Podpora ESF na boj proti dlhodobej nezamestnanosti: opatrenia musia byť cielenejšie, lepšie prispôsobené a monitorované

Zhrnutie

I Dlhodobá nezamestnanosť sa týka osôb, ktoré sú nezamestnané najmenej 12 mesiacov. Nemať formálne zamestnanie tak dlho môže mať pre dotknutých jednotlivcov vážne dôsledky, napríklad vyššie riziko chudoby, sociálneho vylúčenia, ako aj zdravotných problémov. Dlhodobá nezamestnanosť tak ovplyvňuje aj našu sociálnu štruktúru. Z ekonomického hľadiska má dlhodobá nezamestnanosť zároveň negatívny vplyv na rast a verejné financie.

II V EÚ sú politiky trhu práce výsadou členských štátov: členské štáty (niekedy spoločne so svojimi regiónmi) sú zodpovedné za rozhodovanie o vhodných opatreniach na zníženie (dlhodobej) nezamestnanosti a za ich vykonávanie. Členské štáty zároveň spolupracujú s EÚ na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a prispôsobivej pracovnej sily, a trhov práce, ktoré reagujú na hospodársku zmenu. V strategickom rámci úloha EÚ zahŕňa podporu spolupráce medzi členskými štátmi a podporu ich opatrení, a v prípade potreby aj ich doplnenie.

III Od roku 2011 Komisia hodnotí politiky trhu práce členských štátov prostredníctvom procesu európskeho semestra. Na základe analýzy Komisie prijala Rada niekoľko odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých žiada dotknuté členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia proti dlhodobej nezamestnanosti vrátane individualizovaného prístupu. V roku 2016 bol tento prístup schválený v odporúčaní Rady o dlhodobej nezamestnanosti.

IV Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom EÚ na podporu aktívnych opatrení členských štátov na trhu práce. V období rokov 2014 – 2020 boli štyri z 11 tematických cieľov, ktoré boli stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), relevantné pre ESF a tri z nich sa aspoň čiastočne zaoberali osobitným problémom dlhodobej nezamestnanosti. Konkrétne na investičnú prioritu Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, a to aj prostredníctvom miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpory mobility pracovnej sily, bolo alokovaných približne 11,4 mld. EUR. Toto je jediná investičná priorita, ktorá sa konkrétne týka dlhodobo nezamestnaných spolu s inými skupinami znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb. Podľa Komisie táto priorita pokrýva približne polovicu všetkých výdavkov ESF na opatrenia týkajúce sa dlhodobej nezamestnanosti.

V V rámci nášho auditu sa posúdilo, či financovanie z ESF na roky 2014 – 2020 prostredníctvom investičnej priority „prístup k zamestnaniu“ bolo v boji proti dlhodobej nezamestnanosti účinné. Konkrétne sme analyzovali, do akej miery boli výdavky ESF zamerané na opatrenia, ktoré pomáhajú dlhodobým uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu. Okrem toho sme skúmali, či členské štáty pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ uplatňovali individualizovaný prístup, aby dlhodobo nezamestnaným uľahčili (opätovný) vstup na trh práce. Nakoniec sme skontrolovali, či Komisia podnikla potrebné kroky na získanie relevantných a dostatočných údajov na určenie vplyvu financovania z ESF na dlhodobú nezamestnanosť.

VI Zistili sme, že opatrenia ESF týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ financovali rôzne intervencie v rokoch 2014 – 2020, z ktorých profitovalo mnoho dlhodobých uchádzačov o zamestnanie. Tieto opatrenia ESF boli väčšinou zamerané na dlhodobo nezamestnaných ako podskupinu, a to buď všetkých nezamestnaných a/alebo „znevýhodnených“ skupín. Bolo to v súlade s rozsahom financovania na túto investičnú prioritu, ktorá sa týka dlhodobo nezamestnaných, ale zahŕňa všetkých uchádzačov o zamestnanie a neaktívne osoby. Tento prístup sa uplatňoval aj na iné relevantné investičné priority ESF. Na základe údajov dostupných pre prioritu „prístup k zamestnaniu“ sme zaznamenali aj to, že podiel dlhodobo nezamestnaných podporovaných opatreniami ESF týkajúcimi sa „prístupu k zamestnaniu“ nemusí v niektorých členských štátoch nevyhnutne odrážať rozsah problému.

VII Z našej analýzy vyplynulo aj to, že v opatreniach ESF vykonávaných v období rokov 2014 – 2020 nebola vždy prevzatá koncepcia individualizovaného prístupu. Mohla to byť dobrá príležitosť na zvýšenie účinnosti opatrení ESF pre dlhodobých uchádzačov o zamestnanie, keďže tieto opatrenia sa nie vždy zaoberali ich osobitnými potrebami.

VIII V našom audite sa poukazuje aj na ďalšiu častú slabinu rámca ESF na monitorovanie a hodnotenie: neexistencia osobitnej kategórie výdavkov pre rôzne cieľové skupiny (ako sú dlhodobo nezamestnaní) sťažuje nielen identifikáciu toho, koľko finančných prostriedkov EÚ bolo pridelených na takéto opatrenia, ale aj hodnotenie ich výsledkov a vplyvu na cieľovú skupinu.

IX V programovom období 2021 – 2027 odporúčame Komisii:

• trvať na tom, aby sa členské štáty prostredníctvom podpory ESF+ osobitne zamerali na dlhodobo nezamestnaných a na ich potreby tam, kde je vnútroštátna alebo regionálna dlhodobá nezamestnanosť vysoká,
• trvať na tom, aby členské štáty pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ v rámci ESF+ uplatňovali individualizovaný prístup ku všetkým dlhodobo nezamestnaným a 
• vyhodnotiť účinnosť opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ pre dlhodobo nezamestnaných.

Úvod

Dlhodobá nezamestnanosť: pretrvávajúci problém na trhoch práce niektorých členských štátov

01 V EÚ sa dlhodobá nezamestnanosť už veľa rokov považuje za osobitný problém. Osoby, ktoré zostanú bez zamestnania dlhší čas, čelia pri hľadaní práce viacerým problémom, pretože strácajú motiváciu, sebadôveru a zručnosti^[1]. Zamestnávatelia sa navyše môžu zdráhať zamestnať niekoho, kto dlhší čas nepracoval^[2]. Dlhodobá nezamestnanosť so sebou prináša vyššie riziko chudoby, sociálneho vylúčenia, ako aj zdravotných problémov^[3]. Dlhodobá nezamestnanosť tak ovplyvňuje aj našu sociálnu štruktúru. Z ekonomického hľadiska má dlhodobá nezamestnanosť zároveň negatívny vplyv na rast a verejné financie^[4].

02 Rámček 1 vymedzuje pojem „dlhodobá nezamestnanosť“. Vymedzenie pojmu sa riadi pokynmi Medzinárodnej organizácie práce a Eurostat ju používa na zostavovanie údajov o dlhodobej nezamestnanosti v EÚ.

03 Dlhodobá nezamestnanosť v EÚ sa zhoršila vplyvom finančnej a hospodárskej krízy, ku ktorej došlo na konci prvého desaťročia 21. storočia: v roku 2014 bolo nezamestnaných približne 11 % všetkých osôb aktívnych na trhu práce, pričom v roku 2009 to bolo približne 9 %. V roku 2014 bolo zároveň približne 50 % všetkých nezamestnaných osôb bez práce viac ako rok, pričom v roku 2009 to bolo približne 34 %. Situácia sa nedávno vo všeobecnosti vrátila na úroveň pred krízou. Z najnovších dostupných ročných údajov (2020) vyplynulo, že na území EÚ27 sa nachádzalo 15 miliónov uchádzačov o zamestnanie, z ktorých 35 % (5,3 milióna osôb) bolo dlhodobo nezamestnaných (k situácii v jednotlivých členských štátoch pozri ilustráciu 1, ilustráciu 2 a prílohu I). Hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 však zvyšujú riziko, že tento klesajúci trend sa v nasledujúcich rokoch zvráti.

04 Napriek tomu, že v dôsledku hospodárskeho oživenia po finančnej kríze sa počty dlhodobo nezamestnaných na úrovni EÚ v priemere zlepšili, pokrok bol nerovnomerný a medzi členskými štátmi pretrvávajú v dlhodobej nezamestnanosti značné rozdiely. Z údajov Eurostatu za rok 2020, ktoré boli v čase auditu k dispozícii, vyplýva, že v pomere k podielu celkovej nezamestnanosti (35,4 %) priemernú mieru dlhodobej nezamestnanosti v EÚ27 prekročilo sedem členských štátov^[6], pričom v roku 2014 ich bolo desať^[7]. Z týchto siedmich krajín dosiahlo Grécko 66,5 % a Taliansko 51,5 %. Tri ďalšie členské štáty (Belgicko, Bulharsko a Slovensko) mali mieru dlhodobej nezamestnanosti v pomere k podielu celkovej nezamestnanosti vyššiu ako 40 % a Slovinsko a Francúzsko vyššiu ako 35 % (pozri prílohu I). Miera dlhodobej nezamestnanosti v týchto členských štátoch je v priemere o 13,1 percentuálneho bodu vyššia ako miera v EÚ27 (v porovnaní s 9,2 percentuálneho bodu v roku 2014).

