Financovanie EÚ v súvislosti s biodiverzitou a zmenou klímy v lesoch EÚ: pozitívne, ale obmedzené výsledky

Zhrnutie

I

Lesy v EÚ majú viac funkcií a slúžia na environmentálne, hospodárske a sociálne účely. Postupy udržateľného obhospodarovania majú zásadný význam na zachovanie biodiverzity a riešenie zmeny klímy v lesoch.

II

Lesy pokrývajú podobnú plochu ako poľnohospodárstvo a táto plocha sa v posledných 30 rokoch rozširuje. Financovanie z rozpočtu EÚ určené na lesnaté plochy je omnoho nižšie ako na poľnohospodárstvo – predstavuje menej ako 1 % rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – a sústreďuje sa na podporu ochranných opatrení a podporu výsadby a obnovy lesnatých plôch. Financovanie EÚ určené na lesné hospodárstvo sa z 90 % poskytuje prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). EÚ má v tejto oblasti medzinárodné záväzky vrátane boja proti nezákonnej ťažbe dreva a ochrany biodiverzity. Prostredníctvom tejto správy chceme napomôcť politické diskusie s dosahom na lesy v EÚ.

III

Tento audit sa sústredil na úsilie EÚ v oblasti ochrany biodiverzity a riešenia zmeny klímy v lesoch EÚ. Celkovo sme dospeli k záveru, že v oblastiach, v ktorých má plnú právomoc konať, mala EÚ pozitívny, ale obmedzený vplyv na ochranu biodiverzity a riešenie zmeny klímy v lesoch EÚ.

IV

Toto sú naše hlavné zistenia:

1. EÚ schválila smernicu o biotopoch a smernicu o vtákoch a Komisia prijala viacero stratégií na riešenie nízkej biodiverzity a ochrany v lesoch EÚ. Zistili sme, že kvalita ochranných opatrení v týchto lesných biotopoch, na ktoré sa smernice vzťahujú, je naďalej problematická;
2. cieľom nariadenia o dreve je zastaviť nezákonnú ťažbu dreva v EÚ. Zistili sme, že Komisia neposudzovala kvalitu kontrol členských štátov. Hoci diaľkové snímanie predstavuje veľký potenciál z hľadiska nákladovo efektívneho monitorovania rozsiahlych plôch, Komisia ho dôsledne nevyužíva;
3. EÚ vo svojich politikách v oblasti zmeny klímy čoraz viac rieši otázku lesov. Obavy spojené so zmenou klímy v lesoch sú predmetom smernice o energii z obnoviteľných zdrojov aj nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Také otázky ako adaptácia lesov na zmenu klímy a stanovenie ekologických hraníc pre využívanie lesov na výrobu energie sú však menej rozpracované. Snahy zlepšiť zameranie stratégií pre adaptáciu lesnatých plôch na zmenu klímy brzdí nedostatok vedomostí a informácií;
4. EÚ poskytuje finančnú podporu na opatrenia v oblasti zmeny klímy a biodiverzity súvisiace s lesným hospodárstvom najmä prostredníctvom EPFRV. Celkovo sme zistili, že pravidlá a postupy EPFRV vo všeobecnosti nezaručujú väčšiu biodiverzitu a odolnosť proti zmene klímy. V legislatívnych návrhoch týkajúcich sa SPP po roku 2020 sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita v navrhovaní systémov podpory lesného hospodárstva a neriešia sa v nich tieto nedostatky. V spoločnom systéme monitorovania EÚ sa nemerajú účinky opatrení v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a zmenu klímy.

V

Na základe uvedených zistení predkladáme tieto odporúčania:

• zlepšiť príspevok EÚ k biodiverzite a lepšiemu riešeniu zmeny klímy v lesoch EÚ,
• posilniť boj proti nezákonnej ťažbe dreva,
• zlepšiť zameranie opatrení na rozvoj vidieka v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a zmenu klímy.

Úvod

Prečo sú lesy v EÚ dôležité

01

EÚ má takmer 180 miliónov hektárov lesa a inej lesnej pôdy, ktoré pokrývajú 45 % jej celkovej suchozemskej rozlohy. Podľa Eurostatu sa rozloha lesov v EÚ od roku 1990 do roku 2020 zvýšila o 10,2 milióna hektárov¹. Lesy v EÚ majú viac funkcií a slúžia na environmentálne, hospodárske a sociálne účely (pozri ilustráciu 1). V EÚ vlastnia 60 % lesov súkromné subjekty a hrubá produkcia lesníctva v roku 2017 vrátane činností v oblasti ťažby dreva predstavovala sumu presahujúcu 55 mld. EUR.

02

V lesoch žije mnoho druhov a lesy sú domovom takmer 90 % svetovej suchozemskej biodiverzity. Biodiverzita je bohatšia v starších lesoch, ktoré majú väčší objem odumretého dreva a sú štrukturálne zložitejšie. Obvykle je tiež vyššia v lesoch, v ktorých sa vykonáva málo ľudských zásahov. Len málo európskych lesov zostáva v prvotnom stave a ľudské činnosti sa dotýkajú viac ako 95 % lesov v EÚ. Lesy sa klasifikujú podľa stupňa ľudských zásahov v nich: neporušené lesy (2,4 %), poloprirodzené lesy (93,2 %) a umelo vysadené lesy (4,4 %)².

03

Zdravé lesy prispievajú k boju proti zmene klímy, pretože zachytávajú oxid uhličitý z atmosféry. Európa čelí rastúcim rizikám narušenia lesov, ktoré spôsobujú účinky zmeny klímy, akými sú lesné požiare, suchá, búrky, zvyšovanie hladiny morí či výskyt a šírenie (nových) škodcov a chorôb. Vzniká tým tlak na schopnosť lesov fungovať ako zachytávač uhlíka. Odolné lesy sú tie lesy, ktoré by mali týmto účinkom odolať a zachovať si tak výkonnosť z hľadiska sekvestrácie uhlíka. Čoraz dôležitejším prostriedkom na zabezpečenie odolnosti lesov sa stávajú postupy obhospodarovania lesov a súvisiace plánovanie.

Hlavné trendy v lesoch

04

Podľa správy o stave európskych lesov z roku 2020³ sa „stav európskych lesov sa v priemere zhoršuje“. Iné správy a údaje z členských štátov potvrdzujú, že stav ochrany lesov klesá. Správa Európskej environmentálnej agentúry s názvom State of nature in the EU (Stav prírody v EÚ) za obdobie 2013 – 2018⁴ je venovaná stavu ochrany lesných biotopov a druhov chránených podľa smernice o vtákoch a biotopoch. V prípade všetkých lesov je najbežnejší stav „nedobrý“ (54 %) alebo „zlý“ (31 %) a najmenej bežný stav je „dobrý“ (14 %) (rozčlenenie podľa lesných regiónov sa uvádza v ilustrácii 2).

05

Situácia je priaznivejšia v prípade niektorých prvkov úrovní biodiverzity v lesoch: spoločný index lesného vtáctva v EÚ sa v rokoch 1990 – 2011 znížil o 3 %, odvtedy sa však vrátil na pôvodnú úroveň (pozri ilustráciu 3).

06

Pokiaľ ide o trendy v prípade lesných druhov okrem vtákov, len 6 % sa zlepšuje, zatiaľ čo 27 % sa zhoršuje (pozri ilustráciu 4).

Globálne opatrenia a opatrenia EÚ v prospech lesov

07

Medzinárodnými záväzkami EÚ v tejto oblasti sú Dohovor OSN o biologickej diverzite a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj s cieľom udržateľného rozvoja č. 15 (pozri rámček 1).

08

Ďalšie medzinárodné dohovory, ktoré sú relevantné pre lesy, sú zamerané na biologickú diverzitu, zmenu klímy a dezertifikáciu. Patrí k nim Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii. Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, známa aj ako Forest Europe, je dobrovoľný politický proces na vysokej úrovni, ktorého cieľom je posilnenie medzivládneho dialógu a spolupráce v oblasti politík pre lesy na celom kontinente. Pre svojich 47 signatárov (46 krajín a EÚ) vypracúva spoločné stratégie na ochranu a udržateľné obhospodarovanie ich lesov.

09

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že EÚ sa musí usilovať o udržateľný rozvoj Európy založený okrem iného na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality. Dosah na lesy má viacero politík EÚ. Obhospodarovanie, ochrana, adaptácia na zmenu klímy a udržateľné využívanie lesov sú jedny z kľúčových cieľov rozvoja vidieka v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj politík v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, obchodu a prieskumu vnútorného trhu, priemyslu a energetiky (pozri ilustráciu 5).

