veľmi rozšírené, členské štáty vypracúvajú veľké množstvo plánov kvality ovzdušia. Plány kvality ovzdušia, ktoré sme preskúmali, boli príliš dlhé⁴⁶ a často neobsahovali všetky relevantné plánované či podniknuté opatrenia v oblasti kvality ovzdušia⁴⁷. Členské štáty takisto predkladajú viac dokumentov obsahujúcich dodatočné opatrenia, ak si ich vyžiada Komisia.

45

Príprava plánov kvality ovzdušia je zdĺhavý proces. Keď ich členské štáty posielajú Komisii, zvyčajne sa v nich zaoberajú porušením limitu znečistenia ovzdušia, ku ktorému došlo pred vyše dvomi rokmi⁴⁸, ale neposkytujú nijaké informácie o následnom pokroku.

46

Tieto faktory sa spájajú, a tým Komisii sťažujú monitorovanie opatrení členských štátov. To spomalilo monitorovanie vykonávania smernice.

47

Pretrvávajúce, i keď klesajúce, vysoké úrovne znečistenia (pozri obrázok 4) svedčia o tom, že príprava plánov kvality ovzdušia nepostačuje na zabezpečenie súladu so smernicou o kvalite okolitého ovzdušia a na čo najrýchlejšie zníženie znečistenia. Túto skutočnosť vo svojich nedávnych rozsudkoch potvrdil Súdny dvor (pozri bod 52).

Komisia čelí obmedzeniam v súvislosti s kontrolou súladu a proces presadzovania práva je pomalý

48

Podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia je Komisia povinná monitorovať a vynucovať vykonávanie smernice členskými štátmi. Členské štáty však nemusia podávať správy o vykonávaní svojich plánov kvality ovzdušia, ani ich aktualizovať, keď prijmú nové opatrenia alebo keď je pokrok nedostačujúci (pozri bod 43). Niektoré ustanovenia smernice je z ich podstaty ťažké overiť (napríklad zabezpečenie, že členské štáty plnia svoje povinnosti na informovanie verejnosti, alebo kontrola umiestnenia vyše štyroch tisíc monitorovacích staníc).

49

Hoci často dochádza k prekročeniu limitov znečistenia ovzdušia, Komisia určuje najzávažnejšie porušenia súladu a začína dialóg s členskými štátmi, než sa rozhodne proces uzavrieť alebo než dospeje k záveru, že členský štát nepredložil dostatočne ambiciózne a presvedčivé opatrenia. V tejto fáze Komisia môže proti členskému štátu začať konanie o nesplnení povinnosti.

50

Do januára 2018 Komisia viedla 16 prebiehajúcich konaní o nesplnení povinnosti z dôvodu znečistenia suspendovanými časticami, 13 z dôvodu NO₂, jedno pre SO₂ a dve ďalšie konania o nesplnení povinnosti sa týkajú monitorovania znečistenia ovzdušia (pozri prílohu III).

51

Analyzovali sme prebiehajúce konania o nesplnení povinnosti týkajúce sa šiestich miest, ktoré sme navštívili⁴⁹. Všetkých šesť členských štátov požiadalo o predĺženie lehôt na dosiahnutie hodnôt podľa článku 22⁵⁰. V dôsledku toho sa postup v prípade nesplnenia mohol začať až vtedy, keď Komisia rozhodla o týchto žiadostiach o predĺženie lehôt.

52

Komisia v štyroch prípadoch⁵¹ uspela a dosiahla priaznivé rozhodnutie proti členským štátom za prekročenie limitov znečistenia ovzdušia, z toho však pre členské štáty nevyplývala povinnosť prijať nápravné opatrenia. V dôsledku toho Komisia zmenila svoj prístup a nedávno vyhrala žaloby proti Bulharsku (5. apríla 2017) a Poľsku (22. februára 2018)⁵². Súdny dvor vo svojich rozsudkoch potvrdil, že na dodržanie smernice nestačí iba prijať plán kvality ovzdušia, a rozhodol, že Bulharsko a Poľsko nesplnili svoje povinnosti čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého boli limity prekročené. Na obrázku 9 je znázornené, že v týchto prípadoch uplynulo šesť až osem rokov, než Komisia podala žalobu vo veciach týkajúcich sa nesplnenia povinnosti v súvislosti s časticami PM₁₀ na Súdny dvor⁵³. Na to, aby Komisia mohla uplatniť peňažné sankcie, musela sa znovu obrátiť na Súdny dvor a počkať na nový rozsudok⁵⁴. Konania o nesplnení povinnosti v súvislosti s NO₂ sa začali oveľa neskôr a ani jeden prípad zatiaľ nebol postúpený Súdnemu dvoru. V súčasnosti v súvislosti s ozónom neprebieha nijaké konanie o nesplnení povinnosti⁵⁵.