05 Na regionálnej úrovni sú rozdiely v miere dlhodobej nezamestnanosti ešte väčšie. Ilustruje to vyjadrenie miery dlhodobej nezamestnanosti v percentách ekonomicky aktívneho obyvateľstva: v roku 2019 mala zhruba jedna tretina regiónov EÚ27 (podľa klasifikácie NUTS 2 Eurostatu) mieru dlhodobej nezamestnanosti, ktorá prevyšovala priemer EÚ27 (2,8 %). Miera dlhodobej nezamestnanosti sa pohybovala v rozsahu od 0,3 % do 18,4 % (pozri obrázok 1 a obrázok 2).

06 Okrem monitorovania údajov o dlhodobej nezamestnanosti Komisia sleduje zmeny v podiele potenciálnych pracovníkov v EÚ, ktorí sú „k dispozícii na prácu, ale nehľadajú si ju“, vrátane tých, ktorí „sú presvedčení, že pre nich nie je dostupné žiadne pracovné miesto“ („odradení uchádzači o zamestnanie“)^[8]. Keďže títo potenciálni pracovníci si aktívne nehľadajú zamestnanie, nie sú považovaní za nezamestnaných a/alebo dlhodobo nezamestnaných, ale za neaktívnych.

07 Podľa údajov Eurostatu finančná kríza v roku 2008 viedla k tomu, že viac osôb predčasne opustilo trh práce a stali sa neaktívnymi, čo v rokoch 2013 – 2014 vyvrcholilo približne deviatimi miliónmi osôb, ktorí boli „k dispozícii na prácu, ale nehľadajú si ju“, vrátane viac ako piatich miliónov osôb v podkategórii tých, ktorí „sú presvedčení, že pre nich nie je dostupné žiadne pracovné miesto“. Následne počet potenciálnych „odradených“ uchádzačov o zamestnanie klesal až do roku 2020, keď sa opäť zvýšil na 3,5 milióna osôb spolu s celkovou kategóriou osôb, ktorí sú „k dispozícii na prácu, ale nehľadajú si ju“ (pozri ilustráciu 3).

08 Z týchto údajov však nevyplýva, koľko ľudí, ktorí boli predtým považovaní za dlhodobo nezamestnaných, si prestalo hľadať prácu, pretože už boli „odradení“. V štatistikách sa nepovažujú za dlhodobo nezamestnaných, ale za neaktívnych, čoho výsledkom je automatické zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných. Existuje riziko, že by to mohlo vyvolať falošný dojem pozitívnej zmeny situácie v zamestnanosti v danej geografickej oblasti.

Iniciatívy EÚ v oblasti politík zamestnanosti

Politiky zamestnanosti: výsada jednotlivých štátov

09 V EÚ sú politiky trhu práce výsadou jednotlivých štátov: členské štáty (niekedy spoločne so svojimi regiónmi) sú zodpovedné za rozhodovanie o vhodných opatreniach na zníženie (dlhodobej) nezamestnanosti a za ich vykonávanie. Členské štáty zároveň spolupracujú s EÚ na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, najmä s cieľom podporiť kvalifikovanú, vyškolenú a prispôsobivú pracovnú silu, a trhy práce, ktoré reagujú na hospodárske zmeny. V strategickom a koordinačnom rámci úloha EÚ zahŕňa nielen podporu spolupráce medzi členskými štátmi, ale aj podporu ich opatrení, a v prípade potreby ich opatrenia aj dopĺňa^[9].

Stratégia EÚ Európa 2020

10 V roku 2010 Komisia navrhla stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu^[10], ktorej cieľom je väčšia koordinácia vnútroštátnych politík a politík EÚ. Jeden z piatich hlavných cieľov sa týka zamestnanosti, konkrétne zvýšenia miery zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov zo 69 % na aspoň 75 % do roku 2020. Európska rada prijala túto stratégiu v marci 2010.

11 V rámci stratégie Európa 2020 prijala Komisia iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta^[11]. Navrhuje sa v nej 13 opatrení, ktorých cieľom je pomôcť, aby európsky trh fungoval lepšie, a to prostredníctvom zvýšenej flexibility a istoty pracovných miest, stimulov na investovanie do odbornej prípravy, dôstojných pracovných podmienok a jednoduchšieho vytvárania pracovných miest.

12 Ďalšou súčasťou stratégie Európa 2020 je európska stratégia zamestnanosti, ktorá bola prvýkrát predstavená v roku 1992. Je základným kameňom politiky zamestnanosti EÚ s cieľom vytvoriť väčší počet lepších pracovných miest v celej EÚ. Stratégia sa vykonáva prostredníctvom európskeho semestra. Realizáciu tejto stratégie podporuje Výbor Rady pre zamestnanosť (EMCO), ktorý je hlavným poradným výborom pre ministrov práce a sociálnych vecí v Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v oblasti zamestnanosti.

Proces európskeho semestra

13 Realizácia európskej stratégie zamestnanosti je neoddeliteľnou súčasťou procesu európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie makroekonomických, rozpočtových a štrukturálnych politík medzi členskými štátmi. V rámci európskeho semestra členské štáty predkladajú svoje národné programy reforiem, ktoré Komisia následne analyzuje z hľadiska súladu so stratégiou Európa 2020.

14 Komisia a Rada monitorujú situáciu v oblasti zamestnanosti a sociálnu situáciu podrobnejšie prostredníctvom ich spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú navrhuje Komisia a po konzultáciách a úpravách ju prijíma Rada. Toto hodnotenie je zohľadnené aj v správach Komisie o jednotlivých krajinách, v ktorých sa analyzujú hospodárske politiky členských štátov, a v jej odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Od svojho zavedenia v roku 2010 balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra obsahuje aj usmernenia pre zamestnanosť, v ktorých Komisia navrhuje spoločné priority a ciele politík zamestnanosti, ktoré musia odsúhlasiť národné vlády a musí ich prijať Rada Európskej únie.

15 EÚ uznala dôležitosť dlhodobej nezamestnanosti na politickej úrovni a v rámci procesu európskeho semestra vydala niekoľko súvisiacich odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V rokoch 2011 – 2020 vydala EÚ takéto odporúčania pre 15 členských štátov, pričom odporúčania pre 11 z nich boli vydané v období pred prijatím operačných programov (OP) na roky 2014 – 2020. Počas obdobia realizácie operačného programu (2015 – 2020) dostali štyri z týchto členských štátov ďalšie odporúčanie a iné štyri štáty dostali prvé odporúčanie po roku 2014.

Individualizovaný prístup je kľúčový pre účinnú aktívnu politiku trhu práce

16 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vymedzuje aktívne politiky trhu práce (APTP) ako všetky sociálne výdavky (iné ako na vzdelávanie), ktorých cieľom je zlepšenie vyhliadok prijímateľov na získanie zárobkovej činnosti alebo iné zvýšenie ich zárobkovej schopnosti^[12]. Podľa Komisie aktívne politiky trhu práce zahŕňajú štyri hlavné kategórie: odbornú prípravu, pomoc pri hľadaní zamestnania vrátane profesijnej orientácie a poradenstva, stimuly na zamestnávanie v súkromnom sektore a programy priameho zamestnávania vo verejnom sektore^[13].

17 Účinné aktívne politiky trhu práce slúžia na riešenie potrieb (dlhodobo) nezamestnaných a pomáhajú im (znova) vstúpiť na trh práce. Podľa Komisie nie sú rôzne typy aktívnych politík trhu práce rovnako úspešné v prípade všetkých nezamestnaných: budú účinné iba vtedy, ak sa zamerajú na správnu skupinu populácie, budú obsahovať prispôsobené opatrenia na základe individualizovaného prístupu a budú monitorované a hodnotené z hľadiska výsledkov s cieľom prispôsobiť budúce opatrenia^[14].

18 Individualizovaný prístup zohľadňuje špecifické problémy nezamestnaných a zabezpečuje prispôsobenie služieb ich individuálnym potrebám. Je mimoriadne dôležitý pre dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých je (opätovný) vstup na trh práce ťažší. Eurostat odhaduje, že pravdepodobnosť prechodu na zamestnanosť v roku 2020 je v prípade dlhodobo nezamestnaných v priemere 11 % a v prípade krátkodobo nezamestnaných 25 %. Najväčšie rozdiely medzi dlhodobo nezamestnanými a krátkodobo nezamestnanými boli zaznamenané v Belgicku a Maďarsku (viac ako 22 percentuálnych bodov), zatiaľ čo najmenšie boli v Dánsku, Chorvátsku a Švédsku, kde bol tento údaj nižší ako 10 percentuálnych bodov^[15] (pozri prílohu II). Navyše, hoci sa priemerná miera prechodu na zamestnanosť v prípade krátkodobo nezamestnaných v období rokov 2013 – 2020 zlepšila (z 21 % na 25 %), v prípade dlhodobo nezamestnaných zostala stabilná na úrovni 11 %.

