Reakcia Komisie na podvody v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky – Čas na prehĺbenie prehľadu

Zhrnutie

I Výdavkami na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) sa podporuje poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v EÚ prostredníctvom:

• priamych platieb poľnohospodárom vo všeobecnosti na základe plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorú majú prijímatelia k dispozícii,
• trhových opatrení v oblasti poľnohospodárstva, ktoré pomáhajú poľnohospodárskym odvetviam EÚ prispôsobiť sa zmenám na trhu,
• vnútroštátnych a regionálnych programov rozvoja vidieka členských štátov, ktorými sa podporuje sociálny a hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach a poskytuje pomoc na základe environmentálnych a klimatických kritérií.

II V rokoch 2018 – 2020 dosahovali priame platby v EÚ27 v priemere výšku 38,5 mld. EUR ročne; trhové opatrenia predstavovali v priemere 2,7 mld. EUR a výdavky na rozvoj vidieka 13,1 mld. EUR.

III Podvody poškodzujú finančné záujmy EÚ a zabraňujú, aby sa prostredníctvom zdrojov EÚ dosiahli politické ciele. Očakávame, že naša správa pomôže Komisii a členským štátom rozvíjať ich kapacity v oblasti boja proti podvodom v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027.

IV Rôzne orgány chránia financovanie SPP pred podvodmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. V rámci nášho auditu sme preskúmali, či Komisia prijala primerané opatrenia proti podvodom vo výdavkoch na SPP, a to posúdením rizík podvodov inherentne spojených s platobnými režimami SPP, a či Komisia identifikovala riziká podvodov ovplyvňujúce výdavky na SPP a náležite na ne reagovala.

V Zistili sme, že Komisia reagovala na prípady podvodov vo výdavkoch na SPP, ale nebola dostatočne aktívna pri riešení vplyvu rizika zaberania pôdy na platby v rámci SPP, pri monitorovaní opatrení členských štátov na boj proti podvodom a pri využívaní potenciálu nových technológií.

VI Riziká podvodov sa medzi platobnými režimami SPP líšia. V tejto správe uvádzame prehľad rizík podvodov, ktoré majú vplyv na rôzne platobné režimy SPP. Identifikovali sme riziká spojené s tým, že prijímatelia zataja porušenie podmienok oprávnenosti, so zložitosťou financovaných opatrení a s nezákonnými formami „zaberania pôdy“.

VII Komisia posúdila riziká podvodov vo výdavkoch na SPP a považovala investičné opatrenia v oblasti rozvoja vidieka a niektoré trhové opatrenia za rizikovejšie než iné platobné režimy. Nedávno vydala niekoľko usmernení pre platobné agentúry týkajúcich sa „zaberania pôdy“ a pojmu „pôda, ktorú má poľnohospodár k dispozícii“.

VIII Komisia poskytla členským štátom usmernenia k otázkam súvisiacim s podvodmi. Väčšina platobných agentúr ocenila tieto usmernenia, ale niektoré sa domnievali, že mohla užitočne zahrnúť viac praktických príkladov. Najnovšia analýza rizika podvodov v rámci SPP, ktorú vypracovala Komisia, pochádza z roku 2016 a Komisia plánuje vykonať novú analýzu ešte pred nadobudnutím účinnosti novej SPP v januári 2023.

IX Komisia vykonáva kontroly akreditácie a súladu platobných agentúr s cieľom posúdiť ich systémy kontroly, ktoré sa môžu zamerať na opatrenia na boj proti podvodom. Komisia sa pri monitorovaní súladu platobných agentúr s akreditačnými kritériami vrátane opatrení na boj proti podvodom spolieha na ročné preskúmania certifikačných orgánov. Niektoré certifikačné orgány vo svojich správach poskytli len malú analýzu opatrení platobných agentúr na boj proti podvodom, Komisia však od certifikačných orgánov nevyžadovala, aby v týchto prípadoch poskytli ďalšie podrobnosti.

X Komisia podporuje používanie nových technológií na automatizáciu kontrol, ako je to v prípade „monitorovacích kontrol“, ktorými sa monitoruje celý súbor príjemcov pomoci v rámci daného režimu, a vyvinula vlastný nástroj hodnotenia rizika, Arachne, na podporu členských štátov pri predchádzaní podvodom. Používanie týchto technológií je dobrovoľné a členské štáty reagovali pomalým tempom. Umelá inteligencia a veľké dáta majú potenciál v boji proti podvodom, ale členské štáty čelia výzvam pri využívaní týchto príležitostí a Komisia začala presadzovať tieto technológie.

XI Predkladáme Komisii odporúčania, aby mohla získať a šíriť hlbšie poznatky o rizikách podvodov a opatreniach v oblasti výdavkov na SPP na ochranu finančných záujmov EÚ a podporovať využívanie nových technológií pri predchádzaní podvodom a ich odhaľovaní.

Úvod

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

01 Výdavkami na SPP sa podporuje poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v EÚ prostredníctvom:

• priamych platieb poľnohospodárom, ktoré sú plne financované z rozpočtu EÚ a vo všeobecnosti založené na ploche poľnohospodárskej pôdy, ktorú majú prijímatelia k dispozícii,
• trhových opatrení v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sú tiež plne financované z rozpočtu EÚ s výnimkou niektorých opatrení spolufinancovaných členskými štátmi; trhové opatrenia zahŕňajú podporu verejného a súkromného skladovania poľnohospodárskych výrobkov v prípade narušenia trhu, režimy pomoci špecifické pre jednotlivé odvetvia (napr. v sektore vinohradníctva a vinárstva alebo v sektore ovocia a zeleniny) a náhradu nákladov na podporu predaja poľnohospodárskych výrobkov EÚ,
• vnútroštátnych a regionálnych programov rozvoja vidieka členských štátov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a členských štátov, ktoré zahŕňajú preplatenie nákladov na projekty, ako aj platby na základe plochy poľnohospodárskej pôdy alebo počtu zvierat prijímateľov.

02 V rokoch 2018 – 2020 dosahovali priame platby v EÚ27 v priemere výšku 38,5 mld. EUR ročne; trhové opatrenia predstavovali v priemere 2,7 mld. EUR a výdavky na rozvoj vidieka 13,1 mld. EUR.

03 Poľnohospodársky sektor EÚ vykazuje značné rozdiely, pokiaľ ide o typy prijímateľov, veľkosť podnikov a formy držby poľnohospodárskej pôdy. Preto je náročné navrhnúť pravidlá a systémy kontroly, ktoré vyhovujú všetkým scenárom.

04 Spektrum prijímateľov v rámci SPP sa pohybuje od súkromných osôb až po družstvá, spoločnosti a subjekty verejného sektora. V rozpočtovom roku 2020 dostalo priame platby približne 6,2 milióna prijímateľov, 3,5 milióna (zvyčajne aj prijímateľov priamych platieb) dostalo platby v rámci opatrení na rozvoj vidieka a 102 000 získalo podporu trhových opatrení.

05 Väčšina prijímateľov v rámci SPP dostáva menej než 10 000 EUR ročne: tento podiel klesá, ale stále predstavuje viac než 80 % prijímateľov (pozri ilustráciu 1).

06 Pokiaľ ide o štruktúru poľnohospodárskych podnikov, 67 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ má menej než 5 hektárov, zatiaľ čo 3 % majú viac než 100 hektárov. Situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši. Napríklad na Malte a v Rumunsku má viac než 90 % poľnohospodárskych podnikov menej než 5 hektárov, zatiaľ čo v Dánsku a Fínsku do tejto kategórie patria len 4 % poľnohospodárskych podnikov.

07 Rozmiestnenie poľnohospodárskej pôdy sa takisto líši. Na Slovensku je 9 % poľnohospodárskych podnikov väčších než 100 hektárov a pokrýva 89 % vnútroštátnej poľnohospodárskej plochy, zatiaľ čo v Slovinsku takéto poľnohospodárske podniky pokrývajú len 7 % poľnohospodárskej pôdy. Na ilustrácii 2 je znázornená situácia na úrovni EÚ v troch vybraných členských štátoch (pozri bod 26) a v dvoch členských štátoch na extrémnych póloch spektra.

08 Pokiaľ ide o držbu poľnohospodárskej pôdy, pôdu vlastní 82 % poľských poľnohospodárov, zatiaľ čo 78 % maltských poľnohospodárov si ju prenajíma a v Grécku je jedna tretina poľnohospodárskej plochy spoločnou pôdou (pozri prílohu I).

