Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky

Zhrnutie

Moria Európskej únie (EÚ) sú rozľahlé a nachádza sa v nich množstvo biotopov a druhov. EÚ má politiku ochrany morského prostredia a udržateľného využívania morských zdrojov. Vedci a tvorcovia politiky uznávajú, že rybolov, prostredníctvom získavania zdrojov a poškodzovania morského dna, zásadným spôsobom zaťažuje moria EÚ.

Spoločná rybárska politika EÚ sa týka rybolovu v moriach EÚ a má za cieľ zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti environmentálne udržateľné. Komisia zohráva väčšiu úlohu pri ochrane morských biologických zdrojov ako v oblasti environmentálnych politík, za ktoré nesie zodpovednosť spoločne s členskými štátmi. Najvýznamnejšie morské environmentálne politiky sú stanovené v rámcovej smernici o morskej stratégii a v smerniciach o vtákoch a biotopoch. Financovanie z prostriedkov EÚ je rozdelené do rôznych nástrojov financovania.

Rok 2020 bol pre EÚ kľúčový, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v súvislosti s morským prostredím, a v roku 2021 sa uskutoční zasadnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biodiverzite. Naša správa môže prispieť poznatkami do budúcich diskusií o politike.

V tomto audite sa skúmalo, či je rámec EÚ na riešenie hlavných tlakov na morskú biodiverzitu a biotopy dobre navrhnutý, či sa dobre uplatňuje v praxi vo vybraných častiach Atlantického oceánu a Stredozemného mora a či využívanie finančných prostriedkov EÚ prináša výsledky.

Celkovo sme zistili, že hoci bol zavedený rámec na ochranu morského prostredia, opatreniami EÚ sa nepodarilo obnoviť dobrý environmentálny stav morí ani rybolov na udržateľnú úroveň vo všetkých moriach: tento záver potvrdzuje aj správa Európskej environmentálnej agentúry uverejnená v čase, keď sme už končili prácu na tomto audite, v ktorej sa uvádza, že „morská biodiverzita v európskych moriach je naďalej ohrozená. Z veľkého podielu posúdení morských druhov a biotopov naďalej vyplýva, nepriaznivý stav ochrany‘ alebo stav, ktorý je, neznámy‘.“ Zistili sme, že hoci sa vďaka opatreniam EÚ dosiahlo v Atlantickom oceáne merateľné zlepšenie, v Stredozemnom mori stále dochádza k nadmernému rybolovu a len malý podiel z Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa použil na podporu ochrany morského prostredia.

Konkrétne sme dospeli k týmto zisteniam:

1. Pravidlá EÚ na ochranu nezabezpečili obnovu dôležitých ekosystémov a biotopov. V sieti chránených morských oblastí nie sú zastúpené rôznorodé moria EÚ a v niektorých prípadoch poskytuje len malú ochranu. Ustanovenia na koordináciu rybárskej a environmentálnej politiky v praxi nefungovali podľa plánu a ochrana druhov a biotopov podľa smerníc o vtákoch a biotopoch bola založená na zastaraných posúdeniach ohrozenia.
2. V Atlantickom oceáne, kde sa riadenie rybolovu spája najmä s obmedzeniami povoleného výlovu, sa dosiahlo merateľné zlepšenie. Väčšina populácie rýb sa loví udržateľným spôsobom. Mnohé populácie sa však stále lovia nadmerne.
3. V Stredozemnom mori, kde sa riadenie rybárstva spája najmä s obmedzeniami rybolovného úsilia (a nie výlovu), miery rybolovu dvojnásobne prevyšovali udržateľné úrovne.
4. Členské štáty, ktoré sme navštívili, využívali na opatrenia priamo súvisiace s ochranou 6 % svojho financovania z Európskeho námorného a rybárskeho fondu a na opatrenia nepriamo súvisiace s ochranou ďalších 8 %. Našli sme aj pozitívne príklady projektov financovaných z programov LIFE a Interreg.

Na základe týchto zistení predkladáme odporúčania zamerané na:

1. určenie regulačných a administratívnych zmien potrebných na ochranu citlivých druhov a biotopov;
2. zlepšenie ochranných opatrení v Stredozemnom mori;
3. a zvýšenie potenciálu financovania EÚ.

Úvod

Moria a oceány EÚ

Európska únia (EÚ) sa zaviazala podporovať udržateľné využívanie oceánov a chrániť morské ekosystémy. EÚ ako inštitúcia a jej jednotlivé členské štáty sú stranami niekoľkých medzinárodných dohôd týkajúcich sa ochrany morských biotopov a druhov. Patrí sem dohovor o morskom práve, dohovor o biodiverzite, dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor), a dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor). Kľúčovú úlohu zohrávajú aj regionálne dohovory o moriach a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO).

V roku 2015 OSN prijala ciele udržateľného rozvoja, v ktorých stanovila čiastkové ciele súvisiace so „životom pod vodou“ (pozri rámček 1). EÚ je odhodlaná splniť tieto ciele vo svojich moriach.

Moria EÚ sú rozľahlé (pojmom „moria“ sa v tejto správe označuje Atlantický oceán aj ostatné moria). Nachádza sa v nich množstvo biotopov a druhov a pre EÚ majú hospodársky, sociálny a environmentálny význam, ako vyplýva z  ilustrácie 1.

Zdroje: EDA, na základe webového sídla GR ENV a dokumentu Stav európskych morí, EEA, 2015.

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vyžaduje, aby EÚ začleňovala ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj do svojich politík¹.

V súlade so ZFEÚ má EÚ na základe spoločnej rybárskej politiky (SRP) výlučnú právomoc v oblasti ochrany morských biologických zdrojov². Komisia a členské štáty³ sa delia o zodpovednosť za environmentálne politiky, pričom tie z nich, ktoré majú najväčší význam pre moria, sú stanovené v týchto smerniciach: rámcová smernica o morskej stratégii⁴ a smernice o vtákoch a biotopoch⁵.

Európska environmentálna agentúra (EEA) v roku 2015 informovala o zlom stave mnohých morských druhov a biotopov a dospela k záveru, že európske moria nemožno považovať za „zdravé“ ani „čisté“⁶. V roku 2020 EEA informovala, že strata biodiverzity v moriach Európy sa nezastavila, pričom z veľkého počtu posúdení morských druhov a biotopov vyplynul nepriaznivý alebo neznámy stav ochrany⁷. Na ilustrácii 2 je zobrazená klasifikácia stavu biodiverzity v európskych moriach od EEA.

Zdroj: © Európska environmentálna agentúra, správa EEA, Marine messages II, 2020, obrázok 3.1, s. 27.

Rybolov je činnosť, ktorá prostredníctvom získavania zdrojov a poškodzovania morského dna zásadným spôsobom zaťažuje morské prostredie. Európska environmentálna agentúra vo svojej správe z roku 2020⁸ uviedla, že rybolov je zodpovedný za niektoré hlavné tlaky na ekosystémy v európskych moriach, a podľa správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby z roku 2019⁹ má rybolov najväčší vplyv na morské ekosystémy. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) konštatuje, že „plavidlá s vlečnými sieťami majú dramatické účinky na ekosystém vrátane fyzického poškodenia morského dna […], nadmerného rybolovu populácií žijúcich pri morskom dne, […] veľkého množstva vedľajších úlovkov a súvisiacich odhodených úlovkov“¹⁰. Na ilustrácii 3 je zobrazený vzťah medzi rybolovom a ochranou a v  prílohe I  sú stručne opísané niektoré rybolovné techniky.

Zdroj: EDA.

Pri rybolove môže dochádzať k vedľajším úlovkom zraniteľných druhov (napríklad žralokov) alebo morských cicavcov, morských vtákov či korytnačiek. Na morskú biodiverzitu má vplyv aj zmena klímy, znečisťovanie, rozvoj pobrežných oblastí, narušovanie morského dna a šírenie nepôvodných druhov. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) v roku 2015 informovala, že 7,5 % európskych druhov morských rýb hrozí vyhynutie a že v prípade ďalších 20,6 % druhov rýb nebol k dispozícii dostatok vedeckých informácií na zhodnotenie rizika vyhynutia¹¹.

Opatrenia EÚ

EÚ má zavedený rámec na ochranu morského prostredia, Zahŕňa rôzne environmentálne smernice a nariadenia o rybolove. Na ilustrácii 4 sa nachádza prehľad politík EÚ s najväčším významom pre tento audit.

Zdroj: EDA.

Spoločná rybárska politika

Spoločnou rybárskou politikou (SRP)¹² sa stanovujú pravidlá pre rybárstvo EÚ. Cieľom je tiež zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti environmentálne udržateľné, a minimalizovať ich negatívne vplyvy na morské ekosystémy¹³. Cieľom SRP je zabezpečiť, aby do roku 2020 miera rybolovu neprekročila „maximálny udržateľný výnos“¹⁴ (pozri rámček 2).

Rámček 2

Maximálny udržateľný výnos (MSY)

Uplatňovaním MSY by sa mali dosiahnuť vysoké úrovne úlovkov a zároveň udržať produktívne populácie rýb v zdravých morských ekosystémoch: ak rybolov prekračuje túto úroveň, potom sa populácie rýb zmenšujú. Uplatňovanie MSY zahŕňa udržiavanie populácií rýb na vyšších úrovniach ako pri tzv. obozretnom prístupe, ktorý požaduje Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji a jej dohoda o populáciách rýb. Cieľom obozretného prístupu je udržať populácie rýb nad bezpečnými biologickými hranicami a tento prístup je nevyhnutný, ale nie dostatočný na dosiahnutie MSY. Obozretný prístup aj MSY sú zahrnuté do ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva a sú spojené so znižujúcimi sa úrovňami úlovkov:

Zdroj: EDA na základe ICES Advice basis, jún 2012 (ICES, 2012. Správa poradného výboru ICES 2012. Odporúčanie ICES, 2012. 1. časť).

Cieľom SRP bolo dosiahnuť MSY „do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie“. V roku 2019 EEA usúdila, že je nepravdepodobné, že EÚ v Stredozemnom mori dosiahne svoj cieľ SRP do roku 2020¹⁵.

Pri dodržaní pravidiel SRP môžu rybárske plavidlá EÚ loviť vo všetkých moriach EÚ. V pobrežných vodách členské štáty riadia prístup v rámci dočasnej výnimky, ktorej platnosť bola od roku 1983 opakovane predĺžená¹⁶.