19 EÚ zdôraznila význam individualizovaného prístupu vo viacerých politických dokumentoch:

• Európsky pilier sociálnych práv, kde je individuálny prístup jedným z práv nezamestnaných spolu s hĺbkovým individuálnym posúdením do 18 mesiacov od začiatku ich nezamestnanosti^[16];
• usmernenia Rady pre zamestnanosť z rokov 2010, 2015 a 2018, ktoré presadzovali posilnenie služieb zamestnanosti o personalizované služby dostupné pre všetkých vrátane tých, ktorí sú najďalej od trhu práce, a odporučili individualizovanú aktívnu podporu umožňujúcu návrat na trh práce^[17];
• vo väčšine dokumentov o stanovisku Komisie pre jednotlivé krajiny sa spomína potreba uplatňovať personalizovaný prístup a prispôsobené opatrenia.

20 V roku 2016 Rada prijala odporúčanie týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce ^[18]. Odporúčanie kladie osobitný dôraz na individualizovaný prístup (pozri rámček 2).Hoci sa v hodnotiacej správe Komisie za rok 2019^[19] uznalo, že k poskytovaniu individuálnej podpory existuje ucelenejší prístup, rozsah, v akom sa individualizovaný prístup využíva, sa medzi členskými štátmi značne líši. Z údajov vyplýva, že v roku 2019 sa na celkovo 78,4 % dlhodobo nezamestnaných vzťahovala dohoda o pracovnej integrácii. Miera pokrytia v roku 2019 sa však medzi členskými štátmi pohybovala od 100 % až po 11,2 %.

Finančné prostriedky EÚ na aktívne politiky trhu práce členských štátov

21 V období rokov 2014 – 2020 poskytovali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a Európsky sociálny fond^[20] (ESF), najmä pokiaľ ide o aktívne politiky trhu práce členských štátov, hlavné zdroje finančných prostriedkov EÚ na vykonávanie stratégie Európa 2020.

22 Štyri z 11 tematických cieľov, ktoré boli stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach^[21] na roky 2014 – 2020 pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), sú relevantné pre ESF, pričom tri z nich sú relevantné pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti:

• „podpora udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily“ (TC 8),
• „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“ (TC 9) a
• „investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania“ (TC 10).

23 Každý tematický cieľ má niekoľko investičných priorít. Päť z týchto priorít je relevantných buď pre poskytovanie podpory dlhodobo nezamestnaným ako jednotlivcom (8i, 8ii, 9i a 10iii), alebo pre riešenie zmien v štruktúrach verejných služieb zamestnanosti a poskytovaní služieb (8vii). Z týchto piatich sa iba investičná priorita 8i (Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, a to aj prostredníctvom miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpory mobility pracovnej sily – ďalej sa uvádza ako „prístup k zamestnaniu“) konkrétne týka dlhodobo nezamestnaných^[22].

24 Na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo na opatrenia „Podpory udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a mobility pracovnej sily“ (TC 8) vyčlenených 27,7 mld. EUR, čo je 26 % rozpočtu ESF. Na opatrenia týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ (investičná priorita 8i) bolo pridelených približne 11,4 mld. EUR. Štyri členské štáty jednotlivo pridelili viac ako 1 miliardu EUR na investičnú prioritu 8i: Španielsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko (pozri prílohu III).

25 Väčšina operačných programov ESF sa zameriava na tematické ciele a investičné priority, ktoré sú pre dlhodobú nezamestnanosť najrelevantnejšie. Konkrétne v prípade 145 zo 178 (81 %) operačných programov sa prideľujú finančné prostriedky na tematický cieľ 8 a v prípade 106 operačných programov sa prideľujú na investičnú prioritu 8i. Okrem toho všetky členské štáty okrem jedného zriadili operačné programy, v ktorých sa pridelili finančné prostriedky na investičnú prioritu 8i.

26 Financovanie z ESF sa môže použiť na podporu rôznych druhov opatrení a intervencií, ktoré môžu dlhodobo nezamestnaným pomôcť nájsť si prácu (pozri rámček 3).

27 Opatrenia a intervencie ESF týkajúce sa dlhodobej nezamestnanosti vykonávajú verejné orgány (vnútroštátne, regionálne alebo miestne služby zamestnanosti), mimovládne organizácie a súkromné spoločnosti, ktoré sú určené vnútroštátnymi alebo regionálnymi riadiacimi orgánmi (alebo sprostredkovateľskými orgánmi), alebo sú vyberané prostredníctvom výziev na predloženie návrhov.

Vplyv pandémie COVID-19 na zamestnanosť

28 Obmedzenia pohybu uložené členskými štátmi v reakcii na pandémiu COVID-19 od marca 2020 mali významný vplyv na hospodársku činnosť a zamestnanosť vo všetkých členských štátoch a vo väčšine hospodárskych odvetví, hoci v rôznej miere. V tejto súvislosti Komisia na jar 2020 navrhla okamžité opatrenia na riešenie následkov pandémie. Európsky parlament a Rada v máji 2020 prijali nástroj SURE^[23], ktorý podporuje používanie režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na udržanie zamestnanosti v celej EÚ. Tento režim doposiaľ pomohol obmedziť nárast nezamestnanosti, aj napriek dramatickému poklesu hospodárskej aktivity^[24]. Len čo sa však režim v decembri 2022 prestane uplatňovať, existuje riziko možného zvýšenia miery nezamestnanosti a môže to mať vplyv na dlhodobo nezamestnané osoby^[25].

29 Komisia navrhla aj to, aby sa fondy EŠIF využívali flexibilnejšie. V apríli 2020 nadobudli účinnosť investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus) prijaté Európskym parlamentom a Radou. Poskytujú dočasnú možnosť 100 % spolufinancovania z rozpočtu EÚ a zavádzajú dodatočnú flexibilitu na presun rozpočtov medzi rôznymi fondmi a programami. V dôsledku toho sa viac ako polovica všetkých členských štátov rozhodla zmeniť a doplniť svoje operačné programy tak, aby zaviedli možnosť 100 % spolufinancovania opatrení ESF a/alebo presunu dodatočných finančných prostriedkov z iných fondov EŠIF do operačných programov ESF.

Rozsah auditu a audítorský prístup

30 V našom audite sme hodnotili, či sa financovanie z ESF na roky 2014 – 2020 prostredníctvom investičnej priority „prístup k zamestnaniu“ zameriavalo na konkrétne potreby dlhodobo nezamestnaných osôb s cieľom uľahčiť im (opätovný) vstup na trh práce. V rámci toho sme sa venovali trom konkrétnym aspektom:

• analyzovali sme, do akej miery boli výdavky ESF zamerané na opatrenia, ktoré pomôžu dlhodobo nezamestnaným osobám (znovu) vstúpiť na trh práce,
• skúmali sme, či členské štáty uplatňovali pri implementácii opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ individualizovaný prístup a
• kontrolovali sme, či Komisia podnikla potrebné kroky na získanie relevantných a dostatočných údajov na určenie vplyvu financovania z ESF na dlhodobú nezamestnanosť.

31 V našej analýze sa zameriavame na úlohu a zodpovednosti Komisie pri príprave a následnom vykonávaní operačných programov ESF na roky 2014 – 2020. Analyzovali sme príslušnú dokumentáciu a viedli sme rozhovory so zástupcami Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL) a Eurostatu ako poskytovateľa údajov.

32 Analýza sa týka všetkých členských štátov. Okrem toho sme podrobnejšie preskúmali štyri členské štáty (Írsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko), pretože osobitným problémom s dlhodobou nezamestnanosťou čelili buď na začiatku programového obdobia, alebo značnú časť svojich finančných prostriedkov z ESF pridelili investičnej priorite 8i.

33 Analyzovali sme štyri operačné programy ESF (jeden za každý z vybraných členských štátov)^[26] a hodnotili sme, či intervenčná logika stanovená pre podporu súvisiacu s dlhodobou nezamestnanosťou pomohla vyriešiť problém dlhodobej nezamestnanosti. Na základe významnosti a úrovne implementácie sme tiež preskúmali jednu až tri opatrenia týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ pre každý operačný program, aby sme skontrolovali, či boli vykonané spôsobom, ktorý rieši konkrétne potreby dlhodobo nezamestnaných osôb pomocou individualizovaného prístupu. Pri každom z vybraných operačných programov sme preverili aj jednotlivé prípady 18 až 24 náhodne vybraných jednotlivcov, ktorí boli bez práce viac ako 12 mesiacov, ale ktorí sa zúčastnili na opatrení pre dlhodobo nezamestnaných, ktoré bolo financované z ESF. Celkovo sme preskúmali 78 takýchto individuálnych prípadov. Okrem toho sme viedli rozhovory so zástupcami príslušných vnútroštátnych orgánov (t. j. ministerstiev zodpovedných za politiku zamestnanosti, ako aj riadiacich orgánov a vykonávacích orgánov).

