Investovanie do zamestnanosti a rastu

Investičný plán pre Európu

Investičný plán je zameraný na odstraňovanie investičných prekážok, zviditeľňovanie a technickú podporu investičných projektov a inteligentnejšie využívanie finančných zdrojov. Pohľad na výsledky z roku 2019 ukazuje, že mal zmysluplný makroekonomický vplyv a priniesol ľuďom a podnikom reálne výhody.

Od začiatku svojho funkčného obdobia Junckerova Komisia (november 2014 – november 2019) zaradila sociálne priority do centra svojej činnosti a stredobodu diskusie o budúcnosti Európy. Dosiahol sa tu výrazný pokrok: vyše 241 miliónov ľudí je v súčasnosti zamestnaných, približne o 14 miliónov viac v porovnaní s rokom 2014, miera zamestnanosti nebola nikdy vyššia (73,9 %) a miera nezamestnanosti je najnižšia od roku 2000. Nezamestnanosť mladých ľudí – aj keď je stále príliš vysoká – výrazne poklesla, a to z najvyššej úrovne 24,1 % v roku 2013 na 14,3 % v novembri 2019.

Hospodárska a fiškálna politika

Európsky semester

Európsky semester je ročný cyklus koordinácie hospodárskych a sociálnych politík medzi členskými štátmi s cieľom podnietiť hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Ako súčasť tohto procesu Európska komisia každoročne predkladá Rade súbor odporúčaní pre členské štáty. Prvýkrát a v nadväznosti na to, že Grécko v auguste 2018 ukončilo svoj program hospodárskych úprav, sú odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované všetkým 28 členským štátom.

Všeobecným cieľom návrhov Komisie bolo povzbudiť tento rok členské štáty, aby zvyšovali svoj rastový potenciál modernizáciou hospodárstva a posilňovaním jeho odolnosti. Vzhľadom na súčasné priaznivé hospodárske podmienky a globálnu neistotu Komisia na všetky členské štáty naliehala, aby uprednostnili reformy podporujúce udržateľný rast, ktorý je prínosom pre všetkých, spolu s dobre cielenými investičnými stratégiami a zodpovednými fiškálnymi politikami. Odporúčania boli prijaté Radou v júli.

Obsah týchto odporúčaní odráža celkové priority stanovené v ročnom prieskume rastu a odporúčaní zameranom na hospodársku politiku eurozóny. Odporúčania vychádzajú z podrobnej analýzy správ o jednotlivých krajinách uverejnených vo februári 2019 a z posúdenia národných programov predložených v apríli. V správe o mechanizme varovania sa identifikovalo 13 členských štátov na hĺbkové preskúmanie, aby sa posúdilo, či boli postihnuté alebo ohrozené nerovnováhami. Počas preskúmaní sa zistilo, že 10 členských štátov vykazovalo nerovnováhy a tri členské štáty vykazovali nadmerné nerovnováhy.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa kladie väčší dôraz na to, aby sa na vnútroštátnej úrovni identifikovali a priorizovali investičné potreby a osobitná pozornosť sa venovala regionálnym a územným rozdielom. Takýto postup je v súlade s dôkladnou analýzou investičných potrieb a problematických miest identifikovaných pre každý členský štát v správach a mal by slúžiť na priorizáciu využívania finančných prostriedkov EÚ v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ (2021 – 2027).

V odporúčaniach sa uznáva, že v záujme splnenia súčasných a budúcich výziev si naše čoraz viac digitalizované a globalizované hospodárstva vyžadujú inteligentnejšie investície do infraštruktúry, inovácií, vzdelávania a zručností, ako aj dodatočné opatrenia na zabezpečenie udržateľných a inkluzívnych systémov sociálneho zabezpečenia pre naše starnúce obyvateľstvo.

V rámci semestra sa zohľadnili aj zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Všetky členské štáty dostali odporúčanie týkajúce sa zručností a viaceré dostali odporúčania, aby implementovali reformy trhu práce. Stredobodom ďalších odporúčaní bola napríklad potreba prijať opatrenia na posilnenie postavenia znevýhodnených skupín, ako sú nízkokvalifikovaní pracovníci, mladí ľudia, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a ľudia s migrantským pôvodom. Hoci systémy sociálnej ochrany sa zlepšujú, stále existujú určité nedostatky, pokiaľ ide o pokrytie a prekážky prístupu.

Verejné financie

Zdravé verejné financie sú nevyhnutným základom pre hospodársku stabilitu a udržateľný rast. Je dôležité znižovať dlh a deficity, aby sa zaistilo, že vlády budú mať fiškálnu rezervu na zmiernenie účinkov hospodárskeho poklesu. Zatiaľ čo verejný dlh v EÚ naďalej klesá, pokrok nebol rovnomerný a vo viacerých členských štátoch zostávajú úrovne dlhu príliš vysoké.

Makroekonomická stabilita je predpokladom rastu, EÚ má preto pravidlá a postupy, aby odhalila dlh a deficity, a tým zabránila ohrozeniu rastu v členských štátoch. Nerovnováhy v eurozóne sa v roku 2019 naďalej zmierňovali, treba však prijať ďalšie politické opatrenie. Analýza Komisie poukázala vo februári na to, že 10 členských štátov vykazovalo nerovnováhy, zatiaľ čo Grécko, Taliansko a Cyprus vykazovali nadmerné nerovnováhy.

Komisia vo svojich návrhoch odporúčaní pre jednotlivé členské štáty stanovuje pre každý členský štát ciele, ktoré mu pomôžu dosiahnuť strednodobé rozpočtové ciele. Členské štáty, ktoré si to môžu dovoliť, by mali využívať fiškálne a štrukturálne politiky na zvýšenie kvality verejných investícií, najmä v oblastiach, ktoré zlepšujú potenciál hospodárskeho rastu, ako napríklad vzdelávanie a zručnosti, infraštruktúra a inovácie.

V júni Komisia odporučila Rade ukončiť postup pri nadmernom deficite Španielska, čo znamenalo, že deficit tejto krajiny sa podarilo udržateľne dostať pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V dôsledku toho sa v nápravnej časti pravidiel EÚ o deficite nenachádzali žiadne členské štáty v porovnaní s 24 štátmi v roku 2011.

Komisia zároveň vo viacerých členských štátoch sledovala dodržiavanie pravidiel EÚ týkajúcich sa verejného dlhu a deficitu, aby posúdila potrebu začatia postupu pri nadmernom deficite. Komisia dospela k záveru, že Belgicko, Francúzsko a Cyprus boli v súlade s uvedenými pravidlami, ale v prípade Talianska bol postup pri nadmernom deficite odôvodnený. Vďaka dodatočnému fiškálnemu úsiliu, ktoré talianske orgány oznámili v júli, Komisia dospela k záveru, že už nie je potrebné navrhnúť začatie takéhoto postupu.

Komisia adresovala varovanie Maďarsku a Rumunsku za príliš náhly odklon od ich strednodobých rozpočtových cieľov a odporučila, aby prijali opatrenia na ich splnenie. V prípade Grécka sa naopak usúdilo, že pomerne dobre naštartovalo reformy po uplynutí platnosti programu, hoci vykonávanie niektorých reforiem sa zjavne spomalilo a hrozilo nesplnenie určitých záväzkov.

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam znižuje národné príjmy, narúša spravodlivú hospodársku súťaž a má negatívny vplyv na rast. Keďže európsky semester je o koordinácii vnútroštátnych politík s cieľom zabezpečiť konvergenciu a silnú, konkurencieschopnú a sociálnu Európu, boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a práca na daňovej koordinácii sú nevyhnutné na ochranu európskych občanov a konkurencieschopnosti Európy. Komisia preto vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny určené viacerým členským štátom a eurozóne ako celku s cieľom riešiť problém agresívneho daňového plánovania.

Únia kapitálových trhov

Stabilné a efektívne kapitálové trhy sú nevyhnutné pre rast, zamestnanosť a investície. Únia kapitálových trhov, ktorá pozostáva z kombinácie regulačných a neregulačných reforiem na lepšie prepojenie úspor s investíciami, je neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ na podporu týchto oblastí.

Cieľom únie kapitálových trhov je posilniť európsky finančný systém, a to poskytovaním alternatívnych zdrojov financovania a viacerých príležitostí pre retailových a inštitucionálnych investorov. To znamená viac možností financovania pre podniky, najmä MSP a startupy, ako je rizikový kapitál a kapitálové trhy. Silná únia kapitálových trhov je potrebná aj na dobudovanie bankovej únie v záujme posilnenia hospodárskej a menovej únie a medzinárodnej úlohy eura.

Veľký dôraz sa kladie na udržateľné financovanie, keďže finančný sektor začína pomáhať investorom, ktorým záleží na udržateľnosti, pri výbere vhodných projektov a podnikov. Únia kapitálových trhov pomáha nasmerovať investície týmto smerom, čím prispieva k agende EÚ v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia.

Keďže 11 z 13 návrhov je v súčasnosti schválených, únia kapitálových trhov je nastavená tak, aby sa stala skutočnou hnacou silou investícií, ktorá bude poskytovať podnikom v EÚ dodatočné zdroje financovania a občanom nové možnosti sporiť na svoju budúcnosť. Šesť návrhov je zameraných na maximálne využitie jednotného trhu pomocou nových európskych výrobkov, značiek a režimov povolení; päť má zjednodušiť pravidlá pre spoločnosti a investorov a dosiahnuť, aby boli primeranejšie, a dva majú posilniť dohľad nad kapitálovými trhmi.

V apríli sa Parlament a Rada dohodli na cielených zmenách týchto dvoch kľúčových právnych predpisov týkajúcich sa finančných služieb, a to sú: nariadenie o zneužívaní trhu a nariadenie o prospekte. Zmenami týchto pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu sa dosiahne lepšia rovnováha medzi znižovaním byrokracie pre malé podniky a zabezpečením integrity trhov a ochrany investorov.

Navrhované zmeny nariadenia o prospekte umožnia malým a stredným podnikom konajúcim ako eminenti prístup na rastové trhy, aby pri presune na regulovaný trh (t. j. hlavnú burzu cenných papierov) vypracúvali jednoduchší prospekt, čo môže viesť k značným úsporám nákladov pre rastúce podniky tohto druhu.

Ďalším míľnikom pri dosahovaní únie kapitálových trhov je zavedenie celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP), dobrovoľného systému dôchodkového sporenia, ktorý majú ponúkať rôzni poskytovatelia finančných služieb v celej EÚ. Popri existujúcich vnútroštátnych súkromných dôchodkových systémoch sa ním doplnia existujúce verejné a zamestnanecké dôchodkové systémy. Nariadenie bolo prijaté 14. júna a začne sa uplatňovať za dva roky, počas ktorých by prvé takéto produkty mali prísť na trh.

PEPP ponúkne spotrebiteľom väčší výber, úžitok z intenzívnejšej hospodárskej súťaže, lepšiu transparentnosť a flexibilitu pri jednotlivých produktoch. Migrujúci občania budú môcť naďalej prispievať do toho istého produktu bez ohľadu na to, kde majú v Európskej únii bydlisko.

Dňa 31. júla nadobudli účinnosť nové pravidlá na podporu cezhraničnej distribúcie investičných fondov. Aktualizovaný rámec túto distribúciu zjednodušuje, urýchľuje a zlacňuje, čo nakoniec povedie k zvýšeniu hospodárskej súťaže medzi investičnými fondmi. Investori budú môcť ťažiť z väčšieho výberu a lepšej hodnoty, ako aj vyššej úrovne ochrany.

Dosiahla sa takisto dohoda o smernici, ktorá pomôže životaschopným spoločnostiam vo finančných ťažkostiach efektívne reštrukturalizovať a umožní poctivým podnikateľom využiť druhú šancu po prekonaní konkurzu.

V marci sa Európsky parlament a Rada dohodli aj na nových pravidlách, ktoré malým podnikom uľahčia financovanie prostredníctvom kapitálových trhov. Týmito pravidlami sa zredukuje byrokracia pre podniky snažiace sa získať prístup na „rastové trhy MSP“ – novú kategóriu obchodných miest vyhradenú pre malých emitentov – tým, že sa zavedie primeranejší prístup na ich podporu pri kótovaní ich akcií na burze.

Podpora výskumu, inovácií a technológií

Vedecká excelentnosť a prelomové inovácie

V roku 2019 sa v rámci programu EÚ Horizont 2020 poskytla finančná pomoc vo výške 11 miliárd EUR na podporu výskumu a inovácií.

Vzhľadom na rastúci hospodársky význam prelomových a disruptívnych inovácií a vychádzajúc z rýchleho úspechu pilotného projektu Európskej rady pre inováciu, dôjde v nasledujúcich dvoch rokoch tejto pilotnej fázy k značnému rozšíreniu. Na roky 2019 – 2020 bolo schválené financovanie vo výške viac ako dve miliardy EUR, ktoré pokrývajú celý inovačný reťazec: od „priekopníckych“ projektov na podporu vyspelých technológií z netradičnej výskumnej základne po „urýchľovacie“ financovanie s cieľom pomôcť startupom a MSP rozvíjať a rozširovať inovácie do takého štádia, v ktorom dokážu prilákať súkromné investície.

Úloha EÚ v kozmickom priestore

S cieľom zabezpečiť, aby EÚ zostala svetovým lídrom v oblasti vesmírnych technológií a podporovať konkurencieschopný kozmický priemysel v Európe, Európsky parlament a Rada Európskej únie dosiahli v roku 2019 čiastočnú predbežnú dohodu o vesmírnom programe EÚ na roky 2021 – 2027.

S navrhovaným rozpočtom vo výške 16 miliárd EUR prinesie program všetku podporu EÚ pre kozmický priestor pod jednu strechu a zvýši súčasnú úroveň financovania o viac ako tretinu. Bude vychádzať z nových potrieb a dostupných technológií a posilní aj prístup Európy do kozmického priestoru a zavedie európsky prístup k podpore inovatívneho a konkurencieschopného kozmického priemyslu.

Galileo, európsky globálny navigačný satelitný systém, je najpresnejším globálnym systémom satelitnej navigácie, ktorý je k dispozícii. V septembri dosiahol počet používateľov systému Galileo vrátane používateľov smartfónov či tabletov kompatibilných so systémom Galileo celosvetovo jednu miliardu. Program Copernicus, najväčší poskytovateľ údajov získaných pozorovaním Zeme na svete, pomáha monitorovať zmenu klímy a riadiť bezpečnosť hraníc, ako aj rozsiahle katastrofy na celom svete. Copernicus poskytuje každý deň 12 terabajtov údajov, ktoré sú plne, otvorene a voľne dostupné pre ľudí a podniky, čo je zlatou baňou pre veľké dáta a spracovanie v rámci cloudu. Od roku 2019 umožňuje lepšie prenosy údajov, najmä obrázkov. Používatelia môžu ľahšie vyhľadávať, sťahovať a spracúvať údaje z neho vďaka novým aktualizáciám služieb prístupu k údajom a informáciám.

Obrana a priemysel EÚ

Traja zo štyroch občanov EÚ si želajú väčšiu bezpečnosť (Eurobarometer, november 2018). EÚ preto zintenzívnila svoje ambície a záväzok posilniť obrannú úniu. Stála štruktúrovaná spolupráca, ktorá bola aktivovaná v decembri 2017, spája 25 zúčastnených členských štátov, ktoré sú ochotné prijať väčšie záväzky spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany a zúčastňovať sa na najnáročnejších misiách. Bolo už spustených spolu 34 projektov, okrem iného v oblasti vojenskej mobility, námorného dozoru a kybernetickej bezpečnosti. Na pozvanie zúčastnených členských štátov sa na nich Komisia zúčastňuje ako pozorovateľ.

Ako bolo naplánované, začali sa vykonávať dva pilotné programy Európskeho obranného fondu s celkovým kombinovaným rozpočtom 590 miliónov EUR, práve keď prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany (2017 – 2019) vstúpila do posledného roka vykonávania. Z programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (2019 – 2020) sa spolufinancuje spolupráca v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí; jeho pracovný program bol schválený v marci a výzvy na predkladanie návrhov boli uverejnené v apríli.

Investície do regiónov, miest a vidieckych oblastí

V rámci politiky súdržnosti sa v roku 2019 naďalej podporovala zamestnanosť a rast s tisícami veľkých i malých investícií v celej EÚ. Za posledných päť rokov bolo podporených milión podnikov, čo viedlo k státisícom nových pracovných miest. Milióny ľudí získali pomoc na odbornú prípravu, vzdelávanie alebo hľadanie zamestnania, využívali lepšie širokopásmové pripojenie pre svoje domácnosti a profitovali zo zlepšenej dopravnej infraštruktúry a z inovácií v sektore zdravotníctva.

Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa takisto podporili dva členské štáty a 10 regiónov EÚ s transformujúcim sa priemyslom: Litva, Slovinsko, Severné a Východné Fínsko (Fínsko), Norra Mellansverige (Švédsko), Greater Manchester (Spojené kráľovstvo), Sasko (Nemecko), Valónsko (Belgicko), Piemont (Taliansko), Kantábria (Španielsko) a Hauts-de-France, Centre-Val de Loire a Grand Est (Francúzsko). Každý z týchto 12 pilotných projektov dostane grant EÚ vo výške 300 000 EUR s cieľom pomôcť dosiahnuť priemyselnú transformáciu a vypracovať stratégie rozvoja na základe ich oblastí komparatívnej sily, takzvaných aktív inteligentnej špecializácie.

Z fondov politiky súdržnosti sa investuje aj do inovatívnych startupov. Napríklad vďaka príspevku 32,5 milióna EUR z Európskeho investičného fondu, oznámenému v apríli, bude fond rizikového kapitálu v Chorvátsku investovať do nových projektov s vysokým potenciálom rastu v krajine. Viac ako 100 startupov by malo ťažiť z lepšieho prístupu k financiám.

Vo väčšom rozsahu v ten istý mesiac Komisia oznámila príspevok vo výške štyroch miliárd EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pre 25 veľkých infraštruktúrnych projektov v 10 členských štátoch. Projekty majú široký záber, od cezhraničných plynovodov medzi Bulharskom a Gréckom až po vodné hospodárstvo na Malte, výskumné zariadenia na jednej univerzite v Nemecku a modernizované železničné trate v severnom Portugalsku. Celkové investície do týchto projektov spolu s vnútroštátnym spolufinancovaním dosahujú osem miliárd EUR.

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spoločná poľnohospodárska politika naďalej prispievala k rastu a investíciám podporovaním životaschopnej potravinárskej výroby, udržateľného riadenia prírodných zdrojov, modernizácie vidieckej infraštruktúry a sociálneho začlenenia. Do konca tretieho štvrťroku 2019 Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) poskytol podporu pre programy rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 v hodnote osem miliárd EUR. Financovanie bolo zamerané na posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva a na podporu inovačných poľnohospodárskych technológií a udržateľného obhospodarovania lesov.

Politika rozvoja vidieka sa zameriava aj na ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Poľnohospodári by mohli získať finančnú podporu, ak by sa zapojili do schém na rozvoj postupov riadenia poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, na vytvorenie priaznivých podmienok pre biodiverzitu alebo na obnovenie mokrade na účely sekvestrácie oxidu uhličitého do pôdy. Celková podpora z EPFRV na obnovu, zachovanie a zlepšenie ekosystémov súvisiaca s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom dosiahla takmer 27 miliárd EUR. Ďalšie dve miliardy EUR boli vydané na propagáciu efektívneho využívania zdrojov a podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. EPFRV takisto poskytol takmer päť miliárd EUR na podporu sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach.

S cieľom pomôcť poľnohospodárom posilniť ich postavenie v čoraz viac trhovo orientovanom agropotravinárskom odvetví Komisia pracuje na spravodlivejšom a vyváženejšom potravinovom dodávateľskom reťazci. Nové pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík nadobudli účinnosť v apríli s cieľom chrániť poľnohospodárov a agropotravinárske spoločnosti od nekalých praktík. Členské štáty musia tieto pravidlá transponovať do vnútroštátneho práva do mája 2021. Prijala sa aj iniciatíva na zvýšenie transparentnosti agropotravinového trhu; pre všetkých účastníkov trhu bude v celom potravinovom dodávateľskom reťazci k dispozícii viac informácií.

Modré hospodárstvo

Modré hospodárstvo EÚ, ktoré zahŕňa všetky udržateľné hospodárske činnosti súvisiace s oceánmi, morami a pobrežnými oblasťami, naďalej rastie. Podľa druhej správy o modrom hospodárstve EÚ, uverejnenej v máji, vytvorilo toto odvetvie v roku 2017 hrubé zisky vo výške 74,3 miliardy EUR a zamestnávalo viac ako štyri milióny ľudí. Z najnovších údajov vyplýva, že v tradičných, ako aj rozvíjajúcich sa odvetviach modrého hospodárstva sú miery rastu vysoké. Cieľom správy je pomôcť stimulovať ďalší rast poskytovaním lepších údajov, analýz a poznatkov o mori.

Výročná hospodárska správa o rybárskej flotile EÚ za rok 2019 uverejnená v auguste ukázala, že odvetvie pokračovalo v roku 2017 v dosahovaní dobrých výsledkov. Bolo to najmä vďaka udržateľným rybolovným metódam, ako aj vyšším priemerným cenám rýb, pokračujúcim nízkym cenám palív a zlepšeniu stavu niektorých dôležitých populácií. Očakáva sa, že pozitívny trend bude pokračovať.

Doprava pre prepojenú Európu

V roku 2019 bolo vybraných 108 projektov s vyčleneným rozpočtom 538 miliónov EUR vo forme grantov z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) na bezpečnejšiu, inteligentnejšiu a ekologickejšiu dopravnú infraštruktúru. 39 z týchto projektov (117 miliónov EUR) zníži hluk spôsobený nákladnými vlakmi, vytvorí cezhraničné železničné spojenia a zlepší kľúčovú infraštruktúru v prístavoch. Ďalších 109 miliónov EUR podporí multimodálne logistické platformy, ktoré umožnia presunúť nákladnú dopravu medzi rôzne druhy dopravy. Dve ďalšie priority sa týkali inteligentných dopravných systémov pre cesty (financovanie vo výške 80 miliónov EUR) a inovácií a nových technológií (71 miliónov EUR).

V marci Európska komisia spolu s Európskou investičnou bankou zaviedla nový mechanizmus kombinovaného financovania v rámci NPE – Doprava, inovatívny finančný nástroj na podporu projektov, ktoré prispievajú k environmentálnej udržateľnosti a efektívnosti odvetvia dopravy v Európe. S pôvodným rozpočtom vo výške 200 miliónov EUR bude nástroj financovať investície do Európskeho systému riadenia železničnej dopravy a do infraštruktúry pre alternatívne palivá. Obe organizácie spojili svoje sily, aby podporili investície do bezpečnosti dopravy: platforma pre bezpečnejšiu dopravu poskytne jednoduchý prístup k technickému a finančnému poradenstvu, najmä pre cesty.

Investície do podnikov

MSP predstavujú 99 % všetkých podnikov v Európe a sú kľúčovou súčasťou hospodárstva EÚ. Európska únia ich podporuje tým, že pracuje na zlepšení podnikateľského prostredia, a to uľahčením prístupu k finančným prostriedkom a poskytovaním rôznych služieb, ktoré im pomôžu expandovať v rámci EÚ aj mimo nej.

Najmä prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (COSME) pomohla EÚ v roku 2018 mobilizovať 10 miliárd EUR na financovanie 140 000 takýchto podnikov pomocou rôznych finančných nástrojov vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Investície do ľudí

Reformy vzdelávania a odbornej prípravy majú vo väčšine členských štátov vysokú prioritu a majú prominentné postavenie v európskom semestri 2019. Investovanie do vzdelávania a zručností je nevyhnutné na udržanie inovácií a rastu produktivity, najmä v rýchlo sa meniacom svete práce s rastúcim nedostatkom zručností. Nerovnosť vo výsledkoch vzdelávania predstavuje hrozbu pre sociálnu súdržnosť a dlhodobú prosperitu Európy. Rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu má zásadný význam aj pre znevýhodnené skupiny a pri rýchlo meniacom sa svete práce treba vo väčšej miere povzbudzovať dospelé osoby, aby si neustále zlepšovali zručnosti a využívali celoživotné vzdelávanie. Všetky členské štáty dostali odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

V máji Rada prijala ako súčasť práce na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 odporúčanie o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a o výučbe a učení jazykov. V nasledujúcom mesiaci v rámci programu Erasmus+ Komisia oznámila prvých 17 aliancií európskych univerzít, do ktorých sa zapojilo 114 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v 24 členských štátoch. Tieto aliancie zvýšia kvalitu a príťažlivosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a posilnia spoluprácu medzi inštitúciami a ich študentmi a zamestnancami.

