Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní

Zhrnutie

I

Cieľom Európskej únie je zabezpečiť spravodlivé a účinné zdaňovanie v rámci celého jednotného trhu s výberom všetkých daní v určenom čase. Koordinovaná daňová politika EÚ posilňuje istotu daňovníkov a vedie k intenzívnejšiemu investovaniu a hospodárskej súťaži.

II

Od roku 2011 Rada odsúhlasila sériu legislatívnych iniciatív, ktoré umožňujú členským štátom rôznymi spôsobmi si navzájom poskytovať daňové informácie. Pravidlá výmeny informácií a iné formy administratívnej spolupráce umožňujú členským štátom získať prístup k informáciám, ktoré potrebujú na zabezpečenie výberu daní.

III

Európska komisia zodpovedá za prípravu legislatívnych návrhov o systéme výmeny daňových informácií a za poskytovanie usmernení členským štátom. Ak sa niektorý právny predpis EÚ v niektorom členskom štáte riadne nevykonáva, Komisia môže proti tomuto členskému štátu začať konanie o nesplnení povinnosti. Medzi jej právomoci patrí takisto monitorovanie, ako je zavedený systém výmeny informácií a aký je účinný. Členské štáty zodpovedajú za výmenu príslušných daňových informácií a za ich používanie na zabezpečenie dodržiavania predpisov.

IV

V rámci tohto auditu sme posudzovali kľúčové aspekty, od ktorých závisí účinnosť systému výmeny daňových informácií v EÚ. Tento audit sme vykonali preto, lebo systém výmeny daňových informácií, ktorý je zavedený od roku 2011, ešte neprešiel žiadnym auditom. V rámci auditu sme sa zaoberali časovým obdobím od roku 2014 do roku 2019. Posúdili sme legislatívny rámec, ktorý navrhla a zaviedla Komisia, a skúmali sme, do akej miery monitorovala vykonávanie a fungovanie systému výmeny informácií. Navštívili sme päť členských štátov s cieľom posúdiť, ako využívajú vymieňané informácie a ako merajú účinnosť systému.

V

Dospeli sme k celkovému záveru, že systém výmeny daňových informácií je riadne etablovaný, ale je potrebné vykonať viac v oblasti jeho monitorovania, zabezpečenia kvality údajov a využívania získaných informácií.

VI

V súvislosti s prácou Komisie sme dospeli k záveru, že Komisia zaviedla vhodný rámec na výmenu daňových informácií, nie je však dostatočne iniciatívna pri poskytovaní usmernení a nedostatočne meria výstupy a vplyvy používania vymieňaných informácií. Z našich návštev v členských štátoch vyplynulo predovšetkým to, že informácie, ktoré si štáty navzájom vymieňajú, majú obmedzenú kvalitu, príliš sa nevyužívajú a štáty takmer vôbec nemonitorujú účinnosť systému.

VII

Aj keď Komisia zabezpečila jasný a transparentný legislatívny rámec, niektoré formy príjmov môžu stále ostať v príslušnom členskom štáte nezdanené. Monitorovanie využívania tohto systému v členských štátoch zo strany Komisie nie je dostatočné a nezahŕňa fyzické návštevy konkrétnych miest v členských štátoch ani účinný systém sankcií. Komisia v prvotných fázach výmeny informácií poskytla členským štátom užitočné usmernenia, ale neskôr už nevydala žiadne ďalšie usmernenia, ktoré by členským štátom pomohli analyzovať získané informácie a využívať ich na účely výberu príslušných daní.

VIII

Informácie zozbierané členskými štátmi majú nedostatky v oblasti kvality, úplnosti a presnosti. Väčšina členských štátov, ktoré sme navštívili, pred poskytnutím údajov iným členským štátom nekontroluje oznamujúce subjekty z hľadiska kvality a úplnosti údajov. Okrem toho, len málo členských štátov vykazuje všetky požadované kategórie informácií, v dôsledku čoho niektoré príjmy unikajú zdaneniu. Aj keď členské štáty identifikujú príslušných daňovníkov, informácie, ktoré si automaticky vymieňajú, využívajú len málo.

IX

Neexistuje žiadny spoločný rámec EÚ na monitorovanie výkonnosti a výsledkov systému a individuálne posúdenia vykonané niektorými členskými štátmi nie sú dostatočne jasné a transparentné.

X

Predkladáme preto niekoľko odporúčaní, ktorých cieľom je zlepšiť účinnosť systému výmeny informácií. Uvedené odporúčania sú adresované piatim členským štátom, ktoré sme navštívili (Cyprus, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Španielsko), ale môžu ich využiť aj iné krajiny.

1. Komisia by mala:
   • prijať priame a účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov v oblasti kvality údajov odosielaných členskými štátmi,
   • predložiť legislatívne návrhy zamerané na to, aby sa vymieňali informácie o všetkých relevantných príjmoch,
   • rozšíriť svoje činnosti v oblasti monitorovania a doplniť svoje usmernenia pre členské štáty.
2. Členské štáty by mali:
   • zabezpečiť úplnosť a dostatočnú kvalitu vymieňaných informácií,
   • zaviesť systematické postupy na analýzu rizika súvisiaceho s prijímanými informáciami a na čo najširšie využívanie týchto informácií.
3. Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi vytvoriť spoľahlivý spoločný rámec na meranie prínosov systému výmeny daňových informácií.

Úvod

01

V súčasnosti, keď je možné posielať peniaze do celého sveta jednoduchým kliknutím na tlačidlo, čelia niektorí daňovníci pokušeniu ukrývať svoje investície na účtoch v daňových rajoch. Až donedávna mnohé krajiny a iné územia otvorene fungovali ako daňové raje, tolerovali tajné bankové účty a schránkové spoločnosti a odmietali poskytovať informácie o nich iným vládam¹.

02

Na jednotnom trhu by podniky, ktoré dosahujú zisk, mali platiť dane tam, kde príslušné finančné prostriedky zarobili. Niektoré podniky však prostredníctvom agresívneho daňového plánovania využívajú výhody rozdielov v daňových pravidlách jednotlivých členských štátov tak, aby mohli zo svojich ziskov platiť najnižšiu možnú daň.

03

Rozsah straty daňových príjmov EÚ vplyvom vyhýbania sa daňovej povinnosti sa len v prípade právnických osôb odhaduje na 50 až 70 mld. EUR ročne². Ak do tohto odhadu zahrnieme ďalšie faktory, ako sú osobitné daňové pravidlá a neefektívny výber daní, toto číslo sa zvýši na takmer 190 mld. EUR (v čase danej štúdie približne 1,7 % HDP EÚ).

04

S cieľom uspokojiť požiadavky sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu Komisia spolupracuje s členskými štátmi na posilňovaní transparentnosti, zodpovednosti a celkovej účinnosti daňových systémov. Ide to ruka v ruke s myšlienkou spravodlivého zdaňovania: daňovníci pôsobiaci vo viacerých členských štátoch – či sú to nadnárodné spoločnosti alebo fyzické osoby – by nemali byť daňovo zvýhodnení len vďaka obmedzenej komunikácii medzi daňovými orgánmi. Zároveň platí, že ak sa dane na prvýkrát zaplatia správne a v správnej krajine, nie sú potrebné ďalšie opravy a tým sa zvyšuje daňová istota v rámci celej EÚ.

Opatrenie EÚ

05

V roku 1998 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti prijala kódex správania EÚ pri zdaňovaní podnikov³. Rada uznala „pozitívne účinky spravodlivej hospodárskej súťaže“ a vyzvala členské štáty na plnú spoluprácu pri predchádzaní vyhýbania sa daňovým povinnostiam⁴ a daňových únikov⁵, a to najmä prostredníctvom výmeny daňových informácií⁶.

06

Aj keď výber daní je v právomoci členských štátov, boj proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa uskutočňuje aj na úrovni EÚ. Členské štáty sa zhodli, že má zásadný význam zlepšiť a prehĺbiť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi prostredníctvom rámca cezhraničnej spolupráce a cezhraničných nástrojov navrhnutých EÚ.

07

Na zaručenie fungovania vnútorného trhu a ochranu finančných záujmov EÚ Komisia nabáda členské štáty na spoluprácu a sprostredkúva túto spoluprácu prostredníctvom svojho Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu (GR TAXUD). V súlade so svojím poslaním rozvíjať a monitorovať vykonávanie daňovej politiky v EÚ v prospech občanov⁷, podnikov a členských štátov a pomáhať členským štátom v boji proti podvodom a daňovým únikom GR TAXUD:

• pripravuje legislatívne návrhy na zabezpečenie a skvalitňovanie výmeny daňových informácií medzi členskými štátmi a monitoruje vykonávanie právnych predpisov v členských štátoch,
• zabezpečuje mechanizmy, systémy a elektronické rozhrania na koordináciu výmeny daňových informácií,
• dohliada na centrálny register výmeny informácií o cezhraničných záväzných daňových stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia,
• spravuje program Fiscalis 2020 na výmenu najlepších postupov a poznatkov medzi členskými štátmi a Komisiou (pozri prílohu VI).

08

Národné vlády členských štátov EÚ disponujú pri navrhovaní svojich daňových právnych predpisov a systémov veľkou mierou slobody a na prijatie rozhodnutí v tejto politicky citlivej oblasti na úrovni EÚ je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch sa však musia dodržiavať určité základné zásady, ako je nediskriminácia a sloboda pohybu v rámci vnútorného trhu. Daňový systém žiadnej krajiny by nemal nikomu umožňovať vyhýbať sa zdaneniu v inej krajine.

09

Členské štáty musia v rámci svojej zodpovednosti:

• zabezpečovať fungovanie daňových systémov,
• zhromažďovať a vykazovať požadované informácie súvisiace s daňami,
• vymieňať si najlepšie postupy,
• zabezpečovať spravodlivú daňovú súťaž na vnútornom trhu.

Smernica o administratívnej spolupráci

10

Európske spoločenstvá najprv v roku 1977 prijali smernicu o administratívnej spolupráci v oblasti daní⁸. Neskôr ju nahradila súčasná smernica EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC)⁹ (pozri prílohu III), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2013 (pozri rámček 1).

11

Touto smernicou sa sledujú tri osobitné ciele:

• rozšíriť možnosti členských štátov pri predchádzaní cezhraničným daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti;
• obmedziť rozsah stimulov a zvýhodnení vedúcich k škodlivej daňovej konkurencii (pozrirámček 2) vrátane boja proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a agresívnemu daňovému plánovaniu, a to prostredníctvom opatrení v oblasti transparentnosti súvisiacich so záväznými stanoviskami a so záväznými stanoviskami k stanoveniu metódy ocenenia a prostredníctvom správ o nadnárodných podnikoch za jednotlivé krajiny,
• podporovať spontánne dodržiavanie daňových predpisov uľahčením odhaľovania cezhraničných príjmov a majetku.

12

Smernica DAC bola odpoveďou na čoraz väčšiu mobilitu daňovníkov a kapitálu a na internacionalizáciu finančných nástrojov. Tento vývoj priniesol prudký nárast počtu cezhraničných transakcií, čo členským štátom skomplikovalo riadne posudzovanie daňových povinností a vytvorilo priestor pre daňové podvody. V tejto situácii vznikla naliehavá potreba posilniť spoluprácu v oblasti daní.

13

Smernicou DAC sa stanovujú tri hlavné formy výmeny informácií v rámci EÚ. Ich vývoj v čase je znázornený na ilustrácii 1:

• automatická výmena informácií, ktorá sa vzťahuje na povinnú výmenu stanovených daňových a finančných účtovných informácií v stanovených formátoch a v určených lehotách,
• výmena informácií na požiadanie vo forme vyžiadania správ a informácií o jednom alebo viacerých daňovníkoch,
• spontánna výmena informácií – nevyžiadaný prenos informácií, ktoré jedna krajina považuje za zaujímavé pre druhú krajinu.

Smernicou DAC sa stanovujú aj iné formy administratívnej spolupráce. Z nich sa v tejto správe venujeme najmä simultánnym kontrolám konkrétnych daňovníkov v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch s cieľom výmeny takto získaných informácií.

Rozsah auditu a audítorský prístup

14

V tomto audite sme posudzovali opatrenia na výmenu daňových informácií v EÚ, ktoré určujú účinnosť iných nástrojov administratívnej spolupráce. Sústredili sme sa na vykonávanie rôznych pozmeňujúcich návrhov smernice DAC (DAC1 až DAC5) v období 2014 až 2019 (znenie DAC6 do júna 2020 nenadobudlo účinnosť).