34 Audítorskú prácu sme vykonávali od septembra 2020 do júla 2021. Cestovné a zdravotné obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 viedli k tomu, že sme nemohli vykonávať žiadne kontroly na mieste. Všetky zasadnutia s Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi a Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) sa uskutočnili prostredníctvom videokonferencie.

Pripomienky

ESF sa nie vždy zameriaval osobitne na dlhodobo nezamestnaných

35 Skúmali sme, či Komisia podporovala členské štáty vo fáze tvorby programov tak, aby sa otázka dlhodobej nezamestnanosti premietla do koncepcie operačných programov ESF, a či sa opatrenia týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ v príslušných prípadoch zameriavali na dlhodobo nezamestnané osoby. Analyzovali sme aj to, či spôsob vykonávania podpory odráža rozsah dlhodobej nezamestnanosti v členských štátoch.

Podpora ESF sa dostala k dlhodobo nezamestnaným prostredníctvom rôznych typov intervencií

36 Očakáva sa, že opatrenia podporené ESF, budú dopĺňať pomoc, ktorá je dostupná pre dlhodobo nezamestnaných v členskom štáte. Do konca roku 2020 bolo viazaných približne 96 % finančných prostriedkov z podpory z ESF, ktorá bola poskytnutá dlhodobo nezamestnaným prostredníctvom opatrení v rámci investičnej priority 8i, a 58 % už bolo Komisii deklarovaných (pozri prílohu III).

37 Podľa údajov Komisie, ktoré boli v čase auditu k dispozícii, sa finančné prostriedky z ESF poskytli približne 1,6 milióna dlhodobo nezamestnaným osobám, čo je 36 % zo 4,4 milióna účastníkov, na ktorých sa vzťahuje investičná priorita 8i. V štyroch členských štátoch (Španielsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko) podporu z ESF získalo viac ako 100 000 dlhodobo nezamestnaných (pozri tabuľku 1). Realizovalo sa to prostredníctvom rôznych typov intervencií zameraných na „prístup k zamestnaniu“, akými sú poradenstvo a podpora (20 %), finančné stimuly (17 %), vzdelávanie a odborná príprava (8 %) a značný podiel intervencií kombinujúcich viacero typov (30 %)^[27].

38 V štyroch vybraných členských štátoch sme zistili, že boli použité všetky hlavné typy intervencií ESF, hoci v rôznej miere. Taliansky operačný program sa zameriaval predovšetkým na finančné stimuly na prijímanie zamestnancov, zatiaľ čo írsky sa zameriaval na odbornú prípravu. Poľsko zvyčajne ponúkalo kombinované balíky opatrení, ktoré zahŕňali najmä školenia a stáže. Na Slovensku boli bežnejšie stimuly na prijímanie zamestnancov a priame vytváranie pracovných miest (pozri rámček 4).

Veľa intervencií ESF sa zameriavalo na nezamestnanosť vo všeobecnosti, nie však osobitne na dlhodobo nezamestnaných

39 Pred prijatím programov ESF na obdobie rokov 2014 – 2020 sa 11,4 milióna osôb považovalo za dlhodobo nezamestnaných, čo predstavuje 5,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva alebo 48,3 % celkovej nezamestnanosti (v roku 2013) (pozri prílohu I).

40 Komisia analyzovala problém dlhodobej nezamestnanosti pri príprave pozičných dokumentov o jednotlivých krajinách, ktoré predchádzali partnerským dohodám a operačným programom na roky 2014 – 2020, a viedla diskusie s členskými štátmi o stanovovaní prioritných potrieb. V 19 z 27 pozičných dokumentov pre EÚ27 označila dlhodobú nezamestnanosť ako konkrétny problém. Do 17 z týchto 19 zaradila Komisia dlhodobo nezamestnaných ako prioritu financovania a v troch prípadoch uviedla dlhodobú nezamestnanosť ako problém v rámci „hlavných výziev“.

41 V právnych predpisoch EŠIF na roky 2014 – 2020^[28] sa medzitým nestanovila investičná priorita špecifická pre dlhodobú nezamestnanosť. Z ESF sa poskytovala podpora pre dlhodobo nezamestnaných, ale ako súčasť širších cieľov, takže bolo ťažké určiť, koľko finančných prostriedkov EÚ bolo pridelených na opatrenia súvisiace s dlhodobou nezamestnanosťou.

42 Celkovo v prípade 145 zo 178 (alebo 81 %) operačných programov ESF na roky 2014 – 2020 (okrem Spojeného kráľovstva a programov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí) sa vyčlenili finančné prostriedky na tematický cieľ 8 týkajúci sa zamestnanosti^[29]. Len približne v tretine všetkých operačných programov ESF v 14 členských štátoch^[30] sa však osobitne spomína podpora pre dlhodobo nezamestnaných^[31]. Zistili sme aj to, že v piatich členských štátoch (Bulharsko, Lotyšsko, Malta, Maďarsko a Cyprus), kde bola úroveň dlhodobej nezamestnanosti pri rokovaniach o operačných programoch v roku 2013 vyššia ako priemer EÚ, to tak nebolo.

43 V rámci štúdie ^[32] z roku 2019 o udržateľnosti a účinnosti výsledkov pre účastníkov ESF sa zistilo, že v prípade 101 intervencií sa podpora zameriavala na dlhodobo nezamestnaných. Súčasne sa mohlo ďalších 158 intervencií týkať dlhodobo nezamestnaných, aj keď nie konkrétne (zameriavali sa na nezamestnanosť všeobecne a dlhodobo nezamestnaných zahŕňali iba potenciálne).

44 V našej analýze opatrení uvedených v investičnej priorite 8i pre štyri vybrané operačné programy sa potvrdilo, že aj keď existujú prípady, v ktorých boli jedinou cieľovou skupinou intervencií dlhodobo nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní boli zvyčajne cielení iba ako podskupina, a to buď zo všetkých nezamestnaných a/alebo „znevýhodnených skupín“ v rámci operačného programu.

Niektoré z opatrení ESF, ktoré sme skúmali, predstavovali riziko tzv. creaming efektu

45 Ak opatrenia na trhu práce nie sú konkrétne zamerané, prinášajú riziko uprednostnenia jednotlivcov s vyššou pravdepodobnosťou zamestnania na úkor tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, napríklad dlhodobo nezamestnaných (tzv. creaming efekt). V jednej štúdii Komisie sa napríklad uvádza, že prístup „work-first“ (práca na prvom mieste) môže viesť k „pokusom poskytovateľov zamerať sa na tých, ktorí sa najväčšou pravdepodobnosťou zamestnajú“^[33]. V inej štúdii Komisie sa uvádza^[34], že verejné služby zamestnanosti by mali vopred vyberať účastníkov, aby sa zabránilo tzv. creaming efektu. To ďalej zdôrazňuje potrebu, aby sa intervencie ESF zameriavali osobitne na dlhodobo nezamestnaných od samého začiatku.

46 V našej analýze sa odhalilo riziko tzv. creaming efektu aj v niektorých operačných programoch ESF, ktoré sme skúmali pri tomto audite: napríklad v Poľsku sa v hodnotení vybraného operačného programu^[35] uvádza, že 30 – 39-roční ľudia mali nadmerné zastúpenie medzi podporovanými účastníkmi, u ktorých je už pravdepodobnosť nájdenia si práce vyššia ako u iných vekových kategórií; v Taliansku existovalo riziko, že kritériá účasti na stimule na prijímanie zamestnancov dostatočne nezmiernili potenciálny tzv. creaming efekt, pretože zamestnávatelia si mohli vybrať akéhokoľvek mladého zamestnanca bez ohľadu na jeho pracovné vyhliadky. V dôsledku pandémie COVID-19 sa môže zvýšiť počet krátkodobo nezamestnaných. Pretože sú ľahšie dosiahnuteľní ako dlhodobo nezamestnaní, riziko tzv. creaming efektu by sa mohlo ešte zhoršiť, ak budú chýbať opatrenia osobitne navrhnuté pre dlhodobo nezamestnaných.

Opatrenia týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ financované z ESF neodrážali vždy rozsah problému s dlhodobou nezamestnanosťou vo viacerých členských štátoch

47 Ako je uvedené v bode ‎37, opatrenia ESF týkajúce sa „prístupu k zamestnaniu“ podporili 1,6 milióna dlhodobo nezamestnaných. V prípade niekoľkých členských štátov sme si však všimli, že v porovnaní s ich mierou dlhodobej nezamestnanosti boli dlhodobo nezamestnaní, ktorí dostali podporu, nedostatočne zastúpení v rámci opatrení ESF týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“.