EÚ takisto pokračovala v investíciách do odbornej prípravy. Podpora a spolufinancovanie programu Erasmus pre mladých podnikateľov (EYE) poskytne začínajúcim a budúcim podnikateľom príležitosť učiť sa od skúsenej osoby riadiacej MSP v inej krajine. Minulý rok sa doň v celej Európe aj mimo nej zapojilo 1 300 nových podnikateľov, pričom 120 z nich môže profitovať z globálneho programu EYE, pilotného programu zahŕňajúceho Izrael, Singapur a dva štáty USA – New York a Pensylvániu.

Erasmus+ program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport s rozpočtom vyše 3,2 miliardy EUR poskytol príležitosti pre približne 650 000 mladých ľudí a 237 000 zamestnancov vzdelávacích inštitúcií a mládežníckych organizácií. Z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa poskytlo 350 miliónov EUR pre mladých ľudí žijúcich v regiónoch s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou mládeže.

Spájanie ľudí

Približne 35 000 mladých ľudí malo príležitosť objavovať Európu s cestovným pasom DiscoverEU a vyše 90 000 osôb sa zaregistrovalo v Európskom zbore solidarity, z čoho 12 000 sa v roku 2019 zúčastnilo na činnostiach v oblasti solidarity po celej Európe.

Zdravšia Európa

Komisia sa spolu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európskym strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia zaoberá hĺbkovými štúdiami systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Správa o stave zdravia v EÚ spolu s jej sprievodnou správou obsahuje 30 profilov vnútroštátnych systémov a v roku 2019 sa zamerala na päť horizontálnych tém: váhavosť v očkovaní, digitálna transformácia podpory zdravia a prevencie chorôb, nedostatky v dostupnosti systému zdravotnej starostlivosti, presun úloh medzi zdravotníckymi pracovníkmi a prístup pacientov k liekom.

Vo februári prijala EÚ opatrenia na zaručenie bezpečnosti liekov predávaných v členských štátoch zavedením nových overovacích a bezpečnostných prvkov na obaloch liekov na lekársky predpis. Odvtedy musia výrobcovia označiť liek na predpis dvojrozmerným čiarovým kódom na obale a zabezpečiť ho nástrojom proti neoprávnenému manipulovaniu s obalom. Lekárne (vrátane online lekární), ako aj nemocnice musia overiť pravosť lieku pred jeho výdajom pacientovi. Ide o posledný krok pri implementácii smernice o falšovaných liekoch prijatej v roku 2011, ktorej cieľom je zaručiť bezpečnosť a kvalitu liekov predávaných v EÚ.

Rozpočet EÚ zameraný na plnenie rozpočtu a kontinuitu

Rozpočet EÚ prispel k posilneniu a odolnosti európskeho hospodárstva a k podpore solidarity a bezpečnosti v rámci hraníc EÚ aj mimo nich.

Opatrenia na podporu hospodárskeho rastu a zníženie hospodárskych rozdielov medzi regiónmi predstavovali takmer polovicu vyčlenených finančných prostriedkov (80 miliárd EUR). V rámci programu Horizont 2020 sa poskytol finančný príspevok EÚ vo výške 12,2 miliardy EUR na výskum a inovácie, ako aj na nový spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Rozpočet sa zvýšil v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (+ 17,8 % pre Erasmus+ v roku 2018) a v oblasti dopravy a digitálnej infraštruktúry (+ 37,0 % v rámci NPE). Podpora pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti zostala stabilná na úrovni takmer 60 miliárd EUR a prispievala k boju proti zmene klímy a k podpore udržateľného rastu. Rozpočet na rok 2019 poskytol potrebnú flexibilitu na riešenie vnútorného aspektu otázok migrácie, pričom 386,3 milióna EUR sa poskytlo členským štátom prostredníctvom národných operačných programov z celkovej podpory 1,2 miliardy EUR z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu spolu so 442,7 milióna EUR na riadenie hraníc a 92,7 milióna EUR na bezpečnosť z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Celkovo päť miliónov EUR bolo vyčlenených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry, ktorá bude stíhať trestné činy proti rozpočtu EÚ vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie.

Bezpečnejšie, lacnejšie a lepšie pripojenie

V roku 2019 bola opäť jednou z hlavných tém v EÚ pripojiteľnosť. Keďže naše hospodárstvo a spoločnosť sú čoraz digitálnejšie a čoraz viac času sa venuje používaniu výrobkov a služieb na internete, bezpečné, spoľahlivé a cenovo dostupné pripojenie ešte nikdy nebolo také dôležité.

Poplatky za volanie a posielanie správ medzi členskými štátmi a inými časťami Európy sa výrazne líšili. Štandardná cena za pevné alebo mobilné volania na číslo v inej krajine bola v priemere trikrát vyššia než štandardná cena za domáci hovor a štandardná cena za textovú správu bola vyše dvojnásobná. Cenové stropy zavedené v máji stanovujú maximálne poplatky za volania z pevných alebo mobilných telefónov na maximálne 0,19 EUR + daň z pridanej hodnoty (DPH) za minútu, zatiaľ čo textové správy teraz stoja maximálne 0,06 EUR + DPH. Po zrušení mobilných roamingových poplatkov v roku 2017 strop cien medzinárodných hovorov v Európe prináša spotrebiteľom a podnikom jasné a okamžité výhody.

Ďalšie hmatateľné prínosy súviseli so zavedením systému na pomoc miestnym orgánom pri inštalácii bezplatných hotspotov WiFi. Cieľom iniciatívy WiFi4EU je pomôcť 8 000 obciam v celej EÚ zlepšiť pripojenie, ktorým disponujú. Na financovanie inštalácie hotspotov môžu miestne orgány žiadať o granty EÚ vo výške 15 000 EUR. Boli vyhlásené dve výzvy na predkladanie žiadostí, vďaka ktorým získalo podporu zo systému vyše 5 000 obcí – pričom v roku 2018 už granty boli udelené 2 800 obciam. Každá obec má 18 mesiacov na to, aby investovala finančné prostriedky do potrebného vybavenia na vytvorenie verejných hotspotov WiFi.

Počas minulého roka sa zlepšilo aj pripojenie vo vidieckych oblastiach. Len 53 % ľudí žijúcich v odľahlých a vidieckych oblastiach má rýchly prístup k internetu v porovnaní s 82 % v EÚ ako celku. Odstránenie tejto digitálnej priepasti je kľúčovou prioritou. V roku 2019 sa výrazne rozrástla sieť úradov pre širokopásmové pripojenie. V súčasnosti pomáha koordinovať úsilie o rozšírenie širokopásmového pokrytia do najvzdialenejších kútov EÚ 116 celoštátnych a regionálnych úradov. Lepšie a rýchlejšie pokrytie širokopásmovým pripojením zlepší prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, vládnym službám a  podnikom, prispeje k tvorbe pracovných miest a investíciám a podporí obce v týchto oblastiach.

Sieť sa rozšírila v nadväznosti na aprílový záväzok členských štátov uvoľniť potenciál digitálnych technológií, aby sa mohli riešiť dôležité a naliehavé hospodárske, sociálne, klimatické a environmentálne výzvy, ktorým čelí širšie vidiecke hospodárstvo vrátane potravinárskeho a poľnohospodárskeho sektora EÚ.

Pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu prebehla kampaň na zvýšenie informovanosti o násilí páchanom na ženách na internete s názvom #DigitalRespect4Her. Jej súčasťou boli svedectvá poslankýň, odborníčok a novinárok o špecifických problémoch, s ktorými sa ženy stretávajú v sociálnych médiách a inde na internete.

Digitalizácia takisto pomáha podporovať širšie úsilie zamerané na odstraňovanie prekážok na jednotnom trhu EÚ. Konkrétnym príkladom bolo zavedenie elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení. Projekt uľahčuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia v EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a vo Švajčiarsku vymieňať si informácie o prípadoch, keď sa občania sťahujú z krajiny do krajiny alebo žijú a pracujú v rôznych krajinách. Ostrá prevádzka sa začala v januári 2019 a v súčasnosti systém zavádza 31 krajín. Ku koncu roka si už vymenili informácie o viac ako 175 000 prípadoch. Systém je navrhnutý tak, aby pomáhal občanom efektívnejšie pristupovať k vlastným údajom a aby sa ich dávky sociálneho zabezpečenia dali vypočítavať rýchlejšie a presnejšie. Ďalším cieľom je podpora správnych orgánov v oblasti sociálneho zabezpečenia pri účinnejšom boji proti podvodom.

Podobne sa vďaka novým pravidlám dohodnutým v marci zlepší aj výber DPH od online predajcov, čo umožní online podnikom registrovať sa na účely DPH len raz, a nie v každom členskom štáte, v ktorom predávajú. Tým sa výrazne znížia časové a finančné náklady menších spoločností, ktoré pôsobia cezhranične. Nové pravidlá takisto pomôžu vnútroštátnym daňovým orgánom ľahšie vyberať DPH splatnú od spoločností z tretích krajín predávajúcich tovar spotrebiteľom v EÚ na elektronických trhoviskách, čo prispeje k vymáhaniu každoročne ušlých daňových príjmov vo výške 5 miliárd EUR.

Ochrana práv v digitálnom veku

Boli zavedené aj ďalšie iniciatívy na ochranu práv spotrebiteľov a podnikov online vrátane nových pravidiel týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a zmlúv o predaji tovaru, ktoré prispievajú k jasnejšiemu a jednoduchšiemu podnikaniu online. Jednotný súbor pravidiel v celej EÚ pomôže podnikom pochopiť, aké sú ich povinnosti, zatiaľ čo spotrebitelia budú mať k dispozícii jasné prostriedky nápravy, ak si zakúpia chybný digitálny obsah, služby a tovar vrátane produktov s digitálnym prvkom (napr. inteligentné chladničky).

Boli schválené aj nové pravidlá EÚ s cieľom aktualizovať zložité predpisy týkajúce sa autorských práv v digitálnom svete. Strímingové hudobné služby, platformy videa na požiadanie, RSS agregátory a platformy s obsahom nahratým používateľmi sú dnes hlavnými prístupovými kanálmi ku kreatívnym dielam a novinovým článkom. Nové pravidlá zaručujú spravodlivejšie odmeňovanie tvorcov, spoľahlivejšie práva pre používateľov a jasnejšiu zodpovednosť platforiem. Cieľom je zlepšiť cezhraničný prístup k online obsahu chránenému autorským právom, stanoviť nové práva a povinnosti pre online platformy, na ktorých sa nachádzajú diela chránené autorským právom, podporiť online publikácie a žurnalistiku, zlepšiť odmeňovanie novinárov a uľahčiť využívanie materiálu chráneného autorským právom na vzdelávacie a výskumné účely.

Európa naďalej rázne pristupovala k nekalým obchodným praktikám v digitálnom hospodárstve. V marci bola spoločnosti Google uložená pokuta vo výške 1,49 miliardy EUR za to, že ukladala protisúťažné zmluvné obmedzenia internetovým stránkam tretích strán, ktoré bránili konkurentom v tom, aby na nich umiestňovali svoje reklamy na vyhľadávanie, alebo ich od toho odrádzali. V júni sa začalo formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s praktikami spoločnosti Broadcom, ktorá je globálnym lídrom v oblasti komponentov pre drôtové komunikačné zariadenia, ako sú napríklad modemy a televízne set-top boxy. Cieľom konania je posúdiť, či firma nezákonne vylúčila svojich konkurentov. V októbri Komisia uložila predbežné opatrenia proti Broadcomu, aby počas prešetrovania určitých, údajne vylučujúcich praktík spoločnosti zatiaľ nedošlo k závažnému a nenapraviteľnému poškodeniu hospodárskej súťaže. Spoločnosť Qualcomm v júli dostala pokutu 242 miliónov EUR za to, že predávala čipové súpravy, cez ktoré sa smartfóny a tablety pripájajú na mobilné siete, pod cenu nákladov, aby odstránila svojho hlavného konkurenta v danom trhovom segmente. Bolo otvorené aj prešetrovanie zamerané na to, ako spoločnosť Amazon používa údaje od iných obchodníkov, ktorí predávajú tovar na jej webových stránkach.

Od júla sa začali uplatňovať nové pravidlá týkajúce sa vzťahov medzi internetovými platformami a podnikmi, čím sa zaviedol harmonizovaný rámec pre minimálnu transparentnosť a právo na nápravu. Tieto pravidlá chránia spoločnosti, ktoré sú závislé od online platforiem, aby mohli oslovovať spotrebiteľov, a zároveň chránia inovačný potenciál platforiem. Pravidlá dopĺňa činnosť strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem.

Zvyšovanie bezpečnosti sietí

EÚ zaviedla aj nové pravidlá kybernetickej bezpečnosti sietí ako celku. Patria sem odporúčania týkajúce sa bezpečnosti sietí 5G novej generácie, pri ktorých sa očakáva, že vysoká výkonnosť povedie k ďalšiemu rozšíreniu počtu a škály digitálnych produktov a služieb a k odhadovaným príjmom 225 miliárd EUR v roku 2025. Medzi marcom a júnom zrealizovali členské štáty rozsiahle posúdenia rizík svojej sieťovej infraštruktúry 5G a sprísnili pravidlá v záujme zlepšenia bezpečnosti verejných sietí.

V júni nadobudol účinnosť akt o kybernetickej bezpečnosti, v ktorom sa stanovuje budúce smerovanie kyberneticko-bezpečnostnej politiky EÚ. Zahŕňa to začatie práce na vývoji nového rámca kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie pre digitálne produkty, služby a procesy a silnejšiu úlohu Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť. Okrem toho, že agentúra zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní a udržiavaní certifikačného rámca, má mandát na zvýšenie operačnej spolupráce na úrovni EÚ. Súčasťou toho je pomoc členským štátom pri riešení kybernetických incidentov, ak o ňu požiadajú, a podpora koordinácie EÚ v prípade rozsiahlych cezhraničných kybernetických útokov a kríz.

V tom istom mesiaci sa sedem členských štátov (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Malta a Holandsko) zaviazalo urýchliť rozvoj ultrazabezpečených kvantových sietí s cieľom posilniť európske kapacity v oblasti kvantových technológií a kybernetickej bezpečnosti a zaručiť bezpečnosť a ochranu sietí budúcnosti. Ich ambiciózne návrhy vyzývajú na vybudovanie novej infraštruktúry pre kvantovú komunikáciu, ktorá by umožňovala ultrazabezpečený prenos a uchovávanie informácií a údajov a prepájala komunikačné aktíva v celej EÚ. Integrovala by kvantové technológie a systémy do konvenčných komunikačných infraštruktúr a pozostávala by z dvoch prvkov: z pozemnej zložky s využitím existujúcich optických komunikačných sietí spájajúcich strategické lokality na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni a z vesmírnej zložky na pokrytie dlhých vzdialeností v celej Európe a na iných kontinentoch.

Využívanie tejto siete na fungovanie kritickej infraštruktúry a šifrovacích systémov pomôže chrániť inteligentné energetické siete, riadenie letovej prevádzky, banky, zdravotnícke zariadenia a ďalšie systémy pred útokmi hekerov. Zároveň tak dátové strediská budú môcť bezpečne uchovávať a vymieňať si informácie a ochráni sa aj dlhodobá dôvernosť údajov verejného sektora.

Rada v máji zaviedla rámec, ktorý EÚ umožňuje ukladať cielené reštriktívne opatrenia s cieľom odrádzať od kybernetických útokov predstavujúcich vonkajšiu hrozbu pre EÚ alebo jej členské štáty a reagovať na ne. Zahŕňa to kybernetické útoky proti krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, alebo medzinárodným organizáciám, v prípade ktorých sa reštriktívne opatrenia považujú za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Príprava na technológie budúcnosti

Umelá inteligencia

Európa je progresívna a chce plne využiť mnohé potenciálne zlepšenia, ktoré by mohla umelá inteligencia priniesť. V posledných rokoch preto výrazne investovala do posilnenia svojich kapacít v oblasti umelej inteligencie. V súvislosti s obavami, ktoré sprevádzajú vývoj umelej inteligencie, však skupina expertov na vysokej úrovni v roku 2019 začala vypracúvať usmernenia pre etický rozvoj tejto technológie s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti naďalej slúžila, ale nijako ju nepoškodzovala. Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu sformulovali odborníci z celej EÚ a očakáva sa, že budú súčasťou budúcich návrhov v oblasti umelej inteligencie zameranej na človeka, ktoré sú naplánované na začiatok roka 2020. Vzťahujú sa na rôzne otázky – napríklad ako zabrániť diskriminácii pri vývoji systémov umelej inteligencie alebo ako zabezpečiť, aby boli udržateľné a šetrné k životnému prostrediu.

Superpočítače

Obrovský objem údajov potrebných na podporu rozvoja umelej inteligencie si vyžaduje značné množstvo výpočtovej sily a v tejto súvislosti Európa tradične zaostáva za zvyškom sveta. V júni sa vybralo osem lokalít po celom kontinente, v ktorých budú sídliť nové európske superpočítače. Na túto iniciatívu EÚ a členské štáty prispeli sumou 840 miliónov EUR. Sofia (Bulharsko), Ostrava (Česko), Barcelona (Španielsko), Bologna (Taliansko), Bissen (Luxembursko), Minho (Portugalsko), Maribor (Slovinsko) a Kajaani (Fínsko) budú prevádzkovať nové superpočítače, ktoré by mohli posilniť superpočítačové kapacity Európy štvor- až päťnásobne a premeniť ju tak na svetového lídra v tejto oblasti. Superpočítače by sa mohli použiť na pomoc pri vývoji personalizovaných medicínskych postupov, zlepšenie navrhovania liekov a materiálov a vývoj nových bioinžinierskych techník, ako aj na predpovedanie počasia či modelovanie zmeny klímy.

Perspektíva do budúcnosti: dobudovanie digitálneho jednotného trhu

Dobudovaný digitálny jednotný trh by EÚ pomohol udržať si pozíciu svetového lídra v digitálnom hospodárstve. Od vyhlásenia tejto stratégie v roku 2015 sa predložilo 30 rôznych právnych návrhov a ku koncu roka 2019 sa dospelo k dohode v prípade 28 z nich, čo je o päť viac než na konci predchádzajúceho roka. Očakáva sa, že zvyšné dva návrhy – jeden týkajúci sa súkromia na internete a druhý Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier – sa schvália v roku 2020. Európska komisia sa takisto prioritne zaoberá niekoľkými digitálnymi otázkami vrátane nadviazania na etické usmernenia s cieľom navrhnúť právne predpisy v záujme koordinovaného európskeho prístupu k ľudským a etickým dôsledkom umelej inteligencie a prijatia nového aktu o digitálnych službách na aktualizáciu pravidiel zodpovednosti a bezpečnosti týkajúcich sa digitálnych platforiem, služieb a produktov.

Klimaticky neutrálna Európa do roku 2050

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú pre Európu a celý svet existenčnou hrozbou. Na zvládnutie tohto problému potrebuje Európa nový model rastu, ktorý zmení Európsku úniu na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré bude mať do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov. Úniu, v ktorej bude hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov a kde nebude vynechaný žiaden jednotlivec ani región.

V roku 2018 predstavila Komisia svoju víziu klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050, ktorá sa zakladá na siedmich prvkoch: zvyšovanie energetickej efektívnosti; väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie; čistý a prepojený systém mobility; konkurencieschopný priemysel v oblasti obehového hospodárstva; prepojené vysokokvalitné infraštruktúry; podpora biohospodárstva a prirodzených záchytov uhlíka a využívanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Tento cieľ po rozsiahlej diskusii so zainteresovanými stranami a na základe oznámenia o európskej zelenej dohode, ktoré predožila predsedníčka Ursula von der Leyen, schválila Európska rada v decembri 2019.

EÚ už má dobré výsledky pri znižovaní emisií skleníkových plynov a súčasnom zachovaní hospodárskeho rastu: v roku 2018 boli emisie o 23 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo hospodárstvo v tom istom období vzrástlo o 61 %. Treba však urobiť viac. Vzhľadom na svoje rozsiahle skúsenosti stojí EÚ na čele úsilia o vytvorenie ekologického a inkluzívneho hospodárstva v rámci európskej zelenej dohody, ktorá bola predložená v decembri a predstavuje kľúčovú politiku Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Hlavným prvkom tejto dohody je záväzok vytvoriť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Dohoda je významným krokom vpred – umožní, aby sa myšlienka stala skutočnosťou. Obnovuje záväzok Komisie riešiť výzvy v oblasti klímy a životného prostredia a stanovuje smer, ktorým by sa mali jej opatrenia uberať v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Ďalšie informácie nájdete v časti „EÚ v roku 2019: rok zmien“.

Vyjadrením záväzku EÚ bude prvý európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorým sa cieľ dosiahnuť do roku 2050 neutralitu začlení do práva Únie. Zelená dohoda však predovšetkým určuje cestu k primeranej a sociálne spravodlivej transformácii na takéto hospodárstvo. Je navrhnutá tak, aby pri tejto veľkej transformácii, ktorá nás čaká, nebol vynechaný žiaden jednotlivec ani región.

Európska únia je prvým významným hospodárstvom, ktoré mení záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody na záväzné právne predpisy, a už teraz prekročila svoj cieľ znížiť do roku 2020 emisie o 20 %. Ak by sa všetky dohodnuté opatrenia vykonali v plnom rozsahu, prekročí aj svoj cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 40 %. Sú však potrebné ešte ambicióznejšie ciele a v rámci zelenej dohody sa tento cieľ zvýši prinajmenšom na 50 % (či dokonca na 55 %) v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

EÚ už začala modernizovať a transformovať hospodárstvo. V roku 2019 pokračovali opatrenia v oblasti klímy na všetkých frontoch: od vývoja čistejších vozidiel a zvyšovania čistoty ovzdušia cez investície do technologických riešení nevyhnutných na ochranu našich lesov až po zlepšenie podmienok tak, aby sa mohli zapojiť i občania.

V súlade s novými pravidlami o riadení energetickej únie členské štáty po prvýkrát vypracovali návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Z hodnotenia týchto návrhov, ktoré Komisia uverejnila v júni, vyplynulo, že ak sa majú dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy, musia byť členské štáty v konečných plánoch, ktoré mali predložiť do konca roka, ambicióznejšie.

Medzinárodná spolupráca v boji proti zmene klímy

Vzhľadom na to, že emisie vyprodukované v EÚ tvoria približne len 9 % z celosvetového množstva, je jasné, že Európa nemôže riešiť problém zmeny klímy sama a na hľadaní riešení musia spolupracovať všetky krajiny. Na samite OSN o opatreniach v oblasti klímy, ktorý sa konal v septembri v New Yorku, mala EÚ príležitosť diskutovať so svojimi partnermi o tom, ako dosiahnuť ambicióznejšie a rýchlejšie vykonávanie Parížskej dohody. V rámci príprav na samit OSN prijala Komisia oznámenie, ktorým opätovne potvrdila záväzok EÚ k ambicióznejšiemu riešeniu otázok v oblasti klímy.

V decembri sa vyjednávači EÚ zúčastnili na konferencii OSN o zmene klímy (COP 25) v Madride. Podarilo sa uzatvoriť dohody o druhom preskúmaní Varšavského medzinárodného mechanizmu a vytvorení akčného plánu pre rodovú rovnosť, čo bolo aspoň čiastkovým úspechom.

Napriek úsiliu delegácie EÚ o dosiahnutie zhody v otázke medzinárodných trhov s uhlíkom sa na COP 25 nepodarilo dosiahnuť ambiciózny výsledok, ktorý svet potrebuje a ktorý si mnohí želali. O to viac treba, aby Európa so svojou zelenou dohodou zaujala vedúce postavenie a spolupracovala s medzinárodnými partnermi. V roku 2020 sa celosvetové ambície v oblasti klímy zvýšia: na zasadnutí COP 26, ktoré sa uskutoční v novembri v Glasgowe, budú musieť zmluvné strany aktualizovať svoje vnútroštátne stanovené príspevky a predložiť dlhodobé stratégie v súlade s cieľmi Parížskej dohody. EÚ je na to pripravená.

Prvého januára 2019 sa začalo celosvetové postupné obmedzovanie používania fluórovaných uhľovodíkov, škodlivých skleníkových plynov, ktoré sa bežne používajú v zariadeniach na vykurovanie a chladenie. Toto opatrenie iniciované EÚ by malo významne prispieť k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody, ktorým je udržať celosvetové zvýšenie teploty výrazne pod úrovňou 2 °C.