Ochrana rozpočtu SPP pred podvodmi

09 V právnych predpisoch EÚ¹ sa podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ vymedzuje ako úmyselné porušenie (konanie alebo opomenutie), ktoré poškodzuje alebo by mohlo poškodiť rozpočet EÚ prostredníctvom:

• používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov,
• neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou,
• alebo zneužitia finančných prostriedkov na iné účely, než na ktoré boli pôvodne poskytnuté.

10 Kľúčovým faktorom, ktorý rozlišuje podvod od nezrovnalosti, je pojem úmysel. Nezrovnalosť môže byť výsledkom nesprávneho výkladu pravidla, zatiaľ čo podvod je výsledkom úmyselného porušenia pravidla.

11 Podvod možno kategorizovať ako „interný“ alebo „externý“²: V kontexte SPP:

• interný podvod môžu spáchať zamestnanci verejných orgánov zapojení do správy finančných prostriedkov SPP alebo zamestnanci inštitúcií alebo orgánov EÚ. Môže zahŕňať nedeklarované konflikty záujmov, porušenia služobného tajomstva alebo pasívnu korupciu,
• externý podvod sa vzťahuje na podvody, ktoré spáchali prijímatelia finančných prostriedkov SPP. Príkladom sú podvody vo verejnom obstarávaní (napr. kolúzia medzi uchádzačmi, nepravidelné alebo fiktívne subdodávky, aktívna korupcia), falšovanie dokumentov, nadhodnotenie nákladov alebo skrývanie väzieb medzi spoločnosťami.

12 Podvody poškodzujú finančné záujmy EÚ a zabraňujú, aby sa prostredníctvom zdrojov EÚ dosiahli politické ciele. Účinný boj proti podvodom si vyžaduje ucelený rámec riadenia rizík, ktorý zahŕňa celý cyklus boja proti podvodom zameraný na predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a reakciu na ne (pozri ilustráciu 3).

Rôzne orgány chránia financovanie SPP pred podvodmi

13 V rámci Komisie:

• Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) riadi SPP spolu s akreditovanými platobnými agentúrami v členských štátoch, pričom nesie konečnú zodpovednosť za túto politiku. GR AGRI získava uistenie o fungovaní systémov riadenia a kontroly členských štátov,
• Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonáva administratívne vyšetrovania nezákonných činností, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rozpočet EÚ, a závažného pochybenia v rámci inštitúcií EÚ. OLAF spravuje systém riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý obsahuje údaje o nezrovnalostiach a podvodoch vo výdavkoch EÚ, ktoré predložili členské štáty. OLAF analyzuje údaje poskytnuté členskými štátmi a uverejňuje Výročnú správu Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom („správa o ochrane finančných záujmov“)³. OLAF zohráva ústrednú úlohu pri rozvoji politiky EÚ v oblasti boja proti podvodom.

14 V júni 2021 začala pôsobiť Európska prokuratúra (EPPO) ako nezávislý prokurátor EÚ. EPPO má právomoc vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, ako sú podvody a korupcia, na príslušných súdoch 22 členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na EPPO⁴.

15 Od členských štátov sa vyžaduje, aby prijali opatrenia na predchádzanie podvodom a iným nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu a na ochranu finančných záujmov EÚ rovnakým spôsobom ako na ich vlastné finančné záujmy. Prípady nezrovnalostí a podvodov prevyšujúcich 10 000 EUR musia oznámiť Komisii prostredníctvom IMS.

16 Platobné agentúry sú v rámci svojich akreditačných kritérií povinné zaviesť činnosti vnútornej kontroly zamerané na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie (pozri rámček 1). Riaditelia platobných agentúr predkladajú Komisii ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu o riadnom fungovaní systémov vnútornej kontroly, v ktorom musia potvrdiť, že sú zavedené účinné a primerané opatrenia proti podvodom, ktoré zohľadňujú zistené riziká⁵.

17 Hoci platobné agentúry nie sú zodpovedné za vyšetrovanie podvodov, mali by prijať opatrenia na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie a spolupracovať s orgánmi presadzovania práva vykonávajúcimi vyšetrovania.

18 Certifikačné orgány vymenované členskými štátmi každoročné skúmajú systémy kontroly platobných agentúr a ich súlad s akreditačnými kritériami. Poskytujú ročné stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov.

19 Na ilustrácii 4 sú uvedené úlohy a zodpovednosti hlavných orgánov boja proti podvodom v rámci SPP.

20 V súlade s audítorskými štandardmi sme tiež ostražití, pokiaľ ide o riziká podvodov. Konkrétne:

• pri plánovaní a vykonávaní našich auditov zohľadňujeme riziko podvodov,
• úradu OLAF a EPPO ohlasujeme prípady podozrenia z podvodu,
• nedávno sme uverejnili dve osobitné správy o boji proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ⁶ a v našom vyhlásení o vierohodnosti za rok 2019 sme preskúmali politiky a postupy Komisie v oblasti boja proti podvodom v súvislosti s výdavkami na SPP⁷.

Členské štáty oznamujú Komisii výšku podvodov, ktoré odhalia vo výdavkoch na SPP

21 Správa Komisie o ochrane finančných záujmov poskytuje prehľad podvodov vo výdavkoch na SPP z hľadiska počtu nahlásených prípadov a finančných súm a štatistiku dopĺňa podkladovými analýzami. V rokoch 2016 až 2020 SPP predstavovala 11 % podvodných súm oznámených v systéme IMS, zatiaľ čo politika súdržnosti predstavovala 86 % celkovej sumy (pozri tabuľku 1).

22 Finančný vplyv oznámených podvodných nezrovnalostí je za SPP vo všeobecnosti nízky: v rokoch 2016 – 2020 predstavoval 0,09 % celkových platieb SPP. Na ilustrácii 5 je znázornená miera odhaľovania podvodov, t. j. pomer medzi nahlásenými sumami prípadov podvodu (podozrenia a preukázané podvody) a platbami za jednotlivé zložky SPP.

23 Ako sa však vysvetľuje v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2020⁸, počet nezrovnalostí oznámených ako podvod a súvisiace sumy nie sú priamym ukazovateľom miery podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ, ale skôr činnosti členských štátov v boji proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ. V rámci našich predchádzajúcich auditov sme zistili, že tieto číselné údaje neposkytujú úplný obraz o úrovni zistených podvodov vo výdavkoch EÚ⁹.

Rozsah auditu a audítorský prístup

24 V rámci tohto auditu sme preskúmali modely podvodov v platobných režimoch SPP. Posúdili sme, či Komisia náležite identifikovala riziká podvodov ovplyvňujúce výdavky na SPP a či na tieto riziká náležite reagovala.

25 Zamerali sme sa na opatrenia financované z SPP v rámci zdieľaného riadenia (priame platby, trhové opatrenia a rozvoj vidieka), pričom sme preskúmali údaje z programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020. Nepreskúmali sme výdavky na SPP v rámci priameho riadenia (približne 0,8 % výdavkov SPP) a nezaoberali sme sa konfliktom záujmov, ktorý je predmetom osobitnej správy EDA, ktorá sa má uverejniť v roku 2022. Európska prokuratúra, ktorá začala fungovať v júni 2021, nebola zahrnutá do rozsahu nášho auditu.

26 Dôkazy sme získali týmito spôsobmi:

• preskúmania dokumentov a videokonferencie v úrade OLAF a na Generálnom riaditeľstve pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
• preskúmania dokumentov v troch členských štátoch (Francúzsko, Taliansko a Slovensko). Ich výber bol založený na ukazovateľoch týkajúcich sa podvodov, koncentrácie pôdy a súm financovania,
• prieskumy zaslané najvyšším kontrolným inštitúciám troch vybraných členských štátov a platobným agentúram, koordinačným útvarom pre boj proti podvodom (AFCOS) a certifikačným orgánom vo všetkých 27 členských štátoch. Prieskum sa týkal rizík podvodov, opatrení na boj proti podvodom a kontrol zavedených v členských štátoch. AFCOS a platobné agentúry z 23 členských štátov a certifikačné orgány z 13 členských štátov odpovedali na náš prieskum,
• analýza údajov získaných zo systému IMS a zo súborov údajov štatistického úradu EÚ (Eurostat).

27 Očakávame, že naša správa pomôže Komisii a členským štátom rozvíjať ich kapacity v oblasti boja proti podvodom v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027.

Pripomienky

Riziká podvodov sa medzi platobnými režimami SPP líšia

28 Pri navrhovaní legislatívnych aktov je Komisia zodpovedná zabezpečiť, aby návrh a pravidlá rôznych režimov podpory SPP zohľadňovali inherentné riziko podvodov¹⁰.