48 Na úrovni EÚ predstavujú dlhodobo nezamestnaní 38 % všetkých nezamestnaných osôb podporovaných v rámci investičnej priority 8i ESF „prístup k zamestnaniu“. Analyzovali sme aj percento dlhodobo nezamestnaných podporovaných z ESF a všetkých nezamestnaných účastníkov podporovaných z ESF za každý z členských štátov EÚ27, a to na základe údajov uvedených vo výročných správach o implementácii za rok 2019. Tento údaj sme porovnali s národným priemerom dlhodobej nezamestnanosti v pomere k celkovej nezamestnanosti za roky 2014 – 2019. Z tejto analýzy vyplynuli rozdiely v 15 členských štátoch: sú zvlášť dôležité v prípade Rumunska, Portugalska, Maďarska, Francúzska, Malty a Lotyšska, kde rozdiel presahuje 20 percentuálnych bodov (pozri tabuľku 1).

49 V našej nedávnej správe o výkonnosti poukazujeme aj na nedostatočné zastúpenie dlhodobo nezamestnaných účastníkov v opatreniach ESF týkajúcich sa zamestnanosti: predovšetkým sa ukázalo, že najvyššiu účasť na všetkých operáciách ESF týkajúcich sa zamestnanosti mali jednotlivci aktívni na trhu práce alebo nezamestnaní, ktorí sú však bližšie k trhu práce, zatiaľ čo k tým, ktorí boli viac odpojení od trhu práce, sa bolo ťažké dostať (nezamestnaní 40 %, zamestnaní 26 %, dlhodobo nezamestnaní 22 %, neaktívni 12 %)^[36].

50 Napriek tomu, že všetky štyri vybrané operačné programy podporovali dlhodobo nezamestnaných, zistili sme, že niektoré z pôvodne plánovaných opatrení zameraných osobitne na nich neboli buď realizované s podporou ESF, alebo sa ich zameranie rozšírilo. Tak tomu bolo v Írsku a Taliansku. Hoci operačný program v Írsku pôvodne obsahoval opatrenie priamo zamerané na dlhodobo nezamestnaných, toto opatrenie bolo nakoniec z operačného programu stiahnuté a financované členským štátom. Napriek tomu, že operačný program v Taliansku počítal so stimulmi zamestnanosti, nezamerali sa osobitne na dlhodobo nezamestnaných, pretože boli otvorené ďalším kategóriám nezamestnaných a zahŕňali premenu dočasných pracovných zmlúv na trvalé. Okrem toho, školiace opatrenia, ktoré boli v operačnom programe naplánované sa nevykonali, s výnimkou, ako súčasti systémových opatrení, ktoré nie sú zamerané na dlhodobo nezamestnané osoby.

51 Na Slovensku sa opatrenia definované na úrovni operačného programu zameriavali vo všeobecnosti aj na nezamestnaných. Štyri z 27 národných projektov, ktoré boli realizované v rámci investičnej priority 8i, sa navyše zamerali výlučne na dlhodobo nezamestnaných. Uvádzame dva príklady v rámčeku 5.

Nepodarilo sa vždy stanoviť spojenie medzi podporou z ESF na „prístup k zamestnaniu“ a individualizovaným prístupom

52 Okrem toho, že sa ESF zameriava na dlhodobú nezamestnanosť, skúmali sme i to, či sa v rámci podpory z ESF na „prístup k zamestnaniu“ využíva individualizovaný prístup, aby sa uspokojili konkrétne potreby dlhodobo nezamestnaných (pozri body ‎16–‎20).

53 Ex ante kondicionality boli v období rokov 2014 – 2020 nástrojom na zaistenie toho, aby systémy členských štátov spĺňali požiadavky na účinné a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov EÚ. Členské štáty samy vyhodnotili ich plnenie na základe vopred definovaných kritérií a bolo potrebné, aby to Komisia vo fáze partnerskej dohody a prijatia operačného programu skontrolovala. Ex ante kondicionalita 8.1 (Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce so zreteľom na usmernenia politiky zamestnanosti), prepojená s investičnou prioritou 8i, zahrnula kritérium súvisiace s kapacitou verejných služieb zamestnanosti uplatňovať individuálne prispôsobený prístup. V roku 2015 Komisia navyše poukázala na to, že „obmedzenia v individualizovaných službách sú prvou hybnou silou neúčinnej koncepcie aktivácie“ a „účinná koncepcia aktivácie kombinuje individualizované služby pre uchádzačov o zamestnanie a pre zamestnávateľov a prispôsobenú ponuku APTP“^[37].

54 Pokiaľ ide o štyri operačné programy v našej vzorke, členské štáty a Komisia vyhodnotili ex ante kondicionalitu 8.1 ako splnenú. Toto hodnotenie bolo vykonané iba na začiatku programového obdobia, pretože právny základ nevyžaduje, aby Komisia posudzovala, či sa kondicionalita počas vykonávania operačných programov naďalej plnila^[38]. Zistili sme však, že v následných správach o jednotlivých krajinách v prípade dvoch vybraných operačných programov (Írsko a Slovensko) Komisia uviedla, že kapacity verejných služieb zamestnanosti nie sú dostatočné na poskytovanie individuálne prispôsobených služieb^[39].

55 Je možné, že verejné služby zamestnanosti v Írsku, Taliansku a na Slovensku ponúkali individualizovaný prístup k evidovaným dlhodobo nezamestnaným osobám. Tieto informácie však neoznámili orgánom vykonávajúcim opatrenia ESF a tieto orgány takisto osobitne nepožiadali o ich zaslanie.

56 V Poľsku sa musí v prípade všetkých opatrení vykonávaných v rámci operačného programu ESF použiť individualizovaná podpora (pozri rámček 6).

57V roku 2016 vydala Rada odporúčanie, v ktorom obhajuje používanie individualizovaného prístupu s cieľom pomôcť dlhodobo nezamestnaným (znovu) vstúpiť na trh práce (pozri bod 20‎). Zistili sme, že s výnimkou Slovenska toto odporúčanie neviedlo k úprave žiadneho z operačných programov, ktoré sme skúmali, ani k ich doplneniu súvisiacim akčným plánom. V štúdii Komisie z roku 2019 sa poukazovalo na to, že riadiace orgány a sprostredkovateľské orgány zrejme neboli vždy s odporúčaním^[40] oboznámené.

58 Vykonávanie odporúčania Rady monitoruje Výbor pre zamestnanosť (EMCO) Rady na základe rámca ukazovateľov. Toto monitorovanie je oddelené od ESF. Pokiaľ ide o používanie individualizovaného prístupu, väčšina členských štátov uviedla, že pandémia COVID-19 mala negatívny vplyv na schopnosť verejných služieb zamestnanosti vykonávať individuálne poradenstvo alebo profilovanie v dôsledku obmedzeného prístupu k službám a ich dostupnosti.

Nové opatrenia na obdobie rokov 2021 – 2027 v rámci ESF+

59 Nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU) na roky 2021 – 2027^[41] prináša niekoľko krokov vpred, ako napr. základné podmienky, ktoré nadväzujú na ex ante kondicionality. Pokiaľ ide o konkrétny cieľ ESF+ týkajúci sa „prístupu k zamestnaniu“, kritériá pre základnú podmienku „strategický politický rámec pre aktívne politiky trhu práce“ obsahujú opatrenia na profilovanie uchádzačov o zamestnanie a hodnotenie ich potrieb.

60 Novinkou programového obdobia 2021 – 2027 je, že členské štáty budú musieť zabezpečiť plnenie a uplatňovanie novozavedených základných podmienok počas celého programového obdobia a informovať Komisiu o všetkých zmenách^[42]. Ak niektorá základná podmienka už nie je splnená, Komisia nemá výdavky uhradiť.

61 Okrem toho v období rokov 2014 – 2020 neexistovalo žiadne spojenie medzi obsahom ex ante kondicionalít a oprávnenosťou vybraných operácií. Na roky 2021 – 2027 sa to zmenilo: riadiace orgány teraz musia zabezpečiť, „aby vybrané operácie, na ktoré sa vzťahuje základná podmienka, boli v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi stanovenými na plnenie tejto základnej podmienky“^[43].

Samotný monitorovací systém ESF neumožňuje úplné posúdenie výsledkov opatrení medzi dlhodobo nezamestnanými

62 Komisia monitoruje vykonávanie operačných programov prostredníctvom zasadnutí s riadiacimi orgánmi, určenými monitorovacími výbormi, výročných hodnotiacich zasadnutí a výročných správ o implementácii, ktoré predkladajú regionálne a národné riadiace orgány. To zahŕňa podávanie správ o finančných údajoch, ukazovateľoch a míľnikoch. Komisia správy preskúma a predloží členským štátom svoje pripomienky. Skúmali sme, či rámec pre monitorovanie umožňuje hodnotiť účinnosť výsledkov opatrení ESF týkajúcich sa opatrení „prístupu k zamestnaniu“ pre dlhodobo nezamestnaných.