10

Každá z týchto oblastí politiky má odlišný súbor nástrojov: právne predpisy, nezáväzné dokumenty týkajúce sa danej politiky (napr. stratégie a usmernenia) a dotácie z rozpočtu EÚ. Financovanie z prostriedkov EÚ v tejto oblasti obvykle riadi Komisia spoločne s členskými štátmi (napr. rozvoj vidieka). V ilustrácii 6 sú zhrnuté hlavné črty stratégií a programov EÚ súvisiacich s lesmi vrátane úloh a povinností hlavných aktérov.

11

Komisia v roku 2013 uverejnila svoju stratégiu EÚ pre lesy a sektor lesného hospodárstva na roky 2014 – 2020⁵ ako rámec pre tvorbu všetkých politík v EÚ súvisiacich s lesmi vrátane rozvoja vidieka, životného prostredia a politiky v oblasti klímy. V rámčeku 2 sú uvedené ciele tejto stratégie do roku 2020. Komisia plánuje uverejniť novú stratégiu v roku 2021.

12

EÚ nestanovila konkrétne ciele alebo úlohy pre lesnú biodiverzitu alebo zdravotný štatút lesov. Tieto všeobecné ciele sa však týkajú aj lesov:

• Cieľom smernice o biotopoch⁶ a smernice o vtákoch⁷ je zachovanie alebo obnova prirodzených biotopov a druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín európskeho významu v priaznivom stav ochrany⁸ a ochrana všetkých voľne žijúcich druhov vtákov, ktoré sa v EÚ prirodzene vyskytujú. Približne 50 % oblastí sústavy Natura 2000 tvoria lesy,
• Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020⁹, v súlade so záväzkami EÚ podľa Dohovoru OSN o biologickej diverzite (pozri bod 07), je zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a podľa možnosti ich obnoviť a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k odvráteniu globálnej straty biodiverzity,
• V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030¹⁰ sa uvádza, že „bude Komisia od členských štátov vyžadovať, aby zvýšili úroveň vykonávania existujúcich právnych predpisov v rámci jasných lehôt, a podporí ich v tom. Od členských štátov bude vyžadovať najmä to, aby zabezpečili, že do roku 2030 nedôjde k zhoršeniu trendov a stavu ochrany v prípade žiadnych chránených biotopov ani druhov. Členské štáty budú okrem toho musieť zabezpečiť, aby sa prinajmenšom 30 % druhov a biotopov, ktorých stav v súčasnosti nie je priaznivý, dostalo do uvedenej kategórie alebo vykazovalo výrazný pozitívny trend.“ Cieľom stratégie je zároveň vymedziť, mapovať, monitorovať a prísne chrániť všetky zostávajúce pralesy a pralesovité porasty v EÚ.

13

Jedným z kľúčových cieľov stratégie v oblasti biodiverzity bolo obnoviť do roku 2020 aspoň 15 % degradovaných ekosystémových služieb v EÚ. Komisia v roku 2015 posúdila¹¹, že pokrok je nedostatočný a že trend degradácie ekosystémov a služieb ešte nebol zastavený. V roku 2020 Komisia takisto uverejnila správu¹² o stave ekosystémových služieb vrátane osobitných informácií o lesných ekosystémoch. Podľa správy nastalo od roku 2010 zlepšenie ukazovateľov štrukturálneho stavu (biomasa, odumreté drevo), niektoré kľúčové ukazovatele degradácie, akým je defoliácia korún stromov, sa však naďalej zhoršujú. V správe sa dospelo k záveru, že stav lesov v EÚ je vo všeobecnosti zlý.

Najväčším zdrojom finančných prostriedkov EÚ pre lesy je politika rozvoja vidieka

14

V stratégii lesného hospodárstva EÚ do roku 2020 sa Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) opisuje ako jej „centrum zdrojov“, pretože predstavoval 90 % celkových finančných prostriedkov EÚ v oblasti lesného hospodárstva. K ďalším zdrojom finančných prostriedkov EÚ patrí program LIFE, financovanie výskumu v rámci programu Horizont 2020, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a nástroj EIB na financovanie prírodného kapitálu.

15

Výdavky na rozvoj vidieka sú k dispozícii na podporu dvoch opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ktoré sú zamerané na vytváranie lesnatých plôch a na podporu existujúcich lesnatých plôch (pozri ilustráciu 7).

16

Vplyv na lesy môže mať aj viacero ďalších opatrení na rozvoj vidieka. Na lesnaté plochy sa môžu vzťahovať napríklad platby v rámci sústavy Natura 2000. K ďalším príkladom opatrení v rámci iných opatrení patria poradenské služby v oblasti lesného hospodárstva, investície do infraštruktúry na rozvoj a adaptáciu lesného hospodárstva a podpora na vypracovanie plánov obhospodarovania lesov.

17

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či začlenia opatrenia v oblasti lesného hospodárstva do svojich programov rozvoja vidieka a ako ich budú využívať na podporu lesov. Vo svojich programoch rozvoja vidieka stanovujú osobitné požiadavky týkajúce sa lesného hospodárstva. 24 členských štátov vyčlenilo v období 2014 – 2020 na tieto dve opatrenia v oblasti lesného hospodárstva finančné prostriedky EÚ vo výške spolu 4 890 mil. EUR¹³ (pozri ilustráciu 8) a do konca roka 2020 vyčerpali z tohto financovania 49 %. Fínsko, Írsko, Luxembursko a Holandsko nevyčlenili vo svojich programoch rozvoja vidieka na opatrenia v oblasti lesného hospodárstva nijaké finančné prostriedky. Komisia nesleduje výdavky na lesné hospodárstvo v rámci iných opatrení.

18

V hodnotení opatrení v oblasti lesného hospodárstva z roku 2017¹⁴ dospela Komisia k záveru, že účinok podpory pre lesy v rámci rozvoja vidieka bol vo všeobecnosti pozitívny a mohol významne prispieť k dosahovaniu hospodárskych, environmentálnych a sociálnych prínosov. Zistilo sa, že najvýznamnejší účinok mala podpora určená na predchádzanie škodám na lesoch a obnovu v dôsledku týchto škôd, ktorá sa v období 2007 – 2013 týkala približne 10 miliónov hektárov (5 % lesov EÚ). Podpora zalesňovania sa v období 2007 – 2013 použila na vysadenie 287 490 hektárov nového lesa (približne 0,2 % lesov EÚ).

Rozsah auditu a audítorský prístup

19

Skúmali sme, či sa opatreniami EÚ podporuje ochrana biodiverzity a rieši zmena klímy v lesoch EÚ. Sledovali sme a) vplyv opatrení Komisie vo viacerých kľúčových politikách v oblasti životného prostredia a klímy a b) konkrétny vplyv opatrení v oblasti lesného hospodárstva financovaných v rámci rozvoja vidieka EÚ.

20

Rozsah nášho auditu zahŕňal lesy v EÚ a sústredili sme sa na kľúčové oblasti politiky EÚ uvedené na ilustrácii 6. V súvislosti s nariadením EÚ o dreve sme sledovali výlučne monitorovanie domáceho dreva.

21

Na zozbieranie a posúdenie dôkazov sme:

• skúmali príslušné právne predpisy EÚ, stratégie, návrhy a usmernenia Komisie a správy relevantné z hľadiska biodiverzity a zmeny klímy v lesoch EÚ, smernicu o biotopoch a smernicu o vtákoch (Natura 2000) a nariadenie EÚ o dreve,
• konzultovali s expertmi Komisie a preskúmali dokumentáciu z troch členských štátov vybraných na základe významnosti výdavkov na opatrenia na rozvoj vidieka v oblasti lesného hospodárstva a vzhľadom na rôznorodosť druhov ich lesov: Nemecka (Meklenbursko-Predpomoransko a Sasko-Anhaltsko), Španielska (Kastília-La Mancha a Astúrske kniežatstvo) a Poľska. Cestovné obmedzenia z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 umožnili kontrolu na mieste len v Nemecku (kde sme kontrolovali projekty financované z prostriedkov EÚ),
• analyzovali údaje o výdavkoch na biodiverzitu a zmenu klímy v lesoch EÚ spolufinancovaných prostredníctvom EPFRV,
• usporiadali panelovú diskusiu expertov na získanie ďalších vedomostí v niektorých oblastiach a posúdenie predbežných zistení nášho auditu,
• použili dotazník určený všetkým členským štátom v súvislosti s 35 programami rozvoja vidieka s cieľom zozbierať informácie a dôkazy o tom, ako vykonávajú podopatrenia v oblasti lesného hospodárstva v rámci EPFRV, najmä pokiaľ ide o to, v akom rozsahu tieto podopatrenia prispeli k ochrane biodiverzity a zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

22

Tento audit sa vzťahuje na obdobie 2014 – 2020, ktoré je programovým obdobím posledného viacročného finančného rámca. Zohľadnili sme aj legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na nové programové obdobie (2021 – 2027).