29 Posúdili sme vystavenie hlavných kategórií výdavkov na SPP riziku podvodu. Zohľadnili sme výsledky našich predchádzajúcich auditov spolu s prípadmi nahlásenými v systéme IMS a vyšetrovaniami úradu OLAF.

30 Z našej práce na vyhlásení o vierohodnosti vyplynulo, že zložitosť pravidiel a spôsob vyplácania finančných prostriedkov EÚ majú vplyv na riziko chýb. V našej výročnej správe za rok 2019¹¹ sme zistili, že riziko podvodu je tiež vyššie vo výdavkových oblastiach, na ktoré sa vzťahujú zložitejšie podmienky oprávnenosti (pozri ilustráciu 6).

Niektorí prijímatelia taja porušenie podmienok oprávnenosti

31 Ukázalo sa, že niektoré platobné režimy SPP zamerané na podporu osobitných kategórií prijímateľov sú náchylné na podvod, keďže niektorí žiadatelia nezverejnia relevantné informácie alebo umelo vytvoria podmienky na splnenie kritérií oprávnenosti a majú neoprávnený prospech z pomoci SPP.

32 Jednou z priorít EÚ v oblasti rozvoja vidieka je uľahčenie diverzifikácie, zakladania a rozvoja malých a stredných podnikov (MSP). S cieľom určiť, či je prijímateľ oprávnený ako MSP, je nevyhnutné zverejniť spoľahlivé informácie o počte zamestnancov, ročnom obrate a celkovej ročnej súvahe, ako aj zverejnenie informácií o prepojených spoločnostiach.

33 Počas našej práce na vyhlásení o vierohodnosti sme zistili prípady prijímateľov, ktorí nezverejnili svoje väzby s inými spoločnosťami. Úrad OLAF vyšetruje aj takéto prípady (pozri príklady v rámčeku 2).

34 Cieľom SPP je podporiť generačnú výmenu v poľnohospodárstve poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov osobám, ktoré sa kvalifikujú ako „mladí poľnohospodári“. Na to, aby boli poľnohospodári oprávnení na takúto podporu, nesmú mať viac než 40 rokov v čase podania žiadosti o pomoc a musia prvýkrát zakladať poľnohospodársky podnik ako vedúci podniku.

35 Mladý poľnohospodár môže založiť podnik samostatne alebo spoločne s inými poľnohospodármi bez ohľadu na právnu formu. V prípade právnických osôb však mladý poľnohospodár musí vykonávať účinnú a dlhodobú kontrolu nad účtovnou jednotkou, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa riadenia, výnosov a finančných rizík.

36 Členské štáty môžu vymedziť prísnejšie pravidlá pre mladých poľnohospodárov, ktorí dostávajú podporu na začatie činnosti v oblasti rozvoja vidieka. Napríklad vo Francúzsku sa vo vnútroštátnych pravidlách oprávnenosti požaduje, aby príjmy mladých poľnohospodárov pochádzali najmä z poľnohospodárskych činností. V systéme IMS sa v niektorých prípadoch ukázalo, že keď nový poľnohospodársky podnik nevytváral očakávaný obrat, mladí poľnohospodári si našli iné zamestnanie (niekedy na plný úväzok), aby si zvýšili svoje príjmy, čím sa stali neoprávnenými. V iných prípadoch sa ukázalo, že prijímatelia neboli vedúcimi poľnohospodárskeho podniku ani v skutočnosti nepracovali v danom poľnohospodárskom podniku.

37 Takéto prípady sa môžu považovať za podvod, ak prijímateľ, ktorý nespĺňa podmienky oprávnenosti, predloží nepravdivé alebo neúplné informácie s cieľom skresliť svoju skutočnú situáciu.

38 V niektorých prípadoch prijímatelia môžu falšovať dokumenty alebo simulovať činnosti, aby boli oprávnení na pomoc v rámci SPP (pozri rámček 3).

Riziká podvodov zvýšené zložitosťou projektov

39 V rámci trhových opatrení sa z podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva financuje niekoľko opatrení, ktoré podliehajú rôznym podmienkam oprávnenosti, ako je reštrukturalizácia a konverzia vinohradov, poistenie úrody, investície do podnikov, inovácie v záujme vývoja nových výrobkov, procesov a technológií a propagácia v krajinách mimo EÚ.

40 Propagačné akcie v krajinách mimo EÚ sú obzvlášť náchylné na riziko. Kontrola týchto činností môže byť náročná z dôvodu:

• prechodného a nehmotného charakteru mnohých propagačných činností (napr. vzťahy s verejnosťou),
• zriedkavých kontrol na mieste v krajinách mimo EÚ,
• zadávania väčšiny propagačných akcií subdodávateľom, najmä ak sa uskutočňujú v iných krajinách, ako je krajina prijímateľa.

41 V rámčeku 4 je uvedený príklad zistený počas našej práce na vyhlásení o vierohodnosti.

Priame platby a „zaberanie pôdy“

42 Na to, aby prijímatelia dostali priame platby na plochu, musia nahlásiť oprávnený počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, „ktoré majú k dispozícii“¹⁸. To znamená, že prijímatelia musia mať náležitý právny základ na uplatnenie nároku na pozemok.

43 Priame platby sú spojené s pojmom „zaberanie pôdy“, hoci je tento pojem kontroverzný (pozri rámček 5).

44 V odpovedi na náš prieskum takmer 60 % platobných agentúr uviedlo, že „zaberanie pôdy“ nepovažujú za ukazovateľ rizika. Päť platobných agentúr v jednom členskom štáte spájalo „zaberanie pôdy“ so situáciou, keď oprávnené žiadosti predložili prijímatelia bez toho, aby mali právny základ na uplatnenie nároku na pôdu.

Súčasné kontroly prispievajú k zníženiu rizika chýb

45 Hlavným nástrojom riadenia na kontrolu oprávnenosti priamych platieb je integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorého súčasťou je systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS).

46 IACS prepája databázy poľnohospodárskych podnikov, žiadostí o pomoc, poľnohospodárskych plôch a registrov zvierat, ktoré platobné agentúry využívajú pri výkone administratívnych krížových kontrol všetkých žiadostí o pomoc. LPIS je geografický informačný systém, ktorý obsahuje súbory priestorových údajov z viacerých zdrojov, ktoré spoločne tvoria záznam o všetkých poľnohospodárskych plochách v členských štátoch.

47 Našou prácou na vyhlásení o vierohodnosti sa potvrdilo, že IACS, a najmä LPIS funguje ako účinný systém riadenia a kontroly, ktorý zabezpečuje, že priame platby pomoci ako celok nie sú ovplyvnené významnými chybami.

48 Začlenenie geopriestorovej žiadosti o pomoc do IACS, ktorá umožňuje poľnohospodárom predkladať žiadosti o platbu online, a skutočnosť, že platobné agentúry môžu vykonávať predbežné krížové kontroly žiadostí poľnohospodárov o pomoc, tiež pomohli znížiť chybovosť.

Niektoré situácie sú náchylnejšie na „zaberanie pôdy“

49 Keďže systém IACS-LPIS sťažuje nadhodnotenie oprávnenej plochy (napr. prostredníctvom dvojitých žiadostí alebo žiadostí na nepoľnohospodársku pôdu), podvodníci sa snažia nadobudnúť poľnohospodársku pôdu nezákonne a následne požiadať o podporu (pozri ilustráciu 7).

50 Pri vyšetrovaniach úradu OLAF a vnútroštátnych orgánov sa zistilo, že poľnohospodárske oblasti, ktoré sú najviac náchylné na tento druh podvodnej činnosti, sú pozemky vo verejnom vlastníctve alebo súkromné pozemky s nejasným vlastníctvom (pozri rámček 6 a rámček 7).

51 Podvodníci, ktorí si nezákonne nárokujú pôdu na podporu prostredníctvom priamych platieb, môžu predkladať sfalšované dokumenty a uchyľovať sa k trestným praktikám, ako je vydieranie a kolúzia s úradníkmi (interný podvod). Niekoľko príkladov sa nachádza v rámčeku 6.

52 Podvodníci môžu využívať aj nedostatky v kontrolách členských štátov (pozri rámček 7).

Súdny dvor a Komisia nedávno objasnili pravidlá uplatniteľné na kontroly právneho základu na využívanie pôdy

53 V právnych predpisoch SPP sa nevymedzuje pojem „pôda, ktorú má poľnohospodár k dispozícii“, ani sa od poľnohospodárov nevyžaduje, aby pri predkladaní žiadosti o pomoc predložili dôkaz o svojom práve využívať pôdu²⁴. Uplatňujú sa vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vlastníctva, prenájmu alebo iných foriem právneho vlastníctva.