Nedostatky rámca ESF pre monitorovanie na roky 2014 – 2020 obmedzujú schopnosť Komisie získať úplný obraz o výsledkoch

63 V rámci pre monitorovanie na programové obdobie 2014 – 2020 sa stanovujú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov na zachytenie dosahovania investičných priorít, konkrétnych cieľov a opatrení plánovaných v operačnom programe^[44]. Pre dlhodobú nezamestnanosť existovali dva ukazovatele výstupov:

• spoločný ukazovateľ výstupu „CO01 – nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných“, ktorý zahŕňal nezamestnaných všeobecne a dlhodobo nezamestnaných ako podskupinu,
• spoločný ukazovateľ výstupu „CO02 – dlhodobo nezamestnané osoby“, ktorý priamo týka dlhodobo nezamestnaných. Údaje hlásené v rámci tohto ukazovateľa boli podskupinou údajov, ktoré boli vykázané pre spoločný ukazovateľ „CO01“.

V rámci pre monitorovanie sa neposkytli žiadne spoločné ukazovatele výsledkov špecifické pre dlhodobú nezamestnanosť.

64 Členské štáty museli každoročne podávať správy o všetkých spoločných ukazovateľoch, ale neboli povinné stanoviť ciele pre všetky z nich (ciele pre CO02 boli stanovené iba pre 27 operačných programov ESF zo 178). Členské štáty si mohli stanoviť ukazovatele špecifické pre program, ak to bolo vhodnejšie na zachytenie dosiahnutých výsledkov plánovaných investícií.

65 V rámci pre monitorovanie sme zistili určité nedostatky, ktoré by mohli brániť Komisii v získaní úplného obrazu o dosiahnutých výsledkoch intervencií ESF, pokiaľ ide o podporu súvisiacu s dlhodobou nezamestnanosťou.

66 V 106 operačných programoch ESF (okrem programov Spojeného kráľovstva), ktorými sa pridelili finančné prostriedky na investičnú prioritu 8i, sa stanovilo spolu 357 rôznych ukazovateľov výstupov a výsledkov. Takmer všetky z nich (328) sa však týkali konkrétneho programu a súhrnné informácie o tom, koľko ukazovateľov pre konkrétne programy sa týka dlhodobej nezamestnanosti, nie sú k dispozícii. Pre vybrané operačné programy boli v dvoch zo štyroch skúmaných členských štátov (Írsko a Taliansko) stanovené ukazovatele výsledkov konkrétneho programu týkajúce sa dlhodobo nezamestnaných.

67 Okrem toho nie všetky členské štáty používajú definíciu dlhodobej nezamestnanosti (na účely monitorovania ESF) vždy rovnako. V Taliansku sa účastníci považovali za dlhodobo nezamestnaných, ak zarobili menej ako približne 8 000 EUR ročne. V Írsku môžu byť príjemcovia „pomoci pre uchádzačov o zamestnanie“ podľa vnútroštátnych predpisov úplne nezamestnaní alebo pracovať až tri dni v týždni. V dôsledku použitia rôznych definícií dlhodobej nezamestnanosti je prehľad, ktorý poskytuje spoločný ukazovateľ výstupov týkajúci sa dlhodobej nezamestnanosti, nevyhnutne menej presný, pokiaľ ide o to, na koľko dlhodobo nezamestnaných osôb mal ESF na úrovni EÚ skutočne dosah.

68 Nariadenie o Európskom sociálnom fonde (ESF) neobsahovalo spoločný ukazovateľ výsledkov, ktorý by bol výslovne zameraný na dlhodobo nezamestnaných. Členské štáty nahlasujú informácie o výsledkoch dosiahnutých pri plnení cieľov v prípade dlhodobo nezamestnaných, a to prostredníctvom ukazovateľov výsledkov konkrétnych programov o dlhodobej nezamestnanosti, ak boli takéto ukazovatele definované. Tieto ukazovatele sa prirodzene líšia medzi jednotlivými operačnými programami. Okrem toho môžu členské štáty uplatňovať rôzne metódy, pričom ciele definujú buď podľa pomerov, alebo podľa absolútneho počtu účastníkov.

69 V štúdiách Komisie sa už identifikovali problémy so zmysluplným agregovaním údajov a poukázalo sa na konkrétne nedostatky vo vnútroštátnych monitorovacích systémoch/monitorovacích systémoch operačných programov, ktoré spôsobovali problémy s aktuálnosťou informácií a správnou prezentáciou údajov^[45]. Ukazovatele výstupu boli napríklad hlásené v roku, keď účastníci do operácie vstúpili^[46]. Účastníci, ktorí opatrenie predčasne opustili (napr. nedokončili školenie), boli v ukazovateli naďalej vykazovaní z dôvodu vzniku nákladov voči ESF. Vzhľadom na to, že v rámci niektorých opatrení sa zaznamenala vysoká miera predčasných opustení (napr. v prípade poľského operačného programu), nemožno iba na základe počtu účastníkov rozlišovať medzi účastníkmi, ktorí predčasne opatrenie opustili, a úspešnými účastníkmi, a vzniká tak nepresný obraz.

70 Analyzovali sme ukazovatele investičnej priority 8i v prípade štyroch vybraných operačných programov. V rámci írskeho a talianskeho operačného programu sa používali spoločné ukazovatele výstupov a konkrétne ukazovatele výsledkov. V prípade slovenského a poľského operačného programu sme zistili, že hoci sa na dlhodobo nezamestnaných zameriava spoločný ukazovateľ výstupu (CO02) a dlhodobo nezamestnaní predstavovali viac ako polovicu všetkých účastníkov v rámci investičnej priority 8i (t. j. 70 % v slovenskom operačnom programe a viac ako 50 % v poľskom operačnom programe), neboli stanovené žiadne ukazovatele výsledkov pre konkrétne programy, ktoré by zachytávali súvisiace dosiahnuté výsledky. V absolútnom vyjadrení sa to týka 172 445 dlhodobo nezamestnaných účastníkov na Slovensku a 27 395 vo vybranom operačnom programe v Poľsku.

71 Pokiaľ ide o obdobie rokov 2021 – 2027, právne predpisy sa stále nezaoberajú dlhodobými nezamestnanými konkrétne, ani neobsahujú spoločný ukazovateľ výsledkov súvisiaci s dlhodobou nezamestnanosťou. Legislatívny balík na obdobie rokov 2021 – 2027^[47] obsahuje konkrétny cieľ „Zlepšovanie prístupu k zamestnaniu a aktivačným opatreniam pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, najmä mladých ľudí – osobitne prostredníctvom implementácie záruky pre mladých ľudí – a dlhodobo nezamestnaných osôb a znevýhodnených skupín na trhu práce, a pre neaktívne osoby, ako aj podporovaním samostatnej zárobkovej činnosti“, a to v rámci širšieho politického cieľa Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv.

Niekoľko hodnotení podpory z ESF pre dlhodobo nezamestnaných

72 Okrem pravidelného monitorovania ESF na základe výročných správ o implementácii môže Komisia vykonávať aj konkrétne hodnotenia výsledkov dosiahnutých s podporou z ESF. Včasné a komplexné hodnotenia uľahčujú uplatnenie získaných poznatkov vo zvyšnom čase aktuálneho programového obdobia alebo v budúcich programových obdobiach a šírenie potenciálnych osvedčených postupov.

73 V období rokov 2014 – 2020 Komisia vydala dve štúdie, ktoré sa týkali dlhodobej nezamestnanosti^[48].

74 V štúdiách sa poukázalo na to, že riadiace orgány vykonávajú veľmi málo hodnotení podpory z ESF pre dlhodobo nezamestnaných: z celkového počtu 205 hodnotení zverejnených v roku 2017 sa na takúto podporu konkrétne vzťahovalo iba šesť. V čase auditu sa situácia veľmi nezlepšila: podľa Komisie sa problémov súvisiacich s dlhodobou nezamestnanosťou týkalo osem hodnotení. V obidvoch štúdiách sa navyše potvrdilo, že informácie o monitorovaní ESF boli na účely hodnotenia obmedzené.

75 Vzhľadom na túto situáciu zostáva hodnotenie účinnosti opatrení ESF týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ pre dlhodobo nezamestnaných výzvou. V súčasnosti nie je možné zistiť, do akej miery opatrenia EÚ prispeli k zmenám miery dlhodobej nezamestnanosti, ktoré sa medzi jednotlivými členskými štátmi vrátane hlavných prijímateľov prostriedkov z ESF výrazne líšili (pozri prílohu I). To ukazuje na potrebu lepšie porozumieť tomu, či má ESF význam.

Závery a odporúčania

76 V období rokov 2014 – 2020 sa opatrenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) na podporu „prístupu k zamestnaniu“ dostali prostredníctvom rôznych typov intervencií k mnohým dlhodobým uchádzačom o zamestnanie, aj keď sa nezameriavali osobitne na nich. Vzhľadom na to, že investičné priority sa vzťahovali skôr na oblasti politiky než na cieľové skupiny, neexistovala žiadna špeciálna investičná priorita a k dlhodobo nezamestnaným sa zvyčajne pristupovalo ako k súčasti širšej skupiny všetkých nezamestnaných. Opatrenia navyše nie vždy odrážali úroveň dlhodobej nezamestnanosti v členských štátoch (pozri body ‎35–‎51).