Riadenie rybárstva EÚ sa organizuje odlišne v Atlantickom oceáne a v Stredozemnom mori: v Atlantickom oceáne sa väčšinou uplatňuje systém kvót, zatiaľ čo v Stredozemnom mori sa väčšinou uplatňuje režim rybolovného úsilia. Pre Atlantický oceán EÚ každý rok stanovuje obmedzenia výlovu nazývané „celkový povolený výlov (TAC)“ a rozdeľuje ich¹⁷ medzi členské štáty a podľa rybolovných zón. V Stredozemnom mori sa okrem toho uplatňujú dve nariadenia EÚ: nariadenie o Stredozemnom mori¹⁸ a nariadenie o rybolove v oblasti dohody o Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more (nariadenie o GFCM)¹⁹, ktoré obsahujú riadiace a technické opatrenia. V  rámčeku 3 sa uvádza príklad TAC a rybolovného úsilia.

Do roku 2019, keď nadobudol účinnosť viacročný plán riadenia pre západné Stredozemie a bol prijatý viacročný plán riadenia GFCM pre druhy žijúce pri dne v Jadranskom mori, boli obmedzenia intenzity rybolovu definované vo vnútroštátnych plánoch riadenia jednotlivých členských štátov a neexistoval žiadny rámec, ktorý by umožňoval monitorovať znižovanie intenzity rybolovu na úrovni EÚ.

EÚ, stredozemské členské štáty a ostatné stredozemské národy sú stranami dohody o GFCM. Medzi ciele GFCM patrí zabezpečenie ochrany a udržateľného využívania živých morských zdrojov v Stredozemnom mori²⁰. V Roku 2017 podpísali zmluvné strany GFCM vrátane EÚ ministerské vyhlásenie MedFish4Ever²¹.

Environmentálna politika

Chránené morské oblasti EÚ (Natura 2000)

Cieľom smernice o vtákoch (1979) a smernice o biotopoch (1992) je chrániť ohrozené druhy a biotopy v celej EÚ a spolu vytvárajú sieť chránených území Natura 2000. Členské štáty vymedzujú a spravujú lokality sústavy Natura 2000. Chránené územia na mori sa označujú ako chránené morské oblasti. Na konci roku 2019 existovalo viac ako 3 000 takýchto oblastí.

Rámcová smernica o morskej stratégii

V roku 2007 Komisia prijala integrovanú námornú politiku²², ktorej cieľom je posilniť koordináciu medzi rôznymi oblasťami politiky. Rámcová smernica o morskej stratégii z roku 2008 je environmentálnym pilierom tejto politiky.

V rámcovej smernici o morskej stratégii sa stanovujú morské regióny a subregióny (pozri ilustráciu 5) a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby vo svojich moriach dosiahli „dobrý environmentálny stav“ do roku 2020²³. Členské štáty musia vykonávať stratégie pre svoje moria v spolupráci s ostatnými členskými štátmi v tom istom morskom regióne alebo subregióne.

Zdroj: EDA, na základe technického dokumentu Delineation of the MSFD Article 4 marine regions and subregions (Vymedzenie morských regiónov a subregiónov podľa článku 4 rámcovej smernice o morskej stratégii).

Členské štáty museli posúdiť svoje morské vody podľa 11 kvalitatívnych deskriptorov (pozri rámček 4) a predložiť monitorovacie programy a opatrenia na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020.

Komisia v roku 2018 dospela k záveru²⁴, že treba zlepšiť všetky programy opatrení a že dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu vo všetkých morských regiónoch a pre všetky deskriptory do roku 2020 je nepravdepodobné²⁵. V roku 2020 Komisia uznala²⁶, že pokrok pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu nie je dosť rýchly a určila kritické oblasti, v ktorých sa vyžaduje zlepšenie.

Stratégie v oblasti biodiverzity

Komisia v roku 2011 prijala oznámenie o stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2020²⁷, v ktorom stanovila cieľ zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu suchozemských a morských ekosystémov EÚ do roku 2020. V roku 2015 sa v preskúmaní stratégie v polovici trvania uznalo, že stav morských druhov a ekosystémov v moriach EÚ sa stále zhoršuje a že námorná sústava Natura 2000 je stále nedokončená²⁸. V máji 2020 Komisia vydala novú stratégiu v oblasti biodiverzity. Jej cieľom je, aby bolo do roku 2030 chránených aspoň 30 % jej morských oblastí a prísne chránených aspoň 10 %.

Zodpovednosť Komisie a členských štátov:

Vzhľadom na to, že ochrana morských biologických zdrojov spadá vo výhradnej právomoci EÚ, má Komisia v tejto oblasti významnejšiu úlohu ako v prípade morského prostredia, kde sa delí o zodpovednosť s členskými štátmi. Komisia navrhuje nariadenia na riadenie rybárstva (najmä v súvislosti s povoleným výlovom, metódami a kontrolami rybolovu a financovaním). Komisia dohliada na vykonávanie oboch oblastí politiky členskými štátmi: Generálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a rybárstvo (GR MARE) v oblasti rybárstva a Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (GR ENV) v oblasti morského prostredia. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) je skupina expertov, ktorá poskytuje Komisii odporúčania o riadení rybárstva, a Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) je medzivládny orgán pre morský výskum v severnom Atlantiku, ktorý poskytuje Komisii vedecké odporúčania.

V tabuľke 1 je znázornené, ako je zodpovednosť za environmentálnu a rybársku politiku v rôznych morských oblastiach rozdelená medzi Komisiu a členské štáty. Členské štáty zodpovedajú za opatrenia na vykonávanie environmentálnych smerníc a za uplatňovanie pravidiel stanovených v SRP. Zahŕňa to právo na prijatie ochranných opatrení vo vlastných morských vodách (napríklad využitím článkov 11 a 20 SRP).

Zdroj: EDA.

Financovanie z prostriedkov EÚ

Financovaním z prostriedkov EÚ sa môže podporovať ochrana morského prostredia prostredníctvom niekoľkých nástrojov [napríklad Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), programy LIFE a Interreg], ale ani jeden nie je špecificky určený na ochranu morí. Podľa článku 6 nariadenia č. 508/2014 sa ENRF vzťahuje aj na podporu ochrany morských biologických zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky. Komisia nepodáva správy výslovne o celkovom financovaní z prostriedkov EÚ venovanom na morské prostredie.

Rozsah auditu a audítorský prístup

Preskúmali sme politiku a rámec výdavkov EÚ, ako aj spôsob, akým sa riešia hlavné tlaky na morskú biodiverzitu a biotopy so zameraním na tlak spôsobený komerčným rybolovom. Preskúmali sme:

• či je rámec EÚ dobre navrhnutý a či ho Komisia a členské štáty dobre uplatňujú,
• či sa dosiahol pokrok v Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori a
• či Komisia a členské štáty dosiahli výsledky s použitím finančných prostriedkov EÚ.

Náš audit sa týkal obdobia od prijatia rámcovej smernice o morskej stratégii v roku 2008 do 1. marca 2020. Zamerali sme sa na Biskajský záliv a pobrežie Pyrenejského polostrova, Makaronéziu a západnú časť Stredozemného mora a navštívili sme členské štáty. ktorých pobrežia patria do týchto oblastí – Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko. Na ilustrácii 6 je zobrazený geografický rozsah nášho auditu.

Zdroj: EDA, na základe technického dokumentu Delineation of the MSFD Article 4 marine regions and subregions (Vymedzenie morských regiónov a subregiónov podľa článku 4 rámcovej smernice o morskej stratégii).

Náš audit sa netýkal smernice o námornom priestorovom plánovaní²⁹ ani stratégie modrého rastu, pretože členské štáty nebudú Komisii podávať správy o námornom priestorovom plánovaní do roku 2021.

V rámci našej audítorskej práce sme:

• preskúmali návrhy, usmernenia a príslušné správy Komisie,
• navštívili vnútroštátne a regionálne orgány a zástupcov sektora rybolovu a environmentálnych organizácií v Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Portugalsku,
• preskúmali financovanie z prostriedkov EÚ na projekty na ochranu morského prostredia a preskúmali takéto projekty, ako aj 21 už dlhšie existujúcich chránených morských oblastí s rôznorodými cieľmi ochrany vo vybraných morských oblastiach,
• konzultovali so skupinou expertov, aby sme využili ich odborné znalosti na analýzu prepojení medzi environmentálnou a rybárskou politikou,
• preskúmali príslušné štúdie a správy vrátane tých, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) a Európska environmentálna agentúra.

Rok 2020 je pre EÚ kľúčovým, pokiaľ ide o splnenie cieľov týkajúcich sa ochrany v rámci stratégie v oblasti biodiverzity z roku 2011, SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii. V roku 2021 by sa mala konať Konferencia zmluvných strán dohovoru o biodiverzite. V tejto správe sa poskytuje analýza doterajších výsledkov v oblasti ochrany morskej biodiverzity, a teda môže prispieť do diskusie o budúcich možnostiach.

Pripomienky

Členské štáty čelia výzvam pri uplatňovaní rámca EÚ na ochranu morského prostredia

V právnom rámci EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty chránili morské prostredie. Skúmali sme, či bol zavedený a či sa uplatňuje rámec EÚ na uľahčenie tejto ochrany. Na daný účel sme preskúmali, či rámec poskytuje účinné nástroje na ochranu morských oblastí, či sa v ňom stanovuje jasný základ pre opatrenia, či je integrovaný s ostatnými oblasťami politiky s vplyvom na morské prostredie a či je založený na aktuálnych vedeckých odporúčaniach, v ktorých sa identifikujú najohrozenejšie druhy a biotopy.

Chránené morské oblasti EÚ v praxi poskytujú obmedzenú ochranu

Komisia vymedzuje chránené morské oblasti vytvorené s primárnym cieľom ochrany prírody. Na to, aby mohli tento účel plniť, musia mať stanovené jasné ciele a byť dobre spravované na základe najnovších vedeckých poznatkov³⁰. V rámcovej smernici o morskej stratégii sa od členských štátov vyžaduje, aby do svojich stratégií zahrnuli opatrenia územnej ochrany, ktoré budú prispievať k zosúladeným a reprezentatívnym sieťam chránených morských oblastí³¹.

Chránené morské oblasti zahŕňajú mnoho cieľov ochrany prostredníctvom rôznorodých ochranných opatrení, ktoré môžu zahŕňať obmedzenie rybolovu. Členské štáty uplatňujú v chránených morských oblastiach niekoľko úrovní obmedzení rybolovu (pozri napríklad rámček 5). V roku 2018 EEA dospela k záveru, že sieť chránených morských oblastí nie je ekologicky reprezentatívna³².

Rámček 5

Rôzne úrovne ochrany v chránenej morskej oblasti Cinque Terre (Taliansko)

Zdroj: EDA, upravené na základe pôvodnej ilustrácie © Ente Parco Nazionale delle Cinque Terre.