15

Tento audit sme vykonali preto, lebo systém výmeny daňových informácií, ktorý je zavedený od roku 2011, ešte neprešiel žiadnym auditom. V rámci auditu sme sa zaoberali systémovými otázkami a vydali sme odporúčania na zlepšenie v oblasti návrhu, zavedenia a monitorovania systému a v oblasti využívania získaných informácií členskými štátmi, a to najmä:

• do akej miery výmena informácií prispieva k plneniu stratégie Európskej komisie v oblasti spravodlivejšieho zdaňovania,
• aká je účinnosť praktických opatrení a usmernení poskytnutých Komisiou pre členské štáty k vykonávaniu smernice DAC,
• ako Komisia monitoruje systém,
• či sú k dispozícii dostatočné zdroje a usmernenia na riadny chod systému,
• či sa získané informácie účinne využívajú,
• aký je praktický účinok dohôd o spolupráci medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ,
• do akej miery sú účinné regulačné a kontrolné opatrenia a ako účinne sa prideľujú zdroje.

16

Skúmali sme činnosť Komisie a piatich členských štátov (Cyprus, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Španielsko), ktoré sme vybrali na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych rizikových kritérií v súvislosti s výmenou informácií (pozri prílohu II).

Komisia

17

V súvislosti s Komisiou sme skúmali pravidlá výmeny daňových informácií v zmysle smernice DAC1 až DAC5 a to, ako GR TAXUD monitorovalo ich vykonávanie. Zamerali sme sa najmä na tieto otázky:

• príslušné právne predpisy – či Komisia overovala, akým spôsobom členské štáty uplatňujú pravidlá EÚ prostredníctvom svojich vnútroštátnych predpisov, a či prijala potrebné opatrenia na riešenie prípadných oneskorení vo vykonávaní,
• existencia a kvalita usmernení a informácií súvisiacich s vykonávaním smernice DAC a spôsob, akým Komisia tieto informácie poskytla členským štátom,
• výkonnosť programov a opatrení financovaných z rozpočtu EÚ na pomoc členským štátom pri výmene osvedčených postupov a nápadov na zlepšenie systému,
• či Komisia zaviedla spoločný rámec EÚ na monitorovanie výkonnosti systému s cieľom overiť, či prináša zamýšľané výsledky.

18

Audítorský prístup a metodika použitá pri vykonaní tohto auditu na úrovni Komisie sú uvedené v prílohe I.

Členské štáty

19

V smernici DAC sa požaduje, aby členské štáty spolupracovali v oblasti výmeny všetkých relevantných daňových informácií. Posudzovali sme, ako členské štáty:

• zabezpečili presnosť, úplnosť a včasné odosielanie vymieňaných údajov,
• ako využili získané informácie a ako by sa to dalo zlepšiť,
• ako využili iné formy administratívnej spolupráce zavedené smernicou DAC,
• ako merali účinnosť systému a ako využili výsledky tohto merania na účely riešenia rizík a prideľovania zdrojov.

20

V navštívených členských štátoch sme pre potreby nášho auditu na základe rizika vybrali vzorky automatickej a neautomatickej výmeny informácií (automatickej, na požiadanie a spontánnej) a simultánnych kontrol. Audítorský prístup uplatnený pri kontrole členských štátov je uvedený v prílohe II.

21

Informácie vymieňané medzi členskými štátmi aj systémy, ktoré na túto výmenu slúžia, sú prísne dôverné. V tejto správe sa preto neuvádzajú konkrétne podrobnosti o členských štátoch, pokiaľ už predtým neboli verejne dostupné.

Pripomienky

Legislatívny rámec EÚ má v určitých bodoch náskok pred medzinárodným vývojom, ale vykazuje aj nedostatky

22

Právne predpisy v oblasti výmeny daňových informácií by mali zabezpečovať, aby sa všetky príjmy podliehajúce ich ustanoveniam plne zdaňovali v správnom členskom štáte. Komisia by mala monitorovať transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov a poskytovať usmernenia s cieľom ich jednotného uplatňovania v celej EÚ. Posudzovali sme legislatívny proces, ktorý Komisia uplatnila pri prvom návrhu a následných zmenách smernice DAC. Takisto sme sa pozreli na to, ako Komisia monitoruje vykonávanie smernice DAC v členských štátoch vrátane poskytovania usmernení na tento účel.

Legislatívny rámec je pevný, aj keď nie komplexný

EÚ má v určitých bodoch náskok pred medzinárodným vývojom

23

V roku 2013 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prijala akčný plán na riešenie stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam prostredníctvom presunu ziskov¹⁰. V roku 2015 vydala správy o rozličných aspektoch tohto akčného plánu, ako sú spontánne výmeny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia¹¹ a vykazovanie podľa jednotlivých krajín¹².

24

Mnohé krajiny odsúhlasili zrušenie bankového tajomstva na daňové účely, poskytovanie daňových informácií iným vládam a zrušenie utajenia informácií o vlastníkoch, bankových dojednaniach a finančných transakciách právnických osôb. Východiskovým bodom bola svetová norma výmeny informácií na požiadanie vypracovaná OECD, v ktorej sa po prvýkrát stanovila medzinárodná výmena informácií medzi dvoma krajinami na žiadosť daňového orgánu s doplnením novej požiadavky na získanie a výmenu informácií aj v prípade, že je ich držiteľom banka.

25

Technologický pokrok takisto viedol k všeobecnému rozšíreniu automatickej výmeny informácií, ktorá dopĺňa výmenu informácií na požiadanie. Po prvých skúsenostiach vyplývajúcich zo smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor fórum G20 pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu schválilo v roku 2014 návrh globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií, ktorý OECD uverejnila v tom istom roku ako nový spoločný štandard oznamovania (CRS)¹³. V tomto štandarde sa uvádza, aké informácie sa majú vymieňať, a stanovujú sa operačné pravidlá. Do konca roku 2019 sa k automatickej výmene informácií o finančných účtoch v zmysle CRS zaviazalo viac ako 100 krajín¹⁴.

26

EÚ sa v tejto oblasti nachádza v popredí medzinárodného vývoja a v určitých veciach má aj náskok pred OECD (pozri tabuľku 1). Rýchlo zaviedla spoločné postupy a vytvorila harmonizovaný rámec, v ktorom zohľadnila medzinárodné referenčné štandardy¹⁵. Smernica DAC je v súlade s opatreniami OECD¹⁶.

Legislatívny rámec je transparentný a logický, ale neúplný

27

Preskúmali sme legislatívny rámec systému výmeny daňových informácií a zistili sme v ňom medzery.

28

Legislatívny rámec sa ako celok zakladá na jasnom rozdelení úloh a zodpovedností a má jasne stanovené ciele (pozri ilustráciu 2 a prílohu V). Pravidlá EÚ sú vynútiteľné prostredníctvom Komisie a Súdneho dvora EÚ.

29

Vo svojom hodnotení smernice DAC v roku 2019¹⁹ Komisia nezistila v oblasti právnych predpisov žiadne väčšie problémy. V tomto hodnotení sa však nezaoberala niektorými legislatívnymi medzerami, ktoré opisujeme v ďalších odsekoch.

30

Z rozsahu výmeny informácií sú vyňaté kryptomeny²⁰. Ak má daňovník v držbe finančné prostriedky v elektronických kryptomenách, príslušná platforma alebo iný elektronický poskytovateľ služieb pre takýchto zákazníkov v rámci daného portfólia nemá povinnosť vykazovať žiadne takéto sumy ani nadobudnuté zisky daňovým orgánom. Finančné prostriedky, ktoré sú v držbe prostredníctvom takýchto elektronických nástrojov, teda ostávajú z veľkej časti nezdanené.

31

Nesprávcovské príjmy z dividend (napr. dividendy vyplatené prostredníctvom aktuálneho, nesprávcovského bankového účtu spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom členskom štáte, svojmu akcionárovi, ktorý je rezidentom iného členského štátu) netvoria v zmysle smernice DAC1 na účely automatickej výmeny informácií samostatnú kategóriu príjmov. Ak si teda členský štát, v ktorom je daná spoločnosť rezidentom, nevymieňa takéto informácie s členským štátom rezidencie daňovníka, príslušné sumy môžu ostať nezdanené.

32

Pre členské štáty nie je povinné vykazovať všetky kategórie príjmov podľa smernice DAC1, ale len údaje, ktoré sú pohotovo k dispozícii. V dôsledku toho vznikajú veľké rozdiely medzi počtom kategórií informácií vykazovaných jednotlivými členskými štátmi (pozri bod 48), čo vedie k nezdaneniu príjmov v členskom štáte, v ktorom je daňovník rezidentom. V legislatívnom návrhu z júla 2020²¹ Komisia predložila pozmeňujúci návrh na posilnenie harmonizácie, podľa ktorého by členské štáty boli povinné vymieňať si všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ale aspoň o dvoch kategóriách príjmov za zdaňovacie obdobia do roku 2024 a aspoň o štyroch kategóriách príjmov za zdaňovacie obdobia od roku 2024.

33

Cezhraničné záväzné stanoviská sú z výmeny informácií vyňaté, ak boli vydané pre fyzické osoby (pozri bod 73). Majetné fyzické osoby, ktoré dostanú takéto stanovisko od členského štátu s priaznivými sadzbami daní, sa tak vyhnú zaplateniu značnej sumy daní v členskom štáte svojho pobytu.

Komisia monitoruje legislatívny rámec

Komisia monitoruje transpozíciu smernice DAC do vnútroštátnych právnych predpisov dostatočne

34

Pri monitorovaní transpozície smernice DAC zo strany členských štátov Komisia berie do úvahy všetky zmeny smernice, ako aj vykonávacie nariadenia a ďalšie následné legislatívne akty. Členské štáty musia transponovať smernice EÚ do vnútroštátneho práva. Ak dôjde k oneskoreniu pri transpozícii relevantných právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva, Komisia začne proti príslušnému členskému štátu postup v prípade nesplnenia povinnosti. K dnešnému dňu prebehlo 62 takýchto postupov a v júli 2020 dva postupy v prípade nesplnenia povinnosti stále prebiehali.

35

V roku 2016 nadobudla účinnosť 5. zmena smernice DAC²² zameraná na zabezpečenie prístupu daňových orgánov k informáciám od ostatných členských štátov, potrebným na boj proti praniu špinavých peňazí v zmysle štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí²³, ktorá im umožňuje lepšie si plniť povinnosti v zmysle smernice DAC v súvislosti s daňovými únikmi a podvodmi. V tomto smere má najväčší význam prístup k informáciám o finančných účtoch podľa smernice DAC2, najmä ak je držiteľom účtu podliehajúceho oznamovaniu sprostredkovateľský subjekt.

36

Aj keď všetkých päť navštívených členských štátov transponovalo smernicu DAC5 do svojho vnútroštátneho práva, dva z nich ešte nezaviedli postupy na udelenie zákonného prístupu daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí, pričom lehota na to uplynula 1. januára 2018. Komisia iniciovala tri postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré boli v čase nášho auditu ukončené.

Rozsah monitorovania vykonávania právnych predpisov nie je dostatočne široký

37

Komisia uskutočňuje základné monitorovanie vykonávania právnych predpisov. Okrem toho sú členské štáty povinné vo výročnom dotazníku oznamovať Komisii, ako hodnotia fungovanie smernice DAC (vrátane štatistík o výmene informácií a o ďalších prevádzkových aspektoch). Komisia monitoruje výmenu informácií medzi členskými štátmi na základe výročného dotazníka a výročnej vzájomnej spätnej väzby medzi členskými štátmi. Do svojho monitorovania však nezahŕňa:

• prijímanie priamych a účinných opatrení na odstránenie nedostatkov v oblasti kvality údajov odosielaných členskými štátmi, ktoré identifikovala vo svojom hodnotení smernice DAC v roku 2018²⁴,
• informačné návštevy v členských štátoch s cieľom posúdiť pokrok a identifikovať osvedčené postupy, takéto návštevy by mohli slúžiť aj na identifikáciu problémov, ktoré by bolo možné riešiť zlepšením právnych predpisov alebo tým, že sa na ne upriami pozornosť expertných skupín pre program Fiscalis 2020 (pozr prílohu VI) alebo pre administratívnu spoluprácu,
• posúdenie nástrojov analýzy rizík vyvinutých členskými štátmi na účely analýzy informácií, ktoré dostávajú.

38

V súlade s ustanoveniami smernice DAC²⁵ by členské štáty mali uplatňovať voči oznamujúcim subjektom účinné, úmerné a odrádzajúce sankcie. V súčasnosti Komisia neposudzuje výšku ani odrádzajúci účinok sankcií, ktoré jednotlivé členské štáty stanovujú vo svojich právnych predpisoch. V tomto smere neposkytla ani žiadne kritériá na účely porovnania alebo usmernenia.