EÚ v priebehu celého roka pokračovala v medzinárodnej činnosti a spolupráci v oblasti klímy. V júni Komisia spolu s Kanadou a Čínou usporiadala v Bruseli významné medzinárodné zasadnutie o klíme; na tomto treťom zasadnutí ministrov venovanom opatreniam v oblasti klímy sa zišli vysokopostavení predstavitelia z viac než 30 krajín vrátane ministrov z G20.

EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Spolu so svojimi členskými štátmi zostáva najväčším poskytovateľom verejných prostriedkov v oblasti klímy – v roku 2018 prispela rozvojovým krajinám sumou 21,7 miliardy EUR, čo je viac než 20,4 miliardy EUR poskytnutých v roku 2017.

Dobudovanie modernej a ambicióznej energetickej únie

V roku 2015 bola spustená stratégia energetickej únie, ktorej cieľom je zabezpečiť európskym domácnostiam a podnikom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Zo štvrtej správy o stave energetickej únie vyplýva, že Komisia svoju víziu stratégie v plnej miere naplnila. Jedným z hlavných úspechov bol balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov pozostávajúci z ôsmich právnych predpisov, ktorý bol dokončený v máji. Radikálne sa ním zmení európsky energetický systém tak, aby bol šetrný ku klíme a slúžil spotrebiteľom, európskemu hospodárstvu a konkurencieschopnosti.

Balík obsahuje nové ambiciózne ciele na rok 2030: zvýšenie energetickej efektívnosti aspoň o 32,5 % a aspoň 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe. Zavádza sa ním komplexná reforma trhov s elektrickou energiou, ktorá umožní integrovať obnoviteľné zdroje energie do siete a zabezpečí, aby sa na energetickej transformácii mohol podieľať naozaj každý, a to posilnením postavenia spotrebiteľov a komunít pri vytváraní vlastnej elektrickej energie. Mimoriadne dôležité je to, že nové pravidlá budú znamenať koniec dotácií pre najviac znečisťujúce elektrárne.

EÚ prijala aj nový súbor jasnejších a jednoduchších energetických štítkov, ktoré pomôžu spotrebiteľom dosiahnuť do roku 2030 energetické úspory (v hodnote, ktorá sa rovná ročnej spotrebe energie v Dánsku) i finančné úspory (v priemere 150 EUR ročne na domácnosť). Okrem toho prijala Komisia v októbri nové opatrenia na zvýšenie životnosti domácich spotrebičov, ako sú chladničky, práčky, umývačky riadu či televízory. Po prvýkrát sú tu zahrnuté požiadavky na opraviteľnosť a recyklovateľnosť, čo prispeje k obehovému hospodárstvu.

V novembri predložila Komisia prvé výsledky iniciatívy spustenej v roku 2018, ktorá má pomôcť 10 regiónom a dvom členským štátom EÚ prechádzajúcim transformáciou priemyslu pri budovaní odolného a nízkouhlíkového hospodárstva. V rámci tejto iniciatívy bolo spustených 12 pilotných projektov, ktorých cieľom bolo odstrániť špecifické prekážky, pričom každý z nich získal grant EÚ vo výške 300 000 EUR. Komisia pokračovala aj v úsilí o podporu uhoľných regiónov prechádzajúcich transformáciou s cieľom podporiť „spravodlivú transformáciu“, v ktorej sa nezabudne na žiaden región.

Vo februári spustilo svoj prechod na čistú energiu 26 európskych ostrovov. Ich programy budú zverejnené najneskôr v polovici roku 2020.

Energetická bezpečnosť a solidarita

Bezpečnosť dodávok energie pre spotrebiteľov v EÚ je základným prvkom energetickej únie. V rámci tohto úsilia bola dosiahnutá dohoda s cieľom zabezpečiť, aby všetky plynovody vedúce z/do krajín mimo EÚ, boli v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti energetiky.

S cieľom posilniť bezpečnosť dodávok v pobaltských štátoch podpísali Komisia, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko politický plán, v súlade s ktorým majú byť trhy s elektrinou synchronizované s kontinentálnou európskou sieťou cez Poľsko. Na podporu tohto projektu udelila EÚ grant v hodnote 323 miliónov EUR.

EÚ pokračovala v investíciách do bezpečnej a udržateľnej energetickej infraštruktúry prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, v rámci ktorého bolo vyčlenených 800 miliónov EUR na prioritnú energetickú infraštruktúru a 750 miliónov EUR na projekty s významnými cezhraničnými prínosmi. Ďalších 214,9 milióna EUR bolo poskytnutých na projekt infraštruktúry pre plynovod Baltic Pipe, ktorý spája Poľsko a Dánsko s Nórskom.

Jednou z najvyšších priorít v odvetví energetiky sa stali otázky kybernetickej bezpečnosti, keďže od dostupnosti energie závisia všetci Európania. Na riešenie potenciálnych hrozieb prijala EÚ odporúčanie s usmerneniami, ako riešiť špecifické výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

EÚ pokračovala v práci na bezpečných, chránených a inovatívnych aplikáciách jadrovej vedy a technológie na iné účely, než je výroba jadrovej energie. Po celý rok 2019 pokračovala spolupráca s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom zaistiť najvyššiu úroveň jadrovej bezpečnosti.

Dekarbonizácia hospodárstva

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami vykazoval aj naďalej pozitívne výsledky, pričom emisie zo zariadení sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 znížili o 4,1 %.

V januári začala fungovať trhová stabilizačná rezerva, ktorá má riešiť súčasný prebytok kvót v systéme. Úpravou ponuky kvót určených na obchodovanie formou aukcií sa zlepší odolnosť systému voči veľkým otrasom. EÚ zvýšila motiváciu podnikov znižovať emisie tým, že v období od septembra 2019 do augusta 2020 previedla takmer 400 miliónov kvót zo systému do rezervy, čím sa zvýši cena emisií a nákladová efektívnosť čistých technológií. Vyššie ceny na európskom trhu s uhlíkom v roku 2018 viedli k rekordnému objemu príjmov členských štátov, pričom dosiahli približne 14 miliárd EUR, čo je v porovnaní s rokom 2017 viac ako dvojnásobok.

V decembri dokončili EÚ a Švajčiarsko proces, ktorý im umožňuje prepojiť ich systémy obchodovania s emisiami. Od roku 2020 sa kvóty z oboch systémov môžu použiť na dosiahnutie súladu s cieľom kompenzovať emisie z ktoréhokoľvek z týchto systémov. Táto dohoda o prepojení je prvou svojho druhu a dokazuje, že takéto systémy môžu otvoriť cestu k širším medzinárodným trhom s uhlíkom. Odstránenie regulačných prekážok začiatkom roku 2019 umožnilo Islandu, Lichtenštajnsku a Nórsku, aby sa plne zapojili do platformy EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami.

Na urýchlenie pokroku pri budovaní stabilného medzinárodného rámca pre trhy s uhlíkom zorganizovala Komisia niekoľko konferencií, ktorých cieľom bolo identifikovať možné riešenia prekážok pri vytváraní spoľahlivých medzinárodných systémov obchodovania s emisiami.

Čistá a udržateľná doprava

Rýchlejší prechod na ekologickú a udržateľnú dopravu má zásadný význam pre zlepšenie zdravia a kvality života Európanov, prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a posilňuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia. V marci predložila Komisia plán opatrení na zabezpečenie rýchlejšieho prechodu na ekologické vozidlá. K najvýznamnejším úspechom, ktoré sa v roku 2019 dosiahli v rámci programu EÚ pre čistú, bezpečnú a prepojenú mobilitu, patrí prijatie prvých celoeurópskych cieľov v oblasti emisií CO2 pre nákladné vozidlá, nové emisné normy CO2 pre osobné a dodávkové vozidlá a nové pravidlá, ktoré majú podporiť verejné orgány pri využívaní dopravy šetrnej k životnému prostrediu.

V nadväznosti na škandál Dieselgate EÚ výrazne sprísnila pravidlá s cieľom zabezpečiť nezávislejšie a spoľahlivejšie skúšobné postupy pre vozidlá. V januári vstúpil do platnosti celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá a nové pravidlá týkajúce sa emisií pri skutočnej jazde. Od septembra sú merania NOx (oxidov dusíka), ktoré sa vykonávajú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa emisií pri skutočnej jazde, povinné pre všetky nové vozidlá predávané v Európe.

Pokrok sa dosiahol aj v boji proti emisiám z námornej dopravy – prijatím návrhu na revíziu systému EÚ na monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií CO2 z lodí, a tieto údaje boli zároveň po prvýkrát zverejnené. Ide o dôležitý krok, ktorým sa zabezpečí, aby sa na celosvetovom znižovaní emisií skleníkových plynov spravodlivo podieľala aj medzinárodná námorná doprava.

Batérie

Batérie majú zásadný význam pre prechod na čistú energiu aj pre elektromobilitu. Komisia spolupracuje s členskými štátmi a zainteresovanými stranami daného odvetvia na vybudovaní konkurencieschopného, udržateľného a inovatívneho ekosystému batérií v Európe. To je hlavným cieľom Európskej aliancie pre batérie, čo je iniciatíva pod vedením priemyslu združujúca približne 260 priemyselných a inovačných organizácií, ktorá v súčasnosti hodnotí potenciál cezhraničných projektov. V apríli Komisia predložila správu o pokroku pri vykonávaní jej strategického akčného plánu pre batérie. V júni spustila Komisia novú európsku platformu pre technológie a inovácie v oblasti batérií, ktorej cieľom je podporiť výskum a inovácie. EÚ zároveň v roku 2019 poskytla 132 miliónov EUR na projekty súvisiace s batériami v rámci programu Horizont 2020.

Prechod na obehové hospodárstvo

Aj keď má zmena spôsobu výroby a využívania energie zásadný význam v boji proti zmene klímy, je to len časť riešenia. Obehové hospodárstvo sa už stalo ústredným prvkom priemyselnej a hospodárskej stratégie EÚ a podporuje činnosť EÚ v oblasti predchádzania vzniku odpadu, lepšej koncepcie a vyššej miery recyklácie. Všetkých 54 opatrení v rámci akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo sa už zrealizovalo alebo sa realizuje, čo predstavuje základ pre ďalší rozvoj.

Jednou z najvyšších priorít je riešenie problematiky plastov, pretože spôsob ich výroby, používania a likvidácie príliš často poškodzuje životné prostredie a bráni vo využívaní hospodárskych prínosov väčšej „obehovosti“. Jedným z najviditeľnejších a najznepokojujúcejších príznakov tohto problému sú milióny ton plastového odpadu, ktorý každoročne končí v oceánoch.

V júli nadobudli účinnosť nové pravidlá EÚ na boj proti morskému odpadu. Do roku 2021 tak bude zakázaných 10 výrobkov, ktoré najviac znečisťujú európske pláže, napríklad plastové taniere na jedno použitie, príbory, slamky, paličky na balóny a vatové tyčinky. Členské štáty sa dohodli, že do roku 2029 dosiahnu cieľ pre zber plastových fliaš na úrovni 90 % a zároveň splnia požiadavku, aby do roku 2025 tvorili plastové fľaše aspoň 25 % a do roku 2030 aspoň 30 % recyklovaného obsahu. Tieto opatrenia sú súčasťou vôbec prvej celoeurópskej stratégie pre plasty, ktorá bola spustená v roku 2018 s víziou, že do roku 2030 budú všetky plastové obaly uvedené na trh EÚ opätovne použiteľné alebo recyklovateľné.

Aj keď sa miera recyklácie plastových obalov v Európe od roku 2005 takmer zdvojnásobila, stále predstavuje menej než 30 % z 25 miliónov ton plastového odpadu, ktorý Európania každoročne vyprodukujú. V rámci úsilia o ďalšiu podporu recyklácie a opätovného používania plastov sa v októbri viac než 170 verejných a súkromných partnerov z odvetvia výroby plastov zaviazalo, že do roku 2025 použijú v nových výrobkoch 10 miliónov ton recyklovaných plastov. Ide o jednu z iniciatív Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorej prvé zasadnutie sa uskutočnilo vo februári.

Na základe posúdenia zdravotných a environmentálnych rizík Európska chemická agentúra dospela v januári k záveru, že by bolo vhodné obmedziť zámerné pridávanie mikroplastov do výrobkov v EÚ.

Financovanie opatrení v oblasti klímy a nových technológií

V roku 2019 poskytol Investičný plán pre Európu pomoc pri získavaní energie z obnoviteľných zdrojov ešte väčšiemu počtu európskych občanov, čím sa celkový počet domácností s touto formou podpory zvýšil na 7,4 milióna. Nový Inovačný fond je kľúčovým nástrojom na plnenie záväzkov EÚ pre celé hospodárstvo podľa Parížskej dohody a na podporu strategickej vízie Komisie, ktorou je klimaticky neutrálna Európa do roku 2050. Vo februári Komisia oznámila, že do nízkouhlíkových technológií vo viacerých odvetviach investuje prostredníctvom tohto fondu viac než 10 miliárd EUR, aby zvýšila ich globálnu konkurencieschopnosť. Príjmy budú pochádzať z aukcií 450 miliónov kvót vydaných v rámci systému EÚ obchodovania s emisiami od roku 2020 do roku 2030. So zavádzaním nových technológií na trh významne pomáhajú aj iniciatívy financované v rámci programu Horizont 2020.

Na boj proti zmene klímy nebudú stačiť len verejné financie, preto EÚ uľahčuje investorom identifikáciu a využívanie ekologických investičných príležitostí na celom svete. V októbri otvorila spolu s príslušnými orgánmi z Argentíny, Čile, Číny, Indie, Kanady, Kene a Maroka Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie.

V júni uverejnila Komisia nové usmernenia týkajúce sa oznamovania informácií súvisiacich s klímou, ktoré sú súčasťou jej akčného plánu financovania udržateľného rastu. Približne 6 000 spoločností, bánk a poisťovní kótovaných v EÚ tým získalo praktické odporúčania, ako podávať presnejšie správy o vplyve svojich činností na klímu, ale aj o tom, aký vplyv má zmena klímy na ich podnikanie.

Ochrana životného prostredia

V apríli Komisia uverejnila druhé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako súčasť iniciatívy začatej v roku 2016, ktorej cieľom je zlepšiť vykonávanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Jej významným prínosom bude nielen zdravé životné prostredie, ale aj nové príležitosti pre udržateľný hospodársky rast, inovácie a pracovné miesta. Vykonávanie týchto právnych predpisov v plnom rozsahu by mohlo ekonomike EÚ každoročne ušetriť približne 55 miliárd eur na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie. Súčasťou uvedeného balíka je všeobecné oznámenie a 28 správ o jednotlivých krajinách, v ktorých sa uvádza súčasný stav vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a informácie o tom, čo treba v každom členskom štáte zlepšiť.

V preskúmaní stratégie lesného hospodárstva EÚ v polovici trvania sa dospelo k záveru, že pri plnení jej cieľov na rok 2020 bol dosiahnutý významný pokrok. Uvedená stratégia od svojho prijatia uľahčuje koordináciu všetkých oblastí politiky EÚ týkajúcich sa lesov a sektora lesného hospodárstva, pričom presadzuje konzistentný prístup vo vnútroštátnych aj medzinárodných politikách. V júli stanovila Komisia nový rámec opatrení na ochranu a obnovu svetových lesov, ktoré predstavujú 80 % biodiverzity na súši, prispievajú k obžive približne štvrtiny svetovej populácie a majú zásadný význam v boji proti zmene klímy.

EÚ stojí na čele medzinárodnej spolupráce usilujúcej sa o bezpečnejšie, lepšie chránené, čistejšie a udržateľnejšie obhospodarované oceány v Európe a na celom svete. V marci uverejnila spoločnú správu, ktorá poskytuje prehľad o programe EÚ v oblasti medzinárodnej správy oceánov. Doteraz bolo úspešne vykonaných 50 konkrétnych opatrení, medzi ktoré patrí boj proti nezákonnému rybolovu či právne predpisy zamerané na boj proti znečisťovaniu morí.

Oslava 25. výročia vzniku Európskeho hospodárskeho priestoru

Po oslave 25. výročia vzniku jednotného trhu EÚ v roku 2018 priniesol nasledujúci rok ďalší dôležitý míľnik: 25 rokov od vytvorenia Európskeho hospodárskeho priestoru. Dohoda o EHP, ktorá bola podpísaná v roku 1992 a nadobudla účinnosť v roku 1994, rozširuje štyri slobody jednotného trhu a súvisiace politiky na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Ľudia, tovar, služby a kapitál sa teraz môžu pohybovať v rámci 31 krajín EHP takmer rovnako voľne ako v rámci jednej krajiny. Občania EHP môžu študovať, žiť, nakupovať, pracovať a odísť do dôchodku v ktorejkoľvek krajine EHP. Medzi týmito krajinami sa odstránili stovky technických, právnych a byrokratických prekážok voľného obchodu a voľného pohybu. To umožnilo podnikom rozšíriť svoju činnosť, pričom hospodárska súťaž viedla k zníženiu cien a poskytnutiu väčšieho výberu pre spotrebiteľov.

Zlepšenie fungovania jednotného trhu v prospech ľudí a podnikov

EÚ neustále pracuje na posilňovaní a prehlbovaní jednotného trhu, aby dokázal reagovať na nové výzvy a prinášať výhody našim občanom a podnikom.

V rámci tohto úsilia odsúhlasila EÚ v júni nové pravidlá na zabezpečenie lepšieho dodržiavania právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, pokiaľ ide o nepotravinové výrobky. Tieto pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2021, posilnia kontroly vykonávané vnútroštátnymi orgánmi a colnými úradníkmi a zlepšia kontroly výrobkov na trhu EÚ. Zintenzívnia takisto spoluprácu medzi orgánmi a uľahčia rýchle konanie proti nelegálnym výrobkom.

EÚ prijala aj nové nariadenie, ktorým sa posilňuje uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v prípade výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy EÚ. Vďaka tomu sa podnikom otvorí viac príležitostí expandovať za hranice EÚ. Od apríla 2020 budú môcť podniky nájsť rýchlo lepšie informácie o platných vnútroštátnych technických pravidlách v inom členskom štáte a uplatňovať zjednodušené postupy na preukázanie toho, že ich výrobok spĺňa príslušné vnútroštátne požiadavky.

Okrem toho je tu nová norma pre elektronickú fakturáciu, ktorá nadobudla účinnosť v apríli a ktorá pomôže subjektom verejného sektora automaticky a rýchlo spracovávať všetky platby podnikov.

Silná a inovatívna priemyselná základňa

Európske priemyselné odvetvia sú globálnymi lídrami v mnohých oblastiach, musia sa však prispôsobiť novým výzvam, ako sú rýchlo sa rozvíjajúce technológie, zmena klímy a meniaci sa globálny geopolitický kontext. S cieľom poskytnúť novú víziu pre európsky priemysel zaviedla Komisia v júni diskusie zástupcov priemyslu na vysokej úrovni za okrúhlym stolom „Priemysel 2030“ a v júni uverejnila svoje odporúčania. Sú zamerané na to, ako by mal európsky priemysel budovať svoju konkurenčnú výhodu pomocou vyspelých a prelomových technológií, rešpektovania životného prostredia a biodiverzity, investícií do ľudí a inteligentných európskych a globálnych aliancií.

Európa musí preto stavať na svojich silných stránkach a prednostiach, aby mohla rozvíjať svoju priemyselnú základňu. Umelá inteligencia, batérie a kybernetická bezpečnosť patria medzi mnohé strategické a na budúcnosť zamerané oblasti, v ktorých posilnenie konkurenčnej výhody Európy môže viesť k rastu. S cieľom identifikovať oblasti strategického významu zriadila Komisia strategické fórum členských štátov a zástupcov priemyslu, ktoré vo svojej správe uverejnenej v novembri určilo šesť prioritných oblastí, poskytlo odporúčania pre budúce politické opatrenia a koordinované nadnárodné investície.

Silné priemyselné odvetvia sa takisto musia neustále prispôsobovať a inovovať. V správe týkajúcej sa európskeho prehľadu výsledkov inovácie za rok 2019 sa uvádza, že EÚ sa naďalej zlepšuje a inovačná výkonnosť vzrástla v 24 členských štátoch. Lídrom EÚ v oblasti inovácií bolo Švédsko, za ktorým nasledovali Fínsko, Dánsko a Holandsko. Najrýchlejšie rozvíjajúcimi sa inovátormi boli Litva, Grécko, Lotyšsko, Malta, Spojené kráľovstvo, Estónsko a Holandsko. Je dôležité, že inovačná výkonnosť EÚ bola prvý raz lepšia než v Spojených štátoch amerických a EÚ má značný náskok aj pred Brazíliou, Indiou, Ruskom a Južnou Afrikou.

Zabezpečenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu

Cieľom politiky hospodárskej súťaže EÚ je podporovať rast, investície a vytváranie pracovných miest formou ochrany spotrebiteľov a podnikov, ktoré dodržiavajú právne predpisy pred protisúťažným a nezákonným podnikateľským správaním. Keďže podniky navzájom súťažia, aby ponúkli nižšie ceny a širší výber inovatívnych výrobkov, spotrebitelia sú na tom lepšie a európske hospodárstvo sa posilňuje, stáva sa konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre investorov.

V roku 2019 prijala Komisia 362 rozhodnutí o koncentráciách, 10 antitrustových rozhodnutí, päť rozhodnutí vo veci kartelov a 248 rozhodnutí o štátnej pomoci. Celkovo uložila pokuty vo výške viac ako 4 miliardy EUR podnikom, v prípade ktorých sa zistilo porušenie pravidiel EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, a nariadila členským štátom, aby vymohli od príjemcov neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc v minimálnej výške 65 miliónov EUR.

Komisia využíva kontrolu koncentrácií, aby zabezpečila využitie potenciálu jednotného trhu, a to tak, že zabráni rizikám hospodárskej súťaže. Väčšina koncentrácií predložených Komisii je schválená. Zakázaných bolo dosiaľ len 10, z toho tri v roku 2019. Išlo o nadobudnutie spoločnosti Alstom spoločnosťou Siemens v rámci železničného priemyslu a nadobudnutie spoločností Aurubis Rolled Products a Schwermetall spoločnosťou Wieland, obe vo februári, a spoločný podnik oceliarskych gigantov Tata Steel a ThyssenKrupp v júni. V týchto prípadoch spoločnosti nenavrhli nápravné opatrenia na ochranu spotrebiteľov a spoločností pred možnými rizikami. V iných významných prípadoch, ako sú Praxair/Linde a GSK/Pfizer, ponúkli účastníci koncentrácie vhodné nápravné opatrenia a Komisia mohla transakcie následne schváliť.

Komisia takisto koná proti spoločnostiam, ktoré sa usilujú získať nespravodlivú konkurenčnú výhodu. V januári bola spoločnosti Mastercard uložená pokuta vo výške 570 miliónov EUR za zavedenie cezhraničných obmedzení pri používaní platobných kariet. V máji bola spoločnosti AB InBev, najväčšiemu svetovému výrobcovi piva, uložená pokuta vo výške 200 miliónov EUR za zneužívanie svojho dominantného postavenia na belgickom trhu s pivom. Ďalšie spoločnosti, ktorým Komisia uložila pokutu, obmedzovali cezhraničný predaj licenciovaného tovaru niektorých najznámejších európskych futbalových klubov a výrobkov s postavičkou Hello Kitty spoločnosti Sanrio. V prípadoch, ktoré zahŕňali niekoľko veľkých hollywoodskych filmových štúdií, sa tieto štúdiá zaviazali odstrániť obmedzenia, ktoré bránili cezhraničnej hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi plateného televízneho vysielania a navrhli záväzky, ktoré Komisia stanovila v marci ako právne záväzné.

Komisia pokračovala v boji proti kartelom a v ukladaní vysokých pokút dotknutým spoločnostiam. V marci sankcionovala tri spoločnosti, ktoré dodávajú bezpečnostné pásy a iné bezpečnostné zariadenia európskym výrobcom automobilov uložením pokuty vo výške 368 miliónov EUR a o 2 mesiace neskôr uhradilo päť veľkých bánk – Barclays, RBS, Citigroup, JPMorgan a MUFG – po konaniach o urovnaní pokutu vo výške viac ako 1 miliardy EUR za účasť v karteloch na spotovom devízovom trhu.

Komisia navyše zabezpečuje, aby pomoc, ktorú členské štáty poskytujú spoločnostiam, nespravodlivo nezvýhodňovala niektoré spoločnosti pred inými. V apríli prijala Komisia rozhodnutie o štátnej pomoci, ktorým sa nariaďuje Spojenému kráľovstvu, aby vymáhalo selektívne daňové výhody, ktoré orgány poskytli nadnárodným spoločnostiam na základe výnimiek z ustanovení určených na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb.