53

Členské štáty majú po odhalení porušení limitov kvality ovzdušia viac než dva roky, aby predložili svoje plány kvality ovzdušia. Keďže následný dialóg v rámci konaní o nesplnení povinnosti medzi členskými štátmi a Komisiou trvá v niektorých prípadoch vyše päť rokov, je veľmi pravdepodobné, že členské štáty v tomto období svoje plány kvality ovzdušia aktualizujú. V dôsledku toho musí Komisia tieto aktualizované plány preskúmať. Od chvíle pôvodného porušenia do postúpenia veci Súdnemu dvoru preto uplynie aspoň sedem rokov.

54

Vo všeobecnosti sme zistili, že zdĺhavým postupom presadzovania práva sa ešte nezabezpečil súlad so smernicou.

Niektoré politiky EÚ nezohľadňujú dostatočne význam znečistenia ovzdušia

55

Mnohé politiky EÚ majú vplyv na látky znečisťujúce ovzdušie, a teda na kvalitu ovzdušia, najmä politika v oblasti klímy, energetiky, dopravy a mobility, priemyslu a poľnohospodárstva.

56

Ciele stanovené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 – znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, získavať najmenej 27 % energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť energetickú účinnosť najmenej o 27 % – môžu všetky podporiť zníženie emisií. V situačnej správe z roku 2017 uvádzame, že jednou z hlavných výziev, s ktorými sa musí vyrovnať EÚ v oblasti energie a zmeny klímy, je prechod EÚ na nízkouhlíkové zdroje energie, a že tento prechod môže poskytnúť prínosy pre kvalitu ovzdušia⁵⁶.

57

Naftové vozidlá sú pre výrobcov automobilov v EÚ kľúčové na splnenie ich povinností znížiť oxid uhličitý (CO₂)⁵⁷, lebo produkujú menej emisií CO₂ ako benzínové autá. Technologický vývoj a normy EURO⁵⁸ významne znížili emisie CO₂ a suspendovaných častíc – ale neboli až tak úspešné pri znižovaní emisií NO_X – z týchto vozidiel. Už roky je známe⁵⁹, že skutočné emisie NO_X sú vyššie ako emisie produkované v testovacích podmienkach. Škandál „Dieselgate“, ktorý vzbudil pozornosť, keď inšpektori USA našli podozrivé hodnoty pri inšpekciách vozidiel, zdôraznil rozsah a príčiny týchto nezrovnalostí⁶⁰. Pred škandálom Dieselgate Európska komisia začala pracovať na realistickejšom skúšobnom postupe EÚ. Faktory zhody však znamenajú, že v praxi nebude do roku 2023 splnený emisný cieľ EURO 6 vo výške 80 mg emisií NO_X na km (rozhodnutie prijaté zákonodarcami EÚ v roku 2007, na vykonanie v roku 2014)⁶¹.

58

Zdaňovanie pohonných hmôt podporuje predaj nafty vo všetkých členských štátoch okrem Maďarska a Spojeného kráľovstva⁶². Hoci predaj nových naftových áut klesol po škandále Dieselgate, približne 40 % všetkých áut na cestách v EÚ má naftový pohon⁶³. Keďže cestná doprava a najmä naftové autá sú významným zdrojom emisií NO₂ (pozri obrázok 3), úsilie o ich zníženie je komplikované.

59

Politiky EÚ v oblasti zmeny klímy podporujú biomasu ako obnoviteľný zdroj energie⁶⁴. V smernici o energii z obnoviteľných zdrojov⁶⁵ sa v roku 2009 žiadalo, aby EÚ do roku 2020 uspokojovala najmenej 20 % svojej celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Financovanie EÚ pre projekty v oblasti biomasy sa odvtedy viac ako zdvojnásobilo⁶⁶. V našej osobitnej správe č. 5/2018 o energii z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka sme uviedli, že spaľovanie drevenej biomasy môže viesť aj k vyšším emisiám určitých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie. EEA určila podobné otázky⁶⁷.

60

Používaním neefektívnych kotlov alebo ohrievačov na tuhé palivo sa zhoršuje problém znečistenia ovzdušia z miestneho kúrenia. EÚ stanovila normy na zlepšenie efektívnosti takýchto zariadení (smernica o ekodizajne⁶⁸ s jej vykonávacími nariadeniami), tieto normy však budú platiť až pre nové zariadenia v roku 2022.

61

Smernica o priemyselných emisiách (IED) je hlavným nástrojom EÚ na reguláciu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z priemyselných zariadení (pozri prílohu I). Smernica umožňuje členským štátom stanoviť menej prísne emisné limity, ak používané najlepšie dostupné techniky (BAT) povedú k „neúmerne zvýšeným nákladom“ v porovnaní s environmentálnymi prínosmi. Smernica umožňuje aj určité pružné nástroje prostredníctvom oslobodenia od limitov stanovených pre veľké spaľovacie zariadenia. Napríklad 15 členských štátov⁶⁹ prijalo prechodné národné programy, ktoré umožňujú vyššie stropy emisií do roku 2020; niektorým miestnym teplárňam bola udelená osobitná výnimka do roku 2023; a ostatné zariadenia nemusia uplatňovať BAT, ak obmedzia svoju prevádzku a ukončia svoju činnosť do roku 2024.