Príležitosti na výmenu najlepších postupov sa naplno nevyužívajú a chýbajú usmernenia

39

V článku 15 smernice DAC sa požaduje, aby Komisia a členské štáty vyhodnocovali a vymieňali si svoje skúsenosti s administratívnou spoluprácou, a výslovne sa stanovuje možnosť, aby členské štáty prispeli k takýmto usmerneniam svojimi skúsenosťami a najlepšími postupmi. V záujme dosiahnutia svojho želaného cieľa, ktorým je spravodlivé zdaňovanie v EÚ²⁶, poskytuje Komisia členským štátom k dispozícii rôzne fóra na výmenu osvedčených postupov medzi finančnými správami členských štátov.

40

Komisia sprístupnila členským štátom rôzne nástroje na rozvíjanie a výmenu informácií a odborných znalostí. Medzi hlavné patrí program Fiscalis 2020²⁷, ktorého hlavnou úlohou je poskytovanie IT podpory na výmenu informácií a financovanie výmeny osvedčených postupov a skúseností prostredníctvom seminárov, pracovných návštev a projektových skupín. Jeho úloha a štruktúra je bližšie opísaná v prílohe VI.

41

Preskúmali sme opatrenia na zlepšenie výmeny daňových informácií v EÚ financované prostredníctvom programu Fiscalis 2020. Medzi ne patrila v rokoch 2015 až 2019 účasť členských štátov na deviatich seminároch a piatich pracovných návštevách v oblasti smernice DAC. V rokoch 2014 až 2018 sa zároveň z tohto programu financovalo 660 simultánnych kontrol začatých v oblasti priameho a nepriameho zdaňovania (pozri bod 92).

42

Členské štáty vo všeobecnosti reagovali pozitívne na prácu projektových skupín, ako aj na technickú podporu, dostupnosť a promptné reakcie zamestnancov EÚ. Takisto ocenili usmernenia Komisie k vykonávaniu smernice DAC1 a DAC2.

43

Vzhľadom na zložitosť a neustály vývoj smernice DAC však bolo pre členské štáty čoraz ťažšie dostať sa na stretnutiach k všetkým bodom diskusie, keďže trvanie stretnutí sa nepredĺžilo úmerne k rozšíreniu smernice DAC. Komisia zároveň nevypracovala ďalšie usmernenia k využívaniu informácií (napr. k výmene informácií podľa smernice DAC3 a DAC4 a k iným nástrojom zavedeným smernicou DAC). V roku 2019 členské štáty vytvorili novú projektovú skupinu Fiscalis zameranú na využívanie pokročilej analytiky na meranie kvality údajov v spoločnom rámci, výsledky tejto iniciatívy sa však ešte len ukážu.

44

Daňové orgány v navštívených členských štátoch sa vyjadrili, že by uvítali intenzívnejšiu výmenu osvedčených postupov (prostredníctvom projektových skupín, seminárov a pracovných návštev) a viac usmernení, najmä v oblasti analýzy a využitia získaných údajov.

Členské štáty využívajú automaticky vymieňané informácie len obmedzene

45

Na zabezpečenie správneho fungovania systému výmeny informácií je potrebné, aby údaje, ktoré si členské štáty vymieňajú, boli správne, úplné a aby sa odosielali v čase, keď sú najužitočnejšie. V piatich členských štátoch, ktoré sme navštívili, sme preto posudzovali, ako je automatické odosielanie údajov organizované a ako daňové orgány využívajú získané informácie.

V oblasti včasnosti, presnosti a úplnosti automaticky vymieňaných informácií existujú nedostatky

Údaje podľa smernice DAC1 nie sú vždy úplné a niekedy sa poskytujú neskoro

46

Informácie podľa smernice DAC1²⁸ zhromažďujú daňové orgány z vnútroštátnych databáz jednotlivých navštívených členských štátov (pozri ilustráciu 3), ale nezhromažďujú sa informácie o všetkých kategóriách príjmov. Tieto informácie pochádzajú z miestnych databáz (ktoré obsahujú mená, adresy, dátumy narodenia, daňové identifikačné čísla (DIČ), údaje o príjmoch a podrobnosti o prípadných zrážkových daniach). Pred odoslaním sa automaticky overujú v súlade s technickými usmerneniami k procesu vykazovania podľa smernice DAC1. Len jeden z navštívených členských štátov vykonával okrem automatického overenia aj kontroly kvality údajov (ich úplnosti, správnosti a včasnosti); išlo len o manuálne kontroly vymedzenej vzorky údajov a nevykonávali sa v rámci zavedeného systematického procesu.

47

Jedným z problémov v oblasti úplnosti informácií podľa smernice DAC1 je, že členské štáty len zriedka prepájajú odosielané informácie s DIČ vydaným daňovníkovi v krajine pobytu. Za trojročné obdobie rokov 2015 – 2017 sa len k 2 % daňovníkov dotknutých automatickou výmenou informácií priradilo DIČ vydané prijímateľskou krajinou²⁹. Na priraďovanie údajov k svojim vlastným daňovníkom-rezidentom používajú členské štáty iné údaje (meno, adresu, dátum narodenia atď.) pozri bod 59). DIČ je však jedinečným identifikátorom každého daňovníka a ak by sa uvádzalo, členské štáty by dokázali lepšie identifikovať príslušných daňovníkov a správnejšie posúdiť príslušné dane. Otázku zavedenia povinného uvádzania DIČ pri poskytovaní údajov podľa smernice DAC1 vyriešila Komisia v návrhu na zmenu smernice DAC³⁰.

48

Na úplnosť údajov má vplyv aj skutočnosť, že v zmysle súčasných pravidiel automatickej výmeny informácií členské štáty nie sú povinné zhromažďovať všetky informácie o kategóriách príjmov podľa smernice DAC1, ale len tie, ktoré „sú k dispozícii“³¹. Daňové orgány obyčajne neboli ochotné poskytovať všetky kategórie informácií. Aj tých málo, ktoré teoreticky s návrhom súhlasili, poukázali na to, že jeho zavedenie do praxe by prinieslo mnoho ďalšej práce. V dôsledku toho len niekoľko členských štátov zhromažďuje a vykazuje všetkých päť kategórií informácií podľa smernice DAC1 (pozri ilustráciu 4).

49

Vynechanie kategórie údajov sa niekedy vysvetľuje náročnosťou získania príslušných informácií, napr. príjmy z nehnuteľností sa obyčajne zaznamenávajú do samostatných miestnych registrov, v ktorých ich daňové orgány nedokážu ľahko sledovať. Vynechanie sa môže takisto vysvetliť odvolaním sa na osobitný daňový režim (napr. členské štáty, ktoré nezdaňujú produkty životného poistenia, nemajú vo svojich daňových registroch pohotovo dostupné príslušné informácie). Niektoré členské štáty nevedú samostatné, jasne odlíšené záznamy, ako napríklad v prípade príjmov zo zamestnania a tantiém.

50

Členské štáty sú povinné poskytovať informácie podľa smernice DAC1 do šiestich mesiacov od ukončenia daňového roka, počas ktorého dostali príslušné informácie k dispozícii. Aj keď zákonné lehoty členské štáty obyčajne dodržiavajú, od nadobudnutia účinnosti smernice DAC1 dochádza k výmene informácie v priemere dvanásť mesiacov po ukončení príslušného daňového roka³³.

Výmena informácií podľa smernice DAC2 prebieha vo všeobecnosti načas, ale stále existujú rezervy v kvalite a úplnosti údajov

51

V prípade smernice DAC2 sa proces zhromažďovania údajov oproti smernici DAC1 mierne líši (pozri ilustráciu 5). Oznamujúce inštitúcie odosielajú štandardné výkazy prostredníctvom špecializovaných webových portálov³⁴.

52

Len v jednom z navštívených členských štátov daňové orgány vykonávali kontroly kvality údajov poskytnutých finančnými inštitúciami. V každom z týchto členských štátov sme však zistili problémy, ktoré mohli ovplyvniť úplnosť údajov poskytovaných v zmysle smernice DAC2. Tri z nich nemali zavedené žiadne osobitné postupy na kontrolu finančných inštitúcií z hľadiska kvality a úplnosti poskytovaných údajov. Štyri neviedli žiadny register finančných inštitúcií dotknutých oznamovacou požiadavkou smernice DAC2, ktorý by im pomohol overiť si, či dostali všetky potrebné výkazy.

53

Všetkých päť členských štátov malo v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou v zmysle smernice DAC2 zavedený systém sankcií, ale ani jeden z nich doposiaľ neuložil žiadnu sankciu. Na vynucovanie sankcií je potrebné mať k dispozícii jasné postupy overovania údajov a pravidelne kontrolovať oznamujúce inštitúcie. Okrem toho existuje riziko, že sankcie nebudú dostatočne veľké na to, aby mali odrádzajúci účinok.

54

Zistili sme aj niekoľko problémov v oblasti kvality údajov podľa smernice DAC2, najmä pokiaľ ide o nevykazovanie zahraničných DIČ. Finančné inštitúcie sú zo zákona povinné zaznamenávať a vykazovať daňové identifikačné čísla držiteľov účtov, a to aj v prípade, že ide o DIČ vydané inými členskými štátmi. V údajoch, ktoré si členské štáty vymenili, malo len 70 % účtov, ktorých držiteľmi sú fyzické osoby, priradené DIČ a len 73 % účtov, ktorých držiteľmi sú právnické osoby³⁵, malo priradené registračné číslo spoločnosti.

55

Ďalším problémom v oblasti kvality je duplicita záznamov o účtoch v prípade viacerých konečných užívateľov výhod. Súčasný formát vykazovania navyše neumožňuje identifikáciu účtov s viacerými vlastníkmi. V dôsledku toho daňové orgány pripíšu každému z viacerých vlastníkov celú sumu, čím vzniká duplicita záznamov o účtoch. 56

V článku 14 ods. 2 smernice DAC sa vyžaduje, aby si členské štáty každoročne navzájom poskytovali spätnú väzbu k informáciám, ktoré dostávajú prostredníctvom automatickej výmeny informácií. V praxi sa však každoročne poskytuje len spätná väzba týkajúca sa miery úspešného spárovania zahraničných a domácich údajov (pozri bod 59). O kvalite, úplnosti a včasnosti údajov sa poskytuje len veľmi slabá spätná väzba a o ďalších kvantitatívnych a kvalitatívnych aspektoch vôbec žiadna.

Členské štáty dostávajú veľké objemy informácií, ktoré väčšinou nedokážu dostatočne využiť

Účinnosť párovania sa medzi jednotlivými členskými údajmi výrazne líši, pričom nespárované informácie sa nevyužívajú

57

Medzi členskými štátmi sa každoročne vymenia milióny individuálnych údajových položiek. Na to, aby bolo možné tieto údaje využiť na účely zdanenia, ich musia členské štáty spárovať s údajmi o svojich daňovníkoch a zistiť, ktoré z nich sú relevantné. Cieľom systémov párovania je identifikovať čo najviac daňovníkov a zabezpečiť maximálnu možnú mieru dodržiavania daňových predpisov.

58

Skontrolovali sme, ako päť členských štátov využíva svoje IT systémy a procesy párovania na vyhľadanie relevantných daňovníkov a výber požadovaných daní.

59

Na párovanie informácií prichádzajúcich v zmysle smernice DAC1 a DAC2 s daňovými rezidentmi využívajú rôzne automatické alebo poloautomatické IT programy. Prijaté údaje, ktoré sa nepodarí spárovať, nie je možné využiť na posudzovanie príslušných daní. Účinnosť týchto systémov závisí od ich inherentnej flexibility a prepojenosti s miestnymi daňovými databázami, ale aj od kvality prijatých informácií. Dva členské štáty párujú údaje aj manuálne.

60

Pri automatickom párovaní sa obyčajne využívajú vyhľadávacie kľúče, ktoré spúšťajú algoritmy založené na kombináciách polí (v prípade smernice DAC1 najčastejšie meno, adresa a dátum narodenia, v prípade smernice DAC2 ide častejšie o párovanie DIČ). Systémy v troch z navštívených členských štátov umožňujú hľadať aj približné zhody (s aproximáciou na základe prijatých údajov, napríklad podobné mená alebo adresy). Pri poloautomatickom párovaní sa kombinuje manuálne párovanie s jednoduchším súborom vyhľadávacích kľúčov (napr. len adresa) alebo s porovnaním s inými externými databázami.

61

Miera úspešnosti párovania sa medzi jednotlivými krajinami, ale aj jednotlivými kategóriami informácií značne líši. Dôvodom neúspechu môžu byť neúčinné procesy párovania, nesprávne alebo neúplné prichádzajúce údaje alebo chýbajúce záznamy o daňovníkovi v prijímajúcom členskom štáte. Pri poskytovaní spätnej väzby (pozri bod 56) sa navštívené členské štáty v súčasnosti nevyjadrujú k dôvodom nízkej úspešnosti párovania ani neopisujú žiadne konkrétne problémy.