Politika hospodárskej súťaže môže takisto pomôcť EÚ pri rozvíjaní modernej priemyselnej politiky, o čom svedčí verejná podpora vo výške 3,2 miliardy EUR, ktorú ponúklo sedem členských štátov a ktorú Komisia schválila na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu zameraný na výskum a inovácie v oblasti výroby batérií. Ide o druhú významnú investíciu do dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu schválenú po investícii vo výške 1,7 miliardy EUR do mikroelektroniky, do ktorej bolo zahrnuté Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo a ktorá bola schválená v decembri 2018.

Odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovaru a služieb

EÚ pracovala na posilnení pravidiel v špecifických odvetviach s cieľom uľahčiť podnikom cezhraničný predaj ich tovaru a služieb a zlepšiť bezpečnosť výrobkov na trhu EÚ.

Zlepšenie pravidiel v chemickom a farmaceutickom odvetví

V júni Komisia takisto uverejnila revíziu právnych predpisov EÚ o chemických látkach. Zistila, že harmonizácia a spoločné normy posilňujú a zefektívňujú jednotný trh s chemickými látkami a zároveň ponúkajú najvyššiu úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia na svete. EÚ takisto prijala sériu opatrení na ochranu pracovníkov a spotrebiteľov pred škodlivými chemickými látkami vrátane 29 rozhodnutí o autorizácii podľa nariadenia REACH, v ktorých sa stanovujú podmienky používania určitých chemických látok, jedného zamietnutia autorizácie a jedného obmedzenia týkajúceho sa vláknového zosilňovača dopovaného túliom, látkou spôsobujúcou respiračné problémy pri jej použití v spreji. Ďalej bola aktualizovaná smernica o karcinogénoch a mutagénoch tak, že sa do zoznamu uznaných karcinogénnych chemikálií na pracovisku doplnilo päť látok. Znamená to, že uvedená smernica sa v súčasnosti vzťahuje na 27 takýchto chemických látok.

EÚ prijala aj nové pravidlá na zlepšenie rovnakých podmienok vo farmaceutickom sektore. Vďaka nim bude pre spoločnosti EÚ ľahšie vyvážať generické a biologicky podobné lieky do krajín mimo EÚ, kde uplynula alebo nikdy neexistovala ochrana duševného vlastníctva, a zároveň sa zachovajú silné existujúce práva v EÚ na podporu inovácií a výskumu.

Jednotný trh v oblasti verejného obstarávania

EÚ má otvorený trh verejného obstarávania, ktorý je najväčší na svete, a jeho hodnota sa odhaduje na 2 bilióny EUR ročne. Vzhľadom na čoraz globálnejší charakter verejného obstarávania zaujíma EÚ strategický prístup s cieľom zabezpečiť, aby všetci uchádzači, domáci aj zahraniční, spĺňali pravidlá EÚ. Na tento účel uverejnila Komisia v júli usmernenia týkajúce sa účasti zahraničných uchádzačov na trhu EÚ.

Lepšie finančné služby

V rámci úsilia o vytvorenie hlbšej a integrovanejšej únie kapitálových trhov v Európe prijala EÚ revidované nariadenie o cezhraničných platbách, ktorým sa zabezpečuje, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci Únie boli zosúladené s poplatkami za zodpovedajúce vnútroštátne platby vykonávané v danej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb. Spotrebiteľom a podnikom v krajinách mimo eurozóny sa tak umožňuje využívať cezhraničné transakcie v eurách za nízke ceny, rovnako ako v eurozóne. Napríklad v prípade transakcie v eurách, ktorá prebehla v rámci EÚ z Bulharska do Fínska, sa vďaka tomu očakáva zníženie ceny z 15 až 24 EUR na približne 1 EUR. Nariadením sa zabezpečí, aby poplatky za menový prepočet boli transparentné a porovnateľné v bankomate alebo na mieste predaja, čím sa spotrebiteľom umožní ušetriť peniaze na náklady spojené s menovým prepočtom pri cestovaní či nákupe v zahraničí. Okrem toho EÚ zintenzívnila svoje úsilie podporiť rozvoj a dostupnosť cezhraničných okamžitých platieb.

Zabezpečenie spravodlivého daňového systému

Cieľom daňovej politiky EÚ je podporovať konkurencieschopnosť EÚ a stimulovať investície, rast a podnikanie na jej jednotnom trhu. Vďaka zjednodušeniu daňových systémov by malo byť jednoduchšie pre podniky pôsobiť a pre občanov pracovať cezhranične. Ďalším cieľom EÚ sú primerané a sociálne spravodlivé dane, ktoré chce dosiahnuť najmä bojom proti zneužívaniu daňového systému na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni a obmedzovaním nespravodlivej daňovej súťaže na jednotnom trhu a mimo neho.

S cieľom bojovať proti daňovým podvodom a uľahčiť administratívnu spoluprácu v oblasti výberu príjmov na úrovni EÚ a členských štátov spustila Komisia v máji nástroj analýzy transakčných sietí, ktorý poskytuje sieti odborníkov EÚ na boj proti podvodom rýchly a jednoduchý prístup k informáciám o cezhraničných transakciách a v prípadoch nahlásenia potenciálnych podvodov v oblasti DPH vedie k rýchlym a koordinovaným krokom. V septembri sa uskutočnilo prvé stretnutie v rámci samitu EÚ o daňovej správe, ktorý je sieťou spolupráce medzi riaditeľmi daňových správ členských štátov a Komisiou.

V záujme boja proti podvodom v oblasti DPH, ktoré súvisia s novými a ojazdenými vozidlami, prijala Komisia v júli vykonávacie opatrenia na podporu automatizovanej výmeny colných informácií a informácií o evidencii vozidiel medzi vnútroštátnymi orgánmi. V marci bol prijatý zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce jurisdikcie na daňové účely, ktorý slúži členským štátom ako spoločný nástroj na riešenie vonkajších rizík zneužívania daňového systému a nespravodlivej daňovej súťaže. V septembri uverejnila Komisia hodnotenia dvoch smerníc: smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a smernice o zdaňovaní energie.

Smerom k spravodlivej mobilite pracovnej sily

EÚ pracuje na posilnení mobility pracovnej sily vytváraním jasných a spravodlivých pravidiel, uľahčovaním spolupráce medzi členskými štátmi a bojom proti príčinám zneužívania. V rámci tejto práce bol v júli zriadený Európsky orgán práce, ktorý v októbri začal vyvíjať svoje prvé aktivity. Jeho úlohou je pomáhať pri presadzovaní pravidiel mobility pracovnej sily vo všetkých členských štátoch. S týmto cieľom bude uľahčovať poskytovanie informácií občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach, pokiaľ ide o príležitosti na život, prácu alebo pôsobenie v inej krajine EÚ, posilňovať spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a sprostredkúvať riešenia cezhraničných sporov. Tento orgán bude mať sídlo v Bratislave na Slovensku a očakáva sa, že do roku 2024 dosiahne plnú operačnú kapacitu.

Pokrok v oblasti bezpečnej, čistej a prepojenej mobility

Mobilita zohráva významnú úlohu pri prepájaní a integrácii jednotného trhu. EÚ pracuje na modernizácii európskych dopravných systémov, vďaka ktorým môžu ľudia využívať bezpečnejšiu dopravu, čistejšie vozidlá a lepšie technologické riešenia a ktorými sa podporí konkurencieschopnosť odvetvia dopravy.

V marci dosiahli Parlament a Rada dohodu týkajúcu sa revidovaného nariadenia o všeobecnej bezpečnosti, ktorého cieľom je zaviesť nové povinné bezpečnostné technológie do všetkých vozidiel, ktoré sa budú predávať, registrovať alebo uvádzať do prevádzky od roku 2022. Tým sa zlepší ochrana občanov EÚ, pomôže sa znížiť počet nehôd na cestách a zlepší sa právny rámec schvaľovania automatizovaných a prepojených vozidiel. Vo februári vypracovala Komisia aj usmernenia pre schvaľovanie automatizovaných vozidiel a v júni spustila platformu EÚ na koordináciu experimentov, ktoré sa týkajú automatizovaných a prepojených vozidiel.

Začiatkom roka prijala EÚ takisto opatrenia na zabezpečenie posudzovania bezpečnosti infraštruktúry na hlavných cestách, pomoc pri lepšom zameraní investícií a prípravu pôdy pre autonómne riadenie v celej EÚ. Komisia prijala aj nové harmonizované pravidlá týkajúce sa dopravy dronov ako reakciu na ich narastajúci počet v celej Európe.

Prijali sa aj niektoré opatrenia na zníženie administratívnej záťaže v celom odvetví dopravy. V júni vydala Železničná agentúra Európskej únie prvé európske povolenie pre vozidlá platné vo viacerých krajinách na celom kontinente. Dosiahla sa takisto dohoda o návrhu elektronických informácií o nákladnej doprave, ktoré pomôžu ušetriť milióny hodín predtým strávených správou dokumentov v papierovej podobe.

S cieľom zlepšiť interoperabilitu dopravných systémov prijala Komisia v máji súbor opatrení na riešenie interoperability železníc, prístupnosti vlakov a hluku zo železničnej dopravy. Nadobudla účinnosť aj smernica o elektronických mýtnych systémoch, vďaka ktorej sa posilní interoperabilita elektronických mýtnych systémov, zjednodušia sa administratívne postupy a zníži sa počet podvodov.

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

Hlbšia hospodárska a menová únia je pre EÚ prioritou, pretože by sa ňou posilnila hospodárska stabilita, odolnosť a potenciál rastu EÚ.

V júni členské štáty eurozóny podnikli ďalší krok smerom k dosiahnutiu tohto cieľa tým, že sa dohodli na hlavných prvkoch rozpočtového nástroja eurozóny. Tento nástroj je známy ako rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť a je určený na podporu štrukturálnych reforiem a investícií s cieľom oživiť rast a zvýšiť odolnosť hospodárstiev eurozóny, ako aj ich schopnosť vyrovnávať sa s otrasmi. V októbri sa prijali ďalšie rozhodnutia o podrobnostiach fungovania tohto nástroja. Dohoda o jeho veľkosti bude predmetom rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ.

Členské štáty eurozóny sa tiež dohodli, že umožnia Európskemu mechanizmu pre stabilitu poskytovať spoločný finančný zabezpečovací mechanizmus, ktorý by sa aktivoval len ako posledná možnosť v prípade riešenia krízových situácií bánk. Mal by mať podobu úverovej linky alebo záruk pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, aby daňoví poplatníci neboli nútení platiť za riešenie krízových situácií bánk v ťažkostiach. Použitie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu by sa nakoniec splatilo prostredníctvom príspevkov z európskeho bankového sektora.

Od finančnej krízy v roku 2008 dosiahla Európska únia pri prehlbovaní HMÚ veľký pokrok. Komisia vo svojom júnovom oznámení zhodnotila, ako ďaleko EÚ pokročila od prvého vytýčenia svojej vízie hlbšej HMÚ, ktorá sa predostrela v správe piatich predsedov z roku 2015. Podľa oznámenia sa dosiahol osobitný pokrok v rámci správy hospodárskych záležitostí a pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel, ktoré sa zlepšili, s väčším dôrazom na sociálne priority, ako napríklad viac príležitostí na diskusiu pre sociálnych partnerov na všetkých úrovniach. Okrem toho sa Európska fiškálna rada, ktorá bola zriadená v roku 2015 a poskytuje Komisii nezávislé hodnotenia a poradenstvo, stala neoddeliteľnou súčasťou fiškálneho rámca EÚ.

Pevne sa stanovili aj kľúčové prvky bankovej únie a únie kapitálových trhov, ako je balík opatrení v oblasti bankovníctva na posilnenie odolnosti a riešiteľnosti krízových situácií v európskych bankách a návrh európskeho systému ochrany vkladov. Komisia predložila všetky legislatívne návrhy uvedené v akčnom pláne únie kapitálových trhov a v preskúmaní v polovici trvania s cieľom zaviesť základné piliere únie kapitálových trhov. Komisia navrhla šesť legislatívnych opatrení na zavedenie nových celoeurópskych pravidiel pre výrobky, značky a režimy povolení a päť legislatívnych opatrení na zabezpečenie jednoduchších, jasnejších a primeranejších pravidiel pre podnikateľov, podniky a finančné inštitúcie (pozri kapitolu 1).

Komisia navrhla aj dve legislatívne opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť integrovanejší a efektívnejší dohľad nad kapitálovými trhmi, čo je ústredným prvkom únie kapitálových trhov a nevyhnutným aspektom väčšej finančnej integrácie a väčšej miery rozdelenia súkromného rizika. Komisia tiež prijala tri legislatívne návrhy s cieľom umožniť finančnému sektoru, aby bol popredným aktérom v oblasti klimaticky neutrálneho a odolnejšieho obehového hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.

Európsky parlament a Rada dospeli k politickej dohode o takmer všetkých týchto návrhoch – treba však urobiť viac. Komisia vo svojej júnovej správe vyzvala k ďalším zlepšeniam transparentnosti a účinnosti rámca koordinácie politiky EÚ a jeho sociálneho rozmeru. Mohli by sa vykonať aj inštitucionálne zmeny s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť v EÚ a hospodárske rozhodovanie v eurozóne a začleniť Európsky mechanizmus pre stabilitu do právneho rámca EÚ. Užitočné by boli aj mechanizmy na stabilizáciu eurozóny v prípade otrasov, ktoré by mohli zahŕňať nástroj stabilizácie investícií a spoločný systém zaistenia v nezamestnanosti.

Dobudovanie bankovej únie

Bankové a kapitálové trhy EÚ sú dôležitými prvkami HMÚ. Spoločne podporujú integrovanejší a stabilnejší finančný systém EÚ. Zvyšujú odolnosť HMÚ voči nepriaznivým otrasom tým, že uľahčujú mieru cezhraničného rozdelenia súkromného rizika, a zároveň znižujú potrebu rozdelenia verejného rizika. Práca na oboch projektoch pokračovala počas celého roka.

Výrazný pokrok sa dosiahol najmä pri znižovaní rizík v bankovej únii. Prijatie balíka opatrení v oblasti bankovníctva v apríli bolo dôležitým míľnikom pri posilňovaní bankového sektora EÚ. V balíku sa stanovuje komplexný súbor reforiem, ktorými sa ďalej posilní odolnosť a riešiteľnosť krízových situácií bánk, čím sa dopĺňa návrh európskeho systému ochrany vkladov. Zavádza sa v ňom aj rad dôležitých medzinárodných noriem a jeho cieľom je prispieť k dokončeniu pokrízového regulačného programu.

Komisia spolupracuje s príslušnými členskými štátmi na riešení vysokej úrovne nesplácaných úverov, a to aj prostredníctvom európskeho semestra, a na vypracovaní komplexných riešení týkajúcich sa nesplácaných úverov v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Orgány dohľadu a banky členských štátov tiež dosiahli značný pokrok pri znižovaní úrovní svojich dlhov, skvalitňovaní svojich úverových portfólií a zvyšovaní likvidity od krízy.

Z najnovšej správy Komisie o pokroku vyplýva, že pomer nesplácaných úverov za všetky banky EÚ naďalej klesal na úroveň pred krízou a v treťom štvrťroku 2018 klesol na 3,3 %. Európsky parlament a Rada sa v roku 2019 dohodli na nových pravidlách uplatňovania kapitálových požiadaviek na banky s nesplácanými úvermi v ich súvahách. Cieľom tejto reformy je zabezpečiť, aby banky vyčlenili dostatočné vlastné zdroje v prípade, keď sa nové úvery prestanú splácať, ako aj vytvoriť primerané stimuly na to, aby sa zabránilo nahromadeniu nesplácaných úverov.

Dôležitým ďalším krokom pre bankovú úniu a prehĺbenú HMÚ bude dosiahnuť pokrok v spoločnom európskom systéme ochrany vkladov v eurozóne.

Medzinárodná úloha eura

Úsilie EÚ podporovať používanie eura na medzinárodnej úrovni úzko súvisí s prehlbovaním HMÚ. Prehĺbeným, silnejším finančným sektorom a HMÚ by sa euro stalo atraktívnejšou medzinárodnou menou. Euro s významnejšou pozíciou na svetovej scéne by posilnilo európsky finančný systém. Eurozóna rastie aj v rámci EÚ, kde sa Chorvátsko a Bulharsko rozhodli začať s prípravami na vstup do európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), čo je prvý krok k členstvu v eurozóne.

Väčšie medzinárodné využívanie eura by aj európskym podnikom, spotrebiteľom a vládam prinieslo mnohé výhody, napríklad nižšie obchodné náklady, nižšie úrokové sadzby, lepší prístup k financovaniu, väčšiu právnu autonómiu a odolnejší finančný systém, ktorý by bol menej citlivý voči otrasom výmenných kurzov.

V roku 2019 Európska komisia viedla rozsiahle konzultácie so zástupcami devízových trhov a sektorov energetiky, surovín, poľnohospodárstva a dopravy. Tieto konzultácie potvrdili, že väčšie používanie eura na medzinárodnej úrovni má širokú podporu a že je jedinou životaschopnou alternatívou medzinárodnej meny voči americkému doláru. Konzultované strany sa tiež zhodli, že existuje potenciál denominovať viac transakcií v eurách, najmä na trhoch s energetickými komoditami a so zemným plynom, a Komisia súhlasila s tým, že bude pracovať na odstraňovaní akýchkoľvek zistených prekážok.

EÚ tiež dosiahla pokrok v oblasti opatrení na podporu používania eura vrátane regulačných zmien s cieľom zvýšiť odolnosť a likviditu infraštruktúr finančných trhov, zlepšiť spoľahlivosť referenčných úrokových mier a podporiť využívanie okamžitých platieb.

Rovnocenné príležitosti a spravodlivá hospodárska súťaž

Prehĺbená a spravodlivá HMÚ je založená na rovnocenných príležitostiach a spravodlivej hospodárskej súťaži. Aby sa rovnocenné príležitosti zlepšili, EÚ v júni prijala smernicu o reštrukturalizácii a druhej šanci s cieľom umožniť životaschopným podnikom v ťažkostiach záchranu a poctivým osobám v úpadku druhú šancu.

Nová smernica pomôže životaschopným spoločnostiam vo finančných ťažkostiach včas získať prístup k rámcom preventívnej reštrukturalizácie, aby sa mohli vyhnúť platobnej neschopnosti, pokračovať vo svojej činnosti a zachovať pracovné miesta.

Podľa nových pravidiel poskytuje EÚ podnikateľom s dobrou povesťou v úpadku druhú šancu tak, že budú po uplynutí obdobia najviac troch rokov v plnej miere oddlžení, pričom sa stanovili opodstatnené výnimky s cieľom zabrániť zneužívaniu.

Týmito pravidlami sa takisto zvýši efektívnosť insolvenčných konaní, postupov reštrukturalizácie a postupov udelenia absolutória, pričom sa v mnohých členských štátoch zníži nadmerná dĺžka konaní a náklady na ne.

Prispejú k odstráneniu významných prekážok brániacich rozvoju kapitálových trhov, a to tak, že zahraničným investorom a spoločnostiam pôsobiacim v celej EÚ poskytnú väčšiu právnu istotu.

EÚ je vždy ostražitá, pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivosti hospodárskej súťaže v bankovom sektore, a rok 2019 nebol výnimkou. Hoci sa odvetvie od krízy vo veľkej miere zotavilo, zraniteľnosť stále pretrváva, pričom banky v niektorých členských štátoch sú naďalej zaťažené vysokým podielom nesplácaných úverov. Komisia im naďalej pomáhala pri reštrukturalizácii a riešila dočasné obmedzenia likvidity alebo štrukturálne problémy bez toho, aby neprimerane narúšala hospodársku súťaž. Napríklad banky v Slovinsku dokončili proces reštrukturalizácie, ktorý začali v rokoch 2012 a 2013. Slovinsko sprivatizovalo dvoch bývalých veriteľov v ťažkostiach – 75 % banky NLB a 100 % banky Abanka. Talianske banky podnikli ďalšie kroky na zníženie objemu nesplácaných úverov. Zavedenie garančného mechanizmu v tejto súvislosti výrazne prispelo k tomu, aby banky mohli odpisovať nesplácané úvery za trhových podmienok. V Taliansku Komisia takisto schválila podporu na riešenie dočasných potrieb likvidity až do výšky troch miliárd EUR pre banku Carige, čo je stredne veľká regionálna banka na severozápade krajiny.

Väčšia sociálna spravodlivosť v hospodárskej a menovej únii

Európsky pilier sociálnych práv sa stal neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra, ktorý je ročným cyklom koordinácie hospodárskych a sociálnych politík EÚ. Pomocou tohto piliera sa podporili viaceré opatrenia sociálnej politiky týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, transparentných a predvídateľných pracovných podmienok a spravodlivej cezhraničnej mobility. Je v ňom zakotvený súbor 20 zásad sociálnej politiky orientovaných na budúcnosť, na ktorých sa členské štáty dohodli.

Nový začiatok na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov

Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom bola prijatá v júni a podporuje rovnocennejšie rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženy a mužov. Stanovuje minimálne požiadavky pre členské štáty a každému rodičovi dáva právo aspoň na štyri mesiace rodičovskej dovolenky, z toho dva mesiace nemožno preniesť z jedného rodiča na druhého a mali by sa kompenzovať na primeranej úrovni stanovenej členskými štátmi. Smernicou sa tiež zavádza právo na otcovskú dovolenku v trvaní aspoň 10 dní po narodení dieťaťa, ktorá sa vykompenzuje prinajmenšom na rovnakej úrovni ako nemocenská dávka. Nové právne predpisy poskytujú pracujúcim opatrovateľom právo čerpať päť dní ročne na starostlivosť o rodinných príslušníkov. Okrem toho všetci pracujúci rodičia detí vo veku do osem rokov majú právo požiadať o pružné formy organizácie práce (skrátený pracovný čas, pružný pracovný čas a flexibilitu na pracovisku). Cieľom týchto nových pravidiel je zvýšenie účasti žien na trhu práce a zlepšenie rovnosti medzi mužmi a ženami.

Nové práva pre viac pracovníkov

V júni sa prijala aj smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Jej zámerom je rozšíriť a modernizovať existujúce povinnosti s cieľom informovať každého pracovníka, vrátane pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, o ich pracovných podmienkach. Smernicou sa zavádza aj niekoľko nových minimálnych práv, napríklad obmedzenie dĺžky skúšobnej lehoty na začiatku zamestnania. Členské štáty majú transponovať nové pravidlá do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do polovice roku 2022.

Lepší prístup k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov

Členské štáty sa zaviazali zabezpečiť, aby všetci pracujúci občania mali účinný prístup k sociálnej ochrane bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní. Rada prijala v novembri odporúčanie, aby členským štátom pomohla odstrániť nedostatky, ktoré majú vplyv na atypických pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, a riešiť výzvy vyplývajúce z rýchlo sa rozvíjajúceho digitalizovaného sveta práce.

Presadzovanie multilaterálnych pravidiel

Obchodná politika musí byť účinná, transparentná a založená na hodnotách. Usmerňujúci rámec tvorili aj v roku 2019 základné zásady stratégie „Obchod pre všetkých“ z roku 2015: otvorenosť v kombinácii s prísnymi normami zostáva najlepším spôsobom, ako dosiahnuť, aby globalizácia fungovala.

V roku 2019 naďalej pribúdali problémy, ktorým musel multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, v jadre ktorého je WTO, čeliť. So vzostupom nacionalizmu a protekcionizmu prišiel nárast jednostranných opatrení, ako aj hrozba, že globálny obchodný systém bude založený na sile, a nie na férovosti. EÚ na základe svojich iniciatív z roku 2018 predložila WTO návrhy na zlepšenie transparentnosti a efektívnejšie riešenie obáv členských štátov týkajúcich sa konkrétnych obchodných praktík.

EÚ spolupracovala s hlavnými obchodnými partnermi na posilnení pravidiel týkajúcich sa dotácií a nútených transferov technológií. V záujme zachovania systému WTO na riešenie sporov predložila návrhy na odblokovanie menovania členov odvolacieho orgánu. Tento orgán prestal byť uznášaniaschopný, keďže funkčné obdobie dvoch z troch posledných členov uplynulo v decembri. Orgán tak stratil právomoc rozhodovať v sporoch. Európska komisia reagovala tým, že navrhla zmeniť nariadenie EÚ o presadzovaní práva tak, aby v prípade, že obchodní partneri bránia účinnému riešeniu urovnávania sporov, mohla EÚ rázne konať v záujme ochrany svojich záujmov. Na základe existujúcich pravidiel WTO sa EÚ s Kanadou a Nórskom dohodla aj na dočasnom mechanizme rozhodcovského konania o odvolaní s cieľom zachovať záväzný systém urovnávania sporov a právo na odvolanie v sporoch medzi nimi v prípade, že odvolací orgán prestane fungovať.

