Používanie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky: celkovo stabilný pokrok, ale pomalší pri monitorovaní klímy a životného prostredia

Zhrnutie

Spoločná poľnohospodárska politika má dlhú históriu používania satelitných alebo leteckých snímok na kontrolu pomoci na plochu, ktorá v súčasnosti predstavuje takmer 80 % finančných prostriedkov EÚ poskytnutých na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Hoci tieto snímky majú zvyčajne veľmi vysoké priestorové rozlíšenie, do roku 2017 neboli k dispozícii dostatočne často na to, aby bolo možné overiť činnosti vykonávané na poľnohospodárskej pôde počas celého roka (napr. zber úrody).

Satelity Sentinel 1 a 2 programu Copernicus, ktoré sú vo vlastníctve EÚ, poskytujú od marca 2017 časté, voľne dostupné snímky s vysokým rozlíšením, ktoré majú potenciál zmeniť situáciu v technológii pozorovania Zeme na monitorovanie poľnohospodárskych činností. Keďže sa snímky zhotovujú často, automatizované spracovanie údajov v časových radoch počas vegetačného obdobia umožňuje bez ľudského zásahu identifikovať plodiny a monitorovať určité poľnohospodárske postupy na jednotlivých pozemkoch (ako je obrábanie pôdy, kosenie). Od roku 2018 môžu platobné agentúry využívať údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus namiesto tradičných kontrol na mieste.

Podľa Komisie a zainteresovaných strán v rámci SPP majú údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus a iné technológie na monitorovanie pomoci na plochu významný potenciálny prínos pre poľnohospodárov, správne orgány a životné prostredie. V rámci nášho auditu sme preskúmali, či Komisia účinne podporila rozšírené využívanie týchto nových technológií a či členské štáty prijali primerané opatrenia na ich zavedenie. Preskúmali sme údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus, snímky vyhotovené dronmi a snímky so zemepisným označením. Posúdenie pokroku dosiahnutého pri používaní nových technológií zobrazovania je teraz mimoriadne dôležité, keďže výsledky nášho auditu by sa mohli uplatniť v rámci SPP po roku 2020.

Zistili sme, že Komisia aj niektoré členské štáty prijali kroky na využitie potenciálnych prínosov nových technológií. Komisia prostredníctvom mnohých konferencií a pracovných seminárov podporovala využívanie nových technológií a poskytla bilaterálnu podporu mnohým platobným agentúram. V 15 zo 66 platobných agentúr boli v roku 2019 použité údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus na kontrolu žiadostí o pomoc pri niektorých režimoch a niektorých skupinách príjemcov („monitorovacie kontroly“). Prostredníctvom nášho auditu sme odhalili, že mnohé platobné agentúry sa domnievajú, že existujú prekážky pre širšie využívanie nových technológií.

Hoci sa Komisia pokúsila odstrániť alebo zmierniť niektoré z týchto prekážok, platobné agentúry očakávajú od Komisie ďalšie usmernenia s cieľom prijímať správne rozhodnutia a znížiť riziko budúcich finančných opráv.

Prechod na monitorovacie kontroly si vyžaduje významné zmeny informačných systémov, špecifické zdroje a odborné znalosti. Komisia prijala iniciatívy na uľahčenie prístupu k údajom zo satelitov Sentinel a službám spracovania údajov prostredníctvom digitálnych cloudov, ale platobné agentúry ich využívajú na operačné účely stále málo.

Pokiaľ ide o režimy v rámci rozvoja vidieka a krížové plnenie, zistili sme obmedzené využívanie nových technológií na kontrolu súladu a monitorovanie výkonnosti požiadaviek v oblasti klímy a životného prostredia. Takisto sme dospeli k záveru, že v súčasnosti navrhovaný súbor ukazovateľov výkonnosti pre SPP po roku 2020 nie je do veľkej miery navrhnutý na priame monitorovanie pomocou údajov zo satelitov Sentinel.

Odporúčame, aby Komisia poskytla členským štátom stimuly na využívanie monitorovacích kontrol v SPP po roku 2020 ako hlavného systému kontroly. Ďalej odporúčame, aby Komisia lepšie využívala nové technológie na monitorovanie požiadaviek v oblasti životného prostredia a klímy.

Úvod

Spoločná poľnohospodárska politika

Do riadenia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ je zapojená Komisia aj členské štáty. Platobné agentúry v členských štátoch sú zodpovedné za spravovanie žiadostí o pomoc, vykonávanie kontrol žiadateľov, uhrádzanie platieb a monitorovanie využívania finančných prostriedkov. Komisia stanovuje veľkú časť rámca pre výdavky, kontroluje a monitoruje prácu platobných agentúr a naďalej zodpovedá za využívanie finančných prostriedkov EÚ. SPP má tri piliere podpory:

• priame platby na poskytovanie podpory príjmov pre poľnohospodárov,
• trhové opatrenia na riešenie ťažkých situácií na trhu, ako je náhly pokles cien,
• opatrenia na rozvoj vidieka s národnými a regionálnymi programami na riešenie osobitných potrieb a výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti.

Z ilustrácie 1 vyplýva, že štyri pätiny výdavkov na SPP sa týkajú režimov založených na ploche v rámci priamych platieb alebo opatrení na rozvoj vidieka. Platobné agentúry každoročne spracúvajú platby podpory na plochu pre poľnohospodárov na základe počtu obhospodarovaných hektárov a na základe dodržiavania konkrétnych pravidiel oprávnenosti poľnohospodármi.

Zdroj: EDA na základe informácií AGREX a Komisie.

Suma, ktorú poľnohospodári dostanú, sa môže znížiť, ak sa inšpekciou zistí, že nedodržali pravidlá týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, klímy a životného prostredia, ochrany vodných zdrojov, dobrých životných podmienok zvierat a podmienok, v akých sa ich poľnohospodárska pôda udržiava¹. Tieto podmienené prepojenia sú známe ako „krížové plnenie“².

Využívanie satelitných snímok na kontrolu pomoci na plochu

SPP má dlhú históriu využívania leteckých fotografií a satelitných snímok na kontrolu časti podpory na plochu. Reformou SPP z roku 1992 sa umožnilo využívanie satelitných snímok namiesto kontrol na mieste (pozri bod 07). V rámci reformy SPP z roku 2003 sa vyžadovalo, aby členské štáty vytvorili počítačový geografický informačný systém všetkých poľnohospodárskych pozemkov. Na základe reformy SPP z roku 2013 sa tento systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) povinne používa na kontrolu žiadostí o pomoc spolu s geopriestorovou žiadosťou o pomoc (GSAA), ktorá bola zavádzaná postupne od roku 2015 na podporu kontrol žiadostí o pomoc.

LPIS je založený na leteckých fotografiách a satelitných snímkach, ktoré sú upravené o geometrické narušenie („ortorektifikované“). Platobné agentúry používajú systém LPIS pri krížových kontrolách všetkých žiadostí o pomoc na plochu s cieľom overiť, či platia len na oprávnenú poľnohospodársku pôdu a len raz na danú plochu poľnohospodárskej pôdy. Ortosnímky systému LPIS majú veľmi vysoké priestorové rozlíšenie (väčšinou 25 – 50 cm na pixel, pozri fotografiu 1) a vo všeobecnosti sú aktualizované každé tri roky.

© MAPA – Ministerstvo poľnohospodárstva, rybárstva a potravín, Španielsko.

LPIS je základným prvkom integrovaných administratívnych a kontrolných systémov (IACS) platobných agentúr pre režimy založené na ploche. Hoci sme v našej osobitnej správe 25/2016 o systéme LPIS zistili priestor na zlepšenie, tiež sme uznali, že Komisia a platobné agentúry prijali v priebehu rokov opatrenia na zvýšenie jeho spoľahlivosti³. Vzhľadom na nízku frekvenciu aktualizácií snímok v systéme LPIS ich platobné agentúry nemôžu používať na overovanie činností, ktoré sa vykonávajú na pozemku v priebehu roka (výsadba, zber úrody, kosenie atď.). Na overenie vyhlásení poľnohospodárov a dodržiavanie pravidiel oprávnenosti musia platobné agentúry vykonávať kontroly na mieste na vzorke približne 5 % poľnohospodárov (pozri fotografiu 2).

Zdroj: EDA.

Kontroly na mieste sú časovo náročné a nákladné a poskytujú jednorazový záznam o situácii v teréne. Komisia od roku 1992 vyvinula alternatívny prístup ku kontrolám poľnohospodárskych pozemkov prostredníctvom satelitných snímok od komerčných poskytovateľov (napríklad SPOT, Worldview, PlanetScope), ktoré boli zaznamenávané v priebehu roka v rôznom čase, tzv. „kontroly pomocou diaľkového snímania“ (pozri fotografiu 3). Podľa Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) sa v celej EÚ vykonáva priemerne 80 % kontrol na mieste pomocou diaľkového snímania. Ak platobná agentúra nemôže vyvodiť záver na základe týchto snímok, inšpektor vykoná „rýchlu kontrolu na mieste“ v súvislosti s príslušnými pozemkami. Hoci sú kontroly pomocou diaľkového snímania menej nákladné⁴, stále si vyžadujú zásah človeka vo forme prevádzkovateľov, ktorí interpretujú satelitné snímky s veľmi vysokým rozlíšením prostredníctvom fotointerpretácie pomocou počítača.