62

Poľnohospodárstvo zodpovedá za 94 % emisií amoniaku (NH₃) v EÚ⁷⁰. Amoniak je prekurzor suspendovaných častíc. EEA uvádza, že emisie NH₃ z poľnohospodárstva prispievajú k epizódam vysokých koncentrácií suspendovaných častíc v rôznych regiónoch Európy, ktoré presahujú emisné limity smernice o kvalite okolitého ovzdušia pre častice PM₁₀⁷¹.

63

Hoci politiky EÚ regulujú poľnohospodárske postupy⁷², pokrok pri znižovaní množstva látok znečisťujúcich ovzdušie z poľnohospodárstva je veľmi pomalý⁷³ a od roku 2012 sa emisie NH₃ dokonca zvýšili⁷⁴. EEA poznamenáva, že napriek existencii technicky a hospodársky realizovateľných opatrení, ako sú agronomické opatrenia, opatrenia týkajúce sa hospodárskych zvierat alebo energie, tieto opatrenia sa ešte len musia prijať v rozsahu a intenzite potrebných na dosiahnutie významného zníženia emisií⁷⁵.

Financovanie EÚ je užitočné, ale nie vždy cielené

64

Preskúmali sme, ako program LIFE, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF) podporovali opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v šiestich členských štátoch, ktoré sme navštívili.

Program LIFE

65

EÚ podporuje kvalitu ovzdušia prostredníctvom svojho programu LIFE⁷⁶. Preskúmali sme šesť projektov LIFE týkajúcich sa kvality ovzdušia v Nemecku, Taliansku a Poľsku⁷⁷. Medzi nimi bol projekt Právne kroky v rámci LIFE – právne kroky pre čisté ovzdušie, ktorý podporoval zainteresované strany z občianskej spoločnosti, ktoré napríklad podávali žaloby na súdoch a žiadali zlepšenie kvality ovzdušia⁷⁸ (pozri bod 73). Využívanie rozpočtu programu LIFE na podporu občianskoprávnych žalôb na úrovni členského štátu je nový, nákladovo efektívny a rýchly spôsob, ako povzbudiť členské štáty a mestá, aby podporovali politiku zameranú na kvalitu ovzdušia.

66

Od roku 2014 podporujú integrované projekty programu LIFE plánovanie politiky zameranej na kvalitu ovzdušia využívaním ďalších dostupných prostriedkov EÚ. Napríklad integrovaný projekt podporuje vykonávanie plánu zameraného na kvalitu ovzdušia Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Zahŕňal informačnú kampaň určenú občanom regiónu, ktorá zvyšovala informovanosť o nebezpečenstve dymu z kotlov na tuhé palivo (pozri plagát na obrázku 10, na ktorom sa uvádza: „dym z vášho kotla zabíja“).

Financovanie politiky súdržnosti

67

EFRR a KF poskytujú väčšinu financovania EÚ na zvýšenie kvality ovzdušia. Hoci niektoré opatrenia sú výslovne zamerané na zníženie znečistenia ovzdušia, mnohé z tých, ktoré majú iné ciele (napr. čistá mestská doprava alebo energetická efektívnosť), môžu takisto podporovať kvalitu ovzdušia.

68

Dostupné osobitné finančné prostriedky⁷⁹ sa zvýšili z 880 mil. EUR v programovom období 2007 – 2013 na 1,8 mld. EUR v období 2014 – 2020, táto suma však predstavovala menej ako 1 % celkového financovania politiky súdržnosti. Tri z členských štátov, ktoré sme navštívili, využívali tieto prostriedky, ale len Poľsko v terajšom programovom období významne zvýšilo príslušné sumy v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím. V Českej republike zostalo financovanie na rovnakej úrovni, v Bulharsku sa však značne znížilo (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Financovanie určené na zvýšenie kvality ovzdušia v Bulharsku, Českej republike a v častiach Poľska

(v mil. EUR)	2007/2013	2014/2020	Zmena
Bulharsko	120	50	– 58 %
Česká republika	446	454	+ 2 %
Poľsko(1)	140	368	+ 163 %

(1) Sumy z operačného programu Infraštruktúra a životné prostredie a regionálneho operačného programu Malopolska.

Zdroj: Európska komisia a členské štáty.

69

Našli sme prípady, keď členské štáty neurčili ako prioritné toto financovanie pre projekty zamerané na hlavné zdroje a znečisťujúce látky určené v zónach merania kvality ovzdušia, ktoré sme navštívili (pozri rámček 4). Napríklad žiadne projekty nie sú zamerané na zníženie emisií z vykurovania domácností v Sofii (významný zdroj emisií suspendovaných častíc)⁸⁰.

70

Zistili sme takisto, že projekty financované z prostriedkov EÚ neboli dostatočne podporené plánmi členských štátov na zlepšenie kvality ovzdušia. V Krakove sa napríklad realizuje program výmeny kotlov bez toho, aby vnútroštátne orgány obmedzili dostupnosť neefektívnych kotlov a uhlia nízkej kvality.