23

Cieľom tejto správy je prispieť k diskusiám o politikách, ktoré majú vplyv na lesy v EÚ, a k vytvoreniu SPP na roky 2021 – 2027, novej stratégii lesného hospodárstva EÚ, k vypracovaniu a vykonávaniu navrhovaných európskych právnych predpisov v oblasti klímy a novej stratégie EÚ pre adaptáciu a k posúdeniu nariadenia EÚ o dreve.

Pripomienky

Kľúčové politiky EÚ majú pozitívny, ale obmedzený dosah na lesy

24

Na lesy má dosah väčšina politík EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Skúmali sme, či sa kľúčovými politikami EÚ v oblasti životného prostredia a klímy presadzuje biodiverzita a rieši zmena klímy v lesoch v súlade s medzinárodnými cieľmi a cieľmi EÚ stanovenými na ochranu lesov.

EÚ čiastočne chráni biodiverzitu v lesoch

25

EÚ schválila medzinárodné dohody (pozri bod 07), a preto musí rešpektovať viacero cieľov, ktoré priamo súvisia s biodiverzitou v lesoch. V Zmluve o EÚ sa navyše EÚ vyzýva, aby sa usilovala o udržateľný rozvoj Európy založený okrem iného na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality.

26

Hlavné ustanovenia EÚ v oblasti životného prostredia týkajúce sa biodiverzity sú uvedené v smernici o biotopoch a smernici o vtákoch. V týchto smerniciach sa od členských štátov vyžaduje, aby chránili biotopy tým, že určia oblasti známe ako lokality sústavy Natura 2000 a vymedzia ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu ich stavu. Sústava Natura 2000 pokrýva približne 23 %¹⁵ lesov EÚ. Chránené sú tieto lesy, ktoré sa nachádzajú v lokalitách sústavy Natura 2000 (pozri ilustráciu 9):

• lesy s tými druhmi biotopov, ktoré zodpovedajú biotopom uvedeným v prílohe I k smernici o biotopoch,
• akýkoľvek les nachádzajúci sa v lokalitách sústavy Natura 2000, ktorý je domovom druhov uvedených v prílohe II k smernici o biotopoch alebo/a v prílohe I k smernici o vtákoch.

27

Okrem toho existujú osobitné ustanovenia o ochrane druhov¹⁶, ktoré sa uplatňujú na celom území členských štátov. Tieto ustanovenia sa týkajú napríklad ochrany miest oddychu, výchovy mláďat a hniezdenia. Určenie rozlohy lesov, ktorej sa tieto ustanovenia týkajú, je však v praxi zložité. Podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktorá sa vzťahuje na druhy lesných biotopov uvedené v prílohe I a lesné biotopy chránených druhov mimo sústavy Natura 2000, majú osoby vykonávajúce nezákonnú ťažbu dreva povinnosť obnoviť poškodenie biotopov, ktoré spôsobili.

28

V rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity¹⁷, ktorá sa uplatňuje v lokalitách sústavy Natura 2000 a mimo nich, Komisia stanovuje nezáväzné ciele (pozri bod 12) v usmerneniach a odporúčaniach.

29

V roku 2017¹⁸ sme upozornili na viacero nedostatkov v riadení oblastí sústavy Natura 2000. Dospeli sme najmä k záveru, že členské štáty príliš často meškali alebo nevhodne vymedzili svoje ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu biotopov a ich živočíchov a rastlín musia byť prijaté včas a musia byť dostatočne konkrétne, aby sa vykonávali účinne. Na účely tohto auditu sme kontrolovali 15 plánov riadenia sústavy Natura 2000, ktoré zahŕňali lesnaté plochy, a zistili sme, že v 14 z nich chýbali konkrétne ochranné opatrenia (pozri rámček 3). Externí hodnotitelia, ktorých najala Komisia, zistili, že kvalita ochranných opatrení je často nedostatočná.

30

Z väčšiny posúdení biotopov chránených touto smernicou vyplýva zlý alebo nedobrý stav ochrany (85 % – pozri bod 04) lesov v EÚ. Zistili sme, že cieľom väčšiny ochranných opatrení je zachovanie a nie obnova stavu. Na ilustrácii 10 sa uvádzajú opatrenia prijaté na zachovanie alebo obnovu stavu lesných biotopov a druhov.

31

Komisia vie o stave lesov vďaka informáciám, ktoré predkladajú členské štáty (pozri bod 04). Komisia okrem toho získava informácie o zlom uplatňovaní ochranných opatrení členskými štátmi prostredníctvom sťažností napríklad od mimovládnych organizácií a príležitostne z iných zdrojov, akými sú prešetrovania v prípade nesplnenia povinnosti v iných oblastiach. V období 2014 – 2020 Komisia prijala viac ako 900 sťažností týkajúcich sa uplatňovania smernice o biotopoch a smernice o vtákoch.

32

Ak Komisia zistí, že členský štát neplní svoje záväzky podľa týchto dvoch smerníc, môže začať postup v prípade nesplnenia povinnosti (pozri príklad v rámčeku 4). V januári 2021 bolo stále otvorených 13 prípadov nesplnenia povinnosti, ktoré sa týkali absencie alebo nedostatočnej kvality ochranných opatrení pre osobitné územia ochrany podľa smernice o biotopoch.

EÚ má právne predpisy na riešenie nezákonnej ťažby dreva, stále k nej však dochádza

33

Nariadením EÚ o dreve¹⁹ sa zakazuje uvádzať nezákonne vyťažené drevo a výrobky z dreva na trh EÚ. Nezákonná ťažba dreva vo všeobecnosti znamená akékoľvek nezákonné postupy týkajúce sa ťažby dreva alebo obchodovania s drevom a výrobkami z dreva. Na základe pravidiel ťažby dreva zavedených v členských štátoch sa vymedzuje, či je drevo vyťažené nezákonne.

34

Na minimalizovanie rizika, že nezákonne vyťažené drevo sa dostane na trh, sa v nariadení o dreve od hospodárskych subjektov vyžaduje, aby uplatňovali náležitú starostlivosť. Na tento účel musia zozbierať informácie o druhu dreva, krajine, kde bolo drevo vyťažené, dodávateľskom reťazci a dodržiavaní pravidiel, posúdiť akékoľvek riziko a v prípade potreby prijať nápravné opatrenie. Úlohu v zavádzaní nariadenia o dreve do praxe zohráva Komisia, členské štáty aj drevárske podniky. Ich príslušné povinnosti sú uvedené v ilustrácii 11.

35

V roku 2016 Komisia preskúmala účinnosť nariadenia o dreve za prvé dva roky jeho uplatňovania členskými štátmi (od marca 2013 do marca 2015)²⁰. Komisia v tom čase uviedla, že je príliš skoro vysloviť záver, či sa týmto nariadením zabránilo uvádzaniu nezákonne vyťaženého dreva na trh. V roku 2020 Komisia uverejnila správu o kontrolách členských štátov podľa tohto nariadenia²¹. Podľa správy všetky členské štáty dodržiavali formálne požiadavky nariadenia. Komisia dospela k záveru, že napriek pokroku je potrebné sústavné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa nariadenie zavádzalo do praxe vo všetkých členských štátoch jednotne a účinne. Zistila, že počet kontrol je v porovnaní s počtom hospodárskych subjektov nízky, a vyjadrila pochybnosti o tom, či budú mať kontroly s takou nízkou frekvenciou odrádzajúci účinok. Podľa správy bolo v 21 členských štátoch odhadom 3 042 884 domácich hospodárskych subjektov a počas dvojročného obdobia, ktorého sa správa týkala, sa kontroly vykonali v 13 078 (0,43 %) z nich. Nasledujúce preskúmanie účinnosti nariadenia o dreve spolu s kontrolou vhodnosti je plánované na december 2021.