Zdroj: JRC.

Zavedenie geopriestorovej žiadosti o pomoc (pozri bod 04) umožňuje poľnohospodárom podávať žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu elektronicky spolu s geolokalizáciou nimi deklarovaných poľnohospodárskych pozemkov. Informačné systémy platobných agentúr preto v súčasnosti prepájajú geopriestorové informácie s poľnohospodárskymi pozemkami.

Od júna 2015 satelity Sentinel 1 a 2 programu Copernicus (pozri ilustráciu 2), ktoré vlastní EÚ a ktoré boli spustené v rámci infraštruktúry EÚ na monitorovanie Zeme z vesmíru, poskytujú voľne dostupné snímky s vysokým rozlíšením. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA), Komisie a konzultovaných odborníkov ide o potenciálne zásadnú zmenu v technológii pozorovania Zeme na účely monitorovania SPP, pretože:

• ponúkajú vysoké priestorové rozlíšenie a od marca 2017 vysokú frekvenciu – každých 5 dní je k dispozícii nový snímok s priestorovým rozlíšením 10 metrov na pixel, v porovnaní s rozlíšením 30 metrov každých 16 dní v prípade satelitu Landsat, programu satelitného pozorovania Zeme v USA,
• poskytujú porovnateľné údaje v dlhodobom časovom rozpätí s vysokou kvalitou kalibrácie,
• Komisia sa dlhodobo zaviazala, že tieto snímky bude poskytovať.

© ESA/ATG medaliab.

Keďže sa snímky zo satelitov Santinel 1 a 2 zhotovujú často, automatizované spracovanie údajov v časových radoch počas vegetačného obdobia umožňuje identifikovať plodiny a monitorovať určité poľnohospodárske postupy na jednotlivých pozemkoch (napr. obrábanie pôdy, kosenie). Na ilustrácii 3 je znázornené, ako možno identifikovať plodiny pomocou časového radu údajov zo satelitov Sentinel. To umožňuje monitorovať celý súbor prijímateľov pomoci namiesto toho, aby sa zameriavalo na kontroly vzorky poľnohospodárov.

Zdroj: Instituto Tecnológico Agrario de Castilla y León.

Využívanie údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus na monitorovanie pomoci na plochu

Platobné agentúry EÚ podpísali v máji 2017 neformálne memorandum, „Maltské vyhlásenie“, v ktorom podporujú Komisiu vo využívaní nových technológií na zjednodušenie systému IACS. V júni 2017 Komisia navrhla legislatívne zmeny umožňujúce členským štátom uplatňovať od roku 2018 nový prístup s názvom „monitorovacie kontroly“⁵. Tento prístup využíva automatizované procesy založené na údajoch zo satelitov Sentinel programu Copernicus. Zmenené pravidlá umožňujú aj využívanie iných nových technológií, ako sú drony a fotografie so zemepisným označením alebo údaje z iných satelitov ako dodatočné dôkazy na kontrolu súladu v rámci SPP.

V máji 2018 prvá platobná agentúra v Taliansku začala používať nový prístup k jej kontrolám v jednej provincii (Foggia, Puglia). V roku 2019 použilo 15 platobných agentúr (v Belgicku, Dánsku, Taliansku, na Malte a v Španielsku) monitorovacie kontroly pri niektorých svojich režimoch. Na ilustrácii 4 sú znázornené kľúčové dátumy pri zavádzaní monitorovacích kontrol.

Zdroj: EDA.

Monitorovacie kontroly kombinujú údaje zo satelitov Sentinel 1 a 2 získané každých päť dní s informáciami, ktoré poskytujú poľnohospodári vo svojich žiadostiach. Prostredníctvom strojového učenia alebo iných algoritmov vhodných na spracovanie veľkého množstva údajov platobné agentúry získavajú informácie o druhoch plodín a poľnohospodárskej činnosti na všetkých deklarovaných pozemkoch/v poľnohospodárskych podnikoch za každý režim pomoci. Platobné agentúry potom posudzujú pozemky/poľnohospodárske podniky pomocou systému farebných vlajok pridelených každému pozemku/podniku (pozri fotografiu 4).

Zdroj: Simulácia JRC.

Platobné agentúry posudzujú činnosť na pozemkoch/v podnikoch počas roka, pričom zohľadňujú najnovšie dostupné údaje zo satelitov Sentinel a informácie získané od poľnohospodárov. Napríklad pozemok s trávnym porastom by bol označený žltou vlajkou dovtedy, kým údaje zo satelitov Sentinel nenaznačujú, že bol pokosený v rámci stanovenej lehoty, po ktorej sa označenie vlajkou zmení na zelenú. Údaje zo satelitov Sentinel z dôvodu ich priestorového rozlíšenia nie sú vhodné na meranie plochy pozemku. Platobné agentúry teda merajú plochu pozemkov v systéme LPIS, ktorý využíva zobrazenie s vyšším priestorovým rozlíšením. Pred prechodom na monitorovacie kontroly preto musí mať systém LPIS platobnej agentúry dobrú kvalitu, pokiaľ ide o presnosť registrovanej oprávnenej plochy, ako aj frekvenciu jej aktualizácie. Na ilustrácii 5 je uvedený príklad, ako funguje systém monitorovacích kontrol.

Zdroj: EDA na základe postupov v platobnej agentúre Kastílie a Leónu, Španielsko.

Očakávané prínosy nového monitorovacieho prístupu

Komisia, platobné agentúry, príslušné zainteresované strany a odborníci súhlasia s tým, že monitorovací prístup pomocou údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus predstavuje významnú zmenu v riadení a kontrole SPP.

Zlepšovanie dodržiavania predpisov prostredníctvom pomoci poľnohospodárom pri plnení požiadaviek

Tradičný systém žiadostí o pomoc a kontrol je sekvenčný systém, zatiaľ čo monitorovacie kontroly sú interaktívnym systémom. Pri kontrolách vykonávaných monitorovacím prístupom sa kedykoľvek počas vegetačného obdobia môžu zohľadniť nové informácie (napr. novozískané údaje, novšie údaje zo satelitov Sentinel, fotografie so zemepisným označením alebo iné dokumenty zaslané poľnohospodárom), a preto poskytuje poľnohospodárom viac príležitostí na opravu svojich žiadostí pred ich dokončením (pozri ilustráciu 6). Platobné agentúry môžu zasielať poľnohospodárom aj varovné správy, čo im dáva možnosť prijať nápravné opatrenia (napr. pokosiť pole). V rámci monitorovacieho prístupu sa preto môže zabrániť tomu, aby došlo k nedodržaniu predpisov, namiesto toho, aby sa poľnohospodári neskôr nepenalizovali.

Zdroj: EDA.

Zahrnutie všetkých poľnohospodárov, zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie nákladovej efektívnosti

V rámci tradičného prístupu, ktorý využíva kontroly na mieste, platobné agentúry vyberajú malé vzorky poľnohospodárov na kontrolu. Ak sa uskutoční kontrola vzorky na mieste, inšpektor skontroluje plochu pozemku a pestované plodiny na základe informácií, ktoré poľnohospodár poskytol v žiadosti o pomoc.

V rámci nového prístupu všetky poľnohospodárske pozemky v regióne podliehajú rovnakému procesu monitorovania. Kontroly na mieste sa vykonávajú len vtedy, ak je výsledok procesu monitorovania nejednoznačný, a potenciálny finančný vplyv nedodržania pravidiel prekročí určitú hranicu. Ak to vedie k nižšiemu počtu kontrol na mieste, znižuje sa tým zaťaženie poľnohospodárov a náklady platobnej agentúry. Podľa nedávnej štúdie⁶ môžu automatizácia, digitalizácia a nové technológie riadenia a kontroly pomôcť zmierniť náklady na správu SPP. Ak používanie satelitov znamená, že kontroly na mieste sa zameriavajú na poľnohospodárske podniky s najväčšou pravdepodobnosťou nesúladu, zlepší sa tým ich efektívnosť.

Zlepšenie informácií pre riadenie poľnohospodárskych podnikov

Kontroly vykonávané monitorovacím prístupom generujú údaje, ktoré sú užitočné pre inteligentné poľnohospodárstvo (využívanie moderných technológií na zvýšenie kvantity a kvality poľnohospodárskych výrobkov), čo môže poľnohospodárom priniesť hospodárske výhody. Satelitné snímky môžu napríklad poskytovať informácie o obsahu dusíka v pôde alebo o strese zo sucha, čo by mohlo optimalizovať aplikáciu hnojív alebo zavlažovanie, znížiť náklady poľnohospodárov a znížiť negatívne vplyvy poľnohospodárskej činnosti na životné prostredie. Poskytnutím prístupu k svojim údajom (LPIS, snímky zo satelitov Sentinel a iných satelitov, informácie o environmentálnych požiadavkách) majú platobné agentúry možnosť poskytovať svojim poľnohospodárom služby, čím sa znásobujú výhody nových technológií.