71

Našli sme aj dobré príklady projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré boli vhodne zamerané a prispievali priamo k zníženiu miestnych emisií určených v plánoch kvality ovzdušia členských štátov. Išlo napríklad o prípad výmeny starých naftových autobusov za autobusy poháňané stlačeným zemným plynom (CNG); a programy výmeny kotlov v Ostrave. Realizovali sa aj projekty na modernizáciu neefektívnych systémov vykurovania domácností (v Krakove) a verejnej dopravy (v Krakove a Sofii). Do roku 2013 sa uskutočnili projekty na zníženie priemyselných emisií v Krakove a Ostrave (významný zdroj emisií suspendovaných častíc a NO_X)⁸¹.

Občianska aktivita zohráva čoraz väčšiu úlohu

72

EEA považuje verejné informácie za podstatný prvok riešenia znečistenia ovzdušia a zníženia jeho škodlivých vplyvov⁸² a WHO zdôrazňuje, že zlepšenie transparentnosti a všeobecné spoločné využívanie informácií v mestách ďalej posilní ľudí, aby sa užitočne zúčastňovali na rozhodovaní⁸³. V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovujú hranice pre SO₂, NO₂ a O₃, ale nie pre suspendované častice⁸⁴, a od členských štátov sa vyžaduje, aby verejnosti poskytovali podrobné informácie⁸⁵. Občania tak môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri monitorovaní toho, ako členské štáty vykonávajú smernicu o kvalite okolitého ovzdušia, najmä keď výsledky vedú k ťažkým politickým voľbám. Činnosť na miestnej úrovni je dôležitá, vyžaduje si však informovanosť verejnosti: len ak budú občania dobre informovaní, môžu sa zúčastňovať na politike a konať, v náležitých prípadoch aj zmenou svojho správania.

73

Rastúci význam konania občanov preukazujú nedávne súdne prípady, ktoré podali občania a mimovládne organizácie proti svojim vnútroštátnym orgánom. V Českej republike, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku a Spojenom kráľovstve vnútroštátne súdy rozhodli v prospech práva občanov na čisté ovzdušie a požadovali od dotknutých členských štátov, aby prijali ďalšie opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia.

ale verejné práva na prístup k spravodlivosti však nie sú smernicou výslovne chránené

74

Právo na spravodlivosť, informácie o životnom prostredí a verejnú účasť na prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia sú zakotvené v Aarhuskom dohovore, ktorého sú EÚ a jej 28 členských štátov zmluvnými stranami⁸⁶. Zistili sme, že iné smernice týkajúce sa životného prostredia obsahujú výslovné ustanovenia, ktoré zaručujú práva verejnosti na spravodlivosť, zatiaľ čo smernica o kvalite okolitého ovzdušia takéto ustanovenia neobsahuje⁸⁷.

75

Vnútroštátne právne predpisy sa značne líšia a organizácie občianskej spoločnosti určili v niektorých členských štátoch prekážky, keď sa občania usilujú o prístup k spravodlivosti.

Informácie o kvalite ovzdušia sú niekedy nejasné

76

Pozreli sme si informácie, ktoré verejné orgány sprístupňujú online pre občanov šiestich navštívených miest. Na tento účel sme preskúmali ukazovatele kvality ovzdušia, informácie o vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie, dostupnosť údajov o kvalite ovzdušia v reálnom čase a iné nástroje.

77

Ukazovatele kvality ovzdušia sú nástroje, ktoré môžu poskytnúť občanom zrozumiteľné informácie. Päť zo šiestich miest, ktoré sme navštívili, používa takéto ukazovatele. Zistili sme, že členské štáty, regióny a mestá vymedzujú ukazovatele kvality ovzdušia rôzne, z čoho vyplývajú rôzne posúdenia pre rovnakú kvalitu ovzdušia (pozri napríklad tabuľku 3). Keďže škody na ľudskom zdraví sa pri rovnakom znečistení ovzdušia nijako nelíšia, bez ohľadu na miesto, rôzne klasifikácie rovnakej kvality ovzdušia znižujú vierohodnosť poskytovaných informácií.

Tabuľka 3

Ukazovatele kvality ovzdušia pre častice PM₁₀ (z marca 2018)

Hodinová/denná hodnota PM založená na indexe	0	10	20		30		40	50	60	70		80	90	100	140				180	200+
EEA	dobrá		prijateľná			stredne dobrá		nevyhovujúca						veľmi nevyhovujúca
Brusel	vynikajúca	veľmi dobrá	dobrá		pomerne dobrá		stredne dobrá	nevyhovujúca	veľmi nevyhovujúca	zlá		veľmi zlá		strašná
Miláno	dobrá			prijateľná				priemerná			zlá			strašná
Krakov	veľmi dobrá		dobrá						stredne dobrá					dostatočná	zlá					veľmi zlá
Ostrava	veľmi dobrá		dobrá				prijateľná			vyhovujúca			nevyhovujúca						veľmi nevyhovujúca
Stuttgart	veľmi dobrá	dobrá	uspokojivá			dostatočná		zlá						veľmi zlá
Sofia	dobrá							prijateľná						dostatočná				zlá		veľmi zlá

Zdroj: EEA a webstránky jednotlivých miest.