54 Členské štáty musia vykonávať kontroly všetkých nárokov na predchádzanie nezrovnalostiam a ich nápravu a vymáhanie neoprávnených platieb²⁵ a na tento účel môžu od žiadateľa požadovať, aby predložil dôkaz o tom, že pôdu má zákonne k dispozícii²⁶, najmä v prípade pochybností.

55 Kontroly právneho nároku poľnohospodárov na využívanie pôdy, na ktorú predkladajú žiadosť, sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Podľa výsledkov nášho prieskumu to vo všetkých prípadoch kontroluje osem platobných agentúr v dvoch členských štátoch. Deväť zo 47 platobných agentúr, ktoré odpovedali na náš prieskum, uviedlo, že kontroly vykonávajú len v prípade prekrývania žiadostí, zatiaľ čo zostávajúce platobné agentúry vykonávajú cielené kontroly aj v iných situáciách: napr.

•  v prípade pôdy, na ktorú sa predkladá žiadosť po prvýkrát alebo pôdy vo vlastníctve verejného subjektu,
•  v prípade pochybností vznesených počas administratívnych kontrol alebo kontrol na mieste.

56 Ak na pôdu podáva žiadosť viac než jedna osoba, ktorá tvrdí, že má právny základ na uplatnenie nároku, uplatňuje sa zásada „rozhodovacej právomoci“, pokiaľ ide o prínosy a finančné riziká, ktoré znáša poľnohospodár²⁷. Nedávnym rozsudkom Európskeho súdneho dvora sa zaviedli určité objasnenia k predmetným otázkam, pričom sa upozornilo na význam toho, že pozemok je zákonne k dispozícii žiadateľovi. Súdny dvor rozhodol, že ak si pozemok nárokuje vlastník aj tretia strana využívajúca pozemok bez právneho základu, má sa za to, že pozemok má k dispozícii vlastník²⁸.

57 V nadväznosti na tento rozsudok Komisia v júni 2021 vydala usmernenie pre členské štáty²⁹. V usmernení sa vysvetľuje, že na to, aby prijímateľ mal pozemok zákonne k dispozícii, znamená získanie práva na jeho využívanie zákonným spôsobom. V usmernení sa takisto uvádza, že členské štáty môžu navrhnúť vlastné kontroly, ale tieto kontroly musia účinne predchádzať nezrovnalostiam a naprávať ich a nemali by sa obmedzovať na dvojité žiadosti.

Finančné prostriedky požadované na pôdu bez vykonávania poľnohospodárskej činnosti

58 Podvodníci sa tiež môžu snažiť nadobudnúť pôdu – legálne alebo nie – výlučne na účely prijímania priamych platieb bez toho, aby vykonávali poľnohospodársku činnosť. Toto riziko je vyššie v prípade niektorých pasienkov a horských oblastí, kde je pre platobné agentúry ťažšie kontrolovať požadovanú poľnohospodársku činnosť, ako je pastva (pozri rámček 8).

Nahlasovanie prípadov podozrenia z podvodu

59 Každý rok počas práce na našom vyhlásení o vierohodnosti odhaľujeme niekoľko potenciálne podvodných nezrovnalostí, avšak nemôžeme si byť istí, že k podvodu skutočne došlo.

60 V rokoch 2018 – 2020 celková chybovosť, ktorú sme vykázali v súvislosti s výdavkami na oblasť „Prírodné zdroje“, klesla z 2,4 % na 2,0 % celkovej vyplatenej sumy. SPP predstavovala približne 97 % výdavkov na okruh „Prírodné zdroje“. V priebehu týchto rokov sme skontrolovali 698 platieb v rámci SPP a vyčíslili chyby v 101 prípadoch. V 17 z týchto prípadov sme mali podozrenie, že chyba mohla byť spojená s podvodom.

61 Nemáme právo vyšetrovať podvody a 12 zo 17 prípadov sme postúpili úradu OLAF, zatiaľ čo vo zvyšných piatich prípadoch vyšetrovania alebo postupy vymáhania už prebiehali, alebo nízka suma by nespĺňala kritériá vyšetrovania úradom OLAF z dôvodu proporcionality.

Komisia prijala opatrenia proti podvodom súvisiacim s výdavkami na SPP, ale nebola dostatočne aktívna

62 S cieľom bojovať proti podvodom by sme od Komisie očakávali, že prijme primerané opatrenia na získanie prehľadu o rizikách podvodov a podvodov vo výdavkoch na SPP a náležite na ne reagovať³¹.

63 GR AGRI v rámci svojej stratégie boja proti podvodom³² prijalo opatrenia na posilnenie spolupráce s úradom OLAF (pokiaľ ide o oznamovanie prípadov úradu OLAF a následnú kontrolu odporúčaní úradu OLAF), poskytovanie odbornej prípravy a usmernení svojim zamestnancom, poskytovanie usmernení členským štátom a zvyšovanie informovanosti o podvodoch interne aj externe.

64 Preskúmali sme, či Komisia:

• vykonala komplexné posúdenie rizika podvodov a monitorovala vznik nových typológií podvodov,
• poskytla primerané usmernenia a zvýšila informovanosť členských štátov o zistených rizikách podvodov,
• primerane monitorovala opatrenia členských štátov na boj proti podvodom,
• podporovala využívanie nových technológií na posilnenie systémov kontroly.

Komisia identifikovala kľúčové riziká podvodov a nedávno vydala niekoľko usmernení týkajúcich sa „zaberania pôdy“

65 Jedným zo strategických cieľov stanovených v stratégii GR AGRI pre boj proti podvodom bolo „posilniť posudzovanie rizika podvodov“. GR AGRI informovalo o svojich analýzach v následných verziách svojej stratégie boja proti podvodom (pozri tabuľku 2). GR AGRI považovalo:

• investičné opatrenia na rozvoj vidieka a niektoré trhové opatrenia (propagačné akcie a podpora organizácií výrobcov) za rizikovejšie,
• priame platby, iné platby na plochu a platby na zvieratá za menej rizikové.

66 Od roku 2014 sa GR AGRI zaviazalo monitorovať nové typológie podvodov. V roku 2016 vykonalo rozsiahlu analýzu rizika podvodov a zaviazalo sa ju každoročne aktualizovať. GR AGRI sa od roku 2017 domnieva, že aktualizácia jeho analýzy rizík nie je potrebná na základe toho, že riziká sa nezmenili a nevyskytli sa žiadne nové modely podvodov. GR AGRI plánuje vykonať novú analýzu rizika podvodov pred nadobudnutím účinnosti novej SPP v januári 2023.

67 V rokoch 2017 – 2019 úrad OLAF vyšetroval prípady systematického zneužívania priamych platieb v Taliansku, vo Francúzsku a na Slovensku (pozri rámček 6, rámček 7 a rámček 8). GR AGRI nedoplnilo svoje posúdenie rizika podvodov tak, aby sa vzťahovalo na „zaberanie pôdy“, keďže ho nepovažovalo za priamy podvod voči SPP.

68 GR AGRI vo svojej stratégii boja proti podvodom z roku 2020 opísalo „zaberanie pôdy“ ako nezákonné privlastnenie poľnohospodárskej pôdy, na ktorú si podvodníci následne nárokujú priame platby zákonným spôsobom. GR AGRI uviedlo, že stratégia sa vzťahuje aj na riziká poškodenia dobrého mena bez priameho vplyvu na finančné záujmy EÚ, čo môže zahŕňať „zaberanie pôdy“ a iné nevhodné správanie. V tejto súvislosti GR AGRI posúdilo, že tieto javy nepochádzajú zo slabých stránok právnych predpisov SPP, ale sú otázkou právneho štátu v príslušných členských štátoch.

69 Ako sme uviedli v rámčeku 5, „zaberanie pôdy“ môže súvisieť s celým radom podvodných praktík, ako je falšovanie dokumentov, nátlak, využívanie politického vplyvu alebo dôverných informácií, manipulácia postupov alebo vyplácanie úplatkov. Podľa usmernenia Komisie založeného na nedávnej judikatúre (pozri bod 57), aby mal prijímateľ pozemok zákonne k dispozícii, znamená to získanie práva na jeho využívanie zákonným spôsobom. V dôsledku toho, ak sa v súlade s vnútroštátnym právom zistí, že takéto právo bolo získané podvodnými praktikami, príslušné platby sa stávajú neoprávnenými. V takýchto prípadoch môžu platobné agentúry zohrávať úlohu prostredníctvom údajov, ktoré majú k dispozícii, s cieľom identifikovať varovné signály a spolupracovať s orgánmi presadzovania práva vykonávajúcimi vyšetrovania.