Rozsah auditu a audítorský prístup

V rámci nášho auditu sme preskúmali, či Komisia a členské štáty prijali dostatočné opatrenia na využitie potenciálnych prínosov nových technológií zobrazovania na účely monitorovania SPP. Konkrétne sme posúdili, či Komisia účinne podporila rozšírené využívanie nových technológií a či členské štáty prijali primerané opatrenia na ich zavedenie. Snažili sme sa tiež identifikovať príklady osvedčených postupov pri používaní nových technológií na monitorovanie SPP, ako aj poukázať na prekážky, ktoré bránia ich širšiemu zavedeniu. Posúdenie pokroku dosiahnutého pri používaní nových technológií zobrazovania je teraz mimoriadne dôležité, keďže výsledky nášho auditu by sa mohli uplatniť v rámci SPP po roku 2020. Intenzívnejšie využívanie nových technológií na monitorovanie SPP môže ovplyvniť budúci audítorský prístup, ktorý prijali vnútroštátne orgány auditu a orgány auditu EÚ.

Nové technológie zobrazovania zahrnuté do rozsahu nášho auditu sú údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus, snímky zaznamenané dronmi a snímky so zemepisným označením. Náš audit sa nevzťahoval na využívanie údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus na uplatňovanie inteligentného poľnohospodárstva, prognózy výnosov plodín alebo oblasti mimo SPP.

Dôkazy sme získali prostredníctvom:

• preskúmania dokumentov a rozhovorov so zamestnancami štyroch generálnych riaditeľstiev Komisie (GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP; Spoločné výskumné centrum a GR pre životné prostredie), Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Výkonnej agentúry pre výskum,
• návštev štyroch platobných agentúr, ktoré v roku 2019 vykonávali monitorovacie kontroly v Belgicku, Dánsku, Taliansku a Španielsku,
• prieskumu 66 platobných agentúr, ktoré riadia opatrenia týkajúce sa plochy v 27 členských štátoch (vyčlenili sme Spojené kráľovstvo, pretože začalo proces vystúpenia z EÚ podľa článku 50). V prieskume sa položili otázky týkajúce sa využívania nových zobrazovacích technológií, pokroku pri vykonávaní monitorovacích kontrol a výziev zistených pri príprave SPP po roku 2020. Odpovede sme dostali od 59 platobných agentúr (89 % miera odpovedí),
• návštevy Európskej vesmírnej agentúry a panelovej diskusie za účasti zástupcov platobných agentúr, výskumu, priemyslu a EEA,
• analýzy výsledkov členských štátov z kontrol krížového plnenia za roky 2015 – 2017.

Pripomienky

Komisia podporuje využívanie nových technológií

Komisia posúdila nové technológie zobrazovania ako významné prínosy z hľadiska zlepšenia efektívnosti monitorovania SPP (pozri body 15 až 19). Preskúmali sme, či Komisia prijala dostatočné kroky na využitie týchto výhod:

• zavedením zmien do právnych predpisov a usmernení s cieľom umožniť používanie nových technológií na kontrolu žiadostí o pomoc,
• poskytnutím včasnej podpory platobným agentúram a presadzovaním využívania nových technológií,
• určením príkladov osvedčených postupov a riešení problémov, ktorým čelia platobné agentúry,
• uľahčením prístupu platobných agentúr k údajom zo satelitov Sentinel programu Copernicus,
• iniciovaním a financovaním výskumných projektov, ktoré majú potenciál zvýšiť využívanie nových technológií na účely monitorovania SPP.

Právny rámec monitorovacích kontrol sa vyjasnil

Podľa výsledkov nášho prieskumu sa približne dve pätiny platobných agentúr domnievajú, že pôvodné právne predpisy prijaté v máji 2018 (pozri bod 11) neumožňovali pragmatické riešenia na vykonávanie monitorovacích kontrol. Komisia si uvedomila, že bolo potrebné ďalšie objasnenie a zmenila právny rámec platný pre rok podávania žiadostí 2019⁷.

Z nášho prieskumu vyplýva, že v prípade 52 z 59 platobných agentúr je jednou z dôležitých prekážok neistota týkajúca sa postupu overenia súladu Komisiou v kontexte nového prístupu. Zatiaľ čo v prípade tradičných kontrol existujú podrobné pravidlá, ako vykonávať kontroly na mieste alebo na diaľku pomocou diaľkového snímania, takéto pravidlá neexistujú pre monitorovacie kontroly. Platobné agentúry sa preto obávajú, že Komisia môže neskôr spochybniť ich prístup a prijaté rozhodnutia a uplatniť finančné opravy.

Komisia pochopila tieto obavy a prijala kroky na objasnenie, ako sa bude vykonávať audit monitorovacích kontrol v budúcnosti prostredníctvom:

• posúdenia každého oznámenia o monitorovacích kontrolách pomocou súboru zákonných a technických prvkov⁸,
• informovania platobných agentúr o výsledkoch týchto posúdení,
• zaslania listu všetkým platobným agentúram vykonávajúcim monitorovacie kontroly v roku 2019, v ktorom vyjadruje svoju pripravenosť viesť diskusie a nájsť riešenie, ak vzniknú závažné problémy.

Niektoré platobné agentúry, ktoré sme počas nášho auditu navštívili, očakávali, že Komisia schváli ich metodiku monitorovacích kontrol. Hoci platobné agentúry rokovali o viacerých technických aspektoch s odborníkmi JRC, Komisia neschválila metodiky a neplánuje to robiť.

Komisia vo svojich technických usmerneniach⁹ opisuje niektoré základné pravidlá kontroly, či systém správne vyložil údaje zo satelitov Sentinel, ich porovnaním so situáciou zistenou v teréne. S cieľom zhodnotiť spoľahlivosť automatizovaného systému posudzovania pozemkov Komisia stanovila dve počiatočné prahové hodnoty pre systémy platobných agentúr, ktoré nesmú byť prekročené:

• 5 % falošných červených chýb, ku ktorým dochádza, keď sa poľnohospodár so správnym vyhlásením posúdi, že nie je v súlade s právnymi predpismi. Táto chyba má malý vplyv na rozpočet EÚ, keďže poľnohospodár by sa s najväčšou pravdepodobnosťou odvolal,
• 10 – 20 % falošných zelených chýb, ku ktorým dochádza, keď sa poľnohospodárovi, ktorý je úplne alebo čiastočne v súlade s právnymi predpismi, uhradí platba bez toho, aby systém tento nesúlad zistil. Tento druh chyby môže mať za následok preplatok, čo má jasný vplyv na rozpočet EÚ. Keďže sa systémy zlepšujú, Komisia očakáva, že tento prah môže znížiť.

V technických usmerneniach sa neposkytujú informácie o niektorých kľúčových prvkoch systému kontroly kvality (minimálny počet vzoriek na testovanie, výberové kritériá, požiadavky na podávanie správ). Dôkladný rámec hodnotenia kvality by mohol poskytovať cenné informácie pre platobné agentúry vykonávajúce monitorovacie kontroly a zároveň by mohol znížiť riziko finančných opráv. V roku 2010 Komisia zaviedla takýto rámec hodnotenia kvality systému LPIS, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby každoročne testovali jeho kvalitu a v prípade potreby prijali nápravné opatrenia. Hoci sme zistili nedostatky v rámci kvality systému LPIS v našej osobitnej správe č. 25/2016¹⁰, taktiež sme uznali jeho prínos k zlepšeniu kvality LPIS.

Otázka, ktorú legislatívne zmeny Komisie úplne nevyriešili, je zložitosť niektorých požiadaviek režimov pomoci na plochu. Ide o kombináciu pravidiel EÚ a vnútroštátnych pravidiel, ktoré boli navrhnuté v čase, keď nebol k dispozícii Copernicus a iné technológie. Pri niektorých opatreniach pomoci v rámci SPP môžu byť veľmi zložité, napríklad ekologizácia, ktorá zahŕňa priame platby poľnohospodárom, ktorí prijímajú alebo zachovávajú poľnohospodárske postupy, ktoré pomáhajú pri plnení cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. Nemožno ich vždy monitorovať na diaľku, čo znamená, že platobné agentúry naďalej potrebujú tradičné kontroly na mieste (pozri tabuľku 1). Zavedenie SPP po roku 2020 je príležitosťou na prehodnotenie výhod a potreby niektorých z týchto požiadaviek.

Tabuľka 1 – Príklady ekologizačných požiadaviek a či ich možno monitorovať na diaľku prostredníctvom údajov zo satelitov Sentinel

Zdroj: EDA na základe dokumentov Komisie a rozhovorov s Komisiou.