Európa, ktorá chráni

Keď zlyhajú diplomatické intervencie, EÚ neváha využiť mechanizmus WTO na urovnávanie sporov, aby presadila svoje práva a získala všetky výhody členstva pre európske podniky, pracovníkov a poľnohospodárov. V roku 2019 začala EÚ konanie proti Turecku v súvislosti s farmaceutickými výrobkami, proti Indii, pokiaľ ide o jej zaobchádzanie s produktmi informačných a komunikačných technológií, proti Spojeným štátom, pokiaľ ide o ich subvencie a antidumpingové opatrenia týkajúce sa španielskych olív, a proti Kolumbii, pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia týkajúce sa mrazených hranolčekov z Belgicka, Nemecka a Holandska.

EÚ tiež využila svoje dvojstranné dohody na urovnávanie sporov, začatie konaní proti Južnej Kórei s cieľom chrániť základné pracovné normy, proti Ukrajine kvôli zákazu vývozu dreva a proti obmedzeniam Juhoafrickej colnej únie týkajúcim sa dovozu hydiny.

V súlade s pravidlami WTO a právnymi predpismi EÚ začala EÚ 15 nových prešetrovaní nekalých obchodných praktík a uložila sedem nových opatrení na ochranu obchodu pred dumpingovým a subvencovaným dovozom. Týkalo sa to elektrických bicyklov z Číny a bionafty z Argentíny a Indonézie. EÚ začala aj 6 nových revíznych prešetrovaní a obnovila 16 existujúcich opatrení na ďalších päť rokov.

V roku 2019 uložila EÚ konečné ochranné opatrenia na dovoz 26 kategórií výrobkov z ocele s cieľom riešiť možné presmerovanie obchodu s oceľou do EÚ z iných krajín v dôsledku dodatočných ciel uložených Spojenými štátmi. Koncom leta ich preskúmala s cieľom prispôsobiť ich najnovšiemu stavu.

EÚ tiež obhajovala svoje odvetvia, keď krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, začali prešetrovania na ochranu obchodu pred jej vývozom. Ako príklady možno uviesť ochranné prešetrovanie Turecka týkajúce sa dovozu pneumatík, antidumpingové prešetrovanie Indie týkajúce sa dovozu natieraného papiera a opatrenia Kolumbie týkajúce sa dovozu mrazených hranolčekov.

V marci WTO potvrdila, že v roku 2020 sa EÚ udelia práva na odvetné opatrenia v obchodnom spore so Spojenými štátmi v súvislosti so subvenciami pre výrobcu lietadiel Boeing. Spojené štáty nepostupovali v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa ich nezákonných subvencií pre uvedenú spoločnosť, čo spôsobilo značnú ujmu jej európskemu konkurentovi, spoločnosti Airbus. V októbri v paralelnom obchodnom spore WTO udelila USA práva na odvetné opatrenia v prípade spoločnosti Airbus. Spojené štáty zaviedli dodatočné clá na celý rad výrobkov z členských štátov. Pokiaľ ide o tieto spory, EÚ je naďalej odhodlaná dosiahnuť vyvážené urovnanie na základe rokovaní so Spojenými štátmi.

Komisia dokončila prispôsobenie svojich postupov na ochranu obchodu modernizovaným antidumpingovým a antisubvenčným právnym predpisom, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2018 a 2017. Podobne odstránila právnu medzeru tak, že od jesene 2019 môže uplatňovať opatrenia na ochranu obchodu týkajúce sa tovaru (napríklad podmorské plynovody) dovážaného do kontinentálneho šelfu/výhradnej hospodárskej zóny členských štátov. Komisia zintenzívnila svoj boj proti obchádzaniu opatrení na ochranu obchodu a začala súvisiace vyšetrovania čínskeho vývozu ocele odolnej voči korózii, persíranov a keramického stolového riadu, na ktorý uložila opatrenia.

V apríli nadobudlo účinnosť nové nariadenie pre prvý celoeurópsky rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií. Od októbra 2020 umožní členským štátom a Komisii identifikovať a riešiť bezpečnostné otázky týkajúce sa osobitných investícií z krajín mimo EÚ.

Práva duševného vlastníctva sú dôležité pre hospodársky rast a rozhodujúce pre schopnosť EÚ stimulovať inovácie a zachovať si konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni. EÚ zintenzívnila svoje úsilie o ochranu a presadzovanie takýchto práv na medzinárodnej úrovni, a to aj prostredníctvom vykonávania programov spolupráce s Čínou, juhovýchodnou Áziou a Latinskou Amerikou a začatím nového projektu pomoci pre Afriku. Viedla aj dialógy s prioritnými krajinami, ako sú Čína, Thajsko, Turecko a Ukrajina. V rámci svojej práce na kontrolnom zozname týkajúcom sa falšovania a pirátstva Komisia posilnila svoju spoluprácu s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach a viedla pravidelné dialógy s podnikmi EÚ.

Rastúci protekcionizmus znamenal, že tieto podniky čelili v medzinárodnom obchode čoraz väčšiemu množstvu prekážok. Z výročnej správy o prekážkach obchodu a investíciám vyplýva, že stratégia EÚ v oblasti prístupu na trh bola pri ich riešení účinná.

Počas celého roka EÚ pokračovala v trojstranných rokovaniach s Japonskom a so Spojenými štátmi o kľúčových otázkach svetového obchodu vrátane toho, ako vytvoriť rovnaké podmienky pre obchodníkov prostredníctvom vypracovania nových mnohostranných pravidiel pre priemyselné subvencie a nútený transfer technológií.

Ako zakladajúci člen Aliancie za obchod bez mučenia, ktorá bola založená v roku 2017, EÚ naďalej presadzovala jasný postoj k tovaru, ktorý sa používa na mučenie a vykonávanie trestu smrti. V nadväznosti na záväzok aliancie z roku 2018 presadiť v súvislosti s týmto problémom rezolúciu Organizácie Spojených národov, prijalo Valné zhromaždenie OSN v júni rezolúciu, ktorej cieľom bolo zrušiť obchod so zariadeniami používanými na mučenie.

Výhľadovo orientovaná obchodná politika

Obchodné dohody EÚ sa zameriavajú nielen na otvorenie nových trhov, ale aj na zabezpečenie toho, aby obchod fungoval v prospech všetkých. Dohody presadzujú normy EÚ v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín a práv pracovníkov a spotrebiteľov a pomáhajú partnerským krajinám plniť si medzinárodné záväzky. EÚ napríklad spustila programy budovania kapacít a osvety v hodnote 9 miliónov EUR na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení problémov v oblasti práce a životného prostredia prostredníctvom zodpovedných dodávateľských reťazcov v Ázii aj Latinskej Amerike.

EÚ zohrala vedúcu úlohu v rozhovoroch Organizácie Spojených národov o reformovaní možností urovnávania sporov medzi investormi a krajinami. V januári predložila Komisia OSN návrh zákona o medzinárodnom obchode s cieľom zriadiť mnohostranný súd na riešenie takýchto sporov, ktorý predstavuje v globálnom riadení významnú inováciu.

V septembri Európska komisia zorganizovala v Bruseli konferenciu na vysokej úrovni o posilňovaní postavenia žien prostredníctvom obchodu.

Transparentný a inkluzívny proces rokovaní

Transparentnosť a zapojenie verejnosti sú aj naďalej nevyhnutnými zložkami obchodnej politiky EÚ, ktorá slúži na zabezpečenie demokratického procesu, dôvery verejnosti a zodpovednosti. Transparentnosť a zapojenie verejnosti musia existovať pred rokovaniami, počas nich a po nich, ako aj pri vykonávaní dohôd.

Európska komisia pokračovala v uverejňovaní správ o kolách rokovaní, pozičných dokumentov a návrhov textu prerokúvaných obchodných dohôd. Uverejnila aj svoju tretiu súhrnnú výročnú správu, v ktorej hodnotila vykonávanie obchodných dohôd EÚ. To umožnilo zainteresovaným stranám, občianskej spoločnosti a iným inštitúciám EÚ preskúmať, ako EÚ vykonáva svoje dohody, a poskytla poznatky pre prebiehajúce a budúce obchodné rokovania.

Expertná skupina pre obchodné dohody zasadla v roku 2019 šesťkrát, aby prerokovala otázky, ako je elektronický obchod, reforma WTO a vykonávanie obchodných dohôd. Skupina zložená z 28 organizácií zastupujúcich podniky, odborové zväzy, spotrebiteľov a environmentálne orgány sa zameriava na podporu dialógu a zhromažďovanie názorov celého radu zainteresovaných strán.

Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom

V júni dosiahla EÚ politickú dohodu o komplexnej obchodnej dohode s Mercosurom, združením, ktoré zahŕňa Argentínu, Brazíliu, Paraguaj a Uruguaj.

V rámci širšej dohody o pridružení medzi dvoma blokmi upevní nová dohoda úzke politické a hospodárske vzťahy medzi nimi a vytvorí trh so 780 miliónmi obyvateľov. EÚ je najväčším obchodným a investičným partnerom združenia Mercosur a prvým partnerom, s ktorým uzavrie komplexnú obchodnú dohodu.

Dohoda po nadobudnutí účinnosti zníži clá, zvýši obchodné príležitosti, rozšíri výber pre spotrebiteľov, obmedzí byrokraciu, podporí rast a hospodársku súťaž, podporí spoločné hodnoty ako udržateľný rozvoj a vytvorí pracovné miesta. Podporí aj prísne pracovné a environmentálne normy. EÚ a Mercosur sa okrem toho zaviazali účinne vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy.

Dohoda o hospodárskom partnerstve s Japonskom

Dňa 1. februára 2019 nadobudla platnosť dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom podpísaná v júli 2018, čím sa vytvorila otvorená obchodná zóna pokrývajúca viac ako 570 miliónov ľudí. Odstraňuje takmer všetky japonské dovozné clá vo výške 1 miliardy EUR, ktoré každý rok platia spoločnosti EÚ vyvážajúce do Japonska, ako aj mnoho dlhodobých regulačných prekážok.

Dohoda zvyšuje vývoz z EÚ, vytvára nové príležitosti pre európske spoločnosti, napríklad tým, že im uľahčuje prístup na japonské trhy verejného obstarávania, prináša spotrebiteľom väčší výber a prispieva k ich spoločnému úsiliu o formovanie pravidiel globálneho obchodu. Ide o prvú obchodnú dohodu EÚ, ktorá obsahuje osobitný záväzok dodržiavať Parížsku dohodu. Počas celého roka pokračovala EÚ v rokovaniach s Japonskom o normách ochrany investícií a urovnávaní sporov.

Ázia a Australázia

EÚ a Vietnam podpísali 30. júna dohody o voľnom obchode a ochrane investícií, čo v ich partnerstve predstavuje míľnik. Dohody predstavujú najambicióznejšie dohody, aké boli kedy vyrokované medzi EÚ a rozvíjajúcou sa ekonomikou. Dohoda o voľnom obchode by mohla na základe ratifikácie nadobudnúť platnosť v polovici roka 2020, zatiaľ čo dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom nadobudla platnosť 21. novembra.

Dohody s týmito dvoma krajinami ďalej posilňujú spoluprácu EÚ s týmto regiónom. Uskutočnili sa aj tri kolá rokovaní o obchodnej dohode s Indonéziou. V rámci rokovaní o obchodných dohodách s Austráliou sa uskutočnili tri kolá rozhovorov a s Novým Zélandom štyri.

Spojené štáty

V prípade Spojených štátov sa dôraz naďalej kládol na rozvoj pozitívnej obchodnej agendy, riešenie otázok spoločného záujmu a predchádzanie obchodným sporom. Vychádzalo sa pritom zo spoločného vyhlásenia predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera a amerického prezidenta Donalda Trumpa z roku 2018, ktorým sa zriadila výkonná pracovná skupina s cieľom uľahčiť obchod a vypracovať pozitívnu transatlantickú obchodnú agendu.

V roku 2019 sa skupina zamerala na regulačné otázky. Rada v apríli poverila Komisiu, aby rokovala so Spojenými štátmi o priemyselných clách a o posudzovaní zhody.

V júli Komisia uverejnila správu o pokroku týkajúcu sa vykonávania spoločného vyhlásenia, v ktorej sa uvádzajú pozitívne výsledky, najmä v oblastiach ako energetika, sója, lieky, kybernetická bezpečnosť a zdravotnícke pomôcky. Dovoz skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov do EÚ dosiahol v roku 2019 doteraz najväčší objem. Tým sa stalo zásobovanie energiou EÚ rozmanitejšie a bezpečnejšie. Ďalšie úsilie sa sústredilo na posudzovanie zhody, normy pre nové a vznikajúce technológie a ďalší pokrok v konkrétnych sektoroch. Kým táto činnosť pokračuje, obe strany sa dohodli, že nebudú zavádzať nové clá na vzájomný obchod.

V júli EÚ súhlasila s tým, že zvýši podiel Spojených štátov na svojej dovoznej kvóte pre hovädzie mäso bez hormónov. Spojené štáty zasa súhlasili s tým, že v rámci preskúmania podľa oddielu 301 týkajúceho sa opatrení EÚ súvisiacich s mäsom a mäsovými výrobkami neobnovia opatrenia proti EÚ. Platnosť nadobudla aj dohoda o vzájomnom uznávaní inšpekcií výrobných zariadení pre lieky na humánne použitie.

Čína

Výsledkom samitu EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil v apríli, bolo niekoľko spoločných záväzkov. Čína sa dohodla na odstránení rôznych prekážok obchodu a zaviazala sa uzavrieť dohodu o ochrane zemepisných označení (názvy tradičných európskych potravinových výrobkov a nápojov) a do roku 2020 dokončiť komplexné rokovania o investíciách.

V novembri sa rokovania o ochrane týchto označení uzavreli po 9 rokoch. Táto dohoda by po nadobudnutí platnosti mala zabezpečiť vysokú úroveň ochrany 200 názvov a v nasledujúcich 4 rokoch pre ďalších 175 názvov. Čína je druhým najväčším trhom EÚ pre agropotravinové výrobky a rastúcim trhom s výrobkami so špecifickým zemepisným označením.

EÚ a Čína uskutočnili šesť kôl rokovaní o investičnej dohode a pokračovali v práci na reforme WTO.

Južné a východné susedstvo

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Marokom bola zmenená tak, aby zahŕňala obyvateľov Západnej Sahary, čím pripravila pôdu pre obnovenie rokovaní o prehĺbení obchodnej dohody medzi EÚ a Marokom. V máji boli rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Tuniskom z dôvodu politickej situácie krajiny pozastavené.

EÚ viedla dvojstranné rozhovory o obchode a investíciách s niektorými krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive. Zlepšenia dohodnuté s Jordánskom týkajúce sa schémy pravidiel pôvodu na podporu zamestnanosti sýrskych utečencov nadobudli platnosť začiatkom roka 2019.

V prípade prehĺbených a komplexných oblastí voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou sa EÚ zamerala na jeho vykonávanie. Takisto dosiahla dohodu s Ukrajinou o obmedzení jej vývozu hydiny do EÚ. EÚ 6. júla parafovala posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci s Kirgizskom, ktorá zahŕňa dôležité obchodné kapitoly.

Latinská Amerika

Spolupráca s Mexikom v roku 2019 pokračovala s cieľom podpísať a uzavrieť modernizovanú globálnu dohodu. EÚ a Čile viedli tri kolá rokovaní s cieľom aktualizovať svoju obchodnú dohodu z roku 2002. Cieľom je dohodnúť sa na ambicióznej, vyváženej a progresívnej dohode, ktorá bude ďalej liberalizovať obchod a investície, presadzovať hodnoty EÚ a zaoberať sa otázkami, ako sú obchod a rodové otázky. Ustanovenia týkajúce sa rodových otázok posilnia pochopenie obmedzení a príležitostí, ktorým čelia ženy v medzinárodnom obchode, a šíriť najlepšie postupy zamerané na uľahčenie ich účasti.

V júni sa v rámci vykonávania obchodných dohôd uskutočnilo piate zasadnutie Výboru pre pridruženie EÚ – Stredná Amerika a v októbri zasadnutie výboru pre obchod, ktoré združuje EÚ a Kolumbiu, Ekvádor a Peru.

Afrika, karibské a tichomorské krajiny

Dohody o hospodárskom partnerstve sú dohody o obchode a rozvoji medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami a regiónmi. V súčasnosti je predbežne v platnosti 31 z nich. Tieto dohody možno považovať za stavebné prvky budúcej medzikontinentálnej zóny voľného obchodu, jedného z dlhodobých cieľov novej africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, ktorá podporuje aj africké snahy o kontinentálnu zónu voľného obchodu. Vo februári pristúpili Komory k dohode s krajinami východnej a južnej Afriky a v októbri začala EÚ rokovania s piatimi krajinami, ktoré vykonávajú súčasnú dohodu, aby okrem znižovania ciel odstránila aj ďalšie obchodné a investičné prekážky a vytvárala príležitosti. EÚ tiež rokovala o obchode a investíciách v rámci prebiehajúcich rokovaní o rámcovej dohode, ktorou sa nahradí Dohoda z Cotonou.

Posilnenie právneho štátu

Zásada právneho štátu je jednou zo spoločných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Jej dodržiavanie je spoločnou zodpovednosťou všetkých členských štátov a inštitúcií EÚ.

Dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutné pre fungovanie EÚ vo všetkých oblastiach: od vnútorného trhu až po spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Dodržiavanie zásady právneho štátu tiež znamená zabezpečiť, aby vnútroštátni sudcovia, ktorí sú zároveň sudcami EÚ, mohli plniť svoju úlohu pri riešení záležitostí týkajúcich sa uplatňovania práva EÚ.

V apríli začala Komisia hodnotenie zamerané na dostupné nástroje na monitorovanie, posudzovanie a ochranu právneho štátu v Únii. Zhodnotila skúsenosti z minulých rokov a vyzvala na širšiu európsku diskusiu o tom, ako by sa mohol právny štát ešte viac posilniť. Z predchádzajúcich skúseností vyplynula potreba lepšej podpory právneho štátu, včasnej prevencie rizík alebo porušení a účinnej reakcie v prípade ich výskytu.

V júli Komisia prijala druhé oznámenie, v ktorom uviedla svoje vlastné návrhy v troch oblastiach, a to podpory, prevencie a reakcie.

Pokiaľ ide o prvú oblasť (podpora), Komisia posilní svoje oznámenie o právnom štáte určené širokej verejnosti, posilní spoluprácu s Radou Európy a inými medzinárodnými organizáciami a poskytne finančné prostriedky zainteresovaným stranám vrátane občianskej spoločnosti, ktoré podporujú spoločnú kultúru právneho štátu.

Pokiaľ ide o druhú oblasť (prevencia), Komisia zavedie ročný cyklus preskúmania právneho štátu s cieľom monitorovať situáciu vo všetkých členských štátoch. Na podporu tohto procesu bude Komisia pripravovať výročnú správu o právnom štáte, rozpracuje porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície a posilní dialóg s inými inštitúciami EÚ, členskými štátmi a so zainteresovanými stranami.

Pokiaľ ide o tretiu oblasť (reakcia), Komisia bude uplatňovať strategický prístup k postupom v prípade nesplnenia povinnosti, pričom bude vychádzať z vyvíjajúcej sa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Komisia takisto vyzvala na rýchle prijatie návrhu, ktorý bol predložený v súvislosti s viacročným finančným rámcom a týka sa ochrany rozpočtu EÚ v prípade, že všeobecné nedostatky v oblasti právneho štátu predstavujú riziko pre finančné záujmy EÚ.

Komisia pokračovala vo viacerých konaniach o nesplnení povinnosti týkajúcich sa právneho štátu. Súdny dvor 24. júna a 5. novembra 2019 vydal konečné rozhodnutia v konaniach o nesplnení povinnosti, ktoré začala Komisia proti Poľsku, pričom potvrdil, že poľské právne predpisy týkajúce sa zníženia veku odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu a sudcov všeobecných súdov sú v rozpore s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva. Okrem toho sa Komisia 10. októbra 2019 rozhodla postúpiť prípad Poľska Súdnemu dvoru v rámci konaní o nesplnení povinnosti v súvislosti s novým disciplinárnym režimom pre sudcov, keďže tento režim ohrozuje nezávislosť súdnictva tým, že neposkytuje potrebné záruky na ochranu poľských sudcov pred politickou kontrolou.

V kontexte európskeho semestra a na základe návrhu Komisie vydala Rada odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa fungovania systému súdnictva, a to pre Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Maltu, Portugalsko a Slovensko.

Ochrana práv a boj proti diskriminácii

Zabezpečenie práv osôb so zdravotným postihnutím

V apríli bol prijatý Európsky akt o prístupnosti, ktorý zabezpečuje, aby boli určité výrobky a služby, ako sú napríklad mobilné telefóny, počítače, elektronické knihy, elektronický obchod, webové stránky o doprave a bankové služby pre spotrebiteľov, prístupné aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

Komisia spustila v máji informačnú kampaň s názvom „Ako EÚ pomáha v boji proti diskriminácii na pracovisku“, prostredníctvom ktorej informuje ľudí a podniky o ich právach a povinnostiach.

Ochrana oznamovateľov

S cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany oznamovateľov, ktorí nahlásia porušenie pravidiel EÚ, boli v októbri prijaté normy platné v celej EÚ. Príslušná smernica sa vzťahuje na širokú škálu kľúčových oblastí, ako je napríklad verejné obstarávanie, bezpečnosť výrobkov, potravín a dopravy, ochrana životného prostredia, verejné zdravie a jadrová bezpečnosť. Nové pravidlá vytvárajú kanály pre dôverné nahlasovanie, a to v rámci súkromných, ako aj verejných organizácií a verejných orgánov, a budú chrániť zamestnancov pred prepustením a inými formami odvetných opatrení.

Boj proti dezinformáciám, trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom

V januári zo štvrtého hodnotenia kódexu správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete, ktorý podpísali v roku 2016 významné spoločnosti pôsobiace v oblasti informačných technológií (IT), vyplynulo, že táto iniciatíva stále prináša pozitívne výsledky. Spoločnosti pôsobiace v oblasti IT do 24 hodín preskúmajú 89 % označeného obsahu a odstránia ho v 72 % prípadov. V roku 2016, keď sa tento kódex začal uplatňovať po prvýkrát, to bolo 40 % označeného obsahu, ktorý bol odstránený v 28 % prípadov. V rámci hodnotenia sa takisto poukázalo na oblasti, v ktorých spoločnosti musia zlepšiť svoju spätnú väzbu pre používateľov.

Komisia pred voľbami do Európskeho parlamentu uverejnila mesačné správy spoločností Facebook, Google a Twitter, z ktorých vyplynul určitý pokrok, pokiaľ ide o kontrolu umiestňovania inzercie, transparentnosť politickej reklamy, rušenie falošných účtov a systémy označovania automatizovaných botov. Signatári však musia zintenzívniť svoje úsilie, najmä pokiaľ ide o rozvoj nástrojov na zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti webových stránok, na ktorých sa uverejňujú reklamy.

Silnejšia ochrana osobných údajov

V prvom roku po zavedení všeobecného nariadenia o ochrane údajov bolo prioritou Komisie zabezpečiť jeho riadne uplatňovanie. Komisia v júlovej správe dospela k záveru, že väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec, a bude monitorovať, ako dodržiavajú uvedené nariadenie a obmedzujú fragmentáciu rámca na ochranu údajov.

Podniky rozvíjajú kultúru dodržiavania predpisov a občania si čoraz viac uvedomujú dôležitosť ochrany údajov a svoje práva a čoraz viac ich uplatňujú. Zároveň pokračuje konvergencia k vyšším štandardom ochrany údajov na medzinárodnej úrovni.

Príkladom výhod, ktoré priniesla táto globálna konvergencia, je dohoda o vzájomnej primeranosti medzi EÚ a Japonskom, ktorá nadobudla platnosť vo februári, čím sa vytvoril najväčší priestor bezpečných a voľných tokov údajov na svete. Európania budú pri prenose svojich údajov do Japonska chránení prísnymi normami v oblasti ochrany súkromia a spoločnosti z EÚ budú mať privilegovaný prístup na japonský trh.

Komisia takisto monitoruje transpozíciu smernice o presadzovaní práva v oblasti ochrany údajov do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov a v dôsledku toho začala proti členským štátom niekoľko postupov v prípade nesplnenia povinnosti.