77 Implementácia opatrení ESF spravidla nebola spojená s individualizovaným prístupom. Hoci je možné, že verejné služby zamestnanosti v rámci svojich národných aktívnych politík trhu práce uplatňovali vo vzťahu k jednotlivým dlhodobo nezamestnaným individualizovaný prístup, dokumenty obsahujúce tieto informácie neboli orgánom implementujúcim opatrenia ESF oznámené, ani tieto orgány osobitne nepožiadali o ich zaslanie. Odporúčanie Rady navyše nadobudlo platnosť po tom, ako boli operačné programy pôvodne prijaté a operačné programy neboli vo všeobecnosti zodpovedajúcim spôsobom zmenené. Hoci toto prepojenie nebolo predpokladom na poskytnutie podpory z ESF, jeho neexistencia môže obmedziť pridanú hodnotu intervencií podporovaných z ESF pri riešení konkrétnych potrieb dlhodobo nezamestnaných (pozri body ‎52 –‎61).

78 V rámci ESF pre monitorovanie a hodnotenie na roky 2014 – 2020 sme zistili viaceré nedostatky, ktoré môžu brániť Komisii v získaní úplného obrazu o účinnosti intervencií ESF, pokiaľ ide o podporu súvisiacu s dlhodobou nezamestnanosťou. Konkrétne neexistuje žiadny spoločný ukazovateľ výsledkov súvisiaci s dlhodobou nezamestnanosťou a spoločný ukazovateľ výstupov súvisiaci s dlhodobou nezamestnanosťou sa nie vždy používa na stanovenie cieľa. Je preto ťažké monitorovať výsledky, ktoré ESF dosiahol v prípade dlhodobo nezamestnaných. Navyše existuje len málo hodnotení týkajúcich sa dlhodobej nezamestnanosti (pozri body 62‎ –‎75).

79 Pandémia COVID-19 môže mať škodlivý vplyv na počet a situáciu dlhodobo nezamestnaných. V tejto súvislosti by sme uviedli tri nasledujúce odporúčania, ktoré sa vo všetkých prípadoch týkajú nového programového obdobia rokov 2021 – 2027 a ktorých cieľom je zlepšiť tvorbu programov tak, aby viac pomáhali dlhodobo nezamestnaným v EÚ.

Odporúčanie 1 – Zacieliť podporu z ESF na „prístup k zamestnaniu“ na dlhodobo nezamestnaných tam, kde je dlhodobá nezamestnanosť vysoká

Pokiaľ ide o programové obdobie 2021 – 2027, Komisia by mala trvať na tom, aby sa členské štáty prostredníctvom podpory ESF+ osobitne zamerali na dlhodobo nezamestnaných a na ich potreby tam, kde je vnútroštátna alebo regionálna dlhodobá nezamestnanosť vysoká.

Časový rámec: v čase prijatia (alebo zmeny) programov ESF+ na roky 2021 – 2027.

Odporúčanie 2 – Prepojiť podporu z EFS na „prístup k zamestnaniu“ s individualizovaným prístupom pre dlhodobo nezamestnaných

Komisia by mala trvať na tom, aby členské štáty uplatňovali individualizovaný prístup ku všetkým dlhodobo nezamestnaným pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ v rámci nového ESF+ tak, že zohľadnia profily uchádzačov o zamestnanie a posúdia ich potreby.

Časový rámec: v čase prijatia (alebo zmeny) programov ESF+ na roky 2021 – 2027.

Odporúčanie 3 – Vyhodnotiť výsledky dosiahnuté podporou z ESF na „prístup k zamestnaniu“ z hľadiska dlhodobej nezamestnanosti

V rámci ex post hodnotenia za obdobie rokov 2014 – 2020 a strednodobého hodnotenia nového obdobia rokov 2021 – 2027 by mala Komisia vyhodnotiť účinnosť opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ na dlhodobo nezamestnaných. Závery týchto hodnotení by mali viesť k prijatiu nadväzujúcich opatrení v rámci jej pôsobnosti (napr. k ich zohľadneniu pri posudzovaní zmien programov po roku 2025, ak je to relevantné) a k šíreniu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi (a v rámci nich), ktoré sú zodpovedné za implementáciu opatrení týkajúcich sa „prístupu k zamestnaniu“ v členských štátoch.

Časový rámec: prvý štvrťrok 2025 pre ex-post hodnotenie a strednodobé hodnotenie.

Túto správu prijala komora II, ktorej predsedá Iliana Ivanova, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 28. októbra 2021.

Prílohy

Príloha I – Počet dlhodobo nezamestnaných, podiel dlhodobo nezamestnaných a miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ, 2009 – 2020

Príloha II – Miera prechodu do zamestnania

Príloha III – Pridelenie ESF na investičnú prioritu 8i a miera implementácie

Akronymy a skratky

APTP: aktívne politiky trhu práce

CO: spoločný ukazovateľ výstupov

EMCO: Výbor pre zamestnanosť

ESF: Európsky sociálny fond

ESF+: Európsky sociálny fond plus

ETB: Rada pre vzdelávanie a odbornú prípravu

GR EMPL: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

LTU: Dlhodobá nezamestnanosť

LTUs: Dlhodobo nezamestnaní

NSU: nariadenie o spoločných ustanoveniach

NUTS 2: Klasifikácia územných jednotiek na štatistické účely

OECD: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OP: Operačný program

STUs: Krátkodobo nezamestnaní

SURE: Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii

Glosár

Creaming efekt: účinnosť APTP môže byť oslabená tzv. creaming efektom, v rámci ktorého sa na účasť vyberú iba pracovníci s vysokou pravdepodobnosťou zamestnania. Toto je obzvlášť dôležité vtedy, ak zodpovední pracovníci prideľujú pracovníkov k APTP a majú motiváciu preukázať, že ich klienti majú dobrú mieru opätovného zamestnania.

Eurofound: agentúra EÚ, ktorej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odborné znalosti v oblasti sociálnej politiky EÚ na základe porovnávacích informácií, výskumu a analýz.

Európsky semester: cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v EÚ. Je súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí Európskej únie so zameraním na šesťmesačné obdobie od začiatku každého roka, z čoho vyplýva názov „semester“. Členské štáty počas európskeho semestra zosúlaďujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s cieľmi a pravidlami, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ.

Európsky sociálny fond (ESF): má za cieľ posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť v rámci Európskej únie zlepšením zamestnanosti a pracovných príležitostí (predovšetkým prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy), podporou vysokej úrovne zamestnania a vytváraním väčšieho počtu lepších pracovných miest.

Ex ante kondicionality: podmienky založené na vopred vymedzených kritériách stanovených v NSU, ktoré sa považujú za predpoklad efektívneho a účinného využívania finančných prostriedkov EÚ v prípade všetkých fondov EŠIF. Pri vypracúvaní operačných programov EFRR, KF a ESF v programovom období rokov 2014 – 2020 museli členské štáty posúdiť, či boli tieto podmienky splnené. Ak neboli splnené, bolo potrebné pripraviť akčné plány na zabezpečenie splnenia podmienok do 31. decembra 2016.

K dispozícii na prácu, ale nehľadajú si ju podľa definície Eurostatu osoby, ktoré sú „k dispozícii na prácu, ale nehľadajú si ju“, sú „osoby vo veku 15 – 74 rokov, ktoré nie sú ani zamestnané, ani nezamestnané, ktoré chcú pracovať, sú k dispozícii na prácu v nasledujúcich dvoch týždňoch, ale prácu si nehľadajú“. Tento ukazovateľ sa týka ľudí bez práce, ktorí nespĺňajú podmienky na zaradenie medzi nezamestnaných, pretože si aktívne nehľadajú prácu. Zahŕňa „odradených“ uchádzačov o zamestnanie a tých, ktorým v hľadaní práce bránia osobné alebo rodinné okolnosti.

Monitorovací výbor: výbor, ktorý monitoruje vykonávanie operačného programu. Skladá sa „zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov“ (napr. zástupcov riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, implementačných orgánov, organizácií zamestnávateľov alebo zamestnancov a občianskej spoločnosti). Komisia má aj úlohu pozorovateľa.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny (CSR): dokumenty vypracované Európskou komisiou pre každú krajinu, v ktorých sa analyzuje jej hospodárska situácia a poskytujú sa odporúčania k opatreniam, ktoré by mala prijať počas obdobia 12 až 18 mesiacov.

Odporúčanie Rady: nástroj nepriameho opatrenia, ktorého cieľom je príprava právnych predpisov v členských štátoch. Odporúčania sa líšia od nariadení, smerníc a rozhodnutí v tom, že nie sú pre členské štáty záväzné. Hoci nemajú právnu silu, majú politickú váhu.