Komisia presadzuje a podporuje nový prístup

Z nášho prieskumu vyplýva, že dve tretiny platobných agentúr sa domnievajú, že im Komisia poskytuje dostatočnú podporu na vykonávanie monitorovacích kontrol. Hoci jedna pätina platobných agentúr nepovažovala podporu Komisie za primeranú, neposkytli platné odôvodnenie tohto vyhlásenia. Ostatní respondenti boli neutrálni. Zistili sme, že Komisia je aktívna pri presadzovaní a podpore monitorovacích kontrol rôznymi spôsobmi:

• od mája 2017 zorganizovala viac než 15 konferencií, pracovných seminárov, zasadnutí expertných skupín a seminárov, na ktorých boli monitorovacie kontroly výslovne uvedené v programe,
• od januára 2018 do augusta 2019 uskutočnila bilaterálne zasadnutia s platobnými agentúrami, ktoré mali záujem o vykonávanie monitorovacích kontrol v 15 členských štátoch,
• odpovedala na otázky členských štátov a poskytla jeden ucelený dokument s otázkami a odpoveďami o novom prístupe k monitorovaniu.

Komisia hľadá riešenia na zníženie počtu pozemkov, ktoré si vyžadujú následnú kontrolu

Takmer deväť desatín platobných agentúr, ktoré odpovedali na náš prieskum, sa domnievalo, že riziko príliš vysokého počtu pozemkov označených žltou vlajkou predstavuje dôležitú alebo veľmi dôležitú nevýhodu. Ak úplne automatizovaná časť systému vytvára z celej skupiny žiadateľov vysoký počet nejednoznačných pozemkov, pracovné zaťaženie platobnej agentúry môže byť vyššie ako v prípade, ak by sa použili tradičné kontroly na mieste na malej vzorke žiadateľov. Pozemky označené žltou vlajkou, na ktoré sa vzťahujú monitorovacie kontroly, sa možno budú musieť následne kontrolovať (po zvážení prahových hodnôt finančného dosahu opísaných v bode 35):

1. vizuálnou kontrolou dostupných snímok tohto pozemku;
2. požadovaním a kontrolou dodatočných informácií od poľnohospodára;

a ak tieto neumožňujú vyvodiť závery:

3. kontrolou na mieste.

Malé pozemky sú často označené žltou vlajkou, najmä z dôvodu nedostatočného priestorového rozlíšenia zo satelitov Sentinel (nedostatočný počet pixlov v rámci hraníc pozemkov). Platobné agentúry majú rôzne definície malých pozemkov, a to od 0,2 ha do 1 ha. Môže ich byť veľa a spôsobiť platobnej agentúre veľa práce, hoci zvyčajne predstavujú len malú časť celkovej poľnohospodárskej plochy, ktorú platobná agentúra kontroluje. V tabuľke 2 je zobrazený podiel malých pozemkov označených žltou vlajkou na všetkých pozemkoch troch platobných agentúr, ktoré sme navštívili.

Tabuľka 2 – Podiel malých pozemkov (< 0,5 ha) označených žltou vlajkou na všetkých pozemkoch troch platobných agentúr používajúcich monitorovacie kontroly

Zdroj: Platobné agentúry v Belgicku (Flámsko), Dánsku a Španielsku (Kastília-León).

Komisia navrhla tieto spôsoby prístupu k malým pozemkom:

• Agregovanie priľahlých malých poľnohospodárskych pozemkov toho istého poľnohospodárskeho podniku s rovnakým deklarovaným používaním pôdy do jediného „prvku záujmu“. Tento prístup využíva platobná agentúra v Kastílii a Leóne (Španielsko).
• Následná kontrola malých nejednoznačných pozemkov pri aktualizácii systému LPIS namiesto vykonania kontroly na mieste. Komisia umožňuje túto možnosť len vtedy, ak sa letecké fotografie robia každoročne za celú krajinu. Dánsko využíva túto možnosť.
• Získavanie satelitných údajov s veľmi vysokým rozlíšením na účely poskytovania lepších informácií o malých pozemkoch s cieľom odstrániť potrebu kontrol na mieste. JRC nedávno uzavrelo zmluvu s poskytovateľom takýchto údajov s cieľom testovať tento prístup za rok 2019. V rámci tejto zmluvy môžu platobné agentúry, ktoré vykonávali monitorovacie kontroly v roku 2019, získať časové rady pre malé pozemky pochádzajúce zo satelitných snímok s vysokým rozlíšením (veľkosť 4 megapixely). Údaje však budú k dispozícii príliš neskoro na to, aby ich platobné agentúry mohli účinne použiť v postupe následných kontrol v roku 2019.

Tieto možnosti pomáhajú znížiť počet pozemkov označených žltou vlajkou. V zostávajúcich prípadoch Komisia vymedzila peňažné prahové hodnoty vo svojich technických usmerneniach¹¹ a dokumente s otázkami a odpoveďami spolu so zodpovedajúcimi následnými opatreniami.

• Ak sa očakáva, že vplyv všetkých pozemkov označených žltou vlajkou na platbu prijímateľovi bude nízky (menej než 50 EUR na úrovni režimu), potom sa nevyžadujú žiadne následné kontroly.
• Ak sa očakáva, že vplyv bude stredný (viac než 50 EUR na úrovni režimu a menej než 250 EUR na úrovni prijímateľa), potom by sa mala následne skontrolovať vzorka 5 % pozemkov označených žltou vlajkou.
• Ak sa očakáva, že vplyv bude vysoký (viac než 250 EUR na úrovni prijímateľa), potom je potrebné následne skontrolovať všetkých prijímateľov.

Nižšie prahové hodnoty znamenajú vyššiu mieru istoty, ale vedú aj k vyššiemu počtu následných kontrol, a tým k vyšším nákladom na kontroly. Hoci Komisia vykonala analýzu peňažných prahových hodnôt v existujúcich právnych predpisoch SPP a konzultovala údaje o nákladoch na kontroly na mieste s cieľom stanoviť prahovú hodnotu 250 EUR, neurobila tak v prípade prahovej hodnoty 50 EUR.

Niektoré poľnohospodárske činnosti je ťažké monitorovať pomocou satelitov Sentinel, napríklad extenzívne pasenie na trávnych porastoch alebo pestovanie plodín v skleníkoch, rovnako ako aj neprítomnosť poľnohospodárskej činnosti (napr. opustenie pôdy). V niektorých členských štátoch to môže viesť aj k vysokému počtu pozemkov označených žltou vlajkou. Ako možné riešenie na odhalenie niektorých z týchto činností Komisia povolila používanie fotografií so zemepisným označením ako dodatočné dôkazy. Agentúra pre európsky GNSS pracuje v roku 2019 na vývoji aplikácie s fotografiami so zemepisným označením pre smartfóny. Platobné agentúry v Dánsku a Taliansku spolupracujú so súkromnými spoločnosťami na vývoji špecializovaných aplikácií. Platobné agentúry, ktoré sme navštívili, však v roku podávania žiadostí 2019 ešte nepoužívali fotografie so zemepisným označením (len pilotné testovanie v Taliansku).

Cloudové služby financované EÚ boli použité skôr na testovanie ako na prevádzkové monitorovanie

Program Copernicus je najväčším poskytovateľom vesmírnych údajov na svete, ktorý v súčasnosti vytvára 12 terabajtov denne. S cieľom uľahčiť a štandardizovať prístup k týmto údajom Európska komisia financuje zavádzanie piatich digitálnych platforiem cloudových služieb, ktoré poskytujú centralizovaný prístup k údajom a informáciám programu Copernicus, ako aj k nástrojom ich spracovania. Tieto platformy sú známe ako služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS). V roku 2019 štyri z nich ponúkali služby relevantné pre poľnohospodárstvo¹². Musia spĺňať rôzne technické požiadavky a bezplatne poskytovať údaje programu Copernicus, ale môžu účtovať za ďalšie služby (ako je spracúvanie údajov, uchovávanie údajov a kombinovanie údajov z programu Copernicus s inými súbormi údajov)¹³.

Služby DIAS boli prevádzkovateľmi sprístupnené v roku 2018. Na jeseň 2018 sa Komisia rozhodla podporiť platobné agentúry vykonávajúce monitorovacie kontroly tým, že dotuje ich individuálny prístup k jednej zo štyroch platforiem DIAS v roku 2019. Dotácia predstavovala 120 000 EUR na poskytovateľa služby DIAS na pokrytie troch fáz: preskúmanie technickej pripravenosti poskytovateľov služieb DIAS zo strany Komisie, uzatvorenie zmluvy medzi platobnou agentúrou a jedným z poskytovateľov služieb DIAS a prevádzkové využitie služieb DIAS platobnými agentúrami v roku 2019. Hoci všetky platobné agentúry, ktoré sme navštívili, považovali za užitočné testovať platformu DIAS, väčšina z nich použila ich existujúcu infraštruktúru alebo zmluvy ako primárne riešenie spracovania monitorovacích kontrol v roku 2019. V dôsledku toho pridaná hodnota výdavkov Komisie vo výške 480 000 EUR sa ešte bude musieť určiť.

Podľa nášho prieskumu z júna 2019 väčšina platobných agentúr nemá v úmysle čoskoro prejsť na platformu DIAS. Naše rozhovory s platobnými agentúrami a panelom odborníkov uskutočnené od apríla do septembra 2019 poukázali na tieto neistoty, ktoré oddialili prechod na poskytovateľov služieb DIAS.