Chránená morská oblasť má 4 554 ha s troma úrovňami ochrany. Zóna A (so zákazom rybolovu) tvorí len 104 ha (2,3 % chránenej morskej oblasti). V zónach B a C sú miestni rybári oprávnení loviť s predchádzajúcim povolením riadiaceho orgánu. Zóna C je nárazníková zóna medzi územiami najvyššieho záujmu pre biodiverzitu a územiami mimo chránenej morskej oblasti s menej prísnymi obmedzeniami.

Chránené morské oblasti nespĺňajú podmienky na označenie EÚ v rámci sústavy Natura 2000, pokiaľ nejde o biotopy alebo druhy, ktorých zoznam sa uvádza v smerniciach o vtákoch a o biotopoch. Označené chránené morské oblasti sa často prekrývajú s inými takýmito oblasťami a s národnými chránenými územiami. Na ilustrácii 7 je zobrazené, ako sa môžu tieto oblasti prelínať.

Zdroje: INPN, Cartographie des espaces naturels ou protégés: https://inpn.mnhn.fr/viewer-carto/espaces/I056FR9100008, a nástroj Natura 2000 Network Viewer: https://natura2000.eea.europa.eu/.

Chránené morské oblasti, ktoré zohľadňujú záťaž v podobe rybolovu, zabezpečujú rôznu mieru ochrany. Skúmali sme, ako sa v právnych ustanoveniach členských štátov chráni 21 už dlhšie existujúcich chránených morských oblastí zo sústavy Natura 2000 (pozri prílohu II), a dospeli sme k týmto zisteniam:

1. v troch z nich (14 %) platil zákaz rybolovu vo väčšine chránenej oblasti;
2. deväť (43 %) malo isté obmedzenia rybolovných činností – zákaz určitých metód rybolovu, získavanie povolení alebo povolenie rybolovu vo väčšine chránenej morskej oblasti a
3. v deviatich chránených morských oblastiach (43 %) členské štáty neuložili žiadne alebo uložili len malé obmedzenia rybolovných činností.

V právnych predpisoch EÚ sa nevyžaduje, aby chránené morské oblasti mali plány riadenia, ale OECD³³ ich zaradilo medzi osvedčené postupy. V plánoch riadenia sa vymedzujú opatrenia potrebné na ochranu chránených morských oblastí a orgány zodpovedné za túto ochranu. Len o niečo viac ako polovica chránených morských oblastí, ktoré sme skúmali, mala takéto plány. V roku 2019 Svetový fond na ochranu prírody (WFF)³⁴ informoval, že hoci chránené morské oblasti tvoria 12,4 % morských oblastí EÚ, len na 1,8 % z nich sa vzťahujú plány riadenia chránenej morskej oblasti. V roku 2020 EEA informovala, že za morské rezervácie s plnou ochranou (napr. prostredníctvom zákazov rybolovu) možno považovať menej ako 1 % európskych chránených morských oblastí a že riadenie týchto oblastí treba posilniť³⁵.

Členské štáty môžu používať chránené morské oblasti na ochranu morských oblastí nielen pred rybolovom, ale aj pred širokou škálou iných záťaží (napríklad bagrovanie pod vodou, ťažba, prieskum ložísk ropy a zemného plynu, priemyselný odpad, kotvenie, lodná doprava a podmorské káble).

V roku 2019 sa vo vedeckej štúdii³⁶ dospelo k záveru, že v 59 % chránených morských oblastí prebieha komerčný rybolov pomocou vlečných sietí na úrovniach vyšších ako v oblastiach, ktoré nie sú chránené, a že v mnohých chránených morských oblastiach sa nechránia zraniteľné druhy. V štúdii sa konštatovalo, že „veľká časť siete chránených morských oblastí EÚ pôsobivej svojou rozlohou poskytuje falošné zdanie bezpečnosti v súvislosti s prijímanými pozitívnymi ochrannými opatreniami“. V prípadoch, keď chránená morská oblasť zahŕňala obmedzenia rybolovu, sme identifikovali príklady dodatočných ochranných postupov (pozri rámček 6).

Rámček 6

Chránené morské oblasti a ochrana pred rybolovom

Hoci v chránenej morskej oblasti Cinque Terre (Taliansko) platia zákazy rybolovu, správcovia vedeli o častom nezákonnom rybolove pomocou vlečných sietí v chránenej oblasti. V roku 2009 na obmedzenie nezákonného rybolovu rozmiestnili (pozri obrázok) bitvy proti vlečným sieťam. Tieto bitvy proti vlečným sieťam bránia v love vlečnom sieťou a zamotávajú siete.

Zdroj: © Parco Nazionale delle Cinque Terre.

EEA v roku 2018 informovala³⁷, že EÚ splnila cieľ týkajúci sa územného pokrytia, aby do roku 2020 označila najmenej 10 % svojich vôd za chránené morské oblasti, ale medzi chránenými oblasťami prevládajú pobrežné vody a hlbokomorské oblasti nie sú dostatočne zahrnuté. Dospela k záveru, že v sieti chránených morských oblastí stále nie je dostatočne zastúpená celá škála biodiverzity v rámci zahrnutých oblastí a že morskú biodiverzitu treba lepšie chrániť³⁸. Podľa odhadov Komisie z roku 2020 sa prísna ochrana vzťahuje na menej ako 1 % morských oblastí v EÚ³⁹.

V tabuľke 1 1 sú zobrazené rozdiely v tom, kto zodpovedá za environmentálnu a rybársku politiku, podľa typu morskej oblasti. Členské štáty musia plniť záväzky v oblasti ochrany morského prostredia podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a smerníc o vtákoch a biotopoch a na tento účel určujú chránené morské oblasti a ukladajú obmedzenia svojim rybárskym plavidlám. Vo svojich pobrežných vodách môžu obmedziť prístup k rybolovu aj plavidlám, ktoré tradične lovia v daných vodách z prístavov na priľahlom pobreží, ale nemôžu ho obmedziť jednostranne v chránených morských oblastiach mimo tejto pobrežnej zóny (pozri ilustráciu 8), ale v súlade so SRP musia uskutočniť mnohostranné rokovania.

Zdroj: EDA.

Regulačné nástroje prepájajúce politiku EÚ v oblasti morskej biodiverzity so SRP v praxi dobre nefungovali

Právne predpisy EÚ týkajúce sa morskej biodiverzity i spoločnej rybárskej politiky obsahujú ustanovenia na prepojenie ochrany morského prostredia (za ktorú zodpovedajú hlavne členské štáty) s opatreniami na ochranu rybolovných zdrojov (vo výlučnej právomoci EÚ). Preskúmali sme, ako tieto ustanovenia fungovali v praxi v kontrolovaných morských oblastiach vymedzených v bode 26.

Článok 11 SRP

Členské štáty sú zodpovedné za vytvorenie chránených morských oblastí a musia plniť záväzky v oblasti ochrany podľa smerníc o vtákoch a biotopoch a rámcovej smernice o morskej stratégii. Keďže však rybolov je právomocou úrovne EÚ, v článku 11 SRP sa členským štátom umožňuje, aby v prípade, že sa usilujú obmedziť vplyvy rybárskych plavidiel z iných členských štátov, predložili spoločné odporúčania, aby Komisii umožnili prijať opatrenia.

Členské štáty, ktoré sme navštívili, sa nesnažili využiť článok 11 SRP. Podľa ich vysvetlenia hlavný dôvod spočíval v tom, že proces, založený na spoločných odporúčaniach, po ktorých nasledujú delegované právne akty Komisie, sa ťažko uplatňuje a mohol by:

• viesť k menej prísnym konečným obmedzeniam ako tie, ktoré na začiatku predloží členský štát podávajúci návrh,
• si vyžadovať zdĺhavé diskusie, počas ktorých by oblasť ostala otvorená plavidlám iných členských štátov a ďalšiemu poškodzovaniu citlivých biotopov, ktoré by mohlo pokračovať (pozri príklad v  rámčeku 7).

Rámček 7

Príklad ťažkostí s uplatňovaním článku 11 SRP

Ak by napríklad Francúzsko potrebovalo uložiť obmedzenia rybolovu, aby dosiahlo súlad s rámcovou smernicou o morskej stratégii v ktorejkoľvek malej zóne svojich vôd v oblasti ICES 8.a (pozri nižšie), môže ich uplatniť na francúzske plavidlá. Na to, aby Francúzsko rozšírilo obmedzenia na všetky plavidlá EÚ, muselo by sa dohodnúť na spoločnom odporúčaní so všetkými ostatnými členskými štátmi, ktoré majú v danej oblasti priamy záujem na riadení rybolovu (Komisia nás informovala, že osem členských štátov hlási úlovky v oblasti 8a).

Zdroj: EDA, upravené podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Original Scientific Illustrations Archive. Použité so súhlasom.

Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Original Scientific Illustrations Archive. Použité so súhlasom. Nie je však stanovená žiadna lehota, v ktorej majú konzultované členské štáty reagovať na návrh Francúzska. Ak a keď by zareagovali, mohli by prijať spoločné odporúčanie s menej prísnymi opatreniami, ako bolo navrhnuté. Ak by Francúzsko nesúhlasilo, muselo by svoju žiadosť podložiť vedeckými dôkazmi a konkrétne dôkazy o prínosoch ochranných opatrení v morskom prostredí sa získavajú ťažko. Celý proces môže trvať niekoľko rokov.

Komisia uznala, že prijatie spoločných odporúčaní podľa článku 11 SRP „trvalo dlhšie a tieto akty sa vzťahujú iba na niektoré oblasti v Severnom mori a Baltskom mori“⁴⁰. Za sedem rokov Komisia prijala šesť spoločných odporúčaní týkajúcich sa Severného a Baltského mora⁴¹, pričom žiadne z nich nezasahovalo do geografického rozsahu nášho auditu. V Stredozemnom mori nebolo prijaté ani jedno. Domnievame sa, že týmto postupom nie je možné zaručiť včasnú ochranu pred rybolovom vo veľkom počte chránených morských oblastí v rámci sústavy Natura 2000. Berieme na vedomie, že podľa správy EEA z roku 2020 mal postup podľa článku 11 často za následok, že záujmy komerčného rybolovu sa uprednostnili pred požiadavkami na ochranu prírody⁴².

V roku 2018 Komisia navrhla rozšírenie vymedzenia oblastí obmedzenia rybolovu na všetky chránené oblasti určené členskými štátmi. Tým, že by sa im dala právomoc kontrolovať rybolovné činnosti v daných oblastiach⁴³, by sa zjednodušil proces, ktorý sa v súčasnosti vyžaduje podľa článku 11.