Komisia poskytla členským štátom usmernenia, ale niektoré platobné agentúry uviedli, že potrebujú viac praktického poradenstva

70 GR AGRI prijalo opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti členských štátov o otázkach súvisiacich s podvodmi a poskytlo im usmernenia a ukazovatele podvodov (tzv. varovné signály). Na ilustrácii 8 sú zhrnuté tieto činnosti.

71 V odpovedi na naše otázky týkajúce sa usmernenia Komisie platobné agentúry uviedli iniciatívy GR AGRI, ale poukázali aj na iné zdroje informácií:

• usmernenia Komisie k boju proti podvodom týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov,
• informácie vymieňané v rámci Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) a vzdelávacej siete GR AGRI,
• správy o ochrane finančných záujmov a ďalšie usmernenia poskytované úradom OLAF.

72 Väčšina platobných agentúr z prieskumu považovala usmernenia Komisie za užitočné, hoci dve z nich poznamenali, že niektoré analýzy (napr. v správach o ochrane finančných záujmov) sú zaujímavé, ale príliš všeobecné na to, aby boli užitočné v ich každodennej práci. Sedem platobných agentúr ocenilo príklady podvodov, ktoré boli poskytnuté na seminároch o boji proti podvodom. Dve platobné agentúry zastávali názor, že usmernenia by sa mali doplniť o praktickejšie príklady.

73 Na ilustrácii 9 sú uvedené usmernenia poskytnuté GR AGRI od roku 2012.

74 GR AGRI po roku 2013 nevydalo žiadne usmernenia k ukazovateľom rizika podvodov (tzv. varovné signály), hoci stanovenie dodatočných ukazovateľov podvodu by bolo prospešné pri usmerňovaní práce platobných agentúr. Väčšina špecializovaných seminárov zameraných na boj proti podvodom sa uskutočnila v rokoch 2013 až 2018; opäť sa začali v roku 2021. Od roku 2020 členské štáty a GR AGRI pravidelne diskutovali o opatreniach na boj proti podvodom na svojich zasadnutiach vzdelávacej siete.

Komisia monitoruje opatrenia na boj proti podvodom vykonávané členskými štátmi, ale jej dohľad má nedostatky

75 S cieľom splniť akreditačné kritériá týkajúce sa podvodov stanovené v právnych predpisoch EÚ³³ (pozri rámček 1) Komisia (GR AGRI) v roku 2014 odporučila platobným agentúram prijať osobitné opatrenia (pozri rámček 9).

76 Každý rok certifikačné orgány členských štátov skúmajú, či platobné agentúry dodržiavajú akreditačné kritériá a ich systémy vnútornej kontroly. Podľa Komisie by mali posúdiť aj to, ako členské štáty vykonávajú odporúčané opatrenia na boj proti podvodom (pozri rámček 9). Komisia skúma výročné správy certifikačných orgánov a následne kontroluje zistené nedostatky.

77 V roku 2016 Komisia poskytla certifikačným orgánom usmernenia k akreditačným kritériám vrátane časti o predchádzaní podvodom a ich odhaľovaní, avšak neposkytla žiadne usmernenia ku kontrolám, ktoré mali certifikačné orgány vykonávať.

78 Preskúmali sme správy certifikačných orgánov z rokov 2018 až 2020 o piatich platobných agentúrach. Tri certifikačné orgány informovali o svojich kontrolách a predložili odporúčania, keď zistili nedostatky, zatiaľ čo zvyšné dva certifikačné orgány takéto informácie do svojich správ nezahrnuli. Komisia od týchto dvoch certifikačných orgánov nevyžadovala, aby poskytli ďalšie podrobnosti.

79 Neúplné preskúmanie a podávanie správ certifikačnými orgánmi môže znížiť uistenie o kvalite opatrení na boj proti podvodom zavedených v platobných agentúrach. Na stretnutí s certifikačnými orgánmi, ktoré sa konalo v novembri 2021, Komisia ďalej diskutovala o ich úlohe v tejto súvislosti.

80 GR AGRI vykonáva kontroly súladu a akreditačné kontroly s cieľom posúdiť systémy kontroly platobných agentúr, ktoré môžu zahŕňať opatrenia na boj proti podvodom. Pokiaľ ide o akreditačné kontroly, preskúmali sme akreditačné správy GR AGRI za členské štáty, ktoré sme vybrali, a zistili sme, že:

• vo Francúzsku neboli v poslednej dobe vykonané žiadne akreditačné kontroly troch vybraných platobných agentúr,
• v Taliansku sa v rokoch 2015 a 2019 uskutočnili vyšetrovania vo vybranej platobnej agentúre, ale zameriavali sa skôr na riadenie dlhu než na opatrenia na boj proti podvodom,
• na Slovensku sa GR AGRI zameralo na opatrenia na boj proti podvodom (pozri nasledujúci bod a rámček 10).

81 V osobitných prípadoch, keď sa Komisia dozvie o možnom zneužití finančných prostriedkov, môže byť platobná agentúra podrobená hĺbkovým kontrolám (pozri ilustráciu 10 a rámček 10).

Komisia podporila využívanie nových technológií, ktoré sa však nevyužívajú dostatočne

82 Komisia podporila používanie nových technológií pri vykonávaní administratívnych kontrol prostredníctvom systému IACS. Podporila aj používanie „monitorovacích kontrol“ a Arachne.

83 Od roku 2018 môžu platobné agentúry vykonávať „monitorovacie kontroly“. Tento prístup využíva automatizované procesy na kontrolu súladu s pravidlami SPP v prípade prvkov, ktoré možno monitorovať na základe satelitných údajov. Platobné agentúry doteraz využívali monitorovacie kontroly najmä na posúdenie žiadostí o pomoc na plochu v rámci režimov priamych platieb.

84 Platobné agentúry môžu porovnávať satelitné údaje o druhoch plodín a poľnohospodárskej činnosti s informáciami, ktoré poľnohospodári poskytujú vo svojich žiadostiach o pomoc. Ak je možné posúdiť všetky kritériá oprávnenosti daného platobného režimu z vesmíru, platobné agentúry môžu na diaľku monitorovať celý súbor pozemkov, na ktoré sa žiada pomoc.

85 Tento nový prístup umožňuje platobným agentúram varovať poľnohospodárov pred možným nedodržiavaním pravidiel počas vegetačného obdobia (napríklad pokosiť pole do určitého dátumu). To poskytuje poľnohospodárom viac príležitostí na nápravu svojich žiadostí predtým, ako sa stanú konečnými, a podporuje dodržiavanie pravidiel režimu³⁵.

86 Monitorovacie kontroly majú potenciál znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť nákladovú účinnosť³⁶. Poskytovaním pravidelných pozorovaní poľnohospodárskej činnosti celého súboru prijímateľov majú odrádzajúci účinok a môžu pomôcť identifikovať varovné signály potenciálneho podvodu.

87 V roku 2013 Komisia vyvinula vlastný IT nástroj na hodnotenie rizika Arachne, ktorý je členským štátom k dispozícii bezplatne a na dobrovoľnom základe. Arachne spracúva a analyzuje údaje poskytnuté členskými štátmi o prijímateľoch, dodávateľoch a iných zainteresovaných stranách v súvislosti s projektom a krížovo kontroluje údaje s informáciami z externých databáz spoločností a osôb prepojených s týmito spoločnosťami. Tým možno identifikovať projekty, prijímateľov a dodávateľov, pri ktorých je riziko podvodu.

88 Pôvodne bol nástroj Arachne vyvinutý pre oblasť výdavkov na politiku súdržnosti a bol rozšírený na SPP prostredníctvom pilotného projektu, ktorý sa začal vo februári 2019 a ktorý sa týkal projektov rozvoja vidieka.

89 V právnych predpisoch upravujúcich SPP od roku 2023³⁷ sa od Komisie vyžaduje, aby tento nástroj sprístupnila na dobrovoľné používanie členskými štátmi. Komisia je povinná uverejniť hodnotiacu správu v roku 2025. V spoločnom vyhlásení sa Rada a Európsky parlament zaviazali preskúmať návrh povinného používania tohto nástroja po hodnotiacej správe Komisie³⁸.

Zavádzanie týchto technológií členskými štátmi si vyžaduje čas

90 V našej osobitnej správe o používaní nových technológií zobrazovania na účely monitorovania SPP sme Komisii odporučili, aby presadzovala monitorovacie kontroly ako hlavný kontrolný systém SPP po roku 2020³⁹ a Komisia je odhodlaná pomáhať členským štátom pri rozvoji tohto nového prístupu.