36

Komisia zodpovedá za preskúmanie fungovania a účinnosti nariadenia o dreve. Hlavným zdrojom informácií pre jej preskúmania sú správy podávané členskými štátmi. Podľa nariadenia o dreve musia členské štáty poskytovať informácie o uplatňovaní nariadenia a je na Komisii, aby príslušný formát a postup stanovila vo vykonávacom akte. Komisia nevydala vykonávací akt, ale zriadila online systém podávania správ na štandardizovaný zber informácií o kontrolách členských štátov. Podávanie správ sa sústreďuje na rizikové kritériá v prípade vybraných hospodárskych subjektov, počet kontrol, trvanie kontrol, druh zaznamenaných informácií a sankcie. V rámci podávania správ podľa nariadenia o dreve sa neposkytujú informácie, pomocou ktorých môže Komisia analyzovať kvalitu monitorovacej činnosti členských štátov, vnútroštátne pravidlá vymedzujúce nezákonnú ťažbu dreva či postupy používané pri kontrolách. Od členských štátov nevyžaduje ani odôvodnenie ich odpovedí podpornými dokladmi, ktoré by jej umožnili overiť presnosť alebo úplnosť informácií.

37

Preskúmali sme vnútroštátne postupy na kontrolu domácej ťažby dreva v Nemecku, Španielsku a Poľsku, aby sme posúdili obsah a rozsah kontrol a potvrdili význam úlohy Komisie v monitorovaní. Zistili sme, že účinnosť nariadenia o dreve sa v praxi znižuje procesnými nedostatkami a chýbajúcimi kontrolami (v prípade Poľska pozri rámček 4 a v prípade Nemecka a Španielska pozri rámček 5).

38

Komisia sa pravidelne stretáva so skupinou expertov z orgánov členských štátov, aby si vymieňali informácie o nedostatkoch odhalených počas kontrol, ako aj o sankciách, najlepších postupoch a získaných poznatkoch. Komisia získava informácie o možnom nesplnení povinnosti aj prostredníctvom sťažností. Od roku 2017 prijala a vybavila osem sťažností o nevykonávaní nariadenia. Ak sa Komisia domnieva, že členský štát nemusí riadne presadzovať nariadenie o dreve, môže požiadať o ďalšie informácie alebo začať postup v prípade nesplnenia povinnosti. Postupy v prípade nesplnenia povinnosti sa doteraz týkali chýbajúcich pravidiel a kontrol členských štátov a v jednom prípade neúčinnosti kontrol (pozri rámček 6).

39

V nedávnej štúdii Komisie²² sa dospelo k záveru, že na zisťovanie nezákonnej ťažby dreva sa môže použiť diaľkové snímanie. Diaľkové snímanie – obvykle využívanie leteckých fotografií a satelitných údajov – je výkonným nástrojom monitorovania, pretože je nákladovo efektívne a umožňuje pokrytie veľkých plôch. Na odlíšenie zákonnej od nezákonnej ťažby dreva sa diaľkové snímanie musí kombinovať so záznamami o ťažbe dreva a s informáciami o chránených územiach a hraniciach koncesií. Komisia vo všeobecnosti nevyužíva diaľkové snímanie na monitorovanie nezákonnej ťažby dreva v EÚ. Tento prístup použila na zber informácií v troch prípadoch nesplnenia povinnosti v súvislosti so smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch, pričom jeden z týchto postupov v prípade nesplnenia povinnosti sa týkaj aj nezákonnej ťažby dreva (pozri rámček 6).

EÚ podniká kroky na začlenenie lesov do svojich politík v oblasti zmeny klímy

40

Lesy môžu významne prispievať k pohlcovaniu skleníkových plynov z atmosféry. Komisia v septembri 2020 navrhla zvýšenie cieľa na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 z aspoň 40 % na najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Rada tento návrh schválila v decembri 2020. Nový cieľ zahŕňa emisie skleníkových plynov a ich odstránenie zo všetkého využívania pôdy, vrátane lesov. Podľa nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF)²⁴ sa vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali tzv. pravidlo nulového deficitu, podľa ktorého sú započítané emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy alebo lesníctva v období 2021 až 2030 vyvážené najmenej rovnocenným započítaným odstránením CO₂ z atmosféry.

41

Údaje z posledných rokov poukazujú na pokles hodnôt záchytu uhlíka v EÚ (pozri ilustráciu 12). Zo správy o pokroku opatrení EÚ v oblasti klímy z roku 2020²⁵ vyplýva, že oznámené čisté odstránenia CO₂ z atmosféry sa od roku 2013 do roku 2018 znížili o 28 %. Oznámené emisie sú emisie zaznamenané v podaniach na účely inventúry podľa UNFCCC, ktoré zahŕňajú všetky emisie podľa zdrojov a odstraňovanie pomocou záchytov z obhospodarovanej pôdy. Podľa tej istej správy o pokroku EÚ pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy z roku 2020 bola hlavným dôvodom poklesu hodnôt záchytov zvýšená miera ťažby dreva. Podľa názoru Komisie prispel k poklesu hodnôt záchytov aj súbor ďalších faktorov, vrátane rastúceho podielu lesov, ktoré dosiahli zrelosť na ťažbu, a nárastu prírodných rušivých faktorov, akými sú napadnutie hmyzom, búrky, suchá a lesné požiare.

42

Podľa rozhodnutia o LULUCF²⁶ by sa opatrenia na obmedzenie alebo zníženie emisií mali odraziť v strategických dokumentoch členských štátov o lesoch. Skúmali sme stratégie lesného hospodárstva piatich členských štátov/regiónov. Zistili sme, že v stratégii, ktorú predložila Astúria (Španielsko), sa nezohľadňovali opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, že v troch ďalších regiónoch v Nemecku a Španielsku neboli do ich stratégií zahrnuté kvantifikované ciele alebo ukazovatele a že len v poľskej stratégii sa uvádza príspevok lesov k zmierneniu zmeny klímy (pozri rámček 7).

43

Kľúčovým prvkom politiky EÚ v oblasti klímy je smernica o energii z obnoviteľných zdrojov²⁷, keďže jej cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov podnecovaním spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (20 % energie z kombinácie všetkých zdrojov do roku 2020) viedol k zvýšeniu spotreby pevnej biomasy na energetické účely. Podľa správy Spoločného výskumného centra²⁸ sa 48 % celkovej drevnej biomasy použitej v EÚ v roku 2018 spotrebovalo v podobe energie – v porovnaní so 43 % v roku 2010.

44

V smernici o energii z obnoviteľných zdrojov na obdobie rokov 2021 – 2030 (RED II) sa cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov zvýšil na 32 %. Na zmiernenie napätia medzi energetickou politikou EÚ a jej politikami v oblasti klímy a životného prostredia sa v nej zároveň zaviedli kritériá udržateľnosti pre pevnú biomasu. V smernici sa od Komisie požaduje, aby do 31. januára 2021 poskytla prevádzkové usmernenia k dôkazom potrebným na splnenie týchto kritérií. Podľa Komisie sa prijatie týchto usmernení očakáva na jeseň roka 2021. Členské štáty mali povinnosť transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do 30. júna 2021.

45

Lesy plnia viac funkcií a ako také slúžia rôznym cieľom. Stratégia EÚ pre biohospodárstvo z roku 2012²⁹, ktorá bola aktualizovaná v roku 2018³⁰, bola reakciou na rozsiahlu ambíciu posudzovať účinky viacerých politík – vrátane energetiky, klímy, biodiverzity a priemyslu – a zaviesť medzi nimi možné kompromisy a komplementárnosti. Aktualizovaná stratégia zahŕňa opatrenia na pochopenie hraníc biohospodárstva – ekologických limitov pre vzorce výroby a spotreby v EÚ. Cieľom pochopenia týchto hraníc je pomôcť presadzovať osvedčené postupy, napríklad vo vzťahu k využívaniu lesov na účely energie. Činnosť v tejto oblasti ďalej prebieha.

46

V oblasti adaptácie na zmenu klímy EÚ ešte neprijala právne predpisy, ktoré by stanovovali ciele alebo od členských štátov vyžadovali konkrétne opatrenia. Neexistuje nijaký právny rámec EÚ, na základe ktorého by sa od členských štátov požadovalo zlepšenie neuspokojivých stratégií adaptácie lesov. Komisia stanovila stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy už v roku 2013³¹. Táto stratégia nebola osobitne zameraná na lesy a Komisia zatiaľ nevymedzila spoločné potreby a ciele týkajúce sa opatrení adaptácie na zmenu klímy v lesoch EÚ.