78

So zreteľom na skutočnosť, že členské štáty sa nedohodli na spoločnom ukazovateli, EEA nedávno v spolupráci s Európskou komisiou zaviedla ukazovateľ pre celé územie EÚ (pozri obrázok 11 nižšie). Preskúmaním ukazovateľa agentúry EEA môžu občania porovnať kvalitu ovzdušia v celej Európe v reálnom čase. Nie je to to isté ako posudzovanie dodržiavania noriem EÚ (čo si vyžaduje dlhšie série údajov).

79

V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa požaduje, aby členské štáty informovali verejnosť o možných účinkoch znečistenia ovzdušia na zdravie. Tieto online informácie poskytované subjektmi verejného sektora týkajúce sa vplyvu znečistenia ovzdušia na ľudí a opatrení, ktoré môžu občania prijať na zníženie rizík, boli niekedy nedostatočné a ťažko sa hľadali. Je to o to dôležitejšie, ak sa možno domnievať, že normy EÚ podceňujú riziká vyplývajúce z nedostatočnej kvality ovzdušia (pozri body 19 až 27).

80

Členské štáty by mali Komisii poskytovať údaje o kvalite ovzdušia v reálnom čase⁸⁸. V čase nášho auditu tak robilo dvadsaťpäť členských štátov⁸⁹. Zo šiestich navštívených miest štyri zobrazovali údaje v reálnom čase na svojich webových sídlach⁹⁰. Tieto mestá používali rôzne nástroje na informovanie verejnosti. V tabuľke 4 sa uvádzajú niektoré osvedčené postupy, ktoré používali na informovanie občanov.

Tabuľka 4

Osvedčené postupy na informovanie občanov

Priestorové mapy s použitím modelovania	Brusel, Miláno, Ostrava
Oznamovanie počas najvyššieho znečistenia (SMS alebo e-mail atď.)	Brusel, Krakov, Ostrava
Aplikácie pre smartfóny	Ostrava, Krakov
Zobrazovacie panely vo verejných priestoroch (ulice, metro)	Krakov, Sofia
Súbory údajov, ktoré možno stiahnuť na analýzu	Brusel, Stuttgart, Miláno, Krakov
Systém včasného varovania na suspendované častice na základe predpovede počasia	Stuttgart

81

Hoci väčšina navštívených miest vypracúvala ukazovatele kvality ovzdušia a údaje o kvalite ovzdušia v reálnom čase a niektoré prijali ďalšie osvedčené postupy, skonštatovali sme, že kvalita verejných informácií nebola taká jasná či užitočná ako informácie, ktoré sprístupňovali niektoré iné európske mestá⁹¹.

Závery a odporúčania

82

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predstavuje znečistenie ovzdušia najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v EÚ a EEA odhaduje, že zapríčiňuje každý rok približne 400 000 predčasných úmrtí, pričom osobitne vystavení sú ľudia v mestských oblastiach. Suspendované častice, oxid dusičitý, oxid siričitý a prízemný ozón sú najškodlivejšie z týchto látok znečisťujúcich ovzdušie. Smernica o kvalite okolitého ovzdušia z roku 2008 je základom politiky EÚ pre čisté ovzdušie, keďže sa v nej stanovujú limity koncentrácií znečisťujúcich látok vo vzduchu, ktorý dýchame.

83

Skonštatovali sme, že opatrenia EÚ na ochranu zdravia ľudí pred znečistením ovzdušia nemali očakávaný vplyv. Značné ľudské a hospodárske náklady neboli zatiaľ zohľadnené v dostatočnom konaní v EÚ.

84

Aj keď kvalite ovzdušia prospeli zníženia emisií, zdravie občanov stále závažne postihuje znečistenie ovzdušia. Niekoľko noriem kvality ovzdušia EÚ je slabších, ako by malo byť podľa dôkazov o účinkoch znečistenia ovzdušia na zdravie. Členské štáty často nedodržiavajú tieto normy ani neprijali dostatočne účinné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Monitorovanie Komisie a následné presadzovanie neviedli k skutočnej zmene. Zistili sme, že niektoré politiky EÚ zatiaľ nezohľadňujú dostatočne význam zlepšenia kvality ovzdušia, pričom dodávame, že financovanie EÚ poskytuje užitočnú podporu. Občania môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri monitorovaní vykonávania smernice o kvalite okolitého ovzdušia členskými štátmi, ako vidieť na úspešných súdnych konaniach vo viacerých členských štátoch, a informovanosť a informovanie verejnosti sa zlepšujú. V nasledujúcich bodoch sa podrobne opisujú naše hlavné závery a príslušné odporúčania.

85

Smernica o kvalite okolitého ovzdušia je založená na normách kvality okolitého ovzdušia, ktoré sú teraz už 15 až 20 rokov staré. Niektoré z týchto noriem sú omnoho slabšie ako usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie. Normy navyše často umožňujú prekročenie limitov a zatiaľ nezahŕňajú nijakú krátkodobú normu pre jemné častice PM_2,5, čo je veľmi škodlivá látka znečisťujúca ovzdušie (pozri tabuľku 1 a body 18 až 26). Zdravotnícki pracovníci podporujú prísnejšie normy v EÚ (pozri bod 27). Stanovenie slabších noriem neposkytuje správny rámec na ochranu zdravia ľudí. Znamená to, že niektoré miesta s nedostatočnou kvalitou ovzdušia dodržujú právo Únie.