62

V piatich členských štátoch, ktoré sme navštívili, sa celková miera úspešnosti párovania pohybovala v prípade smernice DAC1 od 68 % do 99 % a v prípade smernice DAC2 od 70 % do 95 % (jeden z členských štátov ešte neanalyzoval svoje údaje podľa smernice DAC za rok 2016). Najvyššia miera úspešnosti sa spájala s významným objemom manuálneho párovania, ale dva členské štáty dosiahli veľmi dobré výsledky aj s využitím len automatického alebo poloautomatického párovania.

63

Z uvedených mier úspešnosti párovania vyplýva, že veľké množstvo informácií ostáva nevyužitých, lebo sa ich nepodarilo spárovať s príslušnými daňovníkmi, pričom žiadny z navštívených členských štátov nevykonáva ďalšie kontroly nespárovaných údajov. Nevyužitie nespárovaných údajov vedie k výpadkom daní.

Informácie poskytované podľa smernice DAC1 a DAC2 sa nevyužívajú dôsledne

64

Ďalej sme posudzovali, ako päť navštívených členských štátov využíva informácie získané podľa smernice DAC1 a DAC2. Jeden členský štát zvýraznil určité polia v daňových priznaniach, ale bez predvyplnenia súm. Iný upovedomil daňovníkov, že má príslušné informácie k dispozícii a že majú dané polia vyplniť. Obidva tieto členské štáty uviedli, že ich stratégia má odrádzajúci účinok na nevykazovanie príjmov a vedie k vyššej miere dodržiavania daňových predpisov zo strany daňovníkov. Zvyšné tri štáty neposkytujú predvyplnené daňové priznania.

65

Kľúčovým predpokladom efektívneho využitia údajov je analýza rizika súvisiaceho s prijatými údajmi. V rokoch 2015 – 2016 projektová skupina Fiscalis vypracovala pre členské štáty usmernenia k párovaniu a analýze údajov. Hlavným účelom týchto usmernení bolo pomôcť členským štátom pri stanovovaní stratégií riadenia rizika alebo zosúladení existujúcich stratégií s novými požiadavkami v súvislosti s povinnou automatickou výmenou informácií. V týchto usmerneniach sa identifikujú bežné riziká a navrhujú kľúčové indikátory rizika, ako aj konkrétne prístupy k výberu rizikových daňovníkov.

66

Len dva z piatich členských štátov vykonávali v súvislosti s prichádzajúcimi údajmi štruktúrovanú analýzu rizika a tretí používal len neštandardizované postupy na regionálnej/miestnej úrovni. Zvyšné dva členské štáty doposiaľ nevykonali analýzu rizika súvisiaceho s údajmi, ktoré v zmysle smernice DAC1 a DAC2 dostali za roky 2015 – 2018.

67

V jednom z navštívených členských štátov viedla rozsiahla kampaň zameraná na rizikových daňovníkov vybraných na základe centrálnej analýzy rizika k vymeraniu veľkého objemu dodatočných daní. V inom členskom štáte viedli kampane zamerané na dobrovoľné sprístupnenie informácií o príjmoch zo zahraničia za roky 2015 a 2017 podľa smernice DAC1 a DAC2 bez postihov za neskoré zaplatenie k veľkému počtu dobrovoľných priznaní a k výraznému zvýšeniu daňových príjmov. Iná kampaň v tom istom členskom štáte, v rámci ktorej sa vybraným daňovníkom zasielali listy s informáciami prijatými za roky 2015 a 2017 v zmysle smernice DAC2, bola menej úspešná vzhľadom na menší ohlas. Tretí členský štát sporadicky využil informácie získané v zmysle smernice DAC v niekoľkých kampaniach, ale s nekonzistentnými výsledkami.

Informácie sa celkovo využívajú nedostatočne

68

V navštívených členských štátoch sme vybrali vzorku 150 informačných položiek prijatých v roku 2016 – 75 podľa smernice DAC1 a 75 podľa smernice DAC2 – s cieľom zistiť, ako daňové orgány tieto informácie využili. Zistili sme, že aj keď sa informácie zo 105 kontrolovaných vzoriek podarilo spárovať a nahrať do databáz daňových orgánov, 60 vzoriek nebolo zohľadnených (napr. nebola vykonaná analýza rizík/ nebolo uvedené odôvodnenie) a len 45 z nich sa podarilo využiť na vymeranie ďalších daní.

69

V prípade smernice DAC1 (pozri ilustráciu 6):

• 51 položiek bolo spárovaných s daňovníkmi vo vnútroštátnych databázach; 24 sa nepodarilo spárovať a ďalej sa neanalyzovali,
• z 51 spárovaných položiek bolo 40 nahraných do centrálnych databáz, ale neboli k dispozícii žiadne informácie o ich ďalšom využití; 11 položiek sa presmerovalo na regionálne/miestne daňové úrady na ďalšie spracovanie,
• z dostupných dôkazov vyplýva, že 13 položiek sa využilo na kontrolu daňových priznaní s výpočtom dodatočných daní alebo na účely daňovej kontroly; miestne daňové úrady poskytli spätnú väzbu len v siedmich prípadoch.

70

V prípade smernice DAC2 (ilustrácia 7):

• 55 položiek bolo spárovaných s daňovníkmi vo vnútroštátnych databázach; 20 sa nepodarilo spárovať a ďalej sa neanalyzovali,
• z 55 spárovaných položiek bolo 39 nahraných do centrálnych databáz, ale neboli k dispozícii žiadne informácie o ich ďalšom využití; 11 položiek sa presmerovalo na regionálne/miestne daňové úrady na ďalšie spracovanie; päť položiek sa nepoužilo vôbec,
• z dostupných dôkazov vyplýva, že 32 položiek sa využilo na predvyplnenie daňových priznaní, posúdenie zodpovednosti daňovníkov a výpočet dodatočných daní alebo na účely daňovej kontroly; miestne daňové úrady poskytli spätnú väzbu len v šiestich prípadoch.

71

Nedostatočná spätná väzba od centrálnych/miestnych úradov o využití prijatých informácií bola problémom vo všetkých navštívených členských štátoch. Spätná väzba od miestnych úradov má zásadný význam pre meranie výkonnosti využívania informácií a jeho prínosov.

Informácie v registri EÚ podľa smernice DAC3 sú väčšinou úplné, ale členské štáty ich využívajú málo

Výmena informácií sa zintenzívnila, ale niektoré informácie sa stále neoznamujú

72

Smernicou DAC3³⁶ sa rozšíril rozsah povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia. Tieto informácie sa vymieňajú prostredníctvom centrálneho registra EÚ, ktorý vytvorila a spravuje Komisia. Členské štáty musia všetky informácie podľa smernice DAC3 nahrávať do tohto registra, kde k nim majú prístup všetky členské štáty, ale prístup Komisie k nim je podľa platných právnych predpisov len obmedzený.

73

V smernici DAC³⁷ sa cezhraničné záväzné stanoviská výslovne vynímajú z automatickej výmeny informácií, pokiaľ zahŕňajú a vzťahujú sa výhradne na daňové záležitosti fyzických osôb. Dôsledkom tohto ustanovenia je vyňatie stanovísk vydaných pre majetné fyzické osoby z povinnej a automatickej výmeny informácií.

74

Európsky parlament vo svojom uznesení v roku 2019³⁸ vyjadril znepokojenie nad touto medzerou v zdaňovaní. Upozornil na problém, že majetné a veľmi majetné fyzické osoby presúvajú svoje zárobky cez viacero daňových jurisdikcií vďaka získaniu cezhraničných záväzných stanovísk bez oznamovacej povinnosti a vyhýbajú sa tak plateniu veľkej časti svojich daní.

75

Do roku 2016 si členské štáty nevymieňali prakticky žiadne informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia. Počet takýchto výmen dosiahol maximum v roku 2017, krátko po tom, ako sa stali povinnými, pričom v prvom súbore vykázaných údajov sa objavili záväzné stanoviská obidvoch druhov vydané pred rokom 2017 (pozri ilustráciu 8).

Údaje podľa smernice DAC3 sú zvyčajne veľmi komplexné

76

Skúmali sme nahrávanie požadovaných informácií členskými štátmi do registra a nezistili sme žiadne väčšie problémy, čo sa týka úplnosti databázy. V niektorých prípadoch však nebola dostatočná kvalita údajov.

• Členské štáty často neuvádzali mená jednotlivých daňovníkov, čím sa komplikuje párovanie údajov v cieľovej krajine.
• Podľa navštívených členských štátov a podľa hodnotenia³⁹ smernice DAC Komisiou súhrn odoslaných záväzných stanovísk v niektorých prípadoch nebol dostatočne podrobný na to, aby bolo možné riadne porozumenie podkladových informácií; pre členské štáty bolo ťažké zistiť, kedy si vyžiadať ďalšie informácie a ako preukázať, že tieto informácie naozaj potrebujú na účely vymerania dane.

Minimálne využívanie informácií podľa smernice DAC3

77

Žiadny z členských štátov, ktoré sme navštívili, systematicky nevykonával analýzu rizika v súvislosti s informáciami v centrálnom registri EÚ. Jeden členský štát však analyzoval informácie získané v zmysle smernice DAC3, ktoré boli nahraté v septembri 2017, a niektoré z nich vybral na ďalšie vyšetrovanie. Aj keď sa tomuto členskému štátu vo väčšine prípadov podarilo tieto informácie spárovať s daňovníkmi, nemal zavedený žiadny postup na ich analýzu a ďalšie využitie na daňové účely.

78

V každom z navštívených členských štátov sme vybrali vzorku 10 údajových položiek súvisiacich s rokmi 2013 – 2018 s cieľom skontrolovať, ako členské štáty využívajú informácie z registra (pozri ilustráciu 9). Z 50 položiek vo vzorke sa využili len 4 %:

• 36 sa podarilo spárovať s daňovníkmi a 14 sa spárovať nepodarilo ani sa nijako inak nevyužili,
• z 36 spárovaných položiek sa 26 nahralo do centrálnych vnútroštátnych databáz a 10 sa odoslalo miestnym daňovým úradom,
• len dve položky sa ďalej využili na účely zdanenia a miestny daňový úrad poslal spätnú väzbu len v jednom prípade.

Minimálne využívanie informácií z výkazov podľa smernice DAC4

79

Smernicou DAC4⁴⁰ sa od daňového roka 2016 zaviedlo vykazovanie podľa jednotlivých krajín (ilustrácia 10) s požiadavkou, aby veľké nadnárodné skupiny zverejňovali dôležité informácie ako napríklad:

• základné údaje o príjmoch a majetku,
• kde dosahujú svoje zisky,
• kde (v EÚ aj mimo nej) platia dane,
• počty zamestnancov atď.

Členské štáty nezabezpečujú úplnosť informácií poskytovaných v zmysle smernice DAC4

80

Členské štáty sú povinné každoročne zhromažďovať informácie od spoločností vymedzených v smernici DAC4. Členské štáty, ktoré sme navštívili, mali na tento účel zavedené IT systémy a vydali pre dotknuté spoločnosti všeobecné usmernenia k vykazovaniu.

81

Všetkých päť členských štátov v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou týchto spoločností spoľahlo na ich dobrú vôľu. Daňové orgány vykonali nedostatočné kontroly, či všetky subjekty, ktoré by boli v príslušnom roku povinné podať výkazy, tak skutočne učinili. Okrem toho, v štyroch z týchto piatich členských štátov sa kontroly obmedzili len na overenie podľa technických kritérií, ktoré poskytli OECD a Komisia. Len jeden štát vykonal v súvislosti s údajmi, ktoré si vymieňal s inými členskými štátmi, vlastnú doplňujúcu analýzu rizika.

Informácie podľa smernice DAC4 sa využívajú veľmi málo

82

Členské štáty, ktoré sme navštívili, využívali informácie získavané v zmysle smernice DAC4 veľmi málo. Len jeden z nich mal zavedený dôsledný systém analýzy rizika, ktorý patrí v tejto oblasti medzi osvedčené postupy. Po analýze rizika sa informácie postúpili regionálnym daňovým tímom, ktoré ich ďalej využívali v rámci svojich daňových postupov. Ďalšie dva členské štáty vykonali párovanie údajov a mechanizmy na analýzu rizika mali v štádiu plánov, zatiaľ čo zvyšné dva prijaté informácie vôbec nepoužili.

83

V každom z navštívených členských štátov sme vybrali vzorku 10 výkazov podľa jednotlivých krajín za fiškálne roky 2016 – 2017 s cieľom skontrolovať, ako sa tieto informácie využívajú (pozri ilustráciu 11). Z 50 výkazov vo vzorke sa využili len 4 %:

• 20 sa podarilo spárovať s daňovníkmi a 30 sa vôbec nepoužilo,
• 20 spárovaných výkazov sa nahralo do centrálnych databáz; 10 ich prešlo analýzou rizika, pričom sa nezistili žiadne významné riziká,
• len dva výkazy sa ďalej využili na daňové účely a o ich použití sa zatiaľ neposkytla žiadna spätná väzba.