47

Výskum zameraný na spôsoby, ako prispôsobiť lesy zmene klímy, je obmedzený – napríklad pokiaľ ide o porozumenie vzájomnej previazanosti medzi zmenou klímy a predpokladanými posunmi lesnej vegetácie. Na medzery vo vedomostiach upozorňuje i nová stratégia EÚ pre adaptáciu³². V našom preskúmaní stratégií v oblasti zmeny klímy v piatich členských štátoch/regiónoch, ktoré sme vybrali pre tento audit, sme konštatovali, že to prispelo k obmedzeným kvantifikovaným cieľom a ukazovateľom pre konkrétne adaptačné opatrenia (pozri rámček 8).

Skúmané opatrenia v oblasti lesného hospodárstva boli premárnenou príležitosťou, ako výrazne zlepšiť biodiverzitu a riešiť zmenu klímy

48

Rozvoj vidieka je hlavným zdrojom finančných prostriedkov EÚ pre lesné hospodárstvo. Skúmali sme prepojenie medzi výdavkami na rozvoj vidieka a požiadavkou udržateľného obhospodarovania lesov. Posudzovali sme, do akej miery opatrenia na rozvoj vidieka prispeli k ochrane biodiverzity a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy. Zároveň sme skúmali, či Komisia a členské štáty dobre monitorovali účinky opatrení v oblasti lesného hospodárstva.

Výdavky na lesy v rámci rozvoja vidieka vyžadujú vypracovanie plánov obhospodarovania lesov, ich kvalita je však premenlivá

49

Podľa nariadenia o rozvoji vidieka jednou z podmienok na získanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti lesného hospodárstva je v prípade podnikov presahujúcich veľkosť vymedzenú jednotlivými členskými štátmi predloženie „relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov“³³. V pravidlách EÚ sa udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje odkazom na všeobecné usmernenia konferencie Forest Europe z roku 1993³⁴. Domnievame sa, že na to, aby sa zistilo, či je plán obhospodarovania lesov v súlade so zásadami udržateľnosti, musí byť posúdený vzhľadom na jasné hospodárske, sociálne a environmentálne kritériá.

50

V stratégii lesného hospodárstva EÚ na roky 2014 – 2020 sa presadzuje používanie plánov obhospodarovania lesov a uvádza sa, že sú základom financovania rozvoja vidieka a stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020. V plánoch obhospodarovania lesov by sa mali stanoviť ciele obhospodarovania lesov a činností lesného hospodárstva a malo by sa určiť, ako sa tieto ciele majú dosiahnuť v konkrétnej lesnej oblasti. Neoddeliteľnou súčasťou plánovania a rozhodovania v oblasti obhospodarovania lesov by mali byť aspekty biodiverzity a zmeny klímy. Cieľom stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 bolo, aby plány obhospodarovania lesov priniesli merateľné zlepšenie v porovnaní so základným stavom v EÚ v roku 2010, pokiaľ ide o stav ochrany druhov a biotopov, ktoré závisia od lesného hospodárstva alebo sú ním ovplyvňované.

51

Podľa stratégie lesného hospodárstva na roky 2014 – 2020 musela Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami identifikovať „objektívne, ambiciózne a preukázateľné kritérium udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré by sa mohlo uplatňovať“ v kontextoch rôznych politík, akými sú zmena klímy, bioenergia alebo biohospodárstvo bez ohľadu na koncové použitie biomasy. Komisia v júni 2014 zriadila pracovnú skupinu na určenie príslušných kritérií a ukazovateľov. Pracovná skupina odporučila použitie kritérií a ukazovateľov konferencie Forest Europe a preukazovanie udržateľného obhospodarovania lesov na úrovni členských štátov.

52

Konferencia Forest Europe po prvýkrát vymedzila kritériá a ukazovatele pre monitorovanie udržateľného obhospodarovania lesov v roku 1998 a aktualizovala ich v roku 2015³⁵ (pozri rámček 9). Tieto ukazovatele by sa mohli použiť na kontrolu plánov obhospodarovania lesov, ak by boli vymedzené prahové hodnoty na rozlíšenie udržateľného a neudržateľného obhospodarovania lesov. Ukazovatele slúžia na monitorovanie trendov. Komisia považuje monitorovanie a preukazovanie environmentálne udržateľného obhospodarovania lesov za mimoriadne problematické.

53

Skúmali sme, ako členské štáty, ktoré sme vybrali na preskúmanie, posudzujú, či je plán obhospodarovania lesov v súlade so zásadami udržateľnosti. Zistili sme, že v Nemecku sa v pravidlách na vypracovanie plánov obhospodarovania lesov stanovujú prahové hodnoty pre vekovú štruktúru a udržateľné využívanie prírastku. Nemecký zákon o lesnom hospodárstve upravuje aj ďalšie environmentálne aspekty, ale bez špecifikovania prahových hodnôt. Podľa poľského zákona o lesnom hospodárstve by sa v plánoch obhospodarovania lesov mali preniesť do praxe široké zásady udržateľného obhospodarovania lesov. V rámčeku 10 sa opisuje situácia v regiónoch Kastília-La Mancha a Astúria.

54

Členské štáty nevymedzili prahové hodnoty, podľa ktorých by mohli posúdiť, či je plán obhospodarovania lesov environmentálne udržateľný alebo nie. Existencia plánu obhospodarovania lesov tak poskytuje len malé uistenie, že financovanie rozvoja vidieka smeruje do environmentálne udržateľných činností (pozri bod 49).

Skúmané opatrenia v oblasti lesného hospodárstva mali obmedzený dosah na biodiverzitu a odolnosť proti zmene klímy

55

Politika EÚ pre rozvoj vidieka má dosiahnuť rôzne ciele. Finančné prostriedky sú určené na opatrenia, ktorými sa má podporiť konkurencieschopnosť, rozvíjať vidiecke hospodárstvo či zabezpečiť udržateľné riadenie prírodných zdrojov, spolu s opatreniami v oblasti klímy. Na zabezpečenie udržateľného riadenia prírodných zdrojov by opatrenia rozvoja vidieka v oblasti lesného hospodárstva mali byť navrhnuté tak, aby prispievali k ochrane biodiverzity a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy. Pri opatreniach rozvoja vidieka v oblasti lesného hospodárstva sme skúmali, do akej miery je to tak.

56

V pravidlách rozvoja vidieka sa stanovujú minimálne environmentálne požiadavky pre zalesňovanie (EPFRV, podopatrenie 8.1), ktorých cieľom je zvýšiť rozmanitosť stromov a odolnosť proti zmene klímy. V týchto minimálnych environmentálnych požiadavkách sa vyžaduje použitie druhov stromov, ktoré sú odolné proti zmene klímy alebo zmiešané s inými druhmi (aspoň 10 % listnatých stromov na danej ploche alebo tri druhy stromov, pričom každý má na danej ploche zastúpenie aspoň 10 %)³⁶. Preto aj keď na zalesnenej ploche musia byť vysadené rôzne druhy, v praxi môže ísť o veľké priľahlé oblasti monokultúry. Okrem týchto požiadaviek neexistujú nijaké pravidlá EÚ o zvyšovaní odolnosti lesov proti zmene klímy.

57

Skúmali sme, ako vybrané členské štáty zaviedli tieto minimálne environmentálne požiadavky do praxe. V prípade ôsmich z deviatich projektov zalesňovania sme zistili, že pravidlá sa vykladali tak, že umožňovali zhluky monokultúr s obmedzenými zlepšeniami z hľadiska biodiverzity a odolnosti (pozri príklad v rámčeku 11).

58

Komisia v roku 2018 uverejnila svoje legislatívne návrhy týkajúce sa SPP na obdobie po roku 2020. V návrhu týkajúcom sa strategických plánov SPP³⁷ sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita v navrhovaní systémov podpory lesného hospodárstva. Návrh neobsahuje minimálne environmentálne požiadavky na zalesňovanie. Členským štátom by sa však podľa neho umožnilo len financovanie investícií do zalesňovania, ktoré sú súdržné s cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia v súlade s usmerneniami konferencie Forest Europe³⁸.