• Náklady na služby DIAS v súčasnosti a v budúcnosti. Vzhľadom na technické aspekty a obchodné modely založené na platení za používanie služieb väčšina platobných agentúr nevie, koľko by ich stálo vykonávanie monitorovacích kontrol pomocou platforiem DIAS v ich krajine alebo regióne.
• Existencia štyroch poskytovateľov služieb DIAS s odlišnou technológiou a štruktúrou komplikuje platobným agentúram prijať rozhodnutie. Hoci Komisia tvrdí, že má riešenie na prenos údajov z jednej platformy DIAS do inej, platobné agentúry o ňom nevedia. Ešte viac to komplikuje neistota v súvislosti s kontinuitou služieb niektorých alebo všetkých poskytovateľov služieb DIAS po skončení ich zmlúv.

Výsledky výskumných projektov treba ešte využiť

Komisia v rámci svojho programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 poskytla približne 94 mil. EUR na celý rad výskumných projektov zameraných na monitorovanie poľnohospodárstva pomocou údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus¹⁴. Spomedzi týchto projektov sme určili tri, ktoré priamo prispeli k prebiehajúcim zmenám v monitorovaní SPP¹⁵. Okrem toho kľúčový projekt, ktorý sa začal v júni 2019, je „New IACS Vision in Action“ (Nová vízia IACS v akcii) (NIVA), pri ktorom sa očakáva, že finančné prostriedky EÚ dosiahnu takmer 10 mil. EUR. Jeho cieľom je modernizovať integrovaný administratívny a kontrolný systém využívaný platobnými agentúrami tým, že sa efektívne využijú digitálne riešenia a elektronické nástroje na zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie výsledkov v oblasti životného prostredia.

ESA financovala projekt, v rámci ktorého sa skúma, ako by sa satelity Sentinel programu Copernicus mohli využiť na modernizáciu a zjednodušenie SPP. V júli 2017 konzorcium piatich spoločností spolupracujúcich s platobnými agentúrami v šiestich členských štátoch¹⁶ začalo realizovať projekt s názvom Sen4CAP. Cieľom tohto projektu je poskytnúť algoritmy, produkty, pracovné postupy a príklady osvedčených postupov na generovanie satelitných markerov a informácií relevantných pre monitorovanie SPP.

Predbežná verzia systému spracovania SENS4CAP (pozri ilustráciu 7) je k dispozícii od mája 2019 a konečná verzia sa plánuje na začiatok roka 2020. Platobné agentúry tak môžu používať produkty SEN4CAP ako základ pre vývoj svojich vlastných systémov monitorovacích kontrol, ale budú musieť prispôsobiť algoritmy miestnym podmienkam. Napríklad, zatiaľ čo markery Sen4CAP pre práce pri zbere úrody fungujú dobre v krajinách severnej Európy, je potrebné ich prispôsobiť špecifickej situácii v krajinách južnej Európy, kde by prirodzené sušenie plodín mohlo byť nesprávne vyložené ako zber úrody.

© Sen4CAP, prispôsobené EDA.

Keďže väčšina výskumných projektov stále prebieha, platobné agentúry, ktoré v roku 2019 uplatňovali monitorovací prístup, mohli využiť ich výsledky len čiastočne.

Niektoré členské štáty prijali opatrenia na zavedenie nových technológií pre priame platby

Očakávame, že členské štáty prijmú primerané opatrenia na zavedenie nových technológií zobrazovania na účely monitorovania SPP. V dôsledku toho sme preskúmali, či platobné agentúry:

• vykonávali monitorovacie kontroly v roku podávania žiadostí 2019,
• systematicky využívali údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus na kontrolu niektorých požiadaviek na pomoc,
• použili fotografie so zemepisným označením alebo drony,
• sa zúčastnili na výskumných projektoch financovaných EÚ alebo ESA, ktoré sa týkajú využívania nových technológií,
• uskutočnili pilotné projekty zamerané na testovanie využívania nových technológií.

15 platobných agentúr selektívne využilo monitorovacie kontroly v roku 2019

Ako vyplýva z ilustrácie 8, v roku podávania žiadostí 2019 vykonávalo 15 zo 66 platobných agentúr v piatich členských štátoch monitorovacie kontroly celej alebo časti plochy, za ktorú sú zodpovedné, v prípade všetkých alebo niektorých režimov pomoci. Na ilustrácii 8 je tiež uvedených sedem členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na projekte SEN4CAP.

Zdroj: EDA na základe informácií Komisie a kontrolovaných členských štátov.

Zohľadniac technické usmernenia vypracované JRC týchto 15 platobných agentúr vypracovalo rôzne metodiky na monitorovanie rôznych požiadaviek režimov pomoci platných v ich regiónoch (pozri ilustráciu 9 a rámček 1). Typy plodín, poľnohospodárske postupy a agroklimatické podmienky sú dôležitými faktormi, ktoré prichádzajú do úvahy.

Zdroj: EDA na základe informácií získaných počas návštev v členských štátoch.

Hoci radarové údaje zo satelitu Sentinel 1 nie sú ovplyvnené prítomnosťou oblakov, platobné agentúry ich používajú menej často, pretože je ich ťažšie spracovať a vyložiť. Niektoré platobné agentúry (Belgicko – Flámsko a Dánsko) ich však úspešne integrovali do svojich algoritmov strojového učenia, zatiaľ čo iné ich používajú na odhaľovanie kosenia trávnatých plôch (Taliansko).

Z tabuľky 3 vyplýva za hlavný režim pomoci na plochu (režim základnej platby), že štyri platobné agentúry, ktoré sme navštívili, mali odlišný podiel pozemkov označených žltou a červenou vlajkou, ktoré bude možno potrebné následne kontrolovať. Rozdiely v pomere medzi pozemkami označenými červenou/žltou vlajkou sú spôsobené najmä veľkosťou obhospodarovaných pozemkov, typom pozemkov/monitorovanými činnosťami (kosenie je jednoduchšie odhaliť ako pasenie) a použitými metodikami (napr. počet a presnosť markerov). Maximálny podiel pozemkov, ktoré si vyžadujú kontrolu na mieste, je však v prípade týchto platobných agentúr 1 %.

Tabuľka 3 – Zhrnutie prvých výsledkov monitorovacích kontrol v rámci režimu základnej platby za rok 2019 (poskytnuté platobnými agentúrami do 7. 1. 2020)

Zdroj: Platobné agentúry v Belgicku (Flámsko), Dánsku, Taliansku (AGEA) a Španielsku (Kastília a León).

Z nášho prieskumu vyplýva, že v roku 2020 plánuje ďalších 13 platobných agentúr v ôsmich členských štátoch začať vykonávať monitorovacie kontroly. To by znamenalo, že v roku 2020 by 28 platobných agentúr v 13 členských štátoch mohlo uplatňovať prístup monitorovacích kontrol v prípade niektorých režimov pomoci a v prípade časti pozemkov, za ktoré sú zodpovedné (pozri ilustráciu 10). Na to, aby bolo 11 z týchto 13 platobných agentúr pripravených na implementáciu v roku 2020, investovalo do IT infraštruktúry a uskutočnilo pilotné projekty. Osem z nich takisto zlepšilo kvalitu svojich systémov LPIS a vykonalo zmeny v organizačnom procese. Šesť z nich už uskutočnilo konzultácie so združeniami poľnohospodárov.

Zdroj: prieskum EDA.

Platobné agentúry využívajú nové technológie zobrazovania aj vo svojej práci mimo monitorovacích kontrol

Mnohé platobné agentúry, dokonca aj tie, ktoré nevyužívajú monitorovacie kontroly, využívajú nové technológie zobrazovania pri iných aspektoch svojej práce (pozri ilustráciu 11).

Zdroj: prieskum EDA.

Najrozšírenejšími sú ad hoc využívanie snímok zo satelitov Sentinel na vizuálne kontroly a fotografie so zemepisným označením. Takmer polovica platobných agentúr používa fotografie so zemepisným označením, ktoré zvyčajne zhotovili ich inšpektori, a nie poľnohospodári.

Okrem 15 platobných agentúr, ktoré vykonávali monitorovacie kontroly v roku 2019, 12 platobných agentúr odpovedalo, že využívajú údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus alebo iné satelitné údaje na kontrolu žiadostí o pomoc. Niektoré platobné agentúry sa zapojili aj do kľúčových výskumných projektov, ako je SEN4CAP (pozri bod 42), Sentinel Synergy for Agriculture (SensAgri), Reinforcing CAP (Posilnenie SPP) (RECAP) alebo Earth Observation for Agriculture (Pozorovanie Zeme pre poľnohospodárstvo) (EO4AGRI).

Z výsledkov nášho prieskumu vyplynulo, že osem z 59 platobných agentúr využilo drony. V Dánsku inšpektori platobnej agentúry používajú drony na kontrolu plôch, ktoré sú ťažko dostupné, čím sa znižujú ich zdravotné a bezpečnostné riziká, ako aj čas potrebný na kontroly. Platobné agentúry najčastejšie uvádzajú obmedzenú autonómiu a regulačné obmedzenia ako dôvod, prečo nevyužívajú drony viac.