Článok 15 rámcovej smernice o morskej stratégii

Keď členské štáty na splnenie cieľa rámcovej smernice o morskej stratégii dosiahnuť dobrý environmentálny stav vo svojich morských oblastiach určia opatrenia, ktoré prekračujú ich právomoci (napríklad v súvislosti s rybárskou politikou), môžu otázku otvoriť na úrovni EÚ podľa článku 15 rámcovej smernice o morskej stratégii (odporúčania pre činnosť Spoločenstva). Zo štyroch navštívených členských štátov to urobilo len Portugalsko.

V roku 2014 Portugalsko na splnenie svojich záväzkov podľa smerníc o vtákoch a biotopoch a rámcovej smernice o morskej stratégii svojim plavidlám zakázalo lov vlečnými sieťami pri dne vo veľkej časti svojej VHZ a kontinentálneho šelfu (pozri  ilustráciu 9). V júli 2015 Portugalsko požiadalo Komisiu, aby sa obrátila na NEAFC so žiadosťou o rozšírenie zákazu na ostatné plavidlá z EÚ a krajín mimo EÚ v súlade s článkom 15 rámcovej smernice o morskej stratégii. Komisia v roku 2016 Portugalsko požiadala, aby poskytlo ďalšie vedecké štúdie, portugalské orgány nám však povedali, že to nepovažovali za potrebné. Portugalské plavidlá preto nie sú v tejto oblasti oprávnené loviť pomocou vlečných sietí, zatiaľ čo plavidlá ostatných členských štátov v čase nášho auditu toto oprávnenie stále mali.

Zdroj: EDA, upravené podľa  portugalskej ministerskej vyhlášky č. 114/2014 (© Ministério do Mar).

Pravidlá EÚ na ochranu nezabezpečili obnovu dôležitých morských ekosystémov a biotopov

Právne predpisy EÚ chránia konkrétne ohrozené druhy a biotopy uvedené v prílohách k smerniciam o vtákoch a biotopoch, zatiaľ čo na niektoré ohrozené druhy (napríklad žraloky) sa vzťahujú obmedzenia výlovu v rámci SRP. Rámcová smernica o morskej stratégii členským štátom umožňuje chrániť ohrozené druhy alebo biotopy, pričom rozhodnutie o tom, ktoré chrániť, ponecháva na nich.

EÚ schválila prílohy k smerniciam o vtákoch a biotopoch pred viac ako 25 rokmi, a teda neobsahujú nedávne vedecké poznatky ani do nich nie sú v dostatočnej miere zahrnuté morské biotopy. Napríklad na raju maltskú (Leucoraja melitensis) – druh, ktorý IUCN považuje za kriticky ohrozený⁴⁴ – a na biotopy, v ktorých sa rozmnožuje (piesčité a bahnité podmorské roviny v hĺbke viac ako 60 m), sa smernice o vtákoch a biotopoch nevzťahujú. Tieto smernice obsahujú postupy na aktualizáciu zoznamov chránených druhov a biotopov, ale Komisia ich zatiaľ nevyužila⁴⁵.

V roku 2015 EEA⁴⁶ informovala, že v smerniciach o prírode „sú z formálnych systémov ochrany vylúčené dôležité aspekty morských ekosystémov“, pričom uvádzala najmä morské ryby (napr. komerčne využívané druhy), bezstavovce (napr. mušle a hviezdovky) a morské biotopy vzdialené od pobrežia (napr. piesčiny v hĺbke viac ako 20 m či biotopy s mäkkým dnom) a súvisiace populácie fauny a flóry.

Dopĺňanie druhov do príloh k smerniciam o vtákoch a biotopov by uľahčilo ich zahrnutie do ochrany podľa pravidiel SRP. Napríklad v nariadení o Stredozemnom mori sa zakazuje lov druhov uvedených v smernici o biotopoch⁴⁷. Podľa tohto nariadenia je naďalej zákonné loviť ohrozené druhy (napr. hubky a koraly), ktoré nie sú uvedené v prílohe k tejto smernici. Podobne sa aj v nariadení o technických opatreniach⁴⁸ často odkazuje na druhy uvedené v zozname v smernici.

EÚ vykonáva iniciatívy na ochranu žralokov (pozri rámček 8), ale nemá určené chránené oblasti. Naproti tomu Spojené štáty americké od roku 2006 vymedzujú významné biotopy rýb pre atlantické druhy migrujúce na veľké vzdialenostivrátane žralokov.

Pokrok v Atlantickom oceáne, ale zlé výsledky v Stredozemnom mori

V SRP sa vyžaduje ochrana morských biologických zdrojov a udržateľné riadenie rybárstva prostredníctvom rybolovu v súlade s úrovňami MSY. Preskúmali sme, či sa vykonávaním SRP podporuje ochrana morských zdrojov a biotopov. Konštatujeme, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa v rámci SRP mali stanoviť opatrenia v súlade s najlepšími dostupnými vedeckým odporúčaniami na boj proti nadmernému rybolovu a na predchádzanie nadmernému využívaniu morských zdrojov úpravou kapacity rybárskych flotíl na úrovne úlovkov konzistentné s udržateľným rybolovom⁵². Domnievame sa, že existencia účinného systému na kontrolu rybolovu je zásadným prvkom.

EEA v roku 2020 informovala, že cieľ SRP loviť do roku 2020 všetky populácie v súlade s úrovňami MSY sa pravdepodobne nedosiahne⁵³. V tej istej správe sa konštatovalo, že napriek určitej úrovni neistoty „odkaz je jasný – EÚ sa do roku 2020 nepodarilo zastaviť stratu morskej biodiverzity⁵⁴“. Je to znázornené na  ilustrácii 10 spolu so skutočnosťou, že na posúdenie stavu biodiverzity v mnohých oblastiach nie sú dostupné dostatočné údaje.

Poznámky: >UNEP-MAP: Program OSN pre životné prostredie – akčný plán pre Stredozemie, BSC: Čiernomorská komisia, BEAT+: nástroj na posúdenie priestorovej variability biodiverzity kombináciou existujúcich ukazovateľov, BQR: pomer kvality biodiverzity. Ostatné skratky sú uvedené na iných miestach tejto audítorskej správy.

Zdroj: © Európska environmentálna agentúra, správa EEA: Marine messages II, 2020, tabuľka 3.1, s. 26

V Atlantickom oceáne SRP v uplynulých rokoch začala znižovať nadmerný rybolov. V Stredozemnom mori nadmerný rybolov ostáva na neudržateľne vysokých úrovniach. Skúmali sme faktory, o ktorých sa domnievame, že prispeli k týmto zmiešaným výsledkom ochrany.

Merateľný pokrok v Atlantickom oceáne

Pre populácie, v súvislosti s ktorými sú dostupné vedecké odporúčania o MSY, sa množstvo obmedzení celkového povoleného výlovu (TAC) stanovovaných v súlade s týmito odporúčaniami v uplynulých rokoch zvyšuje⁵⁵. Komisia dospela k záveru, že udržateľný rybolov sa bude vzťahovať na 99 % ulovených rýb podľa objemu v roku 2020 a na 73 % biologických populácií.

V roku 2019 výbor STECF uviedol, že v severovýchodnom Atlantiku sa biomasa populácií v priemere zlepšuje⁵⁶. Populácie na pobreží Pyrenejského polostrova a v Biskajskom zálive vykazujú značné zvýšenie biomasy. Výbor STECF však informoval, že celkovo mnohé populácie – o ktorých sú dostupné informácie z posudzovania – sa v roku 2017 naďalej lovili nadmerne (40 %) alebo nad rámec bezpečných biologických úrovní (35 %), pričom pokrok sa javil ako príliš pomalý, aby sa do roku 2020 dosiahol MSY.

ICES vydáva odporúčania k mnohým biologickým populáciám rýb. V roku 2017 výbor STECF upozornil, že pre obmedzenia údajov nemôže ICES poskytnúť odhad maximálneho udržateľného výnosu k viac než polovici populácií⁵⁷. Pokiaľ ide o 156 populácií rýb podliehajúcich kvótam, rada ICES dokázala poskytnúť odporúčanie o MSY pre 86 z nich, čiže v 55 % prípadov⁵⁸. Rada ICES v ostatých prípadoch uplatnila obozretný prístup, čo môže viesť k vyšším mieram rybolovu ako pri uplatnení MSY (pozri rámček 2).

V správach sa preukázalo, že Komisia v minulosti navrhla obmedzenia výlovu, ktoré niekedy šli nad rámec vedeckých odporúčaní, ktoré dostala od rady ICES. Rada naopak niekedy zvyšovala obmedzenia navrhnuté Komisiou (pozri rámček 9).

Množstvom opatrení EÚ sa neznížil nadmerný rybolov v Stredozemnom mori

Výbor STECF vo svojej správe o monitorovaní výkonnosti SRP z roku 2019 dospel k záveru, že populácie rýb v Stredozemnom mori sú naďalej v zlom stave⁵⁹. Komisia usúdila, že Stredozemné more a Čierne more sú využívané v 2,2-krát väčšej miere, ako je zlučiteľné s rybolovom v súlade s úrovňami MSY, a od roku 2003 do roku 2016 biomasa populácií rýb nevykazovala žiadny výrazný nárast⁶⁰. EEA v roku 2020 uviedla, že len 6 % posudzovaných populácií v Stredozemnom mori dosahovalo kritériá MSY⁶¹.

STECF vzal na vedomie obmedzenia režimu rybolovného úsilia používaného v Stredozemnom mori a navrhol zváženie alternatív založených na výlove (TAC). Komisia takéto opatrenia predložila vo svojich návrhoch viacročných plánov riadenia v západnom Stredozemí a Jadranskom mori, no spoluzákonodarcovia ich odmietli. Výbor STECF uviedol, že zníženia rybolovného úsilia sa automaticky nepremietajú do menšieho množstva úlovkov⁶².

Výbor STECF v roku 2016 odhadol, že maloobjemová flotila EÚ pôsobiaca v Stredozemnom mori pozostávala z približne 17 500 plavidiel⁶³. Veľké plavidlá ulovia výrazne viac rýb ako malé plavidlá. Na ilustrácii 11 je znázornený približný podiel z celkovej veľkosti flotily a celková hmotnosť úlovkov malých a veľkých plavidiel.

Zdroj: EDA (na základe informácií zo správy výboru STECF 18-07).

Členské štáty by mali monitorovať vyloďovanie vo svojich prístavoch a v právnych predpisoch EÚ by sa malo vyžadovať, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva prvýkrát predali alebo zaregistrovali v aukčnom stredisku alebo registrovaným odberateľom alebo organizáciám výrobcov⁶⁴. V dôsledku toho by orgány členských štátov a správcovia miest vylodenia mali byť schopní viesť komplexné databázy úlovkov. V roku 2017 výbor STECF konštatoval, že v posudzovaní stavu populácií rýb v Stredozemnom mori sa dosiahol pokrok, ale „dostupné údaje neboli dostatočne spoľahlivé, keďže informácie o rybolove sú často čiastočné a nepresné a časové rady pomerne krátke“⁶⁵. Ďalej konštatoval, že monitorovania úrovní úsilia veľkej časti stredomorskej flotily EÚ členskými štátmi bolo nedostatočné⁶⁶.