Výmena na požiadanie, spontánna výmena a simultánne kontroly fungujú dobre

Výmena informácií na požiadanie a ich spontánna výmena fungujú primerane napriek oneskoreným odpovediam a slabej spätnej väzbe

84

Vo všetkých členských štátoch, ktoré sme navštívili, fungovala výmena informácií na požiadanie⁴¹ a spontánna výmena informácií⁴² dobre. Procesy výmeny informácií na požiadanie a spontánnej výmeny informácií sú v celej EÚ zavedené už viac rokov a používajú sa konzistentne, pričom objem výmeny informácií na požiadanie každoročne stabilne narastá a v prípade ich spontánnej výmeny je tento nárast exponenciálny (pozri ilustráciu 12 a ilustráciu 13).

85

V navštívených členských štátoch väčšina žiadostí pochádza od miestnych alebo regionálnych daňových orgánov a následne sa odosiela na kontrolu vnútroštátnym daňovým orgánom. Aj odpovede sa najprv overujú centrálne a následne je možné požiadať členské štáty o ďalšie podrobnosti. Po prijatí žiadostí o informácie zo zahraničia ústredné daňové orgány odpovedajú priamo, pokiaľ sú dané informácie k dispozícii na centrálnej úrovni. V prípade konkrétnejších alebo zložitejších požiadaviek sa vec postúpi regionálnym alebo miestnym daňovým úradom. Spontánna výmena sa obyčajne iniciuje v prípadoch, keď regionálny daňový úrad zistí informácie, ktoré sú významné z hľadiska daňovej situácie v inom členskom štáte.

86

Podľa štatistík Komisie za roky 2014 – 2018 sa približne 59 % odpovedí na žiadosti o informácie odoslalo v rámci šesťmesačnej lehoty⁴³ (pozriilustráciu 14). Z nášho auditu v piatich členských štátoch vyplynulo, že k oneskoreniam obyčajne dochádzalo, keď boli žiadosti zložité alebo neboli dostatočne jasné.

Členské štáty pristupujú k informáciám o výmene na požiadanie a spontánnej výmene systematicky

87

Päť členských štátov, ktoré sme navštívili, vo všeobecnosti zaznamenáva a sleduje všetky žiadosti a odpovede pomocou špecializovaných IT systémov. V systémoch, ktoré sme skúmali, sa až na niekoľko menších odlišností zaznamenávajú lehoty, spätná väzba a údaje daňových úradov. Lehoty sa sledujú a daňové úrady sa podľa možnosti snažia odpovedať v rámci týchto lehôt.

88

V týchto piatich členských štátoch sme preskúmali 50 odpovedí prijatých na žiadosti o informácie od iných členských štátov. Vo väčšine prípadov boli prijaté informácie relevantné a dostatočne včasné na to, aby ich žiadajúce daňové orgány dokázali zužitkovať. Využili ich rôznymi spôsobmi – na overenie chýbajúcich informácií o daňovníkoch, na účely daňových kontrol či výmerov, ale aj ako dôkazy v súdnych konaniach (pozriilustráciu 15).

89

Takisto sme preskúmali 50 položiek zo spontánnej výmeny informácií (pozri ilustráciu 16). Vo všetkých prípadoch sme dospeli k záveru, že informácie prešli kontrolou z hľadiska užitočnosti a prijímajúce členské štáty ich ďalej využili.

Spätná väzba ku kvalite informácií nie je dostatočná vzhľadom na objem výmeny informácií na požiadanie a spontánnej výmeny informácií

90

Spätná väzba je potrebná najmä pre potreby posudzovania účinnosti smernice DAC. Je takisto spôsobom, ako stimulovať daňových úradníkov, ktorí do zberu informácií investujú nemalé úsilie, a vyjadriť im uznanie. V členských štátoch, ktoré sme navštívili, nebol zavedený žiadny systém spätnej väzby, ktorým by bolo možné preukázať, ako a kde sa podarilo informácie využiť najlepšie. Spätnú väzbu obyčajne poskytovali len regionálne daňové úrady na požiadanie odosielajúcim členským štátom, a ani to nie vždy.

91

V porovnaní s celkovým objemom výmeny informácií (na požiadanie aj spontánnej) žiadajú členské štáty o spätnú väzbu veľmi zriedka. Nailustrácii 17 a 18 je znázornený prehlbujúci sa rozdiel medzi počtom žiadostí o spätnú väzbu a počtom odpovedí na ne. Za celé obdobie si členské štáty, ktoré informácie odoslali, vyžiadali spätnú väzbu len v 2,2 % všetkých prípadov neautomatickej výmeny informácií.

Simultánne kontroly: účinný nástroj

92

Simultánne kontroly daňovníkov, ktorí predstavujú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy, koordinované dvoma alebo viacerými členskými štátmi⁴⁴ môžu byť účinnejšie ako kontroly vykonávané len jedným členským štátom.

93

V rokoch 2014 až 2018 členské štáty iniciovali 660 simultánnych kontrol v súvislosti s auditmi v oblasti priamych a nepriamych daní alebo priamych daní v kombinácii s DPH.

94

Preskúmali sme päť simultánnych kontrol iniciovaných každým z navštívených členských štátov a päť kontrol, na ktorých sa každý z týchto štátov iným spôsobom podieľal (obidvoje v prípade, že sa aspoň toľko kontrol uskutočnilo). Kontroly boli všeobecne veľmi účinné z hľadiska:

• dodatočných daňových výmerov,
• výmeny osvedčených postupov v oblasti posudzovania podnikových štruktúr,
• včasného zisťovania podvodných schém skôr, než by sa mohli rozšíriť do viacerých členských štátov.

95

Celkovo sa simultánne kontroly osvedčili ako účinný nástroj. Aj členské štáty, ktoré sa zúčastnili len veľmi malého počtu takýchto kontrol, ich hodnotili ako výborný nástroj na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov.

Údaje potrebné na meranie výkonnosti výmeny informácií sú z veľkej časti nedostupné

96

Daňové orgány potrebujú disponovať jasnými odhadmi straty daňových príjmov v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov a prijímať primerané nápravné opatrenia. Posudzovali sme, akým spôsobom EÚ a členské štáty zhromažďujú informácie o objeme nezaplatených daní a o vplyve smernice DAC.

Príležitostné projekty pomohli s odhadom strát vplyvom daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, chýba však spoločný rámec EÚ na monitorovanie výkonnosti

97

V roku 2018 Komisia a 15 členských štátov vypracovali štúdiu o výpadku príjmov na daniach z príjmov právnických osôb⁴⁵. V roku 2019 zároveň Komisia objednala štúdiu o daňových podvodoch fyzických osôb⁴⁶, ktorá bola zameraná na bohatstvo udržiavané v daňových rajoch (odhaduje sa, že daňovníci z EÚ držia v daňových rajoch 1,5 bilióna EUR) a súvisiace straty daňových príjmov (odhadom v celej EÚ každoročne priemerne 46 miliárd EUR). Obidve tieto správy poukazujú na význam smernice DAC v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. V súčasnosti však neexistujú žiadne plány, ako vypočítať daňovú medzeru z údajov dostupných na základe výmeny informácií v zmysle smernice DAC (vrátane údajov o presune ziskov nadnárodných spoločností).

98

Pre dosiahnutie troch cieľov smernice DAC (bod 11) má ústredný význam spoločný rámec monitorovania výkonnosti, ktorý by daňovým orgánom poskytol lepší prehľad o oblastiach najviac dotknutých daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a umožnil by im prideliť potrebné zdroje. Napriek tomu sa v rámci EÚ nepoužíva žiadny jednotný súbor ukazovateľov výkonnosti na meranie efektívnosti výmeny informácií v oblasti daní.

99

Riešením otázky monitorovania výkonnosti sa doposiaľ nezaoberala žiadna zo skupín pre projekt Fiscalis ani žiadny iný útvar. Komisia a členské štáty sa v roku 2019 rozhodli spustiť takýto projekt a v priebehu roku 2020 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, ale v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 neboli v čase nášho auditu ešte k dispozícii žiadne výsledky.

100

Vo svojom hodnotení smernice DAC z roku 2019⁴⁷ Komisia uznala, že celkový dojem z nákladov a prínosov výmeny daňových informácií je neúplný, lebo sa z veľkej časti opiera len o prieskumy, samohodnotenia a predpoklady bez uplatnenia akéhokoľvek spoločného prístupu členských štátov. Napríklad Belgicko a Fínsko vymeriavali daňový základ dodatočných daní podľa smernice DAC1 za odlišné referenčné roky a výpočet dodatočných daňových príjmov na základe neautomatickej výmeny informácií v rokoch 2014 – 2017 sa uskutočnil len v šiestich členských štátoch.

Účinné výkonnostné rámce chýbajú aj v členských štátoch

101

Žiadny z členských štátov, ktoré sme navštívili, nemal zavedený komplexný výkonnostný rámec. Zistili sme takisto, že jeden členský štát nepoužíva žiadne ukazovatele výkonnosti a zvyšné štyri štáty uplatňujú pri meraní vplyvu výmeny informácií tieto rozličné prístupy:

• využitie veľmi obmedzených štatistických údajov a konkrétne výpočty dodatočných daňových príjmov,
• odhad potenciálu na dodatočné daňové príjmy na základe listov zasielaným daňovníkom o informáciách získavaných podľa smernice DAC1 a DAC2,
• využitie štatistických údajov v štúdii daňovej medzery v prípade príjmov právnických a fyzických osôb s posudzovaním rizika podľa odvetvia a regiónu,
• odhad dodatočných daňových príjmov na základe spätnej väzby o využití daňových informácií. Nepodarilo sa nám overiť, či údaje, z ktorých tieto odhady vychádzajú, boli úplné.

102

Len v jednom z piatich členských štátov, ktoré sme navštívili, boli k dispozícii dôkazy, že miestne daňové orgány systematicky zhromažďovali a vykazovali údaje o využívaní prichádzajúcich informácií, aby vnútroštátne orgány mohli vypočítavať hrubé odhady. Vo všetkých ostatných členských štátoch chýbala automatická spätná väzba medzi miestnymi/regionálnymi úradmi a ústrednými orgánmi.

103

Dva z piatich členských štátov mali k dispozícii ukazovatele efektívnosti (napr. o výmene, párovaní a predvypĺňaní údajov do daňových formulárov), jeden nemal žiadne ukazovatele. Jeden členský štát pripravil súhrnné štatistiky o sumách daňových výmerov, úrokoch z omeškania a nadväzujúcich opatreniach.

104

Tri členské štáty nemali vypočítané náklady na vykonávanie smernice DAC; jeden pripravil odhad nákladov tesne pred naším auditom a jeden ho zostavil počas auditu. Jeden členský štát zhromaždil údaje o dodatočných daňových príjmoch vybraných vďaka výmene informácií podľa smernice DAC1 a DAC2, ale informácie o prínosoch nezbieral systematicky.

Závery a odporúčania

105

Dospeli sme k celkovému záveru, že systém výmeny daňových informácií je riadne etablovaný, ale je potrebné vykonať viac v oblasti jeho monitorovania, zabezpečenia kvality údajov a využívania získaných informácií.

106

V súvislosti s prácou Komisie sme dospeli predovšetkým k záveru, že Komisia zaviedla vhodný rámec na výmenu daňových informácií, iniciatívne však nemonitoruje vykonávanie príslušných právnych predpisov, neposkytuje dostatočné usmernenia ani nemeria výstupy a vplyvy fungovania systému.

107

Na základe zistení z piatich členských štátov, ktoré sme navštívili, sme dospeli k záveru, že informácie, ktoré sa medzi štátmi vymieňajú, majú obmedzenú kvalitu a dostatočne sa nevyužívajú. Takisto sa podniká len málo opatrení na monitorovanie účinnosti systému. Ďalej uvedené odporúčania sú adresované konkrétnym piatim členským štátom (Cyprus, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Španielsko), ale môžu ich využiť aj iné krajiny.

108

Komisia zabezpečila jasný a transparentný legislatívny rámec pre systém výmeny daňových informácií (pozri body 23 až 28). Niektoré formy príjmov získaných daňovníkmi-nerezidentmi môžu stále ostať v členskom štáte ich bydliska nezdanené. To sa týka kategórií príjmov, ktoré nie sú zahrnuté do povinného vykazovania podľa smernice DAC (pozri body 29 až 33).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť rozsah legislatívneho rámca EÚ

V záujme zabezpečenia riadneho zdanenia príjmov všetkých kategórií by Komisia mala pripraviť legislatívne návrhy ktorými sa:

1. zavedie povinné vykazovanie príjmov všetkých kategórií členskými štátmi podľa smernice DAC1;
2. rozšíri rozsah povinnej výmeny informácií o kryptomeny, nesprávcovské príjmy z dividend a cezhraničné záväzné stanoviská vydané pre fyzické osoby.