91 Na konci roka 2020, dva roky od spustenia nástroja, sa „monitorovacie kontroly“ využívali na 5,7 % celkovej plochy, na ktorú sa poskytujú priame platby⁴⁰. Podľa odhadov Komisie dosiahlo toto pokrytie do konca roka 2021 úroveň 13,1 %.

92 V rámci novej SPP bude automatická analýza prostredníctvom satelitných údajov povinná pre opatrenia založené na ploche vo všetkých členských štátoch prostredníctvom „systému monitorovania plôch“ (AMS). Komisia očakáva, že touto požiadavkou sa rozšíri plocha, na ktorú sa vzťahuje satelitné monitorovanie.

93 Dva roky po spustení pilotného projektu Arachne pre SPP sedem⁴¹ zo 76 platobných agentúr odoslalo údaje a nástroj do určitej miery využilo, štyri⁴² sú v režime testovania a desať⁴³ iniciovalo predbežné diskusie o jeho používaní. Keďže je Arachne nástroj hodnotenia rizika založený na hĺbkovej analýze údajov, jeho užitočnosť závisí od toho, koľko údajov orgány členských štátov odošlú a či sa používajú.

Je potrebné využiť potenciál ďalšieho technologického rozvoja

94 Umelá inteligencia má významný potenciál zlepšiť pracovné nástroje, ktoré umožňujú odhaliť vzorce medzi miliardami dátových bodov. Nástroje na hĺbkovú analýzu údajov môžu zvýšiť efektívnosť monitorovacích systémov a môžu odhaľovať podvody a zlé hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami.

Využívanie veľkých dát pri identifikácii konečných užívateľov výhod

95 Požiadavky na zverejňovanie a podávanie správ sú nevyhnutné na to, aby sa umožnila zodpovednosť a kontrola s cieľom predchádzať korupcii a podvodom.

96 V máji 2021 Európsky parlament uverejnil štúdiu⁴⁴, v ktorej sa analyzujú prijímatelia, ktorí v rokoch 2018 a 2019 dostali finančné prostriedky z SPP, a z kohéznych fondov v rokoch 2014 až 2020 s cieľom identifikovať najväčších prijímateľov. V štúdii sa rozlišovalo medzi „priamymi prijímateľmi“ – priamymi príjemcami finančných prostriedkov EÚ – a „konečnými prijímateľmi“ (vlastníkmi požitkov), t. j. právnickými alebo fyzickými osobami, ktoré priamo alebo nepriamo kontrolujú najväčší podiel priameho prijímateľa. V štúdii sa zdôraznili technické a právne ťažkosti pri získavaní uceleného prehľadu o konečných prijímateľoch a sumách prijatých finančných prostriedkov EÚ.

97 Zo správy vyplynulo, že verejné orgány, spoločnosti s ručením obmedzeným a iné právnické osoby tvorili približne jednu desatinu priamych prijímateľov, ale v rokoch 2018 – 2019 získali viac než tretinu finančných prostriedkov SPP. S cieľom prekonať roztrieštenosť a výzvy pri identifikácii konečných prijímateľov finančných prostriedkov EÚ sa v správe navrhlo vytvoriť spoločnú databázu EÚ zahŕňajúcu všetky projekty financované z SPP a európskych štrukturálnych a investičných fondov. V septembri 2021 Európsky parlament uverejnil štúdiu o požiadavkách na jedinú databázu prijímateľov⁴⁵.

98 V spoločnej databáze prijímateľov finančných prostriedkov EÚ by sa zhromažďovali údaje o miliónoch prevádzkovateľov. Tieto veľké dáta by umožnili identifikáciu modelov rozdeľovania finančných prostriedkov a prispeli by k upozorneniu na potenciálne podvodné situácie.

99 Ako zdôraznila Komisia vo svojej správe o ochrane finančných záujmov za rok 2020⁴⁶, lepšia transparentnosť prijímateľov (vrátane dodávateľov, subdodávateľov a konečných užívateľov výhod) verejného financovania (na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni) a efektívnejšie zhromažďovanie a využívanie údajov s plným využívaním príležitostí, ktoré ponúka prepojenosť IT, hĺbková analýza údajov a nástroje hodnotenia rizík, sú kľúčové pre boj proti podvodom.

100 V nariadení o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 v oblasti súdržnosti⁴⁷ sa od členských štátov vyžaduje, aby zhromažďovali informácie o konečných užívateľoch výhod prijímateľov finančných prostriedkov EÚ. V nových právnych predpisoch o SPP sa od členských štátov vyžaduje, aby zhromažďovali informácie potrebné na identifikáciu prijímateľov vrátane identifikácie skupiny, v ktorej sa zúčastňujú, ale nespomínajú sa v nich informácie o konečných užívateľoch výhod⁴⁸.

Využívanie umelej inteligencie pri identifikovaní rizík podvodov

101 Komisia odporúča platobným agentúram, aby vytvorili knihu ukazovateľov rizika podvodov (tzv. varovné signály). V odpovedi na náš prieskum poskytli platobné agentúry niekoľko príkladov (ilustrácia 11).

102 Niektoré varovné signály, najmä tie, ktoré sa týkajú priamych platieb, by sa mohli začleniť priamo do databázy IACS. Talianske orgány napríklad plánujú do svojho systému zadávať podrobné údaje o pozemkoch, ktoré boli zhabané alebo sú predmetom súdneho konania, aby systém mohol vydať upozornenie.

103 Techniky strojového učenia by sa mohli využiť na ďalšiu automatizáciu kontrol a vyslanie varovných signálov. Platobná agentúra v Estónsku používa techniky strojového učenia na satelitné snímky s cieľom predchádzať nedodržiavaniu požiadaviek na kosenie a odhaľovanie nesúladu. Platobná agentúra sa domnieva, že tento systém zvýšil informovanosť prijímateľov o tom, že jej monitorovacia činnosť pokrýva 100 % pozemkov, čo má odrádzajúci účinok a prispieva k predchádzaniu nezrovnalostiam a podvodom. Ďalšia platobná agentúra zaviedla systém založený na algoritme, ktorý skúma ukazovatele pozemkov, ktoré sú vystavené riziku neoprávnených žiadostí. Platobná agentúra potom identifikuje spoločnosti s významným počtom takýchto pozemkov, pri ktorých môže existovať zvýšené riziko nezrovnalostí a podvodov.

104 V Taliansku je cieľom spoločnej iniciatívy vnútroštátnej platobnej agentúry a ministerstva vnútra vytvoriť model profilovania na identifikáciu obcí s vysokou pravdepodobnosťou kriminálneho zamerania pomocou hĺbkovej analýzy údajov a interpretácie snímok. Preskúmaním satelitných snímok dostupných v systéme LPIS sa v rámci projektu analyzujú kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely územných prvkov, ktoré možno pripísať trestnej činnosti, ako sú nezákonné skládky, úniky, slumy, nezákonné artefakty a opustené budovy. Porovnávaním týchto informácií s údajmi o obciach sa tento projekt zameriava na identifikáciu situácií, v ktorých došlo alebo by mohlo dôjsť k trestnej činnosti.

105 Umelá inteligencia má veľký potenciál, ale vyžaduje si veľké objemy údajov v prístupnom formáte a prepojenie databáz. V odpovedi na náš prieskum niektoré platobné agentúry poukázali na prekážky, ktoré im bránia v prístupe k údajom, napríklad:

• výmene informácií medzi rôznymi aktérmi a databázami môžu brániť právne požiadavky na bankové tajomstvo alebo ochranu údajov,
• prepojenie databáz a automatizácia procesov a kontrol si vyžadujú osobitnú kapacitu a odborné znalosti v oblasti IT,
• rozvoj potrebných kapacít v oblasti IT si vyžaduje značné finančné investície, ktoré môžu byť neprimerané vzhľadom na výšku finančných prostriedkov vyčlenených na niektoré opatrenia, malé členské štáty alebo úroveň potenciálnych podvodov.

Závery a odporúčania

106 V rámci nášho auditu sme preskúmali, či Komisia prijala primerané opatrenia proti podvodom vo výdavkoch v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Posúdili sme modely podvodov v platobných režimoch SPP. Preskúmali sme, či Komisia identifikovala riziká podvodov ovplyvňujúce výdavky na SPP a či na ne náležite reagovala.