59

Cieľom obnovy lesa a ďalších opatrení v rámci podopatrenia 8.5 EPFRV je zlepšenie odolnosti proti zmene klímy a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov. Podľa pravidiel EÚ sa rozhodnutie o konkrétnom prístupe k obnove lesa ponecháva na vnútroštátne orgány. Zistili sme, že v štyroch z piatich programov rozvoja vidieka, ktoré sme skúmali, neboli vymedzené pravidlá na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov. V Poľsku sa 551 zo 631 žiadostí o podporu (87 %) v rámci podopatrenia 8.5 týkalo prebierky jedenásťročných až dvadsaťročných stromov pred komerčným využitím. Touto technikou sa zvyšuje rast zostávajúcich stromov a jej cieľom je najmä zlepšenie hospodárskej hodnoty lesa, nie jeho environmentálnej hodnoty.

60

Preskúmali sme 15 projektov v rámci podopatrenia 8.5 a zistili sme, že osem z nich len málo prispievalo k odolnosti proti zmene klímy a k environmentálnej hodnote. Našli sme len jeden potenciálne vysoko prínosný projekt. V rámčeku 12 sa opisujú dva protikladné projekty obnovy lesa v Nemecku, jeden s prínosmi z hľadiska biodiverzity a odolnosti proti zmene klímy a jeden bez takýchto prínosov.

61

Členské štáty a regióny, ktoré sme vybrali pre tento audit, mali vymedzené kritériá výberu na uprednostnenie environmentálne najprínosnejších projektov. Napríklad v regióne Kastília-La Mancha boli zvolené kritériá výberu týkajúce sa zalesňovania a obnovy lesa, ktorými sa zvýhodňovali oblasti sústavy Natura 2000 a oblasti s vysokým rizikom erózie. Keďže však bol záujem o opatrenia v oblasti lesného hospodárstva mierny, členské štáty mohli financovať všetky oprávnené projekty. Z tohto dôvodu sa výberové kritériá v praxi nepoužívali na výber projektov s potenciálnym prínosom z hľadiska biodiverzity a odolnosti proti zemne klímy.

62

Do februára 2021 členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 vyčlenili na tieto dve opatrenia v oblasti lesného hospodárstva 4 166 mil. EUR (4,2 % rozpočtových prostriedkov určených na rozvoj vidieka). Do tohto dátumu použili členské štáty 49 % tejto sumy (pozri ilustráciu 13). To predstavuje 3 % celkových výdavkov EÚ na rozvoj vidieka, takže možný dosah je obmedzený. Rozpočtové prostriedky vynaložené na opatrenia v oblasti lesného hospodárstva sa navyše sústreďujú v niekoľkých členských štátoch. Od roku 2014 do roku 2020 sa 73 % celkovej sumy dostupnej v rámci opatrenia 8 použilo v piatich (Španielsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Poľsko) členských štátoch.

63

Členské štáty vykazujú Komisii výdavky podľa jednotlivých opatrení bez špecifikovania výdavkov na jednotlivé podopatrenia. V našom dotazníku sme požiadali o tieto informácie v súvislosti s dvoma opatreniami v oblasti lesného hospodárstva a platbami v rámci sústavy Natura 2000 (opatrenie 12.2). Z odpovedí vyplýva, že najčastejšie využívanými podopatreniami boli podpora predchádzania lesným požiarom a iným katastrofickým udalostiam a zalesňovanie. Členské štáty menej využívali podopatrenia na podporu lesnej biodiverzity (platby v rámci sústavy Natura 2000, odolnosť a environmentálna hodnota lesných ekosystémov, lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov) (pozri ilustráciu 14).

64

Orgány členských štátov uviedli viacero dôvodov, prečo vlastníci lesov nežiadali o podporu. Najbežnejším dôvodom bola byrokracia a zložitosť systémov. Na rozhodnutia o zalesňovaní mala navyše vplyv dostupnosť priamych platieb, pretože pre vlastníkov bolo výhodnejšie pokračovať v poľnohospodárskej činnosti, a dostávať tak priame platby. Na zalesnené plochy je možné dostávať priame platby počas záväzného obdobia, ktoré trvá až 12 rokov. Členské štáty napokon vysvetlili, že podľa pravidiel EÚ sa podporujú len skutočné výdavky a straty príjmy v dôsledku systému podpory a neposkytuje sa nijaká odmena za environmentálne prínosy. Niektorí sa domnievali, že ak by miera platieb zohľadňovala environmentálnu hodnotu, mohlo by byť lesné hospodárstvo atraktívnejšie a pomohlo by to dosiahnuť ciele EÚ v oblasti biodiverzity a odolnosti proti zmene klímy.

V súčasnom systéme monitorovania sa nemerajú účinky opatrení v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a zmenu klímy

65

V nariadeniach sa stanovuje, že spoločný systém monitorovania a hodnotenia má „preukázať pokrok a dosiahnuté výsledky politiky rozvoja vidieka a posúdiť vplyv, efektívnosť, účinnosť a význam intervencií politiky rozvoja vidieka“³⁹. Pomocou spoločného systému musia členské štáty posúdiť a oznámiť Komisii (v roku 2017, 2019 a v hodnotení ex-post), do akej miery sa opatreniami programov rozvoja vidieka podporovali:

1. obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy;
2. zachovanie a sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

Členské štáty by mali na zodpovedanie týchto otázok využiť ukazovatele a ďalšie nástroje hodnotenia, akými sú štúdie.

66

V systéme monitorovania sa používajú tri rôzne druhy ukazovateľov na meranie výstupov, okamžitých výsledkov a dlhodobejších vplyvov⁴⁰. V tabuľke 1 sú zhrnuté príslušné ukazovatele na monitorovanie príspevku opatrení v oblasti lesného hospodárstva k biodiverzite a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ciele	Druh ukazovate­ľa	Ukazovatele relevantné pre opatrenia v oblasti lesného hospodárstva
Opatrenia v oblasti lesného hospodárstva	Výstup	celkové verejné výdavky celkové investície počet podporených opatrení/operácií počet podporených podnikov/prijímateľov celková výmera počet podporených zmlúv
Ciele rozvoja vidieka: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom presadzovanie efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva.	Výsledok	percentuálny podiel lesov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o riadení podporujúce biodiverzitu percentuálny podiel lesov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o riadení na zlepšenie hospodárenia s vodami percentuálny podiel lesov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o riadení na zlepšenie obhospodarovania pôdy a/alebo na predchádzanie erózii pôdy percentuálny podiel lesnej pôdy, na ktorú sa vzťahujú zmluvy o riadení na zlepšenie sekvestrácie alebo zachovania oxidu uhličitého
Ciele SPP: Zabezpečovať udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy	Vplyv	Udržateľné obhospodarovanie lesov ani opatrenia v oblasti klímy v lesoch sa nemerajú nijakými ukazovateľmi

Zdroj: EDA.

67

Ukazovatele výstupov, ktoré informujú o opatreniach v oblasti lesného hospodárstva, ukazujú, koľko peňazí sa vynakladá, koľko podnikov je podporených a podiel lesov, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti životného prostredia a klímy. Ukazovateľmi výsledkov sa nemerajú prínosy projektov ani ich príspevok k biodiverzite a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy. V prípade lesov neexistujú nijaké ukazovatele vplyvu. Návrhy Komisie týkajúce sa SPP po roku 2020 by nepriniesli nijaké významné zmeny z hľadiska ukazovateľov používaných pre opatrenia v oblasti lesného hospodárstva a ich prínosy v oblastiach biodiverzity a zmeny klímy. Analýzu návrhov Komisie pozri v stanovisku, ktoré sme vydali v roku 2018⁴¹.

68

Členské štáty môžu stanoviť ďalšie ukazovatele na meranie vplyvu svojich programov rozvoja vidieka (PRV) na biodiverzitu a zmenu klímy. Z členských štátov a regiónov vybraných pre tento audit zahrnuli ďalšie ukazovatele takýmto spôsobom Poľsko a Španielsko (Kastília-La Mancha) (pozri rámček 13).

Závery a odporúčania

69

Lesy v EÚ majú viac funkcií a slúžia na environmentálne, hospodárske a sociálne účely. Postupy udržateľného obhospodarovania majú zásadný význam na zachovanie biodiverzity a riešenie zmeny klímy v lesoch.

70

Tento audit sa sústredil na úsilie EÚ v oblasti ochrany biodiverzity a riešenia zmeny klímy v lesoch EÚ. Zistili sme, že v oblastiach, v ktorých má EÚ plnú právomoc konať, mohla Komisia prijať dôraznejšie opatrenia, ktoré by prispeli k ochrane lesov v EÚ.