Časový rámec: do konca roka 2022

109

Komisia monitoruje transpozíciu smernice DAC do členských štátov a prijíma všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia lehôt na jej vykonávanie. V rámci svojho monitorovania však nepodniká priame a účinné opatrenia na riešenie nedostatočnej kvality údajov posielaných medzi členskými štátmi, nenavštevuje členské štáty ani sa nezaoberá účinnosťou sankcií ukladaných členskými štátmi za porušenie ustanovení smernice DAC o vykazovaní (pozri body 34 až 38).

110

Program FIscalis 2020 funguje dobre a poskytuje členským štátom fóra na výmenu osvedčených postupov. V rámci tohto programu sa zároveň financujú mnohé simultánne kontroly, ktoré pomáhajú členským štátom koordinovať daňové výmery (pozri body 39 až 41). Komisia poskytla členským štátom usmernenia k vykonávaniu smernice DAC1 a DAC2. Doposiaľ však nevydala žiadne usmernenia k následným smerniciam a takmer žiadne usmernenia k analýze rizika a využívaniu prichádzajúcich informácií (pozri body 42 až 44)./p> Odporúčanie 2 – Rozvinúť monitorovanie a usmernenia

Komisia by mala:

1. prijať priame a účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov v oblasti kvality údajov odosielaných členskými štátmi, ktoré identifikovala vo svojom hodnotení smernice DAC v roku 2018;
2. rozšíriť svoju činnosť v oblasti monitorovania o otázky siahajúce nad rámec transpozície smernice DAC, ako sú fyzické návštevy členských štátov a postihy;
3. vypracovať ďalšie usmernenia pre členské štáty k vykonávaniu smernice DAC, vykonávaniu analýzy rizika a využívaniu získavaných daňových informácií.

Časový rámec: do konca roka 2023

111

Členské štáty len zriedka vykonávajú kontrolu kvality údajov predtým, než ich v zmysle smernice DAC1 pošlú iným členským štátom. Napríklad len zriedka prepájajú tieto informácie s DIČ vydaným daňovníkovi v krajine pobytu. Okrem toho existujú veľké rozdiely v počte kategórií vykazovaných jednotlivými členskými štátmi (pozri body  45 až 50).

112

Vnútroštátne daňové orgány len málokedy vykonávajú kontrolu kvality údajov vykazovaných finančnými inštitúciami podľa smernice DAC2. V dôsledku toho sú vykazované údaje neúplné a môžu byť aj nepresné. Navyše existuje riziko, že postihy ukladané členskými štátmi za nesprávne alebo neúplné vykázanie údajov nemajú dostatočný odrádzajúci účinok na zabezpečenie plného dodržiavania oznamovacej povinnosti podľa smernice DAC2 (pozri body 51 až 55).

113

Výročná spätná väzba, ktorú členské štáty poskytujú k údajom, ktoré dostávajú, sa obmedzuje len na mieru úspešného spárovania údajov s ich vnútroštátnymi databázami a len zriedka sa v nej objavujú aspekty týkajúce sa kvality údajov (pozri bod 56).

Odporúčanie 3 – Zlepšiť kvalitu a úplnosť údajov poskytovaných podľa smernice DAC1 a DAC2

V záujme zabezpečenia maximálnych prínosov zberu a výmeny daňových informácií by členské štáty mali:

1. vykazovať všetky príjmové kategórie podľa smernice DAC1;
2. zaviesť a uplatňovať postupy na kontrolu oznamujúcich subjektov v zmysle smernice DAC2;
3. zaviesť systém kontroly kvality a úplnosti údajov poskytovaných podľa smernice DAC1 a DAC2;
4. zahrnúť do svojej výročnej spätnej väzby k prichádzajúcim informáciám aj kvalitatívne aspekty.

Časový rámec: do konca roka 2023

114

Rôzne systémy, ktoré členské štáty používajú na párovanie informácií, vedú k odlišným výsledkom (niektoré sú úspešnejšie ako iné). Vo väčšine prípadov párovaniu prichádzajúcich údajov bránia problémy súvisiace s nízkou kvalitou a neúplnosťou údajov. V súčasnosti sa nespárované údaje ďalej nijako nevyužívajú ani neanalyzujú (pozri body  57 až 63).

115

Aj keď štruktúrovaná analýza prichádzajúcich údajov má ústredný význam pre účinné zdaňovanie súvisiacich príjmov, členské štáty všeobecne neuplatňovali štandardné postupy analýzy rizika. Okrem toho má veľká väčšina daňových informácií zozbieraných a vymenených podľa smernice DAC1 a DAC2 len malý účinok z hľadiska dodatočných daňových výmerov (pozri body 64 až 71).

116

Členské štáty nahrávajú povinné údaje podľa smernice DAC3 do centrálneho registra EÚ, ale podľa pravidiel sú z tejto požiadavky výslovne vyňaté cezhraničné záväzné stanoviská vydané pre fyzické osoby. Informácie majú niekedy nízku kvalitu (chýbajúce mená daňovníkov, príliš povrchné súhrnné záväzné stanoviská) (pozri body 72 až 76). Ani jeden z členských štátov, ktoré sme navštívili, nemá zavedené systematické postupy na analýzu rizika súvisiaceho s údajmi podľa smernice DAC3 ani na využívanie informácií v registri informácií podľa smernice DAC3 (pozri body 77 a 78).

117

Členské štáty všeobecne nezabezpečujú, aby všetky oznamujúce spoločnosti plnili požiadavky smernice DAC4 na vykazovanie údajov a namiesto toho sa spoliehajú na dobrú vôľu týchto subjektov (pozri body 79 až 81). Okrem toho sa len veľmi málo informácií podľa smernice DAC4 ďalej využíva na daňové účely (pozri body 82 až 83).

Odporúčanie 4 – Lepšie využívať prijaté informácie

Členské štáty by mali využívať všetky prichádzajúce informácie v čo najväčšej možnej miere. Na tento účel by mali najmä:

1. zaviesť postupy na systematickú analýzu rizika súvisiaceho s informáciami prijímanými od iných členských štátov;
2. vykonávať ďalšie analýzy nespárovaných údajov podľa smernice DAC1 a DAC2 s cieľom spárovať ich s príslušnými daňovníkmi a využiť výsledné informácie na vymeranie príslušných daní;
3. zahrnúť medzi údaje nahrávané do centrálneho registra EÚ jasné údaje a komplexné súhrny cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia;
4. zaviesť postupy na zabezpečenie úplnosti a dostatočnej kvality údajov vykazovaných podľa smernice DAC4.

Časový rámec: do konca roka 2022

118

Členské štáty, ktoré sme navštívili, majú zavedené účinné opatrenia na výmenu informácií na požiadanie a spontánnu výmenu informácií. Napriek exponenciálnemu zvýšeniu počtu vydaných žiadostí počas kontrolovaného obdobia sú členské štáty schopné plniť lehoty a väčšinu oneskorení možno pripísať zložitosti žiadostí. Členské štáty si však len veľmi zriedka poskytujú vzájomnú spätnú väzbu (pozri body 84 až 91).

119

Simultánne kontroly sú silným a vysoko hodnoteným nástrojom, ktorý členské štáty intenzívne využívajú na vymeriavanie daní z cezhraničných transakcií. Vykonávajú sa čoraz častejšie a financujú sa prostredníctvom programu Fiscalis 2020 (pozri body 92 až 95).

120

Aj keď Komisia aj členské štáty sporadicky podnikli kroky na preklenutie daňovej medzery vzniknutej daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam zo strany fyzických osôb, neprebiehajú žiadne projekty na výpočet tejto daňovej medzery z informácií získavaných podľa smernice DAC (pozri body 96 a 97 ). Neexistuje žiadny spoločný rámec na monitorovanie účinkov systému na výmenu informácií, aj keď niektoré členské štáty vypracovali určité nie príliš presvedčivé posúdenia jeho prínosov. Okrem toho prakticky chýbali aj opatrenia na zabezpečenie konzistentnej spätnej väzby z regionálnej úrovne na ústrednú, ktorá by umožnila riadnu analýzu prínosov informácií získaných zo zahraničia (pozri body 98 až 104).

Odporúčanie 5 – Monitorovať vplyv výmeny informácií

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi vytvoriť spoľahlivý spoločný rámec na meranie prínosov systému výmeny daňových informácií.

Časový rámec: do konca roka 2022

Túto správu prijala komora IV, ktorej predsedá Alex Brenninkmeijer, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 8. decembra 2020.

Prílohy

Príloha I – Audítorský prístup EDA na úrovni Komisie

Na úrovni Komisie sme vykonali audit v dvoch fázach – prípravná fáza a audítorská práca v teréne.

S cieľom zhromaždiť informácie a údaje, ktoré by mohli byť užitočné na účely audítorskej práce v členských štátoch, a porovnať právne predpisy EÚ s medzinárodnými osvedčenými postupmi sme v priebehu prípravnej fázy vykonali predbežné návštevy GR pre dane a colnú úniu. Uskutočnili sme návštevy rumunských daňových orgánov (ANAF) a luxemburskej daňovej správy zamerané na získanie informácií a analyzovali sme všetky dostupné správy najvyšších kontrolných orgánov.

S Komisiou sme prediskutovali metodiku auditu (audítorské otázky, kritériá a štandardy). GR TAXUD nám udelilo prístup k príslušným skupinám pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní v systémoch Komisie. A napokon sme preskúmali relevantné výkonnostné informácie, ako sú plány riadenia a výročné správy o činnosti GR TAXUD.

V rámci terénnej audítorskej práce sme analyzovali odpovede a informácie prijaté prostredníctvom všeobecného dotazníka zaslaného Komisii. Dotazník, ktorý vypĺňalo GR TAXUD, spolu s podpornými dôkazmi boli zamerané na to, do akej miery sa Komisii podarilo vytvoriť v EÚ spoľahlivý rámec na výmenu daňových informácií, a pokrývali štyri hlavné oblasti: i) monitorovanie legislatívneho procesu a jeho vykonávanie; ii) usmernenia poskytnuté členským štátom; ii) meranie výkonnosti systému výmeny daňových informácií; a iv) fóra a usmernenia poskytnuté na výmenu osvedčených postupov.

Okrem toho sme im zaslali doplnkový dotazník na objasnenie nevyriešených záležitostí a zorganizovali sme videokonferencie s GR TAXUD s cieľom prediskutovať predbežné zistenia a návrh záverov a odporúčaní.

Príloha II – Audítorský prístup EDA v členských štátoch

Audit sme vykonali v dvoch fázach – prípravná fáza a audítorská práca v teréne.

1. Počas prípravnej fázy sme vykonali tieto kroky:
   
   
   • predbežná práca v Komisii (GR TAXUD) a v kancelárii zameraná na zber informácií a údajov, ktoré by mohli byť užitočné pri terénnej audítorskej práci v členských štátoch a pri referenčnom porovnávaní právnych predpisov EÚ s medzinárodnými najlepšími postupmi,
   • teoretická analýza príslušných právnych predpisov, správ, ďalších dokumentov a analýz údajov a štatistík poskytnutých Komisiou a členskými štátmi,
   • diskusie s belgickým najvyšším kontrolným úradom o audite automatickej výmeny daňových informácií vykonávanej pre belgickú daňovú správu,
   • návštevy rumunských daňových orgánov zamerané na získanie informácií, pri ktorých sme s nimi prebrali praktickú stránku veci a ťažkosti spojené so systémom.
2. Vybrali sme päť členských štátov: Cyprus, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Španielsko. Výber členských štátov bol založený na nasledujúcich kritériách rizika:
   
   
   • percento prijatých odpovedí na výmenu informácií na požiadanie zaslaných do iných členských štátov,
   • počet kategórií informácií vymenených jednotlivými členskými štátmi v zmysle smernice DAC1,
   • počet informačných správ prijatých jednotlivými členskými štátmi v zmysle smernice DAC2,
   • počet cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia nahratých do centrálnej databázy na účely smernice DAC3.
3. Druhá fáza: terénna audítorská práca vo vybraných členských štátoch, kde sme venovali pozornosť návrhu a využívaniu systému výmeny daňových informácií, konkrétne tomu, ako si členské štáty vymieňajú informácie a ako používajú informácie, ktoré dostávajú.