107 Celkovo sme zistili, že Komisia reagovala na prípady podvodov vo výdavkoch na SPP, ale nebola dostatočne aktívna pri riešení vplyvu rizika zaberania pôdy na platby v rámci SPP, pri monitorovaní opatrení členských štátov na boj proti podvodom a pri využívaní potenciálu nových technológií.

108 V tejto správe sme uviedli prehľad rizík podvodov, ktoré majú vplyv na rôzne platobné režimy SPP. Zistili sme riziká spojené s tým, že prijímatelia zataja porušenie podmienok oprávnenosti (body 31 až 38), so zložitosťou financovaných opatrení (body 39 až 41) a s nezákonnými formami „zaberania pôdy“ (body 42 až 58).

109 Komisia posúdila riziká podvodov vo výdavkoch na SPP a považovala investičné opatrenia v oblasti rozvoja vidieka a niektoré trhové opatrenia za najrizikovejšie (bod 65). Komisia vykonala svoju najnovšiu analýzu rizika podvodov v rámci SPP v roku 2016 a plánuje novú analýzu pred tým, ako nová SPP nadobudne účinnosť v januári 2023 (bod 66).

110 Komisia poskytla členským štátom usmernenia k otázkam súvisiacim s podvodmi (bod 70) a väčšina platobných agentúr tieto usmernenia ocenila (bod 72). Od roku 2020 Komisia rokuje s členskými štátmi o opatreniach na boj proti podvodom počas pravidelných stretnutí (bod 74) a v roku 2021 vydala osobitné usmernenia týkajúce sa kontrol, ktoré platobné agentúry musia vykonávať v súvislosti s právnym základom poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa podáva žiadosť (bod 57).

111 Komisia vykonáva kontroly akreditácie a súladu platobných agentúr, ktoré môžu zahŕňať opatrenia na boj proti podvodom (bod 80). Komisia sa pri monitorovaní súladu platobných agentúr s akreditačnými kritériami vrátane opatrení na boj proti podvodom spolieha na ročné preskúmania certifikačných orgánov (bod 76). V roku 2016 Komisia poskytla certifikačným orgánom usmernenia k akreditačným kritériám, ale neposkytla žiadne usmernenia ku kontrolám, ktoré mali certifikačné orgány vykonávať v súvislosti s podvodmi (bod 77). Niektoré certifikačné orgány vo svojich správach poskytli len malú analýzu opatrení platobných agentúr na boj proti podvodom, Komisia však od certifikačných orgánov nevyžadovala, aby v týchto prípadoch poskytli ďalšie podrobnosti (bod 78).

112 Komisia podporuje používanie nových technológií na automatizáciu kontrol, ako je to v prípade „monitorovacích kontrol“ založených na satelitných snímkach (body 83 až 86), a vyvinula vlastný nástroj hodnotenia rizika, Arachne, na podporu členských štátov pri predchádzaní podvodom (body 87 až 89). Členské štáty zavádzajú tieto technológie pomalým tempom (body 91 a 93). Umelá inteligencia a veľké dáta majú potenciál v boji proti podvodom (body 94 až 104), ale členské štáty čelia výzvam pri využívaní týchto príležitostí (bod 105) a Komisia začala presadzovať tieto technológie.

Odporúčanie 1 – Získať a šíriť hlbšie poznatky o rizikách podvodov a opatreniach v oblasti výdavkov na SPP

Komisia by mala:

1. aktualizovať usmernenia certifikačným orgánom s cieľom objasniť ich úlohu pri posudzovaní opatrení platobných agentúr na boj proti podvodom a kontrolovať, ako certifikačné orgány dodržiavajú tieto usmernenia;
2. preskúmať, ako platobné agentúry vykonávajú usmernenia týkajúce sa kontroly, či je pôda k dispozícii žiadateľom v súlade so zákonom, a šíriť osvedčené postupy na riešenie rizík nezákonného zaberania pôdy;
3. na základe písm. a) a b) aktualizovať svoje posúdenie rozsahu, v akom sú rôzne výdavkové režimy vystavené rizikám podvodov, a rozsahu, v akom sú opatrenia na boj proti podvodom vykonávané na úrovni členských štátov schopné odhaľovať ich, predchádzať im a naprávať ich, a prijať potrebné opatrenia na zmiernenie kľúčových rizík podvodov.

Cieľový dátum vykonania: 2023

Odporúčanie 2 – Podporovať využívanie nových technológií pri prevencii a odhaľovaní podvodov vo výdavkoch na SPP

Komisia by mala:

1. podporovať platobné agentúry pri využívaní „monitorovacích kontrol“ a budúceho „systému monitorovania plôch“ identifikovaním prekážok pri zavádzaní nových technológií a šírením osvedčených postupov a technických riešení, ako tieto prekážky odstrániť;
2. podporovať využívanie nástrojov na odhaľovanie podvodov, ako je Arachne, medzi platobnými agentúrami s cieľom zvýšiť počet členských štátov, ktoré ich používajú;
3. vymieňať si s členskými štátmi osvedčené postupy týkajúce sa využívania umelej inteligencie a strojového učenia s cieľom identifikovať modely naznačujúce podvody.

Cieľový dátum vykonania: 2024

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Joëlle Elvinger, členka Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 4. mája 2022.

Prílohy

Príloha I – Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy (EÚ27, 2016)

Skratky

AFCOS: Koordinačný útvar pre boj proti podvodom

AMS: systém monitorovania plôch

COCOLAF: Poradný výbor pre koordináciu prevencie podvodov

COSO: Výbor sponzorských organizácií komisie Treadway

DPH: daň z pridanej hodnoty

EPPO: Európska prokuratúra

GR AGRI: Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

GSAA: geopriestorová žiadosť o poskytnutie pomoci

IACS: integrovaný administratívny a kontrolný systém

IMS: systém riadenia nezrovnalostí

LPIS: systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov

MSP: malé a stredné podniky

OLAF: Európsky úrad pre boj proti podvodom

PIF: ochrana finančných záujmov Európskej únie, z francúzskeho „protection des intérêts financiers“

SPP: spoločná poľnohospodárska politika

Glosár

Akčný plán: dokument, v ktorom sa stanovujú kroky, ktoré je potrebné prijať na dosiahnutie konkrétneho cieľa.

Certifikačný orgán: pri poľnohospodárskych výdavkoch ide o verejný alebo súkromný subjekt určený členským štátom, aby každoročne osvedčil spoľahlivosť účtovných závierok platobných agentúr a zákonnosť a správnosť výdavkov a náležité fungovanie ich systémov vnútornej kontroly.

Databáza Arachne: nástroj na získavanie údajov, ktorý vyvinula Komisia na podporu riadiacich orgánov a platobných agentúr pri riadení a kontrole EŠIF.

Digitalizácia: posun smerom k začleneniu a využívaniu digitálnych technológií a digitalizovaných informácií na zjednodušenie, zrýchlenie a zefektívnenie procesov a úloh a/alebo zvýšenie ich hospodárnosti.

Geopriestorová žiadosť o poskytnutie pomoci: online nástroj na predkladanie žiadostí o poľnohospodársku podporu na plochu.

Chyba: výsledok nesprávneho výpočtu alebo nezrovnalosti vyplývajúci z nedodržania právnych a zmluvných požiadaviek.

Integrovaný administratívny a kontrolný systém: mechanizmus EÚ, pomocou ktorého členské štáty riadia a kontrolujú platby uhradené poľnohospodárom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Koordinačný útvar pre boj proti podvodom: orgán určený každým členským štátom na uľahčenie spolupráce s úradom OLAF.

Korupcia: zneužívanie verejnej, podnikovej alebo osobnej moci na nezákonný zisk.

Malé a stredné podniky: definícia veľkosti, ktorá sa vzťahuje na spoločnosti a iné organizácie, na základe počtu zamestnancov a určitých finančných kritérií. Malé podniky majú menej ako 50 zamestnancov a obrat alebo celková súvaha neprevyšuje 10 mil. EUR. Stredné podniky zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a majú obrat do 50 mil. EUR alebo celkovú súvahu do 43 mil. EUR.

Monitorovacie kontroly: náhrada kontrol na mieste zahŕňajúca systematické pozorovanie, sledovanie a posudzovanie kritérií oprávnenosti a povinností pomocou údajov zo satelitov.

Nezrovnalosť: porušenie pravidiel EÚ (alebo príslušných vnútroštátnych) pravidiel alebo zmluvných záväzkov.

Platobná agentúra: orgán akreditovaný členským štátom, aby riadil a kontroloval výdavky EÚ na poľnohospodárstvo.

Podozrenie z podvodu: nezrovnalosť, ktorá vedie k správnemu alebo súdnemu konaniu s cieľom preukázať, či bola podvodná.