Operačný program (OP): základný rámec na vykonávanie projektov súdržnosti financovaných EÚ v stanovenom období, ktorý odráža priority a ciele stanovené v partnerských dohodách medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi. Projekty v rámci operačného programu musia prispieť k určitému počtu cieľov prioritnej osi operačného programu konkretizovaných na úrovni EÚ. Finančné prostriedky na operačný program môžu pochádzať z EFRR, KF a/alebo ESF. Operačný program vypracúva členský štát a pred vykonaním akýchkoľvek platieb z rozpočtu EÚ ho musí schváliť Komisia. Operačné programy sa v priebehu programového obdobia môžu meniť len vtedy, ak s tým súhlasia obidve strany.

Politika súdržnosti: jedna z najväčších oblastí politiky, na ktorú sa vynakladá rozpočet EÚ. Jej cieľom je znižovať rozdiely v stupni rozvoja medzi rôznymi regiónmi, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti, diverzifikovať vidiecke oblasti a podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu. Finančné prostriedky na politiku súdržnosti pochádzajú z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF).

Stratégia Európa 2020: stratégia rastu EÚ na zotavenie sa z krízy v nasledujúcich 10 rokoch, rozdelená do piatich hlavných cieľov v týchto oblastiach: zamestnanosť; výskum a vývoj; klimatické zmeny/energie; vzdelávanie; sociálne začlenenie a znižovanie chudoby.

Ukazovatele výsledkov: hodnoty používané na meranie výsledkov dosiahnutých pomocou podporovaných projektov alebo výsledkov na úrovni operačných programov.

Ukazovatele výstupov: hodnoty používané na meranie výstupov podporovaných operácií alebo výstupov na úrovni operačného programu.

Verejné služby zamestnanosti: národné organizácie zodpovedné za implementáciu aktívnych politík trhu práce a poskytovanie kvalitných služieb zamestnanosti vo verejnom záujme. Môžu byť súčasťou príslušných ministerstiev, verejných orgánov alebo spoločností, na ktoré sa vzťahuje verejné právo.

Výbor pre zamestnanosť (EMCO): hlavný poradný výbor Rady pre zamestnanosť a sociálne záležitosti v oblasti zamestnanosti.

Zdieľané riadenie: spôsob plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorom Komisia deleguje plnenie na členské štáty, pričom nesie konečnú zodpovednosť.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=60158

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=60158

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora II Investície do oblasti výdavkov na súdržnosť, rast a začlenenie, na čele ktorej stojí Iliana Ivanova, členka EDA. Audit viedol člen EDA Lazaros S. Lazarou, podporovali ho Johan Adriaan Lok, vedúci kabinetu a Agathoclis Argyrou, atašé kabinetu; Pietro Puricella, hlavný manažér; Fernando Pascual Gil, vedúci úlohy; Aleksandra Klis‑Lemieszoneková, zástupkyňa vedúceho úlohy; Marjeta Leskovar, Marija Grgurić, Zuzana Gullova a Petra Karkosova, audítori. Mark Smith, Miłosz Aponowicz, Tomasz Surdykowski a Paola Magnanelliová poskytli jazykovú podporu.

Koncové poznámky

^[1] Európska komisia, The feasibility of developing a methodology for measuring the distance travelled and soft outcomes for long-term unemployed people participating in Active Labour Market Programmes, záverečná správa, 2019.

^[2] Bertelsmann Stiftung, Long-term Unemployment in the EU: Trends and Policies, 2016.

^[3] Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (2016/C 67/01).

^[4] Európska komisia, The feasibility of developing a methodology for measuring the distance travelled and soft outcomes for long-term unemployed people participating in Active Labour Market Programmes, záverečná správa, 2019.

^[5] Eurostat – glosár pojmov.

^[6] Belgicko, Bulharsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko a Slovensko.

^[7] Bulharsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko.

^[8] Európska komisia, Employment and Social Developments in Europe, september 2019.

^[9] Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 149.

^[10] Európska komisia, Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, COM(2010) 2020 final.

^[11] Európska komisia, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti, COM(2010) 682 final.

^[12] OECD – glosár pojmov.

^[13] Európska komisia, The feasibility of developing a methodology for measuring the distance travelled and soft outcomes for long-term unemployed people participating in Active Labour Market Programmes, záverečná správa, 2019.

^[14] Európska komisia, European Semester Thematic Factsheet – Active Labour Market Policies, november 2017.

^[15] Na základe údajov z 26 členských štátov bez Spojeného kráľovstva a Malty.

^[16] Európsky pilier sociálnych práv, Zásada 4: Aktívna podpora zamestnanosti.

^[17] Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, 2010/707/EÚ, príloha, Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti žien a mužov na trhu práce, znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podpora kvality pracovných miest. Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015, príloha, Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily, jej zručností a kompetencií. Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1215 zo 16. júla 2018 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov.

^[18] Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (2016/C 67/01).

^[19] Európska komisia, Správa Komisie Rade o hodnotení odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce, COM(2019) 169 final.

^[20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006.

^[21] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

^[22] Aj investičná priorita 9i (Aktívne začlenenie, a to aj s cieľom podporovať rovnaké príležitosti a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti) podporuje dlhodobo nezamestnaných, ale všeobecne poskytuje iný druh pomoci so širším zameraním na sociálne začlenenie.

^[23] Nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 z 19. mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19, Ú. v. EÚ L 159, 20.5.2020, s. 1.

^[24] Preskúmanie EDA č. 06/2020, Riziká, výzvy a príležitosti v rámci reakcie hospodárskej politiky EÚ na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. OECD, Job retention schemes during the COVID-19 lockdown and beyond, aktualizované 12. októbra 2020.

^[25] OECD,Employment Outlook 2020. Európska komisia, European Economic Forecast, Spring 2021, inštitucionálny dokument 149, máj 2021.

^[26] Írsko (Program pre zamestnateľnosť, inklúziu a vzdelávanie 2014 – 2020), Taliansko (Národný operačný program týkajúci sa systémov aktívnej politiky zamestnanosti), Poľsko (Regionálny operačný program Sliezskeho vojvodstva 2014 – 2020) a Slovensko (operačný program Ľudské zdroje 2014 – 2020).

^[27] Európska komisia, Study for the Evaluation of ESF support to Employment and Labour Mobility, jún 2020, s. 26.

^[28] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde.

^[29] Na základe údajov Komisie.

^[30] Belgicko, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

^[31] Európska komisia, Thematic note on the ESF and YEI support to long-term unemployed (LTU) and the implementation of Council Recommendation on integration of LTU into the labour market, január 2019.

^[32] Európska komisia, Ismeri, IES a Ecorys: Pilot and feasibility study on the sustainability and effectiveness of results for European Social Fund participants using Counterfactual impact evaluations, júl 2019.

^[33] Európska komisia, The feasibility of developing a methodology for measuring the distance travelled and soft outcomes for long-term unemployed people participating in Active Labour Market Programmes, záverečná správa, júl 2019.

^[34] Európska komisia, Thematic note on the ESF and YEI support to long-term unemployed (LTU) and the implementation of Council Recommendation on integration of LTU into the labour market, január 2019.

^[35] Sliezske vojvodstvo, Evaluation of the OPs contribution to achieving the objectives of Priority Axis VII: Regional Labour Market, júl 2020.

^[36] Správa Európskeho dvora audítorov o výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2020 – stav na konci roku 2020, bod 3.45.

^[37] European Commission Staff Working Document, Analytical Supporting Document accompanying the document Proposal for a Council Recommendation, SWD(2015) 176 final.

^[38] Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 24/2021 s názvom Financovanie založené na výkonnosti v politike súdržnosti: cenné ambície, ale v období 2014 – 2020 pretrvávali prekážky, bod 26.

^[39] Pracovný dokument útvarov Komisie, Country Report Ireland 2015 Including an In-Depth Review on the prevention and correction of macroeconomic imbalances, SWD(2015) 27 final; pracovný dokument útvarov Komisie, Správa o krajine – Slovensko 2018, COM(2018) 120 final; pracovný dokument útvarov Komisie, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, COM(2020) 150 final.

^[40] Európska komisia, Thematic note on the ESF and YEI support to long-term unemployed (LTU) and the implementation of Council Recommendation on integration of LTU into the labour market, január 2019.

^[41] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku z 24. júna 2021.

^[42] Nariadenie (EÚ) 2021/1060, článok 15.

^[43] Nariadenie (EÚ) 2021/1060, článok 73 ods. 2 písm. b).

^[44] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006, príloha.

^[45] Európska komisia, Study on the monitoring and evaluation systems of the ESF, Final report, máj 2018.

^[46] Európska komisia, Guidance document: Annex D - Practical guidance on data collection and validation, máj 2016.

^[47] Nariadenie (EU) 2021/1060 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 z 24. júna 2021.

^[48] Európska komisia, Thematic note on the ESF and YEI support to LTU and the Council Recommendation on integration of LTU into the labour market z januára 2019 a Európska komisia, Study for the evaluation of ESF support to employment and labour mobility z júna 2020.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-7040-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/723765	QJ-AB-21-025-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-7052-6	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/266	QJ-AB-21-025-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0) licence. To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. na fotografiách zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám, aby ste preskúmali ich politiky ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.