Vybraným členským štátom sme zaslali dotazník. Ten bol zameraný na otázku, ako členské štáty vykonávajú výmenu informácií a či informácie, ktoré dostanú, naplno využívajú na účely spravodlivého zdaňovania. Na mieste sme o odpovediach uvedených v dotazníku diskutovali s úradníkmi z daňových správ, ktorí pracujú v oblasti výmeny daňových informácií, administratívnej spolupráce, auditov a kontrol.

Pred našimi návštevami sme vybrali vzorky informácií prijatých a odoslaných navštívenými členskými štátmi, ktoré sme následne overili na mieste:

1. 15 správ prijatých podľa smernice DAC1;
2. 15 správ prijatých podľa smernice DAC2;
3. 10 odpovedí na výmenu informácií na požiadanie prijatých od iných členských štátov a 10 odpovedí poslaných navštíveným členským štátom;
4. 10 spontánnych výmen informácií prijatých od iných členských štátov;
5. 10 prijatých cezhraničných záväzných stanovísk;
6. 10 prijatých výkazov podľa jednotlivých krajín;
7. päť simultánnych kontrol priamych daní iniciovaných navštíveným členským štátom (ak ich bolo k dispozícii menej ako päť, vybrali sme všetky) a päť simultánnych kontrol, na ktorých sa navštívené členské štáty podieľali.

Príloha III – História smernice DAC vrátane legislatívnych zmien a súčasných vykonávacích nariadení

Časový rámec smernice DAC

• DAC1 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) prijala 15. februára 2011 smernicu Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti priamych daní a zrušení smernice 77/799/EHS. Táto smernica nadobudla účinnosť 11. marca 2011, teda k dátumu, keď bola uverejnená v úradnom vestníku, ale pre členské štáty sa stala záväznou 1. januára 2013 (s výnimkou pravidiel automatickej výmeny informácií, ktoré sa stali záväznými 1. januára 2015).
• DAC2 Dňa 9. decembra 2014 Rada ECOFIN prijala smernicu Rady 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií o finančných účtoch. Táto smernica bola uverejnená v úradnom vestníku 16. decembra 2014 a nadobudla účinnosť o 20 dní neskôr, pričom prvé výmeny informácií boli povinné od 30. septembra 2017.
• DAC3 Dňa 8. decembra 2015 Rada ECOFIN prijala smernicu Rady (EÚ) 2015/2376, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia v oblasti daní. Táto smernica nadobudla účinnosť 18. decembra 2015, teda k dátumu, keď bola uverejnená v úradnom vestníku, pričom prvé výmeny informácií boli povinné od 30. septembra 2017.
• DAC4 Dňa 25. mája 2016 Rada ECOFIN prijala smernicu Rady (EÚ) 2016/881, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu výkazov podľa jednotlivých krajín v oblasti daní. Táto smernica nadobudla účinnosť 30. júna 2016, teda k dátumu, keď bola uverejnená v úradnom vestníku, pričom prvé výmeny informácií boli povinné od 30. júna 2018.
• DAC5 Dňa 6. decembra 2016 Rada ECOFIN prijala smernicu Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Táto smernica nadobudla účinnosť dňom jej prijatia.
• DAC6 Dňa 25. mája 2018 Rada ECOFIN prijala smernicu Rady (EÚ) 2018/822, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu. Táto smernica bola uverejnená v úradnom vestníku 5. júna 2018 a nadobudla účinnosť o 20 dní neskôr, pričom prvé výmeny informácií boli povinné od 31. októbra 2020.

Vykonávacie nariadenia smernice DAC

• Dňa 6. decembra 2012 Európska komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012. Toto nariadenie sa zaoberá formulármi určenými na účely výmeny informácií na požiadanie, spontánnej výmeny informácií, žiadostí o oznámenie a spätnej väzby, nadobudlo účinnosť 10. decembra 2012 a uplatňuje sa od 1. januára 2013.
• Dňa 15. decembra 2014 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1353/2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) č. 1156/2012. Toto nariadenie sa zaoberá počítačovým formátom, ktorý sa má používať pri povinnej automatickej výmene informácií. Nadobudlo účinnosť 22. decembra 2014 a uplatňuje sa od 1. januára 2015.
• Dňa 15. decembra 2015 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2378, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Nahradilo sa ním vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1156/2012 a zaviedli sa nové ustanovenia o počítačovom formáte, v akom sa má uskutočňovať automatická výmena informácií o finančných účtoch. Nadobudlo účinnosť 21. decembra 2015 a uplatňuje sa od 1. januára 2016.
• Dňa 9. novembra 2016 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1963, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2378, pokiaľ ide o vzorové formuláre a jazykové režimy, ktoré sa majú používať v súvislosti so smernicou Rady (EÚ) 2015/2376 a (EÚ) 2016/881. Nadobudlo účinnosť 1. decembra 2016 a uplatňuje sa od 1. januára 2017 (niektoré ustanovenia až od 5. júna 2017).
• Dňa 22. januára 2018 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/99, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2378, pokiaľ ide o formulár a podmienky pre oznamovanie každoročného posúdenia efektívnosti automatickej výmeny informácií a zoznam štatistických údajov, ktoré majú členské štáty poskytnúť na účely hodnotenia smernice Rady. Nariadenie nadobudlo účinnosť 12. februára 2018.
• Dňa 28. marca 2019 Komisia prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/532, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2378, pokiaľ ide o štandardné formuláre vrátane jazykového režimu na povinnú výmenu informácií v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu. Nadobudlo účinnosť 18. apríla 2019 a uplatňuje sa od 1. júla 2020.

Príloha IV – Porovnanie smernice DAC2 a rámca OECD

Prvok	Globálny štandard	DAC2
Ochrana údajov	Základné všeobecné ustanovenia	Podrobné pravidlá uplatňovania rámca EÚ na ochranu osobných údajov
Štruktúra	Podpisuje sa len dohoda príslušných orgánov, spoločný štandard oznamovania (CRS) sa uplatňuje vnútroštátne.	Zahrnuté sú len niektoré prvky dohody príslušných orgánov, zvyšok je už súčasťou smernice DAC1. Spoločný štandard oznamovania sa nachádza v prílohe I, dôležité prvky z komentárov sú v prílohe II (Zmena okolností, Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov, Rezidencia finančnej inštitúcie, Vedenie účtu, Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi, Adresa sídla subjektu). Znenie je prispôsobené mnohostrannému kontextu týchto dvoch príloh (napr. „členské štáty“ namiesto „jurisdikcie“).
CRS oddiel I pododdiel D	Zahŕňa v bode ii) situáciu, keď vnútroštátne právo príslušnej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu nevyžaduje zhromažďovanie DIČ vydaných touto jurisdikciou.	S ohľadom na svoj právny systém žiadny z členských štátov nepovažoval túto situáciu za svoj prípad.
CRS oddiel I pododdiel E	Jednou z podmienok týkajúcich sa oznamovania miesta narodenia je, že miesto narodenia sa nemusí oznamovať, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nie je na základe vnútroštátneho práva povinná získať a oznámiť túto informáciu a ak sa táto informácia nenachádza medzi údajmi uchovávanými oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.	Táto podmienka oznamovania miesta narodenia sa rozšírila aj na prípady, keď sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak žiada alebo žiadalo, aby miesto narodenia získala a oznámila podľa akéhokoľvek platného právneho nástroja Únie, alebo takéhoto nástroja, ktorý platil ku dňu pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Účelom je zabezpečiť oznamovanie miesta narodenia ako štandard aj po prípadnom zrušení smernice o zdaňovaní príjmu z úspor.
CRS oddiel I pododdiel F	Postupné zavádzanie hrubých výnosov (inšpirované zákonom o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov – FATCA).	Bez postupného zavádzania hrubých výnosov (po časovom horizonte prvých používateľov)
CRS oddiel III pododdiel A	Poistné produkty sú vyňaté, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia podľa zákona komentároch v komentároch nemôže príslušné zmluvy účinne predať rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu (ďalej v komentároch zvoľnené).	Táto výnimka neplatí v EÚ, keďže regulačný rámec nespĺňa podmienky uvedené v CRS a komentároch.
CRS oddiel VII pododdiel B, oddiel VIII pododdiel C bod 9 oddiel VIII pododdiel E bod 4 oddiel VIII pododdiel E bod 6	Komentáre k príslušným odsekom obsahujú alternatívne ustanovenia pre: skupinové poistné zmluvy s odkupnou hodnotou a skupinové anuitné zmluvy, nové účty už existujúcich zákazníkov, prepojený subjekt, štandardizovaný kódovací systém priemyselných odvetví.	V záujme správneho fungovania sa štyri časti komentára obsahujúce tzv. alternatívne pravidlá pre finančné inštitúcie zahrnuli do prílohy I.
CRS oddiel VIII pododdiel B bod 1 písm. c) oddiel VIII	Zoznamy neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.	Zoznamy neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov sú vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch; členské štáty informujú Komisiu o týchto zoznamoch (a ich zmenách) a Komisia ich uverejňuje v úradnom vestníku.
CRS oddiel VIII pododdiel D bod 5	Pojem „zúčastňujúca sa jurisdikcia“ označuje jurisdikciu, i) s ktorou je uzavretá dohoda, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v oddiele I, a ii) ktorá je identifikovaná v uverejnenom zozname.	Pojem „zúčastňujúca sa jurisdikcia“ výslovne zahŕňa všetky členské štáty a všetky ostatné jurisdikcie, s ktorými má Únia uzavretú dohodu, podľa ktorej bude uvedená jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I.

Zdroj: EDA na základe údajov GR TAXUD.

Príloha V – Legislatívny proces: trvanie a zmeny (DAC1 až DAC4)

Krok/vydanie	DAC1	DAC2	DAC3	DAC4
Schválenie v Komisii	2.2.2009	12.6.2013	18.3.2015	28.1.2016
Správa EP	10.2.2010	11.12.2013	27.10.2015	12.5.2016
Politická dohoda v Rade	7.12.2010	14.10.2014	6.10.2015	8.3.2016
Schválenie v Rade	15.2.2011	9.12.2014	8.12.2015	25.5.2016
Počet kompromisov v procese	5	2 (najmenej)48	6	N/A
Uverejnenie v Ú. v.	15.2.2011	16.12.2014	18.12.2015	3.6.2016
Hlavné zmeny v legislatívnom procese	Kategórie príjmov: prvotný proces nezahŕňal žiadne konkrétne kategórie. Následne sa neskôr stanovili, ale povinná bola len jedna kategória, zatiaľ čo podľa pôvodného návrhu by boli povinné všetky.	Rokovanie o smernici DAC2 prebiehalo procesom ad hoc: návrh sa vyvíjal súbežne s rokovaniami v rámci OECD, kde sa pripravoval spoločný štandard oznamovania. Jednému členskému štátu sa v prípade automatickej výmeny informácií povolilo dlhšie prechodné obdobie.	Prvok retroaktivity v prípade záväzných stanovísk do 5 rokov namiesto 10 rokov – Obmedzený prístup Komisie k centrálnemu registru – len na účely monitorovania fungovania smernice. Uplatňovanie smernice od 1. 1. 2017 namiesto 1. 1. 2016 (ako navrhovala Komisia).	Členské štáty môžu dcérskym spoločnostiam mimoeurópskych nadnárodných skupín v EÚ poskytnúť odklad povinnosti podať správy podľa jednotlivých krajín za prvý rok (t. j. prvý daňový rok, ktorý začína 1. januára 2016 alebo neskôr).

Zdroj: EDA na základe dokumentov a vyhlásení Európskej komisie.

Príloha VI – Program Fiscalis 2020

Akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii (Fiscalis 2020) bol zavedený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.

V rokoch 2015 až 2019 Komisia a členské štáty vytvorili 11 tzv. projektových skupín programu Fiscalis na prerokovanie záležitostí osobitne sa týkajúcich vykonávania smernice DAC, súvisiacich IT systémov a spôsobu využívania vymieňaných informácií. Výsledkom práce projektovej skupiny pre analýzu údajov za roky 2015 – 2016 boli usmernenia Komisie o osvedčených postupoch v oblasti analýzy rizika súvisiaceho s informáciami prijímanými podľa smernice DAC1 a DAC2.

Ciele programu

Celkovým cieľom programu je „zlepšiť riadne fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu posilnením spolupráce medzi zúčastnenými krajinami, ich daňovými orgánmi a ich úradníkmi“ (článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1286/2013).

V konkrétnejšom vyjadrení to znamená podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu a vykonávania práva EÚ v oblasti daní. Tieto ciele sa dosahujú:

• zabezpečovaním výmeny informácií,
• podporou administratívnej spolupráce,
• v prípade potreby rozširovaním administratívnych kapacít zúčastnených krajín.