V roku 2019 výbor STEF vykonal preskúmanie ex post 22 národných plánov riadenia prijatých podľa nariadenia o Stredozemnom mori. Výbor STECF dospel k záveru, že „staršie vnútroštátne plány riadenia v rámci nariadenia o rybolove v Stredozemnom mori vo väčšine prípadov neprispeli k zlepšeniu zlého stavu populácií rýb v Stredozemnom mori“. Výbor STECF ďalej konštatoval, že so zavedením niektorých z týchto plánov boli spojené žiadosti o výnimku z ustanovení nariadenia o Stredozemnom mori⁶⁷.

Cieľom nariadenia o Stredozemnom mori je chrániť oblasti s mladými jedincami a citlivé biotopy ⁶⁸. Od členských štátov sa v ňom vyžadovalo, aby Komisii do 31. decembra 2007 poskytli informácie potrebné na vytvorenie takýchto oblastí a aby Rada do konca roku 2008 určila „chránené oblasti, ktoré sa vyskytujú v podstate za územnými vodami členských štátov, v súvislosti s druhmi zakázaných alebo povolených rybolovných činností v týchto oblastiach“. Členské štáty Komisii tieto informácie neposkytli.

EÚ v roku 2019 schválila viacročný plán pre šesť druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora⁶⁹. Plán obsahuje ochranné ustanovenia⁷⁰ na prijatie nápravných opatrení (obdobia zákazu rybolovu) v prípadoch, keď z vedeckého odporúčania vyplynie, že populácie sú ohrozené, ale pretrvávajú ťažkosti s monitorovaním úlovkov a so získavaním kvalitných údajov (pozri bod 62). Komisia zhodnotí plán v roku 2024, len krátko pred cieľovým dátumom na dosiahnutie úrovní rybolovu v súlade s MSY 1. januára 2025.

Technické opatrenia sú pravidlá, ktorými sa upravuje, ako, kedy a kde môžu rybári loviť. EÚ v roku 2019 prijala nariadenie o technických opatreniach⁷¹, ktoré sa uplatňuje vo všetkých vodách EÚ. Jedným z jeho cieľov je, aby riadenie rybolovu prispelo k vykonávaniu smernice o morskej stratégii a smerníc o vtákoch a biotopoch⁷².

Pred prijatím nariadenia o technických opatreniach nebol k dispozícii žiadny mechanizmus na monitorovanie pokroku. V nariadení sa však Komisii poskytuje právomoc v prípade potreby prijímať delegované akty⁷³ a zavádza povinnosť podávať správy každé tri roky. Prvá z týchto správ má byť predložená v roku 2020.

Nariadenie o Stredozemnom mori⁷⁴ a nariadenie o GFCM⁷⁵ ďalej obsahujú technické opatrenia, ktoré sa uplatňujú len v týchto oblastiach. EÚ je stranou dohovoru o GFCM, ale má právo prijať prísnejšie pravidlá, ak usúdi, že opatrenia GFCM dostatočne nepredchádzajú ničivým vplyvom rybolovu⁷⁶. Existuje priestor na to, aby technické opatrenia účinnejšie prispeli k minimalizácii negatívneho vplyvu rybolovných činností na morské prostredie v Stredozemí.

Údaje o rybolove sa získavajú podľa nariadenia o kontrole⁷⁷ a rámcového nariadenia o zbere údajov. V hodnotení nariadenia o kontrole z roku 2017, ktoré vykonala Komisia, sa dospelo k záveru, že nie je úplne vhodné na svoj účel⁷⁸, čo Komisiu viedlo k navrhnutiu nového nariadenia⁷⁹. Osobitnou otázkou je oslobodenie plavidiel do 12 metrov od nahlasovania, ako aj oslobodenie pre úlovky do 50 kg. Návrh, v súvislosti s ktorým ešte prebieha legislatívny proces, obsahuje ustanovenia na posilnenie monitorovania maloobjemového rybolovu a požiadavku, aby mali všetky plavidlá systém na sledovanie plavidiel.

Zatiaľ GFCM vytvorila osem oblastí obmedzenia rybolovu (ako je oblasť obmedzenia Jabuka/Pomo Pit) na ochranu citlivých hlbokomorských biotopov a významných biotopov rýb – zaberajú asi 1 % Stredozemného mora (pozri ilustráciu 12). Okrem toho GFCM od roku 2005 zakázala používanie vlečných dredžov a vlečných sietí vo všetkých vodách hlbších ako 1 000 metrov (ktoré tvoria 59 % Stredozemného a Čierneho mora) v záujme ochrany málo známych hlbokomorských biotopov.

Zdroj: EDA, upravené podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Original Scientific Illustrations Archive. Použité so súhlasom.

Spoločné riadenie rybárstva s krajinami mimo EÚ spôsobuje v Stredozemnom mori dodatočné ťažkosti. V roku 2017 úlovky EÚ tvorili okolo 52 % hmotnosti úlovkov v Stredozemnom mori. Na ilustrácii 13 je znázornené, že v štyroch členských štátoch sa sústreďujú takmer všetky úlovky EÚ a v štyroch ďalších krajinách sa sústreďuje takmer 80 % úlovkov krajín mimo EÚ⁸⁰.

Zdroj: EDA, na základe databázy poskytovanej GFCM.

Nástroje EÚ na boj proti nadmernej rybolovnej kapacite nie sú úzko zosúladené s regionálnymi potrebami a vplyvmi na životné prostredie

Cieľom SRP je predchádzať nadmernému využívaniu morských zdrojov znížením rybolovnej kapacity flotíl na úrovne zlučiteľné s MSY⁸¹. Útvary Komisie vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2017 uviedli, že „nadmerná kapacita sa považuje za hlavnú príčinu nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori vzhľadom na všeobecnú absenciu kontrol výlovu a využívanie rybolovného úsilia na reguláciu rybolovnej úmrtnosti“.

V SRP sa členským štátom ukladá povinnosť, aby prispôsobili kapacitu svojich flotíl dostupným rybolovným možnostiam. Stanovujú sa v ňom stropy rybolovnej kapacity pre jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o tonáž a výkon motora, a od členských štátov sa vyžaduje, aby uplatňovali tzv. systém zaradenia/vyradenia⁸², aby sa do ich flotíl mohla zaradiť nová kapacita len po vyradení zodpovedajúcej kapacity. Stropy maximálnej kapacity sa znižujú, ak sa plavidlá vyradia s využitím verejnej pomoci.

Na konci roku 2019 kapacity flotíl neprekračovali upravené kapacitné stropy – celkovo o 21 % nižšie, pokiaľ ide o tonáž, a o 15 % nižšie, pokiaľ ide o výkon motora. Tieto stropy preto nie sú pre členské štáty príliš motivujúce, aby obmedzili rybolovnú kapacitu (pozri ilustráciu 14).

Zdroj: EDA, na základe registra flotíl EÚ.

Systémy zaradenia/vyradenia nezahŕňajú osobitné podmienky pre Stredozemné more, kde sú rybolovné tlaky oveľa výraznejšie ako v Atlantickom oceáne. Systém umožňuje, aby sa novými plavidlami nahrádzali neaktívne plavidlá a aby nové plavidlá používali techniky, ktoré spôsobujú väčšie škody. Napríklad, ak sa umožní, aby sa do flotily zaradilo nové plavidlo na lov vlečnou sieťou, ktorým sa nahradí plavidlo na lov vakovou sieťou, povedie to k väčšiemu poškodeniu biotopov pri morskom dne. V SRP sa Komisii umožňuje prijímať vykonávacie akty, v ktorých stanoví pravidlá vykonávania systému, ale zatiaľ žiadny neprijala⁸³.

Na podporu ochrany morského prostredia sa využíva len malý podiel financovania z prostriedkov EÚ

Finančnou podporou by sa mali riešiť skutočné potreby a mala by prispievať k opatreniam, ktorými sa zlepšuje ochrana morského prostredia. V našom audite sme skúmali, či používanie ENRF a programov LIFE a Interreg v štyroch navštívených členských štátoch prispieva k ochrane morského prostredia.

ENRF podporuje plnenie cieľov SRP vrátane minimalizácie negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém a zabezpečenia, aby sa vplyvom rybolovu nezhoršoval stav morského prostredia⁸⁴. ENRF by sa nemal používať na financovanie opatrení, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidiel⁸⁵.

Celkové financovanie z ENRF na roky 2014 – 2020 presahuje 6 mld. EUR. Päť zo siedmich najväčších príjemcov financovania ENRF tvoria krajiny na pobreží Stredozemného mora (pozri ilustráciu 15). Dvaja najväčší príjemcovia spomedzi nich ležia na pobreží Stredozemného mora aj Atlantického oceánu.

Zdroj: EDA, na základe publikácie„Fakty a čísla o spoločnej rybárskej politike (EÚ, 2018)“.

Z ENRF sa podporujú rybolovné a akvakultúrne činnosti. ENRF je určený a podporu rámcovej smernice o morskej stratégii a má prispievať k ochrane morského prostredia⁸⁶. Z fondu sa môžu priamo podporovať ochranné opatrenia a nepriamo aj ďalšie užitočné opatrenia (vrátane vedeckých poznatkov, zberu údajov a monitorovania a presadzovania)⁸⁷. Odhadujeme, že do konca roku 2019 štyri členské štáty, ktoré sme navštívili, využijú asi 6 % svojho celkového financovania z ENRF na ochranné opatrenia najužšie spojené s rámcovou smernicou o morskej stratégii a so smernicami o vtákoch a biotopoch⁸⁸ a ďalších 8 % na opatrenia s menej priamym vplyvom na ochranu. Z tejto sumy menej ako 2 mil. EUR (0,2 %) využívajú na zníženie vplyvu rybolovu na morské prostredie (pozri ilustráciu 16). V štúdii financovanej Komisiou⁸⁹ z roku 2020 sa zistilo, že do roku 2019 členské štáty EÚ využili 14 mil. EUR z ENRF na ochranu citlivých druhov. V roku 2020 EEA odhalila potrebu lepšieho zosúladenia financovania z ENRF s rámcovou smernicou o morskej stratégii⁹⁰.

Zdroj: EDA, na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.