Podvod: úmyselné a nezákonné využívanie podvodného konania s cieľom získať materiálnu výhodu zbavením druhej strany majetku alebo peňazí.

Poradný výbor pre koordináciu prevencie podvodov: orgán úradu OLAF, ktorý koordinuje spôsob, akým Komisia a členské štáty bojujú proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ.

Preukázaný podvod: nezrovnalosť, o ktorej súd rozhodol, že predstavuje podvod.

Priame platby: platby na podporu v poľnohospodárstve, najmä pomoc viazaná na plochu, ktoré sa poskytujú priamo poľnohospodárom z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

Prijímateľ: fyzická alebo právnická osoba prijímajúca grant alebo pôžičku z rozpočtu EÚ.

Program rozvoja vidieka: súbor vnútroštátnych alebo regionálnych viacročných cieľov a opatrení schválených Komisiou na vykonávanie politiky rozvoja vidieka EÚ.

Strojové učenie: proces, v ktorom IT aplikácia využíva umelú inteligenciu na zlepšenie svojej výkonnosti pri konkrétnej úlohe.

Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov: databáza poľnohospodárskej pôdy v členských štátoch, ktorá sa používa pri platbách priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a pri kontrolách oprávnenosti žiadostí poľnohospodárov.

Systém monitorovania plôch: technológia na systematické pozorovanie, sledovanie a posudzovanie poľnohospodárskych činností pomocou údajov zo satelitov.

Systém riadenia nezrovnalostí: aplikácia, ktorú členské štáty používajú pri oznamovaní nezrovnalostí vrátane podozrení z podvodu úradu OLAF. 

Trhové opatrenie: verejná intervencia na poľnohospodárskych trhoch, ktorá má zmierniť účinky poklesu cien a štrukturálne ťažkosti prostredníctvom podpory konkrétneho odvetvia (napr. ovocie a zelenina, vína a programy pre školy).

Umelá inteligencia: používanie počítačov na simuláciu ľudskej inteligencie prostredníctvom spôsobilostí, ako je učenie sa a riešenie problémov.

Varovný signál: ukazovateľ rizika, že transakcia alebo iná činnosť by mohli byť podvodné.

Veľké dáta: spracovanie, zber, uchovávanie a analýza veľkého množstva neštruktúrovaných údajov, ktoré ponúkajú potenciál využiť výsledné informácie na nové poznatky.

Vyhlásenie o vierohodnosti: vyhlásenie uverejnené vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov, v ktorom sa uvádza jeho audítorské stanovisko k spoľahlivosti účtovnej závierky EÚ a správnosti transakcií, na ktorých je založená.

Zdieľané riadenie: spôsob plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorom na rozdiel od priameho riadenia Komisia deleguje vykonávanie úloh na členské štáty, pričom nesie konečnú zodpovednosť.

Odpovede Komisie

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61337

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=61337

Audítorský tím

V osobitných správach EDA sa predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I Udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ktorej predsedá členka EDA Joëlle Elvinger. Audit viedol člen EDA João Figueiredo, vedenie následne prevzal člen EDA Nikolaos Milionis, podporu mu poskytli Paula Betencourt a Kristian Sniter, vedúci kabinetov a Matteo Tartaggia, atašé kabinetu; Richard Hardy, hlavný manažér; Michela Lanzutti, vedúca úlohy; Antonio Caruda Ruiz, Servane De Becdelievre, Jan Machán, Adrien Meric a Milan Šmíd, audítori a audítorky. Marika Meissenzhl poskytla grafickú podporu.

 

Zľava doprava: Antonio Caruda Ruiz, Michela Lanzutti, Matteo Tartaggia, Nikolaos Milionis, Kristian Sniter, Servane De Becdelievre, Jan Machán, Marika Meisenzahl.

Koncové poznámky

¹ Článok 3 smernice (EÚ) 2017/1371 (smernica o ochrane finančných záujmov, PIF). Skratka PIF pochádza z francúzskeho výrazu „protection des intérêts financiers“ a odkazuje na ochranu finančných záujmov EÚ.

² Pozri napr. Združenie certifikovaných vyšetrovateľov podvodov.

³ Správy o ochrane finančných záujmov sú dostupné na webovom sídle Komisie.

⁴ Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko.

⁵ Článok 7 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013; príloha I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 908/2014.

⁶ Osobitná správa 01/2019 Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ, a 06/2019 Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti.

⁷ Výročná správa za rok 2019, body 6.34 – 6.41 a 6.44.

⁸ Správa Komisie o ochrane finančných záujmov za rok 2020, príloha 1, COM(2021)578.

⁹ Osobitná správa 01/2019 Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ, body 23 – 28 a 06/2019 Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti, body 47 – 57.

¹⁰ Stratégia boja proti podvodom GR AGRI, verzia 4.0 – Ares(2020)5099349, bod 7.3.1.

¹¹ Výročná správa za rok 2019, body 6.35 a 6.36.

¹² Výročná správa za rok 2016, príloha 7.3, príklad 1.

¹³ Výročná správa za rok 2018, rámček 7.3.

¹⁴ Správa úradu OLAF za rok 2018, s. 28.

¹⁵ Výročná správa za rok 2017, rámček 7.6.

¹⁶ Prípad nahlásený v databáze IMS.

¹⁷ Transakcia kontrolovaná na účely vyhlásenia o vierohodnosti za rok 2016.

¹⁸ Článok 33 ods. 1 a článok 36 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

¹⁹ Európsky parlament (EP), Extent of farmland grabbing in the EU, s. 15; Transnational Institute (TNI)-European Coordination Via Campesina (ECVC), Land concentration, land grabbing and people’s struggles in Europe, s. 16.

²⁰ EP, Addressing the human rights impacts of „land grabbingˮ.

²¹ EP, Extent of farmland grabbing in the EU.

²² Správa úradu OLAF za rok 2017, s. 20 – 21.

²³ Tlačová správa úradu OLAF č. 03/2021.

²⁴ Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-216/19 zo 17. decembra 2020, WQ proti Land Berlin.

²⁵ Článok 58 ods. 2 a článok 59 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

²⁶ Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-375/08 z 24. júna 2010, Luigi Pontini a i.

²⁷ Článok 15 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 639/2014; vec C-216/19, body 42 – 43.

²⁸ Vec C-216/19, bod 45.

²⁹ Poznámka GR AGRI k požiadavke na „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré má poľnohospodár k dispozícii“ (DS/CDP/2021/08).

³⁰ Správa úradu OLAF za rok 2018, s. 27 – 28.

³¹ COSO, Fraud risk management guide, s. ix.

³² Stratégia boja proti podvodom GR AGRI, verzia 4.0 – Ares(2020)5099349, s. 22 – 26.

³³ Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 907/2014.

³⁴ Odpoveď komisára na parlamentnú otázku P-004224/2020 z 27. augusta 2020.

³⁵ Osobitná správa 04/2020, body 11 – 12 a 16 – 18.

³⁶ Osobitná správa č. 04/2020, body 17 – 18.

³⁷ Článok 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116.

³⁸ Vyhlásenia k nariadeniu (EÚ) 2021/2116 (2021/C 488/02).

³⁹ Osobitná správa 04/2020, bod 82.

⁴⁰ Výročná správa o činnosti GR AGRI za rok 2020, príloha 2, s. 25 (ukazovateli výsledkov 3.5).

⁴¹ Platobné agentúry z Estónska, Chorvátska, Talianska, Litvy, Rumunska, Slovinska a Slovenska.

⁴² Platobné agentúry z Grécka a Španielska (3).

⁴³ Platobné agentúry z Belgicka, Bulharska, Španielska (2), Francúzska, Talianska, Luxemburska, Poľska, Portugalska a Švédska.

⁴⁴ The Largest 50 Beneficiaries in each EU Member State of CAP and Cohesion Funds.

⁴⁵ Requirements for a single database of beneficiaries.

⁴⁶ Správa Komisie o ochrane finančných záujmov za rok 2020, s. 44.

⁴⁷ Článok 69 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

⁴⁸ Článok 59 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/2116.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (https://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022.

PDF	ISBN 978-92-847-8029-7	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/933868	QJ-AB-22-011-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-8007-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/615653	QJ-AB-22-011-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2022

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí EDA č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). Vo všeobecnosti je preto opakované použitie povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Tí, ktorí opakovane používajú obsah EDA, nesmú skresliť pôvodný význam alebo odkaz. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, je potrebné získať dodatočné povolenie.

Ak je tento súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy.

Na súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga EDA

Logo EDA sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.