Rovnosť

Nová smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorá bola prijatá v júni, podporí rovnocenné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženy a mužov. Viac informácií sa uvádza v kapitole 5.

Komisia pokračovala v zvyšovaní informovanosti o právach lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI). V najnovšej výročnej správe o pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb, ktorá bola uverejnená v marci, sa uvádza prehľad súboru opatrení Komisie zameraných na boj proti diskriminácii.

Komisia pokročila v príprave rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020. Tento rámec je zásadný pre rozvoj celoúnijných a vnútroštátnych nástrojov a štruktúr zameraných na podporu začleňovania Rómov.

Občianstvo Európskej únie

V januári Komisia uverejnila správu o systémoch tzv. zlatých pasov, ktoré prevádzkujú niektoré členské štáty. Tieto systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom umožňujú človeku získať štátnu príslušnosť alebo povolenie na pobyt istého členského štátu prostredníctvom investícií a bez preukázania skutočného prepojenia s týmto členským štátom. To má vplyv na občianstvo EÚ. Členské štáty vo všeobecnosti podmieňujú štátne občianstvo takýmto prepojením a na základe toho akceptovali, že občianstvo EÚ automaticky získa každý, kto sa stane občanom členského štátu.

V správe Komisie sa zistili riziká, ktoré systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom predstavujú pre EÚ, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, daňové úniky a korupciu, a vyjadrili sa v nej obavy, že opatrenia prijímané členskými štátmi nie sú vždy postačujúce na zmiernenie týchto rizík. Komisia zriadila skupinu expertov z členských štátov, ktorá má preskúmať riziká vyplývajúce z týchto systémov a riešiť otázky transparentnosti a dobrej správy vecí verejných, pričom bude naďalej monitorovať súlad týchto systémov s právnymi predpismi EÚ. Viac informácií sa uvádza v kapitole 8.

V rámci všeobecného úsilia chrániť voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 Komisia podporovala členské štáty pri vytváraní a organizovaní stretnutí európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb. Táto sieť združuje zástupcov orgánov členských štátov zodpovedných za volebné záležitosti a umožňuje praktickú výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa slobodných a spravodlivých volieb vrátane ochrany údajov, kybernetickej bezpečnosti, transparentnosti a zvyšovania informovanosti. Bude sa naďalej zaoberať potenciálnymi rizikami, hľadať riešenia a prispievať k budovaniu odolnejších volebných a demokratických systémov v celej EÚ.

V júni prijala EÚ v rámci svojich opatrení na uľahčenie uplatňovania práva na slobodný pohyb a pobyt v rámci Únie nariadenie o zabezpečení preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Týmito novými pravidlami sa vymedzujú minimálne spoločné normy pre preukazy totožnosti občanov EÚ a pobytové preukazy rodinných príslušníkov z krajín mimo EÚ, ako aj minimálny obsah v prípade dokladov o pobyte občanov EÚ. Vďaka tomu budú tieto doklady bezpečnejšie a spoľahlivejšie a zvýši sa dôveryhodnosť a akceptácia, vďaka čomu budú občania ľahšie cestovať po celej EÚ, zmenšia sa prekážky pri uplatňovaní práva na voľný pohyb a odstránia sa medzery, ktoré by mohli využívať teroristi a iní páchatelia trestnej činnosti.

S cieľom posilniť právo občanov EÚ na konzulárnu ochranu v krajinách mimo EÚ, kde ich vlastný členský štát nie je zastúpený, boli prijaté nové pravidlá na vytvorenie moderného náhradného cestovného dokladu EÚ. Vďaka týmto pravidlám sa zabezpečí, aby občania EÚ získali tento bezpečný a všeobecne akceptovaný doklad z ktoréhokoľvek členského štátu, čo im umožní bezpečný návrat domov.

Ochrana spotrebiteľov

V júli Komisia vydala usmernenie k uplatňovaniu smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s cieľom zvýšiť informovanosť o ochrane pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ako je napríklad nenáležité obmedzovanie zákonných práv spotrebiteľov a jednostranné zmeny.

V novembri bola prijatá smernica o lepšom presadzovaní a modernizácii pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ako súčasť Novej dohody pre spotrebiteľov, ktorú navrhla Komisia v apríli 2018. Táto smernica prispôsobuje práva spotrebiteľa novým technológiám tým, že zavádza nové dôležité požiadavky v online prostredí. Tieto požiadavky zahŕňajú zákaz skrytej reklamy vo výsledkoch vyhľadávania a „falošných“ recenzií spotrebiteľov, poskytovanie informácií o totožnosti protistrany na online platformách (súkromný spotrebiteľ alebo profesionálny maloobchodník) a poskytovanie informácií o parametroch, ktoré sa používajú na určovanie poradia a personalizáciu cien prostredníctvom automatizovaného rozhodovania.

V nových pravidlách sa takisto stanovujú odrádzajúce pokuty za „rozšírené porušovanie“ práv spotrebiteľa, na ktoré sa vzťahujú koordinované opatrenia v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Európsky parlament a Rada stále rokujú o samostatnom návrhu európskeho systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v prípadoch, keď škodu utrpeli skupiny spotrebiteľov.

V nadväznosti na rokovania s Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa platforma Airbnb úplne zosúladila svoje obchodné praktiky a podmienky s predpismi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Na stránkach s výsledkami sa teraz napríklad jasne uvádza konečná cena a informácia o tom, či nehnuteľnosť ponúka súkromná osoba alebo profesionál.

Päť najväčších autopožičovní – Avis, Europcar, Enterprise, Hertz a Sixt – reagovalo na výzvu Komisie a orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa a zmenilo spôsob, akým prezentujú ceny za požičanie áut. Ceny tak budú pre spotrebiteľov úplne transparentné.

Po škandále spoločnosti Cambridge Analytica a po dlhom dialógu s Komisiou a orgánmi EÚ na ochranu spotrebiteľa Facebook upravil svoje podmienky poskytovania služieb. Teraz sa v nich jasnejšie vysvetľuje, ako táto spoločnosť používa údaje svojich používateľov na vývoj profilovacích aktivít a cielenie reklamy, ktorá je zdrojom jej príjmu, a že uznáva svoju zodpovednosť v prípade nedbanlivosti.

EÚ uľahčuje nakupovanie cez internet tým, že spotrebiteľom umožňuje prijímať informované rozhodnutia a nakupovať bezpečne. V roku 2019 sa začala informačná kampaň #YourEURight, ktorá má spotrebiteľom pripomenúť, že pri nákupe z akéhokoľvek internetového obchodu, ktorý predáva tovar európskym spotrebiteľom, majú významné práva.

Boli prijaté nové pravidlá na lepšie riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru. Komisia zároveň pracovala na objasnení toho, kedy predaj výrobkov dvojakej kvality (tovar predávaný v celej Európe s rozdielnym zložením v rovnakom alebo podobnom obale) predstavuje nezákonnú obchodnú praktiku, a na vývoji spoločnej metodiky, pričom v júni 2019 zverejnila výsledky celoúnijnej testovacej kampane, v rámci ktorej sa porovnávalo niekoľko potravín z rôznych členských štátov. Z tohto porovnania vyplynulo, že hoci takmer tretina testovaných potravín mala rovnakú alebo podobnú prezentáciu, no odlišné zloženie, nebolo možné identifikovať žiadny špecifický geografický model. Na základe výsledkov nie je možné dospieť k záveru, či rozdiely vplývajú na kvalitu, alebo či v jednotlivých prípadoch súvisia so zavádzajúcimi praktikami.

V nadväznosti na prijatie usmernení s cieľom pomôcť vnútroštátnym orgánom uplatňovať právne predpisy EÚ týkajúce sa spotrebiteľov a potravín, pokiaľ ide o dvojakú kvalitu potravín, Komisia vyčlenila viac ako 4,5 milióna EUR na obmedzenie dvojakej kvality a na posilnenie spotrebiteľských organizácií. Okrem toho v apríli nadobudla účinnosť smernica o nekalých obchodných praktikách v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

V júni Komisia uverejnila záverečnú správu Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ktorá obsahuje odporúčania týkajúce sa spravodlivých a účinných obchodných praktík a transparentnosti. Správa takisto upozorňuje na problémy s územnými obmedzeniami dodávok, ktoré bránia maloobchodníkom v tom, aby získavali svoje výrobky tam, kde chcú. Komisia takisto spustila projekt na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o rozdeľovaní finančných prostriedkov v rámci potravinového dodávateľského reťazca.

Civilná justícia

Takisto v júni Rada prijala revíziu nariadenia Brusel IIa, ktorou sa zlepšujú právne predpisy na ochranu detí v cezhraničných sporoch týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti, napríklad tie, ktoré sa týkajú zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, práv styku a únosu dieťaťa. Vďaka novým pravidlám bude justičná spolupráca rýchlejšia a efektívnejšia, aby sa zabezpečilo, že najlepšie záujmy detí budú na prvom mieste.

Právo obchodných spoločností

V júni tiež boli prijaté nové pravidlá EÚ, ktoré by mali podnikateľom uľahčiť registrovať ich spoločnosti online a cezhranične, zriaďovať nové pobočky alebo predkladať dokumenty do obchodného registra. Doplnkový súbor pravidiel EÚ v oblasti práva obchodných spoločností prijatý v novembri uľahčuje cezhraničné premeny, fúzie a rozdelenia spoločností a zároveň zabezpečuje lepšiu ochranu práv zamestnancov, menšinových akcionárov a veriteľov. Nové pravidlá vytvárajú právnu istotu, šetria peniaze, znižujú administratívnu záťaž a poskytujú potrebné právomoci na blokovanie akéhokoľvek zneužitia.

Nové pravidlá týkajúce sa správy investičných spoločností a odmeňovania ich manažmentu, ktoré boli prijaté v novembri, majú byť primerané veľkosti, rizikám a činnostiam investičných spoločností a zároveň zabezpečiť primeraný dohľad nad všetkými veľkými inštitúciami, ktoré by mohli predstavovať systémové riziko. V máji boli aktualizované pravidlá riadenia bánk a odmeňovania ich manažmentu. Na základe týchto pravidiel sa posilnili najmä právomoci príslušných orgánov odvolávať členov riadiaceho orgánu banky, ak existuje akékoľvek podozrenie z účasti na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu.

Boj proti terorizmu a praniu špinavých peňazí

V roku 2019 Komisia zvýšila svoju finančnú, operačnú a politickú podporu pre členské štáty, aby im pomohla urýchliť ich realizáciu bezpečnostnej únie. Do konca roka sa 16 z 22 legislatívnych iniciatív v oblasti bezpečnostnej únie stalo právnym predpisom. EÚ stála na čele boja proti teroristickému obsahu na internete prostredníctvom navrhovaného nariadenia, na základe ktorého sa internetovým platformám ukladá povinnosť odstraňovať teroristický obsah do jednej hodiny od prijatia príkazu na odstránenie. Európsky parlament a Rada dosiahli v súvislosti s týmto návrhom Komisie významný pokrok a práca na ňom bude pokračovať aj v prvom štvrťroku 2020.

Komisia, ministri vnútra členských štátov a zástupcovia súkromného sektora zároveň schválili krízový protokol EÚ týkajúci sa reakcie na virálne šírenie teroristického alebo násilného extrémistického obsahu na internete v rámci globálnej reakcie na tzv. výzvu na činnosť z Christchurch. Naďalej sa vykonávali opatrenia v rámci akčného plánu z roku 2017 na ochranu verejných priestorov, a to aj pred teroristickými hrozbami.

EÚ pokračovala v mimoriadne dôležitej práci, ktorej cieľom je pripraviť teroristov o prostriedky na páchanie ich činov, a to prostredníctvom aktualizovaných pravidiel týkajúcich sa uvádzania chemických látok, ktoré teroristi používajú ako súčasť podomácky vyrobených výbušnín, na trh a prístupu k týmto látkam, ako aj nových opatrení proti financovaniu terorizmu. EÚ pokračovala v spolupráci na medzinárodnej úrovni, a to aj prostredníctvom výmeny údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) s Austráliou a so Spojenými štátmi, s cieľom dokončiť nový návrh dohody s Kanadou a podpísať rámec Organizácie Spojených národov pre spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu.

Koncom roka Komisia navrhla začať rokovania s Japonskom o výmene údajov z PNR a s Novým Zélandom o výmene osobných údajov na účely presadzovania práva s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Komisia takisto schválila bilaterálne dohody s orgánmi Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova (týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova), Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska, pokiaľ ide o vykonávanie spoločného akčného plánu týkajúceho sa boja proti terorizmu na západnom Balkáne.

EÚ prijala niekoľko opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V roku 2019 posilnila dozornú úlohu Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Zavedú sa jednotné pravidlá platné pre celú EÚ s cieľom umožniť orgánom členských štátov prístup k vnútroštátnym centralizovaným registrom bankových účtov alebo k systémom vyhľadávania údajov, ako aj zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi. Okrem toho sa v štyroch správach Komisie zdôraznilo, že je potrebné v plnej miere a riadne vykonávať štvrtú a piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V decembri Rada prijala závery o strategických prioritách v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ich znenie je ambiciózne, pokiaľ ide o potrebu podrobnejších pravidiel a pridelenie určitých úloh orgánom EÚ.

Zintenzívnenie boja proti trestnej činnosti

Rada poverila Komisiu, aby v mene EÚ rokovala o dohode so Spojenými štátmi o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom v trestných veciach a aby sa zúčastnila na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite.

V roku 2019 Komisia pracovala na zriadení Európskej prokuratúry, ktorá by mala začať fungovať koncom roka 2020. Parlament a Rada vymenovali Lauru Codruţu Kövesiovú za prvú hlavnú európsku prokurátorku.

EÚ konala s cieľom zabrániť nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru. Cieľom nariadenia o vstupe a dovoze takéhoto tovaru do EÚ, ktoré bolo prijaté v apríli, je ukončiť nezákonné obchodovanie, ktoré často podporuje terorizmus a inú trestnú činnosť.

Silnejší európsky systém na riešenie prírodných katastrof

Keďže k prírodným katastrofám dochádza v celej Európe čoraz častejšie a v mnohých prípadoch k  viacerým naraz, je pre členské štáty ťažšie navzájom si pomáhať pri reakcii na takéto situácie, a preto EÚ zriadila rescEU, ktorým sa posilňuje existujúci mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany. Komisia v roku 2019 naďalej pracovala na sfunkčnení rescEU. Dočasná flotila rescEU zohrala zásadnú úlohu v boji proti lesným požiarom, ku ktorým došlo v Grécku v auguste 2019.

Európska migračná agenda

V septembri 2017 prijali členské štáty doteraz najväčší spoločný záväzok v oblasti presídľovania, v rámci ktorého prisľúbili presídliť viac ako 50 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Realizačná fáza prebiehala počas celého roka 2019, pričom Komisia naďalej poskytovala pomoc členským štátom pri plnení ich záväzkov. Keďže globálne potreby v oblasti presídľovania zostávajú vysoké, vynakladanie neustáleho úsilia na európskej úrovni má v tomto ohľade zásadný význam. Do decembra bolo v rámci tohto systému presídlených 43 800 osôb, čo predstavuje viac ako 87 % celkového záväzku členských štátov.

Riadenie hraníc

V decembri nadobudli formu právneho predpisu nové pravidlá, ktoré posilňujú spôsob riadenia vonkajších hraníc EÚ a ktoré Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž umožnia zriadiť stály zbor 10 000 operačných pracovníkov.

Členovia stáleho zboru budú mať výkonné právomoci a vlastné vybavenie, aby mohli zasiahnuť vždy, keď to bude potrebné, na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj v krajinách mimo EÚ, ktoré budú ochotné prijať na svojom území tímy pobrežnej a pohraničnej stráže. Členské štáty (a dotknuté krajiny mimo EÚ) si za každých okolností zachovajú svoju suverenitu a zodpovednosť za operácie vykonávané na svojich hraniciach, ako aj za konanie o návrate. Bude vymenovaných štyridsať pracovníkov pre otázky základných práv, ktorých úlohou bude zabezpečiť, aby členovia stáleho zboru dodržiavali práva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prekračujú vonkajšie hranice (oprávnene alebo neoprávnene), resp. ktorí sú zapojení do návratových operácií.

Komisia s piatimi krajinami západného Balkánu úspešne prerokovala dohody o štatúte, ktoré umožnia nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Dohoda s Albánskom nadobudla platnosť 1. mája 2019, pričom o 3 týždne neskôr došlo k operačnému nasadeniu tímov. Komisia a fínske predsedníctvo v Rade podpísali 7. októbra dohodu o štatúte s Čiernou Horou a 19. novembra so Srbskom. Pokračuje sa vo finalizácii takýchto dohôd s Bosnou a Hercegovinou a Severným Macedónskom.

Informačné systémy v oblasti bezpečnosti, migrácie a riadenia hraníc

V júni nadobudli účinnosť nové európske právne predpisy, ktoré umožňujú výmenu údajov a zdieľanie informácií medzi rôznymi informačnými systémami podporujúcimi priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez kontroly vnútorných hraníc. Po zavedení tejto prepojenej platformy do praxe (očakáva sa v roku 2023) budú môcť pohraničné, migračné, justičné a policajné orgány na jednej obrazovke overiť údaje o totožnosti vo všetkých relevantných informačných systémoch EÚ a okamžite označiť každého, kto sa pokúša použiť viacnásobnú identitu.

Pokračovalo sa v zavádzaní systému vstup/výstup (EES) a Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Prvým z uvedených systémov sa súčasná metóda manuálneho označovania pasov odtlačkom pečiatky nahradí elektronickým zaznamenávaním údajov o totožnosti a cestovnom doklade, ako aj miest a dátumov vstupu a výstupu. Tento systém umožní zabezpečiť, aby pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín neprekračoval povolenú dĺžku, a zároveň zvýšiť kvalitu a účinnosť kontroly vonkajších hraníc či pomôcť členským štátom vysporiadať sa s rastúcim počtom cestujúcich. Systém ETIAS tiež zabezpečí, aby mali vnútroštátne orgány viac informácií o tom, či by mohli osoby cestujúce do EÚ bez víz predstavovať bezpečnostné riziko alebo riziko z hľadiska neregulárneho prisťahovalectva, a to ešte pred samotným príchodom takýchto osôb na vonkajšie hranice. V prípade potreby im bude možné cestovné povolenie zamietnuť.

Riadenie migrácie a zachraňovanie ľudských životov na mori

Spoločné operácie a námorné misie EÚ prispeli k záchrane viac ako 760 000 ľudí na mori a podporili členské štáty, ktoré sa stali hostiteľskými krajinami pre nových migrantov zo Stredozemia.

V súlade s akčným plánom EÚ proti prevádzaniu migrantov z roku 2015 nadobudlo v auguste účinnosť revidované nariadenie o sieti imigračných styčných dôstojníkov. Vďaka tomu sa zabezpečí lepšia spolupráca a koordinácia imigračných styčných dôstojníkov, ktorých členské štáty, Komisia a agentúry EÚ nasadzujú v krajinách mimo EÚ s cieľom účinnejšie reagovať na neregulárne prisťahovalectvo a súvisiacu cezhraničnú trestnú činnosť, predchádzať im a bojovať proti nim.

Komisia sa naďalej zapájala do úsilia zameraného na zabránenie tomu, aby sa potenciálni migranti vydávali do EÚ neregulárnymi migračnými trasami a ohrozovali tak svoje životy prevádzačmi. V tejto súvislosti financovala osem informačných a osvetových kampaní, ktoré boli priamo zacielené na komunity potenciálnych neregulárnych migrantov v krajinách mimo EÚ, ako aj na komunity ich diaspór v Európe, ktoré si získali ich dôveru. Cieľom týchto kampaní bolo poskytnúť migrantom objektívne informácie a umožniť im tak prijímať informované rozhodnutia. Komisia zároveň zvýšila financovanie spoločných operačných partnerstiev, ktorých súčasťou sú aj spoločné vyšetrovacie tímy, na 22,5 mil. EUR. Tieto partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva z členských štátov a krajín mimo EÚ sú zamerané na prevádzačov v západnej a severnej Afrike.

Dočasné dojednania

Vyloďovanie v centrálnom Stredozemí jasne poukazuje na potrebu spoločných európskych riešení založených na solidarite, prevzatí zodpovednosti a dodržiavaní základných práv. Komisia aktívne podporuje uzatváranie dočasných dojednaní medzi členskými štátmi, ktoré uľahčujú proces vyloďovania po pátracích a záchranných operáciách v Stredozemí, kým sa v rámci reformy európskeho azylového systému nedosiahne dohoda o dlhodobom udržateľnom systéme. Komisia za podpory agentúr EÚ a na žiadosť členských štátov koordinovala v roku 2019 aj operácie dobrovoľného premiestnenia, pri ktorých bolo premiestnených 1 608 osôb.

Návrat a readmisia

Európsky parlament a Rada pokračovali v rokovaniach o návrhu Komisie z roku 2018 o posilnení smernice o návrate. Zmeny spoločných pravidiel EÚ v oblasti návratu zahŕňajú zjednodušenie návratov tých osôb, ktorým bola v konaní na hraniciach zamietnutá žiadosť o udelenie azylu, zavedenie jasnejších a rýchlejších postupov pri vydávaní rozhodnutí o návrate, ako aj požiadavku, aby sa rozhodnutie o návrate vydávalo ihneď po prijatí rozhodnutia o ukončení oprávneného pobytu.

Schopnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú pomáhať pri návratoch sa posilnila, keď sa nové nariadenie stalo v decembri súčasťou práva EÚ. To zabezpečuje aktívnejšiu úlohu agentúry pri poskytovaní pomoci členským štátom na základe ich potrieb a rozširuje rozsah potenciálnej pomoci na všetky fázy konania o návrate.

Európska únia uzavrela 23 readmisných nástrojov s krajinami mimo EÚ. V roku 2019 sa v tomto úsilí pokračovalo, dôkazom čoho sú prebiehajúce rokovania o dohodách alebo širších rámcoch spolupráce v oblasti migrácie so šiestimi krajinami.

Ochrana osôb v núdzi

Azylová reforma

Napriek značnému úsiliu rumunského a fínskeho predsedníctva v Rade sa členským štátom nepodarilo nájsť konsenzus, a preto návrhy týkajúce sa reformy azylovej politiky EÚ zostávajú na mŕtvom bode. Ihneď po nástupe do svojej funkcie v decembri sa podpredseda Margaritis Schinas a komisárka Ylva Johansson vydali na turné, aby naslúchali vládam členských štátov a pri tejto príležitosti navštívili Dánsko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko a Maďarsko. Obaja zároveň viedli štruktúrovanú diskusiu s Európskym parlamentom. Konzultácie sú dôležitým aspektom záväzku predsedníčky von der Leyenovej napredovať v otázke migrácie a budú východiskom pri tvorbe nového paktu o migrácii a azyle, ktorého návrh bude predložený v roku 2020.

Hotspoty a podpora pre Grécko, Cyprus, Maltu, Taliansko a Španielsko

Od roku 2015 poskytla Komisia gréckym orgánom, medzinárodným organizáciám a mimovládnym organizáciám (MVO) na riadenie migrácie finančnú podporu vo výške 2,2 mld. EUR. Táto suma bola poskytnutá z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a nástroja núdzovej podpory. Komisia okrem toho gréckym orgánom naďalej poskytovala štrukturálnu podporu prostredníctvom zabezpečovania stálej prítomnosti na ostrovoch v Egejskom mori.

Od septembra 2019 má Komisia stálu prítomnosť na Cypre, ktorej účelom je podpora cyperských orgánov pri účinnom riadení migrácie. Finančné prostriedky EÚ, ktoré boli tejto krajine poskytnuté od roku 2014, dosiahli výšku 103,5 mil. EUR. Celková podpora pre Maltu, ktorá bola z fondov AMIF a ISF poskytnutá od roku 2014 do konca roku 2019, predstavuje 112,85 mil. EUR.

Pokiaľ ide o Taliansko, v roku 2019 mu bolo pridelených 59,4 mil. EUR, čím sa celková výška núdzovej pomoci vyšplhala na 285,2 mil. EUR. Túto sumu dopĺňa podpora EÚ vo výške 737,4 mil. EUR, ktorá bola Taliansku poskytnutá z jeho národných programov v rámci fondov AMIF a ISF v rokoch 2014 a 2020.

Komisia pokračovala v podpore Španielska, ktorému od roku 2018 poskytla núdzovú pomoc vo výške viac ako 52 mil. EUR na zabezpečenie pomoci pre migrantov, zriadenie miestnych registračných a predprijímacích centier a nasadenie dodatočných síl z radov Guardia Civil.