V roku 2011 sme informovali, že nadmerná kapacita rybárskych flotíl EÚ oslabuje udržateľnosť populácií rýb⁹¹. Cieľom ENRF bolo financovať udržateľný rybolov a vykonávanie spoločnej rybárskej politiky v rokoch 2014 až 2020⁹². Keďže niektoré komerčné populácie rýb podliehali nadmernému rybolovu, podmienkou fondu bolo, že sa nesmie používať na zvýšenie kapacity rybolovných flotíl na lov rýb. Z fondu sa preto nepodporovala stavba nových plavidiel ani zvyšovanie rybolovnej kapacity existujúcich plavidiel⁹³.

V návrhu Komisie na nový fond na roky 2021 – 2027 bola opäť vylúčená finančná podpora na akékoľvek zvýšenie rybolovnej kapacity existujúcich plavidiel a stanovovala sa v ňom finančná podpora na prvé nadobudnutie plavidiel maloobjemového pobrežného rybolovu za osobitných podmienok⁹⁴. V júni 2019 sa v záveroch Rady⁹⁵ o návrhu Komisie naplánovala finančná podpora na prvé nadobudnutie rybárskych plavidiel za osobitných podmienok a vložila sa výnimka z vylúčenia podpory na zvýšenie rybolovnej kapacity. V čase nášho auditu legislatívne orgány ešte právny predpis neschválili. Konštatujeme, že poskytnutie podpory na nadobudnutie rybárskych plavidiel a zvýšenia rybolovnej kapacity môže viesť k ďalším tlakom na populácie rýb a zraniteľné morské biotopy.

Program LIFE⁹⁶ je nástroj EÚ, ktorý je konkrétnejšie zameraný na podporu environmentálnych projektov. Od roku 2014 sa v rámci programu LIFE vytvárajú integrované projekty, ktoré sú konkrétne zamerané na podporu, a to s vyššími sumami financovania, členských štátov EÚ pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy. Tri zo štyroch navštívených členských štátov podporovali takéto projekty s opatreniami na ochranu morského prostredia. Projekty LIFE-IP Intemares v Španielsku,LIFE IP Marine Habitats vo Francúzsku a LIFE-IP Azores Natura v Portugalsku. V štyroch navštívených členských štátoch sme zistili kvalitné príklady projektov financovania v rámci programu LIFE EÚ, ktoré sa týkali ochrany morského prostredia. Zaznamenali sme aj dobré využívanie financovania z programu Interreg. V  rámčeku 10 sú uvedené príklady situácií, keď financovanie EÚ prinieslo citeľnú zmenu.

Rámček 10

Financovanie EÚ dokáže priniesť citeľnú zmenu

V súostroví Berlengas (lokalita Natura 2000 v Portugalsku) EÚ spolufinancovala projekt Berlengas v rámci programu LIFE (sumou okolo 0,7 mil. EUR). Projekt bol zameraný na obnovu populácií morských vtákov a na obmedzenie vedľajších úlovkov morských vtákov. Opatrenia zahŕňali eradikáciu inváznych druhov (potkan tmavý) a kontrolu populácie predátorov. Do konca projektu sa na hlavnom ostrove opäť zahniezdil pár víchrovníčkov černastých. Projekt obmedzil vedľajšie úlovky morských vtákov pri love pomocou vakovej siete používaním plašiča vtákov, ktorý tvarom pripomínal dravca. Úzka spolupráca medzi biológmi a rybármi pomohla zvýšiť informovanosť o vedľajších úlovkoch.

© Ana Isabel Fagundes.

© Elisabete Silva.

EÚ sumou približne 3,5 mil. EUR spolufinancovala projekt FISHMPABLU2 v rámci programu Interreg, ktorý zahŕňal 11 chránených morských oblastí v šiestich stredozemských krajinách (Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko a Slovinsko). Cieľom projektu bola podpora udržateľného maloobjemového rybolovu v chránených morských oblastiach a v ich okolí prostredníctvom odskúšania rôznych typov opatrení (napr. zapojenie rybárov do dohľadu a monitorovania, do rozhodovania, výmena rybárskeho výstroja, obmedzenie rybolovného úsilia atď.). Výsledkom projektu bol „súbor nástrojov riadenia“ pre jednotlivé opatrenia pre správcov chránených morských oblastí a maloobjemových rybárov.

Závery a odporúčania

V audite sa skúmalo, či je rámec EÚ na riešenie hlavných tlakov na morskú biodiverzitu a biotopy dobre navrhnutý, či sa dobre uplatňuje v praxi vo vybraných častiach Atlantického oceánu a Stredozemného mora a či využívanie finančných prostriedkov EÚ prináša výsledky. Uznávané vedecké subjekty označili rybolov za jednu z hlavných záťaží pre morské prostredie. Pri kontrole rámca politiky, financovania EÚ a spôsobu, akým sa uplatňujú, sme sa preto zamerali predovšetkým na otázky súvisiace s rybolovom.

Celkovo bol rámec na ochranu morského prostredia síce zavedený, ale činnosťami EÚ sa neobnovil dobrý environmentálny stav morí a ani rybolov sa vo všetkých moriach neznížil na udržateľnú úroveň. Zistili sme, že opatrenia EÚ prispeli k pokroku v Atlantickom oceáne, kde sa stav mnohých populácií rýb stabilizoval a/alebo zlepšil, ale v Stredozemnom mori sme nezaznamenali významné známky pokroku.

Chránené morské oblasti sú najpríznačnejším opatrením na ochranu morského prostredia. V rámcovej smernici o morskej stratégii sa od členských štátov vyžaduje, aby vytvorili súdržné siete takýchto oblastí, a EÚ mala cieľ do roku 2020 chrániť 10 % svojich morských oblastí. Náš záver o úlohe chránených morských oblastí je v súlade so zistením Európskej environmentálnej agentúry, že chýba účinná, dobre riadená a dobre prepojená sieť chránených morských oblastí (pozri body 31 až 38). Zabezpečujú preto len obmedzenú ochranu morskej biodiverzity.

Členské štáty nemôžu stanovovať obmedzenia pre rybolov mimo pobrežných vôd bez viacstranných rokovaní. To komplikuje ochranu morského prostredia (pozri bod 39).

Právne predpisy EÚ o spoločnej rybárskej politike aj o morskej biodiverzite obsahujú osobitné ustanovenia určené na koordináciu opatrení v oblasti rybárstva s opatreniami na ochranu morského prostredia. Zistili sme, že ustanovenia článku 11 SRP a článku 15 rámcovej smernice o morskej stratégii v praxi nefungovali v skúmaných oblastiach tak, ako sa zamýšľalo. To oslabilo koordináciu medzi týmito oblasťami politiky (pozri body 40 až 46).

Sústava Natura 2000 vytvorená smernicami o vtákoch a biotopoch je základným kameňom úsilia EÚ o ochranu biodiverzity. V ďalších právnych predpisoch EÚ sú zahrnuté ochranné ustanovenia, v ktorých sa odkazuje na druhy a biotopy uvedené v týchto smerniciach. Zaznamenali sme, že v zoznamoch ohrozených druhov a biotopov spred viac ako 25 rokov sa nezohľadňujú nedávne vedecké poznatky. Tieto právne predpisy teda nechránia niektoré ohrozené druhy (pozri body 47 až 51).

Na posilnenie prepojení medzi environmentálnou a rybárskou politikou by Komisia mala spolu s členskými štátmi určiť, aké regulačné a administratívne zmeny sú potrebné na ochranu citlivých morských druhov a biotopov, aby sa:

• urýchlilo uplatňovanie ochranných opatrení podľa SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii,
• rozšírila ochrana na viac druhov (najmä na tie, ktoré sú klasifikované ako kriticky ohrozené) a biotopov vzhľadom na súčasné vedecké poznatky.

Cieľový dátum vykonania: 2022

V Atlantickom oceáne, kde sa riadenie rybolovu spája s obmedzeniami povoleného výlovu, došlo k merateľnému zlepšeniu stavu populácií rýb, a Komisia odhaduje, že na 99 % rýb ulovených výhradne v rámci EÚ a 73 % biologických populácií sa bude vzťahovať udržateľný rybolov. V populáciách rýb, pre ktoré sú dostupné vedecké odporúčania týkajúce sa MSY, sa biomasa populácií zvyšovala. Zistili sme však, že odporúčania týkajúce sa MSY neboli k dispozícii pre viac ako polovicu biologických populácií, mnoho populácií sa naďalej lovilo nadmerne a celkový cieľ loviť všetky populácie v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa MSY do roku 2020 sa nedosiahne (pozri body 52 až 58).

V Stredozemí príslušný vedecký orgán EÚ (STEFC) v roku 2019 uviedol, že rybolov dosahoval dvojnásobok udržateľných úrovní (pozri body 59 a 60).

Zistili sme, že opatreniami EÚ sa nevytvorili chránené rybolovné oblasti EÚ vyžadované podľa nariadenia o Stredozemnom mori z roku 2006. V prípade morských oblastí môžu byť oblasti obmedzeného rybolovu vytvorené pomocou iných nástrojov. GFCM tiež umožňuje vytvorenie oblastí obmedzeného rybolovu na základe vedeckých odporúčaní. Viacročný plán pre západné Stredozemie poskytuje od roku 2019 alternatívny nástroj na vytváranie oblastí obmedzeného rybolovu. V pláne sa posunul všeobecný cieľ dosiahnuť MSY z roku 2020 na 1. január 2025. Komisia zhodnotí plán v roku 2024, len krátko pred týmto novým termínom (body 61 a 65).

Existuje priestor na to, aby technické opatrenia účinnejšie prispeli k minimalizácii negatívneho vplyvu rybolovných činností na morské prostredie v Stredozemí. Technické opatrenia EÚ, ktoré sa vzťahujú na Stredozemné more, sa ťažko presadzujú a zatiaľ nie sú dostatočné na ochranu morských zdrojov. Komisia v roku 2018 navrhla nové nariadenie o kontrole, v ktorom sa riešia niektoré zo známych nedostatkov týkajúcich sa rybolovu v Stredozemnom mori – najmä monitorovanie úlovkov rýb a polohy plavidiel (body 66 až 69).

EÚ, stredozemské členské štáty a ostatné stredozemské národy sú stranami dohody o Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more (GFCM). Oblasti obmedzenia rybolovu vytvorené GFCM sa vzťahujú na približne 1 % Stredozemného mora a GFCM zakázala niektoré poškodzujúce rybolovné techniky (bod 70) vo všetkých vodách hlbších ako 1 000 metrov (ktoré tvoria 59 % územia Stredozemného a Čierneho mora).

Stropy rybolovnej kapacity EÚ a systémy zaradenia/vyradenia neboli navrhnuté tak, aby reagovali na osobitné okolnosti v regionálnych moriach EÚ, a nezohľadňuje sa v nich environmentálny vplyv rôznych typov rybolovných techník (body 72 až 75).