Prekážky brániace zavádzaniu nových technológií

V našom prieskume sme zistili niekoľko prekážok, ktoré odďaľujú vykonávanie monitorovacích kontrol platobnými agentúrami (pozri ilustráciu 12).

Zdroj: prieskum EDA.

Zatiaľ čo opatrenia Komisie môžu odstrániť alebo zmierniť niektoré z týchto prekážok (pozri body 29 a 34 až 40), iné musia riešiť platobné agentúry. Patrí k nim rozvoj IT infraštruktúry, prispôsobenie vnútorných procesov a zmena organizačnej štruktúry s cieľom podporiť účinné využívanie monitorovacích kontrol.

V našich rozhovoroch s platobnými agentúrami a odborníkmi bolo poukázané na tri hlavné výzvy:

• investovať do nového monitorovacieho prístupu a čeliť neistote, pokiaľ ide o SPP po roku 2020¹⁷ (pre ktorú Komisia navrhla nový model vykonávania a nový systém monitorovania plôch, ktorý majú zriadiť členské štáty),
• vyvíjať inovatívne IT riešenia, ako je spracovanie časových radov údajov zo satelitov Sentinel (veľký objem dát) a algoritmy strojového učenia (namiesto štandardných nástrojov na spracovanie údajov), na čo niektoré platobné agentúry nemajú dostatočné odborné znalosti,
• dosiahnuť potenciálne synergie medzi agentúrami prostredníctvom spolupráce (buď v rámci EÚ alebo v dobrovoľných skupinách). Toto by mohlo byť platné pre predbežné spracovanie údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus, ako aj pre poskytovanie snímok s veľmi vysokým rozlíšením na následnú kontrolu malých pozemkov (pozri bod 34).

Napriek týmto výzvam z ilustrácie 13 vyplýva, že väčšina platobných agentúr plánuje vo svojich systémoch SPP po roku 2020 využívať nové technológie na kontrolu žiadostí o pomoc, hoci typy a očakávané spôsoby využitia technológií sa líšia.

Zdroj: prieskum EDA.

Pomalší pokrok pri dosiahnutí výzvy používať nové technológie na monitorovanie požiadaviek v oblasti životného prostredia a klímy

Okrem využívania nových technológií na vykonávanie kontrol oprávnenosti na platby priamej pomoci na plochu sme očakávali, že Komisia aj členské štáty prijali iniciatívy na využívanie týchto technológií na monitorovanie niektorých požiadaviek v oblasti životného prostredia a klímy, ako je napríklad povinnosť pestovať medziplodiny alebo zákaz vypaľovania strniska.

Táto technológia sa stane dôležitejšou v rámci SPP po roku 2020, pretože v legislatívnych návrhoch Komisie sa zavádza povinný systém monitorovania plôch na účely monitorovania politiky v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy.

Preskúmali sme, či Komisia prijala primerané kroky na využívanie nových technológií zobrazovania pre požiadavky krížového plnenia a agroenvironmentálno-klimatické požiadavky v rámci rozvoja vidieka:

• navrhnutím zmien právnych predpisov,
• posúdením, do akej miery možno súčasné požiadavky monitorovať novými technológiami,
• určením, oznamovaním a podporovaním príkladov osvedčených postupov,
• posúdením, ako môžu nové technológie pomôcť pri monitorovaní požiadaviek v oblasti životného prostredia a klímy.

Preskúmali sme aj to, či platobné agentúry začali používať nové technológie na monitorovanie krížového plnenia alebo agroenvironmentálno-klimatických režimov, alebo či to plánujú v blízkej budúcnosti.

Pri podpore monitorovacieho prístupu Komisiou sa uprednostnili režimy priamych platieb

Pravidlá krížového plnenia (pozri bod 03) zahŕňajú normy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy (GAEC) stanovené na vnútroštátnej úrovni a povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR) stanovené na úrovni EÚ¹⁸. Existuje sedem noriem GAEC a tri SMR týkajúce sa plochy, ktoré zahŕňajú životné prostredie, zmenu klímy a dobrý poľnohospodársky stav pôdy.

Agroenvironmentálne režimy platieb sú rôzne v celej EÚ. Ich cieľom je posilniť agroenvironmentálno-klimatický vzťah podporovaním poľnohospodárov, aby sa správali k životnému prostrediu šetrne. Účasť poľnohospodárov na týchto opatreniach je dobrovoľná.

Komisia vo svojej práci doteraz uprednostňovala využívanie monitorovacích kontrol skôr v prípade režimov priamych platieb na plochu ako v prípade krížového plnenia a agroenvironmentálno-klimatických režimov rozvoja vidieka. Právny rámec pre uplatňovanie monitorovacích kontrol na priame platby a rozvoj vidieka je k dispozícii od mája 2018 (pozri bod 11) a v priebehu roka 2019¹⁹ Komisia vypracovala právny rámec na uplatňovanie monitorovacích kontrol v prípade krížového plnenia (pozri bod 24).

V roku 2019 Komisia začala preskúmanie požiadaviek krížového plnenia s cieľom určiť tie požiadavky na plochu, ktoré by sa mohli monitorovať na diaľku. Komisia tiež neformálne posúdila využitie údajov zo satelitov Sentinel na monitorovanie požiadaviek v rámci agroenvironmentálno-klimatických opatrení. Keďže orgány členských štátov navrhujú agroenvironmentálno-klimatické režimy a tieto režimy sa výrazne líšia v rámci členských štátov a medzi nimi, Komisia vykonala túto neformálnu analýzu na vzorke platobných agentúr. Zistila, že mnohé požiadavky sú príliš zložité na to, aby sa monitorovali len pomocou údajov zo satelitov Sentinel (pozri tabuľku 4). Z počiatočnej analýzy Komisie týkajúcej sa uplatniteľnosti monitorovacích kontrol na krížové plnenie vyplýva, že mnoho požiadaviek GAEC možno monitorovať, ale v súčasnosti sa zo siedmich súčasných noriem GAEC len jedna považuje za plne monitorovateľnú (s obmedzenými výnimkami). Ani jedna z troch súčasných noriem SMR nie je plne monitorovateľná.

Tabuľka 4 – Rozsah monitorovania požiadaviek krížového plnenia a agroenvironmentálno-klimatických požiadaviek oprávnenosti v rámci rozvoja vidieka pomocou údajov zo satelitov Sentinel

Zdroj: EDA na základe dokumentov Komisie a rozhovorov s Komisiou.

Na účely navrhnutia ďalšej generácie satelitov Sentinel (po roku 2030) je Komisia zodpovedná za zhromažďovanie požiadaviek používateľov a poskytnutie týchto údajov agentúre ESA. Zhromaždené požiadavky zahŕňajú dopyt po tepelných údajoch s podobným priestorovým a časovým rozlíšením ako v prípade satelitu Sentinel 2, ako aj vyššie priestorové rozlíšenie existujúcich systémov. V súčasnosti jednou z prioritných misií, ktoré ESA zvažuje v budúcnosti, je vývoj tepelného infračerveného snímača s vysokým rozlíšením na sledovanie teploty zemského povrchu s vysokou časovou frekvenciou²⁰. Takýto snímač by mohol odhaliť nedostatok vody v rastlinách, a tak byť užitočný na monitorovanie zavlažovania, vysledovania nelegálneho odberu vody alebo na úpravu množstiev zavlažovania v rámci inteligentného poľnohospodárstva.

Platobné agentúry zatiaľ nevyužívajú monitorovací prístup na kontroly krížového plnenia a agroenvironmentálno-klimatických režimov rozvoja vidieka

V roku 2019 ani jedna platobná agentúra nevykonala kontroly monitorovacím prístupom v prípade krížového plnenia a agroenvironmentálnych režimov rozvoja vidieka. Platobné agentúry, ktoré sme navštívili, neplánovali rozšíriť monitorovacie kontroly na agroenvironmentálno-klimatické režimy rozvoja vidieka. V prípade krížového plnenia uviedli, že možno budú monitorovať niektoré z požiadaviek (napríklad zákaz vypaľovania strniska alebo prítomnosť minimálneho pokrytia pôdy) v budúcnosti. Na ilustrácii 14 sú na základe nášho prieskumu uvedené podiely platobných agentúr, ktoré v roku 2020 plánujú používať údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus na monitorovanie agroenvironmentálno-klimatických opatrení a niektorých požiadaviek krížového plnenia.

Zdroj: prieskum EDA.

Dôvody, pre ktoré platobné agentúry nepoužívajú údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus na kontroly krížového plnenia, ako vysvetlili navštívené platobné agentúry, je to, že nemôžu monitorovať všetky požiadavky krížového plnenia na diaľku (pozri tabuľku 4) a naďalej by museli vykonávať kontroly na mieste v prípade iných požiadaviek. To obmedzuje výhody prechodu na monitorovanie. V Dánsku platobná agentúra zastávala názor, že s cieľom pomôcť poľnohospodárom akceptovať monitorovacie kontroly požiadaviek krížového plnenia by sa postupne museli zavádzať sankcie.