V prípade migrantov prichádzajúcich do hotspotov v Grécku a Taliansku, ako aj do registračných centier na južnom pobreží Španielska, naďalej prebiehala riadna registrácia, identifikácia a odoberanie odtlačkov prstov.

Finančná podpora na efektívne riadenie migrácie

EÚ podporuje úsilie jednotlivých krajín o zlepšenie riadenia migrácie a hraníc výrazným financovaním prostredníctvom národných akčných programov riadených členskými štátmi. V roku 2019 poskytla 467 mil. EUR v rámci fondu AMIF, 442,7 mil. EUR v rámci fondu ISF (hranice a víza) a 92,7 mil. EUR v rámci fondu ISF (polícia).

Vyhlásenie EÚ a Turecka

Vyhlásenie EÚ a Turecka naďalej poskytovalo alternatívy k nebezpečným cestám a zachraňovalo životy v Egejskom mori. Počet neregulárnych migrantov prichádzajúcich po mori z Turecka do Grécka bol v roku 2019 (okolo 60 000) výrazne nižší ako pred vyhlásením (pred októbrom 2015). Členské štáty otvorili pre sýrskych utečencov v Turecku organizované, bezpečné a legálne cesty do Európy, pričom presídlili približne 25 700 takýchto osôb (do konca roku 2019). V roku 2019 sa v rámci programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie uskutočnilo 3 854 dobrovoľných návratov z Grécka do krajín mimo EÚ, z toho bolo 3 260 návratov z pevniny a 594 z ostrovov. Od roku 2016 sa vďaka podpore z tohto programu dobrovoľne vrátilo z gréckych ostrovov a pevninského Grécka 17 900 migrantov.

EÚ zároveň naďalej podporovala Turecko v jeho úsilí o prijatie utečencov a na tento účel vyčlenila v rokoch 2016 – 2019 z nástroja pre utečencov v Turecku 6 mld. EUR.

Do konca roka 2019 bol celý rozpočet vyčlenený na jednotlivé činnosti. Zo sumy 4,7 mld. EUR, ktorá bola zakontrahovaná, bolo vyplatených 3,2 mld. EUR. Viac ako 1,7 mil. utečencov naďalej využíva mesačnú peňažnú pomoc prostredníctvom núdzovej záchrannej sociálnej siete, ktorá im pomáha uspokojovať základné potreby. Viac ako 500 000 detí z radov utečencov má prístup k vzdelávaniu.

Zlepšovanie bezpečných, riadnych a legálnych ciest do Európy

Vízová politika

EÚ pokračovala v aktualizovaní a zjednodušovaní svojej vízovej politiky pre štátnych príslušníkov tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru. Zrevidovaný vízový kódex zníži od februára 2020 byrokratickú záťaž a zjednoduší konanie o udeľovaní víz pre dôveryhodné osoby cestujúce na účely krátkodobého pobytu bez toho, aby došlo k ohrozeniu bezpečnosti. Revidovaným kódexom sa zavádza nový mechanizmus, na základe ktorého sa uplatňujú prísnejšie podmienky pri spracovávaní žiadostí o vízum v prípade, že partnerská krajina dostatočne nespolupracuje pri readmisii svojich vlastných štátnych príslušníkov, ktorí sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene. Pri niektorých kategóriách cestujúcich budú môcť členské štáty predĺžiť lehotu spracovávania žiadostí o víza, skrátiť dobu platnosti udeleného víza a zvýšiť vízový poplatok, resp. upraviť podmienky oslobodenia od takýchto poplatkov.

Zjednodušenie vízového režimu a pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

V júni boli ukončené rokovania medzi EÚ a Bieloruskom o dohode o zjednodušení vízového režimu a readmisnej dohode a tieto dohody boli parafované hlavnými vyjednávačmi. Obe zmluvné strany momentálne kompletizujú svoje interné postupy, ktoré umožnia podpis a uzavretie týchto dohôd. Obe dohody budú podpísané a nadobudnú platnosť súčasne.

Mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti bol v roku 2017 posilnený, aby umožnil rýchlu reakciu v prípade núdzovej situácie. V júni 2019 predložilo Holandsko v rámci tohto mechanizmu Komisii oznámenie týkajúce sa Albánska. Po dôkladnom posúdení obsahu tohto oznámenia a na základe dostupných informácií a relevantných údajov dospela Komisia k záveru, že okolnosti potrebné na aktiváciu tohto mechanizmu neboli splnené, pričom sa zaviazala túto situáciu monitorovať.

Vízová reciprocita

V súčasnosti môžu občania približne 60 krajín sveta cestovať do EÚ bez toho, aby potrebovali vízum. Občania EÚ by mali byť preto tiež schopní cestovať do týchto krajín za rovnakých podmienok. Táto zásada reciprocity je základným pilierom našej spoločnej vízovej politiky. Pokrok sa podarilo dosiahnuť v prípade Spojených štátov, keď vláda USA v septembri oznámila, že Poľsko sa kvalifikovalo na zaradenie do programu bezvízového styku. Hoci Spojené štáty naďalej vyžadujú víza pri občanoch Bulharska, Chorvátska, Cypru a Rumunska, tento vývoj objasňuje, prečo Komisia vo vzťahu k vláde USA zvolila prístup trpezlivej diplomacie.

Spojené štáty vyjadrili ochotu prijať tieto členské štáty do programu bezvízového styku vtedy, keď splnia požiadavky stanovené v právnych predpisoch USA, napr. pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti bezpečnosti či zníženie miery zamietnutých žiadostí o udelenie víza.

Zlaté pasy a zlaté víza

Komisia predložila v januári komplexnú správu o systémoch občianstva a pobytu pre investorov, ktoré existujú vo viacerých členských štátoch. Tieto systémy, všeobecné známe ako „zlaté pasy“ a „zlaté víza“, umožňujú osobe získať nové štátne občianstvo, resp. povolenie na pobyt len na základe samotnej investície. Pokiaľ ide o krajiny, ktoré majú s EÚ bezvízový styk, Komisia vo svojej správe zdôrazňuje, že tieto krajiny musia pri žiadateľoch o systém občianstva pre investorov vykonávať také bezpečnostné kontroly a previerky, ktoré zodpovedajú najprísnejším normám. Komisia to monitoruje v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pokiaľ ide o kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, systémy občianstva sa monitorujú aj v rámci procesu pristúpenia k EÚ. Pozri tiež kapitolu 7.

Podpora migrácie založenej na potrebách

V roku 2019 EÚ zintenzívnila bilaterálnu spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj medzinárodnými organizáciami, aby tak mohla svoju pozornosť zamerať na základné príčiny neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, zlepšiť riadenie hraníc a podporiť dobrovoľné návraty a mobilitu ľudí. Prostredníctvom spoločnej osobitnej skupiny spolupracovala aj s Africkou úniou a OSN.

Komisia naďalej pracovala na zabezpečovaní spôsobov legálnej migrácie, ktoré by pomohli priviesť do EÚ ľudí s takými zručnosťami a talentmi, ktoré sa vyžadujú na pracovnom trhu. Na jar dokončila Komisia celkové hodnotenie pravidiel EÚ v oblasti legálnej migrácie. Výsledky tejto „kontroly vhodnosti“ opätovne poukázali na dôležitosť účinnej politiky v oblasti legálnej migrácie ako ťažiska komplexnej európskej migračnej politiky.

V priebehu celého roka Komisia v súčinnosti s členskými štátmi naďalej pracovala na tvorbe pilotných projektov pracovnej migrácie s kľúčovými partnerskými krajinami, počnúc africkými krajinami. Na tento účel poskytovala Komisia finančnú podporu, a to aj v rámci núdzového trustového fondu pre Afriku.

Integrácia

Za integračnú politiku nesú zodpovednosť samotné členské štáty. Napriek tomu Komisia v roku 2019 naďalej podporovala úsilie, ktoré v tejto oblasti vynakladali členské štáty, miestne a regionálne orgány, MVO a iní aktéri, a to prostredníctvom koordinácie politiky, výmeny postupov, monitorovania a financovania. Cieľom zavedenia týchto opatrení bola podpora integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo priznané postavenie utečenca. V roku 2019 Komisia financovala osem veľkých nadnárodných sietí miest a regiónov, v ktorých sa združilo viac ako 40 európskych miest a 10 regiónov, aby spolupracovali v otázkach integrácie. V rámci Európskej integračnej siete podporila Komisia viacero aktivít vzájomného učenia sa, zameraných na vnútroštátne orgány vrátane inovatívneho programu podpory medzi členskými štátmi, ktorý slúži na zavedenie, resp. zlepšenie konkrétnych politík alebo programov v oblasti integrácie.

Susedstvo Európskej únie

Východné susedstvo

EÚ v roku 2019 naďalej podporovala a posilňovala stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v rámci európskej susedskej politiky a rozvíjala silné partnerstvá so susednými krajinami na východe a na juhu.

V máji sa v Bruseli konalo zasadnutie ministrov a konferencia na vysokej úrovni, na ktorých si účastníci pripomenuli 10. výročie Východného partnerstva. Pokrok sa dosiahol pri reformách vo všetkých oblastiach v rámci programu 20 cieľov do roku 2020, najmä v oblasti hospodárstva, digitálnych technológií, dopravy, pripojiteľnosti, energetiky a mobility. Naopak, v oblasti správy vecí verejných a budovania inštitúcií pretrvávajú problémy. Po rozsiahlej konzultácii v roku 2019 o budúcnosti tohto partnerstva by sa mali dlhodobé politické ciele predložiť pred samitom Východného partnerstva, ktorý sa má uskutočniť v prvej polovici roku 2020.

Vzťahy s Ukrajinou

Na júlovom samite v Kyjeve vydali EÚ a Ukrajina spoločné vyhlásenie a EÚ opätovne potvrdila svoj záväzok podporovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. EÚ zároveň potvrdila podporu vykonávaniu dohôd z Minska a činnosti normandského formátu, trojstrannej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých cieľom je dosiahnuť mierové a udržateľné riešenie konfliktu. Komisia a ukrajinská vláda podpísali štyri programy v hodnote 109 miliónov EUR z balíka Komisie na podporu tejto krajiny na rok 2019. Tieto programy sa zamerajú na decentralizáciu, boj proti korupcii, podporu občianskej spoločnosti a technickú spoluprácu v oblasti kľúčových reforiem a vykonávanie dohody o pridružení a jej prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu.

Rusko

EÚ pokračovala vo vykonávaní dvojakého prístupu k Rusku, ktoré je aj naďalej strategickou výzvou: sankcie za porušovanie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti zo strany Ruska, no podľa potreby aj selektívne angažovanie sa v otázkach, v ktorých má EÚ záujem, napríklad mládežnícke a kultúrne výmeny a spolupráca medzi EÚ a Ruskom v oblasti vzdelávania.

Južné susedstvo

Finančná a technická pomoc EÚ v roku 2019 pomohla riešiť hlavné výzvy tohto regiónu: konflikty v Sýrii a Líbyi, konflikt medzi Izraelom a Palestínou (toto označenie sa nesmie vykladať ako uznanie palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke), pretrvávajúci migračný tlak, zlá správa vecí verejných a slabé podnikateľské prostredie. Vzťahy medzi EÚ a Marokom dostali v júni nový impulz vďaka spoločnému politickému vyhláseniu zameranému na vytvorenie partnerstva pre spoločnú prosperitu. K financovaniu súkromného sektora a k posilneniu hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest v regióne južného susedstva a v Afrike významne prispieva vonkajší investičný plán.

Západný Balkán a proces rozširovania

Inštitúcie EÚ v roku 2019 pokračovali v podpore členstva krajín západného Balkánu v EÚ v súlade so stratégiou pre západný Balkán a s agendou priorít zo Sofie, ktoré sú zamerané na posilnenie politickej, hospodárskej a sociálnej transformácie tohto regiónu. EÚ zároveň pokračovala v podpore spolupráce, ktorej cieľom je plne využiť hospodársky a sociálny potenciál tohto regiónu a prekonať dedičstvo minulosti. Napríklad v júli nadobudla platnosť regionálna dohoda o roamingu pre západný Balkán, ktorá v tomto regióne výrazne znížila poplatky za roaming a mala by viesť k ich zníženiu na nulu v roku 2021. Vo februári nadobudla platnosť historická Dohoda z Prespy medzi Gréckom a Severným Macedónskom, ktorá predstavuje v tomto regióne významný prelom.

V Luxemburgu sa 12. júna uskutočnilo prvé zasadnutie ministrov EÚ a západného Balkánu o zamestnanosti a sociálnych záležitostiach. Ministri z predsedníckeho tria Rady (Rumunsko, Fínsko a Chorvátsko) spolu s Komisiou sa stretli s partnermi z krajín západného Balkánu, aby rokovali o celom rade otázok v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky. Cieľom stretnutia, ktoré by sa malo konať každý rok, je výmena názorov na výzvy v oblasti zamestnanosti a sociálnych reforiem, ktoré sú prospešné pre všetkých občanov v tomto regióne.

V októbri Európska rada analyzovala odporúčania Komisie na začatie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom a rozhodla sa vrátiť k otázke rozširovania pred samitom EÚ – západný Balkán v Záhrebe, ktorý sa uskutoční v máji 2020.

Turecko

Vzťahy medzi EÚ a Tureckom naďalej komplikovala kritická situácia v oblastiach právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva v Turecku, ako aj rastúce napätie vo východnom Stredozemí. EÚ naďalej pomáha utečencom v rámci nástroja pre utečencov v Turecku, ktorý spravuje finančné prostriedky vo výške 6 miliárd EUR na pomoc viac ako 4 miliónom utečencov v tejto krajine.

Vzťahy medzi Afrikou a Európou

EÚ začala s Afrikou bezprecedentné partnerstvo a investuje do skutočného politického vzťahu seberovných partnerov. Partnerstvo EÚ – Afrika zahŕňa širokú škálu oblastí vrátane rozvoja, mieru a bezpečnosti, migrácie, klímy, energetiky, poľnohospodárstva, obchodu, udržateľných investícií a pracovných miest, inovácií, vzdelávania, mládeže, demokracie a ľudských práv.

V roku 2019 pokročilo vykonávanie africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta z roku 2018. EÚ už uvoľnila 3,7 miliardy EUR v rámci vonkajšieho investičného plánu, ktorý má v susedstve EÚ a v subsaharskej Afrike zmobilizovať investície vo výške 37,1 miliardy EUR. Na dobrej ceste je aj záväzok vyčleniť každý rok v období 2018 až 2020 najmenej 300 – 350 miliónov EUR na posilnenie podnikateľského prostredia a investičného prostredia – len v roku 2018 investovala EÚ 718 miliónov EUR.

Pokiaľ ide o mobilitu, na dobrej ceste je záväzok EÚ podporiť do roku 2020 spolu 35 000 študentov a zamestnancov – do konca roka 2019 využilo túto možnosť približne 25 000 z nich. Pokiaľ ide o hospodársku integráciu a obchod, EÚ podporí africkú kontinentálnu zónu voľného obchodu do roku 2020 sumou 62,5 miliardy EUR. Výsledky prináša aj práca štyroch pracovných skupín zložených z afrických a európskych expertov v oblasti poľnohospodárstva, digitálneho hospodárstva, energetiky a dopravy.

Severná a Latinská Amerika

EÚ pokračovala v spolupráci s jedným zo svojich hlavných partnerov, Spojenými štátmi. Príkladom tejto kooperácie je spolupráca na západnom Balkáne a Ukrajine či v oblastiach energetiky, boja proti terorizmu a kybernetickej bezpečnosti. Posilnené partnerstvo EÚ s NATO svedčí o čoraz prepojenejšom transatlantickom bezpečnostnom priestore.

EÚ spojila sily s Kanadou s cieľom presadzovať multilateralizmus a globálny poriadok založený na pravidlách, ktorého súčasťou je aj slobodný a spravodlivý systém medzinárodného obchodu. Na júlovom samite v Montreale sa obe strany zaviazali vykonávať v plnom rozsahu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou.

V apríli Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie uverejnili spoločné oznámenie stanovujúce víziu pre silnejšie a modernejšie partnerstvo s Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré sa zameria na obchod, investície a sektorovú spoluprácu. V roku 2019 EÚ naďalej podporovala mierovú dohodu v Kolumbii, upevnila novú etapu vo vzťahoch s Kubou na druhom zasadnutí spoločnej rady EÚ – Kuba na ministerskej úrovni v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci a zriadila Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu s cieľom pomôcť prekonať krízu v tejto krajine. V októbri sa v rámci medzinárodnej konferencie o solidarite v súvislosti s venezuelskou utečeneckou a migračnou krízou spojili krajiny tohto regiónu, EÚ, Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) s cieľom pokúsiť sa zlepšiť koordináciu mieru a humanitárnej reakcie.

Ázia a Tichomorie

EÚ a päť stredoázijských krajín – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan – majú dlhodobý vzťah založený na silných vzájomných záujmoch. V máji predstavila EÚ svoju víziu silnejšieho partnerstva s týmito krajinami, ktoré sa zameria na odolnosť, prosperitu a lepšiu spoluprácu.

Japonsko

V roku 2019 začala prinášať výsledky dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom z roku 2018, ktorá sa predbežne vykonáva od februára 2019, a dohoda o hospodárskom partnerstve, ktorá sa takisto uplatňuje od tohto dátumu. V apríli sa v Bruseli uskutočnil 26. samit EÚ a Japonska. Predseda Komisie Juncker a japonský premiér Abe podpísali 7. septembra partnerstvo pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru. Ide o prvé partnerstvo svojho druhu a zdôrazňuje strategický význam tohto vzťahu, ktorý sa obe strany zaviazali upevňovať.

Čína

V marci Európska komisia a vysoká predstaviteľka EÚ, vzhľadom na rastúcu hospodársku silu a politický vplyv Číny, bilancovali v spoločnom vyhlásení vzťahy Európskej únie a Číny a súvisiace príležitosti a výzvy. Stanovili 10 konkrétnych opatrení, o ktorých rokovali vedúci predstavitelia na zasadnutí Európskej rady 21. marca.

Na svojom samite v apríli sa EÚ a Čína zaviazali, že do nasledujúceho samitu prehĺbia strategické partnerstvo a prijmú nový program spolupráce na obdobie po roku 2020. Obe strany sa dohodli, že určia spoločné železničné koridory medzi EÚ a Áziou, a pracujú na miestnom rozvoji v tranzitných krajinách. Obe strany sú aktívnejšie v oblasti bezpečnosti v Ázii, počnúc vojenskou spoluprácou so Združením národov juhovýchodnej Ázie až po podporu denuklearizácie Kórejského polostrova.

Strategickejší prístup k Ázii v roku 2019 bol súčasťou cieľa EÚ zameraného na zosúladený prístup k snahám Číny o intenzívnejšiu prepojenosť smerom na západ. Stratégia EÚ v oblasti prepojenosti podporuje politiku, ktorej súčasťou sú infraštruktúrne projekty vytvárajúce spravodlivé hospodárske príležitosti a podporujúce udržateľnú prepojenosť.

Blízky východ

Irán

EÚ v roku 2019 naďalej podporovala dohodu o iránskom jadrovom programe a jej účinné vykonávanie v plnom rozsahu vo všetkých jej aspektoch. EÚ vyjadruje poľutovanie nad odstúpením Spojených štátov od spoločného komplexného akčného plánu a ich opätovným zavedením sankcií a je hlboko znepokojená tým, že Irán začal vykonávať činnosti, ktoré sú v rozpore s jeho záväzkami vyplývajúcimi z dohody. V súlade so závermi Rady zo 4. februára 2019 presadzuje EÚ s Iránom komplexný prístup s cieľom riešiť všetky problematické otázky a vyvážiť prvky relevantnej kritiky konštruktívnym dialógom na vysokej úrovni, napríklad aj prostredníctvom politického dialógu s Iránom pod vedením EÚ o regionálnych otázkach.

Izrael, Palestína a mierový proces na Blízkom východe

EÚ naďalej obhajovala a presadzovala zásadu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu založenú na existencii dvoch štátov, ktorá vychádza z dohodnutých medzinárodných parametrov. EÚ zároveň poskytla Palestínčanom finančnú podporu vo výške takmer 350 miliónov EUR, pričom veľká časť týchto finančných prostriedkov bola určená na budovanie základov budúceho palestínskeho štátu.

Sýria

Na marcovej konferencii Brusel III o Sýrii EÚ prisľúbila, že v roku 2020 poskytne 560 miliónov EUR na podporu humanitárnych činností, odolnosti a rozvojových činností v Sýrii, Jordánsku a Libanone.

Líbya

Činnosť EÚ v roku 2019 sa zamerala na podporu medzinárodného a regionálneho úsilia o udržateľné riešenie politickej krízy v Líbyi a na podporu jej hospodárskeho rozvoja.

Bezpečnosť a obrana

Členské štáty môžu teraz ešte viac chrániť občanov, investovať do spolupráce v oblasti obrany, efektívnejšie vynakladať finančné prostriedky a spolupracovať s partnermi a susedmi.

EÚ v roku 2019 pokračovala v boji proti hybridným hrozbám. Vysoká predstaviteľka a Komisia informovali o vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016 a spoločného oznámenia z roku 2018 o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní spôsobilostí riešiť tieto hrozby.

EÚ ešte viac posilnila tri špecializované pracovné skupiny pre strategickú komunikáciu (východ, západný Balkán a juh). Pokrok sa dosiahol aj v boji proti dezinformáciám z vonkajších a vnútorných zdrojov. Táto činnosť sa riadila akčným plánom proti dezinformáciám z roku 2018 a zameriavala sa na odhaľovanie a analýzu dezinformačných činností, podporu spolupráce medzi členskými štátmi vytvorením systému včasného varovania, spoluprácu s platformami sociálnych médií v rámci kódexu postupov z roku 2018 a posilnenie činností zameraných na zvyšovanie informovanosti. EÚ v tejto oblasti spolupracovala aj s medzinárodnými partnermi ako G7 a NATO. Pozri tiež kapitolu 7.

Pokrok vďaka väčšiemu počtu členov, schválenému pracovnému programu a pracovnému rozpočtu dosiahlo v roku 2019 aj Európske centrum pre boj proti hybridným hrozbám. Centrum naďalej poskytovalo podporu v kľúčových oblastiach ako odborná príprava či cvičenia.

V roku 2019 sa uskutočnilo hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení ich záväzkov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). EÚ eviduje, že zúčastnené členské štáty dosiahli pokrok pri zvyšovaní rozpočtov na obranu a spoločných investícií do obrany, pričom súhrnne vzrástli rozpočty na obranu v roku 2018 o 3,3 % a v roku 2019 o 4,6 %. Zúčastnené členské štáty využívajú vo vnútroštátnom obrannom plánovaní v čoraz väčšej miere nástroje EÚ, ako napríklad revidovaný plán rozvoja spôsobilostí a koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany. Informácie z nich poslúžili ako podklad pracovného programu pre Program rozvoja európskeho obranného priemyslu.

Rozvojová pomoc a humanitárna pomoc

Rozvojová pomoc

EÚ bola aj naďalej jednou z hnacích síl Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. V septembri sa jej zástupcovia stretli v New Yorku so svetovými lídrami na historicky prvom samite OSN venovanom cieľom udržateľného rozvoja a EÚ informovala o pokroku v spoločnej súhrnnej správe.

„Nerovnosti“ boli témou aj Európskych rozvojových dní 2019 a útvary Komisie vydali na túto tému pracovný dokument. EÚ okrem toho pomáhala v rámci iniciatívy Spotlight aj v boji proti rodovo motivovanému násiliu, pričom spojila sily s OSN a novými partnerskými krajinami s cieľom pokračovať v mimoriadne dôležitej práci na regionálnych programoch. Súčasťou tohto úsilia je otvorenie konzultácie v tichomorskej oblasti k návrhu programu pre tento región vo výške 50 miliónov EUR.

EÚ pokračovala v budovaní partnerstva s Afrikou. Africko-európska aliancia pre udržateľné investície a pracovné miesta dosiahla významný pokrok najmä tým, že sa jej doteraz podarilo zmobilizovať investície vo výške viac než 40 miliárd EUR v rámci vonkajšieho investičného plánu.

Reakcia na humanitárne krízy a mimoriadne situácie

Rozpočet EÚ na humanitárnu pomoc vo výške 1,6 miliardy EUR pomohol v roku 2019 miliónom ľudí na celom svete. Najväčšia časť smerovala k utečencom a vnútorne vysídleným osobám v dôsledku konfliktov v Sýrii a Jemene. Viac než 10 % tohto rozpočtu sa použilo na „zabudnuté krízy“, ako je napríklad situácia regionálnych utečencov v Burundi, konflikt na Ukrajine či humanitárne otázky v Kolumbii.