86

Aj keď sa situácia zlepšuje, väčšina členských štátov stále nedodržiava normy kvality ovzdušia EÚ (body 28 až 29).

87

Pokiaľ ide o meranie kvality ovzdušia, zistili sme, že neexistujú dostatočné záruky, že členské štáty merajú kvalitu ovzdušia na správnych miestach. Z dôvodu nepresných kritérií v smernici nemusia členské štáty nutne merať koncentrácie blízko mestských ciest alebo väčších priemyselných oblastí (body 32 až 34), ktoré boli stále veľkým zdrojom znečistenia. Poznamenávame, že lehota, dokedy majú členské štáty oznamovať Komisii údaje podľa smernice o kvalite okolitého ovzdušia, je menej prísna ako v predchádzajúcich smerniciach (bod 35).

88

Zistili sme, že členské štáty neprijímajú dostatočne účinné opatrenia na čo najrýchlejšie zlepšenie kvality ovzdušia. Celkovo bola kvalita plánov kvality ovzdušia členských štátov nedostatočná a tieto plány obsahovali nedostatočne cielené opatrenia. Často bolo ich riadenie nedostatočne (napríklad nedostatok koordinácie medzi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi); neboli odhadnuté náklady alebo financovanie bolo nedostatočné; a neuvádzali sa v nich informácie o vplyve opatrení prijatých na zlepšenie kvality ovzdušia v reálnom čase. V smernici o kvalite okolitého ovzdušia sa členským štátom neukladá povinnosť informovať Komisiu o plnení svojich plánov. Nedostatočný pokrok v zlepšovaní kvality ovzdušia poukazuje na to, že sú potrebné účinnejšie opatrenia (pozri body 36 až 47).

89

Komisia čelí obmedzeniam svojho monitorovania výkonnosti členských štátov. Členské štáty nemusia podávať správy o plnení svojich plánov kvality ovzdušia. Niektoré ustanovenia smernice sa ťažko overujú a Komisia dostáva na preskúmanie stovky plánov kvality ovzdušia a rozsiahle súbory údajov. Zistili sme, že Komisia podáva na Súdny dvor žaloby proti členským štátom, keď sa domnieva, že závažne porušujú smernicu (pozri body 48 až 50). Tieto opatrenia na presadzovanie sú však zdĺhavé a doteraz sa limity pre kvalitu ovzdušia ďalej často porušujú napriek viacerým priaznivým rozsudkom (body 51 až 54).

Odporúčanie 1 – Účinnejšie opatrenia Komisie

Komisia by na prijímanie účinnejších opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia mala:

1. zdieľať osvedčené postupy členských štátov, ktoré vo svojich plánoch kvality ovzdušia úspešne zohľadnili požiadavky smernice o kvalite okolitého ovzdušia, vrátane otázok, ako sú informácie relevantné na účely monitorovania; zacielené, rozpočtované a krátkodobé opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia; a plánované zníženia koncentračných limitov na určitých miestach.
2. aktívne riadiť každú fázu postupu v prípade nesplnenia povinnosti na skrátenie času, kým sa veci vyriešia alebo postúpia Súdnemu dvoru;
3. pomáhať členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté znečistením ovzdušia prechádzajúcim hranicami štátov v rámci EÚ, v ich spolupráci a spoločných činnostiach, vrátane zavedenia príslušných opatrení vo svojich plánoch kvality ovzdušia.

Cieľový dátum vykonania: 2020.

90

Z našich záverov týkajúcich sa noriem kvality ovzdušia, opatrení členských štátov na zlepšenie kvality ovzdušia, následného monitorovania a presadzovania a informovanosti a informovania verejnosti (pozri ďalej v texte) vyplýva odporúčanie pre Komisiu, aby zvážila ambicióznu aktualizáciu smernice o kvalite okolitého ovzdušia, ktorá je naďalej významným nástrojom pre naše čistejšie ovzdušie.

Odporúčanie 2 – Ambiciózna aktualizácia smernice o kvalite okolitého ovzdušia

Komisia by pri príprave svojho návrhu pre zákonodarcu mala riešiť tieto otázky:

1. zváženie aktualizácie limitu a cieľových hodnôt EÚ (pre suspendované častice, SO₂ a O₃) v súlade s najnovšími usmerneniami WHO; zníženia počtu prípadov, keď koncentrácie môžu prekročiť normy (pre suspendované častice, NO₂, SO₂ a O₃); a stanovenia krátkodobej hraničnej hodnoty pre jemné častice PM_2,5 a výstrahy pre domácnosti na suspendované častice;
2. zlepšenie plánov kvality ovzdušia, najmä ich zameraním na výsledok; a požadovaním ročného podávania správ o ich vykonávaní; a ich aktualizácia v prípade potreby. Počet plánov kvality ovzdušia podľa zóny kvality ovzdušia by mal byť obmedzený;
3. presnosť požiadaviek na umiestnenie meracích staníc pre priemysel a dopravu na lepšie meranie najvyšších expozícií obyvateľov znečisteniu ovzdušia; a stanovenie minimálneho počtu meracích staníc podľa druhu (doprava, priemysel alebo pozaďové miesta);
4. možnosť, aby Komisia mohla požadovať ďalšie monitorovacie miesta, keď to považuje za potrebné na lepšie meranie znečistenia ovzdušia;
5. posunutie dátumu (v súčasnosti 30. september roku n + 1) aspoň na 30. jún n + 1 na oznamovanie overených údajov a výslovná požiadavka, že členské štáty musia poskytovať aktualizované údaje (v reálnom čase);
6. výslovné ustanovenia, ktoré zabezpečia práva občanov na prístup k spravodlivosti.

Cieľový dátum vykonania: 2022.

91

Mnohé politiky EÚ majú vplyv na kvalitu ovzdušia. So zreteľom na významné ľudské a hospodárske náklady znečistenia ovzdušia sa domnievame, že význam tohto problému zatiaľ nie je dostatočne zohľadnený v niektorých politikách EÚ. Napríklad politiky v oblasti klímy, energetiky, dopravy, priemyslu a poľnohospodárstva obsahujú prvky, ktoré môžu byť škodlivé pre čisté ovzdušie (pozri body 55 až 63).

92

Menej ako 1 % finančných prostriedkov politiky súdržnosti EÚ sa prideľuje priamo na opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia. Iné opatrenia politiky súdržnosti však môžu nepriamo podporovať kvalitu ovzdušia. Zistili sme, že projekty financované z EÚ neboli dostatočne zamerané a podporené plánmi členských štátov na zlepšenie kvality ovzdušia, ale našli sme aj nejaké dobré príklady. Videli sme, že projekty LIFE pomohli občanom prijímať opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v ich členských štátoch a lepšie zacieliť opatrenia financované z prostriedkov EÚ (body 64 až 71).

Odporúčanie 3 – Stanovenie priorít a začlenenie kvality ovzdušia do politík EÚ

Na ďalšie začlenenie kvality ovzdušia do politík EÚ by Komisia mala vypracovať posúdenie:

1. ostatných politík EÚ obsahujúcich prvky, ktoré by mohli byť škodlivé pre čisté ovzdušie, a prijať opatrenia na lepšie zosúladenie týchto politík s cieľom týkajúcim sa kvality ovzdušia;
2. skutočného využívania príslušných finančných prostriedkov EÚ na podporu cieľov kvality ovzdušia EÚ na zníženie emisií znečisťujúcich ovzdušie, najmä suspendovaných častíc, NO_X a SO₂.

Cieľový dátum vykonania: 2022.

93

Informovanosť a informovanie verejnosti zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri znižovaní znečistenia ovzdušia. Občania sa v poslednom čase viac zapájajú do otázok týkajúcich sa kvality ovzdušia a vnútroštátne súdy rozhodli v prospech práva občanov na čisté ovzdušie vo viacerých členských štátoch (body 72 a 73). Zistili sme však, že v porovnaní s inými smernicami týkajúcimi sa životného prostredia neobsahuje smernica o kvalite okolitého ovzdušia nijaké osobitné ustanovenia na zaručenie práva občanov na prístup k spravodlivosti (pozri bod 74). Videli sme takisto, že kvalita informácií o kvalite ovzdušia sprístupňovaných občanom bola niekedy nejasná (pozri body 76 až 81).

Odporúčanie 4 – Zlepšovanie informovanosti a informovania verejnosti

Komisia by na zlepšenie kvality informácií pre občanov mala:

1. s pomocou zdravotníckych pracovníkov určiť a zostaviť najkritickejšie informácie, ktoré by Komisia a orgány členských štátov mali sprístupňovať občanom (vrátane vplyvu na zdravie a odporúčaní správania);
2. podporovať členské štáty, aby prijali najlepšie postupy na komunikovanie s občanmi a ich zapájanie do záležitostí týkajúcich sa kvality ovzdušia;
3. zverejňovať poradie zón kvality ovzdušia s najlepším a najhorším pokrokom dosiahnutým každý rok a informovať o najlepších postupoch používaných najúspešnejšími miestami;
4. vyvinúť online nástroj, ktorý umožní, aby občania mohli oznamovať porušenia týkajúce sa kvality ovzdušia a aby Komisia mala spätnú väzbu o záležitostiach týkajúcich sa opatrení členských štátov zameraných na kvalitu ovzdušia;
5. podporovať členské štáty, aby vyvinuli ľahko použiteľné nástroje pre prístup všeobecnej verejnosti k informáciám o kvalite ovzdušia a monitorovaniu (napríklad aplikácie pre smartfóny a/alebo osobitné stránky na sociálnych médiách);
6. spoločne s členskými štátmi sa usilovať dohodnúť sa na harmonizácii ukazovateľov kvality ovzdušia.