Platobné agentúry kontrolujú dodržiavanie pravidiel krížového plnenia (pozri bod 03) v prípade minimálne 1 % poľnohospodárov. Ak poľnohospodár porušil niektoré pravidlá krížového plnenia, v závislosti od rozsahu, závažnosti a trvania porušenia platobné agentúry môžu znížiť pomoc o 1 až 5 %, pokiaľ nejde o malé porušenie a poľnohospodár môže situáciu napraviť. Vo výročnej správe o činnosti GR AGRI sa uvádza, že viac než 2 % všetkých poľnohospodárov v EÚ bolo skontrolovaných v roku podávania žiadostí 2017. Jeden z piatich kontrolovaných poľnohospodárov mal pomoc zníženú z dôvodu porušenia aspoň jedného pravidla krížového plnenia. Poľnohospodárom, u ktorých sa zistilo, že porušili pravidlá krížového plnenia, bola pomoc znížená v priemere o 2,6 %²¹. Celková suma týchto sankcií bola takmer 40 mil. EUR, čo predstavuje približne 0,07 % výdavkov na SPP.

Na ilustrácii 15 je uvedená trojročná priemerná miera vykázaných porušení v prípade troch hlavných noriem krížového plnenia, ktoré možno monitorovať na diaľku.

Zdroje: Štatistiky Komisie o výsledkoch kontrol krížového plnenia členskými štátmi za roky 2015 – 2017.

Za posledný rok, za ktorý boli dostupné informácie (2017), sme vypočítali, že osemnásť platobných agentúr nezistilo žiadne porušenia týchto troch noriem, zatiaľ čo pätnásť zistilo miery prevyšujúce 5 % poľnohospodárov, ktorí porušili podmienky aspoň jednej normy.

Komisia nepožaduje od členských štátov, aby využívali nové technológie na priame monitorovanie vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu po roku 2020

Návrhy Komisie z júna 2018 na SPP po roku 2020 obsahujú konkrétne ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Členské štáty majú tieto ciele riešiť vo svojich strategických plánoch SPP.

Komisia navrhuje niekoľko ukazovateľov výkonnosti zameraných na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov. Naše štandardné definície ukazovateľov výkonnosti²² (spolu s príkladmi v oblasti poľnohospodárstva):

• ukazovatele výstupov: meria sa nimi to, čo sa v rámci projektu financovaného EÚ vytvorilo alebo dosiahlo (napr. počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje zákaz postreku prípravkov na ochranu rastlín).
• ukazovatele výsledkov: meria sa nimi okamžitý účinok projektu alebo programu po jeho dokončení (napr. podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej bez prípravkov na ochranu rastlín).
• ukazovatele vplyvu: merajú sa nimi dlhodobé dôsledky dokončeného projektu alebo programu, ktoré môžu byť sociálno-ekonomické, environmentálne alebo finančné (napr. koncentrácia rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v povrchových vodách).

V predchádzajúcich správach²³ sme opakovane uviedli, že využitie ukazovateľa výsledkov Komisie, ktorým sa meria „podiel plochy, na ktorú sa vzťahujú postupy ekologizácie“, bolo obmedzené na účely monitorovania výsledkov dosiahnutých ekologizáciou. V našom stanovisku č. 7/2018²⁴ k návrhom Komisie týkajúcich sa SPP v období po roku 2020 uvádzame niekoľko našich audítorských správ, v ktorých sa kritizuje súčasný spoločný rámec monitorovania a hodnotenia SPP. V prílohe I k tomuto stanovisku sme sa vyjadrili k vhodnosti a kvalite navrhovaných ukazovateľov. Okrem iných záležitostí sme poznamenali, že napríklad ukazovatele, ktorými sa merajú plochy, na ktoré sa vzťahujú záväzky v oblasti klímy, nezohľadňujú rozdiely v ich príspevkoch k zmene klímy (každý hektár je rovnaký). To znamená, že vzhľadom na rozdielne podmienky členských štátov, ktoré poľnohospodári musia dodržiavať, by vplyv týchto opatrení mohol byť úplne odlišný.

Komisia vo svojom posúdení ukazovateľov SPP po roku 2020 určila tri ukazovatele (I.10, I.13 a I.20²⁵), ktoré spolu s ďalšími zdrojmi môžu byť založené na údajoch zo satelitov Sentinel. Navrhuje, aby sa mnohé ďalšie zakladali na existujúcich prieskumoch/databázach spravovaných členskými štátmi (napr. LPIS), Eurostatom (napr. štatistický prieskum využívania pôdy/krajinnej pokrývky) a Európskou environmentálnou agentúrou.

Závery a odporúčania

Podľa Komisie a zainteresovaných strán v rámci SPP majú údaje zo satelitov Sentinel programu Copernicus a iné technológie zobrazovania na účely monitorovania pomoci na plochu významný potenciálny prínos pre poľnohospodárov, správne orgány a životné prostredie (pozri body 15 až 19). V rámci nášho auditu sme preskúmali, či Komisia účinne podporila rozšírené využívanie týchto nových technológií a či členské štáty prijali primerané opatrenia na ich zavedenie (pozri body 20 až 22).

Zistili sme, že Komisia podporuje využívanie nových technológií, najmä na monitorovanie platieb priamej pomoci na plochu. Právny rámec umožňujúci využívanie údajov zo satelitov Sentinel na kontrolu žiadostí poľnohospodárov o pomoc na plochu nadobudol účinnosť v máji 2018. Legislatívne zmeny vykonané v októbri 2019 objasnili mnohé oblasti nového monitorovacieho prístupu, ale platobné agentúry majú naďalej obavy, pokiaľ ide o možné výsledky budúcich auditov Komisie, pretože pravidlá nového prístupu nie sú také podrobné ako pravidlá tradičných kontrol. Hoci to poskytuje priestor pre inovácie a Komisia vyjadrila svoju pripravenosť viesť diskusie a nájsť riešenia v prípade závažných problémov, platobné agentúry očakávajú od Komisie ďalšie usmernenia s cieľom prijímať správne rozhodnutia a znížiť riziko finančných opráv v budúcnosti. Ďalšou otázkou je zložitosť súčasných režimov pomoci SPP, pretože niektoré požiadavky nie je možné vždy monitorovať na diaľku (pozri body 24 až 30).

Väčšina platobných agentúr z nášho prieskumu je tiež znepokojená rizikom, že nebudú môcť dospieť k záveru o vysokom počte pozemkov pomocou automatizácie, najmä ak by sa museli následne kontrolovať na mieste. Mohlo by to platiť pre malé pozemky, ako aj pre pozemky s určitými typmi činností (napr. extenzívne spásanie). Komisia prijala kroky na nájdenie riešení týchto záležitostí, ale stále je potrebné testovať ich v prevádzkovom prostredí (pozri body 32 až 37).

Prechod na monitorovacie kontroly si vyžaduje značné zmeny informačných systémov a nie všetky platobné agentúry sa domnievajú, že v súčasnosti majú na to potrebné zdroje a odborné znalosti. Komisia prijala iniciatívy na uľahčenie prístupu k údajom zo satelitov Sentinel a službám spracovania údajov prostredníctvom digitálnych cloudov, ale platobné agentúry ich využívajú na operačné účely stále málo (pozri body 38 až 40).

Komisia iniciovala a financovala výskumné projekty, z ktorých väčšina stále prebieha, takže výsledky tohto úsilia sa naplno prejavia až v nasledujúcich rokoch (pozri body 41 až 44).

Zistili sme, že päť členských štátov prijalo opatrenia pre priame platby, keďže 15 z ich platobných agentúr použilo nový monitorovací prístup už v roku 2019, hoci zväčša len v prípade niektorých režimov pomoci a niektorých skupín poľnohospodárov (pozri body 45 až 54). Ďalších 13 platobných agentúr plánuje zaviesť monitorovacie kontroly v roku 2020, zaznamenali sme však, že viaceré prekážky v súčasnosti bránia širšiemu využívaniu nových technológií (pozri body 55 až 58).

Komisia by mala poskytovať členským štátom podporu a stimuly, aby využívali monitorovacie kontroly v rámci SPP po roku 2020 ako hlavný kontrolný systém, a to prostredníctvom:

1. vedenia katalógu zdokumentovaných príkladov dobrých technických postupov pre monitorovacie kontroly, ktoré si môžu platobné agentúry prispôsobiť podľa vlastných potrieb,
2. zriadenia rámca hodnotenia kvality pre monitorovacie kontroly,
3. poskytnutia platformy pre výmenu informácií medzi platobnými agentúrami s cieľom nájsť synergie pri spracovaní údajov, ukladaní údajov, získavaní údajov či iných súvisiacich služieb, ktoré by mohli byť vzájomne prínosné a mohli by priniesť úspory.

Časový rámec: december 2021

Hoci členské štáty môžu využívať monitorovací prístup na kontrolu niektorých požiadaviek na rozvoj vidieka a krížového plnenia, väčšina z nich ich do roku 2021 nevyužije. Dôvodom je povaha niektorých požiadaviek, ktoré nemožno monitorovať na diaľku, ale aj to, že platobné agentúry očakávajú len obmedzené výhody, pokiaľ ide o výkonnosť a úspory nákladov (pozri body 59 až 71).