71

EÚ schválila smernicu o biotopoch a smernicu o vtákoch a Komisia prijala viacero stratégií na riešenie nízkej biodiverzity a ochrany v lesoch EÚ. Podľa týchto stratégií je úloha Komisie v oblasti lesnej biodiverzity obmedzená na stanovenie nezáväzných cieľov a vydávanie usmernení a odporúčaní (pozri body 25 – 28). V prípade mnohých lokalít sústavy Natura 2000, ktoré sme sledovali, chýbali osobitné ochranné opatrenia pre lesnaté plochy (pozri body 29 – 32).

72

Cieľom nariadenia o dreve je zastaviť nezákonnú ťažbu dreva v EÚ. Zistili sme, že Komisia neanalyzovala kvalitu kontrol členských štátov týkajúcich sa domácich hospodárskych subjektov, ani nepreskúmala ich definície nezákonnej ťažby dreva. Procesnými nedostatkami a chýbajúcimi kontrolami sa v praxi znižuje účinnosť nariadenia o dreve (pozri body 33 – 38). Hoci diaľkové snímanie predstavuje veľký potenciál z hľadiska nákladovo efektívneho monitorovania rozsiahlych plôch, Komisia ho dôsledne nevyužíva (pozri bod 39).

73

EÚ vo svojich politikách v oblasti zmeny klímy čoraz viac rieši otázku lesov. Obavy spojené so zmenou klímy v lesoch sú predmetom smernice o energii z obnoviteľných zdrojov aj nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (pozri body 40 – 44). Také otázky ako adaptácia lesov na zmenu klímy a stanovenie ekologických hraníc pre využívanie lesov na výrobu energie sú však menej rozpracované. Úsilie zaviesť biohospodárstvo a jasnejšie zameranú stratégiu pre adaptáciu na zmenu klímy bolo ovplyvnené obmedzenými vedomosťami a informáciami (pozri body 45 – 47).

74

EÚ poskytuje finančnú podporu v oblasti lesného hospodárstva najmä prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Výdavky na opatrenia v oblasti lesného hospodárstva predstavujú v praxi 3 % všetkých výdavkov na rozvoj vidieka. Jednou z podmienok na získanie finančných prostriedkov EPFRV je, že podniky presahujúce veľkosť vymedzenú jednotlivými členskými štátmi musia mať plán obhospodarovania lesov alebo jeho ekvivalent, ktorý je v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov. Zistili sme, že existencia plánu obhospodarovania lesov poskytuje len malé uistenie, že financovanie rozvoja vidieka smeruje do environmentálne udržateľných činností (pozri body 49 – 54). Opatrenia na rozvoj vidieka majú na lesnú biodiverzitu a odolnosť proti zmene klímy len malý dosah čiastočne kvôli skromným výdavkom na lesy a nedostatkom v koncepcii opatrenia. V legislatívnych návrhoch týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita v navrhovaní systémov podpory lesného hospodárstva (pozri body 55 – 64). Dospeli sme k záveru, že v spoločnom systéme monitorovania EÚ sa nemerajú účinky opatrení v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a zmenu klímy (pozri body 65 – 68).

Odporúčanie 1 – Zlepšiť príspevok k biodiverzite a riešeniu zmeny klímy v lesoch

Komisia by mala vypracovať a uplatňovať akčný plán na:

1. preskúmanie prijímania a uplatňovania opatrení na ochranu lesov v EÚ;
2. zber a šírenie vedomostí medzi členskými štátmi o spôsoboch adaptácie lesov na zmenu klímy v súlade s novou stratégiou adaptácie EÚ.

Termín: 2023

Odporúčanie 2 – Posilniť boj proti nezákonnej ťažbe dreva

Komisia by mala:

1. posúdiť možnosť predložiť legislatívne návrhy s cieľom posilniť svoje preskúmanie toho, ako členské štáty kontrolujú nariadenie o dreve;
2. viac využívať geopriestorové spravodajstvo vrátane techník diaľkového snímania a podporovať členské štáty v ich využívaní, aby lepšie zabezpečila dodržiavanie požiadaviek EÚ vzťahujúcich sa na obhospodarovanie lesov a nezákonnú ťažbu dreva.

Termín: 2023

Odporúčanie 3 – Zlepšiť zameranie opatrení rozvoja vidieka v oblasti lesného hospodárstva na biodiverzitu a zmenu klímy

Komisia by mala zabezpečiť, aby:

1. financované opatrenia v oblasti lesného hospodárstva boli realizované v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov;
2. mala relevantné informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť príspevok opatrení v oblasti lesného hospodárstva financovaných z prostriedkov EÚ k biodiverzite a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy v lesoch.

Termín: 2023

Túto správu prijala komora I, ktorej predsedá Samo Jereb, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu dňa 14. júla 2021.

Skratky

EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

LULUCF: využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo

PRV: program rozvoja vidieka

SPP: spoločná poľnohospodárska politika

UNFCCC: Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy

Glosár

Biohospodárstvo: hospodárstvo založené na využívaní biologických zdrojov z pôdy aj z mora na rôzne produkty vrátane potravín a krmív, materiálov a energie. Komplexnejšia definícia tohto pojmu je uvedená v stratégii EÚ pre biohospodárstvo.

Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite: multilaterálna zmluva o zachovaní biodiverzity, udržateľnom využívaní jej zložiek a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov.

Ekosystémové služby: priame a nepriame úžitky, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov a ktoré môžu byť hospodárske, environmentálne a sociálne.

Európsky fond regionálneho rozvoja: fond EÚ na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ financovaním investícií, ktoré znižujú nerovnováhu medzi regiónmi.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: fond EÚ, z ktorého sa financuje príspevok EÚ na programy rozvoja vidieka.

Forest Europe: skrátený názov pre Ministerskú konferenciu o ochrane lesov v Európe, ktorá je štruktúrou pre medzivládny dialóg a medzivládnu spoluprácu 46 európskych krajín a EÚ v súvislosti s politikami v oblasti lesného hospodárstva.

Horizont 2020: program EÚ pre výskum a inováciu na obdobie 2014 – 2020. V januári 2021 ho nahradil program Horizont Európa na obdobie rokov 2021 – 2027.

Kohézny fond: fond EÚ na zníženie hospodárskej a sociálnej nerovnosti v EÚ prostredníctvom financovania investícií v členských štátoch, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ.

Kontrola vhodnosti: hodnotenie, ktorého cieľom je identifikovať akékoľvek prekrytia, medzery, nezrovnalosti alebo zastarané opatrenia v regulačnom rámci danej oblasti politiky.

Náležitá starostlivosť: uplatňovanie riadenia rizík s cieľom minimalizovať riziko uvedenia nezákonne vyťaženého dreva na trh EÚ. Náležitá starostlivosť pozostáva z opatrení a postupov na poskytnutie prístupu k všetkým príslušným informáciám, postupov posudzovania rizík a vhodných a primeraných opatrení a postupov na zmiernenie rizika na zanedbateľnú úroveň.

Nástroj EIB na financovanie prírodného kapitálu: finančný nástroj, ktorý zriadila Európska komisia a EIB na poskytovanie úverov a technickej podpory pre projekty s pravdepodobným priaznivým vplyvom na biodiverzitu a/alebo adaptáciu na zmenu klímy.

Natura 2000: sústava chránených území pre vzácne a ohrozené druhy, ako aj niektoré vzácne typy prirodzených biotopov chránené podľa právnych predpisov EÚ.

Postup v prípade nesplnenia povinnosti: postup, ktorým Komisia prijíma opatrenia proti členskému štátu EÚ, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.

Pozorovanie Zeme: zhromažďovanie informácií o fyzikálnych, chemických a biologických systémoch planéty Zem pomocou technológií diaľkového snímania, ktoré obvykle zahŕňajú satelity vybavené zobrazovacími zariadeniami.

Program LIFE: finančný nástroj na podporu vykonávania politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy prostredníctvom spolufinancovania projektov v členských štátoch.

Program rozvoja vidieka: súbor vnútroštátnych alebo regionálnych viacročných cieľov a opatrení schválených Komisiou na vykonávanie politiky rozvoja vidieka EÚ.

Programové obdobie: obdobie, v ktorom sa plánuje a vykonáva výdavkový program EÚ.

Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy: medzinárodná zmluva o predchádzaní „nebezpečnému“ ľudskému zasahovaniu do klimatického systému.

Spoločná poľnohospodárska politika: jednotná politika EÚ pozostávajúca z dotácií a rôznych ďalších opatrení, ktoré majú zaručiť potravinovú bezpečnosť, zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov EÚ, podporiť rozvoj vidieka a chrániť životné prostredie.