Cieľový dátum vykonania: 2022.

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos A. Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 11. júla 2018.

Glosár a skratky

Amoniak (NH₃): Bezfarebný plyn s prenikavým zápachom

BAT: „Najlepšie dostupné techniky“ sú najúčinnejším a najpokrokovejším štádiom vývoja činností a metód prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre emisné limity a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok.

Benzo[a]pyrén (BaP): BaP je pevná látka vznikajúca v dôsledku nedokonalého spaľovania fosílnych palív a biopalív. Jej hlavnými zdrojmi sú vykurovanie v domácnostiach (najmä spaľovanie dreva a uhlia), výroba elektriny v elektrárňach, spaľovanie odpadu, výroba koksu a ocele.

Čierny uhlík: Čierny uhlík je zložkou častíc PM_2,5 a vzniká z neúplného spaľovania paliva, pričom jeho hlavnými zdrojmi sú doprava a vykurovanie v domácnostiach.

EEA: Európska environmentálna agentúra

Kontrola vhodnosti: Komplexné vyhodnotenie politiky zamerané na posúdenie toho, či je regulačný rámec pre príslušnú oblasť politiky vhodný.

Nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC): Pod označenie nemetánové prchavé organické zlúčeniny patrí množstvo rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad benzén, etanol, formaldehyd, cyklohexán alebo acetón.

Nízkoemisná zóna: Nízkoemisná zóna je vymedzená oblasť, v ktorej je obmedzený prístup určitým znečisťujúcim vozidlám alebo sa im bráni v prístupe do tejto oblasti, a cieľom tohto opatrenia je zlepšiť kvalitu ovzdušia.

Oxid dusičitý (NO₂): Jedovatý, červenohnedý plyn. Oxid dusíka (NO_X).

Oxid siričitý (SO₂): Jedovatý, bezfarebný plyn. Oxid síry (SO_X).

Oxid uhličitý (CO₂): CO₂ je bezfarebný plyn, ktorý je najvýznamnejším skleníkovým plynom v zemskej atmosfére. Pri spaľovaní fosílnych palív sa uvoľňuje zväčša do atmosféry.

Ozón (prízemný ozón, O₃): Bezfarebný plyn s ostrým zápachom, ktorý sa do atmosféry nevypúšťa priamo, ale ktorý vzniká chemickou reakciou znečisťujúcich látok za prítomnosti slnečného žiarenia.

PKO: Plán kvality ovzdušia

Predčasné úmrtia: Úmrtia, ku ktorým dôjde skôr, než osoba dosiahne bežnú strednú dĺžku života typickú pre krajinu a pohlavie.

Prchavé organické zlúčeniny (VOC): Prchavé organické zlúčeniny sú chemické látky, ktoré ľahko vyprchajú

Rozptylové podmienky: Rozptylové podmienky označujú schopnosť atmosféry rozptýliť látky znečisťujúce ovzdušie.

SD: Súdny dvor Európskej únie

Smernica o kvalite okolitého ovzdušia: Smernica o kvalite okolitého ovzdušia [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1)]

Smernica o NEC: Smernica o národných emisných stropoch (smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1)).

Smernica o priemyselných emisiách: Smernica o priemyselných emisiách [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17) (prepracované znenie))

Stlačený zemný plyn (CNG): Stlačený zemný plyn je zemný plyn skladovaný pri vysokom tlaku, ktorý sa môže použiť namiesto benzínu, propánu alebo motorovej nafty.

Suspendované častice (PM): Tuhé a kvapalné častice suspendované v ovzduší. Podľa veľkosti sa suspendované častice rozdeľujú na hrubé častice (PM₁₀) a jemné častice (PM_2,5).

WHO: Svetová zdravotnícka organizácia

µg/m³: Mikrogramy na kubický meter (jednotka na meranie obsahu znečisťujúcej látky v ovzduší)

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny dosah, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Nikolaos Milionis. Audit viedol člen EDA Janusz Wojciechowski a podporu mu poskytla vedúca kabinetu Kinga Wisniewska-Danek a atašé kabinetu Katarzyna Radecka-Moroz, hlavný manažér Colm Friel, vedúci úlohy João Coelho, zástupca vedúceho úlohy Frédéric Soblet, audítori Vivi Niemenmaa, Blanka Happach, Jan Kubat, Joachim Otto, Lorenzo Pirelli, Radostina Simeonova a Anna Zalega a asistentka Rachel O’Doherty. Jazykovú podporu zaisťovala Hanna Critoph, Marek Říha, Mila Todorova a Mark Smith.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2018.

PDF	ISBN 978-92-847-0609-9	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/612674	QJ-AB-18-019-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-0610-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/93512	QJ-AB-18-019-SK-Q

© Európska únia, 2018

Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. V prípade použitia či šírenia fotografií a iných materiálov, na ktoré sa nevzťahujú autorské práva Európskej únie, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

OBRÁŤTE SA NA EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696 alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact/write-to-us_sk.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ O EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva EU Bookshop na webovej stránke: https://publications.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk/home?) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.