Dosahovanie cieľov programu sa meria najmä na základe:

• dostupnosti európskych informačných systémov v oblasti daní a plného prístupu k nim prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete EÚ,
• spätnej väzby od zúčastnených krajín o výsledkoch akcií uskutočňovaných v rámci programu.

V praxi má program Fiscalis tieto operačné ciele a priority:

• vykonávať, zlepšovať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy v oblasti daní,
• podporovať činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu,
• posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov,
• zvyšovať informovanosť o právnych predpisoch EÚ v oblasti daní a zlepšovať ich vykonávanie,
• podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu osvedčených administratívnych postupov.

Ciele všetkých akcií v rámci tohto programu musia byť v súlade s uvedenými cieľmi a prioritami, ktoré vychádzajú z nariadenia o programe Fiscalis 2020 a ďalej sa rozvíjajú prostredníctvom ročných pracovných programov. Komisia navrhuje a schvaľuje jednotlivé ročné pracovné programy na základe podnetov od zúčastnených krajín.

Akcie financované v rámci programu Fiscalis 2020

Spoločné akcie sa organizujú prostredníctvom daňových úradníkov a pre daňových úradníkov zo zúčastnených krajín. Zahŕňajú:

• semináre a pracovné semináre,
• projektové skupiny, ktoré sa zriaďujú na obmedzený čas a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne opísaným výsledkom,
• dvojstranné alebo mnohostranné kontroly alebo iné činnosti stanovené v právnych predpisoch EÚ o administratívnej spolupráci,
• pracovné návštevy, ktoré umožňujú úradníkom získať alebo zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daní,
• skupiny odborníkov , ktoré sa vytvárajú na uľahčenie dlhodobej štruktúrovanej operačnej spolupráce medzi zúčastnenými krajinami prostredníctvom združovania odborníkov,
• budovanie kapacít verejnej správy a podporné činnosti,
• štúdie,
• komunikačné projekty,
• akékoľvek ďalšie činnosti na podporu cieľov programu Fiscalis 2020.

Vývoj, údržba, prevádzka a kontrola kvality zložiek nových a existujúcich európskych informačných systémov.

Príprava spoločných akcií v oblasti odbornej prípravy na podporu potrebných odborných zručností a znalostí v oblasti daní.

Vykonávanie programu

Za vykonávanie programu zodpovedá Európska komisia. Asistuje jej pri tom výbor zložený z delegátov jednotlivých členských štátov EÚ.

Skratky

ACDT: administratívna spolupráca v oblasti priamych daní

AEOI: automatická výmena informácií

CRS: spoločný štandard oznamovania

DAC: smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní

DAC1: zmena smernice DAC, ktorou sa zaviedla povinná automatická výmena informácií o piatich kategóriách príjmov a kapitálu

DAC2: zmena smernice DAC, ktorou sa rozšíril rozsah povinnej automatickej výmeny informácií o finančné účty

DAC3: zmena smernice DAC, ktorou sa zaviedla povinná automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia

DAC4: zmena smernice DAC, ktorou sa zaviedli povinné výkazy nadnárodných skupín podľa jednotlivých krajín

DAC5: zmena smernice DAC zameraná na zabezpečenie prístupu daňových orgánov k informáciám o praní špinavých peňazí

DAC6: zmena smernice DAC, ktorou sa zaviedla povinná automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu

DIČ: daňové identifikačné číslo

ECOFIN: Rada pre hospodárske a finančné záležitosti

EOIR: výmena informácií na požiadanie

G20: skupina ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk 19 krajín a EÚ

GR TAXUD: generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu

HDP: hrubý domáci produkt

HNWI: majetné fyzické osoby

MNE: nadnárodné podniky

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

PAOE: prítomnosť úradníkov členských štátov v kanceláriách daňových orgánov iného členského štátu alebo počas administratívnych vyšetrovaní, ktoré sa v ňom uskutočňujú

SEOI: spontánna výmena informácií

SMC: simultánna kontrola

Slovník pojmov

Administratívna spolupráca: spolupráca medzi členskými štátmi vo forme výmeny a spracovania informácií, spoločných akcií alebo vzájomnej pomoci na účely vykonávania práva EÚ.

Automatická výmena informácií: systematické oznamovanie vopred vymedzených informácií medzi jednotlivými jurisdikciami v stanovených pravidelných intervaloch.

Cezhraničné záväzné stanovisko: dohoda, oznámenie alebo iný nástroj či opatrenie s podobnými účinkami, ktoré vydáva štátny orgán konkrétnej osobe alebo skupine osôb o právnej alebo administratívnej interpretácii daňovej úpravy pripravovaných cezhraničných transakcií alebo činností týchto osôb v inej jurisdikcii.

Daňové identifikačné číslo: jedinečné referenčné číslo, ktoré priraďujú daňové orgány daňovníkom.

Daňový únik: vyhýbanie sa plateniu daní nezákonnými prostriedkami, obyčajne nesprávnym vykázaním príjmov daňovým orgánom. Často sa prekrýva s pojmom „daňový podvod“.

Fiscalis 2020: akčný program EÚ v rámci stratégie Európa 2020, ktorý slúži na financovanie iniciatív daňových orgánov na zlepšenie fungovania daňových systémov v EÚ.

Nesprávcovské dividendy: dividendy, ktoré sa nevyplácajú na správcovský účet.

Simultánna kontrola: koordinovaná kontrola daňovej situácie zdaniteľných osôb vykonávaná dvomi alebo viacerými členskými štátmi so spoločnými alebo dopĺňajúcimi sa záujmami.

Spoločná komunikačná sieť: spoločná platforma vytvorená EÚ, ktorá umožňuje prenos informácií elektronickými prostriedkami medzi colnými a daňovými orgánmi jednotlivých členských štátov.

Spontánna výmena informácií: nesystematická výmena informácií medzi jednotlivými jurisdikciami v ľubovoľnom čase a bez predchádzajúcej žiadosti.

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam: využívanie právnej štruktúry na obchádzanie povinnosti platiť daň, najmä prostredníctvom uzatvárania umelých finančných transakcií, ktorých hlavným alebo jediným účelom je znížiť výšku dane.

Výmena daňových informácií: Informácie, ktoré si členské štáty vymieňajú medzi sebou na daňové účely.

Výmena informácií na požiadanie: výmena informácií na základe konkrétnej žiadosti podanej jednou jurisdikciou voči inej jurisdikcii.

Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia: dohoda, oznámenie alebo iný nástroj či opatrenie s podobnými účinkami, ktoré vydáva štátny orgán konkrétnej osobe alebo skupine osôb a ktorým sa pred vykonaním cezhraničných transakcií medzi prepojenými podnikmi určujú kritériá ocenenia prevodu tovarov, nehmotných aktív alebo služieb medzi týmito podnikmi.

Audítorský tím

V osobitných správach Dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. Dvor audítorov vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora IV Regulácia trhov a konkurencieschopné hospodárstvo, ktorej predsedá člen Dvora audítorov Alex Brenninkmeijer. Audit viedla členka Dvora audítorov Ildikó Gáll-Pelcz a pomáhali jej vedúca kabinetu Claudia Kinga Bara, atašé kabinetu Zsolt Varga, hlavný manažér John Sweeney, vedúci úlohy Dan Danielescu a audítori Maria Echanove, Mirko Gottmann a Stefan Razvan Hagianu. Jazykovú podporu poskytol Thomas Everett.

Koncové poznámky

¹ Zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií.

² Dover a ďalší: Bringing transparency, coordination and convergence to corporate tax policies in the European Union, 1. časť štúdie pre výskumnú službu Európskeho parlamentu, september 2015 (PE 558.773).

³ Závery zo zasadnutia Rady ECOFIN z 1. decembra 1997 týkajúce sa daňovej politiky (Ú. v. ES C 2/01, 6.1.1998).

⁴ Právna štruktúra zameraná na obídenie povinnosti platiť daň, najmä prostredníctvom uzatvárania umelých finančných transakcií, ktorých hlavným alebo jediným účelom je znížiť výšku dane.

⁵ Vyhýbanie sa plateniu daní nezákonnými prostriedkami, obyčajne nesprávnym vykázaním príjmov daňovým orgánom. Často sa prekrýva s pojmom „daňový podvod“.

⁶ Termínom „výmena informácií“ sa rozumejú informácie vymieňané medzi členskými štátmi na daňové účely.

⁷ Poslanie GR TAXUD a jeho strategické ciele.

⁸ Smernica Rady (77/799/EHS) z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní.

⁹ Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

¹⁰ Opatrenia na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS).

¹¹ OECD/G20: Countering Harmful Tax Practices More Effectively, Taking into Account Transparency and Substance (Účinnejší boj proti škodlivým daňovým praktikám s ohľadom na transparentnosť a podstatu veci), opatrenie 5 – záverečná správa za rok 2015.

¹² OECD/G20: Transfer Pricing Documentation and Country-by Country Reporting (Dokumentácia transferového oceňovania a vykazovanie podľa jednotlivých krajín), opatrenie 13 – záverečná správa za rok 2015.

¹³ OECD, Globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, druhé vydanie, 2017.

¹⁴ Spoločný štandard oznamovania OECD.

¹⁵ Vrátane článku 26 ods. 1 a 3 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní (relevantnosť a lehoty), Dohovor OECD/Rady Európy o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach a modelovej dohody OECD o výmene daňových informácií.

¹⁶ Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ.

¹⁷ Smernica o vzájomnej pomoci (77/799/EHS), naposledy zmenená v roku 2001 a doplnená smernicou o zdaňovaní príjmu z úspor (2003/48/ES).

¹⁸ Dohovor OECD/Rady Európy o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach a jeho doplňujúci protokol.

¹⁹ Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ.

²⁰ Podľa štúdie EP celková trhová kapitalizácia 100 najväčších kryptomien na celom svete začiatkom roku 2018 údajne presiahla ekvivalent 330 mld. EUR.

²¹ Návrh Komisie na smernicu, ktorou sa mení smernica DAC, COM(2020) 314 final.

²² Smernica Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí.

²³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Pravidlá prístupu sú uvedené v článkoch 13, 30, 31 a 40.

²⁴ Hodnotenie smernice DAC, COM(2018) 844 final.

²⁵ Článok 25a smernice DAC.

²⁶ Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre komunikáciu, 2015.

²⁷ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013.

²⁸ Príjmy zo zamestnania, tantiém, produktov životného poistenia, dôchodkov, vlastníctvo alebo príjmy z nehnuteľného majetku (pozri článok 8 ods. 1 smernice Rady 2011/16/EÚ).

²⁹ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, COM(2018) 844 final.

³⁰ Návrh smernice, ktorou sa mení smernica DAC, COM(2020) 314 final, júl 2020.

³¹ Článok 8 ods. 2 smernice Rady 2011/16/EÚ.

³² Mapa na pozadí ©OpenStreetMap – prispievatelia, pod licenciou Creative Commons Attribution-ShareAlike 2.0 (CC BY-SA).

³³ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, COM(2018) 844 final.

³⁴Tieto obsahujú informácie uvedené v článku 8 ods. 3a smernice Rady 2011/16/EÚ v znení zmenenom smernicou Rady 2014/107/EÚ.

³⁵ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, COM(2018) 844 final.

³⁶ Smernica Rady (EÚ) 2015/2376, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.

³⁷ Článok 8a ods. 4 smernice Rady 2011/16/EÚ v znení zmenenom smernicou Rady 2015/2376.

³⁸ Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (2018/2121(INI)).

³⁹ Hodnotenie smernice DAC, SWD(2019) 327 final.

⁴⁰ Smernica Rady (EÚ) 2016/881, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.

⁴¹ Článok 5 DAC.

⁴² Článok 9 DAC.

⁴³ Článok 7 DAC.

⁴⁴ Článok 12 DAC.

⁴⁵ The Concept of Tax Gaps Report II: Corporate Income Tax Gap Estimation Methodologies, Fiscalis Tax Gap Project Group (FPG/041).

⁴⁶ GR TAXUD: Estimating International Tax Evasion by Individuals, Taxation Papers č. 76/2019.

⁴⁷ Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ.

⁴⁸ Spisy Komisie boli neúplné, ale minimálny počet kompromisov bol 2.

Harmonogram

Udalosť	Dátum
Schválenie memoranda o plánovaní auditu/začiatok auditu	3.7.2019
Oficiálne zaslanie návrhu správy Komisii (prípadne inému kontrolovanému subjektu)	29.10.2020
Schválenie konečnej verzie správy po námietkovom konaní	8.12.2020
Prijatie oficiálnych odpovedí Komisie (alebo iného kontrolovaného subjektu) vo všetkých jazykoch	15.12.2020

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-5640-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/188259	QJ-AB-21-003-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-5618-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/96	QJ-AB-21-003-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Obrázky 3 a 5: Ikony vytvorené Pixel perfect z https://flaticon.com.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám zoznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.