Vzhľadom na dlhodobé zhoršovanie stavu morských ekosystémov v Stredozemnom mori by Komisia mala spolu s príslušnými členskými štátmi:

• preskúmať opodstatnenosť vytvorenia ďalších chránených rybolovných oblastí v Stredozemnom mori,
• pravidelne podávať správy o dosiahnutom pokroku a o potrebe nápravných opatrení v rámci viacročného plánu pre západnú časť Stredozemia s cieľom umožniť určenie a prijatie nápravných opatrení.

Cieľový dátum vykonania: 2023

V politikách EÚ sa uvádza, že financovaním z prostriedkov EÚ by sa mala podporovať ochrana morského prostredia. EÚ má na to niekoľko nástrojov. ENRF je prispôsobený na podporu cieľov SRP. Z fondu možno priamo a nepriamo podporovať opatrenia na ochranu zdrojov. Pokiaľ ide o štyri navštívené členské štáty, odhadujeme, že 6 % celkového financovania z ENRF použitého do konca roku 2019 priamo súviselo s ochrannými opatreniami a ďalších 8 % s cieľmi ochrany súviselo nepriamo (body 76 až 79).

Nadmerná kapacita rybárskej flotily v Stredozemnom mori je faktorom ovplyvňujúcim nadmerný rybolov. Zaznamenali sme, že v návrhu Komisie na nový fond na programové obdobie 2021 – 2027 sa vo veľkej miere zachovali existujúce obmedzenia financovania zvyšovania rybolovnej kapacity (body 80 a 81).

Program EÚ LIFE má za cieľ podporovať environmentálne projekty, najmä prostredníctvom integrovaných projektov. Projekty podporujúce morské prostredie sa môžu financovať aj z programu Interreg. V navštívených členských štátoch sme zaznamenali príklady dobrého využívania týchto finančných prostriedkov (bod82).

Komisia by mala spolu s členskými štátmi v kontexte nasledujúceho programového obdobia ENRF určiť, ako zvýšiť prínos financovania z ENRF z hľadiska cieľov v oblasti ochrany morských zdrojov.

Cieľový dátum vykonania: 2023

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Samo Jereb, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 28. októbra 2020.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE
predseda

Prílohy

Príloha I – Rybolovné techniky

V tejto prílohe sa stručne vysvetľujú hlavné črty niekoľkých rybolovných techník⁹⁷.

Vlečná sieť na lov pri dne je kužeľovitá sieť, ktorá sa horizontálne ťahá (jednou alebo dvoma loďami) po morskom dne. Zvyčajne má po stranách dve krídla, ktoré sa rozširujú smerom od otvoru, a zužuje sa smerom k úzkemu uzavretému koncu (angl. coend), v ktorom sa zachytáva úlovok. Sieť je navrhnutá na lov druhov žijúcich na morskom dne alebo v jeho blízkosti.

Vaková sieť je dlhá okrúhla sieť s lemovaním na hornom a spodnom okraji. Na spodnom okraji sa nachádzajú krúžky, cez ktoré prechádza oceľový drôt alebo lanko, pomocou ktorého sa sieť zatiahne, aby sa uzavrela spodná časť siete a zachytili sa v nej ryby. Vo všeobecnosti ide o najefektívnejší rybársky výstroj na otvorenom mori mimo dna.

Unášaná sieť sa skladá z radu sietí, ktoré sa udržiavajú vo viac menej vertikálnej polohe pomocou plavákov na hornej šnúre (horné lano, angl. headrope) a závaží na dolnej šnúre (spodné lano, angl. groundrope). Siete sú unášané prúdom, zvyčajne blízko hladiny alebo v strednej hĺbke, a ryby sa do nich zachytávajú za žiabre, keď do nich vplávajú. Unášané siete sa môžu pripevniť k člnu alebo ponechať na mori, aby ich voľne unášalo, a vytiahnuť neskôr.

Lovná šnúra na lov pri dne sa skladá z hlavnej šnúry a niekoľkých rovnomerne rozmiestnených vedľajších vetiev (závesné lanká, angl. snoods) zakončených háčikmi. Môžu sa umiestniť pri dne alebo zriedkavejšie v strednej hĺbke alebo tesne pod hladinou. Ich dĺžka môže siahať od niekoľkých stoviek metrov pri pobrežnom rybolove až po viac ako 50 km pri veľkoobjemovom mechanizovanom rybolove. V prípade unášanej lovnej šnúrysa hlavná šnúra udržiava pri hladine alebo v určitej hĺbke pomocou pravidelne rozmiestnených plavákov.

Príloha II – Vybrané chránené morské oblasti

Morské subregióny: Biskajský záliv a pobrežie Pyrenejského polostrova (BIC), Makaronézia (MAC) a západná časť Stredozemného mora (WM)
Rok: Rok navrhnutia za lokalitu s európskym významom

ŠPANIELSKO

FRANCÚZSKO

TALIANSKO

PORTUGALSKO

Skratky

BHD: smernica o vtákoch a smernica o biotopoch

EEA: Európska environmentálna agentúra

ENRF: Európsky námorný a rybársky fond

EÚ: Európska únia

FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo

GES: dobrý environmentálny stav

GFCM: Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more

ICES: Medzinárodná rada pre výskum mora

IUCN: Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov

MPA: chránená morská oblasť

MSFD: rámcová smernica o morskej stratégii

MSY: maximálny udržateľný výnos

NEAFC: Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku

OSN: Organizácia Spojených národov

RFMO: regionálna organizácia pre riadenie rybárstva

RSC: regionálne morské dohovory

SRP: spoločná rybárska politika

STECF: Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo

VZH: Výhradná hospodárska zóna

ZFEÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie

Glosár

Bezpečné biologické úrovne: súbor parametrov, ktoré ak sú pri riadení populácií rýb dodržané, zabezpečujú nízku pravdepodobnosť kolapsu populácií rýb, ale sú menej prísne ako maximálny udržateľný výnos.

Biologická populácia: skupina jednotlivcov patriacich k jednému druhu v rámci špecifikovanej oblasti.

Biomasa populácií: kombinovaná hmotnosť všetkých jednotlivých rýb v populácií, ktoré sú schopné rozmnožovať sa.

Celkový povolený výlov (TAC): maximálny objem, ktorý sa môže uloviť z populácie rýb každý rok podľa spoločnej rybárskej politiky.

Dnové ryby: druhy alebo skupiny rýb, ktoré sa väčšinu života zdržiavajú na morskom dne alebo v jeho blízkosti.

Dohovor o biodiverzite: multilaterálna zmluva uzavretá v roku 1992 pod záštitou OSN o zachovaní biodiverzity, udržateľnom využívaní jej zložiek a spravodlivom a primeranom rozdeľovaní prínosov z využívania genetických zdrojov.

Dohovor o morskom práve: multilaterálna zmluva uzavretá v roku 1982 pod záštitou OSN, v ktorej sa stanovujú práva a povinnosti národov, pokiaľ ide o využívanie svetových morí a oceánov, a zavádzajú usmernenia o životnom prostredí a riadení morských prírodných zdrojov.

Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor): multilaterálna zmluva uzavretá v roku 1979 pod záštitou Rady Európy o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a ich biotopov, najmä tých, ktoré sú ohrozené alebo zraniteľné.

Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor): multilaterálna zmluva uzavretá v roku 1979 pod záštitou OSN o ochrane sťahovavých druhov v celej škále oblastí, ktoré obývajú.

Ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva: ide o integrovaný prístup, v ktorom sa zohľadňuje celý ekosystém. Cieľom je udržiavať ekosystémy v zdravom, čistom, netoxickom, produktívnom a odolnom stave, zabezpečiť, aby boli prínosy vyplývajúce zo živých morských zdrojov vysoké a vplyvy rybolovných operácií na morské ekosystémy nízke a aby tieto vplyvy neboli v budúcnosti pre ekosystémy ničivé.

ENRF: nástroj EÚ na financovanie námornej a rybárskej politiky od roku 2014.

Chránená morská oblasť: oblasť mora určená, zákonom alebo inak, na ochranu a udržanie biodiverzity, prírodných zdrojov a lokalít kultúrneho dedičstva.

Interreg: tento súbor programov je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a podporuje cezhraničnú spoluprácu prostredníctvom financovania projektov. Jeho cieľom je spoločne riešiť výzvy a nájsť spoločné riešenia v rôznych oblastiach vrátane životného prostredia.

LIFE: je finančný nástroj EÚ pre životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy od roku 1992.

Maximálny udržateľný výnos (MSY): maximálne množstvo rýb, ktoré možno nepretržite loviť za existujúcich podmienok bez toho, aby sa vyčerpala populácia.

Pelagické druhy: morské živočíchy, ktoré trávia väčšinu času v oblasti mimo pobrežia a morského dna.

Regionálne morské dohovory (RSC): mechanizmy spolupráce v oblasti ochrany morského prostredia, ktorých súčasťou sú členské štáty a susediace krajiny, s ktorými sa delia o morské vody. Štyri európske RSC sú OSPAR (dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku), HELCOM (dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltského mora), Barcelonský dohovor (dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora) a Bukureštský dohovor (dohovor o ochrane Čierneho mora).

Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO): medzinárodné organizácie krajín s rybolovnými záujmami v určitej oblasti. RFMO riadia druhy migrujúce na veľké vzdialenosti (napr. Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov) aj populácie rýb v konkrétnej zemepisnej oblasti (napr. NEAFC).

Režim rybolovného úsilia: prístup k riadeniu populácií rýb uložením obmedzení rybolovného úsilia.

Rybolovné úsilie: opatrenie v oblasti rybolovnej činnosti, pri ktorom sa zohľadňuje kapacita plavidla alebo flotily a počet dní strávených rybolovom.

Systém zaradenia/vyradenia: právny rámec na riadenie veľkosti rybárskej flotily EÚ v súlade s určenými stropmi, a to aj zabezpečením, aby členský štát nemohol zaradiť nové plavidlá bez zohľadnenia vyradenej kapacity.

Výhradná hospodárska zóna (VHZ): oblasti mora tesne za pobrežnými vodami prímorskej krajiny, v ktorých má daná krajina určité práva a povinnosti podľa Dohovoru OSN o morskom práve.

Audítorský tím

V osobitných správach Európskeho dvora audítorov sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká pre výkonnosť či zhodu, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti uskutočnila audítorská komora I – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá člen EDA Samo Jereb. Audit viedol člen EDA João Figueiredo a podporu mu poskytol hlavný manažér Colm Friel a audítorky Michela Lanzutti a Antonella Stasia. Michael Pyper poskytol jazykovú podporu. Marika Meisenzahl poskytla grafickú podporu.

Koncové poznámky

¹ Články 7 a 11 ZFEÚ.