Hoci systém monitorovania plôch môže zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy, súbor v súčasnosti navrhovaných ukazovateľov pre SPP po roku 2020 nie je do veľkej miery navrhnutý na priame monitorovanie pomocou údajov zo satelitov Sentinel (pozri body 73 až 76).

Komisia by mala:

1. určiť prekážky, ktoré bránia využívaniu nových technológií na kontrolu krížového plnenia a požiadaviek v oblasti rozvoja vidieka a vypracovať akčný plán na ich odstránenie, ak je to nákladovo účinné,
2. využívať a propagovať využívanie informácií pochádzajúcich z nových technológií s cieľom poskytovať lepší prehľad o výkonnosti SPP po roku 2020.

Časový rámec: december 2021

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Nikolaos Milionis, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí dňa 8. januára 2020.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Akronymi a skratky

AMS: Systém monitorovania plôch

BPS: Režim základnej platby

DIAS: Služby prístupu k údajom a informáciám

DVP: Dobrovoľná viazaná podpora

EDA: Európsky dvor audítorov

ESA: Európska vesmírna agentúra

EÚ: Európska únia

GAEC: Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav

GNSS: Globálny navigačný satelitný systém

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GROW: Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

GSAA: Geopriestorová žiadosť o poskytnutie pomoci

IACS: Integrovaný administratívny a kontrolný systém

IT: Informačné technológie

JRC: Spoločné výskumné centrum

LPIS: Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov

Sen4CAP: Satelity Sentinel pre spoločnú poľnohospodársku politiku

SMR: Povinné požiadavky na hospodárenie

SPP: Spoločná poľnohospodárska politika

YFS: Režim pre mladých poľnohospodárov

Glosár

Agroenvironmentálno-klimatický záväzok (opatrenie): Postup presahujúci zvyčajné environmentálne požiadavky, ktorý sa poľnohospodári môžu rozhodnúť uplatňovať a za ktorý dostanú platbu z rozpočtu EÚ.

Dron: Bezpilotné lietadlo, ktoré je ovládané diaľkovo a môže fotografovať.

Ekologizácia: Prijatie poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie. Bežne sa používa aj ako odkaz na príslušný režim podpory EÚ.

Filter oblakov: Filter na vylúčenie pixelov kontaminovaných oblakmi zo satelitnej snímky.

Geopriestorová žiadosť o poskytnutie pomoci: Online nástroj na predkladanie žiadostí o poľnohospodársku podporu na plochu.

Inteligentné poľnohospodárstvo: používanie moderných technológií na sledovanie, monitorovanie, automatizáciu a analyzovanie operácií s cieľom zvýšiť kvantitu a kvalitu poľnohospodárskych výrobkov.

Marker: charakteristická zmena satelitného signálu v priebehu času, ktorá môže byť spojená s udalosťou týkajúcou sa krajinnej pokrývky (napríklad rýchly rast vegetácie alebo výskyt suchej vegetácie).

Monitorovacie kontroly: Náhrada kontrol na mieste zahŕňajúca systematické pozorovanie, sledovanie a posudzovanie kritérií oprávnenosti a povinností pomocou údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus.

Pixel: najmenšia jednotka obrazu, ktorú možno zobraziť na digitálnom zariadení.

Postup overenia súladu: Proces, pri ktorom Komisia overuje, či členský štát správne využíval poľnohospodárske fondy, ktoré mal k dispozícii, a či jeho riadiace a kontrolné systémy fungovali účinne. V prípade porušenia predpisov môže tento postup viesť k tomu, že členský štát bude povinný finančné prostriedky vrátiť.

Priestorové rozlíšenie: úroveň podrobnosti, ktorú možno zistiť prostredníctvom satelitného snímača alebo zobraziť na satelitnej snímke, vyjadrená v (centi)metroch na pixel.

Strojové učenie: aplikácia umelej inteligencie, v ktorej počítačové systémy používajú algoritmy a štatistické modely na zlepšenie ich výkonu konkrétnej úlohy (napr. zatriedenie snímok) bez toho, aby boli programované na tento účel.

Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS): Databáza poľnohospodárskej pôdy v členských štátoch, ktorá sa používa pri platbách priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a pri kontrolách oprávnenosti žiadostí poľnohospodárov.

Systém monitorovania plochy (AMS): Technológia na systematické pozorovanie, sledovanie a posudzovanie poľnohospodárskych činností pomocou údajov zo satelitov Sentinel programu Copernicus alebo ekvivalentných satelitov.

Zemepisné označovanie: Proces pridávania zemepisných (a prípadne časových) metaúdajov – získaných prostredníctvom vstavaného globálneho navigačného satelitného systému zariadenia – do médií, ako je fotografia.

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Nikolaos Milionis. Tento audit viedol člen EDA Phil Wynn Owen a podporu mu poskytol vedúci kabinetu Gareth Roberts, atašé kabinetu Ramona Bortnowschi a Olivier Prigent, hlavný manažér Richard Hardy, vedúci úlohy Jindrich Dolezal, zástupkyňa vedúceho úlohy Els Brems, audítori Paulo Braz, Antonio Caruda Ruiz, Arfah Chaudry, Michail Konstantopoulos, Anne Poulsen, Bruno Scheckenbach a Pekka Ulander. Richard Moore poskytol jazykovú podporu.

Zľava doprava: Pekka Ulander, Arfah Chaudry, Richard Moore, Jindrich Dolezal, Richard Hardy, Ramona Bortnowschi, Phil Wynn Owen, Olivier Prigent.

Koncové poznámky

¹ Pravidlá krížového plnenia na roky 2014 – 2020 sú vymedzené v článku 93 a prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

² Viac informácií o krížovom plnení pozri tiež v našej osobitnej správe 26/2016: Zvýšenie účinnosti krížového plnenia a dosiahnutie zjednodušenia ostáva výzvou.

³ Pozri tiež body 7.16 až 7.18 našej výročnej správy za rok 2018.

⁴ GR AGRI a ECORYS, „Analysis of administrative burden arising from the CAP“, 2018, s. 99.

⁵ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/746 z 18. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014, pokiaľ ide o zmenu jednotných žiadostí a žiadostí o platbu a kontroly.

⁶ GR AGRI a ECORYS, „Analysis of administrative burden arising from the CAP“, 2018, s. 153, 155.

⁷ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1804 z 28. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014, pokiaľ ide o zmeny žiadostí o pomoc a žiadostí o platbu, kontroly v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme a kontrolný systém v súvislosti s krížovým plnením.

⁸ Stanovené v článkoch 40a a 40b nariadenia č. 809/2014 a v dokumente JRC Technical guidance on the decision to go for substitution of OTSC by monitoring, 2018, s. 3 až 8.

⁹ JRC; „Second discussion document on the introduction of monitoring in place of on the spot checks: rules for processing applications in 2018 – 2019“, 2018, s. 16.

¹⁰ EDA, osobitná správa 25/2016: Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov: užitočný nástroj na určovanie poľnohospodárskej pôdy, na ktorú možno poskytnúť podporu – jeho riadenie by sa však mohlo ďalej zlepšovať, body 65 – 72.

¹¹ JRC, „Second discussion document on the introduction of monitoring in place of on the spot checks: rules for processing applications in 2018 – 2019“, 2018, s. 18.

¹² CREODIAS, MUNDI, ONDA a SOBLOO.

¹³ Dvor audítorov začal audit úsilia Komisie podporovať využívanie služieb poskytovaných hlavnými vesmírnymi programami EÚ COPERNICUS a GALILEO. Tento audit zahŕňa aj služby DIAS.

¹⁴ Táto suma je celkovým príspevkom EÚ plánovaným pre 34 výskumných projektov. Databáza Európskej komisie CORDIS, konzultovaná vo februári 2019.

¹⁵ RECAP (2016 – 2018), SensAgri (2016 – 2019) a EO4AGRI (2018 – 2020) s celkovým príspevkom EÚ vo výške 6,7 mil. EUR.

¹⁶ Česko, Taliansko (5 regiónov), Litva, Holandsko, Rumunsko a Španielsko (Kastília-León). Od apríla 2019 sa do projektu zapojilo Francúzsko (1 región, 1 department).

¹⁷ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013. SWD(2018) 01 final.

¹⁸ Úplný zoznam noriem GAEC a SMR sa nachádza v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 1306/2013.

¹⁹ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1804 z 28. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014, pokiaľ ide o zmeny žiadostí o pomoc a žiadostí o platbu, kontroly v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme a kontrolný systém v súvislosti s krížovým plnením.

²⁰ https://www.esa.int/Our_Activities/Observing_the_Earth/Copernicus/Candidate_missions

²¹ Výročná správa o činnosti GR AGRI za rok 2018, s. 198 – 199.

²² EDA, Glosár k výročnej správe za rozpočtový rok 2018.

²³ EDA, výročná správa za rok 2018, bod 7.63 a osobitná správa 21/2017:„Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný“, body 26 – 33.

²⁴ EDA, stanovisko 7/2018 k návrhom Komisie nariadení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky v období po roku 2020, bod 72.

²⁵ COM(2018) 392: Príloha I k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv. Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.