EÚ vyčlenila rekordných 10 % zo svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc na to, aby deťom v núdzových situáciách zabezpečila bezpečné a kvalitné vzdelávanie. Bola tiež jedným z hlavných poskytovateľov pomoci pri epidémii eboly.

V roku 2019 aktivovala EÚ svoj mechanizmus v oblasti civilnej ochrany v 17 prípadoch v reakcii na náhle katastrofy v Albánsku, Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Keď v roku 2019 zasiahol Mozambik cyklón Idai, bolo tam vyslaných osem tímov odborníkov na civilnú ochranu s vybavením na čistenie vody, so stanmi, hygienickými balíčkami a potravinami.

Ľudské práva a demokracia

EÚ sa naďalej intenzívne angažovala v presadzovaní a ochrane ľudských práv a demokracie na celom svete: od spoločných akcií s OSN, ako napríklad hlavná kampaň EÚ a UNICEF #TheRealChallenge pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa po nové usmernenia EÚ týkajúce sa boja proti mučeniu v celosvetovom meradle. EÚ bola aktívna na siedmom svetovom kongrese proti trestu smrti, vyslala mnoho volebných pozorovateľských misií a v októbri prijala nové závery o demokracii.

Podpora multilateralizmu, globálneho riadenia a systému založeného na pravidlách zo strany EÚ

Vzťahy medzi EÚ a Organizáciou Spojených národov

V časoch, keď bol spochybňovaný systém OSN, posilnila EÚ svoj záväzok k multilateralizmu a medzinárodnej organizácii. EÚ je najväčším prispievateľom do mierových misií OSN i do rozpočtu OSN. Podporuje mierové rozhovory pod vedením OSN od Sýrie až po Líbyu a vytvára iniciatívy, ako napríklad trojstranné partnerstvo medzi EÚ, OSN a Africkou úniou. Rozsah tejto podpory sa prejavil na výročnom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov.

Silnejšie partnerstvo medzi EÚ a NATO

Spolupráca medzi EÚ a NATO je neoddeliteľnou súčasťou úsilia EÚ o posilnenie európskej bezpečnosti a obrany. Vo štvrtej správe o pokroku o vykonávaní spoločného súboru návrhov schválených NATO a EÚ v rokoch 2016 a 2017 uverejnenej v júni boli zdôraznené konkrétne výsledky vo všetkých oblastiach spolupráce, najmä v kľúčových oblastiach, akými sú posilňovanie politického dialógu, vojenská mobilita, boj proti hybridným hrozbám, súbežné a koordinované cvičenia a obranné spôsobilosti.

EÚ v skupinách G7 a G20

Európska únia je členom skupín G7 a G20. Na týchto fórach bojuje za zachovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorý je v súčasnosti pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o obchod, bezpečnosť, zmenu klímy a ľudské práva. Tak ako v predošlých rokoch, aj v roku 2019 EÚ výrazne podporovala medzinárodnú spoluprácu. Koordinácia európskych vedúcich predstaviteľov na samite skupiny G20 v Osake v Japonsku výrazne pomohla pri dosiahnutí záverečného vyhlásenia, ktoré zachováva minulé záväzky týkajúce sa vykonávania Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a usiluje sa o dosiahnutie ambiciózneho pokroku pri reforme Svetovej obchodnej organizácie a o globálne riešenie v otázke digitálneho zdaňovania. Vedúci predstavitelia skupiny G7 sa v auguste v Biarritzi vo Francúzsku dohodli na vyhlásení, ktoré sa zaoberá viacerými problémami v oblasti zahraničnej politiky, napríklad situáciou v Iráne, na Ukrajine, v Líbyi a Hongkongu. V súlade so svojimi prioritami pre spoluprácu s Afrikou schválila EÚ aj nové iniciatívy skupiny G7 zamerané na zlepšenie podmienok verejného obstarávania, podporu digitalizácie, zlepšenie prístupu afrických podnikateliek k financovaniu, posilnenie spolupráce v regióne Sahel, boj proti pandemickým chorobám a podporu žien v konfliktných oblastiach, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia.

Európsky parlament

Na svojich posledných zasadnutiach pred májovými voľbami odchádzajúci Parlament prijal právne predpisy, ktorými sa zakazujú jednorazové plastové predmety a zabezpečuje sa lepšia ochrana vonkajších hraníc EÚ. Parlament presadil ambiciózny cieľ znížiť emisie CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá do roku 2030. Dohodol sa na nových pravidlách v oblasti autorského práva, odsúhlasil obchodnú dohodu EÚ s Japonskom a podporil plány na zlepšenie kvality pitnej vody. Zároveň aktualizoval svoj vnútorný rokovací poriadok.

Nové legislatívne obdobie sa začalo 2. júla po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali od 23. do 26. mája. Volebná účasť na úrovni 50,7 % bola najvyššia od roku 1994 a vyššia ako v roku 2014, keď dosiahla 42,6 %.

Dňa 16. októbra prijal Parlament svoj zoznam „neukončených záležitostí“, ktorý je zásadným východiskom pre pokračovanie neformálnych rokovaní medzi inštitúciami EÚ o návrhoch pravidiel EÚ, ktoré sa pred skončením funkčného obdobia nemohli dokončiť. Predseda Komisie Juncker predniesol 22. októbra pred poslancami Parlamentu vyhlásenie, v ktorom zhodnotil kľúčové opatrenia a výsledky svojej Komisie za predchádzajúcich päť rokov.

Európska rada

V marci Európska rada rokovala o hospodárskych otázkach, zmene klímy, dezinformáciách a vonkajších vzťahoch. Na zasadnutí 27 členských štátov, ktoré diskutovali o brexite, sa riešilo predĺženie lehoty podľa článku 50 do 12. apríla alebo do 22. mája v závislosti od toho, či Spojené kráľovstvo ratifikuje dohodu o vystúpení počas týždňa nasledujúceho po zasadnutí. Neskôr v apríli sa 27 vedúcich predstaviteľov EÚ dohodlo na predĺžení lehoty podľa článku 50 do 31. októbra 2019.

Vedúci predstavitelia EÚ sa 9. mája zišli na neformálnom zasadnutí v rumunskom Sibiu, aby pouvažovali o strategickom programe na roky 2019 – 2024. Viac informácií o týchto diskusiách sa uvádza v oddiele „Budúcnosť Európy“.

Členovia Rady na neformálnej večeri, ktorá sa konala neskôr v máji, zhodnotili výsledky volieb do Európskeho parlamentu a začali proces nominácie nových vedúcich predstaviteľov inštitúcií EÚ.

V júni vedúci predstavitelia pokračovali v diskusiách o menovaní do vysokých funkcií na úrovni EÚ, viacročnom finančnom rámci, zmene klímy, dezinformáciách a hybridných hrozbách, rozširovaní, európskom semestri a vonkajších vzťahoch. Zároveň prijali strategický program.

Neskôr v máji sa vedúci predstavitelia EÚ stretli ešte raz, aby prediskutovali a schválili nominácie na vysoké funkcie v inštitúciách EÚ.

V októbri lídri rokovali o budúcom rozpočte EÚ (2021 – 2027) a opatreniach nadväzujúcich na strategický program, ako aj o zmene klímy, rozširovaní EÚ, Turecku a zostrelení lietadla počas letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines. Európska rada zasadala v zložení podľa článku 50 s cieľom prediskutovať najnovší vývoj v súvislosti s brexitom. Koncom októbra sa vedúci predstavitelia EÚ27 (všetky členské štáty okrem Spojeného kráľovstva) dohodli na predĺžení lehoty podľa článku 50 do 31. januára 2020.

Vedúci predstavitelia sa potom zišli v decembri, aby rokovali o zmene klímy, a opätovne sa vrátili k dlhodobému rozpočtu EÚ.

Rada Európskej únie

Funkciu rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie zastávali Rumunsko a Fínsko. Počas prvej polovice roka sa Rumunsko zameriavalo na témy, ako je migrácia a bezpečnosť, viacročný finančný rámec, hospodárstvo a Európa ako globálny aktér. V druhej polovici roka sa Fínsko zameriavalo na opatrenia v oblasti klímy a bezpečnosti, a na posilňovanie spoločných hodnôt vrátane právneho štátu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a sociálnu inkluzívnosť EÚ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Európsky výbor regiónov

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporil kampaň Parlamentu s názvom „Tentoraz idem voliť“ viacerými aktivitami. Patrilo medzi ne napríklad februárové podujatie Občianska spoločnosť za rEUnaissance, ktoré sa konalo za účasti predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera a aktivistky v oblasti klímy Grety Thunbergovej.

Témou podujatia Dni občianskej spoločnosti v roku 2019 bola „udržateľná demokracia“, pričom za hlavné hrozby pre demokraciu v Európe boli označené korupcia a falošné správy. V novembri výbor usporiadal konferenciu o právnom štáte, na ktorej vyzval na štruktúrovaný dialóg medzi vládami a občianskou spoločnosťou s cieľom zvrátiť zhoršovanie situácie v oblasti právneho štátu v EÚ.

V marci predstavil svoju víziu budúcnosti s názvom Sibiu a ďalej, podľa ktorej by sa Európa mala stať svetovým lídrom v oblasti udržateľného rozvoja. V sérii stanovísk zameraných na budúcnosť ponúkol nápady, ako dosiahnuť udržateľnosť, spravodlivý prechod na digitálne hospodárstvo a spravodlivé zdaňovanie.

Na ôsmom európskom samite regiónov a miest, ktorý sa konal v marci v Bukurešti, Európsky výbor regiónov prijal vyhlásenie na tému „Budovanie EÚ od základov s jej regiónmi a mestami“, v ktorom tvrdí, že ak sa má obnoviť dôvera občanov a ak sa majú zabezpečiť náležité zdroje, rozhodnutia a politiky EÚ musia byť zakotvené na miestnej úrovni. Dôrazne sa zasadzuje za aktívnu subsidiaritu a zdôrazňuje význam zapojenia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov do každej fázy rozhodovacieho procesu EÚ. Počas decembrového plenárneho zasadnutia usporiadal výbor pri príležitosti svojho 25. výročia slávnostné podujatie.

V oblasti lepšej právnej regulácie výbor inicioval vznik siete regionálnych centier (RegHub) na hodnotenie vykonávania právnych predpisov Únie na miestnej a regionálnej úrovni. Táto sieť zahŕňa 20 regiónov, ktoré podávajú správy o vykonávaní príslušných politík. V roku 2019 sa uskutočnili tri hodnotenia: o verejnom obstarávaní, kvalite ovzdušia a cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Oba výbory zorganizovali v priebehu roka viacero aktivít na podporu svojej spoločnej myšlienky stáleho mechanizmu pre štruktúrované konzultácie a dialógy s občanmi, ako aj ich účasti na plánovanej Konferencii o budúcnosti Európy.

Pozri aj oddiel s názvom „Budúcnosť Európy“.

Dokončenie programu lepšej právnej regulácie

Práca na zjednodušení právnych predpisov

Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva

V rokoch 2016 a 2017 sa Európsky parlament, Rada a Európska komisia dohodli na dvoch spoločných vyhláseniach o legislatívnych prioritách EÚ. Zdôraznili 89 iniciatív, ktoré si v legislatívnom procese vyžadovali prednostné zaobchádzanie. Išlo o spoločný záväzok týchto troch inštitúcií, že zabezpečia významný pokrok a iniciatívy podľa možnosti schvália do májových volieb do Európskeho parlamentu.

Do prvej polovice roka 2018 prijala Komisia všetky iniciatívy uvedené v spoločných vyhláseniach a do európskych volieb Parlament a Rada politicky schválili alebo formálne prijali 61 z 89 iniciatív uvedených v spoločnom vyhlásení. Na konci roka zostalo nedoriešených 22 iniciatív.

V roku 2019 Európska komisia úspešne ukončila rokovania s Parlamentom a Radou o nezáväzných kritériách výberu medzi vykonávacími a delegovanými aktmi. Tento výber často komplikuje legislatívne rokovania a stanovenie kritérií by tomuto procesu pomohlo. Uvedené rokovania viedli k uzavretiu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorá bola uverejnená v júli. Okrem toho spoluzákonodarca súhlasil so zosúladením 68 existujúcich aktov s Lisabonskou zmluvou, a to zmenou použitého regulačného postupu. Uskutočňuje sa formou kontroly, ako Komisia uplatňuje svoje vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o delegované akty a vykonávacie akty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

Monitorovanie uplatňovania práva EÚ

Výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva EÚ uverejnená v júli poskytuje prehľad o tom, ako Komisia monitorovala a presadzovala právo EÚ v roku 2018.

Komisia napríklad rázne konala pri presadzovaní pravidiel v oblasti životného prostredia, mobility a dopravy, ako aj vnútorného trhu, priemyslu, podnikania a malých a stredných podnikov. Podporovala vnútroštátne a regionálne orgány pri vykonávaní pravidiel týkajúcich sa čistého ovzdušia a čistej vody. Zároveň prijala opatrenia proti členským štátom, ktoré si nesplnili záväzky a nevykonali pravidlá EÚ týkajúce sa záznamov o cestujúcich, boja proti terorizmu a prania špinavých peňazí. Komisia využila svoje právomoci v oblasti presadzovania práva aj v prípadoch, keď niektoré krajiny nepostupovali dostatočne rýchlo, aby zlepšili prístup osôb so zdravotným postihnutím k webovým sídlam a iným mobilným aplikáciám. Ak sa právo EÚ neuplatňuje riadne, občania a podniky nebudú môcť presadzovať svoje práva ani využívať výhody plynúce z týchto právnych predpisov.

Lepšia právna regulácia v centre rozhodovania EÚ

Komisia sa zaviazala konať len tam, kde EÚ prináša pridanú hodnotu a poskytuje výhody ľuďom aj podnikom, a to bez zbytočných nákladov. Robí tak na základe najlepších dostupných dôkazov s ohľadom na hospodárske, sociálne, environmentálne a iné významné vplyvy. Pred revíziou existujúcich právnych predpisov EÚ ich Komisia zhodnotí, aby pochopila, čo funguje a čo nie, čím pomáha zlepšovať výkonnosť týchto predpisov.

Komisia v rámci svojho programu lepšej právnej regulácie pozornejšie počúva názory občanov a zainteresovaných strán s cieľom riešiť ich potreby. Od roku 2015 zorganizovala vyše 400 verejných konzultácií, do ktorých sa zapojili milióny Európanov. Odvtedy sa počet príspevkov do verejných konzultácií, ktoré jej boli doručené, zvýšil viac ako štvornásobne.

Nový portál Vyjadrite svoj názor, t. j. systém „jednotného kontaktného miesta“, prostredníctvom ktorého môžu Európania prispievať k tvorbe politík EÚ, zaznamenal v roku 2018 takmer 900 000 návštev, pričom v roku 2019 ich počet prekročil 1 milión. V apríli Komisia vydala správu s cieľom zhodnotiť opatrenia, ktoré zaviedla Junckerova Komisia na dosiahnutie lepších výsledkov pre občanov a podniky v EÚ vďaka otvorenejšej a transparentnejšej tvorbe politiky, ktorá sa opiera o dôkazy. Výsledky tohto hodnotenia boli jasné: lepšia právna regulácia zlepšila spôsob tvorby politiky EÚ a mala by zostať základom jej pracovných metód aj v budúcnosti, pričom by mala naďalej zlepšovať jej nástroje, najmä pokiaľ ide o osvetovú činnosť a spätnú väzbu od občanov a zainteresovaných strán, posúdenie vplyvu a kvalitu hodnotení.

Transparentnosť a zodpovednosť

Spoločný register transparentnosti

Kontakt so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou je súčasťou práce inštitúcií EÚ. Zároveň platí, že na zachovanie dôvery európskych občanov v legitímnosť politických, legislatívnych a administratívnych postupov EÚ je nevyhnutná transparentnosť a zodpovednosť.

Transparentnosť zastupovania záujmov je mimoriadne dôležitá preto, aby mohli občana sledovať činnosti tých, ktorí sa snažia vplývať na proces tvorby práva EÚ. Komisia preto v roku 2016 predložila návrh novej medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti, ktorý by sa vzťahoval na Parlament, Komisiu a po prvý raz aj na Radu Európskej únie. V súčasnosti sa o tomto návrhu rokuje.

V registri je zapísaných takmer 12 000 subjektov. Sú viazané kódexom správania, v ktorom sa stanovujú etické normy, ktoré musia zástupcovia pri interakcii s inštitúciami EÚ dodržiavať.

Kódex správania členov Komisie

V roku 2018 Komisia prijala nový Kódex správania komisárov, v ktorom sa stanovujú prísnejšie pravidlá a vyššie etické normy a zavádza sa väčšia transparentnosť vo viacerých oblastiach. Od februára 2018 Komisia každé dva mesiace uverejňuje informácie o cestovných výdavkoch komisárov na ich príslušných webových sídlach.

V júni 2019 Komisia uverejnila prvú výročnú správu o uplatňovaní tohto kódexu správania. Správa potvrdila, že od prijatia aktualizovaného kódexu Komisia dosiahla ešte väčšiu mieru transparentnosti, pokiaľ ide o správanie jej členov.

Okrem toho bol podľa nového kódexu zriadený posilnený nezávislý etický výbor zložený z troch vysokokvalifikovaných externých členov, ktorý má poskytovať poradenstvo ku všetkým etickým otázkam.

Začiatkom roka Komisia uverejnila etické usmernenia pre komisárov, ktorí sa zúčastňujú na voľbách do Európskeho parlamentu. Tieto usmernenia boli vydané po tom, ako nový kódex umožnil komisárom zúčastňovať sa na volebných kampaniach bez toho, aby museli čerpať dovolenku, ako to bolo v minulosti.

Komisia takisto zaviedla do praxe nové ustanovenie kódexu, v ktorom sa stanovuje uverejňovanie rozhodnutí o aktivitách členov Komisie po skončení ich funkčného obdobia a o súvisiacich stanoviskách nezávislého etického výboru. V októbri bolo uverejnené prvé rozhodnutie a do konca roka nasledovali ďalšie.

Prístup k dokumentom

V júli Komisia prijala svoju správu o prístupe k dokumentom. Zo správy vyplýva, že počet počiatočných žiadostí o prístup k dokumentom podaných podľa príslušných predpisov o prístupe verejnosti k takýmto dokumentom sa zvýšil takmer o 9,5 % (zo 6 716 žiadostí v roku 2017 na 7 257 v roku 2018) a počet opakovaných žiadostí o 4,4 % (z 288 v roku 2017 na 318 v roku 2018).

Komisia stále zostáva inštitúciou EÚ, ktorá sa zaoberá najväčším počtom žiadostí o prístup, pričom tento trend sa od roku 2016 neustále zvyšuje. Občania EÚ a iní žiadatelia teda využívajú toto právo na prístup k dokumentom aktívne.

V roku 2018 Komisia úplne alebo čiastočne zverejnila požadované dokumenty vo viac ako 80 % prípadov a vo fáze podania opakovaných žiadostí poskytla širší alebo dokonca úplný prístup v takmer 41 % z 288 preskúmaných prípadov.

Komisia súčasne aj naďalej aktívne uverejňovala veľké množstvá dokumentácie a informácií na svojich webových stránkach a vo svojich rôznych verejných registroch, pričom zahrnula všetky oblasti činnosti EÚ. Tieto údaje potvrdzujú nielen otvorenosť Komisie, ale aj význam práva na prístup k dokumentom v rámci celkovej politiky transparentnosti inštitúcie.

Kontrola rozpočtu EÚ

Zaviedol sa rámec kontroly a výkonnostný rámec, ktoré poskytujú primerané uistenie, že finančné prostriedky EÚ sa vynakladajú v súlade s príslušnými pravidlami a prijímajú sa opatrenia na zamedzenie chybám, na ich odhaľovanie a opravu, pričom sa zvyšuje zameranie na dosahovanie výsledkov.

V marci Parlament v nadväznosti na kladné odporúčanie Rady definitívne schválil spôsob, akým Komisia plnila rozpočet EÚ v roku 2017. Prostredníctvom každoročného postupu udelenia absolutória Parlament a Rada vyžadujú od Komisie politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu a zabezpečujú demokratickú kontrolu nad hospodárením s peniazmi daňových poplatníkov.

V júli predložila Komisia balík integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti, ktorý zhromažďuje všetky dostupné informácie o plnení, výkonnosti, výsledkoch, správnom finančnom riadení a ochrane rozpočtu EÚ na rok 2018. Správy preukázali, že rozpočet priniesol výsledky v súlade s prioritami Komisie a riadne sa plnil.

Komisia pokračovala v práci na zriadení Európskej prokuratúry, ktorá bude stíhať cezhraničnú trestnú činnosť vplývajúcu na rozpočet EÚ vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie v 22 zúčastnených členských štátoch. Očakáva sa, že prokuratúra začne fungovať koncom roka 2020.

Európsky dvor audítorov vystavil v októbri už dvanásty rok po sebe kladné hodnotenie ročnej účtovnej závierky EÚ a potvrdil, že poskytuje pravdivý a verný obraz účtovníctva EÚ. Pokiaľ ide o správnosť výdavkov, Dvor audítorov potvrdil svoj výrok s výhradou (namiesto záporného výroku). Celková odhadovaná miera chybovosti na úrovni 2,6 % bola mierne vyššia ako v roku 2017 (o 0,2 %), ale výrazne nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. V približne polovici výdavkov EÚ nedosiahla miera chybovosti úroveň, ktorú by Dvor audítorov považoval za významnú. Na príjmovej strane rozpočtu ani v administratívnych výdavkoch sa nezistili žiadne významné chyby.

Národné parlamenty

V júli Komisia prijala výročnú správu za rok 2018 o svojich vzťahoch s národnými parlamentmi a o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Správa poskytuje komplexný obraz intenzívnych a plodných vzťahov národných parlamentov s Komisiou a inými inštitúciami EÚ. Národné parlamenty predložili 569 stanovísk, čo je podobné číslo ako v roku 2017. Z toho vyplýva, že väčšina z nich veľmi aktívne spolupracuje s Komisiou na jej iniciatívach a na širokej škále tém.

Obavy v súvislosti s tým, ako návrhy Komisie rešpektujú zásadu subsidiarity, boli vyjadrené len v 37 „odôvodnených stanoviskách“, čo znamená, že o európskych politikách sa rozhoduje a vykonávajú sa na tej najvhodnejšej úrovni, či už európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej. Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ktorú v roku 2018 zriadil predseda Juncker a ktorej predsedal prvý podpredseda Timmermans, skúmala spôsoby, ako lepšie zapojiť národné parlamenty, ako aj regionálne a miestne orgány do prípravy a monitorovania právnych predpisov a politík EÚ. K opatreniam Komisie na dosiahnutie tohto cieľa patrí poskytovanie súhrnných odpovedí v prípade, že obavy týkajúce sa subsidiarity vyjadrí značný počet národných parlamentov, a teda predloženie jedného verejného dokumentu, v ktorom sa poskytne úplný obraz o všetkých takýchto obavách a postoj Komisie k nim.

Návštevy členov Komisie v národných parlamentoch alebo návštevy delegácií národných parlamentov v Komisii (55 návštev v roku 2019 a 915 návštev počas celého funkčného obdobia Junckerovej Komisie) posilnili dialóg medzi stranami.

Európsky ombudsman

Vyšetrovania európskej ombudsmanky týkajúce sa údajného nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Európskej únie zahŕňali rôzne témy, ako sú napríklad transparentnosť rozhodovacieho procesu, tzv. jav otáčavých dverí, aktivity bývalých komisárov po skončení ich mandátu, prístup k dokumentom, základné práva, etické otázky, zmluvy, granty alebo individuálne záležitosti týkajúce sa zamestnancov. Komisia v priemere vyhovie približne trom štvrtinám návrhov úradu ombudsmana (návrhy na riešenie, návrhy na zlepšenie a odporúčania), pričom v približne 95 % vyšetrovaní sa nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

V júni ombudsmanka udelila svoju druhú Európsku cenu za dobrú správu vecí verejných iniciatívam Komisie na zníženie znečistenia plastmi a na podporu zvyšovania informovanosti. Cieľom je oceniť iniciatívy, projekty a iné druhy práce rôznych útvarov inštitúcií EÚ, ktoré majú viditeľný a priamy pozitívny vplyv na životy ľudí v Európe aj mimo nej.

V októbri Komisia zároveň prijala stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie ombudsmana (revidovaný štatút).

Za európsku ombudsmanku zvolil Parlament v decembri opätovne Emily O’Reillyovú. Jej druhé funkčné obdobie bude trvať päť rokov.