Viacročný finančný rámec: výdavkový plán EÚ, v ktorom sú stanovené priority (na základe cieľov príslušnej politiky) a stropy, spravidla na sedemročné obdobie. Predstavuje štruktúru, v rámci ktorej sa stanovujú ročné rozpočty EÚ, a obmedzuje výdavky v každej kategórii výdavkov. Súčasný VFR sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 – 2027.

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo: sektor inventúry skleníkových plynov, ktorý sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov a odstraňovanie skleníkových plynov, ktoré sú dôsledkom priamej ľudskej činnosti v súvislosti s využívaním pôdy, so zmenami využívania pôdy a lesným hospodárstvom.

Záchyt uhlíka: les, oceán alebo iné prírodné prostredie vnímané z hľadiska jeho schopnosti absorbovať oxid uhličitý z atmosféry.

Harmonogram

https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=59368

Audítorský tím

V osobitných správach EDA predkladajú výsledky jeho auditov, ktoré sa týkajú politík a programov EÚ alebo tém riadenia súvisiacich s konkrétnymi rozpočtovými oblasťami. EDA vyberá a navrhuje tieto audítorské úlohy tak, aby mali maximálny vplyv, pričom sa zohľadňujú riziká z hľadiska výkonnosti či zhody, výška súvisiacich príjmov alebo výdavkov, budúci vývoj a politický a verejný záujem.

Tento audit výkonnosti vykonala audítorská komora I, ktorej predsedá člen EDA Samo Jereb. Audit viedol člen EDA João Figueiredo a podporu mu poskytla vedúca kabinetu Paula Betencourt, atašé kabinetu Quirino Mealha, hlavný manažér Robert Markus, vedúca úlohy Maria Eulàlia Reverté i Casas, zástupkyňa vedúcej úlohy Päivi Piki a audítori Grzegorz Grajdura, Alexandru Ilie a Joachim Otto. Jazykovú podporu poskytol Thomas Everett a grafickú podporu poskytla Marika Meisenzahl.

Na pamiatku Joãa Figueireda, 1955 – 2021

Koncové poznámky

¹ Eurostat: Agriculture, forestry and fishery statistics, vydanie z roku 2020.

² State of Europe’s Forests 2020. Forest Europe.

³ State of Europe’s Forests 2020. Forest Europe.

⁴ Správa EEA č. 10/2020.

⁵ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva, COM(2013) 659 final.

⁶ Smernica Rady 92/43/EHS (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50).

⁷ Smernica 2009/147/ES (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 – 25).

⁸ Články 2 a 3 smernice 92/43/EHS a článok 1 smernice 2009/147/ES.

⁹ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, COM/2011/0244 final.

¹⁰ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov, COM(2020) 380 final.

¹¹ Mid-term review of the EU biodiversity strategy to 2020.

¹² Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment.

¹³ Na základe údajov Komisie z prvých schválených programov rozvoja vidieka.

¹⁴ Európska komisia: Evaluation study of the forestry measures under Rural Development, záverečná správa, Alliance Environment EEIG, september 2017.

¹⁵ Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment. Annex-eu-ecosystem-assessment_final.pdf.

¹⁶ Článok 5 smernice 2009/147/ES a články 12 a 13 smernice 92/43/EHS.

¹⁷ Tieto dve stratégie pozri v poznámke pod čiarou č. 9 a 10.

¹⁸ Osobitná správa č. 1/2017: Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie.

¹⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.

²⁰ Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o nariadení EÚ o dreve, COM(2016) 74 final.

²¹ Dvojročná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade za obdobie od marca 2017 do februára 2019 o nariadení EÚ o dreve, COM(2020) 629 final.

²² Štúdia Monitoring of Forests through Remote Sensing (Monitorovanie lesov prostredníctvom diaľkového snímania), záverečná správa, C. Atzberger a kol., pre Komisiu, október 2020.

²³ Európska komisia: rozhodnutia v prípadoch nesplnenia povinnosti, júl 2020.

²⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ.

²⁵ EU Climate Action Progress Report, Európska komisia, november 2020.

²⁶ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80 – 97).

²⁷ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82 – 209).

²⁸ Vedecká správa JRC na podporu politík: Biomass production, supply, uses and flows in the European Union (Produkcia, dodávky, spôsoby použitia a toky biomasy v Európskej únii), 2018.

²⁹ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu, COM(2012) 60 final.

³⁰ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, COM(2018) 673 final.

³¹ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013) 216 final.

³² Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2021) 82 final.

³³ Články 21 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487 – 548)

³⁴ Druhá ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, 16. – 17. júna 1993, Helsinki, Fínsko. Uznesenie H1: General Guidelines for the Sustainable Management of Forests in Europe.

³⁵ Updated Pan-European indicators for sustainable forest management (Aktualizované celoeurópske ukazovatele udržateľného obhospodarovania lesov).

³⁶ Článok 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia (Ú. v. L 227, 31.7.2014, s. 1 – 17).

³⁷ Návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), COM(2018) 392 final.

³⁸ Článok 68 ods. 3 písm. h) návrhu o strategických plánoch SPP.

³⁹ Články 67 – 69 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

⁴⁰ Príloha IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 808/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV (Ú. v. EÚ L 227, 31.7.2014, s. 18 – 68).

⁴¹ Príloha I k stanovisku EDA č. 7/2018 k návrhom Komisie týkajúcim sa nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike v období po roku 2020.

Kontakt

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
12, rue Alcide De Gasperi
1615 Luxembourg
LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1
Otázky: eca.europa.eu/sk/Pages/ContactForm.aspx
Webová stránka: eca.europa.eu
Twitter: @EUAuditors

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021.

PDF	ISBN 978-92-847-6829-5	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/276426	QJ-AB-21-023-SK-N
HTML	ISBN 978-92-847-6807-3	ISSN 1977-5776	doi:10.2865/902327	QJ-AB-21-023-SK-Q

AUTORSKÉ PRÁVA

© Európska únia, 2021.

Politika týkajúca sa opakovaného použitia materiálov Európskeho dvora audítorov (EDA) je stanovená v rozhodnutí Európskeho dvora audítorov č. 6/2019 o politike otvoreného prístupu a opakovanom použití dokumentov.

Pokiaľ sa nestanovuje inak (napr. v osobitnom upozornení o autorských právach), obsah materiálov EDA vo vlastníctve EÚ podlieha licencii Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0). To znamená, že opakované použitie je povolené pod podmienkou, že sa náležite uvedie zdroj a označia prípadné zmeny. Používateľ nesmie skresliť pôvodný význam či myšlienku dokumentov. EDA nenesie zodpovednosť za žiadne dôsledky opakovaného použitia.

V prípade, že konkrétny materiál zobrazuje alebo opisuje identifikovateľné súkromné osoby, napr. fotografie zamestnancov EDA, alebo ak obsahuje prácu tretej strany, používateľ je povinný získať dodatočné povolenie. Ak je súhlas udelený, ruší a nahrádza sa ním uvedené všeobecné povolenie a jasne sa vymedzí každé prípadné obmedzenie týkajúce sa použitia.

V prípade použitia či šírenia obsahu materiálov, ktoré EÚ nevlastní, je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľov autorských práv:

Rámček 1: Skutočnosť, že subjekt používa logo pre ciele udržateľného rozvoja, vrátane farebného kruhu, a ikony, neznamená, že Organizácia Spojených národov takýto subjekt, jeho výrobky alebo služby alebo jeho plánované činnosti schvaľuje.

Politika EDA týkajúca sa opakovaného použitia materiálov sa nevzťahuje na softvér ani dokumenty, ktoré podliehajú právam priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, ochranné známky, zapísané dizajny, logá a názvy, a používateľovi sa na ne licencia neposkytuje.

V súbore webových sídiel inštitúcií Európskej únie v rámci domény europa.eu sa uvádzajú odkazy na sídla tretích strán. Keďže sú mimo kontroly EDA, odporúčame Vám oboznámiť sa s ich politikami ochrany osobných údajov a autorských práv.

Použitie loga Európskeho dvora audítorov

Logo Európskeho dvora audítorov sa nesmie použiť bez predchádzajúceho súhlasu Európskeho dvora audítorov.

Obráťte sa na EÚ

Osobne
V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom
Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

• prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),
• prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo
• e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online
Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ
Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty
Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1951 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ
Portál otvorených dát EÚ (http://data.europa.eu/euodp/sk.) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.