² Článok 3 ZFEÚ: „1. Únia má výlučnú právomoc v týchto oblastiach: […] ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva“.

³ Článok 4 ZFEÚ: „2. Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných oblastiach: (…) e) životné prostredie“.

⁴ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii). Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008.

⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

⁶ EEA: Stav európskych morí, 2015.

⁷ Správa EEA č. 17/2019: Marine messages II, Navigating the course towards clean, healthy and productive seas through implementation of an ecosystem‑based approach (Odkazy mora II: Nastavenie kurzu k zdravým a produktívnym moriam uplatňovaním ekosystémového prístupu), 2020.

⁸ Správa EEA č. 17/2019:Marine messages II, ilustrácia 4.1.

⁹ IPBES 2019:Global assessment report on biodiversity and ecosystem services.

¹⁰ Pozri štúdiu FAO: „Ecosystem Effects of Fishing in the Mediterranean: An Analysis of the Major Threats of Fishing Gear and Practices to Biodiversity and Marine Habits (Vplyv rybolovu na ekosystémy v Stredozemnom mori: analýza hlavných hrozieb vyplývajúcich z rybárskeho výstroja a postupov pre biodiverzitu a morské biotopy)”, 2004.

¹¹ IUCN: „European Red List of Marine Fishes (Európsky červený zoznam morských rýb)“, 2015.

¹² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike. Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013. Toto nariadenie je základný akt politiky, ktorý dopĺňajú mnohé ďalšie právne akty. V záujme zjednodušenia budeme toto nariadenie označovať ako „SRP“.

¹³ Článok 2 SRP.

¹⁴ Článok 2 ods. 1 a 2 SRP.

¹⁵ EEA: „Status of marine fish and shellfish stocks in European seas (Stav populácií morských rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov v európskych moriach)“, 2019.

¹⁶ Článok 5 SRP.

¹⁷ Rybolovné možnosti na rok 2020 pozri v nariadení Rady (EÚ) 2020/123 z 27. januára 2020, ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii, Ú. v. EÚ L 25, 30.1.2020.

¹⁸ Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori. Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006.

¹⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more). Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011.

²⁰ Článok 2 dohody o GFCM: „Cieľom tejto dohody je na biologickej, sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie živých morských zdrojov […] v oblasti uplatňovania.“

²¹ Konferencia ministrov o udržateľnosti rybolovu v Stredozemnom mori 2017, Malta, ministerské vyhlásenie Medfish4ever. Egypt toto vyhlásenie nepodpísal.

²² KOM(2007) 575 v konečnom znení z 10. októbra 2007. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, „Integrovaná námorná politika Európskej únie“.

²³ Článok 1 rámcovej smernice o morskej stratégii.

²⁴ COM(2018) 562 final z 31. júla 2018. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení programov opatrení členských štátov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii.

²⁵ COM(2018) 562 final z 31. júla 2018. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení programov opatrení členských štátov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii.

²⁶ COM(2020) 259 final z 25. júna 2020. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii.

²⁷ KOM(2011) 244 z 3. mája 2011. Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“.

²⁸ COM(2015) 478 final zo 2. októbra 2015. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, „Hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“.

²⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie.

³⁰ COM(2015) 481 final z 1. októbra 2015. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí (v zmysle požiadaviek článku 21 rámcovej smernice 2008/56/ES o morskej stratégii).

³¹ Článok 13 ods. 4.

³² EEA: „Marine Protected Areas: Designed to conserve Europe's marine life, marine protected areas are a globally recognised tool for managing and enhancing our marine ecosystems (Chránené morské oblasti: navrhnuté na ochranu morského života Európy, po celom svete uznávané ako nástroj na riadenie a zlepšovanie stavu našich morských ekosystémov)“, 2018.

³³ Marine Protected Areas Economics, Management and Effective Policy Mixes (Ekonomika, riadenie a účinné kombinácie politík pre chránené morské oblasti) https://www.oecd.org/environment/resources/Marine-Protected-Areas-Policy-Highlights.pdf.

³⁴ WWF: „Protecting Our Ocean - Europe’s Challenges to Meet the 2020 Deadlines (Ochrana našich oceánov – výzvy Európy pri plnení lehôt do roku 2020)“, 2019.

³⁵ EEA: Marine messages II, rámček 3.2, 2020.

³⁶ Dureuil et al.: „Elevated trawling inside protected areas undermines conservation outcomes in a global fishing hot spot (Zvýšený rybolov pomocou vlečných sietí v chránených oblastiach zhoršuje výsledky ochrany v globálnom centre rybolovu)“, Science, zv. 362, vydanie 6421, s. 1403 – 1407, 2018.

³⁷ EEA: „EU reaches the Aichi target of protecting ten percent of Europe's seas (EÚ dosiahla cieľ z Aiči týkajúci sa ochrany desiatich percent európskych morí)“, 2018.

³⁸ EEA: „Marine Protected Areas (Chránené morské oblasti)“, 2018.

³⁹ COM(2020) 380 final z 20. mája 2020. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Prinavrátenie prírody do našich životov..

⁴⁰ Pozri COM(2019) 274 final zo 7. júna 2019. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o súčasnom stave spoločnej rybárskej politiky a konzultáciách týkajúcich sa rybolovných možností na rok 2020.

⁴¹ Pozri https://ec.europa.eu/fisheries/cfp/fishing_rules_en.

⁴² EEA: Marine messages II, rámček 3.2, 2020.

⁴³ COM(2018) 368 final z 30. mája 2018. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 768/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1005/2008 a nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/1139 týkajúce sa kontroly rybolovu.

⁴⁴ IUCN: „European Red List of Marine Fishes (Európsky červený zoznam morských rýb)“, 2015.

⁴⁵ Článok 19 smernice o biotopoch, články 15 a 16 smernice o vtákoch.

⁴⁶ Správa EEA č. 3/2015: „Marine protected areas in Europe's seas (Chránené morské oblasti v európskych moriach)“.

⁴⁷ Článok 3 nariadenia o Stredozemnom mori.

⁴⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení. Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019.

⁴⁹ COM(2009) 40 final z 5. februára 2009. „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne Európskeho spoločenstva na zachovanie a riadenie populácií žralokov“.

⁵⁰ STECF, s. 19 – 17.

⁵¹ Nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 (v znení zmien) z 23. júna 2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel. Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003.

⁵² Články 2 a 3 SRP.

⁵³ EEA: Marine messages II, 2020, s. 11.

⁵⁴ EEA: Marine messages II, 2020, s. 25.

⁵⁵ Pracovný dokument útvarov Komisie, pozri s. 9.

⁵⁶ STECF: Monitoring the performance of the Common Fisheries Policy (Monitorovanie vykonávania spoločnej rybárskej politiky) (STECF-Adhoc-19-01). Toto je správa skupiny expertov pre STECF z marca 2019. Údaje podľa rokov do roku 2017. Pozri s. 7 a 11.

⁵⁷ STECF 19-01, s. 11.

⁵⁸ Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k dokumentu COM(2019) 274 final, pozri s. 7.

⁵⁹ STECF-ADhoc-19-01.

⁶⁰ COM(2019) 274 final zo 7. júna 2016.

⁶¹ EEA: Marine messages II, 2020, s. 17.

⁶² Pozri správy STECF: PLEN 17-02, PLEN 18-01, STECF 18-09 a STECF 18-13.

⁶³ STECF:The 2018 Annual economic report on the EU fishing fleets (STECF 18-07), s. 163.

⁶⁴ Pozri odôvodnenie 21 a článok 59 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009.

⁶⁵ Pozri STECF, 17-02.

⁶⁶ Pozri STECF PLEN 17-02.

⁶⁷ Pozri STECF PLEN 19-01.

⁶⁸ Pozri odôvodnenie 18 a články 5 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006.

⁶⁹ Nariadenie (EÚ) 2019/1022, prijaté 20. júna 2019.

⁷⁰ Články 17 a 6.

⁷¹ Nariadenie (EÚ) 2019/1241.

⁷² Pozri článok 3 písm. d).

⁷³ Pozri napríklad článok 10 ods. 4, článok 12 ods. 2, článok 15 ods. 2, článok 23 ods. 1 a ods. 5, článok 27 ods. 7 a článok 31 ods. 4.

⁷⁴ Nariadenie č. 1967/2006.

⁷⁵ Nariadenie č. 1343/2011.

⁷⁶ KOM(2007) 604 v konečnom znení zo 17. októbra 2007. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Ničivé spôsoby rybolovu na otvorenom mori a ochrana citlivých hlbokomorských ekosystémov“.

⁷⁷ STECF PLEN 17-02.

⁷⁸ KOM(2017) 192 v konečnom znení z 24. apríla 2017: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Vykonávanie a hodnotenie nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ako sa vyžaduje podľa článku 118.

⁷⁹ COM(2018) 368 final z 30. mája 2018.

⁸⁰ Zdroj: Databáza GFCM.

⁸¹ Pozri článok 2 ods. 5 písm. d) SRP.

⁸² Článok 23 SRP.

⁸³ Pozri článok 23 ods. 2 SRP.

⁸⁴ Článok 2 ods. 3 nariadenia o SRP.

⁸⁵ Článok 1 nariadenia o ENRF [nariadenie (EÚ) č. 508/2014].

⁸⁶ Odôvodnenie 10 nariadenia o ENRF.

⁸⁷ Článok 6 nariadenia o ENRF.

⁸⁸ Články 37 až 40 nariadenia o ENRF: „Podpora na navrhovanie a vykonávanie ochranných opatrení a regionálnej spolupráce“, „Obmedzovanie vplyvu rybolovu na morské prostredie a prispôsobenie rybolovu ochrane druhov“, „Inovácia spojená s ochranou morských biologických zdrojov“, „Ochrana a obnova morskej biodiverzity a ekosystémov a kompenzačné režimy v rámci udržateľných rybolovných činností“.

⁸⁹ EMFF use for the protection of sensitive species (Využívanie ENRF na ochranu citlivých druhov), záverečná správa, marec 2020.

⁹⁰ EEA: Marine messages II, 2020, s. 53.

⁹¹ Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 12/2011: „Prispeli opatrenia EÚ k prispôsobeniu kapacity rybárskych flotíl dostupným možnostiam rybolovu?“.

⁹² Nariadenie o ENRF: článok 5.

⁹³ Nariadenie o ENRF: článok 11.

⁹⁴ Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia č. 508/2014. COM(2018) 390 final z 12.6.2018: články 13 a 16.

⁹⁵ Závery Rady o návrhu Komisie na nový Európsky námorný a rybársky fond, jún 2019.

⁹⁶ Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013.

⁹⁷ Na základe informácií z  webového sídla FAO.

Harmonogram

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2020.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.